PRIRUKA BEZPENOSTI A OCHRANA

ZDRAVIA PRI ZVRAN

Zuzana SZABOV
Karol BALOG
Pavol EKAN
Richard KURACINA

2015

 Materilovotechnologick fakulta STU so sdlom v Trnave

Ing. Zuzana Szabov, PhD., prof. Ing. Karol Balog, PhD.,
Ing. Pavol ekan, PhD., doc. Ing. Richard Kuracina, PhD.

Recenzenti:

prof. Ing. Maro Soldn, PhD.

doc. Ing. Jn Vi, PhD., IWE.

Jazykov korektra: Mgr. Valria Krahulcov

Schvlila Vedeck rada Materilovotechnologickej fakulty STU da 25. novembra
2014 ako prruku pre tudijn program Bezpenos a ochrana zdravia pri prci,
Vrobn technolgie, Materilov ininierstvo, Aplikovan informatika a
automatizcia v priemysle, Kvalita produkcie, Personlna prca v priemyselnom
podniku, Potaov podpora vrobnch technolgi, Priemyseln manarstvo,
Vrobn zariadenia a systmy Materilovotechnologickej fakulty STU v Trnave

ISBN 978-80-8096-220-3
EAN 9788080962203

VOD ........................................................................................................................................ 6
1

ZKLADN POJMY A DEFINCIE V OBLASTI BEZPENOSTI A OCHRANY

ZDRAVIA PRI ZVRAN............................................................................................... 7

LEGISLATVNE POIADAVKY NA ZAISTENIE BOZP PRI ZVRAN ........... 11

RIZIKOV FAKTORY A NEBEZPEENSTV NA ZVRACCH

PRACOVSKCH...........................................................................................................20
3.1

ZVRACIE DYMY .................................................................................................................................. 21

3.1.1

PRODUKCIA ZVRASKCH DYMOV V ZVISLOSTI OD ZVRANHO MATERILU ....................... 22

3.1.2

OCHRANA PRED ZVRASKM DYMOM ....................................................................................... 28

3.1.3

CHARAKTERISTIKA ZLOIEK ZVRACCH DYMOV VZNAMNCH Z HADISKA POKODENIA

ZDRAVIA ......................................................................................................................................... 30

3.1.4
3.2

OCHORENIA DCHACCH CIEST A PC ZO ZVRANIA .................................................................. 37

HLUK..................................................................................................................................................... 38

3.2.1

LEGISLATVNE ASPEKTY POSDENIA HLUKU ................................................................................. 38

3.2.2

EXPOZCIA HLUKU NA ZVRASKOM PRACOVISKU ...................................................................... 40

3.2.3

MONOSTI ZNENIA EXPOZCIE HLUKU ........................................................................................ 41

3.3

VIBRCIE .............................................................................................................................................. 43

3.3.1

LEGISLATVNE ASPEKTY POSDENIA VIBRCI .............................................................................. 43

3.3.2

MONOSTI ZNENIA EXPOZCIE VIBRCIAMI ............................................................................... 44

3.4

ELEKTROMAGNETICK IARENIE PRI ZVRAN ................................................................................... 45

3.5

ZA TEPLOM A CHLADOM PRI PRCI .............................................................................................. 52

3.6

PRACOVN POLOHA, FYZICK A PSYCHICK ZA PRI ZVRAN .................................................... 56

3.6.1

FYZICK ZA ................................................................................................................................ 56

3.6.2

PSYCHICK ZA ........................................................................................................................... 60

3.7

NEBEZPEENSTVO RAZU ELEKTRICKM PRDOM ........................................................................... 62

3.7.1

VEOBECN PODMIENKY VZNIKU RAZOV AKO DSLEDKOK ZSAHU ELEKTRICKM PRDOM 62

3.7.2

INKY ELEKTRICKHO PRDU NA UDSK ORGANIZMUS .......................................................... 65

3.7.3

ELEKTRICK PRD A IMPEDANCIA UDSKHO TELA...................................................................... 68

3.7.4

OCHRANA PRED RAZOM ELEKTRICKM PRDOM ...................................................................... 70

3.7.5

PRV POMOC PRI RAZE ELEKTRICKM PRDOM ....................................................................... 75

3.8

POUITIE TECHNICKCH

PLYNOV

PRI

ZVRAN A TEPELNOM DELEN .............................. 78

3.8.1

CHARAKTERISTIKA NAJASTEJIE POUVANCH PLYNOV PRI ZVRAN A TEPELNOM DELEN .. 79

3.8.2

FAE NA STLAEN PLYNY ............................................................................................................ 81

3.8.3

MANIPULCIA S FAAMI NA STLAEN PLYNY ............................................................................ 83

3.8.4

VEOBECN POIADAVKY NA SKLADOVANIE FLIA ...................................................................... 88

VEOBECN POIADAVKY NA PRIESTOR A USPORIADANIE ZVRACCH

PRACOVSK ................................................................................................................... 93
4.1

PRIESTOR A PLOCHY STLEHO ZVRACIEHO PRACOVISKA ............................................................... 93

4.2

USPORIADANIE ZVRACIEHO PRACOVISKA ....................................................................................... 94

4.3

UMIESTNENIE

OZNAMOVAOV

A OVLDAOV MECHANIZOVANHO A AUTOMATIZOVANHO

ZARIADENIA ......................................................................................................................................... 95

ZSADY VYKONVANIA ZVRASKCH PRC SO ZVENM

NEBEZPEENSTVOM PODA BOZP ...................................................................... 97
5.1

ZSADY BOZP PRI PRCI V UZAVRETCH A TESNCH PRIESTOROCH ................................................ 98

5.2

ZSADY BOZP PRI PRCI V PRIESTOROCH S NEBEZPEENSTVOM POIARU ALEBO VBUCHU ...... 99

5.3

ZSADY BOZP PRI PRCI V PRIESTOROCH SO ZVENM NEBEZPEENSTVOM IARENIA ............ 100

5.4

OPRVNENIA ZVRAA .................................................................................................................... 100

OZNAOVANIE ZVRACIEHO PRACOVISKA .................................................. 102

OCHRANN PRACOVN PROSTRIEDKY ........................................................... 108

PRE ZVRAOV ......................................................................................................... 108
7.1

OCHRANA PRIESTORU ZVRACIEHO PRACOVISKA .......................................................................... 108

7.2

OCHRANA ZVRAA .......................................................................................................................... 108

7.3

OCHRANA DCHACCH ORGNOV .................................................................................................... 109

7.4

OSOBN OCHRANN PROSTRIEDKY NA OCHRANU O A TVRE PRI ZVRAN .............................. 110

7.5

AUTOMATICK FILTRE NA ZVRANIE ............................................................................................... 110

7.6

OCHRANN ODEV POUVAN PRI ZVRAN ................................................................................... 114

BEZPENOS PRI ZVRAN PLAMEOM A TEPELNOM DELEN

KYSLKOM .................................................................................................................. 117
8.1

POIADAVKY NA ZVRACIE PRACOVISKO ZVRANIE PLAMEOM .............................................. 122

8.2

BEZPENOSTN POIADAVKY NA ROZVOD PLYNOV A FAE NA PLYNY - ZVRANIE PLAMEOM

A REZANIE KYSLKOM ........................................................................................................................ 124

8.3

NEBEZPEENSTV PRI ZVRAN PLAMEOM A REZAN KYSLKOM ................................................ 129

BEZPENOS PRI OBLKOVOM ZVRAN ...................................................... 134

9.1

RUN OBLKOV ZVRANIE OBALENOU ELEKTRDOU ................................................................ 136

9.2

OBLKOV ZVRANIE NETAVIACOU SA ELEKTRDOU V OCHRANNEJ ATMOSFRE INERTNHO

PLYNU (ZVRANIE TIG ALEBO TIE GTAW) ....................................................................................... 141

9.3

OBLKOV ZVRANIE V PLYNOVEJ OCHRANE TAVIACOU SA ELEKTRDOU (MIG/MAG) .............. 146

9.4

NEBEZPEENSTV PRI OBLKOVOM ZVRAN ................................................................................ 150

9.4.1

OCHRANA PRED RAZOM ELEKTRICKM PRDOM .................................................................... 150

9.4.2

OCHRANA PRED IARENM........................................................................................................... 152

9.4.3

OCHRANA PRED ZVRASKM AEROSLOM .............................................................................. 154

9.4.4

OCHRANA

ZDRAVIA

A BEZPENOSTN

OPATRENIA

PRI

PRCI

V PRIESTOROCH

S NEBEZPEENSTVOM POIARU, ALEBO VBUCHU .................................................................... 155

VOD
Dnen spolonos sa vyvja v neustlom kolobehu globlnych zmien prebiehajcich okrem
inho aj v rznych odvetviach vrobnej a nevrobnej sfry. Neustle sa zvyujce nroky
v oblasti vrobnej sfry s podmienen neustle sa zvyujcimi poiadavkami dopytu.
Pracovn innosti loveka si v sasnosti vyaduj maximlne nasadenie, o je zko spt aj
s otzkami bezpenosti pri prci. Kvalitn pracovn prostredie a pracovn podmienky
pripadajce na kadho zamestnanca s preto zko spojen s nespoetnm mnostvom otzok
bezpenosti prce adresovanch prve na zamestnvateov.
Predkladan publikcia je zameran na charakteristiku legislatvnych poiadaviek tkajcich
sa pracovnej innosti veobecne, ako aj pracovnej innosti zvraa. Poukazuje na legislatvu
a prslun

technick normy vyuvan v tejto oblasti. Charakterizuje najvznamnejie

nebezpeenstv a rizik, ktor mu negatvne ovplyvova prcu zvraa a jeho okolia.

Podrobne popisuje najastejie sa vyskytujce fyziklne a chemick faktory v pracovnom
prostred. Zrove poukazuje aj na mon opatrenia na eliminciu tchto faktorov.
Z hadiska bezpenosti a ochrany zdravia pri prci definuje veobecn zsady BOZP v rmci
prevdzky zvracch pracovsk. Publikcia uvdza bezpenostn ustanovenia a zsady BOZP
pre konvenn spsoby zvrania: zvranie plameom a tepeln delenie kyslkom, oblkov
zvranie obalenou elektrdou, oblkov zvranie taviacou sa elektrdou v ochrannej atmosfre
plynu a oblkov zvranie netaviacou sa elektrdou v ochrannej atmosfre plynu.
Tto publikcia je uren predovetkm tudentom technickch univerzt, pracovnkom
vrobnch zvodov, pracovnkom zaoberajcim sa oblasou pracovnho lekrstva, ako aj
radom verejnho zdravotnctva, bezpenostnm technikom, poiarnym technikom, ako aj
irokej verejnosti na zskanie dleitch poznatkov v oblasti bezpenosti a ochrany zdravia pri
zvran.
Publikcia vznikla v rmci rieenia a s podporou grantu MVaV SR KEGA 028STU-4/2013
E- learning vo forme prruky bezpenosti a ochrany zdravia pri zvran.

1 ZKLADN
POJMY
A
DEFINCIE
V OBLASTI
BEZPENOSTI A OCHRANY ZDRAVIA PRI ZVRAN
Pre ely publikcie boli vybran defincie a pojmy, ktor s zko spt so zvranm
a tepelnm delenm plameom, zvranm elektrickm oblkom a zvranm elektrickm
oblkom v ochrannch atmosfrach.
Zvranie je proces vyhotovovania nerozoberatench spojov dosiahnutm medzi atomovch
vzieb medzi spjanmi asami pri ich ohreve alebo plastickej deformcii, alebo pri
spolonom psoben jednho i druhho (2).
Tavn zvranie je zvranie vykonvan loklnym stavenm spjanch ast bez pouitia tlaku
(2).
Oblkov zvranie je tavn zvranie, pri ktorom sa ohrev uskutouje elektrickm oblkom
(2).
Plameov zvranie je tavn zvranie, pri ktorom sa na ohrev pouva teplo spaovanch
zmes plynov (2).
Run zvranie je zvranie vykonvan rune pomocou nstroja, ktor zskava energiu zo
zvracieho zdroja (2).
Mechanizovan zvranie je zvranie, vykonvan pouitm strojov a mechanizmov riadench
lovekom (2).
Automatizovan zvranie je zvranie, vykonvan mechanizmami stroja poda zadanho
programu bez bezprostrednej asti loveka, priom vkladanie, upnanie ast a
odoberanie zvarkov je vykonvan mechanizmami riadenmi lovekom (2).
Zvracie pracovisko je pracovn priestor vymedzen na zvranie a na umiestnenie zvracieho,
pripadne

alieho

technologickho

zariadenia,

technologickch

stanov

a manipulanch plch na opercie svisiace so zvranm, vykonvanom stle alebo len

prechodne, bez ohadu na zabezpeenie pracovnej klmy (napr. v terne, hale a pod.) (1).
Nebezpen priestor je priestor, v ktorom za uritch okolnost, (napr. vplyvom prostredia
alebo geometrie priestoru) mu vznikn innosti zapriujce raz osoby, ktor sa
v priestore nachdza (1).
Priestor nebezpen z hadiska razu elektrickm prdom je priestor, v ktorom vplyvom
prostredia je bu stle, alebo prechodn nebezpeenstvo razu elektrickm prdom; s to
hlavne priestory s prostredm: horcim, vlhkm (aj prechodne vlhkm), s vodivm
okolm, pranm s vodovm prachom (nehoravm i horavm), ieravm (so kodlivm
7

chemickm psobenm), s otrasmi, vonkajm, s nebezpeenstvom mechanickho

pokodenia (1).
Priestor zvl nebezpen z hadiska razu elektrickm prdom je priestor, v ktorom
zvltne okolnosti alebo vplyvy prostredia zvyuj nebezpeenstvo razu; s to hlavne
priestory s mokrm prostredm (1).
Priestor s nebezpeenstvom poiaru je priestor, v ktorom sa vyskytuj tuh horav hmoty,
horav prach, horav kvapaliny, horav plyny a vbuniny alebo ltky obsahujce
vbuniny (1).
Priestor s nebezpeenstvom vbuchu je priestor, v ktorom sa me vyskytn za normlnych
prevdzkovch stavov nebezpen koncentrcia pre vbuch (1).
Najvyie prpustn expozin limit (NPEL) je definovan ako najvyia koncentrcia
chemickho faktora (plynu, pary alebo hmotnostnch astc) v pracovnom ovzdu, ktor
vo veobecnosti nem kodliv inky na zdravie zamestnancov a nespsob
neodvodnen obaovanie napr. neprjemnm zpachom, a to aj pri opakovanej
a dlhodobej expozcii denne poas 8-hodinovej pracovnej zmeny a 40-hodinovho
pracovnho tda. NPEL pre chemick faktory s stanoven priemernou a krtkodobou
hodnotou. (NV SR . 300/2007Z.z.) (5).
Najvyie prpustn priemern expozin limit predstavuje asovo ven priemer hodnt
koncentrci nameranch v dchacej zne zamestnanca za 8-hodinov pracovn zmenu
a 40-hodinov pracovn tde (5).
Najvyie prpustn krtkodob expozin limit stanovuje povolen krtkodob prekroenie
hodnt NPEL v dke 15 mint v priebehu zmeny. Povolen krtkodob prekroenie nad
NPEL (pkov koncentrcia) je limitovan s ohadom na loklne drdiv alebo
systmov inky chemickch faktorov a je uren koncentrciou a pri niektorch
chemickch faktoroch aj kategriou I a II. Pre vetky tieto chemick faktory mus by
dodran aj priemern 8-hodinov NPEL. Pre chemick faktory s vraznmi loklnymi
drdivmi inkami je stanoven len krtkodob NPEL (5).
Priestor s nebezpeenstvom otravy je priestor, v ktorom sa nachdza prostredie so znane
prekroenm NPEL, resp. v ktorom s prekroen hranin hodnoty inkriminovanch
kodlivn (1).
Priestor s nebezpeenstvom zadusenia je priestor, v ktorom nie je dostatok vzduchu (napr.
vzduch je vytesnen inm plynom, aj inertnm) alebo obsah kyslka vo vdychovanom
vzduchu poklesne pod 16%; alej je to kad priestor, v ktorom je znemonen vzba

kyslka na erven farbivo alebo jeho odovzdvanie tkanivm (napr. pri vdychovan oxidu
uhonatho alebo kyanovodka) (1).
Dchacia zna je priestor vo vke dchacch ciest poda pracovnej polohy vzhadom na
vykonvan prcu (1).
Zvrac vodi je izolovan ohybn vodi, ktor elektricky prepojuje zvrac zdroj so zvracm
nstrojom alebo zvarkom (1).
Ochrann vodi je myselne veden vodi, ktor spja neiv asti alebo cudzie vodiv asti,
alebo zemnie (z hadiska elektrickho prdu) chrniace pred nebezpenm dotykom bez
ohadu na to, i je sasne pracovn alebo nie (1).
Spojka zvracieho vodia je sas na vzjomn spojenie zvracch vodiov (1).
Blokovanie je opatrenie alebo inok na ochranu zariadenia, pri ktorom sa funkcia prstroja
alebo prstrojov urob mechanicky alebo elektricky zvislou od polohy alebo stavu inho
prstroja, alebo niekokch inch prstrojov, m sa predde vzniku nedovolench stavov
zariadenia, resp. prstupu k astiam, ktor mu spsobi raz (1).
Ndzov alebo

bezpenostn zastavenie

je zastavenie v prpade havrie alebo

nepredvdatenej situcie ohrozujcej obsluhu alebo samotn zariadenie, prpadne jeho

okolie, vykonan ovldacmi prvkami ndzovho zastavenia alebo bezpenostnho
zastavenia (1).
Prevencia je systm opatren plnovanch a vykonvanch vo vetkch oblastiach innosti
zamestnvatea, ktor s zameran na vylenie alebo obmedzenie rizika a faktorov
podmieujcich vznik pracovnch razov, chorb z povolania a inch pokoden zdravia
z prce, a urenie postupu v prpade bezprostrednho a vneho ohrozenia ivota alebo
zdravia zamestnanca (3).
Nebezpeenstvo je stav alebo vlastnos faktora pracovnho procesu a pracovnho prostredia,
ktor mu pokodi zdravie zamestnanca (3).
Ohrozenie je situcia, v ktorej nemono vyli, e zdravie zamestnanca bude pokoden (3).
Riziko je pravdepodobnos vzniku pokodenia zdravia zamestnanca pri prci a stupe monch
nsledkov na zdrav (3).
Neodstrniten nebezpeenstvo je tak nebezpeenstvo, ktor poda sasnch vedeckch a
technickch poznatkov nemono vyli ani obmedzi (3).
Neodstrniten ohrozenie je tak ohrozenie, ktor poda sasnch vedeckch a technickch
poznatkov nemono vyli ani obmedzi (3).
Nebezpen udalos je udalos, pri ktorej bola ohrozen bezpenos alebo zdravie
zamestnanca, ale nedolo k pokodeniu jeho zdravia (3).
9

Bezpenos technickho zariadenia je stav technickho zariadenia a spsob jeho pouvania,

pri ktorom nie je ohrozen bezpenos a zdravie zamestnanca; bezpenos technickho
zariadenia je neoddelitenou sasou bezpenosti a ochrany zdravia pri prci (3).
Prca je shrn innost, ktor pracovnk (zamestnanec) alebo skupina pracovnkov mus
vykonva pri plnen pracovnch loh na konkrtnom pracovisku a ktor s vymedzen
pracovnmi postupmi a technolgiou (4).
Pracovn prostredie je sbor materilnych podmienok (fyziklnych, chemickch,
priestorovch a pod.), na zklade ktorch sa vykonva prca. Stav pracovnho prostredia
je uren najm stavebnm, objemovm a dispozinm rieenm objektov a pracovsk,
bezpenostnou rovou technolgi, strojov a zariaden a akustickmi, svetelnmi,
mikroklimatickmi podmienkami at. (4).
Pracovn podmienky -fyziklne, chemick, biologick, fyziologick, psychologick
a sociologick faktory, ktor psobia v pracovnom procese na zdravie loveka, na jeho
pracovn vkonnos. Mono ich ovplyvni reimom prce a odpoinku a technickm
stavom pracovnho prostredia (4).

10

2 LEGISLATVNE POIADAVKY NA ZAISTENIE BOZP PRI

ZVRAN
Pri kadej pracovnej innosti musia by dodriavan prslun legislatvne ustanovenia a je
taktie potrebn dba na zsady bezpenosti a ochrany zdravia zamestnancov. Pre vykonvanie
pracovnej innosti zvraa s prslunmi zkonmi a normatvmi stanoven zsady bezpenosti
vzahujce sa na zvracie pracovisko, priom vber bezpenostnch opatren mus zodpoveda
druhu nebezpeenstva, pravdepodobnosti vzniku razu alebo pokodenia zdravia a stupu ich
zvanosti.
Do skupiny prvnych predpisov z oblasti bezpenosti pri zvran, ktor patria medzi
najvznamnejie, je potrebn zaradi:

Zkon . 124/2006 Z. z. o bezpenosti a ochrane zdravia pri prci a o zmene a doplnen

niektorch zkonov v znen neskorch predpisov (3).

Zkon . 311/2001 Z. z. Zkonnk prce v znen neskorch predpisov (6).

Zkon . 455/1991 Zb. o ivnostenskom podnikan v znen neskorch predpisov (7).

Zkon . 314/2001 Z. z. o ochrane pred poiarmi v znen neskorch predpisov (8).

Zkon . 264/1999 Z. z. o technickch poiadavkch na vrobky o posudzovan zhody

o zmene a doplnen niektorch zkonov v znen neskorch predpisov (9).

Zkon . 125/2006 Z. z. o inpekcii prce a o zmene a doplnen zkona . 82/2005 Z. z.

o neleglnej prci a neleglnom zamestnvan a o zmene a doplnen niektorch zkonov
v znen neskorch predpisov (10).

Zkon . 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejnho zdravia a o zmene a

doplnen niektorch zkonov v znen neskorch predpisov (11).

Nariadenie vldy Slovenskej republiky . 115/2006 Z. z. o minimlnych zdravotnch a

bezpenostnch poiadavkch na ochranu zamestnancov pred rizikami svisiacimi s
expozciou hluku v znen neskorch predpisov (12).

Nariadenie vldy Slovenskej republiky . 281/2006 Z. z. o minimlnych

bezpenostnch a zdravotnch poiadavkch pri runej manipulcii s bremenami (13).

Nariadenie vldy Slovenskej republiky . 355/2006 Z. z. o ochrane zamestnancov pred

rizikami svisiacimi s expozciou chemickm faktorom pri prci v znen neskorch
predpisov (14).

Nariadenie vldy Slovenskej republiky . 387/2006 Z. z. o poiadavkch na zaistenie

bezpenostnho a zdravotnho oznaenia pri prci (15).
11

Nariadenie vldy Slovenskej republiky .391/2006 Z. z. o minimlnych bezpenostnch

a zdravotnch poiadavkch na pracovisko (16).

Nariadenie vldy Slovenskej republiky . 392/2006 Z. z. o minimlnych

bezpenostnch a zdravotnch poiadavkch pri pouvan pracovnch prostriedkov
(17).

Nariadenie vldy Slovenskej republiky . 393/2006 Z. z. o minimlnych poiadavkch

na zaistenie bezpenosti a ochrany zdravia pri prci vo vbunom prostred (18).

Nariadenie vldy Slovenskej republiky . 395/2006 Z. z. o minimlnych poiadavkch

na poskytovanie a pouvanie osobnch ochrannch pracovnch prostriedkov (19).

Nariadenie vldy Slovenskej republiky . 416/2005 Z. z. o minimlnych zdravotnch a

bezpenostnch poiadavkch na ochranu zamestnancov pred rizikami svisiacimi s
expozciou vibrci v znen neskorch predpisov (20).

Nariadenie vldy Slovenskej republiky . 436/2008 Z. z., ktorm sa ustanovuj

podrobnosti o technickch poiadavkch a postupoch posudzovania zhody na strojov
zariadenia v znen neskorch predpisov (21).

Zkon . 124/2006 Z. z o bezpenosti a ochrane zdravia pri prci a o zmene a doplnen

niektorch zkonov poukazuje na povinnosti zamestnvatea pri uplatovan veobecnch
zsad prevencie a opatren na zaistenie bezpenosti a ochrany zdravia pri prci. Medzi tieto
povinnosti zamestnvatea sa zarauje:

vylenie nebezpeenstva a z neho vyplvajceho rizika,

posudzovanie rizika, ktor nemono vyli, najm pri vbere a poas pouvania
pracovnch prostriedkov, materilov, ltok a pracovnch postupov,

vykonvanie opatren na odstrnenie nebezpeenstiev v mieste ich vzniku,

uprednostovanie kolektvnych ochrannch opatren pred individulnymi ochrannmi

opatreniami,

nahrdzanie prc, pri ktorch je riziko pokodenia zdravia, bezpenmi prcami alebo
prcami, pri ktorch je menie riziko pokodenia zdravia,

prispsobovanie prce schopnostiam zamestnanca a technickmu pokroku,

zohadovanie udskch schopnost, vlastnost a monost najm pri vbere pracovnho

prostriedku, pracovnch a vrobnch postupov s cieom vyli alebo zmierni inky
kodlivch faktorov prce, namhavej alebo jednotvrnej prce na zdravie zamestnanca,

12

plnovanie a vykonvanie politiky prevencie zavdzanm bezpench pracovnch

prostriedkov, technolgi a metd organizcie prce a skvalitovanm pracovnch
podmienok,

vydvanie pokynov na zaistenie bezpenosti a ochrany zdravia pri prci (3).

Zamestnvate je v zujme zaistenia bezpenosti a ochrany zdravia pri prci povinn:

zlepova pracovn podmienky a prispsobova ich zamestnancom; zohadova

pritom meniace sa skuton a predvdaten okolnosti a dosiahnut vedeck a technick
poznatky,

zisova nebezpeenstv a ohrozenia, posudzova riziko a vypracova psomn

dokument o posden rizika pri vetkch innostiach vykonvanch zamestnancami,

zabezpeova, aby pracovisk, komunikcie, pracovn prostriedky, materily, pracovn

postupy, vrobn postupy, usporiadanie pracovnch miest a organizcia prce
neohrozovali bezpenos a zdravie zamestnancov a na ten el zabezpeova potrebn
drbu a opravy,

zabezpeova, aby chemick faktory, fyziklne faktory, biologick faktory, faktory

ovplyvujce psychick pracovn za a socilne faktory neohrozovali bezpenos a
zdravie zamestnancov,

odstraova nebezpeenstv a ohrozenia, a ak to poda dosiahnutch vedeckch a

technickch poznatkov nie je mon, plnova a vykonva opatrenia na ich odstrnenie
alebo obmedzenie,

nahrdza namhav a jednotvrne prce a prce v saench a zdraviu nebezpench

alebo kodlivch pracovnch podmienkach vhodnmi pracovnmi prostriedkami,
pracovnmi postupmi, vrobnmi postupmi a zdokonaovanm organizcie prce,

zabezpei, aby sa zamestnanci nezdriavali v priestoroch, kde sa pouvaj alebo

skladuj nebezpen ltky, alebo sa pouvaj technolgie a zariadenia, pri ktorch
zlyhan me nasta ohrozenie ivota a zdravia vieho potu zamestnancov, inch
fyzickch osb, ohrozenie okolia v priestoroch, kde sa nachdzaj osobitn
nebezpeenstv a nebezpeenstv, ktor mu bezprostredne prpadne vne ohrozi
ivot a zdravie zamestnancov,

zaraova zamestnancov na vkon prce so zreteom na ich zdravotn stav a schopnosti

a na ich vek, kvalifikan predpoklady a odborn spsobilos poda prvnych predpisov
a ostatnch predpisov na zaistenie bezpenosti a ochrany zdravia pri prci a nedovoli,
aby vykonvali prce, ktor nezodpovedaj ich zdravotnmu stavu a schopnostiam a na
13

ktor nemaj vek, kvalifikan predpoklady a doklad o odbornej spsobilosti poda

prvnych predpisov a ostatnch predpisov na zaistenie bezpenosti a ochrany zdravia
pri prci,

zabezpei vykonvanie zdravotnho dohadu vrtane preventvnych prehliadok v

pravidelnch intervaloch s ohadom na charakter prce a na pracovn podmienky na
pracovisku, a to aj vtedy, ak o to zamestnanec poiada,

dba na zaistenie bezpenosti a ochrany zdravia pri prci:

1. zamestnancov na odlench pracoviskch,
2. zamestnancov, ktor pracuj na pracovisku sami,
3. osobitnch skupn zamestnancov, predovetkm vo vzahu k pecifickm
nebezpeenstvm, ktor osobitne ovplyvuj ich bezpenos a zdravie,

poskytova zamestnancom prestvky v prci z dvodu bezpenosti a ochrany zdravia

pri prci (3).

Na zaistenie bezpenosti a ochrany zdravia pri prci prostrednctvom osobnch ochrannch

pracovnch prostriedkov je zamestnvate povinn:

vypracova zoznam poskytovanch osobnch ochrannch pracovnch prostriedkov na

zklade posdenia rizika a hodnotenia nebezpeenstiev vyplvajcich z pracovnho
procesu a z pracovnho prostredia,

bezplatne poskytova zamestnancom, u ktorch to vyaduje ochrana ich ivota alebo

zdravia, potrebn inn osobn ochrann pracovn prostriedky a vies evidenciu o ich
poskytnut,

udriava osobn ochrann pracovn prostriedky v pouvatenom a funknom stave

a dba o ich riadne pouvanie (19).

Zamestnvate je povinn bezplatne:

poskytova zamestnancom pracovn odev a pracovn obuv, ak pracuj v prostred,

v ktorom odev alebo obuv podlieha mimoriadnemu opotrebovaniu alebo mimoriadnemu
zneisteniu,

zabezpeova zamestnancom poda vntornho predpisu pitn reim, ak to vyaduje

ochrana ich ivota alebo zdravia, a poskytova umvacie, istiace a dezinfekn
prostriedky potrebn na zabezpeenie telesnej hygieny (19).

14

Zamestnanec m prvo:

prerokva so zamestnvateom vetky otzky bezpenosti a ochrany zdravia pri prci

svisiace so svojou prcou; v prpade potreby mono po vzjomnej dohode prizva na
rokovanie aj odbornkov v danom odbore,

odmietnu vykona prcu alebo opusti pracovisko a odobra sa do bezpeia, ak sa

dvodne domnieva, e je bezprostredne a vne ohrozen jeho ivot alebo zdravie alebo
ivot alebo zdravie inch osb (3).

Zamestnanec je povinn:

dodriava prvne predpisy a ostatn predpisy na zaistenie bezpenosti a ochrany

zdravia pri prci, pokyny na zaistenie bezpenosti a ochrany zdravia pri prci, zsady
bezpenej prce, zsady ochrany zdravia pri prci a zsady bezpenho sprvania na
pracovisku a uren pracovn postupy, s ktormi bol riadne a preukzatene
oboznmen,

spolupracova so zamestnvateom a zstupcom zamestnancov pre bezpenos v

potrebnom rozsahu tak, aby im umonil plni povinnosti na zaistenie bezpenosti a
ochrany zdravia pri prci a lohy uloen prslunm inpektortom prce alebo
orgnom dozoru,

vykonva prce, obsluhova a pouva pracovn prostriedky, materily, nebezpen

ltky a ostatn prostriedky v slade s:
1. nvodom na pouvanie, s ktorm bol riadne a preukzatene oboznmen,
2. poznatkami, ktor s sasou vedomost a zrunost v rmci zskanej odbornej
spsobilosti,

obsluhova pracovn prostriedky a vykonva innosti s vym rizikom, ktor

ustanovuj osobitn predpisy, len ak m na ich obsluhu a vykonvanie osvedenie alebo
preukaz a ak je zamestnvateom poveren na tto obsluhu alebo vykonvanie innosti,

nleite pouva bezpenostn a ochrann zariadenia, nevyraova ich z prevdzky

a svojvone ich nemeni,

pouva urenm spsobom pridelen osobn ochrann pracovn prostriedky,

dodriava zkaz vstupova do priestoru, zdriava sa v priestore a vykonva innosti

ustanoven osobitnmi predpismi, ktor by mohli bezprostredne ohrozi jeho ivot
alebo zdravie,

15

zastova

sa

na

oboznamovan

inom

vzdelvan

zabezpeovanom

zamestnvateom v zujme bezpenosti a ochrany zdravia pri prci a podrobi sa

overovaniu jeho znalosti,

podrobi sa lekrskym preventvnym prehliadkam vo vzahu k prci,

oznamova bez zbytonho odkladu vedcemu zamestnancovi alebo poda potreby

bezpenostnmu technikovi alebo autorizovanmu bezpenostnmu technikovi,
zstupcovi zamestnancov pre bezpenos, prslunmu inpektortu prce alebo
prslunmu orgnu dozoru tie nedostatky, ktor by pri prci mohli ohrozi bezpenos
alebo zdravie, najm bezprostredn a vne ohrozenie ivota alebo zdravia, a poda
svojich monost zastova sa na ich odstraovan,

nepova alkoholick npoje, omamn ltky a psychotropn ltky na pracoviskch

a v priestoroch zamestnvatea a v pracovnom ase aj mimo tchto pracovsk a
priestorov, nenastupova pod ich vplyvom do prce,

podrobi sa vyetreniu, ktor vykonva zamestnvate alebo prslun orgn ttnej

sprvy, aby zistil, i zamestnanec nie je pod vplyvom alkoholu, omamnch ltok alebo
psychotropnch ltok; okruh zamestnancov zamestnvatea a inch osb oprvnench
da zamestnancovi pokyn, aby sa podrobil vyetreniu, uvedie zamestnvate v
pracovnom poriadku alebo vo vntornom predpise,

dodriava uren zkaz fajenia na pracoviskch,

zastova sa na rekondinch pobytoch (3).

Zamestnanec je povinn bezodkladne oznmi zamestnvateovi vznik:

1. pracovnho razu alebo sluobnho razu, ktor utrpel, ak mu to dovouje jeho
zdravotn stav,
2. inho razu ako pracovnho razu alebo smrti, ku ktorej nedolo nsledkom pracovnho
razu, ak vznikli na pracovisku alebo v priestoroch zamestnvatea,
3. nebezpenej udalosti,
4. bezprostrednej

hrozby

zvanej

priemyselnej

havrie.

Povinnos

oznmi

zamestnvateovi vznik udalosti m aj zamestnanec alebo fyzick osoba, ktor bola

svedkom vzniku uvedenej udalosti. Zamestnvate je povinn vntornm predpisom
uri, komu a akm spsobom sa oznamuje vznik udalosti (3).
V Zkone . 311/2001 Z. z. Zkonnk prce v znen neskorch predpisov sa uvdza:

Znalos prvnych predpisov a ostatnch predpisov na zaistenie bezpenosti a ochrany

zdravia pri prci je neoddelitenou a trvalou sasou kvalifikanch predpokladov. Pri
16

hodnoten pracovnch vsledkov treba prihliada na dodriavanie prvnych predpisov

a ostatnch predpisov na zaistenie bezpenosti a ochrany zdravia pri prci.

Zamestnvate je v rozsahu svojej psobnosti povinn sstavne zaisova bezpenos

a ochranu zdravia zamestnancov pri prci a na ten el vykonva potrebn opatrenia
vrtane zabezpeovania prevencie, potrebnch prostriedkov a vhodnho systmu na
riadenie ochrany prce. Zamestnvate je povinn zlepova rove ochrany prce vo
vetkch innostiach a prispsobova rove ochrany prce meniacim sa
skutonostiam.

Zamestnanci maj prvo na zaistenie bezpenosti a ochrany zdravia pri prci, na

informcie o nebezpeenstvch vyplvajcich z pracovnho procesu a pracovnho
prostredia a o opatreniach na ochranu pred ich inkami.

Zamestnanci s povinn pri prci dba o svoju bezpenos a zdravie a o bezpenos a

zdravie osb, ktorch sa ich innos tka (6).

V zkone . 455/1991 Z. z. o ivnostenskom podnikan v znen neskorch predpisov je

uveden:
21
Odborn spsobilos sa preukazuje vunm listom alebo inm dokladom o riadnom ukonen
prslunho uebnho odboru alebo prslunho tudijnho odboru (7).
22
1. Doklady o odbornej spsobilosti uveden v 21 sa pre potreby tohto zkona nahrdzaj:
a) vunm listom alebo inm dokladom o riadnom ukonen prbuznho odboru a
dokladom o vykonan nslednej najmenej jednoronej praxe v odbore alebo dvojronej
praxe v prbuznom odbore, alebo
b) vysvedenm o maturitnej skke na strednej odbornej kole alebo na strednom
odbornom uiliti, alebo na gymnziu s predmetmi odbornej vchovy alebo na
nadstavbovom, alebo pomaturitnom tdiu v rovnakom odbore a dokladom o vykonan
nslednej najmenej jednoronej praxe v odbore alebo dvojronej praxe v prbuznom
odbore, alebo
c) dokladom o ukonen strednej koly, ak nejde o prpady uveden v psmench a) a b)
a osvedenm o zskanom vzdelan pre prslun ivnos v akreditovanej vzdelvacej
ustanovizni a dokladom o vykonan nslednej najmenej dvojronej praxe v odbore alebo
trojronej praxe v prbuznom odbore, alebo

17

d) diplomom o absolvovan vysokej koly v prslunom odbore a dokladom o vykonan

nslednej najmenej jednoronej praxe v odbore alebo dvojronej praxe v prbuznom
odbore, alebo
e) dokladom o vzdelan uvedenm v psmench a) a d) alebo osvedenm o zskanom
vzdelan v akreditovanej vzdelvacej ustanovizni a osvedenm o vykonan
kvalifikanej skky pred skobnou komisiou, alebo
f) dokladom o vykonan najmenej desaronej praxe v odbore, od ktorej ukonenia
neuplynuli viac ako tri roky (7).
2. Praxou v odbore alebo v prbuznom odbore poda odseku 1 sa rozumie skuton vykonvanie
prslunej innosti, ktor je v slade s tmto zkonom a osobitnmi predpismi (7).
Povinnosti prvnickch osb a fyzickch osb - podnikateov s upraven v zkone .
314/2001 Z. z. o ochrane pred poiarmi nasledovne:

Fyzick osoba je povinn dodriava zsady protipoiarnej bezpenosti pri innostiach

spojench so zvenm nebezpeenstvom vzniku poiaru alebo v ase zvenho
nebezpeenstva vzniku poiaru( 14 odsek 1 psm. e).

Fyzick osoba nesmie vykonva innosti, na vkon ktorch nem osobitn oprvnenie
alebo odborn spsobilos, ktor sa z hhadiska protipoiarnej bezpenosti vyaduj na
ich vykonvanie poda osobitnch predpisov ( 14 odsek 2 psm. d ) (8).

Vyhlka Ministerstva vntra Slovenskej republiky . 121/2002 o poiarnej prevencii oznauje

v 1 zvranie, tepeln delenie a alie spsoby spracvania kovov, pri ktorch sa pouva
zvracie, brsiace alebo iskriace zariadenie nezvisle od stupa automatizcie na miestach s
monosou vzniku poiaru alebo vbuchu, za innosti so zvenm nebezpeenstvom vzniku
poiaru (22).
V zmysle tejto vyhlky prvnick osoba alebo fyzick osoba - podnikate:

zabezpeuje, aby zvranie vykonvali len osoby, ktor maj platn oprvnenie,

vydva psomn povolenie na zvranie pred zaatm prc s presne urenmi

podmienkami z hadiska protipoiarnej bezpenosti,

kontroluje miesto zvrania a priahl priestory v priebehu zvrania, pri jeho preruen a
po skonen zvrania po nevyhnutn as, poas ktorho hroz nebezpeenstvo vzniku
poiaru,

18

zabezpeuje, aby rozvody elektrickej energie kblami alebo plynu hadicami boli
uloen tak, aby nedolo k ich mechanickmu, tepelnmu alebo k inmu pokodeniu a
aby nevytvrali prekku v prstupovch priestoroch okolo zariadenia a pri niku osb,

zabezpeuje istotu, pevnos, tesnos a neporuenos pripojen vonkajch prvodov k

zvracm zariadeniam a ich ochranu pred mastnotou a agresvnymi ltkami, ktor by ich
mohli pokodi; pokoden prvody odstavuje bez zbytonho odkladu z pouvania a
zabezpe ich vmenu,

zabezpeuje potrebn mnostvo vhodnch druhov hasiacich prostriedkov, prpadne

spojovacie prostriedky a in vecn prostriedky ochrany pred poiarmi,

zabezpeuje ochranu osb a okolia pred vznikom poiaru od nebezpench inkov

zvrania prenosnmi zstenami alebo zvesmi z nehoravho alebo neahko horavho
materilu (22).
Technick normy z oblasti bezpenosti a ochrany zdravia pri zvran s uveden v prlohe

A.

19

3 RIZIKOV
FAKTORY
A NEBEZPEENSTV
ZVRACCH PRACOVSKCH

NA

Z hadiska bezpenosti pri prci s vyuitm rznych technolgii zvrania s bezprostredne

spt viacer zvan rizik. Ide naprklad o prcu so zariadeniami, ktorch hlavnm mdiom
je elektrick prd. Prca zvraa je astokrt spt aj s manipulciou s akmi bremenami
v podobe hotovch zvarencov, s istenm zvarov a prpravou jednotlivch dielcov na zvranie.
V neposednom rade je nutn zdrazni aj fakt, e zvra me vykonva prcu v saench
podmienkach, ktor sa odvjaj od nebezpenosti prostredia a priestoru, kde pracuje. Do vahy
je vhodn bra aj prcu vo vkach i v hlunom prostred alebo prostred so saenmi
mikroklimatickmi podmienkami.
Vo veobecnosti mono pre jednotliv procesy zvrania pecifikova nasledujce
nebezpeenstv:
a) nebezpeenstvo poiaru,
b) nebezpeenstvo vbuchu,
c) nebezpeenstvo otravy a zadusenia,
d) nebezpeenstvo razu, ktor me by spsoben:
elektrickm prdom,
rozstrekom iastoiek roztavenho kovu,
poplenm,
e) pokodenie zdravia dsledkom psobenia fyziklnych a chemickch faktorov:
aerosly (tuh a kvapaln),
hluk a vibrcie,
iarenie,
nenosn mikroklimatick podmienky a fyzick za (106).
Uveden faktory pracovnho prostredia, konkrtne zvracieho pracoviska s alej popsan
v samostatnch kapitolch. Nasledujce kapitoly s zameran hlavne na popis, identifikciu
a charakteristiku fyziklnych a chemickch faktorov pracovnho prostredia. Samostatn
kapitola je venovan aj fyzickej zai pri zvran v zvislosti od zmeny polohy zvraa pri
prci.

20

3.1 ZVRACIE DYMY

Pri zvran vznik mnostvo zdraviu kodlivch plynov, pr a aeroslov, z ktorch je vina
jedovatch alebo fibrognnych. Mnostvo tchto kodlivch ltok je zvisl nielen od metdy,
spsobu a parametrov zvrania, ale taktie i od druhu zkladnho a prdavnho materilu (26,
36, 37). Z hadiska kodlivosti maj najv dosah na udsk organizmus tavn spsoby
zvrania, a to najm run oblkov zvranie obalenmi elektrdami MMAW (Manual Metal
ArcWelding) a oblkov metdy zvrania v ochrannch atmosfrach plynov GMAW (Gas
Metal ArcWelding) a GTAW (GasTungstenArcWelding). Vek mnostvo kodlivch vparov
sa uvouje taktie pri zvran, resp. spjkovan (pri oblkovch procesoch spjkovania, napr.
MIG spjkovan) materilov s povrchovou pravou zinkovanm (23, 24).
Zvracie dymy s zloen z kondenztov pr, aeroslov, plynov, ale taktie prachov, ktor sa
zachytvaj na prirodzench filtroch udskho tela, a to (obr. 1):

v nose a hrdle: vek astice >10 m,

v priedunici: prachov astice 5 m < < 10 m,

v priedukch: fibrognny prach 1 m < < 5 m,

v pcnych vakoch alveolch: fibrognny prach 0,2 m < < 1 m,

astice menie ako 0,2 m prechdzaj a do krvnho obehu. (25).

Obr. 1 Prirodzen filtre udskho tela (35)

21

Inhalcia je najastej spsob, akm sa do tela loveka dostvaj kodliviny pri vystaven
rizikovmu prostrediu. Riziko predstavuje vdychovanie prachu, vparov, olejovch hmiel i
rznych plynov. Pcne ochorenia s na poprednch priekach chorb z povolania v zmysle
frekvencie vskytu, ako aj vnosti ochorenia. Vina profesionlnych ochoren dchacieho
systmu je spsoben opakovanm, dlhotrvajcim, ale aj prudkm krtkodobm vystavenm
pracovnkov nebezpenm ltkam (35).
Zloky zvracieho dymu vznamn z hadiska monho pokodenia udskho organizmu
mono rozdeli na plynn toxick zloky a na zloky tuh:
plynn toxick zloky mu pochdza

pochdzajce z technologickho procesu - CO, O3, NOx , COCl2,

pochdzajce z ochrannch povlakov zkladnho materilu - HCN, CH2O,

tuh zloky:

ltky ohrozujce pca FexOy (Fe2O3, Fe3O4 ), Al2O3, K2O, Na2O, TiO2,

ltky toxick - MnxOy (MnO, Mn2O, MnO2, Mn3O4), CaF2, KF, NaF, BaF2, BaCO3,
PbO, CuO, ZnO, V2O5,

karcinogny, resp. potencionlne karcinognne ltky - Cr+6, NixOy (NiO, NiO2, Ni2O3),
CdO, BeO, CoO (26).

Chemick zloenie zvracch dymov, intenzita ich produkcie, ale aj vekos a truktra
zvracch aeroslov je zvisl od zloenia zvranch materilov (t.j. zkladnch a prdavnch
materilov), reimu a parametrov zvrania, pouvanch ochrannch plynov, povrchovej
pravy materilov a od maximlnej vky pracovnch teplt pri zvran (29, 36, 37). Zrunos
zvraa a udriavanie sprvneho naptia pri zvran minimalizuje tvorbu dymu. Prdavn
materil sa zastuje na tvorbe dymu pri zvran a 90 percentami a zkladn materil
zvykom. Pri zvran a rezan materilov s ochrannm povrchom je to opane (27).

3.1.1 PRODUKCIA ZVRASKCH DYMOV V ZVISLOSTI OD ZVRANHO

MATERILU
Zvranie uhlkovch ocel veobecne nie je sprevdzan vysokmi emisiami dymov s
chemickmi zlokami vo vysokch koncentrcich. Vysok produkcie dymu mu vznika pri
oblkovom zvran obalenmi elektrdami, prpadne rrkovmi elektrdami a pri vysokej
prdovej zai. Vkonn technolgie zvrania MIG/MAG mu taktie produkova vysok

22

koncentrcie dymu. Niektor rrkov elektrdy mu obsahova rozpustn brnat zleniny

(47).
Zvranie nzkolegovanej ocele (oce s obsahom jednotlivch legr napr. Cr, Mn, Cu a Ni s
obsahom < 5 % hmotnosti) obsah toxickch zloiek vzhadom na jeho percentulne
zastpenie v zkladnom materili sa nepredpoklad vysok. Vysok produkcie dymu mu tie
vznika pri oblkovom zvran obalenmi elektrdami, prpadne rrkovmi elektrdami s
vysokou prdovou zaou. Vkonn technolgie zvrania MIG/MAG mu takisto
produkova vysok koncentrcie dymu. Tie sa mu pouva rrkov elektrdy s obsahom
brnatch zlenn (34, 47).
Zvranie nerezovch a inch vysokolegovanch ocel s produkovan dymy s obsahom
toxickch zloiek, najm Cr, resp. Cr+6. Pri zvran MIG/MAG je veobecne produkcia dymu
niia ako pri zvran obalenmi a rrkovmi elektrdami, ale tento dym je bohat o Cr a Ni,
hoci koncentrcia Cr+6 je niia. Zvranie nerezovch ocel metdou MIG/MAG me
produkova zven obsah oznu (34, 47). Pri zvran metdou TIG sce dochdza k relatvne
nzkej tvorbe dymovch splodn, vytvra sa vak vek mnostvo oznu. Plazmov rezanie
a zvranie je spojen so vznikom vysokch teplt, pri ktorch me dochdza k emisim
kodlivho oxidu duska (48).
Zvranie hlinka zvranie hlinka v inertnej atmosfre MIG pri obsahu kremka v drte me
produkova vysok koncentrcie oznu. Pri drte s obsahom horka sa produkuj vek
objemy prachovch astc dymu, aj ke bez vzniku toxickch elementov. Ozn vznik aj v
tomto prpade, aj ke v menom mnostve ako pri drte s obsahom kremka. Zvranie hlinka
metdou WIG, resp. TIG produkuje relatvne nzke koncentrcie dymu a oznu. V tomto
prpade nem prdavn drt a jeho zloenie vplyv na mnostvo oznu alebo dymu.
Zvranie niklu a niklovch zliatin produkuje dymy s obsahom Cr, Cu a Ni. Dymy zo zvrania
obalenmi alebo rrkovmi elektrdami mu obsahova vek mnostvo Cr+6. Zvranie NiCr prdavnm materilom s plynovou ochranou MIG/MAG produkuje relatvne mal mnostvo
dymu s hodnotami Ni a Cr. Pri MMA, MIG/MAG zvran zliatin s obsahom Cu 30 45 % je
prtomn expozcia dymu s obsahom Cu. Zvranie WIG/TIG niektorch zliatin produkuje nzke
koncentrcie dymu.
Zvranie liatiny sa veobecne vykonva elektrdami, ktor obsahuj 50 90 % Ni. Elektrdy
pre MMA zvranie liatiny produkuj nvar bohat na Ni, priom v dymoch je nzka
koncentrcia Ni. Elektrdy s obsahom Ba zlenn v obale mu produkova dymy s obsahom
vysokch koncentrci toxickch ltok. Liatinu mono niekedy lepie opravi spjkovanm,
23

najastejie pouitm Cu-Zn spjky. Vznamn me by produkcia dymu, ktor je bohat na

obsah Zn.
Zvranie medi a medench zliatin (mosadze, rozlinch bronzov ...) metdami MMA a MIG
prdavnmi materilmi Cu zliatin emituje dymy obsahujce vysok koncentrcie Cu. Zdanlivo
niia produkcia dymu pri zvran MMA, ale aj pri inch zvracch procesoch neznamen
niiu koncentrciu toxickch zloiek v dyme. T me by naopak podstatne vyia.
Zvranie materilov s povrchovou pravou me uvoova viacero nebezpench
chemickch ltok, priom miera ich nebezpenosti zvis od druhu povrchovej pravy.
Pri zvran pozinkovanej ocele sa uvouj astice oxidu zinonatho, ktor mu spsobi
tzv. zinkov chrpku (horku z kovovho dymu). Zvrai by mali by obzvl opatrn pri
zvran materilov s nterom, pretoe z mnohch nterov sa mu uvoova vemi
nebezpen ltky. Pri zvran pozinkovanej ocele alebo materilov natretch zkladnou farbou
s obsahom olova sa odpora pouva respirtor s ntenm obehom vzduchu a s asticovm
filtrom. Ak je materil natret dvojzlokovou farbou alebo izolovan polyuretnom, vdy je
potrebn obrti sa na bezpenostnho technika, nakoko tu existuje vek riziko, e by mohlo
djs k expozcii izokyantmi, ktorch vdchnutie je vemi nebezpen a je ak ho zisti (46,
48). V tab. 1 nie s uveden hlavn zloky emisi, ktor vnikaj pri zvran rznych druhov
zkladnch materilov klasickmi metdami zvrania.
Pre prach s v prlohe . 1 k nariadeniu vldy SR . 355/2006 Z. z. stanoven NPEL pre pevn
aerosly bez toxickho inku, ktor s rozdelen na:

pevn aerosly s prevane fibrognnym inkom,

pevn aerosly s monm fibrognnym inkom,

pevn aerosly s prevane nepecifickm inkom,

pevn aerosly s prevane drdivm inkom,

minerlne vlknit pevn aerosly (14).

Prach vznikajci pri zvran sa v zmysle NV SR . 355/2006 Z. z. hodnot ako zvrask

pevn aerosl, ktor je zaraden medzi pevn aerosly s monm fibrognnym
inkom. NPEL je stanoven ako celozmenov priemern hodnota expozcie celkovej
(vdychovatenej) koncentrcie pevnho aeroslu (NPELc). Poda NV SR . 355/2006
je hodnota NPELc pre zvrask pevn aerosl stanoven na 5,0 mg.m-3. Uveden
hodnota plat pre pevn astice. Vekos astc zvracieho dymu vzikajcich pri
vybranch druhoch zvrania a pri tepelnom delen materilov s uveden v tab. 2 (14,
27).
24

ZLOKY EMISI VZNIKAJCE PRI ZVRAN PLAMEOM A ELEKTRICKM OBLKOM

(32)
Tab. 1

Metda
zvrania
Zvranie
plameom
Run
zvranie
obalenou
elektrdou
(MMAW)
MAG CO2

MAG
zmesi
plynov

Zkladn materily

Hlavn zloky

Kontrukn uhlkov ocele

Kontrukn uhlkov ocele
Nzkolegovan ocele CrNi
Nikel, zliatiny niklu
Kontrukn uhlkov ocele,
plnen drt
Kontrukn uhlkov ocele,
pln drt
Nzkolegovan ocele CrNi,
pln drt
Nzkolegovan ocele CrNi,
plnen rrkov elektrda

MIG

TIG

Nikel, zliatiny niklu, pln

drt
ist hlink, zliatiny Al, pln
drt
Kontrukn uhlkov ocele
Nzkolegovan ocele CrNi
Nikel, zliatiny niklu
ist hlink, zliatiny Al

Zvrask dym, z plynov oxidy duska

NOx
Zvrask dym
Zvrask dym, zleniny chrmu
Cr+6
Zvrask dym, z aeroslov napr.
oxidy niklu alebo medi
Zvrask dym, z plynov oxid
uhonat CO
Zvrask dym, z plynov oxid
uhonat CO a oxidy duska NOx
Zvrask dym, z aeroslov napr.
oxidy niklu , z plynov oxid uhonat
CO a oxidy duska NOx
Zvrask dym, z aeroslov zloky
chrmu Cr+6, z plynov oxid uhonat
CO a oxidy duska NOx
Zvrask dym, z aeroslov napr.
oxidy niklu alebo medi, z plynov ozn
Zvrask dym, z plynov ozn
Zvrask dym, z plynov ozn
Zvrask dym, z plynov ozn
Zvrask dym, z plynov ozn
Zvrask dym, z plynov ozn

Aerosly a prachy mu ma na organizmus drdiv toxick inok alebo mu spsobi

kodliv zmeny na pcach (pneumokoniza). Miera biologickej innosti prachu zvis od:

kvality prachu (druh, forma a vekos astc, rozpustnos a pod.,

kvantity prachu a dky expozcie,

pracovnch metd a technickch zariaden,

individulnej citlivosti exponovanho pracovnka (29).

25

VEKOS VZNIKAJCICH ASTC ZVRASKHO DYMU PRI RZNYCH DRUHOCH

TECHNOLGIE ZVRANIA A PRI TEPELNOM DELEN MATERILOV (32)
Tab. 2

Metda
zvrania
Zvranie
MMAW
Zvranie
MAG
Zvranie
MIG
Tepeln
delenie
kovov

Vekos vznikajcich astc zvraskho dymu

Vekos astc je prevane v rozsahu 0,01 0,4 m.
Max. podiel astc je vo vekosti 0,01 0,05 m, mal mnostvo je vie
ako 0,2 m. Pri zvran vysokolegovanch ocel prevan vekos astc
je cca 0,1 m.
Max. podiel astc je vo vekosti 0,01 0,05 m. Vetky astice s menie
ako 0,4 m.
Maximlny podiel astc je vo vekosti 0,01 0,05 m.
Vekos astc je od 0,03 m. Aglomerovan sekundrne astice dosahuj
vekos a 10 m.

truktra pevnch astc zvracch aeroslov je charakterizovan krytalickou sstavou ltok

nachdzajcich sa vo zvracch aerosloch. M vemi dleit lohu pri uren ochorenia
dchacch ciest. Pevn zloky zvracieho aeroslu z hadiska truktry nepredstavuj
homognnu krytalick alebo amorfn ltku, ale zmes kovovch astc a chemickch zlenn
s nestlym podielom jednotlivch zloiek. Krytalickmi zlokami s oxidy kovov Fe3O4
,Al2O3, Cu2O (26).
Emisie zvracch dymov z hadiska chemickho zloenia s komplexom toxickch a
kodlivch ltok v ich plynnej a pevnej asti. Chemick zloenie a fyziklne vlastnosti
zvracch dymov uruj rozsah ich absorpcie, reakcie tkaniva, miesto pokodenia,
mechanizmus detoxikcie, vyluovania, at. Toxick ltky mu ohrozova exponovanch
pracovnkov rznym spsobom, napr. inkom na kou, oi, dchacie cesty, absorbovanm do
krvi a inmi intoxikciami. Najvznamnejou cestou vstupu ltok do organizmu s dchacie
cesty, koa a trviace strojenstvo. Z preventvneho hadiska je potrebn pozna nielen
mechanizmus prenikania toxickch ltok do organizmu, ale i mechanizmus ich psobenia a
vyluovania (26, 29).
Plynn zloky vo zvracom dyme pochdzaj najm:

z obalovch hmt, nplne rrkovch drtov, zvracch a spjkovacch tavv a

ochrannho povlaku materilov,

z pracovnch a ochrannch plynov,

z pracovnch a ochrannch plynov - (CO, CO2) pri nedostatonej oxidcii (CO) alebo
pri nedokonalom horen napr. acetylnu a uhovodkov ako reakn produkty, - z
teplotnch reakci medzi O2, N2 a vzduchom sa formuj oxidy duska (27).
26

Problematika ochrany zdravia a bezpenosti zamestnancov pri prci s chemickmi faktormi

je v SR legislatvne upraven NV SR 355/2006 Z. z. o ochrane zamestnancov pred rizikami
svisiacimi s expozciou chemickm faktorom pri prci a NV SR . 356/2006 Z. z. o ochrane
zdravia zamestnancov pred rizikami svisiacimi s expozciou karcinognnym a mutagnnym
faktorom pri prci (50). Najvyie prpustn expozin limit (NPEL) je najvyie prpustn
hodnota asovo venho priemeru koncentrcie chemickho faktora vo vzduchu dchacej
zny zamestnanca vo vzahu k urenmu referennmu asu (39).
NPEL kodlivn v pracovnom ovzdu s definovane ako koncentrcia danej ltky, o ktorej
mono na zklade sasnch poznatkov predpoklada, e nepokodzuje zdravie loveka
a nespsobuje uvedomovane zaaenie. Tto koncentrcia sa stanovuje na 8-hodinov
pracovn as a 40-hodinov pracovn tde, priom sa predpoklad stredn fyzick zaaenie
s ventilciou 20 l.min-1. Hranin expozine limity pre niektor chemick ltky sa uruj
koncentrciou chemickej ltky v pracovnom ovzdu a uvedenm kategrie 1 a 2.
Pri hodnoten zdravotnch rizk spojench s psobenm chemickch ltok sa zohaduj jednak
skutonosti reprezentovan:

chemickou kodlivinou jej truktrou, chemickmi a fyziklnymi vlastnosami,

skupenstvom

okolnosami svisiaceimi s expozciou dvka, trvanie expozcie, rozloenie expozcie

v ase, cesty vstupu do organizmu, teplota, vlhkos a spolupsobenie alch
chemickch i inch faktorov (38).

V pracovnom prostred je hlavnou cestou vstupu chemickch ltok do organizmu dchac

systm. Druhou vznamnou cestou vstupu chemickch ltok do organizmu pri pracovnej
expozci je vstrebvanie cez kou, potom on spojivky a aj vstrebvanie cez trviaci systm
(38).
Technick smern hodnoty (TSH) sa stanovuj pre chemick faktory, ktor s klasifikovan
ako karcinogny alebo mutagnny kategrie 1 a kategrie 2. Technick smern hodnoty
plynov, pr a aeroslov s karcinognnymi alebo mutagnnymi inkami v pracovnom prostred
s uveden v NV SR . 356/2006 Z. z. (50).
Pre jednotliv chemick faktory s v nariaden vldy stanoven najvyie prpustn expozin
limity (NPEL). V prpade, ak chemick faktor nie je uveden v nariaden vldy, prpadne pre
NPEL nie je stanoven, ochrana zdravia pracovnkov sa zabezpeuje veobecnmi a
pecifickmi ochrannmi opatreniami, priom sa vyuvaj poznatky o toxicite a inkoch
danej ltky, prpadne sa limity preberaj z eurpskych alebo svetovch zdrojov (OSHA,
27

NIOSH, IARC a pod.). inky jednotlivch chemickch ltok v zvracch dymoch sa nedaj
hodnoti samostatne. Vdy sa vyskytuj v zmesi a pomer jednotlivch zloiek sa men
v zvislosti od technolgie, pouitho materilu a podmienok, za akch sa zvranie vykonva.
Hodnotenie chemickch faktorov pri zvran sa mus vykonva pre konkrtnu zmes a na
zklade posdenia koncentrcie, formy vskytu, a monch inkov na zdravie zamestnanca
(50).
Zdraviu kodliv ltky v pracovnom prostred mono obmedzi vobou technologickho
postupu zvrania, o z hadiska vykonania kvalitnch zvarovch spojov nie je vdy prakticky
mon realizova. alou monosou je obmedzenie prstupu kodlivn k dchacej zne
zvraa a ochrana dchacch ciest zvraa pouvanm osobnch ochrannch pracovnch
pomcok. Technologick postup zvrania je nevyhnutn voli s ohadom na zkladn
materily, prdavn materily a spsob zvrania. Meranm sa preukzalo, e pri oblkovom
zvran kyslmi elektrdami vznikajce zvrask dymy obsahuj menej kodlivch ltok ako
pri zvran elektrdami bzickmi (vznik fluorovodka) alebo pri zvran v ochrannch
plynoch. Obzvl nebezpen je zvranie vysokolegovanch ocel, zvranie a tepeln delenie
plazmou, zvranie neeleznch kovov a z plameovch metd je to predovetkm spjkovanie
vzhadom na pouvan zkladn materily a hlavne taviv (26, 27, 36).

3.1.2 OCHRANA PRED ZVRASKM DYMOM

Opatrenia na obmedzenie prstupu kodlivn k dchacej zne zvraa sa realizuj pomocou
rznych systmov odsvania kodlivch splodn, kombinovanch s prvodom erstvho
vzduchu, resp. upravenho (ohriateho alebo ochladenho) vzduchu. Vhodn je vyuitie
miestnych odsvacch jednotiek, ktor je mon poui aj na prechodnch zvracch
pracoviskch (46).
Na odsvanie zvracch dymov musia by pouit odsvacie zariadenia. Obvykle sa pouvaj
odsvacie digestory, odsvacie kryty a klobky a v pecilnych prpadoch sa pouvaj i
odsvacie ramen (obr. 2). Pre centrlne odsvanie (obr. 3) s jednotliv pracovisk spojen
odsvacm potrubm, ktor zabezpeuje odsvanie a vedenie dymu do centrlneho odsvacieho
a filtranho zariadenia, kde dochdza k odleniu kodlivn z odsvanej vzduniny. ist
prefiltrovan vzduch je veden v lete do vonkajieho prostredia a v zime sp do priestoru haly,
m sa dosiahnu spory vo vykurovan (34).

28

Najm pri runch spsoboch zvrania je nutn chrni zvraa pred kodlivinami, pretoe
zvra je v bezprostrednej blzkosti ich vzniku. Aby odsvan kodliviny neprechdzali
dchacou znou zvraa, je potrebn umiestova sacie nstavce do vhodnch polh a do
vhodnej vzdialenosti od horiaceho oblka alebo plamea. Efektvnym a ekonomicky
nenronm rieenm je napr. priame odsvanie na horku pri zvran MIG/MAG (obr. 2).
Okrem uvedench spsobov ochrany pred nepriaznivm vplyvom vznikajcich kodlivn s
alie monosti vo vyuit rznych zsten, cln a krytov (27).

Obr. 2 Priame odsvanie na horku pri zvran MIG/MAG (42)

Vmena vzduchu na zvracom pracovisku sa zabezpeuje:

prirodzenm vetranm (celkovm, prpadne miestnym odahovm),

kombinovanm vetranm (s prvodom vzduchu iastone alebo plne ntenm,

odvodom prirodzenm alebo iastone prirodzenm a iastone ntenm),

celkovm alebo miestnym ntenm vetranm (nten prvod a nten odvod vzduchu)
(37).

Obr. 3 Centrlne odsvanie (45)

Prirodzen vetranie je dovolen len v prevdzkach so zriedkavm miestne premenlivm
zvranm a krtkodobm zvranm, kde vekos priestoru prevdzky je via ako 100 m 3 na
29

jednho zvraa. Stle pracovisk, prpadne pracovisk s dlhodobm zvranm musia vyuva
predovetkm kombinovan vetranie znenie koncentrcie dymov miestnym odsvanm
(obr. 4) a v priestore celej zvarovne prirodzenm vetranm (svetlkom, oknami a pod.) alebo
ntenou vmenou vzduchu na oddelench pracoviskch rozmiestnench po zvarovni.
Na stlych pracoviskch alebo na pracoviskch, kde sa zvraj ak a ahk kovy, prpadne
ich povlaky (obsahujce napr. olovo, kadmium, berlium, ortu, mangn, zinok, chrm
a zleniny), je nevyhnutn zabezpei nten vetranie (30).

Obr. 4 Mobiln odsvacie a filtran zariadenie s jednm odsvacm ramenom (34)

Prenikaniu kodlivn medzi dvoma priestormi sa me zabrni vzduchovou clonou. Ntenm
vetranm vytvrajcim podtlak v neistom alebo pretlak v istom prostred sa zabrni reniu
kodlivn zo zneistenho do istejieho prostredia. Ak je zvracie pracovisko priechodne
spojen s priestormi s menej zneistenm ovzdum, mus ma podtlakov vetranie.

3.1.3 CHARAKTERISTIKA ZLOIEK ZVRACCH DYMOV VZNAMNCH

Z HADISKA POKODENIA ZDRAVIA
Oxid uhonat (CO) je nedrdiv, jedovat plyn bez zpachu a farby. Vemi dobre prenik
cez pdu a murivo, a preto vemi ahko me prenika aj do vzdialenejch priestorov. Oxid
uhonat najastejie vnik pri nedokonalom spaovan organickch ltok. Najastejou
prinou smrti po inhalci plynu je oxid uhonat. Jeho toxicita je spsoben vysokou afinitou
k hemoglobnu, a tm znemouje prenos kyslka v podobe oxyhemoglobnu z pc do tkanv.
Sila vzby oxidu uhonatho na hemoglobn je pribline 200-krt silnejia ako kyslk, a preto
je proces odstrnenia z krvi zdhav, trv niekoko hodn a dn. Aktna otrava sa prejavuje
najastejie bolesou hlavy, navou, huanm v uiach a zvratmi. Pri koncentrci v rozmedz
30

26 39% sa prejavuje otrava zvracanm a nevonosou. Koncentrcia nad 40% sa prejav

poruchami vedomia a bezvedomm (40). Zvracie procesy vyuvajce CO2 ako ochrann
plyn mu produkova nebezpen koncentrcie CO,a to najm ak je zvranie vykonvan v
nedostatone vetranch alebo v uzatvorench priestoroch (17, 46). NPEL (priemern) oxidu
uhonatho v pracovnom ovzdu je 30 ml.m-3, resp. 35 mg.m-3 a NPEL (hranin)
je 35 mg.m- 3 (14).
Ozn (O3) je modr plynn ltka charakteristickho zpachu (pri vysokch koncentrcich
pripomna zpach chlru). Je to vemi siln oxidan inidlo, pri vdchnut psob ako drdiv
ltka. Ide o vemi toxick plyn. Najastejm zdrojom troposferickho oznu je chemick
reakcia reaktvnych uhovodkov s NOx inkom slnenho iarenia, priom vznikaj
aldehydy, peroxyacylnitrtya hlavn zloka smog s obsahom oznu. alm zdrojom oznu je
zvranie pomocou elektrickho oblka. inky na udsk organizmus sa prejavuj u pri
koncentrci 0,0002 0,001 mg.l-1 ako podrdenie nosnej sliznice, onch spojiviek a sliznice
krku. Pri vych koncentrcich sa psobenie oznu prejavuje silnm kaom. Poas
kadodennej, hoci len krtkodobej expozci zvraov s koncentrciou oznu 10 mg.m-3, me
nasta vne pokodenie pc (40). NPEL (priemern) oznu v pracovnom ovzdu je 0,1 ml.m3

, resp. 0,2 mg.m-3 (14).

Oxidy duska (NOx) - nitrzne plyny sa vyznauj ltkastou a ervenohnedou farbou s to tzv.
hrdzav plyny, ktor maj v nich koncentrcich tipav zpach pripomnajci ozn. Do
tejto kategrie plynov patria oxid dusnat (NO), oxid dusit (N2O3) a oxid dusiit (NO2).
Aktna otrava NOx sa pri nich koncentrcich prejavuje drdenm onch spojiviek
a sliznc hornch dchacch ciest, kaanm a bolesou na prsiach. Pri vych koncentrcich
sa inok nitrznych plynov prejavuje podrdenm a poleptanm sliznice, saenm dchanm
a edmom pc. Pri vysokch koncentrcich me vznikn okov stav s kmi a nhla
smr (40). NPEL (priemern) oxidu dusiitho v pracovnom ovzdu je 5 ml.m-3, resp. 9,5
mg.m-3. NPEL (priemern) oxidu dusnatho v pracovnom ovzdu je 25 ml.m-3, resp. 30 mg.m3

(14).

Fosgn (COCl2) je bezfarebn plyn, ktor sa vyznauje zpachom po zhnitom ovoc alebo
erstvo pokosenej trve. Fosgn je vemi reaktvny plyn, ktor je 4x a ako vzduch, je siln
pcny iritant, ktor me vyvola apoptzu epiletilnych a endoletialnych pcnych buniek.
Dsledkom zvenej priepustnosti pcnych kapilr vznik pcny edm s monmi
nsledkami smrti. Aktna otrava fosgnom nich koncentrci sa prejavuje podrdenm
nosohltanu, pocitom zovretia na hrudnka, zvracanm, bolesou hlavy a celkovej slabosti.
31

V poiatonej fze expozcie sa inky po jednej hodine strcaj a nastva tdium latencie,
ktor trv 6 a 12 hodn, potom dochdza k plnmu prepuknutiu klinickch prznakov, ktor
trvaj 2 a 3 dni (41). NPEL (priemern) fosgnu v pracovnom ovzdu je 0,02 ml.m-3, resp.
0,08 mg.m-3. NPEL (hranin) je 0,4 mg.m-3.Fosgn vznik pri zvran rozkladom zvykov
nedostatone odstrnench nterov (14).
Kyanovodk (HCN) je prchav bezfarebn a modrast kvapalina s charakteristickm
zpachom horkch mandl. Nad bodom varu sa HCN vyskytuje ako bezfarebn plyn.
Najastejou formou vstupu do organizmu je vdchnutm, poitm alebo cez neporuen
pokoku. Po vniknut do organizmu sa HCN dostva krvnm obehom do vetkch orgnov
a tkann. Najastejie zasahuje centrum nervovho systmu (CNS). Toxick inok
kyanovodku spova v blokde inov eleza v mitochondrilnej - cytochrmoxidze, ktor m
rozhodujcu lohu pri transporte kyslka v dchacom reazci. Aktna otrava sa pri inhalcii
latentnej dvky prejavuje nevonosou, zmtenm, kmi a stratou vedomia. Pri dostatone
vysokej koncentrci umouje rchla priepustnos okamit rozvoj intoxikcie, ktor m za
nsledok smr v priebehu niekokch seknd a mint (40). NPEL (priemern) kyanovodka v
pracovnom ovzdu je 1,9 ml.m-3, resp. 2,1 mg.m-3. NPEL (hranin) je 4,2 mg.m-3 (14).
Kyanovodk sa me v zvracch dymoch vyskytova najm pri zvran povrchovo upravench
materilov z nterov (25).
Formaldehyd (CH2O) je bezfarebn horav plyn so silnm drdivm zpachom. Do
organizmu sa najastejie dostva vdchnutm, angesciou alebo cez pokoku. Aktna otrava
formaldehydom sa prejavuje podrdenm pokoky a dchacch ciest, drdenm o a hornch
dchacch ciest. Pri vych koncentrcich sa expozcia prejav skrtenm dchanm, kaom
a po vzniku pcneho edmu me nasta smr. Pri chronickej expozci zvyajne nastva
vskyt respiranch symptmov (42). NPEL (priemern) formaldehydu v pracovnom ovzdu
je 0,3 ml.m-3, resp. 0,37 mg.m-3. NPEL (hranin) je 0,74 mg.m-3. (14). Medzinrodn agentra
pre vskum rakoviny (IARC) klasifikuje formaldehyd ako dokzan karcinogn, v naej
legislatve je zaraden ako chemick, toxick ltka. Formaldehyd me v zvracch dymoch
vnika pri zvran povrchovo upravench materilov z nterov (36, 42).
Tolundiizokyant (TDI) je biela a ltkast vemi prchav kvapalina. Vo vode nie je
rozpustn. Aktnu otrava TDI vyvol u exponovanej osoby u nzka koncentrcia, najastejie
sa prejavuje ako drdenie sliznice, plenie o, kriabanie v hrdle, tlak na hrudnku, such
a drdiv kae a zhoren dchanie. Taktie sa po vystaven mu objavi slzenie o a sekrt
z nosu (44). NPEL (priemern) izokyantov v pracovnom ovzdu je 0,02 mg.m-3. NPEL
32

(hranin) je 0,07 mg.m-3 (14). Poda IARC je toluendiizokyant zaraden do skupiny 2B ltky pravdepodobne karcinognne s nepotvrdenm dkazom karcinogenity pre ud.
Oxidy eleza (FexOy) vpary vznikajce pri zvran benej ocele obsahuj astice oxidov
eleza, ktor mu spsobi siderzu (chronick zpal pc). elezo je hlavn legovac prvok
vo vrobe oceli. Poas zvracieho procesu, vznikaj toxick vpary oxidu elezitho spojenm
eleza s elektrdou. Primrnymi aktnymi inkami tejto expozcie s: podrdenie
nosohltanu, hrtanu a pc.
Medzi oxidy eleza ktor prichdzaj do kontaktu s exponovanou osobou patria : oxid
eleznat FeO, oxid elezit Fe2O3 a oxid eleznato-elezit Fe3O4. Toxicita eleza je vemi
sporn. Literatra uvdza, e niektor oxidy eleza mu by pre exponovan osobu
potencilne karcinognne. Krtkodob vystavenie oxidov eleza spsobuje pokodenie peene
a obliiek. Aktna otrava oxidmi eleza vdchnutm me spsobi podrdenie hornch
dchacch ciest, zven srdcov aktivitu, zrchlen dchanie. Chronick expozcia oxidmi
eleza me spsobova hepatotoxick, metabolick acidzu (26). NPEL (priemern) pre
oxidy eleza (meran ako respirabiln frakcia aeroslu) v pracovnom ovzdu je 1,5 mg.m -3
(14). Poda IARC s oxidy eleza zaraden do skupiny 3 - ltky, ktor nie s klasifikovan ako
karcinognne pre ud.
Oxid hlinit je striebrosiv kov s vysokou vodivosou a nzkou hmotnosou. Negatvne inky
sa prejavuj hlavne pri vdychovan a to drdenm sliznice hornch dchacch ciest. Vyvolva
taktie podrdenie pokoky a astmu. Chronick expozcia vdychovania prachu m na
exponovan osoby fibrognny inok. Pri vysokej dvke me nasta pokodenie CNS. Oxid
hlinka tie pri dlhodobom psoben me vyvola aluminzu, prpadne pneumotorax (40).
NPEL (priemern) pre oxid hlinit (meran ako respirabiln frakcia aeroslu) v pracovnom
ovzdu je 1,5 mg.m-3 (14).
Oxid draseln (K2O) sa najastejie do organizmu dostva vdchnutm. Aktna otrava sa
prejavuje hlavne leptavmi inkami na oi a sliznicu dchacch ciest. Vdychovanm prachu
oxidu draselnho me spsobi pcny edm. Expozcia prachov oxidu draselnho sa tie
prejavuje bolestivm plenm v hrdle, zhorenm dchanm a plenm o (40).
Oxid titaniit (TiO2) povaujeme za obaujci prach, ktor m drdiv inky na pca
exponovanch osb. V pcach osb, ktor prichdzaj do styku s prachom TiO2, boli
zaznamenan stopy tohto prachu, z oho vyplva, e prach je slab iritant. Dlhodobm
vystavenm osb zvenou dvkou oxidu titaniitho me ma za nsledok vznik tumorov.
TiO2 je povaovan za mon karcinogn (26). Poda IARC je oxid titaniit zaraden do
33

skupiny 2B - medzi ltky pravdepodobne karcinognne s nepotvrdenm dkazom

karcinogenity pre ud.
Oxidy mangnu (MnxOy) mangn je krehk siv kov, ktor sa najastejie vyskytuje vo forme
oxidov. Patr medzi stopov biognne prvky pre loveka, ivochy a rastliny. Najastejou
formou vstupu do organizmu exponovanej osoby je prostrednctvom dchacch ciest.
Mangnov dymy sa dostvaj a do alveol, kde sa nsledne vstrebvaj. Aktna expozcia
mangnovch plynov me spsobi horku z kovov, ktor sprevdza zven teplota, triaka
a saen dchanie. Pri zvenej expozci oxidov mangnu (okolo 10 mg.m-3) ktor trv viac
ne dva roky, vznik chronick pokodenie CNS, manganizmus. Psychick zmeny vyvolan
oxidom mangnu, nazvan tie mangnov psychza, sa prejavuj podrdenosou,
nervozitou, emonou labilitou (40). NPEL (priemern) pre mangn a jeho anorganick
zleniny v pracovnom ovzdu je 0,5 mg.m-3 (14).
Fluoridy (fluorid vpenat CaF2, fluorid draseln KF, fluorid sodn NaF, fluorid brnatBaF2).
Fur je bledolt plyn ostrho tipavho zpachu, ktor je vysoko reaktvny. inky na
organizmus exponovanej osoby sa rozdeuj na dve skupiny a) s drdivm inkom
(elementrny flur a fluorovodk) b) s celkovmi inkami. Loklny inok pri intoxikci
flurom a jeho anorganickmi zleninami sa prejavuje detrukciou tkaniva, ide o chemick
a termick pokodenie tkaniva reaknm teplom fluru. Do systmovch inkov fluru
zaraujeme zniovanie koncentrcie vpnika a horka spolu so zvyovanm koncentrcie
draslka v krvi. Aktna toxicita sa prejavuje podrdenm spojiviek, podrdenm nosovej
sliznice, kaom a dusenm. Chronick otrava fluoridmi sa me prejavi chronickmi zpalmi
dchacch ciest, prpadne stratou uchu a hlasu (40). NPEL (priemern) pre fluoridy
anorganick zleniny fluru v pracovnom ovzdu je 2,5 mg.m-3. NPEL (hranin) je 5,0
mg.m-3 (14). Poda IARC s anorganick zleniny fluru zaraden do skupiny 3 - ltky, ktor
nie s klasifikovan ako karcinognne pre ud.Zleniny fluru sa pri zvran mu uvoova
z nterov (36).
Uhliitan brnat (BaCO3) tvoria biele krytly, technick BaCO3 je v podobe vekch ltch
kusov. Celkov inky bria a jeho zlenn na organizmus spsobuj zpalov onemocnenia
mozgu. Aktna otrava sa prejavuje zvracanm, plenm v stach hnakou, zvenm krvnm
tlakom, svalovou slabosou hlavne konatn a zvratmi. Chronick otrava spsoben prachom
bria m za nsledok vznik chronickch pcnych ochoren. alie mon prejavy chronickej
expozcie zlenn bria s: siln slabos, zpal stnej sliznice, zpal spojiviek, porucha

34

moenia, vypadvanie vlasov (43). NPEL (priemern) pre zleniny bria v pracovnom
ovzdu je 0,5 mg.m-3 (14).
Oxid olovnat (PbO) . Olovo je mkk ed kov nerozpustn vo vode. Rozpustn je v zriedenej
kyseline dusinej, v koncentrovanej kyseline srovej. (26) Olovo sa najastejie dostva do
organizmu vdchnutm a vnimone cez pokoden pokoku. Aktna otrava vznik po silnej
inhalci prachov s obsahom olova. Po poit sa najastejie prejavuje brlivmi
gastrointestinlnymi prznakmi v podobe vracania a hnaky. Chronick otrava, inak nazvan
aj saturnizmus, vznik pomaly po dlhodobom vystaven exponovanch osb. Prejavom
chronickch otrv s neuropsychick prznaky depresie, poruchy pamti a koncentrcie,
nava a slabos nsledkom anmie, ako aj prznaky pokodenia GIT pocit kovovej, sladkastej
chuti v stach, nechu do jedenia, hypersalivcia a striedanie hnaiek s obstipciou (40). NPEL
(priemern) pre olovo a jeho anorganick zleniny v pracovnom ovzdu je 0,15 mg.m-3. Pre
olovo sa taktie stanovuje biologick medzn hodnota, ktor je 700 g Pb .1-1 krvi alebo 3,4
mol.1-1 krvi (31). Poda IARC s anorganick zleniny olova zaraden do skupiny 2A - ltky
pravdepodobne karcinognne s potvrdenm dkazom karcinogenity pre zvierat. Vpary oxidu
olovnatho vznikaj najm pri zvran a rezan zliatin alebo kovov, ktorch povrchy boli natret
olovnatou farbou.
Oxid menat (CuO). Me je bledo ruov a erven pomerne mkk kov. Na vzduchu
oxiduje. (26) Medzi najbenejie zleniny medi patria: oxid men Cu2O, oxid menat CuO
a srnik menat CuS. Me patr spolu so elezom a zinkom medzi najastejie stopov prvky
v organizme loveka. Me je vemi dleit pre udsk organizmu, avak pri zvenej
expozcii mu nasta aktne aj chronick ochorenia. Aktna otrava zleninami medi sa
prejavuje podrdenm sliznice dchacieho systmu a iritciou spojiviek. Chronick
intoxikcia sa prejavuje zriedkavo, najastejie pokodenm peene (40). NPEL (priemern)
pre me (dymy) v pracovnom ovzdu je 0,1 mg.m-3 (14).
Oxid zinonat (ZnO). Oxid zinonat je biely kypr prok nerozpustn vo vode a v alkohole.
Tvor najastejiu formu vskytu zinku. Aktna otrava oxidom zinonatm me vyvola
horku z kovov u pri dvke 1mg na 1kg vhy exponovanej osoby. (43) Prznaky sa prejavuj
zva zvenou teplotou, triakou, bolesami hlavy, a nevonosou a vracanm. Chronick
prznaky exponovanch osb oxidom zinonatm sa momentlne jednoznane nepreukzali
(40). NPEL (priemern) pre oxid zinonat (meran ako respirabiln frakcia aeroslu) v
pracovnom ovzdu je 1 mg.m-3 (14).

35

Oxid vanadiit (V2O5). Vand je striebrist kov, vemi kujn, ohybn a an. Dobre
pohlcuje vodk. Pri horen na vzduchu vznik oxid vanadiit (V2O5) (43). Z hadiska
toxickch inkov na exponovan osoby je najvznamnejm prve oxid vanadiit. Vand sa
dostva do organizmu najastejie inhalciou. Aktna otrava sa prejavuje drdenm sliznc
dchacieho systmu, poas dlhodobej expozcie sa me prejavi drdiv kae. Expozcia
oxidu vanadiitho sa tie me prejavi vo forme ekzmov na koi. Chronick intoxikcia
vandom sa prejavuje zvanmi ekzmami koe a bronchilnou astmou (40). NPEL
(priemern) pre oxid vanadiit v pracovnom ovzdu je 0,05 mg.m-3. NPEL (hranin) je 0,05
mg.m-3 (31). Poda IARC je oxid vanadiit zaraden do skupiny 2B - medzi ltky
pravdepodobne karcinognne s nepotvrdenm dkazom karcinogenity pre ud.
Oxid kademnat (CdO). Kadmium je striebrist biely kov odoln proti korzi. Vo vode je
nerozpustn. Poas zahrievania na vzduchu hor, priom vznikaj pary oxidu kademnatho.
(43) Kadmium sa dostva do organizmu najastejie inhalciou. Aktna otrava sa vyskytuje pri
vysokej inhalci aeroslu s obsahom oxidu kademnatho, najastejie vznik horka z kovov.
Taktie me nasta aj edm pc s akou toxickou pneumonitdou a respirabilnm zlyhanm.
Chronick otrava me ma za nsledok Fanconiho syndrm (40). Oxid kademnat je
klasifikovan ako karcinogn kategrie 2 - pravdepodobn karcinogn a jeho technick smern
hodnota je stanoven na 0,03 mg.m-3 (31). Poda IARC je kadmium a zleniny kadmia
zaraden medzi dokzan karcinogny (IARC , 2007).
Oxid berylnat (BeO). Berlium je ak svetloed kov ktor je pri nzkej teplote krehk, pri
zahriat je kujn. Oxid berylnat je vemi mlo rozpustn vo vode (43). Nebezpenou
vlastnosou berlia je hlavne schopnos vytesova niektor biognne prvky (hork) v tele
exponovanej osoby. Pri intoxikci berlia vznikaj viacer pokodenia organizmu, naprklad
pokodenie peene, nervovho systmu a obliiek. Aktna otrava prachom berlia me ma
za nsledok bronchoalveolitdu s vraznmi nekrzami v tkanivch, smr zva nastane
v priebehu niekokch hodn (40). Berlium a jeho zleniny sa klasifikuj ako karcinogn
kategrie 2 pravdepodobn karcinogn a jeho technick smern hodnota je stanoven na
0,005 mg.m-3 (31). Poda IARC sa berlium a jeho zleniny zarauj medzi dokzan
karcinogny.
Oxid kobaltu (CoO). Kobalt je tvrd, ako taviten kov, edivobielej farby. Za normlnych
podmienok je voi vode a vzduchu stly. V jemne rozptlenom stave je dobrm katalyztorom
vybranch reakci. Vysok dvky kobaltu zvyuj u exponovanch osb zven tvorbu
ervench krviniek, zvracanie, hnaku, zaervenanie tvre a konatn. ast vdychovanie
36

oxidu kobaltu me ma za nsledok vznik astmy alebo zpalu pc. Rozomlet zleniny
kobaltu pokodzuj kou exponovanch osb (43). NPEL (priemern) pre oxidy kobaltu v
pracovnom ovzdu je 0,5 mg.m-3 (14). Poda IARC sa kobalt a jeho zleniny zarauj do
skupiny 2B medzi ltky pravdepodobne karcinognne s nepotvrdenm dkazom karcinogenity
pre ud.
Chrm (Cr). Chrm je biely leskl tvrd kov, ktor sa v prrode nenachdza von. Chrm je
biognny prvok, ktor sa v organizme nachdza v stopovch mnostvch. Najastejie sa
vyskytuje trojmocn chrm Cr+3 a esmocn Cr+6. Do organizmu exponovanch osb sa
najastejie dostva inhalciou. Aktna otrava Cr+6 sa prejavuje podrdenm sliznc dchania,
alergickmi a konmi prejavmi. Chronick otrava sa me prejavi zpalmi dchacch ciest.
Neskor prejavy expozcie mu vies a ku karcinognnym inkom (Cr+6 dokzan humnny
karcinogn skupiny I). Chronick expozcia sa prejavuje zpalovmi zmenami na sliznici
dchacch ciest. Zaznamenva sa atrofick rinitda, opakovane nevrazn krvcanie z nosa a pri
rozsiahlej expozci a perforcia nosovho septa (40). NPEL (priemern) pre anorganick
zleniny dvoj a trojmocnho chrmu v pracovnom ovzdu je 2,0 mg.m-3. Poda IARC s
zleniny Cr+3 zaraden do skupiny 3 - ltky, ktor nie s klasifikovan ako karcinognne pre
ud. Cr+6 a jeho zleniny s klasifikovan ako karcinogn kategrie 2 - pravdepodobn
karcinogn. Technick smern hodnota je pri zvran stanoven na 0,1 mg.m-3 (31). Poda
IARC je Cr+6 zaraden medzi dokzan karcinogny.

3.1.4 OCHORENIA DCHACCH CIEST A PC ZO ZVRANIA

Ochorenie pc zo zvrania (zvrask pca) je pneumokoniza v dsledku chronickej
inhalcie zvraskch dymov obsahujcich oxidy eleza, zinku, mangnu (pouitie bzickch
elektrd s obsahom mangnu), chrmu, hlinka, medi, cnu a i. Toxicky spolupsob pri zvran
prtomn ozn (zvranie v ochrannch atmosfrach argnu, plazmov zvranie), nitrzne plyny
(zvranie obalenmi elektrdami, plazmov zvranie ), fluoridy (obaly kyslch elektrd), oxid
uhonat (zvranie v ochrannej atmosfre CO2) a pri pouit chlrovanch uhovodkov na
odmastenie aj fosgn. Niekedy obaly elektrd obsahuj aj fibroplastick SiO2. Po viacronej
expozcii zvraskm dymom vznik rtg. obraz ako pri silikze, ktor v prpade absencie oxidu
kremiitho po preruen expozcie ustupuje (33, 49).
Inhalcia aeroslov pri zvran a tavbe kovov me iritciou hornch dchacch ciest vyvola
zlievask (zvrask) horku, ktor po latencii 812 hodn charakterizuje horka (3840
37

C) so zimnicou a celkovmi prznakmi ako pri virze (49). K charakteristickm prznakom

patr maltnos, kovov chu v stach, zimnica, horka, bolesti svalov a hlavy, kae a bolesti
na hrudi (49). Symptmy ustupuj do 2448 hodn. Pri opakovanej dennej expozcii s prznaky
miernejie, po preruen expozcie (napr. po vkende) je priebeh op brliv (49).

3.2 HLUK
asto nameran hladiny akustickho tlaku najm v pracovnom prostred vrazne prekrauj
limitn hodnotu, ktor je zanedbaten v dlhodobom horizonte negatvneho vplyvu na udsk
zdravie. Pre nadmern hluk z hadiska bezpenosti asto dochdza pri prci k mnohm vnym
nehodm, a preto je potrebn starostliv sledovanie tohto fyziklneho faktora (51).
3.2.1 LEGISLATVNE ASPEKTY POSDENIA HLUKU
Hluk ako negatvny fyziklny faktor pracovnho prostredia je dostatone podchyten
eurpskou legislatvou implementovanou v slovenskch zkonoch, ako aj prslunmi
normatvmi. Pre meranie, objektivizciu a hodnotenie expozcie hluku v pracovnom
a ivotnom prostred boli Slovenskou republikou prijat na nrodnej rovni nasledujce
legislatvne prvky a normatvy:

Nariadenie vldy SR . 115/2006 o minimlnych zdravotnch a bezpenostnch

poiadavkch na ochranu zamestnancov pred rizikami svisiacimi s expozciou hluku
(12).

Zkon . 355/2007 o ochrane, podpore a rozvoji verejnho zdravia a o zmene a doplnen

niektorch zkonov (11).

Vyhlka Ministerstva zdravotnctva SR . 549/2007, ktorou sa ustanovuj podrobnosti

o prpustnch

hodnotch

hluku,

infrazvuku

a vibrci

a o poiadavkch

na

objektivizciu hluku, infrazvuku a vibrci v ivotnom prostred (52).

STN EN ISO 80000-8, Veliiny a jednotky. as 8: Akustika (53).

STN EN ISO 9612, Akustika. Stanovenie expozcie hluku v pracovnom prostred.

Technick metda (54).

STN ISO 1996-1, Akustika. Opis, meranie a posudzovanie hluku vo vonkajom

prostred. as 1: Zkladn veliiny a postupy posudzovania (55).

STN ISO 1996-2, Akustika. Opis, meranie a posudzovanie hluku vo vonkajom

prostred. as 2: Urovanie hladn hluku (56).
38

Uveden zkony a normatvy definuj urujce veliiny hluku, prslun metdy merania,
stanovuj akn a limitn hodnoty hladn zvuku v ivotnom, ako aj pracovnom prostred, ktor
s dleit pri posudzovan negatvnych inkov hluku. Akn a limitn hodnoty s stanoven
pre vetky pracovisk, ako aj pre pracovisko zvrania, kde sa mu pouva stroje a zriadenia
emitujce nadmern hluk. Z hadiska pracovnho prostredia s pre legislatvne poiadavky
uren jednotliv skupiny prc so stanovenmi aknmi hodnotami pre vykonvanie danej
innosti, ktor sa nesm prekroi. V tab. 3 s uveden akn hodnoty pre prslun skupinu
prc.
AKN HODNOTY NORMALIZOVANEJ HLADINY A ZVUKU LAEX,8h PRE DAN
SKUPINY PRC (12)
Tab. 3

Skupina
prc

Hluk na pracovisku
LAEX,8h (dB)

innos

innos vyadujca nepretrit sstredenie alebo

neruen dorozumievanie: tvoriv innos.

40

II

innos, pri ktorej dorozumievanie predstavuje

dleit sas vykonvanej prce: innos pri
ktorej s vek nroky na presnos, rchlos alebo
pozornos.

50

III

innos rutinnej povahy, pri ktorej je

dorozumievanie sasou vykonvanej prce:
innos vykonvan na zklade iastkovch
sluchovch informci.

65

IV

innos, pri ktorej sa pouvaj hlun stroje

a nstroje alebo ktor je vykonvan v hlunom
prostred a ktor nespa podmienky zaradenia do
skupn prc I, II alebo III.

80

Pre hodnotenie hluku v pracovnom prostred je dleit nameran hodnoty na danom

pracovisku zaradi do vhodnej skupiny prc poda vykonvanej innosti. Na zklade toho
potom porovna zskan nameran hodnoty s aknou hodnotou poda tab. 1.
Na zklade uvedenho je mone pracovisko zvrania zaradi do skupiny prac IV. Pre tto
skupinu je charakteristick prevane fyzick prca, patr sem aj prca s vyuitm zariaden
a vrobnch procesov vo vrobnch priestoroch a zvodoch, ponohospodrstvo a lesnctvo,
stavebnctvo a ak priemysel, obsluha nkladnch a dopravnch zariaden, kde s hodnoty

39

aknej normalizovanej hladiny A zvuku LAEX,8h pre 8 h pracovn zmenu stanoven na 80 dB

(12).

3.2.2 EXPOZCIA HLUKU NA ZVRASKOM PRACOVISKU

Hluk pri zvran me dosahova hodnoty niekedy a 130dB, priom zdrojom hluku na
zvraskch pracoviskch nie je len samotn proces zvrania, ale vysok expozcie hlukom s
charakteristick pre tzv. sprievodn alebo pomocn prce, ako je prprava zvarovch plch a
finlna prava zvarov, ale aj hluk odsvacieho zariadenia a ventilcie. Vysokou hladinou hluku
sa vyznauje najm plazmov a ultrazvukov zvranie, ako aj zvranie vbuchom. Sasn
nrast objemu zvraskch operci vo vekch vrobnch prevdzkach spsobuje stle
zvyujci sa poet pracovnkov zaaovanch hlukom, preto je potrebn zabezpei vhodn
akustick podmienky pre jednotlivch pracovnkov (51, 57). Akustick podmienky na
zvraskch pracoviskch s zvisl od miestnych podmienok, a to od:

pouvanho spsobu zvrania a hlunosti zvracch strojov a zariaden v danch

priestoroch,

vekosti, hmotnosti a tvaru akustickch vlastnosti zvarkov,

nrokov na presnos a kvalitu prce, na urit stupe akustickej pohody hluku pre dan
druh prce,

charakteru a asu psobenia emisnho hluku, asu prce v hlunom prostred (51).

Regulcia akustickch podmienok a obmedzenie nepriaznivho psobenia hluku spova teda

v ovplyvnen alebo zmene tchto podmienok. Prednostne treba venova pozornos zdrojom
hluku, lebo ich akustick vlastnosti uruj hlukov za pracovnkov (51).
Na pracoviskch zvraov mono namera hladinu A hluku od 75 dB do 125 dB i viac.
Zkladnou zlokou, ak neberieme do vahy impulzn hluk, je nepravideln premenliv hluk,
ktor trv prakticky v priebehu celej zmeny. Poda vsledku mnohch meran vo vekch
strojrskych halch sa jeho hodnoty sstreuj okolo 90 dB. V tabuke 4. S uveden hodnoty
hladn akustickho tlaku LA hluku pre vybran pracovisk zvrania (51).

40

ROZSAHY HODNT HLADN HLUKU LA STANOVEN PRE UVEDEN PRACOVISK (58)

Tab. 4

Typick hladina LA hluku

do 75 dB
92 102 dB
85 95 dB

Proces
TIG
MIG
MMA
Plazmov rezanie
(run do 100 A, rezanie do hrbky 25
mm)
Drkovanie plameom

98 105 dB
95 dB
do 100 dB
(viac ako 90 dB, pri rezan nad 40 mm
hrbky)

Rezanie plameom
Plenie (drkovanie) elektrickm
oblkom
Mechanick prava zvarov
Brsenie

100 115 dB
105 dB
95 105 dB

Pri posudzovan monej expozcie hluku pracovnkov je dleitm aspektom aj dka trvania
danej opercie, od oho zvis hodnota expozcie poas 8 h pracovnej zmeny. V procese
posudzovania je nevyhnutn zohadni aj individulnu expozciu pracovnka, ktor je
ovplyvnen prcou jeho kolegov na inch susediacich pracoviskch (57).

3.2.3 MONOSTI ZNENIA EXPOZCIE HLUKU

Pri obmedzen hlunosti prostredia treba vychdza z vsledkov merania a zo zhodnotenia
miestnych akustickch podmienok, hladn akustickho tlaku na pracoviskch zvraov,
z objektvneho rozboru a zo pecifikcie zdrojov a prin hluku.
Najlepou vobou bude eliminova hlun procesy tm, e sa kpi materil od dodvatea,
ktor u bude narezan na poadovan rozmery. Zvranie a rezanie za tepla je vak asto jedin
praktick spsob, take treba sa zamera predovetkm na praktick metdy na znenie
hladiny hluku pre dan proces a riadenie rezidulneho rizika prostrednctvom rznych
chrniov sluchu (51).
Ako jednu z monost znenia hluku je mon spomen vyuitie automatizovanho rezania
plazmou pomocou ponornej plazmovej rezaky. To me ma za nsledok znenie hladiny
hluku pod 80 dB (A). Ponorn alebo tzv. vodou zahalen systmy delenia materilu zniuj
nielen emisie hluku, ale aj emisie zvraskch dymov (51, 58).

41

V rmci jednotlivch technolgi zvrania je mon prispie k minimalizci hluku

nasledujcimi spsobmi:
1. Vo veobecnosti plat, e zvuk z oblkovho zvrania narast s priemerom drtu alebo
tye a prevdzkovm elektrickm prdom. Pouitie vhodnej vekosti tye (drtu)
a elektrickho prdu, by malo prispie k zneniu hladiny hluku (51, 58).
2. Rezanie a drkovanie plazmou alebo plameom me spsobi zvenie hluku
v dsledku nrastu rchlosti prietoku plynu. Prostrednctvom znenia rchlosti plynu je
mon napr. znenm tlaku plynu na vstupe regultora dosiahnu znenie hladiny
hluku. Avak to neznamen, e so znenm tlaku plynu poklesne miera produktivity (51,
58).
3. Zvranie v uzavretch priestoroch alebo v inch priestoroch, kde zvuk me by odrazen
(napr. rohy dielne), me spsobi zvenie hladiny hluku ako v prpade, ke je zvranie
vykonvan v otvorenom priestore. Ak to nie je mon dosiahnu vhodnou organizciou
prce, tak je treba pristpi k aplikovaniu zvukoizoanch materilov (51, 58).
Aplikovanie monosti znenia expozcie hluku pracovnkov na jednotlivch pracoviskch je
dleit vemi dobre zvi nielen z hadiska bezpenosti a ochrany zdravia, ale aj z hadiska
ekonomickej efektivity. Navrhovan opatrenia musia by v slade so zohadnenm maximlnej
efektivity prce a pracovnho vkonu jednotlivch zamestnancov.
Na zklade uvedench poznatkov je hluk vznikajci na zvraskch pracoviskch stle
zvanm fyziklnym prejavom tohto typu pracovnho prostredia. Expozcia hluku u
jednotlivch pracovnkov je ovplyvnen rozmiestnenm, orientciou, vrobou na jednotlivch
pracoviskch a celkovou organizciou prce. Negatvny vplyv hluku sa u zamestnancov
neprejavuje iba pecifickm inkom na sluchov orgn ako sluchov nava alebo pln strata
sluchu, ale je nevyhnutn zohadni aj nepecifick, teda mimosluchov inky hluku ako
infrazvuku a ultrazvuku, ktor mu spsobi poruchy neurovegetatvneho systmu a in ovea
zvanejie pokodenia zdravia (51, 59).
Zavdzanie opatren na znenie expozcie je v tomto prpade nevyhnutn. Avak v procese
merania a hodnotenia expozcie hluku je potrebn zohadni vetky hlukov prspevky
a zskan hodnoty ekvivalentnej hladiny akustickho tlaku LAeq,T, a na zklade nameranch
hodnt zavies prslun opatrenia. Navrhovan opatrenia nesm spsobova iadne
obmedzovanie pracovnkov pri vkone prce a u vbec nie obmedzenie produktivity danej
prevdzky.

42

3.3 VIBRCIE
Rizik spojen s psobenm vibrcii na sstavu ruka rameno sa vyskytuj v rznych
priemyselnch odvetviach, hlavne na pracoviskch s vyuitm runho mechanizovanho
nradia. Spsob prenosu je teda zrejm, kee ide o psobenie na ruky a ramen, tzn. prenos
mechanickch vibrci sa uskutouje cez prsty a dla. V tomto prpade, pracovnk na
zvracom pracovisku je exponovan vibrciami pri prcach svisiacich hlavne s prpravou
materilu na zvranie (prprava zvarovch plch), ako aj s istenm hotovch zvarov
(oklepvanie a brsenie) (60).

3.3.1 LEGISLATVNE ASPEKTY POSDENIA VIBRCI

Meranie, objektivizcia a posudzovanie vibrci mus v prvom rade zodpoveda platnm
postupom a nvrhom, ktor s podchyten prslunou platnou legislatvou, zodpovedajcimi
normatvmi, nrodnmi zkonmi a predpismi v dotknutej oblasti. Zkladn legislatvne aspekty
pouvan pre oblas merania a posudzovania vibrci prenanch na ruky, o ktor sa
jednotliv spsoby stanovenia expozcie opieraj, s nasledovn:

STN EN ISO 5349 1 Mechanick kmitanie. Meranie a hodnotenie expozcie loveka

prenosom kmitania na ruky. as 1: Veobecn poiadavky (61).

STN EN ISO 5349 2 Mechanick kmitanie. Meranie a hodnotenie expozcie loveka

prenosom kmitania na ruky. as 2: Praktick pokyn na meranie na pracovnom mieste
(62).

Nariadenie vldy SR . 416/2005 Z. z. o minimlnych zdravotnch a bezpenostnch

poiadavkch na ochranu zamestnancov pred rizikami svisiacimi s expozciou
vibrcim (20).

Vyhlka MZ SR . 549/2007 Z. z., ktorou sa ustanovuj podrobnosti o prpustnch

hodnotch hluku, infrazvuku a vibrci a o poiadavkch na objektivizciu hluku,
infrazvuku a vibrci v ivotnom prostred (52).

Uveden legislatva stanovuje limitn a akn hodnoty vibrcii, ktor sa nesm prekroi poas
vykonvanej pracovnej opercie. Obsahuje metdy merania a vpotu normalizovanho
zrchlenia vibrcii, pomocou, ktorch sa zskaj reprezentatvne hodnoty vibrcii a nsledne sa
porovnaj s prpustnmi hodnotami. Na zklade toho uruje aj zaradenie do prslunej kategrie
prc. V tabuke 5 s uveden prslun akn a limitn hodnoty vibrcii psobiacich na sstavu
ruka rameno.
43

AKN A LIMITN HODNOTY PRE SSTAVU RUKA RAMENO (20) Tab. 5

Prenos vibrci na ruky

Vsledn normalizovan zrchlenie a)

ahv, 8h
[m.s-2]

Limitn hodnota [ahv, 8h, L]

Akn hodnota [ahv, 8h, a]

2,5

Ekvivalentn zrchlenie b)

ahveq, a
[m.s-2]

Akn
hodnota

psobenie kratie ako 20

mint
psobenie kratie ako 10
mint

12,25
-

Poznmky:
a) Ekvivalentn ven zrchlenie prepotan z hadiska normalizovanho trvania
pracovnej zmeny Tn=8h.
b) Efektvna hodnota zrchlenia vibrci uren v ase T.

3.3.2 MONOSTI ZNENIA EXPOZCIE VIBRCIAMI

Ak posdenie rizk preuke prekroenie aknch hodnt expozcie vibrciam, zamestnvate
zostav a realizuje program technickch opatren alebo organizanch opatren s cieom zni
expozciu a spolupsobiace rizik na najniiu mon rove. Zamestnvate pritom berie do
vahy najm: (20)
1. In metdy prce, ktor znia expozciu vibrci,
2. Vber vhodnho pracovnho prostriedku s vhodnm ergonomickm dizajnom,
pomocou ktorho sa pri vkone prce dosiahne najniia mon rove vibrci,
3. Zabezpeenie pomocnho zariadenia, ktor zniuje riziko pokoden spsobench
vibrciami, najm:
dradl, ktor zniuj prenos vibrcii na ruky,
osobn ochrann pracovn prostriedky na ochranu pred vibrciami psobiacimi na ruky,
osobn ochrann pracovn prostriedky vo forme tlmiacich materilov medzi zdrojom
vibrcii a miestom kontaktu s telom zamestnanca na ochranu pred miestnymi
vibrciami.
4. Vhodn spsoby drby pracovnch prostriedkov, pracoviska a zariaden na
pracovisku.
5. Stavebn a priestorov rieenia pracoviska.

44

6. Primeran informcie a odborn vcvik zamestnancov zameran na sprvne

zaobchdzanie s pracovnmi prostriedkami a so zariadenm.
7. Obmedzenie trvania a rovne expozcie vibrci,
8. Vhodn pracovn reim a reim odpoinku.
9. Zabezpeenia ochrannho odevu zamestnancom vystavench chladu a vlhku (20).
Zamestnanci nemu by exponovan vibrcimi, ktor prekrauj limitn hodnotu. Ak je
napriek

realizovanm

opatreniam

limitn

hodnota

expozcie

vibrci

prekroen,

zamestnvate bezodkladne vykon opatrenia na znenie expozcie pod tto hodnotu, ur

priny prekroenia limitnej hodnoty expozcie vibrci a na zklade toho zmen alebo dopln
preventvne a ochrann opatrenia tak, aby nedolo k jej optovnmu prekroeniu. Mono
kontatova, e uveden opatrenia s v mnohch bodoch zhodn s opatreniami aplikovanmi
pri ochrane pred nadmernm hlukom (20).

3.4 ELEKTROMAGNETICK IARENIE PRI ZVRAN

lovek je vystaven elektromagnetickmu iareniu poas svojho celho vvoja. Spoiatku len
prirodzenm zdrojom elektromagnetickho iarenia, ako s kozmick iarenie, elektrostatick
vboje v atmosfre, slnen vietor a rzne in. S vedecko-technickm rozvojom udstva vak
svis aj vznik umelch zdrojov elektromagnetickho iarenia (67). Poda schopnosti ionizova
molekuly oarovanho objektu mono elektromagnetick iarenie rozdeli do dvoch psiem
na: ionizujce a neionizujce. Ionizujce iarenie je schopn ionizova atmy a molekuly
prostredia, t. j. odtrhn elektrny z atmovho obalu a vytvori inov pr zporne nabit
elektrn a kladne nabit zbytok atmu (63). iarenie, ktor ionizciu nespsobuje, sa oznauje
ako neionizujce iarenie (40).
Zvranie je sprevdzan rozlinmi druhmi elektromagnetickho iarenia, ktor maj
vznamn vplyv na udsk organizmus (obr. 5). iarenia, najm s kratmi vlnovmi dkami
pohlcuj, resp. rozptyuj pary, dymy, prach, ozn a pod. Z tchto typov iarenia je
najnepriaznivejie UV iarenie (51).
Pri zvran sa najastejie vyskytuje ultrafialov, viditen a infraerven iarenie, v niektorch
prpadoch vak prichdza do vahy i vznik ionizujceho iarenia.
Ionizujce iarenie vznik napr. pri elektrnovom zvran. Pri zvran TIG volfrmovmi
elektrdami s obsahom tria dochdza k emitovaniu alfa astc. Alfa astice neprenikaj do
hbky tkanv a zastav ich napr. vrstva odumretej pokoky na povrchu tela. V prpade, ak sa
45

dostan do udskho tela napr. inhalciou alebo poitm prachu s obsahom alfa astc, me
djs k pokodeniu pc, prpadne trviacej sstavy (66, 76).
iarenie vznikajce pri zvran mono poda vlnovej dky a kodlivch inkov rozdeli do
piatich skupn:

vysokofrekvenn (jeho najznmejm efektom je ohrev biologickho tkaniva, ktor

me vies a k jeho funknm zmenm),

infraerven, ktor nepriaznivo psob na oi a vyvolva miestne prehriatie, a

poplenie,

viditen, spsobuje intenzvne oslnenie,

ultrafialov, nepriaznivo psob na oi a pokoku, spsobuje zpal spojiviek,

servenanie a popleniny a spsobuje vznik oznu, ktor vyvolva dchacie akosti
a bolesti hlavy,

ionizujce, spsobuje pokodenie buniek (39).

Obr. 5 Elektromagnetick spektrum (73)

Sasn vedeck poznanie pozn niekoko vplyvov elektromagnetickho iarenia na
organizmus:

ohrev organizmu vplyvom absorbovanho vysokofrekvennho vkonu,

psobenie elektrickch prdov indukovanch v tele vplyvom elektrickho

a magnetickho premennho poa (napr. pokodzovanie DNA),

vplyv na genetiku (hypotetick)- retrospektvny vskum (67).

inky psobenia elektromagnetickho poa na loveka sa delia do dvoch hlavnch skupn: na

inky tepeln a inky netepeln. Tepeln inky zvisia v prvom rade od frekvencie, t.j. plat,
e s rastcou frekvenciou sa zvyuj tepeln inky na organizmus. Tieto s dan premenou
iarenia po absorbcii tkanivami na teplo. Celkov mnostvo absorbovanej energie v tkanive
zvis od obsahu vody v tkanive, pretoe obsah vody rozhoduje o jej elektrickch vlastnostiach,
46

alej od vekosti exponovanho povrchu, ktor je vystaven iareniu a v neposlednom rade

zvis od intenzity poa. Ak je mnostvo takto privdzanho tepla vie, ne doke
organizmus odvies do okolitho prostredia, me djs k tepelnmu preaeniu niektorch
orgnov. Orgny zvl citliv na zvenie teploty s : on oovka, mozog a semennky.
Pretoe sa on oovka ako zbavuje tepla, me u pomerne nevek za
vysokofrekvennm iarenm vyvola jej zkal. Netepeln inky s prevane uren
okamitou amplitdou vysokofrekvennho iarenia. Ich inok stpa pri opakovanom
oiaren pomerne nzkymi intenzitami, najm pri vystaven sa pulznmu pou, pri ktorom je
celkov vyiaren vkon pomerne mal, ale okamit amplitda vek. Vo vnmavosti
jednotlivcov s vrazn rozdiely (63, 66, 67).
Neionizujce iarenie, vznikajce poas zvrania je mon rozdeli do troch zkladnch ast:
ultrafialov, infraerven a viditen. iarenie, ktor je najintenzvnejie pri zaplen oblka,
je ovplyvovan typom zvranho materilu, prdavnho materilu, intenzity prdu a druhom
pouitho ochrannho plynu (64).
Elektrick oblk, roztaven kov alebo horiaci plame pri zvran a rezan plameom s zdroje
tepelnho (infraervenho), svetelnho aj ultrafialovho iarenia, ktor mu by v dsledku
svojej intenzity vemi nebezpen pre zvraa aj jeho okolie. Intenzita iarenia sa sce zniuje
so vzdialenosou od zdroja, ale sasne sa aj odra od okolitch lesklch plch (68).
Infraerven iarenie sa uplatuje v inkoch na zamestnancov hlavne svojimi tepelnmi
inkami. Aktnym prejavom loklneho inku na kou je poplenina. Pri psoben na oko sa
me vyskytn poplenie sietnice (IR-A iarenie) alebo tepeln pokodenie rohovky (IR-B a
IR-C iarenie) (40). Infraerven iarenie pozostva z vlnovch dok od 780 nm do 1 mm a
del sa na tri oblasti: IR-A (780 1400 nm), IR-B (1400 3000 nm) a IR-C (3 000 nm 1 mm).
Je hranicou medzi optickmi a tepelnmi rizikami, pretoe sa nm me ri teplo. Hbka
prieniku infraervenho iarenia do koe a vrstvy podkonho tuku kles s rastcou vlnovou
dkou (obr. 6). IR-A s krtkymi vlnovmi dkami me prenikn a do podkonho tuku
bez toho, aby bola povrchov teplota vrazne zven. Naopak, IR-C je celkom absorbovan
u v pokoke a spsobuje vznamn nrast teploty koe. S negatvnymi nsledkami
infraervenho iarenia svisia predovetkm s jeho premenami na teplo. Me tak djs k
vzniku poplenn i ku prehrievaniu organizmu. Infraerven iarenie me taktie spsobi,
podobne ako UV predasn starnutie koe. V prpade dlhodobejieho prieniku infraervenho
iarenia do oka me zahrievanie oovky spsobi jej zkal (66, 70).

47

Zvra je povinn pouva ochrann pomcky ako ochrann kuklu alebo tt, rukavice,
ochrann oblek, sprvnu ochrann obuv a pod. (68).

Obr. 6 Hbky prieniku IR-A, IR-B a IR-C do koe: 1 pokoka, 2 zama, 3 podkon tuk
(70)
Ultrafialov iarenie psob na pokoku loveka, prejavuje sa jej servenanm a zhnednutm,
o je zvisl od vzdialenosti zvraa od zdroja iarenia (51).V prpade dopadu UV iarenia do
oka, je viac ako 99% z neho absorbovanch (obr. 7). Tto absorbcia nenastva rovnomerne, ale
je rozdielna pre jednotliv asti oka. Pokodenie oka UV iarenm sa me kumulova a asom
me spsobova poruchy videnia (70). UV iarenie m vplyv na vznik onch chorb,
pokodzuje rohovku, sietnicu a oovku oka (ed zkal - katarakta), v najzvanejch
prpadoch me spsobi a pln slepotu.

Obr. 7 Znzornenie hbky prieniku UVA a UVB do oka (70)

48

UV iarenie psobiace na kou spsobuje erytm (servenanie koe), ktor vznik v priebehu
1-3 hodn po oiaren, maximum dosahuje po 2 hodinch a strca sa o 1-2 dni. Pod vplyvom
UVA iarenia pokoka zhnedne.
Po chronickej expozcii UV iarenia koa starne a objavuje sa fotostrnutie. Men sa truktra
a povrch koe, objavuje sa zhrubnutie relifu, miestami stenenie pokoky, vrsky, presuny
pigmentu, podkon krvcanie a pod (71). Dokzan je aj karcinognny inok, nakoko
vplyvom UV iarenia dochdza k vzniku konho ndoru tzv. malgneho melanmu, ktor
vznik ako dsledok opakovanho intenzvneho splenia koe UV iarenm.
Zvra aj jeho pomocnci musia pouva ochrann kuklu, tt alebo okuliare so sprvnou
hodnotou ochrannho filtra, ktor sa uruje poda pouitho spsobu zvrania a intenzity
zvracieho prdu (obr. 8) (68, 69).

Obr. 8 Odporan hodnoty ochrannch filtrov pre jednotliv zvracie technolgie (68)
Viditen iarenie alebo svetlo je elektromagnetick vlnenie v rozsahu vlnovch dok od
400 nm do 780 nm. Niekedy sa ako hranica medzi ultrafialovm iarenm a viditenm svetlom
uvdza aj vlnov dka 380 nm a medzi infraervenm a viditenm iarenm 760 nm. Svetlo
m vek vznam pri tvorbe zrakovej pohody v pracovnom prostred a je dleit z hadiska
prevencie zrakovej navy a pracovnej razovosti. Zrakov pohoda je prjemn
psychofyziologick stav, potrebn na inn prcu a oddych. Zvis predovetkm od intenzity
a kvality osvetlenia, od stavu zraku a od vlastnost priestoru. Pri nevhodnch svetelnch
podmienkach me djs k preaeniu svalov oka, ktor sa nazva zrakov nava. Prejavuje sa
plenm o, pocitom tepla, bolesou a deformciami v zrakovom vnman. Pri silnej zrakovej

49

nave me djs k dvojitmu videniu, bolestiam hlavy, bolestivm kom svalov tvre a
zpalu spojiviek (4, 66, 74).
Ak sa v zornom poli oka vyskytuj prli siln jasy alebo ich rozdiely, prpadne ak vznikn
vek priestorov i asov kontrasty jasov, ktor vznamne prekrauj hranice adaptability
zraku, vznik oslnenie. K tomuto nepriaznivmu stavu zraku teda dochdza v prpade, e je
sietnica alebo jej as vystaven jasu vyiemu ne na ak je oko adaptovan. Oslnenie me
By priame (napr. nekryt zdroj svetla, priame slnen svetlo) alebo astejie nepriame (odraz
svetla od lesklch plch). Oko m dobr regeneran schopnos, ak oslnenie trv krtko a nie
je vemi intenzvne (4).
Pred kodlivmi inkami iarenia vznikajcimi pri zvran sa mus zvra i ostatn pracovnci
zvraskho pracoviska chrni pomocou zsten, krytov a ochrannch ttov, ktor musia by
z nehoravho alebo ako horavho materilu. Tieto prostriedky nesm brni cirkulcii
vzduchu (na rovni podlahy i nad zstenou). Za ich rozostavenie na pracovisku zodpoved
zvra. pravou miesta, tvaru a farebnosou prostredia zvracieho pracoviska je mon
zamedzi odrazom, nevhodnmu jasu a oslneniu. Osvetlenie pracoviska mus zodpoveda
prslunm predpisom (72).
Ak uveden opatrenia nie s dostaton, musia pracovnci pracoviska pouva osobn
ochrann pracovn prostriedky v potrebnom rozsahu poda STN 05 0601, prlohy A.
Pri vkonnch zvracch metdach (TIG, plazmov zvranie a rezanie) sa zaznamenal vskyt
elektromagnetickch vn vysokch frekvenci. Ich hodnoty pri sprvnom udriavan zvracieho
zdroja a zariadenia nepredstavuj nijak nebezpeenstvo pre zvraov v pracovnom prostred
(64).
Elektromagnetick pole a vysokofrekvenn iarenie vznik v okol vetkch vodiov, ktormi
pretek elektrick prd priom me tie negatvne psobi na citliv osoby. Preto sa
neodpora vea kble v slukch alebo ich omotva okolo rk alebo tela. Zvrac zdroj je
potrebn umiestni vo vej vzdialenosti od miesta zvrania. Pri zvran metdou TIG sa na
zaplenie a udriavanie elektrickho oblka pouva vysokofrekvenn prd. Vzhadom na
jeho mon kodliv vplyv sa mu pouva len tak zdroje, ktor po zaplen oblka
vysokofrekvenn prd, plne vypn alebo podstatne znia jeho intenzitu (68).
Problematiku osvetlenia pracovsk riei nariadenie vldy SR . 269/2006 Z. z. o podrobnostiach
a poiadavkch na osvetlenie pri prci. Zamestnvate je povinn na pracovisku zabezpei
dostaton osvetlenie pracovnch priestorov, ktor zohaduje druh a zrakov nronos
vykonvanej prce a je dleitm predpokladom dosiahnutia zrakovej pohody zamestnancov
(74).
50

Problematiku umelho optickho iarenia vznikajceho pri zvran v sasnosti upravuje

nariadenie vldy SR .410/2007 Z. z. o minimlnych zdravotnch a bezpenostnch
poiadavkch na ochranu zamestnancov pred rizikami svisiacimi s expozciou umelho
optickho iarenia. Toto nariadenie vldy ustanovuje minimlne poiadavky na zaistenie
bezpenosti a ochrany zdravia zamestnancov v svislosti s expozciou optickho iarenia z
umelch zdrojov a na predchdzanie rizikm a ohrozeniam, ktor vznikaj alebo mu vznika
v svislosti s expozciou umelho optickho iarenia, najm na predchdzanie pokodenia o
a koe zamestnancov. Okrem inho ustanovuje najvyie prpustn hodnoty iarenia a ochrann
opatrenia pri pouvan zdrojov umelho optickho iarenia a taktie uvdza nleitosti
prevdzkovho poriadku pri pouvan zdrojov umelho optickho iarenia.
Ak posdenie rizika preuke, e u zamestnancov by mohlo djs k prekroeniu limitnch
hodnt expozcie umelho optickho iarenia, zamestnvate zostav a realizuje program
technickch opatren a organizanch opatren s cieom zni expozciu umelho optickho
iarenia a spolupsobiace riziko na najniiu mon rove (75). Zamestnvate pritom berie
do vahy najm:

in metdy prce, ktor znia expozciu umelho optickho iarenia,

vber vhodnho pracovnho zariadenia vyarujceho menej optickho iarenia,

technick opatrenia na znenie optickho iarenia vrtane blokovacch, tieniacich a

alch podobnch mechanizmov a zariaden na ochranu zdravia,

vhodn spsoby drby pracovnch prostriedkov, pracoviska a zariaden na pracovisku,

stavebn a priestorov rieenie pracoviska,

obmedzenie trvania a rovne expozcie umelho optickho iarenia,

inn osobn ochrann pracovn prostriedky,

pokyny vrobcu zariadenia (75).

Povinnosou

zamestnvatea

je

aj

posdenie

rovne

expozcie

zamestnancov

elektromagnetickmu pou v pracovnom prostred v zmysle nariadenia vldy SR . 329/2006

Z. z. o minimlnych zdravotnch a bezpenostnch poiadavkch na ochranu zamestnancov
pred rizikami svisiacimi s expozciou elektromagnetickho poa. Nariadenie vldy ustanovuje
minimlne poiadavky na zaistenie bezpenosti a ochrany zdravia zamestnancov v svislosti s
expozciou elektromagnetickho poa s frekvenciou od 0 Hz do 300 GHz na pracovisku a na
predchdzanie rizikm a ohrozeniam, ktor vznikaj alebo mu vznika v svislosti s
expozciou elektromagnetickho poa. Pri posudzovan rizk expozcie elektromagnetickho
poa zamestnvate zohaduje najm:
51

rove, frekvenn spektrum, trvanie, druh a typ expozcie elektromagnetickho poa a

ich vplyv na prekraovanie limitnch hodnt expozcie a aknch hodnt expozcie,

vplyv na bezpenos a zdravie osobitnch skupn zamestnancov,

nepriame inky,

doplnkov vybavenie navrhnut na znenie rovne expozcie elektromagnetickho

poa,

prslun informcie zskan vkonom zdravotnho dohadu vrtane publikovanch

informci,

viacer zdroje expozcie elektromagnetickho poa,

sasn expozciu elektromagnetickch pol s viacermi frekvenciami (65).

3.5 ZA TEPLOM A CHLADOM PRI PRCI

Mikroklimatick podmienky na pracovisku (tepelno-vlhkostn mikroklma) s vznamnm
fyziklnym faktorom pracovnho prostredia, o vrazne ovplyvuje pracovn podmienky na
pracoviskch. Tepelno-vlhkostn podmienky vntornho prostredia s dan teplotou,
vlhkosou a rchlosou prdenia vzduchu. Tieto parametre sa navzjom ovplyvuj a zmena
jednho vyvol zmenu ostatnch.
Teplota vzduchu je urujcou veliinou tepelnej pohody alebo tepelnej zae pracovnka. Stav
tepelnej pohody je rovnovny stav medzi klimatickmi podmienkami prostredia
a termoregulanmi procesmi organizmu. Kad prca je spojen so zvenou produkciou tepla
v organizme. Pri zvenej produkcii tepla pri prci v nepriaznivch klimatickch podmienkach
dochdza ku zvenej tepelnej zai pracovnka (74). Tepeln pohodu ovplyvuje najm druh
vykonvanej prce, odev, zdravotn stav pracovnka a tepelno-vlhkostn mikroklma. Tepeln
pohoda vznamne vplva na celkov pocit pohody a tm aj na pracovn vkonnos. Optimlna
teplota vzduchu je rzna a odliuje sa poda druhu vykonvanej prce tried prce v zvislosti
od energetickho vdaja (4).
Poiadavky na mikroklimatick podmienky pre jednotliv typy prc v zvislosti od tepelnej
produkcie organizmu, resp. od energetickho vdaja pri vykonvan pracovnej innosti s
vymedzen vo vyhlke MZ SR . 544/2007 Z. z. (77).
Zamestnvate mus na pracovisku pre zamestnancov zabezpei optimlne mikroklimatick
podmienky ako v teplom tak aj chladnom obdob roka. Predpoklady na optimlne
mikroklimatick podmienky m vytvori stavebn rieenie budovy. Tam, kde to neumouje
52

stavebn rieenie budovy, treba tieto podmienky zabezpei technickm zariadenm.

Mikroklimatick podmienky sa stanovuj v zvislosti od tepelnej produkcie organizmu
zamestnanca, ktor je dan spsobom a intenzitou vykonvanej prce, priom tepeln
produkcia organizmu sa rovn energetickmu vdaju (77).
Tepl obdobie roka je obdobie s priemernou dennou vonkajou teplotou vzduchu 13 oC
a vyou. Ak priemern denn teplota poas dvoch po sebe nasledujcich dn klesne pod 13 oC,
ide o chladn obdobie roka. Mimoriadne tepl de je de, v ktorom teplota vonkajieho
vzduchu nameran v tieni dosiahla hodnotu vyiu ako 30 oC a mimoriadne chladn de je de,
v ktorom teplota vonkajieho vzduchu dosiahla hodnotu niiu ako 15 oC.
inky nadmernho tepla na organizmus mu by celkov alebo miestne - poplenie rzneho
stupa, ak ide o jednorazov dej, vtedy m charakter razu (4).
Na tepl prostredie alebo stpajcu produkciu metabolickho tepla telo loveka odpoved
rozrenm podkonch ciev, im sa zvyuje zsoba podkonej krvi. Tm nastva zvenie
teploty pokoky, o zvi odvod tepla z tela. Ak zvenie teploty pokoky neme obnovi
tepeln rovnovhu, aktivizuj sa potn azy a zane prebieha ochladenie odparovanm. V
krtkom asovom intervale me byt vyprodukovan a 4 litre potu za hodinu. Prv zdravotn
prznaky prehrievania organizmu- hypertermie s slabos, boles hlavy, nevonos, krtke
dchanie, zrchlen srdcov frekvencia, apatia a pod.. Pri tepelnom oku teplota tela rchlo
stpa cez 41C, zastav sa potenie, zane kma a nastva smr. Aj ke je lovek v tejto fze
zachrnen tepeln ok me spsobi nenvratn pokodenie mozgu (78, 80).
Vzhadom na mon ohrozenia, ktor vyplvaj z povahy prce zvraov a charakteru
pracovnho prostredia, me prs pri zvenom energetickom vdaji, sasnom pouvan
OOPP a za nevhodnch mikroklimatickch podmienok k zveniu tepelnej zae
pracovnkov. Pri prekroen prpustnch hodnt mikroklimatickch podmienok na pracovisku
zamestnvate poskytne zamestnancom pitn vodu bezprostredne na mieste vkonu prce. Pri
zvenej za zamestnancov teplom, ak je predpoklad prekroenia smernch hodnt,
zamestnvate mus navye poskytn npoje, prostrednctvom ktorch sa dopln strata tekutn
a minerlnych ltok stratench potenm a dchanm. Pitnm reimom sa m nahradi najmenej
70 % vody stratenej za pracovn zmenu potenm a dchanm (77).
Psobenm nadmernho tepla me djs k pokodeniu organizmu (vyerpanie, ke
z horavy, pokodenie koe a pod.). Pri prci v nadmernom teple s dleit technick
opatrenia (odclonenie zdroja, znenie intenzity zdroja tepla clony zsteny, miestne
ochladzovanie pracovnka napr. vzduchovmi alebo vodnmi sprchami, prirodzenm alebo

53

ntenm vetranm pracoviska ) a organizan opatrenia (striedanie pracovnkov, prc, reim

prce a odpoinku, prestvky v prci v priaznivch mikroklimatickch podmienkach a pod.)
Oiarenos hlavy slavm teplom nesmie by via ako 200 W.m-2; pri priamom slnenom
iaren cez osvetovacie otvory m by vzjomn poloha otvorov, protislnench cln a stlych
pracovnch miest rieen tak, aby poas pracovnej zmeny nebola hlava zamestnanca vystaven
priamemu slnenmu iareniu viac ako 10 mint (77). Proti reniu tepla slanm sa pracovnk
zvracieho pracoviska chrni vhodnm ochrannm odevom a prostriedkami proti reniu tepla
slanm (zsteny, kryty, clony, a pod.) .
Pri prci vo vonkajom prostred mu by zvrai exponovan zvenou zaou chladom.
Na chladn prostredie reaguje udsk telo najskr vazokonstrikciou, t.j. znenm podkonej
cirkulcie krvi, znenm teploty pokoky, o nsledne zniuje tepeln straty tela loveka. Tento
proces bva sprevdzan vznikom "husej koe" alebo atavistickm javom - postavenm
chpkov na koi, o zabezpeuje lepiu tepeln izolciu koe. V prpade e tieto procesy s
neinn, nastpi termogenza - svalov naptie, trasenie, ktor zvyuje tepeln produkciu tela.
Trasenie me vyvola a 10 - nsobn zvenie tepelnej produkcie. Vntorn teplota tela
zostane na hodnote okolo 37 C. Telesn konatiny, prsty rk a nh, un laliky mu ma
nedostatok krvi a ich teplota me poklesn a pod 20 C. V niektorch prpadoch mu aj
omrzn bez toho, aby bola ohrozen vntorn teplota tela (80).
Ochrana zdravia zamestnancov pri dlhodobej prci (t.j. prca zamestnanca dlhia ako 4 hodiny
za pracovn zmenu) na pracovisku, kde operatvna teplota je niia ako 4 oC sa zabezpeuje
ochrannm odevom s tepelnm odporom. Odev mus zabezpei tepelne neutrlne podmienky
pre organizmus. V prpade, e ide o vonkajie pracovisko a rchlos prdenia vzduchu
prekrauje 1,8 m.s-2 , musia vlastnosti ochrannho odevu splni podmienky v zvislosti od
korigovanej teploty vzduchu poda skutonej rchlosti prdenia vzduchu na pracovnom mieste
(78). Ak tepeln odpor ochrannho odevu (odev mus by tandardizovan poda pracovnch
podmienok) nesta na zabezpeenie tepelne neutrlnych podmienok pre udsk organizmus,
prca sa preruuje a zamestnancom sa umon odpoinok v ohrievarni. Ohrievare je
samostatn miestnos, as vntornho priestoru alebo in vhodn zariadenie vykurovan
aspo na teplotu vzduchu 22 oC, vybaven sedacm nbytkom, stolmi a veiakmi na pracovn
a ochrann odev (77).
Pri prci v chlade m mimoriadny vznam tepeln izolcia pracovnka, t. j. ochrann odev.
Vhodn obleenie (odev, rukavice) zabrauje prenikaniu vetra a vlhka na kou a zrove

54

umouje potenie a zachytvanie potu. Za innejie sa poklad viacvrstvov obleenie.

Dleit je rchla vmena vlhkho odevu za such, nevhodn je tesn obleenie (4).
Pri zvenej zai zamestnancov chladom je zamestnvate povinn zabezpei npoje,
prostrednctvom ktorch sa dopa strata tepla v organizme najm pri dlhodobej prci na
uzatvorenom pracovisku na ktorom je z technologickch dvodov teplota 4 oC a niia a taktie
pri dlhodobej prci na vonkajom pracovisku, ak je priemern teplota vzduchu poas pracovnej
zmeny niia ako 4 oC. Na doplnenie straty tepla sa poskytuje najmenej pol litra teplho npoja
s primeranou teplotou za pracovn zmenu (77, 78).
Relatvna vlhkos vzduchu je pomer maximlnej a absoltnej vlhkosti vzduchu. Zvis od
vonkajej vlhkosti, technologickch alebo inch zdrojov vlhkosti a od potu ud, ktor sa
v miestnosti nachdzaj (dchanie, potenie) (4). Pri nzkych hodnotch relatvnej vlhkosti,
(20% a menej) je vzduch such, mal prachov astice sa vznaj vo vzduchu, ahko sa
dchanm dostvaj do pc a spsobuj ochorenia dchacch ciest. Pri vysokch hodnotch
relatvnej vlhkosti v spojitosti s vysokou teplotou sa pri prci znemouje odvod tepla z tela
odparovanm (74). Rozsah prpustnch hodnt relatvnej vlhkosti vzduchu je pri dlhodobej
prci 30 % a 70 % v chladnom aj teplom obdob roka. Ak relatvna vlhkos na pracovisku
trvale prekrauje 90 %, zamestnvate mus zabezpei inn nhradn opatrenia (77).
Rchlos prdenia vzduchu m tie vznam pre pocit pohody. Ak je rchlos prdenia vzduchu
menia ako 0,1 m.s-1, lovek m pocit, e v miestnosti nedochdza k dostatonej vmene
vzduchu, rchlejie prdenie zas me by vnman ako prievan a spsobova zdravotn
akosti alebo psobi ruivo najm pri zvenej relatvnej vlhkosti prostredia (4, 79).
Ochrana zdravia pri prci pred zaou teplom a chladom pri prci je obsiahnut v 37 zkona
. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejnho zdravia. Za elom vylenia alebo
znenia nepriaznivch inkov tepelno-vlhkostnej mikroklmy na zdravie zamestnancov s
vymedzen zkladn povinnosti zamestnvateov nasledovne:

na pracoviskch s trvalm vkonom prce je potrebn zabezpei dodriavanie

prpustnch hodnt faktorov tepelno-vlhkostnej mikroklmy v zvislosti od tepelnej
produkcie organizmu zamestnanca,

zabezpei pracovn podmienky zamestnancov tak, aby nebola prekraovan nosn

tepeln za na pracoviskch, na ktorch nemono dodra prpustn hodnoty
parametrov mikroklmy z dvodu tepelnej zae z technolgie, ako aj na inch
pracoviskch poas dn, ke teplota vonkajieho vzduchu nameran v tieni presahuje
30 oC,
55

pracovn podmienky zamestnancov zabezpei tak, aby nebola prekraovan prpustn

za chladom,

zabezpei dodranie prpustnch povrchovch teplt pevnch materilov a kvapaln,

s ktormi prichdza do kontaktu pokoka zamestnanca,

poskytn vhodn OOPP, ochrann odev a pitn reim pri zvenej zai teplom alebo
chladom (11, 78).

3.6 PRACOVN POLOHA, FYZICK A PSYCHICK ZA PRI

ZVRAN
Pracovn zaaenie mono definova ako shrn vonkajch podmienok a poiadaviek v rmci
pracovnho systmu, ktor ovplyvuj fyziologick a psychick stav loveka. Ak faktor zae
loveka dosiahne hodnotu, ktor naruuje loveku pracovn pohodu, hovorme o preaen
(85).
3.6.1 FYZICK ZA
Fyzick alebo tie telesn za je ovplyvovan predovetkm rozsahom aktivcie svalovch
skupn, pretoe pri kadej prci ide o innos svalov a s ou spojenou spotrebou energie (74).
Negatvny vplyv psobenia fyzickej zae na zdravie loveka sa prejavuje naprklad
zvenm potom pracovnch razov, pokodenm a ochorenm podporno-pohybovho
apartu, najm chrbtice, ochorenm svalov, liach, kbov, ponov a kost v dsledku
dlhodobho, nadmernho a jednostrannho zaaovania (81).
Pracovn poloha je z pohadu ergonmie jednou z najsledovanejch oblast, nakoko
nevhodnou pracovnou polohou sa d spsobi vne pokodenie zdravia. Pracovn poloha je
determinovan celm spektrom objektvnych podmienok, ako je napr. kontrukcia a dizajn
technologickch prostriedkov, rozmery a vybavenie pracovnho miesta, pracovn pohyby
a subjektvne je ovplyvovan telesnmi rozmermi loveka (74). Najastejm subjektvnym
prejavom nesprvnej polohy bvaj bolesti chrbta, hornch konatn, v niektorch prpadoch
dolnch konatn, a to hlavne vtedy, ak je prca vykonvan prli dlho (84).
Vykonvanie zvracch prc je asto spojen s extrmnymi polohami drania tela. Typickm
prkladom je zvranie v polohe nad hlavou. V takchto prpadoch rozhodujci vplyv na
zaaenie a poiadavky zvraov m napr. hmotnos zvracieho horka a sprievodnch potrieb.
Vykonvanie prc v tzv. vyntench polohch (s prevahou statickej zae) sa prejavuje skorou
navou svalov a ramien a je taktie sprevdzan zvenm vdajom energie (64).
56

Zvranie sa najastejie vykonva v stoji alebo v sede, vnimkou vak nie je ani prca
v podrepe, v miernom predklone, prpadne i v ahu.
Prce v ahu s zvyajne priestorovo obmedzen a prca v tchto polohch by nemala trva
poas celej pracovnej zmeny, pracovnkom by v tomto prpade mali by zabezpeen dlhie
a astejie pracovn prestvky (74).
Znenie rizk pri neprirodzench polohch zvrania mono dosiahnu nasadenm polohovadiel
(obr. 9), ktor umouj zvraovi zauja priaznivejiu polohu alebo zavedenm mechanizcie,
prpadne automatizcie zvracieho procesu.

Obr. 9 Zvracie polohovadlo 2 osov (88)

Pred vykonanm ochrannch opatren musia by najskr posden podmienky prce a taktie
podmienky na pracovisku, priom je potrebn posdi:

priestorov usporiadanie a rozmery pracoviska a pracovnho miesta,

pouvan nradie, nstroje a pod.,

pracovn polohy,

manipulciu s bremenami a podmienkami pre manipulciu,

celkov fyzick za pracovnka,

loklnu svalov za, reim prce a odpoinku,

striedanie pracovnch zmien (81).

Poiadavky na miesto vkonu prce, celkov fyzick za, loklnu svalov za a pracovn
polohy s z hadiska legislatvy SR vymedzen vo vyhlke . 542/2007 Z. z. Medzi technick
opatrenia na predchdzanie zvenej fyzickej zai sa zarauje:

ergonomick prava pracoviska,

57

zkaz alebo obmedzenie pouvania vrobkov, nstrojov, strojov, zariaden a

technologickch postupov spsobujcich zven fyzick za pri prci,

zabezpeenie primeranch mikroklimatickch podmienok na pracovisku (82).

K organizanm opatreniami mono zaradi sprvne rozvrhnutie reimu prce a odpoinku

a zabezpeenie vhodnej organizcie prce pre zamestnancov. K alm opatreniam patr
prieben hodnotenie zdravotnch rizk zamestnancov a posdenie ich zdravotnej spsobilosti
na vkon prce (vrtane vykonvania lekrskych preventvnych prehliadok vo vzahu k prci
(82).
Zvracie prce s asto spojen i s runou manipulciou so zvranm materilom, hotovmi
zvarencami a pod. Pri runej manipulcii s bremenami sa musia pouva tak pracovn
postupy, aby sa predilo razom vznikajcim najm prirazenm bremena alebo jeho
vymyknutm z rk, zranenm rk i inch ast tela o povrch bremena, pomyknutm alebo
zakopnutm pri chybnom alebo nevhodnom druhu podlh na komunikcich, zosunutm
bremena v dsledku chybnho upevnenia, narazenm alebo pdom bremena pri zdvhan,
prenan, span alebo nrazom pracovnka na dopravn prostriedok, na uloen predmety
a pod .
Na Slovensku s smern hmotnostn limity na manipulciu s bremenami upraven nariadenm
Vldy SR .281/2006 Z. z.. Smern hmotnostn hodnoty oboma rukami zdvhanch a
prenanch bremien, maximlna hmotnos bremena a maximlna celozmenov hmotnos za
zmenu pre muov a eny rznych vekovch kategri v zkladnej polohe postojaky a pri
priaznivch a nepriaznivch podmienkach v trvan maximlne 1 hodinu za zmenu s uveden
v tab.6 (13).

58

MAXIMLNE PRPUSTN HMOTNOSTI U MUOV A IEN ZA JEDNU ZMENU (13) Tab. 6

Vek

Podmienky

Maximlna hmotnos

Maximlna celozmenov

bremena

hmotnos (kg)

Mui

eny

Mui

eny

priazniv

50 kg

15 kg

10 000

6 500

nepriazniv

40 kg

10 kg

8 000

5 500

priazniv

45 kg

15 kg

7 500

6 500

nepriazniv

40 kg

10 kg

7 200

5 500

priazniv

40 kg

15 kg

6 500

6 000

nepriazniv

35 kg

10 kg

6 000

5 500

priazniv

35 kg

10 kg

5 500

5 000

nepriazniv

30 kg

5 kg

5 000

4 000

18 29 r.

30 39 r.

40 49 r.

50 60 r.

Smern hmotnostn hodnoty vyjadruj vhodnos uritej innosti zamestnanca vykonvanej v

zvislosti od veku a pohlavia a od hmotnosti bremena vo vzahu k frekvencii konov a dke
trvania. Pod maximlnou hmotnosou bremena sa rozumie hmotnos individulneho bremena,
ktor nesmie by za iadnych podmienok (okolnost) prekroen (13).
Pod maximlnou celozmenovou hmotnosou bremena sa rozumie celkov (hrnn) hmotnos
zmanipulovanch bremien za zmenu, ktor sa nesmie za iadnych podmienok (okolnost)
prekroi. Pri stanoven maximlnej celozmenovej hmotnosti bremena pri prenan bremien
treba individulne zohadni aj energetick vdaj, srdcov frekvenciu a celkov zdravotn stav
zamestnanca (13).
Za nepriazniv podmienky sa povauj napr. zhoren chopov monosti, manipulcia s
bremenami v rovniach podlaha plece, plece nad plece, nerovn, naklonen mykav
podlaha, vy podiel statickch prvkov dranie bremena, fyziologicky neprijaten pracovn
poloha (napr. naklanie a pootanie trupu, vzpaenie hornch konatn a podobne), vek
vzdialenos medzi aiskom tela a aiskom bremena, vnten pritlanie bremena k bruchu,
prenanie bremien s rizikom prevrhnutia a vystreknutia (ndoby, kontajnery so kodlivmi
59

ltkami), nrazov zaaenie v priebehu zmeny, nedostaton fyzick zdatnos zamestnancov

a podobne (13).
Na prce spojen s dlhodobou a pravidelnou manipulciou s bremenami treba vyiada
stanovisko prslunho orgnu na ochranu zdravia (13).
Run manipulcia s bremenami me spsobi:

Aktne zranenia, (aktne seknutie v kroch, poranenie chrbtice, hernia pruh,

pokodenie kbov ihne pri vkone pracovnej innosti).

Zranenia, ktor sa prejavia neskr (presilenie hornch a dolnch konatn, pruh).

Dlhodob pracovn za pri manipulcii s bremenami (choroba z povolania) (83).

Zamestnvate, ktor nevylil run manipulciu s bremenami, je povinn zabezpei, aby

tto manipulcia bola pre zamestnancov o najbezpenejia a s najmenm rizikom pokodenia
zdravia. V zujme odstrnenia alebo znenia inkov runej manipulcie s bremenami na
zdravie zamestnancov je zamestnvate povinn pred jej zaatm:

posdi riziko pri kadom druhu runej manipulcie s bremenami so zohadnenm

faktorov a smernch hmotnostnch hodnt, ktor s uveden v prlohch nariadenia
vldy,

vykona prslun opatrenia, najm so zreteom na fyzick nmahu, vlastnosti

pracovnho prostredia a poiadavky na innos uveden v prlohe nariadenia vldy,

zabezpei zdravotn dohad, ktorm je posdenie zdravotnej spsobilosti

zamestnancov na run manipulciu s bremenami so zohadnenm individulnych
rizikovch faktorov a smernch hmotnostnch hodnt, ktor s uveden v prlohch
nariadenia vldy (74, 13).

Poda toho nariadenia vldy je tie zamestnvate povinn zabezpei kolenie a zcvik
zamestnancov o sprvnej manipulcii s bremenom a o rizikch pokodenia zdravia, ktor
vyplvaj z nesprvnej manipulcie s bremenom (74, 13) .
3.6.2 PSYCHICK ZA
Psychick za je faktor, ktor predstavuje shrn vetkch hodnotitench vplyvov prce,
pracovnch podmienok a pracovnho prostredia psobiacich na kognitvne, senzorick
a emocionlne procesy loveka, ktor ho ovplyvuj a vyvolvaj stavy zvenho
psychickho naptia a zaaenia psychofyziologickch funkci (82).

60

Psychick za zvraov zvyajne nedosahuje kritick hodnoty, nemono ju vak poklada

za zanedbaten. S nronosou prce kles psychick pohoda a aktivita, stpa impulzvna
reaktivita, nepokoj a psychick depresia.
Hodnotenie psychickej zae zabezpeuje zamestnvate prostrednctvom odbornch
zdravotnckych pracovnkov (82).
Charakteristiky prce a pracovnho prostredia hodnoten z hadiska psychickej pracovnej
zae s:

nrazov prca alebo prca pod asovm tlakom,

vnten pracovn tempo,

monotnnos prce,

hluk alebo in vplyvy narajce sstredenie,

socilne interakcie,

hmotn a organizan zodpovednos,

riziko ohrozenia ivota a zdravia vlastnho alebo inch osb,

prca na zmeny, prca nadas alebo non prca,

netandardn pracovn prostredie,

fyzick nepohoda (82).

Na predchdzanie nadmernej psychickej zai pri prci sa vyuvaj najm technick a

organizan opatrenia. Technick opatrenia:

ergonomick prava pracoviska,

obmedzenie senzorickej zae,

kvalita pracovnho prostredia (86, 87).

Organizan opatrenia:

zmena organizcie prce, napr. pri monotnnych prcach striedanie rznych innost,
rotcia pracovnkov,

reim prce a odpoinku vrtane primeranho striedania pracovnch zmien a

primeranho a zaradenia prestvok.

Okrem tchto opatren je potrebn pri vbere zamestnancov prihliada na ich odolnos voi
psychickej zai, ale aj na pozitvnu motivciu zamestnancov pri plnen pracovnch
loh, zodpovedajcich ich schopnostiam a zrunostiam (86, 87).

61

3.7 NEBEZPEENSTVO RAZU ELEKTRICKM PRDOM

Prca v prostred so zvenm rizikom razu elektrickm prdom alebo prca so zaradeniami,
ktor s pod elektrickm naptm, je v rmci vykonvanch pracovnch innosti oetren
prslunou legislatvou a normatvmi. Hadisko bezpenosti prce v podmienkach, kde hroz
nebezpeenstvo takhoto razu, je vemi dleit sledova a v neposlednom rade zabezpei
prslun opatrenia na zamedzenie razu. Nasledujce uvdzan poznatky popisuj monosti
vzniku tchto razov, ochranu pred nimi, ako aj zdroje, ktor mu raz spsobi.
3.7.1 VEOBECN

PODMIENKY

VZNIKU

RAZOV

AKO

DSLEDKOK

ZSAHU ELEKTRICKM PRDOM

Pod pojmom raz elektrickm prdom je mon chpa raz spsoben prechodom
elektrickho prdu cez udsk organizmus, priom me dochdza k pokodeniu tkaniva,
jednotlivch orgnov prpadne me nasta aj smr, a to bu priamo pri danej nehode alebo
nsledne po nej ako dsledok razu. Takto razy mu by zaprinen prrodnmi javmi
(najastejie blesk, prpadne psobenie statickej elektriny) alebo pouvanm, a teda priamym
kontaktom s technologickmi zariadeniami ako napr. elektrick siete, zvraky, transformtory
a pod.. al pojem, ktor je mon pre tto oblas definova, je tzv. raz elektrickm derom,
ke nedochdza k pokodeniu tkaniva alebo jednotlivch orgnov v tele loveka (51).
V rmci uvedench poznatkov a hodnoten razovosti vak dery elektrinou takmuto
hodnoteniu unikaj. Mono kontatova, e pribline 3 a 5 takchto derov prekon kad
profesionlny elektromontr za rok. Na zklade tchto tatistk je mone kontatova, e
potencilne nebezpeenstvo razu elektrickm prdom je vie, ako sa uvdza (51).
Poda schopnosti prena elektrick prd je mon rozli tri zkladn skupiny ltok:

polovodie ved elektrick prd len jednm smerom, tento jav sa vyuva
v polovodiovej elektrotechnike a pri vykonvan zvraskch prc, kde sa
polovodiov prvky nachdzaj v tyristoroch, didach, usmerovaoch a pod.,

vodie elektrickho prdu do tejto skupiny patria hlavne kovy, z ktorch sa vyrbaj
elektrick vodie, iv asti elektrickch zariaden. Tu mono zaradi aj mokr drevo,
rzne tekutiny, mokr a vlhk pdu,

nevodie teda izolanty, ktor neved elektrick prd (guma, plasty, sklo, porceln,
azbest, such drevo a pod.) (51).

62

Samotn udsk telo je vodiom elektrickho prdu preto, e je prevane zloen z vody,
obsahuje krv a in ltky, ktor vo veobecnosti dobr ved elektrick prd. Zkladnou
podmienkou vzniku razu elektrickm prdom je, aby sa udsk telo stalo sasou uzavretho
elektrickho obvodu, ke telom prechdza elektrick prd. Ide teda hlavne o dotyk loveka,
resp. asti tela loveka so ivmi asami elektrickho zariadenia. ivou asou s vodiv asti
zariadenia (kovov), ktor s pri jeho normlnej prevdzke pod naptm pripojen na zdroj.
K takmu dotyku me djs nhodne (nemyselnm dotykom), prpadne myselne (pri
zmernej prci pod naptm) (51).
Z uvedenho je zrejm, e vznik razu elektrickm prdom je mon rozdeli do dvoch skupn:
A. Vznik razu dotykom

jednoplov dotyk je dotyk jednou asou tela loveka naprklad rukou o jednu
fzu v jednofzovej, alebo trojfzovej sstave L1, L2 alebo L3, priom stoj na
vodivej zemi. To znamen, e obvod sa uzatvra asou tela loveka a zemou (obr.
10a) (89).

dvojplov dotyk je dotyk asti tela loveka, ale u dvoma asami tela, naprklad
dvoma rukami a dve osobitne oddelen fzy (L1 + L2), (L1 + L3), (L2 + L3). To
znamen, e obvod sa uzatvra telom (obr. 10b) (90).

Obr. 10 Vznik razu elektrickm prdom dotykom:

a) jednoplov dotyk, b) dvojplov dotyk (90)

63

B. Vznik razu bez dotyku

krokov naptie vznik, ak spojme dve miesta s rznym potencilom. Obvod sa

uzatvra cez nohu zem nohu (obr. 11a). Krokov naptie je vemi nebezpen
na miestach ako s stoiare vysokho naptia, kde sa elektrick pole z vodiov
vyaruje do okolia, dsledkom oho sa okolo stoiara vytvra vlnenie. Aby lovek
neutrpel zsah elektrickm prdom, je zakzan v rmci legislatvy chodi
a zdriava sa na takchto miestach. Ak je nevyhnutn zdriava sa na takchto
miestach napr. v rmci opravy a drby je dleit robi przemn kroky s dkou
40 cm (90).

elektrickm oblkom, me prejs preskokom zo ivej asti elektrickho

zariadenia na loveka takm spsobom, e nejak jeho as tela dosiahne hranicu
prechodu elektrickho oblka z elektrickho vedenia (obr. 11b). Tento stav je
zvisl od napovej hladiny ivej asti, od vzdialenosti loveka od ivej asti a od
prostredia. Toto riziko je ast hlavne u skupiny pracovnkov, ako s elektrotechnici
v elektrrach, trafostaniciach, ako aj rozvodovch zariadeniach (90) .

Obr. 11 Vznik razu elektrickm prdom bez dotyku:

a) krokov naptie, b) elektrickm oblkom (90)
Vznik razu elektrickm prdom zvis od troch najdleitejch initeov, ako je vekos
naptia U, prdu I, odporu R a dka expozcie. Vemi dleit z hadiska dsledkov razu
elektrickm prdom je smer psobenia elektrickho naptia, priom rozliujeme jednosmern
64

naptie a striedav naptie. V praxi sa najastejie vyuva striedav naptie, a preto je vina
vzniknutch razov prve dsledkom psobenia tohto naptia (51).
3.7.2 INKY ELEKTRICKHO PRDU NA UDSK ORGANIZMUS
Samotn inky elektrickho prdu na loveka s podmienen cestou prechodu jeho telom. Na
ceste prechodu telom mu by zasiahnut ivotne dleit orgny ako mozog, miecha, ale
hlavne srdce. Na zklade toho mono hovori o stupni nebezpenosti takhoto razu. Vemi
nebezpen je, ak prd prechdza tmito orgnmi priamo napr. od hlavy cez srdce do nh,
z pravej ruky cez srdce do nh a pod. Menej nebezpen s cesty prechodu prdu z jednej nohy
do druhej, prpadne cesty, ke prd teie mimo tchto ivotne dleitch orgnov. Mono
kontatova, e najviac razov je zaprinench prve dotykom rk so ivou asou
elektrickho zariadenia. Preto m v razovej prevencii obrovsk vznam pouitie vhodnch
a nepokodench OOPP v tomto prpade rukavc, o je zvl potrebn pri vykonvan
zvraskch prc (51).
Psobenie striedavho prdu na udsk organizmus
Z hadiska psobenia striedavho prdu na udsk organizmus vyplva, e as psobenia
elektrickho prdu pri zasiahnut udskho organizmu mus by o najkrat. loveka je mon
zachrni len vtedy, pokia nedjde k trvalmu zastaveniu innosti srdca. innos a funkcia
srdca (srdcovho svalu) je u v sasnosti vemi dobre znma. Dleit vak je, e je riaden
bioelektrickmi impulzmi. Elektrick naptie vyvolvajce riadiace impulzy je vemi mal, pri
jednom dere srdca sa pohybuje v medziach od -80 mV a +20 mV, Tieto impulzy sa daj
zaznamena elektrokardiografom (EKG). Priom priebeh tchto riadiacich impulzov
u zdravho loveka je pravideln. V kadom pracovnom cykle srdca, ktor trv pribline 0,8 s
(72 derov za mintu), sa nachdza vulnerabiln zraniten fza (T- vlna) trvajca 0,2 s. V
tejto fze je srdce nchyln na vznik fibrilcie, teda na preruenie pravidelnho rytmu.
Pravdepodobnos vzniku fibrilcie srdca zvis od vekosti telovho prdu (nad 20 mA) a od
okamihu, v ktorom prd zane preteka telom (51, 91).
Ak neiaduce psobenie elektrickho prdu zana v oblasti citlivej asti innosti srdca v Tvlne, pravdepodobnos vzniku fibrilcie je vysok. Priebeh fz innosti srdca pri zsahu
elektrickm prdom je na obr. 12. Ak nedjde vonkajm zsahom k prerueniu prdu a k
nslednej defibrilcii srdca (vn defibriltorom), zastav sa krvn obeh a o niekoko mint

65

dochdza k nezvratnm zmenm v udskom organizme, hlavne v mozgovom nervovom centre

(91, 92).
normlny

po

zsahu

elektrickm

Obr. 12 Priebeh fz innosti srdca pri zsahu elektrickm prdom (92)

Na zklade psobenia striedavho elektrickho prdu na loveka s na nasledujcom obrzku

as prechodu prdu t

(obr. 13) vyznaen zny 1, 2, 3 a 4, v ktorch m prd urit pecifick inky.

Prd teci udskm telom IB

Obr. 13 Dohodnut zny inku striedavho prdu na loveka (pri frekvencii 50 Hz) Kouwenhovenov graf (I-t diagram) (91)
Krivky oznaen a, b, c1, c2, c3 predstavuj hranice zny 1, 2, 3 a 4, v ktorch sa uvauje
s prejavom neiaducich inkov pretekajceho elektrickho prdu (91, 93).

66

Zna 1 v tejto zne lovek nepociuje iadne negatvne inky elektrickho prdu ani pri
dlhodobom psoben. Krivka a zrove predstavuje prah vnmania, ktor je spojen so
znesitenmi pocitmi (mravenie, brnenie vo svaloch). Tieto pocity s ete ovldaten vou
loveka, priom ide o prd okolo 0,5 a 2 mA. Prah vnmania je ohranien hodnotou prdu do
0,5 mA, pri ktorej sa nevznikaj v tkanive spontnne reakcie (91, 93, 94).
Zna 2 je to zna medzi krivkami a a b, ke prd prechdzajci telom loveka spsobuje
pocit bolesti v kboch, tpnutie a ahk ke, nemyseln svalov sahy. Obvykle bez
kodlivch fyziologickch inkov. Tieto pocity s ete ovldaten vou loveka, pretoe je
schopn sm sa vyslobodi z elektrickho obvodu. Prd pri ktorom zasiahnut lovek je ete
schopn otvori prsty, je ohranien hodnotou prdu 0,5 mA do 10 mA. Krivku b teda mono
nazva aj hranicou znesitenosti alebo aj medzou uvonenia (91, 93, 94).
Zna 3 je to zna, ktor sa nachdza medzi krivkou b a c1. Ak prd prechdza organizmom
dlhie ako 2 sekundy, organizmus vnma jeho prechod kom vo svaloch, ktor lovek
nedoke ovlda a dchacmi akosami, zatia ete bez fibrilcie srdcovho svalu. Krivka c
teda tvor hranicu fibrilcie, ktor je ohranien prdom 25 a 30 mA (93, 94).
Hranica fibrilcie sa vyznauje tm, e elektrick prd nepriaznivo ovplyvuje innos srdca.
Pri takomto telovom prde zlyhva pravideln srdcov innos a vznikaj fibrilcie. m je
zsah elektrickho prdu krat, tm v prd lovek znesie. Uveden rozdelenie plat pre
trval hodnotu telovho prdu. Krtkodob zsahy mu byt nekodn, i pri ovea vych
hodnotch, ale len vtedy, ke nezasiahnu vulnerabiln fzu innosti srdca (92, 93).
Zna 4 tto zna sa nachdza za krivkou c1, kde sa inky uveden pre znu 3 znsobuj. Tu
u dochdza k najzvanejiemu negatvnemu inku, teda k fibrilcii srdcovho svalu.
Zvyujcou sa vekosou elektrickho prdu a dobou prechodu cez telo loveka dochdza
v tejto zne k nebezpenm patofyziologickm inkom ako zstava srdca, dchania a zvan
poplenia. Medzi krivkou c1 a c2 je pravdepodobnos vzniku fibrilcii a u 5% ud
zasiahnutch elektrick prdom. Medzi krivkou c2 a c3 je pravdepodobnos vzniku fibrilcii a
u 50% ud a za krivkou c3 u viac ne 50% ud. Na obr. 4 je zobrazen aj krivka Lc, ktor
znzoruje zvislos doby, poas ktorej by mal by prd prechdzajci udskm telom
odpojen od tohto striedavho prdu (93).
Psobenie jednosmernho prdu na udsk organizmus
Pri psoben jednosmernho prdu na telo loveka m najv vznam elektrolza.
V elektrolytoch je prenos elektrickho prdu uskutonen pomocou inov. V okol kladnho
plu sa hromadia prevane kysl ltky a dochdza tu k odvodovaniu, v blzkosti zpornej
67

elektrdy sa naopak hromadia zsadit ltky a dochdza k nadvaniu tkanv. Vie

elektrochemick zmeny podrdia pohybov nervy a spsobia kovit stiahnutie svalov. Pri
vekch prdoch sa zastavuje ivotn innos buniek (91).
Jednosmern prdy do 3 mA nevyvolvaj obyajne vbec iadny pocit. V rozmedz (5 a 10
mA) dochdza ku svrbeniu a pocitu tepla. Pri 20 a 25 mA zana sahovanie svalov na rukch.
Doln hranica prdu vyvolvajceho ke je asi 60 mA (eskrt via ako pri striedavom
prde 50 Hz). Pri vom prde dochdza k bolestivm kom vo svaloch. Ak prechdza prd
hrudnkom, nastva siln sah brnice (nastva saen dchanie). Pri prdoch 80 a 100 mA
je dchanie takmer znemonen. Pri prechode prdu hlavou djde k zlyhaniu ivotu potrebnch
mozgovch centier pre regulciu srdcovej innosti, dchania, perifrneho krvnho obehu, atd.
a nsledne k mrtiu (91).
Tepeln inok jednosmernho prdu je oproti jeho elektrolytickmu psobeniu menej
vrazn. Najviac sa zahrej asti, kde je najvia hustota prdu; napr. doln konatiny nad
lenkom a pod (91).
3.7.3 ELEKTRICK PRD A IMPEDANCIA UDSKHO TELA
Z hadiska bezpenosti sa pouva ist spolon frza a to Nie je to naptie, ktor zabja, je to
prd (95). Ak by naptie nepredstavovalo nebezpeenstvo, preo by sa na zariadeniach alebo
inch objektoch uvdzali vstran npisy ako napr. Nebezpeenstvo vysok naptie a pod
(95). V takom prpade je dleit uvedomi si, e naptie je prinou vzniku elektrickho prdu,
ktorho vekos je obmedzen hodnotou odporu. Prd je vyvolan naptm a nikdy nevznikne,
ke nie je prtomn naptie. Druh naptia a jeho vekos s dan kontrukciou zdroja (51).
Telo loveka taktie m ist odolnos voi psobeniu elektrickho prdu a v tomto prpade je
aplikovaten Ohmov zkon, ktor je zkladnm zkonom elektrotechniky. Vyjadruje zkon,
ktor uruje jednoznan a nemeniten vzah medzi elektrickm naptm, elektrickm
prdom a elektrickm odporom.
Tento vzah je dan rovnicou:
=
kde U - naptie elektrickho prdu [V],
R elektrick odpor [],
I intenzita elektrickho prdu [A] (51).
Odpor tela m z hadiska inkov prdu na telo loveka vek vznam. Samozrejme, zvis
od cesty razovho prdu telom loveka. Hlavn lohu zohrva odpor koe. Odpor koe sa
68

me v niektorch prpadoch pohybova aj v rozmedz 1000 a 100 000 v zvislosti od

kontaktnej plochy, vlhkosti, stavu koe a inch faktorov. Nasledujca tabuka poukazuje na
jednotliv hodnoty odporu pri rznych kontaktnch plochch.
HODNOTY ODPORU PRI RZNYCH KONTAKTNCH PLOCHCH

Spsob kontaktu
Dotyk neizolovanho drtu
prstom
Dranie neizolovanho drtu
rukou
Dranie kovovch klieti
rukou
Dotyk dlaou ruky
Dranie kovovej rrky
s priemerom 3,8 cm jednou
rukou
Dranie kovovej rrky
s priemerom 3,8 cm oboma
rukami

Tab. 7

Rozsah odporu [] v prostred

such

mokr

Od 40000 do 1000000

Od 4000 do 15000

Od 15000 do 50000

Od 3000 do 5000

Od 5000 do 10000

Od 1000 do 3000

Od 3000 do 8000

Od 1000 do 2000

Od 1000 do 3000

Od 500 do 1500

Od 500 do 1500

Od 250 do 750

Odpor pracovnka, ktor m na sebe vstroj (pracovn obuv, rukavice, ochrann prilbu a pod.)
a odpor okolia, me znane zmeni hodnoty celkovho odporu prdu prechdzajceho jeho
telom. Prd mus prejs aj cez zem do zdroja a to priamo, ak pracovnk stoj na holej zemi alebo
aj cez dlku, ak sa nachdza v miestnosti. Vek vznam v takom prpade m aj odpor
pracovnej obuvi, v zvislosti od toho ie je such, alebo vlhk. Hodnoty odporu obuvi pri napt
220 V s uveden v tab. 8 (51).
HODNOTY ODPORU PRACOVNEJ OBUVI PRI NAPT 220 V (51) Tab. 8

Materil z ktorho

Odpor pracovnej obuvi []

je vyroben
Such obuv

Mokr obuv

koa

100 000

500

imitcia koe

50 000

700

guma

500 000

1500

pracovn obuv

69

Odpor tela loveka sa podstatne men ak psob naptie 120 V. Mnoh tdie preukzali , e
odpor tela pri tomto napt sa pohybuje a pri 600000 . T tabuke 9 s uveden hodnoty
odporu pri uvedenom napt (96).
HODNOTY ODPORU PRI NAPT 120 V (96)

Tab. 9

Kontaktn prostredie

Hodnota odporu []

Such pokoka

100 000 a 600 000

Mokr pokoka

1000

Ruka a noha

400 a 600

Od ucha k uchu

100

Ak psob toto naptie na pokoku, potom odpor pokoky a vntorn odpor tela sa pohybuje
pri celkovej hodnote 1200 , ktor sa dosiahne vtedy, ak telom pretek prd 100 mA. Pri
dlhodobom psoben potom kles odpor tela a me djs aj usmrteniu loveka (96).
3.7.4 OCHRANA PRED RAZOM ELEKTRICKM PRDOM
Touto oblasou sa zaober norma STN 33 2000-4-41, ktor pecifikuje zkladn poiadavky
tkajce sa ochrany pred razom elektrickm prdom vrtane zkladnej ochrany pred priamym
dotykom, resp. pred dotykom ivch ast a ochrany pri poruche (ochrany pred nepriamym
dotykom, resp. ochrany pred dotykom neivch ast) osb a hospodrskych zvierat. Uvdza aj
poiadavky na uplatnenie doplnkovej ochrany v uritch prpadoch (93).
Ochrana pred razom elektrickm prdom pri normlnych podmienkach je zabezpeen
zkladnou ochranou. Norma odpora nasledovn monosti na zabezpeenie zkladnej
ochrany:

ochrana izolovanm ivch ast,

ochrana krytmi alebo zbranou,

umiestnenie mimo dosahu ochrana polohou,

doplnkov ochrana prdovmi chrnimi.

V prpade ochrany pred elektrickm prdom plat zkladn pravidlo ochrany, ktor znie:
Nebezpen iv asti nesm by prstupn a prstupn vodiv asti nesm by iv ani za
normlnych podmienok, ani za podmienok jednej poruchy (93, 94).

70

Ochrana izolovanm ivch ast

iv asti musia by plne pokryt izolciou, ktor mono odstrni len jej pokodenm.
elom izolcie je zabrni dotyku ivch ast. Izolcia mus by schopn trvalo vydra
mechanick, chemick a tepeln namhanie v prevdzke. Kad EZ (elektrick zariadenie)
chrnen ochrannou izolciou mus vyhovova podmienkam pre zkladn a prdavn izolciu,
ktor spolu vytvraj dvojit izolciu (obr. 14). Namiesto dvojitej izolcie je mon poui aj
zosilnen izolciu, ak tto zabezpe ochranu pred razom elektrickm prdom v rovnakej
miere (obr. 14). Zkladn izolcia mus zabezpei sprvnu innos elektrickho zariadenia aj
pri prpadnch preptiach v sieti (91, 93).

Obr. 14 Spsoby izolcie ivch ast (94)

Ntery, farby, laky a podobn prostriedky sa nepovauj za primeran izolciu na ochranu pred
nebezpeenstvom zsahu elektrickm prdom v normlnej prevdzke (91).
Ochrana krytmi alebo zbranou
Vo veobecnosti mono poveda, e zbrany a kryty s kontrukn prvky, ktor tvoria sas
elektrickho zariadenia. Svojimi vlastnosami, kontrukciou a umiestnenm musia zabrni
akmukovek dotyku so ivmi asami elektrickch zariaden, ako aj vniknutiu cudzch
predmetov, vody a mechanickmu pokodeniu. Zbrana je teda as elektrickho zariadenia,
ktor zabezpeuje zkladn ochranu pred priamym dotykom z kadho zvyajnho smeru
prstupu. Kryt je definovan ako as elektrickho zariadenia, ktor zabezpeuje ochranu pred
uritmi vonkajmi vplyvmi a zrove pred priamym dotykom vo vetkch smeroch prstupu.
iv asti musia by vo vntri krytu alebo za zbranou, priom odstrnenie zbrany z hadiska
bezpenosti je mon len s pouitm prslunch nstrojov (91, 94).
Oznaenie stupa ochrany krytm je medzinrodn. Pozostva z psmen IP, za ktormi
nasleduj dve slice tab. 10. Prv slica charakterizuje stupe ochrany pred prstupom
k nebezpenm astiam a pred vniknutm cudzieho telesa do zariadenia. Druh slica uruje
71

stupe ochrany pred vniknutm vody do zariadenia. V tab. 11 je uveden vznam jednotlivch
slic, ktor tvoria medzinrodn oznaenie stupa ochrany IP. Ak niektor ochrana nie je
predpsan pouije sa namiesto slice znamienko X (napr. IP 2X, IP X3...) (91, 94).
STUPNE OCHRANY KRYTM (91)

Tab. 10

Druh slica

Prv
slica

X0

0X

IP00

1X

X1

X2

X3

X4

IP10

IP11

IP12

2X

IP20

IP21

IP22

IP23

3X

IP30

IP31

IP32

IP33

IP34

4X

IP40

IP41

IP42

IP43

IP44

5X

IP50

6X

IP60

IP54

X5

X6

IP55

IP56

IP65

IP66

X7

X8

IP67

IP68

o sa tka ochrany zbranou, tak ide o to, aby zabrnila nemyselnmu nhodnmu dotyku so
ivmi asami, nie vak myselnmu dotyku zmernm prekonanm prekky poas
prevdzky.
Ochrana sa vykonva:

v priestoroch prstupnch pracovnkom bez poadovanej odbornej spsobilosti

(laikom): neodnmatenm ohradenm alebo uzamknutm (oplotenie alebo mrea) s
dostatonou vkou, pevnosou a vzdialenosou od ivch ast,

v priestoroch neprstupnch laikom a pracovnkom bez poadovanej odbornej

spsobilosti: uzatvorenm, ohradenm z izolanho materilu (rebrkom, zbradlm,
povrazom, tyou, plotom), ktor mu by i odnmaten (93, 94).

Umiestnenie mimo dosahu ochrana polohou

Princp ochrany spova v umiestnen ivch ast od miesta obsluhy do takej vzdialenosti, aby
ich lovek bez akhokovek nstroja dranho v rukch nedosiahol. Vzdialenosti dosahu ruky
od ivch ast sa poda normy del v rmci kategrii naptia (vn vysok naptia, nn nzke
naptie) a poda toho i ide o vonkajie, alebo vntorn zariadenie (91, 93, 94).

72

VZNAM JEDNOTLIVCH SLIC, KTOR TVORIA MEDZINRODN

OZNAENIE STUPA OCHRANY IP (91)

Tab. 11

Stupe ochrany pred

Prv
a druh

Nebezpenm

Vniknutm

slica

dotykom

cudzch telies

bez ochrany

bez ochrany

bez ochrany

dlaou

> 50 mm

zvislo kvapkajcej

Vniknutm vody

ikmo dopadajcej
2

prstom

> 12 mm
(15)
ikmo dopadajcej

nstrojom

> 2,5 mm
(60)

nstrojom

> 1 mm

striekajcej

prach iastone

tryskajcej

prach plne

prechodn zaplavenie

akoukovek
5
pomckou
akoukovek
6
pomckou
7

doasn ponorenie

trval potopenie

Pri tomto spsobe ochrany sa musia v zvislosti od druhu zariadenia, spsobu jeho prevdzky
a s prihliadnutm na monosti prstupu pracovnkov s rznou kvalifikciou a znalosami,
dodra predpsan vzdialenosti ivch ast od stanovia (obr. 15). Stanoviom treba
rozumie miesto vykonvanej innosti, prpadne mon miesto pohybu osb. V priestoroch
prstupnch pouenm pracovnkom, mus byt vka ivch ast nn a vn nad stanoviom
minimlne 5 m a vo vodorovnom a inom smere aspo 3 m (91, 93, 94).

73

Obr. 15 Prklad zobrazenia vzdialenosti ivch ast od manipulanho priestoru pracovnka

bez kvalifikcia a pracovnka s kvalifikciou (94)
Doplnkov ochrana prdovmi chrnimi
Princp ochrany spova v samoinnom odpojen elektrickho zariadenia od zdroja prdu
v prpade, ak by chrnenou neivou asou prechdzal poruchov prd, ktor by presiahol
povolen medzu 30 mA. Na obr. 16 je zobrazen funkn schma prdovho chrnia. elom
pouitia prdovho chrnia je iba rozri in opatrenia proti razu elektrickm prdom pri
normlnej prevdzke. Pouitie prdovho chrnia s menovitm vypnacm rozdielovm
prdom nepresahujcim 30 mA sa povauje za doplnkov ochranu pred razom elektrickm
prdom pri normlnej prevdzke v prpade, e zlyhaj ostatn ochrann opatrenia, alebo
v prpade neopatrnosti uvateov. Skuton psobenie prdovho chrnia je povolen u od
50 % menovitho vypnacieho rozdielovho prdu. Pouitie prdovho chrnia ako
jedinho ochrannho zariadenia je neprpustn (91, 93, 94).

74

Obr.16 Funkn schma prdovho chrnia (94)

Zkladnou asou je stov transformtor, ktorm musia prechdza vetky pracovn vodie,
ale nie ochrann vodi. Pri normlnych podmienkach je fzov set prdov vo vetkch
pracovnch vodioch rovn nule, take v sekundrnom vinut sa neindukuje iadne naptie.
take vsledn magnetick pole je nulov. Pri poruche (skrat, dotyk osoby) sa poruchov prd
vracia miestom poruchy a zemou sp k zdroju. Tm sa poru smernos a vzniknut
magnetick pole indukuje v sekundrnom vinut transformtora naptie. Naptie vyvol prd,
ktor teie cez vybavovaciu cievku a odpoj elektrick zariadenie. Prdov chrni chrni
elektrick zariadenie umiestnen za nm. as vypnutia chrnia je spravidla do 0,2 s. Je to
jedin ochrana, ktor chrni obsluhu pri dotyku ivej a neivej asti elektrickho zariadenia
(91, 94).
3.7.5 PRV POMOC PRI RAZE ELEKTRICKM PRDOM
Pri zchrane loveka, ktor utrpel raz elektrinou postupujeme rchlo, ale rozvne.
Dodrujeme nasledovn postup:

Postihnutho vyslobodme z dosahu elektrickho prdu vypnutm alebo inm

preruenm obvodu ( skratom, preseknutm vedenia, v ktorom je postihnut, ... ).

Zistme stav postihnutho ( funknos dchania a srdcovej innosti ).

V prpade, e postihnut nedcha, ale m hmataten pulz, zaneme ihne s umelm

dchanm.
75

Ak je srdcov pulz nehmataten, umel dchanie okamite doplnme o nepriamu

mas srdca.

Urchlene privolme lekra.

Po zabezpeen prvej pomoci postihnutmu a privolan lekra zabezpeme oznmenie

razu (vedci pracoviska, bezpenostn technik, polcia, ...) (97).

Pri poskytovan prvej pomoci vdy plat: Zchranca je povinn poskytn prv pomoc a
pokraova v nej a do prchodu lekra. Postihnutho nesmie opusti ani ke je pri vedom.
V prpade, ke na postihnutom hor obleenie, po jeho vyprosten uhasme horiaci odev suchou
vlnenou alebo azbestovou dekou (zamedzme prstup kyslka k ohu) a potom pokraujeme s
poskytovanm prvej pomoci. Ak je postihnut vo vke, musme ho zabezpei proti
prpadnmu pdu (97).
Pri raze elektrinou postihnutho bez pokynu lekra neprevame. Rchly prevoz do
nemocnice robme len vtedy, ke je postihnut poplen na vej ploche alebo krvca z
vch tepien (samozrejme po nevyhnutnom stiahnut, prpadne podviazan priamo
krvcajceho miesta alebo v jeho blzkosti, aby sme zamedzili vekej strate krvi). Ak je
postihnut pri vedom, ulome ho do teplej miestnosti, uvonme mu odev, podvame tepl
npoje a privolme lekra. Dbme na to, aby nevstval (97).
Ak je v bezvedom, dcha a m hmataten pulz, priom nem vnejie zranenia, dme ho do
stabilizovanej polohy poda (obr. 17) Je to vodorovn poloha na pravom boku s hlavou o
najviac zaklonenou. Postihnutmu uvonme odev na krku, na prsiach a na bruchu (uvonenie
dchacch ciest). Neustle mu kontrolujeme tep srdca a dych (poda situcie musme zaa s
umelm dchanm, prpadne aj s nepriamou masou srdca) (97).

Obr. 17 Postup vytvorenia stabilizovanej polohy (98)

76

V prpade, e postihnut nedcha alebo ak prestane dcha, zchranca mus zaa s umelm
dchanm, ktor ukon vo chvli, ke sa dchanie obnov alebo na prkaz lekra (obr. 18). Pri
neinnosti umelho dchania, o nm signalizuje bled tvr a rozren nezuujce sa zrenice
a sasne nehmataten pulz na krnici alebo na hlavnej stehennej tepne, mus zchranca
doplni umel dchanie nepriamou masou srdca. Umel dchanie nesmieme prerui ani
poas nepriamej mase srdca. Hlavnou lohou resuscitcie (oivovania) je zaisti
okysliovanie mozgu a srdca dovtedy, pokia neprdu profesionlni zdravotnci.
1

Obr. 18 Postup pri poskytnut umelho dchania:

1 zklon hlavy a uvonenie stnej dutiny, 2 dva rchle vdychy, 3 chytenie nosnch dierok
a nsledne vdychy s intenzitou rovnou prirodzenmu dchaniu, priom vdych je dvakrt dlh
ako vdych (90, 97)
Pri nepriamej masi srdca je potrebn postupova nasledovne:

zchranca ka veda postihnutho (ten le na chrbte) pri jeho ramench,

vyhmat mek (spojenie rebier a hrudnej kosti),

vo vzdialenosti na 2 prsty nad doln okraj meka prilo hranu dlane (prsty sa nesm
dotka hrudnka),

druh ruku prilo na svoju ruku (prekren prsty), lakte m pevn a ramen napt,
tlak rk je rovno dole. Hrudnk postihnutmu (dospelmu) stla 3 a 5 cm (na hrudnej
kosti), ruky nech na hrudnku, uvon tlak, nemen polohu. Tlak strieda uvonenie
frekvenciou 100 krt za mintu (u dospelho) (97).

Jeden zchranca rob resuscitciu v pomere 30 : 2, teda 30 kompresi (stlan) a 2 vdychy.

Dvaja zchrancovia robia resuscitciu v pomere 5 : 1 (5 kompresi a 1 vdych). Pozor ! K
vdychu postihnutho dochdza pri stlaen hrudnka (poas vdychu zchrancu nesmie druh
zchranca postihnutmu stlai hrudnk). Resuscitciu sme povinn zaa vdy, pokia nie s
znmky istej smrti (posmrtn kvrny, stuhlos, rozpad, ...) a me ju ukoni iba lekr (97).

77

Sasou razu elektrickm prdom je asto ok a popleniny. ok spsobuje u loveka stratu

autoregulanch procesov tele. Prejavuje sa modravmi perami, neprtomnm pohadom,
prehnanmi reakciami, studenm potom, zimnicou, horkou. V takom prpade je prvotnm
spsobom poskytnutia prvej pomoci protiokov poloha (obr. 19) (98).

Obr. 19 Prv pomoc uvedenm tela loveka do protiokovej polohy (98)

Pri popleninch je spsob poskytnutia prvej pomoci obsiahnut v tchto krokoch:

Zabrnime aliemu psobeniu tepla na organizmus:

vynesieme postihnutho z miesta poiaru
odstrnime von odev pri obareninch vriacou tekutinou
vypneme zdroj elektrickho prdu

Zabrnime aliemu vdychovaniu drdivmu dymu:

vynesieme postihnutho na vzduch a do zvetria

Zabrnime zveniu rozsahu poplenn:

rany schladme, prekryjeme sterilnm obvzom a podvame minerlku (98).

Aby sa predilo infekcii, nevymvame ani nenatierame otvoren rany a popleniny, ani sa ich
nedotkame.. Takto rany zakryjeme sterilnm obvzom, oistme iba ich okolie (97).

3.8 POUITIE TECHNICKCH

A TEPELNOM DELEN

PLYNOV

PRI

ZVRAN

Pri kadom spsobe zvrania sa usilujeme nielen z ekonomickch, ale i technickch dvodov
vytvori zvarov spoj o najrchlejie. To umouj do istej miery aj technick plyny, ktor
vytvraj ochranu zvarovho kovu a podieaj sa na tvorbe i prenose tepla do zvarovho
kpea. Plyny, nazvan aj paliv s pouvan na zaistenie zdroja tepla pre zvranie a rezanie,
patria sem acetyln, vodk, propn a LPG. Tieto paliv horia so vzduchom alebo kyslkom.
alie inertn alebo nereaktvne plyny, ako s argn, hlium, oxid uhliit alebo ich zmesi sa
pouvaj na zaistenie ochrany v procesoch, ktor nie s stabiln. Uveden technick plyny
maj niektor vlastnosti, ktor mu by zdrojom nebezpeenstva pri prci (99, 100).
Nebezpeenstv stlaench plynov s:
78

vbuch a poiar,

nekontrolovan nik tlaku,

vznik raketovho motora z fae,

pokodenie o, sluchu, preniknutie plynov do krvnho obehu ....,

toxicita, asfyxcia (saen dchanie, dusenie sa), horavos alebo oxidan vlastnosti,

poranenia pri manipulcii.

Tieto nepriazniv vlastnosti sa obvykle nedaj zmeni, a preto sa musia repektova a

zohadni v bezpenostnch ustanoveniach pri zvran (99, 100).
3.8.1 CHARAKTERISTIKA NAJASTEJIE POUVANCH PLYNOV PRI
ZVRAN A TEPELNOM DELEN
Acetyln C2H2
Technick acetyln m rozliten cesnakov zpach, je ah ako vzduch a me sa preto
zhromaova vo vrchnch astiach miestnost. V plynnej forme je vbun pri pomerne
nzkych tlakoch, zhruba nad 200 kPa. Preto najvy povolen pracovn tlak acetylnu je 150
kPa. So vzduchom i kyslkom vytvra v irokom intervale koncentrcie (zhruba 3 % a 80 %)
vbun zmes. Preto vdy treba odstraova akkovek netesnosti. Pri styku s meou a jej
zliatinami obsahujcimi viac ako 70 % medi, so striebrom a ortuou vytvra vbun ltky.
Preto sa zariadenia na zvranie plameom nesm vyrba z takchto materilov.
Skladova sa me bezpene len vo faiach pecilne navrhnutch pre acetyln (obr. 20).
Fae s naplnen porznou ltkou (napr. kremelina), ktor je napusten acetnom. Plyn je
bezpene rozpusten v acetne. Preto sa niekedy fae s acetylnom oznauj ako rozpusten
acetyln alebo DA (dissolvedacetylene). Porzny materil je navrhnut tak, aby uvooval
acetyln pomaly a zabrnil rchlej zmene tlaku. Acetylnov fae musia by vdy skladovan
a pouvan v stojatej polohe a plyn nesmie by odoberan rchlejie ako je ptina obsahu fae
za hodinu (99, 100).

79

Obr. 20 Kontrukcia tlakovej fae na acetyln (100)

Kyslk O2
Kyslk je zsadnou podmienkou pre ivot, ale je tie vemi nebezpen v svislosti s poiarmi.
Kyslk je a ako vzduch. Preto sa pri niku zhromauje pri podlahe a me sa presti odev
pracovnka, m sa stane horav. Intenzvne sa zluuje s organickmi ltkami, hlavne tukmi
a olejmi, ktor sa mu a explozvne vznieti. Vea kovov, najm v prkovej forme, hor s
kyslkom. Rozvody pre kyslk musia by preto pred pouitm dkladne vyisten. Kyslk
by nemal by nikdy pouit na pneumatick rozvody, na plnenie pneumatk, na chladenie a
obnovu vzduchu v priestoroch alebo na istenie rznych zariaden od prachu a pod., nie je to
nhrada za vzduch (99, 100).
Oxid uhliit CO2, argn Ar, hlium He, dusk N2
Oxid uhliit je nehorav plyn. Je a ako vzduch, jeho hustota je 1,429 kg.m-3. Nie je
jedovat, ale brni dchaniu. Pri jeho uniku netesnosami sa zhromauje v priestore nad
podlahou, kde sa pohybuje lovek a ak jeho mnostvo vo vzduchu viac ako 15 % obsahu,
lovek sa udus. Preto vdy treba odstraova akkovek netesnosti. Vystavenie masvnej
koncentrci oxidu uhliitho me spsobi bolesti hlavy, zvrate, rozren zrenice a saen
dchanie. V najach prpadoch me vies k ospalosti a strate vedomia. Tento plyn je
dodvan ako kvapalina vo faiach, ktor s vybaven ponorenou trubicou s vyparovaom.
Tento men kvapalinu oxidu uhliitho na plyn predtm, ako vstpi do regultora (99, 100).
Argn sa pouva pri zvran ako ist plyn alebo v zmesi s oxidom uhliitm, alebo duskom.
Argn je plyn a ako vzduch, jeho hustota je 1,40 kg.m-3. Podobne ako CO2 sa pri niku
netesnosami zhromauje v priestore nad podlahou, kde sa pohybuje lovek, ochudobuje

80

atmosfru o kyslk a me spsobi udusenie. Preto vdy treba odstraovaakkovek

netesnosti (99, 100).
Hlium je bezfarebn a nehorav plyn, ktor nereaguje s inmi ltkami. Je ah ako vzduch,
jeho hustota je 0,178 kg.m-3. Dusk je nehorav plyn bez farby a zpachu. Je o nieo ah ako
vzduch, jeho hustota je 1,250 kg.m-3. Argn, hlium a dusk s netoxick, ale ivot
nepodporujce plyny. Preto fae s tmito plynmi maj irok spektrum nebezpeenstiev
asociovanch s tlakovm nikom a za uritch okolnost s nositemi nebezpeenstva
udusenia. Vstup do priestoru s vysokou koncentrciou tchto plynov (a s tm svisiacou nzkou
koncentrciou kyslka) me spsobi aktnu stratu vedomia bez akhokovek varovania. Tto
skupina plynov v procesoch zvrania je pouvan vhradne ako ochrann (99, 100).
Vodk H2
Vodk nie je jedovat plyn, je vbun a extrmne horav. S kyslkom tvor vbun zmes
v irokom intervale od 4,1 % do asi 75 % zmesi. Je podstatne ah ako vzduch, jeho hustota je
0,089 kg.m-3, a preto rchlo unik do ovzduia priom nehroz nebezpeenstvo udusenia
obsluhy. Je bez zpachu, farby a nie je toxick. Kee je vbun, musia sa odstraova
akkovek netesnosti. Vodk je hlavne vyuvan ako zdroj tepla a na rezanie. Koncentrcie
medzi 4 a 75 % s horav plameom, ktor je asto neviditen (99, 100).
LPG a propn C3H8
Tto skupina plynov zaha niektor plyny a zmesi, ako s butn, propn-butn. Propn je
dodvan vo faiach vekho priemeru s ervenm oznaenm a je kvapaln. Fae sa musia
skladova a pouva len vo vzpriamenej polohe aby sa zabrnenilo jeho niku. LPG a propn
s aie ako vzduch a zdriavaj sa v odtokoch a priehlbinch. Vpary mu tiec po podlahe
a mu by zaplen aj na vzdialenejom mieste od zdroja. Propn je asto identifikovaten
pecifickm zpachom (100).
3.8.2 FAE NA STLAEN PLYNY
Fae na stlaen plyny treba povaova za tlakov ndoby s obsahom plynov, ktor pri
prpadnom niku mu vytvori nebezpen vbun koncentrciu plynov alebo atmosfru
spsobujcu udusenie, alebo otravu. Zkladnou normou je STN EN 1089 Fae na prepravu
plynov, kde v asti 3 je uveden farebne oznaovanie flia (99).

81

Plynov fae s natieran charakteristickmi farbami pre ahiu identifikciu. Prklady s

uveden na obr. 21. Napriek tomu je primrnou identifikciou obsahu fae ttok, ktor je
pripojen na horn polguov as fae a mal by by vdy kontrolovan. Ak je ttok
neitaten, mala by by faa vrten dodvateovi (99, 100).

Obr. 21 Charakteristick farebn znaenia plynovch flia

Pri vom odbere sa odpora riei odber plynov spojenm flia, zo zsobnkov, z batrii flia
(tri a viac flia toho istho plynu prepojench do spolonho potrubia), z vyvjaov, z externch
zdrojov (rozvod zemnho plynu), z centrlneho rozvodu. Potrubie a konektory s uren pre
tlak plnej fae, a je tie dleit, e s vyroben z materilov kompletne kompatibilnch s
plynmi a s testovan pred pouitm. Niektor plyny mu by u dodvan vo forme srie flia
(batri) permanentne spojench do jednho celku s potrubm, ktor m jeden vvod (obr. 22)
(1).

82

Obr. 22 Prklad vieho mnostva odberu plynov spojenm flia do batrii (101)
3.8.3 MANIPULCIA S FAAMI NA STLAEN PLYNY
Fae musia by zaisten vhodnm spsobom proti nrazu, pdu a proti samovonmu pohybu.
To neplat, ak technologick proces ochranu proti pdu neumouje, napr. niektor fzy skok
a oprv flia. Vzdialenos flia od vykurovacch telies a slavch plch mus by tak, aby
teplota povrchu flia neprekroila kritick hodnotu teploty u skvapalnench plynov a hodnotu
50 C u ostatnch plynov. Od zdrojov otvorenho oha mus by faa vzdialen najmenej 3
m (99).
Fae sa musia na pracovisku umiestni tak, aby k nim bol vdy von prstup. Pred pouitm
sa mus skontrolova stav fae poda pokynov na obsluhu. V prpade zistenia pokodenia, vrti
sa faa sp na miesto plnenia s popisom chyby (99).
V jednej prevdzke umiestnenej vo viacpodlanom objekte me by najviac 12 flia (prepoet
na objem vody 50 litrov) s rovnakm alebo inm druhom plynu. Ak poiarny sek obsahuje
viac prevdzkovch miestnosti, nesmie by celkov poet flia v jednom poiarnom seku
v ako 24 (prepotan na ndoby s vodnm obsahom 50 litrov, vo zvzku ndob sa
zapotavaj jednotliv ndoby) (99).
Fae sa po doprave na pracovisko uzatvorenmi vozidlami musia pred zvranm alebo rezanm
vyloi. Tto poiadavka sa nemus vzahova na pojazdn dielne alebo laboratri, ktor
spaj pecilne poiadavky poda prslunch predpisov (99).
Ak sa fae prenaj rune, je zakzan nosi fae za ochrann klobik okrem flia na propn
- butn, kde klobik sli na uchopenie, a flia, ktor maj otvoren ochrann klobik

83

faovho ventilu pevne uchyten na fau. Prklady ochrany ventilov tlakovch flia s na obr.
23 (99).

Obr. 23 Prklady ochrany ventilov tlakovch flia:

a) uzamykac kryt, b) ochrann kryt s dradlom, c) permanentn ochrann kryt, d) ochrann
klobik (102, 103, 104, 105)
Prena fae o celkovej hmotnosti vej ako 50 kg sm najmenej dve osoby. Ak sa na
pracovisku pracuje s viacermi spravami na plameov zvranie, musia by fae pre
jednotliv spravy vzdialene od otvorenho oha i od seba najmenej 3 m alebo musia by
oddelen nehoravou pevnou stenou, ktor mus presahova vku spravy o 200 mm a rku
fae o 100 mm (99).
Fae sa musia zabezpei kad samostatne proti prevrhnutiu, pdu

alebo skotaniu

stabilnmi, alebo prenosnmi stojanmi, strmeom, reazou, objmkou a pod. tak, aby v prpade
potreby bolo mone fae rchlo uvoni (30).
Fae sa nesm umiestova tam, kde by ich mohla prevrhn pohybujca sa as zvracieho
zariadenia, eriav a jeho bremeno alebo in dopravne prostriedky (30).
Ak s fae vystaven slavmu teplu, musia sa chrni nehoravou stenou vzdialenou od fae
najmenej 0,25 m, presahujcou vku fae o 200 mm a rku fae o 100 mm (30).
Na pracovisku mu by najviac dve zsobne fae rovnakho plynu alebo rozlinho druhu
plynov. Spolu me by v budove maximlne 15 flia (prepotane na 40 l fae) rovnakho
alebo rozlinch druhov plynov (30).
V poet flia v budove me by len:

vo zvraskej kole s vm potom pracovsk na vubu zvrania plameom,

84

v prevdzke, kde technolgia vroby vyaduje v poet flia a nie je mon rozvod
plynov (30).

Tento poet flia stanov zamestnvate, u ktorho sa vykonvaj zvrask prace.

Zakazuje sa umiestova fae v malch a uzavretch priestoroch, v priechodoch, na
nikovch cestch, schoditi, v socilnych zariadeniach a pod. Ak vznikne poiar na
pracovisku (alebo blzko neho), kde s umiestnene fae na plyny, tie sa musia okamite
odstrni. Najskr sa odstrauj plne fae na horav plyny. Ak fae nie je mone vas
odstrni, mus sa to hlsi jednotke poiarnej ochrany (30, 107).
Po dlhom preruen zvrania me zvra otvori faov ventily len vtedy, ak najprv
prekontroluje, i s uzavret ventily na zvracom horku a i je povolen regulan ventil
reduknho ventilu. Ventily flia sa musia otvra pomaly rukou bez pouitia nradia. Ak
sa tak nedaj otvori, fae sa nesm poui a musia sa vrti do plniarne (107).
Pred otvorenm faovho ventila, ke je u pripojen redukn ventil, mus sa skontrolova,
i s uzavret vstupne ventily na horku a i je povolen regulan skrutka reduknho
ventilu. Ak sa zisti unikanie plynu netesnosou popri vretene faovho ventila, mus sa
dotiahnu matica upchvky. Ak to nepome, faa sa mus vyradi z prevdzky (107).
Po otvoren faovho ventilu sa preska tesnos reduknho ventilu skkou vysokotlakej
asti. Ak sa zist netesnos neznmeho pvodu, urob sa skka krtiacej asti.
Pri dlhom preruen zvrania sa musia uzavrie faov ventily, vypusti plyny z hadc
a povoli regulane skrutky reduknch ventilov (30, 107).
Ak s fae poas zvrania umiestnen vonku, musia sa chrni pred priamymi inkami
slnenho iarenia a pred daom.
Na prechodnom pracovisku po skonen prce sa musia fae odvies na vyhraden miesto
a zabezpei pred manipulciou nepovolanmi osobami (30).
Vyprzdnen fae na plyny okrem acetylnu musia ma zostatkov pretlak najmenej 0,05 MPa
(30). Zostatkov pretlak acetylnovej fae zvis od teploty prostredia, kde je faa
umiestnen. Przdne fae sa musia oznai bielou kriedou npisom PRZDNA a odvies do
skladu. Na przdnu fau sa rukou naskrutkuje ochrann klobik. Jeho zvity sa musia
prezrie, i nie s zneisten (30, 107).

85

Redukn ventily tlakovch flia

Redukne ventily sa mu poui len na tie plyny, na ktor boli vyrobene. Po ich pripojen na
faov ventily alebo rozvody sa musia skontrolova a prpadne odstrni netesnosti, aby sa
nemohla vytvori vbun zmes. Netesnosti spojov sa zisuj vodou s penotvornm
prostriedkom neobsahujcim mastnoty, napr. mydlovou vodou (30).
Po otvoren faovho ventilu sa preska tesnos reduknho ventilu skkou vysokotlakej
asti a ak sa zist netesnos neznmeho pvodu, urob sa skka krtiacej asti reduknho
ventilu (30). Skka vysokotlakej asti reduknho ventilu je nasledovn:

povol sa regulan skrutka,

otvor sa faov ventil,

po ustlen ruiky obsahovho tlakomeru sa

faa uzavrie,

po uplynut krtkej doby (odpora sa 1 minta)

sa zist, i ruika neklesla,

ak neklesla, vysokotlak as je tesn,

ak ruika klesla, niekde unik plyn netesnosou, preto ju treba hada napr. mydlovou
vodou (30).

Skka krtiacej asti reduknho ventilu:

regulan skrutka je povolen,

uzavrie sa vstupn ventil do hadc,

otvor sa faov ventil a nech sa otvoren,

ak bude stpa ruika pracovnho tlakomera,

alebo sa bud tvori bubliny od mydlovej vody
v otvoroch zvona (kryt regulanej pruiny), krtiaca
as reduknho ventilu je netesn a ventil sa mus
vyradi (30).

Pri prli vysokom odbere plynu mu redukn ventily zamrzn. Zamrznut redukn ventily
a rozvody plynov sa rozmrazuj horcou vodou alebo inm vhodnm ohrevom do teploty 200
C, ale nikdy nie plameom (30).

86

Hadice
Oznaenie hadc a poiadavky na gumov hadice sa uvdzaj v norme STN EN ISO 3821
Zariadenia na plameov zvranie. Gumov hadice na zvranie, rezanie a prbuzne procesy.
Vntorne priemery hadc s: 4; 5; 6,3; 8; 10; 12,5; 16; 20 [mm] (108).
Farebn rozlenie hadc:

erven pre acetyln,

modr pre kyslk,

ierna pre argn, dusk, vzduch, oxid uhliit,

oranov pre zemn plyn.

Oznaenie hadc:
Obal hadice mus by priebene a trvanlivo oznaen najmenej kadch 1 000 mm
nasledovnm oznaenm: slom normy STN EN ISO 3821, najvym menovitm pracovnm
pretlakom v MPa, menovitm vntornm priemerom v mm, znakou vrobcu (napr. XYZ),
rokom vroby, (napr.: STN EN ISO 3821 8 XYZ 2015) (108).
Hadice sa mu pouva len na plyn, na ktor ich uril vrobca. Pripevnenie hadc na hadicov
prpojky alebo spojky sa musia urobi svorkami vyrobenmi na tento el (30).
Hadice a spoje musia by tesn a musia sa chrni pred mechanickm pokodenm
a zneistenm mastnotami.
Poda l. 4.4.4 normy STN 05 0601 sa mus najmenej raz za 3 mesiace preska tesnos hadc
a spojov najvym pracovnm pretlakom plynov pri ponoren do vody. Najvy pracovn
pretlak pre acetyln je 0,15 MPa, pre kyslk 0,8 a 1,5 MPa (30).
Pred zaatm prc so zvenm nebezpeenstvom poiaru alebo vbuchu, alebo prc
v uzatvorench a tesnch priestoroch sa tesnos hadc a spojov kontroluje vodou s
penotvornm prostriedkom napr. mydlovou vodou, ktor neobsahuje mastnoty (30).
Horky
Bliie daje uvdza norma STN EN 60974-7 Zariadenia na oblkov zvranie. as 7: Horky.
Vzahuje sa na horky a pitole pouvan na zvranie spsobmi MIG/MAG, TIG a plazmov
zvranie (109). Z hadiska bezpenosti je dleit nasledovn:

Zvracie horky a pitole sa mu poui na ten spsob zvrania, ktor uril vrobca
zariadenia.

Zvracie a rezacie dzy sa mu isti len nstrojom odporanm vrobcom (107).

S krine na schovu zvracch horkov, hadc a ventilov musia by dostatone vetran

(107).
87

3.8.4 VEOBECN POIADAVKY NA SKLADOVANIE FLIA

Fae sa skladuj v uzavretch alebo otvorench skladoch, ktor s vnimkou manipulanch
skladov musia tvori samostatn poiarny sek. Sasou skladu plynu mu by samostatn
poiarne seky, v rmci ktorch bud vykonvan innosti nevyhnutn na zaistenie prevdzky
skladu (napr. kancelrie, socilne zariadenia). Vzdialenos medzi skladmi flia, verejnmi
a obytnmi budovami a inmi objektmi mus vyhovova poiadavkm platnch predpisov
a technickch noriem, priom nesmie by u horavch, horenie podporujcich a toxickch
plynov vzdialenos menia, ne je uveden v nasledujcej tabuke . 12.
VZDIALENOSTI SKLADOV TECHNICKCH PLYNOV OD INCH OBJEKTOV

Tab. 12

Najmenia vzdialenos od
Kapacita skladu
skladov,
ndob

verejnch budov,
prevdzkovch

(prepotanch na

obytnch

hromadnch

domov

a stlych krytov

objektov
ndoby s vodnm
a podzemnch
objemom 50 litrov)

civilnej ochrany
priestorov

Do 75 ndob (mal

Nestanoven
12 m

25 m

sklad)
Od 76 ndob (vek

6 m (od plnej ndoby

sklad)

skladovacieho oddielu)

Bez ohadu na
30 m
kapacitu

Mal sklad ndob obsahuje najviac 75 ndob (plnch alebo przdnych), z toho najviac 50
ndob s toxickmi, ieravmi, horavmi alebo horenie podporujcimi plynmi (prepotan na
ndoby s vodnm objemom 50 litrov) vrtane ndob, ktor s sasou tlakovch stanc, me
by pristavan k prevdzkovm objektom alebo umiestnen v przemnom podla, priom
mus ma samostatn vstup. Mal sklad ndob mus tvori samostatn poiarny sek poda

88

STN 730804. Mal sklad me by rovnako umiestnen v rmci podlanho seku pre
skladovanie inertnch materilov (110).
Mal sklad ndob me by pristavan k malmu skladu ndob, a to za predpokladu, e medzi
objektmi je poiarna deliaca kontrukcia typu DP1 s poiarnou odolnosou minimlne REI 90
(110).
Pri situovan skladu s toxickmi, horavmi a horenie podporujcimi plynmi je nutn prihliada
tie na okolit tern. V blzkosti skladu nesm by ternne prehbeniny, achty, okn a vstupy
do skladu ani in podzemn priestory, kam by mohli prenikn plyny aie ako vzduch, priom
ich odvetranie je obtiane. Vzdialenos vstupov a otvorov do tchto podzemnch priestorov
a miest mus by od malch skladov ndob najmenej 5 m, od ostatnch skladov (poda tab. 12)
(110).
Vzdialenos skladu od verejnch komunikci mus by najmenej 10 m, ak in predpisy
neustanovuj inak. Poadovan najmenia vzdialenos 10 m neplat pre mal sklady poda
predchdzajcich poiadaviek (110).
Podzemn sklady ndob je dovolen zriaova vo vnimonch, v projektovej dokumentcii
riadne zdvodnench prpadoch, ako napr. pri vstavbe metra a alch podzemnch
ininierskych stavieb. Tieto sklady horavch plynov sa musia vybavi zariadenm na detekciu
a indikciu horavch plynov, ktor pri dosiahnut 10% DMV (dolnej medze vbunosti)
zabezpe aktivciu optickej a akustickej signalizcie. Pri dosiahnut 20% DMV mus by
ukonen prevdzkovan innos a opustenie pracovnho priestoru. Tieto zariadenia na
detekciu plynov a pr sa povauj za vyhraden poiarne bezpenostn zariadenia (110).
Ak s v uzavretom sklade viac ako tyri ndoby (prepotane na ndoby s vodnm objemom
50 litrov), ktor spolu tvoria vbun alebo inak nebezpen zmes, musia by skladovan
oddelene v samostatnch poiarnych sekoch, ktor musia by samostatne vetran.
V otvorench skladoch mus by na skladovanie tchto ndob vylenen samostatn plocha,
oddelen od seba plochou na skladovanie inertnch plynov alebo ulikou o rke najmenej 1 m
(110).
Svetl vka skladu mus by zvolen s ohadom na zaistenie dokonalho vetrania a osvetlenia,
najmenej vak 2,1 m (110).
Dvere a okn musia by z vrobkov triedy reakcie na ohe A1/A2 s vnimkou malch skladov.
Dvere sa musia otvra do vonho priestoru. Okn musia by umiestnen aspo 1,5 m nad
podlahou (110).

89

Podlahy skladov horavch a horenie podporujcich plynov a ich zmes musia by z materilov
triedy reakcie na ohe A1/A2 s vnimkou napnej vrstvy podlahy v hrbke do 5 mm, ktor
me by aspo triedy reakcie na ohe podlahovch krytn Cfl (110).
nikov cesty v skladoch musia by rieen v slade s STN 73 0804. Na stanovenie medznej
doby evakucie s sklady horavch, horenie podporujcich, toxickch a ieravch plynov
zatrieden v 7. skupine vrob a sklady nehoravch plynov v 3. skupine vrob (110).
Uzavret sklady s horavmi plynmi musia ma zabezpeen najmenej trojnsobn vmenu
vzduchu za hodinu. V tomto prpade je cel priestor skladu (a tlakovej stanice) stanoven ako
priestor bez nebezpeenstva vbuchu. Cel priestor otvorenho skladu (a tlakovej stanice) je
stanoven ako priestor bez nebezpeenstva vbuchu (110).
Za trojnsobn vmenu vzduchu za hodinu sa pre uzavret sklady povauje prirodzen vetranie
zabezpeen otvormi pre prvod erstvho vzduchu o vekosti najmenej 1% podlahovej plochy,
umiestnenho najviac 0,15 m nad rovou podlahy a odvdzacmi otvormi s vekosou 1,3%
podlahovej plochy, umiestnenmi o najbliie pod stropom a pokia mono na nprotivnej
strane skladu. V prpade plynov ach ako vzduch, bude prtok vzduchu pod stropom (1%
podlahovej plochy) a odtok plynu pri podlahe (1,3% podlahovej plochy). Vekos otvorov sa
uvdza vonou aerodynamickou plochou, priom mus by geometrick plocha otvoru dvakrt
via. Vetrac otvor prirodzenho vetrania mus by vysten do vonkajieho priestoru (110).
Sklady tlakovch ndob musia by chrnen proti derom blesku poda normy STN EN 62305
(110).
Sklady sa mu vykurova iba strednm krenm teplovodnm alebo parnm nzkotlakovm,
prpadne teplm vzduchom alebo elektrickm vykurovanm (110).
Teplota v skladoch ndob nesmie prekroi hodnotu, pri ktorej by mohlo nasta pokodenie
(roztrhnutie) akejkovek skladovanej ndoby s akmkovek druhom plynu (110).
Sasou poiarneho seku skladu ndob mu by prevdzkov miestnosti zamestnancov
(socilne zariadenia, kancelria a pod.) a predajn priestory, ak ich celkov plocha zaber
najviac 15% z podlahovej plochy poiarneho seku, najviac vak 20 m2 tohto poiarneho seku,
priom sa tu nenachdza viac ako 15 osb. Priame vykurovanie tchto priestorov spotrebimi
na pevn, kvapaln a plynn palivo je zakzan (110).
Na dverch skladu mus by vyvesen tabuka s oznaenm druhu plynu, so zkazom fajenia
a vstupu s otvorenm ohom a so zkazom vstupu nepovolanm osobm. Ak s v sklade
uloen ndoby naplnen horavmi, horenie podporujcimi, toxickmi alebo ieravmi
plynmi, mus by taktie vyvesen prslun tabuka poda STN ISO 3864 (110).

90

Uzavret sklady ndob s toxickmi a zdraviu kodlivmi plynmi musia by vetran tak
prirodzene, ako aj ntenm vetranm. Vetranie a odvod vzduchu mus zaisti, aby pri
normlnych prevdzkovch podmienkach neboli prekroen najvyie prpustn koncentrcie
zdraviu kodlivch ltok alebo nebezpench ltok (nebezpeenstvo vbuchu) vo vntri skladu
aj vo vonkajom ovzdu. Sklady ndob s plynmi ami ako vzduch musia ma zaisten
priene vetranie v rovni podlahy (110).
Nten vetranie skladov ndob s toxickm, ieravm a zdraviu kodlivm plynom musia by
ovldaten z priestoru vo vntri skladu. Nten vetranie mus v prpade potreby zaisti
desansobn vmenu vzduchu za hodinu, pokia in normy nestanovuj niiu hodnotu. Pri
nhlom niku plynu (havrie) mus by odvetranie zamorenho priestoru riaden s ohadom na
miesto a okolie poda protiplynovho poplachovho plnu (110).
Sklady ndob pre toxick a ierav plyny musia by vybaven ukazovateom smeru vetra tak,
aby pri vom niku (havrii) plynu mohli by zasiahnut priestory a priahl okolie, ktor
le v smere prdenia vetra, vas upozornen na nebezpeenstvo niku. Ukazovate smeru
prdenia vetra sa nepoaduje v sklade ndob do 20 ks. (prepotan na ndoby s vodnm
objemom 50 litrov) (110).
Pri sklade ndob mus by v jeho bezprostrednej blzkosti zvltny priestor (miestnos alebo
skria), v ktorej je poda charakteru uskladnenho plynu dostaton mnostvo OOPP
a prostriedkov prvej pomoci, ltok znekodujcich toxicitu, neutralizanch prostriedkov
a nhradnch dielov (110).
V sklade ndob s horavmi a horenie podporujcimi plynmi, prpadne i pred vchodom do
tchto skladov, mus by umiestnen hasiaci prstroj vhodnho typu. Pre sklady ndob
s horavmi plynmi sa stanov spotreba poiarnej vody poda prslunej normy (110).
V poiarnom seku uzavretho skladu sa me skladova najviac:

500 ndob (prepotan na ndoby s vodnm objemom 50 litrov) s horavmi, horenie

podporujcimi, toxickmi alebo ieravmi plynmi,

1000 ndob (prepotan na ndoby s vodnm objemom 50 litrov) s ostatnmi plynmi

(110).

Toto ustanovenie sa nevzahuje na otvoren sklady. Kad poiarny sek mus ma samostatn
vchod do vonho priestoru (110).
Samostatn stojace ndoby musia by vhodnm spsobom zabezpeen proti pdu. Samostatne
stojace ndoby sa skladuj v oddieloch, priom kapacita jednotlivch oddielov nesmie
presiahnu 100 ndob (110).
91

Ndoby sa skladuj vo zvislej polohe zaisten proti samovonmu pohybu.

V sklade a do vzdialenosti najmenej 5 m od skladu ndob je zakzan uklada horav ltky,
ktor nesvisia s prevdzkou skladu ndob a vykonva prce so zvenm nebezpeenstvom
vzniku poiaru alebo vbuchu bez preukzatenho stanovenia zvltnych bezpenostnch
opatren (110).
Ndoby nesm by skladovan spolu s rdioaktvnymi ltkami, ieravinami a pod.
Manipulan uliky pri skladovan ndob musia by irok najmenej 1m (110).
V skladoch, kde s skladovan spolone v jednej miestnosti pln i przdne ndoby, musia by
ndoby uloen oddelene. Miesta na uloenie ndob musia by oznaen tabukami: PLN
NDOBY (fae) a PRZDNE NDOBY (fae) (110).
Przdne ndoby musia by skladovan za rovnakch podmienok ako pln ndoby. Sklady
situovan mimo strenho zemia, alebo priestoru, musia by oploten (110).

92

4 VEOBECN POIADAVKY NA PRIESTOR

A USPORIADANIE ZVRACCH PRACOVSK
Na kad pracovn innos vykonvan v pracovnom prostred, ktor je prispsoben danej
innosti, musia plati ist ustanovenia a zsady bezpenosti a ochrany zdravia zamestnancov.
Na vykonvanie pracovnej innosti zvraa s prslunmi normatvmi a zkonmi stanoven
zsady BOZP vzahujce sa na zvrask pracovisko veobecne, ktor s popsan alej.
Vber bezpenostnch opatren mus zodpoveda druhu nebezpeenstva, pravdepodobnosti
vzniku razu alebo pokodenia zdravia a stupu ich zvanosti. Bezpenostn opatrenia nesm
by vo vzjomnom rozpore (napr. vetranie a teplota, vetranie a prpustn hladina hluku,
vetranie a prpustn koncentrcia kodlivch aeroslov).

4.1 PRIESTOR A PLOCHY STLEHO ZVRACIEHO PRACOVISKA

Pracovn a manipulan priestor zvracieho pracoviska mus umoni bezpene zvra,
zostavova zvarky, prisva materil, odklada zvarky, nastavova zariadenie, robi drbu,
prpadne manipulova a upevni fae na plyn bez prekok v prstupe a bez zaujmania
fyziologicky namhavch polh (1).
Na trval vkon prce jednho zvraa mus by najmenej 15 m3 vonho nezastavanho
priestoru a najmenej 2 m2 vonej podlahovej plochy (okrem odkladacch plch a spojovacch
ciest) poda povahy zvraskch prc. Na plazmov zariadenie s prkonom do 3 kVA, alebo
s prkonom nad 3 kVA mus by najmenej 40 m3 nezastavanho vzdunho priestoru a 6 m2,
resp. 10 m2 vonej podlahovej plochy (1).
Pracovisko runho zvrania sa odpora umiestni v kabne, ktor je vybaven prostriedkami
chrniacimi zvraa a okolie pracoviska pred nebezpeenstvami zvrania, ak to charakter
vroby dovouje (1).
Prechodn zvracie pracovisko zamestnvate vybav prenosnmi zstenami a zvesmi na
ochranu zvraa a okolia pracoviska pred nebezpeenstvami zvrania (1).
Steny kabn musia by vysok najmenej 2 m a vyhotoven z nehoravho, tzn. z ako
horavho materilu. Medzi stenou a podlahou mus by medzera 150 a 200 mm na prdenie
vzduchu do kabny (1).
Podlaha zvracieho pracoviska mus by z nehoravho materilu a mus odolva
mechanickm a inm vplyvom bez tvorby prachu. Povrch podlahy mus by rovn v mieste
pohybu pracovnka nekzav a prpadn zmena rovne podlahy mus by pod uhlom 15 (1).
93

Steny a strop musia by z nehoravch alebo z ako horavch materilov. Materil mus ma
vhodn tepeln a zvukoizolan vlastnosti, zabraova reniu kodlivn do okolia bez ich
absorbovania a odolva fyziklnym, chemickm a inm faktorom (1) .
Ploina a lvky na zvracom pracovisku sa navrhuj poda prslunej normy. Na vstupoch
spojovacch ciest a na spojovacch chodbch a komunikanch otvoroch sa mus zabrni
vzniku prievanu alebo prieniku nadmernho tepla vzduchovmi uzvermi, prpadne prieniku
inch kodlivn z inch pracovsk (napr. vkyvn dvere, vzduchov clony a pod.) (1).

4.2 USPORIADANIE ZVRACIEHO PRACOVISKA

Rozmiestnenie pracovnch prostriedkov a predmetov na pracovisku mus vyplva z povahy
zvraskch prc a pracovsk s ohadom na asov rozsah prce (stle alebo prechodn
pracovisko), na stupe automatizcie zvracieho procesu, na monosti zabezpeenia
bezchybnch pracovnch podmienok (napr.: v hale, v terne, v podmienkach so zvenm
nebezpeenstvom a pod.) (1, 30).
asti zariadenia sa musia rozmiestni tak, aby medzi pohyblivmi celkami nevznikali stiesnen
a kolzne miesta (1, 30).
Prechody musia ma predpsan rku poda prslunch predpisov. Pred riadiacimi skriami
a skriami rozvdzaov mus by von priestor irok najmenej 0,8 m, ktor nezasahuje do
vymedzenho bezpenho priestoru (1, 30).
Usporiadanie stleho pracoviska mus repektova telesn rozmery pracovnkov v pracovnej
polohe a pri pracovnch pohyboch. Mus umoni prcu v zkladnej polohe, posediaky
a postojaky. Vkon pracovnch operci mus umoni striedav zaaenie svalovch skupn
(1, 30).
Stanovite obsluhy zariadenia mus by umiestnen tak, aby z neho bol dobr vhad na
vrobn proces a signalizan prvky bez zmeny pracovnej polohy a stanovia, priom
stanovite nesmie by vo vymedzenom nebezpenom priestore. Ak to vyaduje vrobn proces,
tak aj stanovite obsluhy mus by chrnen pred kodlivmi vplyvmi (1, 30).
asti zariaden vyadujce pravideln kontrolu, nastavovanie a drbu (napr.: vmena
zvracieho nstroja, zsobnka drtu, mechanick istenie hubice a pod.) musia by ahko
dostupn, v priestore umoujcom bezpen manipulciu s nradm (1, 30).

94

Ak je funkn celok zariadenia umiestnen tak, e vyaduje vystpenie pracovnka do vky

vej ako 0,5 m, mus by k nemu bezpen prstup a mus ma priestor na nastavovanie,
drbu a opravu (1, 30).
Rozvody energi (napr.: kblami, hadicami) musia by kontruovan tak, aby nedolo k ich
tepelnmu, mechanickmu alebo inmu pokodeniu, priom nesm vytvra prekku
v prstupovch priestoroch okolo zariadenia a pri niku osb (1, 30).

4.3 UMIESTNENIE OZNAMOVAOV A OVLDAOV

MECHANIZOVANHO A AUTOMATIZOVANHO ZARIADENIA
Na sledovanie dleitch oznamovaov a celho pracovnho procesu je optimlne zorn pole
pre sediacu obsluhu 40 10 a pre stojacu obsluhu 30 10 od vodorovnej osi. Os pohadu
obsluhy je kolm na rovinu panelu, panel je vo vke 1400 a 1700 mm pre stojacu obsluhu.
Ak je pracovisko neprehadn, mus by vybaven oznamovami sstredenmi na jednom
mieste a s dobre viditenmi informciami zo stanovia obsluhy (1, 30).
Ohrozenie chodu zariadenia preaenm alebo poruchou zariadenia mus by zretene
signalizovan vizulne, akusticky alebo obidvoma spsobmi. Oznamova mus by viditen
zo vetkch miest pracoviska, na ktorch sa obsluha pohybuje. Akustick oznamova mus
signalizova poruchov stavy hladinou signlu o 10dB (A) vym ako je prpustn hladina
hluku (1, 30).
Pre obsluhu zariadenia v zkladnej polohe posediaky sa pouij run a non ovldae,
v zkladnej pracovnej polohe postojaky len non ovldae. V pracovnej polohe postojaky
sa pouij non ovldae, ak je frekvencia pouvania menia ako 5-krt za mintu a me sa
strieda obsluha pravou alebo avou nohou (nesmie sa ovlda kolenom, lakom a pod.). Na
odporovch zvracch zariadeniach sa povel na upnutie, alebo alie opercie d obojrunm
spnaom alebo sa z manipulanch dvodov pouije non spna (1, 30).
asto pouvan ovldae mu by umiestnen len v pohybovom priestore pre horn alebo
doln konatiny, ale ovldae pouvan zriedka aj mimo tohto priestoru, avak predklony
trupu, klony, neprirodzen polohy konatn pri ich povan nesm prekroi 30 (1, 30).
Ovlda na ndzov zastavenie alebo vypnutie vetkch potrebnch funkci v havarijnej
situcii mus by umiestnen na vetkch ovldacch miestach na stanoviti obsluhy alebo
v jeho tesnej blzkosti, mus by ahko dosiahnuten, priom dva ovldae nesm by vo
vej vzdialenosti ako 4 m. Poda potreby sa tie umiestni dovntra vymedzenho
nebezpenho priestoru (1, 30).
95

Ovlda na ndzov zastavenie (CENTRAL - STOP) sa umiestni do vky 1,4 m, nad podlahou
m os zvisl alebo mierne sklonen pod uhlom 20 k obsluhe a pri umiestnen nad 1,4 m je os
tlaidla vodorovn (1, 30).
Ovlda na ndzov zastavenie sa tvarom a farbou zvraznia a odlia poda postupnosti
preruovanch innost (1, 30).

96

5 ZSADY VYKONVANIA ZVRASKCH PRC SO

ZVENM NEBEZPEENSTVOM PODA BOZP
Prce so zvenm nebezpeenstvom s poda STN 05 0601, tak prace, poas ktorch hroz:

zven nebezpeenstvo razu (elektrickm prdom, poplenm, zadusenm, otravou),

trval pokodenie zdravia (aeroslmi, iarenm, hlukom a pod.),

nebezpeenstvo poiaru alebo vbuchu (30, 99).

Tu je mon zaradi najm prce:

a) v uzavretch a tesnch priestoroch (napr. tlakov ndoby, kotle, ndre, podpalubie lod
a pod.),
b) v mokrch, vlhkch alebo v horcich podmienkach zniujcich elektrick odpor
ochrannho odevu, pomcok aj pokoky udskho tela,
c) na ndobch, potrubiach a zariadeniach, ktor s zneisten, obsahovali alebo je
podozrenie, e obsahovali ltky ohrozujce zdravie vrtane ieravn a toxickch ltok
(napr. po odmasovan rozpadlami na bze halognovch a alifatickch
uhovodkov, ako je trichlretyln a pod),
d) v priestoroch s nebezpeenstvom poiaru alebo vbuchu,
e) na ndobch, potrubiach a zariadeniach pod tlakom, alebo ktor obsahovali horav,
alebo horenie podporujce ltky, alebo vo vntri tchto ndob, potrub a zariaden,
f) pod vodou,
g) v pracovnom ovzdu s prekroenm priemyselnch hodnt NPEL alebo s prekroenm
prpustnho mnostva zvraskch dymov v pracovnom ovzdu, priom nie je
prekroen ani pre jednu kodlivinu medzn hodnota NPEL ,
h) v prostred s vyou intenzitou iarenia, ako je hygienicky prpustn pre
vysokofrekvenn, infraerven, viditen, ultrafialov a ionizujce iarenie,
i) na pracovisku s lasermi triedy IIIb a IV alebo s elektrnovm zvranm v atmosfre, ak
technick opatrenia nevyluuj nebezpeenstvo zasiahnutia pracovnka priamym alebo
odrazenm lom,
j) pri ktorch ekvivalentn hladina hluku prekrauje najvyiu prpustn hladinu hluku
(30).
Medzi prce so zvenm nebezpeenstvom sa mu zaradi aj tie, pri ktorch najvia
prpustn dlhodob rovnomern za pracovnkov prekrauje limity stanovene poda normy
STN 05 0600 (1).

97

Pred zaatm prc sa mus vyhodnoti, i v priestoroch a ich okol, kde sa bude zvra, nepjde
o prcu so zvenm nebezpeenstvom (30).
Organizcia pred zaiatkom zvraskch prc je povinn zisti v zmysle nariadenia vldy .
393/2006 Z. z. o minimlnych poiadavkch na zaistenie bezpenosti a ochrany zdravia pri
prci vo vbunom prostred, i sa v prostred nenachdzaj vbune alebo prudko horav
latky. Ak s prtomne, mus zabezpei vykonanie veobecnch zsad prevencie a ochrany pred
vbuchom (18).
Ak sa v prostred nachdzaj nebezpene chemick ltky, musia sa v zmysle zkona 67/2010
vyhodnoti rizik tchto ltok na ivot a zdravie ud a na ivotne prostredie. Musia sa prija
nleit opatrenia na ich znenie (111).

5.1 ZSADY BOZP PRI PRCI V UZAVRETCH A TESNCH

PRIESTOROCH
V uzavretch a tesnch priestoroch je obmedzen vonos pohybu STN 05 0601, alebo 3.6.3,
take zvra je nten zvra v stiesnenej polohe (v pokaku, posediaky, skren a pod.).
Pri prcach v tchto priestoroch hroz najm zven nebezpeenstvo otravy a zadusenia. Preto
sa musia v pracovnom priestore vykona vetky opatrenia uveden v psomnom povolen
(prkaze), a to najm: zabezpei odsvanie a prvod erstvho vzduchu tak, aby sa v
iadnom prpade neprekroili nebezpen koncentrcie kodlivn (30, 99).
Bezprostredne pred zaatm prce alebo po pracovnej prestvke, alebo ak je to potrebn aj poas
zvrania so zvenm nebezpeenstvom otravy a zadusenia sa mus urobi rozbor ovzduia
a musia sa urobi opatrenia, aby koncentrcia plynov, pr alebo prachov nedosiahla nebezpen
koncentrciu z hadiska otravy a zadusenia (30).
Pri prcach so zvenm nebezpeenstvom otravy a zadusenia musia by vdy prtomn aspo
dve osoby. Zvra pracujci v takomto priestore mus ma dostaton ochranu, aby bol
v nevyhnutnom prpade bezpene vyprosten z priestoru. Druh pracovnk sa zdruje mimo
nebezpenho priestoru, trvale kontroluje innos zvraa a je pripraven pri ohrozen zvraa
zasiahnu. Ak druh pracovnk neme zvldnu bez preruenia dozor nad zvraom, mus by
prtomn al pracovnk (30).
Ak nie s bezpenostn opatrenia pre zvracie prce so zvenm nebezpeenstvom otravy
a zadusenia dostaujce, mus sa privdza ist vzduch do dchacej zny zvraa. Tepelno
vlhkostn vlastnosti istho vzduchu sa musia upravova a prispsobova osobnm potrebm
zvraa (30).

98

V tchto priestoroch je zakzan umiestova fae so zvraskmi plynmi. Pri kadom

zhasnut plamea (aj plamea na predhrev i dohrev) a pri opusten pracoviska sa musia z
tchto priestorov odstrni horky a hadice. Pred zaatm prace so zvenm nebezpeenstvom
poiaru alebo vbuchu sa mus tesnos hadc a spojov preska (30).
Pri zapaovan plamea sa mus dba na to, aby nenastala nebezpen koncentrcia plynu
z hadiska vbuchu, poiaru alebo udusenia. Ak je potrebn v tomto priestore poui osvetlenie,
me sa poui osvetlenie o napt striedavho prdu do 24 V v prostred nebezpenom alebo
o napt striedavho prdu do 12 V v prostred zvl nebezpenom (99).

5.2 ZSADY BOZP PRI PRCI V PRIESTOROCH

S NEBEZPEENSTVOM POIARU ALEBO VBUCHU
Pred zvranm sa poda STN 05 0601 musia poda psomnho povolenia (prkazu) odstrni
vetky horav alebo vbune ltky. Ak to nie je mon, musia sa zakry nehoravou latkou
a pracovisko vyvetra pod hranicu nebezpenej koncentrcie. Je potrebn prekontrolova i
priahl priestory a ak ide o zvranie na poschod, treba zabrni prieniku roztavench kvapiek
na niie poschodie (30, 99).
Pri zvran v ndobch, potrubiach a zariadeniach sa z povrchu a z vntra zvarkov musia
odstrni horav a vbun ltky, aby pri zvran nevzplanuli. S ndobami, potrubiami
a zariadeniami, pri ktorch sa ned spoahlivo zisti, i ich predchdzajci obsah nie je
nebezpen, mus sa zaobchdza tak, akoby mali nebezpen obsah (30).
Pri preruen zvrania na dlh as sa mus zabrni vytvoreniu vbunej zmesi (30).
Miesto zvrania a priahl priestory musia by z hadiska nebezpeenstva poiaru alebo
vbuchu i zneistenia ovzduia kontrolovan:

poas prce a pri jej preruen,

po skonen zvrania alebo rezania poas chladnutia zvarku, alebo materilu

nevyhnutn as, najmenej vak 8 hodn (30).

Pri banskej innosti a innosti vykonvanej banskm spsobom v podzem, v budovch na

stiach jm, tln a padnc, v budovch hlavnch ventiltorov, na anch veiach a na
plynujcich a uhonch baniach aj v priestoroch do 20 m od difzora hlavnho ventiltora a od
banskho diela stiaceho na povrch sa me zvra len v nevyhnutne potrebnch prpadoch, ak
v tchto miestach za obvyklch podmienok vo vetran koncentrcia metnu neprekro
objemove 0,5 % a uhon prach neme ani po rozvren vytvori koncentrciu dosahujcu 25
99

% dolnej medze vbunosti a ak je mon preds nebezpeenstvu poiaru alebo vbuchu

vykonanm zvltnych bezpenostnch opatren (30).
Dodriavanie stanovench postupov (napr. pri zvran nad hlavou pouva obrten polaritu).
Pouvanie vhodnch OOPP v rozsahu poda STN 05 0601. Oistenie zneistench miest,
zabrnenie vytvoreniu vbunch zmesi, utesnenie otvorov, hasiace mobilne prostriedky,
hasisk asistencia, mkk izolan materily (30).
Obmedzovanm inku zdrojov tepla (vedenie a slanie tepla, rozstrek iskier a roztavenho
kovu a pod.), ochrannmi krytmi, zvesmi a zstenami z nehoravho materilu alebo
dostatone vysokmi stenami a vybavenm pracoviska vhodnmi hasiacimi prstrojmi. Na
pracovisku s vekm zdrojom tepla sa zabezpe odvod z odevu zvraa vzduchovou sprchou
(30).

5.3 ZSADY BOZP PRI PRCI V PRIESTOROCH SO ZVENM

NEBEZPEENSTVOM IARENIA
Pred zaatm prc so zvenm nebezpeenstvom iarenia sa musia vykona doplujce
opatrenia vyplvajce s druhu iarenia STN 05 0601, al. 3.6.12. Tie sa tkaj pravy
expozcie pre vysokofrekvenne iarenie, pouitia osobnch ochrannch pracovnch
prostriedkov pre iarenie infraerven, ultrafialov a viditen (99).
Doplujce opatrenia sa musia vykona aj pri prcach so zvenm nebezpeenstvom hluku.
Tie s zameran na osobn ochrann pracovn prostriedky na ochranu sluchu, organizan
opatrenia (striedanie pracovsk, pracovnkov, asove regulcie pre chod hlunch strojov) (99).
Pred zaatm prc so zvenm nebezpeenstvom pre prce v nenosnch mikroklimatickch
podmienkach sa musia vykona doplujce opatrenia zahajce pravu reimu prce a
odpoinku, stanovenia intenzity a asu nepretritho konania prce, monosti regulcie
mikroklimatickch podmienok, priestorov pre ochladzovanie alebo ohrievanie pracovnkov s
monosou pravy pre pocit tepelnej pohody, osobnch ochrannch pracovnch prostriedkov
poda charakteru prace (99).

5.4 OPRVNENIA ZVRAA

Bezpenos pri zvran je ovplyvnen predovetkm osobou, ktor innos vykonva. Z tohto
dvodu je nevyhnutnou podmienkou znenia rizika presn urenie poiadaviek kladench na
tto osobu.
100

Oprvnenie zvraa sli na preukzanie odbornej spsobilosti pracovnka zvra. Zvra sa v

zmysle zkona . 455/1991 Z. z. o ivnostenskom podnikan v znen neskorch predpisov
(poda 21 a 22) preukazuje dokladom, ktorm me by:

zvrask preukaz,

preukaz zvraskho robotnka,

certifikt osvedenie o skke (7).

Zvrask preukaz zska pracovnk po spenom vykonan skok na zver zvraskho kurzu
vykonanho v slade s STN 05 0705. Tento preukaz je platn, ak obsahuje:

potvrdenie o vykonan periodickho preskania z bezpenostnch ustanoven, ktor

nie je starie ako dva roky a zaznamenal ho poveren zvrask technolg,

lekrske potvrdenie o zdravotnej spsobilosti. Ak zamestnvate neuril inak,

potvrdenie nesmie by u pracovnkov do 50 rokov starie ako 5 rokov a u pracovnkov
nad 50 rokov starie ako 3 roky,

zznam o pracovnom pomere, ktorm zamestnvate poveruje pracovnka vykonva

zvrask prce v rozsahu jeho oprvnenia (7).

Preukaz zvraskho robotnka zska pracovnk po spenom vykonan skok na zver

zakolenia vykonanho v slade s STN 05 0705. Tento preukaz plat len u toho zamestnvatea,
kde sa uskutonilo zakolenie. Vnimkou je iba zakolenie na rezanie kyslkom, vtedy m
preukaz veobecn platnos. Drite tohto preukazu mus ma pravidelne raz za dva roky
prekolenie a zznam o preskan z bezpenostnch ustanoven ako drite zvraskho
preukazu a lekrske potvrdenie o zdravotnej spsobilosti (kadch 5, resp. 3 roky) (112, 113).
Certifikt osvedenie o skke je doklad, ktor zska pracovnk absolvovanm kurzu a
zloenm skky napr. poda STN EN ISO 9606-1 (112, 113).
Zvracie prce mu okrem tchto pracovnkov vykonva:

Osoby, ktor na programovanie, nastavovanie, drbu a opravu mechanizovanch a

automatizovanch zvracch zariaden maj prslun odborn kvalifikciu a maj
poverenie zamestnvatea na vkon uvedench prc, dan pracovnou zmluvou.

Osoby s vym odbornm vzdelanm pri rieen vskumnch a vvojovch loh so

zvrania, ak maj psomn poverenie zamestnvatea, priom poverenie nie je starie
ako 2 roky a ak preuku ovldanie bezpenostnch ustanoven (112, 113).

Osoby, ktor s vo vcviku zvrania pod priamym odbornm dozorom intruktora zvrania,
ale nesm robi prce so zvenm nebezpeenstvom (112, 113).

101

6 OZNAOVANIE ZVRACIEHO PRACOVISKA

Bezpenostn a zdravotn oznaenie pri prci je oznaenie, ktor sa vzahuje na konkrtny
predmet, innos alebo situciu a poskytuje pokyny alebo informcie potrebn na zaistenie
bezpenosti pracovnkov. Poda potreby sa pouvaj znaky, farby, sveteln oznaovanie
alebo akustick signly, slovn komunikcia alebo run signly. Zamestnvate je povinn
oznai pracovisko , ak sa nebezpeenstvo ned odstrni alebo dostatone zni opatreniami
kolektvnej ochrany. Bezpenostn a zdravotn oznaenia pri prci sa vyberaj, kombinuj a
vzjomne zamieaj poda podmienok na pracovisku (15).
Znaka je oznaenie, ktor poskytuje konkrtnu informciu kombinciou geometrickho tvaru,
farby a symbolu alebo piktogramu a ktor je viditen pri dostatonej intenzite osvetlenia.
Znaky slia na upozornenie bez potreby alebo s minimlnou potrebou pouitia slov. znaky
sa musia umiestova v primeranej vke a v polohe vhodnej z hadiska zornho uhla, so
zreteom na prekky, a to pri vstupe na miesto veobecnho ohrozenia alebo v bezprostrednej
blzkosti konkrtneho ohrozenia alebo predmetu. Na oznaovanie pracovsk sa pouvaj
znaky:

zkazov,

vstran ,

prkazov ,

znaky pre ndzov vchod, nikov cesty a prv pomoc,

znaky na ochranu pred poiarmi (115).

erven farba symbolizuje zkaz a tie poiarnu ochranu. Oznauj sa ou vstrahy

upozorujce na nutnos zastavi alebo sa ou oznauj zariadenia, ktormi sa zastavuje chod
strojov, poiarne zariadenia a ich umiestnenie. Reprezentuje tak okrem poiarnej ochrany aj
smer okamitho zsahu v prpade krajnej ndze (74).
Oranov farba znamen bezprostredn nebezpeenstvo. Oznauj sa ou miesta, kde hroz
nebezpeenstvo oiarenia rdioaktvnymi lmi, nebezpeenstvo razu elektrickm prdom
a nebezpeenstvo razov na stojacich alebo mechanickch zariadeniach. Vstran npisy
vyznaen iernou farbou na oranovom podklade upozoruj na bezprostredn
nebezpeenstvo (74).
lt farba symbolizuje prkaz. S ou oznaen vetky trval alebo doasn prekky, ktor
mu by zdrojom nehody alebo razu. Oznauj sa ou tie vntropodnikov dopravn
prostriedky. ltou farbou, zva s iernymi pruhmi s oznaen stpy a piliere stojace v ceste,
102

prv a posledn schod na schoditiach a pod. Vstran npisy upozorujce na opatrnos pri
chdzi alebo jazde s ierne na ltom podklade (74).
Zelen farba znamen bezpeie a von vchod. Oznauj sa s ou bezpenostn a zdravotn
zariadenia, stanovia prvej pomoci, ndzov vchody a zariadenia, ktormi sa uvdzaj stroje
do pohybu (74).
Modr farba vyznauje prkaz na zvenie bezpenosti pracoviska a pracovnho prostredia.
Poiadavky na oznaenie zvracch pracovsk s sasou ochrannch a preventvnych
opatren. Fae obsahujce plyny na zvranie s kovov, navonok sa odliuj farebnm
nterom povrchu poda druhu plynu. Sasne s oznaen bezpenostnou znakou poda druhu
plynu, ako aj vyrazenm prslunch dajov na fai (57). Oznaovanie tlakovch flia
naplnench zvracmi plynmi:
Kombincie vybranch vstranch, zkazovch a prkazovch znaiek pre zvracie
pracovisko spolu s doplnkovm textom s nutnou poiadavkou na zabezpeenie bezpenosti a
slia predovetkm ako vhodn preventvne opatrenia vzniku mimoriadnych udalost a razov
(57).
Vstran znaky (upozoruj na nebezpeenstvo alebo ohrozenie) vhodn pre zvracie
pracovisko:
PREHAD VSTRANCH ZNAIEK

Tab. 13

nebezpeenstvo razu elektrickm prdom

nebezpeenstvo

poiaru

alebo

vysokej

teploty

nebezpeenstvo

od

horcej

plochy so

zkazom dotka sa

103

nebezpen ionizujce iarenie,

nebezpen neionizujce iarenie

nebezpeenstvo vbuchu

nebezpeenstvo od tlakovch ndob

nebezpeenstvo od laserovho la

nebezpeenstvo kodlivej alebo drdivej

ltky

nebezpeenstvo od oblkovho zvrania

104

Zkazov znaky, ktor mu by pouit na zvracom pracovisku:

PREHAD ZKAZOVCH ZNAIEK

Tab.14

nepovolanm vstup zakzan

zkaz dotka sa

zkaz hasenia vodou

zkaz zvrania a zkaz zvrania a

vtania

105

Prkazov znaky pouvan na zvracch pracoviskch:

PREHAD PRKAZOVCH ZNAIEK

Tab. 15

prkaz na pouvanie prostriedku na ochranu zraku

(prpadne tvre)

prkaz na pouvanie prostriedku na ochranu rk

prkaz na pouvanie prostriedku na ochranu

dchacch ciest

prkaz na pouvanie ochrannho odevu

prkaz na pouvanie ochrannej zstery

prkaz na pouvanie prostriedku na ochranu nh

prkaz na pouvanie prostriedku na ochranu sluchu

106

prkaz na pouvanie ochrannej prilby

prkaz na zaistenie plynovch ndr

Zariadenia na ochranu pred poiarmi sa oznauj farbou pre tieto zariadenia a prslunou
znakou. Znakou sa vyznauje aj miesto, na ktorom sa toto zariadenie nachdza a prstup
k nemu. Zariadenie na ochranu pred poiarmi sa oznauje ervenou farbou. erven plocha
mus by dostatone vek, aby zariadenie bolo ahko rozpoznaten (114) .

107

7 OCHRANN PRACOVN PROSTRIEDKY

PRE ZVRAOV
Na zvranie existuje vek mnostvo osobnch ochrannch pracovnch prostriedkov a
pomcok (alej OOPP). Vhodn a inn OOPP na ochranu zdravia a ivota zabezpeuje
zamestnvate. Zvra sa mus chrni pred monm poplenm alebo razom z odstrekujcich
kovov aj lomkov chladnch trosiek. Zkladn rozdelenie OOPP je poda ochrany priestoru
zvracieho pracoviska a ochrany osoby zvraa (70).

7.1 OCHRANA PRIESTORU ZVRACIEHO PRACOVISKA

Zvracie zsteny alebo lamely s uren na ochranu pred nebezpenm iarenm, ako je napr.
ultrafialov iarenie, ktor vznik pri oblkovom zvran. Zstena alebo lamely slia aj na
ochranu samotnho zvraa pred odrazom svetla vzniknutho pri zvran (70).
Ak je potrebn zabezpei priestor proti vzniku poiaru, zvi pracovn bezpenos pred
plameom alebo vysokou teplotou, je vhodn pouitie zvracch prikrvok. S zo pecilnej
tkaniny z kvalitnho sklenenho lamintu, ktor je odoln proti zvenmu tepelnmu
zaaeniu a proti strihu. Pre zven pohodlie pri prci v pokaku slia zvracie vanke (70).
V miestnostiach urench na pravideln zvranie musia by pouit odsvacie zariadenia na
odsvanie zvracch dymov (70) .

7.2 OCHRANA ZVRAA

Typ ochrannch prostriedkov urench na osobn ochranu zvraa pred psobenm
nebezpench a kodlivch fyziklnych a chemickch faktorov, ktor sprevdzaj proces
zvrania, zvisia od druhu zvrania a alch pracovnch podmienok. Na ich stanovenie pre
konkrtneho zvraa je potrebn vykona posdenie rizika pre konkrtnu technolgiu na danom
zvraskom pracovisku. V zsade zvra mus ma pridelenmi osobnmi ochrannmi
pracovnmi prostriedkami chrnen zrak, tvr, dchacie orgny, sluch, ruky, trup a nohy. Poda
alch podmienok prce mus by vybaven aj alou prdavnou ochranou, napr. prilbou,
dielektrickmi rukavicami alebo ochrannmi prostriedkami proti pdu (125).
Ochrana hlavy, tvre, zraku, sluchu a dchacch orgnov

pri bodovom alebo preruovanom zvran sa obvykle pouvaj ochrann tty

pri kontinulnom zvran sa odpora pouvanie prilby

108

na okamit ochranu hlavy zvraa slia elektronick kukly

pod zvraciu kuklu mno poui kapucu, ktor ochrni krk a ramen

na ochranu zraku sa pouvaj zvrask ochrann okuliare, tt, helma alebo maska

na ochranu pred hlukom sa vyuvaj chrnie sluchu

dchacm orgnom zabezpe ochranu respirtor alebo dchac prstroj s ntenm

obehom vzduchu (70).

Ochrana trupu, rk a nh
Na trhu je u nielen vysoko funkn, ale aj modern pracovn obleenie pre zvraov, bundy,
plte, vesty i nohavice. Pri obasnom zvran posta aj zvrask vesta a koen rukvniky.
Idelnu ochranu pred vysokou teplotou a odstrekujcim kovom zabezpeia kvalitn pracovn
rukavice. Na ochranu nh sa pouvaj nehorav ponoky pre zvraov, topnky s ochrannmi
prvkami pred iskrami a prpadne koen zvrask kamae, ktor sa navliekaj na pracovn
obuv (116).
tty s dradlom predstavuj najjednoduchiu formu ochrany. Uvate tt dr v ruke a svoju
ochranu zabezpeuje jeho vkladanm medzi seba a zdroj nebezpeenstva. Tmto spsobom je
zabezpeen jednoduch a rchla zmena stavu z chrnenho na nechrnen a naopak.
Nevhodou je, e uvate mus ostatn innosti vykonva jednou rukou. Pouvaj sa najm
pri zvran a innostiach, pri ktorch je potrebn poskytova ochranu v krtkych, asto sa
opakujcich intervaloch (70).

7.3 OCHRANA DCHACCH ORGNOV

Na ochranu dchacch orgnov poas zvraskch prc sa pouvaj osobn ochrann pracovn
prostriedky. Technicky najjednoduchie rieenie predstavuj respirtory. Ide o prostriedky,
ktorch filter je tvoren zva hrubou netkanou textliou. Z tohto materilu me by
vyroben ako cel respirtor, tak aj iba urit funkn asti. Na odvod vydchnutho vzduchu
do okolitho prostredia sli vdychov ventil (70).
Dokonalejou ochranou je prilba so vstavanm filtrom alebo prvodom vzduchu. Tto vha do
oblasti tvre dchan mdium, m z nej vytesuje jemn zvrask prach a plyny vzniknut
v priebehu procesu zvrania. Zrove odstrauje nmahu spojen s dchanm cez textliu
respirtora. Prilba v sebe spja vlastnosti chrnia hlavy, chrnia o, chrnia tvre a prvodu
vzduchu (70).

109

Obr. 24 Prilba s prvodom vzduchu:

1 dchacia hadica, 2 prilba, 3 zornk (117)

7.4 OSOBN OCHRANN PROSTRIEDKY NA OCHRANU O

A TVRE PRI ZVRAN
Osobn ochrann prostriedky na ochranu o a tvre pri zvran poskytuj ochranu uvatea
proti kodlivmu optickmu iareniu a inm pecifickm rizikm vyvolanch zvranm alebo
podobnmi innosami. Medzi tieto prostriedky patria:
1. Zvrask okuliare so stranicami: okuliare s rmom a bonmi krytmi pridajcimi
pred oami vhodn filtre.
2. Uzatvoren zvrask okuliare: prostriedky udriavan vo svojej polohe spravidla
nhlavnm psom uzatvraj onicu tak, e iarenie vznikajce pri zvran me
prenika len filtrom (filtrami).
3. Zvrask tty s dradlom: tty uren na dranie v ruke pomocou dradla,
poskytujce ochranu o a tvre, ak s vybaven vhodnm filtrom.
4. Zvrask kukly: tty umiestnen na hlave pred tvrou spravidla zaisten vo svojej
polohe nhlavnmi psmi a poskytujce ochranu o a tvre, ak s vybaven vhodnm
filtrom.
5. Zvrask prilby (nazvan aj ochrann prilby so zvraskmi kuklami): tty spojen
s ochrannou prilbou spsobom, ktor zaisuje ich vzjomn kompatibilitu a poskytuj
ochranu o a tvre, ak s vybaven vhodnm filtrom (70, 118).

7.5 AUTOMATICK FILTRE NA ZVRANIE

Automatick filter na zvranie (nazvan aj samozatmievac) je ochrann filter, ktor pri
zaplen zvracieho oblka automaticky prepna sveteln transmitanciu z vyej hodnoty
(svetl stav ochrannho stupa) na niiu hodnotu (tmav stav ochrannho stupa) (119).
110

Obr. 25 3M Speedglas: Ochrana pri zvran:

a) pred zvranm, b) poas zvrania, c) po zvran (70)
V prpade, e ide o automatick filter na zvranie s runm nastavenm sla ochrany, je niia
hodnota transmitancie nastaviten uvateom. Na zariaden mus by v takomto prpade
uveden seln daj o nastavenom stupni ochrany pre kad polohu manulneho ovldania.
Inm druhom je automatick filter na zvranie s automatickm nastavenm sla ochrany, pri
ktorom tmav stav zvis od intenzity osvetlenia vytvorenho zvracm oblkom.

Obr. 26 Prklad zloenia samozatmievacej kukly:1 maska; 2 samozatmievac filter; 3 predn krycie sklo; 4 rmek; 5 kovov pruina; 6 vntorn krycie sklo; 7 nhlavn
systm (hlavov kr) (120)

111

Osobn ochrann prostriedky na ochranu o pri zvran, podobne ako aj osobn ochrann
prostriedky na priamu ochranu proti laserovmu iareniu musia by navrhovan pecificky.
Vber zvraskch okuliarov, kukiel a ttov zvis predovetkm od poadovanch
technickch charakteristk a podmienok pouvania (70).
Okuliare nechrnia tvr uvatea a nie s preto vhodn, nakoko je tie poadovan ochrana
tvre proti rozstreku kovu pri zvran a proti iareniu vznikajcemu pri oblkovom zvran,
ktor me pokodi nechrnen pokoku. Otvoren okuliare nezakrvaj onice plne,
a preto neposkytuj ochranu proti rozptlenmu iareniu. Spravidla s odporan vhradne
pri tvrdom spjkovan, rezan a pre osoby, ktor sa priamo nezastuj procesu zvrania, alebo
s prtomn v jeho blzkosti (70).
Zvrask kukly poskytuj najplnejiu ochranu tvre a mu by vybaven kapucou
a krytom ztylia na ochranu krku. Zvrask tty s dradlom mu by pri uritch prcach
pohodlnejie, avak poskytuj menej spoahliv ochranu, pretoe zvis od sudku a sksenost
zvraa, i za kadch okolnost tt vdy elne pouije (70).
Pri vbere sla ochrany ochrannch filtrov pri zvran sa uplatuje mnoho faktorov. Pri zvran
plameom a podobnch technolgich sa vber riadi prietokom horku. Pri zvran
elektrickm oblkom sa vber riadi vekosou elektrickho prdu, priom sa berie do vahy
typ oblka a typ zkladnho kovu. Ostatn parametre maj vznamn vplyv, ale je ak
ohodnoti ich inok. S to predovetkm:
1. postavenie osoby vzhadom na plame, alebo oblk (i sa zvra nakla nad svoju
prcu alebo zaujma postavenie na dku pae...) ,
2. miestne osvetlenie,
3. udsk faktor (70).
Nosn kontrukcia ochrannho prostriedku urenho na zvranie mus obsahova oznaenie,
ktorm je stanoven oblas jeho pouitia. Na tento el sa vyuvaj symboly uveden
v tabuke 16 (119, 121).

112

SYMBOLY PRE OBLAS POUITIA OSOBNCH OCHRANNCH PROSTRIEDKOV

NA ZVRANIE (119, 121)
Tab. 16

Symbol

Popis oblasti pouvania

Druh ochrany

Zven pevnos

Mechanick pevnos

Roztaven kov a erav Rozstrekovanie roztavenho kovu a prienik eravho

teles

predmetu

-F

Nrazy s nzkou energiou

Mechanick pevnos

-B

Nrazy

so

strednou Mechanick pevnos

energiou
W

Ponorenie do vody

Rozmerov stlos

Ochrann rukavice pre zvraov

Ochrann rukavice pre zvraov chrnia ruky a zpstia uvatea pri zvran a s nm
spojenmi konmi. Poskytuj ochranu proti malm rozstrieknutm asticiam roztavenho
kovu, proti krtkodobmu inku nie prli vekho plamea, proti teplu renmu prdenm,
a vedenm a proti psobeniu UV iarenia z elektrickho oblka. Okrem toho chrnia proti
nepriaznivm mechanickm vplyvom. Materil rukavc zaisuje minimlny elektrick odpor
pri zvran elektrickm oblkom (70).
Ochrann rukavice pre zvraov nie s uren na poskytovanie ochrany v prpade chybnho
zvracieho agregtu alebo jeho nesprvneho pouitia. Nie s vhodn na ochranu proti
zasiahnutiu elektrickm prdom tam, kde musia by pouvan elektroizolan rukavice.
Povaha a zvanos miery ohrozenia rk zvraov nie je rovnak, li sa poda typu
zvraskho postupu. Z tohto dvodu sa poiadavky kladen na technick parametre
ochrannch rukavc (ochrana a zachovanie obratnosti) mu od seba li v zvislosti od elu
pouitia, na ktor s rukavice uren (122).
Gamae
Gamae s vrobky, ktor obopnaj doln as holene a pokrvaj zhora nohu alebo obuv.
Mu tie pokrva hole pod kolenom. Vyrbaj sa z odolnch materilov (koa,
pohlinkovan textlia a pod.) a k nohe bvaj uchyten remienkami alebo suchm zipsom.

113

Pouvaj sa napr. pri zvran, pouvan motorovch pl, ako ochrana pred slavm teplom
a roztavenm kovom a pod (123).

Obr. 27 Gamae uchyten na makety obuvi:

1- maketa obuvi; 2 gamae (123)

7.6 OCHRANN ODEV POUVAN PRI ZVRAN

Tento typ ochrannho odevu je zaman na ochranu uvatea proti postreku malm
mnostvom roztavenho kovu, krtkodobmu styku s plameom, slavmu teplu z elektrickho
oblka a na znenie monosti zasiahnutia elektrickm prdom pri krtkodobom nhodnom
kontakte s elektrickmi vodimi pod naptm za normlnych podmienok pri zvran. rove
ochrany poskytnutej proti krtkodobmu nhodnmu kontaktu s elektrickmi vodimi pod
naptm mu ovplyvni pot, zneistenie alebo alie kontaminujce ltky (70).
Ochrann odev navrhnut na ochranu zvraov me by vystaven asticiam s vysokou
teplotou, uvoujcim sa do okolitho prostredia v mieste zvrania. Ke s mal astice
roztavenho kovu rozptlen, odovzdaj teplo ovzduiu, zoxiduj a zmenia svoj stav z tekutho
na pevn. Rozdielnos stavu, v akom mu prs do kontaktu s materilmi pouitmi na
ochrann odevy pre zvraov, spsobuje problmy pri posudzovan nebezpeenstva, ktor by
mohlo nasta v podmienkach pouvania. Najdleitejou ochrannou funkciou je odolnos
vrstiev odevu proti prestupu tepla z kvapiek roztavenho kovu, iskier a tuhncich horcich
astc zachytench v zhyboch tkaniny v oblasti vov (124).
Normou s stanoven dve triedy so pecifickmi poiadavkami na vyhotovenie:

trieda 1 chrniaca pred menej nebezpenmi zvraskmi technikami a situciami,

ktor spsobuj niiu rove rozstreknutia a slavho tepla,

trieda 2 chrniaca pred nebezpenejmi zvraskmi technikami a situciami, ktor

spsobuj vyiu rove rozstreknutia a slavho tepla (70, 124).
114

Na primeran celkov ochranu proti rizikm, ktorm s zvrai pravdepodobne vystaven, by

mali by naviac pouvan osobn ochrann prostriedky na ochranu hlavy, tvre, rk a nh.
Pri vetkch opercich zvrania elektrickm prdom vznik ultrafialov iarenie. Pri jeho
psoben vak textlia odevu degraduje, o me spsobi, e alej nebude zaisova ochranu.
To plat predovetkm, ke je odev pouit pri zvran elektrickm oblkom, kde pokodenie
od intenzvneho UV iarenia, slavho tepla a vdatnch iskier alebo kvapok roztavenho
kovu me vemi rchlo zni jeho innos. V takch situcich predluje innos odevu
pouitie vych rovn ochrany, ako s doplnkov koen rukvy, zstery a pod. Odevy triedy
2 s navrhnut tak, aby boli odolnejie proti degradcii spsobenej tmito nebezpeenstvami
ako odevy triedy 1, aj ke toto neme by presne uren od okamihu ovplyvnovania procesom
zvrania, zrunosou zvraa, pouitm zvracm prdom, vzniknutm rozstrekom a polohou
pri zvran. Prienik UV iarenia je mon skontrolova pridranm asti odevu pred vkonnou
(100 W) iarovkou. Ak jej svetlo ltkou prestupuje, potom UV iarenie prenik tie (124) .
Zvrask ochrann odev mus by navrhnut tak, aby neviedol elektrinu smerom dovntra,
napr. kovovmi zapnacmi prvkami (124) .
Pri pouit ochrannej zstery by tto mala kry predn as tela uvatea najmenej medzi
bonmi vami. Ak m zvrask odev vonkajie vreck, tieto musia by vyhotoven
z nehoravch a izolanch materilov. S vnimkou postrannch vreciek a samostatnch
vreciek na pravtko umiestnench na jednej alebo oboch nohaviciach za bonm vom musia
vreck obsahova ptky, ktor musia by nait smerom nadol alebo opatren uzverom
umoujcim ich uzatvorenie (124) .
Odevy pre zvraov s z hadiska ochrany pred elektrickm prdom uren len na ochranu
pred krtkodobm nemyselnm dotykom s asami pod naptm. Ak existuje zven riziko
razu elektrickm prdom, je potrebn poui alie elektricky izolujce vrstvy. Pozornos
tie mus by venovan rizikm pri nevhodnom pouit. Ak je zvrask ochrann odev
kontaminovan horavmi ltkami, je znen rove jeho ochrany proti plameu. Podobn
nsledok m aj zvenie obsahu kyslka v okolitom prostred, o me nasta napr. pri zvran
v stiesnench priestoroch. Mokr, pinav alebo potom nasiaknut odev m znen schopnos
elektrickej izolcie. V prpade pouitia dvojdielneho ochrannho odevu je poadovan stupe
ochrany zaruen len pri pouit oboch dielov. Orientan body pre vber ochrannho
zvraskho odevu s uveden v tabuke 17 (124).

115

VBEROV KRITRI PRE ZVRASK ODEV (124)

Tab. 17

Typ

Vberov kritria vzahujce sa

Vberov kritri vahujce sa

zvraskho

na postup

na environmentlne podmienky

odevu
Trieda 1

Techniky runho zvrania spojen innosti strojov, napr.:

so vznikom svetla, rozstreknutia
a kvapiek, napr.:

Trieda 2

kyslkov rezacie stroje

plazmov rezacie stroje
odporov zvracie stroje
stroje pre tepeln nananie
zvrac stl

v stiesnench priestoroch
pri zvran a rezan nad hlavou
alebo v inch porovnatench
neprirodzench polohch

zvranie plameom
zvranie WIG
zvranie MIG
mikroplazmov zvranie
tvrd spjkovanie
bodov zvranie
MMA (run oblkov zvranie
obalenou elektrdou) zvranie
(elektrda s rutilovm obalom)
Techniky runho zvrania spojen innosti strojov, napr.:
so vznikom vekho rozstreknutia
a kvapiek, napr.:

MMA
zvranie
(elektrda
zkladn alebo s celulznym
obalom)
MAG zvranie (s CO2 alebo
zmesou plynov)
MIG zvranie (vysokm prdom)
oblkov
zvranie
plnenou
elektrdou bez ochrannho plynu
plazmov rezanie
drkovanie
rezanie kyslkom
metalizcia

116

8 BEZPENOS PRI ZVRAN PLAMEOM A TEPELNOM

DELEN KYSLKOM
Zvranie plameom (obr. 28) je tavn spsob zvrania, pri ktorom sa na tavenie zkladnho a
prdavnho materilu pouva teplo, ktor vznik spaovanm zmesi kyslka a horavho plynu
(126, 131, 135, 138).
1

2
5

3
4

Obr. 28 Schma zvrania plameom (141)

1-pevn zvar, 2-hork, 3-plech s plynulm prechodom hrn, 4-zvarov kpe roztavenho
zkladnho materilu a prdavnho materilu, 5-prdavn materil
Na zvranie sa najastejie pouva zmes kyslka a acetylnu, pretoe tto zmes umouje v
sprvnom pomere dosiahnu teplotu plamea a 3200 C (127). Tieto plyny maj niektor
nepriazniv vlastnosti, ktor mu by zdrojom nebezpeenstva pri prci, preto sa musia tieto
vlastnosti zohadni aj v bezpenostnch ustanoveniach pri zvran plameom.
Ako horav plyn sa me poui aj in plyn, napr. vodk alebo propn. Avak teplota plamea
bude niia (pribline 2500 C).Uveden teploty s dostaton na zvranie, prp. spjkovanie
kovov s niou teplotou tavenia ako Al, Cu a pod (127,138). Horav plyny pouvan na vznik
plamea s uveden v tab. 18. Tieto plyny maj niektor nepriazniv vlastnosti, ktor mu
by zdrojom nebezpeenstva pri prci, preto sa tieto vlastnosti musia zohadni
v bezpenostnch ustanoveniach pri zvran plameom.
Acetyln je v plynnej forme vbun pri pomerne nzkych tlakoch (cca nad 200 kPa). So
vzduchom aj kyslkom vytvra v irokom intervale koncentrcie (3 % - 80 %) vbun zmes,
preto je nevyhnutn vdy odstraova akkovek netesnosti. Pri styku s meou a jej zliatinami
obsahujcimi viac ako 70% medi, pri styku so striebrom a ortuou vytvra vbun zmesi, preto
zariadenia na zvranie plameom nesm by vyrban z takchto materilov (143).
117

Kyslk je plyn bez farby a zpachu, sm nehor, ale horenie podporuje. Dodva sa v plynnom
alebo v kvapalnom stave. Pri styku s masnotami oraganickho pvodu vytvra chemick
reakciu vbunho charakteru (145). Kyslk je a ako vzduch, preto sa pri niku
zhromauje pri podlahe a me sa presti cez odev pracovnka, m sa stane horavm (143).
Vodk je bezfarebn nejedovat a horav plyn bez zpachu. So vzduchom vytvra zmes pri
koncentrcii 9,5 a 66 % a s kyslkom u od 3%. Na zvranie sa vyuva len v ojedinelch
prpadoch, a to pri zvran tenkch plechov s niou teplotou tavenia (146).
HORAV PLYNY (133)

Tab. 18

Chemick vzorec

Teplota plamea (C)

Acetyln

C2H2

3100

Propyln

C3H6

2500

Propn

C3H8

2450

Vodk

H2

2390

CH4 + H2

2350

Plyn

Prrodn plyn

Plyny na zvranie plameom sa dodvaj v tlakovch faiach. Kad faa je farebne

oznaen, aby nedolo k ich zmene (128, 132). Tlak plynu vo fai mus by znen na
pracovn tlak pouvan pri zvran pomocou tzv. reduknch ventilov.

Obr. 29 asti zariadenia na zvranie plameom (126,140)

118

Obr. 30 Redukn ventil na regulciu tlaku a prietoku tlakovch flia s acetylnom (137)
Hadice na zvranie plameom s farebne odlen. Acetylnov hadice maj tehlovoerven
farbu a kyslkov hadice modr. Okrem toho sa kyslkov hadice pripjaj pravotoivm
zvitom a acetylnov hadice maj avotoiv zvity (138). Hadice s pripojen na hork,
ktorho lohou je homogenizcia zmesi plynov (obr. 31).

Obr. 31 Hork na zvranie plameom a vymeniten pika horka (128,136)

1-2rry, 2-plynov hadica, 3-plynov ventily
V zvislosti od pomeru kyslka a acetylnu rozoznvame tri druhy plamea (obr. 6):

neutrlny plame sa pouva na zvranie najastejie. Vznik, ak je pomer kyslka a

acetylnu pribline 1 a 1,2:1. Plame m jasn biely kue ohranien istm modrm
vonkajm plameom (tzv. chvostom) (126). Tento plame nem iadny chemick
inok na zvarov kov, t.j. nespsobuje oxidciu zvaru ani nrast obsahu uhlka (130).
Najvyia teplota je v pike vntornho kuea plamea (obr. 32). V neutrlnom
plameni je dostatok kyslka na splenie vetkho acetylnu (131). Pouva sa na
zvranie uhlkovch ocel (132).

119

Obr. 32 Priebeh teplt v kyslkovo acetylnovom plameni (126)

karburan plame vznik, ak je v zmesi prtomn vy pomer acetylnu. Od

neutrlneho plamea sa odliuje tm, e m tri asti. Kue a chvost s rovnak ako pri
neutrlnom plameni. Medzi nimi sa vak nachdza svetl zvoj (126). Plame sa
pouva na zvranie Al a jeho zliatin, niklu, sivej liatiny a pod. (126, 132).

oxidan plame obsahuje viac kyslka (viac ako 1,2:1), ako je plame schopn spli.
Tento kyslk reaguje s uhlkom za vzniku CO2 (126). Oxidan plame m najvyiu
teplotu (135). Pouva sa na zvranie mosadze, vzhadom na to, e oxid medi brni
vyparovaniu Zn zo zvarovho kpea (126,142).

Obr. 33 Zkladn typy plameov (129)

120

Pri zvran kyslkovo-acetylnovm plameom sa pouvaj dva spsoby zvrania:

zvranie dopredu (forehand welding), pri ktorom postupuje prdavn materil pred
zvracm horkom v smere zvrania. Prdavn materil sa striedavo ponra do tavnho
kpea, kde sa odtavuje (126, 132). Spsob je vhodn na zvranie tenkch plechov do
hrbky 4 mm (127),

zvranie dozadu (backhandwelding), pri ktorom je prdavn materil umiestnen za

zvracm horkom v smere zvrania. Plame je smerovan na tavn kpe, m
spomauje jeho chladnutie (126, 127, 132).

Parametre zvrania plameom:

pracovn tlak kyslka (0,3 a 0,5 MPa),

pracovn tlak acetylnu (0,1 a 0,15 MPa),

druh plamea,

vzdialenos horka od zkladnho materilu,

sklon horka,

rchlos zvrania,

spsob zvrania (132).

Vhody zvrania plameom:

nzka cena,

jednoducho prenosn sprava (128,142),

dobr kontrola tepelnho prkonu a viskozity tavnho kpea,

nie je potrebn zdroj elektrickej energie,

dobr kontrola vekosti a formovania zvarovej hsenice,

zmes plynov m dostaton teplotu na tavenie ocele (131, 134).

Nevhody zvrania plameom:

menia rchlos zvrania v porovnan s ostatnmi spsobmi,

nevhodn pre zvranie materilov vch hrbok a materilov s vysokou teplotou

tavenia (128),

pouvaj sa potencilne nebezpen plyny,

tlakov fae na kyslk a acetyln poaduj opatrn manipulciu. Pokoden tlakov

fae mu spsobi poiar, prpadne explziu (134),

vek tepeln prkon, t.j. irie teplom ovplyvnen oblas zkladnho materilu (139).

121

Podstatou technolgie delenia kovovch materilov plameom je proces spaovania eleza

ohriateho na zpaln teplotu v prde kyslka. Rezan materil sa spauje (zluuje) s rezacm
kyslkom za vzniku oxidov, ktor s v podobe tekutej trosky vyfukovan dynamickm inkom
kyslka z miesta rezania. Proces spaovania, v ktorom vznikaj rzne druhy oxidov eleza, je
vrazne exotermick reakcia, t.j. s vekm vvinom tepla (autognnym) v mieste rezania. Na
vhodnos materilu na rezanie kyslkom m najv vplyv jeho chemick zloenie. Na
zaiatku procesu je potrebn ohrev materilu v zaiatku rezu na zpaln teplotu, ktor je pre
ben uhlkov ocele 1350 C, o umouje pouitie rznych druhov plynov v zmesi s
kyslkom na nahrievac plame (acetyln, metn, etyln, zemn plyn, propn butn) (148).

8.1 POIADAVKY NA ZVRACIE PRACOVISKO ZVRANIE

PLAMEOM
Zvracie pracovisko je pracovn priestor vymedzen na zvranie a na umiestnenie zvracieho,
prpadne technologickho zariadenia a manipulanch plch na opercie svisiace so zvranm.
Pracovn a manipulan priestor mus umoni bezpene zvra, zostavova zvarky, prisva
materil, odklada zvarky, nastavova a programova zariadenie, vykonva drbu, prpadne
manipulova a upevni fae na plyn, bez prekok v prstupe a bez zaujmania fyziologicky
namhavch polh (1).
Zkladn poiadavky bezpenosti prce pri zvran plameom a rezan kyslkom stanovuje
norma STN 05 0610 a 111 Vyhlky SBP .59/1982 Zb. v znen Vyhlky SBP
.484/1990 Zb.
Zvracie pracovisk mu by stle alebo len prechodn bez ohadu na zabezpeenie pracovnej
klmy (napr. v terne, v hale a pod.).
Na trval vkon prce jednho zvraa mus by najmenej 15 m3 vonho nezastavanho
priestoru a najmenej 2 m2 vonej podlahovej plochy.
Pracovisko runho zvrania (ak to charakter vroby dovouje) sa odpora umiestni v kabne
vybavenej prostriedkami chrniacimi zvraa a okolie pracoviska pred nebezpeenstvami,
ktor s spojen s vykonvanm zvraskch prc.
Steny kabn musia by vysok najmenej 2 m a zhotoven z pevnho, nehoravho alebo ako
horavho materilu. Medzi stenou a podlahou mus by medzera 150 200 mm, aby bol
zabezpeen prvod vzduchu do kabny. Podlaha mus by z nehoravho materilu a mus
odolva mechanickm a inm vplyvom bez toho, aby dochdzalo k tvorbe prachu (1).

122

Povrch podlahy mus by rovn a v mieste pohybu pracovnkov nesmie by klzk. Zmena
rovne podlahy mus by pozvon max. pod uhlom 15. Steny aj strop zvraskho pracoviska
musia by zhotoven z nehoravho alebo ako horavho materilu, ktor odolva
fyziklnym a chemickm vplyvom, svojou pravou a tvarom musia zni prienik i odraz
iarenia na pracovisku (143).
Prechodn zvracie pracovisko mus zamestnvate vybavi prenosnmi zstenami a zvesmi
na ochranu zvraa a okolia pracoviska pred nebezpeenstvami vyplvajcimi z procesu
zvrania, priom za ich rozmiestnenie je zodpovedn zvra (1, 143).
Vmena vzduchu na zvracom pracovisku sa zabezpeuje:
1. prirodzenm vetranm (celkovm, prpadne miestnym odahovm),
2. kombinovanm vetranm (s prvodom vzduchu iastone alebo plne ntenm,
odvodom prirodzenm alebo iastone prirodzenm a iastone ntenm),
3. celkovm alebo miestnym ntenm vetranm (nten prvod a nten odvod vzduchu)
(1).
Prirodzen vetranie (svetlkom a pod.) je dovolen len v prevdzkach so zriedkavm miestne
premenlivm zvranm a krtkodobm zvranm, kde vekos priestoru prevdzky je via
ako 100 m3na jednho zvraa. Stle pracovisk, prpadne pracovisk s dlhodobm zvranm
musia vyuva predovetkm kombinovan vetranie znenie koncentrcie dymov miestnym
odsvanm a v priestore celej zvarovne prirodzenm vetranm (svetlkom, oknami a pod.) alebo
nten vmenu vzduchu na oddelench pracoviskch rozmiestnench po zvarovni.
Na pracoviskch, kde sa stle zvra alebo kde sa zvraj ak a ahk kovy, prpadne ich
povlaky (obsahujce napr. olovo, kadmium, berlium, ortu, mangn, zinok, chrm
a zleniny), je nevyhnutn zabezpei nten vetranie (1).
Pracovisko sa mus udriava v poriadku, aby zvracie zariadenie a prsluenstvo nemohlo by
prinou razu (napr. zakopnutie, pd, poranenie nstrojom a pod.). Zariadenie nesmie by
zneisten prachom, nesmie na om by uloen horav a vbun materil alebo ltky
kodliv zdraviu. Na zvranie mono poui len tak zvracie zariadenie a prsluenstvo, ktor
vrobca uril a vyhotovil na poadovan spsob pouitia, vyhovuje bezpenostnm
ustanoveniam a je schvlen a udriavan poda prslunch predpisov. Zariadenie mus zvra
obsluhova v slade s nvodom na obsluhu (143).
Pred zaatm prce so zvracm zariadenm zvra mus:

123

skontrolova istotu, neporuenos a tesnos pripojen vonkajch prvodov elektrickej

energie (zvracie vodie, zvrac nstroj, zsuvky a pod.), resp. zvracch plynov
(hadice a ich spoje),

skontrolova bezchybnos funkcie nstrojov, zariadenia a manipulanch prostriedkov,

skontrolova, i sa na pracovisku nenachdzaj predmety ohrozujce bezpenos,

zisten nedostatky mus zvra ihne odstrni alebo so svojm nadriadenm urobi
opatrenia na zaistenie BOZP (30).

Pri preruen prce a odchode pracovnkov z pracoviska sa mus zvracie zariadenie vypn
alebo sa musia urobi opatrenia proti neoprvnenmu pouitiu zvracieho zariadenia.
Ak sa v prevdzke zist, e zariadenie ohrozuje ivot alebo zdravie pracovnkov, mus sa ihne
odpoji a zaisti proti pouitiu. Pokia nie je zaisten proti pouitiu, ozna sa npisom
PORUCHA (143).
Zariadenie a prsluenstvo, ktor je chybn, sa mus z pouvania ihne vyradi (30).

8.2 BEZPENOSTN POIADAVKY NA ROZVOD PLYNOV A FAE

NA PLYNY - ZVRANIE PLAMEOM A REZANIE KYSLKOM
Rozvod plynov sa pri vom odbere riei spojenm flia, rozvodom plynov zo zsobnkov,
batri flia, vyvjaov, prpadne externho zdroja. (napr. rozvod zemnho plynu). Pre obsluhu
mus by vypracovan nvod na obsluhu a prevdzkov poriadok, ktor musia by vyvesen
na pracovisku (143).
Z centrlneho rozvodu je odber plynu dovolen z acetylnovho potrubia vtedy, ak je potrubie
pod tlakom a z kyslkovho potrubia vtedy, ak je tlak v potrub rovnak alebo v ako
potrebn tlak kyslka na zvranie alebo rezanie. Z vyvjaov acetylnu je dovolen odber, ak
zvra m v zvraskom preukaze zznam o oprvnen tto innos vykonva. Na pracovisku
mus by umiestnen nvod na obsluhu a poiarny poriadok. Mus by zaisten taktie ochrana
pred neiadcou manipulciou (143).
Priestor, kde je umiestnen vyvja acetylnu, sa povauje za priestor s nebezpem vbuchu
a poiaru (vi kapitola Prce so zvenm nebezpeenstvom) (143).
Fae na stlaen plyny sa povauj za tlakov ndoby s obsahom plynov ktor pri prpadnom
niku mu vytvori nebezpen vbun koncentrciu plynov, alebo atmosfru spsobujcu
udusenie alebo otravu. Fae na plyny musia by riadne oznaen a farebne odlen. Ak sa
fae prenaj rune, je zakzan nosi ich za ochrann klobik (okrem flia na propn-butn,
124

kde tento sli na uchopenie flia). Prena fae o hmotnosti vej ako 50 kg mu
minimlne dve osoby (143).
Ak sa na pracovisku pracuje s viacermi spravami na plameov zvranie, musia by fae
pre jednotliv spravy vzdialen od otvorenho oha aj od seba minimlne 3 m alebo musia
by oddelen nehoravou pevnou stenou, ktor mus presahova spravy o 200 mm a rku
fae o 100 mm (107).
Poda vyhlky SBP . 59/1982 Zb., ktorou sa uruj zkladn poiadavky na zaistenie
bezpenosti prce a technickch zariaden :

Fae na plyny musia by zabezpeen proti prevrhnutiu alebo zganiu a musia sa da

v prpade potreby o najrchlejie uvoni.

Pri sasnej prci s niekokmi spravami flia na jednom pracovisku musia by

spravy vzdialen od seba najmenej 3 m alebo oddelen od seba nehoravou stenou.

Na jednu horkov spravu sm by na pracovisku najviac dve zsobn fae kadho

pouvanho plynu.

Fae na plyn sa musia chrni pred slavm teplom alebo otvorenm ohom; fae,
ktor boli vystaven psobeniu oha alebo sa pri prci zohriali, musia sa neodkladne
odstrni z prevdzky a zretene oznai ako chybn.

Stabiln batrie flia musia by umiestnen v miestnostiach navzjom od seba

oddelench a oddelench aj od prevdzkovch budov; pohyblivo intalovan batrie
musia by v ase, ke sa s nimi nepracuje, umiestnen v oddelench miestnostiach.

Hadice na prvod horavho plynu z rozvodnho potrubia alebo z flia k horkom musia
by oznaen bezpenostnm oznaenm.

V prpade, e fae na kyslk, armatry, tesnenie flia a ventilov, zvracie prstroje alebo
ich prsluenstvo prili do styku s olejom, tukom alebo inou neistotou, sa nesm
pouva.

Po skonen prce sa mus bezpene uzavrie prvod plynu a z prechodnho pracoviska

sa musia neodkladne odviez fae s plynom.

K faiam mus by zabezpeen von prstup. Proti prevrhnutiu, pdu alebo skotaniu sa
fae musia zabezpei stabilnmi alebo prenosnmi stojanmi, strmeom, reazou, objmkou
alebo kovovm psom tak, aby ich bolo v prpade potreby mon kad samostatne rchlo
uvoni. Nesm sa umiestova tam, kde by ich mohla prevrhn pohybujca sa as
zvracieho zariadenia, eriav alebo bremeno dopravovan eriavom, alebo in dopravn

125

prostriedky. Proti slavmu teplu sa musia chrni nehoravou zstenou vzdialenou od fae
minimlne 0,25 m, presahujcou vku fae o 200 mm a rku fae o 100 mm (30).
Faa na acetyln mus by pri odbere plynu v polohe zvislej alebo ikmej a pod uhlom
minimlne 30 od vodorovnej roviny. Maximlne rovnomerne odoberan mnostvo acetylnu
z fae je 1000 litrov za hodinu. Pri vom odbere by mohlo djs k strhvaniu acetnu z fae.
Ak vnikn pochybnosti, i faa obsahuje plyn, na ktor je uren alebo sa na nej zistia
nedostatky, mus sa vrti do plniarne s uvedenm nedostatkov (30). Ak vznikne na pracovisku,
kde s umiestnen fae na plyny poiar, musia sa neodkladne odstrni, priom ako prv sa
musia odstrni pln fae. V prpade, e fae na horav plyny nie je mon odstrni vas,
je nevyhnutn tto skutonos bezodkladne hlsi poiarnej hliadke. Trval pracovisko na
zvranie plameom mus by vybaven snehovm hasiacim prstrojom.
Mastenie kyslkovch faovch ventilov a ich prsluenstva je zakzan. Ventily flia sa musia
otvra pomaly rukou a bez pouitia nradia (30).
Po otvoren faovho ventilu sa preska tesnos reduknho ventilu skkou vysokotlakej
asti. Ak sa zist netesnos, urob sa skka krtiacej asti. Ak sa zvranie preru na dlh as,
musia sa uzavrie faov ventily, vypusti plyny z hadc a povoli regulan skrutky
reduknch ventilov (143).
Zvra je poas zvrania povinn kontrolova, i sa acetylnov faa nezohrieva. Ak sa
zohreje nad 50, mus sa okamite ochladi, oznai npisom OHRIEVAN a vyradi
z prevdzky.
Fae sa je potrebn vo vonkajom prostred chrni pred daom a priamym slnenm
iarenm.
Pred pripojenm reduknho ventilu na kyslkov fau sa pribline na 1 sekundu otvor
faov ventil, aby sa z jeho hrdla odstrnila neistota. Nikto nesmie st pred tmto hrdlom.
Pred pripojenm reduknho ventilu na fau sa skontroluje, i je v prpojke tesnenie a sitko vo
vyhovujcom stave. Na jeden redukn ventil je mon pripoji len jeden samostatn hork
alebo jedno zariadenie s viacermi horkmi.
Pri zhasnan plamea sa najskr uzavrie ventil horavho plynu a potom kyslkov ventil
o zhasnut plamea je potrebn sa presvedi (107). Pri tomto postupe sa neme sta, e
v prpade netesnosti acetylnovho ventilu sa plame vtiahne do nadstavca a tam pomaly hor,
o bolo mnohokrt prinou vzniku poiaru. O plnom zhasnut sa d presvedi tak, e sa na
okamih otvor acetylnov regulan ventil. Ak plame vo vntri horel, tak po otvoren znova
vyahne a musme postup zhasnania zopakova. Ak nevyahne tak mme istotu, e plame
je zhasnut a hork mono odstavi (147).
126

Ak sa pri prci nadstavec horka prehreje a hork striea, je potrebn plame zhasi a hork
ochladi v ndobe s vodou. V prci mono pokraova po prefknut horka kyslkom (107).
Najastejou prinou sptnho ahnutia bva vysoko prehriata zvracia dza (147). Ak po
sptnom ahnut plamea do horka nastane horenie v jeho vntri, je potrebn na horku
okamite uzavrie ventily horavho plynu a kyslka. Potom sa hork ochlad a prefkne
kyslkom. Ak sa porucha opakuje, hork sa z pouvania vyrad (107). Ak vnikne plame pri
sptnom ahnut a do hadice horavho plynu a reduknho ventilu, treba ihne uzavrie
faov ventil na fai s horavm plynom a nsledne na fai s kyslkom (143). Pred
optovnm zaplenm horka sa mus odstrni prina sptnho ahnutia. Zvracie a rezacie
dzy sa mu isti len nstrojom poda odporania vrobcu.
Aby sa nevytvorila vbun zmes, je potrebn po pripojen reduknch ventilov na rozvody
alebo faov ventily skontrolova, prpadne odstrni njden netesnosti. Tieto netesnosti sa
zisuj vodou s penotvornm prostriedkom napr. mydlovou vodou. Po otvoren faovho
ventilu sa preska tesnos reduknho ventilu skkou vysokotlakej asti, ak sa zist netesnos
neznmeho pvodu, urob sa skka krtiacej asti reduknho ventilu (30, 143).
Skka vysokotlakej asti je vemi dleit skka, ktor bezpenostn ustanovenia predpisuj
vykona vdy pri monti reduknho ventilu na faov ventil. Po namontovan reduknho
ventilu sa povol regulan skrutka tak, e nie je nastaven iadny pracovn tlak. Otvor sa
faov ventil, m sa umon plynu (kyslku alebo acetylnu) vnikn do vysokotlakej asti
reduknho ventilu, o sa prejav tm, e na obsahovom manometri ruika uke tlak plynu
vo fai. Ak sa ruika ustli, fau uzatvorme. Ak behom 10-15 seknd ruika neklesne,
pripojenie reduknho ventilu je tesn. Ak ruika obsahovho tlakomeru kles, znamen to,
e je niekde netesnos. Ak sa kontrolou (napr. mydlovou vodou) nezist netesnos (netvoria sa
mydlov bubliny) me by netesnos v krtiacej asti reduknho ventilu (147). O tom sa d
presvedi skkou krtiacej asti reduknho ventilu:

regulan skrutka sa povol,

uzavrie sa vstupn ventil do hadc,

otvor sa faov ventil a nech sa otvoren,

ak bude ruika pracovnho tlakomeru stpa alebo sa bud tvori bubliny od mydlovej
vody v otvoroch zvona (kryt regulanej pruiny), krtiaca as reduknho ventilu je
netesn a ventil sa mus vyradi (143).

127

Zamrznut redukn ventily a rozvody plynov (vznikajce v dsledku rchleho odberu) je

potrebn rozmrazova horcou vodou, prpadne inm ohrevom (max do teploty 200C), nikdy
sa nesm rozmrazova plameom.
Hadice sa mu pouva len na plyn, ktor uril vrobca. Spoje a hadice musia by tesn
a chrnen pred mechanickm pokodenm. Najmenej raz za 3 mesiace je potrebn urobi
skky tesnosti najvym pracovnm pretlakom plynov pri ponoren do vody.
Zvra pri zvran nesmie ma hadice zavesen cez rameno ani omotan okolo tela alebo
dradla vozka zvracieho zariadenia, nesmie dra zvrac hork za hadice v mieste upevnenia
hadice na hork. V prpade, ak s hadice umiestnen cez prechody, je potrebn ich chrni
krytom proti tlaku alebo ich zavesi na zvesy do vhodnej vky aby nedolo k ich pokodeniu.
Hadice na zvranie plameom nesm by kratie ako 5 m a vzdialenos medzi spojkami nesmie
by menia ako 5 m (107).
Zvracie a rezacie nadstavce musia by k rukovti dostatone dotiahnut, aby medzi tesniacimi
plochami neprenikal kyslk alebo vzduch do prvodu acetylnu.
Pri kompletovan spravy na zvranie plameom je potrebn vykona skku injeknho
inku horka. Postup na vykonanie skky je nasledovn. Pri monti hadc na rukov sa ako
prv vdy montuje kyslkov hadica. Otvor sa kyslkov faa a nastav sa pracovn tlak
kyslka (300-500kPa) na reduknom ventile, otvoria sa oba redukn ventily na rukovti
horka. Kyslk prdi cez hork, prechdza vekou rchlosou cez injektor a okolo injektora
vznik podtlak. To sa prejav tm, e v hadicovej koncovke na acetyln vznik taktie podtlak.
Presvedi sa o tom d tak, e sa ksok papiera prilo k hadicovej koncovke a ten sa vplyvom
podtlaku prisaje na koncovku. V tom prpade je injekn inok v poriadku a mono pripoji
acetylnov hadicu (147).
Bezpenostn predlohy sa pouvaj pi odbere acetylnu z porubnho rozvodu alebo vyvjaa
(143). Predlohy s bezpenostn zariadenia, ktor maj za lohu zabrni rozreniu sptnho
ahnutia plamea a prenikaniu kyslka pri poruche na horka do zdroja acetylnu. S preto
umiestnen na acetylnovch rozvodoch alebo priamo vo vyvjaoch, prpadne na
acetylnovch faiach (such predlohy) (147). Na jednu predlohu je povolen pripoji len
jeden samostatn hork alebo jedno zariadenie s viac horkmi (napr. rezac stroj), priom ich
vkon (mnostvo odobratho plynu v l/h) nesmie by v ako vkon predlohy. Vzdialenos
predlh od plamea mus by minimlne 3 m pri vodnch a 1 m pri suchch predlohch (143).

128

8.3 NEBEZPEENSTV PRI ZVRAN PLAMEOM A REZAN

KYSLKOM
Pri zvran plameom s vdy prtomn vysok teploty na tavenie kovov, vyskytuj sa tu
odletujce kvapky kovu a lomky trosky. Do vahy treba bra taktie osvetlenie, hluk,
iarenie, zvracie dymy a pranos. Zvrask prce s sprevdzan aj vedajmi pracovnmi
innosami napr. pravou hrn zkladnho materilu, polohovanm zvarov, odstraovanm
trosky, opravou chb zvarov. Vetky tieto prce s sprevdzan monmi rizikami, na ktor
treba tie prihliada.
Medzi najvznamnejie zdroje ohrozenia pri zvran plameom mono uvies:

plame horka ako otvoren plame me spsobi popleniny zvraa prpadne inej
osoby alebo zaprini poiar, resp. vbuch v priestore zvracieho pracoviska,

rozstrieknutie kovu a trosky, odletovanie lomkov chladnej trosky,

horce kovov povrchy,

infraerven iarenie ohrozuje oi a spsobuje prehriatie pokoky,

intenzvne viditen iarenie spsobuje oslnenie,

nitrzne plyny, pokia sa zvra v malch nevetranch priestoroch,

hluk, ktor pri nadmernej intenzite psob kodlivo na sluch (aj niie hladiny
ovplyvuj nepriaznivo psychiku a nervov systm),

zvracie plyny pri ich prpadnom niku do okolia a nesprvna manipulcia so

zariadenm (potencilne nebezpeenstvo poiaru alebo vbuchu vzhadom na rozvod
plynu, na tlakov fae, na vyvja acetylnu, at.) (72),

zvrask dymy (prach pri zvran, plynn toxick zloky dymu zo zvrania) (100),

nevhodn mikroklimatick podmienky,

nadmern fyzick za (dynamick, statick), nevhodn pracovn poloha pri zvran,

zven psychick pracovn za.

Bezpenostn opatrenia pre plameov zvranie sa musia voli poda povahy prc
vykonvanch na zvraskom pracovisku (1). Treba bra do vahy i ide o trval alebo
prechodn pracovisko, i ide o prce v terne alebo v hale, i sa tam nachdzaj horav alebo
vbun ltky, prpadne i ide o prce v malch a uzavretch alebo vlhkch priestoroch (143).
V zmysle nariadenia Vldy SR 504/2002 Z. z. Slovenskej republiky o podmienkach
poskytovania osobnch ochrannch pracovnch prostriedkov je osobn ochrann pracovn

129

prostriedky zvraom a ich pomocnkom povinn bezplatne poskytova zamestnvate.

Zamestnvate sa mus stara aj o ich drbu, istenie a vmenu (143).
Zvrai s povinn pridelen osobn ochrann pracovn prostriedky pouva. Zvra mus ma
pridelenmi osobnmi ochrannmi pracovn prostriedkami chrnen zrak, tvr, dchacie
orgny, sluch, ruky, trup a nohy.
Pri zvran plameom poda STN 050601 mus by pracovnk vybaven:

ochrannmi okuliarmi,

ochrannmi rukavicami s manetou,

impregnovanm zvraskm oblekom,

koenou pracovnou obuvou (30).

Doplujca, prpadne alternatvna ochrana pracovnka pri plameovom zvran a tepelnom

delen sa uvdza v STN 050601 v Prlohe A.
OSOBN OCHRANN PRACOVN PROSTRIEDKY PRE PLAMEOV ZVRANIE
A TEPELN DELENIE (30)
Tab. 19

Druh ochrany

Zkladn ochrana

Doplujca alebo alternatvna

pracovnka

ochrana

Ochrana o a Ochrann okuliare

Ochrann tvrov tt z drtovej

tvre

tkaniny

Ochrana

Respirtor

dchacch

Tvrov maska

orgnov

Dchac prstroj

Ochrana sluchu

Ztkov chrnie
Slchadlov chrnie

Protihlukov prilba
Druh ochrany

Zkladn ochrana

Doplujca alebo alternatvna

pracovnka

ochrana
Ochrann prilba

Ochrana hlavy
_

Ochrann iapka

130

Ochrana rk

Ochrann pracovn rukavice Ochrann pracovn rukv koen

s manetou zvrask (s zvrask
vnimkou

jemnch

zvraskch prc)
Ochrana tela

Oblek

zvrask Koen zstera zvrask

impregnovan

Otepovacia vloka
Prevan vesta s rukvmi
Podloka pre zvraov

Ochrana nh

Koen pracovn obuv

Prevan pracovn obuv

Ochrann koen gamae
Zlievarensk perk

Zaistenie proti _

Bezpenostn

pdu

lanom

ps

s prdavnm

Prdavn lano nehorav

Pri zvran plameom je monos vzniku razu elektrickm prdom vzhadom na charakter
tejto technolgie pomerne nzka. Ide zva len o pouvanie prenosnho osvetlenia pracoviska
a elektrickho runho nradia v uritom prostred (143).
Priestor v svislosti s monm razom elektrickm prdom definuje STN 050600:

nebezpen priestor (priestor s horcim, vlhkm prostredm, vodivm okolm, pran

priestor s vodivm prachom, ieravm prostredm, priestor s vskytom otrasov, priestor
vo vonkajom prostred, priestor s nebezpeenstvom mechanickho pokodenia)

zvl nebezpen priestor (mokr prostredie, uzavret ndoby) (1).

Pri zvran plameom me by zvra ohrozen poplenm od horcich povrchov alebo

horiacich horavch ltok. Preto mus dodriava zsady protipoiarnej bezpenosti
a skontrolova, i sa v mieste zvrania nenachdzaj horav ltky a je zabezpeen nleit
ochrana pracovnkov. Pred poplenm v svislosti s vykonvanou innosou sa chrni
osobnmi ochrannmi pracovnmi prostriedkami (tab. 19).
131

Pri ohrozen rozstrekom roztavenho kovu a lomkami trosky je najvhodnejou ochranou

pouvanie krytov a zsten z nehoravch materilov a pouvanie OOPP na ochranu zraku,
tvre a ostatnch ast tela zvraa (tab. 19).
Proti mikroklimatickm podmienkam ako je slav teplo, je vhodn sa chrni pouvanm
krytov a zsten z nehoravch materilov, pouvanm OOPP. Z organizanho hadiska s
potrebn astejie prestvky a zabezpeenie pitnho reimu. Prieniku chladnho vzduchu
medzi dvoma priestormi sa me zabrni vzduchovou clonou.
alm z ohrozen me by hluk na pracovisku, ktor mono definova ako fyziklny faktor
sprevdzajci samotn proces zvrania. Zdrojom hluku na pracoviskch s vak aj sprievodn
alebo pomocn prce (napr. pri oklepvan zvarov - dery kladiva o kov), ale taktie hluk
odsvacieho zariadenia a ventilcie. Problematika hlunosti je legislatvne upraven v NV SR
. 115/2006 Z.z. o minimlnych zdravotnch a bezpenostnch poiadavkch na ochranu
zamestnancov pred rizikami svisiacimi s expozciou hluku, kde s na ely ochrany zdravia
stanoven limitn a akn hodnoty expozcie hluku (pozri kapitolu Hluk pri zvran) (12).
Prvoradou zsadou je obmedzenie zdrojov hluku, ktor sa zabezpe vberom zariaden
s vyhovujcou hlunosou, obmedzenm psobenia priameho hluku na pracovnka -pouitm
proti hlukovch cln, pouvanm OOPP (pozri tab. 19).
Vemi vznamnm ohrozenm, ktorm s vystaven pracovnci (nielen zvrai, ale aj ostatn
pracovnci) vo vrobnch halch, je ohrozenie zdravia zvracm dymom. Pri zvran, kde s
prekroen NPEL, s pracovnci ohrozen hlavne chorobami z povolania, tzv. zvraskmi
pcami. Ako prvorad opatrenie je voba technolgie zvrania a vber prdavnho materilu
s optimlnymi hygienickmi charakteristikami. alm krokom je obmedzenie prenosu dymu
smerom k pracovnkom. To je mon dosiahnu odsvanm zo stola alebo zboku (aby odsvan
kodliviny neprechdzali dchacou znou pracovnka), vhodnm lenenm pracoviska,
vetranm, pouitm vzdunej clony, ak je pracovisko spojen s inm pracoviskom, at. Ak nie
s dostaujce ani tieto opatrenia, je potrebn pouva OOPP.
Na pracovn miesto zvraa je zakzan privdza namiesto vzduchu kyslk.
Prieniku kodlivn medzi dvoma priestormi sa me zabrni vzduchovou clonou. Ntenm
vetranm vytvrajcim podtlak v neistom alebo pretlak v istom prostred sa zabrni reniu
kodlivn zo zneistenho do istejieho prostredia. Ak je zvracie pracovisko priechodne
spojen s priestormi s menej zneistenm ovzdum, mus ma podtlakov vetranie.
Pred kodlivm inkom iarenia vznikajceho pri zvran plameom (UV, viditen,
infraerven pozri kapitolu iarenie pri zvran), mus by pracovnk chrnen osobnmi
ochrannmi pracovnmi prostriedkami a osoby v okol pracoviska musia by chrnen
132

zstenami (napr. clonami, krytmi, zvesmi a pod.). Ako nhradn opatrenia sa pouvaj obleky
na ochranu koe a inn okuliare na ochranu o. Technickou ochranou pracoviska s zsteny,
plenty, ohradenie.
Striedanie intenzity viditenho iarenia spsobuje navu oka a doasn znenie ostrosti zraku,
preto je proti tomuto druhu oslnenia potrebn chrni nielen zvraa, ale aj ostatnch
pracovnkov, ktor sa nachdzaj v blzkosti miesta zvrania. Ochrana sa zabezpeuje napr.
tieniacimi stenami a zvesmi). Ultrafialov iarenie psob nepriaznivo na oi a spsobuje
zpaly onch spojoviek. Negatvny vplyv m taktie na pokoku a spsobuje zaervenanie
koe, prpadne i popleniny. Infraerven iarenie psob nepriaznivo na oi a spsobuje
miestne prehriatie organizmu.
Proti pdu a pomyknutiu je potrebn zabezpei roty voi posunu, pouva pracovn
protimykov, koen obuv a udriava na pracovisku poriadok.

133

9 BEZPENOS PRI OBLKOVOM ZVRAN

Pri zvran elektrickm oblkom sa zvran materil zohrieva na taviacu teplotu pomocou
elektrickho oblka, ktor hor medzi elektrdou a zvarencom. Elektrda zva vo forme
kovovej tenkej tyky alebo kontinulneho drtu sa dsledkom psobenia vysokch teplt tav,
priom tvor prdavn materil samotnho zvaru. Roztaven materil elektrdy spolu
s natavenm zkladnm materilom po iastonom premiean tvor zvarov kov. Ak sa
materil elektrdy pri procese zvrania netav (je vyroben z ako tavitenho materilu,
zvyajne z volfrmu, vemi zriedkavo z uhlka), v takom prpade hovorme o zvran
netaviacou sa elektrdou. Potom sa zvarov kov tvor iba stavenm oboch ast zvarencov (napr.
koreov asti spojov) alebo sa prdavn materil pridva zo strany do oblka vo forme tyky
z prslunho kovu. Pri tomto spsobe zvrania me by horiaci oblk chrnen pred okolitm
prostredm alebo komponentmi obsiahnutmi priamo v prdavnom materili (zvranie holm
drtom - zriedkav) alebo je chrnen zlokami obalu elektrdy (zvranie obalenou
elektrdou), prpadne je chrnen troskou, umiestnenou v jadre elektrdy (plnen elektrdy).
V inch prpadoch je roztaven kov chrnen ochrannm plynom, ktor sa privdza do miesta
horenia oblka pomocou zvracej hubice (150).
K tmto spsobom patria vetky spsoby zvrania vyuvajce ako zdroj tepla elektrick oblk.
V tab. 20 s uveden spsoby oznaovania jednotlivch oblkovch metd zvrania s pouitm
niektorch zahraninch skratiek (150).

134

OZNAOVANIE OBLKOVCH METD ZVRANIA (150)

Tab. 20

Metda
poda

Skratky:

STN

Slovensk

EN

Eurpska

ISO

americk

Cel nzov

4063

111

ROZ

Run oblkov zvranie obalenou elektrdou

MMA

Manual Metal Arc Welding

SMAW

Shilded Metal Arc Welding

114

Oblkov zvranie plnenou elektrdou

FCAW

Flux-cored wire metal arc welding without gas shield

FCAW

Flux-cored arc welding

ZPT

Zvranie pod tavivom

SAW

Submerget Arc Welding

MIG

Oblkov zvranie taviacou sa elektrdou v inertnom plyne

MIG

Metal Inert Gas Welding

GMAW

Gas Metal Arc Welding

12

131

135

MAG

Oblkov zvranie taviacou sa elektrdou v aktvnom plyne

MAG

Metal-arc Active Gas Welding

GMAW

Gas Metal Arc Welding

Oblkov zvranie plnemou elektrdou v aktvnom plyne

MAG
Flux-cored wire metal arc welding with activ gas shield
136

MAG
Flux cored arc welding
FCAW

135

Metda
poda

Skratky:

STN

Slovensk

EN

Eurpska

ISO

americk

Cel nzov

4063

137

Oblkov zvranie plnenou elektrdou v inertnom plyne

FCAW

Flux-cored wire metal arc welding with inert gas shield

FCAW-S

141

Flux cored arc welding

TIG

Oblkov zvranie netaviecou sa elektrdou v inetrnom plyne

TIG

Tungsten Inert Gas Welding

GTAW

Gas Tungsten Arc Welding

9.1 RUN OBLKOV ZVRANIE OBALENOU ELEKTRDOU

Je najstarm a najrozrenejm procesom s pomedzi oblkovch spsobov zvrania. Je
jednoduch a d sa aplikova v rznych vrobch, na monti, v stavebnctve, pri rznych
opravch a pod. Na (obr. 34) je zobrazen jednoduch schma prpravy na run oblkov
zvranie. Na jeho realizciu mus by k dispozcii prdov zdroj, kabel, ktorou prd
privedieme k zvarku, driak elektrdy a ochrann tt pre zvraa okrem inch nevyhnutnch
OOPP pouitch pri inch technolgich (150).

136

Obr. 34 Jednoduch schma prpravy zariadenia na run oblkov zvranie:

1- zvrac zdroj so striedavm prdom AC alebo jednosmernm prdom DC (zvracie
dynam, transformtory, zvracie usmerovae, zvracie invertory); 2 driak elektrdy;
3 zvran materil; 4 - usmerovacia svorka (prvod prdu).(151)
Okrem inho k vybaveniu zvraa patr aj kovske kladivko a oceov kefa na odstrnenie
trosky a istenie povrchu zvarovej hsenice. Na zvranie sa pouva prdavn materil vo forme
obalenej elektrdy. Jadro elektrdy zvyajne tvor drt z ocele, ktorej chemick zloenie je
tak, aby po vytaven a premiean s ferolegrami v obale elektrdy dvalo poadovan
chemick zloenie, zatia o obal elektrdy sa sklad z viacerch komponentov obsahujcich
ferolegry na prpadn dolegovanie zvarovho kovu, alej troskov ltky, ktor dezoxiduj
zvarov kpe a chrnia ho pred vplyvom okolitho prostredia, ltky podporujce stabilitu
horenia elektrickho oblka (oxid titaniit, ivec a draseln soli) a vzobn ltky (vodn sklo),
ktor viau obal pevne na jadro elektrdy (150).
Poda prebiehajcich chemickch reakcii mono elektrdy rozdeli na celulzov, rutilov,
kysl a zsadit (bzick). Elektrdy sa klasifikuj aj poda mnostva difzneho vodka, ako aj
poda mechanickch vlastnost, najm hevnatosti (150).
Pre nzorn ukku s na (obr. 35) zobrazen jednotliv komponenty, ktor vstupuj do
procesu pri horen oblka. Po nataven hrotu elektrdy sa inkom elektromagnetickch
a gravitanch sl roztaven kov premiestuje do zvarovho kpea. Elektrick oblk sasne
ohrieva a iastone natavuje zvran materil. Z elektrdy vytaven a zo zkladnho materilu
pretaven kov vytvraj zvarov kov, ktor v roztavenom stave vytvra zvarov kpe uloen
vo zvarovej vani. Tto je ohranien hranicou stavenia a povrchom tuhncej trosky. V mieste
137

priameho psobenia elektrickho oblka sa vytvra krter. Zvarov kpe je chrnen

iastone ochrannm puzdrom z neplne roztavenho obalu elektrdy, plynmi, ktor sa z tohto
obalu uvouj a troskou. Hbku zvaru potom oznaujeme ako prievar (150).

Obr. 35 Komponenty vstupujce do procesu pri horen oblka (151)

1-podporn elektrda; 2-obal elektrdy; 3-jadro elektrdy; 4-plyn/troska;
5-elektricky oblk; 6 - tekut troska; 7- tekut zvarov kov; 8 - tuh troska; 9 - zvar,
10-elektrda; 11-zkladn material.
Postup pri zvran
Na zaplenie elektrickho oblka sa postupuje tak, e sa koncom elektrdy krtne o povrch
zvranch dielcov (obr. 36). Horiaci oblk je nutn okamite prenies na miesto, kde bude
budci zvar. Je asto vhodn zapli oblk aj na inom mieste, resp. na podloke, pretoe horiaci
oblk me loklne ovplyvni vlastnosti povrchu v mieste horenia oblka (napr. korzne
scitlivenia u nehrdzavejcich ocel) (150).

138

Obr. 36 Zaplenie el. oblka (152)

a) elektrda; b) zvran materil; c) zaplenie oblka; d) horiaci oblk

Tenie plechy (do 5 mm) mono zvra bez zvltnej pravy zvarovch hrn, hrubie z dvoch
strn. Pri vytvoren zvarovho spoja sa na zvran materil mu urobi kosy napr. v tvare
psmena V s otupenm v koreni alebo psmeno X, ak ide o zvranie na tavivovej alebo trvalej
kovovej podloke, prpadne psmeno U. Niektor typy zvarov s uveden v tab. 21 (150).

139

TYPY ZVAROV PRE OBLKOV ZVRANIE A ICH OZNAOVANIE (153)

Znaka
Nzov

Rozmery

poda

Hrbka
materilu

ISO
2553

Vka

Uhol

prava zvarovch plch

zvaru

Tab. 21

Medzera

Otupenie

b [mm]

c [mm]

kosu

t [mm]

h [mm]

V
5 t 40

60

1b4

2c4

> 10

60

1b3

t/2

2b4

1c2

2b4

1c2

zvar

8 12

> 16

U
zvar

U
zvar

V
3 < t 10
zvar

140

35 60

> 12

10 20

zvar

Pri oblkovom zvran sa pouvaj rzne zvracie agregty, ktorch kontrukn rieenie je
rovnak, z hadiska pouitej technolgia iba s malmi obmenami na kor prdavnch zariaden.
Hlavnm mdiom pri tejto technolgii zvrania je samozrejme elektrick prd. Jednosmern
prd dva pokojnej oblk a hlad prechod kovu do zvaru, ako striedav prd. Vinou
obalench elektrd mono zvra lepie pri nepriamej polarite (plus pl na elektrde). Priama
polarita (- pl na elektrde) zase umouje viu rchlos zvrania. Jednosmern prd je
vhodn preferova pri zvran v polohch vzhadom na to, e meme poui krat oblk.
Dleit je zohadni to, e pri zvran hlbokch zvarov z feromagnetickho materilu me
by neiaducim javom fkanie oblka ako dsledok intenzvnejieho vplyvu magnetickho
poa vyvolanho prechodom prdu, ako aj zvykovm magnetizmom zvranho materilu.
V takom prpade treba udra krtky oblk (150).
Oproti jednosmernmu prdu dva striedav tieto vhody: nie je problm s fkanm
elektrickho oblka a cena prdovho zdroja je niia. U striedavho prdu je mon poui
iba rutilov elektrdy, bzick nie (150).

9.2 OBLKOV ZVRANIE NETAVIACOU SA ELEKTRDOU V

OCHRANNEJ ATMOSFRE INERTNHO PLYNU (ZVRANIE
TIG ALEBO TIE GTAW)
Ide o proces, pri ktorom hor elektrick oblk medzi hrotom netaviacej sa elektrdy (zvyajne
volfrmov) a zvarovm kpeom. Pri zvran sa nepouva tlak. Zvar sa vytvor zliatm
pretavenho kovu zo zvarovch hrn alebo premieanm vytavenho materilu s pretavenm.
V tomto prpade sa ako prdavn materil vyuva tenk ty alebo drt, ktor sa vsva z boku
do elektrickho oblka. Ako ochrann plyn sa pouva Ar, He alebo ich zmesi (150). Na
zvranie viny materilov sa preferuje pouitie Ar ako ochrannho plynu. Na zvranie
GTAW nehrdzavejcich ocel, niklu a jeho zliatin mono poui ako ochrann plyn zmes Ar +
5 % vodka. Vodk pomha zvi innos ohrevu a redukova mnostvo oxidov v
nehrdzavejcej oceli. Pri zvran Al zliatin sa odpora pouitie zmesi Ar + He (154, 155).
Mu sa poui aj alie kombincie napr. s kyslkom a s oxidom uhliitm. Vsledkom
zvrania TIG s vemi ist a kvalitn zvary. Pri zvran sa nevytvra troska, take zvary maj
dobr kresbu a nie je ich potrebn isti ani inak upravova (150).
Na oznaenia tohto procesu sa pouva skratka TIG (Tungsten Inert Gas), ale v zahraninej
literatre sa pouva aj oznaenie GTAW (Gas Tungsten Arc Welding). Na obr. 37 je zobrazen
princp procesu zvrania TIG (150).

141

Obr. 37 Princp procesu zvrania TIG (oznaovan aj ako metda GTAW) (151)
1-plynov hubica; 2-wolfrmov elektrda; 3-vodiaci valec; 4-ochrann plyn; 5-oblk;
6-roztaven kov; 7-prdavn materil; 8- zkladn materil.
Postup pri zvran
Pri tomto procese zvrania oblk hor medzi netaviacou sa elektrdou a zkladnm materilom,
priom je obklopen ochrannou atmosfrou prdiacou do miesta horenia ochrannou hubicou
zvracej hlavy. Netaviace sa elektrdy bvaj vyroben z volfrmu, ktor me by legovan
Zr alebo Th (~ 1 %).
Patria tu:

Volfrmov elektrdy legovan Zr sa pouvaj pri zvran striedavm prdom, maj

vysok odolnos proti kontamincii a dobr tartovacie charakteristiky.

Volfrmov elektrdy legovan Th maj vek emisivitu, vyiu ivotnos a obyajne

sa odporaj pri zvran jednosmernm prdom.

Elektrdy z istho W sa obyajne pouvaj pri zvran Al a Mg striedavm prdom

(156, 157).

Koniec elektrdy mus ma pre sprvne horenie elektrickho oblka poadovan tvar. Tvary
elektrd s zobrazen na obr. 38.

142

Obr. 38 Tvary koncov elektrd na zvranie TIG (oznaovan aj ako zvranie GTAW) (158)
V niektorch prpadoch na kovy, ktor ahko oxiduj, napr. titn, sa na ochranu zvarovho
kpea a tepelne ovplyvnenej oblasti pouva dvojit plynov ochrana. V takom prpade alia
hubica nasmeruje plyn do irieho okolia zvaru. Je nutn zdrazni, e je asto potrebn chrni
plynom aj koreov as spoja z opanej strany, ako je veden oblk (150).
Na zvranie sa pouva zdroj prdu, ktor je sofistikovanej ako zdroje na run oblkov
zvranie obalenou elektrdou. Pri zvran TIG sa pouvaj zdroje jednosmernho prdu,
pulznho jednosmernho prdu alebo striedavho prdu (157). Zdroje maj strm statick
charakteristiku. Zvranie TIG sa obyajne vykonva pomocou jednosmernho prdu s priamou
polaritou, kedy je elektrda zapojen na - pl zdroja. Pri uvedenom zapojen sa via as tepla
vyvja na zkladnom materili (~ 2/3 tepla) (156, 159, 160, 132, 161).
Zapaovanie

elektrickho

oblka

pri

zvran

TIG

sa

uskutouje

pomocou

vysokofrekvennho genertora, ktor zabezpe pre nzkonapov zvrac prd v dsledku

vzniku vboja vodiv drhu od elektrdy k zkladnmu materilu (159, 130) .
Neodpora sa zaplenie elektrickho oblka krtnutm elektrdy o zkladn materil,
pretoe hroz nebezpeenstvo kontamincie zvaru volfrmovmi inklziami alebo me djs
ku kontamincii elektrdy asticami zkladnho materilu (159). Zapaovanie oblka je mon
143

bu dotykovm zapaovanm, alebo bezdotykovm vysokofrekvennm zapaovanm, pri

ktorom je plyn v okol elektrdy ionizovan krtkotrvajcim impulzom vysokofrekvennej
zloky s naptm okolo 1000 V (150).
Pri tejto technolgii sa pouvaj zvracie horky, ktor je mon rozdeli poda spsobu
chladenia.
Poda spsobu chladenia poznme dva zkladn typy horkov (obr. 39) pouvanch na
zvranie GTAW:

chladen vodou: max. zvracie prdy do 200 A,

chladen vzduchom: max. zvracie prdy do ~ 400 A (159).

Obr. 39 Hork pouvan na zvranie GTAW (162)

Parametrami, ktor je potrebn sledova, s: zvracie naptie a prd, rchlos zvrania. Ak
zvrame s prsunom prdavnho materilu je potrebn kontrolova do istej miery aj rchlos
podvania a samozrejme druh pouitho plynu. Poda druhu zvranho materilu a pouitho
ochrannho plynu je mon v tomto procese vyui jednosmern aj striedav prd. Pri pouit
jednosmernho prdu so zpornou polaritou na elektrde dostvame hlb zvar a vie
rchlosti zvrania. Striedav prd spsobuje katodick istenie, ktor odstrauje
vysokotaviten oxidy z povrchov spojov hlinka a horka, a teda zskanie istch zvarov (pri
pouit hlia takto efekt nevznik). Pri zvran mono poui aj kladn polaritu na elektrde,
priom dochdza k prehrievaniu netaviacej elektrdy (150).
V prpade, e je proces TIG mechanizovan alebo automatizovan, prdavn materil sa do
miesta zvaru dodva pomocou podvaa (obr. 40). Takmto spsobom je mon do zvaru
dodva drt studen alebo horci, ktorho as vsvan do zvarovej vane je ohriata na
poadovan teplotu. Studen drt je podvan do ela postupujcej zvarovej vane, zatia o
horci je podvan do jej zadnej asti. Na zvranie sa pouvaj drty s priemerom od 0,4 do
2,4 mm, priom podvac mechanizmus me drt podva plynule pulzne alebo preruovane.
144

Pouitie horceho drtu mono vyui pri zvran kontruknch ocel, nehrdzavejcich ocel,
zliatin Cu a Ni. Pri zvran Al a Cu sa predhrievanie drtu neodpora vzhadom na vysok
elektrick vodivos tchto kovov, ktor by pre ohrev vyadovala vysok prdy a nepravideln
tavenie (150).

Obr. 40 Princp procesu zvrania TIG s podvanm drtu do oblka (155)

1- elektrda, 2-drt, 3-dulny tok, 4-drt, 5-tryska, 6-ochrann plyn, 7-oblk, 8-obrobok
Spsoby zvrania
V sasnosti na zvenie efektivity a kvality zvarovch spojov sa technolgie zvrania
modernizuj a jednotliv procesy s tak automatizovan. Zvranie TIG mono z tohto pohadu
rozdeli na:

run zvranie,

mechanizovan zvranie,

bodov oblkov zvranie,

orbitlne zvranie (150).

Run zvranie
Pri tomto zvran kontroluje zvra vetky funkcie procesu zvrania ako manipulciu
s driakom elektrdy, pridvanie prdavnho materilu, zvrac prd, rchlos zvrania, tok
plynu a dku oblka. Po zaplen oblka sa elektrda pohybuje malmi krivmi pohybmi,
pokia sa nezska zvarov kpe. Prdavn materil sa podva ikmo do okraja zvarovej vane.
145

Horci prdavn materil, ako aj tuhnci zvar by nemali by vystaven prstupu vzduchu, o sa
dosiahne dostatonm prietokom ochrannho plynu (150).
Mechanizovan zvranie
Zvracie zariadenie sa pohybuje rovnomerne po dke zvaru tak, aby zvra mohol sbene
kontrolova jeho innos. Pri tomto procese sa udruj kontantn podmienky zvrania, najm
rchlos posuvu, rchlos podvania drtu a dka oblka. asto sa takto zvranie pouva pri
spjan rrok (obvodov zvary). Zariadenie umouje adaptvnu kontrolu parametrov
s patrinou sptnou vzbou (150).
Bodov oblkov zvranie
Pri runom bodovom zvran sa pouva driak horka v tvare pitole, ktor sa prilo kolmo
na budci zvarov spoj. Zvranie sa zane stlaenm spte. Pre vek komplexnos zvracieho
cyklu sa pouva automatick reim sekvencie a kontroly parametrov zvrania (150).
Orbitlne zvranie
Ide o mechanizovan proces obvodovho spjania rrok alebo potrub aj vch rozmerov
pomocou zvrania elektrickm oblkom v plynnej ochrane. Rrky alebo potrubia sa presne
nastavia, pevne uchytia a zvracia hlava sa ota okolo miesta, kde m by vytvoren zvar.
Proces orbitlneho zvrania vyuva zvranie TIG s bonm podvanm prdavnho materilu.
Pri zvran sa vyuva prsny pulzn reim, ktor umouje diskrtne ukladanie zvarovho
kovu v jednotlivch dvkach tak, aby dolo k dobrmu prevareniu zvarovch hrn a k ich o
najmeniemu aliemu neiaducemu ovplyvneniu. Tento proces je plne automatizovan (150).

9.3 OBLKOV ZVRANIE V PLYNOVEJ OCHRANE TAVIACOU SA

ELEKTRDOU (MIG/MAG)
Proces MIG a MAG je oblkovm procesom, vyuvajcim horenie elektrickho oblka
v plynovej ochrane medzi odtavujcou sa elektrdou a zvarencom bez psobenia tlaku (obr.
41). Ako prdavn materil sa pouvaj pln drty vinou malho priemeru (0,8 a 2,6 mm)
a plnen (rrkov) drty podobnch priemerov. Zvrac hork sa sklad z plynovej hubice,
ktorou je do oblasti zvaru vhan ochrann plyn tak, aby mal v oblku a v mieste zvaru iba
laminrne prdenie. Vo vntri hubice je umiestnen rrka, ktor zaisuje elektrick kontakt
a zrove vedie elektrdu do zvaru (150).

146

Zvranie MIG je zvranie taviacou sa elektrdou v ochrannej atmosfre inertnho plynu. To

znamen, e na ochranu zvarovho kpea sa pouva plyn, ktor nereaguje s roztavenm
zvarovm kovom. Ako inertn ochrann plyny sa pri zvran pouvaj Ar, He a ich zmesi
(164).
Zvranie MAG je zvranie taviacou sa elektrdou v ochrannej atmosfre aktvneho plynu. To
znamen, e plyn sa podiea na metalurgickch reakcich vo zvarovom kove.
Najpouvanejm aktvnym ochrannm plynom je CO2 (164).

Obr. 41 Princp procesu zvrania MIG/MAG (oznaovan aj ako metda GMAW) (151)
1-podvacie valce; 2-plynov hubica; 3-elektrda; 4-vedenie elektrdy; 5-ochrann plyn;
6-oblk; 7-zvar; 8- zkladn materil.
Postup a spsob zvrania
Tto technolgia na ochranu zvarovho kpea a elektrickho oblka pouva aktvne (MAG)
alebo inertn (MIG) plyny. Prdavn materil (taviaca sa elektrda) je navinut na cievke vo
forme drtu (obr. 42). Elektrda je napojen na kladn alebo zporn pl zdroja prdu a poas
horenia oblka sa odtavuje. Preto sa mus neustle zo zsobnka podva kontantnou
rchlosou do miesta spoja. Vzdialenos medzi vonm koncom drtu a zaiatkom oblka sa
oznauje ako vyloenie elektrdy (150).

147

Obr. 42 Prklad zsobnka - cievky s prdavnm drtom na zvranie MIG/MAG (163)

Na zvranie GMAW sa najastejie pouvaj zdroje jednosmernho prdu s kontantnm
naptm, ke je elektrda zapojen na + pl zdroja. Uveden spsob zapojenia sa oznauje ako
nepriama polarita (reverse polarity). Priama polarita sa pouva zriedka, vzhadom na
nestabiln prenos roztavenho kovu z elektrdy do tavnho kpea. Od zvracieho zdroja sa
poaduje ploch statick charakteristika. Hork pouvan na zvranie GMAW je zobrazen
na (obr. 43) (165, 166).

Obr. 43 Hork na zvranie GMAW, asti horka pouvanho na zvranie GMAW (152)
1 rukov horka, 2 fenolov dielektrikum, 3 difzor, 4 vedenie elektrdy (kontaktn
dza), 5 elektrda (drt, ktor sa odvja z cievky)
Vhodou tohto procesu je, e umouje zvra vetky kovy a zliatiny, vo vetkch polohch,
priom depozin rchlosti s ovea vyie ako pri inch oblkovch procesoch. Mon je
vytvra dlh zvary, bez preruenia je mon zska hlb prievar ako pri zvran TIG, priom
nie je nutn istenie hotovho zvarovho spoja. alou z vhod tohto procesu je aj to, e je
mon zvra vek hrbky v zkej medzere. Proces MIG a MAG sa d ahko automatizova,
a preto sa asto vyuva pri robotizovanej vrobe (150).

148

Spsoby prenosu kovu z elektrdy do zvarovho spoja mu by:

skratov,

kvapkov,

sprchov,

pulzn.

Skratov prenos kovu je spsob, pri ktorom sa kov z elektrdy tav pomocou opakovanch
skratov. Tento spsob vyaduje mal pecifick tepeln prkon. Vetok prechod kovu nastva
skratovanm elektrdy pri priamom kontakte so zkladnm materilom alebo kpeom. Pri
tomto procese s riadiacimi faktormi priemer elektrdy, typ ochrannho plynu a parametre
zvrania. Vzhadom na mal pecifick prkon sa tento spsob pouva najm pri zvran
tenkch plechov, prpadne aj prechodov do hrubieho materilu. Skratov proces je vhodn na
zvranie koreovch ast hrubch plechov alebo rrok. Vhodou je monos zvrania vo
vetkch polohch, priom men tepeln prkon zniuje deformciu zvarencov. Vanos
elektrdy je v tomto prpade a 96 % a viac (150).
Kvapkov prenos kovu nastva pri kladnej polarite na elektrde a malch prdoch, nezvisle
od druhu ochrannho plynu. Tento proces je kombinciou skratovho a gravitanho
uvoovania kvapiek (kvapky mu ma nepravideln tvar) roztavenho kovu. Je to oblas,
kde sa kon skratov a zana kvapkov prenos. Pri prenose mu kvapky pada mimo smeru
zvaru, o spsobuj katdov sily, ktor s zodpovedn aj za nepravideln tvar a dopredn
vriv pohyb kvapiek. Proces je pri tejto hladine prdu ako kontrolovaten, priom je v
aj rozstrek. Prenos vekch kvapiek je riaden gravitciou s prleitostnm skratom. Tento
spsob prenosu prebieha v 100 % CO2 aktvnom plyne, ale bol pozorovan aj v zmesiach
argnu s oxidom uhliitm (150).
Vhodami tohto prenosu je monos pouitia ahko dostupnho, ale hlavne lacnejieho plynu
oxidu uhliitho (CO2), aj ke sa pouva aj zmes CO2 argn. Umouje poui vie
rchlosti zvrania ako pri skratovom procese. Nevhodou je v rozstrek zvaru, monos
vskytu studench spojov, priom tvar zvarovej vane je konvexn, o znamen, e m meniu
prinavos. Vek rozstrek potom spsobuje znen vanos elektrdy a to od 87 a 93 %.
Tento proces hrani so sprchovm prenosom roztavenho kovu (150).
Sprchov prenos je energeticky vym mdom prenosu vysujcim do prdu malch
roztavench kvapok. Kvapky s hnan axilne cez oblk. Ako ochrann plyn sa v procese
pouva zmes argnu s obsahom 1 5 % kyslka alebo zmes argnu s obsahom 18 % CO2.
Sprchov prenos mono pouva pri vetkch komerne znmych zliatinch vrtane hlinka,
149

horka, uhlkatch ocel, nehrdzavejcich ocel, niklovch zliatin a zliatin medi. Vysok
fluidita zvarovho kovu ohraniuje pouitie tohto prenosu na vodorovn a horizontlne zvary.
Vber tohto prenosu zvis od hrbky zkladnho materilu a prstupnosti polohovadiel robi
horizontlne, alebo vodorovn zvary. Povrchov kresba zvaru je vemi dobr a operan
rchlos vysok. Najlepia kvalita zvaru sa dosahuje vtedy, ak s plochy kosov zvranho
materilu bez neistt (150).
Pulzn - sprchov prechod prdu je vysoko kontrolovanm variantom axilneho sprchovho
prechodu, v ktorom je zvrac prd cyklovan medzi vysokm pikovm prdom a zkladnm
prdom. K prechodu kovu vo forme drobnch kvapok nastva poas pikovho prdu.
Dvodom vzniku a pouvania tohto procesu bola kontrola rozstreku zvaru a elimincia
neprievarov, ktor sa vyskytuj pri kvapkovom a skratovom prenose. Tento prenos bol
aplikovan najskr pri zvran vysokopevnch nzkolegovanch ocel v rznych polohch
v lodiarstve. Vhodou bola vyia vanos elektrdy a kontrola obsahu vodka. Pouvaj sa
tu elektrdy priemerov 0,8 a 1,6 mm a plnen elektrdy 1,1 a 2,0 mm. Zvra mono
materily rznych druhov. V uhlkovch oceliach podporuje tento prenos zmes argnu s 18 %
CO2 (150).
Vo veobecnosti mono pecifikova hlavn nebezpeenstv, ktor ohrozuj zvraa pri
zvran vyie popsanmi technolgiami.
Hlavn nebezpeenstv s:

iarenie,

zvrask aerosly (zvrask dym),

elektrick prd,

nebezpeenstvo poiaru,

hluk,

rozstrek iastoiek roztavenho kovu.

9.4 NEBEZPEENSTV PRI OBLKOVOM ZVRAN

9.4.1 OCHRANA PRED RAZOM ELEKTRICKM PRDOM
Zvranie oblkov obalenou elektrdou a oblkov zvranie v ochrannej atmosfra plynov je
ovea viac nchyln na razy pracovnkov ako v pradolch technolgich. Pri procesoch
oblkovho zvrania ide hlavne o pouvanie zvracch agregtov, prenosnho osvetlenia
150

a elektrickho runho nradia v uritom prostred. V norme STN 05 0600 vzhadom na

nebezpeenstvo razu elektrickm prdom s definovan:

nebezpen priestor: priestor s prostredm horcim, vlhkm, vodovm okolm, pranm

s vodivm prachom, ieravm, s otrasmi, vonkajm s nebezpeenstvom mechanickho
pokodenia.

zvl nebezpen priestor: priestor s mokrm prostredm, uzavret kovov ndoby

a pod. (1).

V nebezpenom priestore je mon poui bezpen striedav naptie do 24 V a bezpen

jednosmern naptie do 60 V. Vo zvl nebezpenom priestore mono poui bezpen
striedav naptie do 12 V a bezpen jednosmern naptie do 24 V (166).
Naptie naprzdno u zvracch zdrojov mus vyhovova prslunm predpisom. Zvracie
zdroje pre metdy zvrania, kde me djs k zveniu naptia naprzdno, musia ma hodnotu
tohto naptia uveden na vstranej tabuke. Naptie naprzdno nesmie prekroi 80
V u striedavch a 113 V u jednosmernch zdrojov (166). Ke sa pouva niekoko zvracch
zdrojov na jednom pracovisku, mus by pre prpad havrie zabezpeen rchle odpojenie
odpojenie ohrozench zdrojov a zdrojov, ktor tto havriu vyvolali (1).
Pred oblkovm zvranm so zvenm nebezpeenstvom razu elektrickm prdom sa musia
urobi bezpenostn opatrenia, ktor musia zabrni pdu pracovnka po zasiahnut elektrickm
prdom. Rozsah a druh bezpenostnch opatren uruje vedci prce. Z hadiska ochrany
zdravia pri takchto razoch musia by pracovnci bezpodmienene oboznmen
s poskytovanm prvej pomoci pri zsahu elektrickm prdom (1).
Pripojenie zvracch vodiov mus by uroben tak, aby sa zabrnilo nhodnmu dotyku
s vstupnmi svorkami zvracieho zdroja. Nesm sa pouva in ne predpsane prvody
a pripojenia zvracieho prdu. Dotykov plochy prvodov, svoriek a zvarku musia by
elektricky vodiv (1).
Svorka na pripojenie zvracieho vodia na zvarok mus by umiestnen o najbliie k miestu
zvrania alebo na kovov zvrac stl, na ktorom le zvarok, priom dotykov plocha zvarku
so stolom vytvra elektricky dostatone vodiv spojenie s tmto stolom. Ak technicky nie je
mon privies zvrac prd bezprostredne k miestu zvrania, o spsobe pripojenia zvracieho
vodia na zvarok rozhodne prslun odbornk v tejto oblasti (1).
Ak podvacia jednotka drtu MIG/MAG nie je zabudovan do napjacieho zdroja a pritom nie
je vyhotoven ako elektrick predmet triedy II, mus sa jej kryt spoji s ochrannm vodiom
a zabezpei tak zemnenie. Ak podvacia jednotka je vyhotoven ako elektrick predmet triedy
II alebo je vybaven bezpenostnm oddeovacm transformtorom a naptie naprzdno
151

neprekrauje dovolen dotykov naptie, v takom prpade nesmie by jednotka spojen

s ochrannm vodiom elektrickej siete ani so zemou, aby nedolo k razu elektrickm prdom
(166).
Zvracie vodie a prvody mus obsluha denne pred zaatm prce prehliadnu. Viditen
pokodenie mus odborne opravi poveren pracovnk. Pokoden zvracie vodie sa nesm
pouva. Zvracie vodie je potrebn udriava pokia mono v suchu a chrni pred
mastnotou a agresvnymi ltkami. Zvracie zdroje sa istia len pri periodickej prehliadke (1).
9.4.2 OCHRANA PRED IARENM
Pred kodlivmi inkami iarenia (vysokofrekvennho, infraervenho, viditenho,
ultrafialovho, ionizujceho), ktor vznik pri zvran, pracovnk na zvracom pracovisku mus
by chrnen vyuitm vhodnch OOPP a osoby v okol pracoviska musia by chrnen
zstenami napr.: clonami, krytmi, zvesmi a pod. (167).
Na zvraskom pracovisku za vhodn rozostavenie zsten na ochranu okolitch pracovnkov
zodpoved samotn zvra. Pouit zsteny, prpadne clony a kryty musia by z nehoravho
materilu. V prpade nedostatonho spsobu ochrany pracovnka uvedenm spsobom je
dleit, aby pracovnk pouval prslun OOPP poda tabuky 22.
OSOBN OCHRANN PRACOVN PROSTRIEDKY PRE ZVRANIE,
KDE Z JE ZKLADN OCHRANA PRACOVNKA A D JE DOPLNKOV OCHRANA
PRACOVNKA ZVISL OD DRUHU PRACOVNHO PROSTREDIA (167)
Tab. 22

Oblkov
zvranie a
Rozdelenie poda druhu ochrany

In vyuitie
rezanie
Z

ochrann okuliare

no

nie

Pouitie mono

ochrann kukla alebo tt

no

nie

zli

ochrann tvrov tt z drtovej tkaniny

nie

no

Ochrana o a tvre:

Ochrana dchacch orgnov:

152

respirtor

nie

no

tvrov maska

nie

no

dchac prstroj

nie

no

nie

no

slchadlov chrnie

nie

no

protihlukov prilba

nie

no

ochrann prilba

nie

no

ochrann iapka

nie

no

hutncky klobk

nie

nie

ochrann zvrask rukavice s manetou

no

nie

ochrann koen zvrask rukv

nie

no

Ochrana sluchu:
ztkov chrnie sluchu (jednorazov
alebo viacnsobn pouitie)

Ochrana hlavy:

Ochrana hornch konatn:

s vnimkou jemnch
zvraskch prc

ochrann 5 prst pracovn rukavice bez

nie

no

impregnovan zvrask oblek

no

nie

koen zvrask zstera

no

nie

manety s podvkou
Ochrana tela:

Na montach sa
otepovacia vloka

nie

no
zstera nemus

prevan vesta z rukvmi

nie

no
pouva

podloka pre zvraov

nie

no

biely pl

nie

nie

153

Ochrana dolnch konatn:

koen pracovn obuv

no

nie

zateplen pracovn obuv

nie

no

ochrann koen gamae

nie

no

zlievarensk perk

nie

no

bezpenostn ps s prdavnm lanom

nie

no

prdavn nehorav lano

nie

no

nie

nie

Ochrana proti pdu:

Ochrana proti ionizujcemu iareniu:

osobn dozimeter

9.4.3 OCHRANA PRED ZVRASKM AEROSLOM

Pri oblkovom zvran volfrmovou elektrdou v inertnom plyne sa mus automaticky alebo
runm ovldanm zabezpei odfuk plynu tak, aby inertn plyn zabrnil tvorbe zdraviu
kodlivho kyslinka wolfrmovho. Pri tejto technolgii zvrania sa pouvaj vo
zvraskch ttoch a kuklch ochrann zvrask filtre v zvislosti od spsobu zvrania
a intenzity prdu poda STN 70 7103 (1).
Najvyie prpustn expozin limity plynom, parm a aeroslov s prevane toxickm inkom
v pracovnom ovzdu (NPEL priemern a hranin) s stanoven v nariaden vldy
Slovenskej republiky 355/2006 Z. z. o ochrane zamestnancov pred rizikami svisiacimi
s expozciou chemickm faktorom pri prci.
Vmena vetracieho vzduchu na zvracom pracovisku mus zabezpei, aby sa v celozmenovom
priemere neprekroili najvyie prpustn koncentrcie poda NV SR 355/2006 Z. z., priom
hranin hodnoty s prpustn len na krtkodob vkyvy koncentrcie (166).
kodliv psobenie zvraskch aeroslov sa mus obmedzova vobou technologickho
postupu zvrania s ohadom na vber materilu s optimlnymi hygienickmi charakteristikami
a zabezpeenie dostatonho vetrania a odstraovania kodlivn z dchacej zny pracovnka.
V neposlednom rade je dleit aj pouvanie osobnch ochrannch pracovnch prostriedkov.

154

Dleit je vak aj to, e na pracovn miesto zvraa je zakzan privdza namiesto vzduchu
kyslk (167).
9.4.4 OCHRANA ZDRAVIA A BEZPENOSTN

OPATRENIA

PRI

PRCI

V PRIESTOROCH S NEBEZPEENSTVOM POIARU ALEBO VBUCHU

Poda STN 05 0601 v podkapitole 3.6.6 je potrebn pred zvranm odstrni vetky horav
a vbun ltky na zklade psomnho povolenia. Ak to nie je mon, musia sa zakry
nehoravou ltkou, priom sa pracovisko mus vyvetra pod hranicu nebezpenej koncentrcie.
Je nutn prekontrolova aj priahl priestory a ak ide o zvranie na poschod, je dleit
zabrni prieniku roztavench kvapiek na niie poschodia (167).
Pred zvranm sa mus preska tesnos hadc a spojov (aj hadice a spoje na ohrev a predhrev).
Pri zvran sa na ndobch, potrubiach a zariadeniach z povrchu i zvntra zvarkov musia
odstrni horav a vbun ltky, aby pri zvran nevzplanuli. Pri preruen zvrania na dlh
as a pri zapaovan plamea sa mus zabrni vytvoreniu vbunej zmesi (167).
Miesto zvrania a priahl priestory sa musia kontrolova poas vkonu prce, pri jej preruen
a po skonen zvrania alebo tepelnho delenia poas chladnutia zvarku na potrebn dobu,
najmenej vak 8 hodn (167).
Pri zvraskch prcach musia by vdy prtomn aspo dve osoby (ako poiarna asistencia).
Zvra mus ma nehorav oblek, bezpenostn ps s lanom na vyprostenie z priestoru. Druh
pracovnk sa zdruje mimo nebezpenho priestoru, trvale kontroluje innos zvraa, sleduje,
i nevznik niekde poiar, a je pripraven v prpade potreby pomc zvraovi. Ak druh
pracovnk nesta na vykonanie uvedench prc, mus by prtomn al pracovnk. Obaja
musia ma ruky a tvr chrnen pred poplenm a musia vedie pouva uren hasiace
prstroje poda zkona 314/2001 o ochrane pred poiarmi (30).
Ochrana zdravia pred nadmernm hlukom
Dlhodob psobenie nadmernho hluku na zvraskom pracovisku me spsobi pokodenie
zdravotnho stavu pracovnkov. Najvyia prpustn hladina hluku na takchto pracoviskch je
85 dB. V prpade, e tto hodnota je prekroen, musia si pracovnci chrni sluch prslunmi
protihlukovmi chrnimi. Urenie prslunej hladiny hluku na zvraskom pracovisku je
uveden v STN EN ISO 9612 (54).
Ochrana pred razom rozstrekom kovu a lomkami trosky
razom lomkami trosky sa mus preds osobnmi ochrannmi pracovnmi prostriedkami,
predpsanmi pre dan druh prce. Pred rozstrekom kovu sa mus chrni zvrac nstroj,
155

vodie elektrickho prdu, hadice prvodov energie (oleja, vzduchu, plynov a pod.),
bezpenostn prostriedky, senzory a riadiace obvody (166). alie bezpenostn poiadavky
s uveden v kapitole 4 a 5.

156

ZOZNAM BIBLIOGRAFICKCH ODKAZOV

1.

STN 050600: 1997. Zvranie. Bezpenostn ustanovenie pre zvranie kovov.

Projektovanie a prprava pracovsk.

2.

STN 050000: 1987. Zvranie. Zvranie kovov. Zkladn pojmy.

3.

Zkon . 124/2006 Z. z. o bezpenosti a ochrane zdravia pri prci a o zmene a doplnen

niektorch zkonov v znen neskorch predpisov.

4.

BALOG, K.,TUREKOV, I.,TUROV, Z. 2006. Ininierstvo pracovnho prostredia.

Bratislava: STU v Bratislave, 115 s. ISBN 80-227-2574-9.

5.

Nariadenie vldy Slovenskej republiky . 300/2007 Z.z., ktorm sa men nariadenie vldy
Slovenskej republiky . 355/2006 Z. z. o ochrane zamestnancov pred rizikami svisiacimi
s expozciou chemickm faktorom pri prci.

6.

Zkon . 311/2001 Z. z. Zkonnk prce v znen neskorch predpisov.

7.

Zkon . 455/1991 Z.z., o ivnostenskom podnikan, v znen neskorch predpisov.

8.

Zkon . 314/2001 Z. z., o ochrane pred poiarmi v znen neskorch predpisov.

9.

Zkon . 264/1999 Z. z., o technickch poiadavkch na vrobky o posudzovan zhody o

zmene a doplnen niektorch zkonov v znen neskorch predpisov.

10.

Zkon . 125/2006 Z. z., o inpekcii prce a o zmene a doplnen zkona . 82/2005 Z. z.,
o neleglnej prci a neleglnom zamestnvan a o zmene a doplnen niektorch zkonov
v znen neskorch predpisov.

11.

Zkon . 355/2007 Z. z., o ochrane, podpore a rozvoji verejnho zdravia a o zmene a

doplnen niektorch zkonov v znen neskorch predpisov.

12.

Nariadenie vldy Slovenskej republiky . 115/2006 Z. z., o minimlnych zdravotnch a

bezpenostnch poiadavkch na ochranu zamestnancov pred rizikami svisiacimi s
expozciou hluku v znen neskorch predpisov.

13.

Nariadenie vldy Slovenskej republiky . 281/2006 Z. z., o minimlnych bezpenostnch

a zdravotnch poiadavkch pri runej manipulcii s bremenami.

14.

Nariadenie vldy Slovenskej republiky . 355/2006 Z. z., o ochrane zamestnancov pred

rizikami svisiacimi s expozciou chemickm faktorom pri prci v znen neskorch
predpisov.

15.

Nariadenie vldy Slovenskej republiky . 387/2006 Z. z., o poiadavkch na zaistenie

bezpenostnho a zdravotnho oznaenia pri prci.
157

16.

Nariadenie vldy Slovenskej republiky . 391/2006 Z. z., o minimlnych bezpenostnch

a zdravotnch poiadavkch na pracovisko.

17.

Nariadenie vldy Slovenskej republiky . 392/2006 Z. z., o minimlnych bezpenostnch

a zdravotnch poiadavkch pri pouvan pracovnch prostriedkov.

18.

Nariadenie vldy Slovenskej republiky . 393/2006 Z. z., o minimlnych poiadavkch

na zaistenie bezpenosti a ochrany zdravia pri prci vo vbunom prostred.

19.

Nariadenie vldy Slovenskej republiky . 395/2006 Z. z., o minimlnych poiadavkch

na poskytovanie a pouvanie osobnch ochrannch pracovnch prostriedkov.

20.

Zkon . 416/2005 Z. z.

Nariadenia vldy Slovenskej republiky o minimlnych

zdravotnch a bezpenostnch poiadavkch na ochranu zamestnancov pred rizikami

svisiacimi s expozciou vibrcim.
21.

Nariadenie vldy Slovenskej republiky . 436/2008 Z. z., ktorm sa ustanovuj

podrobnosti o technickch poiadavkch a postupoch posudzovania zhody na strojov
zariadenia v znen neskorch predpisov.

22.

Vyhlka Ministerstva vntra Slovenskej republiky . 121/2002 Z. z., o poiarnej

prevencii.

23.

SENDERSK, K., VIAS, J.,ZAJAC, J. 2011. Projekt inovcie vzduchotechniky vo

zvraskej kole. In: Vytpn, vtrn, instalace. ro. 20, .5, s. 24-27. ISSN 1210-1389.

24.

SENDERSK, K., MARE, A., ZAJAC, J., CVETKOVIC, S. 2012. Innovation of

welding workplace exhaust systems. In: Safety. Engineering. Vol. 2, s. 85-88. ISSN
2217-7124.

25.

Zvranie bez nsledkov In: Zvra. ro. 7, 2012, . 1, s. 25-27. ISSN 1336-5045.

26.

KOSN, . 1995. Ochrana zdravia a bezpenos pri zvran. Bratislava: WELDTECH,

32 s. ISBN 80-88734-28-2.

27.

TUROV, Z., BBELOV, E. 2007. Tich zabijak emisie zvraskch dymov. In:
Zvra. ro. 4, , . 1, s. 24 27

28.

JAJCAY, A. 2006. Odsvanie a filtrcia zvraskch dymov. In. ZVRANIE

SVAOVN, ro.55, . 11-12, s. 321-325, ISSN 004-5525

29.

Vroba a ininierske aplikcie. IV. diel uebnch textov pre kurzy zvraskch
technolgov. VZ Vskumn stav zvrask, Bratislava; ZEROSS, Ostrava, 2001, s.
87 121

30.

STN 05 0601: 1993. Zvranie. Bezpenostn ustanovenia pre zvranie kovov. Prevdzka.
158

31.

Nariadenie vldy Slovenskej republiky . 356/2006 Z. z., o ochrane zdravia

zamestnancov pred rizikami svisiacimi s expozciou karcinognnym a mutagnnym
faktorom pri prci.

32.

KOZMOV, R. 2008. Emisie vznikajce pri zvran nelegovanch a nzkolegovanch

ocel metdou MAG: In. ZVRANIE SVAOVN, . 10, s. 281-283. ISSN 004-5525.

33.

BTORA, I., 09/2005: Viapractica. Klinika pracovnho lekrstva a toxikolgie LF UK

a

FNsP,

Bratislava

[cit.

30.06.2015].

Dostupn

na

internete:.

<http://www.viapractica.sk/index.php?page=pdf_view&pdf_id=472&magazine_id=1>
34.

http://www.vawwelding.sk/teka_strongmaster_BGIA.html

35.

http://www.kemppi.sk/clanok_preco_fresh_air.html

36.

H.S. Ashby, "Weldingfumes in theworkplace: Preventing potential healthproblems

through proactive controls," Professional Safety, pp. 55/60, 2002.

37.

S.R. Fiore, "Reducing exposure to hexavalentchromium in welding fumes," Welding

Journal, pp.38/43, 2006.

38.

http://www.dezinfekcia.info/profesionalne-rizika-vykonu-zdravotnickejprace/fyzikalne-a-chemicke-faktory/chemicke-faktory.

39.

Encyklopedick sbor bezpenosti a ochrany zdravia pri prci. 2010. [online] [cit.
2015-03-20] Dostupn na internete:
<http://www.vupsvr.gov.sk/texty/File/pdf/2005/Kordosova/2005/encyklopedia.pdf>

40.

BUCHANCOV, J. a kol. 2003. Pracovn lekrstvo a toxikolgia. 1. vyd. Martin :

Osveta, ISBN 80-8063-113-1.

41.

HORKOV, M. & kolektv, a., 2006. Fosgen : zdravotn rizika. Vojensk zdravotn
listy, 75(3 - 4), pp. 126 - 129.

42.

KOSN, . 1997. kodliv ltky v dymoch pri zvran a zdravotn rizik. ZVRANIE
- SVAOVN, 46(3), pp. 66 - 68.

43.

LAZAREV, N., 1959. Chemick jedy v priemysle. druh ed. Praha: ttne zdravotn
nakladatestvo.

44.

EVK, M., 1968. Praktick toxikolgie. 3 ed. Praha: s.n.

45.

http://www.gobako.sk/centralne-zariadenia-s-automatickym-odcistovanim/

46.

http://www.twi-global.com/technical-knowledge/faqs/health-and-safety-faqs/faq-whatare-the-hazards-from-gases-during-welding-and-cutting/

159

47.

KOSN, . 1991. Katalg rizikovch faktorov pri zvracch procesoch. 3. vyd.

Bratislava: Vskumn stav zvrask, 1991, 200 s.

48.

HARAKSIM, V., Jajcay, A. Zvaraske dymy a ochrana zvaraov. Zvaranie- Svaovani,

54, 2005, . 8, s. 212 216

49.

HRN, K. 2006. Prach. Vyd. 1. Ronov pod Radhotm: RoVS Ronovsk

vzdlvac servis, 143 s. ISBN 80-254-2489-8.

50.

Zkon . 356/2006 Z. z. Nariadenia vldy Slovenskej republiky o ochrane zdravie

zamestnancov pred rizikami svisiacimi s expozciou karcinognnym a mutagnnym
faktorom pri prci.

51.

KREMNIAN, K. a kol. 1987. Bezpenos prce pri zvran. Bratislava: Vydavatestvo

a nakladatestvo ROH, 240 s. BPP 074-015-87.

52.

Zkon . 549/2007 Z. z. Vyhlka Ministerstva zdravotnctva SR, ktorou sa ustanovuj

podrobnosti o prpustnch hodnotch hluku, infrazvuku a vibrci a o poiadavkch na
objektivizciu hluku, infrazvuku a vibrci v ivotnom prostred.

53.

STN EN ISO 80000-8: 2008, Veliiny a jednotky. as 8: Akustika.

54.

STN EN ISO 9612: 2009. Akustika. Stanovenie expozcie hluku v pracovnom prostred.
Technick metda.

55.

STN ISO 1996-1: 2006. Akustika. Opis, meranie a posudzovanie hluku vo vonkajom
prostred. as 1: Zkladn veliiny a postupy posudzovania.

56.

STN ISO 1996-2: 2008. Akustika. Opis, meranie a posudzovanie hluku vo vonkajom
prostred. as 2: Urovanie hladn hluku.

57.

BENEOV, A., PAULIKOV, A. Zvracie pracovisko a jeho bezpenostn

a environmentlne charakteristiky [online]. [cit. 2013-11-10]. Dostupn na internete:
<http://www.techpark.sk/technika-562011/zvaracie-pracovisko-a-jeho-bezpecnostne-aenvironmentalne-charakteristiky.html>.

58.

Health and Safety Executive [online]. 2013. [cit. 2013-11-10]. Dostupn na internete:<
http://www.hse.gov.uk/welding/noise-vibration.htm>.

59.

IARAN, S. 2008. Ochrana loveka pred kmitanm a hlukom. Bratislava: Slovensk

technick univerzita v Bratislave, 264 s. ISBN 978-80-227-2799-0.

60.

Eurpska komisia: Nezvzn prruka o osvedench postupoch na implementciu

smernice 2002/44/EU (Vibrcie pri prci). Luxemburg: rad pre vydvanie radnch
publikci Eurpskych spoloenstiev, 2009. 111 s. ISBN 978-92-79-07547-6.
160

61.

STN EN ISO 5349-1: 2001, Mechanick kmitanie, Meranie a hodnotenie expozcie

loveka prenosom kmitania na ruky as 1: Veobecn poiadavky.

62.

STN EN ISO 5349 2: 2001, Mechanick kmitanie. Meranie a hodnotenie expozcie

loveka prenosom kmitania na ruky. as 2: Praktick pokyn na meranie na pracovnom
mieste.

63.

CABANOVA, Z. Biologick inky elektromagnetickho poa, Advances in Electrical

and Electronic Engineering, Vol. 3, 2004, pp. 24 29.

64.

TUROV, Z., 2006b. iarenia, vyskytujce sa pri zvran. In: Zvra, 2006, ro. 3, .
4, s. 27 30.

65.

Zkon . 329/2006 Z. z. Nariadenie vldy Slovenskej republiky o minimlnych

zdravotnch a bezpenostnch poiadavkch na ochranu zamestnancov pred rizikami
svisiacimi s expozciou elektromagnetickmu pou.

66.

OSTRONEK, M., Ks, Z. Ochrana zdravia pred neionizujcim iarenm

<http://www.aos.sk/spe/seminare/archiv_1993_2008/www/Clanky/06/09Sostronek_EZ
2006.pdf>.

67.

BOBKO, M. Problematika elektromagnetickho poa v pracovnom prostred,

<http://www.ruvzbj.sk/oddelenia.files/ppl_a_toxikologia.files/ppl-zdravvych.mat/emg_pole.html>.

68.

Bezpenos pri zvran, <http://bcz.vamberk.eu/cd-sk-42011/PDF/1_materialy/K91_bezpecnost_pri_zvarani.pdf>.

69.

STN EN 169: 2004. Osobn prostriedky na ochranu o. Filtre na zvranie a podobn

techniky. Poiadavky na transmitanciu a odporan pouitie.

70.

RANTUCH, P.,

BALOG, K. 2015. Osobn ochrann a zchrann prostriedky

[elektronick zdroj]. 1. vyd. Trnava : AlumniPress, 209 s. ISBN 978-80-8096-216-6.

71.

POLKOV K. 2008. Ochrana koe pred UV iarenm. Via practica, vol. 5, s. 214.

72.

PAULIKOV, A., BENEOV, A. Zvracie pracovisko a jeho bezpenostna

environmentlne charakteristiky. 2014. [online]. [citovan 5. mja 2014]. Dostupn na
internete: <http://www.techpark.sk/technika-562011/zvaracie-pracovisko-a-jehobezpecnostne-a-environmentalne-charakteristiky.html>.

73.

<http://www.uspornaziarovka.sk/pages/%C4%8Co-je-Svetlo%3F.html>

74.

SLAMKOV, E., DULINA, ., TABAKOV, M. 2010. Ergonmia v priemysle. ilina:

Georg, 2010, 262 s. ISBN 978-80-89401-09-3.

161

75.

Zkon . 410/2007 Nariadenie vldy SR Z. z., o minimlnych zdravotnch a

bezpenostnch poiadavkch na ochranu zamestnancov pred rizikami svisiacimi s
expozciou umelmu optickmu iareniu.

76.

BLUNT, J., BALCHIN, N. Health and Safety in Welding and Allied Processes. England
Cornwall 2002. ISBN 185573-538-5.

77.

Zkon . 544/2007 Z. z. Vyhlka MZ SR o podrobnostiach o ochrane zdravia pred

zaou teplom a chladom.

78.

DRAHO, R., DRAHO, M., Zdravotn aspekty tepelno-vlhkostnej mikroklmy pri

prci

dostupn

na

<http://www.d2r.sk/texty/povinnosti%20zamestnavatelov%20-

%20zataz%20chladom%20a%20teplom.pdf>.
79.

BRIDGER, R.S., 2008. Introduction to Ergonomics, Third Edition CRC Press Textbook
- 808 Pages - ISBN 9780849373060.

80.

CENTNEROV,

L.,

Tepeln

pohoda

a nepohoda

dostupn

na

internete:

<http://www.tzb-info.cz/404-tepelna-pohoda-a-nepohoda#lit>.
81.

TUEK, M., CIKRT, M., PELCLOV, D. 2005. Pracovn lkastv pro praxi. Praha:
Grada Publishing, a.s., 2005. 328 s. ISBN 80-247-0927-9.

82.

Zkon . 542/2007 Z. z. Vyhlka Ministerstva zdravotnctva Slovenskej republiky o

podrobnostiach o ochrane zdravia pred fyzickou zaou pri prci, psychickou pracovnou
zaou a senzorickou zaou pri prci.

83.

UCHRANOV,

J.,

Nvrh

ergonomickch

opatren

pracovnho

prostredia

zamestnancov pracujcich s bremenami. 2011. In: Trendy a inovatvne prstupy v

podnikovch procesoch : 14. medzinrodn vedeck konferencia :: Koice, 07.08.12.2011. - Koice : TU, SjF, 2011. - ISBN 978-80-553-0742-8. - S. 1-7.
84.

MATOUEK, O. 2004. Hodnocen psychick, fyzick a senzorick pracovn zee.

Praha: VBP,

85.

SABLIK, J. 1990. Ergonmia. SVT Bratislava, ISBN 80-227-0299-4.

86.

KOV, J., SZOMBATHYOV, E. 2010. Ergonmia. TU v Koiciach, SjF. Edcia

tudijnej literatry, Koice s. 122. ISBN 978-80-553-0538-7.

87.

SZOMBATHYOV, E. 2007. Hodnotenie psychickej zae pri runch pracovnch

opercich. In: Transfer inovci, 10/2007, s. 246-248.

88.

Zvracie

polohovadl,

dostupn

na

polohovadla-2-osove-dp/p28/s185/i1642>.
162

internete,

<http://www.kovaco.sk/zvaracie-

89.

Dostupn na internete,
<https://www.google.sk/url?sa=t&rct=j&q=&esrc=s&source=web&cd=2&ved=0CCU
QFjABahUKEwjh6_nLkvnHAhWFXhQKHYbYDCM&url=http%3A%2F%2Fwww.sp
spp.sk%2Fuserfiles%2Ffile%2FELE%2520%2520moderniz%25C3%25A1cia%2520u%25C4%258Debn%25C3%25BDch%2520p
rocesov%2FDotyk_ele_prud.doc&usg=AFQjCNEe_oR1jEfU35wiokPc21n4xqZNg&sig2=dqSNE9djQ-CkNUJGKiRHWw&bvm=bv.102537793,d.bGg>.

90.

raz elektrinou. Dostupn na internete: < http

://ets.adlerka.sk/index.php?k=otzd&pk=211>.

91.

Ochrana

pred

zsahom

elektrickm

prdom.

Dostupn

na

internete:

<http://www.kves.uniza.sk/kvesnew/dokumenty/REE/Dokumenty/441Ochrany.pdf>.
92.

Vznik

razu

elektrickm

prdom.

Dostupn

na

internete:

<http://soseza.edupage.org/files/Uraz_PPP.pdf>.
93.

STN 33 2000-4-41:2007-10, Elektrick intalcie nzkeho naptia. as 4-41: Zaistenie

bezpenosti. Ochrana pred zsahom elektrickm prdom.

94.

Patofyziologick

inky

elektrickho

prdu.

Dostupn

na

internete:

<http://www.els.webzdarma.cz/ucinky.html>.
95.

Ohms Law (again!). Dostupn na internete: <

http://www.allaboutcircuits.com/textbook/direct-current/chpt-3/ohms-law-again/>.

96.

Study Guide Electrical Safety Hazards Awareness. Dostupn na internete: <

https://www.lanl.gov/safety/electrical/docs/elec_hazard_awareness_study_guide.pdf >.

97.

Prv

pomoc

pri

raze

elektrinou,

Dostupn

na

internete:

<

http://www.dcs.fmph.uniba.sk/~dzurenko/fyzika/files/texty/Prva_pomoc_pri_uraze_elek

trinou.pdf >.
98.

Prv

pomoc

pri

raze

elektrickm

prdom,

Dostupn0

na

internete>

<http://718.netau.net/html/718/4kapitola.html>.
99.

VITLO, I., BBELOV, E., BEZK, J.

2009. Bezpenostn ustanovenia pri

zvran: Prv zvrask . Bratislava, 27 s. ISBN 987-80-89421-03-9.

100. BLUNT, J., BALCHIN, N.C.

2002. Health and Safety in Welding and

AlliedProcesses.CRC Press, p. 261.ISBN 1855735385.

101. FK servis, Dostupn na internete: <http://www.fkservis.sk/uvodni-stranka/mlhove-shz/>.

163

102. Master Lock, Uzamykanie ventilov tlakovch flia, Dostupn na internete: <
http://www.masterlock.sk/safetyseries/files/S3910%20Uzamykanie%20tlakovych%20v
entilov%20Master%20Lock%20Safety%20Series%20Lockout-Tagout.pdf >.
103. Air

products,

Prenosn

tlakov

faa

Integra,

Dostupn

na

internete:

<

http://www.airproducts.sk/microsite/sk/integrasafety/pdf/integra_SK.pdf >.
104. Ekoprag, Propan butan lahve, Dostupnos na internete: < http://www.ekoprag.cz/propanbutan-lahve/>.
105. Froweld, Svaovac technika, Dostupn na internete: < http://www.froweld.cz/svarovacitechnika/eshop/19-1-PRISLUSENSTVI/0/5/1366-Tlakova-lahev-8-litru-6kg-CO2-napln
>.
106. RAJEC, . 2004. Bezpenostn ustanovenia pre oblkov zvranie obalenou elektrdou,
uebn texty a sbor skobnch otzok. Ostrava: Zeross, 86 s. ISBN 80-86698-04-1.
107. STN 05 0610: 1993, Zvranie. Bezpenostn ustanovenia pre plameov zvranie kovov
a rezanie kovov.
108. STN EN 559:2004-01, Zariadenia na plameov zvranie. Gumov hadice na zvranie,
rezanie a prbuzn procesy.
109. STN EN 60974-7:2014-02, Zariadenia na oblkov zvranie. as 7: Horky.
110. STN 07 8304: 2011, Kovov tlakov ndoby na dopravu plynov. Prevdzkov pravidl.
111. Zkon . 67/2010 Z. z., o podmienkach uvedenia chemickch ltok a chemickch zmes
na trh a o zmene a doplnen niektorch zkonov (chemick zkon).
112. STN 05 0705: 1976, Zvranie. Predpisy pre zkladn skky zvraov.
113. STN EN ISO 9606-1: 2015, Kvalifikan skky zvraov. Tavn zvranie. as 1: Ocele
(ISO 9606-1: 2012 vrtane Cor. 1: 2012).
114. KORDOOV, M., 2014. Bezpenos prce v praxi. In: Farby, znaky a signly na
pracovisku. WoltersKluwers.r.o. 6/2014, ISBN 1338-2691.
115. MACHOV, B., 2013. Bezpen prca. In: Bezpenos pri zvran. A+Z, 1/2013, ISSN
0322-8347.
116. Peron Slovakia, Dostupn na intenete: <http://www.peronslovakia.sk/sk/odborneclanky/zvaranie>.
117. SN EN 134, Ochrann prostedky dchacch orgn Seznam ekvivalentnch nzv.

164

118. STN EN 175: 2000. Osobn ochrann prostriedky. Ochrana o a tvre pri zvran a
prbuznch innostiach.
119. SN EN 379+A1: 2009. Prostedky k ochran o Automatick svecsk filtry.
120. Zvrask

kukly,

masky

ochrann

tty,

Dostupn

na

internete:

<http://bcz.vamberk.eu/cd-sk-4-2011/PDF/5-prislusenstvi-SK/1_kukly_masky.pdf>.
121. SN CR 13464: 2001, Smrnice pro vbr, pouvan a drbu pracovnch prostedk
k ochran o a oblieje.
122. STN EN 12477/A1: 2005. Ochrann rukavice pre zvraov.
123. STN EN 381-9 (83 2720) - 2002-12 Ochrann odevy pre pouvateov runch
reazovch pl. as 9: Poiadavky na ochrann gamae.
124. SN EN ISO 11611: 2008, Ochrann odvy pro pouit pi svaovn a pbuznch
postupech.
125. PAULIKOV, A., BENEOV, A., KAPALO, P. Vetrac system ako sas ochrany
pracovnka

na

zvracom

pracovisku,

Dostupn

na

internete:

<http://www.tzbportal.sk/kurenie-voda-plyn/vetraci-system-ako-sucast-ochranypracovnika-na-zvaracom-pracovisku.html>.
126. DUFFY, J. 2015. Auto Body RepairTechnology. Boston: CengageLearning, 1088 s.
ISBN 978-1-305-17644-7.
127. Autogen - plamenovsvaovn, kyslko-acetylnov svaovn, Dostupn na:
<http://www.schinkmann.cz/autogen-plamenove-svarovani>.
128. Oxyacetylenewelding. Dostupn na: <http://www.ustudy.in/node/4145>.
129. Dostupn na: <http://www.weldreality.com/gasdata.htm>.
130. UTTRACHI, G., UTTRACHI, J. AdvancedAutomotiveWelding. North Branch:
CarTechInc, 2012. 176 s. ISBN 978-1-934709-96-2.
131. GALVERY, W. 2007. Welding Essentials. USA: Industrial Press, 450 s. ISBN 978-0831190-45-3.
132. LIPA, Z. a kol. 2003. Priemyseln technolgie a vrobn zariadenia. Trnava: STU, 324
s. ISBN 80-227-1907-2.
133. GARG, S.K. 2009. Comprehensive Workshop Technology. LaxmiPublications,
ISBN978-8-170086-35-2.

165

134. BRUMBAUGH, J. E., MILLER, R. 2007. AudelWeldingPocketReference. John

Wiley&Sons, 424 s. ISBN 978-0-764588-09-9.
135. JEFFUS, L. 2012. Welding and Metal Fabrication. NY: CengageLearning, 800 s. ISBN
978-1-133416-55-5.
136. Oxy-Acetylene

Welding

Tip.

Dostupn

na:

<https://www.forneyind.com/store/detail/671/victor_compatible_tips_cutting_attachme
nts_handles_mixe/7498/oxy-acetylene_welding_tip_size_0_0-w1_victor_compatible/>.
137. GCE

Acetyln

DIN+

AC

A2

redukn

ventil.

Dostupn

na:

<http://www.weldexpert.sk/kategoria/prislusenstvo/redukcne-ventily/gce-acetylen-dinac-a2-redukcny-ventil/>.
138. Oxy-fuelwelding. Dostupn na: <http://www.twi-global.com/technical-knowledge/jobknowledge/oxy-fuel-welding-003/>.
139. Zvranie plameom. Dostupn na: <http://www.matnet.sav.sk/index.php?ID=384>.
140. Dostupn na: <http://ust.fme.vutbr.cz/svarovani/svarovna_soubory/plamen.jpg>.
141. Welding,

soft

and

hardsoldering.

Dostupn

na:

<http://www.the-

warren.org/GCSERevision/engineering/soldering.html>.
142. KOU, S. 2003. WeldingMetallurgy. New Jersey: John Wiley&Sons, 480 s. ISBN 978-0471460-93-0.
143. VITLO, I. Bezpenostn ustanovenia pre plameov zvranie a rezanie kovov :
uebn texty a sbor skobnch otzok poda STN 05 0600, STN 05 0601, STN 05 0610
/ 1. vyd. Ostrava : ZEROSS - svesknakladatelstv, 2004. 95 s. : (Zvranie). - ISBN
80-86698-03-3.
144. RANTUCH, P., MORAVEC, V.

2014. Protipoiarna bezpenos pri zvran. In

Integralsafety 2014 [elektronick zdroj] : Proceedings of the International

ScientificConference = Integrovan bezpenos. 1. vyd. ilina : Strix, CD-ROM, s. 2934. ISBN 978-80-89753-00-0.
145. UGR, P., UGROV, J. 2009. Vrobn technolgie zlievanie, zvranie, tvrnenie.
Bansk Bystrica : Dali-BB Bansk Bystrica, , ISBN 978-80-89090-587.
146. SLDEK, A., MEKO J., DONI T. 2000. Beztrieskov technolgie. 1 /. 1. vyd. ilina
: ilinsk univerzita, 267 s. - ISBN 80-7100-687-4.

166

147. Zkon . 504/2002 Z. z. Nariadenie vldy SR Slovenskej republiky o podmienkach

poskytovania osobnch ochrannch pracovnch prostriedkov.

148. Delenie

materilov

plameom

rezanie

kyslkom.

Dostupn

na:

<http://www.matnet.sav.sk/index.php?ID=373>.
149. Vitlo, I. Zvranie plameom a rezanie kyslkom (48 s)
150. HRIVK, I. 2009. Zvrania a zvaritenos materilov. Bratislava: Slovensk technick
univerzita v Bratislave, 492 s. ISBN 978-80-227-3167-6.
151. Guidelines For Shielded Metal Arc Welding (SMAW) [online]. 2011. [cit. 2014-11-10].
Dostupn na internete:<https://www.millerwelds.com/pdf/guidelines_smaw.pdf >.
152. Kjellberg. What is Manual Metal Arc Welding? [online]. [cit. 2014-11-10]. Dostupn na
internete: <http://www.kjellberg.de/Welding-Equipment/Service/WeldingMethods/MMA-Welding.html>.
153. Fronius

Slovensko

[online].

[cit.

2014-11-10].

Dostupn

na

internete:<

http://www.fronius.com/cps/rde/xchg/SID-191E6E3F8F51937A/fronius_slovensko/hs.xsl/29_3921.htm#.VVnpSbntmkp>.
154. STN EN ISO 9692 - 1: 2004 Zvranie a prbuzn procesy. Odporania na prpravu
spojov. as 1: Run oblkov zvranie, zvranie v ochrannej atmosfre, zvranie
plynom, zvranie TIG a zvranie ocel lom.
155. TIG (Tungsten Inert Gas Welding). [online]. [cit. 2014-11-10]. Dostupn na internete: <
http://automig.cz/o-svarovani/metody/tig-wig-plasmatig/>.
156. MUCHA, M. Praktick problmy pri oblkovom zvran pozinkovanch plechov a
obecn monosti ich rieenia [online]. [cit. 2013-11-10]. Dostupn na internete:
<http://www.techpark.sk/technika-52009/prakticke-problemy-pri-blukovom-zvaranipozinkovanych-plechov-a-obecne-moznosti-ich-riesenia.html>.
157. RADHAKRISHNAN, V. M. 2005. Welding Technology and Design. New Age
International, 556 s. ISBN 9788122416725.
158. Rao: Manufacturing Technology Vol-I 3E. New Delhi: Tata McGraw-Hill Education,
2009. 502 s. ISBN 9781259081248.
159. Tips to Improve TIG Arc Starts and Promote Arc Performance in Aerospace and other
Low Amp Applications. [online]. [cit. 2014-11-10]. Dostupn na internete:
<http://www.millerwelds.com/resources/articles/Tips-to-Improve-TIG-Arc-Starts/>.

167

160. WEMAN, K. 2003. Welding Processes Handbook. CRC Press, 193 s. ISBN 978-0849317-73-6.
161. MATHERS, G. 2002. The Welding of Aluminium and Its Alloys. Woodhead Publishing,
236 s. ISBN 9781855735675.
162. OMAR, M. A. 2011. The Automotive Body Manufacturing Systems and Processes. John
Wiley & Sons, 392 s. ISBN 9781119990871.
163. Yueqing Zhengyuan Welding Equipment Co., Ltd. [online]. [cit. 2014-11-10]. Dostupn
na internete: <http://zywe.en.ecplaza.net/7.asp>.
164. MIG/MAG/GMAW WIRE. [online]. [cit. 2014-11-10]. Dostupn na internete: <
http://www.smt.sandvik.com/en/products/welding-products/welding-wire-and-weldingrods/mig-wire/>.
165. MIG/MAG

Welding.

[online].

[cit.

2014-11-10].

Dostupn

na

internete:

<http://www.migatronic.com/why%20migatronic/welding%20academy/welding%20pro
cess/mig%20mag>.
166. MOREIRA, P. M. G. P., da Silva, L. F. M., de Castro, P. M. S. T. 2012. Structural
Connections for Lightweight Metallic Structures. Berlin: Springer Science & Business
Media, 264 s. ISBN 9783642181870.
167. STN 05 0630: 1993, Zvranie, Bezpenostn ustanovenia pre oblkov zvranie kovov.

168

Prloha A
Zoznam technickch noriem z oblasti BOZP pri zvran
STN 05 0600 Zvranie. Bezpenostn ustanovenie pre zvranie kovov. Projektovanie a
prprava pracovsk.
STN 05 0601 Zvranie. Bezpenostn ustanovenia pre zvranie kovov. Prevdzka.
STN 05 0610 Zvranie. Bezpenostn ustanovenia pre plameov zvranie kovov a rezanie
kovov.
STN 05 0630 Zvranie. Bezpenostn ustanovenia pre oblkov zvranie kovov.
STN EN ISO 5172 Zariadenia na plameov zvranie. pecifikcia hadicovch zostv
zariaden na zvranie, rezanie a prbuzn procesy
STN EN ISO 25980 Ochrana zdravia pri zvran a prbuznch procesoch. Priehadn zvracie
zvesy, psy a ochrann clony na oblkov zvracie procesy
STN EN ISO 15012-2 Zdravie a bezpenos pri zvran a prbuznch procesoch. Poiadavky,
skky a oznaovanie zariadenia na filtrovanie vzduchu. as 2: Stanovenie minimlneho
objemovho prietoku vzduchu odsvaov a hubc.
STN EN ISO 15012-1 Zdravie a bezpenos pri zvran a prbuznch procesoch. Poiadavky,
skky a oznaovanie zariadenia na filtrovanie vzduchu. as 1: Stanovenie stupa
separcie dymu zo zvrania.
STN EN ISO 15011-5 Zdravie a bezpenos pri zvran a prbuznch procesoch. Laboratrna
metda na vzorkovanie dymu a plynov. as 5: Identifikcia tepelno-degradanch
produktov vytvorench pri zvran alebo rezan vrobkov zloench z plne alebo
iastone organickch materilov pomocou plynu z pyrolzy.
STN EN ISO 15011-4 Zdravie a bezpenos pri zvran a prbuznch procesoch. Laboratrne
metdy na odber vzoriek plynov a plynnch splodn vzniknutch pri zvran oblkom.
as 4: Tabuka s dtami na plynn splodiny
STN EN ISO 15011-3 Zdravie a bezpenos pri zvran a prbuznch procesoch. Laboratrne
metdy na odber vzoriek plynov a plynnch splodn. as 3: Stanovenie emisnho stupa
oznu poas oblkovho zvrania.
STN EN ISO 15011-2 Zdravie a bezpenos pri zvran a prbuznch procesoch. Laboratrne
metdy na odber vzoriek plynov a plynnch splodn. as 2: Stanovenie emisnho stupa
oxidu uhonatho (CO), oxidu uhliitho (CO2), oxidu dusnatho (NO) a oxidu dusiitho
(NO2) pri oblkovom zvran, rezan a drkovan.

169

STN EN ISO 15011-1 Zdravie a bezpenos pri zvran a prbuznch procesoch. Laboratrne
metdy na odber vzoriek plynov a plynnch splodn. as 1: Stanovenie emisnho stupa
plynnch splodn a odber vzoriek plynnch splodn na analzu pri oblkovom zvran.
STN EN ISO 10882-2 Zdravie a bezpenos pri zvran a prbuznch procesoch. Odoberanie
vzoriek astc atmosfry a plynov v dchacej zne opertora. as 2: Odber vzoriek plynu.
STN EN ISO 10882-1 Zdravie a bezpenos pri zvran a prbuznch procesoch. Odber vzoriek
tuhch astc vo vzduchu a plynov v dchacej zne prevdzkovatea. as 1: Odber
vzoriek tuhch astc vo vzduchu.
STN EN 169 Osobn prostriedky na ochranu o. Filtre na zvranie a podobn techniky.
Poiadavky na transmitnciu a odporan pouitie.
STN EN 170 Osobn prostriedky na ochranu o. Filtre proti ultrafialovmu iareniu.
Poiadavky na inite prestupu a odporan pouitie.
STN EN 171 Osobn prostriedky na ochranu o. Filtre proti infraervenmu iareniu.
Poiadavky na initea prestupu a odporan pouitie.

170

Prloha B
Prehad monch rizk zvraskch pracovsk pre oblkov zvranie, zvranie a rezanie
plameon
ZDROJ

NEBEZPEENSTVO

OHROZENIE

BEZPENOSTN OPATRENIA
POPIS OPATRENIA
zabezpei sprvnu organizciu zvraskch prc
podlaha zvracieho pracoviska mus by z
nehoravho materilu
na pracovisku nesmie by uloen horav a
vbun materil

Zvracie
pracovisko spolon
ustanovenia

horav vlastnosti
ltok, inicicia
vbunej atmosfry

kontrolova vskyt horavch ltok na

pracovisku a v jeho okol a zamedzi vzniku
vznik
poiaru, poiaru
ohrozenie obsluhy
a
okolia; zaisti kontrolu zdrojov tepla vrtane zdrojov s
malm vkonom (napr. spjkovaky, nedopalky
nebezpeenstvo
vbuchu,
vznik elektrd) a zamedzenie preaeniu vodiov
vbunch zmes v elektrickm prdom
obmedzova inky zdrojov tepla (vedenie a
priestore
slanie tepla, rozstrek iskier a roztavenho kovu a
vykonvania
technologickho pod.), ochrannmi krytmi, zvesmi a zstenami z
materilu
alebo
dostatone
procesu zvrania; nehoravho
vysokmi stenami
riei elektrick zariadenia pre prslun druh
prostredia
kad pracovisko mus by vybaven runmi
hasiacimi prstrojmi alebo inmi hasiacimi
prostriedkami urenho druhu a v urenom
mnostve

Mechanizovan
a
automatizovan
zvracie
pracovisko spolon
ustanovenia

horav vlastnosti
ltok, inicicia
vbunej atmosfry

nebezpeenstvo
vznietenia, resp.
vzniku
poiaru
vplyvom
usporiadania
pracoviska,
vybavenia
a
zloenia
pracoviska
a
vyuvanch
zariaden, konov
vykonvanch na
pracovisku,
vplyvom
technologickho
procesu
a
pod.(ohrozenie
obsluhy a okolia);
nebezpeenstvo
vbuchu,
vznik
vbunch zmes v
priestore
vykonvania
technologickho
procesu zvrania;

171

automatizovan
zvracie
zariadenie
s
hydraulickm pohonom mus pouva nehorav
pracovn mdium, alebo hydraulick obvody
musia by od miesta zvrania chrnen krytmi
pracovisko s mobilnm zariadenm (napr.
priemyselnm robotom) mus by zabezpeen
proti rozreniu poiaru pohybom zariadenia
alebo vodiov energie
na automatizovanch bezobslunch zvracch
pracoviskch mus by elektrick poiarna
signalizcia vhodnho typu (napr. linerny hlsi)

riadiace skrine bezobslunch zvracch

pracovsk musia by vybaven stabilnm
hasiacim zariadenm (napr. s oxidom uhliitm)

ZDROJ

NEBEZPEENSTVO

OHROZENIE

BEZPENOSTN OPATRENIA
POPIS OPATRENIA
fae musia by chrnen pred zneistenm
ochrann klobiky sa po ich odskrutkovan
musia uloi tak, aby nedolo k ich zneisteniu a
zamasteniu
zvity ochrannch klobikov a zvity faovch
ventilov sa musia vdy prezrie i s ist, priom
zisten chyby sa musia neodkladne odstrni

tesnenie flia na kyslk a vzduch nesmie by

zneisten mastnotami a nesmie sa zhotovova z
kontakt kyslka
Umiestnenie a
horav vlastnosti
materilov, ktor obsahuj aj nepatrn mnostvo
alebo vzduchu s
manipulcia s ltok, kontakt kyslka s
tukov
mastnotami
a
faami
mastnotami
mastenie faovch ventilov a ich prsluenstva
neistotami;
olejom alebo inmi mastnotami sa zakazuje
zabezpei tesnos faovho ventilu
vyli zneistenia faovho ventilu s mastnotou
sprvna a opatrn manipulcia s faami
kontrolova tesnos hadc a spojov (vymiea
opotrebovan hadice)
zaisti pevn a tesn pripojenie hadc hadicovmi
svorkami (sponami, nie drtom)
zamedzi styku
mastnotou

Zvranie
plameom,
rezanie
kyslkom

horav vlastnosti
plynov, ltok

kyslkovho

zariadenia

pri zvran alebo rezan kyslkom nepouva

pracovn odev zneisten olejom alebo
poplenie, poiar mastnotou
pri niku kyslka a
zaisti pravideln kontrolu tesnosti hadc a spojov
jeho kontakte s
a zaisti vasn vmeny pokodench alebo
mastnotou;
nadmerne popraskanch hadc
nepouva hadice kratie ako 5 m alebo ma
vzdialenos medzi spojkami kratiu ako 5 m
vyli vzjomn zmenu pouvanch hadc

Zvranie
plameom,
rezanie
kyslkom

Zvranie
elektrickm
oblkom

horce povrchy,
roztaven kov

horce povrchy,
roztaven kov

poplenie
o
horce povrchy;
poplenie rznych
ast
tela
rozstavenm
kovom,
rozstrekom strusky
a pod.;
poplenie
o
horce povrchy;
poplenie rznych
ast
tela
rozstavenm
kovom,
rozstrekom strusky
a pod.;

pouva kryty, zvesy, zsteny z nehoravho

materilu na ochranu ostatnch zamestnancov
vyli prstup nepovolanch osb do priestoru
zvrania
strusku oklepva a po ochladen na bezpen
teplotu
vybavi zamestnancov vhodnmi OOPP a
zabezpei ich sprvne pouvanie
pouva kryty, zvesy, zsteny z nehoravho
materilu na ochranu ostatnch zamestnancov
vyli prstup nepovolanch osb do priestoru
zvrania
strusku oklepva a po ochladen na bezpen
teplotu
vybavi zamestnancov vhodnmi OOPP a
zabezpei ich sprvne pouvanie

172

ZDROJ

NEBEZPEENSTVO

OHROZENIE

BEZPENOSTN OPATRENIA
POPIS OPATRENIA
zaisti, aby zvracie prce vykonvala iba
spsobil osoba s poadovanou kvalifikciou

Zvranie
plameom,
rezanie
kyslkom

nepouva pokoden, chybn horky

inicicia vbunej
explzia
atmosfry, neiaduce
acetylnovej fae; fae uklada na bezpen miesto
inky detrukcie flia
nebezpen zdroje tepla

mimo

sprvne intalova a pouva poistky proti

sptnmu ahnutiu na acetylnovej hadici
detrukcia flia po
ich nraze, pde,
prevrhnut
spsoben
nedostatonm
zabezpeenm flia
(ohrozenie okolia
zasiahnutm
asami
pokodenej
Umiestnenie a
inicicia vbunej
fae);
manipulcia s atmosfry, neiaduce nraz do flia,
faami
inky detrukcie flia prevrhnutie flia
spsoben
pohybom
technolgii
v
prevdzke;
inky slnenho
iarenia a slavho
tepla na fae nebezpeenstvo
detrukcie
(explzie) fae;
nebezpeenstvo
razu, kde zo
stanoviska obsluhy
Mechanizovan
(umiestnenia
a
riadiaceho pultu)
automatizovan
nie
je
mon
nedostaton vhad
zvracie
zrakom obsiahnu
zo stanoviska obsluhy
pracovisko cel priestor, v
spolon
ktorom
hroz
ustanovenia
nebezpeenstvo
spojen s rizikom
spustenia procesu
vroby;

Mechanizovan
a
automatizovan
zvracie
pracovisko spolon
ustanovenia

neodborn vkon
drby a oprv
zariaden

fae po ich umiestnen sa musia zabezpei proti

prevrhnutiu (pdu) alebo skotaniu stabilnmi
alebo prenosnmi stojanmi, strmeom, reazmi,
objmkou alebo psom tak, aby bolo mon v
prpade potreby ich rchlo uvoni
fae sa nesm umiestni tam, kde by ich mohol
prevrhn eriav alebo bremeno dopravovan
eriavom, alebo in dopravn prostriedky
fae umiestnen na pracovisku musia by
vzdialen od ohrievacch telies aspo 1m a od
zdrojov otvorenho oha a plazmovho horka
aspo 3 m

fae vystaven teplu sa musia chrni zstenami

vzdialenmi od flia najmenej 0,25 m

ak nie je mon z jednho stanoviska obsluhy

pred spustenm chodu prehliadnu cel rozsiahle
automatizovan zvracie pracovisko, prp.
zariadenie, mus sa 10 seknd pred spustenm
chodu zapn signalizan zariadenie (napr.
zvukov signl a sveteln signalizcia) na 5
seknd

nastavovanie, programovanie a drba viacerch

zariaden
zasahujcich
do
spolonho
pracovnho priestoru sa mus robi postupne,
poas prc na jednom zariaden musia by ostatn
nebezpeenstv
spojen
s blokovan. Pripa sa len ich obmedzen
funkcia (pri znenej rchlosti) na zaistenie
nastavovanm,
drbou, opravou technologickej nadvznosti
zariadenia;
programovanie automatizovanho zariadenia sa
vykonva z ovldacieho stanoviska mimo
vymedzenho nebezpenho priestoru alebo sa
postupuje poda platnch predpisov

173

na automatizovanom zariaden, resp. pracovisku

sa nesm robi pravy bezpenostnch opatren
bez shlasu dodvatea
nastavovanie, prava a in manipulcia s
pracovnm
orgnom
automatizovanho
zariadenia, ktor vyaduje prevdzka (napr.
vmena elektrd, nastavovanie ich polohy, run
mechanick istenie, vmena piiek horkov a
pod.), sa mu vykonva len po uveden
pohyblivch pracovnch ast zariadenia do
stavu, ktor je na to programovo uren
pre obsluhu rozvodu plynov, zsobnkov, batri
flia, vyvjaov vypracova nvod na obsluhu a
poiarny poriadok, ktor musia by vyvesen na
pracovisku

Umiestnenie a
manipulcia s
faami

neodborn,
neopatrn
manipulcia
s
faami
(vznik
nebezpench
situci - nik
neopatrn, neodborn plynu, naruenie
manipulcia s faami celistvosti
flia,
raz osb a i.);
nedostaton
zabezpeenie flia
proti
pouitiu
nepovolanmi
osobami;

ventily flia otvra len rukou, bez pouitia

nradia (fae, ktor sa nedaj tak otvori sa
nesm poi)
pri otvran faovho ventilu nesmie nikto st
pred jeho vstupnm hrdlom
fae, ktor po skonen prce obsahuj plyn je
potrebn odvies na prslun miesto a zabezpei
proti manipulcii nepovolanmi osobami
pre manipulciu s faami (uskladovanie,
doprava,
obsluha,
drba,
plnenie,
vyprzdovanie, skanie, kovovch flia na
plyny) platia prslun ustanovenia platnch
predpisov, ktor mus zvra v potrebnom
rozsahu pozna a riadi sa nimi
zvra mus pozna farebn oznaenie flia a
kontrukciu (usporiadanie) ventilov na faiach,
ako aj spsob zaobchdzania s faami
nikdy nenechva zariadenie bez dozoru
ovldanie automatizovanho zariadenia me by
umonen len oprvnenej osobe

Mechanizovan
a
automatizovan
zvracie
pracovisko spolon
ustanovenia

neoprvnen,
neiaduce pouitie
zariadenia

pouitie
zariadenia
(manipulcia
s
ovldami
riadiaceho pultu)
neoprvnenou
osobou
(nebezpeenstvo
poranenia osb);

hlavn
vypnae
riadenia
musia
uzamykaten vo vypnutej polohe

by

pri delen materilu laserovm lom sa mus

zabezpei, aby zostatkov unikajce iarenie
bolo prpravkom rozptlen pod medzn hodnotu
prpustn pre obsluhu
laserov systmy pouit ako senzory pre vedenie
zvracieho horka nesm emitova iarenie
prekraujce hodnotu tr. I poda prslunch
predpisov
vybavi zamestnancova vhodnmi OOPP a
zabezpei ich sprvne pouvanie

Zvracie
pracovisko spolon
ustanovenia

nepriazniv vplyv
hluku

prekroenie
najvych
prpustnch
hodnt hluku
pracovnom
prostred
(naruenie

174

stanovi optimlne parametre zvracieho procesu

so zreteom na obmedzenie hluku
na pracovisku dodriava ustanovenia
v najvych prpustnch hladinch hluku
sledova hluk na pracovisku

v prpade zvenej (nepovolenej) hodnoty hluku

na pracovisku zisova prinu a vykona

koncentrcie
obsluhy
vykonanie
chybnch konov,
nava, pokodenie
sluchu);

potrebn opatrenia (doplnkovm vybavenm

tlmiacim hlunos zariaden, drba zariaden,
umiestnenie
odsvacch
zariaden
mimo
pracoviska)
umiestni prekky medzi zdrojom hluku a
pracovnm miestom zvraa (stena, clona a pod.)
pracovisko v samostatnej miestnosti mus by
zvukovo izolovan
ak nie je mon technickmi prostriedkami zni
hladinu hluku na pracovisku na poadovan
rove, musia pracovnci vystaven psobeniu
hluku pouva vhodn osobn ochrann
pracovn prostriedky
pracovisk, na ktorch rove hluku prekro
najvyiu prpustn hodnotu, musia by oznaen
pracovn miesta, na ktor sa prekroenie
najvyej prpustnej hodnoty vzahuje musia by
oznaen a prstup na tieto miesta mus by
obmedzen
ak sa hluk nezni na prpustn rove, poui
doplujce opatrenia pre zven nebezpeenstvo
hluku;
Obmedzenie zdrojov hluku na
pracovisku je mon zabezpei:

zvracom

optimlnymi parametrami zvracieho procesu

zvracmi
hlunosou

zariadeniami

vyhovujcou

doplnkovm vybavenm tlmiacim hlunos

zariaden a ich ast, vzduchotechniky a potrub
(polouzavret a uzavret zvukoizolan kryty,
tlmie hluku, obklady a pod.)
umiestnenm odsvacch zariaden (napr.
ventiltory, klimatizan jednotky a pod.) mimo
pracoviska
drbou zvracch zariaden (dostaton mastenie
trecch plch mechanizmov, vymedzovanie vol a
pod.)
vobou

spsobu

zvrania

Obmedzenie renia hluku na

pracovisku je mon zabezpei:

pod.;
zvracom

umiestnenm pracovsk s trval vysokou

hlunosou do samostatnch oddelench
priestorov
prekkami medzi zdrojom hluku a pracovnm
miestom zvraa (napr. stena, clona, kryt, zves a
pod.)
priestorovm lenenm haly poda hlunosti
pracovsk, oddelenm zvracch pracovsk od
prevdzok s hlunmi technolgiami
nhradou hlunch technolgi na susednch
pracoviskch menej hlunmi (napr. runho
obrusovania a dosekvania zvarov, odstraovania
strusky, vyklepvania dielcov, delenia materilu,

175

tvrnenia, vonho pdu dielcov pri manipulcii a

pod.)
obloenm vntornch stien a stropu pracoviska
hmotou s vekou pohltivosou zniujcou odraz
vn
zvuku
a
pod.;
Obmedzenie priameho psobenia hluku na
pracovnka je mon zabezpei:
vylenm zvraa z priameho psobenia inkov
technologickho procesu (napr. automatizciou
zvrania)
vyuvanm zvukoizolanch kabn a velnov na
obsluhu pomocou diakovho ovldania
zkazom vstupu na pracovisko bez osobnch
ochrannch pracovnch prostriedkov a pod.
vybavi zamestnancov vhodnmi OOPP a
zabezpei ich sprvne pouvanie

Mechanizovan
a
automatizovan
zvracie
pracovisko spolon
ustanovenia

Mechanizovan
a
automatizovan
zvracie
pracovisko spolon
ustanovenia

nesprvny,
neiaduci
kon
vykonan
na
riadiacom pulte,
ktor
me
spsobi
ohrozenie
osb
vyskytujcich sa
na
pracovisku;
nesprvny kon
me
by
vykonan
dsledkom:
nesprvny, neiaduci - nedostatonho
pracovn kon
oznaenia
ovldaov,
zvenho
vplyvu prevdzky
na
okolitch
pracoviskch,
- telesnej, duevnej
alebo
inej
vyerpanosti
zamestnanca,
- chybnho konu
pracovnka,
- nedostatkov v
organizcii prce;

neslad vzjomnej
vzby zariaden

nesprvny slad
vzjomnej vzby
zariaden
tvoriacich
automatizovan
pracovisko;
vznik
nebezpench
situci,
riziko
poranenia osb;

176

voba druhu prevdzky sa mus robi kovm

spnaom,
priom mus
by
monos
nezamenitenej voby "nastavovacej prevdzky"
a "automatickej prevdzky", ktor musia by
indikovan
zabezpei
zamestnancov

pravideln

oznaenie
ovldaov
vraznmi, trvalmi a
nadpismi alebo symbolmi

oboznamovanie
zrozumitenmi,
dobre itatenmi

zabezpeenie pracoviska tak, aby obsluha nebola

pri prci ruen prevdzkou na susednch
pracoviskch (sprvne umiestnenie zariadenia
linky, prpadn oddelenie pracoviska zstenami a
i.)

zkaz obsluhy alebo akejkovek manipulcie so

zariadenm v prpade, e obsluha je telesne,
duevne alebo inm spsobom vyerpan

ak je na zvracom pracovisku v prevdzke

niekoko zariaden, musia by zabezpeen proti
vzjomnej
kolzii
(napr.
vzdialenosou,
blokovanm
innosti,
programovm
zabezpeenm a pod.)
vzjomn vzba innosti zvracch zariaden,
nadvzujcich zariaden a bezpenostnch zbran
mus zabezpei, aby v prpadoch preruenia
innosti zvracieho alebo nadvzujceho
zariadenia (napr. nezaujatie polohy, vpadok
energie, minutie zvracieho drtu, pokles tlaku
alebo preruenie dodvky plynu a pod.) alebo

preruenia funkcie bezpenostnch zbran bola

preruen innos ostatnch zariaden na
zvracom pracovisku v asovej postupnosti, ktor
zamedz vzniku kolzie a neohroz bezpenos
riadiaci systm nesmie umoni sasn
ovldanie zariadenia z rznych ovldacch
panelov, resp. ovldacch stanovsk (toto
ustanovenie sa nevzahuje na povely pre
zastavenie alebo preruenie innosti v havarijnej
situcii)
automatizovan zvracie zariadenie mus by
vybaven signalizciou preruenia chodu pri
poruche
nepouva pokoden fae
Zvranie
plameom,
rezanie
kyslkom

opatrne manipulova s faami

poiar, poplenie zaisti ochranu hadice proti mechanickmu
netesnos acetylnovej
pri
niku pokodeniu
(preseknutiu,
pokodeniu),
fae
acetylnu;
prepleniu a zneisteniu
nepouva hadice kratie ako 5 m alebo ma
vzdialenos medzi spojkami kratiu ako 5 m

nevhodn vmena
vzduchu
na
pracovisku, jeho
istota, teplota a
vlhkos
(vdychovanie
prachu alebo inak
zneistenho
vzduchu
pracovnkmi);
psobenie
kodlivn
vznikajcich pri
zvraskch
prcach
na
zamestnanca;
Mechanizovan
psobenie
a
neprpustnej
automatizovan
nevhodn
koncentrcie
zvracie
charakteristika
plynov, pr a
pracovisko - vzduchu na pracovisku
aeroslov
s
spolon
toxickm inkom
ustanovenia
v
pracovnom
ovzdu
(nebezpeenstvo
otravy);
vplyv
mikroklimatickch
podmienok
na
laserov
zariadenie
(zven
predpoklad
poruchy, znenia
funknch
charakteristk,
bezpenosti
a
pod.);

177

automatizovan pracovisko mus umoova

pouitie miestneho odsvania, priom innos
zvracieho zariadenia mus by podmienen
prevdzkou odsvacieho zariadenia
ak sa na stanovisku obsluhy automatizovanho
zvracieho zariadenia nemu dodra najvyie
prpustn koncentrcie kodlivn, mus by
zariadenie umiestnen v samostatnom oddelenom
priestore, priom poas zvrania je zabrnen
prstup
pracovnka
do
vymedzenho
nebezpenho priestoru zariadenia
odsvanie kodlivn mus by v prevdzke pred
zaatm a pokraova 30 seknd po ukonen
innosti zariadenia

vybavi zamestnancov vhodnmi OOPP a

zabezpei ich sprvne pouvanie

Zvracie
pracovisko spolon
ustanovenia

nevyhovujci zdroj
osvetlenia

zven nmaha
o,
pokodenie
zraku;
vykonanie
nesprvneho
pracovnho konu
(nebezpeenstvo
poranenia obsluhy
alebo okolia);

osvetlenie zvracch pracovsk mus zodpoveda

prslunm predpisom
pracovisko m by cez de prirodzene osvetlen
pri nedostatku dennho osvetlenia je potrebn
zabezpei dostaujce umel osvetlenie
je nutn zabezpei prieben odstraovanie
splodn usadench na oknch
zabezpei pravideln
osvetovacch telies

istenie

okien

v uzavretch priestoroch zaisti dostaton

vmenu vzduchu

Zvranie
elektrickm
oblkom

ohrozovanie
zvraa
pri
vdychovan
kodlivn
neiaduce inky
vznikajcich pri
vdychovania kodlivn
zvran
psobenie
aeroslov,
prachov, dymu;

v uzavretch priestoroch zaisti dostaton

vmenu vzduchu

Zvranie
plameom,
rezanie
kyslkom

ohrozovanie
zvraa
pri
vdychovan
kodlivn
neiaduce inky
vznikajcich pri
vdychovania kodlivn
zvran
psobenie
aeroslov,
prachov, dymu;

vstup
do
nebezpench
miest kde me
djs k ohrozeniu
osb;
vskyt
nebezpench
miest
na
pracovisku
(na
Mechanizovan
zariadeniach),
a
ktor
mu
automatizovan neiaduci vskyt osb ohrozi
zvracie
v pracovnom priestore bezpenos
pracovisko zariaden
prevdzky, resp.
spolon
spsobi
raz
ustanovenia
zamestnancov;
kontakt
pracovnka
s
pohybujcim sa
zariadenm alebo s
niektorou z jeho
ast;
neznalos
o
prebiehajcich
technologickch

178

vybavi zamestnancov vhodnmi OOPP a

zabezpei ich sprvne pouvanie

vybavi zamestnancov vhodnmi OOPP a

zabezpei ich sprvne pouvanie

nebezpeenstvo ohrozenia osb mus by na

pracovisku a na zariadeniach vyznaen
bezpenostnm znaenm (farby, znaky,
tabuky, sveteln a akustick signly)
bezpenostnm oznaenm
ochrann zariadenia

sa

nenahrdzaj

rizikov miesta pracoviska alebo zariadenia (napr.

pohybliv,
vynievajce,
pri
pohybe
prenievajce pdorysn obrys zariadenia a pod.)
musia by oznaen bu vstranm zafarbenm
alebo vstranou tabukou, prp. znakou
asti zariadenia prevyujce priemern vku
zariaden v okol a asti nad ktormi jazd eriav,
musia by farebne oznaen, prpadne v
najvyom
mieste
opatren
vstranm
bezpenostnm oznaenm (napr. bezpenostnou
farbou alebo svetelnou signalizciou)
ak vertiklny pohyb asti zariadenia presahuje
priemern vku zariaden v okol, okrem
farebnho oznaenia na hornej asti pohyblivho
prvku sa umiestni sveteln signalizcia
na zariadeniach, ktor maj v prci prestvky a
mohol by vznikn dojem, e s vypnut alebo
maj poruchu, sa umiestni sveteln signl, ktor
svieti poas pracovnho reimu

na pri pohybe ast zariadenia danho programom

mus by vylen prtomnos pracovnka vo
vymedzenom nebezpenom priestore

procesoch
pracovisku;

vstup do vymedzenho nebezpenho priestoru

dverami je mon len po stlaen ovldaa
"DVERE"
dvere musia by uzamykaten len zvonku,
zvntra musia ma kuku, ktorou je mon
otvori dvere aj pri uzamknut
uzamknutie dver je signlom pre monos
zapnutia pracovnho cyklu, ale nesmie priamo
spsobi uvedenie zariadenia do chodu
k miestam, kde je potrebn vystpenie pracovnka
do vky viac ako 0,5m mus by vytvoren
bezpen prstup a dostaton priestor pre
potrebn kony
pre vstupy k zvenm miestam prce a pohybu
vyuva schody, rebrky, stpadl a pod.

Zvracie
pracovisko spolon
ustanovenia

pohyb pracovnka,
pri ktorom je
pohyb a prca vo vke ohrozen pdom z
vky
(zven
miesta prce);

poda povahy prce, zabezpei ochranu

pracovnkov proti pdu kolektvnym alebo
osobnm zabezpeenm
zaisti zbradlie na vonch okrajoch zvench
obslunch stanovsk a pod.
zabezpei, aby ochrann a zchytn kontrukcie
boli dostatone pevn a aby bezpene uniesli
predpokladan namhanie
pre zabezpeenie bezpenosti v svislosti s
kontrukciou
a
prevdzkou
ochrannch
prostriedkov, prostriedkov pre vstup k
zvenm miestam prce a pohybu repektova
ustanovenia
legislatvnych
predpisov
a
prslunch STN
vybavi zamestnancov vhodnmi OOPP a
zabezpei ich sprvne pouvanie
zaisti, aby zvracie prce vykonvala iba
spsobil osoba s poadovanou kvalifikciou
pred zvranm obhliadnu pracovisko a vyli
vetky vodiv asti z dosahu zvraa
nepripojova zvrac vodi na zvarenec, alebo
zvrac nstroj, ak je zariadenie pod prdom
nepripevova zvracie vodie na svorkovnicu
zvraky za chodu

Zvranie
elektrickm
oblkom

zasiahnutie
zaisti uzemnenie ochrannm vodiom, izolcie
pokoden elektrick
zvraa el. prdom zvar. kblov
rozvody, prstup k
pri
oblkovom
pred zvranm kontrolova sekundrny okruh
astiam pod naptm
zvran;
zvracieho agregtu
pri manipulcii na svorkch zvracieho zdroja,
zdroj vypn a vykona opatrenia vyluujce jeho
neiaduce zapnutie nepovolanou osobou
vybavi zamestnancov vhodnmi OOPP a
zabezpei ich sprvne pouvanie

179

ZDROJ

NEBEZPEENSTVO

OHROZENIE

pouitie
hadc
pokodench,
zneistench,
nevhodnch pre
dan druh plynu
(nebezpeenstvo
niku
plynu,
pokoden, zneisten
Manipulcia s
vzniku
poiaru,
hadice, nesprvna
hadicami
vznietenia,
manipulcia s hadicami
vbuchu);
vytvorenie tlaku na
hadice pri ich
pretiahnut
cez
prechody
(pokodenie
hadc);

BEZPENOSTN OPATRENIA
POPIS OPATRENIA
pouva sa sm iba hadice, ktor boli schvlen
hadice sa mu pouva len na plyn, na ktor s
uren
hadice sa musia chrni pred pokodenm a
zneistenm mastnotami
pokoden hadice sa nesm pouva

ak je potrebn pri zvran pretiahnu hadice cez

prechody, musia sa chrni krytom odolnm proti
tlaku, alebo sa musia zavesi dostaujcej vke
na vhodnch zvesoch

k faiam pripojova len redukn ventily, ktor

s k tomu uren, skan a vhodn pre prslun
plyn
udriavanie reduknch ventilov v neporuenom
stave a chrni ich pred neistotou a zamastenm

Umiestnenie a
manipulcia s
faami

pokoden redukn
ventil

pouvanie
pokodenho
reduknho
ventilu, nesprvna
manipulcia
s
reduknm
ventilom
(vznietenie
reduknho
ventilu);

pri manipulcii s reduknm ventilom dodriava

stanoven pokyny (pre nasadenie, skku
tesnosti, otvranie reduknho ventilu a i.)
nepouva pokoden redukn ventily
zamrznut redukn ventil sa rozmrazuje len
prikladanm handier namanch do horcej vody
alebo polievanm horcou vodou alebo inm
vhodnm ohrevom
je zakzan rozmrazova zamrznut redukn
ventil plameom alebo horcim predmetom
horiaci redukn ventil je potrebn uhasi
snehovm alebo prkovm hasiacim prstrojom
na udusenie plamea sa mu poui azbestov
rukavice alebo in nehorav ltky

Zvranie
plameom,
rezanie
kyslkom

Zvracie
pracovisko spolon
ustanovenia

pokoden redukn
ventil

nik plynu
pouit
pokodenho
reduknho
ventilu;

udriava redukn ventily v bezchybnom

pri prevdzkyschopnom stave a chrni ich pred
neistotami

nedostaton
pracovn priestor
(zven nmaha
pri
vykonvan
pracovnch
tesn, zke profily,
konov
a
pri
nevhodn usporiadanie
pohybe
pracoviska
pracovnka);
vznik
tesnch,
zkych profilov,
pritisnutie,
zachytenie, nrazy

180

nepouva pokoden redukn ventily

po pripojen reduknho ventilu na tlakov fau
vykona skku tesnosti spoja
dostaton pracovn a manipulan priestor
pracoviska umonenie bezpenho vkonu prc
(na zvranie, zostavovanie zvarkov, prsun
materilu, nastavovanie zariadenia, drbu,
manipulciu a upevnenie flia na plyn) bez
prekok v prstupe a bez zaujmania fyziologicky
namhanch polh
na trval vkon prce jednho zvraa mus by
najmenej 15 m3 vonho nezastavenho priestoru
a najmenej 2 m2 vonej podlahovej plochy
(okrem odkladacch plch a spojovacch ciest)
poda povahy zvraskch prc

obsluhy;
nraz, resp. stret
obsluhy s okolm z
dvodu
nevhodnho
umiestnenia
pracoviska;
nevhodn
umiestnenie
ovldaov,
oznamovaov pre
signalizciu, resp.
pouitie
v
mimoriadnych
situcich;

asti zariadenia rozmiestni tak, aby medzi

pohyblivmi celkami pracoviska nevznikli
stiesnen a kolzne miesta
rozvody energi (kble, hadice) nesm vytvra
prekku v prstupovch priestoroch okolo
zariadenia a pri niku osb
prechody na pracovisku musia ma predpsan
rku, pred riadiacimi skriami a rozvdzami
mus by von priestor irok najmenej 0,8m
stanovisko obsluhy zariadenia mus by
umiestnen tak, aby z neho bol dobr vhad na
vrobn proces a signalizan prvky bez zmeny
pracovnej polohy a stanoviska, priom stanovisko
nesmie by vo vymedzenom nebezpenom
priestore
ak to podmienky vrobnho procesu vyaduj,
stanovisko obsluhy mus by chrnen pred
kodlivmi vplyvmi
pracovisko sa mus udriava v poriadku, aby
zvracie zariadenie a prsluenstvo nemohlo by
prinou razu (napr. zakopnutia, skznutia, pdu,
poranenia nstrojmi a pod.)
ak je pracovisko neprehadn, mus by vybaven
oznamovami sstredenmi na jednom mieste a s
dobre viditenmi informciami zo stanoviska
obsluhy
ohrozenie chodu zariadenia preaenm alebo
poruchou zariadenia mus by zretene
signalizovan
vizulne,
akusticky
alebo
obidvoma spsobmi
oznamova mimoriadnych, poruchovch a
havarijnch stavov mus byt' viditen zo
vetkch miest pracoviska, na ktorch sa obsluha
pohybuje. Tieto stavy mus zrove signalizova
aj sluchov oznamova, priom hladina signlu
mus by o 10 dB (A) vyia ako prpustn hladina
hluku
ovlda na ndzov zastavenie, resp. vypnutie
vetkch potrebnch funkci v havarijnej situcii
mus by umiestnen na vetkch ovldacch
miestach na stanovisku obsluhy alebo v jeho
tesnej blzkosti, mus by ahko dosiahnuten,
priom dva ovldae nesm by vo vej
vzdialenosti ako 4 m. Poda potreby sa tie
umiestni dovntra vymedzenho nebezpenho
priestoru
ovlda na ndzov zastavenie (CENTRALSTOP) sa umiestni vo vke do 1,4 m od podlahy
m os zvisl alebo mierne sklonen pod uhlom
20 k obsluhe a pri umiestnen nad 1,4 m je os
tlaidla vodorovn
ovldae na ndzov zastavenie sa tvarom a
farbou zvraznia a odlia poda postupnosti
preruovanch innost

181

ZDROJ

NEBEZPEENSTVO

OHROZENIE

BEZPENOSTN OPATRENIA
POPIS OPATRENIA

Zvranie
elektrickm
oblkom

Mechanizovan
a
automatizovan
zvracie
pracovisko spolon
ustanovenia

psobenie
infraervenho,
inky infraervenho,
ultrafialovho
ultrafialovho iarenia
iarenia
poas
zvrania;

zl technick stav
zariadenia

porucha
zariadenia alebo
jeho asti (vznik
nebezpench
situci, ohrozenie
osb);

pri zvran pouva ochrann zvesy a ochrann

tty
vybavi zamestnancov vhodnmi OOPP a
zabezpei ich sprvne pouvanie
porucha zariadenia nesmie vytvori nebezpen
situciu pre zariadenie a jeho okolie. Porucha
mus ma za nsledok okamit zastavenie
innosti zariadenia vypnutm prvodu energie a
zvracieho plynu a signalizovanie poruchy
odstrnenm poruchy sa nesmie zariadenie
samovone uvies do innosti
pri ndzovom alebo bezpenostnom zastaven a
pri poruche zariadenia (mimo obvodov
ovldajcich prietok plynov) sa mus ochrann
plyn privdza tak dlho, ako uruje nvod na
obsluhu
preruenm prvodu energie k vkonovm lenom
nesm vznikn nebezpen pohyby

182

Autori:

Ing. Zuzana Szabov, PhD., prof. Ing. Karol Balog, PhD.,

Ing. Pavol ekan, PhD.,doc. Ing. Richard Kuracina, PhD.

Nzov:

Prruka bezpenosti a ochrana zdravia pri zvran

Handbook of Health and Safety in Welding

Miesto vydania:
Vydavate:
Rok vydania:
Vydanie:
Rozsah :
Edin slo:

Trnava
Materilovotechnologick fakulta STU, Vydavatestvo AlumniPress
2015
prv
182 strn (9,806 AH, poet obrzkov: 43, poet tabuliek:22)
10/AP/2015

ISBN 978-80-8096-220-3
EAN 97880809622203
zverejnen na https://is.stuba.sk