O

OBBSSAAH
H
PREHĽAD UČEBNICE ..............................................................................................................................................................5
Všeobecné kompetencie.Špecifické kompetencie ..........................................................................................................................6
I. ÚVOD DO ŠTÚDIA FYZIKY ..............................................................................................................................................7
Čo to je fyzika? ...................................................................................................................................................................7
Prečo študovať fyziku?........................................................................................................................................................8
Zásady bezpečnosti práce vo fyzikálnom laboratóriu
II. ZÁKLADNÉ POJMY VO FYZIKE ....................................................................................................................................11
II.1. FYZIKÁLNE VELIČINY...............................................................................................................................................11
II.1.1. Fyzikálne veličiny ..................................................................................................................................................11
II.1.2 Fyzikálny jav ..........................................................................................................................................................12
II.1.3 Jednotky merania. ...................................................................................................................................................12
II.1.4 Násobky a diely meracích jednotiek. ......................................................................................................................13
II.2 ZISŤOVANIE HODNÔT FYZIKÁLNEJ VELIČINY....................................................................................................16
II.2.1. Priame meranie dĺžky .............................................................................................................................................16
II.2.2. Priame meranie rozlohy ..........................................................................................................................................21
II.2.3 Nepriame meranie rozlohy .....................................................................................................................................21
II.2.4. Priame meranie objemu ..........................................................................................................................................23
II.2.5. Nepriame meranie objemu......................................................................................................................................24
II.2.6. Priame meranie časového intervalu ........................................................................................................................26
III. MECHANICKÉ JAVY .......................................................................................................................................................31
III.1. POHYB A POKOJ.........................................................................................................................................................31
III.1.1. Teleso. Mobil. Oporný bod. Vzťažná sústava. Pohyb a pokoj. Trajektória...........................................................31
III.1.2. Prekonaná dráha. Čas pohybu ...............................................................................................................................33
III.1.3. Priemerná rýchlosť. Jednotky na meranie.Vlastnosti pohybu (smer, zmysel).......................................................35
III.1.4.a. Priamočiary rovnomerný pohyb. ........................................................................................................................38
III.1.4.b. Grafické znázornenie pohybu .............................................................................................................................40
III.1.5. Uvedenie telesa do pohybu a zastavenie telesa. Priemerné zrýchlenie, jednotka merania.. ..................................45
III.1.6. Prehĺbenie učiva: priamočiary rovnomerne menlivý pohyb. (kvalitatívny opis) ..................................................46
III.2 ZOTRVAČNOSŤ .........................................................................................................................................................51
III.2.1. Zotrvačnosť, všeobecná vlastnosť telies ...............................................................................................................51
III.2.2. Hmotnosť, ako následok zotrvačnosti. Jednotky merania .....................................................................................52
III.2.3 Priame meranie hmotnosti telies. Váženie ............................................................................................................52
III.2.4. Hustota telies, jednotka merania. Určovanie hustoty ............................................................................................53
III.3. INTERAKCIA ...............................................................................................................................................................57
III.3.1. Interakcia, účinky interakcie .................................................................................................................................57
III.3.2. Sila, ako výsledok interakcie. Jednotka na meranie sily. Silomer. ........................................................................59
III.3.3 Príklady síl (tiaž, trecia sila, pružná sila) ...............................................................................................................60
IV. TEPELNÉ JAVY .................................................................................................................................................................69
IV.1. TEPLOTNÝ STAV. TEPLOTA ...................................................................................................................................69
IV.1.1. Teplotný stav. Teplotný kontakt. Teplotná rovnováha..........................................................................................69
IV.1.2. Teplota, meranie teploty, teplotné stupnice ..........................................................................................................69
IV.1.3. Zmena tepelného stavu. Zahrievanie, ochladzovanie (prenos teploty) .................................................................71
IV.2. ÚČINKY TEPELNÝCH ZMIEN ..................................................................................................................................77
IV.2.1. Rozťažnosť/Kontrakcia .........................................................................................................................................77
IV.2.2. Zmena skupenstva .................................................................................................................................................79
V. ELEKTRICKÉ A MAGNETICKÉ JAVY ..........................................................................................................................85
V.1. MAGNETY, INTERAKCIA MAGNETOV, MAGNETICKÉ PÓLY ...............................................................................................85
V.2. MAGNETIZMUS ZEME. KOMPAS. ............................................................................................................................87

3
 V.3. ATÓMOVÁ ŠTRUKTÚRA LÁTOK. ELEKTRIZÁCIA (POKUSNE), ELEKTRICKÝ NÁBOJ............................... 89
V.3.1. Elektrizácia trením................................................................................................................................................. 89
V.3.2. Elektrizácia dotykom. Elektrostatické kyvadlo ..................................................................................................... 91
V.3.3. Elektrizácia indukciou ........................................................................................................................................... 92
V.4. BLESK. ELEKTRICKÝ PRÚD .................................................................................................................................... 94
V.4.1. Elektrická iskra ...................................................................................................................................................... 94
V.4.2. Hrom...................................................................................................................................................................... 95
V.4.3. Blesk ...................................................................................................................................................................... 96
V.5. ZDROJE, SPOTREBIČE, ELEKTRICKÉ OBVODY .................................................................................................. 97
V.5.1. Vodiče a izolanty ................................................................................................................................................... 97
V.5.2. Elektrický obvod ................................................................................................................................................... 98
V.6. VODIČE A ELEKTRICKÉ IZOLANTY ...................................................................................................................100
V.7. JEDNODUCHÝ ELEKTRICKÝ OBVOD. PRVKY OBVODU, ZNAČKY ...............................................................101
V.8. PARALELNÉ A SÉRIOVÉ ZAPÁJANIE ŽIAROVIEK .............................................................................................103
V.8.1. Sériový obvod.......................................................................................................................................................104
V.8.2. Paralelný obvod ....................................................................................................................................................104
V.8.3. Skrat .....................................................................................................................................................................104
V.9. ZÁSADY BEZPEČNEJ PRÁCE PRI ELEKTRICKÝCH ZARIADENIACH ............................................................106
VI. OPTICKÉ JAVY................................................................................................................................................................112
VI.1. . ÚVOD........................................................................................................................................................................112
VI.2. SVETLO: ZDROJE SVETLA; PRIEHĽADNÉ TELESÁ, PRIESVITNÉ,NEPRIEHĽADNÉ ....................................112
VI.2.1. Svetlo .....................................................................................................................................................................112
VI.2.2. Zdroje svetla ..........................................................................................................................................................113
VI.2.3. Priehľadné telesá, priesvitné, nepriehľadné ...........................................................................................................113
VI.3. PRIAMOČIARE ŠÍRENIE SVETLA. RÝCHLOSŤ SVETLA...................................................................................114
VI.3.1. Priamočiare šírenie svetla....................................................................................................................................114
VI.3.2. Rýchlosť svetla....................................................................................................................................................115
VI.4. TIEŇ ............................................................................................................................................................................116
VI.4.1. Rozširovanie učiva. Vznik zatmenia ...................................................................................................................118
VI.5. ODCHÝLKA SVETELNÝCH LÚČOV: ODRAZ A LOM (POKUSNE, KVALITATÍVNY OPIS) ..........................123
VI.5.1 Odraz ....................................................................................................................................................................123
VI.5.2 Lom ......................................................................................................................................................................129
ZOPAKOVANIE UČIVA ........................................................................................................................................................135
ODPOVEDE .............................................................................................................................................................................141
BIBLIOGRAFIA ......................................................................................................................................................................143

4
 PPRREEZZEEN
NTTÁÁCCIIAA U
UČČEEBBN
NIICCEE
Úvod do
Učebnica rešpektuje školské osnovy pre fyziku, 6. štúdia fyziky

ročník, schválené OMEN č. 3393/28.02.2017. Obsahuje Základné

Optické
pojmy vo
šesť statí sústredených do nasledovných lekcií: Úvod do javy
fyzike
štúdia fyziky; Základné poznatky fyziky; Mechanické javy;
FYZIKA
Tepelné javy; Elektrické a magnetické javy; Optické javy. 6.ročník
Učebnica navrhuje štúdium predmetu z vedecko-
Elektrické
Mechanické
výskumného hľadiska, čo predpokladá: výskumný plán, a magnetické
javy
javy
rozbor vedeckých údajov a dôkazov; vedecké vysvetlenie
Tepelné
javov. javy

V učebnici stretnete nasledovné označenia:

Zapamätaj si/ Uzávery / Definície Aktivita
Experimentále aktivity Interdisciplinárne aspekty
LABORATÓRNA PRÁCA
Učebné a samohodnotiace aktivity
Zaujímavosti
Pozor!!!
Súhrn
Na konci každej stati je predstavená schránka so Súhrnom, ktorý obsahuje dôležité vzorce a
definície. Zároveň, jestvuje aj výkres pre zopakovanie, ktorý pomáha žiakom zistiť javy, fyzikálne
veličiny, ich príslušné aplikácie a na využitie nadobudnutých kompetencií pri zostavovaní vlastných
výkresov. Učebnica sa končí zopakovaním učiva, čo zahŕňa celkové opakovanie a uskutočnenie
integrovaných projektov. Na konci je úsek odpovedí k navrhnutým úlohám.
Vzhľadom na vytlačenú verziu, digitálna verzia zahrňuje multimediálne učenie. Táto je označená v
učebnici znakom a doplnené AMII statickým, animovaným alebo interaktívnym.

Každý z nich obsahuje:

AMII statický
• obrázky; výkresy
• grafy
• konceptuálne mapy AMII animovaný AMII interaktivny
• pracovné zošity
• filmy • simulácie pokusov
• protokol
• experimenty • samohodnotiace testy
• zaujímavosti
• rozširovanie učiva
• samohodnotiace testy
• odpovede
• projekty

5
 VŠEOBECNÉ KOMPETENCIE

1. Vedecké a štruktúrne skúmanie, zvlášť experimentálne, niektorých fyzikálnych javov

2. Vedecké vysvetlenie niektorých jednoduchých fyzikálnych javov a ich technických

použití.

3. Vysvetlenie niektorých údajov a informácií dosiahnutých pokusmi alebo z iných

zdrojov, týkajúcich sa jednoduchých javov a ich použití.

4. Riešenie úloh/problematických úloh špecifickými metódami fyziky

ŠPECIFICKÉ KOMPETENCIE

1.1. Uskutočnenie jednoduchých výskumov týkajúcich sa dĺžky, obsahu a času pre zistenie
ich vlastností.
1.2. Používanie registrácie pri pokusoch pre zisťovanie rôznych dĺžok, obsahov, objemov
a času.
1.3. Správne zapisovanie hodnôt veličiny získanej laboratórnymi meraniami
2.1.Zisťovanie fyzikálnych veličín (dĺžky, obsahu, objemu a času) v prírode a v bežných
technických aplikáciách.
2.2. Kvalitatívny opis niektorých fyzikálnych javov týkajúcich sa dĺžky, obsahu, objemu a
času zistených v prírode a bežných technických aplikáciách.
2.3. Rešpektovanie pravidiel určených pre svoju vlastnú ochranu ako i okolia pri
používaní rôznych prístrojov, aparatúry určených na meranie dĺžok, obsahov, objemov a
času.
3.1. Extrapolácia údajov a vedeckých informácií týkajúcich sa dĺžky, obsahu, objemu a
času.
3.2. Zoradenie údajov do tabuliek.
3.3. Zostavovanie jednoduchých uzáverov z uvedených údajov a vlastných úvah o pokuse
týkajúcich sa dĺžky, obsahu, objemu a času.
4.1. Používanie niektorých fyzikálnych veličín (dĺžky, obsahu, objemu a času) pri
odpovediach na cvičenie/úlohy.
4.2. Používanie modelov pri riešení jednoduchých úloh/situačných úloh a
experimentálnych týkajúcich sa dĺžky, obsahu, objemu a času.

6
 I. Úvod do štúdia fyziky
CAPITOLUL I. Introducere în studiul fizicii

Čo to je fyzika?
Sfúkni do mydlovej bubliny a potom pozoruj. Mohol by si ju študovať celý život a tvoriť uzáver za
uzáverom vo fyzike.

(slávne výroky fyzikov – Lord Kelvin)

Urob si mydlovú bublinu a pozorne si ju preštuduj (obr. I.1). Opíš, čo si si všimol a vyvoď uzáver.
.

Obr. I.1

Slovo fyzika pochádza z gréckeho physis, čo znamená príroda. Fyzika je základná prírodná veda,
ktorá študuje existenčné javy hmoty a jej pohybu. Ak uplatníš poznatky z fyziky, budeš môcť vysvetliť
veľkú väčšinu javov, s ktorými sa denne stretávaš.
Pozorovanie a meranie sú základné činnosti vo fyzike. Pozorovaním niektorých prírodných javov
sa vykonávajú laboratórne pokusy v rámci, ktorých sa uskutočňujú merania, čo potom vedú k
fyzikálnym zákonom a matematickým vzorcom, príslušného javu.

7
 Prečo študujeme fyziku?
Fyzika ťa naučí pozorovať, logicky rozmýšľať, experimentovať a tvoriť. Zručnosť, ktorú
nadobudne fyzik je vyhľadávaná zvlášť zamestnávateľmi vrcholovej techniky, v rôznych odboroch:
 Astronómia a astrofyzika (obr. I.2, I.3);
 Lekárstvo (obr. I.4);
 Inžinierstvo (energetika, doprava, stavbárstvo, automatika a počítače, autostrojárstvo,
telekomunikácie, informačná technológia, hydrotechnika (obr. I.5) atď.;
 Šport, umenie, relaxačné aktivity (obr. I.6).

Obr. I.2. Veda neznamená iba štúdium v

knižnici ale aj poznať, rozumieť a niekedy
zasahovať v našom okolí.

Obr. I.3. Originálne myšlienky viedli k

fyzikálnym objavom.

Obr. I.4. Lekárstvo potrebuje fyzikov.

Obr. I.5. Nájsť nové energetické zdroje je

neustálou provokáciou fyzikov!

Obr. I.6. Relaxačné činnosti, športové ako i umenie si brali svoj podiel z
výskumov a objavov fyziky (doprava, rozvoj mikroelektroniky, štúdium
pohybu, štúdium svetla atď.).

Preštuduj si teóriu a potom pokračuj v praxe, ktorá sa zrodila z tejto teórie.

(Leonardo da Vinci)

8
 Zásady bezpečnosti práce vo fyzikálnom laboratóriu

1. Odev musí zodpovedať laboratórnym činnostiam.

•Počas laboratórnych aktivít, nepoužívajte žiadne nevhodné doplnky. Dlhé vlasy musia byť
schytené a gombíky na rukávoch zapnuté.

2. Udržte poriadok na vašom pracovnom stole.

• Na pracovnom stole budú iba prístroje potrebné pre pokus a poznámkový zošit.
• Odstráňte nepotrebné predmety zo stola, na ktorom sa budú vykonávať experimenty.
• Zahláste hocijaké nedopatrenie, prístroj, ktorý je poškodený alebo nefunguje.
• Urobte si poriadok na stole, po skončení hodiny.

3. Pracujte len pod učiteľským dozorom

•Dbajte na pokyny/varovanie učiteľa.
 Laboratórne práce sú najprv schválené učiteľom, a až potom prenechané žiakom, pri každom
laboratórnom stole.
 Hra v laboratóriu je zakázaná.
 Ohláste učiteľovi hocijaký incident, aj vtedy, keď ho považujete za nepatrný.
 Nenechávajte aparatúru bez dozoru počas fungovania.
 Nevykonávajte nepovolené pokusy a nevymieňajte aparatúru. Použite iba prístroje a pomôcky
spomenuté v pracovnom zošite s povolením vyučujúceho. Striktne rešpektujte etapy protokolu
alebo učebnice.
 Nepoužívajte prístroje na iné ciele.
 Potraviny, občerstvenie a žuvačka nie sú povolené v laboratóriu.
 Dávajte pozor na okolie ako i na prístroje, vtedy keď vykonávate experiment. Ak nie ste celkom
istí, radšej sa opýtajte vyučujúceho.

4. Prejavujte maximálnu opatrnosť vtedy, keď pracujete s horúcimi varnými doskami alebo
inou nebezbečnou aparatúrou.
 Ochraňujte si hlavu, vlasy, odev, ruky pred plameňom, zo zahrievaných oblastí. Vypnite tie
ohniská, ktoré práve nepoužívate.
 Ubezpečte sa, že všetky prístroje a ohniská sú vypnuté prv než opustíte laboratórium. Nenechajte
žiadnu varnú dosku alebo iné zahrievacie zariadenie bez dozoru, zvlášť keď je zapnuté.
Počkajte, pokým všetky súčiastky vychladnú a až potom skladujte.

9
 5. Narábajte opatrne aj s elektrickými prístrojmi
 Nepoužívajte elektrické prístroje, bez izolácie.
 Ubezpečte sa, že vaše ruky sú úplne suché, prv než začnete pracovať s elektrickým zariadením.
 Vypnite všetky elektrické zariadenia, v okamihu keď ste skončili s experimentom.
• Žiaci nebudú zapájať prístroje bez dozoru vyučujúceho.
6. Umyte si ruky, vodou a mydlom, na konci každej laboratórnej činnosti.

7. Vyvetrajte laboratórium, prv než odídete.

10
 II. Základné pojmy fyziky
CAPITOLUL II. Concepte de bază în fizică

II.1. FYZIKÁLNE VELIČINY

II.1.1. Fyzikálne veličiny
Príroda je utvorená z telies. Lavica, tabuľa, kniha, zošit, riečne kamene, voda morí a oceánov,
vzduch, Zem, Mesiac, Slnko atď.), všetko sú telesá. Zo všetkých vlastností, ktorými ovplývajú telesá, je
určitá časť takzvaných fyzikálnych vlastností (vzhľad, farba, skupenstvo, deliteľnosť atď.). V pokračovaní
sa budeme zaoberať iba s fyzikálnymi vlastnosťami telies.
Telesá sa charakterizujú svojimi špecifickýmii vlastnosťami, ktoré ich odlišujú od iných, ale jestvujú
aj všeobecné vlastnosti, ktoré majú všetky telesá.
Príklady špecifických vlastností telies: chuť, vôňa, farba, odolnosť v ťahu, vzhľad atď.
Príklady všeobecných vlastností telies:
 telesá sú utvorené z látok;
 telesá zaberajú určitý priestor, zvaný objem;
 telesá sa môžu nachádzať v jednom z troch skupenstiev: pevné, kvapalné, plynné.
Pretože máme tú možnosť aby sme na základe jednej vlastnosti usporiadali telesá v rastúcom
poradí (alebo klesajúcom), rozlišujeme:
 vlastnosti, ktoré nemôžeme využiť na usporiadanie telies: vzhľad, chuť, vôňa atď.
 vlastnosti, ktoré môžeme využiť na usporiadanie telies: dĺžka, objem, hustota atď.

Merateľné fyzikálne vlastnosti telesa sú tie vlastnosti, ktoré môžu byť namerané pomocou nejakého
prístroja a takto telesá môžu byť usporiadané.
Príklad: dĺžka ceruzky je 12 cm, objem vody vvo fľaši je 1 L, hustota vody je 1g/cm3.

Zapamätaj si: Akákoľvek fyzikálna vlastnosť, pri ktorej môžeme niečo zmerať je merateľná
vlastnosť. Merateľná vlastnosť určuje aj fyzikálnu veličinu. Pre fyzikálne veličiny používame značky.
Napríklad, značka používaná pre dráhu je d, značka používaná pre plošný obsah je A, značka
používaná pre čas je t atď.

Preštuduj a zapamätaj si pomocou schémy!

TELESO

Usporiadateľné
Charakteristické vlastnosti Všeobecné vlastnosti Vlastnosti neusporiadateľné
vlastnosti (merateľné)

Tvar, chuť, Utvorené z látok Tvar, vôna, chuť Fyzikálne veličiny

farba

Objem,
skupenstvo Dĺžka, objem, hustota

11
 II.1.2. Fyzikálny jav
Pozorovanie telies v prírode nás vedie k uzáveru, že v určitých podmienkach jeho vlastnosti sa
môžu zmeniť. Tak napríklad, s príchodom jari sa ľad stopí, totiž voda prejde z pevného stavu do
kvapalného, poloha Slnka sa na oblohe mení počas dňa atď.

Uzáver: Fyzikálny jav, alebo fyzikálny proces, vzniká vtedy, keď jedna z fyzikálnych vlastností,
ktorá teleso charakterizuje sa mení v čase.
Zapamätaj si: Fyzikálne javy sú pozorovateľné, merateľné a reprodukovateľné.

Príklady fyzikálnych javov: topenie ľadu, var vody, zmena polohy jedného telesa voči inému (pohyb
telies), zažnutie žiarovky, orientácia ukazovateľa kompasu S – J, vznik dúhy, hlas v mobile, obraz na
televíznej obazovke atď.

Nauč sa a zapamätaj si pomocou obrázkov! Aké fyzikálne vlastnosti sú predstavené na obrázkoch

II.1, II.2 și II.3?

Obr. II.1 Obr. II.2 Obr. II.3

II.1.3. Jednotky merania

Pre zmeranie šírky dlane l (viď obr. II.4), porovnávame ju s rozmerom na
pravítku, označenom d. Spozorujeme, že šírka dlane je 8-krát väčšia než d.
Výsledok porovnávania napíšeme v tvare:
l = 8d
Práve sme uskutočnili meranie dlane, kde d je jednotkou merania.

Uzáver: Merať fyzikálnu veličinu znamená porovnávať s inou hodnotou

takého istého druhu, zvolenou za jednotku merania.
Na meranie šírky dlane (obr. II.4) sme použili:
 jednotku merania: d
 nástroj na meranie: pravítko Obr. II.4
 spôsob merania: porovnávanie

Zapamätaj si: Určovanie jednotiek na meranie sa robí na základe medzinárodných uznesení. Pre
meranie fyzikálnej veličiny musíme určiť:
 jednotku na meranie;
 prístroj na meranie;
 spôsob merania.
Na medzinárodnej úrovni sa ustálilo aby jestvovala jednotná sústava mier a jednotiek na
meranie, zvaná Medzinárodná sústava jednotiek (skrátka, SI). Používa sa v Rumunsku od roku 1960.

12
 Značka Značka
Fyzikálna Jednotka na
fyzikálnej jednotky Prístroj na meranie
veličina meranie v SI
veličiny merania
L meter m pravítko, oceľové
Dĺžka
meradlo, meter
Obsah (rozloha) S meter štvorcový m2 milimetrický papier
Objem V meter kubický m3 odmerka
Trvanie (čas) t sekunda s hodinky, časomer
Rýchlosť v meter za sekundu m/s tachometer

Na vyjadrenie toho, že jednotka merania pre dĺžku v SI je meter sa používa označenie [L]SI = m (Znak
[L]SI čítame „jednotka merania pre dĺžku v SI”), a pre rýchlosť, [v]SI = m/s, a čítame „jednotka merania
pre rýchlosť v SI je meter za sekundu”.

Zapamätaj si: Na vyjadrenie hodnoty fyzikálnej veličiny zapíšeme:

• značku fyzikálnej veličiny;
• číselnú hodnotu;
• jednotku na meranie.

výška 98 cm.
h = 98 cm

Číselná hodnota

Jednotka merania
Značka fyzikálnej
veličiny

II.1.4. Násobky a diely základných jednotiek

Zapamätaj si: Násobok je väčšia jednotka merania než jednotka merania ustálená v SI.

Príklady: Kilometer je násobkom metra, hektometer štvorcový je násobok metra štvorcového.

Zapamätaj si: Dielom nazývame menšiu jednotku na meranie než je jednotka ustálená v SI.
Pre pomenovanie násobkov a dielov sa používajú predpony, ktoré majú svoje značky ako aj svoje
významy.
Predpona Značka Význam Príklady
kilo k 1 000 krát väčšia než jednotka 1 km = 1 000 m
hekto h 100 krát väčšia než jednotka 1 hm = 100 m
deka da 10 krát väčšia než jednotka 1 dam = 10 m
deci d 10 krát menšia než jednotka 1 dm = 0,1 m
centi c 100 krát menšia než jednotka 1 cm = 0,01 m
mili m 1 000 krát menšia než jednotka 1 mm = 0,001 m

13
 Učebné aktivity
Vykonávanie premien jednotiek merania v SI na základe vzťahov medzi násobkami a dielami
1. Premeny medzi násobkami a dielami metra
Použi tabuľku s násobkami a dielami metra z obr. II.5 alebo II.6.
Postup je nasledovný:
1. na začiatku sa musí želané číslo správne zaradiť do tabuľky (obr. II.5 a II.6) vediac, že:
o do každej kolónky sa zapíše iba jediná číslica;
o jednotková číslica sa musí zaradiť do príslušnej kolónky (zakrúžkovaná číslica);
o čiarka sa dá do radu z pravej strany jednotiek;
2. musíme posunúť čiarku z pravej strany na os nových jednotiek (obr. II.5 a II.6);
3. voľné kolónky sa doplňujú nulou (nula za čiarkou sa nezapisuje, a pred čiarku, sa zapisuje iba
jedna nula).
Pozri si príklady na obr. II.5 a II.6.
27,5 dam = 27 500 cm 25,3 cm = 0,0253 dam

Obr. II.5 Obr. II.6

Zapamätaj si:
 Ak meníš vyššiu jednotku na nižšiu musíš násobiť mocninami desiatky – ekvivalentné s posunom
čiarky doprava.
 Ak meníš nižšiu jednotku na vyššiu musíš deliť mocninami desiatky – ekvivalentné s posunom
čiarky doľava.
Môžeš sa pokúsiť o tieto premeny aj v mysli ak si zapamätáš poradie násobkov a dielov, podľa
uvedených tabuliek, a dokážeš sledovať, v ktorom smere a o koľko štvorčekov (číslic) musíš posúvať
čiarku aby sa dostala k novej jednotke.
2. Premeny medzi násobkami a dielami štvorcového metra
Použi tabuľku s násobkami a dielami metra štvorcového (m2) (obr. II.7 alebo II.8), kde každej
jednotke merania patria dve kolónky (počet kolónkov sa rovná mocnine, v ktorej sa nachádza meter).
Postupuj rovnako, ako v tabuľke venovanej metru, s tým rozdielom, že v tomto prípade jednotková
číslica musí byť zaradená na pravej strane kolónky, prislúchajúcej začiatočnej alebo konečnej jednotke
(obr. II.7 alebo II.8).
Sleduj uvedené príklady.
37,2 dam2 = 37 200 000 cm2

obr. II.7

14
 5 322 dm2 = 0,005322 hm2

Obr. II.8
3. Premeny medzi násobkami a dielami metra kubického
Použi tabuľku s násobkami a dielami metra kubického (m3) (obr. II.9 alebo II.10) kde každej
jednotke merania v tabuľke budú prislúchať tri kolónky (ich počet je rovnaký s mocninou, na ktorej sa
nachádza meter).
Postupuj ako v predošlých prípadoch.
Prezri si príklady z obr. II.9 alebo II.10.
78,2 dam3 = 78 200 000 dm3

Obr. II.9

9 342 cm3 = 0,00000000934 hm3

Obr. II.10

Zapamätaj si: 1 dm3 = 1 L (liter)

Tabuľka z obr. II.11 ti pomôže vykonať premeny medzi násobkami a dielami litra.

Samovyhodnotiace cvičenie
Vykonaj uvedené premeny.
1) 250 dam = ? cm 9) 3 456 mm2 = ? cm2
2) 0,8924 km = ? cm 10) 345 cm2 = ? m2 Prever či, pri premieňaní, si rešpektoval etapy
3) 0,123 dm = ? m 11) 47 352 cm3 = ? m3 zadané učebnou aktivitou:
1) Či si urobil správnu tabuľku s násobkami a dielami
4) 1,234 hm = ? dm 12) 0,00234 km3 = ? m3 prislúchajúcu k použitým jednotkám merania;
5) 2,53 dam = ? mm 13) 0,374 dam3 = ? cm3 2) Či si zaradil správne pôvodnú číslicu do tabuľky;
6) 403,7 cm2 = ? m2 14) 238 L = ? m3 3) Či si posunol čiarku správne.
7) 23,5 dam2 = ? dm2 15) 7,89 L = ? mm3
8) 0,987 hm2 = ? m2
15
 II.2. URČOVANIE HODNOTY FYZIKÁLNEJ VELIČINY
II.2.1. Priame meranie dĺžky
Jednotka na meranie dĺžky je meter.
Porovnávanie je proces priameho merania.
Časť z prístrojov použitých na priame meranie sú znázornené na obr. II.12.

pravítko Koliesko na
meranie
vzdialeností

Zvinovací Krajčírskymeter
Pásové me
meter

Posuvné
meradlo
Mikrometer

Obr. II.12

Dráhy môžu byť zmerané aj nepriamo zvlášť pre objekty, ku ktorým sa nemôžeme dostať, hrboľaté
pozemky, močariny alebo pozemky pokryté vodou.
Niektoré postupy používané na priame meranie dĺžok ako napríklad optické, súvisiace s
priamočiarym šírením svetla. Čítanie dráh sa koná na digitálnych obrazovkách. Na obr. II.13 sú
znázornené prístroje používané na nepriame meranie.

Distometer GPS
Laserový
lúč

Stanica na
topometrické
meranie
Telemeter

Obr. II.13

16
 Mobilný telefón môže byť premenený na prístroj pomocou, ktorého budeme môcť vykonávať
priame alebo nepriame meranie dĺžok (Obr. II.14).

Výška Vzdialen.
Eiffelovej po
veže Eiffelovu
vežu (m)

Obr. II.14
LABORATÓRNA PRÁCA
Pracovná metóda na meranie dĺžok pravítkom
Ako merať dĺžky pomocou pravítka?
Na meranie dĺžky ceruzky použijeme ostupňované pravítko.
Postup merania predpokladá porovnávanie.
Zmeraj viackrát dĺžku ceruzky a dbaj pritom, aby si pri každom meraní meral správne, rešpektuj
pokyny z obr. II.15. Následne, spracuj experimentálne údaje, ktoré si si zapisoval do tabuliek pokusných
údajov ako je napríklad tá z obrázku II.16.

-Všímaj si pozorne – Polož hrot ceruzky

pravítko aby si si
pred nulový dielik.
uvedomil, na ktorej
strane sú jednotky – Pozeraj kolmo na
merania, ktoré chceš pravítko pri hrote
použiť. ceruzky
Urč aká je vzdialenosť – Nepozeraj bočne,
medzi dvomi malými pretože neprečítaš
susednými dielikmi správne dielik na konci
a vzdialenosť medzi ceruzky.
dvomi väščími susednými
dielikmi

Obr. II.15
Spracovanie experimentálnych údajov
Predpokladajme, že si si zaznačil z pravítka nasledovné hodnoty:
L = 9,8 cm; L = 9,7 cm; L = 9,7 cm; L = 8,5 cm; L = 9,9 cm; L = 9,8 cm.
Urob si tabuľku ako je na obr. II.16.
Najprv napíš titul tabuľky: Tabuľka experimentálnych údajov. Nasledujúci rad bude predstavovať
Hlavičku tabuľky. Táto obsahuje značky fyzikálnych veličín ako i jednotky merania použité pri
meraniach. Ako sme označovali:
– č. m. znamená číslo merania;
– L je nameraná dĺžka;
– Lpriemerná je priemerná dĺžka;

17
 – L je absolútna chyba;
– (L)priemerná je priemerná absolútna chyba.

Tabuľka experimentálnych údajov

1) Č.m. 2) L (cm) 3) Lmedie (m) 4) (L) (cm) 5) (L)medie (cm)

Obr. II.16

POZNÁMKY:
 Do kolónky 1) zapíšete, zvisle, zhora nadol, čísla 1, 2, 3, ... Tieto zodpovedajú vaším meraniam
(pozri obr. II.17).
 Do kolónky 2) sa zapíšu číselné hodnoty nameraných dĺžok (bez značky a jednotky na meranie,
pretože tieto sú zapísané v hornom štvorčeku kolónky – pozri obr. II.17). Je možné, že sa zjavia aj
hodnoty úplne odlišné od ostatných(v našom prípade L = 8,5). Aj tieto hodnoty zapisujeme, ale neskôr
ich vylúčime, pretože predstavujú hrubé chyby (pozri obr. II.17).
 V kolónke 3) je zapísaná priemerná dĺžka (Lpriemerná), ktorá predstavuje aritmetický priemer dĺžok
z kolónky 2) – beztoho aby sme brali do úvahy hrubé chyby. Aritmetický priemer sa rovná pomeru medzi
súčtom všetkých dĺžok a počtom všetkých meraní – bez hrubých chýb.
Pre uvedený príklad:
Lmedie  (9,8  9, 7  9, 7  9,9  9,8) / 5  48,9 / 5  9, 78 (cm)
Do kolónky 3) sa zapíše hodnota 9,78 (pozri obr. II.17).
 V kolónke 4) sa zapisuje rozdiel medzi dĺžkou jedného určovania a priemernou dĺžkou: L = L –
Lpriemerná alebo L = Lpriemerná – L (1)
podľa vyššej číselnej hodnoty.

Zapamätaj si: L sa volá absolútna chyba a merá sa tiež v cm.

Grécke písmenko ∆ (delta) je značka ktorá, zapísaná pred fyzikálnou veličinou, predstavuje rozdiel
medzi hodnotami fyzikálnej veličiny.

Pre uvedený príklad:

– pri určovaní 1, L = 9,8 – 9,78 = 0,02 (cm);
– pri určovaní 2, L = 9,78 – 9,7 = 0,08 (cm)... a tak ďalej.
(Pozri obr. II.17.)
 V kolónke 5) (L)priemerná je absolútna priemerná chyba, ktorá predstavuje aritmetický priemer a
abolútnych chýb (aritmetický priemer hodnôt z kolónky 4).

Zapamätaj sie: (L)preiemerná sa volá absolútna priemerná chyba a merá sa tiež v cm.

Pre uvedený príklad:

(L)priem = (0,02 + 0,08 + 0,08 + 0,12 + 0,02)/5 = 0,32/5 = 0,064 (cm)
Teraz máme všetky údaje a hodnoty potrebné pre doplnenie tabuľky obr. II.16. Dostaneme
výslednú tabuľku ako na obr. II.17.

18
 Tabuľka experimentálnych hodnôt
1) Nr. det. 2) L (cm) 3) Lmedie (m) 4) (L) (cm) 5) (L)medie (cm)
1 9,8 0,02
2 9,7 0,08
3 9,7 9,78 0,08 0,064
4 8,5 ...
5 9,9 0,12
6 9,8 0,02
Obr II.17

Po doplnení tabuľky experimentálnymi hodnotami, zapíšeme výsledok merania, použijúc ten istý
počet desatinných čísel. Hodnotu zapisujeme s dvoma desatinnými číslami, zaokrúhlením.

Zapamätaj si: Výsledok určovania = priemerná hodnota ± absolútna priemerná chyba

L = Lpriem ± (L)priem

Pre náš príklad: L = 9,78 cm ± 0,06 cm

Tento výsledok nás upozorňuje, že skutočná hodnota je niekde v intervale od:
9,78 cm – 0,06 cm ≤ L ≤ 9,78 cm + 0,06 cm
9,72 cm ≤ L ≤ 9,84 cm
Zdroje chýb
Z obr II.15 vyplýva, že pri meraniach sa niekedy dopustíme chýb, zvaných chyby merania. Zdroje
omylov môžu byť: nepresnosť meracieho prístroja, nesprávne čítanie pokynov prístroja, nepozornosť
alebo nezručnosť toho, kto merá atď. Prítomnosť chýb pri rôznych meraniach je bežná, a preto pre
získanie, čo najpravdivejšieho skutočného výsledku, zopakujeme meranie, a potom experimentálne údaje
spracujeme, podľa návodu.

Učebné aktivity
1) Doplň diagram podobný tomu z obr. II.18, v ktorom hlavná činnosť je meranie dĺžok, pravítkom.

Čo som urobil?

Čo som si všimol? Čo bolo ľahké?

Aktivita

Aké uzávery som vyvodil? Čo bolo ťažké?

Obr. II.18

19
 2) Žiak pomeral z akejsi knihy, dĺžku jednej strany a našiel tieto hodnoty:
16,5 cm, 16,4 cm, 16,6 cm, 15,3 cm, 16,4 cm, 16,5 cm, și 16,6 cm.
Použi tieto hodnoty, doplň tabuľku s experimentálnymi hodnotami, podľa
uvedeného modelu z obr. II.16, a urč veľkosť nameranej strany.
3) Zmeraj viackrát (aspoň päťkrát) vzdialenosť medzi palcom a malíčkom
vtedy, keď je tvoja dlaň naširoko roztvorená (ako na obr. II.19).
Znázorni pomocou tabuľky a doplň experimentálnymi údajmi (podľa vzoru Obr. II.19
z obr. II.16) a napíš výsledok merania.
(Použi pracovnú techniku na meranie dĺžok pravítkom, predstavenú v lekcií).
4) A. Kalibrácia kroku
Spôsob, akým môžeš odmerať dĺžku kroku sa nazýva kalibrácia kroku. Urobí sa to takto: nájdi
vodorovnú plochu, po ktorej sa budeš môcť pohybovať po priamej čiare.
 Nameraj pásovým meradlom vzdialenosť (d), ktorú si prekonal potom, čo si prešiel určitý počet
krokov (n) a (poznač si kriedou vrchol topánky pri odchode a pri príchode);
d
 Dĺžka kroku bude L  ;
n
 Doplň tabuľku experimentálnymi údajmi;
č. m. d (m) n L (m) Lpriem (m) L (m) (L)priem (m)

 Zapíš si výsledok merania;

 Vymenuj zdroje chýb.
4) B. Použijúc priemernú hodnotu svojho kroku, urč dĺžku a šírku športového terénu školy.
5) Zisti aj priemer1 vlákna podľa už známeho postupu uvedeného na obr. II.20.

Obr. II.20

Vypracuj REFERáT LABORATÓRNEJ PRÁCE (PROTOKOL) s rubrikatúrou:

a) potrebné pomôcky;
b) teoretická časť práce (spresnite namerané veličiny a vzorec
priemeru vlákna vzhľadom na tieto hodnoty);
c) spôsob práce (opíš podrobný spôsob práce);
d) tabuľku experimentálnych údajov (obsahuje kolónky nameraných jednotiek, a tie s hodnotami
priemeru vlákna ako aj iné kolónky potrebné pre určenie výsledku merania a);

1. Priemer kruhu, je každý úsečka, ktorý má dva okrajové body na kružnici a a prechádza stredom kružnice
1
Diametrul unui cerc reprezintă orice segment care are ca extremități două puncte de pe cerc și trece prin centrul cercului.
20
 e) výsledok meraní;
f ) zdroje chýb.

II.2.2. Priame meranie plochy

Plošný obsah ukazuje na akej rozlohe sa šíri. Označuje sa písmenami A alebo S.
V SI, jednotka merania obsahu je meter štvorcový ([S]SI = m2). Používajú sa aj násobky a diely
metra štvorcového.
Priame meranie obsahu sa robí pomocou milimetrického papiera. Na tomto, sú narysované tenučké
čiary, zvislé a vodorovné, ktoré oddeľujú 1 mm štvorčeky – s plochou 1 mm2 – a hrubšie čiary, ktoré
oddeľujú 1 cm štvorčeky – s plochou 1 cm2.

Obsah listu môže byť Obsah listu sa určí s veľkou

Na milimetrickom presnosťou spočítaním štvorčekov
papieri možno porovnaný s počtom
štvorčekov o strane 1 cm, obsahu1 cm2 a tých s obsahom 1
napočítať mm2 a mm2 ( červené oblasti )
cm2 pokryté ktoré pokrývajú viac než
S = 14 cm2 + 1 372 mm2 =
obrysom listu. polovicu z obrysu listu.
= (14 + 13,72) mm2 =
Ostatné oblasti (červené)
= 27,72 cm2
neberieme do úvahy.
S = 29 cm2

Obr. II.21
Pracovná metóda na priame zmeranie plochy
Doplňte tabuľku s experimentálnymi údajmi, podobnú uvedenej:
Č. m. S (cm2) Spriem (cm2) ∆S (cm2) (∆S)priem
2

Napíšeme výsledok v tejto podobe:

S = Spriem ± (∆S)priem (2)

II.2.3. Nepriame určovanie plochy

Nepriame meranie plochy, v prípade pravidelných geometrických útvarov, sa robí liniárnym
meraním rozmerov a používaním vzorcov.
Slovo „rozloha” sa niekedy používa na vyjadrenie plochy. Preto sa niekedy označuje s A alebo S.
Obsahy bežných geometrických útvarov sa vypočítajú podľa vzorca obsahu, potom čo sme si namerali
príslušné rozmery (viď uvedenú tabuľku).

21
 Geometrický útvar Vzorec obsahu

Obdĺžnik šírka
dĺžka

Rovnobežník výška
dĺžka

Pravouhlý odvesna 1
trojuholník odvesna 2

Akýkoľvek strana
trojuholník príslušná výška

Učebné aktivity
1) Viackrát zmeraj (najmenej päťkrát) obsah na výkrese z obr. II.22. Zvislé
a vodorovné čiary sú narysované vo vzdialenosti 1 cm.
Doplň, tabuľku experimentálnymi údajmi podobnú uvedenenej a zapíš
výsledok merania.
2) Urč plochu učebnice fyziky, zmeraním jej dĺžky (L) a šírky (ℓ). Urob 5
rôznych meraní pre L a pre ℓ; potom doplň tabuľku s experimentálnymi údajmi,
podobnú doluuvedenej; zapíš si výsledok meraní.
Obr. II.22

č. m. L (cm) ℓ (cm) S = L · ℓ (cm2) Spriem (cm2) ∆S (cm2) (∆S)priem (cm2)

3) Na obr. II.23 je narysovaný trojuholník ABC, ktorý má dve kolmé strany

C (1)
(AB  AC), zvaný pravouhlý. O každú stranu trojuholníka je pripevnený jeden
štvorec. (2)
Ak použiješ uhlomer a pravítko, zostroj v tvojom zošite 5 obrázkov ako na A B
obr. II.23, tak aby strany AB a AC mali rôzne hodnoty (ľubovoľné). (3)
Vypočítaj, pre každý prípad, obsah štvorcov (1), (2) și (3) a nájdi
súvislosť medzi nimi. Urč vzťah medzi stranami pravouhlého trojuholníka ABC. Obr. II.23

Nauč sa riešiť úlohy pomocou vzorcov!

Príklad
Obdĺžnik má dlžku 242 mm a šírku 4,5 dm. Vypočítaj obsah obdĺžnika v cm2 a v m2.

22
 Riešenie
L = 242 mm = 24,2 cm 1) Zapíš si údaje úlohy, použijúc značky fyzikálnych veličín, číselné hodnoty a
ℓ = 4,5 dm = 45 cm jednotky nameranie. Zapíš si aj text úlohy.
S = ? (cm2, m2) 2) Urob potrebné premeny (vyjadri známe veličiny vo vhodných jednotkách).
S=L∙ℓ 3) Zapíš si vzorec pre udanú veličinu.
S = 24,2 cm ∙ 45 cm = 4) Číselne nahraď veličiny, zo vzorca a vykonaj číselné výpočty. Nezabudni
= 1 089 cm2 = 0,1089 m2 pridať aj jednotku na meranie.

Samohodnotenie
Vypočítaj uvedené úlohy použijúc
vzorce pre obsahy.
1) Poľnohospodársky pozemok má tvar
trojuholníka. Jedna strana tohto
trojuholníka má 0,5 hm, a výšku
2 dam. Vypočítaj obsah pozemku
v m2.
2) Aký obsah má kachlička
štvorcového tvaru o strane 45 cm?
Vyjadri obsah v m2.
Prever, či pri riešení samohodnotiacich úloh- si
rešpektoval všetky etapy:
1) napísal si údaje úlohy a použil si značky fyzikálnych
veličín;
2) premenil si jednotky merania na tie najvhodnejšie;
3) zapísal si vzorec požadovanej veličiny;
4) nahradil si číselnými hodnotami a vypočítal si;
5) k číselnému údaju si pridal aj jednotky na meranie.

II.2.4. Priame meranie objemu

Jednotka na meranie objemu v SI je meter kubický: [V] = m3.
Meranie objemu kvapaliny pomocou odmerného valca (odmerky) sa koná porovnávaním.

LABORATÓRNA PRÁCA
Pracovný postup

Všimni si pozorne odmerku a nájdi:

‒ Jednotky na meranie a maximálny objem: 250 mL (mililitrov);
‒ Teplotu, pri ktorej je tento zápis urobený: 20C.

Vypočítaj najmenší objem prislúchajúci jednému dieliku

10 dielikov (minimálny objem medzi dvomi čiarkami za sebou):
‒ 10 dielikov = 20 mL;
‒ čiže, 1 dielik = 2 mL.
minimálny objem (v), ktorý načítame touto odmerkou bude
v = 2 mL
Obr. II.24

23
 Voľný povrch kvapaliny je
trochu zakrivený – vyšší pri
dotyku kvapaliny so stenami
odmerky.
Súsreď oči na úroveň
voľného povrchu kvapaliny
a prečítaj objem pri jej
základe. V = 206 mL Nenakláňaj odmerku!
Ak je odmerka
Odmerka musí byť položená na naklonená, neprečítaš
vodorovnej ploche (na stole). správne objem.
Obr. II.25 Obr. II.26

Meranie objemu tuhého telesa metódou zmeny hladiny

kvapaliny v odmerke.
1) Nalej vodu do odmerky a prečítaj si objem. Pomenujme ho
začiatočný objem Vi (na obr. II.27, Vi = 146 mL).
2) Ponor pozorne tuhé teleso do vody.
184 mL
3) Úroveň vody sa zvýšila. Nový objem považujeme za
146 mL
výsledný objem Vf (na obr. II.28, Vf = 184 mL).
4) Výsledný objem predstavuje súčet medzi začiatočným
objemom vody a objemom telesa ponoreného do vody:
Vf = Vi + Vteleso (3)
Čiže: Vteleso = Vf – Vi
Vteleso = 184 mL – 146 mL = 38 mL Obr. II.27 obr. II.28

Denivelácia kvapaliny zodpovedá objemu telesa.

5) Zopakuj aspoň päťkrát úkony z 1), 2), 3) și 4) so stálym zmieňaním začiatočného objemu (Vi)
vody v odmerke.
6) Vypracuj a doplň tabuľku s experimentálnymi údajmi ako v uvedenom prípade:

Č. m. Vi (cm3) Vf (cm3) Vcorp (cm3) (Vcorp)priem (cm3) (∆Vteleso) (cm3) (∆Vteleso)priem (cm3)

7) Zapíš si výsledky merania:

Vteleso = (Vteleso)priem ± (∆Vteleso)priem (4)

II.2.5. Nepriame určovanie objemu

Meranie objemu nepriamou metódou, v prípade pravidelných geometrických útvaroch,
sa robí liniárnym meraním rozmerov a použitím vzorcov, z tabuľky predstavenej na obr. II.29.

24
 Geometrický útvar Vzorec na výpočet objemu

Štvorec ℓ ℓ = strana V = ℓ3
ℓ ℓ
V = Szákladňa ∙ h
Kváder L = dĺžka
Szákladňa = ℓ ∙ L
h ℓ = šírka
teda:
ℓ h = výška
L V=ℓ∙L∙h
Obr. II.29

Učebné aktivity Čo som urobil

1) Urob diagram podobný tomu z obrázka II.30, v ktorom
hlavnou aktivitou bude zisťovanie objemu tuhého telesa Čo bolo ťažké? Čo som si všimol?
používaním odmerky. Predstav, pred triedou takýto diagram Aktivita
v podobe plagátu.
2) Urč, objem učebnice fyziky, po viacnásobnom
nameraní dĺžky (L), šírky (ℓ) a výšky (h) učebnice.Zopakuj
merania aspoň päťkrát. Zapíš si údaje do tabuľky, podľa Čo bolo ľahké? Aké uzávery
daného modelu. Použi vzorec pre kváder. Doplň tabuľku som vyvodil?
údajmi a zapíš výsledky merania.
Obr. II.30
3 3
čČ. m. L (cm) ℓ (cm) h (cm) V (cm ) Vpriem (cm ) ∆V (cm3) (∆V)priem(cm3)

3) Na obr. II.31 je predstavená odmerka, v ktorej sa

nachádza kvapalina, pred a po ponorení guľôčky.
a) Akú hodnotu má minimálny objem medzi dvomi
dielikmi?
b) Napíšte hodnoty fyzikálnych veličín, prečítaných
pomocou odmerky.
c) Použi vzorec, na určovanie objemu guľôčky a potom
vypočítaj tento objem. Obr. II.31
Samohodnotenie
Vypočítaj uvedené úlohy pomocou Pre vyriešenie samohodnotiacich úloh prever, či si
vzorcov pre obsahy a objemy.. rešpektoval nasledovné etapy:
4) Vypočítaj objem kocky o strane 0,5 hm. 1) zapísal si si údaje a použil si značky fyzikálnych
Vyjadri tento objem v SI. veličín;
5) Uvažujme, o miestnosti dlhej 40 dm, 2) premenil si jednotky merania na najvhodnejšie;
širokej 0,5 dam a vysokej 350 cm. 3) zapísal si vzorec;
Vypočítajte objem vzduchu z tejto 4) nahradil si veličiny s ich číselnými údajmi a potom si
miestnosti a vyjadrite ho v litroch. vyriešil úlohu;
2
6) Odmerka má obsah základne 50,24 cm a 5) k číselnému výsledku si pridal aj jednotku merania.
výšku 150 mm. Vypočítaj: objem odmerky.
(Pokyn: V = A · h.)

25
 II.2.6. Priame meranie časového intervalu
Poznáme javy, ktorými ľudstvo prešlo od jeho začiatkov až po súčasnosť a tieto javy možno
usporiadať chronologicky, na časovú os (viď obr. II.32).

V
rebríčku
rozvoja
si aj ty
Vznik Zeme vznik Vznik prvých Prvé DNK/vznik Poslední niekde
hydrosfíéry molekúl Obdobie pred- Obdobie bielkovín pre univerzálni tu .
potrebných životu RNK RNK život predkovia
4,5 4,2 4,2-4,0 ⁓4,0 ⁓3,8 ⁓3,6 ⁓3,6-prezent
Čas (vyjadrený v miliárdoch rokov)
Pôvod života na Zemi
Obr. II.32

Aby sme javy usporiadali chronologicky, musíme zmerať čas,

Môžeš využiť aj
ktorý ubehol od istého javu.
mobil na meranie
času
Zapamätaj si: jednotka merania času v SI je sekunda ( t SI  s ).

Zapamätaj si: prístroje na meranie sú hodinky, stopky atď. Obr. II.33

LABORATÓRNA PRÁCA
Priame meranie periódy kyvadla
Malé, ale ťažké teliesko, ktoré je naviazané na konci vlákna, tvorí
kyvadlo (obr. II.34). Vlákno zavesené na vodorovnom podstavci.
Ak vychýlime vlákno z jeho rovnovážnej polohy, a potom
uvoľníme, kyvadlo sa bude pohybovať napravo a naľavo, čiže začne Rovnovážna
kmitať. poloha
Perióda (T), doba kmitu je čas, za ktorý teleso uskutoční úplný
kmit, čiže čas, za ktorý prebehne dráhu ABCBA (viď obr. II.34).
Potrebné pomôcky: kyvadlo, stopky. A C
B
Ak za čas t vykoná N úplných kmitov, vtedy perióda (T) sa
t
vypočíta zo vzťahu: T = (5)
N Obr. II. 34

Spôsob práce:
 vychýľme teleso z rovnovážnej polohy (poloha A);
 uvoľníme teleso a pohneme stopky;
 Zmeráme čas (t), za ktorý sa teleso vráti počtom N-krát do bodu A (N môže mať rôzne hodnoty:
N = 10, N = 15, N = 20 ...atď);

26
  zopakujte 5-krát, udávajte pre N rôzne hodnoty;
 Doplňte tabuľku s experimentálnymi údajmi, podobnú uvedenej;
Č. m. N t (s) T = t/N (s) Tpriem (s) T (s) (T)priem (s)

 napíšte výsledok meraní: T = Tpriem± (T)priem (6)

Zaujímavosti
 Rimania nazývali predpoľudňajšie hodiny ante meridiem (pred
poludním), a tie popoludňajšie, post meridiem. Dnes, ich označujeme skratkou
a.m. a p.m. a rozumieme doobedu a poobede.
 Prvé atómové hodiny boli zostrojené v roku 1949 v Spojených
Štátoch Amerických, ale neboli dostatočne presné. V roku1955, vo Veľkej
Británií, Louis Essen (obr. II.35, sprava) a Jack Parry (obr. II.35, zľava)
zostrojili prvé atómové hodinky, na základe cézia 133 (obr. II.35). Obr. II.35
 Najpresnejšie hodinky na svete, známe pod menom Cold Atomic
Clock in Space, strácajú jednu sekundu za 1 miliárd rokov.
 Pred 129 rokmi, 13 októbra 1884, delegácia z 25 krajín sa stretla vo
Washingtone a zhodla sa na jednotke merania času, celosvetove uznaného
ako platného, s prípadnými miestnymi úpravami, podľa časového posunu.
Dohodou ustálili, že ako referenčný čas bude čas nultého poludníka – GMT
(Greenwich Mean Time)–poludník, ktorý prechádza štvrťou Greenwich z
Londýna.
obr. II.36

Učebné aktivity
Vyriešené úlohy. Výkony s jednotkami času
1) 2h 35 min 30 s + 1 h 45 min 40 s = 3 h 80 min 70 s = 3 h 81 min 10 s = 4 h 21 min 10 s
2) 4 h 13 min 23 s – 2 h 28 min 35 s = 3 h 73 min 23 s – 2 h 28 min 35 s =
= 3 h 72 min 83 s – 2 h 28 min 35 s = 1 h 44 min 48 s

Učebné a samohodnotiace aktivity

1) Istý mladý človek spal od 14:25:30 až do 17:5:45.
Za aký čas oddychoval? (pokyn: pre preverenie, prezri si všetky etapy práce).
2) Vlak odchádza zo stanice o t1 = 8 h 15 min 20 s, a dostane sa na najbližšiu stanicu o t2 = 10 h 25
min, stojí t3 = 10 h 30 min 40 s a na nasledovnú stanicu sa dostaví o t4 = 12 h 30 min 55 s.
Napíš si vzorce a vypočítaj:
a) za aký čas vlak stál, od okamihu odchodu, až pokým sa nedostal v poradí, na ďalšiu stanicu;
b) za aký čas sa pohyboval vlak, od okamihu odchodu, až pokým sa nedostal na nasledovnú stanicu,
v tomto poradí.
3) Anka si vypočítala, že do prázdnin je ešte 9 dní, 8 hodín a 16 min.
Premeň tieto hodnoty na správne jednotky v SI.
4) Vyjadri 0,3 minút v sekundách.
27
 5) Vykonaj nasledovné premeny:
12 dní = ………………… min
54 600 s = ……………….. hodín
320 dní = ……………….. rokov
6) Na hladine jazera rastú lekná, takým tempom, že každý deň plocha pokrytá leknami sa
zdvojnásobí. Zistili, že celá plocha jazera sa pokryje od pondelka do piatku.
Za aký čas sa pokryje štvrtina z rozlohy jazera?
7) Hodiny sú upravené „podľa rádia” o 16:00. Na druhý deň, pri „presnom čase” 12:00, hodinky
ukazujú 12:10.
Akú hodinu budú ukazovať tie naše hodiny o 16:00, na tretí deň?
8) Mobilný telefón môže byť použitý ako komunikačný prostriedok, aj ako
stopky pre športové preteky alebo na preverenie presného času!
Prever, tvoj vlastný mobil/tablet, jeho možnosť zistiť presný čas, nastavenie
poplašnej funkcie, funkciu stopiek, časový posun.
Zisti telefónom/tabletom presný čas pre tvoje mesto alebo iné mestá tak z
krajiny ako i z celého sveta.
9) Použijúc aj iné hodiny, urč časový interval medzi dvomi po sebe obr. II.37
nasledujúcimi tlkotmi tvojho srdca.
Preto, zisti na ľavej ruke miesto, kde cítiť tlkot srdca, potom údery počítaj (N)
za 1 minútu.
Zopakuj tento výkon viackrát.
Zapíš získané údaje do tabuľky.
60s
Č. m. N t  Tpriem (s) t (s) tpriem (s)
N
Obr. II.38
Vypočítaj a napíš výsledok v tvare: t = tpriem ± (t)priem
Interdisciplinárne aktivity
Pozorne si preštuduj výkres a splň nasledovné požiadavky:
1) Zisti, čo najviac pojmov preštudovaných v stati „Základné pojmy
fyziky” a zapíš si do dvojich poznámok.
2) Zaznač si do zošita aspoň tri prístroje, ktoré sa zjavujú na výkrese,
a ktoré môžu byť použité na meranie fyzikálnych veličín.
3)Poznač si v zošite fyzikálne veličiny, ktoré možno zmerať
pomocou prístrojov z bodu 2).
4) Zapíš si do poznámok aj jednotku merania, pre každú zistenú
fyzikálnu veličinu.
5)Vypracuj krátku esej, do ktorej zahrnieš, čo najviac pojmov
naštudovaných v stati „Základné poznatky fyziky”.
6) Všetko znázorni výkresom, ktorým by si vyjadril, čím viacej pojmov z tejto naštudovanej časti.
Prezentuj svoj výkres aj pred kolegami. Dbaj na vyjadrovanie, používaj vedecký slovník, s mnohými
technických podrobnosťami.

Súhrn
 Fyzikálne veličiny sa zapisujú pomocou značiek (L, S, V, t).
 Pri meraní fyzikálnej veličiny musíte spresniť: jednotku na meranie, prístroj, spôsob merania.

28
  Na vyjadrenie hodnoty fyzikálnej veličiny musíš zapísať: značku fyzikálnej veličiny, číselnú
hodnotu, jednotku na meranie.
 Jednotky merania sú ustálené na základe medzinárodných dohôd ([L]SI = m, [S]SI = m2, [V]SI =
m3, [t]SI = s) a môžu sa používať aj násobky a diely týchto jednotiek.
 Priame určovanie fyzikálnej veličiny sa robí: opakovaným meraním a spracúvaním
experimentálnych údajov (získavanie priemernej hodnoty, absolútnej chyby, zodpovedajúcej každému
meraniu a stredným chybám) a potom sa zapisuje výsledok určovania.
 Výsledok experimentálneho určovania spočíva vo vyjadrení intervalu, v ktorom je skutočná
hodnota a nameraná hodnota (napríklad: Lpriem ̶ (L)priem  L  Lpriem+ (L)priem).
 Fyzikálna veličina môže byť určená nepriamo pomocou vzorcov.

Samohodnotiace aktivity
Použi diagramy na zopakovanie naučených pojmov.
1) Urob diagram (náčrt) podobný
uvedenému na obr. II.39, v ktorom hlavná vlastnosť 1
téma bude: vlastnosť 6 vlastnosť2
a) dĺžka;
b) obsah; Téma
c) objem; vlastnosť 3
vlastnosť 5
d) čas.
Predstav,pred triedou tvoj diagram vlastnosť 4
vo forme plagátu (alebo na počítači).
obr. II.39

Pokyny: Podľa vybratej témy, môžeš pridať alebo ubrať z vlastností (veci naučené o fyzikálnej
veličine) alebo pridať niektoré špecifické vlastnosti (môžeš rozviť diagram, do podoby strapca). Zahrň do
diagramu, čím viacej vedomostí, ktoré si sa naučil o fyzikálnej veličine.
2) Zaznamenaj na časovej osi, dôležité údaje z dejín merania:
a) dĺžok; b) času.
Predstav v triede takúto časovú os
Pokyny: Použi rôzne zdroje informácií (knihy o dejinách vedy, články z internetu atď.). odporúča sa
aby prezentácia obsahovala obrázky alebo výkresy vo forme plagátov alebo urobenú na počítači.

Rôzne jednotky merania pre dĺžku, obsah, objem a čas

3) Urob nasledovné premeny a vyjadri výsledok v Jednotkovej Sústave:
a) 0,0253 hm + 5 dam + 340 cm + 890 mm = ?
b) 560 cm2 + 0,025m2 + 47690 mm2 = ?
c) 2 L + 12 dm3 + 0,01 m3 = ?
d) 450 dL + 78034 mL = ?
e) 2 h 30 min 45 s – 1 h 45 min 55 s = ?
4) Usporiadaj v rastúcom poradí uvedené fyzikálne veličiny:
a) 2 cm2; 0,35 m2 ; 0,015 dam2; 49 dm2; 162 mm2;
b) 3 cm3; 0,75 m3; 25 L; 39 dm3; 185 mm3.

29
 Využi naštudované pojmy v bežnom živote.
5) Vymenuj aktivity z bežného života, kde budeš môcť použiť
pojmy a metódy naučené v tejto stati.
6) Beztoho aby si použil uhlomer, alebo pravítko nájdi metódu
znázorniť úsečky rovnakej dĺžky ako je úsečka z obr. II.40.
Opíš použitú metódu a nakresli v zošite 3 úsečky, rovnakej
dĺžky ako je tá na obrázku, ale v rôznych polohách. Obr. II.40
7) Urč šírku jedného hárku papiera z učebnice fyziky použijúc pravítko so stupnicou v
milimetroch:
a) Opíš spôsob práce;
b) Znázorni tabuľku s experimentálnymi údajmi aj s výsledkom merania.
8) Máš pravítko, ktorého stupnica bola čiastočne zotretá (obr II.41).
Beztoho aby si použil iné pravítko, nájdi nejakú metódu zmerať dĺžku ceruzky z uvedeného
obrázka .
Opíš použitú metódu a zaznač dĺžku ceruzky.

obr. II.41

9) Nakresli do zošita, pomocou šablóny, mapu

Rumunska a poznač si na mape body, ktoré predstavujú
mestá București, Iași, Galați, Botoșani, Satu Mare a
Drobeta-Turnu Severin (ako na obr. II.42). Vzdialenosť
Galați – Iași je priamka dlhá 193,53 km. Vypočítaj:
a) novú mierku mapy;
b) vzdialenosť Botoșani – Drobeta-Turnu Severin;
c) vzdialenosť București – Satu Mare na priamke.
Pokyny: Mierka mapy predstavuje pomer medzi
nameranou vzdialenosťou na mape a vzdialenosťou v
teréne, obe vyjadrené v tých istých jednotkách na meranie.
10) Výsledky, získané pri meraní objemu telesa sú: 12,5 cm3, 12,8 cm3, 12,6 cm3,
14,1 cm3, 12,4 cm3.
Znázorni tabuľku experimentálnych údajov a doplň všetky kolónky potrebné pre zistenie objemu
telesa. Napíš celkový výsledok pre objem telesa.
11) Z kocky o strane 9 cm sa vyrežú menšie kocky o strane 2 cm.
Koľko takýchto kociek dostaneme?
12) Odmerka je naplnená vodou až tak, že presahuje najvyšší dielik.
Ako budeš postupovať, aby si určil celkový objem vody v odmerke, a pritom máš iba hárok papiera
a ceruzku?
13) Ako budeš postupovať pri určovaní objemu tuhého telesa, ktoré ponoríme do neostupňovanej
odmerky, ak máš pritom iba injekčnú ostupňovanú striekačku a fixku?
14) Čo urobíš, ak budeš musieť priniesť zo studne 6 L vody a máš dve nádoby 4 L a 9 L?

30
 III. Mechanické javy
II. FENOMENE MECANICE

III.1. POHYB A POKOJ

Náš život je iba pohyb. București - Dielo Nultý Kilometer

(aforizmus Michela de Montaigne) Miesto kde sa nachádza Kilometer 0 bol ustálený topografmi,
ktorí zhotovili prvé mapy nezadlho po príchode Karola I (1866).
Dielo bolo zhotovené v 1938 a reštaurované v 1998.

III.1.1. Teleso. Mobil. Oporný bod. Vzťažná sústava. Pokoj a pohyb.Trajektória

Teleso nepatrných rozmerov vzhľadom na veľkosť dráhy
alebo vzdialenosť, v ktorej sa nachádzajú iné telesá sa môže
znázorniť bodom zvaným hmotný bod (obr. III.1).
Hmotný bod v pohybe se sa volá mobil.
Auto na hradskej môže predstavovať hmotný bod, pretože jeho
rozmery sú veľmi malé (zanedbateľné) v porovnaní s prekonanou
dráhou.
Auto nemôže byť považované za hmotný bod vtedy, keď je
zaparkované, pretože jeho rozmery v porovnaní s parkoviskom nie
sú zanedbateľné.
Obr. III.1
Motocyklista z obr. III.2 je v pohybe alebo v pokoji?
Motocyklista je v pohybe vzhľadom na stromy na Zemi a je v pokoji
vzhľadom na sedadlo motocykla.

Uzáver: Pri určovaní pohybového alebo pokojového stavu telesa

musíme spresniť teleso voči, ktorému sa pohyb odohráva.
Obr. III.2

Zapamätaj si:
Oporný bod (oporné teleso) je predmet vzhľadom, na ktorý sa opisuje pohyb.
Vzťažná sústava je utvorená zo vzťažného telesa, ku ktorému sa pridajú meracie prístroje pre
dráhu a čas.
Teleso je v pohybe vtedy, keď si mení polohu voči vzťažnej sústave.
Teleso je v pokoji vtedy, keď si nemení polohu voči vzťažnej sústave.
Čiže, predmet môže byť v pohybe vzhľadom na určitú vzťažnú sústavu a zároveň v pokoji
vzhľadom na inú vzťažnú sústavu.

31
 Zapamätaj si: Pohyb je relatívny, čiže od neho závisí zvolená vzťažná sústava.
Niekoľko príkladov:
Skúmané teleso Stav pohybu Oporný bod
Človek, na autobusovej zástavke je v: pokoji Zem
pohybe Autobus, ktorý sa blíži k zástavke
Žiak, ktorý sedi v lavici je: pokoji Zem
pohybe Slnko
Športovci A i B bežia rovnako rýchle. pokoji Športovec B
Športovec A je: pohybe Zem

Zapamätaj si: Opísaná krivka mobilom v pohybe, vzhľadom na vzťažnú sústavu, voláme
trajektória (obr. III.3)

Trajektória môže byť:

 priamočiara – po priamke – napríklad, priamočiara trajektória auta vzhľadom
na Zem (obr. III.4);
 Krivočiara – po krivke – napríklad, krivočiara trajektória guľôčky vzhľadom
na Zem (obr. III.5);
 kruhovitá – je to špeciálny tvar krivky – napríklad, kruhovitá trajektória
kabínky vzhľadom na Zem (obr. III.6). Fig. III.3

Obr. III.4 Obr. III.5 Obr. III.6

Poznámka: Vtedy, keď sa vzťahujeme na pohybový stav nejakého telesa musíme spresniť vzťažnú
sústavu.

Učebné aktivity
1) Na základe vlastných, denných postrehov ako i nadobudnutých vedomostí, porozmýšľaj nad
dvomi príkladmi na základe, ktorých by si dokázal, že teleso môže byť hmotným bodom za určitých
podmienok a nemôže byť považované za hmotný bod za iných okolností.
2) V súhrne toho, čo si sa naučil v minulej lekcií, doplň voľné miesta v nasledovných tvrdeniach:
 Pohyb jedného telesa nemožno určiť beztoho, aby sme ustálili .......................
 Loď nemôže byť považovaná za .................. vtedy keď kotví v prístave.
 Ak, po určitom čase, teleso A si nemení polohu vzhľadom na teleso B, hovoríme, že A je v .........
voči B.
 Strom na Zemi je v .................. voči Slnku.
 Lovecký pes urobí prieskum na základe vôni a...............úlovku.

32
 3) Na koleso bicykla, v pohybe sa pripevnilo červené svetielko (viď obr III.7).
Znázorni trajektóriu lampy voči: a) osi kolesa; b) hradskej.
Po nakreslení, predstav uzávery, týkajúce sa preštudovanej časti.
Pokyny: Urob si z papiera malé koliesko a označ niekde na pokraji červenú
bodku. Rozkotúľaj ho pozdĺž pravítka, ktoré je položené na hárku papiera a znázorni
trajektóriu bodu.
Obr. III.7

III.1.2. Prekonaná dráha. Čas pohybu

Aby sme určili prekonanú dráhu, mobilom, Obr. III.8. Mapa
na trajektórií musíme ustáliť bod, voči ktorému okruhu
budeme merať všetky vzdialenosti. Formula 1
Zapamätaj si: Bod, vzhľadom na ktorý sa
merajú všetky dráhy sa nazýva začiatok dráhy (obr.
III.8).
V prípade ciest, tento bod je pomenovaný
nultý kilometer. Vzdialenosti, vzhľadom na nultý Miesto štartovania = začiatok dráhy
kilometer sú označené míľnikmi (obr. III.9).
A
A
45 km
A
75 km
0 km

B
C
A
Obr. III.9

Poznámka: Začiatok dráhy sa určí ľubovoľne, podľa konkrétnej situácie. Napríklad: žiak, ktorý ide
do školy, prejde určitú dráhu vzhľadom na svoj dom. (táto sa stane začiatkom dráhy), v prípade športovej
súťaže, začiatok dráhy je štartová čiara atď. (obr. III.8).

Zapamätaj si: Poloha mobilu na trajektórií predstavuje vzdialenosť zo začiatku dráhy mobilu
nameraného na trajektórií.
Na obr. III.9 začiatok dráhy predstavuje nultý kilometer z lokality A. Označme písmenom x začiatok
dráhy až po určitý bod na trajektórií.
V bode B, mobil sa nachádza na 45 km od A – označíme xB = 45 km.

Zapamätaj si: Dráha prekonaná mobilom je dĺžka cesty prekonaná ním (označujeme s d alebo ∆x).
Príklad: Dráha prekonaná mobilom medzi B a C po trajektórií je:
d = ∆x = xC – xB (1)
čiže d = 75 km – 45 km = 30 km

33
 Nesmieš si pomýliť polohu mobilu na trajektórii s prekonanou dráhou.
Aby sme lokalizovali určitý okamih v čase, musíme ustáliť začiatok času.

Zapamätaj si: Začiatok času je okamih vzhľadom, na ktorý meramé všetky časové intervaly.
Začiatok časového intervalu budeme voliť ľubovoľne, podľa konkrétnej situácie, v ktorej sa
nachádzame.
Príklady
 V určitý deň, začneme čas merať od polnoci– nultá hodina – okamih, ktorý bude predstavovať
začiatok časového intervalu.
 Pre športovú súťaž, začiatok času je začiatok štartu, totiž okamih, v ktorom pohneme stopky.

Zapamätaj si: Okamih (alebo hodina) kedy sa určitý dej odohrá, predstavuje časový interval
nameraný od začiatku času, až po uvažovaný dej (okamih označíme písmenom t).
Čas pohybu (označený ∆t) je časová veličina, počas ktorej sa pohyb vykonáva.
Nech je t1, okamih, v ktorom začne pohyb mobilu a t2 okamih, v ktorom sa pohyb mobilu končí.
Doba trvania pohybu je:
∆t = t2 – t1 (2)

Zapamätaj si: Grécke písmeno ∆ (delta) zapísané pred fyzikálnou veličinou je značka, ktorá
udáva rozdiel medzi výslednou hodnotou veličiny a jej začiatočnou hodnotou. Teda:
∆t = tvýsledná – tzačiatočná = t2 – t1

t1 = 9 h 5 min
Musíš jasne odlišovať okamih času (t) a čas pohybu
(∆t) (obr. III.10)
Príklad ∆t = t2 – t1 = 10 min
Autobus odchádza zo stanice A o 9:05 a prichádza na
stanicu B o 9:15. Označíme:
 Okamih odchodu z A: t1 = 9 h 5 min;
 okamih príchodu do B: t2 = 9 h 15 min; t2 = 9 h 15 min
 čas pohybu: ∆t = t2 – t1 =
= 9 h 15 min – 9 h 5 min = 10 min. Obr. III.10

Učebné aktivity a sebavyhodnotenia

1) Rozlišuj polohu mobilu po trajektórií od prekonanej dráhy mobilu a respektíve okamih času od
času trvania deja. V zátvorke, pri každom tvrdení, si poznač, či sa jedná o polohe mobilu, prekonanej
dráhe,o okamihu času, trvania deja a označ veličinu.
Použi uvedený príklad.
Exemplu: Musím zostúpiť na stanici, ktorá sa nachádza na 124 km od Temešváru. (Poloha na
hradskej: x = 124 km.)
a) Cyklista sa nachádza na 35 km od București. (...................................................................)
b) Vlak odchádza o 2 a 30 min zo stanice Sinaia. (......................................................)

34
 c) Divadelné predstavenie trvalo 2 hodiny. (........................................................................)
d) Moje auto má najmenšiu spotrebu paliva na 100 km. (........................................)
2) Hodina, kedy začína medzinárodný futbalový zápas, ktorý ty sleduješ v Lisabone je 20 h 30 min
a 22h 30 min v Bukurešti.
Spresni, ktorý je začiatok času, v týchto dvoch lokalitách, a vysvetli, prečo sú odlišné hodiny,
začiatku zápasu, v týchto dvoch lokalitách.
3) Auto prechádza popred míľnik 110 km o 13 h 20 min a dostane sa pred míľnik 146 km o 13 h 50
min.
a) Zapíš si údaje úlohy.
b) Vypočítaj čas pohybu.
c) Vypočítaj aj prekonanú dráhu.
Pokyny: Pre sebavyhodnotenie, prever, či si správne označil, a či si použil tie správne vzorce.
4) Človek, ktorý sa pohol z A, kráča 30 m smerom na východ, potom 60 m na západ, následne 90
m severne a, konečne, 50 m južne, až dojde do bodu B.
Použi pravítko a predstav v mierke, cestu prekonanú týmto človekom.
Vypočítaj, prekonanú dráhu touto osobou, a urč jeho dráhu vzhľadom na začiatočnú polohu (dráha
je vzdialenosť od začiatočnej polohy až po výslednú polohu ).
Pokyn: nameraj, pravítkom vzdialenosť AB a použi mierku na zistenie veľkosti dráhy AB.

III.1.3. Priemerná rýchlosť. Jednotky merania. Charakteristiky rýchlosti (smer, zmysel)

Definícia: Priemerná rýchlosť (vm) mobilu je fyzikálna veličina, ktorá sa rovná podielu medzi
prekonanou dráhou (d) a časom (∆t).
d Δx
vm = alebo v m = (3)
Δt Δt
Zapamätaj si: Priemerná rýchlosť nie je vždycky aritmetickým priemerom rýchlostí mobilu.
Jednotku merania pre rýchlosť dostaneme zo vzťahu (4), v ktorom sa zapíše jednotka merania pre
každú fyzikálnu veličinu. Teda:
 d SI m (4)
[ v m ]S I = =
 Δ t SI s

Jednotka merania rýchlosti v SI je meter za sekundu (m/s).

Definícia: Jeden m/s je priemerná rýchlosť mobilu, ktorý prekoná dráhu jeden meter za čas jedna
sekunda.
Zapamätaj si: vzťahy medzi rýchlosťou, prekonanou dráhou a časom:
d d
v ; d  v  t ;  t  .
t v
Približné hodnoty niekoľkých priemerných rýchlostí:
Teleso-proces Rýchlosť
(m/s)
Tichý pád snehových vločiek 0,2
Človek – normálny krok 1,5

35
 Okamžitá rýchlosť predstavuje rýchlosť mobilu v určitom okamihu.
Príklad: Vtedy, keď auto prekoná 240 km za 3 h, priemerná rýchlosť počas
jeho pohybu je 80 km/h. To predsa ale neznamená, že auto si zachovalo rýchlosť 80
km/h, počas celého pohybu. Skutočne, rýchlosť, prečítaná vodičom na rýchlomeri
palubnej doske auta, bola medzi 30 km/h a 110 km/h. Rýchlosť tachometra je Obr. III.11
okamžitá rýchlosť auta.

Definícia: Rýchlomer je prístroj, ktorý ukazuje okamžitú rýchlosť pohybu auta (obr. III.11).

Učebné aktivity
Vyriešené úlohy. Výkon premien jednotiek merania v SI na základe vzťahov medzi násobkami a
dielami.
Vyjadrovanie rýchlosti v rôznych jednotkách merania.
Premena z km/h na m/s
km 1 000 m 1 m 1
1 km/h = 1 · =1· =1· · = m/s
h 3 600 s 3, 6 s 3, 6
Premena z m/s în km/h
1
km
m 1 000 1 1 km
1 m/s = 1 · =1· =1· · · = 3,6 km/h
s 1 1 000 3 600 h
h
3 600

Zapamätaj si:
: 3,6
km/h m/s
Rýchlosť vyjadrená v km/h sa vydelí na 3,6 aby sme vyjadrili jej hodnotu v
m/s. × 3,6
Rýchlosť vyjadrená v m/s sa vynásobí s 3,6 aby sme vyjadrili jej hodnotu v
km/h.

Charakteristiky rýchlosti (smer, zmysel, veľkosť)

V praxe, keď sa vzťahujeme na rýchlosť, bude nás zaujímať jej veľkosť a
orientácia.
Orientácia rýchlosti je udaná smerom a zmyslom.
Pri minigolfe, hráč môže zaradiť loptičke určitú rýchlosť v rôznych
smeroch (pozri obr. III.12). Rýchlosť môže mať smery (A), (B) alebo (C).

Definícia: Smer rýchlosti je priamka, po ktorej sa pohybuje mobil v Fig. III.12

určitom okamihu.
Zapamätaj si: V určitom smere, zmysel ukazuje, na ktorý okraj priamky
smeruje mobil. Smer má dva zmysly (obr. III.13). Teda:
• Na Autostráde Slnka, sú dva zmysly premávky: smerom na Konstancu
alebo na Bukurešť;
• v zvislom smere rozoznávame dve možnosti „hore” a „dolu”. Fig. III.13

36
 Zapamätaj si: Rýchlosť mobilu sa charakterizuje:
• veľkosťou (číselnou hodnotou a jednotkou na meranie);
• smerom;
Orientáciou
• zmyslom;
• oporným bodom.
Rýchlosť sa znázorňuje úsečkou ohraničenou na jednom konci bodkou a na druhom šípkou.
Veľkosť úsečky je priamoúmerná s veľkosťou rýchlosti (obr. III.14).

Zmysel rýchlosti je znázornený šípkou.

Veľkosť rýchlosti (vA) je úmerná vA vB

s veľkosťou úsečky.

Pôsobisko vA

Smer rýchlosti je daný smerom B

úsečky.
Obr. III.14
A

Obr. III.15. Obe autá sa posúvajú v tom istom smere aj zmysle. Auto A má
väčšiu rýchlosť než auto B (vA > vB).

Obr. III.16. Na priamočarej trajektórii Obr. III.17. Po krivočiarej trajektórií smer

smer rýchlosti je neustále ten istý. rýchlosti sa mení od bodu k bodu.

Učebné aktivity a samohodnotiace

1) Na obrázku III.18 sú predstavené svetové strany, rýchlosti troch N
mobilov a použitá stupnica (jednej úsečke pripadá rýchlosť 10 km/h).
Upresni charakteristiky rýchlostí v2 a v3 podľa príkladu z v1. (Napríklad: v3
v1 má smer Sever-Juh, zmysel na Juh a veľkosť bude 10 km/h.)
2) Viac áut prechádzajú po vodorovnej hradskej znázornenej na
obrázku III.19. s nasledovnými rýchlosťami: v1 = 5 m/s smerom k A, v2 = 18 km/h v2
E V
smerom k B, v3 = 54 km/h smerom k A v4 = 20 m/s smerom k A a v5 = 72 km/h
smerom k B. v1
a) Premeň všetky rýchlosti na m/s. S
A B Obr. III.18

Obr. III.19

37
 b) Znázorni podčiarknuté rýchlosti orientovanými úsečkami, v mierke. Sleduj príklad z obr. III.20.

2 km/h
v2 15 km/h
5 m/s 5 km/h v1
v1 v2 v1
v1
v2
Obr.III.20 Obr. III.21.a) Obr. III.21.b) obr. III.21.c)

3) Porovnaj rýchlosti v1 și v2 z obrázkov III.21.a), III.21.b) a III.21.c), berúc do úvahy ich

charakteristiky.

III.1.4.a. Priamočiary rovnomerný pohyb

Zapamätaj si: Rovnomerný priamočiary pohyb je pohyb, pri ktorom trajektória je priamka a číselná
hodnota rýchlosti je konštantná.
Poznámka: V priamočiarom rovnomernom pohybe:
 Teleso prekoná rovnaké časti za rovnaké časové intervaly;
 Rýchlosť mobilu (v) sa rovná v každom okamihu priemernej rýchlosti;
 v = konštantná, čiže si zachováva veľkosť, smer a zmysel.
v
Motorkár má priamočiary rovnomerný M0 M1 M2 M3 M4 M5
pohyb (v = constant).
M1, M2, ...M5 predstavujú polohy motor-
kára v rovnakých časových okamihoch

Obr. III.22

Uvedený obrázok ti d d
v=? v
pomôže ľahšie si ∆t t
Zastri neznámu
zapamätať vzťahy d fyzikálnu veličinu a
medzi rýchlosťou,
v ∆t hneď uvidíš jej vzorec . d = ? d = v · t
dráhou a časom v ∆t
pohybu. d d
t = ? t 
v v
Obr. III.23

Učebné aktivity
 Používanie značiek fyzikálnych veličín a ich príslušných vzorcov
 Výpočet hodnôt fyzikálnych veličín, použijúc údaje a naštudované zákony
 Riešenie jednoduchých úloh
Príklad 1
Za aký čas mobil, ktorého rýchlosť je 2 m/s prekoná dráhu 0,2 km?

38
 Riešenie
d = 0,2 km = 200 m; Napíš údaje úlohy pomocou značiek fyzikálnych
v = 2 m/s veličín a premeň jednotky merania do SI.
d d
v  t  Zapíš si vzorec pre uvedenú veličinu.
t v
200 m Nahraď číselne a nezabudni na jednotky merania.
t  = 100 s = 1 min 40 s
2 m /s Potom urob číselné výpočty.

Príklad 2
Bicyklista sa posúva priemernou rýchlosťou 5 m/s, a o 15 hodine prejde popred míľnik, ktorý ukazuje
52 km. Bicyklistov dom sa nachádza pri míľniku, na ktorom je zaznačené 67 km. Urč hodinu, kedy sa
cyklista dostal domov.
Riešenie
v = 5 m/s = 5 · 3,6 km/h = 18 km/h Vypíš si údaje úlohy pomocou značiek fyzikálnych
t1 = 15 h, x1 = 52 km, x2 = 67 km veličín a premeň na vhodné jednotky.
Začiatky dráh x1, t1 x2, t2
Urob si náčrt úlohy a označ na výkrese dané veličiny
ako i hľadané veličiny.
d, t

d = x2 – x1
x  x1 
d d  t  2  Využi výkres aj známe vzorce. Urob algebrické výpočty
v  t   v 
t v (bez číselných nahradzovaní) aby si dostal výsledný
 t  t 2  t1  vzorec žiadanej veličiny.
x 2  x1 x  x1
 t 2  t1   t2  2  t1
v v
67 km  52 km 15 h
t2   15   15 h 
km 18
18 Urob číselné nahradzovanie a zapíš aj jednotky
h
merania. Následne urob aj číselné výpočty.
15  60 min
  15 h  15 h 50 min
18

Príklad 3
Cyklista sa pohyboval rýchlosťou v1 = 12 km/h za 2 minúty, rýchlosťou v2 = 24 km/h za
6 minút a rýchlosťou v3 = 48 km/h za 2 minúty. Vypočítaj: a) celkovú dráhu prekonanú cyklistom v
uvedenom časovom intervale; b) priemernú rýchlosť cyklistu v uvedenom časovom intervale.
Riešenie
12 km
v1  12 km/ h   0, 2 km/min
60 min
24 km Napíš údaje úlohy pomocou značiek
v2  24 km/h   0, 4 km /min
60 min fyzikálnych veličín a premeň na vhodné
48 km jednotky merania, ak je to nutné.
v3  48 km / h   0,8 km / min
60 min
t1 = 2 min; t2 = 6 min ; t3 = 2 min

39
 dd11,, tt11 dd22,, tt22 dd33,, tt33
Urob si náčrt úlohy a označ na výkrese
dané veličiny ako i hľadané veličiny.
ddtotal
total, tttotal
total

a) dtotal = d1 + d2 + d3 (conform desenului) Využi výkres aj známe vzorce. Urob

d1 = v1 ∙ t1; d2 = v2 ∙ t2; d3 = v3 ∙ t3  algebrické výpočty (bez číselných
 dtotal = v1t1 + v2t2 + v3t3 nahradzovaní) aby si dostal výsledný
vzorec žiadanej veličiny
km km
b) d total  0, 2  2 m in  0, 4  6 m in  Napíš údaje úlohy pomocou značiek
m in m in
fyzikálnych veličín a premeň na vhodné
km
 0, 8  2 m in  4, 4 km jednotky merania, ak je prípad.
m in
d d total
vmedie  total  Zopakuj posledné dve etapy.
ttotal t1  t2  t3
4, 4 km km
vmedie   0, 44 = 26,4 km/h
2 min + 6min + 2min min

Učebné aktivity a sebavyhodnotenie

1) Vlak prekonal dráhu 45 km medzi dvomi stanicami za 50 min.
Aká je priemerná rýchlosť vlaku vyjadrená v km/h a m/s?
2) Motocyklista sa nachádzal o 10-tej pri míľniku 20, a o 10 aj 50 min pred míľnikom 80.
Vypočítaj priemernú rýchlosť motocyklistu vyjadrenú v km/h a m/s.
3) Cyklista sa pohybuje rýchlosťou 5 m/s za čas 2 h.
Akú dráhu prekonal cyklista?
4) Motocyklista sa pohybuje rýchlosťou 54 km/h. Za aký čas prejde dráhu 18 km?
5) Auto odchádza z Bukurešti o 10 h 30 min a prichádza do Galacu o 13 h 50 min.
Vieme, že vzdialenosť București – Galați je 240 km, vypočítajte:
a) čas, za ktorý sa auto dostalo do cieľa, vyjadrený v minútach;
b) rýchlosť auta vyjadrená v km/min a m/s.
6) O 8 h 20 min auto prechádza popred míľnik s nápisom 30 km, a o 9 h 50 min sa auto nachádza
pred míľnikom s nápisom 111 km.
Vypočítajte:
a) dráhu, ktorú auto prekonalo medzi týmito dvoma míľnikmi;
b) čas, za ktorý trval pohyb auta medzi míľnikmi;
c) priemernú rýchlosť auta.

III.1.4.b. Grafické znázornenie pohybu

Obr. III.24 nám ukazuje ako sa pohybuje motocyklista:
 trajektória je priamočiara;
 rýchlosť má vodorovný smer a zmysel, vpravo;
 mobil prekonáva rovnaké dráhy (M0M1 = M1M2 = M2M3 = M3M4 = M4M5) za rovnaké časové
intervaly (∆t = 5 min), čiže rýchlosť mobilu je konštantná.

40
 Obr. III.24

Grafické znázornenie pohybu motocyklistu z obr. III.24

1) Urobí sa tabuľka, do ktorej sa zapíšu okamihy času a príslušné polohy mobilu (pozri obr. III.25).
t (min) 0 5 10 15 20 25
x (km) 10 15 20 25 30 35
Bod na trajektórií M0 M1 M2 M3 M4 M5
Obr. III.25
2) Znázornia sa osi.
Osi sú kolmé priamky, jedna vodorovná a jedna zvislá. Vodorovná os je abscisa, x-ová a zvislá os je
y-ová os (pozri obr. III.26). Obe osi sa znázorňujú na milimetrickom papieri alebo na štvorčekovom
papieri.
3) Označia sa osi.
 Priesečníkom osí je O = začiatok každej osi.
 Abscisa je časová os.
 Kalibrujeme os, čiže vyberieme vhodnú stupnicu na zápis časových hodnôt, a to z tabuľky na
obr. III.25.
 Označíme os, čiže, na okraji, sa zapíše t (min) (pozri obr. III.26).
 Y-ová os je dráhová os(na tejto osi sa zapisujú polohy mobilu).
 kalibrujeme, čiže vyberieme vhodnú stupnicu, ktorá nám umožní zadať hodnoty x z tabuľky.
 Označíme os, čiže, na okraji, sa napíše x (km) (pozri obr. III.26).
 Stupnice musia byť zvolené tak, aby graf bol veľký – aby zabral asi polovicu strany zošita.
4) Na grafe sa označí každý jeden bod z tabuľky predstavenej na obr. III.25.
Uvažujme okamih t (napríklad t = 10 min) a príslušnú polohu mobilu (x = 20 km) (pozri obr.
III.25):
 pri číselnej hodnote t (napríklad t = 10 min) narysujeme, zvislú priamku, (pozri obr. III.26);
 pri číselnej hodnote x (napríklad x = 20 km) narysujeme, vodorovnú priamku (pozri obr. III.26);
 priesečníkom týchto dvoch nabodkovaných priamok je bod na grafe so súradnicami (t, x).
Pokračujeme , podľa uvedeného modelu, pokým nezavedieme graficky všetky body z tabuľky III.25.
5) Znázorníme graf pohybu tak, že pospájame body, ktoré sme si prv naznačili (obr. III.26)

41
 x (km)
Graf
pohybu
30

20 Bod, pre ktorý

Dráhová t =10 min a x = 20
os
10

t (min)
0 Časová
5 10 15 20 25 os

Obr. III.26
Nepomýľ si trajektóriu mobila s grafom pohybu!
Použijúc graf pohybu budeme môcť načerpať viac informácií o spôsobe pohybu tohoto mobilu.

Učebné aktivity
Vyriešené úlohy. Používanie údajov zapísaných v tabuľke, pre znázornenie grafu pohybu
mobilu. Opis pohybu mobilu na základe analýzy grafu pohybu.
Príklad 1
Polohy akéhokoľvek mobilu, ktorý sa posúva po rovnomernej trajektórií sú zapísané v tabuľke na
obr. III.27. Znázorni graf pohybu mobilu.
t (s) 0 2 4 6 8 10
x (m) 0 4 8 8 8 0
Obr. III.27
Rešpektuj etapy uvedené prv, a získaš graf ako na obr. III.28.

x (m)

10
8
6
4
2
t (s)

0 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10

Obr. III.28

42
 Príklad 2
Graf priamočiareho pohybu akéhokoľvek mobilu je x (m)
znázornený na obr. III.29 E F
70
a. O koľko sa posunie mobil za prvé dve sekundy?
b. O koľko sa posunie mobil medzi tB = 2 s a 60
tD = 4 s? 50 D G
c. Akou rýchlosťou sa pohybuje mobil medzi 10 m
a 50 m voči začiatku? 40
d. Akou rýchlosťou sa pohybuje mobil v okamihoch dBD C H
30
od tD = 4 s a tE = 6 s?
e. V ktorom okamihu začína návrat mobile späť, na 20
začiatok? 10 A B I
f. Za aký čas od štartu sa mobil sa vráti späť, odkiaľ J
odišiel?
0 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 t (s)
g. Akú dráhu prekonal počas pohybu?
∆tBD
Obr. III.29

Riešenie
a) xA = xB = 10 m pre tA = 0 s a tB = 2 s, teda Prečítaj na grafe hodnoty x pre tA = 0 a tB = 2 s.
mobil sa nepohybuje v prvých dvoch
sekundách (je v pokoji)
b) xB = 10 m a xD = 50 m, teda Prečítaj na grafe xB a xD a použi vzorec dráhy,
dBD = xD – xB = 50 m – 10 m = 40 m času a rýchlosti.
c) tB = 2 s și tD = 4 s, deci ∆tBD = 4 s – 2 s = 2 s Prečítaj na grafe hodnoty pre t pentru xB = 10 m a
d x  xB 40 m xD = 50 m a napíš vzorec dráhy, času a rýchlosti.
v BD  BD  D  = 20 m/s
 t BD tD  tB 2s
d) xD = 50 m, xE = 70 m Prečítaj na grafe x pre tD = 4 s a tE = 6 s, zapíš
d = xD – xE = 20 m vzorec dráhy, času a rýchlosti.
d x  xD 20 m
vDE  DE  E  = 10 m/s
 t DE tE  tD 2s
e) tF = 7 s Mobil sa posunie späť na začiatok, počnúc s
okamihom, v ktorom x začína klesať.
f) tB = 2 s și tI = 10 s Miesto odchodu je, x = 10 m. Okamihy , v
∆tBI = tI – tB = 8 s ktorých x ma tú istú hodnotu sa prečítajú z grafu.
Ony zodpovedajú bodom B (odchod mobilu) a I.
g) Pri odchode dBE = xE – xB = 60 m Spočítajme dráhu od začiatku (kde x stúpa)
Pri príchode dEJ = xE – xJ = 70 m potom celkove prekonanú dráhu až návratu späť,
Celková dráha je dtot = dBE + dEJ = 130 m na začiatok (kde x klesá).

Zapamätaj si:
 graf priamočiareho rovnomerného pohybu je priamka;
 ak je mobil v pokoji, graf pohybu je vodorovná priamka;
 priamka, ktorá znázorňuje priamočiary rovnomerný pohyb je mierne naklonená (utvára väčší uhol
s vodorovnou osou) vtedy, keď je rýchlosť mobilu väčšia.

43
 Učebné aktivity a sebavyhodnotenia
1) Pre mobil, ktorý sa pohybuje po rovnomernej trajektórií, zapísali jeho polohy v rôznych
okamihoch. Údaje boli uvedené do tabuľky na obr. III.30.
x (km) 30 90 150 150 150 100 50 0 0
t (h) 0 1 2 3 4 5 6 7 8
Obr. III.30
a) Znázorni graf pohybu mobilu na milimetrickom papieri (alebo štvorčekovom).
b) Doplň tabuľku z obr. III.31 rýchlosťami mobilu v rôznych časových intervaloch, ak sú známe
začiatočný okamih (tzač) a výsledný (tvýsl), podľa modelu z prvej kolónky.
tzač (h) 0 1 0 4 5 6 4 7
Tvýsl(h) 1 2 2 5 6 7 7 8
v (km/h) 60
Obr. III.31
c) Urč celkovú dráhu prekonanú mobilom.
2) Mobil sa pohybuje po priamočiarej trajektórií. Vzdialenosť od začiatku až po mobil, sa označí x,
závisí od času t a pohybu podľa vzťahu: x = 4 + 2t (kde x sa merá v metroch a t v sekundách).
a) Použijeme uvedený vzťah a doplníme tabuľku z obrázka III.32 podľa modelu z vyplnenj kolónky
.
t (s) 0 2 4 6 8
x (m) 4
Obr. III.32
b) Znázorni graf pohybu mobilu na milimetrickom papieri (alebo štvorčekovom).
c) Urč rýchlosť mobilu v uvedených intervaloch, v tabuľke na obr. III.33 (pozri si model doplnenej
kolónky), všímaj si pozorne hodnoty, a vyvoď uzávery.
tinițial (s) 0 2 2 6 0
tfinal (s) 2 6 8 8 8
v (m/s) 4
Obr. III.33
3) Na obr. III.34 je predstavený graf pohybu mobilu, ktorý sa pohybuje po priamočiarej trajektórií.
Na základe tohoto grafu, urob tabuľku, do ktorej si zapíšeš polohy mobilu v rôznych okamihoch.

Obr. III.34
44
 III.1.5. Uvedenie do pohybu a zastavenie telesa.Priemerné zrýchlenie, jednotka merania
Pri skutočných pohyboch, rýchlosť mobilov sa mení v čase: stúpa, alebo klesá.

Zapamätaj si: Mobil má zrýchlený pohyb vtedy, keď jeho rýchlosť rastie v čase (obr. III.35). Mobil
má spomalený pohyb vtedy ke jeho rýchlosť klesá v čase (obr. III.36.).
Zmysel pohybu Zmysel pohybu

Obr.III.35. Polohy mobilu v rovnakých Obr.III.36. Polohy mobilu v rovnakých

časových intervaloch pri zrýchlenom časových intervaloch pri spomalenom
pohybe. pohybe.

 Pri uvedení do pohybuí, začiatočná rýchlosť mobilu je nulová, postupne sa zväčšuje, v čase.
Mobil má zrýchlený pohyb.
 Pri zastavovaní, začiatočná rýchlosť mobilu má určitú hodnotu, ktorá klesá v čase, až sa nakoniec
zastaví. Mobil má spomalený pohyb.

Definícia: Priemerné zrýchlenie (apriem) je fyzikálna veličina, ktorá sa rovná podielu medzi
rýchlosťou mobilu (∆v) a časom, za ktorý nadobudol túto rýchlosť (∆t).
v vfinal  vintial
amedie   (5)
t tfinal  t initial
Pre vyvodenie jednotky na meranie zrýchlenia v SI, zapíšeme jednotky veličín zo vzorca a definície
zrýchlenia:
m
[  v ]S I m
[ a m e d ie ] S I   s  2
[  t ]S I s s

Zapamätaj si: Jednotka merania pre zrýchlenie je m/s2.

m
[ a m edie ]SI = (6)
s2
Definícia: Jeden m/s2 je zrýchlenie mobilu, ktorého rýchlosť stúpa jedným m/s za sekundu.

 Zrýchlenie mobilu v určitom okamihu sa nazýva okamžité zrýchlenie (a).

 Okamžité zrýchlenie môže nadobúdať rôzne hodnoty počas pohybu mobilu.
Učebné aktivity
Používanie značiek preštudovaných fyzikálnych veličín a príslušných vzorcov
1. Vypočítaj priemerné zrýchlenie auta, ktoré sa pohlo z pokoja, a následne nadobudne rýchlosť
90 km/h za 10 s.
Riešenie
t = 10 s; vzač = 0 km/h; vvýsl = 90 km/h; Zapíš si údaje úlohy.
1 m Vyjadri rýchlosť v m/s.
vfinal  90    25 m/s
3, 6 s

45
 ∆v = vvýsl – vzač = 25 m/s – 0 m/s = 25 m/s Napíš vzorec a vyrieš číselne rýchlosť.
v 25 m/s 2 Napíš vzorec a vyrieš číselne priemerné
amedie    25 m/s zrýchlenie.
t 10 s
Riešenie jednoduchých úloh na základe vzorcov
2. Rýchlosť mobilu, ktorý sa pohybuje konštantným zrýchlením, konkrétne stúpa od 3,2 m/s až po
5,2 m/s za čas 8 s.
Vypočítaj: a) zrýchlenie mobilu; b) priemernú rýchlosť mobilu za 8 s; c) prekonanú dráhu
mobilom za celých 8 s.
t = 8 s; vinițial = 3,2 m/s; vfinal = 5,2 m/s; Zapíš si údaje úlohy.
a) a = ? b) vmedie = ? c) d = ? Označ si neznáme veličiny.
v vfinal  vinitial 2 m/s 2 Napíš vzorec zrýchlenia a číselne vyrieš
a) amedie     0,25 m/s zrýchlenie.
t t 8s
vinitial  vfinal 2 Ak je zrýchlenie konštantné, rýchlosť mobilu
b) vmedie   4,2 m/s rastie s pravidelnými hodnotami, za rovnaké
2
časové intervaly, a priemerná rýchlosť je
aritmetickým priemerom začiatočnej a
výslednej rýchlosti.
d Vypočítaj dráhu a použi pritom vzorec
c) vmedie   d  vmedie  t  priemernej rýchlosti.
t
 d = 4,2 m/s · 8 s = 33,6 m

III.1.6. Rozširovanie učiva: Priamočiary pohyb rovnomerne menlivý (kvalitatívny opis)

Mobil, ktorý sa pohybuje priamočiaro, konštantným zrýchlením má priamočiary pohyb
rovnomerne menlivý.
V priamočiarom pohybe, rovnomerne menlivom, priemerné zrýchlenie sa rovná okamžitému
zrýchleniu.
apriem = a = konštantné

Zapamätaj si: Vzťah medzi zrýchlením (a), rýchlosťou (v) a časom (t): v
v v
a ; v  a t ; t  . a ∆t
t a
Na obr. III.37 sú predstavené polohy na trajektórii motorkára, ktorého pohyb je priamočiary a
rovnomerne zrýchlený. Ak si pozorne prezrieme obrázok, dokážeme opísať pohyb motorkára:
1) pohyb motorkára je uvažovaný vzhľadom na Zem;
2) pre začiatočný okamih (t0 = 0 s) motocyklista je v pokoji (v0 = 0 m/s) v bode, ktorý predstavuje
začiatok dráh (x0 = 0 m);
3) mobil (motocyklista) sa pohybuje po priamočiarej trajektórií;
4) mobil prekoná, za ten istý časový interval (t = 4 s) stále väčšie rýchlosti a rýchlosť mobilu sa
zväčší o 8 m/s,v každom časovom intervale za 4 s;
v 8 m/s
5) motocyklista má konštanté zrýchlenie ( a    2 m/s2);
t 4s

46
 6) motocyklista má rovnomerne zrýchlený priamočiary pohyb.

Obr. III.37
Môžeme opísať priamočiary rovnomerne zrýchlený pohyb, na základe obrázku III.37 a grafov z obr.
III.38.a aj III.38.b:
 rýchlosť mobilu sa zväčšuje rovnakými hodnotami, v rovnakých časových intervaloch;
 V tých istých časových intervaloch, mobil prekoná stále väčšie dráhy.

Zapamätaj si: V priamočiarom rovnomerne zrýchlenom pohybe:

 rýchlosť mobilu sa zväčšuje rovnakými hodnotami rovnakých časových intervaloch;
 v tých istých časových intervaloch, mobil prekonáva stále väčšie dráhy.

Obr. III.38.a) Obr. III.38.b)

Zapamätaj si: pri opisovaní pohybu mobila, musíš spresniť:

 použitú vzťažnú sústavu;
 situáciu, v začiatočnom okamihu (polohu mobilu, rýchlosť mobilu);
 trajektóriu mobilu;
 spôsob, v akom sa mení rýchlosť (rastie, zostáva konštantná alebo klesá);
 hodnota rýchlosti a zrýchlenia, podľa možností;
 uzávery vzťahujúce sa na rýchlosť mobilu (ustálenie druhu pohybu).

47
 Učebné aktivity a sebahodnotenie
1) Opíš nasledovné pohyby:
a) pohyb autobusu medzi dvomi stanicami, ktorých trajektória je priamočiara;
b) pohyb lopty vrhnutej zvisle zdola nahor;
c) pohyb atléta počas behu na 100 m.
2) Dve vozidlá sa pohnú z pokojového stavu a nadobudnú tú istú rýchlosť, v rôznych časových
intervaloch.Prvé, sa dostaví k ustálenej rýchlosti rýchlejšie, než druhé.
Ktoré z vozidiel malo väčšie zrýchlenie?
3) Ktoré z nasledovných tvrdení je správne?
a) Lietadlo má zrýchlenie pri pristávaní.
b) Rýchlosť električky je konštantná tesne pred zástavkou.
c) Už pri štartovaní, pohyb vozidla je zrýchlený.
d) Cyklista sa pohýna konštantnou rýchlosťou.
e) Vlak má zrýchlenie, pred pristátim na stanici.
f) Pri pristátí má lietadlo spomalený pohyb.
Vyrieš tieto úlohy, používaj správne vzorce.
4) Rýchlosť motocyklistu sa zväčšuje z 12 m/s na 54 km/h za 0,5 s.
Aké zrýchlenie mal motocyklista?
5) Vlak sa pohybuje rýchlosťou 108 km/h, neskôr začne brzdiť, a za 1 minútu sa zastaví na stanici.
Vypočítaj zrýchlenie vlaku.
6) Vozidlo má pri uvedení do pohybu zrýchlenie 5 m/s2.
Vypočítaj, po akom čase dosiahne rýchlosť 90 km/h.
7) Vozidlo, ktoré sa pohybuje rýchlosťou 90 km/h musí predísť iné vozidlo. Následkom toho, jeho
pohyb bude zrýchlenejší o a = 2,5 m/s2 za 2 s.
Vypočítaj rýchlosť, ktorou sa pohybovalo vozidlo počas
zrýchleného pohybu.

Interdisciplinárna aktivita
Preštuduj pozorne uvedený obrázok. Snaž sa splniť
nasledovné požiadavky:
1) Zisti pojmy a fyzikálne veličiny z obrázka. Urob si
poznámky v zošite.
2) Zapíš si fyzikálne veličiny zistené na obrázku.
3) Zapíš si jednotky merania pre každú zistenú veličinu.
4) Napíš krátku esej, do ktorej zahrnieš čím viac naučených
pojmov.
5) Urob si výkres, ktorý by zahrnul, čo najviac fyzikálnych
javov, naštudovaných doteraz. Znázorni výkres a predstav ho
kolegom. Pri vysvetlivkách, používaj vedecký slovník, a čím
viacej technických údajov.

48
 Súhrn
Aby sme si uvedomili, či je je teleso v pokoji alebo v pohybe, zvolíme si vzťažnú sústavu.
Pohyb a pokoj majú relatívny charakter, závisiaci od zvolenej vzťažnej sústavy.
Krivka, opísaná mobilom v pohybe, vzhľadom na vzťažnú sústavu, sa volá trajektória.
Fyzikálne veličiny, ktoré charakterizujú mobil sú rýchlosť a zrýchlenie.
d m
Pre rýchlosť, si zapamätaj: vzorec v  , jednotku na meranie [v ]SI  ; rýchlosť je fyzikálna
t s
veličina určená číselnou hodnotou, smerom a zmyslom.
v m
Pre zrýchlenie, si zapamätaj: vzorec a  , jednotku na meranie [ a ]SI  2 ; zrýchlenie je
t s
fyzikálna veličina určená číselnou hodnotou, smerom a zmyslom.

Samohodnotiace aktivity
Použi diagramy na zopakovanie naučených pojmov.
1) Urob diagram (náčrt) podobný tomu na obrázku III.39, v ktorom hlavná téma bude:
a) pohyb a pokoj;
b) rýchlosť;
c) zrýchlenie.
Predstav diagram v podobe plagátu (alebo na počítači) pred triedou.

Vlastnosť 1
Vlastnosť 6 Vlastnosť 2

TÉMA
Vlastnosť 5 Vlastnosť 3
Vlastnosť 4

obr. III.39
Pokyny: Podľa témy, môžeš znížiť alebo zvýšiť počet charakteristík (vlastnosti, naučené pojmy,
vzorce) prípadne pridať niektoré charakteristiky (môžeš rozvetviť tému v podobe strapca). Uveď do
diagramu niektoré veci, ktoré si preštudoval, čím rozviješ danú TÉMU.
Využi tieto pojmy v bežnom živote.
2) Utvor súvetie so slovami: mobil, vzťažné teleso, okamih, čas, miesto.
3) Zadaj tri príklady polôh telesa, voči vzťažnému telesu.
4) Ktoré, z preštudovaných fyzikálnych pojmov, v tejto stati musia byť jasne definované v
nasledovných situáciách :
a) Kedy si želáš stretnúť sa s tvojím priateľom;
b) Kedy pôjdeš do kina.
5) Napíš tri príklady, ktoré nasvedčujú, že pohyb je relatívny.

49
 6) Dokáž aspoň na dvoch príkladoch, že trajektória je relatívna.
7) Zostav súvetie, ktoré na základe príkladov, by vysvetlilo polohu telesa na trajektórii.
Podľa už uvedenej situácie, znázorni schému a nezabudni použiť už známe značky.
8) Utvor súvetie, v ktorom udáš príklady, okamihu,v ktorom sa odohráva akýkoľvek dej.
Podľa už uvedenej situácie, nezabudni použiť už známe značky.
9) Zostav súvetie, v ktorom udáš príklady dráh mobilu po trajektórii.
Podľa už uvedenej situácie, znázorni schému a nezabudni použiť už známe značky.
10) Zostav súvetie, v ktorom udáš príklady spojené s časom akéhokoľvek deja.
Podľa už uvedenej situácie, nezabudni použiť už známe značky.
11) Dieťa, v autobuse, zadivene poznamená: „mama, stromy bežia!”.
Vysvetli, prečo tvrdenie tohoto dieťaťa je vlastne správne.
12) Napíš esej z 10 viet o mechanickom pohybe, použijúc už známe pojmy.
Správne alebo nesprávne
13) Pozorne si prečítaj uvedené vety a označ iba tie správne:
a) Vzťažné teleso si nikdy nemení polohu vzhľadom na Zem.
b) Trajektória predstavuje dĺžku cesty prekonanú telesom.
c) Čas pohybu je veľkosť časového intervalu, v ktorom sa koná pohyb.
d) Lietadlo na letisku nemôže byť považované za hmotný bod.
e) Mobil, ktorý prekoná dráhu 79,2 km za čas 1 h 6 min má priemernú rýchlosť 200 m/s.
f) Skalka vyhodená zvisle zdola nahor má zrýchlený pohyb.
g) Vozidlo, ktoré vyštartuje z pokoja má zrýchlený pohyb.
h) Jednotka merania pre zrýchlenie je m/s.
i) Aby sme zistili polohu mobilu po trajektórií, stačí aby sme našli bod, definovaný ako začiatok a
vzdialenosť od začiatku až po mobil.
Rôzne jednotky merania pre rýchlosť a zrýchlenie
14) Vyjadri uvedené jednotky merania v SI.
a) 360 km/h; b) 7 200 m/h; c) 1,2 km/min; d) 7,2 km/s; e) 180 dm/min;
15) Vyjadri uvedené jednotky zrýchlenia v SI.
a) 0,5 m/min2; 120 cm/min2; 100 km/h2; 320 mm/s2.
Zrýchlenie vozidla Formuly 1, telesa vo voľnom páde a geparda
16) Vozidlo Formuly 1, štartuje z pokoja, a dosiahne rýchlosť 200 km/h za 5 s.
Vypočítaj zrýchlenie vozidla.
17) Na povrchu Zeme, telesá padajú zvisle zrýchlením 9,81 m/s2.
Akú rýchlosť malo teleso, ktoré sa pohlo z pokojového stavu, a padlo na Zem za 10 s?
18) Gepard je jedno z najrýchlejších zvierat. On môže dosiahnuť zrýchlenie až do 9,2 m/s2.
Akú rýchlosť môže nadobudnúť gepard za 2 s, ak pôvodne mal rýchlosť 5,6 m/s?
Vyjadri celkovú rýchlosť v km/h.

50
 III.2. ZOTRVAČNOSŤ
III.2.1. Zotrvačnosť, všeobecná vlastnosť telies

Experimentálna aktivita
Pokryjeme pohár kartónom (obr. III.40). Na kartón, položíme mincu. Prudko postrčíme kartón,
ľahkým úderom. Čo spozorujeme? Vtedy, keď je kartón prudko posunutý, minca sa snaží udržať si svoj
pokojový stav. Táto vlastnosť telies udržať si svoj pokojový alebo priamočiary rovnomerný pohyb sa nazýva
zotrvačnosť. Spozorujeme, že minca zostane za necelú sekundu v pokoji, a potom padne do pohára.

minca kartón

Prudko posuň pohár

kartón

Obr. III.40. Experiment dôkazu zotrvačnosti

Zapamätaj si: Zotrvačnosť je vlastnosť telies protiviť sa, pri vyrušení z pokojovému stavu alebo
priamočiarého rovnomerného pohybu. Zotrvačnosť je všeobecná vlastnosť telies.
Zotrvačnosť telies je prítomná v každodenných javoch bežného života, v zmysle, že telesá si samé
nemenia svoj pohybový alebo pokojový stav, rýchlosť, ani trajektóriu. Ak na teleso nepôsobia iné telesá,
ono si zachová svoj priamočiary rovnomerný pohyb alebo pokojový stav.

Učebné aktivity
Zotrvačnosť a bezpečnosť v cestovnej premávke
Pozorne si všímaj uvedené obrázky III.41. Spresni ako sa prejavuje zotrvačnosť v každom prípade.

Pôvodná poloha debny Pôvodná poloha debny

Pôvodná
poloha debny

Auto prudko štartuje, debna NIE. Auto prudko zastane,debna NIE. Auto prudko zatáča, debna NIE.

Obr. III.41. Prejav zotrvačnosti zle umiestnenej, nepripevnenej debny, na plošine auta

Použitie preštudovaných fyzikálnych javov v bežných prípadoch

Obrázky III.42, III.43 a III.44 sú situácie z dennej premávky. Preskúmaj tieto zábery z hľadiska
pozorovateľa v pokojovom stave na zemi; analyzuj zvlášť pohyb telies a vysvetli ako sa zotrvačnosť
prejavuje. Aké nebezpečie znamená každý prípad, pre cestovnú premávku a ako si predstavuješ, že by sa
dalo tomuto predísť?

51
 Obr. III.42. Na ceste Obr. III.43. V autobuse Obr. III.44. Bez Obr. III.45
bezpečnostného pásu
III.2.2.Hmotnosť, miera zotrvačnosti. Jednotky merania
Telesá sa chovajú rôzne pri zmene ich pokojového stavu. Čím je hmotnosť telesa väčšia, tým bude
ťažšie ho dať do pohybu (obr. III.45), čiže jeho zotrvačnosť sa prejaví silnejšie, bude totiž väčšia.

Zapamätaj si:
• hmotnosť (m) je mierou zotrvačnosi telesa;
• jednotka merania hmotnosti v SI je kilogram ([m]SI = kg).
Poznámka:hmotnosť je základná fyzikálna veličina, a kilogram je základná jednotka hmotnosti. Sú
zadefinované v Medzinárodnej jednotkovej Sústave.

III.2.3. Priame meranie hmotnosti telies. Váženie

Zapamätaj si:
• hmotnosť telesa sa dá zistiť priamo, vážením;
• Váhy (alebo vážka) je prístroj pomocou, ktorého meráme hmotnosť
(obr. III.46);
• označené váhy sa používajú na vyrovnávanie váh počas váženia (obr.
III.47).
Obr. III.46. Váhy
Pravidlá správneho váženia váhami z fyzikálneho laboratória
1. Váhy musia byť umiestené na vodorovnej ploche, pevnej a stabilnej.
Váhy musia byť zablokované (musia byť zdvihnuté z oporných ramien
vahadla) vtedy keď sa s váhami nepracuje alebo vtedy keď sa pridáva alebo
uberá niečo z misiek, predmety alebo závažie. Obr. III.47. Schránka so
2. Pred vážením, musíme preveriť či je vážka v rovnováhe (jazýček závažím
musí byť na nultom dieliku). Ak to nie je tak, použijeme tzv. kalibrovanie váhy, totiž pridávame
ľahké predmety, na jednu z misiek, až po dosiahnutie rovnováhy.
3. Umiestnime teleso, ktoré chceme odvážiť na ľavú misku váh.
4. Na pravú misku, sa pridávajú závažia.
S označeným závažím budeme pracovať pomocou pinzety.
Teleso, ktoré chceme odvážiť, podobne i závažie by mali byť umiestnené v strede misiek aby sa
nedošlo k zmene rovnováhy.
5. Čítanie sa robí takto: váhy sa najprv deblokujú, pričom sledujeme, či nedošlo k zrušeniu rovnováhy.
Znovu sa zablokuje vážka ,pridáme (alebo uberieme) označené závažie a až, pri deblokovaní, váhy budú v
rovnováhe. Hmotnosť odváženého telesa sa rovná súčtu označených závaží z pravej strany misky.

52
 6. Výsledok váženia si zapíšeme. Po skončení a zozbieraní experimentálnych údajov, závažie sa
odloží späť do schránky.

III.2.4. Hustota telies, jednotka merania. Určovanie hustoty

60 mL
Do odmerky sme naliali
40 mL
kvapaliny rôznych objemov.
Váhy nám ukazujú 20 mL
hmotnosť v každej odmerke
(obr. III.48). 18,4 g 36,8 g 55,2 g

Obr. III.48
Všimnime si, že aj keď objem a hmotnosť kvapaliny sa mení, ich podiel zostáva konštantný:
m 18,4 g 36,8 g 55,2 g
    0,92 g /mL
V 20 mL 40 mL 60 mL

Definícia: Hustota (označená gréckym písmenom  – „ro”) je fyzikálna veličina a rovná sa podielu
medzi hmotnosťou telesa (m) a jeho objemom (V).
m
 (7)
V
Hustota je fyzikálna veličina číselne rovnaká s hmotnosťou jedného kubického metra (m3) látky.
Zapamätaj si: Hustota je charakteristika látky, z ktorej je zhotovené teleso. Je konštantou pre
príslušný materiál.
Hodnoty hustôt rozličných látok sú uvedené v tabuľkách hustôt. V tabuľke si pohľadáme hodnoty
hustôt rôznych látok.
Látkaa Hustota (kg/m3) Látka Hustota (kg/m3)
vzduch (norm. podm.) 1,29 drevo 600
etanol 790 ortuť 13 550
hliník 2 700 Včelí med 1 400
voda 1 000 oceľ 7 800
morská voda 1 025 petrolej 800
striebro 10 500 platina 21 460
zlato 19 310 plexisklo 1 180
benzín 800 olovo 11 300
kaučuk 1 200 polivynil 1 400
meď 8 900 smotana 978
železo 7 880 sklo 2 500
ľad 900 potravinársky olej 800
glycerín 1 260 maslo 911
mlieko 1 030 zinok 7 150

53
 Jednotku merania hustoty, v SI, získame takto:
[m ]SI kg
[ρ]SI  = (8)
[V ]SI m 3

Zapamätaj si: Jednotka merania hustoty v medzinárodnej Jednotkovej Sústave je kg/m3

kg
[]SI 
m3
1 kg/m3 je hustota látky objemu 1 m3 a váhe 1 kg.
Ekvivalentné vzťahy medzi hustotou (), hmotnosťou (m) a objemom (V) telesa:
m m
  ; m  V ; V  .
V 
Aby sme si ľahšie zapamätali tieto vzťahy, použijeme obr. III.49. Zastri neznámu veličinu a hneď
uvidíš správny vzorec.

m m
m m = ? m  V
m V=? V 
m  = ?   
V V
 V  V

Obr. III.49
Učebné aktivity
Vyriešené cvičenie. Premena z jednej jednotky merania na inú v prípade hustoty
kg 1 000 g g g 1
1  1  1  1   g/cm 3
m 3
1 000L L 1 000 cm 3
1 000 : 1 000
kg/m3 g/cm3
Rovnaké jednotky hustoty
× 1 000
1 kg/m3 = 1 g/L = 1 mg/mL = 1 g/dm3 = 1 mg/cm3
1 kg/L = 1 kg/dm3 = 1 g/cm3
Používanie známych fyzikálnych veličín a ich príslušných vzorcov
Včelí med má hustotu 1 422,5 kg/m3. Akú hustotu bude mať 1 L včelieho medu?
 = 1 422,5 kg/m3, V = 1 L Zapíš údaje úlohy použitím známych označení.
3
V = 1 L = 0,001 m Urob správnu premenu jednotiek objemu.
3 3
m =  · V = 1 422,5 kg/m · 0,001 m = 1,4225 kg Zapíš si vzorce a dosaď číselnými údajmi.

Interdisciplinárne aktivity
Pozorne si preštuduj uvedený obrázok a porozmýšľaj nad odpoveďami:
1) Zisti fyzikálne javy z obrázku. Urob si poznámky.
2) Zapíš si do poznámok fyzikálne veličiny, podľa ktorých môžeš opísať uvedené fyzikálne javy.
3) Zapíš si aj jednotky merania pre každú fyzikálnu veličinu.
4) Napíš krátku esej, v ktorej použiješ známe javy a fyzikálne veličiny.
5) Urob výkres, ktorým by si vyjadril, čo najviac fyzikálnych javov preštudovaných v tejto stati.
Urob prezentáciu výkresu. Používaj vedecký slovník a technické podrobnosti.

54
 Súhrn
 Zotrvačnosť je schopnosť telies protiviť sa zmene pokojového stavu alebo priamočiaremu
rovnomernému pohybu.
 Hmotnosť je mierou zotrvačnosti telesa.
 Jednotka merania hmotnosti, v SI, je kilogram.
 Hustota je fyzikálna veličina, ktorá sa rovná podielu medzi hmotnosťou telesa a jeho objemom.
m m
  ; m   V ; V 
V 
kg
 Jednotka merania hustoty je: []SI  .
m3

Učebné aktivity
Použi diagramy na zopakovanie známych pojmov.
1) Znázorni diagram (náčrt), podobný diagramu z obrázka III.50, v ktorom hlavnou témou bude:
zotrvačnosť; hmotnosť; hustota.
Urob prezentáciu diagramu v podobe plagátu (alebo na počítači), pred tvojimi kolegami.
Pokyny: Podľa témy, môžeš znížiť alebo zvýšiť počet charakteristík (vlastnosti, naučené pojmy,
vzorce) prípadne pridať, niektoré charakteristiky (môžeš rozvetviť tému v podobe strapca). Uveď do
diagramu niektoré zaujímavosti, ktoré si preštudoval, čím rozviješ danú TÉMU.

Vlastnosť 1
Vlastnosť 6 Vlastnosť 2

TÉMA
Vlastnosť 5 Vlastnosť 3
Vlastnosť 4

obr. III.50
55
 Spracovanie experimentálnych údajov
2) V laboratóriu, Ioana zmerala hmotnosti a objemy rozličných telies, zhotovené zo skla, a hodnoty
si zapísala do tabuľky. Pomôž Ioane spracovať experimentálne údaje a zapísať výsledky všetkých
vykonaných meraní.
Č.m. m (g) V (cm3)  (g/cm3) priem (g/cm3) ∆ (g/cm3) ∆priem(g/cm3)
1 108 45
2 312 120
3 423 180
4 1 272 480
5 1 500 600

Využi naštudované pojmy v bežnom živote.

3) Bicyklisti nepoužívajú pedál neustále a predsa, bicykel sa nepohybuje prerušovane.
Vysvetli, prečo.
4) Sane sa na dolnom svahu nezastavia odrazu.
Vysvetli, prečo.
5) Lopta v košíkovej hre a tenisová loptička sa pohybujú s rovnakou rýchlosťou.
Ktorú rýchlejšie zastavíš? Vysvetli, prečo.
6) Vysvetli, prečo badať čiastočky prachu, pri mechanickom prášení koberca.
7) Vysvetli, prečo otriasaš perom, ktoré odmieta písať, ak vieš, že sa atrament neminul.
Správne alebo nesprávne
8) Prečítaj si pozorne uvedené tvrdenia a označ len tie správne:
a) Smotana má menšiu hustotu než voda. Práve preto, 1 kg smotany má menší objem než 1 kg vody.
b) Včelí med má vyššiu hustotu než voda. Z týchto dôvodov, 1 L medu je ťažší než 1 L vody.
c) Ak zdvojnásobíme hmotnosť kvapaliny, zdvojnásobí sa aj jej hustota.
d) Hustota akejkoľvek kvapaliny nezávisí od jej hmotnosti.
e) Hustota určitej kvapaliny nezávisí od jej objemu.
f) Medzi dvomi telesami rovnakého objemu, teleso s menším objemom, má aj menšiu hustotu.
Rozličné jednotky merania pre hmotnosť a hustotu
9) Vyjadri uvedené veličiny v Jednotkovej Sústave:
a) 257 mg; b) 3 785 dg; c) 0,975 hg; d) 1,2 g/cm3; e) 800 g/dm3; f) 56 kg/dm3; g) 0,25 mg/mm3.
Pomôž, žonglérovi.
10) Žonglér má 5 guľôčiek rovnakého objemu, z ktorých jedna je o niečo ľahšia. Rozdiel medzi
guľôčkami si nemožno uvedomiť iba hmatom. Aby našiel tú trochu ľahšiu guľôčku, má pred sebou
nekalibrované váhy, bez označených závaží, pričom musí urobiť najmenej dve merania.
Ako by mal žonglér postupovať?
Vyrieš uvedené úlohy.
11) Olovené teleso váži 4 kg.
Použi tabuľku hustôt a vypočítaj objem telesa.

56
 12) Pokús sa zistiť látku, z ktorej je zhotovená kocka o hmotnosti 0,975 kg, a strane 5 cm. Vyjadri
hustotu v kg/m3 a g/cm3 a zisti materiál, z ktorého zhotovili kocku.
13) 100 olovených brokov nahradia 12 cm3 vody. Použi tabuľku hustôt látok a vypočítaj hustotu
jedného broku.

III.3 INTERAKCIA
III.3.1. Interakcia, účinky interakcie
Pozorne si prezri obrázok (obr. III.51). tenisová loptička je v styku s výpletom
rakety. Všimneme si, že:
 Loptička pôsobí na výplet rakety a zapríčiní jej deformáciu;
 Výplet pôsobí na loptičku a zapríčiní zmenu smeru v jej pohybe.
Definícia: Interakcia je vzájomné pôsobenie dvoch telies. Obr. III.51
Parašutista je priťahovaný Zemou i keď nie je v styku s ňou (pozri obr. III.52).
Tu prebieha diaľková interakcia medzi parašutistom a planétou, Zemou.

Zapamätaj si: Interakcia je všeobecná vlastnosť telies a môže sa uskutočniť:

• priamym stykom medzi telesami;
• diaľkovo, prostrednícvom polí (gravitačného, magnetického, electrického). Obr. III.52

Javy, ktoré prebiehajú po interakcií telies, sa nazývajú účinky interakcie, a môžu byť:
 Dynamické účinky, ktoré vedú k zmene pohybu telies, k zmene rýchlosti telies (zvýšenie alebo
pokles rýchlosti, čiže vznik zrýchleného alebo spomaleného pohybu), alebo k zmene trajektórie;
dynamické účinky interakcie spôsobia vznik určitých zrýchlení;
 Statické účinky, ktoré vedú k deformácii telesa; ktorá môže byť elastická alebo plastická;
teleso sa deformuje pružne, ak po skončení interakcie, sa vráti do pôvodného tvaru; teleso sa deformuje
plasticky ,ak po skončení interakcie, sa nenavráti do pôvodného tvaru.
V bežných aktivitách máme príležitosť pozorovať interakcie medzi telesami. Môžeme na ne
poukázať, tak, že použijeme diagram, v ktorom predstavíme schematicky interagujúce telesá a interakcie
medzi nimi. Tento diagram nazveme krátko diagram predmet-interakcie.

Učebné aktivity
Pozorovanie a opis interakcií, medzi telesami, na základe diagramy predmet-interakcie
Príklad: znázorni diagram predmet-interacie, v prípade
sústavy z obr. III.53 a preskúmaj, akým interakciám je podrobený
vozík.
Etapa 1. Schematicky si predstavíme telesá, ktoré tvoria
sústavu; do stredu dáme skúmané teleso (vozík) (pozri obr.
III.54). Telesá, ktoré tvoria sústavu sú: vozík, vlákno, človek,
pôda, planéta Zem. Obr. III.53

57
 Vlákno Človek

Vozík

Planéta Zem Pôda

Obr. III.54. Diagram predmet-interakcie pre danú sústavu

Pôda a planéta Zem budú predstavené osve, pretože interakcie, ktoré vytvárajú sú rozličné: pôda je
v styku s vozíkom, a planéta Zem priťahuje telesá na povrchu, čím zapríčiňuje diaľkovú interakciu.
Etapa 2. Predstavíme si interakcie:
 interakcie dotykom sa označujú neprerušenou čiarou;
 interakcie na diaľku sú označené prerušenou čiarou.
Etapa 3. Uzávery, ohľadom interakcií skúmaného telesa, s ostatnými telesami.

Uzáver: Vozík interaguje dotykom s vláknom a pôdou a na diaľku s planétou Zem. Človek
interaguje dotykom s vláknom a pôdou, a na diaľku s planétou Zeme.

Učebné aktivity a samovyhodnotenia

Urob diagram predmet-interakcie, pre sústavy predstavené na obr.III.55. Skúmané telesá sú: a)
lopta; b) športovec; c) horolezec; d) balón; e) loďka; f) bicykel.

a) b) c)

d) e) f)
Obr. III.55

58
 III.3.2. Sila, miera zotrvačnosti. Jednotka merania sily. Silomer
Pripevníme jeden koniec pružiny o stenu, a druhý potiahneme
ako na obr. III.56. Výsledok interakcie (deformácia pružiny) bude o to
väčšia, o čo je interakcia silnejšia.
V uzávere, môžeme porovnávať interakcie medzi telesami, na
základe účinkov, ktoré spôsobujú. Vyvodíme teda, že jestvuje
fyzikálna veličina úzko spätá s týmto javom. Obr. III.56

Definície:
Sila (označená s F) je mierou zotrvačnosti telies.
Jednotka merania pre sily v SI je newton(N). struna
[F]SI = N (9)
škála
Prístroj, ktorým sa merá sila sa volá silomer (obr. III.57).
Podobá sa na váhy, ale fyzikálna veličina, ktorú merá nie je hmotnosť (kg),
ale sila (N). hák
Hlavnou súčasťou silomeru je pružina, ktorá sa elasticky deformuje.
Fig. III.57

Zapamätaj si:
 Účinok akejkoľvek sily závisí od jej veľkosti, od smeru pôsobenia, od zmyslu a pôsobiska. Sila
je fyzikálna veličina a charakterizuje sa veľkosťou, smerom, zmyslom a pôsobiskom.
 Sila sa označuje úsečkou ohraničenou na jednom konci bodkou a na druhom konci šípkou, ako na
obr. III.58.

Smer sily– je priamka, podklad úsečky

F Zmysel sily– je znázornený šípkou
F Veľkosť sily– je priamoúmerná s veľkosťou úsečky
Pôsobisko sily– je bod, v ktorom sa prejavuje interakcia

Obr. III.58
Dve sily, ktoré pôsobia na teleso a majú ten istý smer, tú istú veľkosť, ale rôzny zmysel si navzájom
rušia účinky (sily sú v akejsi rovnováhe).

Zapamätaj si: Teleso, na ktoré pôsobia dve sily, bude mať ten istý smer, tú istú veľkosť, ale opačný
zmysel (obr. III.59) zostáva v pokoji, alebo sa bude pohybovať konštantnou rýchlosťou.
Ak na teleso pôsobí jediná sila, alebo dve sily, ktoré sa nerušia, vtedy teleso nadobudne určité
zrýchlenie.
F2 F1

Obr. III.59

59
 III.3.3. Príklady síl (tiaž, trecia sila, pružná sila)
III.3.3.1. Tiaž (G)
Mnohokrát pozorujeme, že vtedy, keď teleso necháme voľné, blízko
zemského povrchu, padá: jablko spadne hneď potom, čo sa odpojí od vetvy, lopta
spadne tiež, keď ju prestaneš držať v ruke atď.
Vtedy keď teleso padá, prechádza z pokojového stavu do pohybového, tento
Fig. III.60
jav prezrádza prítomnosť istej interakcie (sily) na diaľku medzi telesom a Zemou.

Definícia: Príťažlivá sila , ktorá pôsobí na teleso na zemskom povrchu sa nazýva tiaž toho telesa.

Poznámka: Akákoľvek planéta alebo hviezda pôsobí príťažlivou silou na telesá z jej blízkosti, čiže
určitou tiažovou silou.
Tiaž telesa, na povrchu planéty, závisí od rozmerov a hmotnosti patričnej planéty.

Experimentálna aktivita
Vzťah medzi hmotnosťou a tiažou
Nameraj silomerom tiaže niekoľkých telies, ktorých hmotnosť si už prv zistil,vážením. Vypočítaj,
pre každé teleso, podiel G/m. Spozoruješ, že tento podiel má tú istú hodnotu,pre každé jedno teleso.
Dostaneš (približnú) hodnotu:
G N
 9,8
m kg

Definícia: Podiel tiaže a hmotnosti telesa sa volá gravitačné zrýchlenie (označené g).
G N
 g ;  g SI = (10)
m kg

Na zemskom povrchu, g = 9,8 N/kg. (11)

V tabuľke na obr. III.61 sú predstavené gravitačné zrýchlenia, na povrchu niektorých nebeských
telies (sú zapísané v klesajúcom poradí ich hmotností).
Planéta/hviezda Slnko Jupiter Zem Mesiac
g (N/kg) 274,1 25,93 9,8 1,62
Obr. III.61

Charakteristiky tiaže (obr. III.62):

 Tiaž má zvislý smer (smer olovnice);
 zmysel tiaže je nadol; G = mg
 veľkosť tiaže sa vypočíta zo vzťahu
G=m∙g (12) Obr. III.62

Učebné aktivity
Zhotov plagát (alebo prezentáciu na počítači), v ktorej predstavíš porovnávaním pojmy hmotnosť a
tiaž. Odôvodni, prečo by sme si nemali pomýliť tieto dva pojmy.

60
 Vyriešená úloha
Vypočítaj tiaž telesa o hmotnosti 2 kg tak na povrchu Zeme ako aj na povrchu Mesiaca.
Riešenie:
m = 2 kg; gZem = 9,8 N/kg; Zapíš si údaje úlohy, použi preto tabuľku gravitačných
gMesiac = 1,62 N/kg zrýchlení.
G  m g
GZem = 2 kg ∙ 9,8 N/kg = 19,6 N și Napíš vzorec tiaže a následne vypočítaj.
GMesiac = 2 kg ∙ 1,62 N/kg = 3,24 N

Uzáver: Teleso má tú istú hmotnosť na povrchu rôznych planét, ale jeho tiaž sa mení pri každej
jednej planéte.

III.3.3.2. Trecia sila (Ff)

Curling (obr. III.63.a) je zametací šport na ľade a zakladá sa na jednoduchom nápade: dá sa do
pohybu kotúč, na ľadovej ploche, tak aby sa pristavil, čo najbližšie k označenému terču na ľade (zvaný
dom).
Na obrázku III.63.b) je znázornená poloha kotúča v rôznych časových intervaloch až do okamihu
jeho pristátia. Na úseku AB má kotúč spomalený pohyb následkom interakcie s povrchom, po ktorom sa
posúva. Tejto interakcií prislúcha trecia sila, pôsobiaca na kotúč z povrchu dotýkajúcej sa plochy.

Obr. III.63.a)
v pristáť

A B
Obr. III.63.b)

Trecia sila sa zjavuje následkom drsnosti styčných plôch. Ona závisí od dotykových povrchov telies
a je tým väčšia, čím viacej to teleso tlačí na podložku.

Definícia: Sila, ktorá sa prejavuje na styčnej ploche dvoch telies a odporuje pohybu jedného telesa
voči druhému je trecia sila (Ff ).

Zapamätaj si: Charakteristiky trecej sily (obr. III.64): v

 má smer styčnej plochy medzi dvomi telesami;
 má zmysel opačný rýchlosti telesa; Ff
 veľkosť trecej sily sa zväščuje a telesá položené na ploche
tlačia na podložku. Obr. III.64

61
 Experimentálna aktivita
Meranie trecej sily silomerom
Zaves teleso na silomer a pomaly ťahaj (obr. III.65), konštantnou rýchlosťou. Veľkosť sily
nameraná silomerom sa rovná veľkosti trecej sily.
v
Ff

Obr. III.65

Poznámka: Akúkoľvek aktivitu by bolo nesmierne ťažko uskutočniť bez

sily trenia: nemohli by sme udržať ceruzku v ruke, nemohli by sme chodiť, Fodp. vzduchu
vozidlá by stáli na mieste, aj keď by sa ich kolesá točili atď. d h
Špeciálny druh trecej sily je odporová sila vzduchu (obr. III.66), ktorá
pôsobí na predmety nachádzajúce sa v pohybe, vo vzduchu. Ona sa stane ešte
dôležitejšou pre telesá, ktoré sa pohybujú veľkými rýchlosťami (parašutista, v
auto, lyžiar atď.) alebo veľkoplošné (plachetnica). Podobne ko všetky sily, aj
trecia sila, sa protiví pohybu telesa (rýchlosti telesa). Pri malých rýchlostiach
predmetov, táto sila môže byť zanedbateľná. Obr. III.66

III.3.3.3. Pružná sila (Fe)

Predĺžená alebo stlačená pružina je pružne deformovaná. Na obrázku III.67.a) je predstavená
nedeformovaná pružina, o dĺžke L0. Pružinu predĺžime (obr. III.67.b) alebo skrátime (obr. III.67.c), a jej
dĺžky budú L1 respektíve L2.
Deformácia pružiny (označená L) je:
 L1= L1 – L0 pri predĺžení (obr. III.67.b); (13)
 L2= L0 – L2 pri stlačení (obr. III.67.c). (14)
Pružina sa dostane do pôvodného stavu pod účinkom sily zvanej pružná sila (označenej Fe).

L2
L0
L1
∆L2 = L0 – L2 Fe 2

∆L1 = (L1 – L0) Fe 1

a) Pružina b) Pružina c) pružina

nedeform. predĺžená stlačená
Obr. III.67

Definícia: Pružná sila je sila, ktorá sa objaví vo vnútri pružne deformovaného telesa, a následne
prinesie teleso do jeho pôvodného tvaru.

62
 LABORÁTORNA PRÁCA
Určovanie vzťahov medzi veľkosťou pružnej sily a deformáciou pružiny
Potrebné pomôcky:pružina, hák-podstavec, označené kotúče, pravítko
Spôsob práce:
 Zaves pružinu na vodorovnú plošinu (obr. III.68). L0
 Pomocou pravítka, odmeraj dĺžku nedeformovanej pružiny L0 (obr.
III.68). L
 O voľný koniec pružiny, zaves hák-podstavec na označené kotúče
a potom prikladaj, postupne z onačených kotúčov, závaží. Podklad a kotúče
tvoria teleso so známou hmotnosťou M, ktorú si zaznačíš. Odmeraj teraz Fe L
dĺžku deformovanej pružiny, L (fig. III.68).
 Teleso hmotnosti M je v pokoji pod účinkom dvoch síl: tiaže (G) a M
pružnej sily (Fe). Tieto dve sily majú ten istú smer, opačný zmysel a musia G
mať tú istú veľkosť aby M bolo v pokoji.
 Teda: Obr. III.68
Fe = G  Fe = Mg (15)
Fe Mg
 Doplň tabuľku s experimentálnymi údajmi a vypočítaj pre každú hodnotu M podiel  .
 L L
Tabuľka s experimentálnymi údajmi
Fe Mg  N 
Č. m. L0 (m) M (kg) L (m) L = L – L0 (m)   
L L  m 

Uzáver: Podiel Fe je konštantný pre uvedenú pružinu. Čiže, pružná sila je priamoúmerná
L
deformácií pružiny.
Fe
 k  Fe  k  L
L
k sa nazýva elastická konštanta pružnosti.

Definícia: Elastická konštanta pružnosti (k) sa rovná podielu medzi pružnou silou (Fe) a
deformáciou pružiny (L).
Fe
k și [k]SI = N/m (16)
L
Poznámka: Pružná sila je prítomná na oboch koncoch pružiny.
L0
Zapamätaj si: Charakteristiky pružnej sily (obr. III.69):
L
 Má smer pružiny;
 Má zmysel je ku polohe nedeformovanej pružiny (opačný deformácií Fe
Fe
pružiny);
L = L – L0
 Veľkosť pružnej sily sa vypočíta zo vzťahu:
Fe = k ∙ L Obr. III.69

63
 Učebné aktivity
Určovanie a prezentácia síl v bežnom živote
1) Bungee jumping (skákanie na gume) je šport, v ktorom súťažiaci, je uviazaný o pružné lano
pripevnené o členok (obr. III.70.a), a skáče z veľkej výšky.
Znázorni sily, ktoré na športovca pôsobia.
Riešenie:
1. Znázorni diagram predmet-interakciu pre športovca (fig. III.70.b).
2. Urč silu, príslušnú každej interakcii (obr. III.70.b).
3. Znázorni sily pôsobiace na športovca, berúc do úvahy všetky ich charakteristiky
(obr. III.70.c) aj mechanický stav športovca (je v pokoji alebo má zrýchlený pohyb).

Pružné lano Fe
Pružná sila

Športovec G
Tiaž
športovca
Zem Obr. III.70.c).
Znázornenie síl
Obr. III.70.a) Obr. III.70.b). Diagram
predmet-interakcie

Používanie značiek známych fyzikálnych veličín a ich vzorcov

2) Teleso, na vodorovnej ploche je ťahané, pružinou konštantnej rýchlosti, s konštantou pružnosti
100 N/m. Počas pohybu, sa pružina predĺži o 2 cm.
a) Znázorni opísanú sústavu ako i vodorovné sily, ktoré na teleso pôsobia.
b) Vypočítaj treciu silu.
1. Zapíš si údaje úlohy, pomocou už známych označení a
k = 100 N/m, L = 2 cm = 0,02 m
vyjadri ich v základných jednotkách SI.
Ff Fe v
2. Pre znázornenie síl, ktoré na teleso pôsobia, musíš brať do
L úvahy, všetky ich charakteristiky (obr. III.71).

Obr. III.71
Ff = Fe (17) 3. Teleso má konštantnú rýchlosť iba vtedy, ak obe sily majú
Ale Fe = kL čiže Ff = kL ten istý smer, opačný zmysel a rovnaké veľkosti.
Ff = 100 N/m ∙ 0,02 m = 2 N 4. Urob aj číselny výpočet.

Samohodnotiace aktivity
1) Znázorni sily, ktoré pôsobia na parašutistu z
obrázka III.72.a) ako i na lyžiara z obrázka III.72.b).
2) Teleso o objeme 0,1 L a hustoty 8,8 g/cm3
je zavesené na zvislej pružine. Pružina sa predĺži o
2,2 cm.
Obr. III.72.a) Obr. III.72.b)
64
 a) Znázorni sily, ktoré na teleso pôsobia.
b) Vypočítaj hmotnosť telesa.
c) Vypočítaj konštantu pružnosti, vyjadrenú v N/m.
3) Parašutista má, spolu s padákom, hmotnosť 110 kg. Vtedy keď je padák otvorený, má
priamočiary rovnomerný pohyb.
a) Znázorni sily, ktoré pôsobia na celok, utvorený z parašutistu a padáka.
b) Vypočítaj silu odporu vzduchu v opísanom prípade.

Interdisciplinárn aktivita
Preštuduj si pozorne výkres a splň nasledovné požiadavky:
1. Nájdi fyzikálne veličiny. Zaznač si do poznámkového zošita.
2. Zapíš si aj sily znázornené na výkrese.
3. Zostav krátku esej, v ktorej použiješ pojmy interakcie a síl v rôznych prípadoch.
5. Predstav na vlastnom výkrese, čo najviac fyzikálnych veličín, naštudovaných v tejto stati.
Urob prezentáciu pred kolegami. Dbaj na vedecké vyjadrovanie a technické podrobnosti.

Fpružná

Pružina sa
predĺži
tlačiť

ťahanie Odporová sila vzduchu Stlačená

pružina

tiaž

65
 Súhrn
 Interakcia je vzájomné pôsobenie dvoch telies.
 Sila je mierou interakcie telies.
 Základná jednotka sily v SI je newton ( [ F ]SI  N );
 Prístroj na meranie sily je silomer.

Charakteristiky sily
Názov sily Znázornenie sily
Smer Zmysel Pôsobisko Veľkosť

Tiaž G
zvislý dolu teleso G = mg
G

zväčšuje sa naraz s
v
tlakom, ktorým
Trecia Ff
dotyková opačný teleso pôsobí na
sila teleso
plocha rýchlosti podložku a závisí aj
Ff
od povahy
dotyčných plôch.
L0
K Koniec
Pružná Fe = kL
napnuté- deformo- L
sila pružiny
mu vanej
Fe L = L – L0
závesu pružiny
Fe Fe

Samohodnotiace aktivity
Opakovanie preštudovaných pojmov
1) Znázorni diagram (náčrt) podobný uvedenému na obr. III.73, v ktorom témou je:
a) sila;
b) tiaž;
c) trecia sila;
d) pružná sila.
Predstav diagram v podobe plagátu (alebo na počítači), v triede.

Vlastnosť1
Vlastnosť 6 Vlastnosť2

TÉMA
Vlastnosť 5 Vlastnosť 3
Vlastnosť 4

obr. III.73

66
 Pokyny: Podľa témy, môžeš rozšíriť alebo zredukovať charakteristiky (vlastnosti, naučené
poznatky, vzorce) alebo pridať špecifické vlastnosti (môžeš rozšíriť diagram do strapca). Zahrň do
diagramu, čím viacej zaujímavostí, ktoré si pre danú TÉMU pripravil.
2) Nájdi správnu odpoveď v tabuľke z obr. III.74:
1) Ktorá je základná jednotka tiaže v SI?
kg N g
2) Ako sa volá prístroj používaný na meranie tiaže telies?
váhy silomer odmerka
3) Aký vzťah jestvuje medzi tiažou telesa a jeho hmotnosťou?
g=m g = m/g G = mg
4) Aká fyzikálna veličina sa označuje písmenom g?
gram gravitačné zrýchlenie tiaž
5) Ktorá je základná jednotka fyzikálnej veličiny g?
N/kg N kg
6)Smer tiaže je:
zvislý nadol vodorovný
7) Hmotnosť predmetu na Mesiaci, vzhľadom na hmotnosť toho istého predmetu na Zemi je:
Väčšia rovnaká menšia
8) Tiaž predmetu na Mesiaci,voči tiaže toho istého predmetu na Zemi je:
väčšia rovnaká menšia
9) Predmet zostane v pokoji, pod účinkom dvoch síl, ktoré majú rovnaký..............., rovnakú...........,
ale.............opačný:
smer, veľkosť, zmysel zmysel, veľkosť, smer smer, zmysel,veľkosť
10) Hmotnosť predmetu na severnom póle, vzhľadom na ten istý predmet na rovníku, je:
väčšia rovnaká menšia
11) Veľkosť pružnej sily je priamo úmerná s:
Dĺžkou pružiny deformáciou pružiny hmotnosťou pružiny
12) Zmysel trecej sily, pôsobiacej na teleso, je:
Opačný rýchlosti telesa Rovnaký s rýchlosťou telesa Rovnaký so styčnou plochou
Obr. III.74

Grafické znázornenie
3) V laboratóriu fyziky, Ionuț zmeral deformáciu pružiny a vypočítal pružnú silu príslušnú každej
deformácii. Získané údaje si zapísal do tabuľky, ako vidieť na obr. III.75:
Fe (N) 0 2 4 6 8 10 12 14 16
L (cm) 0 1 2 3 4 5 6 7 8
Obr. III.75
Zostroj graf, ktorý dokazuje závislosť pružnej sily od deformácie pružiny, ktorú meral Ionuț.

67
 4) Na grafe z obrázka III.76 je znázornená pružná sila, ako Fe(N)
funkcia dĺžky pružiny. Urč: a) dĺžku nedeformovanej pružiny; b)
4
konštantu pružnosti; c) dĺžku pružiny príslušnú pružnej sile 2,5N.
3
Využi preštudované poznatky v bežnom živote. 2
5) Z bežného života, uveď príklady telies, ktoré sa
deformujú: a) plasticky; b) pružne. 1
6) Akú tiaž má dieťa s hmotnosťou 45 kg? L (m)
7) Chcel by si určiť konštantu pružnosti v prípade pružiny, 1 2
ktorá je súčasťou silomera, a nachádzame ju v laboratóriu fyziky.
Čo musíš pomerať, a ako budeš postupovať? obr. III.76
8) Elena, tvoja kolegyňa, hovorí: „kúpila som balíček cukru tiaže 1 kg”. Oprav toto vyjadrovanie!
9) Vodiči si uvedomujú, že v zime, keď je na cestách poľadovica, autá musia jazdiť malou
rýchlosťou, nesmie sa prudko brzdiť, ani prudko zmieňať smer jazdy.Vysvetli, prečo.
10) Aká sila pôsobí na teba, pri kráčaní? Môžeš to dokázať na povrchu zamrznutého jazera?
Vysvetli.
11) V ktorých, z uvedených príkladov sa jedná o hmotnosti telies, a v ktorých o tiaži? Zapíš do
zátvorky hmotnosť alebo tiaž, podľa prípadu:
a) žeriav dvíha stoh dosiek (......);
b) v sáčku je múka (......);
c) vlak prenáša štrk (......);
d) človek dvíha batožinu (......).
12) Prečo nemôžeme stierať gumou, popísaný hárok papiera, najmä vtedy, keď je položený na
vodorovnej ploche, iba ak ho pridržíme rukou? Capitolul IV. FENOMENE TERMIC

68
 IV. TEPELN É JAVY
II. FENOMENE MECANICE

Capitolul IV. FENOMENE TERMICE

IV.1. TEPLOTNÝ STAV. TEPLOTA

IV.1.1. TEPLOTNÝ STAV. TEPLOTNÝ KONTAKT. TEPLOTNÁ ROVNOVÁHA
Experimentálna aktivita
• P riprav do troch nádob mierne teplú vodu, veľmi teplú a ľadovú.
• Ponor súčasne jednu ruku do nádoby s veľmi teplou vodou, a druhú do ľadovo studenej vody, a
počkaj niekoľko sekúnd.
• Súčasne zdvihni obe ruky z dvoch nádob a ponor ich do tretej nádoby.
Informácie, ktoré nám poskytujú naše ruky budú takéto: ruka, ktorú sme ponorili do horúcej vody
pociťuje, že voda je studená, pokým ruka zo studenej pociťuje, že voda z tretej nádoby je teplá. (pokus
bol prvýkrát urobený anglickým filozofom, Lockeom, v 1790.)
Aká je v skutočnosti voda: teplá alebo studená?
Naše vnemy môžu určiť zvlášť hmatom vlastnosť telies, či už ide o teplejšie telesá alebo
chladnejšie.
Pocity teploty, alebo chladu sú relatívne, subjektívne; ale všetci súhlasíme s tvrdením, že niektoré
telesá sú chladnejšie než iné, následkom rôzneho stupňa ohriatia.
Stupeň ohriatia telies je vlastnosť, ktorá môže byť zmeraná, čiže môže byť určená objektívne.
Dve, alebo viac telies, ktoré majú rôzne stavy zahriatia, dané do kontaktu, tepelne interagujú, a
zmenia si teplotný stav (stupeň ohriatia). Hovoríme, že sú v teplotnom kontakte. Po dlhšom čase, telesá v
teplotnom kontakte budú mať ten istý stupeň ohriatia (čiže ten istý teplotný stav). Dostanú sa do
teplotnej rovnováhy.

IV.1.2. Teplota, meranie teploty, teplotné stupnice

Teplotný stav telies nám umožní zaviesť nový poriadok medzi telesami. Čiže, tak ako sme si už
povedali, stupeň ohriatia môže byť zmeraný.
Pri meraní teplotného stavu telies, čiže pre jeho objektívnu charakterizáciu, musíme zaviesť fyzikálnu
veličinu, zvanú teplota.

Zapamätaj si: Teplota je fyzikálna veličina, ktorú môžeme merať, ak sa k nej pripojí číselná
hodnota zodpovedajúca, každému teplotnému stavu telies.
Dve telesá, s rôznymi teplotami, môžu byť v teplotnom kontakte. Po určitom čase, kratšom alebo
dlhšom, tie dve telesá nadobudnú rovnakú teplotu. V tom okamihu, obe telesá sa dostanú do teplotnej
rovnováhy. Čiže, teplota je potrebná a postačujúca vlastnosť, pri charakterizovaní teplotnej rovnováhy.
Dve, alebo viac telies, v tepelnej rovnováhe, budú mať rovnakú teplotu.
Ak teleso A je v teplotnej rovnováhe s telesom B, a teleso B je v teplotnej rovnováhe s telesom C,
vtedy teleso A bude v teplotnej rovnováhe s telesom C. Toto tvrdenie, považované odjakživa za správne,
nemôže byť dokázané. Ono predstavuje takzvaný princíp teplotnej tranzitivity.
V Jednotkovej sústave, základná jednotka teploty sa nazýva Kelvin:
[T]SI = 1K (1)
Kelvin je základnou jednotkou merania, podobne ako meter, sekunda, kilogram atď.

69
 Poznáme aj iné jednotky merania pre teplotu: stupeň Celzia, stupeň Fahrenheit, stupeň Rankine.
Aby sme pochopili, čo znamená stupeň Celzia, a ktoré je spojenie medzi horeuvedenými
jednotkami, prezrime sa pozorne ako treba merať teplotu.
Prístroj na meranie teploty sa volá teplomer (pozri obr. IV.1).

druhy
teplomerov
Obr. IV.1

Akýkoľvek teplomer má teplotnú látku, charakterizovanú fyzikálnou veličinou, ktorá sa mení s

teplotou. V prípade teplomera s kvapalinou, teplotná látka je kvapalina (napríklad, lieh), a fyzikálna
veličina, ktorá sa mení s teplotou je dĺžka kvapalinového stĺpca.
Teplotná
látka
je lieh

Obr. IV.2
Jestvujú aj iné druhy teplomerov: plynové (vodík, dusík; objem plynu sa mení s teplotou) alebo
kovové, v kvapalnom skupenstve (ortuť; dĺžka ortuťového stĺpca sa mení s teplotou).
Akékoľvek by bolo zostrojenie teplomera, charakteristikou každého, je zmena teploty ako
fyzikálnej veličiny, ktorá charakterizuje teplotnú látku. Napríklad, ak liehový teplomer v kontakte s
telesami rôznych teplotných stavov, dĺžka liehového stĺpca bude mať rôzne hodnoty, dobre stanovené, pre
rôzne teplotné stavy.

Experimentálna aktivita
• Všimnime si pozorne liehový teplomer (obr. IV.2). Polož teplomer na kus ľadu.
• Chvíľlu počkaj, aby sa ustálila tepelná rovnováha medzi teplomerom a ľadom, pričom pozorne
sleduj dĺžku kvapalinového stĺpca.
• Polož teplomer do styku s teplou kvapalinou.
• Znovu počkaj, pokým nevznikne teplotná rovnováha. Všimneš si, že dĺžka kvapalinového stĺpca
sa zmenila.

Zapamätaj si: Akýkoľvek teplomer má teplotnú látku. Teplotná látka sa charakterizuje teplotnou
veličinou, ktorá sa mení s teplotou.Táto zmena by mala byť liniárna, pretože liniárna zmena zabezbečuje
určitý stupeň ohriatia, ktorému zodpovedá iba jedna hodnota teploty.

70
 Teplotné stupnice
Keď je teplomer v styku s telesom určitého teplotného stavu, pri teplotnej rovnováhe, teplotná látka
teplomera, bude rovnaká s teplotou príslušného telesa.
Pri stanovení teplotných stupníc, musíme ustáliť korešpondenciu medzi teplomerom a nameranou
hodnotou fyzikálnej veličiny, charakterizujúcej teplotnú látku.
Je nutné mať dva rozličné teplotné stavy, (pomenujme ich opornými bodmi), ktorým dohodou
pripíšeme dve číselné hodnoty, pre teplotu.Takýmto spôsobom získame teplotný interval. Aby sme
obdržali jednotku teploty v patričnej stupnici, vydelíme teplotný interval, získaný ako ľubovoľné celé
číslo, na rovnaké intervaly. Napríklad, pre Celziovu stupnicu, dva oporné body sú čistá voda v rovnováhe
s ľadom a stav varu čistej vody, v oboch prípadoch, atmosferický tlak bude normálny2.

Experimentálna aktivita
Kalibrovanie teplomera (Obr. IV.3)
Pracovný postup
• Položíme teplomer do zmesi čistej vody v
rovnováhe s ľadom.
• Počkáme, pokým nenastane teplotná Kalibrovanie
rovnováha, a následne si zaznačíme hornú hladinu teplomeru
kvapaliny.
• Vložíme potom teplomer do vriacej vody .
• Počkáme, pokým nastane teplotná rovnováha
a znovu si zaznačíme hornú hladinu kvapaliny
(samozrejme, že dĺžka hladiny bude vyššia než v Obr. IV.3
predošlom prípade).
• Dohodou, zapisujeme v prvom prípade hodnotu 0, a v druhom, hodnotu 100.
• Rozdelíme interval na škále teplomera, medzi opornými bodmi, na sto rovnakých častí a zvolíme
stúpajúce číselné jednotky, od 0 po 100, pre každý dielik.
• Každý jeden takýto dielik predstavuje jeden stupeň Celzia, a teplota telesa, meraná týmto
teplomerom, sa bude rovnať číslu na škále teplomera.

Zapamätaj si: Každá teplotná stupnica musí mať dva oporné body, ktorým sa dohodou pripájajú
dve rôzne hodnoty teploty.V príslušnej stupnici, stupeň získame, rozdelením intervalu medzi dvomi
opornými bodmi, na rovnaký počet intervalov.

IV.1.3. Zmena tepelného stavu. Zahrievanie, ochladzovanie (prenos tepla)

Ak dve telesá, rozdielnych teplôt sú v kontakte, teplo sa samovoľne prenesie z teplejšieho telesa na
chladnejšie, tak, aby po určitom čase, obe telesá nadobudli rovnovážnú teplotu.

2
Atmosferický tlak je určený tiažou atmosféry, ktorá tlačí na zemský povrch a má hodnotu 100 000 N/m2.

71
 Prenos tepla sa koná iba vtedy, keď jestvuje teplotný rozdiel medzi dvomi telesami.
Prenos tepla z teplejšieho telesa na chladnejšie sa robí:
› kondukciou, vedením;
› konvekciou, prúdením;
› radiáciou, vyžarovaním.
Prenos tepla kondukciou sa koná vtedy, keď sú v styku dve telesá rozdielnych teplôt. Napríklad,
studená lyžička,v kontakte s teplým čajom, sa zahreje.
Zmena tepelného stavu konvekciou je zapríčinená prenášaním tepla, počas prúdenia tekutiny.
Napríklad, ak si priblížiš ruku k plameňu, tvoja ruka sa zahreje následkom prúdov teplého vzduchu.
Ak pri prenose tepla kondukciou, alebo konvekciou sa vytvorí také prostredie, v ktorom by sa šírila
tepelná energia, tepelný prenos sa môže konať aj vzduchoprázdne, radiáciou. Teplo je prenášané
tepelným vyžarovaním. Príkladom takéhoto vyžarovania sú slnečné lúče. Takýmto spôsobom budeme
schopní vysvetliť ohrievanie Zeme, Slnkom.
Energia prenášaná vyžarovaním sa mení (celkove alebo čiastočne) na teplo, vtedy, keď je teleso
ožiarené. Napríklad, od rozžeraveného konca kovovej tyče, sa teplo prenáša ďalej, v tyči, kondukciou.
Vzduch z jej okolia sa konvekciou ohreje, pod účinkom vzdušných prúdov, ktoré boli pôvodne v kontakte
s rozžeraveným koncom tyče. Vo veľkej vzdialenosti od rozžeraveného konca, sa vzduch zahreje
následkom prenosu tepla, radiáciou.

Zapamätaj si: teplo sa prenáša:

› kondukciou;
› konvekciou;
› radiáciou.
Teplomer
kalibrovaný
Zaujímavosti v stupňoch
• Celziova stupnica (obr. IV.4) je pomenovaná na počesť švédskeho Celzia
i v stupňoch
astronóma Andersa Celzia. On pôvodne považoval pre číru vodu teplotu 0C Fahrenheit
za bod varu, a teplotu 100C za bod tuhnutia. Ten, ktorý nám zanechal
terajšiu podobu Celziovej stupnice bol botanik Carl Linné, v roku 1744 (rok
úmrtia Celzia).
• Rozoznávame aj iné teplotné stupnice: Fahrenheitova, Rankinova,
Kelvinova stupnica.
• Kelvinova stupnica je taká teplotná stupnica, na ktorej nachádzame
iba kladné hodnoty. Dielik na Kelvinovej stupnici sa rovná dieliku na
Celziovej stupnici. Teplote nula stupňov Celzia prislúcha teplota 273,15 K.
• Vo Fahrenheitovej stupnici, teplote tuhnutia čírej vody prislúcha
hodnota 32F, a teplote varu čírej vody pri normálnom atmosferickom tlaku Obr. IV.4
prislúcha hodnota 212F. Medzi týmito dvoma opornými bodmi bolo 180 dielikov(Fahrenheitove stupne).
• Fahrenheit bol ten, ktorý prvýkrát použil ortuť ako teplotnú látku, pretože ortuť, nielenže zostáva
v kvapalnom skupenstve, pri vysokých teplotných intervaloch, ale liniárne závisí od teploty a dĺžky
kvapalinového stĺpca, pričom si zachováva skupenstvo aj pri veľkých teplotných rozpätiach.
• Teplotu rozžeravených telies nemôžeme merať teplomerom. V takomto prípade, teplotu meráme
pomocou farby vyžarovanej telesom, prístrojom zvaným pyrometer.

72
 Teplota °C (°F) 580°C (1 076°F) 730°C (1 350°F) 930°C (1 710°F) 1 300°C (2 370°F)
Farba (subjektívna) tmavočervená svetločervená jasne oranžová veľmi svetložltá

• Aj keď pôvodne sa pyrometer (obr. IV.5) používal iba na Pyrometer

meranie teploty žeravých telies, v súčasnosti sa používa aj na meranie
nízkych teplôt. Táto metóda merania teploty si nenárokuje na kontakt
medzi pyrometrom a telesom, ktorého teplotu zmeriava. Preto,
pyrometer môžeme využiť aj pre telesá, ktorých teplotu si želáme
namerať, ale ktoré sa z rôznych dôvodov nemôžeme dotknúť.
• Teplotu môžeme určovať aj za pomoci senzorov. Napríklad, v
Obr. IV.5
2001 NASA vyslala vesmírnu sondu WMAP (obr. IV.6). Táto
vesmírna sonda namerala energiu mikrovĺn v kozmose. Teplota Vesmír-
na
vesmíru je prakticky teplota základného primárneho žiarenia sonda
mikrovĺn. Pri meraní teplotných rozdielov, na dvoch veľmi
vzdialených miest vo vesmíre, po postupnom spracovaní získaných
údajov, fyzici dospeli k uzáverom týkajúcich sa veku a štruktúry
počiatočného vesmíru. Obr. IV.6

Učebné aktivity
1) Na obrázku sú znázornené tri teplomery. Odpovedz na
tieto otázky:
a) Ktoré je rozpätie merania, pre každý jeden teplomer?
b) Ktorá je najvyššia teplota, ktorú dokážeme namerať
pomocou teplomerov z obrázka? A najnižšia?
c) Aká teplota prislúcha maximálnej dĺžke kvapalinového
stĺpca, pre každý jeden z tých troch teplomerov?
2) Jeden dielik v Kelvinovej stupnici sa rovná jednému
dieliku v Celziovej stupnici. Teplote, nula stupňov Celzia pripadá
teplota T0 = 273 K.
Čiže, vzťah premeny medzi akoukoľvek teplotou vyjadrenou v stupňoch Celzia a tou istou teplotou
vyjadrenou v stupňoch Kelvina je:
t(°C) = T – T0. (2)
Napríklad, ak teplota nejakého telesa je 310 K, teplotu v stupňoch Celzia získame takto: t = T – T0
= 310 – 273 = 37°C (je teplota ľudského tela).
Odpovedz na nasledovné otázky:
a) Akú hodnotu bude mať teplota T = 373 K vyjadrená v stupňoch Celzia?
b) Akú hodnotu bude mať teplota t = 7°C vyjadrená v stupňoch Kelvina?
3) Teplota telesa sa zvýšila o 5°C.
a) Vyjadri túto zmenu teploty v SI.
b) Ak teplota telesa klesla o 5°C, o koľko jednotiek vyjadrených v SI, klesla teplota telesa?

73
 Súhrn
Teplota je fyzikálna veličina, ktorú môžeme zmerať po pridaní číselnej hodnoty každému stavu
zahriatia telies.
V teplotnom kontakte, dve telesá rozdielnych teplôt, po dlhšom alebo kratšom čase nadobudnú tú
istú teplotu, čiže budú v teplotnej rovnováhe.
Teplota je vlastnosť potrebná a postačujúca pre charakterizovanie teplotnej rovnováhy.
Ak teleso A je v teplotnej rovnováhe s telesom B, a teleso B je v teplotnej rovnováhe s telesom C,
vtedy teleso A bude v teplotnej rovnováhe s C. Toto tvrdenie zásadne považované za správne, nemohlo
byť nikdy dokázané. V skutočnosti predstavuje vlastne Princíp tepelnej tranzitivity.
Jeden Kelvin je základnou jednotkou merania teploty v Jednotkovej sústave jednotiek.
Poznáme aj iné jednotky na meranie teploty, ako napríklad stupeň Celzia.
Vzťah premeny medzi akoukoľvek teplotou vyjadrenou v stupňoch Celzia a rovnakou teplotou,
vyjadrenou v stupňoch Kelvina, je:
t(°C) = T – T0.
Teplota sa merá prístrojom zvaným teplomer.
Akýkoľvek teplomer má teplotnú látku.
Teplotná látka sa charakterizuje teplotnou veličinou, ktorá sa mení s teplotou.
Teplotná stupnica má dva oporné body, ľahko zreprodukovateľné, ku ktorým sa dohodou pripájajú
dve rozdielne hodnoty pre teplotu. Na príslušnej stupnici, sa stupeň nájde rozdelením intervalu medzi
dvomi opornými bodmi, na rovnaký počet menších intervalov.
Teplo sa prenáša:
 kondukciou;
 konvekciou;
 radiáciou.

Aplikácie
1) V uvedenej tabuľke sú zaznamenané teploty topenia niektorých látok:
Látka Číry ľad Hliník Zlato Ortuť Striebro Kyslík
Teplota (C) 0 660 1 063 –39 960,5 –219

Odpovedz, písomne, na nasledovné otázky:

a) Ktorá je najvyššia teplota?
b) Aká látka má najnižší bod topenia?
c) Usporiadaj teploty, v tabuľke, v stúpajúcom poradí.
d) Akú hodnotu má teplota topenia ortuti, vyjadrená v stupňoch Kelvina?
2) V doluuvedenej tabuľke sú zapísané teploty niektorých telies:
Povrch Slnka Povrch Titánu
Teleso Ľudské telo Korytnačka Austrálska ježura Motýľ
(tepl. min.) (priem.teplota)
Teplota 36,8C 4 100 K 98,29 K 17C 25C 303 K

74
 a) Usporiadaj, v stúpajúcom poradí, teploty uvedených telies.
b) Ktoré teleso je najteplejšie? A najchladnejšie?
c) Akú teplotu bude mať motýľ, ak sa jeho teplota zvýši o 7C (teplota motýľa sa môže pohybovať
niekde medzi 28C a 38,8 C)? Vyjadri získanú teplotu tak v stupňoch Celzia C ako i v K.
d) Motýle môžu lietať, ak teplota okolitého prostredia je 285,8 K.Vyjadri túto teplotu v C.
e) Vypočítaj, o koľko je teplota ľudského tela vyššia, než teplota motýľa. Vyjadri tento rozdiel tak v
stupňoch Celzia, ako i v Kelvinoch.
3) Vyjadri v jednotkách SI nasledovné teploty: –15C, 17C, –200C, 37C.
4) Vyjadri v stupňoch Celzia nasledovné teploty: 0 K, 15 K, 200 K, 213 K.
5) Tak, ako sa to dá z uvedeného obrázka spozorovať, na stupnici
Teplotné
Fahrenheit, teplotnému stavu, v ktorom nachádzame v rovnováhe číru vodu stupnice
a ľad, pri normálnom atmosferickom tlaku, prináleží hodnota 32F, a
teplotnému stavu, v ktorom číra voda začína vrieť, pri normálnom tlaku,
prináleží hodnota 212F.
a) Ktorý je vzťah medzi jedným stupňom Celzia a jedným stupňom
Fahrenheit?
b) Ktorý je vzťah premeny teploty zo stupňov Celzia, na stupne
Fahrenheit?
c) Pri akej teplote je označenie teplomera to isté, už či je to vyjadrenie
v stupňoch Celzia, alebo stupňoch Fahrenheit?
6) Sledujme nesprávne kalibrovaný teplomer, ponorený do čistej vody
v rovnováhe s ľadom, a uvidíme, že ukazuje – 6°C, a ponorený do vriacej
vody ukazuje, 109°C. Vieme, že pokus sa koná pri normálnom
atmosferickom tlaku, vypočítaj, ktorá je skutočná teplota nesprávne
kalibrovaného teplomera pri 40°C.
7) Na obrázku IV.7 sú označené hodnoty teplôt nachádzajúce sa niekde na extrémach teplôt z nášho
vesmíru. Pozorne preštuduj označené teploty a vysvetlenia, ktoré sprevádzajú číselné hodnoty.
a) Uprav, v klesajúcom poradí hodnoty označených teplôt, vzťahujúce sa na planéty našej Slnečnej
sústavy.
b)Vypočítaj rozdiel medzi extrémnymi teplotami, v prípade ľudského tela. Vyjadri tento rozdiel v
jednotkách SI.
c)Vypočítaj, aká bude percentuálna presnosť merania tej najnižšej teploty, získanej experimentálne,
z absolútnej hodnoty príslušnej teploty.
d) Vyjadrite percentuálne, najvyššiu teplota získanú experimentálne, z najvyššej možnej vo fyzike?
e) Predpokladajme, že v najchladnejšom známom mieste na svete by sme mali iba hélium, ozaj v
akom skupenstve by sa nachádzal?
f) Je možné, aby nejaké živé bytosti existovali v akomkoľvek mieste vo vesmíre?

75
 Obr. IV.7
76
 IV.2. ÚČINKY TEPELNÝCH STAVOV
IV.2.1. Rozťažnosť/Kontrakcia

Experimentálna aktivita
• Pripevni kovovú guľôčku na koniec retiazky.
• Pokús sa dostať kovovú guľôčku cez prstenec, ktorého priemer je menší než priemer guľôčky, tak
aby ním prešla retiazka, na ktorej je guľôčka zavesená.
• Pomocou plameňa, ohrievaj kovovú guľôčku dovtedy, pokým nezistíš, že sa guľôčka už nemôže
dostať späť, cez prstenec.
• Ponor teraz ohriatu guľôčku do studenej vody a počkaj za určitý čas, pokým nezistíš, že v
okamihu, keď potiahneš retiazkou, guľôčka bude môcť znovu prejsť prstencom.
Pri prvom pokuse, hneď po ohriatí nepodarilo by sa ti vybrať zahriatu guľôčku cez kovový prstenec,
pretože sa zjavila takzvaná rozťažnosť. Ochladená kovová guľôčka, v studenej vode, ľahko prešla
prstencom, pretože ochladením, v guľôčke nastala kontrakcia.

Zapamätaj si: Nazývame rozťažnosť, respektíve kontrakciu, jav zmeny rozmerov telesa s teplotou.
Ak sa rozmery zväčšujú, teleso prejavuje rozťažnosť. Ak sa rozmery telesa zmenšujú, teleso prejavuje
kontrakciu.

Následkom javov rozťažnosti/kontrakcie, pri zhotovovaní kovových rúr, ktorými prúdia zahriate
kvapaliny alebo plyny, používame špeciálne spojky alebo rôzne stavebné tvary, ktoré by tomuto javu
dokázali čeliť(obr. IV.8). Rozťažné spojky (náčinie projektované na „pohlcovanie” rozťažnosti a
kontrakcie, zapríčinené teplom a stavebnými materiálmi) sú bežne používané pre stavby, mosty a iné
štruktúry.
Spojky používané na
spájanie potrubí, ktorým
prechádzajú zahriate
tekutiny alebo pary.

Obr. IV.8
Ak sa mení teplota, aj plyny si môžu meniť objem.

Rozťažnosť v objeme tuhých a plynných látok je znázornená pri niektorých špeciálnych prípadoch:
• ak tuhá látka, má jeden z rozmerov omnoho väčší než ostatné dva (napr., v kovovej tyčke) alebo
ak určitá kvapalina je naliata do veľmi tenkej trubice, hovoríme, že ide o rozťažnosž po dĺžke (liniárnej);
• ak tuhá látka, má dva rozmery omnoho väčšie než tretí rozmer (ako v prípade platni), vtedy
hovoríme o rozťažnosti na povrchu (povrchovej).

77
 Experimentálna aktivita
• Naplň kovovú nádobu vodou.
• Ohrievaj nádobu pokým voda nezačne pretekať z nádoby.
Voda pretečie z nádoby, pretože pri tej istej teplotnej zmene, zmena objemu kvapaliny je väčšia,
než zmena objemu nádoby, následkom rozťažnosti stien.Čiže, rozťažnosť nezávisí iba od teplotnej
zmeny, ale i od materiálu (v uvedenom príklade, kvapalina mala väčšiu rozťažnosť než tuhá látka).

Zapamätaj si: Pri rovnakej zmene teploty, niektoré telesá majú väčšiu rozťažnosť, iné menšiu.
Vlastnosť telies zmeniť si rozmery naraz so zmenou teploty sa charakterizuje fyzikálnou veličinou
zvanou koeficient dĺžkovej tepelnej rozťažnosti, α. Jednotka merania koeficientu rozťažnosti je:
[]SI = K–1. (1)
Na jav rozťažnosti kovov môže byť poukázané pomocou pyrometra z laboratória fyziky.

Rozširovanie učiva
Experimentálne sa dokázalo, že v danom teplotnom intervale, koeficient dĺžkovej tepelnej rozťažnosti
l
zostane konštantný, vtedy relatívna zmena dĺžky tyče, , je priamo úmerná so zmenou teploty (obr. IV.9).
l0
Koeficient liniárnej tepelnej rozťažnosti, α, sa definuje ako koeficient úmernosti medzi oboma zmenami:
l
   t ( l0 je dĺžka tyče pri teplote (t0 = 0°C).
l0
Čiže, dĺžka tyče, l, pri teplote t, je funkciou dĺžky l0 a koeficientu liniárnej tepelnej rozťažnosti:
l = l0(1 +  · t). (2)
V prípade rozťažnosti objemu, sa môže definovať koeficient objemovej tepelnej rozťažnosti, γ. Pre
látky, ktoré majú rovnaké správanie (ohľadom rozťažnosti) do všetkých troch rozmerov, γ ≈ 3α.
hodnota koeficientov tepelnej rozťažnosti sa stanoví experimentálne.

Zmena
dĺžky tyče,
l0
l

l
Obr. IV.9

Zaujímavosti
• Všeobecne, tuhé látky prejavuje svoju rozťažnosť rovnako, vo všetkých smeroch. Zahriata kovová
minca si zväčší obsah, ale zachová si tvar.
• Poznáme telesá, ktoré neprejavujú rozťažnosť, v každom smere. Napr. ohrievaný, malý kus
kremeňa v tvare „peniažteka” sa zmení na eliptický.Telesá, ktoré nemajú rovnakú rozťažnosť vo všetkých
smeroch sa nazývajú anizotropné; a tie telesá, ktoré majú rovnakú rozťažnosť vo všetkých smeroch sú
izotropné.

78
 • Všeobecne, pri ohrievaní, väčšina látok prejavuje rozťažnosť; hoci jestvujú aj látky, ktoré sa ináč
prejavujú. Napríklad, keď teplota stúpne od 0°C po 4°C, voda si nebude zväčšovať svoj objem, ale
naopak zmenšuje si ho, majúc najvyššiu hustotu pri 4°C. Tento jav je známy pod menom anomália,
odchýlka vody.
• Liehové teplomery fungujú na základe rozťažnosti tekutinového stĺpca, ako výsledok teploty.
• Jestvuje zliatina železa a niklu zvaná „invar”(skratka zo slova „invariantný”,nemenlivý), ktorá má
tú vlastnosť, že sa jej rozmery pomerne málo menia s teplotou. Využívame to v leteckom priemysle,
pretože lietadlá sú podrobené počas letu, veľkým teplotným zmenám. Tieto teplotné zmeny by mohli
viesť k rozťažnosti alebo kontrakcii krídel počas letu, čo by znamenalo ich poruchu, zlomenie.

IV.2.2. Zmena skupenstiev

Experimentálna aktivita
• do primerane veľkej kovovej nádoby si priprav teplú vodu
• do inej nádoby daj niekoľko kociek ľadu.
• Vlož ľadové kocky do nádoby s teplou vodou. Ľad, v styku s teplou vodou,
sa začína roztápať. Hovoríme, že si mení skupenstvo.
• získanú zmes zahrievaj nad plameňom horáka.Voda začne vrieť. To
znamená, že si znovu mení skupenstvo.
Skupenstvo je určitá forma látky, homogénna, z hľadiska fyzikálnych a
chemických vlastností. Kocky ľadu
Skupenstvá sa charakterizujú veľkou voľnosťou pohybu častíc, a intenzitou
(silou) interagujúcich síl medzi danými zložkami. Obr. IV.10
Klasicky, máme tri skupenstvá: tuhé, kvapalné a plynné (obr. IV.11).

TUHÉ KVAPALNÉ PLYNNÉ

Vnútorná štruktúra telies v

Obr. IV.11 troch skupenstvách

Zapamätaj si: Sú známe tri skupenstvá: tuhé, kvapalné a plynné. Každé skupenstvo sa
charakterizuje osobitnými fyzikálnymi a chemickými vlastnosťami, charakteristickými pre danú látku.

Príťažlivé sily medzi zložkami častíc tuhých telies sú dostatočne silné, aby udržali tvar, i objem
skúmaného telesa.V prípade tuhých telies, zložky častíc majú veľmi presné, priestorové usporiadanie.
Častice, zo zloženia kvapalín majú väčšiu možnosť pohybu, než častice tuhých látok. Príťažlivé sily
medzi časticami kvapalín sú postačujúce na to, aby udržali vlastný objem, ale tvar, nie. Kvapaliny nemajú
vlastný tvar, nadobúdajú tvar nádoby, do ktorej sú naliate.
Podobne ako tuhé látky, aj kvapaliny sú prakticky nestlačiteľné.

79
 Plyny nemajú ani vlastný tvar, ani vlastný objem.Teoreticky, považujeme, že nejestvujú príťažlivé
sily medzi časticami.V skutočnosti, tieto sily sú až také slabé, že nemôžu udržať, ani objem, ani tvar.
Plyny nadobúdajú tvar nádoby, do ktorej sú dané a okrem toho sú aj stlačiteľné.

Experimentálne aktivity
• Použi väčšiu nádobu plnú s teplou vodou. Pomocou teplomera, zmeraj teplotu vody. Zapíš si údaj
pre nameranú teplotu.
• Do inej nádoby, si priprav niekoľko kociek ľadu. Odmeraj teraz teplotu ľadu. Chvíľu počkaj,
pokým nastane teplotná rovnováha medzi ľadom a teplomerom. Zapíš si prečítanú hodnotu teploty do
zošita.
• Vlož, ľadové kocky do nádoby s teplou vodou. Ľad, v styku s teplou vodou, sa začne roztápať.
Pomeraj teplotu zmesi, od okamihu kedy sa ľad začína topiť, až pokým sa celkom neroztopí. Spozoruješ
počas celej zmeny skupenstva (čiže počas topenia ľadu), že teplota zostáva konštantná. Zmeny skupenstva
sú znázornené na obrázku IV.12. Na základe ilustrácie, vysvetli každú zmenu skupenstva.
Látka, ktorá si mení skupenstvo si vlastne mení teplo s okolitým prostredím. Toto teplo, označené Q
sa nazýva latentné teplo zmeny skupenstva, a je používané príslušnou látkou na zmenu vnútornej
štruktúry.

Zapamätaj si: Zmena skupenstva sa robí pohlcovaním alebo uvoľňovaním tepla, pričom sa teplota
látky počas procesu nemení.

Kondenzácia / skvapalňovanie (Q od.)

Ak v prírodnom stave je látka

kvapalná, tak sa kondenzuje;
Desublimácia (Quvoľ. Sublimácia (Q prijaté) ak je plynná, v prírodnom
stave, tak sa skvapalňuje.

Vyparovanie (Q prijaté)

Topenie (Q prijaté)

tuhnutie (Q uvoľnené)

Obr. IV.12
Npríklad, dodajme dostatočné teplo určitému telesu, napr. kúsku ľadu určitej hmotnosti, pri teplote
t1 = –10°C, a zahrievajme ďalej, až po teplotu topenia tt = 0°C. Pri tejto teplote, pohlcovanie tepla bude
pokračovať až po zmenu skupenstva. Zmena stavu sa robí pri konštantnej teplote tak, ako to vidieť z
diagramu IV.13.
Premenená na ľad, látka prijíma aj naďalej teplo, až po vyparovanie tv  100C . Pri tejto teplote,
voda si znovu zmení skupenstvo a mení sa na paru (počas vyparovania sa teplota nemení).

80
 t(°C)
Vyparovanie

tv

tc

Topenie čas
tg (minúty)

Obr. IV.13

Zaujímavosti
• Počas zmeny skupentva objem látky sa mení, ale hmotnosť zostane konštantná.
• Teplota, pri ktorej sa skupenstvo mení, konštantná pre uvedenú látku, závisí od sily, ktorá pôsobí
na jednotku plochy (fyzikálna veličina zvaná tlak). Napríklad, pri atmosferickom tlaku, voda vrie pri
100°C. Na vrchole Everestu, vo výškach nad 7 000 m, atmosferický tlak klesne približne na 2/5 z
normálnej hodnoty, a bod varu vody klesne približne na 75°C. Preto, horolezci tvrdia, že čaj si stráca
chuť a vajíčka nemožno dostatočne dobre uvariť.
• Vyparovanie, v celej hmotnosti kvapaliny sa nazýva var a robí sa pri konštantnej teplote.
Odparovanie na povrchu kvapaliny sa nazýva vyparovanie a odohráva sa pri akejkoľvek teplote. Počas
vyparovania, kvapaliny pohlcujú teplo, a tým ochladzujú povrch kvapaliny, z ktorej sa odparujú.
• Vyparovanie vo vákuu je veľmi rýchle.
• V modernej fyzike, poznáme aj dve ďalšie skupenstvá: plazmu a „Bose-Einstein kondenzovanie”
(kondenzát Bose-Einstein). Plazma môže vzniknúť iba pri vysokých teplotách, pokým kondenzát
Bose-Einstein sa získa aj pri veľmi nízkych teplotách.

Učebné aktivity
1) Vysvetli, prečo do radiátorov áut, počas mrazivých zimných dní, nedávame vodu, ale nemrznúcu
zmes (teplota zamŕzania tejto zmesi je približne –35°C).
2) Vysvetli, prečo sa neodporúča piť horúce nápoje, alebo jesť veľmi studené potraviny. V tvojej
odpovedi by si mal mať na zreteli zubný smalt a jav rozťažnosti/kontrakcie.
3) Pri stavbe kovových mostov, jeden z nich má oporné špeciálne
rozťažné rolky ktoré by pomohli pri voľnom predĺžení, v spojky
prípade zmeny teplôt (obr. IV.14). Podobne, sa používajú aj pre mosty
špeciálne spojky. Vysvetli ich úlohu.
4) Obeh vody v prírode je proces počas, ktorého voda
má neustály obeh v zemskej hydrosfére.Tento je
zabezpečený slnečným žiarením a zemskou príťažlivosťou.
a) Opíš úlohu slnečného žiarenia a príťažlivosti v
prírodnom obehu vody. Obr. IV.14

81
 b) Zisti si na obr. IV.15, skupenstvá vody.

Obeh vody
v prírode

Transpirácia Zrážky
rastlín

Podzemná voda Povrchové

stekanie vody

Obr. IV.15
Jestvujú viac procesov, ktoré umožnia obeh vody v prírode (obr. IV.15).
• Advekcia je proces pohybu vody atmosférou, následkom vzdušných prúdov, vo vodorovnej
rovine.B ez advekcie, vyparovaná voda, z povrchu morí a oceánov by nemohla pokračovať v pohybe,
smerom na súš, aby znovu utvorila zrážky.
c) Aké zrážky si spozoroval na obrázku?
• Infiltrácia je proces presakovania vody z povrchu dovnútra a zapĺňaním prázdnych miest medzi
časticami.
• Odtekanie je proces, pri ktorom voda prúdi na/pod zemským povrchom.
• Kapilárnosť je proces, ktorý zabezpečuje zvislé stúpanie vody.
d) zisti z obr. IV.15 aj iné procesy, ktoré umožnia obeh vody v prírode.
• Zachytávanie cez fólie, kedy časť zo zrážok je zachytávaná rastlinným lístím.
e) Ako sa nazýva premena skupenstva, pri ktorom voda obsažená v listoch sa dostane späť do okolia?
5) Množstvo staveného železa je ochladené, medzi extrémnymi teplotami poukázanými na
obr. IV.16. Použi údaje z diagramu, a odpovedz na nasledovné otázky:
a) Ktorá je teplota topenia železa?
b) V akom skupenstve sa nachádza železo, v časových intervaloch 45 a 60 de minút?
c) Kedy začne železo tuhnúť?
d) Ktorý je ten časový okamih, v ktorom železo stuhlo?
e) Proces na diagrame sa bude odohrávať s uvoľňovaním alebo pohlcovaním tepla?
t(°C)
1 600
1 538
1 500

5 10 15 20 25 30 35 40 45 50 55 60 čas (minúty)
Obr. IV.16

82
 Súhrn
Rozťažnosť, respektíve kontrakcia, je jav, ktorý sprevádza zmeny rozmerov telesa s teplotou. Ak sa
rozmery telesa zväčšujú, teleso prejavuje rozťažnosť. Ak sa rozmery telesa zmenšujú, teleso prejavuje
kontrakciu.
Pri rovnakej teplotnej zmene, niektoré telesá prejavia väčšiu rozťažnosť, iné menšiu. Vlastnosť
telies meniť si rozmery, súčasne so zmenou teploty sa charakterizuje fyzikálnou veličinou zvanou
liniárny teplotný koeficient rozťažnosti, α. Jednotka merania koeficientu rozťažnosti je: []SI = K–1.
Dĺžka tyče, l, pri akejkoľvek teplote t, je funkciou dĺžky l0 a koeficientu dĺžkovej rozťažnosti:
l = l0(1 +  · t).
Jestvujú tri skupenstvá: tuhé, kvapalné a plynné. Každé skupenstvo sa charakterizuje osobitnými
fyzikálnymi a chemickými vlastnosťami, charakteristickými iba tej látke.
Zmena skupenstva sa robí pohlcovaním alebo uvoľňovaním tepla, ale teplota látky sa nemení počas
procesu.

škára pri
Použitie spájaní
železničných
1) Mohol by si vysvetliť, prečo je v prípade zbraní koľajníc
priemer otvoru kovovej guľky menší, než priemer guľky?
2) Železničné koľajnice sa montujú zvyčajne pri 20°C
teplote. Pri montáži, medzi dvomi za sebou nasledujúcimi
koľajnicami sa necháva škára, takzvaná „medzera”.
Mohol by si vysvetliť, prečo sa to tak robí?
3) Kovový disk má koncentrický otvor, ako na
uvedenom obrázku. Zahrejeme disk, pričom jeho vonkajší
obvod sa zväčší o 4%. V týchto podmienkách, vnútorný
obvod:
a) sa zväščí o 4%;
b) sa zmenší o 4%;
c) zostane nezmenený.
4) Medený drôtik (meď = 17 ∙ 10–6 K–1) používaný na prenos elektrickej energie má dĺžku l0 = 60 m
pri teplote t0 = 0°C. Vypočítaj, o koľko sa zmení dĺžka drôtika, ak teplota okolitého prostredia je:
a) T1 = 253 K;
b) T1 = 313 K.
5) Egypťania si budovali žulové pyramídy, do ktorých si pochovávali svojich panovníkov. Po čase,
si zdokonalili stavebnú techniku, až natoľko, že dokázali pospájať skoro perfektne, žulové bloky. Ale
vonkajší obal pyramíd sa dosť rýchlo porušil a zjavili sa škáry v príslušných stavbách. Neskôr stavali pre
farónov iba obyčajné pohrebiská, v Údolí kráľov.
a) Pouvažuj, nad degradáciou vonkajšieho obalu pyramíd a zjavenie sa škár. Zamysli sa najmä nad,
tamojším horúcim podnebím, kde je známe, že teplotné výkyvy medzi dňom a nocou sú veľmi veľké.
b) Porozmýšľaj o spôsobe preverenia navrhnutého predpokladu, a potom predstav etapy tvojho
predpokladu, zhrnute, dbajúc na slovník, aby bol správny a presný.

83
 6) Kus ľadu hmotnosti m = 1 kg je zahriaty v teplotnom intervale [0°C, 100°C].
a) Pri akej teplote začne voda vrieť?
b) V akom skupenstve bude látka počas zvyšovania teploty?
c) V akom skupenstve bude látka na konci časového intervalu uvedeného na obrázku?
t(°C)
100

0
Čas (minúty)

Interdisciplinárna aktivita

Pozorne si preštuduj uvedený

obrázok. Splň nasledujúce požiadavky:

1) Urč všetky fyzikálne javy z

obrázka. Zapíš si ich do zošita.

2) Zapíš si do zošita tri fyzikálne

veličiny pomocou, ktorých budeš môcť
opísať príslušné fyzikálne javy.

3) Zapíš si do zošita jednotku

merania, pre každú zistenú fyzikálnu
veličinu.

4) Napíš krátku esej, v ktorej

opíšeš obeh vody v prírode. Použi Objem vody stúpa
ilustráciu na zistenie charakteristických pri ohrievaní
fyzikálnych procesov.
Hmotnosť kvapaliny sa nemení
5) Znázorni výkresom, ktorý by V zime nízke teploty
spôsobujú kontrakciu PLYN Topenie ľadu
vsugeroval, čo najviac fyzikálnych javov káblov
preštudovaných, v tejto kapitole. Urob
prezentáciu pred kolegami. Dbaj na KVAPALINA

slovník , poskytni čo najviac vedeckých

TUHÁ
vysvetlení a technických podrobností. LÁTKA

84
 V. Elektrické a magnetické javy

Naraz so vznikom parných strojov a elektriny začala nespavosť sveta.

(Guglielmo Ferrero)
Mohli by ste si predstaviť, čo by sa stalo za deň/týždeň bez elektrického prúdu? Náš život je úzko
spätý s existenciou a používaním elektrického prúdu, rôznych prístrojov, ktoré fungujú na základe
elektrického prúdu. V dnešnej spoločnosti, v ktorej znečisťovanie je veľmi výrazné, a palivo stále
drahšie, a čoraz ťažšie obdržateľné, zdroje energie, ktoré možno obnoviť sú budúcnosťou! V tomto
zmysle, hovoríme o používaní elektrických áut, fotočlánkov, o sile vetra a vody, na výrobu lacného a
ekologického elektrického prúdu.

V.1. MAGNETY, INTERAKCIE MEDZI MAGNETMI, MAGNETICKÉ PÓLY

Krátke dejiny: Magnetické javy boli spozorované, už približne pred 2 500 rokmi v kúskoch
železnej, zmagnetizovanej horniny, objavenej v starovekej lokalite Magnesia (Manisa, na západe
Turecka). Objavilo sa vtedy, že, ak železnú tyč prinesieme do styku s prírodným magnetom, tyč sa tiež
zmagnetizuje. Vtedy, keď tyč visí na vlákne, niekde v strede, snaží sa zaradiť v smere sever-juh, ako
indikátor kompasu. Magnety boli používané pri plavbách už v XI-stom storočí.
Magnety, my všetci veľmi radi lepíme na dvere chladničke, ako
pamiatku, z obdobia prázdnin. Pýtame sa, na akom základe fungujú.
Magnety používame v bežnom živote: na noticky ponechané na
chladničke, na pripevňovanie lepeniek, pri uzáveroch skríň, pracky
tašiek, retiazok, spojky pre hračky, vláčiky, áut s vlečkou, pri
zostrojovaní magnetických puzzlle, ako kľúčenku v kuchyni.
Experimentálna aktivita
1) Máš k dispozícii magnet a rôzne telesá: drevenú platničku, drobné mince 10 bani a
50 bani, železný klinec, špendlíky, gumu. Dotkni magnetom tieto telesá. Čo spozoruješ? Pohovor si s
vyučujúcim a spolusediacim kolegom a vyvoď uzávery.

85
 Zapamätaj si: Magnet je teleso, ktoré priťahuje železné predmety, rôzne zliatiny železa, alebo
kovové prvky (kobalt, nikel a ich zliatiny).
2) Priblíž železný klinec k magnetu. Následne približuj voľný koniec klinca
o špendlíky. Vzdiaľ, teraz klinec od magnetu. Nahraď železný klinček oceľovou
platničkou, a zopakuj predošlé etapy. Vyvoď uzávery na základe toho, čo si
postrehol.

Zapamätaj si: Volá sa trvalýý magnet to teleso, ktoré má trvalé magnetické vlastnosti, prirodzené,
pokým dočasný magnet je teleso, ktoré si stráca magnetické vlastnosti po odstránení vonkajšieho účinku,
ktorá magnetizovanie spôsobila.
Trvalý magnet nachádzame v prírode v podobe nerastu, zvaného magnetovec.

3) Na uvedenom obrázkuV.1 Môžeme sledovať rozličné magnety.

Nájdi kritériá triedenia magnetov.

Obr. V.1

Zapamätaj si: Magnety môžeme triediť, podľa zloženia na (prirodzené a umelé); podľa tvaru (liniárne
– magnetka – tyč, podkova, disk) a podľa času, za ktorý si zachovávajú vlastnosť priťahovať predmety (trvalé
magnety – látky, ktoré majú prirodzené a stále magnetické vlastnosti– a dočasné magnety – strácajú svoje
magnetické vlastnosti keď na ne prestaneme pôsobiť magnetom).

Poznámka: Najsilnejšie trvalé magnety, známe v súčasnej dobe sú zhotovené

zo zliatiny neodýmu-železa-bóru.

Experimentálna aktivita
1) Ak ti spadnú niekoľko špendlíkov na zem, ktorá by bola najlepšia
metóda na ich zozbieranie? V ktorých oblastiach magnetu sú špendlíky
priťahované? Sleduj ilustráciu na obr. V.2. Obr. V.2

Zapamätaj si: Oblasti magnetu, v ktorých sa najsilnešie prejavujú magnetické vlasnosti sa nazývajú
póly. Každý magnet má dva póly, nazvané severný pól a južný pól. Magnetické póly nemožno oddeliť.
Aby sme rozlíšili jeden pól od druhého, označíme ich N (severný pól) a S (južný pól) alebo ich rôzne
sfarbíme.
2) Máš dva tyčové magnety (obr. V.3). Priblíž magnety s rovnako sfarbenými
koncami, potom jeden z magnetov otoč, opačným koncom. Priblíž konce oboch
magnetov: prípadne jeden koniec magnetu so stredom ďalšieho magnetu.
Čo spozoruješ? Porozprávaj sa s vyučujúcim aj s tvojím spolusediacim kolegom.
Fig. V.3

86
 Zapamätaj si: Póly toho istého pomenovania sa odpudzujú, póly rôzneho mena sa priťahujú.
Teleso, ktoré má v zložení železo, dotykom alebo trením s magnetom, nadobudne magnetické
vlastnosti, totiž sa zmagnetizuje.

3) Rozsyp železné piliny na kus kartónu, potom polož kartón nad magnet (obr.
V.4). Poklep kartón prstami. Čo spozoruješ? Pokús sa nakresliť čiary, podľa ktorých sú
usporiadané železné piliny.
Obr. V.4

Zpamätaj si: železné piliny sa usporiadajú podľa čiar zvaných čiary magnetického poľa. Všetky
čiary magnetického poľa tvoria magnetické spektrum. V okolí magnetov sa objaví určitá forma hmoty
zvaná magnetické pole, ktoré vplýva na ihlu magnetky /magnety.
Poznámka: Ohriatím, si magnet stráca magnetické vlastnosti.

V.2. MAGNETIZMUS ZEME. KOMPAS

Krátke dejiny: Už od najstarších čias sa ľudia pokúšali o orientáciu. Kompas,
alebo magnetku (obr. V.5), poznali už počas panovníkov dynastie Han z Činy, v
rokoch 300 až 200 pred.Kr. V tom období, kompas pozostával z magnetického
kameňa uviazaného na špagáte, pre rýchle otáčanie. Neskôr, sa objavili aj
špeciálnejšie kompasy. V období veľkých Zemepisných objavov, Portugalci
zdokonalili kompas.Alexander Neckam, anglický učenec, spomína kompas po
prvýkrát v dvanástom storočí. Do Európy bol prinesený v 1190, Arabmi.
Tradícia hovorí, že tvar dnešného kompasu sa vďačí talianskemu moreplavcovi z
XIII-stého storočia Flavio Gioia z Amalfi, považovaného aj za „objaviteľa
kompasu”. Obr. V.5

Položil si si niekedy otázku, prečo magnetka ukazuje sever?

Kompas je prístroj, používaný na orientáciu. Zem je obrovským magnetom
ktorý má, okrem zemepisných pólov aj dva magnetické póly, severný magnetický
pól sa nachádza v blízkosti južného geografického pólu a južný magnetický pól
Fig. V.6
ktorý sa nachádza v blízkosti severného geografického pólu. (obr. V.6).

Lekár a filozof William Gilbert bol ten, ktorý v roku 1600, Zmena polohy južného pólu
magnetického za posledných
už vysvetľoval, že planéta, ktorú obývame, Zem, funguje ako 400 rokov.
obrovský magnet. Ako prvý definoval južný pól magnetický ako
bod, v ktorom magnetické pole Zeme je nasmerované po zvislici
nadol. Neskoršie experimenty dokázali jestvovanie zemského
magnetizmu.
Magnetické póly nustále putujú, totiž vymieňajú si miesto.
Od začiatku existencie Zeme, orientácia magnetického poľa sa
niekoľkokrát zmenila a takto magnetický sever sa stal juhom a
naopak (obr. V.7). Obr. V.7

87
 Učebné a samohodnociace aktivity
Doplň uvedený text.
 Magnety majú vlastnosť …...... telesá zo …..... alebo tie, ktoré obsahujú … .
 .... … pól magnetky sa orientuje k severnému zemepisnému pólu Zeme, a … pól magnetky sa
orientuje k južnému zemepisnému pólu Zeme.
 Prelomením magnetu na dve časti dostaneme … .
 Ručička kompasu je orientovaná … Zemi.
 Interakcia ručičky kompasu so Zemou sa robí na diaľku za pomoci magnetického ….
 V okolí magnetickej ručičky a v okolí Zeme jestvuje … pole.

Odpovedz na uvedené otázky.

1) Čím sa líšia magnetické póly vzhľadom na iné časti magnetu?
2) Čo zapríčiní orientáciu magnetu-tvaru tyče vtedy, keď je zavesený voľne, v strede tyče a
nejestvujú magnety ani železné predmety v jeho blízkosti?
3) Aká interakcia sa odohráva vtedy, keď sú magnetické póly v jeho blízkosti?
4) Môžete použiť kompas vo vnútri automobilu?
5) Aký magnetický pól jestvuje v blízkosti severného zemepisného magnetického pólu?
6) Ako vysvetlíš orientáciu magnetickej ručičky kompasu smerom na severný pól zemepisný? Máš
na to tyčový magnet a vlákno. Ako budeš postupovať aby si zistil, či je tyč zmagnetizovaná?
7) Priblíž magnet ku hliníkovej minci.Zistíš, že magnet nepriťahuje mincu. Použi inú mincu, z takej
zliatiny, ktorá má v zložení železo, ako musíš postupovať aby magnet pritiahol aj tú prvú mincu?
Stan štvorcového tvaru, má všetky štyri strany orientované na juh. K stanu sa blíži medveď. Kde je
umiestnený stan? Akú farbu má medveď?
8) Pod kartónom je položený magnet, a na kartón, polož niekoľko železných klinčekov. Popohybuj
magnet a všímaj si správanie klinčekov. Vymeň kartón a nahraď ho železnou alebo oceľovou platničkou a
znovu posúvaj magnet. Aké sú tvoje postrehy v týchto prípadoch?
9) Ak sa zamyslíš nad predošlým prípadom, mohol by si predpokladať, či v ponorke s oceľovými
stenami sa dá použiť kompas?

Zostroj si kompas.
Pomôcky: šijaciu ihlu, magnet (v tvare podkovy), malý hárok voskového papiera, nožničky, a
nádobu plnú vodou.
Postup : Zmagnetizuj ihlu trením aspoň 50- krát o severný koniec magnetu. Urob to isté, aj s tým
druhým koncom magnetu, trením o južný pól. Ihlu treba trieť iba v jednom smere, zo stredu smerom k
okraju magnetu a to toľkokrát, koľkokrát sme určili. Z voskového papiera, vykroj malý kruh, s približným
priemerom 2,5 cm. Priprav si aj nádobu s vodou. Zasuň, veľmi pozorne ihlu do voskového hárku, tak
akoby si sa pripravoval šiť. Nechaj voskový papier s pripravenou ihlou plávať po povrchu vody. Pokús sa
pohnúť papier na vodnej hladine. Čo spozoruješ?

88
 V.3. ATÓMOVÁ ŠTRUKTÚRA LÁTKY.
JAV ZELEKTRIZOVANIA (EXPERIMENTÁLNE), ELEKTRICKÝ NÁBOJ
V predošlých statiach si sa naučil, že všetky telesá, ktoré v bežnom živote stretávame sú utvorené z
rôznych látok. Látka je utvorená z atómov (obr. V.8).
Hmota Atóm Elektrón Protón

Jadro Neutrón
Obr. V.8

Zapamätaj si: Atóm je utvorený z centrálnej časti, zvanej jadro okolo, ktorého sa pohybujú
elektróny, vytvárajúce pritom „elektrónový oblak”. Jadro je utvorené z protónov a neutrónov.
Na obrázku V.9 je znázornená štruktúra jedného atómu. Neutrón Jadro
Protrón
Zapamätaj si: Elektróny a protóny majú okrem hmotnosti aj
vlastnosť zvanú elektrický náboj. Elektrón má záporný elektrický náboj
(–), pokým protón má kladný elektrický náboj (+). Elektrický náboj Elektrón
označujeme písmenom q. Elektrón má najmenší záporný elektrický náboj.
Protón má kladný náboj, rovnakej hodnoty ako elektrón. Atóm je neutrálny
z elektrického hľadiska, pretože počet elektrónov sa rovná počtu protónov.
Obr. V.9
Nabíjanie telies elektrickými nábojmi sa robí rôznymi spôsobmi: trením, dotykom a indukciou.

V.3.1. Zelektrizovanie trením

Experimentálna aktivita
Použi vlnený šál (alebo zo syntetických vlákien) a 2 nafúkané balóny, visiace na vláknach, osve
každý jeden. Pošúchaj povrch balónu, šálom. Urob to isté aj s druhým balónom. Priblíž teraz balóny. Čo
spozoruješ? Sleduj aj ilustrácie na obr.V.10.

Zapamätaj si: Pri trení dvoch telies, tieto sa nabijú opačnými elektrickými nábojmi.
Vysvetlenie: Elektróny, sa presunuli z vlnených vlákien šálu, na balón. Takto, balón nadobudne
veľa záporných elektrických nábojov a šál mnoho kladných elektrických nábojov.

a) b) c)
Obr. V.10

89
 Na obrázku V.11 je vysvetlený proces, počas, ktorého sa obe telesá nabijú elektrickými nábojmi
(šál aj balón).

Balón

Šál vlna

a) b) c)
Obr. V.11

Balón, nabitý záporne bude priťahovaný šálom, ktorý je nabitý kladne.

Zapamätaj si: Náboje rôznych znamienok sa priťahujú.

Dva rovnaké balóny, pri trení, šálom sa odpudzujú.

Zapamätaj si: Rovnaké elektrické náboje sa odpudzujú.

Teleso s rovnakým počtom kladných a záporných nábojov sa nazýva neutrálne z elektrického
hľadiska.
Pred trením, balón a šál boli dve neutrálne telesá, z elektrického hľadiska.

Zapamätaj si: Teleso, v ktorom počet kladných nábojov je väčší než počet záporných nábojov
bude kladne zelektrizované (elektricky kladne nabité).
Šál, z obrázka je kladne zelektrizovaný (elektricky kladne nabitý).

Zapamätaj si: Teleso, v ktorom počet záporných nábojov je väčší než počet kladných nábojov
bude záporne zelektrizované (elektricky záporne nabité).
Balón, z obrázka je záporne zelektrizovaný (elektricky záporne nabitý).
Definícia: Jav, počas ktorého sa teleso nabije elektrickými nábojmi sa volá elektrizácia.
Poznámka: Elektrizácia vznikne oddeľovaním elektrických nábojov a nie utváraním nových nábojov.

Krátke dejiny: Vlastnosť zelektrizovaných telies priťahovať ľahké telieska

bola známa už pred 2 600 rokmi gréckym filozofom Thalesom z Miletu (Obr. V.12)
(roky 624 – 547 p.Kr.) pre živicu zvanú jantár3 („elèktron” z gréčtiny). Vtedy keď
jantár treli bavlnenou látkou, nadobudol schopnosť priťahovať iné telesá.

Obr. V.12. Thales z Miletu

3
ChiJantár je skamenená živica žltohnedej farby, pochádzajúca z istého druhu ihličnatých stromov.
3
Chihlimbarul este o rășină fosilă de culoare galbenă, provenită de la unele specii de pin.
90
 Učebné a samohodnociace aktivity
Príklady elektrizácie trením
Vysvetli situácie znázornené na obr. V.13 şi V.14. Prediskutuj ich s vyučujúcim aj s kolegami!
• Trenie plastový hrebeň-vlasy • Trenie papier – pravítko

Zelektrizuj trením plastické pravítko a

priblíž ho k ľahkým kúskom papiera
(alebo k nakrátko postrihanému vlasu ).

Obr V.14
Obr. V.13
• Trenie medzi kúskom koženky (opasok, taška) a látkou z prírodných alebo syntetických vlákien
(polyester): koženka stráca elektróny pri trení a zostane kladne nabitá; syntetické vlákna z polyesteru
zachytávajú elektróny a nabijú sa záporne.

V.3.2. Elektrizovanie dotykom. Elektrostatické kyvadlo

Experimentálna aktivita
Zostroj elektrostatické kyvadlo.
Potrebná ti je ceruzka, vlákno a malý kúsok alobalu,
z ktorej si urobíš drobnú guľôčku, podobnú hrášku. Zaves
vlákno o ceruzku a na konci vlákna, priviaž guľôčku.
Upevni ceruzku na pokraji stola, tak aby vlákno s Obr. V.15
guľôčkou zostali zavesené. Zostrojil si si vlastné
elektrostatické kyvadlo! (obr. V.15)

Zelektrizuj zostrojené kyvadlo.

• Priblíž guľôčku kyvadla o pravítko, zelektrizované trením.
Čo spozoruješ?
• Aby sme pochopili ako sa kyvadlo zelektrizovalo, sleduj ilustrácie na V.16, a), b), c).

Zelektrizované Zelektrizované Zelektrizované

pravítko pravítko pravítko

a) b) c)
Obr. V.16

Zapamätaj si: Pri dotyku neutrálneho a zelektrizovaného telesa, neutrálne teleso sa nabije
elektrickými nábojmi rovnakého znamienka, ako sú náboje elektrizovaného telesa. Tento typ elektrizácie
sa nazýva elektrizácia dotykom.

Poznámka: Pomocou elektrostatického kyvadla sa môže dokázať stav elektrizácie telesa.

91
 1
Omnoho citlivejší prístroj než elektrostatické kyvadlo, používaný na
štúdium elektrizovania javov, je elektroskop (obr. V.17). Zložený je zo 2
skrinky s priehľadnými stenami, vo vnútri, ktorej je kovový plát (3)
4
pripevnený na hornej vnútornej strane skrinky kaučukovou zátkou (2). O
3
tento plát je pripevnený hriadeľ, okolo, ktorého sa môže otáčať indikátor (4)
pred okrúhlou stupnicou (5). Kovový disk (1) je na vonkajšej strane 5

nepohyblivého plátu.
Fig. V.3-9
Obr. V.17

Experimentálna aktivita
Dotkni sa disku elektroskopu neutrálnym pravítkom, a potom
zelektrizovaným. Neskôr sa dotkni rukou elektroskopu. Čo
spozoruješ v každom prípade?
Na obrázku V.18 je znázornený elektroskop zelektrizovaný
dotykom.Zapíš si uzávery vzhľadom na elektrizovanie elektroskopu
v tomto prípade. Prediskutuj tento uzáver aj s vyučujúcim! Obr. V.18

Zapamätaj si: Pri dotyku elektricky nabitého telesa rukou, nastáva jeho vybíjanie, čiže jeho návrat
do neutrálneho stavu. Pretože ľudské telo má omnoho väčší povrch než je povrch elektroskopu, väčšina
elektrických nábojov sa rozdelia na povrchu tela, elektroskop zostáva prakticky vybitý (bez nadmerného
počtu elektrických nábojov).

V.3.3. Elektrizovanie indukciou

Experimentálna aktivita
Priblíž k disku elektroskopu, neutrálneho z elekrického hľadiska,
zelektrizované plastové pravítko, beztoho aby si sa ho dotkol. Čo spozoruješ?
Na obr. V.19 je znázornený elektroskop zelektrizovaný indukciou. Sformuluj
uzávery vzhľadom na elektrizovanie elektroskopu v tomto prípade. Prediskutuj s Obr. V.19
vyučujúcim!

Zapamätaj si: Pri zelektrizovanom telese, neutrálnym kovovým telesom, izolovaným voči Zeme,
toto sa zelektrizuje na jednom konci kladne a na druhom záporne, beztoho aby sa zmenil celkový
elektrický náboj, čiže počet protónov a elektrónov v telese. Proces sa volá elektrizovanie indukciou.
Elektrizovanie indukciou je proces elektrizovania na diaľku.
Preštuduj obrázky V.18 și V.19 a sformuluj uzáver vzhľadom na elektrizovanie elektroskopu
dotykom a indukciou.
Učebné aktivity a sebahodnotenie
Doplň voľné miesta.
 Jav, pri ktorom teleso prechádza z neutrálneho na zelektrizovaný sa volá …
 Elektrický náboj neutrálneho telesa je…

92
  Elektrické náboje rovnakého znamienka …, a tie opačného znamienka sa … .
 Trením, obe telesá sa nabijú opačnými elektrickými ......
 Elektrizovanie telesa dotykom s iným zelektrizovaným telesom, od ktorého dostáva elektrické
náboje, sa nazýva elektrizovanie … .
 Neutrálne kovové teleso v blízkosti zelektrizovaného sa zelektrizuje … na jednom konci kladne
a na druhom záporne, pričom si nezmení celkový elektrický náboj.
Odpovedz na otázky.
1) Ako zistíš, či je teleso zelektrizované alebo je neutrálne?
2) V muzeológii sa často vyskytne problém, pri čítaní veľmi starých rukopisov, ktorých strany sú
zlepené. Akýkoľvek pokus o ich odlepenie môže viesť k ich úplnému poškodeniu. Ak,
by nejakou metódou, rukopis podľahol zelektrizovaniu, vtedy by jeho hárky mohli byť oddelené.
Ako by sme to mohli dokázať, a následne vysvetliť výsledky procesu?
3) Spresnite, elektrické stavy elektrostatických kyvadiel predstavených na obrázku V.20.
Ako interagujú medzi sebou obe kyvadlá?

Obr. V.20

4) Zelektrizované guľky A aj B, nachádzajúce sa v blízkosti

C kladne nabitého predmetu a prejavujú sa ako na obr. V.21.
Ktoré sú znamienka elektrických nábojov guliek A și B?
Ktoré budú interakcie medzi nimi, po odstránení C?
5) Päť malých, zelektrizovaných guliek interagujú takto:
guľky 1 a 3 sa priťahujú; guľky 2 a 4 sa priťahujú; guľky 3 a 4 sa
odpudzujú; guľky 4 a 5 sa priťahujú.
Aké interakcie sa odohrajú medzi 1 a 5? Obr. V.21
A medzi 1 a 2?
6) Prečo sa nemôžu zelektrizovať kovové tyče držané v ruke?
Ako by sme mali postupovať aby sme ich zelektrizovali?
7) Prečo, keď si doma čistíme odev benzínom, odporúča sa aby sme tento proces vykonávali vonku,
nie v uzavretých miestnostiach?
8) Pokús sa vyvetliť, prečo ozaj srsť mačiek sa naježí, v blízkosti zelektrizovaného telesa.
9) Jazdil si autom. Prečo, v okamihu keď z auta vystúpiš a vkročíš na zem, zavrieš dvierka auta a
cítiš v nohách akési stŕpnutie?
10) Jeden zo závažných rozdielov medzi lietadlom a vetroňom je ten, že lietadlo má kovový obal a
vetroň, drevený, potom ako vysvetlíš, prečo blesk skoro iste trafí pilóta z vetroňa, ale určite nie pilóta z
lietadla.

93
 Experimenty na domácu úlohu
1) Otvor vodovodný kohútik a nechaj tiecť tenký, nepretržitý prúd vody. Priblíž k prúdu vody
plastové pravítko bez dotyku s vodou.
Čo spozoruješ?
Ako vysvetlíš tento jav?
2) Podrž, prstami ruky, stred bavlneného alebo hodvábného vlákna, dlhého asi 1 m. Potom potiahni
niekoľkokrát vlákno nad kúskom vlnenej tkaniny.
Čo spozoruješ a ako to vysvetlíš?
3) Máš dve tyčinky, plastickú a sklenenú, šál a elektrostatické kyvadlo. Zelektrizuj trením, každú
jednu tyčinku (prv než zelektrizuješ druhú tyčinku, dotkni sa šálom o radiátor alebo o inú uzemnenú rúru.
Zelektrizuj kyvadlo prvou tyčinkou. Potom priblíž ku kyvadlu aj druhú tyčinku.
Čo spozoruješ?
Vyvoď uzávery vzhľadom na elektrizovanie šálu v obidvoch prípadoch.
4) Premysli si experiment, ktorým by si dokázal, že trením dvoch telies jedno z
nich sa zelektrizuje kladne a druhé záporne.
Zostroj elektroskop.
Pomôcky: železný klinec, fľašu s priehľadnými stenami a vekom, 2 staniolové
fólie, dĺžky 5 cm a 0,5 cm šírky, lepiaca páska.
Postup: prepichni veko fľaše, beztoho aby si sa dostal až po dno. Na druhý koniec
klinca pripevni staniólové fólie, lepiacou páskou. Zaskrutkuj veko na hrdle fľaše, tak
aby staniólové papieriky zostali vo vnútri (obr. V.22). Zelektrizuj teraz hrebeň a dotkni
sa hornej časti klinca. Obr. V.22
Čo spozoruješ?

V.4. BLESK. ELEKTRICKÝ PRÚD

V.4.1. ELEKTRICKÁ ISKRA
Určite ste si niekedy všimli, zvlášť v zime, odetí do vlnených oblekov, pri dotyku kovového
predmetu rukou, vznikne elekrická iskra medzi vašou rukou a tým predmetom. Súčasne s iskrou ste začuli
aj slabý praskot a mali ste pocit „uštipnutia” na ruke.

Učebné aktivita a samovyhodnotenie

Na obrázku V.23.a) je znázornená elektrická iskra,
ktorá vznikne medzi rukou a kľučkou na dverách. Prezri si
obr. V.23.b) a identifikuj proces elektrizácie kľučky.
Prediskutuj jav s vyučujúcim aj s kolegami!
Keď je niekto odetý vo vlnenom obleku, či už
prírodnom alebo umelom (polyesterové vlákna), akýkoľvek
pohyb, spôsobuje trenie medzi suchou ľudskou kožou a
odevom. Počas trenia, suchá koža stráca elektróny, ktoré sa a) b)
nahromadia na vlnenom vlákne alebo na polyesterovom. Obr.V.23
Koža sa stáva takto, čoraz elektricky kladnejšia, a odev čoraz
elektricky zápornejší.

94
 Keď si priblížiš ruku, nabitú kladne o kovový predmet, záporné elektróny sú vytrhnuté z kovu a
prinútené posúvať sa vzduchom, smerom k ruke. Táto skupina elektrónov vytrhnutých z kovu, ktorá sa
pohybuje vzduchom smerom k ruke je kladne nabitá a vytvorí elektrickú iskru.

V.4.2. Hrom
Definícia: Hrom je elektrický výboj vzduchu medzi oblakom a zemou alebo medzi oblakom a
vysokým telesom na zemi sprevádzaný svetelnými javmi.
Uč sa z obrázkov!
Sleduj ilustrácie z V.24 a vysvetlenie (viď obr V.25) aby si pochopil ako vzniká hrom! prediskutuj s
vyučujúcim a s kolegami!

Obr. V.24

Následkom kozmických a slnečných žiarení, Zem je nabitá kladným

elektrickým nábojom. Kladné elektrické náboje zo Zeme priťahujú záporné
elektrické náboje z oblaku, z jeho spodnej časti a odpudzujú tie kladné do
hornej časti. Keď príťažlivosť medzi kladnými nábojmi zo Zeme a
zápornými nábojmi z oblaku bude dostatočne silná, záporné náboje budú
vytrhnuté z oblaku a začínajú sa posúvať k Zemi. Pohyb záporných
nábojov sa robí skákavo alebo stupňovito z 50 – 100 m, sú nasmerované
náhodne, prekonávajú cestu s mnohými rozvetveniami (zostupná stupnica). Obr. V.25. Pohyb
Súčasne s pohybom záporných nábojov, dolu z oblaku, kladné náboje zo elektrických nábojov počas
Zeme sú priťahované aj zhora a začínajú vystupovať a hromadiť sa v blesku
horných vrstvách vysokých objektov (stromy, budovy).
Keď záporné náboje, ktoré zostupujú z oblaku sa dostanú na 400-500 metrov od nabitého kladného
vrchola najvyššieho objektu, kladné náboje sú silno priťahované, vytrhnuté z telesa, na ktorom boli
umiestnené a prinútené postupovať hore do vzduchu, rebríčkovite, smerom k záporným časticiam
(výstupná stupnica).
Vzhľadom na výšku, umiestnenia oblaku, za niekoľko desiatok sekúnd sa záporné náboje dostanú
na 30 – 100 metrov ku kladným nábojom, ktoré vystupujú k oblaku. V tomto okamihu, sa utvorí silná
iskra a elektrické náboje zo Zeme začínajú vystupovať vo veľkom počte smerom k oblaku. Toto je
okamih kedy vidíme silne osvetlenú rozvetvenú cestu elektrických nábojov. Tento svetelný jav nazývame
blesk. Po niekoľkých sekundách, budeme počuť silný rachot zapríčinený kladnými nábojmi v pohybe
smerom k oblaku. Tomuto javu hovoríme hrom.

Učebné aktivity: jestvuje podobnosť medzi bleskom a iskrou vzniknutou na kľučke? Prediskutuj s
vyučujúcim a s kolegami.

95
 V.4.3. Blesk
Pouč sa z obrázkov!
Na obrázku V.26.a) je predstavený blesk, ako
svetelný úkaz, ktorý sa utvorí medzi dvomi oblakmi, a
na obrázku V.26.b) je znázornený pohyb elektrických
nábojov smerom k oblakom. Sleduj uvedené ilustrácie
aby si mohol pochopiť ako vznikne blesk. Prediskutuj s a) b)
Obr. V.26
vyučujúcim a s kolegami tento jav!

Zapamätaj si: Blesk je elektrická iskra utvorená medzi oblakmi. Kladne nabitá časť oblaku
priťahuje záporné náboje zo záporne nabitej časti iného oblaku , ktorý sa nachádza v blízkosti. Podobne
ako pri hrome, blesk je utvorený zo silnej svetelnej žiary (blesk ako-taký), po ktorom nasleduje silný
rachot (hrom).

Elektrický prúd
V každom kovovom telese, v ktorom atómy sú veľmi blízko pri sebe, elektróny môžu prechádzať
od jedného atómu k inému, pohybujú sa voľne v celom objeme telesa, tak ako je uvedené na obr. V.27.
protón

elektrón neutrón
jadro Obr. V.27
Pretože elektrické náboje opačného znamienka sa priťahujú, táto príťažlivosť zapríčiní pohyb
elektrických nábojov. Elektrické náboje v pohybe tvoria elektrický prúd.

Zaujímavosti
1. Každý deň vznikajú 8,6 miliónov bleskov. Jeden jediný blesk môže vzduch ohriať až na 30 000
stupňov Celzia.
2. Blesk môže dosiahnuť 5-krát vyššiu teplotu, než je teplota na povrchu Slnka.
3.Telefonický hovor je hlavnou príčinou a zasiahnutia bleskom vo vnútri domu; okrem toho,
najnebezpečnejšie miesto je pod vysokými stromami.
4. Zem je zasiahnutá bleskom približne 100 krát za sekundu.
5. Počas výbuchu sopky môžu vznikaťaj blesky.

Učebné aktivity a sebahodnotenie

1) Prečo je nebezpečné ukrývať sa počas búrky, pod vysokými stromami?
2) Kto má pravdu: tí, ktorí tvrdia, že hrom udrie človeka zhora, alebo tí, ktorí tvrdia, že ho zastihne
zdola, zo zeme?
3) Blesky a hromy nevznikajú iba v lete, ale aj v zime. Môže to znamenať, že snežné oblaky sú
nabité elektrickými nábojmi?
4) Ako by si vysvetlil, že hrom a blesk sú javy, ktoré prebiehajú súčasne, ale sú zaznamenané v
rôznych okamihoch?
5) Po utvorení blesku, dunenie sa ozvalo za 4 s. V akej vzdialenosti od pozorovateľa vznikol blesk?
Považuj, že svetlo sa šíri okamžite a rýchlosť zvuku, vo vzduchu je 340 m/s.

96
 V.5. GENERÁTORY, SPOTREBIČE, ELEKTRICKÉ OBVODY
Videli sme v predošlej lekcii, že elektrické náboje sa môžu pohybovať medzi zelektrizovanými
telesami rôzne, a že tento pohyb elektrických nábojov sa nazýva elektrický prúd.

V.5.1. Vodiče a izolanty

Nauč sa z obrázkov!
Dozvedel si sa zo spravodajstva a z TV relácií, prípadne
všelijakých dokumentárnych filmov, že hrom zapríčiní niekedy
požiare, tam kde zasiahne. Napríklad, na obr. V.28, vidieť ako blesk
zavinil spálenie vegetácie.
Aby blesk nezasiahol domy alebo budovy, v ktorých bývame, na
strechách sa namontuje kovový predmet, uzemnený, zvaný
bleskozvod (obr. V.29)
Záporné elektrické náboje (elektróny), ktoré zostupujú z oblakov
na Zem, priťahujú kladné elektrické náboje, ktoré sa nahromadia vo Obr. V.28
vyšších častiach budov.
V ich pohybe, kladné náboje si nájdu tú najjednoduchšiu cestu, totiž cez kovový vodič. Elektrické
náboje sa hýbu veľmi ťažko vzduchom, drevom, cementom alebo tehlami, no napriek tomu sa pohybujú
rýchle kovovými vodičmi. Následkom toho, elektrický prúd, ktorý hrom vytvorí, prechádza ľahšie
kovovým bleskozvodom, pričom budovu obíde a nezapríčiní požiar.

Bleskozvod
Podstavec
Medený kábel
Prstenec na upevnenie kábla

Spojenie kábla-elektródy
Soli
Elektród na
uzemňovanie
Obr. V.29.Bleskozvod

Zapamätaj si: Materiály, cez ktoré elektrický prúd veľmi ľahko preniká sú vodiče.
Príklady vodičov sú kovy – meď, hliník železo – alebo voda, v ktorej je rozpustená soľ.

Zapamätaj si: Materiály, cez ktoré elektrický prúd ťažko preniká sa nazývajú izolanty.
Príklady izolantov: suché drevo, keramika, sklo, plastické látky.

Zapamätaj si:
 Elektrický prúd vždy prúdi medzi kladne nabitým telesom a záporne nabitým telesom.
 Elektrické náboje, ktoré tvoria prúd si hľadajú tú najjednoduchšiu cestu prúdenia.
 Najľahšia cesta prepravy elektrických nábojov z jedného telesa na druhé, je kovový vodič.

97
 V.5.2. Elektrický obvod
Na obr.V.30 môžeš sledovať kladne nabité teleso spojené vodičom o záporne nabité teleso. Cez
objem tenkého vodiča sa posúvajú elektrické náboje, ktoré vytvárajú elektrický prúd.
Elektrický prúd

Teleso zelektriz. kladne Teleso zelektriz. záporne

Obr V. 30

Definícia: Dráha prekonaná elektrickými nábojmi, ktoré utvárajú elektrický prúd sa nazýva
elektrický obvod.

Učebné aktivity
Zisti z obrázka V.30 pohyb kladných aj záporných nábojov v elektrickom obvode. Prediskutuj s
vyučujúcim aj s kolegami!
Elektrický generátor
Elektrická iskra je elektrický prúd vo vzduchu, ktorý trvá za veľmi krátky čas. Aby sa elektrický
prúd mohol využiť, musíme nájsť spôsob, ktorý by udržiaval pohyb elektrických nábojov, za čo najdlhší
čas.

Zapamätaj si: Zariadenie pomocou, ktorého dáme do pohybu elektrické náboje (vytvoríme
elektrický prúd) cez vodič sa nazýva elektrický generátor.
Najznámejšie elektrické generátory sú elektrické akumulátory. Majú rôzne veľkosti a použil si ich
do baterky, do ovládača TV, mobilného telefónu alebo hračiek s elektrickým motorom.

Nauč sa z obrázkov!
Na baterkách z obr. V.31: si všimneme rôzne nápisy
1,5 V, 9 V, 3,8 V. Ich číselná hodnota je charakteristika
každej baterky, zvaná elektrické napätie.
Písmeno V predstavuje značku pre jednotku merania
elektrického napätia, zvanej volt. Obr. V.31

Experimentálna aktivita
Máš k dispozícii baterku, 2 vodiče, ktoré majú na konci konektory a
žiarovku pripevnenú na podstavci. Spoj baterku pomocou vodičov, a sleduj
ilustráciu V.32. Ak si dobre pozapájal prvky obvodu, vtedy tvoja žiarovka sa
rozsvieti! Popros profesora aby ti pomohol, ak to nezvládneš. Určite si
spozoroval na baterke znamienka (+) și (–). Fig. V.32

98
 Zapamätaj si: Generátor je zapojený na elektrický obvod prostredníctvom dvoch svoriek zvaných
póly: kladný elektrický pól zvaný anóda a záporný elektrický pól zvaný katóda.

Spotrebiče
Ak necháš svietiť žiarovku z predošlého obvodu, za dlhší čas, spozoruješ , že svetlo stráca na
intenzite, až nakoniec zmizne. Hovoríme, že baterka sa skonzumovala. Určite si spozoroval podobný jav
aj pri mobilnom telefóne. Všeobecne, telefón si nabíjaš každodenne.

Zapamätaj si: Zariadenie, ktorým prechádza elektrický prúd preto, aby mohol fungovať sa nazýva
spotrebič.

Príklady spotrebičov: žiarovka baterky, ovládač, mobilný telefón, tablet, laptop.

Zapamätaj si: Aby fungoval, jednoduchý elektrický obvod má v zložení elektrický generátor,
spotrebič a vodiče.

Experimentálna aktivita
Máš baterku,vodiče, ktoré majú na koncoch konektory, jeden
vypínač a žiarovku, upevnenú na podstavci. Urob elektrický obvod
podobný ako na obr. V.33.
Všimni si, čo sa stane so žiarovkou vtedy, keď vypneme
alebo zapneme vypínač. Zopakuj experiment, ale tentokrát zmeň Vypínač
poradie zapojenia žiarovky a vypínača. Čo sa stane ak sa jeden
vodič poškodí alebo sa odskrutkuje žiarovka z podstavca?
Zostav svoje vlastné uzávery. Potom prediskutuj s Obr. V.33
profesorom a s kolegami!

Zapamätaj si: Elektrický obvod funguje vtedy, keď je vypínač zavretý. Po stlačení vypínača
obvodom neprechádza elektrický prúd, čiže obvod nefunguje.

Učebné aktivity a sebavyhodnotenie

Doplň voľné miesta.
 Prvky jednoduchého elektrického obvodu sú: ..., …, … .
 Každý generátor má dva …: … a … .
 Úloha elektrického generátora je aby … v elektrickom obvode.
 Izolant je teleso, ktorým elektrické náboje … .
 Vodič je teleso, ktorým elektrické náboje prechádzajú… .

Odpovedz na otázky.
1) Ktoré sú podmienky jestvovania elektrického prúdu vo vodiči?
2) Určitá žiarovka bola pripojená svorkou (+) o baterku a svorkou (–) o inú
baterku. Bude žiarovka fungovať? Ale ak budú spojené medzi sebou vodičmi
zvyšné,voľné svorky bateriek?

99
 Experimenty na domácu úlohu
Urč, elektrické póly baterky pomocou slanej vody.
Na kúsok filtračného papiera, namočeného do slanej vody, kvapni trochu roztoku manganistanu
draselného (fialového). Pozoruj a vysvetli, čo sa bude odohrávať vtedy, keď zapojíš baterku na pijavý papier.
Baterka z citrónu
Pomôcky: citrón, dve mince, jedna zinková (hliníková) a ďalšia medená,
vodiče, baterku.
Postup: zapichni do citróna obe mince, beztoho aby sa dotýkali. Naviaž vodiče
na mince a zapoj ich na baterku. Čo spozoruješ? Môžeš použiť namiesto citrónu
prípadne jablko alebo zemiak!

V.6. VODIČE A ELEKTRICKÉ IZOLANTY

Naučil si sa v predošlej lekcií, že elektrický prúd prechádza látkami zvanými elektrické vodiče. V
pokračovaní, otestujeme niekoľko druhov vodičov.
Experimentálna aktivita
Urob elektrický obvod utvorený z generátora (baterky), žiarovky pripevnenej na podstavci a a
vodičmi.
Použité pomôcky:
‒ kovový vodič izolovaný (kábel) plastickou látkou, ktorá sa odstráni na
koncoch, aby umožnila kovu elektrický kontakt;
‒ ceruzku zastrúhanú na oboch koncoch;
‒ pravítko;
‒ hárok papiera;
‒ sklenený pohár;
‒ destilovaná voda;
‒ kuchynská soľ.
Postup práce
1) Dotkni sa svoriek. Uvidíš, že žiarovka bude svietiť.
2) Zapoj, pomocou svoriek tie upravené konce vodiča.Spozoruješ, že žiarovka bude svietiť rovnako
intenzívne.
3) Prelož jednu svorku a zachyť tú časť vodiča, ktorá je obalená plastom. Spozoruješ, že žiarovka
nebude svietiť. Teraz už žiarovkou neprechádza elektrický prúd.
4) Zachyť svorkami, konce ceruzky (tuhu ceruzky). Spozoruješ, že žiarovka svieti, ale slabšie. To
znamená, že elektrický prúd prechádza tuhou ceruzky ťažšie, než cez kovový vodič.
5) Zachyť medzi svorkami kus papiera. Spozoruješ, že tentokrát už žiarovka nesvieti.
6) Priprav si teraz sklenený pohár, dobre utretý. Dotkni sa ho svorkami, vo dvoch rôznych bodoch.
Zistíš, že žiarovka nebude svietiť. To znamená, že sklo nedovolí prechod elektrického prúdu.
7) Nalej destilovanú vodu do pohára. Zasuň svorky dovnútra pohára. Uvedomíš si, že žiarovka
nebude svietiť.
8) Do vody, v pohári pridaj za lyžičku soli. Potom zasuň svorky do pohára takisto ako prv. Teraz
spozoruješ, že žiarovka bude slabo svietiť.
9) Pridaj ešte jednu lyžičku soli do pohára a trochu pomiešaj, pokým sa soľ celkom nerozpustí.
Teraz zasuň svorky do tejto zmesi. Žiarovka bude tentokrát silnejsie svietiť než v predošlom prípade.

100
 Uzávery
• Niektoré materiály dovoľujú prechod elektrického prúdu, pokým iné nie.
• Elektrickým vodičom, prechádza prúd ľahšie a žiarovka svieti silnejšie, pokým tuhou a slanou
vodou, prechádza ťažšie a žiarovka svieti slabšie.

Zapamätaj si: Kovy sú lepšími vodičmi než tuha alebo soľné roztoky.

Izolovanie vodičov
Spozoroval si, že vodiče používané v experimente sú obalené v plaste. Kovový
drôtik vo vnútri je elektrickým vodičom, a plastový obal zvonku je izolantom.
Vodiče sú pokryté izolačným materiálom aby sme sa ich mohli dotýkať rukou,
beztoho aby elektrické náboje, ktoré tvoria elektrický prúd dostali na našu ruku.

Všimni si, že drôty, z rôznych domácich aparátov, a dokonca aj tie zo

zásuvky sú pokryté plastickým materiálom, a to preto, aby si ich mohol
uchopiť do rúk, beztoho aby ťa potriaslo. Podobne, zariadenia, s ktorými sa
pracuje, rôzne elektrické inštalácie majú rukoväť z izolačného materiálu, ktorá
nedovolí aby sa elektrický prúd dostal do tela užívateľa.

V.7. JEDNODUCHÝ ELEKTRICKÝ OBVOD. PRVKY OBVODU, ZNAČKY

V predošlých lekciách si sa naučil o elektrickom prúde, o materiáloch, ktorými
preteká elektrický prúd, zapájal si baterky o žiarovky a vypínače pomocou vodičov.
Vtedy, keď si chceš zažnúť svetlo v izbe, stlačíš gombík. Podobne postupuješ aj
vtedy, keď si chceš zažnúť nočnú lampu, pohnúť vysávač alebo ventilátor. Pri každom
z týchto prístrojov, ak chceš aby začali fungovať, musíš stlačiť gombík aby patričným
aparátom začal prúdiť elektrický prúd. Čiže,keď elektrické zariadenie funguje, Vypínač
hovoríme, že obvod je uzavretý. Vtedy, keď nie je zapojený na zdroj prúdu, obvod je
otvorený.

Zapamätaj si: Zariadenie, ktoré umožní zapnúť alebo

ypnúť elektrický prúd sa nazýva vypínač.
Experimentálna aktivita
Urobí sa montáž z obrázka V.34.a), do ktorého sa
zaradí elektrický generátor (batéria), žiarovka, spojovacie
vodiče a vypínač. Pre zažatie žiarovky, vypne sa jeden a) b)
Obr. V.34
vypínač (obr. V. 34.b).

Definícia: Generátor (batéria), žiarovka a vypínač sa nazývajú prvky obvodu.

Vo fyzike, pre štúdium elektrických obvodov používame schematické znázorňovanie. V schéme

elektrického obvodu, prvky obvodu sú predstavené značkami.

101
 V uvedenej tabuľke sú grafické znázornenia prvkov jednoduchého elektrického obvodu. Spojovacie
vodiče sú znázornené neprerušenou čiarou.
Vypínač uzavretý a Spojovacie drôty
Elektrický generátor Žiarovka otvorený zapnuté a vypnuté

Učebná aktivita
Znázorni pomocou schémy obvod uvedený na obr. V.34.a), použijúc značky prvkov obvodu.
Požiadaj o pomoc vyučujúceho ak si sám neporadíš!
Pohyb elektrických nábojov, ktoré tvoria elektrický prúd v obvode sa znázorňuje šípkami.

Zapamätaj si: Dohodou, v prípade elektrických schém sa znázorňuje smer kladných nábojov od
kladného pólu generátora (anódy), až po záporný pól tohoto (katódu). Dohodnutý smer elektrického
prúdu obvodom je od kladného pólu generátora k jeho zápornému pólu (obr. V.35).
Vypínač Dohodnutý smer Vypínač
uzavretý prúdu otvorený

bec
bec
generátor
generátor
Smer pohybu
elektrónov
Obr. V.35

Učebné aktivity a samovyhodnotenie

Doplň voľné miesta.
1) … sú schematické znázornenia každého prvku z obvodu.
2) Pomocou značiek sa uskutoční … obvodu.
3) Ak je vypínač … obvod je uzavretý.
4) Obvod, ktorým neprechádza prúd je obvod … .
5) Dohodnutý smer elektrického prúdu v obvode je určený pohybom nábojov … a to od pólu
…smerom k pólu… .
Využi naučené pojmy.
1) Znázorni do zošita schému elektrického obvodu baterky s 3 bateriámi!
2) Ak obe lamely elektrickej batérie, ktoré majú 4,5V sa súčasne dotkneme jazykom, pocítime
jemné uštipnutie. Prečo sa takto prejavuje?
3) Na uvedenom obrázku sú tri elektrické obvody.
Okrúžkuj ten správny, ktorý aj funguje. Ostatné doplň s
prvkami, ktoré chybujú.

102
 V.8. SÉRIOVÉ A PARALELNÉ ZAPÁJANIE ŽIAROVIEK
Sleduj uvedené ilustrácie, a zisti prvky obvodu preštudované v predošlých lekciách. Na týchto
obrázkoch si určite spoznal inštaláciu pre vianočný stromček a elektrický obvod z domu.

Všimni si, že okrem jednoduchého už preskúmaného obvodu, v bežnom živote sa stretávaš aj so

zložitejšími obvodmi, s väčším počtom prvkov, ako sú batérie, žiarovky alebo generátory zapojené
rozličnými spôsobmi, vypínače atď.
V pokračovaní sa naučíš zapájať elektrické žiarovky rôznymi spôsobmi.
Zapamätaj si: Žiarovka je zariadenie za pomoci, ktorého elektrický prúd je premenený na svetlo.
Sú viacej druhov žiaroviek alebo elektrických svietidiel, podľa spôsobu, akým je elektrický prúd
zmenený na svetelný. Tak napríklad, žiarovky s ktorými sa stretávame každodenne:

žiarovka žiarivka Luminiscenčné diódy

Žiarovka
Obyčajná žiarovka (obr. V.36) je utvorená z veľmi tenkého drôtu (vlákna) wolframu.
Vtedy, keď elektrický prúd prechádza vláknom, ono sa rozžeraví a vyžaruje svetlo.
Elektrická žiarovka je utvorená zo: sklenej banky (1), inertného plynu (2), wolfrámového
vlákna(3), prívodného drôt (4) și (5), nosného drôtu(6), sklenej nosnej konštrukcie (7), spoj
závitu a prívodu kontaktu (8), závitu do objímky (9), izolácie (10), spodného kontaktu do
objímky (11).
V elektrickom obvode, žiarovka sa namontuje pomocou centrálneho spojenia aj
bočného, zapojeného na kovovú päticu. Obr. V.36

Krátke dejiny: Žiarovku zostrojil po prvýkrát Thomas Alva Edison

(1847 – 1931),významný vynálezca, americký podnikateľ, známy ako
„kúzelník z Menlo Parku”. Považovaný za jedného z najproduktívnejších
vynálezcov doby, známy najmä praktickými aplikáciami(1 093patentov).
Autodidakta, zvlášť v elektrickom obore (žiarovka), ako telegrafista,
vynašiel viackanálový automatický telegraf, (fonograf,)uhlíkový mikrofón, v
kinematografii (kinetoskop).
V roku 1879, Edison objavil aj žiarovku s bambusovým vláknom, schopnú fungovať bez
prerušenia, a jeho nové ž iarovky mali vysokú životnosť, viac než 1 200 hodín.

103
 V.8.1. Sériový obvod

Experimentálna aktivita
Potrebné pomôcky: montážnu platňu (kabláž) so
spojovacími vodičmi; 3 žiarovky s vhodnou päticou pre
montážnu platňu; batérie.
Obr. V.37
Zostroj montáž ako na obr V.37, zapoj žiarovky jednu vedľa druhej.To znamená, aby si zapojil
prívodný drôt jednej žiarovky o nosný drôt nasledovnej žiarovky. Takto sa uskutoční sériové zapojenie
všetkých troch žiaroviek. Hovoríme, o zapájaní za sebou čiže o sériovom obvode. Požiadaj profesora o
vysvetlenie ak potrebuješ pomoc!

Zapamätaj si: Pri sériovom zapájaní, každou žiarovkou preteká ten istý elektrický prúd.

V.8.2. Paralelný obvod

Experimentálna aktivita
Zostroj obvod ako na obr. V.38, kde rovnaké kontakty žiaroviek sú
spolu pospájané: prívodné sú spojené so svorkou generátora a nosné sú
pospájané tiež o druhú svorku generátora. Popros vyučujúceho aby ti pri
zostrojovaní pomohol!
Tento druh montáže, v ktorom všetky svorky spotrebičov sú spolu
pospájané sa nazýva zapájanie vedľa seba, alebo paralelné zapájanie.
Obr. V.38

Zapamätaj si: Pri sériovom zapájaní, prvky obvodu sú viazané jeden o druhý. V prípade
paralelného zapájania žiaroviek, elektrický prúd z hlavného obvodu sa rozvetvuje po stranách.

V.8.3. SKRAT
Priame spájanie pólov elektrického generátora alebo spotrebiča
vodičmi sa nazýva skrat (viď fig. V.39). Pri skrate, generátor posiela
cez vodič všetky elektrické náboje z jeho zloženia a vytvorí takto
veľmi silný prúd, ktorý poškodí generátor.
Obr. V.39

Experimentálna aktivita

Pri skrate, sa batéria vybije. Práve preto sa odporúča aby experiment netrval dlho.

104
 Zostroj obvod ako na obr. V.37. Zapoj Zostroj obvod ako na obr. V.38. Zapoj vodič ako
vodič ako to vidieť nižšie. Čo spozoruješ? to vidieť nižšie, na obr. Čo spozoruješ?

Zapoj jeden vodič na svorky batérie ako je to uvedené na obrázkoch.

Čo spozoruješ?

Zapamätaj si:
• ak v obvode, v ktorom je sériové zapojenie žiaroviek, spôsobíme skrat jednej zo žiaroviek, ostatné
budú silnejšie svietiť; ak nastane skrat pri batérii, všetky žiarovky zhasnú a batéria sa zahreje.
• ak v paralelnom obvode, nastane skrat pre jednu žiarovku, všetky ostané zhasnú, a batéria sa
zahreje ; ak sa to stane s batériou, všetky žiarovky zhasnú a batéria sa zahreje.

Učebné aktivity a samovyhodnotenie

Zostroj obvody ako na obr. V.37 și V.38, v ktorých sme použili batérie a rovnaké žiarovky, aby
sme mohli správne odpovedať na nasledové otázky.
1) V ktorom z obvodov je svetlo žiaroviek najsilnejšie?
a) V sériovom obvode.
b) V paralelnom obvode.
c) Svetelná intenzita je rovnako veľká v obidvoch.
2) Zapoj prvýkrát iba jednu žiarovku o elektrický generátor. Potom pridaj ešte jednu žiarovku,
sériove s prvou. Pridaj aj tretiu žiarovku, sériove zapojenú s prvými dvoma. Ako sa bude meniť intenzita
emitovaného svetla žiarovkami, vtedy keď počet žiaroviek pozapájaných sériove bude väčší?
a) Intenzita svetla bude silnieť.
b) Intenzita svetla bude slabnúť.
c) Žiarovky budú rovnako svietiť.
3) Zostroj taký istý obvod, ako v predošlom príklade, kde si zapojil tri žiarovky sériove. Čo sa stane
vtedy, keď odpojíš jednu zo žiaroviek?
a) Všetky žiarovky budú svietiť.
b) Budú svietiť iba ostatné dve.
c) Nebude svietiť ani jedna žiarovka.
4) Ako sa bude meniť intenzita emitovaného svetla, keď počet žiaroviek zapojených paralelne bude
väčší?
a) Žiarovky budú svietiť čoraz silnejšie.
b) Žiarovky budú svietiť čoraz slabšie.
c) Intenzita svetla sa nezmení.
5) Zostroj obvod ako v predošlom prípade, ale teraz zapoj tri žiarovky paralelne. Čo sa stane v tom
prípade ak odpojíš jednu z nich?
a) Všetky budú svietiť.

105
 b) Budú svietiť iba ostatné dve.
c) Nebude svietiť ani jedna.
6) Na základe uzáverov z príkladov 3 a 5 zisti spôsob zapájania žiaroviek na vianočnom stromčeku.

Považujme, že silnejší elektrický prúd spôsobuje silnejšie svetlo, vtedy keď preteká žiarovkou. Na
základe tejto informácie, odpovedz na otázky 7 a 8.
7) Ako sa mení elektrický prúd v obvode vtedy, keď počet žiaroviek viazaných sériove bude väčší?
a) Elektrický prúd bude slabnúť vždy vtedy, keď pridáme žiarovku zapojenú sériove.
b) Elektrický prúd bude silnieť vždy vtedy, keď pridáme žiarovku zapojenú sériove.
c) Elektrický prúd sa nemení.
8) Ako sa bude meniť elektrický prúd v žiarovke vtedy, keď počet žiaroviek
zapojených paralelne bude väčší?
a) Elektrický prúd sa zmenšuje zakaždým, keď zapojíme paralelne novú žiarovku.
b) Elektrický prúd sa zväčšuje zakaždým, keď zapojíme paralelne novú žiarovku.
c) Elektrický prúd sa nemení.
9) Uvažujme o obvode na uvedenom obrázku. Ako sú zapojené žiarovky? Koľko
spojovacích vodičov sú potrebné na zostrojenie tohoto obvodu?
10) Ako sú zapojené medzi sebou dva spotrebiče v dome, dané do tej istej zásuvky?
11) Dve električky premávajú po tej istej koľaji. Ako sú zapojené
ich elektrické motory: sériove alebo paralelne? A motory trolejbusov
ktoré premávajú po tej istej koľaji?
12) V uvedenom obvode sú všetky žiarovky rovnaké. k1
a) Ako sú pospájané žiarovky, ak ich spínače sú vypnuté?
b) Aké zmeny nastanú pri zapnutí spínačov? k2
c) Koľko vodičov je potrebných pre zostrojenie tohoto obvodu?

V.9. ZÁSADY BEZPEČNEJ PráCE S ELEKTRICKÝMI ZARIADENIAMI

Elektrický prúd je vyrobený v priemyselných jednotkách zvaných elektrocentrály. V
elektrocentrálach, jestvujú generátory veľkých rozmerov, ktoré vyrábajú veľmi silný prúd. Od
generátorov elektrický prúd preteká vodičmi až sa dostanú k nám, tak ako je to znázornené na obr. V.40.
V našich domoch, elektrický prúd môžeme získať pomocou zariadení zvaných elektrické zásuvky
(obr. V.41). Vidíme, že zásuvky majú dva otvory. Za týmito dvoma otvormi nájdeme dve kontaktné
súčiastky. Všetky elektrické prístroje používané v domácnosti potrebujú elektrický prúd, ktorý je
donášaný pomocou kábla, a má vo vnútri dva vodiče zapojené na súčastku zvanú zástrčka (obr. V.42).
Zástrčka má dve časti, neizolované, ktorým hovoríme vidlice.
Napríklad, pri zapnutí televízora, zasunieme zástrčku do zásuvky, tak aby vidlice zástrčky sa dostali
do otvorov zásuvky. Od jednej zo svoriek zásuvky, jedným z vodičov, odchádza až po aparát elektrický
prúd, prejde aparátom a vráti sa do zásuvky.

106
 Obr. V.4 Obr. V.42
Obr. V.40 Zásuvka Zástrčka

Pomôž si ilustráciami!
Sleduj obvod z obr. V.43. a)a V.43.b) a utvor si vlastný uzáver.

Žiarovka Žiarovka

Zásuvka Zásuvka
Generátor Generátor

a) b)
Obr. V.43

Sleduj vysvetlenie, aby si pochopil, akým nebezpečiam sa vystavujeme vtedy, keď nerešpektujeme
zásady bezpečnej práce s elektrickým zariadením, ktoré môže zapríčiniť vážne úrazy.

Zapamätaj si: Prechod elektrického prúdu ľudským telom sa nazýva úraz.

Ľudské telo má v zložení 70% vody, v ktorej sú rozpustené

veľmi mnoho solí, a preto je telo elektrickým vodičom (obr.
V.44).
Ak sa človek dotkne zelektrizovaného telesa, alebo vodiča
ktorým preteká elektrický prúd, elektrické náboje z povrchu
vodiča prejdú do nášho tela a potom do zeme. V tomto okamihu,
sa utvorí elektrický prúd, ktorý prechádza telom. Elektrické
Fig. V.44. Percentá vody v ľudskom tele
prúdy malej intenzity spôsobujú kmity svalstva, podobné triaške
sprevádzané uštipnutím na povrchu kože, na mieste, kde sme sa
dotkli vodiča.
Elektrické prúdy vysokej intenzity môžu spôsobiť silné popáleniny na úrovni pokožky, alebo až
zastavenie tlkotu srdca, čo spôsobí úmrtie postihnutého človeka.

107
 Protiúrazové bezpečnostné opatrenie
Pretože pri prechode elektrického prúdu ľudským telom, elektrický prúd môže mať nebezpečné
účinky, musíte sa vedieť chrániť, zvlášť vtedy keď sa nachádzate v blízkosti elektrických aparátov, dbajte
na nasledovné pravidlá:
1) Nezasúvajte prsty 2) Nedotýkajte sa 3) Nikdy sa nepokúšajte
alebo kovové odizolovaných vytrhnúť vodič zo
neizolované objekty elektrických zásuvky. Pridržte dobre
do elektrických káblov. zástrčku až potom
zásuviek. vyberte zo zásuvky.
4) Nepoužívajte 5) Nedotýkajte 6) Nevypúšťajte šarkana
elektrické aparáty v sa káblov v blízkosti elektrických
kúpeľni alebo v visiacich vonku, káblov. Atmosferická
blízkosti bazénov ktoré zásobujú vlhkosť môže zaviniť, že
plných vody. elektrickým vlákno, na ktorom je
Nelievajte vodu prúdom šarkan naviazaný sa stane odrazu
na zásuvky alebo na lokality, električky,vlaky. vodičom a dojde k vážnemu úrazu.
elektrické prístroje.
7) Nepribližujte sa k 8) Nezásobujte elektrickým
visiacim vonkajším prúdom také aparáty, ktoré majú
káblom, ktoré sa poškodené káble, alebo sú
odtrhli a spadli na zem. odizolované na úsekoch.
Nedotýkaje sa ich! Dotýkanie sa takýchto káblov
môže zapríčiniť požiare.

9) Aby ste sa ochránili pred nebezpečnými javmi

atmosferickej elektriny (hrom), vtedy keď sa strhne prudký
dážď s dunením a bleskami, skryte sa do takých budov ,
ktoré majú bleskozvod, alebo hľadajte dopravný prostriedok
auto, autobus, električku, vlak. Nezostávajte na voľných
priestoroch, alebo pod stromami, do ktorých by hrom mohol
udrieť.
Pravidlá bezpečnosti v laboratóriách
Keď pracujete s elektrickými obvodmi v laboratóriu, rešpektujte pravidlá:
1) Používajte iba izolované vodiče a pomôcky, ktoré majú rukoväť.
2) Nedotýkajte sa neizolovaných kovových vodičov elektrických generátorov, alebo žiadnych iných
elektrických prístrojov.
3) Nezapájajte zostrojený obvod, iba po tom, čo ho preveril vyučujúci.
4) Nerobte žiadne zmeny v obvode, iba po odpojení elektrického generátora, ktorý zásobuje obvod.
5) Nespájajte elektrické póly, žiadnym iným vodičom, pretože toto môže viesť k poškodeniu generátora.

Súhrn
 Magnet je teleso, ktoré priťahuje železné predmety.
 Magnetické póly sú oblasti nachádzajúce sa na koncoch magnetu, kde sú magnetické vlastnosti
najvýraznejšie. Magnetické póly s stým istým pomenovaním sa odpudzujú, a póly s opačným menom sa
priťahujú. Póly jedného magnetu nemožno oddeliť.

108
  Magnetické pole je oblasť v priestore, v ktorej sa prejavujú magnetické interakcie; jestvuje
magnetické pole tak v okolí Zeme ako aj v okolí každého magnetu.
 Trením, telesá môžu prejsť z neutrálneho stavu do zelektrizovaného stavu. Poznáme dva rôzne
elektrické náboje: kladné náboje a záporné náboje. Dve telesá, nabité nábojmi rovnakého znamienka sa
odpudzujú, pokým dve telesá nabité opačnými nábojmi sa priťahujú.
 Elektrizovanie trením se robí prenosom elektrónov:teleso, ktoré odovzdá elektróny sa nabije
kladne pokým teleso, ktoré prijíma elektróny sa nabije záporne.
 Neutrálne teleso, v styku s elektrizovaným telesom, sa zelektrizuje takým istým nábojom ako
zelektrizované teleso.
 Zelektrizované teleso prinesené do blízkosti kovového telesa, neutrálneho, zapríčiní elektrizovanie
indukciou, pre vodič s oboma druhmi elektrických nábojov.
 Elektrický generátor je prístroj, ktorý umožňuje udržiavať elektrický prúd v akomkoľvek obvode.
 Jednoduchý elektrický obvod je zložený z generátora, spotrebiča a vodičov.
 Prvky obvodu (generátory, spotrebiče, vypínače) sa zapájajú tak sériove ako i paralelne.

Vyhodnocovacie aktivity
Opakovanie preštudovaných pojmov
1) Zostav diagram (náčrt) podobný tomu na obr. V.45, v ktorom hlavnou témou bude:
a) magnetizovanie;
b) elektrizovanie;
c) elektrický prúd;
d) elektrický obvod.
Predstav diagram v podobe plagátu (alebo na počítači) v triede.
Pokyny:Podľa témy, môžeš zvýšiť alebo znížiť počet charkteristík (vlastnosti, poznatky už preštudované,
vzorce) alebo môžeš pridať špecifické vlastnosti. pre niektoré charakteristiky (prípadne rozšíriť diagram v
podobe strapca). Pridaj do diagramu, čím viacej vecí, ktoré si prečítal o zvolenej TÉME.

Vlastnosť 1
Vlastnosť 2
Vlastnosť 6

TéÉMA

Vlastnosť 5 Vlastnosť 3
Vlastnosť 4

Obr. V.45
2) Nájdi správne odpovede v uvedenej tabuľke.
1) Ktorá je jednotka merania pre elektrické napätie?
V kg s
2) Aká fyzikálna veličina je označená na batériách?
hmotnosť elektrické napätie teplota
3) Sarcina electrică se notează cu litera:
m q s

109
 4) Elektrický generátor má:
3 póly 2 póly 1 pól
5) Elektrický obvod, ktorým preteká elektrický prúd je:
uzavretý otvorený nedá sa určiť
6) Elektrický obvod, ktorý má v zložení spotrebič aj vodiče
nefunguje funguje nedá sa určiť
7) Príkladom elektrického vodiča je:
živočích drevo cement
8) Príkladom izolantu je:
voda s avivážnym znečistená voda (soli) číra voda
prípravkom

Využi poznatky fyziky v bežnom živote.

3) Prečo sa neodporúča viackrát stieraťobrazovku televízora alebo monitoru?
4) Častokrát, počas sopečných výbuchov, vo vzniknutom prúde dymu sa môže sa utvoriť aj blesk.
Ktorá je príčina tohoto javu?
5) Ako vysvetlíš príťažlivosť medzi zelektrizovaným telesom a neutrálnym telesom?
6) Akú úlohu vykonávajú vodiče na vrcholoch stĺpov vysokého napätia?
7) Prečo sa neodporúča počas búrky ukryť sa pod stromom, zvlášť ak sa sme niekde vonku na poli?
8) Prečo vzdušná sieť trolejbusov má dva vodiče, pokým pri električkách stačí iba jeden vodič?
9) Ako sa vysvetlí, že dotyk mokrých rúk pri neizolovaných vodičoch akéhokoľvek elektrického
zariadenia, pod vysokým napätím, je omnoho nebezpečnejší než dotyk suchými rukami?
10) Zisti spôsob zapojenia lustra s 3 žiarovkami, ak pri vypnutí jedného vypínača sa zažnú dve
žiarovky, a pri vypnutí toho druhého vypínača bude svietiť iba jedna žiarovka.
Nakresli elektrický obvod.
11) Ktoré sú výhody paralelného zapojovania obvodov?
12) Opíšte spôsob, ako sa podarí predavačom s elektrickými zariadeniami, presvedčiť zákazníka, že
žiarovky alebo batérie, ktoré máme v úmysle kúpiť, sú funkčné.
Vyrieš nasledovné úlohy.
13) Andrejovo kružidlo
Andrej a jeho kolegovia, Ana a Vlad, chcú otestovať vodiče a izolanty.
Zostroja si preto obvod, ako na uvedenom obrázku a začnú s experimentom tak, že
použijú kružidlo. Ondrej pospája obe ramená kružidla so svorkami žiarovky a zistí,
že žiarovka už nesvieti. Ana tvrdí, že žiarovka nesvieti, pretože „kružidlo je
izolantom”. Vlad tvrdí, že: „kružidlo je vodičom”.
a) Akú chybu urobil Andrej v tomto prípade?
b) Čo vznikne medzi kružidlom a svorkami žiarovky?
c) Ktorý žiak má pravdu, Ana alebo Vlad? A prečo ?
d) 14) Aké chyby možno spozorovať v uvedenom obvode?

Pripravujeme sa na záverečné skúšky!

15) Počas vychádzky, Ionuț použil kompas na orientáciu v lese. Zistil, že kompas ukazuje sever v
smere machom porastených stromov.
Doplň schránky (obr. V.46)s názvami geografických pólov, respektíve magnetických pólov, Zeme.
110
 Obr. V.46 Obr. V.47
16) Celé osvetlenie izby je znázornené na obr. V.47. vysvetli spôsob fungovania inštalácie
osvetlenia, ak sa vypáli žiarovka A. Alebo ak sa vypáli žiarovka D?
17) Pre každý obvod, ktorého schéma je znázornená na V.48 vysvetli spôsob zapájania žiaroviek
medzi dvoma svorkami.

Obr. V.48
Interdisciplinárna aktivita
Preštuduj si pozorne nižšie uvedené obrázky. Odpovedz na nasledovné požiadavky:
1) Zisti fyzikálne javy z ilustrácii. Zapíš si ich.
2) Vysvetli fyzikálne javy, ktoré si zistil.
3) Napíš krátku esej, v ktorej poukážeš na výhody a nevýhody zapájania žiaroviek sériove a
paralelne, v tvojom byte.
4) Predstav si Park zábavy a oddychu, v ktorom by si použil preštudovanú časť fyziky a predstavil
aké elektrické zariadenie sa tam vyskytuje.
5) Výkresom vyjadri, čo najviac fyzikálnych vlastností preštudovaných v tejto stati. Predstav výkres
pred kolegami. Dbaj na slovné výrazy, použi čím vedeckejšie vyjadrovanie, s mnohými technickými
podrobnosťami.

Elektrický Uzavretý
prúd vypínač
protón
gene- jadro
rátor Dohod
nutý
smer
bec prúdu
gene- elektrón
rátor neutrón
Smer pohybu
elektrónov

111
 VI. Optické javy
II. FENOMENE MECANICE
Capitolul IV. FENOMENE TERMICE
Capitolul VI. FENOMENE OPTICE

VI.1. ÚVOD
Optika je odvetvie fyziky, ktoré sa zaoberá svetlom a svetelnými
javmi. Oblasti záujmu sú: príroda a vlastnosti svetla, spôsob vzniku svetla,
zákony šírenia svetla a spôsob interakcie s látkou.
Štúdium optických javov má tri úseky: geometrickú optiku, vlnovú a
fotónovú optiku (časticovú).
V šiestom ročníku sa preštuduje geometrická optika (časť optiky), tá,
ktorá sa zaoberá so svetelnými lúčmi prechádzajúcimi rôznymi prostrediami
priehľadnými a rovnorodými, respektíve so zákonmi šírenia svetla a
utvárania obrazov, bez ohľadu na jej povahu. Geometrická optika má svoj
význam, pretože na základe jej zákonov sa môžu zostrojiť zariadenia a
prístroje s vysokou praktickou užitočnosťou: zrkadlá, okuliare, lupa, luneta,
mikroskop, teleskop.
Pre štúdium optických javov použijeme pomôcky zo schránky pre
štúdium optiky, ktorú nám laboratórium poskytne.

VI.2. SVETLO: ZDROJE SVETLA; PRIEHľADNÉ, PRIESVITNÉ,

MATNÉ TELESÁ
VI.2.1. Svetlo
Svetlo bolo vždy záhadou a provokáciou pre ľudí už z najstarších čias. Svetlo, sprevádza život,
radosť, pohyb, teplo, pokým jeho opak, tma, môže znamenať záhadu, oddych, a niekedy aj strach. Veci
môžu byť „jasnejšie než denné svetlo” alebo „záhadné ako tmavá noc”.
Prvé zaujímavé teórie o svetle sa objavili v starovekom Grécku. Aristotel považoval, že svetlo je
akousi poruchou vzduchu, ktorým sa šíri. Pytagoras si myslel, že oko pozorovateľa emituje svetlo, ktoré na
šíri priamočiaro a osvetľuje predmety. Demokrit mu v tomto presvedčení protirečil, pretože on považoval
hmotu, vrátane svetlo, utvorené z mikročastíc; Epikúr tvrdil, že predmety sú tie ktoré tvoria svetlo, tak
aby sme ich mohli pozorovať. V roku 1690 bola vydaná kniha Štúdium o svetle, napísaná holandským
matematikom a fyzikom Christiaanom Huygensom. On predpokladal, že celý vesmír je zaplnený látkou,
zvanou éter, a svetlo je akési kmitanie tohoto prostredia; v kontakte s okom, sa zaktivuje zrak.
Zakladateľ klasickej mechaniky, Isaac Newton, si uvedomil, že svetlo je veľmi zložité, duálne, a
podporoval obe teórie. Na začiatku dvadsiatého storočia pojem éter už nebol používaný pri vysvetľovaní
optických javov.
Čo sme sa dozvedeli o svetle?
Slovník: Éter pochádza z gréčtiny a znamená látku, ktorá má vlastnosť horieť alebo svietiť. Táto
látka je vlastne jemnou tekutinou, ktorá podľa starovekých vedcov, zaplňovala priestor nad zemskou
atmosférou.

112
 VI.2.2. Zdroje svetla
Čo ti chú vnuknúť obrázky VI.1 týkajúce sa svetla?

Obr. VI.1
Telesá môžu šíriť svetlo alebo môžu byť osvetlené.

Zapamätaj si:
Telesá, ktoré vytvárajú svetlo a šíria svetlo sa nazývajú zdroje svetla.
Osvetlené telesá prijímajú (a rozptyľujú) svetlo; tieto môžu rozptyľovať svetlo vo väčšej miere
(zrkadlo, okno, okuliare, lupa, inoxové nádoby) alebo v menšej miere (drevo, betón, asfalt, budovy atď.).
Zdroje svetla môžu byť:
 prírodné – Slnko, svietivky, hviezdy, oheň, sopky;
 umelé, vytvorené človekom – žiarovka, neón, zápalka, lampa, baterka atď.

VI.2.3. Priehľadné telesá, priesvitné, nepriesvitné

Experimentálna aktivita
1) Na jednom konci optickej lavice (obr. VI.2) sa namontuje zdroj svetla a na druhý koniec
podstavec, na ktorom sú pripevnené, v tomto poradí, nepriehľadná platňa, plexisklo, a sklená bezfarebná
platňa. Pozeráme na zdroj cez každú jednu platničku.
2) Na baterku pripevníme bezfarebnú potravinársku fóliu, hárok papiera, alobal.

Osvetlené teleso
Zdroj svetla

Optická lavica

Obr. VI.2
Čo spozorujeme?
Cez sklenenú platničku, respektíve potravinársku fóliu, sa zdroj svetla vidí jasne, akoby na baterke
nebolo nič pripevnené.
Cez plexisklo, a takisto cez hárok papiera, sa zdroj svetla nevidí jasne.
113
 Cez nepriehľadnú/fóliu alobalu, sa žiarovka nevidí vôbec.
Telesá, ktoré môžeme osvietiť sú
 priehľadné – svetlo prechádza nimi, a predmety, na ktoré sa pozeráme cez ne sa jasne vidia
(napríklad potravinárska fólia, okno, číra voda);
 priesvitné – iba časť cez ne prechádza, a predmety za nimi sa nevidia jasne (napríklad, plexisklo,
papier, nepriesvitné sklo);
 nepriehľadné – svetlo nimi neprechádza (napríklad: alobal, drevo, stena, dvere, kovy, planéty
satelity).
Poznámka. Ak hrúbka priehľadného telesa je veľká, teleso sa stane priesvitným.

VI.3. PRIAMOČIARE ŠĺRENIE SVETLA. RÝCHLOSŤ SVETLA

VI.3.1. Priamočiare šírenie svetla
Experimentálne aktivity
1) Na optickej lavici sa namontuje projekčná lampa, clona s okrúhlym otvorom prilepená o nádobu
s vodou, a na opačnej strane nádoby je plátno na premietanie. Keď zažneme žiarovku, na plátne sa uvidí
okrúhla, osvetlená oblasť. Cez nádobu s vodou pozorujeme svetelný lúč.
2) Na optickú lavicu sa namontuje premietacie zariadenie, plátno s okrúhlym otvorom a nádobu
priesvitnú (optická kaďa) naplnenú vodou, do ktorej sme nasypali kriedový prášok. Vo vode, pozorujeme
osvetlenú oblasť, vlastne svetelný lúč.
3) Na optickú lavicu sa namontuje projekčná lampa, plátno s okrúhlym otvorom a nepriehľadné
plátno. Medzi tie dve plátna, vložíme sviečku alebo horák. Nad plameňom, cez dym, ktorý sa utvoril,
uvidíme svetelný lúč.

Uzáver: Svetlo sa šíri priamočiaro. Dráha svetelného lúča je nezávislá od účinku iných lúčov, ani
od smeru šírenia.

Zapamätaj si:
Zákon priamočiareho šírenia svetla: v homogénnom a priehľadnom prostredí, svetlo sa šíri po
priamke.
Slovník: homogénne prostredie je prostredie s rovnakými vlastnosťami v celej jeho hmotnosti.

Zapamätaj si: Svetlo sa šíri v podobe svetelných lúčov. Polpriamka pozdĺž, ktorej sa svetlo šíri
nazývame svetelný lúč.
Šírenie svetla po priamke sa v prírode môže sledovať, napríklad, vtedy keď slnečné lúče sa
predierajú listami a konármi stromov, keď pozeráme do slnka cez dymovú clonu alebo
keď je vonku hmla a sledujeme svetlá automobilov.

Experimentálna aktivita
Presvieť vodu v priehľadnom pohári laserovým lúčom (obr. VI.3). Pozerajúc bočne
na pohár spozoruješ úzku trajektóriu svetla cez vodu; budeš môcť považovať, že vlastne
vidíš „úzky svetelný lúč”. Obr. VI.3

114
 Viacej svetelných lúčov tvoria zväzok svetelných lúčov. My dokážeme vidieť iba svetelné zväzky,
pretože nemôžeme vnímať jediný svetelný lúč, následkom toho, že je veľmi úzky. Dohodou, sa dá
hovoriť o „svetelnom lúči”, pričom sa vzťahujeme na svetelné zväzky. Všeobecne zväzok lúčov
označujem šípkou. Ak sú lúče rovnobežné, zväzok je homocentrický alebo kužeľovitý. Podľa orientácie
lúčov, svetelné zväzky môžu byť:
 rovnobežné – lúče sú rovnobežné; lúče sa stretnú niekde v nekonečne;
 divergentné – lúče vychádzajú zo spoločného bodu; z vrcholu kužela;
 konvergentné – lúče sa stretnú v jednom bode; smerujú do vrchola kužela.

Svetelný lúč Paralený zväzok Divergentný zväzok Konvergentný zväzok

VI.3.2. Rýchlosť svetla

Videli ste v lekcii o svetle, že svetlo má duálny charakter. Ako hocijaké iné teleso v pohybe, svetlo
sa charakterizuje rýchlosťou, špecifickou prostrediu, v ktorom sa šíri. Vo vákuu, rýchlosť svetla sa označuje s
c a má hodnotu c = 300 000 000 m/s; je to najväčšia vypočítaná rýchlosť, v súčasnej dobe.

Zapamätaj si:
Nazýva sa index lomu n prostredia, podiel medzi rýchlosťou svetla vo vákuume a rýchlosťou
šírenia svetla v uvedenom prostredí. Tento index predstavuje charakteristiku patričného prostredia a je
vždy vyšší než jeden. Index lomu nemá jednotku merania, čiže je bezrozmerný.
c
n = = index lomu prostredia (1)
v
Tabuľka indexov lomu:
Mediu Indice de refracţie
Vákuum 1
Vzduch ~1
Voda 1,33
Sklo ~ 1,50
Ľad ~ 1,30
O prostredí hovoríme, že je homogénne z optického hľadiska ak, v danom prostredí, index lomu n
má tú istú hodnotu vo všetkých smeroch.

Zaujímavosti
 Za sekundu, svetelný lúč môže obísť Zem, na rovníku približne 7- krát.
 Svetlo prekoná vzdialenosť od Slnka po Zem približne za 8 minút, pričom urobí približne 149
miliónov kilometrov až po Zem.
 Jeden svetelný rok je vzdialenosť, ktorú svetlo prekoná za rok, totiž 9,5 triliónov kilometrov.
 Vzdialenosť od Zeme po Mesiac je 1,3 sekundy-svetla diaľky. Svetlo potrebuje na to 1 255
sekúnd aby sa dostalo zo Zeme na Mesiac.
 Ak by sme sa mohli pohybovať rýchlosťou svetla, prešli by sme našu galaxiu, Mliečnu Dráhu od
jedného konca po druhý za 100 000 rokov.

115
  Svetlo sa pohybuje pomalšie rôznymi prostrediami, ako je sklo, voda alebo vzduch. Tieto
prostredia majú taký index lomu, ktorý nám umožní sledovať, že koľkokrát sa spomalí rýchlosť svetla.
Napríklad, sklo má index lomu 1,5, čo znamená, že, v tomto prostredí, sa svetlo šíri približnou
rýchlosťou 200 000 km/s.
 V oceánoch je tma, pretože slnečné svetlo dokáže preniknúť iba do hĺbky približne 80 m. Svetlo
z planetárneho oceánu je vyžarované živočíchmi, ktoré nachádzame niekde v hĺbkach oceánu.
 Vedeli ste, že umelé svetlo je škodlivé?
 Slnko je vlastne biele, ale my ho vidíme žltým, pretože svetlo emitované ním, prechádza
atmosférou, ktorá rozptyľuje modré svetlo a tým mení chromatiku.
 Svetlo môže byť overené všelijako. Používame ho v TV, v lekárstve, v tlačiarničkách,
teleskopoch, satelitoch.
 Nielen svätojánske mušky svetielkujú, ale aj ľudia, aj keď sa to voľným okom nevidí. Všetky živé
bytosti majú tú vlastnosť , že sú bioluminescentné, ako výsledok reakcií v organizme.
 2015 bol Medzinárodným rokom Svetla a Technológii na základe svetla, ustálený ONU, na návrh
vedeckých organizícií z celého sveta.

Interdisciplinárne aktivity
Rýchlosť svetla prezentovaná v literatúre
Ku hviezde
Mihai Eminescu
Ku hviezde, čo vyšla, žiari zlatom Azda ju už sily opustili,
Sa tak dlho šlo, Modrý svit ju skryl,
Že jej svetlo roky malo na to Aby jej lúč iba v tejto chvíli
Kým nás dostihlo. Očiam zažiaril.
Obraz hviezdy, ktorú smrť si vzala,
Nebom ďalej putuje.
Viditeľný žiar raz vytvárala,
Vidieť ju, no už nie je.

Symbolistika svetla: múdrosť, poznanie, prozreteľnosť, čistota duše, úprimnosť, túžba, život,
vykúpenie, šťastie. Slnečné svetlo sa navráti každé ráno, ako i mesačný a hviezdny svit. Svetlo presvieti
vesmír, pokým je u nás deň v iných častiach, zemegule je noc, a naopak.

VI.4. TIEŇ
Experimentálna aktivita
1) Na jednom konci optickej lavice sa namontuje projekčná lampa a
na druhom podstavec, na ktorom je plátno. Medzi ne sa položí
nepriesvitný kotúč (fig. VI.4).
Čo spozoruješ?
Na plátne vidíme kruhovitú oblasť, tmavú, ktorej budeme hovoriť
Obr. VI.4
tieň kotúča.

116
 2) Ak medzi bodový zdroj a plátno sa umiestni nepriehľadné teleso (ceruzka), na plátne sa uvidí
tieň ceruzky (obr. VI.5). Smery SAA1 respektíve SBB1 sú priamky.

A1
A

B
B1

Obr. VI.5

Podľa vzdialenosti medzi nepriehľadnou prekážkou, zdrojom a plátnom, na plátne možno spozorovať
menší alebo väčší tieň.
Ak je zdroj dostatočne ďaleko od prekážky a vzdialenosť po plátno je malá, tieň bude výraznejší.
3) Namiesto projekčnej lampy použijeme iba žiarovku (obr. VI.6).

polotieň
tieň

Polotieň

Obr. VI.6
Čo spozorujeme?
Na plátne sa zjavili dve oblasti: oblasť tmavšia – tieň a okolitá oblasť menej tmavá – polotieň.
4) Pomocou lepiacej pásky sa pripevní o glóbus, malá hračka. V tmavej
miestnosti, zasvieť baterkou na glóbus a zľahka ho roztoč. Baterka bude
zohrávať úlohu Slnka (fig.VI.7).
Čo spozoruješ?
Rozmery tieňa hračky závisia od vájomných polôh hračky a baterky.
Obr. VI.7

Zapamätaj si:
Tmavá škvrna , ktorá sa utvorí za nepriehľadným predmetom pri jeho osvetlení, sa nazýva tieň.
Tieň a polotieň sú javy, ktoré potvrdzujú priamočiare šírenie svetla.
Tieň a polotieň sprevádzajú každé osvetlené teleso. Pretože polotieň je menej výrazný, nie vždy ho
postrehneme. Za slnečných dní, si pozorujeme vlastný tieň na asfalte, tieň stromov, alebo stavieb. V noci
môžeme sledovať tiene utvorené svetlom žiarovky na pouličných stĺpoch; polotieň sa zjavuje ako
svätožiara tiene. Podľa vzdialenosti medzi zdrojom svetla a prekážkou, tieň sa môže javiť ako predĺžený
alebo menej predĺžený.
Na základe týchto poznatkov, boli navrhnuté rozličné použitia tohoto javu: divadlo tiení, prístroje,
ktoré premietajú na stene rôzne tiene nakreslené na skle, plaste, hodiny.

117
 Použitie – praktická aktivita
Už od najstarších čias ludí očarovalo slnko, východ alebo západ slnka, prírodné javy, ktoré
vplývajú na náš život. Ľudia sledovali tiene stromov, skál alebo inú povrchové tvary nachádzajúce sa
veľmi ďaleko. Počas dňa, spozorovali, že tiene stromov sa menia podľa polohy slnka na oblohe a vedeli
využiť tento poznatok, aby sa zorientovali v čase. Na základe informácií, odovzdané každou generáciou
nasledovnej generácií, utvorila sa akási ľudová kultúra, ktorá nám umožnila lepšie si zorganizovať život.
Tieto informácie sú využívané až dodnes, zvlášť pri aktivitách, ktoré predpokladajú nejaké prepojenie s
prírodou. V druhej stati tejto učebnice si sa naučil o čase. Ako aplikáciu týchto poznatkov viazaných s
časom a tieňou, zostroj slnečné hodiny.
Zostroj slnečné hodiny.
Narysuj na kartón kruh, pomocou taniera. Urč stred kruhu. Pomocou uhlomeru, znázorni dve na
seba kolmé priamky; dostaneš dve úsečky 6 – 12 a 3 – 9. Urč polomer kruhu a rozdeľ ho na 6 rovnakých
častí, pohni sa z bodu 12; takto získaš body 2, 4, 8, 10. Zopakuj proces , ale teraz z bodu 3; získaš body 5,
7, 11, 1. Takto si znázornil kruhovú stupnicu hodín (obr. VI.8). Vlož kruhovú stupnicu do plastickej fólii,
potom prilep kartón na drevenú dosku. Zadrv klinec v bode O (môžeš kartón aj natrieť priesvitným lakom,
ak nepoužiješ plastickú fóliu).
Polož slnečné hodiny, na beztieňové miesto, a pripevni ho tak, aby tieň klinca
ukazoval hodinu, ktorú udávajú skutočné hodiny.
Prever v rozličných hodinách, počas dňa, či sa tvoje hodiny zhodujú s reálnymi a
vždy si zaznač dĺžku tieňa klinca.
Čo sa vlastne stalo?
Počas dňa, poloha Slnka na oblohe sa mení, a tieň klinca sa zdá , že celkom
zmizne v strede dňa, alebo je len nepatrný. Toto závisí aj od ročného obdobia, kedy
Obr.VI.8 sa meranie uskutočňuje. Najdhšie tiene sa vytvárajú pri východe a pri západe slnka.

VI.4.1. Rozširovanie učiva: Vytváranie zatmenia

Priamočiare šírenie svetla, vznik tieňa a polotieňa Mesiac
Čiastočné zatmenie
vysvetľuje úplné alebo čiastočné zatmenie Mesiaca a Slnka.
Pretože Zem a Mesiac sú osvetľované slnkom,
Zem
nechávajú za nimi tieňový kužel. Ked oblasť na zemskom
povrchu sa dostane clony Mesiaca, vzniká úplné zatmenie
Úplné zatmenie
Slnka (obr. VI.9). V oblastiach, ktoré sa nachádzajú v
polotieni, vznikne čiastočné zatmenie Slnka. Obr. VI.9

Na jav zatmenia Slnka sa nesmieme pozeraťvoľným Čiastočné zatmenie

okom, ale špeciálnymi okuliarmi alebo cez špeciálne Mesiac
sklíčko.
Vtedy keď sa Zem nachádza medzi Slnkom a
Zem
Mesiacom, a Mesiac je v clone Zeme, hovoríme o úplnom
Úplné zatmenie
zatmení Mesiaca (obr. VI.10). a keď bude len čiastočne v
clone hovoríme, o čiastočnom zatmení Mesiaca. Obr. VI.10

118
 Interdisciplinárne pohľady
Zatmenie u Dákov
V roku 70 pred .Kr, svetová expanzia Ríma sa približovala k Dunaju, kde sa tiahli územia Dákov,
zjednotených,pod žezlom veľkého muža dáckych dejín, Burebistu. Aby si poradil pred vyhrážkami
cisárskeho Ríma, zjednotil dácke kmene. Okrem toho aby sa vyhol krviprelievaniu podrobil Keltov bez
boja. Burebista využil astronomické javy, a sa dozvedel – a to zatmenie Slnka, ktoré mu prezradil,
duchovný Deceneu. Za týmto účelom, sa predstavil spolu s Deceneom, pred keltskými hradbami a tvrdil,
že bohovia , ktorým sa Kelti dovtedy klaňali sú nepraví, pokým boh Dákov, Zamolxe dokáže skryť Slnko
na oblohe. Zatmenie sa odohralo o deň rýchlejšie, práve v okamihu, kedy Burebista urobil oznam, čo
spôsobilo, strach u tohoto národa a brány hradby sa otvorili. Jav bol prezentovaný v celovečernom
artistickom filme, Burebista. Na internete, celý film si môžete vyhľadať na adrese:
https://www.youtube.com/watch?v=Epbg1UKa30w, a tento okamih je predstavený v časovom intervale
po 1h 43 min z filmu.

Zatmenie a bohovia
Veľký antický historik Herodot nám zanechal správy, ako podľa rady Thalesa z Miletu, v grécko-
perzských bojoch, víťazstvo nad Médmi sa stalo práve deň kedy sa konalo zatmenie. Prečítajte si viacej
na adev.ro/opds6n.

Učebné aktivity a samohodnotiace

Doplň voľné miesta.
… je tmavý priestor za matným telesom, osvetleným svetelným zdrojom.
Ak oblasť na zemskom povrchu sa dostane do clony Mesiaca, spozorujeme …
Úplné zatmenie Slnka je ….
Čiastočné zatmenie Mesiaca je ….
Svetelné zdroje sú ….
Osvetlené telesá sú …..
Použi naštudované poznatky.
1) Správne zaraď do tabuľky: žiarovku, Mesiac, Slnko, dom, stromy, svietivky, zrkadlo, okuliare.

Zdroje svetla Osvetlené telesá

119
 2) V tmavej izbe je svetelný bod, ktorý sa nachádza na 30 cm od matného kotúča, priemeru 6 cm,
koncentrického s týmto kotúčom.
Ktorý je priemer tieňa na plátne nachádzajúcom sa na 50 cm od zdroja?
3) Strom o výške 3 m sa nachádza na 3 m od osvetleného stĺpa o výške 6 m.
Ak považujeme, že žiarovka nachádzajúca sa navrchole stĺpa je bodovým osvetlením, ktorá je dĺžka
tiene stromu?
4) Priprav si prezentáciu v powerpoint, v ktorej predstavíš svetelné zdroje, svetelné efekty, tieňa
polotieň.
5) Napíš esej SF, v ktorom použiješ tvoje poznatky o svetelných zdrojoch, svetelných účinkoch, o
tieni a polotieni.
6) Opíš experimentálne aktivity v rámci lekcie Priamočiare šírenie svetla. Tieň podľa diagramu z
obrázka VI.11.

Čo som robil?

čo si si všimol? čo bolo ľahké?

Aktivita

ktoré sú moje uzávery? Čo bolo ťažké?

Obr. VI.11

7) Vyrieš rébus.
1 Vedci
2
Zvisle:
1. predmety sú tie, ktoré vytvárajú svetlo
3
2. považoval, že svetlo je poruchou vzduchu
5. zakladateľ klasickej mechaniky podporoval duálnu
4
teóriu svetla, ako vlny a častice
5
Vodorovne:
6 3. považoval, že oko pozorovateľa emituje svetlo, ktoré sa
bude šíriť priamočiaro a osvetľovať predmety
4. celý vesmír je naplnený látkou zvanou éter
6. hmota, vrátane svetlo, je utvorené z mikročastíc

120
 Svetlo
Zvisle
1. telesá, ktoré svietia a vytvárajú svetlo
2. tmavá škvrna, ktorá sa utvára za nepriehľadným predmetom, pri osvetlení
3. viacej svetelných lúčov
5. telesá, ktorými neprechádza svetlo
Vodorovne :
4. telesá, ktorými svetlo prechádza
6. polpriamka pozdĺž ktorej sa šíri svetlo
7. vtedy ked sa Zem nachádza medzi Slnkom a Mesiacom, aj Mesiac bude úplne clonený Zemou
8. šíri sa primočiaro
1
2 3

4
5

8) Znázorni výkresom poznatky o zdroji svetla o tieni a polotieni.

Experimentálna aktivita
Potrebné pomôcky: kartónovú krabicu (od topánok), baterku na okienko, na ktorú si fixkou napísal
šípku, oceľové meradlo, ceruzku, nožnice, milimetrický papier alebo štvorčekový, ktorý pripevníš o
dobre zafixované plátno.
Spôsob práce: Nakresli si na náprotivných stranách krabice, malý štvorček rovnakých rozmerov,
ktorý potom nožnicami vystrihneš. Prikryjeme krabicu vekom. Pripevní sa milimetrický papier na plátno.
Teraz položíme krabicu, pred baterku a osvietime plátno, z dvojnásobnej vzdialenosti vzhľadom na dĺžku
krabice. Odmeráme vzdialenosť medzi baterkou a plátnom. Urobíme si poznámky pre rôzne vzdialenosti
vzhľadom na plátno
Čo spozorujeme?
Postupne ako sa vzdialenosť po plátno sa zväčšuje, stále viacej štvorčekov sú osvetlené, ale
intenzita svetla sa zmenšuje (klesá). Čo sa stáva s obrazom šípky naznačenej fixkou, na plátne?

121
 Súhrn
Svetelné zdroje sú telesá, ktoré vytvárajú a šíria svetlo.
Osvetlené telesá prijímajú a rozptyľujú svetlo. Tieto môžu byť: priehľadné, priesvitné a
nepriehľadné.
Polpriamka pozdĺž ktorej sa šíri svetlo sa volá svetelný lúč.
Viac svetelných lúčov tvorí svetelný zväzok luminos. Tento môže byť: rovnobežný, konvergentný,
divergentný.
Zákon priamočiareho šírenia svetla: V homogénnom a priehľadnom prostredí, sa svetlo šíri po
priamke.
Pod homogénnym prostredím rozumieme prostredie, ktoré má rovnaké vlastnosti v celej hmotnosti.
Tieň je tmavá škvrna za nepriehľadným telesom ale osvetleným.
Rýchlosť šírenia svetla vo vákuume je približne 300 000 000 m/s.
Index lomu svetla je podiel rýchlosti svetla vo vákuu (prípadne vzduchu) a rýchlosti šírenia svetla v
v určitom prostredí:
c
n = = index lomu prostredia.
v
Index lomu je bezrozmerný (nemá jednotku na meranie).

Učebné aktivity a sebavyhodnotenie

1)Ak vieme, že svetlo potrebuje približne 8 minút aby sa dostalo po našu planétu, vypočítaj
vzdialenosť po Slnko.
2) Vzdialenosť Zem-Mesiac je približne 405 000 km. Po akom čase sa bude vidieť obraz Mesiaca
na Zemi?
3) Akú dráhu prekoná svetlo za jeden rok, na Zemi?
4) Ak poznáme hodnotu indexu lomu pre sklo n = 1,5, vypočítaj 1
rýchlosť šírenia svetla. Rýchlosť
c = 300 000 000 m/s.
2
5) Napíš esej SF, v ktorom použiješ poznatky
o rýchlosti svetla.
6) Doplň rébus.
3
Zvisle:
1. všetky farby dúhy
2. telesá, ktoré prijímajú a rozptyľujú svetlo
Vodorovne:
3. podiel medzi rýchlosťou svetla vo vákuu
a rýchlosťou svetla v akomkoľvek prostredí
4. vo vákuu je približne
4
300 000 000 m/s

7) výkresom predstav poznatky z tejto state

122
 VI.5. ODCHÝLKA: ODRAZ A LOM SVETLA
(EXPERIMENTÁLNE, KVALITATíVNY OPIS)
Vtedy, keď zväzok lúčov sa dostane na rozhranie dvoch rôznych prostredí (s odlišnými indexami
lomu), odchýli sa od pôvodného smeru a podrobí sa dvom párom javu: odraz a lom. Najčastejšie jeden z
nich bude prevládať.

Experimentálna aktivita
Na optickej lavici namontujeme projekčnú lampu, platňu so štrbinkou4, priehľadnú kadičku s
vodou, do ktorej sme nasypali prášok z kriedy. Do kadičky dáme optický disk. Kadičku upravíme tak aby
zväzok lúčov padal práve do stredu disku.
Čo spozorujeme?
Na vodnom povrchu, jedna časť lúčov sa vráti do prostredia, z ktorého vyšla, ale s odchýlkou, pokým
ďalšia časť „vojde” do vody, s odchýlkou od pôvodného smeru, a to tak, že trajektóriu teraz vnímame ako
lomenú čiaru.
Môžeme tvrdiť o prvom zväzku lúčov, že bol podrobený javu zvanom odraz svetla, a o tom druhom,
že bol podrobený javu zvanom lom svetla (obr.VI.12).
Aby sme lepšie pochopili tieto javy, sledujme graf
na obr. VI.12, v ktorom:
SO = dopadajúci zväzok/dopadajúci lúč
OR = odrazený zväzok/odrazený lúč
OR’ = lomený zväzok/lomený lúč
NO = kolmica na rozhraní dvoch prostredí
i = uhol dopadu
r = uhol odrazu
r’ = uhol lomu
n1 = index lomu prvého prostredia
n2 = index lomu druhého prostredia Obr. VI.12

VI.5.1 Odraz
Experimentálna aktivita
1) Zorientuj úzky svetelný lúč na lesklú plochu – rovinné zrkadlo. Spozoruješ, lúč si zmení smer
šírenia po tom, čo sa dostane na lesklú plochu a bude premietnutý na iné miesto.
2) Pozeráš sa do rovinného zrkadla. Tvoj obraz v zrdkadle sa bude nachádzať vo vzdialenosti rovnakej
aká je vzdialenosť medzi tebou a zrkadlom.
Namontuj na Hartlov disk (fig. VI.13), rovinné zrkadlo. Zorientuj úzky lúč
svetla smerom na disk a zmeraj uhol dopadu a uhol lomu.
Čo spozoruješ?
V tabuľke podľa uvedeného modelu, zapíš uhly dopadu a uhly lomu.
B. č. i r
Fig. VI.13

4
štbinka= úzky otvor na platničke.
123
 Zapamätaj si:
Odraz je jav návratu svetla do prostredia, z ktorého vychádzalo (z ktorého pochádza) na rozhraní
dvoch rôznych prostredí (obr. VI.14).
Zákony odrazu:
– dopadajúci lúč, kolmica a odrazený lúč súv tej
istej rovine;
– dopadajúci lúč sa rovná odrazenúmu lúču.
i=r (1)
Obr. VI.14

Experimentálna praktická aktivita

Zostroj si kaleidoskop! (pozri obr. VI.15.a) a VI.15.b)

Obr. VI.15.a) Obr. VI.15.b)

Potrebné pomôcky: valček (napríklad, kartónový, na ktorom bol nakrútený toaletný papier), lepiaca
páska, CD-čka, nožničky, korále alebo kúsky rozbitého skla, potravinársku fóliu alebo inú, nepriehľadnú.
Spôsob práce. Vykroj si 3 rovnaké obdĺžniky z CD a zlep ich lepiacou páskou, aby vytvorili
trojuholníkový hranol. Na jednom konci hranola, prilep priehľadnú fóliu, na druhý nepriehľadnú, kde
ponecháš malý otvor, aby sa svetlo dostalo do tohoto zariadenia. Vlož hranol do kartónovej trubice.

Aplikácie odrazu
Telesá ktoré odrážajú svetlo– zrkadlá
Zrkadlá sú telesá s lesklou plochou, ktoré odrážajú svetlo.

Zapamätaj si:
Teleso, ohraničené lesklou plochou voláme zrkadlo.
Zrkadlá môžu byť:
 rovinné – ktorých povrch je rovinný; R1 S1 A S2
 sférické – ktorých povrch je guľovitý.
Rovinné zrkadlo. Všetci poznáme rovinné zrkadlá. Každé N i
ráno sa pozrieme do rovinného zrkadla, prv než vyjdeme z domu. r B
Ako sa utvorí obraz nejakého predmetu v zrkadle? R2
Považujme S1 za bodové svetlo, nachádzajúce sa pred
rovinným zrkadlom AB (viď obr. VI.16). Obr. VI.16

124
 Pozorovateľ vidí obraz S2 ak lúče, odrazené zrkadlom sa dostanú do oka pozorovateľa.
S1A je dopadajúci lúč kolmý na zrkadlo. Odrazený lúč AR1 má smer dopadajúceho lúča. S1B je iný
dopadajúci lúč na zrkadlo, odrazený lúč bude BR2.
Obraz S2 sa dostane v priesečníku predĺžení odrazených lúčov.
S1AB a S2AB sú zhodné, pretože sú pravouhlé a majú spoločnú stranu ||AB||.
AS1B = NBS1 = i (striedavé vnútorné); AS2B = NBR2 = r (zhodné); i = r  AS1B = AS2B
zo zhody trojuholníkov vyplýva S1A = S2A. Čiže,vzdialenosť medzi predmetom a zrkadlom sa
rovná vzdialenosti medzi zrkadlom a obrazom.
Všimnite si teraz, ako sa vidí obraz zajačika v O
rovinnom zrkadle (fig. VI.17):
O = zrkadlo
x1 = vzdialenosť po predmet – vzdialenosť od zajačika
po zrkadlo; A B
x2 = vzdialenosť obrazu – vzdialenosť od zrkadla po x 1 x2

zajačika Obr. VI.17

x1 = x2
Utváranie obrazu v rovinnom zrkadle
Obraz predmetu v rovinnom zrkadle má nasledovné charakteristiky:
 Utvorí sa za zrkadlom; je to obraz virtuálny;
 Vzdialenosť od predmetu po zrkadlo sa rovná vzdialenosti od zrkadla po obraz;
 Veľkosť obrazu je zhodná s veľkosťou predmetu.

Učebné aktivity
Vyriešené úlohy
1) Lúč svetla sa pohybuje vodorovne a dopadne na zvislé plátno (stenu) (obr. VI.18). Umiestnime
zrkadlo medzi zdroj svetla S a plátno, a svetelný bod sa posunie od A po B, o 5 cm.
Vieme, že OB má 10 cm, nájdime uhol AOB.
Ktorý bude uhol dopadu?
Údaje úlohy
||OB|| = 10 cm
||AB|| = 5 cm .
AOB = ?
i=?
Riešenie
SON je dopadajúci uhol.
BON je odrazený uhol. Obr. VI.18
Vyplýva, že SON = BON.
Spozorujeme, že AOB je pravouhlý, s pravým uhlom v A.
Strany |OA| a |AB| sú odvesny, a strana |OB| je prepona.
Spozorujeme, že dĺžka odvesny |AB| je polovica z dĺžky prepony |OA|.
Z hodín matematiky vieme, že mierou uhla pri odvesne, ktorej dĺžka je polovica z dĺžky prepony je
30. Uzáver
 AOB = 30;
 Súčet uhlov: SON + BON + AOB = 180; 2 SON + 30 = 180;
 2 i = 180 – 30; čiže 2 i = 150, i = 75.

125
 Výsledky :
AOB = 30; i = 75.
2) Ktorá je minimálna výška jedného zrkadla, aby sme sa v ňom videli od hlavy po päty?
Riešenie
Označme vzdialenosť od očí až po zem s h1 vzdialenosť až po hlavu s h2 (fig. VI.19).
h = h1 + h2
Uplatníme zákony odrazu svetla, a spozorujeme, že AMB a CMB sú zhodné, ABM uhol dopadu,
a CBM, uhol odrazu.
Strany ||AM|| = ||CM|| = h1/2.
Podobne, pravouhlé trojuholníky AND a END sú zhodné, s ADN uhol dopadu a EDN uhol
odrazu.
Vyplýva, že: ||AN|| = ||EN|| = h2/2
||BD|| = ||AM|| + ||AN|| = h/2.

Uzáver: Minimálna výška zrkadla aby sme sa v ňom mohli vidieť úplne, je polovica z našej výšky.

h2

Zrkadlo

L
h1
Obraz

Obr. VI.19
Sférické zrkadlá
Prvé sférické zrkadlo v živote kohokoľvek z nás, bola vlastne lyžička. Ozaj, kto z nás sa nikdy
nehral s lyžičkou, pri stole a neobdivoval sa? Všetci sme spozorovali, pri pozeraní na lyžičku z vnútornej
strany, na ktorej je polievka, vidíme sa prevrátene, pokým ak sa pozeráme z vonkajšej strany vidíme sa
obyčajne. Tá časť, v ktorej býva obyčajne polievka je konkávna, a časť zvonku je konvexná.
Sférické zrkadlá:
• konkávne, duté zrkadlo – je také, pri ktorom jeho lesklý
povrch je z vnútornej strany sféry (obr. VI.20.a); duté zrkadlo
mení rovnobežný svetelný zväzok na konvergentný, zbiehajúci
(obr. VI.20.b); Obr. VI.20.a Obr. VI.20.b

126
 • konvexné, vypuklé – pri, ktorých lesklá plocha je z
vonkajšej strany sféry (obr. VI.21.a); konvexné zrkadlo mení
svetelný zväzok z rovnobežného na divergentný, rozbiehajúci
(obr. VI.21.b).
Obr. VI.21.a Obr. VI.21.b

Experimentálna aktivita
Obrazy v sférických zrkadlách
1) Priprav si zažnutú žiarovku a umiestni ju neďaleko konkávneho zrkadla.
Vzdiaľuj teraz žiarovku od zrkadla dovtedy, pokým sa nezjavi jej obraz niekde na stene, v triede.
Použi tú klasickú žiarovku s vláknom, používané pri experimentoch s elektrickým prúdom.
Pozoruj, že obraz vlákna žiarovky je zväčšený. Pozorovaný obraz je reálny, skutočný.
2) Pozeraj sa do konkávneho zrkadla. Tvoj obraz sa utvorí za zrkadlom (je virtuálny), priamy a
zväčšený.
3) Polož cukrík na sférické zrkadlá, ako na obr.VI.22. Spozorovaný obraz je virtuálny a utvára sa z
vonkajšej strany zariadenia, čím nám vnucuje pocit, že cukrík pláva vo vzduchu.

Obr. VI.22

Uzáver: Pomocou sférických zrkadiel sa môžu získať, pre rôzne vzdialenosti medzi predmetom a
zrkadlom , skutočné a virtuálne obrazy, priame alebo prevrátené, zmenšené alebo zväčšené.

Interdisciplinárne aktivity
Archimedove zrkadlá
Už v druhom storočí pred Kr., Lukianos zo Samosaty píše o tom, ako antický vedec Archimédes, za
pomoci konvergentného zrkadla (dutého), zničil nepriateľské koráby, ktoré prepadli Syrakúzy.
Zariadenie, zvané Archimedova ohnivá zbraň (obr. VI.23.a), bola použitá na sústredenie slnečných lúčov
na plachetnice nepriateľov. Tento príbeh je zobrazený talianskym maliarom Giuliom Parigim (obr.
VI.23.b), a experiment bol už zopárkrát zopakovaný, podľa jeho návrhu.
Pobrežie

zrkadlo

zrkadlo

zrkadlo

Obr. VI.23.a Obr. VI.23.b

127
 V kúzelníckom svete!
În 1918, veľký kúzelník Harry Houdini urobil
zaujímavé kúzlo zmiznutia slona na dostihovej
dráhe divadla z New York, pričom použil 2 rovinné
zrkadlá, veľmi veľké, pod pravým uhlom tak ako to
vidíme na obr. VI.24. Fig. VI.24

Obr. VI.24
Učebné aktivity
1) Napíš esej SF, v ktorom využiješ vedomosti o odraze svetla
a o štúdiume zrkadiel.
2) Vyrieš rébus. 1

Zvisle:
1. zmeň rovnovežný svetelný zväzok na konvergentný 2
2. jav návratu svetla do prostredia, z ktoréhopochádza), vtedy 3
keď sa nachodí na rozhraní dvoch rôznych prostredí
3. zmení rovnobežný svetelný zväzok na divergentný

4
Vodorovne:
4. rovná sa uhlu odrazu
5. teleso, ktoré odráža svetlo

3) ktorá je hodnota uhlu odrazu svetelného

lúča na rovinné zrkadlo, tak aby nebol odchýlený
5
po odraze? Znázorni na výkrese!
4) aký bude uhol dopadu svetelného lúča na
rovinné zrkadlo v zmysle, aby odrazený lúč bol
kolmý na lúč dopadu? Znázorni výkresom!
5) tenký sveteĺný lúč dopadá pod uhlom
dopadu 60 na rovinné zrkadlo.
Akú hodnotu bude mať uhol odrazu? Znázorni výkresom!
6) ako by sme mali upraviť 2 zrkadlá, vo vnútri každej z tých troch krabíc z obr.VI.25 tak, aby
svetelný lúč vychádzal otvorom znázorneným na obrázku. Znázorni výkresom zrkadlá vo vnútri krabíc.

Obr. VI.25

128
 7) Urob prezentáciu v powerpoint, v ktorej by si predstavil predmety, odrážajúce svetlo a javy z
prírody, kde sa odohráva odraz svetla.

VI.5.2. Lom
Ak si prezrieme lyžičku ponorenú do vody (obr. VI.26), javí sa ako zlomená.

Zapamätaj si: lom je jav zmeny trajektórie svetelného lúča vtedy, keď je na
rozhraní dvoch priehľadných prostredí.
Obr. VI.26
Aby sme lepšie pochopili tento jav, sledujem graf na obrázku
VI.27, v ktorom:
SO = dopadajúci zväzok/dopadajúci lúč
OR = lomený zväzok/lomený lúč
NO = kolmica na rozhranídvoch prostredí
i = uhol dopadu
r = uhol lomu
n1 = index lomu v prvom prostredí
n2 = index lomu v druhom prostredí Obr. VI.27
Každé prostredie má svoj špecifický index lomu, s nadjednotkovou hodnotou.

Laboratórna práca
Potrebné pomôcky a prístroje: priehľadný polvalec ( zo
skla, plexiskla atď.), ostupňovaný kotúč Hartl, zdroj svetla
(laserová baterka).
Pracovný postup: pripevníme polvalec so stredom v bode,
I, do stredu kotúča Hartl (obr. VI.28). pošleme na rovinnú plochu
polvalca, dopadajúci lúč (R.I.) v bode I, tak aby dopadajúci a
lomený lúč boli zviditeľnené. Odmeráme uhol dopadu – i a uhol
lomu– r.
Vypočítame podiel i/r. Obr. VI.28. Disc Hartl cu semicilindru
Zapíšeme si údaje dopadových a lomených uhlov do takejto tabuľke:
Uhol dopadu – i Uhol lomu – r Podiel i/r
0
30
45
60
90

Uzáver: Uhol lomu je menší než uhol dopadu vtedy, keď svetlo prechádza zo vzduchu do skla. Ak
je uhol dopadu kolmý na rozhranie, smer šírenia svetla sa nezmení.

129
 Čo spozorujeme?
Pri prechode svetla z prostredia s menším indexom lomu do prostredia s väčším indexom lomu,
lomený lúč sa priblíži ku kolmici. V opačnom smere, pri prechode z prostredia s väčším indexom lomu,
lomený lúč sa bude vzďalovať od kolmici.

Zaujímavosti
 Isaac Newton spozoroval. že tenký slnečný lúč, pri dopade na hranol, pod
určitým uhlom, vytvorí pásmo viditeľných farieb: červené, oranžové, žlté, zelené,
modré, indigo a fialové (ROGVAIV) (obr. VI.29). Je to následkom toho, že
rýchlosť svetla rôznych farieb cez prostredie (v našom prípade je to sklo) je rôzna. Obr. VI.29
 Dúha je optický jav spozorovaný v prírode a spočíva vo vzniku svetelného
spektra (spektrum = súbor hodnôt, ktoré môže mať veličina pri daných určovaniach; súbor svetelných
lúčov, rôznych farieb). Zjavuje sa ako následok toho, že svetlo sa lomí pri atmosfére presýtenej vodnými
parami, najčastejšie po daždi. Dúha má tvar oblúku, červeného zvonku şa fialového zvnútra. Farby zo
zloženia dúhy sú: červená, pomarančová (oranžová), žltá, zelená, modrá, indigo a fialová – kratšie
ROGVAIV. Slnečné svetlo je biele, ale ak sa dostane do vodnej kvapky, táto ho rozdelí na 7 farieb, a to
tak, že pri výstupe, červený lúč odchádza pod menším uhlom, než je uhol lomu pre fialový, a toto
oddelenie farieb dotvára práve dúhu.
 Lom zapríčiňuje napríklad to, že predmety vo vode, na ktoré sa pozeráme z iného prostredia, zo
vzduchu, napr. nám dávajú pocit, že sú bližšie ku nám, než v skutočnosti. Rozdiel rýchlosti medzi
svetlom, ktoré prechádza vodou a to, čo prechádza vzduchom sa vysvetľuje takto: bazén hlboký 4 m, je
vnimaný na povrchu iba ako trojmetrový.
Experimentálna aktivita
Zostrojme dúhu!
Do nádoby s vodou kvapnime bezfarebný lak (lak na nechty), ktorý sa vo vode rozplynie. Do
nádoby vložíme aj papier tmavej farby. Vtedy keď papier vyberieme z vody a trochu otrasieme ho od
vody, na jeho povrchu uvidíme tých 7 farieb, podobných dúhe: červenú, oranžovú, žltú, zelenú, modrú,
indigo, fialovú, čiže , krátko ROGVAIV.
Čo sa vlastne stalo?
Kvapky vody rozložili biele svetlo na farby dúhy.

Telesá, ktoré lomia svetlo – šošovky

Zapamätaj si: priehľadné teleso, ohraničené dvoma sférickými plochami alebo jednou sférickou a
druhou rovinnou, a nazýva šošovka.
Konvergentné a divergentné šošovky

Konvergentné šošovky sú tie, ktoré „zhŕňajú” svetelné lúče (obr. VI.30):

– sú hrubšie v strede a tenšie na okrajoch;
Obr. VI.30
– menia rovnobežný svetelný lúč na konvergentný.
Divergentné šošovky sú tie , ktoré „rozhadzujú” svetelné lúče (fig. VI.31):
– sú tenšie v strede a hrubšie na okrajoch;
– menia svetelný lúč z rovnobežného, na divergentný.
Obr. VI.31

130
 Experimentálna aktivita
1) Na optickú lavicu dáme projekčnú lampu, plátno s 3 otvormi a konvergentnú šošovku.
Zopakujeme experiment nahradením konvergentnej šošovky s divergentnou.

Uzávery: Konvergentné šošovky menia rovnobežný svetelný lúč na konvergentný, pokým divergentné
rozptyľujú, čiže menia rovnobežný svetelný lúč na divergentný.

2) Na optickú lavicu umiestnime projekčnú lampu a nepriehľadné plátno; medzi nimi, pohybujeme
konvergentnú šošovku, pokým sa na plátne nezjaví svetelný bod. Odmeráme vzdialenosť medzi šošovkou
a plátnom; táto vzdialenosť sa nazýva ohnisková vzdialenosť, a bod je pomenovaný ohnisko; otočíme
šošovku a spozorujeme, že svetelný bod sa utvorí na tom istom mieste.

Uzáver: Šošovky majú 2 ohniská. Tieto ohniská sú rovnako vzdialené od optického centra šošovky.

Úplný odraz
Všeobecne, vtedy keď je svetlo na rozhraní dvoch priehľadných prostredí, zjavuje sa odraz a lom
svetla (obr. VI.32 a VI.33).
N
Lomený lúč

n2 = 1,0 vzduch

n1 = 1,5 sklo

Úplne lomený lúč

Obr. VI.32 Obr. VI.33

Zapamätaj si: Pri prechode z hustejšieho optického prostredia (s vyšším indexom lomu,
lomivejšieho) do redšieho prostredia (s menším indexom lomu, do prostredia menej lomivého),
pozorujeme, že pri veľkých uhloch dopadu sa nezjavuje lom svetla – napríklad pri prechode z vody do
vzduchu. V tomto prípade hovoríme, že ide o o úplný odraz.
Uhol i2, ktorému zodpovedá uhol lomu 90, voláme medzný uhol. Pre i > i2 nastáva úplný odraz.

Súhrn
Odraz je návrat svetla do prostredia, z ktorého vyšlo ,(z ktorého pochádza), vtedy keď sa nachádza
na rozhraní dvoch rôznych prostredí.
Zákony odrazu:
1. Uhol dopadu, kolmica a uhol odrazu sú v tej istej rovine.
2. Uhol dopadu sa rovná uhlu odrazu.
i=r

131
 Zrkadlá sú predmety lesklej plochy, ktorá odráža svetlo. Môžu byť rovinné – vtedy ked je plocha
rovinná– alebo sférické – vtedy ked je plocha guľovitá.
Lom je je jav, pri ktorom a sa mení trajektória svetelného lúča, na rozhraní dvoch priehľadných
prostredí.
Úplný odraz sa vytvorí vtedy keď svetlo prechádza z hustejšieho prostredia do menej hustého, a
uhol dopadu je väčší než medzný uhol.
Šošovky sú priehľadné telesá, ohraničené dvoma sférickými plochami alebo jednou sférickou a
jednou rovinnou plochou.

Experimentálne aktivity
Utváranie obrazov v šošovkách
Potrebné pomôcky:
– zdroj elektrickej energie;
– zdroj svetla/projekčná lampa/baterka;
– štrbinka-predmet (v tvare šípky);
– konvergentná šošovka s malou ohniskovou vzdialenosťou (12 cm až 15 cm);
– plátno;
– optická lavica (tyč s vrypmi, pravítko, milimetrický papier).
Pracovný postup:
1. Na optickú lavicu sa pripevní projekčná lampa, štrbinka-predmet v tvare šípky, konvergentná
šošovka a plátno. Vzdialenosť medzi štrbinkou-predmet a šošovkou musí byť väčšia než 4f (f = ohnisková
vzdialenosť šošovky je známa, zapísaná na šošovke).
2. Do tabuľky si zapíšeme ohnisková vzdialenosť f.
3. Zmerá sa dĺžka štrbinky-predmetu y1 a zaznačí sa.
4. Posúvame šošovku na optickej lavici, pokým sa na plátne neutvorí jasný obraz štrbinky-predmetu.
5. Zmeráme vzdialenosti medzi predmetom a šošovkou x1, aj medzi šošovkou a plátnom x2.
6. Označíme vzdialenosti x1 şi x2.
7. Odmeráme veľkosť obrazu y2 a zapíšeme.
8. Do zošita si zaznačme, či je obraz priamy alebo prevrátený a jeho veľkosť v porovnaní s
predmetom.
9. Plátno a predmet si nemení miesto, posúvame iba šošovku pokým nedostaneme jasný obraz
predmetu. Ktoré sú rozdiely medzi tými dvoma obrazmi? Poznámky si zapisuj do zošita.
10. Umiestnime šošovku tak aby x1 = 2f. Čo môžeme povedať v tomto prípade, o utvorenom obraze
na plátne?
11. Vypočítajte v každom z prípadov, podiel medzi veľkosťou obrazu a veľkosťou predmetu y2/y1.
Doplňte tabuľku:
B. č. f (cm) y1 (cm) x1 (cm) x2 (cm) y2 (cm) y2/y1 (cm)

Uzávery si vždy zapíšte.

Farby oblohy v poháre!
Do pohára kvapnite za lyžičku mlieka, a potom pohár doplňte vodou. Získame mliekovitú
zmes/hmlovitú. V tmavej miestnosti osvieťte pohár baterkou. Ak sa na pohár pozeráme bočne, zistíme, že
zmes sa javí akoby modrá. Ak sa pozerámee na baterku cez túto zmes, zmes a bude javiť ako žltočervená.
Postupne ako budeme pridávať mlieko, farby budú čoraz výraznejšie.

132
 Čo sa vlastne odohralo?
Mlieko sa vo vode chová podobne ako zemská atmosféra vtedy, ked ňou prechádza biele svetlo
emitované Slnkom, ktoré v našom experimente je práve baterka. Cez deň, obloha sa javí modrá, a pri
západe slnka, je červená. Podobne, v našom experimente, keď svetlo prichádza „zhora”, zmes bude
modrá, pokým v prípade baterky, zmes bude červenastá.
Podľa miesta, odkiaľ svetlo prichádza, častice vzduchu (častice mlieka v pokuse) rozptyľujú rôzne
farby.

Učebné aktivity a sebahodnotenie

1) Z výkresu VI.34 si môžeš uvedomiť, na ktorej strane je sklo a na, ktorej
vzduch?Odôvodni odpoveď. Obr. VI.34
2) Preskúmaj obr. VI.35 a zisti reálnu situáciu. Odôvodni svoju odpoveď.

Obr. VI.35
3) Priprav si prezentáciu v ktorej budú zahrnuté poznatky lomu a jeho aplikácie.
4) Napíš esej SF , v ktorom použiješ svoje doterajšie vedomosti o lome svetla.
5) Doplň aj rébus.
1
Zvisle:
1. predmety lesklej plochy, ktoré odrážajú svetlo
2. zmena trajektórie svetelného lúča, na rozhraní dvoch 2
rôznych prostredí
3
Vodorovne:
3. Priehľadné telesá, ohraničené dvomi sférickými
plochami alebo jednou sférickou a jednou rovinnou
4
plochou
4. návrat svetelného lúča do pôvodného prostredia (z
ktorého pochádza) na rozhraní dvoch rôznych prostredí

133
 Interdisciplinárna aktivita
Preskúmaj obr VI.36 a splň nasledovné požiadavky:
a) Vymenuj optické javy, ktoré si objavil na uvedenom výkrese.
b) Napíš definície optických javov, ktoré si na výkrese objavil.
c) Možno bude pre teba inšpiráciou tento výkres, a preto nakresli podobný,v ktorom použiješ učivo
z tejto stati.

aa

134
 Zopakovanie učiva
Ústredný projekt – zostrojenie vesmírnej stanice
Experimentálna aktivita – koordonačný systém
Princíp fungovania al GPS. Pracovné zošity
Techniky prežitia –Constantina Chiriță a jeho najpopulárnejší román
Navrhnuté úlohy
1. Aký obsah má panel (Obr. 1), používaný v cestovnej premávke, ktorého základňa Fig. 1
má 60 cm a výška 52 cm?
2. Terén tvaru štvorca, o strane 25 m, pretínajú kolmé aleje, ako to vidieť na obr. 2.
Každá aleja má šírku 1,2 m.
Vypočítaj obsah alejí a obsah trávnikov.
Fig. 2
3. Murár musí pokryť kachličkami stenu dĺžky 3 m a šírky 2,8 m.
Ak vieme, že kachľa má tvar štvorca o strane 15 cm, koľko kachličiek musíme kúpiť aby sme nimi
pokryli celú stenu?
Môžeme brať do úvahy aj to, že sa vyloží iba časť z jednej kachličky vypílenej iba raz.
4. Na výstavbu múru dĺžky 3 m použili 100 tehál týchto rozmerov L = 0,3 m, l = 15 cm, h = 0,06 m.
Vypočítaj výšku múru minimálnej hrúbky, ktorý možno postaviť.
5. Kváder má 90 cm, šírku 60 cm a výšku30 cm.
Ktorý je obsah bočných strán kvádra?
6. Nádoba, tvaru kocky má 24 cm a je plná s vodou. Kvapalinu nalejeme do nádoby tvaru kvádra,
ktorej základňa je štvorec o strane 32 cm.
Do akej výšky sa teraz zdvihne hladina vody?
7. Sklenený pohár má tvar kvádra. Žiak pomerá vonkajšie rozmery pohára aj hrúbku skla. Zvonku,
dĺžka sa rovná šírke a to 8 cm, výška je 10 cm. Hrúbka skla je 1 cm a je rovnaká všade.
Akú objem má sklo, z ktorého je urobený pohár, a ktorý je vnútorný objem pohára?
8. Motocyklista sa pohybuje rýchlosťou 42 km/h od 11 a 10 minút až do 15.
Vypočítaj:
a) čas za aký premával;
b) dráhu prekonanú motocyklistom.
9. Automobil sa pohybuje rýchlosťou 25 m/s vieme, že o 8 sa nachádza pred míľnikom 25.
Pred aký míľnik sa dostane o 8 a 40 minút.
10. Auto sa nachádza pred míľnikom 50 km a uháňa rýchlosťou 72 km/h. Auto sa približuje orașul
k okresnému mestu pričom udržiava konštantnú rýchlosť.
a) Vyjadrite rýchlosť auta v km/min.
b) Určte dráhu prekonanú autom za 5 minút.
c) Pred akým míľnikom bude auto po 5 minútach?

135
 11. Vlak uháňa rýchlosťou 30 m/s a o 11 ho nachádzame na 54 km vzdialeného od stanice.
a) Vypočítajte koľko času zostalo pokým sa dostaví na stanicu.
b) O koľkej sa dostane na stanicu?
12. Motocyklista uháňa už celú hodinu rýchlosťou 40 km/h a 30 minút s rýchlosťou
100 km/h.
Vypočítajte jeho priemernú rýchlosť.
13. Mobil sa pohybuje z lokality A do lokality B. Polovicu dráhy prejde rýchlosťou 60 km/h, a
zvyšnú, rýchlosťou 30 km/h.
Vypočítaj, priemernú rýchlosť mobilu, medzi tými dvoma lokalitami.
14. Graf na obrázku 3 znázorňuje mobil, ktorý sa posúva po priamočiarej trajektórii. Je znázornená
x –ová os mobilu ako funkcia času (t).

x (m)
60

20 t (s)
0 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10

Obr. 3

a) V akej vzdialenosti od začiatku nachádzame mobil v začiatočnom okamihu?

b) Doplň tabuľku 4:
t (s) 2 8 10
x (m) 40 50
Obr. 4
c) Akú vzdialenosť prekonal mobil za 10 s pohybu?
d) Vypočítaj rýchlosť mobilu pre t  [0; 4] s a pre t  [4; 10] s;
e) Urč, o aký druh pohybu ide.
15. Graf mechanického pohybu mobilu, ktorý sa posúva po priamočiarej trajektórii je znázornený
na obr. 5.

x (m)
10

t (s)
0 5 10

Obr. 5

136
 Určte:
a) v ktorom okamihu prechádza mobil začiatkom dráh;
b) za aký čas sa mobil nepohyboval;
c) časový interval, za ktorý sa mobil vzdialil od O;
d) časový interval, počas ktorého sa priblížil k O;
e) rýchlosť mobilu na každom úseku grafu;
f) v ktorých okamihoch prechádza mobil bodom nachádzajúcim sa na 4 m od O;
g) vzdialenosť od O, v ktorom sa nachádza bod, a ním mobil prechádza za dva rôzne okamihy,
časový interval medzi nimi je 2 s.
16. Dva mobily sa pohybujú po tej istej hradskej. Grafy pohybov sú predstavené na obr. 6.

x (m)
10
2

1
t (s)
0 5
Obr. 6

a) Urč pôvodnú vzdialenosť medzi mobilmi.

b) Urč, ktorý z mobilov sa pohne neskôr a o koľko neskôr.
c) Porovnaj smer pohybu mobilov.
d) Vypočítaj rýchlosť každého jedného, v pohybe.
e) V akej vzdialenosti sú v okamihoch t1 = 2 s a t2 = 5 s?
f) Spresni, čo predstavuje bod, v ktorom sa pretínajú priamky, na grafe a urč okamih a polohu v
ktorOm sa koná.
17. Mobil sa posúva po priamočiarej trajektórii. Jeho rýchlosť sa mení s časom podľa grafu z obr. 7.

v (m/s)

t (s)

0 5 10

Obr. 7

a) Pre každý úsek na grafe, ustáľ rýchlosť pohybu a druh pohybu mobilu.

137
 b) Vypočítaj priemernú rýchlosť pre každý úsek na grafe.
c) Vypočítaj dráhu prekonanú mobilom pre každý úsek na grafe.
d) Vypočítaj zrýchlenie mobilu pre každý úsek na grafe.
e) Vypočítaj celkovú dráhu prekonanú mobilom.
f) Vypočítaj priemernú rýchlosť mobilu zodpovedajúcu tým 10 s pohybu.
18. V roku 2000, na olympijských hrách v Sydney, atlétka Gabriela Szabo mala najlepší čas v
behu po dráhe na 5 000 metrovej. Stala sa olympioničkou, pričom prebehla túto dráhu za
14 min 40,79 s. Pribehla do cieľu o 13 a 10 minute, urč teda:
a) o koľkej sa dal štart;
b) priemernú rýchlosť, ktorou bežala Gabriela Szabo, počas pretekov.
19.Auto prekoná konštantnou rýchlosťou, cestu po cieľ aj späť, medzi lokalitami A a B
nachádzajúce sa vo vzdialenosti 139,65 km. Odchádza z A o 6 h 32 min 50 s a vráti sa o 11 h 43 min 10 s.
V okamihu príchodu do B vráti sa do A bez zástavky.
a) Znázorni graf pohybu auta.
b) Vypočítaj rýchlosť auta, vyjadrenú v km/h.
20.Cyklista prekonal určitú dráhu za 4 minúty a pohyboval sa konštantnou rýchlosťou
18 m/s, a iný urobil tú istú dráhu za 9 min.
Vypočítaj rýchlosť druhého cyklistu.
21. Vlak ťahá za sebou 10 vagónov a prechádza ponad most dĺžky 1 km. Vlak uháňa rýchlosťou
72 km/h. Dĺžka každého vagóna aj lokomotívy je 20 m.
Vypočítaj čas, za ktorý vlak prejde cez most.
22. Dva mobily prechádzajú súčasne lokalitami A a B pohybujúc sa tým istým smerom
konštantnými rýchlosťami v1 = 72 km/h a respektíve v2 = 30 m/s. Vzdialenosť medzi lokalitami je 54 km.
a) Po akom čase, vzhľadom na okamih prechodu týmito dvoma lokalitami, sa mobily stretnú?
b) Akú dráhu prekonal prvý mobil, až po stretnutie s druhým?
c) Znázorni graficky, pohyby mobilov na tom istom diagrame.
23. Pred dvoma míľnikmi pri výstupe z București a Ploiești prechádzajú súčasne dva autobusy,
ktoré sa pohybujú konštantnou rýchlosťou, jeden vzhľadom na druhý. Prvý má rýchlosť v1 = 60 km/h, a
ten druhý v2 = 40 km/h. Vzdialenosť medzi míľnikmi je 60 km.
a) Po akom čase sa autobusy stretnú?
b) V akej vzdialenosti od výjazdu z București sa autobusy stretnú?
c) Znázorni graficky pohyb oboch autobusov, na tom istom diagrame.
24. Dva mobily prechádajú ustáleným bodom po hradskej, počas jednej hodiny, konštantnými
rýchlosťami 6 km/h a respektíve 7 km/h, v tom istom zmysle.
a) Po akom čase sa stretnú, vzhľadom na okamih prechodu prvého mobilu, ustáleným bodom?
b) V akej vzdialenosti sa stretnú vzhľadom na ustálený bod?
c) Znázorni graficky pohyby oboch mobilov na tom istom diagrame.
25. Po priamočiarej hradskej, bicyklista prebehne v určitom okamihu popred míľnik A rýchlosťou
12 km/h, a posúva sa k B. Iný cyklista ide rýchlosťou 18 km/h, a posúva sa k A. Tento prejde popred
míľnik B o 2 h rýchlejšie než by prešiel prvý po A. Vzdialenosť medzi míľnikmi A aj B je 120 km.
a) Po akom čase, vzhľadom na okamih prechodu cez A, sa stretnú obaja cyklisti?
b) V akej vzdialenosti od A sa cyklisti stretnú?
c) Znázorni graficky pohyb oboch cyklistov, na tom istom diagrame.
26. Vlak uháňa konštantnou rýchlosťou 90 km/h prechádzajúc bodom A, situovanom 500 m od
stanice S. 20 s pred príchodon na stanicu, mechanik brzdí a vlak, zastane.

138
 Vypočítaj:
a) zrýchlenie, ktorým sa uskutočnilo brzdenie;
b) priemerná rýchlosť vlaku na úseku brzdenia;
c) v akej vzdialenosti od stanice mechanik stlačil brzdu;
d) za aký čas prekonal vlak dráhu AS.
27. Vypočítaj hmotnosť oleja potrebného na naplnenie fľaše, do ktorej sa vmestia 2 kg vody (použi
tabuľku hustôt z učebnice).
28. Vážka bude v rovnováhe vtedy, keď na jednu misku dáme sklenené teleso a na druhú misku váh
položíme kaučukové teleso.
Použi tabuľku hustôt, urč pomer medzi objemom skleneného telesa a objemom kaučukového telesa.
29. Hladina vody v odmerke sa nachádza pri dieliku 120 cm3. Ponorením telesa hmotnosti 62,4 g,
hladina vody sa zdvihne až po dielik 128 cm3.
Vypočítaj hustotu látky, z ktorej je utvorené teleso a identifikuj túto látku.
30. Akási zliatina je zložená zo 125 g zlata a 25 g medi.
Použi tabuľku hustôt látok a nakoniec urč aj hustotu zliatiny.
31. Zmiešame 1 L liehu s 0,25 Lvody.
Použi tabuľku hustôt látok a urč hustotu získanej kvapaliny.
32. Nájdi matematický výraz, pre hustotu zmesi utvorenej z rovnakých hmotností rôznych kvapalín,
hustôt 1 a respektíve 2.
33. V nádobe, je kvapalina hustoty 1 a objemu V1. Po pridaní kvapaliny o hustote k- krát väčšej,
celkový objem zmesi sa zväčšil N-krát vzhľadom na pôvodný objem.
Nájdi vzorec pre hustotu a hmotnosť zmesi vzhľadom na nasledovné fyzikálne veličiny
považované za známe: 1, V1, k, a N.
34. Vypočítaj tiaž telesa, tvaru kvádra o dĺžke 10 cm, šírke 5 cm a výške 2 cm vediac, že je utvorená
z materiálu hustoty 0,02 g/cm3 (g = 10 N/kg).
35. Hliníková kocka má tiaž 211 680 N.
Použijeme tabuľku hustôt látok a vypočítame stranu kocky
(g = 9,8 N/kg).
36. nádoba naplenená kvapalinou váži172,8 kg, čo predstavuje
6 -krát hmotnosť prázdnej nádoby. Vnútorný objem nádoby je 0,18 kL
(g = 10 N/kg).
Vypočítaj:
a) hustotu kvapaliny;
b) tiaž kvapaliny.
37. Teleso hmotnosti 5 kg je ťahané nahor, silou 80 N (g = 10 N/kg).
a) Znázorni sily, ktoré na teleso pôsobia.
b) Spresni, mechanický stav telesa .
38. Teleso hmotnosti 30 kg je ťahané, konštantnou rýchlosťou, po vodorovne ploche. Trecia sila
predstavuje 15% z tiaže telesa.
a) Znázorni sily, ktoré na teleso pôsobia vo vodorovnom smere.
b) Vypočítaj ťažnú silu, ktorá na teleso pôsobí.
39. Teleso hmotnosti 2 kg sa posúva priamočiaro, na vodorovnej ploche pod účinkom vodorovnej
sily 4 N (g = 10 N/kg).
a) Znázorni vodorovné sily, ktoré na teleso pôsobia.
b) Vypočítaj aká časť, z tiaže telesa predstavuje trecia sila.

139
 40. Pružina sa predĺži o 4 cm vtedy, keď na jednom konci pružiny pôsobí sila 2 N.
a) Znázorni sily ktoré na pružinu pôsobili.
b) Vypočítaj konštantu pružnosti pružiny.
41. Teleso hmotnosti 100 g je zavesené na pružine a vtedy keď deformácia pružiny je 5 cm, teleso
zostane v k pokoji (g = 10 N/kg).
a) Znázorni sily, ktoré na teleso pôsobia.
Bvypočítaj konštantu pružnosti pružiny.
42. Pružina má konštantu pružnosti 200 N/m, a dĺžka nedeformovanej pružiny je de 10 cm. O
pružinu zavesíme teleso hmotnosti 400 g.
Urč dĺžku pružiny, vtedy kedď teleso bude v pokoji (g = 10 N/kg).
43. Guľôčka hmotnosti 200 g je zavesená prostredníctvom dvoch pružín, ktoré majú
konštanty pružnosti k1 = 100 N/m a k2 = 150 N/m (obr. 8). Guľôčka je v rovnováhe vtedy
ked pružina 1 je predĺžená o 0,5 cm.
a) Vypočítaj tiaž guľôčky (g = 10 N/kg).
b) Vypočítaj pružnú silu v prvej pružine.
c) Vypočítaj deformáciu druhej pružiny, a spresni aj jej smer.
d) znázorni sily, cktoré na guľôčku pôsobia.
44. Oceľová kocka (pozri si tabuľku hustôt) o strane 1 dm je uviazaná o
pružinuvtedy keď je v pokoji, vytvorí predĺženie 7,8 cm. Ak o tú istú pružinu zavesíme inú Obr. 8
kocku o strane 2 dm, predĺženie pružiny bude 21,6 cm vtedy keď je v pokoji.
a) Znázorni sily, ktoré pôsobia na každú jednu kocku.
b) Vypočítaj konštantu pružnosti.
c) Vypočítaj tiaž druhej kocky.
d) Vypočítaj hustotu materiálu, z ktorej je zhotovená druhá kocka.

140
 Odpovede
Priamočiary rovnomerný pohyb
Str. 40. 1) v = 54 km/h = 15 m/s; 2) v = 72 km/h = 20 m/s; 3) d = 36 km; 4) t = 20 min;
5) a) t = 200 min; b) v = 1,2 km/min = 20 m/s; 6) a) d = 81 km; b) t = 1 h 30 min; c) v = 54 km/h.
Zrýchlený pohyb
Str. 48. 4) 6 m/s2; 5) 0,5 m/s2; 6) 5 s; 7) 30 m/s.
Pohyb a pokoj
Str. 50. 13) a) nesprávne; b) nesprávne; c)správne; d) správne; e) nesprávne; f) nesprávne;
g) správne; h) nesprávne; i) správne; 16) 11,1 m/s2; 17) 98,1 m/s; 18) 86,4 km/h.
Zotrvačnosť, hmotnosť, hustota
Str. 56. 8) a) nesprávne; b) správne; c) nesprávne; d) správne; e) správne; f) nesprávne;
11) 353,98 cm3.
Str. 57. 12) 7 800 kg/m3 = 7,8 g/cm3, oceľ; 13) 1,356 g.
Teplotné stavy
Str. 73. 1) a) (0C – 100C), (300K – 400K), (–100C – 100C); b) 400K; – 100C; c) 80C,
335K, 50C; 2) a) 100C; b) 280K; 3) a) t = T  T = 5K; b) 5K.
Aplikácie. Str. 74. 1) a) 1063C; b) Kyslík; c) –219C, –39C, 0C, 660C, 960,5C, 1063C;
d) T = t + T0 = – 39 + 273 = 234 K.
Str. 7475. 2) a) 98,29K, 290K, 298K, 303K, 309,8K, 4100K; b) na povrchu Slnka; povrch Titánu;
c) tmotýľ = 37C; Tmotýľ = 310K; d) 12,8C; e) tmotýľ = T – T0 = 303 – 273 = 30C; tčlovek – tmotýľ =
= 36,8 – 30 = 6,8C; Tčlovek – Tmotýľ = 6,8K; 3) 258K, 290K, 73K, 310K. 4) 273C, 288C, 473C, 286C;
5) a) 1C = 1,8F; b) t(F) = t(C) · 1,8 + 32; c) – 40C sau – 40F; 6) 1corect  1,15 gresit tcorect  40 C ;
0, 00000000005
7) a) 6 000C, 1 200C, 462C, – 87C, –216C; b)  T  32, 8 K ; c) p  =
273,15
5500000000000
= 0,00000000018% ; d) = 0,000000000000000000387%;
1420000000000000000000000000000000
e) kvapalná a plynná; f) áno; tardigrada, pomalka žije aj pri t = – 273C.
Str. 8182. 4. Pokyny: a) Vieme, že vtedy, keď tepelné žiarenie (čiže aj slnečné) stretáva teleso,
energia prenášaná ním sa mení (úplne alebo čiastočne) na teplo; takto slnečné žiarenie nám dodáva
potrebné teplo, napríklad, na vyparovanie vody z riek a na vytváranie pár. Následkom príťažlivosti,
zrážky sa dostávajú na zem; b) tuhá (napr., sneh), kvapalina (povrchová voda a dažďové kvapky, plynná
(napr., pary pochádzajúce aj z vyparovania rastlín c) napr., dážď a sneženie; d) napr., potenie, vyparovanie v
prípade rastlín; e) vyparovanie; 5) a) t = 1 538C; b) tuhá c) 20 s; d) 45 s; e) odovzdávaním tepla.
Str. 83. 3) a; 4) a) kontrakciou o 2,04 cm; b) rozťažnosťou 4,08 cm.
Str. 84. 6) a) 100C; b) kvapalina; c) alebo kvapalná, alebo kvapalná a plynná.

141
 Elektrické a magnetické javy
Str. 96. 5) 1 360 m.
Optické javy
Str. 120. 2) 5 cm; 3) 3 m. 7) vedci: zvisle – 1. Epikúr; 2. Aristotel; 5. Newton. vodorovne – 3.
Pytagoras; 4. Huygens; 6. Demokrit.
Str. 121. 7) Svetlo: zvisle – 1. Zdroje svetla; 2. Tieň; 3. Zväzok lúčov; 5. Nepriehľadné.
Vodorovnel – 4. Priehľadné; 6. Svetelný lúč; 7. Úplné zatmenie mesiaca; 8. Svetlo.
Str. 122. 1) 144 000 000 km; 2) 1.35 s; 3) 9 460 800 000 000 km; 4) 200 000 000 m/s; 6) zvisle – 1.
ROGVAIV; 2. Osvetlené telesá. Vodorovne – 3. Index lomu; 4. Rýchlosť svetla.
Str. 128. 2) Zvisle – 1. Konkávne zrkadlo; 2. Odraz ; 3. Konvexné zrkadlo. Vodorovne – 4. Uhol
dopadu; 5. Zrkadlo .
Str. 133. 5) Zvisle – 1. Zrkadlá ; 2. Lom . Vodorovne – 3. Šošovky ; 4. Odraz.

Zopakovanie učiva: str. 135140.

1) 1 560 cm2; 2) 58,56 m2; 566,44 m2; 3) 380 platní; 4) 1,5 m; 5) 12 000 cm2; 6) 13,5 cm;
7) 324 cm3, 316 cm3; 8) a) t = 3 h 50 min; b) d = 161 km; 9) a) t = 200 min; b) v = 72 km/h = 20 m/s;
10) a) v = 1,2 km/min; b) d = 6 km; c) x2 = 44 km; 11) a) t = 30 min; b) t2 = 11 h 30 min; 12) vmedie =
= 60 km/h; 13) vpriem = 40 km/h; 18) a) 12 h 55 min 19,21 s; b) približne 5,6767 m/s; 19) 54 km/h;
20) 8 m/s; 21) 1 min 12 s; 22) a) 1,5 h; b) 108 km; 23) a) 36 min; b) 36 km; 24) a) 7 h; b) 42 km;
25) a) 2,8 h; b) 33,6 km; 26) a) 1,25 m/s 2; b) 12,5 m/s; c) 250 m; d) 30 s; 27) 1,6 kg; 28) 0,48;
21 2 1 1  k(N  1) 
29) 7800 kg/m3, oceľ; 30) 16181 kg/m3; 31) 832 kg/m3; 32)   ; 33)    a
1   2 N
m = 1 · V1 · [1 + k(N – 1)]; 34) 0,02 N; 35) 2 m; 36) 800 kg/m3; 1 440 N; 37) teleso sa posúva zrýchlene,
zvisle, nahor; 38) 45 N; 39) 20%; 40) 50 N/m; 41) 20 N/m; 42) 12 cm; 43) 2 N; 0,5 N, 1 cm
komprimovaná pružina; 44) 1 000 N/m; 216 N; 2 700 kg/m3.

142
 Bibliografia
Alfa Vega – Modul de fenomene termice şi superficiale (Trusa elevului/profesorului – liceu/gimnaziu).
Anexa nr. 2 la Ordinul Ministrului Educației Naționale nr. 3393/28.02.2017, Ministerul Educației
Naționale, Programa școlară pentru disciplina fizică, clasele a VI-a – VIII-a, http://programe.ise.ro/
Portals/1/Curriculum/2017-progr/25-Fizica.pdf
Berkeley University, Curs de fizică
Bunget, I (coordonator), Burlacu, L.,Ciobotaru, D., Costescu, A., Florescu, V., Georgescu, L., Rusu, M.,
Compendiu de fizică, Editura științifică, București
Bostan, C.G., 2012, Fizica în contextul transdisciplinar, Sigma, Bucureşti
Bostan, C.G., Perjoiu R., Stoica I., Țura, M. M., 2018, Ghid metodologic al aplicării noului curriculum la
disciplina fizică, București
Clark, C., Enescu, G., Grindei, I., Fizică. Manual pentru clasa a VI-a, Ed. ALL, București
Comisia Naţională a României pentru UNESCO, Standarde de competenţă în domeniul TIC pentru
cadrele didactice, 2008, (SCCD-TIC) Module de standarde de competenţă, UNESCO
Corega C., Haralamb D., Talpalaru S.,1999, Fizică, manual pentru clasa a VI-a, Ed. Teora
Corega, C., Talpalaru, S., Haralamb, D., Fizică. Clasa a VI-a. Culegere de probleme, Ed. Teora
Epstein , L.C., 2005, Gândiți fizica!, Ed. All, București
Luca, R., 2005, Învățăm fizica rezolvând probleme, Ed. Polirom, Iași
Manda, D., Stamate, M., Fălie, C., Ştefan, T., 1988, Fizică - Manual pentru clasa a VI-a, Editura
Didactică și Pedagogică
Măceşanu F., 2000, Fizică, Probleme şi teste pentru gimnaziu, Ed. Corint, București
MEC, Consiliul Naţional pentru Curriculum, 2001, Ghid metodologic pentru aplicarea programei de
fizică – Clasele a VI-a – a VIII-a, Bucureşti
Moisil, G. C., 1988, Termodinamica, Ed. Academiei, Bucureşti
Physique-Chimie au College, Chapitre V – Mouvements et vitesse, http://pccollege.fr/cycle-4/cycle-4-
classe-de-4eme/chapitre-v-mouvements-et-vitesse/
PhET Interactive Simulations, University of Colorado Boulder, https://phet.colorado.edu
Sandu, M., Nichita, E., Ştefan, T., 1982, Probleme de fizică pentru gimnaziu, Editura Didactică și
Pedagogică

143
Stoica, I., 2015, MODERN METHODS OF INTRODUCING BASIC PHYSICS CONCEPTS:
The coordinates and the GPS, Proceedings of Open Discovery Space Conference, Athens
Talpalaru, S., Corega, C., Haralamb, A., 2009, Fizica. Caietul elevului pentru clasa a VI-a, Ed. Teora,
București
Turcitu, D., Panaghianu, M., Pop, V., Negoescu, G., 2008, Fizică clasa a VI-a, Ed. Radical, Craiova
Turcitu, D., Pop, V., Panaghianu, M., 2008, Fizica - culegere de probleme, clasa a VI-a, Ed. Radical,
Craiova
Țura, M.M., 2008, Fizică. Fișe de lucru clasa a VI-a, Editura PIM, Iași
The coordinates and the GPS, Proceedings of Open Discovery Space Conference, Athens,
https://wmap.gsfc.nasa.gov/
Wilson, J.D., Buffa, A.J., Lou, B., 2007, College Physics, Sixth Edition, Pearson International Edition,
Pearson Education International, Pearson Prentice Hall

144