obalka_alien:Layout 1 11.9.
2009 9:44 Page 1
Tak som si v práci zariadil veci, poprosil Margotku, aby ma
odviezla domov, tam som si sadol za stôl s fľašou vína a zapol si
počítač. Neviem, koľko ubehlo času, kým som tu sedel a pokú-
šal sa niečo napísať, ale medzitým stihla prísť domov Tanja, pri-
šlo mi niekoľko mailov a vypil som niekoľko pohárov vína. Bol
som už trochu pripitý, keď si ku mne prisadla Tanja a začala sa
mi prihovárať: „Kubo, ty máš nejakú inú ženu? Ale pravdu!“
„Ale veď pravda neexistuje.“
„Čo je to za hlúposť. Tento župan je predsa biely. A to je
pravda. Alebo mi chceš tvrdiť, že je červený?“
„To, že ten župan je biely, nie je pravda, to je fakt. Mýliš si
pravdu a fakt. Pravda naozaj neexistuje. Len ľudia sa za ňu celé
tisícročia bijú. Keby pravda existovala, nemusel by sa za ňu
nikto biť. A žiadnu inú ženu nemám.“
„Tak prečo ma niekedy len tak spontánne nepobozkáš?“
„Presne preto, prečo existuje slovíčko spontánne. Až to bude
spontánne, určite ťa pobozkám.“
„Si hrozný, Kubo, prečo ma nemáš rád?“
„Mám, ale nie tak, ako by si to chcela. A hlavne, si hrozne ne-
trpezlivá, nevyčkáš, kým na teba dostanem neprekonateľnú chuť
a sám ťa budem prosiť o bozk. Vy ľudia ste veľmi netrpezliví.“
„Už prestaň s tým VY ľudia, preber sa, prosím ťa, a prestaň
si vymýšľať, si človek ako každý iný, už tomu sám začneš veriť,
prečo sa tak klameš?“
„Ja som naozaj mimozemšťan, vy ľudia nedokážete milovať
ako ja.“
Tanja ma už mala plné zuby, nerozumela tomu, prečo sa ne-
chcem zmestiť do pojmu človek, prečo chcem byť niečo iné. Ne-
chápala, že je toho naozaj veľa, za čo by som sa ako človek musel
hanbiť. Ona si myslela, že by som sa mal za čo hanbiť aj tak. Keď
sa tak správam k nej, k mojej matke, ku všetkým okolo seba.
Nechápala, že láska je hlboko v mojom srdci, milujem všetkých,
ktorí patria do môjho sveta. A deň čo deň doň pribudnú ďalší.
Nemôžem svojím správaním splniť očakávania všetkých, to sa
predsa nedá, to by som celý život iba plnil očakávania iných
a môj vlastný život by prestal existovať. A to nejde. Môj mozog
mi to nedovolí.
Priznám sa, že málokedy som knihu slovenského
Konečne
autora čítal jedným dychom tak ako túto.
čítanie
Je napísaná s ľahkosťou, bravúrou, psychologickým
pre všetkých
nábojom, intelektuálnou hĺbkou a zároveň
s humorom, ktorý slovenská literatúra tak
potrebuje. Ide o hlbokú analýzu mužskej duše, mužov!
ega a skrytých túžob. Východisko hlavného hrdinu
je: radšej žiť sám a slobodný ako v nenaplnenom
vzťahu, marazme a nespokojnosti. Je to správne
aj za cenu, že raníme tých, ktorých máme radi,
ale „nemilujeme“. Každý z nás má právo hľadať
to, po čom túži, a preto všetkým prajem veľa odvahy
a sily veci riešiť. Ďakujem autorovi, že v jeho knihe
sú ženy také, ako ich poznám ja.
Jozef Vajda | h e r e c
Niňo Ďurech je hĺbavá bytosť milujúca
a vychutnávajúca svoj život s nekonečným
vedomím, že každý moment je dar. Miluje život
srdcom, bez hraníc a pravidiel, svojsky a občas
Skvelé opisy prostredia a vtipné prirovnania. nepochopene. Verí v dobro vo všetkom a vo
Celé som si to užil skoro ako naozaj. Občas som sa všetkých. Na svojej ceste životom hľadá slobodu,
pristihol pri tom, ako sa nahlas smejem… A najmä ktorá sa stáva jeho cieľom a často jediným šťastím.
Neustále hľadá svoje miesto na tejto planéte,
som rád, že je nás tu mimozemšťanov viac. pritom odkrýva ľuďom zo seba všetko, úspechy,
Martin Nikodým | m o d e r á t o r pády, výhry, zlyhania, vediac, že to všetko stálo
za to, že jeho život je napriek alebo práve vďaka
tomu všetkému nádherný a plnohodnotný.
Pochybuje o všetkom, čo sa roky považuje
za neochvejnú istotu, lebo život mu ukazuje,
že jediná istota spočíva v nás samotných.
Ponorte sa do najtajnejších kútov jeho duše
a možno aj vo vašom vnútri zostane malá stopa
jeho viery v lásku k človeku.
Jeden muž, veľa žien, miluje viaceré, žije len s jednou...
alien:Sestava 1 8.9.2009 13:04 Page 240

Mimozemšťan
a Malá čNieňorĎuticrecha
Vydalo vydavateľstvo Evitapress, s. r. o.,
ako svoju deviatu publikáciu
Copyright © Eva Urbaníková, 2009

G ra f i c k ý d i z a j n a o b á l k a :
Roman Piffl
Ja z y k o v á ú p rav a :
Renáta Kováčová
Darina Belanová

Tlač:
Novoprint Slovensko, s. r. o.,
Zlaté Moravce
www.novoprint.sk

www.evitapress.sk
nino@evitapress.sk

ISBN 978-80-969800-7-9
alien:Sestava 1 8.9.2009 13:04 Page 77

Mimozemšťan a Malá čertica

pela, ktorá pôsobí úspešne na hudobnej scéne toľko desia-

tok rokov, si to akiste vydrela. Oslovila starých aj mladých.
Možno preto mi nepripadalo divné, že po mojej ľavici sa váš-
nivo bozkávali sotva dvadsaťroční ľudia a na pravej topánke
mi pristála ťažká noha opitého Američana, ktorý v eufórii
z nástupu kapely nevnímal svoje okolie. Až neskôr som zis-
til, že jeho eufória bola silno podporovaná oblakmi marihua-
nového dymu, ktorý už prešiel jeho pľúcami. Bolo mi to do-
sť jedno, lebo kapela už vybehla na pódium a odpálila svoj
koncert vo veľkom štýle, tak ako to robí už odnepamäti.
Veľké obrazovky prenášali detailný pohľad na jednotlivých
členov kapely a režisér si špeciálne vyberal gitaristu, ktorý
už tradične tvoril celú atmosféru koncertu, vyzliekol sa do
pása, behal, skákal, akoby včera čerstvo oslávil svoju devät-
nástku. Na chvíľu mi prišlo ľúto, že aj takíto ľudia starnú.
Ale v tomto ohľade je spravodlivosť až nekompromisne dô-
sledná. Chlapi na pódiu si robili svoju prácu presne tak ako
voľakedy a obecenstvo, nebyť tých veľkých obrazoviek, kto-
ré prezrádzali biologický vek gitaristu lepšie ako jazvy pod
prsami ich silikónový obsah, by žilo v omyle, že čas sa zasta-
vil a každý z nás má jedinečnú možnosť zažiť obdobie ich
najväčšej slávy. Postupne pridávali k novým hitom aj star-
šie, notoricky známe, a atmosféra vrcholila. Obzrel som sa
po hale. Videl som nespočetné davy ľudí, ktorých na chvíľu
spojila táto atmosféra. Ľudí s rôznymi názormi, rôznou
mentalitou, pohlavím, rôznym vekom. Každý jednotlivý pár
očí uprene pozeral tým istým smerom, telá sa vlnili v tom is-
tom rytme a každé srdce vysielalo smerom k pódiu tú istú
správu – chlapci, ste úžasní. Toto raz zažiť. To by sa mi cel-
kom páčilo. Pohľad mi skončil na flegmatickom ksichte
Marcela. Jeho tvár ako vždy nevyjadrovala žiadne emócie.
Ale tá správa sa predierala von aj z jeho vnútra. Bol som rád,
že aj my, presne ako tá kapela, stojíme po rokoch znovu tu,
77
alien:Sestava 1 8.9.2009 13:04 Page 78

Niňo Ďurech

a aj my si svoju prácu robíme presne ako voľakedy. Počú-

vame hudbu, pijeme pivo, rozprávame si neuveriteľné príbe-
hy a po koncerte budeme ešte niekde žiť až do skorého rána.
Práve doznievala skladba You shook me all night long ako
niekoľký prídavok a bolo jasné, že sa koncert blíži k svojmu
finále.
„Ideme?“ spýtal sa Marek. Prikývol som, a keď sme sa po-
hli k východu, pochopili aj ostatní a postupne sa začali zbe-
rať, aby využili chodníček, ktorý sme vyšliapavali v dave tiel
my dvaja s Marcelom. Keď sme nasadli do taxíka, ešte stále
sme dobre nepočuli, tak sme sa dosť hlasno dojednávali,
kam ďalej. Taxikár bol zrejme veľkým odborníkom na muž-
skú zábavu, lebo nám hneď porozprával, ktorý nevestinec
má aké čaro, a odporučil nám nejaký vraj najlepší, kde mali
mať navyše nejakú akciu. V cene vstupného boli drinky, jed-
no dievča na hodinu a navyše tam bola tombola. Takéto
podniky nebrali nikoho z nás, ale keďže sme po koncerte
viac otvorení novým vnemom, neprotestoval nikto. Niekto
mávol rukou taxikárovi, nech sa už hlavne niekam pohne,
a auto sa rozbehlo nočnou Prahou. Neriešili sme, kam ide-
me, ešte sme hodnotili práve prežitý koncert a smiali sa na
jednej asi dvadsaťpäťročnej Nemke, ktorá prišla na koncert
v obtiahnutých kožených nohaviciach, pod ktorými nemala
nič. Samozrejme by sme to nemali ako zistiť, že prišla naos-
tro, ale keď sa v jednom momente zohla po cigaretu, ktorá jej
pri poskakovaní vypadla z rúk, švíky na jej nohaviciach do-
siahli hranicu svojej pružnosti a s veľkým rachotom sa rozo-
stúpili, aby uvoľnili miesto pre dve celkom pekné polovice jej
zadku. Tie vykukli z nohavíc spolu s tetovaním, ktoré zľava
doprava prechádzalo obidvomi polovicami. Vytetovaný ná-
pis Kiss me! zobral podgurážený český metalový fanúšik do-
slovne a vtlačil prekvapenej Nemke veľký bozk do stredu,
skôr než sa stihla zorientovať. Keďže nebola sama a jej part-
78
alien:Sestava 1 8.9.2009 13:04 Page 79

Mimozemšťan a Malá čertica

ner zrejme celkovo nevyhodnotil situáciu ako nedorozume-

nie, všetko nakoniec riešila privolaná ochranka, ktorá roz-
horčeného Nemca len veľmi ťažko dávala dole z podgurá-
ženého českého metalistu. Auto dorazilo asi za pätnásť mi-
nút k bielej budove, z ktorej sa predierali von červené odtiene
tlmeného svetla. Ešte raz sme sa spýtali taxikára, či si sku-
točne myslí, že toto je to naj, čo môžeme v Prahe uvidieť,
a už sme kráčali ku vchodu, pred ktorým stáli dvaja uraste-
ní chlapci v uniformách. Uvítali nás, prezreli, či nemáme
zbrane, a odovzdali nás do rúk uvádzačky, ktorá nás viedla
chodbou obalenou červeným kobercom kamsi dnu. Pred
dverami, ktoré viedli do hlavnej časti tohto lokálu, nás ešte
skasíroval znudený biletár a vysvetlil nám, čo všetko dosta-
neme za peniaze, ktoré už medzitým starostlivo odložil do
príručného trezora. Nikto z nás ho príliš nevnímal, neboli
sme ani jeden z tých, čo poľovali po akciových zľavách a ku-
povali aj to, čo nebolo potrebné, iba preto, že to bolo práve
v akcii a raz sa to určite zíde. Dnu sme vchádzali spolu a tvá-
rili sa rezervovane. Mali sme chuť len sa pozerať po pekných
ženských tvaroch, vypiť pár drinkov a možno nasať atmo-
sféru takéhoto lokálu. Dievčat v miestnosti bolo asi dvadsať
a okrem tých, ktoré práve opíjali svojimi vnadami návštev-
níkov tohto podniku, sa všetky postupne pozreli naším sme-
rom. Mal som pocit, že nie ony sú na predaj, ale my. Pozerali
sa na nás ako na tovar, ktorý si nejako potrebovali rozdeliť.
Usadili sme sa v blízkosti pódia, na ktorom sa vlnili dve na-
hé dievčatá, predstierajúc, že lesbická láska je to, čo im ako
jediné prináša radosť zo života. Mali pekné postavy, na no-
hách priesvitné topánky s obrovskými opätkami, ktoré
opticky ešte predlžovali ich aj tak dosť dlhé nohy. Zakaždým,
keď sa v rámci svojej šou jedna druhej dotkli na intímnych
miestach, sa obe pozreli do publika, snažiac sa nadviazať oč-
ný kontakt a uistiť sa tak, že obecenstvo si s nimi tie dotyky
79
alien:Sestava 1 8.9.2009 13:04 Page 80

Niňo Ďurech

užíva rovnako. Keby som bol presvedčený, že ide o skutočné

lesbičky, asi by mi to pripadalo celkom vzrušujúce. Takto
som si radšej objednal pivo, ktoré bolo v cene ešte s ďalšími
štyrmi. Pripili sme si s chlapcami a uistili sa pohľadmi, že sa
nikto z nás necíti natoľko nekomfortne, že by sme tu neja-
kú chvíľu nemohli stráviť pitím piva, pozeraním sa na nahé
výtvory veľmi talentovanej prírody a počúvaním kecov miest-
nych „tanečníc“. Pripadalo mi to dosť oddychové a primera-
né tejto nočnej hodine, preto som nechápal Marcela, ktorý
sa s nami pred podnikom rozlúčil a vrátil sa do hotela bez to-
ho, aby sa prišiel aspoň pozrieť, o čo prichádza. Niekedy je
možno lepšie sa nepozrieť, o čo človek prichádza, vtedy zrej-
me neprichádza naozaj o nič. Atmosféra v lokáli bola pria-
teľská, o chvíľu sedeli pri našom stole tri dievčatá, snažili sa
s nami baviť o koncerte, o tom, ako je v Prahe a ako žijú. Boli
ako trpezliví rybári. Vedeli, že najprv treba rybám hodiť ne-
jakú potravu, potom nahodiť udice, dlho nechať ryby pohrať
sa s návnadou, a až keď je isté, že rybám ani nedôjde, že sú
v pasci, šikovne trhnúť udicu a ťahať rybu k sebe do siete,
z ktorej už neunikne. Bavili sme sa s nimi, a takisto medzi
sebou, rozprávali sme im príbehy, ktoré boli roky staré,
a predsa rovnako vtipné, ako keď sme ich zažili. Vlastne sme
ich nerozprávali kvôli ich pobaveniu, chceli sme si na ne za-
spomínať my sami. Znovu sa utvrdiť, že život, ktorý žijeme,
priniesol neopakovateľné situácie, ktoré sme mali príležitosť
zažiť iba my. Tak to máme my muži radi. Žiť v ilúzii. Inak by
ten život nestál za veľa. A dievčatá to vedia tiež, a preto sa
snažia nás v tej ilúzii držať. Smejú sa na našich príbehoch,
tvária sa, že taký úžasný život naozaj nemá hocikto a že ich
už dávno nikto tak nezabavil. My hráme tú hru s nimi, nik-
to nemá chuť ju pokaziť, zatiaľ nám tá hra vyhovuje. Čašníč-
ka, rovnako pekná ako tieto dámy, iba menej odhalená, nám
stále nosí drinky zadarmo, ktoré boli ešte v cene vstupenky.
80
alien:Sestava 1 8.9.2009 13:04 Page 81

Mimozemšťan a Malá čertica

Drinky, ktoré objednávame dievčatám, už v cene nie sú, a sú

drahé natoľko, aby uživili dámy, miestneho diskdžokeja, ma-
jiteľa klubu, a aj toho znudeného biletára na recepcii. Za je-
den drink nealkoholickej žbrndy by sme sa s Alexom doká-
zali na Lehote spiť pod čiernu zem. Ale asi nám pripadalo
nevhodné piť v spoločnosti dám a ich nechať o smäde, pre-
to zakaždým, keď niektorá poprosila o drink, bez váhania
sme dali pokyn čašníčke, že môže doniesť ďalšiu drahú žbrn-
du. Ja som sa rozprával s nejakou Evou. Mala tmavé vlasy,
ešte tmavšie oči. Na sebe mala jednoduché tričko nesiahajú-
ce jej ani po pupok a krátku minisukňu. Na môj vkus mohla
mať trochu menej kilogramov, ale bola veľmi komunikatív-
na a milá. Rozprávala mi o tom, ako prišla do Prahy, ako si
celá jej rodina myslí, že tu študuje, a o tom, ako jej priateľ
vie, čím sa živí, ale že mu to neprekáža. Zamyslel som sa na
chvíľu, v akej ilúzii asi drží on ju, keď ho má tak rada a verí,
že aj on ju. Dával som jej otázky, aby som jej trochu pomo-
hol preklenúť túto tému, lebo by som sa nezdržal a moja
zvedavosť spoznať, ako fungujú na zemi rôzne dvojice, by ju
nakoniec doviedla do slepej uličky, a to by ju mohlo donútiť
zamyslieť sa nad svojou ilúziou. A to som vôbec nemal v plá-
ne. Veď každý potrebujeme svoju ilúziu, nech je akákoľvek.
A pri tomto druhu zamestnania asi o to viac, že realita mô-
že byť naozaj dosť tvrdá, keď si predstavím všetkých tých
čudných chlapov, ktorých sú plné ulice.
„Nejdeme hore do izby?“ spýtala sa asi po hodine a rozpa-
čito čakala, čo zo mňa vylezie.
„Nie, zlatko, ja nezvyknem platiť ženám za sex. Jednak
na tom ešte nie som tak zle, aby to nešlo aj bez platenia,
a jednak pre mňa sex neznamená toľko ako ozajstný záujem
o moju osobu. Moja hra má isté pravidlá. Ty vydáš signál,
ktorý mobilizuje moje ego, ja potom zahrám celý ten lov na
krásnu neznámu, a až keď som si istý, že som očaril svojou
81
alien:Sestava 1 8.9.2009 13:04 Page 82

Niňo Ďurech

osobnosťou, až potom môžeme začať hru na sex. No a tá má

tiež svoje zvláštne pravidlá. Ty sa nemôžeš zúčastniť ani na
tej základnej hre. Si profesionálna spoločníčka, ak to tak mô-
žem nazvať, a preto do našej amatérskej súťaže nemôžeš byť
zaradená.“
„Ale môj priateľ ma nediskvalifikoval ako ty.“
„Tvoj priateľ ťa asi spoznal za iných okolností, teda tak si
to myslím.“
„Ale prečo sa bojíš zahrať si tú hru so mnou?“
Pozrel som na ňu, na chvíľu som sa zamyslel nad jej otáz-
kou a akoby som chcel podať vysvetlenie aj samému sebe,
pomaly som prehovoril: „Vieš, keď som bol na základnej ško-
le, prihlásil som sa na šachový krúžok. Bol som zo spolužia-
kov najlepší v šachu, tak som chcel vyskúšať hrať na vyššej
úrovni. Na prvej hodine šachu nám náš majster dal jedno-
duchú lekciu. Hral zároveň na dvanástich šachovniciach pro-
ti všetkým, čo sme tam boli prihlásení. Vždy zahral ťah na
jednej a presunul sa k druhej. Mal som teda čas premyslieť
si každý ťah, kým sa cez jedenásť mojich kolegov zase pre-
pracoval ku mne. Porazil ma štvrtým ťahom. A porazil aj
všetkých ostatných. Niektorí ho za to obdivovali. Chceli sa
naučiť hrať ako on. Mne vzal moju ilúziu. Nemohol som tam
viac chodiť. Vedel som, že tú hru hral zle, mohol vyhrať v kto-
romkoľvek ťahu, bol profesionál. Mohol mi ešte pár ťahov
nechať ilúziu, že zahrám aspoň dobrý výsledok. Neurobil to.
Odvtedy si dávam pozor, s kým hrám akú hru. A s tebou ne-
mám ani len ilúziu, že vyhrám. Rozumieš mi?“
„Rozumiem, ale chcela som si aspoň raz užiť svoju prácu
s vnímavým šarmantným človekom, čo mi nevojde rukou po
druhej vete hneď pod sukňu.“
„Je mi to ľúto. Ale inak, veď ja som zaplatil aj pobyt v izbe,
tak si aspoň zarobila, nie?“

82
alien:Sestava 1 8.9.2009 13:04 Page 83

Mimozemšťan a Malá čertica

„Keď nepôjdeš do izby so mnou, nedostanem ani korunu,

iba za drinky, ktoré si mi objednal.“
„To mi je ľúto, bola si ku mne milá, dám ti nejaké peniaze.“
„To sa nedá. Poď do izby.“
„Dobre, ale iba sa zavrieme a budeme sa ďalej rozprávať.“
Súhlasila, išla k baru ohlásiť, že si ma berie do izby. Bar-
manka sa vyklonila, aby videla, kto je ten šťastlivec, potom
si niečo povedali a vzápätí ma už Eva viedla hore schodmi. Pri-
šli sme pred dvere, odomkla a vpustila ma dnu.
„Tak tu bývam aj pracujem. Pustím nejakú hudbu, čo máš
rád?“
„Ak to nebude ária, zvládnem v podstate čokoľvek.“
Pustila nejaké balady od Aerosmith a usadila ma na po-
steľ. Išla k chladničke, naliala martini sebe aj mne a podala
mi pohár so slovami: „Toto je odo mňa, za to neplatíš. Stále
si si to nerozmyslel?“
„Zahrám si kúsok hry s tebou. Chcem vedieť, ako by to
bežalo, keby som bol iný muž. Čo by nasledovalo?“
„No, najprv by som ťa vzala do kúpeľne, poumývala si ťa,
úplne všade. No a potom by sme sa milovali. Celé by to trva-
lo hodinu. Potom by sme sa obliekli a šli naspäť dolu. Alebo
by si si doplatil ďalšiu hodinu.“
„A čo by bolo v ponuke za peniaze, čo som zaplatil pri
vstupe?“
„Klasické milovanie. S prezervatívom. Nič navyše.“
„Čiže žiadne hry pred, žiadne bozkávanie, žiadne strieda-
nie polôh?“
„Nezvykneme sa bozkávať, polohy podľa toho, s kým to
je, a všetko ostatné podľa dohody. A treba si to doplatiť. To
sa už platí priamo mne.“
„Prepáč, ale toto by sa mi asi príliš nepáčilo. Bolo by to ako
s tým šachistom. A za toto sú ti chlapi ochotní platiť?“

83
alien:Sestava 1 8.9.2009 13:04 Page 84

Niňo Ďurech

„Sú.“
„Ale prečo?“
„To je u každého iné. Niekto nemá čas naháňať ženy
a sľubovať im vernosť do konca života, niekto nemá doma
to, čo potrebuje, má doma asexuálne poleno alebo mu žena
rozkysla tak, že to od nej už nechce. Niektorým zase vyho-
vuje, že si užijú sex, hodia mi nejaké peniaze a ja nechcem,
aby ma ešte hodinu hladkali a vraveli mi, ako ma milujú.
Vždy je to iné, ja sa už ani nepýtam.“
Hlavou sa mi prehnali myšlienky na Tanju, na to, čo by sa
muselo asi medzi nami stať, aby som sa zaradil do zoznamu
klientov tejto mladej ženy. Nenapadalo mi takto napochytro
nič. Možno iba, keby fakt nejako dramaticky pribrala a pre-
stala ma priťahovať. Ale to by som si tiež musel odmyslieť,
že na ulici stretnem denne niekoľko žien, ktoré by mi Tanju
nahradili lepšie ako táto tu. Aspoň by si so mnou zahrali tú
úžasnú hru. Aspoň by ma nejaký čas držali v ilúzii. A mali
záujem o moju pozornosť, možno o lásku. Takto sme ležali
na posteli a rozprávali sa. Keď zazneli prvé tóny známej pes-
ničky Crazy, vyskočil som z postele, schmatol Evu za ruku
a ťahal ju tancovať.
„Keď už som si zaplatil tú hodinu, aspoň si spolu zatan-
cujeme. Smiem prosiť?“
S úsmevom mi podala ruku, pritisla sa ku mne a začala
tancovať.
„Počkať, ale keď už sme v takomto podniku, tak budem
tancovať s vyzlečenou ženou, zhoď si tie šaty, prosím.“
„Znie to hlúpo, ale ja sa pred tebou hanbím.“
„Ty si trdlo! Tak dobre, vyzlečiem sa aj ja, aby si nebola
nahá iba ty.“
„Ale ty prvý.“
Pozhadzoval som zo seba veci len tak na zem, potom to
isté spravila ona. Uvedomil som si, že oblečená vyzerala
84
alien:Sestava 1 8.9.2009 13:04 Page 85

Mimozemšťan a Malá čertica

o trochu krajšie. Mala objemné prsia, ktoré si prikrývala ru-

kami. Pás, ktorý jej opticky vytváralo krátke tričko, odstáva-
júce pre objemné prsia, sa stratil. Stála zhrbená a očividne
sa hanbila. Toto sa môže stať iba mne, hanblivá prostitútka.
Potešil som sa, že nie som ako ostatní jej klienti a nechcem,
napriek tomu, čo som videl pred sebou, iba do nej bezhlavo
vojsť a ukojiť svoje pudy. Pri pohľade na ňu mi bolo jasné, že
by som to nedokázal, ani keby som sem prišiel s tým záme-
rom. Ešte raz som ju poprosil o tanec a začal som ju v poma-
lom tempe točiť uprostred miestnosti, prešľapujúc pomaly
z nohy na nohu. Pritisla sa ku mne, tvár zaborila do môjho
ramena a silno sa ma držala. Keď dohrala skladba, poďako-
val som jej a obliekol som najprv ju a potom seba.
„A čo bude teraz ďalej?“ spýtal som sa.
„No už máme iba päť minút, potom zavolajú z baru a bu-
deme musieť ísť späť.“
„Tak to nemusíme čakať, pôjdeme aj bez ich upozornenia.“
Vyšiel som z izby, ona zamkla, poďakovala mi a šli sme
dolu. Keď sme dorazili do miestnosti, kde moji spolusediaci
ešte stále debatovali s dievčatami, barmanka sa nechápavo
vyklonila a pohľadom sa pýtala Evy, či je všetko v poriadku.
Tá kývla, že hej, usmiala sa a zase sme sedeli pri stole. Patrik
sa na mňa spýtavo pozrel. Vedel som, že nechcem hneď ro-
zoberať svoj zážitok z izby, tak som len mávol rukou, že po-
tom. Ešte chvíľu sme sedeli a bavili sa všetci spolu. Potom sa
Patrik začal zberať a oznámil nám, že je čas zmeniť lokál.
Poslušne sme sa zdvihli aj my s Radom a vyšli sme von. Stálo
tam zopár taxíkov, tak sme nasadli do prvého a vypadli od-
tiaľ. Keď sme sa už rútili širokou hlavnou cestou do centra,
Patrik sa s úsmevom spýtal: „No čo, pán finančný riaditeľ,
stálo to za to?“
„Chlapi, je to blbosť, čo vám poviem, ale ja som si s ňou
v izbe iba zatancoval.“
85
alien:Sestava 1 8.9.2009 13:04 Page 86

Niňo Ďurech

„To vôbec nie je blbosť, to je to najlepšie, čo si mohol spra-

viť.“
„A kam teraz pôjdeme?“
„No, ja poznám jeden podnik na Václaváku, sú tam
omnoho krajšie dievčatá, a hlavne nás nebudú volať do izby,
sú to iba striptérky. Môžeme sa tam chvíľu zabaviť a ak mám
hovoriť za seba, ja už by som potom šiel do hotela. Ak mám
zajtra šoférovať, bude mi to stačiť.“
My s Radom sme nemali žiadne plány, tak sme mlčky sú-
hlasili.
Podnik, do ktorého sme dorazili, sa volal Hot Peppers.
Názov znel veľavravne, tak som bol naozaj zvedavý, čo sa
ukrýva vnútri. Dnu nás uvádzal anglicky hovoriaci Afričan,
ktorý naháňal okoloidúcich turistov túžiacich po zážitku so
slovami, že lepší podnik v Prahe nenájdu. Keď som uvidel
osadenstvo, musel som s ním v duchu súhlasiť. Dievčatá bo-
li naozaj jedno krajšie ako druhé. Boli tu blondínky, brunet-
ky, potom ešte jedna hrdzavá a jedna černoška. Posadali sme
si okolo pódia. Keď prišli dievčatá ponúkať svoje tančeky,
Patrik s Radom si sadli dozadu k stolu. Ja som sa tváril, že
nehovorím ani jednou rečou, ktorou na mňa dievčatá spus-
tili, tak sa pobrali ďalej okolo pódia naháňať kšefty. Vedľa
mňa ostalo jedno voľné miesto. Sadla si tam tmavovlasá ta-
nečnica a chcela sa so mnou rozprávať. Opäť som zahral cu-
dzinca, ktorý nevie ani česky, ani anglicky. Keď sa spýtala,
ako teda hovorím, povedal som, že po španielsky. Anglicky
mi oznámila, že, bohužiaľ, španielsky nehovorí, ale že sa jej
ten jazyk páči, a ak mi to neprekáža, zostane sedieť vedľa
mňa. Hneď sa mi jej vytrvalosť zapáčila a pošepol som jej, že
som si to všetko iba vymýšľal, aby mi jej kolegyne dali pokoj.
„Počkaj, skočím ti po drink a hneď som tu.“
„Si milá, ďakujem,“ odišla a ja som nemo pozoroval taneč-
nicu, čo mala práve svoje vystúpenie a ovíjala sa ako had
86
alien:Sestava 1 8.9.2009 13:04 Page 87

Mimozemšťan a Malá čertica

okolo tyče postavenej uprostred pódia. Bola pekná, ale ma-

la neprítomný pohľad. Medzitým si vedľa mňa sadol mladý,
asi dvadsaťročný Nemec. Prihovoril som sa mu po anglicky:
„Človeče, vôbec mi neprekáža, že tu chceš sedieť, ale sedela
tu pred chvíľou jedna pekná dáma a poprosím ťa, keď sa vrá-
ti, uvoľni jej miesto, dobre?“
„Jasné!“ odpovedal tiež po anglicky, „nechcel som jej ob-
sadiť,“ a postavil sa.
„Pokojne seď, kým nepríde, pozrieme si spolu túto, čo
tancuje, ako sa ti páči?“
„Vieš, ja som z Hamburgu, máme tam takéto podniky, ale
takéto pekné dievčatá som ešte nevidel.“
Mal som chuť povedať mu, že v jeho veku som ja o takých
ani len nesníval, nieto ešte videl. Miesto toho som mu rad-
šej vysvetlil, že to preto, že je zvyknutý na nemecké dievča-
tá, takže sa mu slovanské zdajú exotické a krajšie. Snažil sa
ma preargumentovať, že ony sú tie Slovanky asi naozaj kraj-
šie. Tak sme chvíľu debatovali na túto tému, vravel som mu
o tom, aké nádherné boli ženy v Keni, aká bola Brazílčanka
Talita príjemná a že všade na svete sú krásne ženy, len mu-
sí mať otvorené oči a všímať si každý detail. Kým sa stihla
vrátiť moja tanečnica s drinkom, pozreli sme si ešte zo dva
tančeky rôznych dievčat, zistili sme, že sme boli na tom is-
tom koncerte, a porozprávali sme sa trochu o živote. Keď
prišiel môj drink aj so svojím krásne formovaným sprievo-
dom, mlčky vstal, poďakoval sa za rozhovor a posunul sa
o pár stoličiek ďalej.
„Kto to bol?“
„Nejaký mladý nemecký fanúšik skupiny, na ktorej kon-
certe sme dnes boli aj my s kamarátmi. Hentam vzadu sedia.
Chodíme sem občas, keď tu je nejaká dobrá kapela.“
„Ozaj, nechceš, aby som ti zatancovala?“
„Ale prečo nie. Čo to stojí?“
87
alien:Sestava 1 8.9.2009 13:04 Page 88

Niňo Ďurech

„Tisícpäťsto českých.“
„Tu máš kartu, choď to zaplatiť a zastav sa potom po
mňa.“ Podal som jej svoju kreditnú kartu a vytiahol som si
z vrecka mobil, aby som skontroloval, či sa niečo dôležité ne-
deje, čo by potrebovalo moju pozornosť. Na displeji som si
našiel dve správy. Prvá bola od Alexa:
„Počúvaj, ty Pokahontas z čeľade rúrkoústovcov, to odke-
dy sa chodí do Prahy bezo mňa, ha? Boha si si už rozhneval,
nechci ešte aj mňa. Boh ti odpustí, ja nie!“
Potreboval som byť stručný, takže som odpísal iba niečo,
čo si nevyžadovalo ďalšiu diskusiu:
„Pamätáš, keď sme raz boli v amfíku na tom bulharskom
filme, čo tam hrala tá najkrajšia žena na svete? No tak to ne-
bola najkrajšia žena, predstav si. Tá najkrajšia mi práve ide
zatancovať úplne nahá len za päťdesiatku.“
Druhá esemeska bola od Tanje. „Neozývaš sa, asi sa dob-
re bavíš. Ja som mala dnes v práci hrozný deň. Tak som sa
teraz odreagovala žehlením. Kde nájdem nejaký sexi film?
Mám chuť si pozrieť niečo také ☺.”
Bolo mi jasné, že toto nevybavím jednou esemeskou.
Opísal som Tanji, ako sa dostane do môjho počítača a kde
tam nájde adresár s filmami. Bolo tam aj pár skvostov porno
kinematografie. Občas sme si niečo také spolu pustili, ale
nikdy sme to neboli schopní pozerať dlhšie ako pár minút.
Vždy bolo úplne normálne, že po chvíli sme sa pustili jeden
do druhého a dej sa preniesol z obrazovky priamo k nám.
Ale teraz mi bolo jasné, že ešte niekoľko esemesiek budem
potrebovať, aby sa Tanja dostala do toho správneho adresá-
ra. Pri práci s mojím počítačom bola ako malé dieťa, ktoré
treba za ručičku doviesť presne na miesto, inak zablúdi
a rozplače sa. Tanja väčšinou neplakala, ona skôr zúrila. Ak
hľadala niečo podľa mojich pokynov a nenašla to na prvý-
krát, vedela sa tak nahnevať, že po treťom pokuse vytiahla
88
alien:Sestava 1 8.9.2009 13:04 Page 89

Mimozemšťan a Malá čertica

počítač zo zásuvky, ani si nedala námahu korektne ho vy-

pnúť, a dupajúc z celej sily odkráčala urazená do inej miest-
nosti, aby ten počítač nemusela rozbiť od zlosti. Presne tak
to dopadlo aj teraz. Chuť pozrieť si niečo vzrušujúce a svoje
napäté telo hladkajúc doviesť k orgazmu ju prešla už pri za-
dávaní hesla do počítača. Mala totiž klávesnicu prepnutú na
anglickú a počítač zamietal zadané heslo. Ja som, samozrej-
me, z Prahy nedokázal vidieť, kde je problém, a kým som si
to domyslel, už mi prišla iba esemeska, že už leží v posteli
a že si bude musieť vystačiť bez vizuálnych vnemov.
„Neboj sa, keď sa zajtra vrátim, tak si pozrieme niečo spo-
lu. Mám ťa rád. Spinkaj sladko, milý Tučko.“
Odoslal som správu a pomaly sa vracal mozgom na mies-
to, kde som sa práve nachádzal. Tanečnica už stála pri mne
a trpezlivo čakala, kedy si vybavím svoje esemeskové záleži-
tosti.
„No čo, pôjdeme?“ spýtala sa a žmurkla na mňa.
„Jasné, poďme.“
Viedla ma kamsi dozadu. Boli tam v rade asi štyri separát-
ne miestnosti, z troch strán uzavreté stenami, aby mal človek
pocit, že má trochu súkromia. Usadila ma na pohodlnú po-
hovku, zapla CD prehrávač so skladbou Purple Rain od Prin-
cea. Poznal som tú skladbu, má okolo osem minút, takže som
vedel, že tanec bude dosť dlhý, ak to nebude nejaká skrátená
verzia. Tmavovláska sa, usmievajúc a vlniac v rytme pomalej
hudby, začala vyzliekať. Keď mala dolu podprsenku, pohrala
sa so svojimi prsami, pozorujúc, či sa mi to divadlo páči, a po-
tom prešla na vyzliekanie nohavičiek. Otočila sa chrbtom,
urobila zopár predklonov, aby som mal možnosť prezrieť si
dôkladne jej dokonalý zadok a dlhé nohy. Potom nohavičky
odhodila mojím smerom. Sadla si predo mňa na koberec,
urobila zopár roznožiek, hladkajúc si pritom vrchol dokona-
le vyholeného ohanbia. Potom sa postavila, párkrát sa pootá-
89
alien:Sestava 1 8.9.2009 13:04 Page 90

Niňo Ďurech

čala z každej strany a nakoniec si kľakla na moje stehná, ru-

kami sa chytila okolo môjho krku a jemne sa vlnila v bezpro-
strednej blízkosti mojej tváre. Mohol som pozorovať jej pev-
né prsia, hnedú pokožku a cítil som jej silný parfum. Bol slad-
ký ako kokosové zákusky. Začala sa so mnou rozprávať,
pýtala sa, či sa mi to páči a či nechcem ešte niečo iné.
„Toto je fajn, je to lepšie, ako som si predstavoval.“
„Keby si sa ma chcel dotýkať, stačí doplatiť päťsto korún.“
„A kde sa ťa potom môžem dotýkať?“
„Nohy, zadok, boky, brucho. Ostatné nie.“
Pripadalo mi to ako dobrý nápad. Nemal som vôbec chuť
ju chytať na intímnych miestach, ale jej pevný zadok pohla-
diť sa mi zdalo celkom nevinné. Vytiahol som peniaze z vrec-
ka, položil ich vedľa seba a každou dlaňou hladil jednu polo-
vicu zadku. Potom som jej pomaly prešiel po bruchu a za-
končil som to na vonkajšej strane stehien. Pesnička pomaly
dohrávala a ja som mal pocit, že sme nič nevynechali a že
všetko, čo patrí do kategórie jemnej neviazanej zábavy, sme
vyčerpali. Všetko ostatné by už prekračovalo istú hranicu, za
ktorú som sa tento večer určite nechcel dostať. Poďakoval
som sa jej za tanec, počkal, kým sa oblečie, a odprevadil ju
k stolu. Sadli sme si hneď vedľa toho, kde Patrik s Radom
práve popíjali whisky s ľadom a počúvali jednu blondínku
a jednu brunetku, ktoré sa tvárili ako dobré kamarátky. Všet-
ky vystúpenia absolvovali spolu a každé malo lesbický pod-
tón. Patrik na mňa pozrel s úsmevom, za ktorým sa črtala
otázka, aké to bolo. Usmial som sa a môj úsmev signalizoval,
že je všetko, ako má byť, a moje nezbedné oči dostali potra-
vu, akú potrebovali. Objednal som drink sebe aj tmavovlás-
ke a ďalej sme pokračovali v rozhovore.
„To sú tvoje prsia?“
„Nie, dala som si ich urobiť. Moje boli malé, chcela som
trošku väčšie.“
90
alien:Sestava 1 8.9.2009 13:04 Page 91

Mimozemšťan a Malá čertica

„Možno boli menšie, ale podľa mňa boli pekné aj tak. Ne-
záleží predsa na veľkosti. Mne teda aspoň nie. A pozri na tú
hnedovlásku, čo sedí vedľa môjho kamaráta. Má ich malin-
ké, a predsa veľmi milé.“
„Ja som nechcela väčšie. Mne sa páčia takéto.“
„Máš rada masáž? Ak chceš a máš nejaký krém, pomasí-
rujem ti chodidlá. Je to veľmi fajn. Tanja, moja priateľka, mi
ju robí často, je to príjemné.“
Bez slov sa zdvihla, niekam odišla a vrátila sa s nejakým
krémom na ruky.
„Bude vhodný? Iný nemám.“
„Ale áno, postačí.“ Posadila sa na stoličku vedľa mňa. Sia-
hol som najprv po jednej, potom po druhej nohe. Najprv som
pohladil jej nohu od priehlavkov až po kolená, pochválil som
ich tvar aj jemnosť pokožky, pomaly rozopol jemné remien-
ky jej tanečných topánok a bosé nohy si uložil naprieč cez
svoje stehná. Ešte niekoľkokrát som prešiel vrchnou stranou
jej nohy od stehien až po prsty na nohách, potom som si vytla-
čil potrebnú dávku krému na ruky, pomaly rozotrel medzi
dlaňami a jemne naniesol na obe bosé chodidlá. Skontro-
loval som pohľadom, či sú jej moje dotyky po vôli, a keď sa
na mňa šibalsky usmiala, pokračoval som masírovaním jed-
notlivých reflexných plôch. Zopár som si ich pamätal z kur-
zu, ktorý sme spolu s Tanjou raz absolvovali, ostatné som
nejako inštinktívne hľadal tam, kde ma Tanja zvykla masí-
rovať. Bavili sme sa ďalej o jej rodine, o dcérke, o ktorú sa
počas jej neprítomnosti stará sestra. Keď som skončil masáž
oboch nôh, ešte som raz pre svoje potešenie pohladil dlaňa-
mi vrchnú stranu jej nôh a skončil až na jej bruchu. Nebrá-
nila sa, mal som pocit, že si to užíva.
„Hotovo, môžeš sa obuť.“
„Ak ti to neprekáža, kým pôjdem na svoje vystúpenie, ne-
chám si nohy vyložené na tebe. A môžeš mi ich ešte hladkať.
91
alien:Sestava 1 8.9.2009 13:04 Page 92

Niňo Ďurech

Bolo to príjemné.“
„Veľmi rád, aj mne je to príjemné.“
Čašníčka priniesla ďalší drink pre mňa aj moju spoločníč-
ku a spýtala sa:
„Vy ste masér? Hrozne ma bolí krk, nepozreli by ste sa mi
na to?“
„Môžem to skúsiť. Sadnite si chrbtom ku mne a dajte si
dolu blúzku.“
To už Patrik s Radom pozerali, čo sa to okolo mňa deje.
Spozorneli aj ostatní v lokáli. Ja som si nerobil starosti, jed-
nak som mal pocit, že som napriek všetkému užitočný, a jed-
nak som už mal v sebe dosť drinkov, aby ma niečo rozhádza-
lo. S tmavovláskinými nohami vyloženými na mojich som
začal masáž krčnej chrbtice odhalenej čašníčky. Vyzeral som
asi, že viem, čo robím, lebo ma so záujmom pozorovali všet-
ci naokolo a čakali, aká bude reakcia čašníčky. Nepamätal
som si celý postup, tak som urobil iba nejakú skrátenú ver-
ziu, prešiel som postupne od stredu lopatiek cez krk až po
spodok lebky a pomaly som stláčal a uvoľňoval dráhy vedú-
ce k chrbtici. Keď som už mal pocit, že som vyčerpal všetky
svoje vedomosti aj kreativitu, prešiel som dvoma prstami
popri chrbtici od krku až po zadok a povedal koniec. Čašníč-
ka sa obliekla, poďakovala a niekam odbehla.
„Kubo, ty si iný kúzelník, to si sa kde naučil?“
Len som sa usmial, Patrik inú odpoveď asi ani nečakal,
myslel, že blufujem a celé som to odimprovizoval. Ale to sa
už jeho hnedovláska naklonila ku mne a šepla mi do ucha:
„Aj mňa by si vymasíroval? Mám to rada.“
Netrvalo dlho a mojimi rukami prešli chodidlá a krky nie-
koľkých tanečníc. Tmavovláska mala celý ten čas nohy pre-
ložené cezo mňa, aby dala ostatným jasne najavo, že masáž
môže byť, ale ak si zaželám tanec, tak som jej. V jednom mo-
mente, keď som mal na svojich stehnách preložené nohy
92
alien:Sestava 1 8.9.2009 13:04 Page 93

Mimozemšťan a Malá čertica

troch žien a dve som striedavo masíroval, prišiel ku mne

mladý Nemec, s ktorým som pred pár hodinami debatoval
pri pódiu, a vyjadril mi svoj obdiv, že klobúk dolu, ako to ja
so ženami viem. Odpovedal som, že aj jeho to čaká, len to po-
trebuje čas. Patrika medzitým vytiahli jeho dve spolusedia-
ce na pódium a zapájali ho do svojej lesbickej šou. Bolo už
nadránom a všetci v miestnosti sa bavili naplno, muži sedia-
ci okolo pódia tlieskali a povzbudzovali Patrika, ktorý po-
stupne vyzliekol obe aktérky, netušiac, že rad príde aj na-
ňho. Ja som sedel pod dvomi pármi ženských nôh, pil svoju
plzeň a súcitil s Patrikom, ktorého tie dve potvory práve za-
čali vyzliekať. Patrik nechcel pokaziť zábavu, dal si vyzliecť
tričko aj nohavice a vlnil sa do rytmu hudby a otierajúcich sa
tanečníc. Keď prišli na rad jeho slipy, stále veril, že ho pre-
pustia a nepoženú to ďalej. Na jeho veľké prekvapenie si
blondínka obe jeho dlane pritisla na svoje prsia a masírujúc
si ich, uvoľnila pole svojej hnedovlasej kolegyni. Tá neváha-
la a stiahla Patrikovi slipy tak rýchlo, že jediné, čo stihol, bo-
lo vypleštiť oči. Chlapi hlasno tlieskali, vykrikovali, niektorí
popiskovali. Pohľady všetkých tanečníc sa sústredili na na-
hého Patrika, pritom tlieskali a tiež pokrikovali. Patrik po-
maly odtiahol dlane z pevných pŕs blondínky a snažil sa za-
kryť aspoň svoj úd.
„Prečo sa zakrývaš? Nemáš sa predsa za čo hanbiť, veď si
pekne vyvinutý,“ šepla mu do ucha hnedovláska.
Patrik sa pozrel na ňu, potom prešiel pohľadom celé pub-
likum, znovu sa pozrel na hnedovlásku, naklonil sa k jej
uchu a šepol doň:
„Tak prečo sa všetci títo ľudia tak smejú?“ a sám sa začal
nahlas smiať nad svojou situáciou. Ale to už k nemu kráčala
čašníčka a ako bolestné niesla v ruke fľašu suchého šampan-
ského. Pozreli sme sa s Radom na seba, pokrčili nosmi na
znak súcitu s Patrikom a hneď sa zas usmiali, vedomí si to-
93
alien:Sestava 1 8.9.2009 13:04 Page 94

Niňo Ďurech

ho, že o chvíľu si všetci spolu pripijeme pohárom šampan-

ského a pobavíme sa na pocitoch, ktoré nám bude Patrik
šťavnato opisovať. Ešte asi pol hodiny s nami Patrik pobu-
dol a potom sa rozlúčil, že ide spať, lebo niekto musí zajtra
našu posádku šťastne dopraviť naspäť, kam patríme. My
s Radom sme ostali ešte ďalej debatovať s tromi dievčatami.
Zábava už pomaly upadala, hostia sa vytrácali a netrvalo
dlho a boli sme tu sami.
„Rado, nieže ma tu zabudneš! Prišli sme spolu, spolu aj
odídeme!“
„Jasné, neboj sa. Len sa mi tu niekde nestrať.“
„Sedím stále tu, nikam nejdem.“
Rado ešte odbehol na jeden tanček s hnedovláskou a jej
blonďavou kamarátkou a ja som ďalej popíjal s tmavovlás-
kou. Bolo už dosť hodín, únava si pomaly sadala na moje
viečka a hladina alkoholu dosahovala celkom slušnú úroveň,
pri ktorej treba už len zavolať taxík a odpratať sa do bezpe-
čia hotelovej izby. Tmavovláska sa rozlúčila, že už ju vonku
čakajú. Ostal som sám. Nikde som nevidel Rada. Určite by
ma tu nenechal, sľúbil, že ma vezme do hotela. Tak som ča-
kal trpezlivo ďalej a zo zotrvačnosti si objednal ďalšie pivo.
Rado asi po desiatich minútach prišiel a oznámil, že taxík je
už na ceste, odchádzame.
„Dobre, poďme. Len mi ešte, prosím, na záver objednaj
jeden tanček u tej peknej černošky. Ešte nikdy mi netanco-
vala černoška.“
„Dobre, Strížo, ale potom príď hneď do taxíka, už musí-
me ísť, je už šesť ráno a musíme aj trochu spať.“ Zmizol nie-
kde pri bare a po mňa si prišla vysmiata černoška.
„To ty si chcel, aby som ti zatancovala?“
„Áno, ja, ešte nikdy mi netancovala černoška.“
„Tak to je už najvyšší čas. My sme iné, to uvidíš, poď.“
Ťahala ma za ruku dozadu. Bola ako víchor, skôr než som
94
alien:Sestava 1 8.9.2009 13:04 Page 95

Mimozemšťan a Malá čertica

stihol niečo povedať, usadila ma, objednala šampanské, vy-

pýtala si moju kreditnú kartu, podala ju čašníčke, niečo si
povedali a už predo mnou nahá tancovala. Prikladala si mo-
je dlane na prsia, ovíjala sa okolo mňa, prikladala svoje bru-
cho na moje pery. Pritom mi stále niečo po anglicky rozprá-
vala. Bolo tých vecí na mňa naraz toľko, že som nestíhal
všetko sledovať. Zachytil som asi každý tretí jej pohyb, od-
povedal som sotva na polovicu jej otázok a vždy, keď som
sa snažil ovoňať pri tanci jej pokožku, urobil som to nesko-
ro, už bola zase niekde inde, ako som ju čakal. Počas tanca
priniesla čašníčka šampanské, ktorého fľaša stála 4500 čes-
kých korún, dala mi podpísať účet z platby mojou kreditkou
a dostala ďalšie inštrukcie od čiernej víchrice, ktorá práve
ničila moju existenciu. Keď dohrala hudba, posadila sa na
mňa, pritisla si moje dlane na prsia, hlboko vzdychla a šepla
mi do ucha:
„Poď, vezmem ťa do V.I.P. zóny.“
„A čo tam?“ spýtala sa posledná rozmýšľania schopná časť
môjho mozgu.
„Tam budeme sami, nerušení, môžeme tam robiť, čo nám
napadne.“
„A prečo by si to chcela?“
„Lebo sa mi páčiš, poď!“
„Ale mňa čaká taxík, nabudúce, zlatko, dobre?“
„Nie, poď teraz, ja to strašne chcem, poď.“
Zobrala ma za ruku ako neposlušného chlapca a ťahala
ma kamsi preč. Nebol som v stave rozhodnúť o tom, čo sa
bude diať. Nechal som to na ňu. Je to predsa len žena, vie,
čo robí, a určite mi neublíži. Zobrala ma niekam. Bola tam
veľká červená kožená sedačka. Vyzliekla mi tričko, sotila ma
na sedačku, pustila hudbu a už aj sedela na mne a otierala
svoje nahé telo o moje.
„Môžem si objednať ďalšie šampanské?“ spýtala sa.
95
alien:Sestava 1 8.9.2009 13:04 Page 96

Niňo Ďurech

„Prečo chceš ďalšie šampanské?“ spýtal som sa iba zo zo-

trvačnosti.
„Vieš, keď si dám šampanské, moja pipi bude krásne na-
držaná.“
„A prečo chceš byť nadržaná?“
„Lebo potom sa pôjdeme milovať, ty a ja.“ Nechápavo
som na ňu hľadel, o čom hovorí, ale nestihol som nič pove-
dať a prišla ďalšia otázka: „Vezmeš si ma za ženu? Však si ma
vezmeš za ženu?“
Pamätám si ešte pár pohárov šampanského, pár podpi-
sov, ktoré som venoval čašníčke prichádzajúcej stále s nový-
mi a novými účtami, a zrazu bolo po všetkom. Stál som
v strede Václavského námestia, vo vrecku posledných 20 eur
a v hlave mi hučalo ako v osom hniezde. Bolo pol osmej rá-
no, ľudia chodili do práce a ja som mieril k parkujúcim taxí-
kom. Netrvalo dlho a zrazu tma. Prebral som sa na vytrvalé
klopanie na dvere mojej izby. Polomŕtvy som ich otvoril. Stál
v nich Marcel.
„No poď, môj, ideme na raňajky a musíme vypratať izby.“
Neviem ako, ale asi o minútu som už stál zbalený pred re-
cepciou a platil kartou účet za hotel. Presunuli sme sa do
reštaurácie oproti, dali si nejaké jedlo a najedení sa vybrali
k Patrikovmu Volvu. Kráčali sme mlčky a ja som sa snažil
utriediť si spomienky v hlave. Keď sme sa už s naloženým
autom pohýnali Prahou smerom domov, začali sa mi vyná-
rať spomienky na raňajšie udalosti v Hot Peppers a pomaly
som prerozprával svoj príbeh ostatným. Všetci sa dobre ba-
vili a boli radi, že si na rozdiel odo mňa nemuseli nadávať do
blbcov.
„Chlapi, ja už som bol tak mimo, že predstava, že prídem
domov aj s černoškou, predstavím ju Tanji ako moju ďalšiu
priateľku, ktorá bude u nás bývať, sa mi zdala celkom
v poriadku. Dokonca som bol chvíľku presvedčený, že Tanja
96
alien:Sestava 1 8.9.2009 13:04 Page 97

Mimozemšťan a Malá čertica

s tým hádam ani nebude mať nejaký problém. Ja by som

fakt asi nemal toľko piť.“
Zvyšok cesty sme sa smiali na môj účet a občas niekto
tiež povedal nejakú veselú príhodu zo stripbaru. Rado si tre-
bárs spomenul, ako ho blondínka, s ktorou sa bavil celý ve-
čer, požiadala pri odchode o telefónne číslo. Keď na ňu ne-
chápavo pozrel, zmenila to teda aspoň na mailový kontakt.
Rado na ňu stále nechápavo pozeral, ale tentoraz už pridal
úsmev a spýtal sa: „Zlatko, a načo by ti bol môj mail, preboha,
načo?“ Blondínka si asi uvedomila absurdnosť situácie a na
svoju záchranu povedala blbosť večera: „Poslala by som ti le-
ták, až budeme mať nejakú výhodnú akciu.“ Rado bez reak-
cie, teda ak sa hlasný smiech za reakciu nepovažuje, odkrá-
čal k privolanému taxíku. Ja som cítil únavu z prebdeného
večera, preto som sa zaboril do pohodlného sedadla Patrikov-
ho nového auta a snažil som sa trochu si zdriemnuť. Keď
som sa prebral, boli sme už len 70 km od Bratislavy, kam ma
mala prísť Tanja vyzdvihnúť a odviezť ma domov. Väčšina
posádky meravo hľadela von oknom a hltala očami mihajú-
ce sa okolie diaľnice. Patrik šoféroval a nahlas púšťal výbe-
rovku od AC/DC. Onedlho sme boli na parkovisku, kam prá-
ve vchádzala Tanjina Honda. Rozlúčil som sa s chalanmi, do-
hodli sme sa, že do dvoch mesiacov zorganizujeme niečo po-
dobné, a už som sa ukladal na sedadlo vedľa môjho Tučka.
„Ahoj, Kubko, ako bolo?“
„Super, bolo úplne všetko.“
„Aha, takže kasíno a kurvy. Aj si sa s nejakou vyspal?“
„Tučko, to neboli kurvy, to boli striptérky, s nimi sa nedá
spať, ony len vyzlečené tancujú.“
„No to mi fakt odľahlo.“
Po zvyšok cesty som sa snažil byť milý a pozorný, aby
som Tanju dobre nastavil a odovzdal jej kúsok svojej dobrej
nálady, ktorú som si niesol z Prahy. Po príchode domov som
97
alien:Sestava 1 8.9.2009 13:04 Page 98

Niňo Ďurech

si vybalil špinavé veci a dal ich Tanji, ktorá na ne čakala, aby

už mohla zapnúť práčku.
„Vrecká si si pozrel, nemáš v nich nič?“ spýtala sa ako
vždy. Vedela, že si tam vždy niečo zabudnem.
„Asi ich mám prázdne, všetko som minul, takže peniaze
by tam nemali byť.“
Tanja už medzitým vyberala pokrčené účty zo všetkých
vreciek, hádzala ich na kopu na stôl predo mňa a prísne na
mňa hľadela: „A toto je čo?“ ukazovala rukou na kopu účtov
a nečakajúc na odpoveď, začala prvý, čo jej prišiel pod ruku,
narovnávať a čítať jeho obsah: „Hot Peppers 1500 CZK. To
je za čo, prosím ťa?“
„To je za tanec.“
„Nó, ty si sa pekne rozšupol.“
„Tučko, zahoď tie účty a nepozeraj si ich, prosím. Fakt to
nie je na nič dobré. Zahoď ich!“
Tanja však už držala ďalší, ktorý znel na 2500 CZK. „To je
zase čo? To už bolo komplet so všetkým?“
„Ja neviem, to bol asi iný tanček, asi boli dve, ja neviem.
Vravím ti, nechaj to tak a zahoď to, prečo ma nepočúvneš?“
Tanja prehltla nejakú nadávku a odišla do kúpeľne v ru-
kách s mojimi vecami. Zobral som účty zo stola a zahodil som
ich. Vošiel som na toalety a usadil sa v domnení, že najhor-
šie mám za sebou. Dvere sa zrazu rozleteli. Stála v nich na-
jedovaná Tanja a otŕčala oproti mne účet, na ktorom bola
suma 15 000 CZK. „A to mi aj teraz chceš tvrdiť, že si žiad-
nu neoprel? Čo?“
„Naozaj nie, Tučko, nič také som tam nerobil.“
„Nerob zo mňa kravu, za čo si teda platil toľko peňazí, to
ti tancoval sám majiteľ, alebo akú sprostosť si vymyslíš?“
„Ja nerobím z teba kravu, ty to zvládaš aj bezo mňa. Vra-
vel som ti, aby si to zahodila a neriešila to!“ bol som už dosť

98
alien:Sestava 1 8.9.2009 13:04 Page 99

Mimozemšťan a Malá čertica

nervózny, ale stále som sa snažil udržať svoj prejav na takej

úrovni, aby sa nestrhla talianska hádka.
„Tak mi už vysvetli, za čo si teda platil toľko peňazí.“
„Vieš, Tučko, tam sú strašne drahé drinky. Jeden kokteil
stojí 500 CZK.“
„Jasné a pišulka si ich dala tridsať, už zo mňa nerob
úplného debila. Prečo ma musíš stále klamať?“
„Tučko, asi to znie fakt dosť nepravdepodobne, ale ja ťa
neklamem. A vôbec neviem, za čo je ten účet, veď tam nič
nie je okrem sumy, ako to mám vedieť?“
„Ty fakt nie si v poriadku. Už, prosím ťa, prestaň s tým
chľastom, lebo načisto osprostieš.“
„Vravel som ti jasne, aby si to zahodila a nestarala sa do
toho. Načo je toto dobré? Robí ti radosť, keď ma vyšetru-
ješ?“
„Mne to vôbec nerobí radosť, ale tebe asi robí obrovskú
radosť klamať ma.“
Padlo ešte zopár urážok z mojich aj z Tanjiných úst
a večer bol úspešne za nami. Keď sme si okolo polnoci ľahli
vedľa seba, bol som plný hnevu. Nevedel som pochopiť, pre-
čo sa z večera, ktorý som si predstavoval ako príjemné zví-
tanie plné nehy, v priebehu niekoľkých chvíľ stalo bezúteš-
né čakanie na ráno. Hlavou mi vírili Tanjine otázky a neve-
del som, čo by sa dalo ešte pre záchranu dnešného večera
urobiť. Cítil som len hnev a vedel som, že sa tej nežnej oso-
by po mojej pravej strane už nedokážem ani dotknúť. Schúlil
som sa pod paplón a vytvárajúc dojem, že tam vôbec nie
som, som sa snažil zaspať čím skôr.
„Ja tu na teba čakám už druhý deň a ty jednoducho ideš
spať? To si už všetku svoju lásku odovzdal tým kurvám?
Mne už ostali len nadávky?“
„Tučko, prosím, netráp ma. Spi.“

99
alien:Sestava 1 8.9.2009 13:04 Page 100

Niňo Ďurech

Hlasno sa rozplakala, teatrálne vzala svoj vankúš a pap-

lón a odpratala sa do obývačky.
„Kam ideš?“
„Idem preč, aby si mal pokoj, aby som ti neliezla na nervy.“
O chvíľu už bola vo dverách a vzlykajúc vravela:
„Už len jedno ti poviem, ak si takto predstavuješ náš spo-
ločný život, tak sa láskavo zbaľ a vypadni z tohto bytu.“
„Dobre, vypadnem, počká to do rána alebo mám ísť hneď
teraz?“
Neodpovedala, stratila sa v tme. Počul som z kuchyne, ako
otvára chladničku, nalieva si niečo z fľaše a potom to hltavo
pije. Vedel som, že ide utápať svoj žiaľ v pohári vína alebo
možno ešte niečoho tvrdšieho. Keď mala tieto nálady, bolo
jej to prakticky jedno, vypila čokoľvek. Ležal som pod papló-
nom, a keďže som poznal Tanju už deviaty rok, vedel som,
že ju alkohol neupokojí a že potrebuje svoju zlosť, beznádej,
alebo čo to ňou v tej chvíli lomcovalo, dať zo seba von. Počul
som, ako hlasno vzlyká, ako rómska matka nad stratou die-
ťaťa. Vedel som, že potrebuje pomoc.
„Tučko, dones si späť svoj vankúš a paplón a poď si ľah-
núť do svojej postele. Veď už nebuď ako malé decko!“
„Jasné, ja som malé decko. To mi hovoríš ty? Akákoľvek
kurva ti ukáže holé stehno a ty sa ideš posrať a dáš jej celý
svoj plat. Na čo sa to hráš? Veď ty už nevieš, čo so sebou.“
Neodpovedal som. Nemalo to zmysel, jednak potrebova-
la hovoriť ona a jednak mala pravdu. Povedala ešte niekoľko
viet, potom si uvedomila, že neodpovedám, nahlas konšta-
tovala, že asi mi za odpoveď nestojí, znovu sa rozplakala
a šla si niečo naliať. Bolo treba ukončiť tento večer skôr, než
si sama ublíži.
„Tučko, dones si sem veci a poď spať. Prosím. Nechcem tu
spať sám, ja som sa na teba tešil.“

100
alien:Sestava 1 8.9.2009 13:04 Page 101

Mimozemšťan a Malá čertica

Chvíľu ešte niečo robila v kúpeľni, potom sa potichu vkrad-

la do izby, ľahla si vedľa mňa a plačúc sa chvela od zimy.
Zdvihol som svoj paplón, pritiahol ju k sebe, zakryl a mocne
som ju objal. Ešte chvíľu ju drvila zima, vzlykala, ale poma-
ly som cítil, ako sa uvoľňuje a teplo môjho nahého tela pre-
niká pod jej pokožku, aby zahnalo aj posledné pocity chladu
a úzkosti. O malú chvíľu sladko zaspala. Únava, zlosť, alko-
hol, pocit chladu a následné ohrievanie posadili jej mozog na
jemný oblak pary a poslali ho plávať do ríše snov. Keď sme
sa ráno zobudili ešte stále v tom istom objatí, mala smutné
oči. „Kubo, ľúbiš ma ty ešte vôbec?“
„Ale samozrejme. Len sa musím odsťahovať. Ale ľúbiť ťa
budem aj tak. A možno nám to prospeje. Ja verím, že áno.“
„Prestaň, nikam sa nesťahuješ.“
„Ale veď si to chcela.“
„Vieš, že som bola v amoku.“ Vstala, odbehla do kúpeľne
a o chvíľu bolo počuť šumiaci zvuk rannej sprchy, smrkanie
a ostatné zvuky, ktoré mi dávali dosť priestoru a času, aby
som ešte pod paplónom rozjímal o udalostiach predošlého
dňa. Rozmýšľal som, ako to urobiť, aby som mohol žiť vo
svojom svete, a zároveň neničiť ten Tanjin. Ale nič normál-
ne mi takto ráno nenapadlo. Tak som vstal a šiel si ožehliť
košeľu. Keď budem dnes v práci úplne vymetený, nech aspoň
vyzerám k svetu. Tanja si zo sprchy prišla odo mňa vypýtať
jedno mocné objatie, povedala mi pár slov o tom, že by ma
najradšej roztrhla, a odbehla sa poobliekať. Vedel som, že
spánok zahnal jej chmúrne myšlienky, a keď sa večer vrátim
z práce, bude zas všetko v poriadku. Aj v tomto som mal
šťastie, Tanja sa nevedela dlho hnevať. Bola ako jarná búrka,
rýchlo sa vypršala, občas polámala pár konárov na stro-
moch, ale vzápätí už uvoľnila oblohu usmievavému slnku.
Vedela, že mne aj tak nič nepomôže, len potrebovala dať ten

101
alien:Sestava 1 8.9.2009 13:04 Page 102

Niňo Ďurech

hnev zo seba von. Vlastne sa nehnevala na mňa. Mrzelo ju,

že nevie urobiť nič, aby som bol iný. Považovala to za svoje
zlyhanie. A patrila medzi tie ženy, ktoré nerady zlyhávajú. Asi
o päť minút sme už sedeli v Tanjinom aute a viezli sa zápcha-
mi do mojej práce. Cestou mi prišla jedna esemeska, ktorej
som nevenoval nijakú pozornosť, lebo som chcel celé toto
ranné presúvanie venovať snahe naladiť Tanju čo najlepšie
do dnešného dňa a vytvoriť si tak vyhliadku na pokojný večer
po práci. Bavili sme sa o všeličom, keď zrazu Tanja povedala:
„Vieš, rozmýšľala som, sme už deväť rokov spolu a stále nemá-
me dieťa, neskúsili by sme tomu nejako pomôcť?“
Pozeral som von oknom a hľadal som slová, ktoré by naj-
lepšie vystihli moje pocity a zároveň nezranili jej krehké
srdce. Vedel som, že sa dlho odhodlávala spýtať sa ma niečo
také, ale takisto som vedel, že raz na to príde reč. Len mi
nikdy nenapadlo pripraviť si nejakú prijateľnú odpoveď.
Vedel som, čo chcem povedať, len som potreboval nájsť tie
správne slová a citlivo ich poukladať za sebou tak, aby z celej
myšlienky nevytŕčalo ani jedno, ktoré by mohlo zmariť hlad-
ké vstrebanie správy, ktorú som potreboval Tanji odovzdať.
„Vieš, je logické, že sme sa dostali k tejto otázke. Ja som
o nej tiež mnohokrát uvažoval. Dnes je veľa možností, ako
tomu pomôcť, ale ja som zatiaľ nenadobudol pocit, že tú po-
moc potrebujeme. Ak by mal byť problém vo mne a ty si
úplne pripravená prirodzene počať, bol by som ochotný
o tom uvažovať. Nebol by to totiž až taký hrubý zásah do to-
ho, ako to príroda celé vymyslela. Iba by sa pomohlo mojej
spermii dostať včas na správne miesto. Potom by už všetko
pokračovalo v réžii pani prírody. Ale ak by išlo o to, že treba
pomôcť tebe, myslím si, že to by už bolo veľmi hrubé poru-
šenie pravidiel prírody. Ak totiž máš nejaký problém, treba
ho vyriešiť, a nie znásilňovať tvoje telo. Vieme obaja, ako to
celé prebieha. Riskovali by sme nielen zdravie dieťatka, ale
102
alien:Sestava 1 8.9.2009 13:04 Page 103

Mimozemšťan a Malá čertica

v prvom rade tvoje. A vieme, ako sa vie príroda niekedy

tvrdo brániť, keď si človek zmyslí, že ona musí nakoniec
ustúpiť. Čo ty na to?“
„Ja by som to už asi riskla. Máš pravdu, treba riešiť príči-
nu problému. Veď sa aj snažím. Vieš dobre, že skúšam všet-
ko, čo by mohlo pomôcť. Ale je tu môj vek. Nebudem môcť do-
nekonečna čakať. Pozri na Magdu a jej krásneho syna. Mož-
no to stojí za pokus.“
„Tučko, Magda si prešla svojím. Pamätám si dobre, ako
bola z tej hormonálnej stimulácie taká rozhádzaná, že sko-
ro na to doplatila sama. Verím, že budeme môcť mať dieťa aj
prirodzenou cestou. Len musíme byť trpezliví. Nepodľahni,
prosím, tomu tlaku. Čo má prísť, to sa stane. A môže sa to
skončiť aj tak, že mať dieťa nebudeme, ja viem. Tak si nájde-
me iný zmysel života. Viem, mne sa to hovorí ľahšie, ja už
dieťa mám, ale vieš, ako mne tieto umelé zákroky prekáža-
jú. Ja sa ich proste bojím. Nemám v sebe dosť odvahy prie-
čiť sa prírode len preto, lebo ja niečo chcem. Medicína je
dnes na takej úrovni, že dokáže udržať pri živote aj ľudí, kto-
rí by ešte pred pár desiatkami rokov neprežili. Nahrádzame
orgány, transplantujeme srdcia, obličky. Udržiavame pri ži-
vote ľudí, ktorým už nefunguje vedomie. A to všetko len
preto, lebo chceme dokázať, že život je taký cenný, že ho za-
chováme za každú cenu. Na druhej strane potom zabíjame
ešte nenarodené deti, lebo matka má právo sa rozhodnúť, či
privedie dieťa na svet. Nie je to na tejto planéte trochu po-
stavené na hlavu? Lekári niekedy hodiny operujú, aby za-
chránili pacienta pred istou smrťou, pričom často ani neve-
dia, či sa dožije nasledujúceho dňa. A niekde na druhom
konci planéty v priebehu zlomku sekundy dokážu zomrieť
stovky ľudí. Aj to len preto, lebo iní ľudia to tak chcú. Nezú-
častnime sa ani na jednom z týchto rozhodnutí. Nechajme
niečo aj na osud.“
103