Pár údajov z histórie medicíny

Medicína existovala už v starom Egypte i v Číne. Priaznivé podmienky

pre rozvoj vied sa vytvorili v starom Grécku a antickom Ríme.

Hyppokrates (4. storočie p. K.) zaviedol do lekárstva skúsenosť a

pozorovanie.

Aristoteles (3. storočie p. K.) patril polyhistorom, zaznamenal všetky

dostupné poznatky biologických vied.

Galenos (2. storočie p. K.), rímsky lekár gréckeho pôvodu, mal

bohaté skúsenosti, ktoré získal pri pitve zvierat. Galenos spolu s
Hyppokratom boli uznávanou autoritou a niektoré ich omyly pretrvali
až do stredoveku. V stredoveku sa vývoj vedy spomalil. Nastalo
obdobie medicíny mníchov. Obrat nastal až v 16. storočí, keď
bádatelia dávali opäť prednosť pokusom, pitve a pozorovaním.

Vesalius (16. st.)korigoval niektoré Galenove omyly.

Harvey (17. st.)objavil podstatu krvného obehu.

Malpighi (17. st.) zakladateľ histológie, objavil krvinky, krvné

vlásočnice.

Ján Jesenius, v roku 1600 uskutočnil prvú verejnú pitvu v Čechách.

Jiří Prochádzka (18. st.) objaviteľ podstaty nervovej činnosti,

prvý použil pojem reflex.

Ján Evanielista Purkine (19. st.) opísal živočíšnu bunku a prvý nazval živú hmotu bunky
protoplazmou. Urobil rad výskumov vo fyziológii

Ochorenia chrbtice
Patria k najčastejším ochoreniam v lekárskej starostlivosti a veľmi často bývajú najčastejšou
príčinou
práceneschopnosti. Môžeme ich rozdeliť na dve veľké skupiny.

a, prvotné
b, druhotné

U sekundárnych ochorení je jasná príčina, napr. nádor, zápal, úraz,...

Ochorenie sa dá dokázať napr. na rongene. Sú závaznejšie a ťažko sa liečia.
U prvotných ochorení jasná príčina nie je. Na snímku nie sú veľké zmeny. Veľmi často bývajú
spôsobené obmedzením
funkcie určitej časti chrbtice.
 Stavba chrbtice:
Medzi stavcami sa nachádzajú platničky. Tlmia nárazy a zlepšujú stabilitu chrbtice. Platničku si
môžeme predstaviť
ako puk. Má tuhý väzivový obal, v ktorom sa nachádza mäkké jadro. Vekom jadro tuhne a môže
prasknúť. Môže dôjsť
aj k natrhnutiu obalu a vyklenutiu časti platničky. Pri uplnom uvoľnení kúska môže vycestovať
mimo obalu –
hernia disku. Môže zatlačiť na nerv, pri vyššom umiestnení aj na miechu. Celú chrbticu spevňujú
väzy. Chrbticu
obaluje mohutné paravertebrálne svalstvo. Chrbtica je najpohyblivejšia v oblasti medzi stavcových
kĺbov. Na
týchto kĺboch dochádza pri náhlom pohybe k posunu a obmedzení pohybu. Toto je blokáda.
Funkciu chrbtice
ovplyvňuje stav celého organizmu. V mladosti na jej vývoj majú vplyv poruchy zraku, sluchu a
nervového systému.
K najznámejším vadám vývoja patrí skolióza, kyfóza, lordóza, deformity hrudníka,...

Príznaky ochorenia chrbtice

Primárne aj sekundárne ochorenia majú podobné príznaky - bolesť, svalová stuhlosť, obmedzenie
pohybu a
protibolestivá poloha. Bolesť môže vzniknúť náhle, po nejakom podnete, seknutie - lumbago.
Dlhšie trvajúca
bolesť je lumbalgia. Bolesť môže vyžarovať na vzdialené miesto dolnej končatiny, je to LIS -
lumboischiadický
syndróm. V oblasť chrbtice je to CBS - cervikobrachialny syndróm. Tieto príznaky môžu byť
koreňové -
radikulárne. Vtedy sa pridržuje tŕpnutie, porucha dotykovej citlivosti, svalová slabosť.

Ochorenia driekovej chrbtice

Do driekovej oblasti sa prenáša váha celého tela. Prenášajú sa tu aj bolesti z bedrových kĺbov, z
krížovopanvového
skĺbenia - SI, z kostrče a vnútorných orgánov malej panvy. Pri poškodení nervového koreňa L5
vyžarujú bolesti po
bočnej strane stehna a lýtka až do palca.
S1 - vyžarujú bolesti po zadnej strane stehna a lýtka. Pri L5 je oslabené dvíhanie palca, pacient
nemôže stáť na
pätách. Pri S1 nemôže stáť na špičkách, je oslabené lýtkové svalstvo.
Pre chrbticové ochorenia je typický náhly vznik náväznosti na nejakú fyzickú záťaž a prechladnutie
a je to
častejšie jednostranné postihnutie. Bolesti v dolnej končatine sa zhoršujú pri zakašlaní alebo
kýchaní. Na
začiatku môže teplo zhoršovať bolesti. Používa sa teda až pri doliečovaní. Treba sa pýtať na ložisko
- zápalový
proces v tele(zápal mandlí napríklad).
 Ochorenia hrudnej chrbtice
Najčastejšie vznikajú po neprimeranej fyzickej námahe v chlade. Častejšie bývajú u starších ľudí.
Bolesti
napodobňujú ochorenia vnútorných orgánov, hlavne srdca a pľúc. Sú spojené so sťaženým
dýchaním a bolesťou na
hrudníku. Niekedy je ťažko rozlýšiť pôvod bolesti. Často končia na internom oddelení. Masáž môže
nasledovať až
po vylúčení srdcového ochorenia. Veľmi často to bývajú blokády na chrbtici. Bývajú bolestivé
úpony rebier na
mostíku a veľké prsné svaly. Zhoršuje sa rozpínanie hrudníka pri nádychu. Hovoríme o
chbticovoorgánovom stavu
(vertebrovisceralny). Naopak pri ochorení vnútorného orgánu, môže byť bolestivá chrbtica. Je to
orgánovochrbticový vzťah. Pri častých opakovaniach porúch chrbtice je treba myslieť na ochorenie
vnútorného
orgánu. Pri bolesti veľkú úlohu zohráva bránica.

Ochorenia krčnej chrbtice

Pri poškodení dolnej krčnej chrbtice bolesti vyžarujú do hornej končatiny. Je to CBS -
šijovoramenný príznak.
Bolesti môžu vyžarovať aj k jednotlivým prstom. Pri poškodení nervového koreňa sú spojené s
tŕpnutím, poruchou
citlivosti a niekedy s oslabením svalovej sily. Pri poškodení hornej krčnej chrbtice vyžarujú bolesti
do
záhlavia a sú spojené so závratmi, s napínaním na vracanie a s hučaním v ušiach. Pri tejto bolesti je
zhoršené
prekrvenie mozgu. Krčná chrbtica je často preťažovaná jednostrannou záťažou pri sedení a často pri
drobných
nárazoch - pohyb v aute. Je to CCS - cervikocranialny (šijovohlavový) syndróm. Krčná chrbtica zle
reaguje na
prievan a chlad, hlavne v zimnom období.

Liečba ochorenia chrbtice

Pri náhlom(akútnom) stave je potrebné kľud, úľavová protibolestivá poloha. Podávajú sa lieky na
utlmenie bolesti,
na uvoľnenie svalového napätia a na potlačenie zápalu. Čím menej sedieť. Pri sedení je najväčší
tlak na
platničky. Pri státi sa opierať o podložku. Na začiatku sa nedáva teplo, aby sa nezhoršoval zápal. Po
ústupe
bolesti sa môže začať z ľahkou masážou bez tepania a skúsiť mierne teplý obklad. Pri zlepšení
chôdze a pri
možnosti krátkeho dochádzania sa môže dať fyzikálna liečba. Najčastejšie každý druhý deň,
podávajú sa
diadynamické prúdy, ultrazvuk a magnet. Sledujeme reakciu pacienta. V oblasti driekovej chrbtice
sa môže
používať rôzne spevňovacie pásy. V oblasti krčnej chrbtice sa používa mäkké goliere. Na začiatku
treba aj v ňom
spať. Priemerná doba liečby u bežných stavoch sú 2 - 4 týždne. Keď sa stav dlhšie nelepší je
potrebné
neurologické alebo ortopedické vyšetrenie a snímok krčnej chrbtice. Keď sú od začiatku príznaky
nervového
dráždenia, hneď na začiatku neurologické vyšetrenie. Po uplinutí bolestivého štádia je potrebné
zlepšiť svalový
korzet cvičením. Sú rôzne liečebné postupy. Najznámejšie sú spinálne cvičenia a cvičenia podľa
McKenzy.

Životospráva pri ochoreniach chrbtice

Dôležité je nevykonávať nezvyklú namáhavú činnosť a predchádzať účinkom chladu. Bremená
dvíhame zo zeme s pomocou
dolných končatín, nie trhom. Pracovná plocha má byť mierne zošikmená. Stolička by mala mať
operadlo v oblasti
drieku. Pri sedení sú dolné končatiny ohnuté v pravom uhle v kolenách a nohami sa opierame o
podlahu. Počítač by
mal byť pred nami vo výške očí. Posteľ má byť primerane tvrdá, vankúš by mal mať stredné
rozmery s možnosťou
úpravy výšky.
Pri častých bolestiach krčnej chrbtice sú vhodné výstužné goliere mäkké. Niektorý pacienti ich
môžu používať pri
spánku. Pri chronických bolestiach v krížovej oblasti sú u mužov vhodné široké opazky alebo rôzne
ortézy. V
predchádzaní bolesti v oblasti chrbtice je potrebné pravidelné cvičenie, hlavne u mužov je nevhodná
tučnota -
pivové brucho. U žien je to hlavne preťažovanie krčnej chrbtice, časté bolesti hlavy. Veľmi dôležité
je
obliekanie sa. Potrebné je nosenie pokrývky hlavy, vzdušného odevu, ktorý má viacej vrstiev.
Velmi zlý je
prievan. Zo športov sú vhodné celkové kondičné cvičenia, plávanie, behy po mäkkom a v zime
bežky. Nie sú vhodné
pády, doskoky, prudké švihové údery

Cievne ochorenia mozgu

Sú veľmi časté a ich počet stále narastá sú na treťom mieste čo sa týka príčiny úmrtia. Môžu sa
vyskytnúť v každom
dospelom veku . Najčastejšie sú po pädesiatke. Súvisí to z rozvojom kôrnatenia tepien mozgu
(Arterio skleróza).
Delíme ich na dve veľké skupiny:

1. NCMP - náhla cievna príhoda pri nedokrvení mozgu - ischemické

2. NCMP Krvácanie do mozgu

Pri nedokrvení mozgu dôjde k upchatiu tepny krvnou zrazeninou. Vývoj môže byť náhly alebo
postupný. Vyskytuje sa
u starších ľudí . Krvný tlak nemusí byť vysoký. Krvácanie je u mladších ľudí z vysokým tlakom,
vznik je náhli
spojení z bezvedomím kŕče zvracanie. Závažnosť prejavov závisí od toho ktorá tepna bola
poškodená. Na prvý
pohľad sa nedá presne odlíšiť krvácanie od ischémie - nedokrvenosti.
Hlavným prejavom NCMP je ochrnutie protiľahlej polovice tela a tváre. Ochrnutie môže byť rôzne
závažne -
Hemiparéza pri pravostrannom ochrnutí je porucha reči. Pri ľavostrannom ochrnutí je porucha
orientácie. Pri
poškodení tepny v oblasti životných centier môže dôjsť k úmrtiu pri poškodení mozočka porucha
rovnováhy a
chôdze.

Pri diagnostike pomáha napichnutie miešneho moku - Lumbálna punkcia - podľa výsledku sa
potom určuje liečba. Pri
nedokrvení sa dávajú lieky na zlepšenie prekrvenia pri krvácaní naopak Na zlepšenie zrážania krvi.
Z novších
postupov je to CT Počítačová tomografia a magnetická rezonancia. Základným vyšetrením je však
neurologické
vyšetrenie.

Liečba:
Na začiatku je potrebný kľud udržiavanie hlavných životných funkcii a neurologická liečba. Po
niekoľkých dňoch až
týždňoch, keď to dovolí zdravotný stav sa môže pacient vysadzovať a vykonávajú sa ľahké pasívne
cviky. Dochádza
k vývoju zvýšenia svalovej dráždivosti - spascitidy. S klasickou masážou sa môže začať po
niekoľkých dňoch pri
ďalšom zlepšení sa môže skúšať stoj a chôdza z dopomocou. Na konci sa nacvičujú jemné pohyby
rúk pri poškodení
reči sa nacvičuje reč. Často ostávajú trvalé následky. Pacient je odkázaný na opateru druhou
osobou. Našou
snahou je zabezpečiť čo najväčšiu samostatnosť pacienta. K rizikovým faktorom patrí: vysoký tlak,
tučnota,
cukrovka, nedostatok fyzickej záťaže a stres.

Komplikácie pri masáži

Najčastejšou komplikáciu je kolaps - mdloba. Dochádza k odkrveniu mozgu a k pocitu nevoľnosti.
Vzniká napríklad pri
bolesti, pri dlhšom státí, pri pobyte v horúcej miestnosti. Pacient cíti hučanie v ušiach, udáva
točenie hlavy,
nutkanie na zvracanie a celkovú slabosť. Niekedy môže až odpadnúť do bezvedomia. Pacienta
položíme do vodorovnej
polohy, nohy mu zdvihneme vyššie ako hlavu. Uvolníme mu golier, zabezpečíme vetranie. Na čelo
mu môžeme dať
studený obklad. Môže sa pomerať tlak a pulz. Po niekoľkých minútach sa pacient preberie a cíti sa
lepšie. Keď sa
stav nelepší, zavoláme lekársku pomoc
 Definícia: ł

Masáž je sústava masážnych hmatov, ktoré vykonáva masér na tele pacienta pre liečebný účinok.

Rozdelenie masáži

A, masáž ručná
B, masáž prístrojová
C, masáž kombinovaná

Rozdelenie ručnej masáže

A, masáž klasická
B, masáž reflexná
C, masáž športová
D, masáž kozmetická
a nepriamo tu patrí masáž lymfatických ciest = lymfodrenáž

Dejiny masáže
Masáž ako liečebný prostriedok poznali už staroveké národy Egypťania, Gréci a Rimania.
Rozvíjala sa aj v arabskej medicíne. Na inom základe bola masáž v Číne a Indii. Do strednej
Európy sa masáž dostala zo severských štátov, Švédska masáž. Zaslúžil sa o to
Chlumsky. Základnú učebnicu masáže zostavil Žaloudek
. Na Slovensku sú tri hlavné strediská výučby masáže: Levoča, Banská Bystrica a Modra.
O výučbu masáže v Levoči sa zaslúžil primár Rosina. Novú učebnicu masáže zostavila pani
Plačková.

Účinky masáže
a, miestny účinok
b, vzdialený účinok
c, celkový účinok masáže

Miestny účinok
• V oblasti kože sa odstraňujú zrohovatelé vrstvy pokožky.
• Zlepšuje sa činnosť potných a mazových žliaz.
• Normalizuje sa napätie kože.
• Zlepšuje sa činnosť tepien, ktoré sa rozširujú.
• Zlepšuje sa funkcia žíl a miazgových ciev.
• Zlepšuje sa prekrvenie tkanív.
• Priteká viacej kyslíka a krvného cukru glukózy.
• Odteká oxid uhličitý a kyselina mliečna..
• Zlepšuje sa látková premena.
• V svalstve sa normalizuje svalové napätie.
• Rozrušujú sa zrazy v tkanivách.
• Zlepšením pohyblivosti a svalovej výživy sa potláča bolesť.
• Masážou pripravujeme telo na liečebnú telesnú výchovu.

Vzdialené účinky
Vyvolávajú sa reflexne cez nervové spoje. Prejavujú sa zmenou prekrvenia a zlepšením činnosti
vnútorných orgánov a
hlboko uložených tkanív.

Celkové účinky
Do nich sa zapája kostro-svalový nervový systém, útrobný – vegetatívny systém, žľazy z
vnútorným vylučovaním. –
hormonálny systém. Ďalšiu činnosť riadi centrálny nervový systém – mozog. Jeho činnosť je
ovplyvňovaná
psychikou. Po dobre vykonanej masáže je pacient uvoľnený, cíti sa uvoľnene a chce sa mu spať. Pri
zlej vykonanej
masáže je to opačne.
Na celkovú masáž prichádza pacient po kúpeli nahý zabalený do plachty. Pri čiastočnej masáži
treba umyť /
odhaliť masírovanú oblasť. Treba uvoľniť tesné časti v blízkosti, aby dobre odtekala krv a miazga.
Poloha pri
masáži má umožniť čo najväčšie uvoľnenie svalstva. V sede sa vykonáva masáž hlavy, šije a pliec,
prípadne aj
horných končatín. V ľahu sa masírujú dolné končatiny, chrbát, brucho, hrudník a horné končatiny.
Môže sa aj
tvár. V sede sa môže vykonávať čiastočná masáž v oblasti kolena, predkolenia a nohy. Vtedy si
masér oprie nohu
masírovaného
o svoje koleno

Stavy vhodné na masáž:

a, ochorenia pohybového aparátu – ochorenia chrbtice s poškodením a bez poškodenia platničky,
poruchy funkcie
chrbtice – blokády; zápalové ochorenia chrbtice a kĺbov – reumatické; ochorenia kĺbov z
opotrebovania –
degeneratívne , artrózy; ochorenia šliach a úponov – tenisový lakeť; poruchy držania chrbtice –
skolióza a
kyfóza; ploché nohy; poškodenia šliach na dolných končatinách;

b, pooperačné a poúrazové stavy – chirurgia, ortopédia. Patrí tu aj tvorba jaziev po úrazoch a po

páleninách

c, neurologické ochorenia – pri poškodení mozgu najčastejšie pri cievnej mozgovej príhode –
porážke vzniká
ochrnutie protiľahlej polovice tela a tváre – hemiparéza. Pri pravostrannom ochrnutí je aj porucha
reči. Pri
ľavostrannom ochrnutí je porucha orientácie. Pri poškodení miechy vznikne ochrnutie pod
poškodením, buď dolných
končatín – paraparéza alebo všetkých štyroch končatín – quadruparéza. Sú poškodené aj zvierače
moču a stolice.
Pri poškodení vonkajších nervov – periférna obrna.

d, vnútorné ochorenia – sú to zmeny na hrudnom koši pri ochorení dýchacích orgánov – astma. U
dlhodobo ležiacich
pacientov je klasická masáž brucha pri chronickej zápche.

e, stavy dlhodobého znehybnenia – celkového a miestneho – sadra.

Kontraindikácie
a, z celkového stavu
b, z miestneho nálezu.
a, z celkového nálezu

- Náhle horučnaté ochorenia, hnisavé ochorenia kože, rôzne zápalové kožné zmeny, bezprostredne
po hlavných
jedlách (po 90 – 120 minútach), ťažké formy kornatenia tepien – artérioskleróza, odvápenia kosti –
osteoporóza,
krvácavé stavy – vrodené a získané,
b, z miestneho nálezu
- v oblasti brucha – zápal vnútrobrušných orgánov, pri zväčšení orgánov najmä pečeni a slezine, pri
herniach – kíla
– pruh, pri nezhubných nádoroch nemasírujeme nad miestom nádoru, pri zhubných nemasírujeme
vôbec, u žien
nemasírujeme brucho pri vnútorných zápaloch, v tehotenstve a 2 mesiace po pôrode a tiež pri
menštruácii.

Poradie hmatov KM

1.TRENIE
2.VYTIERANIE
3.ROZTIERANIE
4.HNETENIE
5.TEPANIE
6.CHVENIE

Masážna zostava – CHRBÁT

Trenie:
-celými plochami rúk, obidvoma rukami (obťahovacím spôsobom)

Vytieranie, roztieranie:
-vytieranie tenarom, špirálky v oblasti lopatiek, vytieranie bočnej strany chrbta, medzistavcové a
medzirebrové priestory (palcami a hánkami prstov), hobľovanie, pozdĺžny hrebeňový hmat
Hnetenie:
-vlnovité hnetenie a pretláčanie

Tepanie:
-vejárovité tepanie, hrsťami, dlaňami, päsťami, hrubé naklepkávanie chrtice, sekanie
Chvenie:
-chvene dlaňou, dlaňami, vidličkou

Masážna zostava – ŠIJA A PLECIA

Trenie:
-celými plochami rúk
Vytieranie, roztieranie
-vidličkou, krúživé vytieranie, malíčkovou stranou dlane, palcami(medzistavcové priestory),
špirálkami (nadhrebeňové svaly)

Hnetenie:
-vlnovité, krúživé hnetenie

Tepanie:
-vejárovité, hrsťami, dlaňami, päsťami, šklbanie, zmetanie

Chvenie:
- celou plochou ruky, vidličkou

Reflexná masáž

História reflexnej masáže

História reflexnej masáže siaha do konca 19. storočia a za jej zakladateľa môžeme smelo pokladať
pána Henryho Heada (rok 1898). Začiatkom 20. storočia sa pokúsil CORNELIUS masážou v
miestach kožných prejavov o liečebný zásah v inervačne spätom orgáne. V roku 1909 popísal tzv.
nervové body. Pre masáže používal hlavne trenie a chvenie. BARCZEWSKI v roku 1911
publikoval príručku o reflexnej masáži a v roku 1917 odporúčal podobnú masáž i holandský lekár
van VEEN.
Reflexná masáž je manuálny liečebný zásah na povrchu tela, aplikovaný na miestach druhotných,
onemocnením reflexne vyvolaných zmien.
V neskoršom období rôzni autori nachádzali reflexné zmeny i vo svaloch, menej rozsiahle ako na
koži a v podkoží (myogelózy t.č. trigerpointy), ktoré boli menšie ako Headove zóny. Mnohí z nich
(Kohlrausch) odporúčali odstraňovať takéto zmeny jemným hnetením a ľahkými úkony
nárazovými.
Do liečby reumatických a niektorých interných chorôb zaviedli DICKEOVÁ a LEUBEOVÁ svoju
špeciálnu reflexnú masáž vo väzive. Charakteristickým znakom pre túto masáž je dráždenie kože a
podkožia pomaly prechádzajúcim a rôzne hlboko do kože zatlačeným prstom.
V polovičke 20. storočia po dlhodobých praktických skúsenostiach vypracovali GLASER a
DALICHO systém segmentových masáží. Ovplyvňujú ňou nielen kožu a podkožie, ale aj fascie,
väzivo a periost. Spôsob, postup i sled hmatov masáže podľa Gläslera a Dalicha má svoj presne
vymedzený systém.

Definícia reflexnej masáže:

Je to masáž, ktorá pôsobením na povrch tela ovplyvňuje aj činnosť vnútorných orgánov, celkovú
reakciu organizmu.
hlavný účinok je spôsobený cez reflexné oblúky a cez nervové spoje(synapsy).
RM vznikla na začiatku 20. storočia. Je rozvoj súvisí s pokrokom hlavne v náuke o nervovom
systéme.
K hlavným zakladateľom výuky RM patril Head. On vypracoval vedu o
kožných zónach a miešnych segmentoch. Postupne s rozvojom medicíny sa rozvíjala náuka o
väzivovej masáži, o
periostálnej masáži a segmentovej masáži. Všetky tieto druhy môžeme zhrnúť pod pojem reflexná
masáž. Pri RM
pôsobíme na povrch tela v mieste určitých reflexných zmien. Tie vznikajú pri poškodení
vnútorného orgánu. Pôsobením na
druhotné zmeny na povrchu tela ovplyvňujeme a regulujeme činnosť vnútorných orgánov.
Prenášanie RZ(reflexných
zmien) na povrch tela nie je celkom presné, ale približné. RZ na povrchu tela sa môžu nachádzať na
koži , v podkožnom
väzive, na fascii, v svalstve a na okostnici. K nim sa pridružujú aj pohybové zmeny v oblasti
chrbtice.

Podklady reflexného pôsobenia

Reflexné deje prebiehajú cez nervový systém, hormonálny systém
a pomocou miestnych tkanivových hormónov. Celú reguláciu organizmu riadi CNS. Nervový
systém delíme na
kostro-svalový NS a
útrobný(vegetatívny) NS.
Vegetatívny NS riadi činnosť vnútorných orgánov, spája činnosť kostry a svalstva s prácou
vnútorných orgánov.
Ovplyvňuje aj hormonálny NS. Vegetatívny NS delíme na 2 veľké časti:
- Budivý - sympatikus - prenášačom je adrenalín
- Tlmivý - parasympatikus - prenášačom je acetylcholín. Obidva systémy musia byť v rovnováhe.
Pri stálom dráždení jedného z nich vzniká ochorenie.

Stavba sympatika
nachádza sa v oblasti Th1. L3 vytvára uzliny, ktoré sú spolu spojené do jedného kmeňa. Tento
reťazec sa nachádza
okolo chrbtice a krátkym ramenom je spojený s miechou dlhým ramenom vytvára rôznu sieťovinu
okolo vnútorných
orgánov a ciev. Parasympatikus vytvára vlákna v oblasti priebehu, oblasti hlavových a panvových
nervov, má teda
hlavovú a panvovú časť. Hrudná brušná dutina je zásobená X. hlavovým nervom (blud nerv nervus
vagus) vytvára samostatne
uzliny blízkosti jednotlivých orgánov. Tieto uzliny sa nazývajú plexi. Dlhým ramenom sú spojene s
miechou a s
predbiehajúcimi nervami. Krátkym ramenom s riadiacim orgánom. Pri jednotlivých orgánoch sa
jednotlivé systémy
navzájom funkčne spájajú . Účinky sympatika a parasympatika sú protichodné a navzájom sa
dopĺňajú. Sympatikus
je spojenie na ohrozenie (stres). Pre vegetatívny nervový systém je atypické: dobra reakcia na lieky
a hormóny. Je
tam menšia reakcia šírenia vzruchov reaguje pomalšie. Priamo reaguje na psychické po dráždenie
hlavne na
strach. Za normálnych okolnosti sú oba systémy v rovnováhe keď pretrvá dráždenie sympatikum
( stres) môže dôjsť až ochoreniu
hovoríme chorobách vyvolaných stresov alebo o psychosomatických ochoreniach napríklad vysoký
krvný tlak,
cukrovka, ochorenie srdca, kožné a pod. Na začiatku hovoríme o funkčných ochoreniach. Neskôr
dochádza k priamemu ochoreniu
orgánu. Tieto ochorenia sa vyskytujú čo raz častejšie a hovoríme o civilizačných ochoreniach.

Reflexné prejavy
Skoro celé telo je zásobené nervami. Regulácia je prispôsobená tak že určitá časť miechy riadi
pomocou nervov
určitú časť tela hovoríme o miešnych segmentoch. Majú určité pásovité usporiadanie. Segmentálne
usporiadanie sa
najlepšie prejavuje na koži pri ochorený vnútorného orgánu sa bolesť prenáša hlavne do oblasti
segmentu a tam
vznikajú najčastejšie zmeny. Vzájomný kontakt medzi jednotlivými časťami segmentu zabezpečujú
reflexi.
Poznáme útrobnokožný a útrobnosvalový reflex. Orgány sa vzájomne oplyvňujú útrobo-útrobnými
reflexmi. Na druhej strane sú
aj reflexy kožnoútrobne kožnoorgánové. Nimi môžeme ovplyvniť určitú vnútornú činnosť.

Okrsky nervového zásobenia

Nervové zásobenie telesných tkanív začína v určitom úseku - segmentu. V ľudskom tele teda
môžeme vymedziť oblasti s rovnakou nervovou inerváciou. Do periferných oblastí prichádzajú
vlákna od viacerých nervov vzájomne prepletených - vznikajú tak koreňové okrsky, ktoré tvorí na
povrchu tela rôzne široké pásy - DERMATOMY (na koži). Určenie koreňových okrskov je dané
predovšetkým klinickým pozorovaním pri rôznych poruchách a je stále predmetom bádania a
výskumu. Rovnako ako koža a svaly, u ktorých môžeme určiť myotomy (vo svale), takisto i tkanivá
vnútorných orgánov sú zásobené z určitého miešného koreňa. Existujú preto i podobné koreňové
okrsky v útrobách - enterotomy (vo vnútornom orgáne).
Ako už bolo spomenuté, bol to Head, ktorý poukázal na segmentové spojenie vnútorných orgánov s
povrchom tela. Podľa Heada prislúcha ku každému vnútornému orgánu určitá kožná oblasť. Toto
miesto sa pri ochorení príslušného vnútorného orgánu prejavuje zvýšenou citlivosťou. Vedenie
vzruchu vyvolaného podráždením vo vnútornom orgáne zabezpečujú vo smere k povrchu tela
senzitívne vlákna sympatiku, parasympatiku a nerv bránicový (n.

Phrenicus).

Kožné okrsky rozlišujeme podľa výstupu nervov na:

8 krčných alebo cervikálnych segmentov (C1 - C8)
12 hrudníkových alebo torakálnych segmentov (Th1 - Th12)
5 bedrových alebo lumbálnych segmentov (L1 - L5)
5 krížových alebo sakrálnych segmentov (S1 - S5)

Schéma podľa Hansena.

Spojenie vnútorných orgánov s povrchom tela.
Opisuje vyžarovanie bolesti a vznik reflexných zmien pri ochorený vnútorný orgánov. Pri
nepárovom orgáne sú
zmeny na jednej polovici tela.
Srdce- aorta Th1 - Th8 na ľavo
Pľúca a priedušky Th3- Th9 obojstranné.
Žalúdok Th5- Th9 v ľavo
Dvanastornik, pečeň, žlčník Th6- Th10 v pravo
Slepé črevo zostupná časť hrubého čreva Th10- L1 v pravo
Priečna časť a zostup časť hrubého čreva Th11- Th12 v ľavo
Esovitá kľučka a konečník L1- L2 v ľavo
Obličky močovody a močový mechúr Th10- S3 obojstranné
Pohlavne orgány ako celok Th11- S3 obojstranné

Na trupe sú jednotlivé miešne segmenty pásovité. Pre orientáciu segmenTh5 prebieha vo výške
prsných bradaviek
Th11 oblasti pupka. Segmenty S1- S2 vyžarujú na zadnú plochu dolných končatín S3-S5 sa
nachádza okolo zvieračov.
Delenie podľa Hansenovej schémy je približne niektoré segmenty sa môžu posúvať vyššie alebo
nižšie. Miesta s
maximálnym výskytom reflexných zmien sa nazývajú maximálne body až maximálne oblasti.

Význam reflexných zmien

RZ sú prejavom vnútorného ochorenia. Niekedy však po vyliečení orgánu reflexné zmeny
pretrvávajú a udržujú
ochorenia. Dôležité je tieto reflexné zmeny potlačiť, aby sme preťali zlý reflexný vzťah. Pôsobíme
hlavne cez
kožno-útrobný a svalovo-útrobný reflex.
 Indikácie a kontraindikácie reflexnej masáže

Indikácie
1. funkčné a chronické organické ochorenia vnútorných orgánov.
2. Poruchy prekrvenia hlavne na dolných končatinách
3. Funkčne, degenerativne a niektoré chronické reumatické ochorenia chrbtice a kĺbov
4. Poúrazové a pooperačne stavy (ide o následky v štádiu doliečovania)
5. Vegetatívne a hormonálne poruchy regulácie napríklad meno pauza často sa prejavuje návalmi
tepla, potením,
búšením srdca, závratmi, rôzne tipy depresie, keď je RM indikovaná treba ňou začať čím skôr. Po
dlhšom čakaní
dochádza šíreniu RZ (reťazenie) po ústupe RZ treba RM ukončiť, môže dôjsť ku zhoršeniu stavu.
Naopak keď
neodstránime všetky RZ ochorenie sa môže obnoviť. Dávkovanie RM je individuálne najčastejšie
sa robí dvakrát
týždenne alebo obdeň. Stačí 5 – 7krát, ale väčšinou menej.

Kontraindikácie reflexnej masáže

1. Akútne zápaly a stavy, ktoré vyžadujú absolútny kľud na lôžku(appendicitída, cholecistitída,
čerstvý
infarkt, výrazné náhle bolesti chrbtice). RM nepodávame pri horúčnatých a infektných ochoreniach.
Nepodávame aj
pri zápaloch kože a hnisavých ochoreniach kože. Masáž sa nevykonáva v oblasti nádorov a u
zhubných nádorov
vôbec. Zostava panvová sa nevykonáva pri tehotenstve a pri menštruácii. Uvoľnovanie hrudníka sa
nevykonáva po
operáciách rebier, pri poškodení pľúc s vytvorením vzduchu v hrudnej dutine(pneumothorax).
Podobne aj u
závažnejších ochorení srdca. Pozor treba dávať pri zápalovom ochorení chrbtice, pri ktorej tuhnú
kĺby v oblasti
chrbtice(Bechtereova choroba).
 Dávkovanie reflexnej masáže
RM vykonávame najčastejšie každý druhý deň alebo 2x do týždňa. Pred masážou robíme
diagnostickú časť, kde si
overujeme reflexné zmeny. Najčastejšie sa RM vykonáva 5x (závisí to od výskytu RZ a od reakcie
pacienta). Keď RM
neodstránime všetky reflexné zmeny, môžu sa opätovne objaviť pôvodné orgánové ťažkosti. Keď
prevádzame RM aj po
odstránení RZ, zdravotný stav sa tiež môže zhoršiť.

Presuny reflexov
Pri vykonávaní RM sa môžu vzdialených orgánoch a tkanivách vytvoriť nové obtiaže. Niekedy
nemôžeme nájsť súvis so
základným ochorením. Vznikajú nedokonalým dávkovaním masáže. Určitými hmatmi na
vzdialenom mieste môžeme tieto
prejavy potlačiť. Hovoríme o presune reflexov, napr. pri masáži vedľa 3. – 4. driekového stavca sa
môžu vyvolať
bolesti, ktoré vyžarujú do DK. Ťažkosti vymiznú po masáži medzi veľkým trochanterom a sedacím
hrboľom na tej
istej strane. V oblasti prednej plochy hrudníka môžu vzniknúť bolesti pri masáži medzi okrajmi
lopatky a
chrbtice vľavo. Môžeme ich potlačiť prepracovaním ľavej prednej polovice hrudníka a trením okolo
ľavého
rebrového oblúka. V oblasti šije sa môže vyprovokovať bolesť hlavy, závrate až mdloby. Ťažkosti
môžeme utlmiť
plochým výterom cez viečka a v priebehu čelového svalu.

Reflexné techniky
RM je namáhavá a časovo náročná. Pri nej sa odstráňujú všetky reflexné zmeny v masírovanej
oblasti. Vyvinuli sa
techniky, ktorými sa pôsobí na hlavné základné reflexné zmeny. Ich ovplyvnením postupne
dochádza aj utlmeniu
ostatných RZ. Tieto zmeny sa nachádzajú v určitých spúšťových oblastiach – kľúčové zmeny.
Môžeme pôsobiť na
kožu, podkožie a fasciu, na svala na jazvu.Väčšinou ich vykonávajú lekáry.
Pôsobenie na kožu – naťahovanie kože. RZ na koži sa prejaví tuhosťou kože a bolestivosťou.
Hranami oboch rúk
kožu naťahujeme. Po určitej dobe vzniká odpor. Nepovoľujeme v ťahu a držíme dosiahnutú
hranicu. Po určitej dobe
(asi 10 sekúnd) napätie v koži povolí, koža sa ďalej natiahne a pacient udáva úľavu.
Posun fascie – je to väzivový obal svalu. Pri bolesti alebo pri pôsobení chladu sa stiahne a stlačí
sval,
vznikajú bolesti. Pacient udáva celkové stuhnutie. Uvoľňovanie fascie sa podobá posunu riasy pri
vyšetrovaní.
Prstami posúvame riasu kože a podkožia. V mieste RZ vzniká bolesť, riasa sa ďalej neposúva.
Držíme predpätie(asi
10 sekúnd), tuhosť riasy sa povolí a pohyb sa obnoví.
Ponapäťové uvoľnenie svalstva (PIR – post izometrická relaxácia) – bolestivý stiahnutý sval
napneme proti
odporu. Odpor trvá asi 10 sekúnd. Po 10 s sa tuhosť zmierni a sval sa predĺži. Sval sa lepšie napína
pri nádychu
a uvoľňuje pri výdychu. Napätie zlepšuje pohlad smerom nahor a uvoľnenie smerom nadol.

Technika reflexnej masáže

Vykonáva sa len na lekársky predpis. Vykonávajú ju maséri najmenej so stredoškolským
vzdelaním. Reflexná masáž sa
vykonáva na sucho bez použitia masážneho prostriedku. Hmaty sú prevádzané pomaly, aby neunikli
reflexné zmeny.
Pacient je v takej polohe, ktorá umožňuje čo najväčšie uvoľnenie svalstva.

Vyhladávanie reflexných zmien

Vykonáva sa zrakom (viditeľné zmeny) a vyšetrenie po hmatom a vyšetrenie pomocou prístroja.

A, Vyšetrenie zrakom
Pacient leží na bruchu a je dobre osvetlený. Sledujeme farbu kože, lesk kože, vlhkosť kože a cievnu
kresbu.
Dôležitá je aj rohová vrstva kože. Sledujeme profil povrchu – vklesliny alebo výčnelky. Sledujeme
svalové
atrofie, kostné zmeny, povrchové zmeny hlavne na chrbtici.

Vyšetrenie pohmatom
Môžeme vyšetrovať kožu, podkožie a svalstvo. Najprv robíme vyšetrenie bruškami prstov – jemná
povrchová palpácia.
Vyvíjame len jemný tlak, prsty sú zľahka ohnuté. Zvýšené napätie sa prejavuje ako mäkký odpor,
ktorý sa dá
prirovnať k molitánu. Ďalšie zmeny vyhľadávame diagnostickým hmatom, kedy vytvárame kožnú
riasu. Pod prstom
cítime hladký posun po spodine. V mieste reflexnej zmeny sa kĺzanie zastavuje. Pod prstami cítime
zreteľný
odpor. Je to pocit drsnej spodiny. Pacient udáva pocit bolesti alebo škrábania. Keď nechávame
pôsobiť tlak
prstov, môže sa podkožie od spodiny uvoľniť a možno počuť slabé mľasknutie.Posun riasy sa môže
uvoľniť. RZ
môžeme vyšetriť prehmatávaním medzi palcom a ukazovákom. V mieste reflexnej zmeny sa
prehmatanie nepodarí a u
ťažších prípadcov sa riasa ani nevytvorí. Po uvoľnení RZ sa pacientovi uľaví. RZ sa nevytvárajú
rovnako v celom
segmente. Na trupe je najviac RZ. Okolo chrbtice v nadlopatkovej oblasti a v oblasti spojenia CTh
prechodu a
ThL prechodu, na šiji, v oblasti spojenia s lebkou, v oblasti panvy(SI spojenia - trochantery), v
oblasti panvy
z predu (Lonové spony a triesla).
 C, Vyšetrenie prístrojom
Pomocou citlivých prístrojov sledujeme kožnú teplotu, potivosť, elektrický odpor a pod. Vyšetrujú
sa pomocou sondy.
Najznámejšie je zisťovanie povrchovej kožnej teploty – termometria. Rozdielna teplota sa znázorní
rôznou farbou.
Zisťujú sa hlavne zmeny prekrvenia, napr. pri ochorení ciev DK. Tieto postupy sa používajú aj na
rýchlu
diagnostiku určitých ochorení. Sledovanie reakcii tela na záťaž sa využíva aj v kriminalistike –
detektor lží.
Zistené reflexné zmeny a ich veľkosť sa dajú zaznamenať do rôznych máp.

Reflexné zmeny vo svalstve

Vykonávame väčší tlak pri vyšetrovaní, viac do hĺbky. Tlak však nesmie byť veľmi silný, lebo sa
sval stiahne. V
svalstve môžeme zistiť RZ, ktoré majú najčastejší tvar tušky niekoľko centimetrov. Zmeny bývajú
bolestivé a pod
našim prstom neuhýbajú. V svalstve sú aj degeneratívne zmeny, tzv. myogelózy. Sú menej citlivé
ako reflexné
zmeny a pod prstom uhýbajú. RZ môžeme hladať aj na okostnici – periost. Ich vyhľadávanie je
však veľmi ťažké a
nie stále sa nájdu. Popisujú sa ako plytké prehĺbeniny na rebrových oblúkoch. Býva to napr. pri
ochorení žlčníka
a pri vredovej chorobe. Vyšetrované miesta je potrebné stále porovnať s druhou stranou
nepostihnutou. Pýtame sa
pacienta na jeho pocity. Pohmatové zmeny začíname zisťovať pri chrbtici, a to od krížovej kosti k
šiji, ale
neskôr viac do strán a na vonkajšie časti. K menej používaným vyšetreniam patrí zisťovanie
dotykovej citlivosti
a cievnych javov. Dotykovú citlivosť zisťujeme vatou alebo neostrím predmetom. Pri podráždením
tupým hrotom
sledujeme cievnu reakciu – červená, biela.

Javy vyvolané masážou

Po RM sa môžu prejaviť určite vegetatívne reakcie. Normálnym alebo žiaducim patri výrazné
potenie. Pozoruje sa pocit
príjemného uvoľnenia, ktorý asi za 2hod prejde do pocitu silnej únavy. Je spavosť na ktorú
nadväzuje spánok.
Spánok je krátkodobí a pacient je svieži. Pri prechádzaní nad RZ udáva pacient pocit porezania
alebo trenia.V
priebehu prvých masáži sa môžu objaviť aj nepriaznivé reakcie. 1. Iritácie – vydráždenie – vznikajú
počas masáže alebo tesne po skončení masáží. Je to pocit škrabania alebo
svrbenia na povrchu tela. V oblasti vnútorných orgánov môže byť bušenie srdca, skrátenie dychu,
bolesti brucha,
nutkanie na močenie a pod.
2. Chybné reakcie – vznikajú hodinu až 2 hodiny po masáži. Na povrchu je to silné štípanie a
pálenie. V oblasti
vnútorných orgánovsú silné prejavy, pripomýnajúce ochorenie, napr. bolesti na hrudníku, bolesti
žalúdka alebo
močového mechúra. Na tieto pocity sa treba pacienta spýtať. Už pri prvej masáži mu vysvetlíme, že
taká reakcia
môže byť, že je dočasná a mala by ustúpiť.Keď sú tieto reakcie výrazne a nepríjemné, často sa
opakujú, odošleme
pacienta na kontrolné vyšetrenie lekárovi.

Športová masáž
Vykonáva sa u zdravých ľudí s mohutným svalstvom. Svalstvo sa vyvíja v závislosti od druhu
športu. Pri ŠM sa
vyberajú vhodné hmaty z klasickej masáže. Nevykonáva sa v zostavách. Hmaty nemusia byť
zostavené za sebou.
Nemusí sa dodržať predpísaný čas. Športová masáž je menej náročná ako klasická. Prispôsobuje sa
druhu športu a
typu športovca. ŠM vykonávajú športový maséri, športovci navzájom medzi sebou, alebo aj sami na
sebe. Podľa
cieľa masáže rozoznávame:
a, prípravnú = tréningovú masáž – je dlhodobá a prevádza sa počas prípravy športovca.
b, kondičná = v pretekovom období – udržiavacia, ktorá má skôr dráždivý charakter. Je tiež
dlhodobá.
c, tesne pred športovým výkonom = pohotovostná masáž – má skôr dráždivý účinok.
d, po športovom výkone = masáž odstraňujúca únavu – má skôr relaxačný účinok.
V období regenerácie sa kombinuje ľahká masáž s prostriedkami fyzikálnej liečby.

Vplyv dlhodobej záťaže na organizmus

Primeraná dlhodobá záťaž má priaznivý vplyv na organizmus. V oblasti srdca dochádza k zlepšeniu
sily srdcovej
svaloviny. Pri jednom vzťahu srdce dodáva do obehu viac krvi. Spomaľuje sa pulz. Krvný tlak je
nižší a pri
veľkej námahe pomaly stúpa. Pľúca zlepšujú svoj výkon (vitálna kapacita). V krvi sa zvyšuje počet
červených
krviniek. Krv viaže viacej kyslíka. Obličky zlepšujú vylučovanie odpadových látok. Zlepšuje sa
celková látková
premena. Zlepšuje sa nervosvalová súhra a obratnosť. Kosti sú pevnejšie na tlak a pružnejšie na
ohnutie. Svaly
sú mohutnejšie a rýchlejšie sa sťahujú. Kĺby sú pevnejšie a sú chránené mohutnými svalmi.
Najzraniteľnejšie u
športovca sú kĺby a úpony šliach.

Pri nesprávnej záťaži dochádza k poškodeniu pohybového aparátu(úrazy, pretrénovanosť, bolestivé

úpony), ale sa
poškodzujú aj orgány hlavne srdcovocievny systém.

Doping
Je to umelé povzbudzovanie organizmu na zvýšenie výkonu. Potláčajú sa obranné mechanizmy a
môže dôjsť k poškodeniu
organizmu. Najčastejšie je poškodenie srdcovocievneho systému, ktoré sa môže prejaviť aj náhlou
smrťou.
Nedovolené dopingové látky delíme na 2 skupiny:
a, dlhodobo používané látky – podávajú sa dlhú dobu, slúžia na zvýšenie svalovej hmoty.
Najznámejšie sú umelé
hormonálne látky – steroidy. Pri dlhom užívaní majú nežiaduci vplyv, hlavne na kosti a hormonálny
systém. Viac
sú škodlivé u žien.
b, tesne pred športovým výkonom sa dávajú krátkodobo pôsobiace látky. K najznámejším patrí
efedrín a jemu príbuzné
látky. Rozširujú priedušky, zlepšujú dýchanie. Môže však dôjsť k vyčerpaniu a poškodeniu
organizmu.
K pomocným prostriedkom, ktoré sú bezpečné a nezvyšujú riziko ochorenia patrí napr.: Iontový
nápoj, vitamínové
látky, energetické nápoje a pod. Dôležitý je správny prísun glukózy v potrave a pitný režim. Hlavne
u
vytrvalostných športovcov. Po športovom výkone je dôležitá regenerácia – oddych. Pri nedostatku
oddychu môže
dôjsť k pretrénovanosti. Nastáva únava a objavuje sa nechuť k činnosti. Postupne klesá výkon.
Záťaž sa musí
znížiť a postupne sa zase zvyšujú tréningové dávky. Nevhodný tréning a rýchla únava môže
spôsobiť viacej
úrazov.

Kombinácie masáže s fyzikálnou liečbou

Masáž sa málokedy dáva samostatne. Fyzikálna liečba zlepšuje výsledky masáže. Veľmi často sa
kombinuje KM s
podávaním tepla vo forme parafínu, solux alebo nahriata vlnená látka. na potlačenie bolesti sa KM
kombinuje z
Diadynamikom, LP prúdy, ultrazvukom a magnetoliečbou. Možno kombinovať KM s liečbou
laserom a s bioptronovou
lampou. Vhodnou kombináciou je vodoliečba, hlavne cvičenie v bazéne a vírivka. Nie je vhodná
kombinácia s
podvodnou masážou. Masáž by sa nemala kombinovať s podávaním chladu - kryoterapia. Nemá sa
kombinovať Klasická a
reflexná masáž. Nevhodná je kombinácia KM napríklad s liečbou ultrafialovým svetlom - solárium.
Vhodná je
kombinácia po saunovaní. Veľmi dobre je skombinovať KM s LTV. Masáž uvoľňuje skrátené časti
a prekrvuje oslabené
svalstvo. KM sa podáva pred LTV ale môže aj po

Masáže
Masáž – druhy, indikácie a kontraindikácie

- masáž je činnosť, pri ktorej pôsobíme na povrch tela

- jej cieľom je priaznivo ovplyvniť zmeny vyvolané chorobou alebo námahou, posilniť zdravie,
zvýšiť celkovú odolnosť organizmu

- dotyk a masáže patria medzi najstaršie liečebné metódy , pretože sa dajú jednoducho a
bezprostredne aplikovať

- používajú sa aj pri príprave na telesný čo športový výkon alebo ako prostriedok na osvieženie a
odstránenie únavy

Masáž – gr. massó, massein – stláčať, hnietiť

- je metóda fyzikálnej terapie , pri ktorej pôsobia na organizmus mechanické podnety

- využíva sa pri udržiavaní a podpore zdravia , liečbe ochorení a patologických stavov a pri
obnovovaní stratených schopností a funkcií

- zaraďujeme ju do mechanoterapie

Klasická masáž – je sústava masážnych hmatov, ktoré vykonáva masér na tele pacienta ( koži,
podkožných fasciách, svaloch)

- dosiahnutie preventívneho a liečebného účinku si vyžaduje aplikáciu niekoľkých masáži po sebe v

jednej kúre

- podľa spôsobu aplikácie mechanických podnetov rozlišujeme :

a) manuálna masáž

b) prístrojová masáž

c) kombinovaná masáž

- podľa liečebných účinkov rozdeľujeme manuálnu masáž na:

a) klasická masáž

b) reflexná masáž

c) manuálna lymfodrenáž
- podľa rozsahu aplikácie rozlišujeme:

a) lokálna masáž

b) celková masáž – môže byť podľa spôsobu vykonávania dvojaká:

1. vzostupná – vykonáva sa v poradí DK – zadná plocha, chrbát, DK – predná plocha, brucho,

hrudník, HK, šija, plecia, hlava , tvár

2. zostupná – hlava, HK, hrudník, brucho, DK – predná plocha, šija, plecia, chrbát, DK – zadná
plocha

- podľa požadovaného účinku môže byť masáž:

a) upokojujúca

b) povzbudzujúca, dráždivá

Účinky masáže na organizmus môžu byť:

a) priame – vyvolávajú fyzikálne a biochemické zmeny v tkanivách

b) nepriame – sú sprostredkované nervovým a endokrinným systémom

Priame účinky sa prejavujú:

- zvýšením prekrvenia

- zlepšením vstrebávania edémov, výpotkov, krvných výronov

- zrýchleným odstraňovaním látok vyvolávajúcich únavu

- zlepšením výživy

- zlepšením toku miazgy ( lymfy)

- zlepšením svalovej činnosti

- zvýšením alebo znížením svalového tonusu

- rozrušením zrastov v tkanivách

- urýchleným odstraňovaním povrchových zrohovatených vrstiev na koži

- zvýšením sekrécie potných žliaz a normalizáciou napätia kože

Výsledkom týchto zmien je zlepšenie činnosti tkanív a zníženie bolestivosti. Dráždením svalových
nervových zakončení – proprioreceptorov sa zlepšuje výživa svalov.
Nepriame účinky sa prejavujú týmito zmenami:

- zlepšením prietoku krvi na periférii na základe miestneho účinku

- urýchlením toku žilovej krvi a teda priaznivým účinkom na činnosť srdca

- zvýšeným prekrvením telových orgánov

- zlepšením výmeny CO2 O2 v pľúcach, pri vnútornom dýchaní a v termoregulačných procesoch

Celkové účinky

- dráždenie nervových zakončení a vznik biologicky aktívnych látok ( amínov) má aj celkové

účinky

- prejavujú sa zmenou vegetatívnej rovnováhy, zrýchlením látkovej premeny a činnosti žliaz s

vnútornou sekréciou

- masáž má celkový upokojujúci a povzbudzujúci účinok na telesnú výkonnosť a ovplyvňuje stav

CNS, ktorý spätne pôsobí na periférne orgány a ich funkciu

Indikácie a kontraindikácie klasickej masáže

Indikácie:

· Ochorenia pohybového systému

- subakútne a chronické kĺbové zápalové procesy

- degeneratívne kĺbové poruchy ( osteoartróza )

- vertebrogénne syndrómy - cervikokraniálny, cervikobrachiálny, lumboischialgický syndróm

- degeneratívne kĺbové poruchy chrbtice ( spondylartrózy )

- poruchy medzistavcových platničiek ( spondylózy )

- ochorenia svalového aparátu ( myalgie, atrofie )

- ochorenia šliach a fascií

- ochorenia kĺbových púzdier a väzov

- deformácie chrbtice a chybné držanie tela

- zápalové a degeneratívne reumatické choroby

- chronické reumatické choroby

· Stavy po úrazoch a operáciách na kostiach a kĺboch

- natrhnutie šliach a kĺbových púzdier, tvorba jaziev po popáleninách, pooperačné a poúrazové
stavy

- tieto stavy si často vyžadujú dlhší pokoj na lôžku alebo znehybnenie končatiny

- masáž pomáha odstrániť zvýšené napätie svalov a zabraňuje vzniku kontraktúr, tým sa zlepšuje
prekrvenie svalstva a iných tkanív, pomáha predchádzať aj vzniku preležanín a zápalom žíl na DK,
zároveň podporuje hojivé procesy, vstrebávanie krvných výronov a výpotkov a zabraňuje
sťahovaniu väziva pri hojení rán

· Ochorenia nervového sytému

- poruchy hybnosti ( hemiparézy, hemiplégie, paraplégie )

- stavy po detskej mozgovej obrne

- stavy po roztrúsenej mozgovomiechovej obrne

· Ochorenia tráviaceho systému

- zápcha, pokles žalúdka a čriev, obezita, poruchy metabolizmu

- pri atonickej zápche sa robí silná masáž brucha na podporu peristaltiky hrubého čreva

- pri spastickej zápche sa robí slabá masáž brucha

· Ochorenia dýchacích ciest

- ochorenia dolných DC

- stavy po zápale pľúc

- emfyzém pľúc

- chronický zápal priedušiek

- bronchiálna astma

- stavy po zápale pohrudnice

- stavy po operáciách pľúc

· Stavy dlhodobého znehybnenia, svalová únava

· Rekonvalescencia

Kontraindikácie:

akútne horúčkovité ochoreniainfekčné ochoreniacelková telesná slabosťhnisavé ochorenia kože,

plesne, infekciepokročilá artériosklerózaosteoporózakrvácavé stavyakútne zápalové ochorenia a
zlyhávanie životne dôležitých funkcií

Indikácie a kontraindikácie reflexnej masáže

Indikácie:

Funkčné a chronické ochorenia vnútorných orgánov

a) ochorenia srdca – stenokardie, stavy po infarkte myokardu a myokarditíde, stavy po operáciách

srdca

b) ochorenia dýchacích ciest –chronická tracheobronchitída, spastická bronchitída, asthma

bronchiale, pľúcny emfyzém, stavy po zápale pľúc, stavy po operáciách pľúc

c) ochorenia žalúdka a tenkého čreva – poruchy sekrécie žalúdočných štiav bez organických príčin,
chronická gastritída, vredová choroba žalúdka a dvanástnika, ochabnutie a pokles žalúdka, stavy po
operáciách žalúdka a dvanástnika

d) ochorenia hrubého čreva – zápcha spastického a atonického typu, stavy po operáciách hrubého
čreva

e) ochorenia pečene, žlčových ciest a žlčníka – sťažený pohyb žlče v žlčových cestách,
cholecystolitiáza, stavy po operáciách žlčníka, stavy po vyliečenej infekčnej žltačke

f) ochorenia vylučovacieho sytému – zápalové, degeneratívne, funkčné poruchy – zápal močového

mechúra, zápal prostaty, urolitiáza, inkontinencia moču, stavy po operáciách močových ciest

g) gynekologické ochorenia – dysmenorea, sekundárna amenorea, stavy po gynekologických

operáciách, hypoplázie

h) neurologické ochorenia – neurasténie, vertebrogénne syndrómy, stavy po commotio cerebri

Cievne choroby

- funkčné poruchy prekrvenia

- obliterujúca endarteritída

-artérioskleróza
- zmeny pri dne, diabetes melitus, lymfostáza

Funkčné, degeneratívne a niektoré chronické reuamatické choroby kĺbov a chrbtice

- funkčné poruchy chrbtice

- spondylartritídy

- stavy po diskopatiách

- cervikálna migréna

- cervikokraniálny syndróm, cervikobrachiálny syndróm, lumboischialgický syndróm

- reumatoidná artritída

Pooperačné, poúrazové stavy, vegetatívne a endokrinné dysregulácie

Kontraindikácie:

Absolútne

- akútne zápaly tkanív alebo orgánov, ktoré si vyžadujú chirurgické riešenie

- stavy, ktoré si vyžadujú pokoj na lôžku ( akútna dna, IM, respiračná insuficiencia )

- horúčkové stavy

- infekčné ochorenia

- nádory, akútne zápaly v povrchových tkanivách

Relatívne

- gravidita a menštruácia ( vynechávame panvovú zostavu )

- resekcia rebier, pneumotorax, pokročilé štádia Bechterevovej choroby, ťažké KVS ochorenia.....

Indikácie a kontraindikácie manuálnej lymfodrenáže

Indikácie:

- lymphoedeme praecox

- lymphoedeme tardum

- lymfedém kombinovaný s genetickou chorobou

- postraumatické stavy

- pooperačné stavy

- reumatoidná chronická polyartritída , Bechterevova choroba, koxartróza

- migrenózne bolesti hlavy

- akné

- posttrombotický syndróm

- pozápalové opuchy

Kontraindikácie:

Absolútne

- progresia malígneho nádorového ochorenia s výnimkou paliatívnej terapie

- akútne infekcie ( mykotické, bakteriálne, vírusové )

- dekompenzovaná srdcová insuficiencia

- hnisavé rany

Relatívne

- kompenzovaná srdcová insuficiencia

- chronické štádium asthma bronchiale

- chronická bronchitída

- hypotenzia

- hypertyreóza

Lokálne

- akútne venózne trombózy, tromboflebitídy

- kožné zmeny nejasnej etiológie

- syndróm karotického sínusu

- menštruačné ťažkosti a gravidita

- spastická obstipácia, ulcerózna kolitída

- akútne ochorenia panvy, brucha

Kineziológia

Patrí do skupiny vedných odborov, ktoré sa zaoberajú pohybom ( mechanika – zaoberá sa pohybom
telies všeobecne ; biomechanika – pohyb živých bytostí, na ktoré sú aplikovanézákony
mechaniky ).
Kineziológia tiež rieši otázku pohybu, priraďuje živým objektom pohyb riadiť účelovo –
teleologicky, vzhľadom k vlastným potrebám a stavu vonkajšieho prostredia.
Klinická kineziológia sa zaoberá pohybom človeka zameraným na dg, th a prevenciu pohybových
porúch.

História
Aristoteles (400 r.p.K) študoval ako prvý pohyb a popísal mechanizmus chôdze. Uvažoval už o
ťažisku a pákovom mechanizme prenosu síl.

Galenos popisuje v diele De motu musculorum - spiritus animalis, ktorý prúdi v mozgu periférnymi
nervami do svalov a tým vyvoláva ich činnosť. Od jeho doby sa v kineziológií nič nezmenilo 1 000
rokov až do stredoveku.

Galileo Galilei (16 stor ) objavil, že akcelerácia padajúceho telesa nezávisí na jeho váhe, aže vzťah
medzi časom, dráhou a rýchlosťou je dôležitý parameter pre pohyb telies. A tak položil vlastne
základ náuke o pohybe telies v gravitačnom poli.

Francis Glisson (prelom 16 – 17 stor) popísal iritabilitu svalu ako jeho základnú vlastnosť.

Nikolas Andri (začiatok 18 stor) použil prvý krát slovo ortopéd (lat orthos = rovný, pais = dieťa).
Tým označil lekára, ktorý sa zaoberá korektívnymi cvičeniami, ktoré napravujú pokryvenie
chrbtice. Tak položil základ ortopédie. Táto konzervatívna ortopédia bola dlho doménou
kineziológie.

Isac Newton definoval 3 základné zákony o dynamike.

Luigi Galvani prvý popísal vplyv elektrického stimulu na excitabilitu svalu a tým otvoril nový
pojem – svalovú funkciu.

Dubois Reymond sa stal zakladateľom modernej elektroneurofiziológie.

Beewor (koniec 19 stor) vyriekol dosť často citovanú poučku , že nervové centrá nevedia nič o
svale ale riadia jeho funkciu.

Scherington ako prvý postavil náuku o pohybe na neurofiziologický základ a je autorom zákona ,,
všetko alebo nič“ . začal uvažovať o kvantifikácií pohybu.

I. P. Pavlov zaviedol pojem reflex, čím prvý uvažoval o pohybových stereotypoch.

Hilaire vyslovil myšlienku o formatívnom vplyve funkcie na štruktúru orgánu – funkcia tvorí orgán.

Steindler napísal prvú učebnicu o kineziológií.

Bäsmajian prvý uskutočnil EMG štúdiu u človeka.

Kapanji sa zaoberal pohybovou štúdiou o funkcií kĺbov.

Janda je zakladateľom svalového testu.

Lewit písal práce o manuálnej medicíne – naprávaní.

Kineziológia vystupuje do popredia v dnešnej dobe, lebo väčšina ľudstva je ohrozená populačnou
chorobou – hypokinézou. Táto vedie k zníženiu odolnosti a funkčnej schopnosti ako celku. Preto
kineziologický rozbor pohybu má vždy význam pre prevenciu pohybových porúch, pre liečbu,
prácu, šport a rôzne motorické aktivity.

Kľud vyjadruje stav , keď živočích nemení miesto ani tvar. Trvalý stav kľudu je prejavom zániku
života. Prolongovaný kľud je vždy nebezpečný – pôsobí toxicky.

Pohyb vyjadruje dej , pri ktorom prebieha zmena danej polohy a to buď celého tela alebo jeho časti
v danom priestore a v definovanom časovom úseku. Pohyb u živočíchov je riadený prírodnými
zákonmi mechaniky, ale navyše vzniká v živom objekte aktívny pohyb účelovo zameraný. Teda ak
hovoríme o pohybe človeka, myslíme na podnety z vonkajšieho a vnútorného prostredia. Pohyb je
základný prejav života, ktorý smeruje k jeho udržaniu, ku komunikácií s okolím, k vyvolaniu zmien
vo vonkajšom prostredí, ale tiež na zabránenie poškodenia organizmu vonkajšou silou.

Pohybová statika vyjadruje udržiavanie zaujatej polohy tela v daných podmienkach.

Pohybová dynamika je pojem pre zmenu polohy tela vzhľadom k okoliu.

Tieto dve pôsobia antagonisticky, ale sa aj navzájom ovplyvňujú.

Štruktúra pohybovej sústavy :

1.tvrdé tkanivá – kostné

2.mäkké tkanivá – väzivá, svaly, nervy, cievy
3.podporné štruktúry – skelet, kĺby, ligamentá
4.výkonné štruktúry – kostrové svalstvo
5.zásobovacie štruktúry – vnútorné orgány – riadi CNS

Skelet tvorí pevný oporný základ pohybovej sústavy, ktorá sa skladá zo segmentov, ktoré sú
spojené kĺbami a umožňuje pohyb segmentov. 1. segment je punktum fixum a 2. je punktum mobile
(pohyb jedného segmentu oproti druhému)

Väzivo umožňuje relatívne pevné ale aj poddajné spojenie kostí pomocou ligament alebo kĺbových
púzdier. Tvorí pružný skelet svalov – šľachy – cez ktoré sa prenáša sila na kosti. Tiež opúzdrujú
svaly, čím ich chránia, ale umožňujú aj pohyb.

Svaly transformujú chemickú energiu na mechanickú, ktorá je zdrojom sily pre vykonanie pohybu.
Svaly pri svojej práci striedajú kontrakcie s relaxáciou. Pohyb celého svalu je kontinuálny.

Nervy spájajú svaly s CNS. Zabezpečujú trofiku a činnosť svalov. Bez dobrej činnosti nervov
dochádza k hypotrofií a hypokinéze.

Cievy – krvné a lymfatické – zabezpečujú prívod potrebných a odvod odpadových látok.

Funkcia pohybovej sústavy :

Tonus označuje základné kľudové napätie svalu. Toto napätie je nastavované činnosťou CNS a to
dráhami gamma v závislosti na excitabilite retikulárnej formácie.

Svalová sila je aktívna sila, ktorá je mechanickou energiou vznikajúcou vo svale. Pôsobí na
segmenty pohybovej sústavy tým, že ich buď udržuje v nastavenej polohe alebo ich uvádza do
pohybu.

Svalová elasticita – pasívna sila – predstavuje rezistenciu všetkých tkanív svalu proti natiahnutiu
svalu vonkajšou alebo vnútornou silou. Táto sila síce obmedzuje výkon svalu, ale môže sa
uvoľňovať po skončení kontrakcie a pôsobí vyrovnávacím spôsobom.

Stimulus je podnet vyvolávajúci vzruch, prenášaný nervovou sústavou, ktorý po príchode do svalu
spúšťa pohyb.

Motivácia je proces, ktorý pohybové chovanie vyvoláva, smeruje k určitému cieľu, určuje
intenzitupohybovej činnosti a jej charakter. Aktivujeme ňou tzv emočný mozog, ktorého činnosť je
potrebná k vytváraniu pamäťových engramov.
Pripravenosť – standby – je pohotovosť pohybu. Je to stav, vyznačujúci sa zvýšeným svalovým
tonusom a zvýšenou úrovňou dráždivosti neuromuskulárneho aparátu, ktorý umožní zahájenie
pohybovej aktivity. Je vyjadrená zvýšenou posturálnou aktivitou.

Kontrakcia – aktivácia – označuje aktívnu činnosť svalu pri vyvíjaní sily.

1.izotonická kontrakcia – aktivácia svalu spojená s jeho skrátením pri rovnakom napätí svalu v
priebehu skracovania.

2.izometrická – činnosť svalu keď sa jeho dĺžka nemení, ale napätie vzrastá.

3.izotonická excentrická – činnosť svalu, keď sa jeho dĺžka predlžuje ale napätie sa nemení.

4.izokinetická – činnosť svalu keď sa vyvíja po celú dobu pohybu rovnaké úsilie pri konštantnej
rýchlosti pohybu.

Relaxácia je proces, ktorý vedie k útlmu svalovej aktivity, spôsobuje uvoľnenie svalstva a znižuje
sa jeho napätie. Dosahuje sa buď kľudom alebo aktívnym procesom útlmu činnosti motorických
dráh v CNS.

Odpočinok je relatívny kľud slúžiaci k obnoveniu energetických rezerv.

Pohyb :
- pojmy

Fibrilácia označuje zášklby jednotlivých svalových vláken. Používa sa hlavne EMG, lebo mi
nevieme vnímať zmyslami zášklby.

Fascikulácia je izolovaná spontánna kontrakcia svalového snopčeka alebo sinchronna aktivita

niekoľkých motorických jednotiek, ktorá je viditeľná, ale nespôsobuje zmenu postavenia segmentu.

Spontánny pohyb – mimovoľný – je taký, ktorý nie je vedome motivovaný. Vzniká bez našej vôle
aj keď môže mať určitú vnútornú motiváciu.

Inštinktívny pohyb je spojený s nutkaním uroboť ho proti vlastnej vôli. Má podvedomý alebo
vedomý účelový charakter a realizuje sa po registrácií cieľového objektu, na ktorý je zameraný
(hľadanie si partnera).

Vôľový – ideokinetický – pohyb je vedomý , riadený vlastnou vôľou, podľa pohybového zámeru,
ktorý si sami vyvoláme. Má významný teleologický (účelový) charakter, ale často aj komunikačný.
Na rozdiel od inštinktívneho nemusí byť spustený viditeľným cieľom, ale je zameraný k realizácií
určitého zámeru.

Holokinetický pohyb je pohyb celého tela. Navonok sa môže javiť ako neorganizovaný lebo
nesmeruje k niakému cieľu a vyskytuje sa v rannom vývoji dieťaťa.

Automatický pohyb je pohybový úkon alebo aj celé pohybové konanie, ktoré je podvedomé, ale aj
riadené z CNS a má účelové zameranie. Môže byť spustený našou vôlou (chôdza), ale môže
vznikať aj bez účasti vedomia (somnahilizmus)

Rytmický pohyb vzniká opakovaním jednotlivých úkonov v pravideľnom rytme (chôdza).

Patologický rytmický pohyb je tremor alebo klonus.

Fázický pohyb je rýchly pohyb – lalistický pohyb – je spúšťaný vôlou, ale len ťažko sa dá spätnou
väzbou riadiť.

Tonický pohyb je pomalý pohyb, alebo len pohyb pre udržiavanie rovnováhy alebo danej polohy a
je dobre spätnoväzbovo riadený.

Postúra je aktívne udržiavanie určitej polohy.

Atitúda – postoj – je zámerne motivované zaujatie polohy alebo určitá postúra pred vykonaním
neakého pohybu.

Súhyb je sprievodný pohyb iného segmentu, ktorý môže ale nemusí bezprostredne súvisieť s daným
pohybom (sinkinéza HK pri chôdzi). Súhyb môže byť prirodzený alebo nadbytočný.

Pohybový pattern – vzor, stereotyp – je ustálený sled niekoľkých pohybových fáz, ktorý sa v
priebehu činnosti stereotypne opakuje.

Pohybový program je súbor pohybových vzorcov vytvárajúcich spolu funkčný celok (vzpriamenie
sa z ľahu do stoja, alebo chôdza, beh, plávanie).
1.posturálne programy
2.pohybové programy – vznikajú opakovaným spracovaním aferencie – učením

Pohybové chovanie je celkový integrovaný pohybový prejav, ako výraz bežnej pohybovej činnosti
človeka. Je prísne individuálne.

Reflexný zášklb – Jerch – je synchrónna kontrakcia väčšieho počtu motorických jednotiek

nasledujúca bezprostredne po podnete. Vyvoláva krátkodobú zmenu polohy segmentu s návratom
do východnej polohy. Po zášklbe vždy nasleduje krátke obdobie útlmu.

Reflexný pohyb je asynchrónna motorická reakcia vznikajúca bezprostredne po podnete. Latencia

reflexnej odpovede môžeme počítať na desiatky milisekúnd. Ak je synchrónna reakcia
motoneurónov na stimulus tak ide o motosynaptický reflex. Tento je rýchly a má charakter zášklbu
(patelárny reflex).
Pri asynchrónnej reakcií na stimulus ide o pomalší polysinaptický reflex, ktorý nemá charakter
zášklbu, ale je to pohyb. Je to napr tonická dorzálna flexia palca na nohe pri stimulácií pokožky
vonkajšieho okraja planty – Babinského reflex.

Pohybová reakcia po prolongovanej sumovanej stimulácií je motorická odpoveď na prolongovaný

podnet znásobený sumáciou, ktorý bolv CNS po určitý čas spracovávaný. Čiže je to odpoveď
časovo oneskorená a spracovaná do zložitejšieho úkonu. Nie je bezprostredná. Čas od podnetu do
reakcie môže byť aj niekoľko desiatok minút.

Aspekty hodnotenia pohybu :

1.hľadisko fyzikálne, ktoré používa k hodnoteniu pohybu silu, odpor, rýchlosť a ostatné
mechanické veličiny.
2.hľadisko funkčné, keď sa pohyb hodnotí podľa priebehu pohybovej funkcie, ktorú riadí NS.
Zahŕňa senzorickú , riadiacu aj výkonnú zložku pohybu vrátane mechanickej štruktúry pohybového
aparátu. Pri pohybe ide hlavne o prenos a spracovanie informácií pre účely programového riadenia
pohybovej sústavy. Proces prenosu informácie a proces riadenia sú popisované v kibernetike.
Porucha štruktúry – porucha hardveru ; porucha funkcie – porucha softveru.

3.hľadisko účelové rozlišujeme teleologické a výrazové (komunikačné, psychologické, sociálne)

4.hľadisko klinické – pohľad lekára ,ktorý posúdi stav pohybovej sústavy, jej možnosti, poruchy,
štrukturálne alebo funkčné poruchy, liečba.

Vyšetrovacie metódy :

1.klinické – kineziologické vyšetrenie pohybového aparátu ; robí sa patofiziologický rozbor

2.pomocné vyšetrovacie metodiky – fotografia, kinematografia, mechanografia, elektromyografia,

postúrografia = vyšetrenie motorických reakcií, ktoré vznikajú pri udržiavaní vzpriameného stoja na
pevnej alebo pohyblivej plošine, dáva prehľad o stabilite a možno ju kombinovať aj s EMG;
plantografia = registrácia tlaku na podložku a vyšetruje sa to s postúrografiou. Je to rozloženie tlaku
na chodidlo;

3.biomechanické vyšetrenie pohybu – popisuje jednotlivé typy svalovej funkcie vzhľadom k

vonkajšiemu prostrediu.

Rozdelenie kineziológie :

1.vývojová – zaoberá sa vývojom motoriky od pôrodu až po dospelosť; diagnostikuje vývojové

poruchy alebo stupeň vývojovej retardácie. Má aj terapeutický význam.

2.špeciálna
a.kineziológia axiálneho systému ( funkcia chrbtice, panvy a DK )
b.kineziológia lokomočného systému ( pohyb a funkcia DK )
c.kineziológia systému jemnej motoriky ( funkcia HK, ruky a ramena )
d.kineziológia komunikačného systému ( funkcia mimického, okohybného a artikulačného svalstva)

3. patokineziológia – zaoberá sa funkciami pohybového systému za patologických podmienok pri

rôznych chorobách spojených s poruchami hybnosti. Tiež sa zaoberá terapeutickým využitím
pohybu za účelom zlepšenia pohybovej funkcie a tým prechádza do kinezioterapia a fyzioterapie.

4.kineziológia za zvláštnych podmienok – športová, pracovná;

Mäkké a mobilizačné techniky

Používajú sa na ošetrenie funkčných kĺbových blokád, ktoré sú bolestivé , obmedzujú pohyb a vedú
k vzniku ďalších patologických reflexných zmien, predovšetkým k vzniku bolestivých bodov,
hyperalgických zón a svalových spazmov.
 Cieľom ošetrenia je uvoľnenie pohybového segmentu (v oblasti chrbtice) či obnova vôle kĺbov, ale
tiež úprava svalového napätia a ošetrenie tzv. spúšťacích bodov (Trigger points), ktoré sú neraz
príčinou bolesti, svalového oslabenia či obmedzenia pohybu.

Mäkké techniky alebo manipulácia mäkkých tkanív

Špeciálna metóda manuálnej medicíny, ktorá

ovplyvňuje reflexné zmeny v svaloch a podkoží, s
cieľom zníženia bolestivosti a svalového napätia a
uľahčenia následnej mobilizácie či manipulácie.
Technika sa odlišuje od klasických masáži,
 nepoužíva sa žiaden olej a je veľmi účinná.
Následný pocit uvoľnenia je citeľný okamžite.
Ako to funguje:

Metóda využíva niektoré techniky, ktoré je možné

čiastočne porovnať s masážnymi prvkami,
predovšetkým u reflexných masáží:

Je to napríklad kožná riasa, ktorá je v mieste reflexných

zmien veľmi bolestivá a usilujeme sa o postupné
zmiernenie jej odporu, či spojivová masáž miernym
tlakom a posunom špičky prstov, vnoreného do kože.
Ďalšou technikou je pretiahnuteľnosť kože a jej
postupné preťahovanie riasením v miestach
hyperalgických zmien. Využíva aj celkom ľahký dotyk
kože prstom.
Indikácie:

Táto technika sa aplikuje na uvoľnenie povrchne

uložených svalov, skrátených svalov, šliach i jaziev. Je
účinná hlavne s posunom (pretiahnutím) fascií na
chrbte, pri stuhnutí svalstva, pri skrátení alebo tuhnutí
Achilovej šľachy. Využívajú sa pri funkčných kĺbových
blokádach, ktoré sú bolestivé, obmedzujú pohyb, a vedú
ku vzniku ďalších patologických reflexných zmien,
predovšetkým ku vzniku bolestivých bodov,
hyperalgických zón a svalových spazmov.

Techniky měkkých tkání

Měkké tkáně (kůže, podkoží, facie, svaly) mají úzký vztah k pohybové
soustavě a pro svou správnou funkci musí být posunlivé.

Pro zlepšení posunlivosti tkání používáme následující metody:

- protažení kůže
příjemná a nebolestivá technika používá se při léčbě oblastí se
zvýšenou citlivostí

- protažení pojivové řasy

metoda je velice účinná u zkrácených svalů, jizev a při ošetřování
spoušťových bodů ve svalech

- posunlivost fascií
využívá se v případě omezené posunlivosti fascií proti kosti. Dobrý
efekt této metody je v případě bolestivých úponů (napojení svalů a
šlach na kost)