SÚSTRUŽENIE

Moderné vzdelávanie pre vedomostnú spoločnosť/Projekt je spolufinancovaný zo zdrojov EU

SÚSTRUŽENIE
príručka pre majstra odbornej výchovy - učebný text

Mgr. Anton Vlček

2015

Moderné odborné učebne a kvalitnejšie vzdelávanie pre študentov

SOŠ strojníckej v Kysuckom Novom Meste

-1-
STREDNÁ ODBORNÁ ŠKOLA STROJNÍCKA, Športová 1326, 024 01 Kysucké Nové Mesto

-2-
 SÚSTRUŽENIE

Moderné vzdelávanie pre vedomostnú spoločnosť/Projekt je spolufinancovaný zo zdrojov EU

autor: Mgr. Anton Vlček

rok vydania: 2015

V knihe sú použité názvy programových produktov a firiem, ktoré môžu byť ochrannými
známkami alebo registrovanými ochrannými známkami príslušných vlastníkov.

Učebné texty pre žiakov stredných škôl vydané pre potreby školy

-3-
STREDNÁ ODBORNÁ ŠKOLA STROJNÍCKA, Športová 1326, 024 01 Kysucké Nové Mesto

OBSAH

1. OBP PRI SÚSTRUŽENÍ.....................................................................................................6

2. PODSTATA SÚSTRUŽENIA.............................................................................................7
2.1 PRINCÍP SÚSTRUŽENIA...........................................................................................7
3. SÚSTRUŽNICKÉ STROJE................................................................................................9
3.1 ROZDELENIE SÚSTRUŽNÍCKYCH STROJOV....................................................10
4. SÚSTRUŽNICKÉ NÁSTROJE......................................................................................14
4.1 ROZDELENIE SÚSTRUŽNÍCKYCH NOŽOV.......................................................14
4.2 UPÍNANIE NÁSTROJOV.........................................................................................17
5. UPÍNANIE OBROBKOV..................................................................................................18
5.1 SPÔSOBY UPÍNANIA..............................................................................................18
6. MERADLÁ A ICH POUŽITIE........................................................................................21
6.1 POSUVNÉ MERADLÁ.............................................................................................21
6.2 MIKROMETRE.........................................................................................................22
6.3 ČÍSELNÍKOVÉ ODCHYLKOMERY.......................................................................24
6.4 PASAMETRE.............................................................................................................25
7. VOĽBA REZNÝCH PODMIENOK................................................................................27
8. SÚTRUŽENIE ČELNÝCH PLOCH................................................................................29
9. SÚSTRUŽENIE VÁLCOVÝCH A OSADENÝCH VALCOVÝCH PLOCH.............30
9.1 SÚSTRUŽENIE VALCOVÝCH A OSADENÝCH VALCOVÝCH PLÔCH..........30
10. SÚSTRUŽENIE OSADENÝCH VALCOVÝCH PLÔCH............................................................32

11. VŔTANIE, VYHRUBOVANIE A VYSTRUŽOVANIE OTVOROV NA

SÚSTRUHU........................................................................................................................33
12. SÚSTRUŽENIE VÚTORNÝCH VÁLCOVÝCH PLOCH S OSADENÍM..................35
13. ZAPICHOVANIE A UPICHOVANIE A VYPICHOVANIE......................................37
13.1 UPICHOVANIE, UPICHOVACIE NOŽE................................................................39
14. REZANIE ZÁVITOV ZÁVITNÍKMI A ZÁVITNICAMI NA SÚSTRUHU...............41
15. SÚSTRUŽENIE VONKAJŠÍCH A VNÚTORNÝCH KUŽEĽOVÝCH PLÔCH.......44
15.1 SÚSTRUŽENIE KUŽEĽOVÝCH PLÔCH S POOTOČENÝMI NOŽOVÝMI
SAŇAMI.....................................................................................................................44
POUŽITÁ LITERATÚRA..........................................................................................................52

-4-
 SÚSTRUŽENIE

1. OBP PRI SÚSTRUŽENÍ

Sústruženie je trieskové obrábanie vonkajších a vnútorných povrchov pri ktorom obrobok koná
hlavný otáčavý pohyb a nástroj koná posuv, a to rovnobežne s osou otáčania obrobku alebo
kolmo na túto os otáčania. Okrem základnej STN 20 0700 sú bezpečnostné požiadavky na
sústruhy uvedené ešte v týchto predpisoch :
STN 20 0701 Bezpečnostné požiadavky pre hrotové sústruhy
STN 20 0703 Bezpečnostné požiadavky pre zvislé sústruhy
STN 20 0704 Bezpečnostné požiadavky pre revolverové sústruhy
STN 20 0705 Bezpečnostné požiadavky pre poloautomatické a automatické sústruhy
Vyhláška SÚBP č.59/1982 Zb. v znení Vyhlášky SÚBP č.484/1990 Zb. (§ 55)
Vybrané požiadavky pre hrotové a revolverové sústruhy.
Zvýšenú pozornosť je potrebné venovať upínaniu obrobkov. Nedokonale upnutý obrobok,
poprípade upínacie zariadenie sa môže pri otáčaní uvoľniť a spôsobiť úraz.
STN 20 0701 stanovuje, že upínať skľučovadlá len čeľusťami upínacej dosky je zakázané. Pri
nasadzovaní skľučovadla na vreteno je možné pre lepšiu manipuláciu použiť vhodné pomôcky.
Pevné upínacie hroty sa musia mazať, aby sa zmenšilo trenie na styčných plochách. Špičky
upínacích hrotov musia byť čisté a nepoškodené. Vlastný hrot nesmie byť otupený.
Pri obrábaní dlhých a tenkých súčiastok sa musia použiť opierky. Tyčový materiál musí byť
vopred náležite vyrovnaný.
Vyčnievajúci tyčový materiál musí byť zakrytý ochrannou trubkou po celom obvode a dĺžke.
Upínací kľúč nesmie byť ponechaný v upínacom zariadení.
Pred spustením stroja treba skontrolovať:
a) či je obrobok riadne upnutý,
b) či je obrobok riadne podoprený hrotom,
c) či je koník dostatočne upnutý aspoň dvomi skrutkami a vyloženie jeho reznej hrany pre bežné
obrábanie nie je väčšie než 1,5 až 2 násobná výška noža; stroj musí byť vybavený
predpísanými krytmi proti odletujúcim trieskam a zariadením na vstrebávanie chladiacej
kvapaliny; ak je na stroji inštalovaný ochranný kryt upínacieho zariadenia je potrebné
používať tento podľa potreby.
Pri odstraňovaní namotaných triesok treba zásadne používať háčik s ochranným krytom ruky
zásadne pri vypnutom stroji.
Ak je potrebné vo výnimočných prípadoch upravovať povrch obrobku ručne (neupnutým)
nástrojom, musia sa dodržiavať tieto zásady:
a) pri pilovaní ľavou rukou držať rukoväť a pravou rukou koniec pilníku,
b) pri leštení šmirgeľ podržať na pilníku, alebo použiť drevené klieštiny,
c) ručné pilovanie a leštenie obrobkov, ktoré majú vystupujúce časti, výrezy a pod. je zakázané.
Pri všetkých ručných úkonoch musí byť nástroj upnutý v stroji, odstránený, zakrytý, alebo
odsunutý do bezpečnej vzdialenosti.

-5-
STREDNÁ ODBORNÁ ŠKOLA STROJNÍCKA, Športová 1326, 024 01 Kysucké Nové Mesto

Nastavovanie stroja môže vykonávať len nastavovač. Časti stroja, ktoré presahujú jeho obrysy,
musia byť natreté žltou farbou, ochranné rámy musia byť natreté na žlto s čiernymi pruhmi.
Ďalšie špeciálne požiadavky bezpečnosti práce sú uvedené v spomínaných STN.

2. PODSTATA SÚSTRUŽENIA

Sústruženie patrí k najčastejšie sa vyskytujúcou technológiou v strojárenskej praxi. Táto metóda

patrí k jednej z najjednoduchších. Vývoj za posledné storočie umožnil skrátenie rezných časov
až na desatinu pôvodných hodnôt. Tento pokrok je vak možný iba vďaka vývoju veľmi tvrdých
rezných nástrojov a moderným mnohovrstvovým povlakom. Príčinou tohto vývoja sú súčasné
požiadavky zákazníka na výrobu, teda na presnosť výroby, vysoký rezný výkon a dlhodobú
životnosť nástroja.

2.1 PRINCÍP SÚSTRUŽENIA

Pri sústružení sa jedná o komplexný postup, musí byť zohľadnených mnoho faktorov. Výkon
rezného nástroja závisí od rezného materiálu, až po geometriu reznej hrany, od základného tvaru
vymeniteľnej reznej doštičky a spôsob jej upnutia, až po telo noža v stopkovom alebo
modulovom prevedení.

obr1. základný pohyb pri sústružení

-6-
 SÚSTRUŽENIE

Sústruženie je triesková obrábacia metóda používaná pre zhotovenie súčiastok rotačných tvarov
a dier. Proces rezania prebieha za trvalého zaťaženia pri ktorom rezný nástroj odrezáva vrstvy
materiálu (obr. 2), na ktorom je viditeľný postup tvory triesky, ktorá je kopírovaná podľa koreňa
triesky. Zo znázorneného obrázku je možné identifikovať plynulú plastickú deformáciu, ktorú
môžeme rozdeliť do nasledujúcich štyroch oblastí
Štruktúra obrobku (a) prechádza jednoduchým klzom v strižnej rovine do zdeformovanej
štruktúry triesky. Pri obrábaní krehkých materiálov, môže malá deformačná vôľa v strižnej
rovine spôsobiť oddelení samotnej triesky.
Tvárna trieska ktorá sa oddeľuje uvedeným spôsobom je plynulá. Medzi ďalšie druhy triesok
rôznych obrábaných materiálov patrí: elementárna a trhaná trieska drobivá a strihaná trieska
článkovitá.

Obr. 2 Tvorba triesky pri sústružení.

-7-
STREDNÁ ODBORNÁ ŠKOLA STROJNÍCKA, Športová 1326, 024 01 Kysucké Nové Mesto

3. SÚSTRUŽNICKÉ STROJE

Sústruh je mechanické zariadenie, ktoré otáča s obrábaným materiálom a zároveň brúsi, reže
alebo mení jeho tvar pomocou rezných nástrojov upevnených v nožovej hlave, ktorá je na
supporte sústruhu. V revolverovom sústruhu je revolventná hlava. Upnutie obrobku musí
zabezpečovať pevnosť, presnosť, tuhosť, jednoznačnosť a rýchlosť. Na upnutie sa používajú
skľučovadlá, upnutie je do čeľustí alebo medzi hroty. Ak máme duté polotovary, používajú sa
sústružnícke tŕňe a malé priemery sa upínajú do klieští. Všetky spôsoby upnutia závisia od
veľkosti polotovaru. Dlhšie polotovary sa podopierajú pomocou koníka. Sústružnícke obrábacie
stroje tvoria podstatnú časť obrábacích zariadení strojárskych podnikov. Sústruhy sa rozdeľujú
na univerzálne, hrotové, čelné, revolverové, zvislé, poloautomatické, automatické a číslicovo
riadené.

Obr. 3 Univerzálny hrotový sústruh 

1. lôžko
2. vretenník
3. suport
4. suportova skriňa
5. posuvná prevodovka
6. vodiaca skrutka
7. vodiaca tyč
8. vodiace plochy
9. hrotová objímka
10. skľučovadlo

-8-
 SÚSTRUŽENIE

3.1 ROZDELENIE SÚSTRUŽNÍCKYCH STROJOV

Univerzálne hrotové sústruhy

Na obrábanie vonkajších a vnútorných valcových plôch, čelných plôch, na obrábanie kužeľov,
rozlične tvarovaných rotačných telies a na rezanie závitov sú určené univerzálne hrotové
sústruhy. Obrobky sa upínajú do hrotov, do skľučovadla, na tŕne, upínaciu platňu a pod.
Univerzálne hrotové sústruhy majú vodiacu skrutky, ktorá umožňuje rezanie závitov nožom.
Majú veľký rozsah otáčok aj posuvov, čo charakterizuje ich univerzálnosť. Veľkosť
univerzálnych hrotových sústruhov je daná obežným priemerom Do nad lôžkom a najväčšou
vzdialenosťou hrotov Lo. Podľa veľkosti obežného priemeru sa sústruhy rozdeľujú na:

 malé - obežný priemer do 250 mm

 stredné - obežný priemer od 300 do 900 mm
 veľké - obežný priemer nad 1000 mm

Základnými časťami univerzálnych hrotových sústruhov sú: lôžko, vretenník a koník, ďalej
suport, suportová skriňa, posuvové a závitové prevodovky, elektromotory a ostatné
príslušenstvo.

Lôžko univerzálneho. hrotového sústruhu tvoria časti stroja, ktoré zachytávajú rezné a upínacie
sily. Lôžko musí mať dostatočnú tuhosť v ohybe a v krute a musí umožňovať voľné odchádza
nie triesok. Na jeho hornej časti je vedenie pre suport a koník. Vo vretenníku je uložené vreteno,
ktoré obrobku udeľuje rezný pohyb. Duté vretená umožňujú sústružii tyčový materiál. Presnosť
obrábania je zabezpečená uložením v špeciálnych valivých ložiskách.

Koník V dutine telesa koníka je uložená hrotová objímka, súosová s pracovným vretenom. Do
kužeľa hrotovej objímky sa upína sústružnícky hrot, vrtáky, výhrubníky, výstružníky, závitníky a
pod.

Suport zabezpečuje pozdÍžny aj priečny posuv noža. Skladá sa z pozdĺžnych saní so suportovou
skriňou a z priečnych saní, na ktorých sú upevnené nožové sane, ktoré možno pomocou točnice
natáčať. Suportová skriňa obsahuje mechanizmus na ovládanie posuvu.

Prevodový mechanizmus odvodzuje od točivého pohybu vretena pozdĺžny aj priečny strojový

posuv. Umožňuje voľbu veľkosti posuvu v závislosti od otáčok vretena.

Vodiaca skrutka sa používa na vedenie pozdĺžneho posuvu len pri rezaní závitov nožom.

Vodiaca tyč (s príslušnými prevodmi a ozubeným hrebeňom upevneným na lôžku) slúži na

odvodenie pozdÍžneho posuvu pri sústružení. 

Zjednodušené univerzálne hrotové sústruhy sú produkčné sústruhy. Pracovné možnosti majú

prispôsobené obrábaným súčiastkam, nemajú vodiacu skrutku a rozsah otáčok aj posuvov bývajú
obmedzené. Tým sa zvýši tuhosť, ktorá umožní zvýšiť produktivitu práce.

Čelné sústruhy
Na sústruženie rozmernejších prírubových súčiastok malých dĺžok používajú sa v kusovej
výrobe čelné sústruhy. Obrobok sa upína na hnaciu platňu (obťažná manipulácia a
vyrovnávanie). Lôžko so suportom tvorí samostatnú jednotku. Čelné sústruhy nemajú koníka. V
moderných obrobniach sa čelné sústruhy nahrádzajú zvislými sústruhmi s vodorovnou upínacou
platňou.

-9-
STREDNÁ ODBORNÁ ŠKOLA STROJNÍCKA, Športová 1326, 024 01 Kysucké Nové Mesto

Revolverové sústruhy

V sériovej výrobe, najmä na obrábanie súčiastok, ktorých výrobný postup umožňuje vykonať
viac úsekov na jedno upnutie (napr. sústruženie, vŕtanie, vyvrtávanie, vystružovanie, rezanie
závitov) uplatňujú sa revolverové sústruhy. Charakteristickou časťou revolverového sústruhu je
revolverová hlava, v ktorej možno upnúť potrebné nástroje. Veľkosť revolverových sústruhov sa
určuje podľa maximálneho priemeru tyče, ktorá prejde vretenom. Revolverové sústruhy sú:

a) malé - priemer tyče 12 až 25 mm,

b) stredné - priemer tyče 32 až 63 mm,
c) veľké - priemer tyče 80 až 315 mm.

Podľa polohy osi revolverovej hlavy rozoznávame:

 sústruhy RN s vodorovnou osou,

 sústruhy R so zvislou osou.

  Revolverové sústruhy s vodorovnou osou revolverovej hlavy majú tieto hlavné časti: lôžko,
vretenník, posuvnú prevodovku a revolverový suport. Revolverová hlava má tvar plochého
kotúča š dvanástimi až šestnástimi dierami na upnutie nástrojov (jedného alebo aj viacerých) v
špeciálnom nožovom držiaku (obr. 20). Dava je upnutá na hriadeli, na konci ktorého je
narážkový kotúč alebo bubon. Každá narážka obmedzuje dĺžku pracovnej dráhy jedného
nástroja, Otáčaním revolverovej hlavy dá sa sústružiť priečne, zapichovať a upichovať. Môže sa
tiež pozdĺžne aj priečne kopírovať podľa šablóny. Veľký počet nástrojových miest v
revolverovej hlave umožňuje obrábať aj najzložitejšie obrobky jednoduchými nástrojmi pri
jednom upnutí. Niektoré druhy revolverových sústruhov majú okrem revolverovej hlavy aj
priečny. suport s jednou alebo dvoma nožovými hlavami. Revolverové sústruhy so zvislou osou
revolverovej hlavy majú hlavu najčastejšie šest'bokú. Nástroje sa upínajú na bočné plochy
revolverovej hlavy a nožových hláv priečnych suportov.

Výhoda: možnosť súčasného obrábania nástrojom v revolverovej hlave a nástrojom upnutým v

nožovej hlave priečneho suportu.

Nevýhoda: veľké vyloženie nástrojových držiakov.

Zvislé sústruhy

Na obrábanie rozmerných a ťažkých súčiastok používajú sa zvislé sústruhy. Vhodné sú na

sústruženie valcových, kužeľových a čelných plôch. Možno na nich vŕtať, vyvrtávať, rezať
závity a po určitej úprave aj obrážať, frézovať a brúsiť. Veľkosť zvislých sústruhov je
charakterizovaná najväčším obežným priemerom. Tieto priemery sú normalizované v rade R 10
od 800 do 20000 mm. Do priemeru 1200 mm sú zvislé sústruhy jednostojanové, s väčším
priemerom dvojstojanové. Jednostojanové sústruhy majú na stojane priečnik pohybujúci sa
zvislo po vedení stojanu. Na priečniku je suport, ktorý má spravidla pät'bokú revolverovú hlavu
na upínanie nástrojov. Ďalší suport - bočný, je na vedení stojana. Dvojstojanové zvislé sústruhy
majú priečnik vedený na dvoch stojanoch a na ňom zvyčajne dva suporty. Bočný suport je na
jednom alebo na obidvoch stojanoch. Ako osobitné príslušenstvo sa dodáva zariadenie na
sústruženie kužeľov, na rezanie závitov a kopírovacie zariadenie. Konštrukcia zvislých sústruhov
umožňuje obrábať viacerými nástrojmi súčasne.

Poloautomatické sústruhy

Sú to zdokonalené hrotové, čelné, zvislé a revolverové sústruhy. Ich pracovný cyklus je

automatizovaný, obsluha len vymieňa sústružené obrobky v upínači a spúšťa stroj aj automatický
pracovný cyklus. Automatizácia pracovného cyklu dosahuje sa použitím čelných alebo
obvodových vačiek, kopírovacích systémov alebo narážkových a programovateľných riadiacich

- 10 -
 SÚSTRUŽENIE

systémov. Mimoriadne pružná automatizácia sa dosiahne použitím číslicového riadenia. Podľa

počtu vretien delíme sústružnícke poloautomaty na jednovretenové, dvojvretenové a
viacvretenové.

Poloautomatické hrotové sústruhy mávajú väčšinou hydraulický kopírovací suport, prípadne

dva aj viac suportov. Pracovný cyklus je automatický s postupným niekoľkonásobným odberom
triesky. Konečný tvar obrobku určuje pri väčšine strojov kopírovacia šablóna. Sústruhy sú 
vhodné na sériovú a opakovanú malosériovú výrobu. 

Poloautomatické čelné sústruhy majú pracovný cyklus ovládaný elektrohydraulickým, príp.

elektropneumatickým riadením s dorazmi a narážkami, Určené sú na strednosériovú výrobu
jednoduchších súčiastok. Ich výhodou sú malé rozmery a dobrá prístupnosť k všetkým
pracovným častiam stroja.

Poloautomatické revolverové sústruhy majú revolverovú hlavu a v niektorých prípadoch aj

priečny zapichovací suport. Obrábajú sa na nich prírubové súčiastky. Automatický pracovný
cyklus riadia vačky.

Poloautomatické viacvretenové sústruhy sa používajú na súčasné obrábanie viacerých

súčiastok upnutých v niekoľkých vretenách. Podľa počtu vretien sú štvorvretenové až
osemvretenové. Vhodné sú na obrábanie prírubových súčiastok v podmienkach strednosériovej
až veľkosériovej výroby. Veľkosť viacvretenových poloautomatov je charakterizovaná
najväčším priemerom sústruženia. Nástrojová hlava, centrálny suport, má najčastejšie tvar
viacbokého hranola (podľa počtu vretien).

Sústružnícke poloautomaty sa používajú prevažne na obrábanie prírubových a hriadeľových

súčiastok. V podmienkach vefkosériovej výroby sa dopÍňajú zásobníkmi a podávačmi obrobkov,
a potom pracujú ako automaty.

Automatické sústruhy

Tieto sústruhy sa uplatňujú vo veľkosériovej a hromadnej výrobe. Východiskovým

polovýrobkom sú zvyčajne tyče, ktorých obrábanie, vrátane podávania, je úplne automatizované.
Podľa počtu pracovných vretien rozdeľujú sa na jednovretenové a viacvretenové. Podľa
použitého systému. automatizácie sa delia na krivkové, pri ktorých sú všetky funkcie ovládané
pevnými alebo výmennými vačkami, usporiadanými na hlavnom pozdĺžnom hriadeli, a
bezkrivkové, ktorých pracovný cyklus sa riadi narážkami. Jednovretenové automatické sústruhy
sa delia na zapichovacie, pozdĺžne a revolverové. Majú päť až šesť suportov, vejárovito
rozložených okolo pracovného vretena. Tieto suporty môžu vykonávať len priečny zapichovací
posuv Na zapichovacích automatických sústruhoch s pevným vretenníkom možno tvarovými
nožmi obrábať len krátke súčiastky. Pri pozdÍžnych automatoch s posuvným vretenníkom, tzv.
dlhotočivých, sa materiál vedie v pevnom puzdre. Pozdĺžny posuv sa vyvodzuje pohybom
vretenníka, v ktorého klieštine je materiál upnutý. Nože do materiálu zaberajú tesne pri
vodiacom puzdre, čo umožňuje obrábať dlhé súčiastky malých priemerov. Pri krivkových
revolverových automatoch sa nástroje upínajú do revolverovej hlavy. Pracovný cyklus
revolverovej hlavy a dvoch až troch priečnych suportov (predný, zvislý, zadný) sa riadi
krivkovými bubnami a vačkami. Pracovný cyklus bezkrivkového revolverového automatu sa
riadi narážkami otáčavého bubna. Viacvretenové sústružnícke automaty sú určené na obrábanie
tyčového materiálu rozličného prierezu. Pracovný priestor aj celkové usporiadanie sú podobné
ako pri viacvretenových poloautomatoch. V automatickom cykle sa tyče upínajú do klieštin vo
vretenách. Veľkosť týchto strojov je charakterizovaná maximálnym priemerom obrábaného
materiálu. Súčasným obrábaním na viacerých obrábacích staniciach podstatne sa skracujú
výrobné časy. Všetky obrábacie stanice môžu byť nastavené na postupné obrábanie jedného
obrobku, alebo môžu pri použití dvojindexu súčasne obrábať dva jednoduchšie obrobky (môžu

- 11 -
STREDNÁ ODBORNÁ ŠKOLA STROJNÍCKA, Športová 1326, 024 01 Kysucké Nové Mesto

mať buď rovnaký, alebo rozličný tvar).

Číslicovo riadené sústruhy

Tieto sústruhy sa bežne označujú skratkou NC (z anglického Numerical Control), to znamená

číslicové riadenie. Riadené sú číselnými príkazmi zaznamenanými dierovaním na papierovú
diernu pásku, na magnetickú pásku alebo uloženými do vnútornej pamäti riadiaceho systému.
Informácie určujú požadované dÍžky posuvov a ich hodnoty v mm za otáčku alebo mm za
minútu, otáčky vretena a pomocné funkcie ako pootáčanie revolverovej hlavy, zapínanie
chladenia atď. Číslicovo riadené sústružnícke stroje sa vyrábajú v rozličných konštrukčnýcQ
vyhotoveniach, aby v širších medziach spÍňali požiadavky používateľov. V zásade sa opäť delia
na hrotové, revolverové s čelnou obsluhou, zvislé aj viacvretenové. Ešte širšie možnosti má
systém CNC (z ang. Computer Numerical Control), ktorého základom je malý počítač. Pri
strojoch s riadením NC je program (alebo väčší počet programov) zaznamenaný do vnútornej
pamäti. Možno ho potom upravovať (upresňovať) počas obrábania prvého obrobku aj ďalších
obrobkov. Podľa druhu lôžka a usporiadania vodiacich plôch rozdeľujeme NC revolverové
sústruhy na stroje s vodorovným alebo zvislým (príp. šikmým) lôžkom. Moderné výkonné
sústruhy majú väčšinou zvislé alebo šikmé lôžko, ktoré umožňuje dobrý odvod triesok z
pracovného priestoru. Niektoré druhy číslicovo riadených sústruhov majú zásobník nástrojov,
zariadenie na nesúosové a na os rotácie kolmé vŕtanie a frézovanie. Tým sa z nich stávajú
obrábacie centrá na výrobu rotačných súčiastok. Podstatné zvýšenie objemu odoberaného
materiálu za jednotku času dosahuje sa predovšetkým obrábaním dvoma nástrojmi
súčasne.Súčasný a pritom vzájomne nezávislý pohyb dvoch nástrojov umožňujú dva oddelené
pracovné suporty s revolverovými hlavami riadené štvorosovým riadiacim systémom. Navyše
majú tieto stroje automaticky ovládaný koník, ktorý podopiera dlhšie prírubové súčiastky a tak
zabezpečuje, bezpečné upnutie pri výkonnom obrábaní. Doplnením číslicovo riadených
sústruhov zásobníkom obrobkov a manipulátorom na ich automatickú výmenu vznikajú
automatizované technologické pracoviská A1P.

- 12 -
 SÚSTRUŽENIE

4. SÚSTRUŽNICKÉ NÁSTROJE

Sústružnícke nástroje sú zvyčajne s jednou reznou hranou, a preto umožňujú použitie v

rozličných podmienkach obrábania. Sú základnými a najrozšírenejšími nástrojmi v strojárskej
výrobe. Geometria reznej hrany a tvary pre bežnú prácu sú určené STN 22 0011, STN 22 3500
pre nože z rýchloreznej ocele, STN 22 3700 pre nože s reznými platničkami zo spekaných
karbidov.

4.1 ROZDELENIE SÚSTRUŽNÍCKYCH NOŽOV

Podľa druhu materiálu reznej časti: Podľa druhu obrábacieho stroja: 

 z nástrojovej rýchloreznej ocele  sústružnícke

 s reznými platničkami zo spekaných  revolverové
karbidov  automatové
 z reznej keramiky
 diamantové

 z KNB (kubického nitridu bóru). 

Podľa polohy hlavnej reznej hrany: Podľa charakteru obrábania:

 pravé  hrubovacie
 ľavé  na prácu na čisto
 súmerné

Podľa spôsobu obrábania:  Podľa tvaru telesa noža:

 uberacie  priame
 zapichovacie a upichovacie  prehnuté
 vyvrtávacie  ohnuté
 rohové  osadené 
 tvarové  kotúčové
 prizmatické

Podľa spôsobu upevnenia reznej časti: Podľa požiadavky výroby:

 nožové držiaky so  normalizované

spájkovanými platničkarni,  špeciálne (operačné)
 s vymeniteľnými platničkarni s
upínaním úpinkami,
 upínaním skrutkou s kužeľovou
hlavou.

- 13 -
STREDNÁ ODBORNÁ ŠKOLA STROJNÍCKA, Športová 1326, 024 01 Kysucké Nové Mesto

Obr. 4 Sústružnícke nože

1. pravý priamy uberací nôž 7. ľavý stranový uberací nôž

2. ľavý rohový nôž 8. zapichovací nôž
3. pravý vyhnutý uberací nôž 9. pravý vnútorný uberací nôž
4. hladiaci nôž 10. vnútorný rohový nôž
5. naberací nôž 11. ľavý kolmý vyvŕtavací nôž
6. ľavý rádiusový nôž 12. vnútorný zapichovací nôž

Nože z rýchloreznej ocele

V praxi sa tieto nože zhotovujú ako:

 celistvé z RO, do rozmeru 12x12 mm

 s navarenou reznou časťou z RO na teleso noža z konštr. ocele od prierezu 16x16 do 40x40
mm
 s privarenou platničkou z RO od rozmeru 50x50 mm

Na bežné tvary sa výhradne používajú nože s reznými platničkami zo spekaných karbidov. Nože
z rýchloreznej ocele sú však vhodné na tvarové nástroje, najmä kotúčové. Na reznú časť noža sa
používa rýchlorezná oceľ 19802 a na tvarové nože 19830.

- 14 -
SÚSTRUŽENIE

- 15 -
STREDNÁ ODBORNÁ ŠKOLA STROJNÍCKA, Športová 1326, 024 01 Kysucké Nové Mesto

Nože s reznou platničkou zo spekaných karbidov

Platničky zo spekaných karbidov sa používajú stále častejšie. Výber rezných platničiek na

nože vzhľadom na akosť a tvar, uvádza ČSN 22 0801. Presahy platničiek na chrbte noža - sú
určené v ČSN 22 3700. Rezné platničky sú k telesu noža prispájkované alebo mechanicky
upnuté. 

     Sústružnícke nože s prispájkovanými platničkami zo spekaných karbidov - Spájkované

nože majú držiak z konštrukčnej ocele pevnosti 700 MPa (odporúča sa oceľ 11 700). V telese
noža sa vyfrézuje lôžko, ktoré umožní najvhodnejšie ustaviť (oprieť) platničku zo SK. 

     Sústružnícke nože s vymeniteľnými platničkami zo spekaných karbidov - Platničky

majú dve až šesť ostrí a pripevňujú sa mechanicky k telesu noža. Po otupení jedného ostria sa
platnička pootočí a pracovnú polohu zaujme nové ostrie. Nastavenie nástroja je veľmi rýchle,
pretože jednotlivé rezné hrany majú presnosť 0,13 až 0,03 mm (podľa presnosti obrábania).
Vymeniteľné rezné platničky sa k telesu noža upínajú úpinkou alebo skrutkou s kužeľovou
hlavou. Vývoj vymeniteľných rezných platničiek ustavične pokračuje nielen, v tvaroch a
upnutiach, ale aj v ich povlakoch karbonitridom (jedným alebo aj niekoľkými povlakmi TiC,
TiN, TiCN, Ab03) Tieto povlaky niekoľkonásobne zväčšujú trvanlivosť reznej hrany a umožnia
najväčšie rezné rýchlosti. Nové označenie rezných platničiek pre nože a vyvrtávacie hlavice
stanovuje STN 220904.

Sústružnícke nože s reznými platničkami z reznej keramiky

   Keramické rezné platničky majú veľkú tvrdosť a odolnosť proti teplotám, ale malú ohybovú
pevnosť. Sústružnícke nože s reznými platničkami z reznej keramiky sú vhodné na jemné a
stredné obrábanie liatiny a ocele. Nie sú však vhodné na obrábanie prerušovaným rezom a pre
málo tuhé obrábacie stroje. Odporúča sa predovšetkým zarovnať čelo a zrezať hrany, zmenšiť
posuv nástroja pri vychádzaní z rezu aj do rezu a zásadne nepoužívať chladiacu kvapalinu.

Tvarové nože

Tvar reznej hrany zodpovedá negatívnemu tvaru obrábanej plochy. Tieto nože sa používajú v
sériovej výrobe, najmä na revolverových a automatických sústruhoch. Ich výhodou je vysoká
produktivita práce, veľká životnosť reznej hrany a presnosť rozmerov a tvaru obrábaných plôch.
Nevýhodou je vyššia náročnosť pri konštrukcii aj výrobe. Vonkajšie aj vnútorné tvarové nože sú
normalizované najmä pre závitové tvary v ČSN 22 3312 až 223361. Rozdeľujú sa na radiálne a
tangenciálne. Radiálne nože majú posuv do rezu v radiálnom smere buď kolmo, alebo šikmo na
os súčiastky. Tangenciálne nože v dotykovom smere k povrchu obrobku. Podľa vyhotovenia sú:
 Ploché nože - výrobne jednoduché, dovoľujú však malý počet ostrení.
 Prizmatické hranolové nože - vhodné pre revolverové a automatické sústruhy. Ustavenie
a upnutie je v rybinovitom vedení držiaka. Počet ostrení je veľký.
 Kotúčové nože - používajú sa na vonkajšie aj vnútorné sústruženie. Prstencový tvar
dovoľuje mnohonásobné ostrenie a brúsenie profilu. Pri obrábaní musí byť stred
kotúčového noža nastavený nad stred obrobku o hodnotu H, aby sa zabezpečila správna
geometria reznej hrany a tým technológie obrábania. Poloha noža v držiaku sa ustavuje
kolíkmi alebo bočnými vrubmi.

- 16 -
 SÚSTRUŽENIE

4.2 UPÍNANIE NÁSTROJOV

Sústružnícke nože tvoria základnú skupinu nástrojov na obrábanie na sústruhoch. Pri obrábaní
vznikajú veľké sily, ktoré sa snažia upnutý predmet vychýliť z vopred nastavenej polohy. Preto
sa musí upnutiu nástroja venovať potrebná pozornosť. Nôž musí mať čo najmenšie vyloženie a
na podložku sa musí upnúť celou základnou plochou. Na univerzálnych sústruhoch sa nože
upínajú najčastejšie do nožovej hlavy, ktorá je otočná a umožňuje upnúť štyri nástroje. Pri
sústruhoch s vyššou automatizáciou sa nástroje upínajú do nástrojových hláv rozličných
konštrukcií.

    Štvorboká nástrojová hlava je osadená väčším počtom nástrojov a pohybuje sa pred čelom
obrobku. Hlava nie je vhodná na obrábanie hriadeľov a velké obrábané priemery spôsobujú
ťažkosti s rozmiestením nástrojov. Uplatňujú sa pri strojoch firmy Pittler a R 40 NC.
   Šesťboká nástrojová hlava. Do týchto nástrojových hláv sa upínajú najmä osové nástroje na
sústruženie dier. Používa sa v kombinácii s druhou nástrojovou hlavou na krížovom suporte, na
ktorom sú nástroje na vonkajšie sústruženie. Uplatňuje sa pri strojoch R 5 a R ,63 NC. 
    Kotúčová (bubnová) hlava s nástrojmi upnutými v držiakoch, umiestenými na čelnej ploche
hlavy. Poloha hlavy aj nástrojov v pracovnom priestore umožňuje sústružiť prírubové a
hriadeľové súčiastky a súčiastky z tyče. Uplatňujú sa pri strojoch SPR 63 NC.
     Kotúčová hlava s nožmi upnutými priamo v telese hlavy, bez nožových držiakov , je určená
na vonkajšie sústruženie. Konštrukcia hlavy vylučuje kolízie s koníkom pri sústružení
minimálneho priemeru na hrote koníka. Uplatňuje sa pri strojoch SPT 16 NC a SPT 32 NC.
Uvedené spôsoby upínania nástrojov do nástrojových hláv, ak sa použijú na automatizovaných
strojoch, spravidla predpokladajú upínanie nástrojov v držiakoch vopred nastavených mimo
stroja. Poloha reznej hrany voči držiaku sa nastaví na nastavovacom prístroji. Presnosť ustavenia
nástroja do 2 I.lm. Väčšia chyba je v polohe upínacích plôch od osi nástrojovej hlavy, v radiálnej
hádzavosti pri otáčania pod. Ďalšia chyba je v odchýlke polohy referenčného bodu nástroja od
začiatku odmeriavania súradníc na stroji. Poloha začiatku je nastaviteľná a pri strojoch s jednou
nástrojovou hlavou môže dosiahnuť vysokú presnosť.

Obr. 5 Nožová hlava pre štyri nástroje

- 17 -
STREDNÁ ODBORNÁ ŠKOLA STROJNÍCKA, Športová 1326, 024 01 Kysucké Nové Mesto

5. UPÍNANIE OBROBKOV
 Spôsob upínania závisí na tvare obrobku, jeho veľkosti a pomeru priemeru obrobku k
jeho dĺžke, hmotnosti druhu obrábacieho stroja a pod.
 Najčastejšie upíname obrobok do trojčeľusťového alebo štvorčeľusťového skľučovadla
 Obrobok musí byť pevne upnutý, opretý o stenu skľučovadla a upíname ho za dlhšiu
časť
 Ak ho upneme za krátky koniec, vyvŕtame na druhom konci strediacu jamku a oprieme
ho hrotom koníka
 Dlhšie a tenšie obrobky upíname vždy medzi hroty
 Materiál nie je vždy presne vyvalcovaný a preto túto časť za ktorú budeme upínať, najprv
osústružíme
 Rôzne tvary a veľkosti obrobkov, ktoré majú byť bezpečne upnuté vyžadujú rozmanité
upínanie a upínacie prostriedky. Musí unášať hlavné obrobok a bezpečne zachytávať
opačné sily vznikajúce tri tvorbe triesky.

5.1 SPÔSOBY UPÍNANIA

Trojčelusťové skľučovadlo – najčastejší spôsob upínania obrobkov pri sústružení , Používa sa

hlavne na upínanie valcových, trojhranných a šesťhranných obrobkov. Pri vytočení čeľustí z
hlavy vidíme v jej vkladacích drážkach číselné označenie 1,2,3. Toto označenie je vyrazené aj
na čeľustiach a podľa tohto radu ich postupne nasadíme.

Obr. 6. Trojčelusťové skľučovadlo

- 18 -
 SÚSTRUŽENIE

Štvorčelusťové skľučovadlo - je upevnené na druhom konci vretenníka pomocou prírubovej

platne a patrí k najdôležitejším prvkom sústruhu. Materiál upíname do vonkajších alebo
vnútorných čeľustí pomocou kľúča. Najčastejšie používané skľučovadlá. Pri vytočení čeľustí z
hlavy vidíme v jej vkladacích drážkach číselné označenie1,2,3,4. Toto označenie je vyrazené aj
na čeľustiach a podľa tohto radu ich postupne nasadíme 

Obr. 7. Štvorčelusťové skľučovadlo

Upínanie medzi hrotmi - ak je obrobok príliš dlhý alebo ak chceme aj u kratšieho obrobku mať
zaistené minimálne hádzanie, upne sa medzi upínacie hrotmi pracovného vretena a koníka.
Unášací kotúč a unášacie srdce prenášajú otáčavý pohyb na obrobok . Upínacie hroty sú pevné
alebo otočné a prenášajú tiaž obrobku a rezné sily do vretena a do koníka.

- 19 -
STREDNÁ ODBORNÁ ŠKOLA STROJNÍCKA, Športová 1326, 024 01 Kysucké Nové Mesto

Obr. 8 Upínanie obrobku pri sústružení medzi hrotmi

Pevná luneta - je určená na vedenie dlhších obrobkov v 3 bodoch. Opierajú sa o ňu tenké
obrobky čím sa zabráni ohýbaniu obrobku pri obrábaní. Luneta sa upevňuje na vodiace plochy
lôžka sústruhu pri nadväzovaní

Obr. 9 Upínanie s pevnou lunetou

- 20 -
 SÚSTRUŽENIE

Obr. 10 Upínanie s pevnou lunetou

- 21 -
STREDNÁ ODBORNÁ ŠKOLA STROJNÍCKA, Športová 1326, 024 01 Kysucké Nové Mesto

6. MERADLÁ A ICH POUŽITIE

Meradlo je pomôcka alebo prístroj na priame, prípadne nepriame meranie a porovnávanie

dĺžkových rozmerov, uhlov, tvarov, rovinnosti, vodorovnosti a zvislých plôch a podobne.

6.1 POSUVNÉ MERADLÁ

Posuvné meradlá sú jednoduché ručné meradlá pre zisťovanie dĺžkových rozmerov súčiastok.
Posuvnými meradlami je možné merať vonkajšie i vnútorné rozmery, hĺbky či odsadenia.
Štandardné posuvné meradlo využíva princíp nonia pre delenie stupnice. Princíp odčítania
nameranej hodnoty v medzipolohách využívajúci nonius vynašiel v roku 1631 francúzsky
matematik Pierre Vernier. Táto stupnica sa v určitých jazykoch nazýva aj vernierová po tomto
vynálezcovi, no vo väčšine krajín sa zaviedol pojem noniová. Nonius je latinské meno
portugalského astronóma a matematika Pedra Nunesa. Ten v roku 1542 vynašiel mierne odlišný
spôsob získavania nameraných hodnôt, ktorý bol predchodcom dnešnej noniovej stupnice.
   Desatinový (1/10) dĺžkový nonius je stupnica 10 mm prípadne 19 mm dlhá, rozdelená na 10
rovnakých dielikov. Poloha začiatočnej noniovej rysky ukazuje na hlavnej stupnici počet celých
milimetrov a ryska nonia, ktorá je stotožnená s niektorou ryskou hlavnej stupnice, označuje
počet desatín milimetra. Obdobne je to pri použití nonia s delením 1/20 či 1/50, ktoré sa na
posuvných meradlách vyskytujú najčastejšie. Z toho vyplýva, že posuvné meradlo s desatinovým
noniom má najmenší dielik s hodnotou 0,1 mm, pri dvadsatinovom noniu má dielik 0,05 mm a
pri päťdesiatinovom noniu je dlhý 0,02 mm, čiže napr. hodnotu 19,88 mm je možné odmerať iba
na posuvnom meradle s delením 1/50!
   Pri meraní posuvným meradlom indikuje nulová ryska nonia rozmer, ktorého hodnotu je
potrebné odčítať pomocou noniovej stupnice. Ak leží táto ryska medzi dvoma ryskami hlavnej
stupnice, nachádza sa meraná hodnota v rozmedzí týchto hodnôt. Meraný rozmer vtedy
zodpovedá hodnote zloženej z hodnoty hlavnej stupnice, ktorá je už prekročená a hodnoty
noniovej rysky, ktorá je najlepšie stotožnená s ľubovoľnou ryskou na hlavnej stupnici posuvného
meradla. Hodnota noniovej rysky závisí od delenia stupnice posuvného meradla.
   Hlavné rozmery a konštrukcia posuvných meradiel sú určené normami. Rozsah stupnice
meradiel býva rôzny. Vyrábajú sa prevažne v rozmedzí od (0-100) mm až po (0-4000) mm.
   Posuvné meradlo sa skladá z dvoch hlavných častí:
a) pevnej časti obdĺžnikového prierezu prípadne rúrkového tvaru s hlavnou milimetrovou stupnicou
a pevnou čeľusťou,
b) pohyblivej časti s čeľusťou a noniovou stupnicou.

   Od osemdesiatych rokov sa začali používať digitálne posuvné meradlá, kde nonius nahradil
inkrementálny snímač a číslicový displej (najčastejšie s rozlíšením 0,01 mm).
   Posuvné meradlá sa vyrábajú zvyčajne z nelegovaných alebo antikorových ocelí. Čeľuste sú
vysoko tvrdené. Tolerancia rovinnosti a priamosti meracích plôch dosahuje 10 µm,
rovnobežnosť je v tolerancii 15 µm. Na kalibrovanie sa obvykle používajú základné rovnobežné
mierky. Pri meraní najčastejšie vznikajú chyby spôsobené nedokonalým dotykom meracích a
meraných plôch, nesprávnou polohou meradla, opotrebovaním alebo nepresnou výrobou plôch
čeľustí prípadne nepresným odčítaním hodnoty, ktorá vytvára tzv. paralaxnú chybu.

- 22 -
 SÚSTRUŽENIE

   Pri kontrole posuvného meradla sa zisťuje:

a) presnosť základnej stupnice - pomocou základných rovnobežných mierok prípadne dĺžkomerom,
b) kolmosť pevnej čeľuste vzhľadom k vodiacemu pravítku - vlasovým uholníkom,
c) rovinnosť (priamosť) vodiaceho pravítka - vlasovým pravítkom,
d) rovnobežnosť čeľustí – priesvitom.

Typy: digitálne, mechanické

Rozsahy [mm]: (0-80), (0-150), (0-600), (0-1000) atď.
Delenie (nonická diferencia)[mm]: 1/10 (0,1); 1/20 (0,05); 1/50 (0,02)
Maximálna dovolená chyba mechanických PM (75+0,05L)    pre delenie 1/10
[µm]: (50+0,05L)    pre delenie 1/20
(24+0,02L)    pre delenie 1/50
      kde L je meraná dĺžka v [mm]

Obr.11 Posuvné meradlo

6.2 MIKROMETRE

Mikrometrické meradlá sú meradlá dĺžok, ktoré využívajú pre polohovanie presnú skrutku s
malým stúpaním, tzv. mikrometrickú skrutku, ktorá polohuje meracie dotyky. Vďaka tomuto
princípu merania je mikrometer presnejšie meradlo než "posuvka".
   Koncept mikrometra bol vynájdený v 17. storočí. Anglický astronóm, matematik a konštruktér
vedeckých prístrojov William Gascoigne vynašiel mikrometrickú skrutku ako lepšiu alternatívu
k noniusu, aby mu to pomohlo v jeho štúdiu hviezd. Skutočným otcom dnešného mikrometra je
francúz Jean Louis Palmer, ktorý dokázal že koncept mikrometra môže byť použitý pri presnom
meraní rozmerov.
   Štandardne sa vyrábajú mikrometrické skrutky z dôvodu dosiahnuteľnej presnosti stúpania v
dĺžkach 25 mm a preto sú mikrometrické meradlá odstupňované po 25 mm v rozsahoch (0 až 25)
mm, (25 až 50) mm, (50 až 75) mm, atď. Existujú aj špeciálne mikrometrické meradlá až do

- 23 -
STREDNÁ ODBORNÁ ŠKOLA STROJNÍCKA, Športová 1326, 024 01 Kysucké Nové Mesto

rozmeru jedného metra. Pre presné nastavenie nuly u mikrometrov s rozsahom nad 25 mm sa v
kazete nachádza aj valčekový kaliber.
   Mikrometer obsahuje štandardne dve stupnice. Hlavnú milimetrovú, ktorá je na objímke
mikrometra a druhú rotačnú, ktorá sa nachádza po obvode bubienka a zvyčajne je delená na 50
dielikov. Keďže bubienok slúži ako matica a stúpanie závitu je 0,5 mm (čo znamená, že jedným
pootočením bubienka o 360 stupňov sa pohyblivý dotyk posunie v smere osi o 0,5 mm), je
najmenší dielik na bubienku rovný 0,01 mm posunu v smere osi rotácie. Z toho vyplýva, že pre
posuv o 1 mm musíme otočiť bubienkom o dve celé otáčky. Pre získanie vyššej presnosti
odčítania môže aj mikrometrické meradlo obsahovať nonius.
   Väčšina mikrometrických meradiel obsahuje rapkáč, ktorý slúži na vyvodenie vhodnej meracej
sily. Pri natáčaní bubienka bez rapkáča môže dôjsť k deformácii meranej súčiastky medzi
dotykmi, prípadne aj k deformácii meradla, čo môže ovplyvniť výsledok merania. Tento rapkáč
je v podstate spojka, ktorá pri pôsobení väčšieho tlaku než je dovolený začne prekĺzavať.
   Najbežnejším mikrometrickým meradlom je strmeňový mikrometer na meranie vonkajších
rozmerov. Existujú však aj prevedenia pre meranie vnútorných rozmerov, dutín veľkých
priemerov či dĺžok (tzv. mikrometrické odpichy), hĺbok (mikrometrické hĺbkomery), či
špecificky tvarované mikrometrické meradlá na meranie priemerov drôtov, hrúbky plechov,
trojbodové mikrometrické dutinomery, prípadne samostatné mikrometrické hlavice ako súčasť
odčítacích zariadení projektorov, meracích mikroskopov a iných meracích prístrojov.
   Aj mikrometre existujú v prevedení s číslicovým zobrazovačom a štandardne ponúkajú
meranie s presnosťou až na 0,001 mm. Mikrometrické meradlá sú konštruované s vysokou
tuhosťou a sú tepelne izolované pre elimináciu vplyvu teploty rúk obsluhy.

Typy - podľa princípu: digitálne, mechanické

Typy - podľa konštrukcie: strmeňové, odpichy, hĺbkomery, na drôt, na plech, na
závity, na ozubené kolesá
Rozsahy [mm]: (0-25), (25-50), (50-75), (75-100) atď.
Delenie [mm]: 0 ,01 (mechanické); 0,001 (digitálne)
Maximálna dovolená chyba (4+L/100)    pre I. triedu presnosti
mechanických MM [µm]: (10+L/50)    pre II. triedu presnosti
  kde L je horný rozmer meracieho rozsahu v [mm]

- 24 -
 SÚSTRUŽENIE

Obr. 12 Mikrometer

6.3 ČÍSELNÍKOVÉ ODCHYLKOMERY

Číselníkové odchýlkomery sú jednoduché meracie prístroje pre presné odmeriavanie malých

vzdialeností. Okrem pojmu číselníkový odchýlkomer sa používajú i pojmy číselníkový indikátor
alebo hovorovo "hodinky". Tento názov vznikol z principiálnej podoby odchýlkomera so
spomínaným meračom času. Meraný lineárny pohyb je totiž prevedený transformačným
mechanizmom na rotačný pohyb ručičky indikátora. Existujú viaceré typy odchýlkomerov s
ozubeným, pákovým, pružinovým či kombinovaným prevodom. Tiež sa rozlišujú odchýlkomery
s jednootáčkovým, viacotáčkovým či menej ako jednootáčkovým číselníkom.
   V dnešnej dobe sa začali využívať aj digitálne odchýlkomery s čislicovým displejom, no
jednoduché verzie bez prídavných funkcií ako pamäť či indikátor ručičky na displeji nie sú
plnohodnotnou náhradou klasického číselnikového odchýlkomera. Kontrola hraničných hodnôt
hádzania meranej súčiastky je pri číslicovom zobrazení omnoho obtiažnejšia než u ručičkových
odchýlkomerov. Avšak pri moderných digitálnych odchýlkomeroch s prenosom dát do PC je
možné i rýchle štatistické vyhodnocovanie množstva meraných dát, čo im dáva oproti čisto
mechanickým odchýlkomerom značnú výhodu.
   Páčkové odchýlkomery sú špeciálnym typom číselnikových odchýlkomerov, kde sa namiesto
posuvného dotyku využíva otočne namontovaný dotyk. Ten umožňuje vytvoriť prítlak v oboch
smeroch. Rozsah jeho pohybu je zvyčajne okolo 200 stupňov. Bežne sa vyrábajú s dĺžkou páčky
od 12,8 mm do 44,5 mm.
   Keďže odchýlkomery vyvodia len malý pohyb (obyčajne pri stotinových odchýlkomeroch je to
10 až 30 mm), používajú sa najčastejšie na komparačné meranie. V spojení s tuhým meracím
stojanom je možné vykonávať porovnávacie meranie, a teda takáto zostava slúži ako tzv.
komparátor. Nula na stupnici je presúvateľná, preto je možné nastaviť relatívnu nulu v
ktorejkoľvek polohe dotyku.
   Najbežnejšie je možné sa stretnúť s odchýlkomermi s najmenším dielikom rovným 0,01 mm.
Vyrábajú sa však aj ochýlkomery s presnosťou 0,001 mm a aj presnejšie. Odchýlkomery s
presnosťou 1 µm a menej majú štandardne menej než jednootáčkový číselník a pracovná dĺžka je
väčšinou len niekoľko málo desiatok mikrometrov. Ako transformačný mechanizmus využívajú
kombináciu ozubeného a pákového prevodu (napríklad Milimess alebo Supramess od firmy
Mahr), prípadne veľmi presnú torznú pružinu (používaná napr. v Mikrokátoroch), ktorou sa dá
získať až nanometrické rozlíšenie.
   Dotyky odchýlkomerov sú vymeniteľné a preto je možné si vybrať z množstva rôznych tvarov
a veľkostí podľa požadovanej aplikácie. Tvar dotyku je zvyčajne vyberaný tak, aby sa získal
bodový kontakt s meranou súčiastkou. Pre rovinné plochy sa preto využívajú guľové dotyky, pre
guľové plochy rovinné dotyky atď. Dotyk je k súčiastke pritláčaný silou, ktorú vyvodzuje vratná
pružina.

Typy: - digitálne, mechanické

- jednootáčkové, viacotáčkové, menej než
jednootáčkové
Delenie: - posuvne, páčkové
Maximálna nepresnosť odchýlkomerov: 0,01 mm; 0,001 mm; 0,0005 mm atď.

- 25 -
STREDNÁ ODBORNÁ ŠKOLA STROJNÍCKA, Športová 1326, 024 01 Kysucké Nové Mesto

Obr. 13. Číselníkový odchylkomer

6.4 PASAMETRE

Pasametre sú meradlá slúžiace na presné komparačné meranie. Aj keď pripomínajú tvarom

mikrometer, neobsahujú mikrometrickú skrutku so stupnicou, čiže nedokážu merať absolútnu
hodnotu rozmeru súčiastky.
   Meranie pasametrom je pomerne jednoduché. Buď sa nastavuje nominálna hodnota
vyskladaním základných rovnobežných mierok na presnú vyžadovanú hodnotu alebo sa použije
vzorová súčiastka s ktorou sa merané súčiastky porovnávajú. Pri vložení prvku s menovitou
dĺžkou medzi dotyky, sa na indikátore nastaví ručička na nulu. Vkladaním meraných súčiastok
medzi dotyky pasametra sa ručička odkláňa od nulovej hodnoty do plusového alebo mínusového
smeru a na stupnici je možné odčítať odchýlku od tejto menovitej hodnoty. Najmenší dielik na
pasametroch býva väčšinou (1, 2 alebo 5) µm.
   Pri súčiastke s menovitým dĺžkovým rozmerom napr. 20 mm a pasametrom s najmenším
dielikom 2 µm, je pri vychýlení ručičky o 3 dieliky do mínusového smeru jej absolútna hodnota
rovná 19,994 mm.

Typy: digitálne, analógové; na vonkajšie rozmery, na

vnútorné rozmery, s meracími ramienkami na
Rozsahy [mm]: špeciálne aplikácie atď.
Delenie: (0-25), (25-50) atď., ale aj (0-40), (40-80), (80-120)
Maximálna nepresnosť pasametrov: atď.
0,005 mm; 0,002 mm; 0,001 mm atď.
-

- 26 -
 SÚSTRUŽENIE

Obr. 14 Pasameter

- 27 -
STREDNÁ ODBORNÁ ŠKOLA STROJNÍCKA, Športová 1326, 024 01 Kysucké Nové Mesto

7. VOĽBA REZNÝCH PODMIENOK

Základom tohto spôsobu obrábania je rotačný pohyb obrobku (hlavný pohyb). Pohyb nástroja
je zvyčajne pIiamočiary, a to buď v smere osi obrobku - pozdfžny posuv (stopa noža obrobku
je skrutkovica), alebo v smere kolmom na os obrobku - priečny posuv (stopa noža na obrobku 
je Archimedova špirála). Obidva pohyby sa môžu konať súčasne,napríklad pri kopírovacom
sústružení. Z kinematického hľadiska možno sústruženie vyjadriť týmito pojmami

Rezná rýchlosť v je obvodov á rýchlosť obrobku na jeho maximálnom priemere ν = π.D.n

 D - priemer obrobku (mm)

 n - otáčky (min-1)

Pozdĺžny a priečny posuv s je dráha noža za jednu otáčku. Prísun h je dráha, ktorou sa nastavuje
hĺbka rezu nástroja.
Rezná rýchlosť ν je meradlom hlavného pohybu stroja. Pri voľbe jej optimálnej hodnoty musí sa
prihliadať predovšetkým na vlastnosti materiálu obrobku, jeho obrobiteľnosť a druh materiálu
noža. Ďalej sa musia uvažovať ostatné zložky rezných podmienok, to znamená posuv s a hÍbka
rezu- h, prierez triesky S a optimálna trvanlivosť reznej hrany. Rezná rýchlosť závisí od
geometrie reznej hrany (predovšetkým, od uhlov ao, yo a x), od druhu sústružníckej práce (napr.
pri rezaní závitov sa volia nižšie rezné rýchlosti), tuhosti sústruhu a .chladenia. Závislosť
rezných rýchlostí pri sústružení od materiálu obrobku aj nástroja a od veľkosti posuvu a hĺbky
triesky sa uvádza v Strojníckych tabuľkách (ST).

Rezné podmienky musia vyhovovať dosiahnutiu optimálnej trvanlivosti nástroja. Rezné

podmienky sa v praxi určujú podľa nomiatívov rezných podmienok, ktoré boli vypracované na
základe výskumných prác a overené v praxi. Tabuľky sú vypracované pre určitú trvanlivosť
nástroja a obrobiteľnosť obrobku.

Rezné podmienky možno zlepšiť zlepšenou obrobiteľnosťou materiálu obrobku. Okrem

vhodného tepelného spracovania materiálu obrobku sa zlepší obrobiteľnosť dezoxidačnými
prostriedkami zloženia CaSi (predtým FeSi + Al). Tento nový spôsob dezoxidácie vytvára v
materiáli nekovové zmiešaniny, ktoré sa pri obrábaní spekaným karbidom usadzujú na čele
nástroja a vytvárajú ochranné povlaky. Tým sa znižuje opotrebenie čela a chrbta najmä 'pri
platničkách zo SK a obrobiteľnosť sa zlepší o jednu triedu.

 hlavný rezný pohyb – vykonáva ho obrobok, je to rotačný pohyb a obvodová rýchlosť

obrobku je totožná s reznou rýchlosťou.
νc = π.D.n/1000 (m/min-1)
D – priemer obrobku (mm)
n – otáčky (min-1)
 posuvný pohyb – posuv je priamočiary a koná ho nástroj – je daný dráhou noža na 1 otáčku
– f [mm]
 prísuvom sa nastavuje hĺbka rezu ap

- 28 -
 SÚSTRUŽENIE

Sústruženie - plochy obrábania a posuv na jednu otáčku

Pohyby pri rezaní

Obr. 15 Rezné pohyby pri sústružení

Rezné podmienky pri obrábaní sú dané vzájomným pohybom nástroja a obrobku. Tento relatívny
pohyb medzi nástrojom a obrobkom je rezný pohyb; ve je výsledný pohyb, ktorý sa skladá z
vektora hlavného pohybu vc a vektora posuvu vf.
ve=√(vc2+vf2)

- 29 -
STREDNÁ ODBORNÁ ŠKOLA STROJNÍCKA, Športová 1326, 024 01 Kysucké Nové Mesto

8. SÚTRUŽENIE ČELNÝCH PLOCH

 

Priečne rovinné plochy obrobku rotačného tvaru sa nazývajú čelné plochy. Tieto plochy sa
sústružia preto, aby mali predpísaný tvar, vyžadovanú tvrdosť povrchu a aby mal obrobok
potrebnú dĺžku. Sú to čelné plochy obrobkov (napr. hriadeľov) a čelné plochy vonkajších
osadení (nákružkov).

Druhy nožov na čelné sústruženie

Voľby nožov na čelné sústruženie závisí od spôsobu upnutia obrobku, od tvaru a veľkosti
obrábanej plochy, od veľkosti prídavku na obrábanie (hrubovanie, hladenie) a od materiálu
obrobku.
Na čelné sústruženie sa najčastejšie používa ohnutý uberací nôž. Menšie čelné plochy
a čelné plochy v ťažko prístupných miestach sa sústružia stranovými uberacími nožmi. Väčšie
čelné plochy s dierou možno sústružiť priamym uberacím nožom.
Rezné uhly aj spôsoby ostrenia týchto nožov sú rovnaké ako pri nožoch na vonkajšie
valcové plochy.

Rezné podmienky pri čelnom sústružení

Drsnosť povrchu a výkon pri sústružení čelných plôch závisí od rezných podmienok. Pri
hrubovaní volíme posuv so zreteľom na hĺbku rezu. Menšie hodnoty platia pre tvrdšie materiály,
vyššie hodnoty pre mäkšie materiály.
Posuvy pre hladenie volíme podľa tabuliek. Menšie posuvy sa robia pre špeciálne jemné
povrchy. Rezné rýchlosti volíme rovnaké ako pri sústružení vonkajších valcových plôch, t. j.
podľa tab. 1. Pri obrábaní čelných plôch tuhými vyhnutými nožmi môžeme použiť tabuľkové
hodnoty násobené súčiniteľom 1,1 až 1,2.
Obrobené čelné plochy sú často drsnejšie ako vonkajšie valcové plochy sústružené za
rovnakých podmienok. Príčinou je zmenšujúca sa rezná rýchlosť pri posuve noža od obvodu do
stredu a opotrebovanie noža.

Zásady pre čelné sústruženie

Pri čelnom sústružení upíname obrobky podobne ako pri sústružení vonkajších valcových
plôch. Musíme dbať na to, aby čeľuste skľučovadiel a iného upínacieho zariadenia neprekážali
pri pohybe noža, alebo aby na ne nôž nenarazil.
Nože sa upínajú s malým vyložením, aby sa nechveli. Výškovo sa nastavujú do osi
sústruženia. Pri nastavení nad os vznikne uprostred osi výkružok, na ktorý by nôž narazil
a zlomil sa. Ak nastavíme nôž pod os, zostane na obrobku neobrobená časť plochy.
Čelné plochy letmo upnutých obrobkov sa sústružia ohnutým uberacím nožom. Uhol
nastavenia x je zvyčajne 45o (uhol medzi hlavným ostrím a smerom posuvu noža). Smer posuvu
noža je kolmý na os sústruženia.
Pri čelnom sústružení sa nôž posúva ručne alebo strojové. Posuv môže byť buď od obvodu
do stredu, buď naopak.

- 30 -
 SÚSTRUŽENIE

9. SÚSTRUŽENIE VÁLCOVÝCH A OSADENÝCH

VALCOVÝCH PLOCH
9.1 SÚSTRUŽENIE VALCOVÝCH A OSADENÝCH VALCOVÝCH PLÔCH.

K súčiastkam s valcovými plochami patria napr. čapy, hriadele, základné telesa skrutiek a pod.
Pri sústružení sa nôž posúva rovnobežne s osou otáčania obrobku. Sústruženie valcových plôch
možno rozdeliť na tri základné operácie: hrubovanie, sústruženie na čisto a jemné sústruženie.

Hrubovanie

Cieľom hrubovania je odrezať z obrobku čo najväčšiu vrstvu materiálu za časovú jednotku. Pri
hrubovaní sa nekladú osobité požiadavky na drsnosť povrchu, pretože po hrubovaní nasleduje
ďalšia operácia.

Tabuľka 1 Prídavky na obrábanie pre hrubovanie

Charakteristickým nástrojom hrubovania sú uberacie nože, ktoré uberajú materiál pri väčšom
priereze triesky pri menších rezných rýchlostiach.
Sústruženie na čisto
Sústružením na čisto sa odstraňujú nepresnosti po hrubovaní, obrobok dostáva konečný tvar
a akosť povrchu a rozmery. Hladký povrch sa docieli pri odoberaní triesky s menším prierezom
pri vyšších rezných rýchlostiach. Na čisto sústružíme hladiacimi nožmi (obr.)

Obr. 16 Hladiace nože celistvé a zvárané na tupo

- 31 -
STREDNÁ ODBORNÁ ŠKOLA STROJNÍCKA, Športová 1326, 024 01 Kysucké Nové Mesto

Hladiace nože sa pri sústružení vonkajších valcových plôch nastavujú do osi sústruženia, alebo
pod ňu o 1 až 2 % priemeru.

Tabuľka 2 Prídavky na obrábanie pri hladení čelných plôch.

Jemné sústruženie
Jemné sústruženie je obrábanie súčiastky na čisto pri malých posuvoch (do0,1 mm) a pri hĺbkach
odoberaných vrstiev. Rezné rýchlosti sa používajú veľmi vysoké alebo veľmi nízke. Jemným
sústružením sa dosiahne akosť povrchu a presnosť rozmerov porovnateľne ako pri brúsení.

- 32 -
 SÚSTRUŽENIE

10. SÚSTRUŽENIE OSADENÝCH VALCOVÝCH PLÔCH

Pre sústruženie osadených valcových plôch treba zvoliť vhodnejšie spôsoby uberania materiálu.
Na obrázku 17 je znázornený trikrát osadený hriadeľ a tri spôsoby jeho sústruženia.
Podľa obrázku 17b sa sústruží každý stupeň osobitne. Hriadeľ sa zhotoví na trikrát. Dráha noža
je najdlhšia, a takisto aj čas potrebný na obrobenie.
Najvýhodnejší je spôsob podľa obrázku 17d, lebo celková dráha sústruženia je kratšia, a  tým aj
čas potrebný na obrobenie hriadeľa. V sériovej výrobe osadených hriadeľov je výhodné používať
na sústruženie tri nože obr. 17e. Nože sa v príslušnom poradí nastavia podľa vzorky (ktorú
upneme tak ako obrobok) a upnú sa do nožovej hlavy. Aby takéto obrábanie bolo efektívne, aj
dĺžky jednotlivých osadení majú byť rovnaké.
Vonkajšie plochy sa obrábajú na viac záberov. Počet záberov pri sústružení závisí od veľkosti
prídavku na obrábanie. Prídavok na obrábanie je hrúbka vrstvy materiálu, ktorý treba odobrať,
aby sa z polovýrobku dosiahol požadovaný tvar a vlastnosti obrobku. Veľkosť prídavku závisí
od konkrétnych podmienok použitého materiálu polovýrobku, spôsobu obrábania
a požadovaných vlastnosti súčiastok.

Obr. 17 Sústruženie stupňovitého hriadeľa.

a) Stupňovitý hriadeľ, b,c,d – spôsoby sústruženia, e – sústruženie viacnožovým držiakom
1,2,3,4 –postup sústruženia

- 33 -
STREDNÁ ODBORNÁ ŠKOLA STROJNÍCKA, Športová 1326, 024 01 Kysucké Nové Mesto

11. VŔTANIE, VYHRUBOVANIE A VYSTRUŽOVANIE

OTVOROV NA SÚSTRUHU

Používa sa pri výrobe valcových a niekedy aj tvarových otvorov.

Hlavný pohyb je rotačný a vykonáva ho nástroj, vedľajší pohyb (posuv) je priamočiary a

tiež ho vykonáva nástroj.

Obr. 18 Rezné pohyby pri vŕtaní

Ak chceme vytvoriť presné diery, navrtávame menšie otvory a potom používame výhrubník (4
zuby) a výstružník (6 a viac zubov). Líšia sa od seba iba počtom zubov.

Obr. 19 Výhrubník

a) s kužeľovou stopkou
b) nástrčný
c) so spájkovanými reznými platničkami

1. rezný kužeľ 3. upínacia stopka

2. teleso 4. upínací otvor

- 34 -
 SÚSTRUŽENIE

5. rezná platnička

Na osadenie otvorov používame záhlbníky.

Obr. 20 Záhlbníky

a) zahlbovanie valcovým záhlbníkom

b) zahlbovanie kužeľovým záhlbníkom
c) zarovnávanie čelnej plochy valcovým záhlbníkom

Zvláštnosťou vrtákov je, že každý bod na hlavnej reznej hrane má inú reznú rýchlosť. Nulová
rezná rýchlosť je v osi nástroja, tam je iba posuvná rýchlosť.

Z technologického hľadiska vŕtanie delíme na:

 vŕtanie krátkych otvorov (pozžíva sa skrutkový vrták) – krátky otvor – pomer D/l je 1:1
až 1:10
 presné otvory – na dosiahnutie požadovanej veľkosti sa používa výhrubník a výstružník
 hlboké otvory – pomer D/l je väčší ako 1:10, používajú sa špeciálne nástroje a hlavný
pohyb vykonáva obrobok a nedľajší pohyb nástroj. Na toto vŕtanie sa používajú špeciálne
nástroje – delový, hlavňový, ejektorový vrták.
 vŕtanie medzikružia – preparačný vrták – hovoríme tomu aj vŕtanie na jadro
 vŕtanie otvorov do plechu
 presné vŕtanie pomocou vyvrtávacích tyčí, v ktorých sú upnuté nástroje

Vŕtanie je málo produktívna metóda, nástroj je tepelne zaťažovaný, odchod triesky je

nevýhodný. Nástroj má dve rezné hrany, jedine kopinatý (plochý) vrták má jednu reznú hranu.

Nové konštrukcie majú vymeniteľné rezné platničky. Nástroje sa upínajú priamo do vretena
alebo pomocou redukčných púzdier a rýchloupínacích hlavičiek. Na upnutie obrobku
používame zveráky, úpinky a rôzne prípravky. Stroje sú vŕtačky, ktoré môžu byť rôznej
konštrukcie (stojanové, stolové, radiálne)

- 35 -
STREDNÁ ODBORNÁ ŠKOLA STROJNÍCKA, Športová 1326, 024 01 Kysucké Nové Mesto

12. SÚSTRUŽENIE VÚTORNÝCH VÁLCOVÝCH PLOCH

S OSADENÍM

Vnútorné valcové plochy sústružíme keď:

a) Vŕtaním a vyhrubovaním nemožno dosiahnuť požadovanú presnosť rozmerov diery.
b) Vrták ani výhrubník nemá požadovaný rozmer
c) Priemer obrábanej diery je väčší ako priemer vrtáka a výhrubníka
d) Dĺžka diery je malá.

Predliaté alebo nepresné predvŕtané otvory sa najprv sústružia nožom do hĺbky asi 1,5 priemeru,
a až potom sa vŕtajú. Nôž sa upína ako pri vonkajšom sústružení tak, aby teleso noža neotieralo
o sústruženú plochu. Príslušný prísuv sa nastavuje kolmo na os sústruženia, ale nesmeruje na os
ako pri pozdĺžnom sústružení ale od nej. Nôž sa posúva ručne alebo strojové rovnobežne s osou
sústruženia obyčajne smerom k vretenu.(obr. 21)

Obr. 21 Vnútorné sústruženie

Predvŕtané alebo predliaté otvory sa najprv vŕtajú, potom vyhrubujú a vystružujú. Výhrubníkom
sa dosiahne lepší tvar a v otvore sú výhrubniky lepšie vedené ako vrták. Rezné rýchlosti so
zreteľom na menšiu tuhosť zapríčinenú väčším vyložením nástrojov, určujeme zvyčajne nižšie
ako pri obrábaní vonkajších plôch.
Tvar nožov prevnútorné sústruženie sa musí prispôsobiť nielen tvaru ale aj dĺžke sústruženej
diery. Prierez je zvyčajne menší ako prierez ostatných nožov.

- 36 -
 SÚSTRUŽENIE

Obr. 22 Sústružnícke nože na vnútorné sústruženie

1) Vnútorný uberací nôž, 2) vnútorný rohový nôž, 3) vnútorný zapichovací nôž

- 37 -
STREDNÁ ODBORNÁ ŠKOLA STROJNÍCKA, Športová 1326, 024 01 Kysucké Nové Mesto

13. ZAPICHOVANIE A UPICHOVANIE A VYPICHOVANIE

Zapichovanie je sústruženie drážok s rôznym profilom na vonkajšom obvode obrobku alebo

dierach. Drážky na súčastiach so závitmi sa robia preto, aby sa mohol závit rovnakej hĺbky rezať
až do konca požadovanej dĺžky alebo po čelnú plochu osadenia (obr. 22 nôž vybehne do
drážky). Pri brúsených súčiastkach, ktoré majú ostré prechody a ktoré brúsiacim kotúčom
nevytvoria, na mieste prechodu sa vysústruží drážka.
Drážky sú normalizované a na výkresoch sa nekótujú. Označujú sa písmenami A až e a šírkou
noža, násobenou hĺbkou zápichu. Napr. zápich tvaru B (obr.22 c) a tým aj tvar noža, si
vyhľadávame v technických tabuľkách.

Obr. 23 Sústruženie drážok

Často sa vyskytujú tvarové drážky, ako sú napr. drážky pre klinové remene na remeniciach, pre
rôzne osadenia a pod.
Ostré drážky nerobíme na súčiastkach, ktoré sú veľmi namáhavé na ťah alebo na ohyb. Drážka
totiž zoslabuje prierez a súčiastky v týchto miestach praskajú. Normalizované drážky majú preto
zaoblené prechody.

- 38 -
 SÚSTRUŽENIE

Obr. 24 Zapichovacie nože

Zapichovacie nože sú normalizované. Sú práve a ľavé (obr.24 a, b). Nože menších priestorov sú
celistvé a vyrábajú sa z RO 19 800. Zapichovacie nože súmerné alebo zapichovacie nože ohnuté
sú na obr. c, d. Tvarové drážky sa sústružia zapichovacími nožmi s tvarovou reznou hranou,
napr. drážky pre klinové remene (obr. 24e). Dĺžka reznej hrany zapichovacích nožov je
prispôsobená šírke drážky. Podľa obr. 24c nôž je najtenší práve v nebezpečnom priereze. Rezná
časť noža sa vyhotovuje vyššie ako je teleso noža. Tým sa spevní a tak ľahko sa nezlomí.
Zapichovacie nože sa posúvajú iba kolmo na os obrobku. Pri pozdlženom posuve vy sa zlomili.
Veľkosť rezných uhlov sa riadi podľa takých zásad ako v prípade uberacích nožov. Aby sa
zmenšilo trenie medzi reznou časťou noža a obrábaným materiálom, zbrusujú sa vedľajšie chrbty
o 2 stupňe a smerom k telesu noža o 1 stupeň.
Zapichovacie nože nastavajú do osi sústruženia. Pri nastavení nad os alebo pod os sa nôž môže
zlomiť. Uhol nastavenia je 90 stupňov. V nožovej hlave sa nože upínajú s veľmi krátkym
vyložením.

Na niektorých obrobkoch, napr. na piestoch sústružiť niekoľko drážok súčasne. Nože sa nastavia
podľa vzdialenosti drážok od seba a na správnu hĺbku. Sústruženie drážok sa tým zrýchli. Ak sa
používajú náražky na priečny posuv, sústruženie ešte zrýchlime.

- 39 -
STREDNÁ ODBORNÁ ŠKOLA STROJNÍCKA, Športová 1326, 024 01 Kysucké Nové Mesto

13.1 UPICHOVANIE, UPICHOVACIE NOŽE

Upichovaním na sústruhoch sa oddeľuje obrobok od polovýrobku (tyče) alebo sa materiál

rozdeľuje na niekoľko kusov. Obrobky väčších priemerov sa musia upichovať veľmi pozorne,
pretože nôž sa ľahko zasekáva. Upichovacie nože sa podobajú zapichovacím nožom, ale majú
reznú časť v osi telesa noža. Jej dĺžka závisí od priemeru upichovaného materiálu. K polomeru
materiálu sa pripočíta ešte niekoľko milimetrov na vôľu medzi obrobkom a osadením noža.
Upichovacie nože musia mať krátku reznú hranu, aby pri upichovaní nevznikalo veľmi veľa
triesok a neplytvalo sa materiálom. Dĺžka reznej hrany závisí od pevnosti a tvrdosti obrábaného
materiálu a od jeho priemeru. Šírku nože (dĺžka reznej hrany) možno voliť podľa tabulky 3.

Dĺžka rezného upichovacieho noža Tabulka3

Viac
Priemer obrobku 18 30 50 80 120 180 260 360 ako
360
Dĺžka rezného
klina noža (mm) 2 3 3-4 4-5 5-7 7-8 8-10 10-12 12-15

Rezná časť upichovacieho noža zbrusuje rovnako ako rezná časť zapichovacieho noža.
Niekedy je rezná hrana upichovacích nožov šikmá. Dosiahne sa tým hladkosť upichnutia hotovej
súčiastky. Až pri ďalšom posuve sa upichne zvyšok materiálu na ďalšej súčiastke. Šikmá rezná
hrana odtláča nôž smerom k upichovanému obrobku a na obrobkoch väčších priemerov vzniká
tak vydutá čelná plocha. Túto nevýhodu odstraňuje upichovací nôž s dvojitou reznou hranou.
Z hľadiska hospodárnosti sa činná časť vyhotoví z RO a držiak nože z konštrukčnej ocele.
Ploché nože sa dodávajú už zakalené a naostrené, nôž sa priostruje.
Pri upichovaní tvrdého materiálu s väčším priemerom sa používa ohnutý upichovací nôž s čelom
otočeným dole. Obrobok sa pritom musí otáčať v opačnom smere. Ohnutý nôž môže odpružiť
nahor, nezasekne sa a nezlomí. Nôž je celý z RO, alebo sa na teleso nože pripevňujú rezné
platničky z rýchloreznej ocele alebo z SK.

Väčší počet menších súčiastok (podložky, krúžky) sa upichujú viacerými nožmi. Dosiahne sa
tým, že jednotlivé upichovacie nože sa dostávajú do záberu postupne. Upichnuté súčiastky
začínajú odpadávať od pravej strany. Výhodou takéhoto usporiadania nožov je, že sa skráti čas,
a že upichnuté súčiastky majú rovnaké rozmery.
Posuv pri zapichovaní alebo upichovaní je ručný alebo strojový. Musí byť plynulý
a rovnomerný. Pri dokončovaní rezu treba postupovať opatrne, aby sa nôž nezlomil.
Rezné podmienky pri zapichovaní a upichovaní. Pri zapichovaní a upichovaní sa posuv a rezná
rýchlosť menšie ako pri hrubovaní vonkajších valcových plôch.
Hodnoty pre strojový posuv pri zapichovaní a upichovaní sú v tab. 4. Rezné rýchlosti sú v tab. 5.

- 40 -
 SÚSTRUŽENIE

Posuvy s (mm) pri zapichovaní a upichovaní Tabuľka 4

Posuvy s (mm)
Obrábaný materiál
2 3 4 5 6 7 8
Oceľ pevnosti 500-800 MPa 0,05 0,07 0,09 0,11 0,12 0,14 0,16
(obrábanie s chladením)
0,07 0,09 0,11 0,13 0,14 0,16 0,18
Liatina tvrdosti 0,07 0,10 0,12 0,14 0,16 0,18 0,20
HB=180-220 0,10 0,12 0,14 0,16 0,18 0,20 0,25

Rezné rýchlosti v (m.min-1) pri zapichovaní a upichovaní pre nože z rýchloreznej nástrojovej
Ocele Tabuľka 5
Posuvy s (mm)
Obrábaný materiál
0,04 0,06 0,08 0,10 0,15 0,18 0,20 0,25
Oceľ pevnosti 500-800 MPa
57 43 36 31 24 22 20 17
(obrábanie s chladením)
Liatina tvrdosti
35 30 26 24 22 20 19 17
HB=180-220

- 41 -
STREDNÁ ODBORNÁ ŠKOLA STROJNÍCKA, Športová 1326, 024 01 Kysucké Nové Mesto

14. REZANIE ZÁVITOV ZÁVITNÍKMI A ZÁVITNICAMI NA

SÚSTRUHU

Rezanie závitu je spôsob obrábania, pri ktorom sa postupným uberaním triesky vytvorí závit
(trojuholníkový, lichobežníkový, štvorcový alebo iného špeciálneho tvaru) na valcovej, resp.
kužeľovej ploche. Podľa spôsobu výroby môže byť strojové a ručné. Závit možno strojove
vyrábať dvoma spôsobmi:

1) trieskovým obrábaním, pri ktorom rezné kliny nástroja vytvoria oddeľovaním triesky
vhodný závit,
2) valcovaním, obrába sa bez oddeľovania triesok a závit sa vytvorí zatláčaním nástroja do
obrobku (pritom využíva plastickosť materiálu).

Podľa toho, či sú závity na vonkajšej ploche alebo v otvore, rozlišuje sa rezanie vonkajších alebo
vnútorných závitov. Hlavné spôsoby rezania vonkajších (vnútorných) závitov:
- rezanie závitnicami (závitníkmi),
- sústružením,
- frézovaním,
- brúsením.
Rezanie závitu závistnicami. Teleso obrobku, napríklad skrutky je osústružené na určitý priemer.
Na začiatku skrutky sa zrazí hrana pod 45 º uhlom, aby sa závitnica ľahšie zarezala. Pri ručnom
rezaní závitníca je upnutá vo vratidle (obr.25) počas rezania závitu sa mierne pritláča čelom
hrotovej objímky koníka na obrobok. Tým sa dosiahnu súosovosť závitovej čeľuste s obrobkom,
vyrezaný závit bude mať správny profil. Vratidlo je opreté o nožovú hlavu alebo o nožové sane
suportu, alebo sústružník ju drží v ruke. Pri rezaní závitu sa zmení smer otáčania vretena
a závitová čeľusť sa vyskrutkuje.

Obr. 25 Rezanie
závitu
a) vonkajšieho ručnou kruhovou závitovou čeľusťou, 1 – kruhová závitová ceľusť, 2- držiak
b) vnútorného závitníkom, 1- vodiaca časť závitnika 2- držiak, 3-zubová drážka, 4-upínací hrot
koníka

Pri strojovom rezaní závitu je výhodné okrem závitníc použiť aj závitorezné hlavy. Od závitnice
sa odlišujú tým, že po narezaní závitu možno nože vysunúť do záberu a nástroj voľne vrátiť do
pôvodnej polohy. Časové straty sa zmenšujú, protuktivita vzrastá.

- 42 -
 SÚSTRUŽENIE

Rezné rýchlosti pri rezaní závitu Tabuľka 6

Závitníky Závitové nože

Materiál obrobku Pevnosť (MPa)
NO RO NO RO
˂ 500 4–8 8 – 15 4 – 10 18 - 20
˂ 700 2–6 5 – 10 3–7 9 – 15
Konštrukčná oceľ
˃ 700 2–5 4–8 2–3 5–8
˂ 900 2–5 4–8 1–3 4–7
Oceľ na odliatky 2–6 5 – 10 2–3 5–7
mäkká 2–5 4–8 6–8 12 – 16
Sivá liatina
tvrdá 1–3 2–5 3–5 8 – 12
20 – 30
krehká 6–8 8 – 16 12 – 18
Mosadz 14 - 22
húževnatá 4–6 6 – 10 8 – 12

Bronz 6–8 8 – 12 6 – 12 12 - 25
10 – 20 15 – 25 12 – 25 20 – 35
NO – uhlíková nástrojová oceľ,
RO – rýchlorezná nástrojová oceľ

Najvhodnejšie rezné rýchlosti na rezanie závitov kruhovými závitnicami sú v tab. 6

Aby mal vyrezaný závit hladký povrch, odporúča sa použiť vhodnú chladiacu kvapalinu, podľa
tab. 7

Chladiace kvapaliny pri rezaní závitu Tabuľka 7

Materiál Chladiaca kvapalina

Konštrukčná oceľ emulzia*, repkový olej terpentín

emulzia, zmes terpentínu a petroleja (1:5),
Zliatinové ocele
benzol
Sivá liatina za sucha, emulzia, repkový olej, petrolej
Oceľ na odliatky emulzia, terpentín
Mosadz minerálny olej, emulzia, za sucha
Bronz za sucha, repkový olej
Zliatiny hliníka repkový olej, emulzia, mydlová voda
*Emulzia vŕtacieho stroja

- 43 -
STREDNÁ ODBORNÁ ŠKOLA STROJNÍCKA, Športová 1326, 024 01 Kysucké Nové Mesto

Rezanie závitu závitníkmi Vyvrtávaná alebo vystružená diera, v ktorej sa bude rezať závit, musí
mať správny priemer. Teoretický sa má rovnať hodnote zodpovedajúcej malému priemeru
matice.
Podľa zvolenej reznej rýchlosti (tab. 6) a priemeru rezaného závitu si pracovník nastaví príslušný
počet otáčok vretena.
Závitník (v podstate skrutka z rezného materiálu s presným profilom závitu) sa nasadí rezným
kužeľom na začiatok diery a podoprie sa upínacím hrotom koníka, aby sa zabezpečila súosovosť
závitníka s dierou. Proti otáčaniu sa zabezpečí vratidlom, ktoré sústružník drží v ruke. Vratidlo
môže oprieť o nožové sane, prípadne ho nahradiť unášacím srdcom. Použitím vhodnej chladiacej
kvapaliny sa dosiahne hladký povrch závitu a opotrebenie závitníka bude menšie.
V slepých otvoroch sa musí rezať závit veľmi opatrne. Pred rezaním sa označí na závitníku dĺžka
jeho zasunutia. Ak je to potrebné, treba včas zastaviť stroj a závit dorezať ručne.

- 44 -
 SÚSTRUŽENIE

15. SÚSTRUŽENIE VONKAJŠÍCH A VNÚTORNÝCH

KUŽEĽOVÝCH PLÔCH

Kužeľové súčiastky sa najčastejšie používajú na upevňovanie (kužeľové kolíky, upínacie stopky,

redukčné puzdrá) alebo pri uzatváracích prístrojoch (kohúty). Výhodou súčiastok s kužeľovými
plochami je, že pri vzájomnom uložení sa ľahko odstraňuje vzniknutá vôľa zasunutím kužeľa.
Často používané kužele sú normalizovanané.
Kužeľové plochy sa môžu obrábať:
1. S pootočenými nožovými saňami (vonkajšie a vnútorné kužeľové plochy).
2. S koníkom vysunutým z osi sústruženia (len vonkajšie kužeľové plochy).
3. Pomocou vodiaceho pravítka (vonkajšie a vnútorné kužeľové plochy).
4. Kužeľovými výstružníkmi (vnútorné kužeľové plochy).

15.1 SÚSTRUŽENIE KUŽEĽOVÝCH PLÔCH S POOTOČENÝMI NOŽOVÝMI

SAŇAMI

Povrchové úsečky kužeľovej plochy sú sklonené k osi sústruženia pod uhlom α/2 (obr. 26).
Sústružnícky nôž sa musí posúvať rovnobežne s povrchovou úsečkou kužeľa, a preto sa musia

(α D−d
nožové sane pootočiť o uhol α/2 tg 2 = 2. l )
Takto možno sústružiť iba pomerne krátke kužeľové plochy.

Obr. 26 Sústruženie kužeľových

plôch pri pootočených nožových saniach

Nožové sane možno nastaviť:

a) podľa uhlovej stupnice na suporte,
b) uhlomerom,
c) pomocou vzorky alebo kalibra a číselníkového odchýlkomera.

Nastavenie nožových saní podľa uhlovej stupnice. Nožové sane sa pootočia z nulovej polohy
o potrebný uhol v stupňoch. Presnosť nastavenia na minúty sa odhadne. S presnosťou na 10

- 45 -
STREDNÁ ODBORNÁ ŠKOLA STROJNÍCKA, Športová 1326, 024 01 Kysucké Nové Mesto

minút možno nožové sane nastaviť pomocou nónia (obr. 27), na ktorom je oblúk 5º rozdelený na
6 dielikov, čiže každý dielik je menší o 1,6º, čiže o 10 minút.

Obr. 27 Nastavovanie nožových saní

Nastavenie nožových saní uhlomerom. Univerzálny uhlomer sa nastaví na uhol sklonu kužeľa
α/2 (obr. 27 a), priloží sa k bočnej stene priečnych saní a k druhému ramenu uhlomera sa
pristavia nožové sane.
Nastavenie nožových saní kužeľovým kalibrom a číselníkovým odchýlkomerov. Kužeľový kaliber
(vzorka) sa upne medzi hroty a číselníkový odchýlkomer do nožovej hlavy (obr.27b). Dotyk
odchýlkomera so stupnicou nastavenou na nulu sa jemne pritlačí na kaliber, a prechádza sa
pozdĺž kalibra. Pri správnom nastavení nožových saní ručička odchýlkomera sa nevychýli.
Nevýhodou tejto výroby kužeľových plôch je nastavenie nožových saní do pôvodnej polohy.

Sústruženie kužeľových plôch s priečne vysunutým koníkom

Keď sa koník vysunie z osi sústruženia pod polovičným vrcholovým uhlom kužeľovej plochy,
vznikne na obrobku, upnutom medzi hrotmi, kužeľová plocha. Dĺžka priečneho vysunutia koníka
sa nazýva excentricita a označujeme ju e. Vysunutie môže byť iba malé, a preto sa takto
sústružia dlhé kužeľové plochy (obr.28). Výhodou je strojový pozdĺžny posuv suportu, čím sa
dosiahne hladký povrch obrobenej plochy.

- 46 -
 SÚSTRUŽENIE

Obr. 28 Sústruženie dlhých kužeľov

Vysunutie koníka sa musí presne vypočítať. Pritom treba uvažovať dva prípady:
1. Kužeľová plocha je po celej dĺžke obrobku (obr. 29 a,b).
2. Kužeľová plocha je len na časti obrobku (obr. 29 c,d).

Ak je kužeľová plocha po celej dĺžke obrobku, potom

D−d
e¿
2

Obr. 29 Hodnoty priečneho vysunutia koník

- 47 -
STREDNÁ ODBORNÁ ŠKOLA STROJNÍCKA, Športová 1326, 024 01 Kysucké Nové Mesto

Kužeľovitosti a uhol sklonu kužeľa Tabuľka 8

Uhol sklonu
Kužeľovitosť Vrcholový uhol Použitie
kužeľa
1:0,866 60º 30º strediace vrtáky, strediace jamky,
upínacie hroty a pod.
1:10 5º43̍ 30̎ 2º 51̍ 45̎ Čapy, spojok, rozpínacie puzdrá tŕňov,
kužeľové konce hriadeľov
1:20 2º51̍ 52̎ 1º 25̍ 58̎ Metrický kužeľ, kužeľové upínacie
dutiny vretien obrábacích strojov, tŕne
s rozpínacími puzdrami
1:20,020 2º51̍ 40̎ 1º 25̍ 50̎ Kužeľ Morse č. 2 Kužeľové upínacie
dutiny vretien
1:50 1º08̍ 45̎ 0º 34̍ 23̎ Kužeľ Morse č. 3
obrábacích strojov,
kužeľové stopky
a dutiny nástrojov

Veľkosť priečneho vysunutia koníka nemá presahovať 1/50 dĺžky obrobku, aby upínacie hroty
v strediacich jamkách priliehali, nevytláčali sa a obrobok sa neuvoľňoval. Preto sa odporúča
použiť upínací hrot s guľovým zakončením.
Nastavenie koníka. Koník priečne vysunieme na spodnej platni a hodnotu excentricity e alebo eʹ
pomocou skrutky. Veľkosť vysunutia sa odmeria alebo kontroluje:
a) Meraním hodnoty vysunutia milimetrovou stupnicou na bočnej stene telesa koníka a zámernej
rysky na jeho spodnej platni (obr. 30 a).
b) Meraním hodnoty vysunutia hĺbkomerom. Meria sa presadenie koníka na spodnej platni (obr.
30 b)
c) Nastavením hodnoty vysunutia číselníkovým odchýlkomerom (obr. 30 c). Odchýlkomer sa
upne do nožovej hlavy, oprie dotykom a hrotovú objímku a stupnica sa nastaví na nulu alebo na
určené vysunutie. Vysunutie sa číta na stupnici odchýlkomera s presnosťou 0,01 mm. Výhodou
je automatický posuv, a nevýhodou nepevné upnutie obrobku, zdĺhavé nastavenie koníka do
pôvodnej polohy.

- 48 -
 SÚSTRUŽENIE

Obr. 30 Nastavenie koníka

Sústruženie kužeľových plôch s vodiacim pravítkom

Väčšina nových sústruhov má vodiace pravítko (obr. 31), ktoré je uložené na konzolách na
zadnej strane stroja a je otočné okolo čapu 2 na základnej platni 3. Po pravítku sa posunujú sane
4, ktoré sú ťahadlom 5 spojené s priečnymi saňami. Posuvová skrutka sa musí vopred uvoľniť,
aby sa priečne sane mohli radiálne posúvať. Na nastavenie hĺbky rezu sa nožové sane 6 pootočia
o 90º.

Obr. 31 Sústruženie kužeľových plôch

- 49 -
STREDNÁ ODBORNÁ ŠKOLA STROJNÍCKA, Športová 1326, 024 01 Kysucké Nové Mesto

Vodiace pravítko sa nastavuje pomocou uhlovej stupnice, ktorá je na základovej platni 3 (na
saniach) pravítka. Rozsah nastavenia je 10 až 15º na obidve strany, čiže pre vrcholový uhol 20 až
30º. Po nastavení uhla sklonu kužeľa (α/2) sa pravítko zabezpečí skrutkami.
Výhodou je možnosť sústruženia plných a dutých kužeľových plôch, ľahké nastavenie na
žiadaný sklon kužeľa a možnosť rezania kužeľového závitu, automatický posuv, a netreba
nastavovať koník ani nožové sane.

Obrábanie vnútorných kužeľových plôch výstružníkmi

Vnútorné kužeľové plochy sústružíme pootočenými nožovými saňami a pomocou vodiaceho

pravítka. Na sústruženie sa používajú nože na vnútorné sústruženie alebo vyvrtávacie tyče.

Obr. 32 Sústruženie vnútorných kužeľových otvorov pri pootočených nožových saniach

Vnútorné kužeľové plochy s malým vrcholovým uhlom sa obrábajú kužeľovými výstružníkmi

(obr.32) rozširovaním valcovej diery. Odoberá sa tak nerovnomerné množstvo materiálu po
dĺžke. Používajú sa preto sady výstružníkov s 3 kusmi. Najviac materiálu odoberie
predhrubovací výstružník (obr. 33b).
Hrubovací výstružník (obr.33c) vyhrubuje predhrubovaný kužeľ a dá mu správny tvar.
Hladiacim výstružníkom (obr. 4.33d) sa vyhrubovaný otvor obrobí na čisto.
Pri kužeľoch s väčšími priemermi uberanie materiálu je zdĺhavé, otvor sa preto stupňovito
predvŕta, a potom vystruží (obr. 33.e).

- 50 -
 SÚSTRUŽENIE

Obr. 33 Vystružovanie kužeľových

Nastavovanie a upínanie nožov, upínanie obrobkov

Pri sústružení kužeľových plôch sa musí nôž presne nasadiť do osi sústruženia. Keď sa nôž
nastaví nad alebo pod os, kužeľová plocha nie je presná – povrchové úsečky sú krivky –
hyperboly (obr. 4.67). Aj pri sústružení kužeľov s pootočenými nožovými saňami nesmie byť
nôž odtlačovaný suportom )vznikne nepresná kuželovitosť). Suport sa preto pritiahne k vedeniu
lôžka.
Keď sa sústružia kužeľové plochy s pootočenými nožovými saňami alebo pomocou vodiaceho
pravítka, musí byť upnutie obrobku medzi hrotmi súosové. Pri sústružení obrobkov s rovnakou
kužeľovou plochou s priečnymi vysunutím koníka musia byť aj dĺžky aj hĺbky strediacich jamiek
obrobkov rovnaké.

Rezné podmienky, meranie a kontrola kužeľových plôch

Rezné podmienky pri sústružení vonkajších a vnútorných kužeľových plôch sú ako pri sústružení
valcových plôch. Pre súčiastky upnuté medzi hrotmi sa pri väčšom vysunutí koníka zvolí menší
prierez triesky, pretože hrot nedosadá po celej ploche strediacej jamky (jamka sa môže veľkým
tlakom odtláčať, obrobok uvoľňovať a po sústružení je nepresný).
Režné podmienky pri obrábaní vnútorných kužeľových plôch kužeľovými výstružníkmi sú ako
pri vystružovaní valcových dier výstužníkmi. Posuv musí byť plynulý od 0,02 do 0,05 mm.
Presnosť merania výrobkov závisí od meradiel a od svedomitého merania. Aby ostali meradlá
dlho presné, musíme s nimi správne zaobchádzať. Na meranie a kontrolu kužeľových plôch sa
najčastejšie používajú uhlomery, kužeľové kalibre, uhlové mierky a šablóny.
Na presné meranie vrcholového uhla a uhla sklonu kužeľovej plochy sa používa univerzálny
uhlomer. Normalizované kužele sa v praxi najčastejšie kontrolujú kužeľovými kalibrami. Pri

- 51 -
STREDNÁ ODBORNÁ ŠKOLA STROJNÍCKA, Športová 1326, 024 01 Kysucké Nové Mesto

nastavovaní nožových saní a vodiaceho pravítka podľa stupnice sa musí kužeľová plocha
kontrolovať kalibrami počas obrábania. Kalibre sú na kontrolu vonkajších kužeľových plôch a na
kontrolu vnútorných kužeľových plôch. Kužeľovými kalibrami možno zistiť, či sú povrchové
sečky obrobenej kužeľovej plochy priame. Kužeľové kalibre sa používajú aj na kontrolu
priemeru kužeľa. Kužeľové kalibre bez tolerancie sa najčastejšie používajú na kontrolu
kužeľových stopiek nástrojov a kužeľových dutín, toleračnými kalibrami sa kontrolujú dĺžky
alebo priemery kužeľov. Tieto kalibre sa od seba odlišujú tým že majú dve rysky, ktoré
obmedzujú dolný a horný medzný rozmer.

- 52 -
 SÚSTRUŽENIE

POUŽITÁ LITERATÚRA

1. DRIENSKY, D. -TOMAIDES, J.: Strojové obrábanie II pre 3. ročník 1988

2. FÚRIK, P.: Strojové obrábanie 1 1984
3. HRUBÝ, J. - LIPTÁK, J.: Technológia obrábania a montáže 1991
4. KRÁNER, Ľ. a kol.: Strojárska technológia pre 3. ročník 1996
5. MICHALÍKOVÁ, K.: Strojníctvo II pre 2. ročník SPŠ 2004
6. OUTRATA J.: Technológia II a III Brúsič kovov 1965
7. VÁVRA P. a kol.: Strojnícke tabuľky 1999
8. BEKES J.: TECHNOLÓGIA II – Sústružník kovov 1961
9. DRIENSKY, D. -TOMAIDES, J.: Strojové obrábanie I ročník 1984

- 53 -