www.tukan1.szm.

sk 1 _________________________________________________________________________________________

1. VROBA ZVITOV
Zvity sa vyrbaj nstrojmi na zvity rune a strojovo na sstruhoch, vtakch alebo na jedno elovch strojoch. Zvity sa tie vyrbaj tvrnenm. Spsob vroby zvitov zvis od ich vekosti, druhu a poadovanej presnosti. S to zvity spojovacch skrutiek a matc, ale aj zvity meradiel a vodiacich skrutiek vysokej presnosti.

Rezanie zvitov na sstruhu

Na univerzlnom hrotovom sstruhu sa re tvarovmi zvitovmi nomi vetky druhy zvitov spojovacch aj vodiacich skrutiek a matc. Zvity mench rozmerov a presnost sa re zyitnk1cmi, zvitovmi eusami, zvitovmi hlavami, zvitovmi valcovacmi hlavami alebo tvrniacimi zvitnkmi. Pri rezan zvitov sa obrobok ota reznou rchlosou, zvitov n sa posva v smere osi obrobku o jedno stpanie na otku. Pri hrubovan zvitu sa noom nabieha na hbku zvitu ikmo rovnobene s jednm bokom zvitu a trieska sa odober jednou reznou hranouJ Pri dokonovan sa trieska zaber v smere kolnom na os zvitu. Na pln hbku sa zvit vyrob na niekoko zberov, napr. pri sstruen zvitu so stpanm 3 mm sa rob 6 hrubovacch zberov a 4 dokonovacie. Na rezanie vonkajch zvitov sa pouvaj zvitov noe : sstruncke hranolov (prizmatick) kotov Na rezanie vntornch zvitov sa pouvaj: vntorn zvitov noe s kruhovm prierezom telesa kotov noe zvitov noe upnut v noovch driakoch Sstruncke zvitov noe s normalizovan poda STN 22 3300. Vyrbaj sa s jednm alebo viacermi zvitovmi profilmi, ktor tvoria zvitov hrebe. Noe s viacermi profilmi s vkonnejie.

Rezanie zvitov na sstruhu 1. zvitov n 2. zvitnk 3. obrobok 4. skuovadlo

Spsoby posuvu zvitovho noa do zberu a. ikmo b. kolmo

www.tukan1.szm.sk 2 _________________________________________________________________________________________

Vntorn zvitov n

Kotov n na vntorn zvity

Vntorn zvitov n upnut v driaku

Frzovanie zvitov
V sriovej a hromadnej vrobe sa zvity vch priemerov asto frzuj. Frzovanie hrebeovmi zvitovmi frzami je uren na vrobu vonkajch aj vntornch zvitov. Frzy maj na obvode podsstruen radilne zpichy tvoriace v osovom reze frzy zvitov hrebe. Obidve osi nstroja aj obrobku s rovnoben. Frza sa ota reznou rchlosou, obrobok sa ota a posva v smere svojej osi o jedno stpanie za otku. Na vyfrzovanie celho zvitu treba asi 1,1 otky, pretoe sa mus pota s nabiehanm na hbku zvitu. Celkov dka frzy mus by asi o dve stpania via ako dka zvitu obrobku. Pri frzovan zvitu hrebeovmi frzami sa vplyvom otania frzy a posuvu obrobku vytvor rozren profil zvitu. Vekos rozrenia zvis od pomeru priemeru frzy a obrobku a od stpania zvitu. Frzovanie kotovmi zvitovmi frzami sa uplatuje (pri hlbch profiloch) najm pri lichobenkovch zvitoch. Tmito nstrojmi sa len hrubuje, pretoe frza iastone deformuje profil zvitu. Frza je letmo upnut vo vretene, ktorho os je vychlen o uhol stpania skrutkovice zvitu. Rezn hrany maj polohu kolm na skrutkovicu a nsledkom toho boky frzovanho zvitu nie s priamkov, ale zaoblen. Pri frzovan dlhch zvitov sa obrobok upnut v hrotoch ota, frza vykonva rezn pohyb a posva sa v smere osi obrobku o jedno stpanie na otku obrobku. Obrobok je podopret posuvnou lunetou. Krtke zvity a zvitovky sa frzuj na univerzlnych frzovakch s pouitm deliaceho prstroja.

www.tukan1.szm.sk 3 _________________________________________________________________________________________

Frzovanie zvitov hrebeovou frzou

Frzovanie zvitov kotovou frzou

Rezanie zvitov zvitnkmi a zvitovmi eusami

Zvity malch rozmerov sa najastejie vyhotovuj zvitnkmi - vntorn zvity zvitovmi elusami - vonkajie zvity

So zvitnkmi sa rune pracuje s vratidlom, strojovo sa pracuje na vtakch, sstruhoch a zvitorezoch. Zvitov euste sa upnaj pri runej prci do vratidiel, pri.strojovom, rezan sa upnaj do pecilnych driakov. Pri prci sa zvitnky aj zvitov eluste otaj okolo svojej osi a posvaj sa v jej smere. Aj obrobky mu vykonva otav alebo posuvn pohyb. Cel profil zvitu nemono ubra naraz, preto maj na zaiatku zvitu rezn kue s uhlom 2r = . Zvitnky s nstroje s mnohmi reznmi hranami,ktor maj zkladn tvar skrutky, na ktorej s vyfrzovan drky na odvdzanie triesok. Zvitnk m rezn as l1 kalibrovaciu a vodiacu as l2 a stopku so tvorhranom na upnanie. Rezn as je kueovit, uhol kuea zodpoved uhlu nastavenia r.. Rezn drky s priame alebo v skrutkovici. Sklonenmi drkami sa odvdzaj triesky, pri nepriechodnch dierach k stopke zvitnka, pri priechodnch dierach najastejie od stopky. Hlavn druhy zvitnkov - Run spravov krtke zvitnky STN 22 3010 sa pouvaj najastejie v kusovej vrobe. Umouj vyreza zvit do dna diery. V sprave s 2 alebo 3 zvitnky, ktor sa odliuj reznm kueom, priemerom a dkou reznho kuea. Rezanie je rozdelen medzi jednotliv zvitnky v sprave tak, e hlavn prcu, asi 60 %, vykonva predrezvac zvitnk, rezac zvitnk asi 30 % a dorezvac zvitnk 10 %. Krtke strojov zvitnky STN 22 3042 na zvity M1 a M60. S jednolenn a maj normalizovan 3 dky reznch kueov : vyhotovenie A - rezn kue v dke 8P vyhotovenie B - rezn kue v dke 4P vyhotovenie C - rezn kue v dke 2P

www.tukan1.szm.sk 4 _________________________________________________________________________________________

Strojov dlh priechodn zvitnky STN 22 3020 na zvity M3 a M24.S jednolenn a vyrbaj sa takisto vo vyhotoveniach A, B, C. Strojov zvitnky s nepriebenmi drkami STN 22 3044 na zvity M5 a M24 v priechodnch dierach. Ich prednosou je vek tuhos, pretoe v zvitovej asti je len krtky rezn kue a mazacie drky. Strojov zvitnky so skrutkovitmi drkami STN 22 3074 na zvity M5 a M24 v nepriechodnch dierach v hevnatch materiloch, pri vzniku dlhch triesok. Maticov zvitnky STN 22 3062 maj dlh rezn kue a krtku vodiacu as. Pouvaj sa na priechodn zvity M5 a M33. Na jednoelovch strojoch sa pouvaj zvitnky so zahnutou stopkou, na ktor sa nasvaj hotov matice. Zahnut stopka sli ako una. V hromadnej vrobe sa uplatuj, zdruen zvithky. Pouvaj sa na predvtavanie diery pre zvit so sasnm vyrezanm zvitu, m sa uetr jedna opercia. Zvitov euste maj zkladn tvar matice, do ktorej s vyvtan diery, ktor tvoria ostrie a drky na odvdzanie triesok. Zvitov as sa sklad z reznho kuea s uhlom 2r= = 50 a 60j a dkou l1 = (1,5 a 2)/P. Stredn as je vodiaca a m dku (4 a 5)/P Uhol chrbta sa vybrusuje len na reznej asti. Ostr sa na ele a tm sa rka zubov b zvitovej euste postupne zmenuje. Svornky skrutiek s vyroben na vonkaj priemer zvitu. Zvitov euste upnut v driaku sa posvaj do rezu bez psobenia prtlanej sily. Zvitnk s priamymi drkami 1. rezn as 2. kalibrovacia as 3. stopka

Strojov zvitnky a. krtke b. s nepriechodnmi drkami c. so skrutkovitmi drkami

Zdruen zvitnk 1. vrtk 2. zvitnk

www.tukan1.szm.sk 5 _________________________________________________________________________________________

Zvitov eus 1. zub 2. drka

Rezanie zvitov zvitovmi hlavami

Zvitov hlavy sa pouvaj na rezanie vonkajch, menej asto aj vntornch zvitov. Rezn as tvoria vloen noe, ktor s nastavitene uloen a po dokonen zvitu sa odsvaj zo zberu. Nevznik nebezpeenstvo, e sa poru hotov zvit pri sptnom pohybe nstroja. Noe sa daj nastavi na iadan priemer, take mono vyrobi presn zvit. Poda tvaru noov sa pouvaj zvitov hlavy s eusami: plochmi radilnymi tangencilnymi kotovmi

Zvitov hlavy s plochmi radilnymi eusami maj zvyajne prny, poet eust z, ktoch zvity s presaden v smere osi o hodnotu P / z. euste s ploch zvitov hrebene, ktor maj rezn uhol r a vodiacu as. Po dorezan zvitu sa predn as hlavy oddel od telesa, euste sa roztvoria a hlava sa stiahne do skrutky. euste sa do pracovnej polohy nastavaj bu rune, alebo automaticky v vrate pri sptnom pohybe. Zvit sa najskr me predreza, a potom doreza na isto. Pouva sa na to pka, ktor m dve polohy. Zvitov hlavy s tangencilnymi nomi s uren najm pre zvitorezy. Noe maj zvitov tvar na chrbtovej ploche a ostria sa len na ele. Zvitov hlavy s kotovmi elusami umouj najv poet preostren. Profil kotov tvoria zpichy kolm na os. Preto s v driakoch upnut tak, aby ich os mala rovnak sklon ako rezan zvit.

Brsenie zvitov
Vemi presn zvity sa dokonuj brsenm. Zvyajne sa brsia zvity pohybovch a meracch skrutiek a zvitoreznch nstrojov. Poda poadovanej presnosti zvitu a tvaru pouitho brsiaceho kota pouvaj sa dva zkladn spsoby: Brsenie jednoduchm tvarovm kotom, ktor m profil brsenho zvitu. Pri brsen je os kota vyklonen o uhol skrutkovice s. . Obrobok je upnut v hrotoch, ota sa a sasne sa posva v smere svojej osi. Obvodov rchlos brsiaceho kota je 30 a 60 ms-l a do zberu sa prisva v krajnom vrate. Tvar kota sa orovnva mechanickm orovnvacm zariadenm s diamantom.

www.tukan1.szm.sk 6 _________________________________________________________________________________________

Brsenm sa dosahuje presnos stpania 0,005 mm na 25 mm dky,zvitu, odchlka profilu 20 a na strednom priemere 0,01 mm. Brsenie hrebeovm kotom, ktor zaber triesku radilne tak, e sa vetky zvity vyrobia naraz zapichovacm spsobom. Kot m na obvode radilne driaky profilu a rozstupy brsenho zvitu; Pri prci sa ota reznou rchlosou 30 m s-l a radilne prisva do zberu. Obrobok upnut v hrotoch sa na jednu otku posunie o hodnotu stpania v smere svojej osi. rka brsiaceho kota je via ako dka zvitu skrutky, preto sa cel zvit brsi naraz.

Brsenie zvitov jednoduchm kotom

Brsenie zvitov hrebeovm kotom

Dosahovan drsnos a presnos

Zvity sa vyrbaj v siedmych stupoch presnosti. Najpresnej je 3. stupe, najmenej presn je 9. stupe. Akos vyrbanch zvitov zvis od ich funkcie. Zvity spojovacch skrutiek bvaj menej presn ako zvity vodiacich skrutiek. Najpresnejie zvity maj odmeriavacie skrutky napr. pri mikrometroch, nstroje a kalibre na vrobu zvitov. Ich vroba je najnronejia a najdrahia. Vdy sa vol tak spsob vroby zvitov, aby sa dosiahla predpsan presnos a drsnos a aby vroba bola hospodrna. Spsob vroby Stupe presnosti IT Zvitnkmi a rune 7,8 6,7,8 zvitovmi eusami strojovo kotovou frzou 7,8 Frzovanie zvitov hrebeovou frzou 7,8 okruovanie 8,9 Rezanie zvitov zvitovmi hlavami 7,8 Na sstruhoch a zvitovm noom 7,8 jednoelovch kotovm noom 7,8 strojoch kotmi 6,7 Valcovanie zvitov eusami 6,7 Brsenie zvitov 4,5 Lapovanie zvitov 4,5 Drsnos Ra 3,2 3,2 3,2 3,2 6,3 3,2 1,6 a 3,2 3,2 0,8 0,8 0,4 0,2

www.tukan1.szm.sk 7 _________________________________________________________________________________________