www.tukan1.szm.

sk 1 _________________________________________________________________________________________

14. FRZOVANIE
Frzovanm sa obrbaj rovinn aj tvarov plochy otajcim sa nstrojom s viacermi reznmi hranami - frzou.

Charakteristika vrobnej metdy

Hlavn rotan pohyb vykonva frza. Vedaj pohyb obrobku je bu priamoiary, alebo kruhov, zvyajne kolm na os otania. Vsledn 'rezn pohyb m teda tvar cykloidy, ktor sa vemi mlo odliuje od kruhovej drhy, z ktorej vychdzame pri vpote reznej rchlosti: = .D.n (m min-1) Rovinn plochy frzujeme valcovmi a elnmi frzami. Frzovanie valcovmi frzami sa rozdeuje takto: Nesben frzovanie, pri ktorom sa frza ota proti zmyslu posuvu. Prierez triesky sa postupne zvuje od nuly do maximlnej hrbky. Nevhodou je horia akos povrchu a smer reznej sily (smeruje hore), o kladie vek nroky na spsob upnutia. Sben frzovanie, pri ktorom sa frza ota v zmysle posuvu. Prierez odoberanej triesky sa zmenuje, obroben plocha je hladia a smer reznej sily je priaznivej. Produktivita je via pri rovnakej trvanlivosti nstroja. Nevhodou sbenho frzovania s silov rzy pri zbere kadho zuba do materilu. Tto nevhoda sa d zmierni pouitm frz so ikmmi zubmi. Sben frzovanie je mon len na frzach tuhej kontrukcie a na obrbanie mkkch a hevnatch materilov. Nesben frzovanie sa hod na obrbanie vkovkov, odliatkov a vliskov, ktor maj neist a tvrd povrch. Frzovanie elnmi frzami - Frzovanie elnmi frzami sa pouva najm pri vkonnom obrban platnikami zo SK. Drha reznej hrany je tie cykloida. Pri tomto spsobe je os nstroja kolm na obroben plochu. Trieska, odoberan pri elnom frzovan sa vrazne odliuje od triesky odoberanej valcovou frzou.

eln frzovanie a frzovanie valcovou frzou 1. ln frza (frzovacia hlava) 2. valcov frza 3. obrobok Spsoby frzovania a. nesben b. sben zloky reznej sily Fv vertiklne Fz tangencilne Fh horizontlne

www.tukan1.szm.sk 2 _________________________________________________________________________________________

Fr radilne F - vsledn rezn sila

Triesky pri frzovan elnou a valcovou frzou 1. os vretena 2. posuv obrobku

Frzovaky
Pri frzovacch strojoch hlavn (rezn) pohyb vykonva nstroj t.j. frza upnut do vretena stroja. Vedaj pohyb kon bu nstroj alebo obrobok (poda typu stroja). Dosiahnutie vysokej produktivity prce pri frzovan umouje v sasnosti pouitie vysokovkonnch nstrojov zo spekanch karbidov, s povlakomi a keramickmi reznmi platnikami a sprvna voba typu a vekosti frzovacieho stroja. Poda polohy vretena s frzovacie stroje bu vodorovn (oznaenie FH horizontlne), alebo zvisl (oznaenie FV - vertiklne). Poda elu a kontrukcie sa delia na konzolov, stolov, rovinn a pecilne. Charakteristick rozmer frzovaiek je dan vekosou upnacej plochy stola. Pri frzovakch sa uplatuje rozlin stupe automatizcie; pkov frzovaky bez posuvnch mechanizmov (pre drobn siastky), ben konvenn stroje so strojovmi posuvmi v osiach x, y, z, programovaten a slicovo riaden stroje s automatickm pracovnm cyklom a frzovacie alebo viac profesiov obrbacie centr s automatickou vmenou nstrojov. Doplnenm obrbacch centier zsobnkom a zariadenm na vmenu obrobkov upnutch na technologick palety vznikaj automatizovan technologick pracovisk (A TP).

Konzolov frzovaky Hlavnm znakom tchto frzovaiek je konzola upevnen na veden stojana, prestaviten skrutkou a maticou v zvislom smere. Priene sane sa prestavuj po veden konzoly kolmo na vodiacu plochu stojana. Pracovn stl sa pohybuje vo veden prienych san v pozdnom smere. To umouje ustavi obrban siastky do ubovolnej polohy v troch sradniciach. Konzolov frzovaky sa pouvaj na obrbanie siastok' malch a strednch rozmerov. Vyrbaj sa v troch zkladnch vyhotoveniach, ako zvisl, vodorovn a univerzlne.

www.tukan1.szm.sk 3 _________________________________________________________________________________________

Vodorovn konzolov frzovaky maj os pracovnho vretena vodorovn, rovnoben s plochou pracovnho stola a kolm na pozdny smer pracovnho stola. Na nich sa obrbaj najm rovinn plochy rovnoben s plochou pracovnho stola, drky a tvarov plochy. Pracuje sa na nich prevane va1covmi, kotovmi a tvarovmi frzami. Zvisl konzolov frzovaky maj pracovn vreteno v zvislom vretennku pripevnenom na stojane frzovaky. Vretennkom mono zvyajne nata o :+- 45. Na zvislch konzolovch frzovakch sa obrbaj najm rovinn plochy, rovnoben s plochou pracovnho stola, drky v tejto ploche a pod. Univerzlne konzolov frzovaky maj' rovnak kontrukciu ako frzovaky vodorovn, ale pozdny pracovn stl je natav a do 45. Typickou prcou pre univerzlne frzovaky je frzovanie skrutkovch drok, zvitoviek, zubov apod.

Konzolov vodorovn frzovaka 1. 2. 3. 4. 5. zklada stojan konzola rameno priene sane

6. pozdny pracovn stl

7. ovldac panel 8. vreteno

Stolov frzovaky Stolov frzovaky sa pouvaj na frzovanie vch siastok. Delia sa na zvisl a vodorovn. Pri vodorovnch frzovakch je vretennk v stojane. Stojany stolovch frzovaiek s tuh, a tm umouj v vkon ako konzolov frzovaky toho istho rozmeru. asto sa vystrojuj slicovm riadenm.

Rovinn frzovaky Rovinn frzovaky s uren na obrbanie obrobkov najvch, rozmerov, Stavaj sa pre rky pracovnho s.tola od 800 mm. Stl m len pozdny posuv, vretennk m prieny a zvisl posuv. Portlov frzovaky s rovinn frzovaky velmi tuhej kontrukcie s dvoma stojanmi, prienikom a spravidla so tyrmi vretennkmi. Portlov frzovaky s vhodn na obrbanie vodorovnch, zvislch a ikmch plch na akch obrobkoch. Pri frzovan ikmch plch sa vretennk nato o prslun uhol sklonu. Frzuje sa zvyajne frzovacmi hlavami. zke plochy a drky sa frzuj stopkovmi frzami. Hrbka triesky sa nastavuje vysvanm vretena. Na obrbanie mimoriadne dlhch obrobkov sa pouvaj frzovaky s nepohyblivm stolom; pracovn posuv vykonva portlov rm.

www.tukan1.szm.sk 4 _________________________________________________________________________________________

pecilne frzovaky Koprovacie frzovaky najastejie s mechanick, eIektrokontaktn, hydraulick a elektroinduktvne. Pri elektricky riadenej koprovacej frzovake pri vzjomnom pohybe modelu a koprovacieho palca (snmaa) sleduje palec povrch modelu a frza (zhodnho tvaru s palcom) frzuje obrobok. Koprovac pohyb sa dosahuje elektrickou vzbou medzi palcom a elektromagnetickmi spojkami posuvov. Zhodn stopa palca a frzy pokryje cel povrch modelu a obrobku, pritom m podobu rovinnho riadkov ani a alebo pirly s jemnm stpanm.

slicovo riaden frzovaky Jednovretenov stroje maj v zsade zhodn koncepciu s konvennmi strojmi. Pouitie niekokch nstrojov v automatickom cykle umouj stroje s revolverovou hlavou. Na vetkch strojoch mono programova zmysel, rchlos a dky posuvov v osiach x, y, z, korekciu nstroja, chladenie, prp. aj radenie otok vretena alebo pohon otonho stola a vymedzovanie vle posuvovej skrutky pri sbenom frzovan. Pohyby suportov s vinou zabezpeovan gukovmi skrutkami, ktor s ovldan elektrickmi servopohonmi. Riadenie me by pravouhl alebo svisl. Najmodernejie stroje maj riadenie CNC s mikroprocesormi. Vhodou s mal rozmery, monos opravy programu a diagnostick podprogramy.

Obrbacie centr Obrbacie centr slia na obrbanie skriovitch a plochch siastok. Od NC frzovaiek sa odliuj predovetkm: automatickm slicovo riadenm poiohovanm obrobku, ktor bva vinou upnut na otonom stole monosou vykonva rozlin druhy operci v automatickom slicovo riadenom pracovnom cykle zahajcom automatick vmenu nstrojov Obrbacie centr umouj nielen rovinn frzovanie, ale aj svisle riaden frzovacie opercie, napr. kruhov frzovanie vch dier alebo obvodov nliatkov, vtanie, vystruovanie, vyvrtvanie, zahlbovanie a rezanie zvitov. Koncepcia obrbacieho centra je dan jeho vekosou, poadovanou presnosou obrbania a poadovanm vkonom. Veobecne mono centr rozdeli na stroje s vodorovnm alebo zvislm vretenom. Charakteristickm znakom obrbacieho centra je zsobnk nstrojov a spsob ich vmeny. V zsobnku je 15 a 30 nstrojov; vekokapacitn zsobnky maj 60 aj viac nstrojov.

Nstroje na frzovanie
Frzy s zvyajne nstroje s viacermi reznmi hranami najrozlinejch tvarov, otajce sa pri prci okolo svojej osi, priom vzjomnm posuvom frzy voi obrobku odrezvaj svojimi reznmi hranami triesky.

www.tukan1.szm.sk 5 _________________________________________________________________________________________

Frzy sa rozdeuj do niekokch skupn poda rozlinch hadsk. Poda plch, na ktorch le ostrie: valcov - ostrie maj len na valcovej ploche eln - ostrie maj na elnej ploche. Kombinciou ostria na valcovch a elnch plochch vznikaj valcov eln frzy. kotov - ostrie maj na valcovej a zvyajne aj na obidvoch elnch plochch tvarov - maj ostrie takho tvaru, aby ,vznikol iadan tvar obrobku Poda priebehu ostria: s priamym ostrm - frzy rovnoben s osou otania so ikmm ostrm - frzy mimoben s osou otania so skrutkovitm ostrm - v skrutkovici so striedavm skrutkovitm - na susednch zuboch striedavo s pravm a avm skrutkovitm ostrm Poda spsobu upnania: so stopkou - valcov alebo kueov stopka nstrn - zvyajne maj valcov dieru

Poda smeru otania: pravorezn - otaj sa v smere hodinovch ruiiek pri pohade od stopky - od vretennka avorezn - otaj sa proti smeru hodinovch ruiiek Poda kontrukcie: celistv - z jednho kusa, zvran - rezn as z rchloreznej ocele je na tupo zvaren s upnacou asou s vmennmi asami - zuby maj mechanicky pripevnen, zloen - skladaj sa z dvoch alebo viacerch ast

www.tukan1.szm.sk 6 _________________________________________________________________________________________

Zkladn tvary frz so stpokou a. valcov frzy b. eln valcov frzy

c. kotov frzy na upnanie drky s

kueovou stopkou d. uhlov frzy so stopkou e. radilne frzy so stopkou

Valcov a eln frzy Tieto frzy sa vyznauj vemi dobrmi reznmi vlastnosami a ich pouitie je vhodn ako pri hrubovan, tak aj pri dokonovacch opercich. Valcov eln frzy s valcovou stopkou od 16 do 20 mm STN 22 2138 a 39, kueovou od 25 do 63 mm STN 22 2142 a 49 a nstrn od 63 do 100 mm STN 22 2154 a 59. Vhodnm kontruknm rieenm je preruenie reznch hrn na obvode nstroja deliacimi drkami kolmo na os otania nstroja tak, aby sa prekrvali asti ostria medzi jednotlivmi drkami na susednch zuboch pri otan frzy. Delenie triesok podstatne zni rezn odpor a zvi vkonnos frzovania. Toto delenie je vhodn najm pri odbere vch prdavkov pri hrubovan, kde me by drsnejia plocha. Tieto frzy s v STN 22 2280 a 22 2298. Uhol sklonu skrutkovice ostria o m vplyv na smer odchodu triesky a zabezpeuje plynul zber. V uhol o zvuje mnostvo zubov, ktor s sasne v zbere. Vplyvom uhla o vznik osov sila Fx, ktor by mala smerova do vretena stroja. Psobenie sily mono kompenzova napr. zloenm dvoch valcovch frz s opanou skrutkovicou (valcov frza) a pravotoivej frzy s pravou skrutkovicou (eln frza). Zubov medzery musia by dostatone priestorn, k vonkajiemu priemeru otvoren, s primeranm vekm zaoblenm chrbta. Valcov eln frzy s kueovou stopkou s vymenitenmi reznmi platnikami STN 222470 maj 1 a 3 rezn hrany a vyrbaj sa od 46 do 63 mm. Trojuholnkov platniky sa do telesa frzy upnaj pinkou a skrutkou. Tieto nstroje sa spene pouvaj na obrbanie rohovch vybran v oceli pri posuvoch do 0,2 mm na zub.

Kotov frzy Kotov frzy sa pouvaj na zarovnvanie iel a frzovanie drok. V praxi sa najviac uplatuj hrubozubov kotov frzy z RO a jemnozubov so zubami so striedavou skrutkovicou:

nstrn od 50 do 160 mm STN 22 2161 a 68 s valcovou stopkou od 7 do 25 mm STN 22 2180 a 85 s kueovou stopkou od 32do 72 mm STN 22 2181 a 82

Mimoriadne vhodn s hrubozubov delen nastaviten kotov frzy, pre drky 4 a 28 mm ON 22 2172 a 73, pre svoju univerzlnos a hospodrnos. Zvyajne sa ich nastavenie zabezpeuje rozpieracm krkom.. Vhodn s na obrbanie vetkch druhov materilov a umouj frzova drky predhrubovan aj do plnho materilu, pri konenej presnosti IT9 a IT7. Prav aj av

www.tukan1.szm.sk 7 _________________________________________________________________________________________

jednostrann kotov frzy poda STN 22 2576 a 77 s vkonnejie pri jednostrannom frzovan. Kotov frzy s platnikami zo SK s spjkovan alebo s vymenitenmi reznmi platnikami najastejie akosti K 10. Jednostrann vyhotovenia s vymenitenmi platnikami od 125 do 250 mm s pravorezn aj avorezn. Platniky s zabezpeen upnacm klinom alebo skrutkou a vlokou. Frzovacie hlavy - Frzovacie hlavy s nstroje s viacermi reznmi hranami, uren na vkonn frzovanie zvyajne vch rovinnch plch. Frzovacie hlavy s vymenitenmi reznmi platnikami zo SK tvoria jedno z najrozsiahlejch a technicky najdokonalejch skupn nstrojov na kovy. Ich hlavn vhody s: ahk zmena spekanho karbidu rozlinej akosti spory ostrenia pre pouvatea (hromadn ostrenie je presn a lacn dlhia trvanlivos platniiek

www.tukan1.szm.sk 8 _________________________________________________________________________________________

Pouvaj sa dva druhy geometrie frzovacch hlv:

s negatvnou geometriou s vhodn na obrbanie ocele a liatiny v hromadnej vrobe, najm pri vekom zaaen reznej hrany s pozitvnou geometriou s vhodn na obrbanie ocele a liatin, tie zliatin hlinka na obrbacch strojoch s nim vkonom a malou tuhosou

Hrubovacia frza s uhlom nastavenia 60 poda PN 22 2456, ktor sa zhotovuje od 160 do 315 mm. Novm prvkom je axilny doraz, tvoren kueovm apom s excentrickou hlavou, ktor umouje nastavenie v poadovanej hdzavosti do 0,05 mm. Rozmiestenie zubov po obvode je nerovnomern a platniky s uloen pod pozitvnym uhlom ela a sklonu. Aj tieto frzovacie hlavy s uren na ak hrubovanie, na vek bery materilu s vekmi posuvmi.

Tvarov frzy pecilne tvarov frzy maj ostrie takho tvaru, aby vznikal poadovan profil obrobku. Tvar zuba sa zhotovuje bene podtanm (podsstruenm alebo podbrsenm). Zuby sa ostria len na elnej ploche, a tm sa ich tvar nemen. Medzi tvarove frzy patria: polkruhov frzy vypukl STN 222210 a vydut STN 22 tvrkruhov vydut frzy s valcovou a kueovou stopkou STN 22 2226 a 27 nstrn uhlov frzy STN 22 2240 a 54 s valcovou stopkou STN 22 2260 a 68 valcov frzy s kueovm elom pre koprovacie stroje STN 22 2291 a 95

Vek poet tvarovch frz tvoria v praxi operan tvarov frzy.

Uhlov frzy a. jednostrann b. obojstrann smern c. obojstrann nesmern

Frzy pre slicovo riaden stroje Frzy pre slicovo riaden stroje musia vyhovova tmto poiadavkm: presne definovan poloha reznej hrany nstroja monos opakovatenho nastavenia presnej polohy a rozmeru nsroja vylenie havrie nstroja pri otupen alebo znien ostria spsobilos nstroja pre automatick manipulciu a vmenu

Rezn podmienky pri frzovan

Efektvny frzovac proces prebieha len za vopred stanovench reznch podmienok. Ide o sprvne stanovenie reznej rchlosti v so zreteom na druh nstroja, posuv na zub Sz, akos obrbanho materilu a hospodrnu trvanlivos ostria (pozri ST).Vemi asto ovplyvuje vekos posuvu na zub predpsan drsnos.

www.tukan1.szm.sk 9 _________________________________________________________________________________________

Pri urovan reznch podmienok sa pouvaj celottne normatvy. Hbka rezu h je obmedzen tuhosou sstavy stroj-obrobok-nstroj. Zvyajne je dan prdavkom 3 a 10 mm, pri frzovan na isto asi 1 mm. Pre vkonn a hospodrne frzovanie modernmi frzovacmi nstrojmi, napr. frzovacmi hlavami, treba zabezpei: tuh stroj s vymedzenmi vami vretena a posuvnch mechanizmov s dostatonm vkonom na vretene, iadce je poui zotrvank na vretene, aby sa odstrnilo torzn kmitanie sprvny priemer frzovacej hlavy D (poda tabuliek), maximlna frzovacia rka b = 0,8 D o maximlna radilna a axilna hdzavos reznch hrn frzovacej hlavy o maximlna radilna a axilna hdzavos reznch hrn frzovacej hlavy nesmie prekroi 0,03 a 0,05 mm (poda priemeru nstroja) dostatone tuh a pevne upnut obrobok uhol nastavenia frzovacej hlavy m by 70 a 80

Pri vpotoch reznch podmienok okrem reznej rchlosti v urujeme posuvy St, Sot a Smin.

Upnanie nstrojov
Upnutie frzy mus by tuh, spoahliv a bezpen. Frza nesmie presahova dovolen hdzavos, pretoe by na obrbanom povrchu vznikali neiadce nerovnosti, ktor by podstatne zniovali jeho kvalitu. Rozoznvame dva spsoby:

1. Letm upnutie sa pouva pri stopkovch frzach a frzovacch hlavch. Stopkov frzy sa
upnaj do dutiny vretena frzovaky alebo pomocou reduknch puzdier. Mal frzovacie hlavy sa upnaj letmo na nstrn t a poistia sa pozdnym alebo prienym perom. Vek frzovacie hlavy sa upnaj na vonkaj kue frzovacieho vretena. Ich upnutie sa zaist unaom a upnacou skrutkou.

2. Zvesn upnutie sa pouva pre nstrn valcov a kotov frzy, spravidla na dlh
frzovac t, ktorho kueov stopka je upnut do kueovej dutiny vretena. Valcov as na upnut m drku pre pero. Poloha frzy sa nastavuje vone navleenmi rozpernmi krkami. Von koniec ta je uloen v podpernom loisku. Aby sa zvila tuhos upnutia a znilo chvenie nstroja, mus by frza upnut o najbliie pri vretene. Upnanie obrobkov m by bezpen a pevn, aby sa nepokodil nstroj a stroj. V kusovej a malosriovej vrobe s obrobky upnut v strojovom zverku alebo pinkami a skrutkami priamo na stl stroja. V sriovej vrobe sa pouvaj mechanick, pneumatick alebo hydraulick rchloupnacie zariadenia. Vemi asto sa upna viac obrobkov naraz. Nepriazniv je aj preruen rez, ktor spsobuje neiadce chvenie. Preto treba zabezpei tuh. a spoahliv upnutie frzovanej siastky splnenm tchto podmienok: upnutie mus by pevn a siastka sa nesmie vplyvom upnutia deformova upnacie zariadenie sa nesmie deformova pobenm upnacch a reznch sl upnacie asti musia tlai siastku na dosadacie plochy a na podpery vetky tlaky pri frzovan musia psobi proti pevnm podperm a narkam rzovan plocha mus by o najbliie upnacej plochy stola a o najbliie koncu vretena ak je frzovan plocha vysoko nad stolom mus sa podoprie tenk prierezy obrobkov treba podoprie tak, aby sa psobenm reznch sl neprehbali a pri prci sa nerozkmitvali, siastka sa mus upna vdy do oistench upnaov kontrukcia upnutia nesmie brni vonmu odchodu triesok

www.tukan1.szm.sk 10 _________________________________________________________________________________________

Zkladn prce
Frzovanie rovinnch plch Spravidla sa frzuje valcovmi, elnmi a frzovacmi hlavami. Vysok vkonnos prce sa dosiahne frzovacmi hlavami. Maximlne radilne a axilne hdzanie reznej hrany nesmie prekroi 0,03 a 0,05 mm. irie plochy je vhodn frzova valcovmi frzami so zubmi v skrutkovici, ktorch rezn hrany maj delie triesok. Zneisten hrub rovinn plochy frzujeme na isto lpacmi frzami, ktor maj zvyajne jeden a tri zuby v skrutkovici so stpanm asi 50 s innou dkou a 300 mm. Vemi akostn povrch mono zska jemnm frzovanm frzovacou hlavou, ktor m len jednu rezn hranu zo spekanho karbidu alebo s keramickou platnikou. Mono dosiahnu presnos IT 6 a drsnos Ra =0,8 a 1,6. Frzovanie vonkajch a vntornch tvarov Najvkonnejie je frzovanie drok kotovmi frzami upnutmi na tni a uloenmi v podpernom loisku. Tento spsob sa me poui vtedy, ak m frza zabezpeen vyjdenie z rezu. irok drky sa frzuj zloenmi frzami do plna. Skosenie hrn sa rob takisto uhlovmi frzami upnutmi bu na t podopret v podpernom loisku, alebo letmo. Mimoriadne vek vkonnos prce sa dosahuje sasnou prcou viacerch frz upnutch I}a tni. Drky pier sa frzuj stopkovmi frzami na jeden alebo viac zberov.Drky presnosti IT 7 sa kvli dodraniu tolerancie frzuj rozbiehanm, teda najskr sa frzuje v osi drky na poadovan hbku, a potom nasleduje frzovanie bokov na konen rozmer. Drky tvaru T sa frzuj na dvakrt. Najskr sa frzuje na pln hbku, poda monosti pouijeme bu kotov alebo apov frzu. Po vyfrzovan drky dokonme stopkovou kotovou frzou tvar v dolnej asti na potrebn rku a priemer. Drky v drkovch hriadeoch sa frzuj kotovmi frzami deliacim spsobom alebo odvaovanm. Frzovanie zakrivench plch Frzuj sa tvarovmi stopkovmi frzami pomocou rozlinch kinematickch zariaden, alebo koprovanm poda ablny. Kruhov plochy a drky mono frzova vyuitm prdavnho zariadenia, ie otonm stolom. Na koprovanie plonch tvarov, neokrhlych kotov apod. sta mechanick koprovanie. Presn tvary, napr. dutiny kovacch zpustiek, lisovacie nstroje, listy vrt lietadiel, lopatky' turbn sa kopruj na pecilnych koprovacch frzovakch vybavench hydraulickm alebo elektrickm koprovanm. V obidvoch prpadoch je nevyhnutn model, ktor sleduje dotyk. Frzovanie deliacim spsobom Pouva sa pri frzovan priamych a skrutkovch drok na valcovch, kueovch a elnch plochch, napr. pri vrobe vstrunkov, vrtkov, zvitnkov, ozubench kolies. Priame delenie. Pri malom pote rozstupov sta jednoduch delia i prstroj. Obrobok sa upne medzi hroty deliacej hlavy a konka. Na deliacom vretene je nasaden deliaci kot zvyajne s dvadsiatimityrmi dierami, ktor umouj delenie na 24, 12, 8, 6, 4, 3 a 2 diely. Pri pootan sa deliaci kot zabezpeuje zpadkou. Jednoduch nepriame delenie sa pouva na vek poet rozlinch rozstupov. Pootoenie obrobku, upnutho napr. v univerzlnom skuovadle, je nepriame zvitovkovm prevodom 1: 40. Deliaca kuka, ktorou sa rune ota zvitovka, je osovo posuvn v smere osi. Na nej je kolk, ktorm sa nastavuje rozstup na deliacom koti. K deliacej hlave patr sprava deliacich kotov s rozlinm potom dier na rozstupovej krunici. Delenie uahuj ramen, pretoe odpad prcne potanie dier. Poet dier na rozstupovch kruniciach zvyajne bva: 15, 16, 17, 18, 19, 20, 21, 23, 25, 27, 29, 31, 33, 37, 39, 41, 43, 47, 49.

www.tukan1.szm.sk 11 _________________________________________________________________________________________

Diferencilne delenie sa pouva tam, kde sa nevysta s nepriamym delenm (t. j. pri vekch prvoslach). Vykonva sa na univerzlnych deliacich prstrojoch. Podstatou tohto delenia je, e sa deliacou kukou del na v alebo men poet dielov, ako treba, a takto vzniknut rozdiel (diferencia) sa vyrovn otanm deliaceho kota. Pootoenie deliaceho kota v kladnom alebo opanom zmysle umouj vloen, vmenn koles. Frzovanie skrutkovitch drok Pri frzovan skrutkovitej drky sa obrobok upna na t medzi hrot konka a hrot univerzlneho deliaceho prstroja alebo do skuovadla. Stl univerzlnej frzovaky sa vychli z normlnej polohy o uhol, ktor je toton s uhlom sklonu skrutkovice. Skrutkovica vznik otanm obrobku okolo svojej osi s pozdnym posuvom obrobku v smere osi. Obidva pohyby s odvoden od posuvnej skrutky stola frzovaky a ozubench prevodov vmennch kolies.

Prklady frzovania drok vonkajch a vntornch tvarov

Frzovanie zakrivench plch 1. oton stl 2. obrobok 3. frza