Slovenská poľnohospodárska univerzita v 

Nitre

Predmet: Obrábanie a metrológia

Téma: Brúsenie
Seminárna práca

Vypracoval: Lukáš Hanko Študijný program: VAB

Školský rok: 2019/2020 Študijná skupina: 12
Brúsenie
Brúsenie je metóda obrábania, pri ktorej sa materiál odoberá geometricky
nedefinovanými reznými klinmi a nástrojmi, ktoré oddeľujú mikročastice povrchových
vrstiev obrobkov brúsnymi zrnami uloženými v spojive. Podstatou každej metódy brúsenia je
úber brúsnym zrnom ako efekt účinku brúsneho zrna na obrábaný materiál.

Delíme ho podľa stavu nástroja:

a. brúsenie s viazaným brusivom
b. brúsenie s voľným brusivom

Charakteristika brúsenia:

Brúsenie je abrazívne opracovanie. Je to metóda jemného dokončovania povrchov.

Nástroj má nespočítateľné množstvo rezných hrán s rôznou geometriou reznej hrany. Rezný
nástroj sa skladá s brúsnych zŕn, ktoré sú viazané do pevných tvarov spojivom. Každé zrno
má tvar nepravidelného mnohostenu a pri rezaní má záporné uhly čela.

Brúsne nástroje s voľným brusivom majú neurčitú vzájomnú polohu, preto aj

nepravidelný úber triesky. Na mikrorezanie, mikrorytie a mikrozahladzovanie. Zvláštnosťou
je, že zrná sú viazané vo väzbe brúsneho kotúča a v procese brúsenia dochádza k ich
samovoľnému uvoľňovaniu – samotrenie (staré nahrádzajú nové zrná).
 doba záberu s obrobkom je veľmi krátka 10-4 až 10-5 sekúnd
 rýchlosť obrábania je 30 až 100 m/s, odoberajú sa malé objemy triesky 10 -3 mm3

Kde sa využíva brúsenie:

 tam, kde je potrebná vysoká geometrická presnosť a presnosť rozmerov
 tam, kde je iný spôsob obtiažny alebo nemožný (napr. sklo)
 na opracovanie dielcov, kde je brúsenie najhospodárnejšie

Rozdelenie spôsobov brúsenia rotačných plôch:

1. vonkajšie brúsenie do guľata s posuvom

 pozdĺžnym
 priečnym
 bezhrotové brúsenie
2. vnútorné brúsenie
 pri otáčaní obrobku
 pri nepohyblivom obrobku
 bezhrotové brúsenie
3. brúsenie na plocho
 obvodom brúsneho kotúča
 čelom brúsneho kotúča
4. špeciálne spôsoby brúsenia
Brúsny nástroj
Brúsny nástroj je tvorený zrnami brusiva spojené spojivom do tuhého brúsneho kotúča. Na
bežné kotúče sa obvykle používajú dva druhy materiálov:
 oxid hlinitý Al2O3 (syntetický korund)
 karbid kremíka SiC (karborundum)

Zrnitosť brusiva je určená číslom podľa STN 22 4501, ktorá závisí od rozmeru zŕn. Zásady
voľby zrnitosti:

 veľká styčná plocha medzi kotúčom a obrobkom a veľká rezná rýchlosť - hrubšie zrno
 čím je väčší prídavok, tým je zrno hrubšie
 čím je potrebné menšie prehriatie obrobku, tým jemnejšia zrnitosť

Tvrdosť kotúča je odolnosť zrna brusiva proti vydroľovaniu pri brúsení. Volí sa podla
materiálu, a označuje sa písmenom G až Z. Čím je brúsený materiál tvrdší, tým mäkší brúsny
kotúč sa volí. Tvrdý kotúč (Z) je vhodný na prerušované plochy, mäkký kotúč (G) na presné
brúsenie, a brúsenie bez chladenia.

Zaujmavosti:

 pri brúsení používame brúsne nástroje zložené z brúsnych zŕn, ktoré majú rôznorodú
geometriu a sú charakterizované vždy záporným uhlom čela, tým je spôsobený úber
materiálu
 brúsny kotúč sa skladá z brúsneho zrna, spojiva a pórov
 prierez triesky je veľmi malý
 brúsny kotúč má schopnosť samoostrenia
 opotrebené zrno sa samovoľne odstraňuje
 brúsenie je mikrorezanie
 obrobený povrch vzniká tak, že nástroj pred sebou tlačí triesku
 každé zrno vytvára ryhy na povrchu
 brúsenie sa robí za výdatného chladenia, kvapalina má za úlohu odvádzať teplo