Úvod do materiálového inžinierstva

Kvantitatívne hodnotenie štruktúr ocelí

Základné teoretické poznatky
Metalografická analýza, ktorá sa v širokej miere využíva pri kontrole štruktúry
materiálov, polotovarov alebo hotových výrobkov v priemyselnej praxi, výskume a
vývoji materiálov sa nezaobíde bez základných kvantitatívnych metód hodnotenia
štrukturálnych zložiek. Štruktúrne častice môžu mať odlišné vlastnosti (napr. cementit
a grafit v zliatinách železa) a rôzne tvary. Ich vzájomný pomer môže teda zásadne
ovplyvniť mechanické a fyzikálne vlastnosti materiálov. K najviac používaným
metódam kvantitatívnej analýzy materiálov patrí vyhodnocovanie veľkosti zrna,
množstva štrukturálnych zložiek a hodnotenie čistoty materiálu.
1. Metódy stanovenia veľkosti zrna
Veľkosť zrna sa určuje vždy iba pre jednu štrukturálnu zložku, ak ďalšie
štruktúrne zložky s výrazne inou veľkosťou zrna majú v štruktúre menší podiel než
10%. V opačnom prípade sa stanovuje veľkosť zrna pre každú štruktúrnu zložku
samostatne, zvyčajne však iba pre dve štruktúrne zložky. Okrem veľkosti zrna
výslednej štruktúry je často dôležité poznať i veľkosť pôvodného austenitického zrna.
Metódy jeho zviditeľnenia sú uvedené v príslušnej norme. Veľkosť zrna sa určuje v
zmysle STN 420462. Podľa normy je veľkosť zrna stredná veľkosť náhodných rezov zŕn
v rovine výbrusu a stanovuje sa na metalografickom výbruse. Zväčšenie pri pozorovaní
štruktúry sa volí tak, aby v zornom poli bolo minimálne 50 až 100 zŕn. Veľkosť zrna sa
stanovuje jednou z nasledujúcich nižšie uvedených metód.
1. Metódy stanovenia veľkosti zrna
Porovnávacia metóda
Je vhodná pre stanovenie veľkosti rovnoosých zŕn. Jej výhodou je
jednoduchosť a vysoká rýchlosť vyhodnocovania. Veľkosť zrna sa stanovuje
porovnávaním obrazu štruktúry s referenčnou vzorkou, t.j. obrazmi normalizovaných
štruktúr so známymi veľkosťami zrna pri stonásobnom zväčšení. Zväčšenie g, pri
ktorom je pozorovaná vyšetrovaná štruktúra musí byť tiež 100. Veľkosť zrna udáva
číslo veľkosti zrna G, uvedené pri jednotlivých referenčných vzorkách. V prípade ak
pozorujeme štruktúru pri inom zväčšení musíme zdanlivé číslo veľkosti zrna M, získané
porovnaním s referenčnými vzorkami korigovať na skutočné číslo veľkosti zrna G,
podľa vzťahu:

G = M + 6,64 . log (6.1)

Vypočítané hodnoty G v závislosti od M pre rôzne zväčšenia sú uvedené

v tabuľke 6.1.
1. Metódy stanovenia veľkosti zrna
Metóda počítania zŕn
Pre stanovenie veľkosti zrna touto metódou sa
počíta množstvo zŕn v jednotke povrchu výbrusu.
Na obraze mikroštruktúry vzorky pozorovanej pri
zväčšení g sa ohraničí plocha tvaru kruhu, štvorca
alebo obdĺžnika s veľkosťou plochy 5000 mm2
(kruh s priemerom 79,8 mm, štvorec so stranou
70,7 mm, obdĺžnik so stranami 59,8 x 83,6 mm).
Spočíta sa počet celých zŕn n1 vo vnútri plochy a
počet zŕn n2 preťatých jej hranicou (obr.6.1).
1. Metódy stanovenia veľkosti zrna
Metóda počítania zŕn
Potom pre kruh platí, že celkový počet zŕn na uvedenej ploche je rovný: n = n1 + k . n2 (6.2)
kde k = 0,5, ak počet zŕn n1 je rovný aspoň 50. Pre štvorec alebo obdĺžnik je celkový počet zŕn na
uvedenej ploche rovný:
n = n1 + 0,5 . n2 - 1 (6.3)

Nakoľko pri zväčšení 100 je skutočná veľkosť plochy 0,5 mm2, je počet zŕn m na 1 mm2 plochy výbrusu
pri tomto zväčšení rovný: m = 2.n (6.4)

Pri zväčšení g je počet zŕn m na 1 mm2 plochy výbrusu rovný: m = 2 . (g / 100)2 . n (6.5)

Z toho stredná plocha prierezu zrna a v mm2 je rovná: a = 1 / m (6.6)

Menovitý stredný priemer zrna dm v mm: dm = 1 / m (6.7)

Na základe získaných hodnôt dm a podľa tab.6.2 sa stanoví číslo veľkosti zrna G. Vzťah medzi
veľkosťou zrna určenou veličinami G a m vyjadruje závislosť: m = 8 . 2G (6.8)
1. Metódy stanovenia veľkosti zrna
Lineárna metóda
Lineárna metóda sa môže použiť aj u
nerovnoosých zŕn a je tiež rozhodujúca pri
arbitrážnych sporoch. Veľkosť zrna sa stanovuje
pomocou strednej dĺžky úseku vyťatej zrnom na
úsečke známej dĺžky. Na obraz štruktúry sa položí
úsečka a spočíta sa počet zŕn ktoré pretne.
Pretože prvé a posledné zrno na úsečke nie je
preťaté úplne, počíta sa iba jedno z nich. Počet
zŕn sa obvykle stanovuje na dvoch na seba
kolmých úsečkách, pričom každá musí pretínať
viac než 10 zŕn. Meranie sa vykonáva najmenej
na piatich miestach výbrusu. U rovnoosých
štruktúr stačí použiť iba jednu úsečku. Je možné
použiť tiež aj kombináciu úsečiek a kružnice
alebo kružnicu s obvodom vhodnej dĺžky (obr.6.2)
1. Metódy stanovenia veľkosti zrna
Lineárna metóda
Ak počet preťatých zŕn úsečkami s celkovou dĺžkou L [mm] na obraze štruktúry pozorovanej pri zväčšení
g je rovný N, potom stredná dĺžka úseku LS v mm je rovná:

LS = (L/g)/N (6.9)

U rovnoosých štruktúr sa dá údaj o strednej dĺžke úseku LS previesť na číslo veľkosti zrna G podľa
tab.6.2. Stredný rozmer zrna u nerovnoosých štruktúr sa stanovuje na výbrusoch orientovaných pozdĺž
a naprieč hlavnej osi symetrie výrobku. Počet nerovnoosých zŕn NV v 1 mm3 objemu
vzorky sa stanovuje podľa vzťahu: NV = 0,7 . NX . NY . NZ (6.10)
Kde NX , NY a NZ sa vypočíta rovnako ako NL vo vzťahu 6.9
2. Hodnotenie čistoty materiálu
Nečistoty ktoré v kovových materiáloch vznikajú v procese výroby ovplyvňujú ich mechanické
vlastnosti. Najväčšia pozornosť z hľadiska čistoty je venovaná oceliam. Vtrúseninami v oceliach
nazývame častice, ktoré vznikajú v procese výroby ocele v tekutom alebo v tuhom stave,
reakciou prímesových prvkov s O, N, C rozpustených v kove, vzájomnou reakciou prímesových
prvkov medzi sebou, alebo reakciou tekutého kovu s výmurovkou.
2. Hodnotenie čistoty materiálu
Podľa zloženia vtrúseniny sa delia na:
a) Oxidy, (FeO, MnO, SiO2, AL2O3 atď.).
Na výbruse sa objavujú vo forme
globúl, často veľmi jemných –
obr.6.3.
2. Hodnotenie čistoty materiálu
Podľa zloženia vtrúseniny sa delia na:
b) Kremičitany Fe, Mn a Ca sú
zložité a veľmi často sa
vyskytujúce v oceliach
(2FeO.SiO2). Tvoria väčšinou
hrubšie útvary často
globulitického tvaru tmavosivej
farby – obr.6.4.
2. Hodnotenie čistoty materiálu
Podľa zloženia vtrúseniny sa delia na:
c) Sírniky sú najčastejšie vtrúseniny v
oceliach (FeS, MnS). Tvoria pretiahle
útvary svetlosivej farby – obr.6.5.
2. Hodnotenie čistoty materiálu
Podľa zloženia vtrúseniny sa delia na:
d) Hlinitany – vznikajú pri dezoxidácii
ocele hliníkom a tvoria jemné útvary
– obr.6.6.
2. Hodnotenie čistoty materiálu
Podľa zloženia vtrúseniny sa delia na:
e) Nitridy Ti, V, Zr a karbidy Ti, V, W tvoria veľmi drobné častice.
2. Hodnotenie čistoty materiálu
Nečistoty v podobe vtrúsenín sa určujú dvoma metódami:

1.Porovnávacia metóda
Podľa normy STN 42 0272 sa hodnotia pri 100násobnom zväčšení v neleptanom stave zvlášť
oxidy a sírniky a používajú sa číselne stupnice podľa typu a veľkosti vtrúsenín. Z údajov sa
vypočítajú priemerné hodnoty jednotlivých typov vtrúsenín.

2.Výpočtová metóda
Pri tejto metóde sa určuje množstvo nečistôt v hmotnostných percentách, počet a rozmery
jednotlivých typov vtrúsenín v zornom poli. Zo zistených rozmerov sa dá vypočítať plocha,
ktorú na výbruse zaberajú vtrúseniny. Určuje sa zvyčajne celkový obsah vtrúsenín bez ohľadu
na ich druh.