Transfer inovácií 5/2002 2002

TLAKOVÉ SPÁJANIE MATERIÁLOV

Prof. Ing. Emil Spišák, CSc. Najpoužívanejšie spôsoby tlakového spájania

Ing. Ľuboš Kaščák
Ing. František Greškovič, CSc.
Ing. Ján Slota, PhD.
Technická univerzita v Košiciach
Strojnícka fakulta
Katedra technológií a materiálov
Email: emil.spisak@tuke.sk
Úvod
Najpoužívanejšie spôsoby tlakového
spájania sú: tlakové spájanie materiálov so
zastrihávaním, spájanie roznitovaním a spájanie
metódou „TOX-Kruhový bod“ .
Tieto metódy sa navzájom líšia tvarom
vzniknutého spoja a konštrukciou samotného
nástroja.

V technológiách spájania materiálov sa

v ostatných rokoch presadzujú tendencie vyvíjania
nových spájacích techník a modifikácie už
používaných spájacích techník s cieľom
zjednodušiť spájanie materiálov vo výrobe. S tým
súvisí aj potreba zvyšovania spoľahlivosti
výsledných spojov jednoduchými kontrolami. Asi
najviac skloňovanou oblasťou využívania
spájaných materiálov je automobilový priemysel.
Jednou z metód spájania materiálov
používanou aj v spomínanom automobilovom
priemysle je práve tlakové spájanie.
Obr.1
Výhody
Spájanie so zastrihávaním
Podstatné prednosti tlakového spájania sú
z technického hľadiska v tom, že sa môžu spájať Tento spôsob spájania materiálov je
plechové diely rôznej hrúbky a z rôznych vlastne jednostupňový proces rozdelený do dvoch
materiálov a to bez pomocných spojovacích súčastí fáz: strihanie a následné zatlačenie zastrihnutých
a bez tepelného vplyvu. Pritom môžu byť spájané častí. Spoj je vytváraný medzi strižníkom a
časti naolejované alebo s rôznou povrchovou matricou, ktorá sa skladá z pevnej nákovy a dvoch
úpravou (lakované, pokovované). Odpadá tiež pružných bočných platní (obr.2).
predbežné alebo následné opracovanie.

Tlakové spájanie je relatívne nová metóda

spájania materiálov. Oproti konvenčným metódam
spájania má tlakové spájanie viacero výhod:
• spoj je vytváraný bez prídavného materiálu a
bez pomocných spojovacích prvkov (nitov,
skrutiek a pod.),
• spájanie je energeticky veľmi úsporné
(približne len 10% z bodového zvárania),
• nepoškodzuje ochrannú vrstvu spájaných
materiálov,
• samotný proces spájania je veľmi rýchly,
• kontrola kvality spojov je veľmi jednoduchá a
môže byť vykonávaná ručne alebo pomocou
počítača,
• táto metóda spájania umožňuje, aby výsledné
spoje boli podľa potreby vodotesné, či
vzduchotesné,
• minimalizácia ochranných pomôcok,
Obr.2
• samotný proces prebieha za studená.

21
Transfer inovácií 5/2002 2002

Prvá fáza, t.j. strihanie, nastáva vtedy, ak

sú plechy zastrihávané strižníkom pozdĺž jeho
dvoch rovnobežných hrán, pričom sa z týchto
zastrihnutých častí vytvorí vybulená plocha, tzv.
mostík. Potom nasleduje druhá fáza procesu,
v ktorej sú zastrihnuté časti plechov stláčané medzi
strižníkom a pevnou nákovou, kým nie je šírka
stláčaných častí väčšia ako bola ich pôvodná šírka
po zastrihnutí. Tým sa vlastne vytvorí výsledný
spoj. Túto zmenu šírky umožňujú pružné bočné
platne v matrici (obr.3).
Spájanie je potom charakterizované hĺbkou
preniknutia strižníka a výškou zatlačenia
zastrihnutých častí plechov.

Obr.4

Spájanie metódou „TOX-Kruhový bod“

Princíp tejto techniky spočíva v zalisovaní

spojovaných plechov razníkom do špeciálne
tvarovanej matrice (obr.6). S narastajúcim tlakom je
materiál nútený podľa tvaru matrice zatekať do
Obr.3 strán. Výsledkom je spoj bez hrán, bez otrepov a pri
zachovaní koróznej odolnosti. Ochranná
protikorózna vrstva pritom ostáva neporušená,
pretože tečie spolu s materiálom plechu.

Spájanie roznitovaním

Tento spôsob tlakového spájania sa od

predošlého odlišuje v tom, že výsledný spoj má
kruhový tvar a nedochádza k zastrihávaniu častí
spoja. Princíp spočíva v zatlačovaní materiálov
medzi razníkom a matricou, ktorá tiež pozostáva
z pevnej nákovy a pružných segmentov, zvyčajne
dvoch alebo štyroch. Tieto segmenty umožňujú
pohyb materiálov do strán, čím dochádza
k zakliesneniu materiálov a tým vlastne vznikne
výsledný spoj (obr.4). Nevýhodou u tohto spájania
je zložitejšia konštrukcia matrice nástroja.

Obr.5

22
Transfer inovácií 5/2002 2002

Obr.6

Na Katedre technológií a materiálov sa

zaoberáme práve touto metódou tlakového spájania
materiálov. Navrhli sme nástroj, t.j. razník a
matricu pre spoje priemeru 5 mm. Rozsah
spájaných hrúbok plechov je od 0,9 do 2,5 mm.
Pri konštrukcii nástroja sme vychádzali
z hrúbky skúmaných plechov. Pre spájanie Obr.7
používame nasledovné hrúbky plechov: 0,6 mm,
0,7 mm, 0,8 mm a 1 mm. Na uchytenie samotných
nástrojov sme navrhli prípravok s podávačom
(obr.7). Literatúra
Prípravok je konštruovaný podobne ako
pre strižný nástroj. Pozostáva zo základnej dosky, [1] Katalóg firmy TOX
upínacej hlavy s razníkom, vodiacich stĺpikov [2] Katalóg firmy Eckold
a podávača s kruhovým pôdorysom, v ktorom je [3] Katalóg firmy Norlock
nasadená matrica.

V ostatných rokoch sa hovorí o tom, že Príspevok je výstupom riešenia

práve táto metóda spájania materiálov vo veľkej grantovej úlohy č. 1/9387/02 „Výskum medzných
miere nahradí bodové zváranie pri výrobe karosérií stavov tvárniteľnosti a modelov závislosti
automobilov. Oproti bodovým zvarom má napätie-deformácia u tenkých oceľových
nasledujúce výhody: plechov pri rôznych napäťovo-deformačných
stavoch.
• 30 až 60 % úspora nákladov oproti bodovému
zváraniu.
• Jednoduchá nedeštrukčná kontrola kvality
spoja.
• Pevnosť: materiál je v mieste spoja zhutnený
a spevnený. Nevznikajú mechanické trhliny.
• TOX-bod má 50-70% statickej pevnosti
bodového zvaru. Dvojitý TOX-bod má
prakticky 100%-nú pevnosť ako bodový zvar.

23