TVRNENIE

Tvrnenie je technologick proces, pri ktorom sa psobenm tvrniaceho nstroja men tvar vchodiskovho materilu bez odberu triesok. Tvrnenie patr medzi progresvne vrobn technolgie. Progresvnos tvrnenia spova najm v znenej spotrebe vchodzieho materilu na siastky alebo kontrukciu, v zlepen mechanickch vlastnost vchodzieho materilu v krtkych vrobnch asoch, vo vysokej produknosti, v monosti vroby siastok na hotovo a v plnej automatizcii pomocnch operci a konov. Podiel tvrnenia v truktre strojrskych technolgi v 80 tych rokoch bol na Slovensku 810%, km v Japonsku, USA a v zpadnej Eurpe to bolo a 33%. Uplatnenie a rozrenie tvrnenia predpoklad vedomosti a znalosti z technolgie tvrnenia, aby u pri zrode novch vrobkov bola akceptovan ich technologinos kontrukcie. Zvltnosou tvrnenia je to, e kad vrobn postup je realizovan jedinenm tvrniacim nstrojom upnutm vo vhodnom tvrniacom stroji. Prve potreba, nutnos tvrniaceho nstroja a stroja podmieuj ekonominos uplatnenia technolgie tvrnenia. Avak aj tieto podstatn momenty s v poslednej dobe eliminovan vvojom flexibilnch nstrojovch systmov, ktor umouj vyrba i menie srie strojnch siastok tvrnenm

Rozdelenie technolgie tvrnenia

Vtvarok je nzov vrobku, ktor bol zhotoven tvrnenm bez ohadu na druh tvrniacej opercie pouitej pri zhotoven vtvarku. Vo vzahu na druh, tvar vchodiskovho materilu a zmeny prierezu (hrbky), delme tvrnenie na plon a objemov. Plon tvrnenie je proces, pri ktorom sa dosahuje poadovan zmena bez podstatnej zmeny prierezu (hrbky) vchodiskovho materilu (vinou plech). Objemov tvrnenie je proces, pri ktorom sa dosahuje poadovan zmena zmenou tvaru prierezu vchodzieho materilu. Do technolgie tvrneia kovov patr aj strihanie, co je oddeovanie materilu v celom priereze bez ohadu na to, i oddelen kus je hotov vrobok alebo polotovar pre aie tvrnenie alebo in druh technologickho spracovania. Vlisok je vrobok vyhotoven na lise a to bu plonm alebo objemovm tvrnenm. Vkovok je vrobok vyhotoven kovanm na bucharoch a lisoch objemovm tvrnenm. Pre technick prax je zauvan rozdelenie technologickch tvrniacich procesov poda SN 22 6001. Tto norma stanovuje nzvy a defincie zkladnch prc v technolgii tvrnenia kovov. Rozdeuje ich na jednotliv opercie poda charakteru prce a tried a pomenva nstroje poda ich funkcie. Tto norma je platn aj pre urit nekovov materily (papier, guma, koa a pod.) predovetkm pre zkladn prcu strihanie. -poda teploty tvrnenia : - tvrnenie za studena =

teoreticky ak Ttvarnenia je menia ako Trekritalizacie , prakticky ak Ttvarnenia je menia ako 0,1 Ttavenia

- tvrnenie za poloohrevu

1) tvrnenie s neplnm spevnenm ak Tzotavenia je menia ako Ttvarnenia a t je menia ako Trekritalizacie 2) tvrnenie s neplnm odpevnenm ak Trekritalizacie je menia ako Ttvarnenia a t je menia ako DKT ak DKT je menia ako Ttvarnenia a t je menia ako HKT (DKT doln kovacia teplota, HKT horn kovacia teplota, T - teplota)

- tvrnenie za tepla =

Diagram ahovej skky obr.

poda charakteru pretvorenia: plon tvrnenie = nedochdza k vraznej zmene prierezu predtvarku iba k zmene jeho plonho tvaru (spracovanie plechov) objemov tvrnenie = dochdza k vraznej zmene prierezu predtvarku (spracovanie ty, profilov, sochorov a drtu).

Zkladn prce a opercie tvrnenia:

Zkladn prce s : - strihanie, - ohbanie, hlbok ahanie, kovotlaenie, ubjanie, pretlaovanie, razenie, kalibrovanie, kovanie, valcovanie.

plon tvrnenie

objemov tvrnenie za studena objemov tvrnenie za tepla

Zkladn opercie strihania s : obyajn strihanie, vystrihovanie, dierovanie, prestrihovanie,nastrihovanie, ostrihovanie, pretrhvanie, vysekvanie, presn strihanie. Zkladn opercie ohbania s : obyajn ohbanie, ohbanie do tvaru V, ohbanie do tvaru U, zakruovanie, ohraovanie, skrucovanie, lemovanie, obrubovanie, presadzovanie, driapkovanie, kontinulne ohbanie pomocou valcov. Zkladn opercie hlbokho ahania s : obyajn ahanie, ahanie bez pridriavaa (plytk ahy), ahanie s pridriavaom (hlbok ahy), ahanie so stenenm steny, sptn ahanie, rozirovanie, zuovanie, preahovanie, objemov ahanie, liabkovanie. Zkladn opercie pretlaovania s : dopredn, sptn, stranov, kombinovan. Zkladn opercie kovania s : - pri vonom kovan: ubjanie, predlovanie, ohbanie, dierovanie, presadzovanie, osadzovanie, sekanie, odsekvanie. - pri zpustkovom kovan: kovanie s vronkom (v otvorench zpustkch), kovanie bez vronku (v uzatvorench zpustkch).

Zkladn opercie valcovania s : - pri pozdnom: pozdne valcovanie, tvarov valcovanie, periodick valcovanie, preruovan valcovanie. - priene klinov valcovanie, - kos valcovanie, - valcovanie zvitov. Strihanie je technologick proces, pri ktorom sa materil oddeuje mykovm namhanm, vyvolanm strinmi hranami nstroja. TN: strihadlo, TS: nonice, lisy.

Kovanie je postup spracovania materilu na vkovok rzovou energiou (dermi) pri jeho ohriati na kovaciu teplotu. TN: nkova, zpustka, segment, TS: buchar, vretenov lis, kukov kovac lis, vodorovn kovac lis, kovacie valce. Objemov tvrnenie za studena je spracovanie materilov tlakom nstroja na objemov kus, pod rekrytalizanou teplotou. TN: lisovadlo, TS: lis univerzlny, lis kukov pretlac, kolenov lis, hydraulick lis, automat pre skrutky a matice . Hlbok ahanie je pretvorenie rovinnho polotovaru na dut teleso nerozvinutenho tvaru v pevnom nstroji. TN: ahadlo, TS: hydraulick lis, vstrednkov lis, lis univerzlny, lis hlbokoan. Tlaenie je rotan tvrnenie polotovaru na rotane symetrick vrobok so zakrivenm povrchom. TN: ablna, kladka, TS: CNC kovotlaiaci stroj. Razenie je zmena relifu povrchu na kor hrbky materilu intenzvnym tlakom. TN: razidlo, TS: kolenov lis. Kalibrovanie je usmernenie naptia s cieom zska presnej geometrick tvar, rozmer resp. kvalitu povrchu. Ohbanie je vytvranie oblej hrany alebo plochy psobenm ohybovho momentu. TN: ohbadlo, TS: ohbaka, zakruovaka, zakruovaka na profily. Lisovanie prkov je dosiahnutie dostatonej hustoty prkovho kovu poadovanho tvaru v uzavretom nstroji psobenm vonkajch sl. Spracovanie plastov je vypanie uzavretej formy (lisovanie) poadovanho tvaru termoplastom resp. termosetom (reaktoplastom) v plastickom stave. TN: lisovacie formy, TS: vstrekovac lis.

Teoretick zklady tvrnenia

TT : Tvrnos ( plasticita ) je schopnos materilu bez poruenia sdrnosti trvale meni tvar pod inkom vonkajch sl. -trval ( plastick ) zmena vonkajieho tvaru telesa je umonen posuvmi astc v ich krytalovej truktre a sprevdzan je zmenami ich fyziklno - mechanickch vlastnost. Vznan je pri tvrnen za studena zmena pevnosti materilu tzv. spevnenie, ako sprievodn proces pretvorenia (deformcie). Tvrnitenos je kvantitatvna ( vysliten ) hodnota plastickho pretvorenia (deformcie) materilu a po jeho poruenie sdrnosti, pri uritch (dohovorench) idelnych termo mechanickch podmienkach. M dve strnky : - geometrick , vekos pretvorenia po vznik trhliny, - silov, vekos naptia pre vyvolanie plastickho pretvorenia. Tvrnitenos sa uruje pomocou zkladnch laboratrnych skok a to: ahovej, tlakovej a krutovej. Pretvorenie - je myseln zmena tvaru dosiahnut tvrnenm absoltne pretvorenie : pomern pretvorenie : logaritmick ( skuton ) pretvorenie : hlavn pretvorenie : porovnvacie pretvorenie ( intenzita pretvorenia ) :

uhlov pretvorenie ( skos ) : Pretvrna rchlos - je asov zmena pretvorenia absoltna, pomern, skuton ( logaritmick ), porovnvacia (intenz.) Naptos - naptie, stav naptosti v bode, hlavn naptia Zkladn zkony tvrnenia : 1. Zkon stlosti objemu, 2. Najmenej prce (odporu), 3. Podobnosti, 4. Spevnenia, 5. Neodluitenosti prunch deformci, 6. mykovch napt, 7. Potencionlnej energie, 8. Prdavnch napt. Technologick tvrnitenos Technologick tvrnitenos je schopnos materilu prekona urit pretvorenie bez poruenia sdrnosti v konkrtnych technologickch alebo napodobujcich podmienkach priebehu pretvorenia. Tvrnitenos, ako komplexn charakteristiku materilu z hadiska jeho vhodnosti pre konkrtnu zkladn prcu alebo operciu tvrnenia urujeme na zklade zkladnej skky (charakteristikyo vhodn technologick skku (ukazovate, kritrium). Plon tvrnitenos zkladn skka (ahov) + technologick skky (Erichsenova, Grossova-Engelhartova, Fukuiho, Tomlenova, Siebel-Pompova, klinov skka, skka ohybom, skka striedavm ohybom). Objemov tvrnitenos za studena zkladn skka (tlakov) + skka (Drastkova, Kudova), - za tepla zkladn skka (krutov) + skka (skka ubjanm, dekova). Pracovn diagram technologickej opercie : Zvislos sily na drhe nstroja. Pracovn diagram stroja : Zvislos dovolenej zaaujcej sily na drhe pohybu barana.

Zkony tvrnenia
Zkon kontantnosti objemu objem materilu pred tvrnenm sa rovn objemu materilu po tvrnen. Zkon najmenieho odporu materil sa pri tvrnen premiestuje v smere najmenieho odporu. Zkon podobnosti dva procesy tvrnenia bud podobn, ak bude splnen geometrick, mechanick a fyziklna podobnos. Zkon spevovania kad proces tvrnenia je sprevdzan so vznikom deformanho spevnenia materilu. Zkon neodluitenosti elastickej deformcie kad proces tvrnenia je sprevdzan so vznikom elastickej deformcie t.j. fc = fel + fpl Zkon trenia kad proces tvrnenia je sprevdzan so vznikom vonkajieho kontaktnho trenia medzi tvrnenm materilom a tvrniacim nstrojom.

Zkon kontantnosti potencilnej energie potencilna energia potrebn na zmenu tvaru nezvis od stavu naptosti a je pre dan zmenu tvaru kontantn. Zkon zvykovch napt kad proces tvrnenia je sprevdzan so vznikom vntornch zvykovch napt v tvrnenom materily v dsledku nerovnomernosti rozloenia pretvorenia v objeme tvrnenho materilu.

Energosilov parametre pri tvrnen

Strihanie : Strin sila : Fs = k . s . S Strin prca: As = Fs . h . Ohbanie : ohbanie do tvaru V ohbanie do tvaru U ohbanie na ohbake Pracovn diagram : obr. Ohbacia sila : Fov = ( b . s2 / Lv ) . Rm . C Ohbacia sila : Fou = ( b . s2 / 2 . Lu ) . Rm . C1 Ohbacia sila : Fo = ( b . s2 / 4 L ) . Rm . C Ohbacia prca : A = F . h .

Priebeh napt v mieste ohybu Minimlny a maximlny polomer ohybu Uhol odpruenia pri ohban ahanie : an sila F = Rm . S . kt Pridriavacia sila Fp = p . Sp Celkov an sila Fc = F + Fp an prca A = F . h . Pridriavacia prca Ap = Fp . h Celkov prca pri ahan s pridriavaom Ac = A + Ap Ubjanie : Ubjacia sila F = p . S Ubjacia prca A = F . h . ( A = d . V . )

rozloenie tlaku p = p . ( 1 + f/3 . d/h ) Pretlaovanie :

Pretlaovacia sila F = p . S
Pretlaovacia prca A = F . s . Kovanie : zpustkov kovanie v otvorench zpustkch ( kovanie s vronkom) F = F1 + F2 F1 = p . m1 . S1 Kde : F sila Rm medza pevnosti A prca S plocha h posunutie, stlaenie F2 = p . m2 . S2 ( A = d . V . )

V objem
d priemer b rka L dka, vzdialenos p tlak sinite plnosti diagramu stupe pretvorenia normlov naptie m sinite stanoven poda podmienok k sinite bezpenosti, opotrebenia C - kontanta

PLON TVRNENIE
Pri plonom tvrnen v dsledku psobenia vonkajch sl dochdza k premiestovaniu ast materilu bez podstatnej zmeny prierezu vchodzieho polotovaru. Vchodzm polotovarom s plechy a profilov tyov materil.

Zkladn technologick procesy spracovania plechov s:

ohvbanie zakruovanie lemovanie vyrovnvanie

hlbok ahanie rotan tvrnenie plechov

OHBANIE je spsob plonho tvrnenia, pri ktorom psobenm momentu vonkajch sl sa vyvol trval deformcia materilu ohnutm. vlastn ohyb je mon uskutoni s rznym polomerom, t.j. najmenia vzdialenos povrchu materilu od osi ohybu. mal polomery ohybu spsobuj vie namhanie materilu, ale maj menie odpruenie po ohybe vek polomery spsobuj vie odpruenie, ale menie deformcie v mieste ohybu materilu

Voba najmenieho polomeru ohybu je obmedzen plastickmi schopnosami ohbanho materilu a pri jeho stanovenie sa postupuje poda normy: r min= k x s , priom s je hrbka polotovaru a k je kontanta

Napovo-deforman stav pri ohban V prienom reze ohbanho vtvarku vznikaj odlin napov i deforman stavy. Pri ohban obr.4.1 sa vrstvy kovu na vntornej strane ohbanho materilu stlaj (1) a na vonkajej strane naahuj (+2). Z technologickho hadiska je preto nevyhnutn, aby hrana ohybu leala naprie k vlknam ohbanho materilu. Medzi stlanmi a naahovanmi vrstvami je neutrlna vrstva 0.

a) c)

b)

e) d) Schma napt a deformcie pri ohban a,b zke polotovary, ac irok polotovary

Rozdelenie technolgie ohbania Ak ohbanie m da vchodiskovmu materilu poadovan zakrivenie, hovorme o ohban. V opanom prpade, ak chceme z ohnutho vchodiskovho materilu zska siastku s rovnou osou, hovorme o rovnan. Poda spsobu pohybu nstroja vzhadom na tvrnen materil mono ohbanie rozdeli do dvoch zkladnch skupn: 1. Ohbanie na lisoch. Materil sa tvrni v nstroji, ohbadle, ktorho pohybliv inn as vykonva priamoiare pohyby. Takto ohbanie sa v priemyselnej vrobe uskutouje na mechanickch lisoch resp. na pecilnych ohbacch strojoch ohbakch. Pri tomto ohban me by

nstrojom aj ohraovadlo, lemovadlo alebo driapkovadlo poda momentlne realizovanej technologickej opercie.

2. Ohbanie na valcoch
Nstrojom s samotn valce, ktor vykonvaj otav pohyb.Poda kontruknotechnologickch podmienok ohbania meme ohbanie rozdeli na: ohbanie s malm polomerom zakrivenia pri vekom stupni plastickej deformcie v mieste ohybu (ohbanie do uhla)

ohbanie s vekm polomerom zakrivenia pri pomerne malom stupni plastickej deformcie rozloenom po oblku (ohbanie do oblka) Ohbanie na lisoch mono vykonva rznymi spsobmi:
a)

ohbanie smer pohybu pohyblivej innej asti sa zhoduje so smerom osi uhla tvorenho ramenom ohnutho predmetu, iara ohybu je zvyajne kratia vo vzahu na ohban ramen. b) ohraovanie tmto spsobom sa vyrbaj

postupnm ohbanm rzne profily. iara pohybu je zvyajne dlhia ako ramen ohybu

c)

zakruovanie na tvrnen materil sa vyvja tlak, vyvolvajci posvanie plechu po zakrivenom povrchu pevnej euste vroba zvesu . Konen tvarov efekt je teda mon dosiahnu v rznych nstrojoch s rznou postupnosou psobenia na materil.

d) lemovanie sa vyuva na vystuenie okraja vlisku alebo na prpravu spoja e) driapkovanie psobenm na vopred vytvoren ohnut lemy sa dosiahne pevn spoj.

a) Zakruovanie 1,2 ohybnica, 3 ohybnk, 4,5,6, - ohban vlisok, 7 t

b)

Pri ohban na valcoch sa miesto plastickej deformcie postupne men. Poda polohy roviny ohybu vzhadom na os valcov rozoznvame tieto metdy: priene valcovanie rovina ohbania je kolm na os valca - pozdne valcovanie rovina ohbania prechdza osami dvoch valcov s prslunm profilom.

Spsoby ohbania valcami a navjanie, b

zakruovanie, c rovnanie, d pozdne valcovanie (profilovanie) Pozdne valcovanie sa uplatuje najastejie pri vrobe tenkostennch profilov v hutnckej druhovrobe..

Z jednotlivch metd prieneho valcovania je najdleitejia metda: zakruovanie pomocou valcov, Najastejie tvary: vodojemy, tlakov ndoby, silne vee a in. Rovnanie valcami sa pouva na rovnanie najm plechu zo zvitku pred alm spracovanm tvrnenm alebo inm spsobom. Niekedy je potrebn rovna drobnejie siastky z plechu najm v elektrotechnickom priemysle. Tieto sa rovnaj na lisoch v nstrojoch rovnadlch,

a) Rovnadlo

b)

a rovnanie rovinnej plochy, b rovnanie tvarovej plochy

HLBOK AHANIE

-je technologick proces plonho tvrnenia pri ktorom je z rovinnho materilu/napr:plechu/

vytvoren trojrozmern vrobok-dut teleso. Vrobkom je vlisok. Strojom pre hlbok ahanie je lis. Materilom je hlbokoan plech alebo pecilne plasty.

Stroje pouvan pri hlbokom ahan

ahanie sa rob na lisoch mechanickch, hydraulickch a pecilnych. Lisy pouvan na ahanie sa rozdeuj na: jednoinn dvojcinn trojinn postupov pecilne

Z mechanickch lisov sa pre ahanie najastejie pouvaj kukov lisy, ktor maj v zdvih ako vstrednkove. Vstredn kove lisy sa pouvaj hlavne na ahanie plytkch siastok. Aj ke dosahuj poadovan sily a vyhovoval by aj zdvih vystrednkovho lisu, neme sa pre ahanie poui mnoho krt preto, lebo menovit silu dosahuje tesne pred dolnm vra-tom lisu (20 resp. 30). Pre ahanie s potrebn lisy, ktor dosahuj menovit silu pri natoen kuky o uhol 90 pred dolnm vratom mkadla. Pre ahanie sa spravidla pouvaj dvojinn lisy. Tieto lisy maj dva mkadla: - vntorn - sli na vlastn ahanie - vonkajie - pridriava materil a zabrauje zvlnenu prruby. Pohyb obidvoch mkadiel je viazan tak, e najprv na ahan materil dosadne pridriavacie mkadlo, ktor vyvod pri-driavac tlak a potom an mkadlo urob vlastn ah. Vek lisy s vekm pracovnm priestorom maj dve a tyri mkadla. Pohyb pridriavacieho mkadla je odvoden pomocou pkovho mechanizmu od kTukovho mechanizmu. V mnohch prpadoch s tieto vek lisy kontruovan tak, e pridriavacie mkadlo je hydraulick. V malch lisoch s kontruovan pneumatick pridr i avae a vyhadzovae. Pre vemi nron prce pri lisovan dielcov karosrii a pod. sa asto pouvaj trojinn lisy. Tretie mkadlo je umiestnen v stole lisu a na samostatn hnac mechanizmus. asto je nahraden hydraulickm alebo pneumatickm zariadenm v stole 1isu. Pre hlbok ahanie sa najviac hodia hydraulick lisy. Ich vekou prednosou je jednoduch zmena vekosti pridriavacch sl. Zoradenie pridriavaa je jednoduch. Pridriava psob kontantnou pridriavacou silou. Sila anho barana je na celom zdvihu lisu rovnako vek, nezvis od natoenia kuky ako pri mechanickch lisoch. Postupov lisy pre ahanie s tak, ktor maj vek pracovn priestor a je na nich mono robi niekoko operci postupne. Vaok je podvan transferovm podvaom z jednej opercie do druhej.

Medzi pecilne lisy pre ahanie mono zaradi lisy pre hydromechanick ahanie.

Schma hlbokho ahania s pridriavaom na dve a viac operci a druh obrzok na jednu operciu

TLAENIE/ rotan tvrnenie plechov/ - v praxi tie nazvame kovotlaenie alebo rotan tvrnenie je spsob spracovania plechov
alebo rr na rotan symetrick vrobky s rznym tvarom povrchovej krivky.

Stupe deformcie materilu pri tlaen je dan pomerom priemeru prstrihu Do ku vntornmu priemeru vlisku d a urme ho poda: K = Do / d Stupe tlaenia je obmedzen nasledovnmi vplyvmi: (6.1)

a) pod vplyvom tangencilneho naptia sa sna zvlni prruba b) pri vemi vekom stupni deformcie alebo pri mench polomeroch zaoblenia tlanho nstroja rv < 3so , mu vznikn pod vplyvom axilnej posvajcej sily tlanho nstroja v prrube vek naptia. V dsledku toho dochdza v prechode medzi prrubou a valcovou asou v tangencilnom smere k tvorbe trhln c) v radilnom smere vplyvom ohybovho naptia, ktor vznik pri presvan zvlnenia k okraju pri tlaen, me djs k vzniku trhln na okraji prruby. Praktickmi skkami bolo overen, e najv vplyv na celkov tlan silu, ktorou je namhan tlan nstroj ma axilna zloka psobiaca v smere osi rotcie. Tangencilnu zloku sily meme zanedba.