TECHNICKÁ UNIVERZITA V KOŠICIACH

STROJNÍCKA FAKULTA
KATEDRA VÝROBNEJ TECHNIKY A ROBOTIKY

LISY
Študijný materiál

Študijný materiál bol vypracovaný v rámci riešenia

grantového projektu KEGA
3/3064/05
Príprava a realizácia multimediálnych výučbových
a študijných materiálov pre odbor Výrobná technika
s využitím technológií a prostriedkov virtuálnej reality
 Lisy

Lisovaním sa v širšom zmysle slova rozumie každé tvárnenie kovových aj

iných polovýrobkov tlakom na lisoch za tepla i za studena. Patrí sem teda
napríklad aj tvárnenie plastických hmôt na lisoch, ťahanie plechových nádob,
razenie, pretlačovanie a iné operácie. Lisovacou technikou sa tiež oddeľujú väčšie
časti polovýrobkov strihaním, zhusťujú sa práškové materiály spojované spekaním,
stlačujú sa dosky a iné časti pri lepení a pod. Na tieto účely sa vyrába veľký počet
rôznych typov strojov - lisov, a to špeciálnych i univerzálnych.
Pri lisovaní sa pôsobí na materiál v plastickom stave kľudným (statickým)
tlakom barana (šmýkadla) tvárniaceho stroja - lisu. Tlak barana sa vyvodzuje buď
mechanicky, napríklad pákou, kľukou, výstredníkom, vačkou alebo iným
mechanizmom, alebo hydraulicky tlakom kvapaliny na piest spojený so šmý-
kadlom. Podľa toho potom rozoznávame lisy mechanické a lisy hydraulické.

1. MECHANICKÉ LISY

Mechanické lisy sú najrozšírenejšie tvárniace stroje. Vo výrobnej praxi sa

používajú na najrozličnejšie technologické operácie tvárnenia. Najpoužívanejším
transformačným mechanizmom v pohonoch týchto lisov je kľukový mechanizmus.
Kľukou môže byť rameno pracovného hriadeľa alebo výstredník (excenter). Iné
transformačné mechanizmy môžu byť napríklad kolenový mechanizmus, vačka,
vretenový mechanizmus a trecie kotúče (pozri obr. 1).
Rôznorodosť tvárniacich operácií vyžaduje používanie rôznych transfor-
mačných mechanizmov v pohonoch mechanických lisov, ktoré zabezpečujú
potrebný pohyb tvárniaceho nástroja s požadovanými energetickými, rozmerovými
a rýchlostnými parametrami. Podľa vlastností možno rozdeliť mechanizmy mecha-
nických lisov do štyroch skupín.
V prvej skupine sú mechanizmy pre univerzálne tvárniace stroje.
Transformačný mechanizmus je v podstate určitou modifikáciou štvorkĺbového
mechanizmu. Najčastejšie zo všetkých sa používa centrický kľukový
mechanizmus. Excentrický kľukový mechanizmus sa používa v niektorých typoch
kovacích lisov, nožníc a horizontálnych kovacích strojov.
Do druhej skupiny patria kolenovo-kľukové mechanizmy, ktoré umožňujú
prekonávať veľké deformačné odpory pri relatívne malom momente na vstupe.
Najviac sa z nich používa kolenový mechanizmus pre kalibrovacie lisy.
Osobitosťou týchto mechanizmov je, že prenášajú veľké sily pri porovnateľne
menšom zdvihu barana.
Mechanizmy tretej skupiny sa vyznačujú veľkým zdvihom a malou rýchlosťou
na pracovnom úseku. Rôzne kombinácie kľukového mechanizmu s pákovými
mechanizmami sa používajú v hlbokoťažných lisoch, umožňujúcich približne
v dvoch tretinách cyklu dosiahnuť konštantnú rýchlosť barana. Vačkové
mechanizmy v kombinácii s pákovými mechanizmami umožňujú zvýšiť výrobnosť,
pretože majú zvýšenú rýchlosť nepracovného chodu. Používajú sa v automatoch
na vytláčanie.

2
 Lisy

Obr. 1
Transformačné mechanizmy používané v pohonoch mechanických lisov

3
 Lisy

Mechanizmy štvrtej skupiny sa vyznačujú výdržou barana počas určitej časti

cyklu. Najjednoduchší z nich je vačkový mechanizmus. Zložitejšie typy využívajú
vačku a pákový mechanizmus, niektoré majú ako hnací člen kľuku. Zastavenie
(výdrž) barana na úseku zodpovedajúcom približne štvrtine cyklu sa dosahuje
zmenšením zdvihu posledného člena kinematického reťazca zostaveného z dvoch
alebo troch medzi sebou zviazaných skupín. Tieto mechanizmy sa používajú
v dvojčinných lisoch pre pohon vonkajšieho pridržiavacieho barana
a v horizontálnych kovacích strojoch pre zvieracie barany. Vačkový mechanizmus
sa používa najmä v lisoch s malou menovitou silou, napr. na lisovanie práškových
materiálov, plastov a u lisov na tvarovanie plechov.

Charakteristický parameter a základné technické parametre

mechanických lisov

Charakteristickým parametrom mechanických lisov je menovitá sila Fm, ktorá

je definovaná ako najväčšia dovolená sila, ktorou nástroj pôsobí na tvárnený
materiál. Táto sila sa dosahuje najskôr pri tzv. menovitom zdvihu barana a od neho
až k dolnému úvratu je konštantná. Využiteľná pracovná schopnosť lisu závisí
práve od veľkosti menovitého zdvihu.
Menovitý zdvih hm je definovaný ako dráha, na ktorej pôsobí nástroj na
tvárnený materiál menovitou silou. Tomuto zdvihu zodpovedá aj menovitý uhol αm
pootočenia hnacej kľuky kľukového mechanizmu od jej dolnej polohy (dolného
úvratu) a hodnota menovitej rýchlosti vm, ktorá je definovaná ako rýchlosť, ktorú
dosiahne baran pri pohybe naprázdno na začiatku menovitého zdvihu.
Všetky vyššie uvedené základné parametre lisu sú dôležité pre technológa
pri správnej voľbe stroja pre realizáciu určitej operácie. Na obr. 2 je zobrazená
závislosť sily F a rýchlosti v na barane mechanického lisu s pohonom centrickým
kľukovým mechanizmom.
F, v

HÚ Fz(h) Fo(h)
ω
Fm
Fmax
R
αm vmax
vm
DÚ α
L 180° ≡ HÚ DÚ ≡ 0°
HÚ
αm hm zdvih barana h
H=2R

hp
hm

Fo
DÚ

Obr. 2 Priebeh sily a rýchlosti v závislosti od zdvihu

a uhla pootočenia kľuky lisu

4
 Lisy

Sila, ktorou môže baran pôsobiť na tvárnený objekt, sa počas pohybu barana
z horného úvratu (HÚ) do dolného úvratu (DÚ) mení podľa presne definovanej
závislosti, ktorá závisí od kinematických a dynamických vlastností transformačného
mechanizmu. Priebeh tejto tzv. základnej sily Fz je v záverečnej fáze zdvihu
na dráhe menovitého zdvihu hm ohraničený menovitou silou Fm. Sila Fo, ktorou
pôsobí tvárnený objekt na baran lisu (technologický odpor) musí byť počas celej
fázy pracovného zdvihu hp v každom okamihu menšia ako je základná sila, t.j.
musí platiť Fo(h) ≤ Fz(h) pre všetky hodnoty h. Priebeh síl technologického odporu
Fo(h) závisí od vykonávanej technologickej operácie a nesmie v žiadnom prípade
prekročiť či už krivku udávajúcu priebeh základnej sily lisu (došlo by k zaklinovaniu
kľukového mechanizmu), alebo menovitú silu lisu (došlo by k rozrušeniu strižnej
poistky).
Dôležité je uvedomiť si aj tú skutočnosť, že na lise s definovanou menovitou
silou Fm a menovitým uhlom αm dochádza pri zmene celkového zdvihu barana H
zákonite ku zmene hodnoty menovitého zdvihu, napr. na centrickom kľukovom
mechanizme podľa vzťahu

hm = R . (1 – cos αm) , (1)

kde R je polomer kľuky, ktorého zmenou sa spravidla zmena celkového zdvihu H

uskutočňuje. Zo vzťahu (1) vidíme, že so zmenšovaním celkového zdvihu barana
H = 2R sa zmenšuje aj veľkosť menovitého zdvihu hm. Z obr. 3 vidíme, že ak by
sme na lise s určitou hodnotou menovitej sily Fm a menovitého uhla αm chceli
realizovať operáciu, ktorej priebeh technologického odporu je určený závislosťou
Fo1(h), tak pri celkovom zdvihu barana H1 (a menovitom zdvihu hm1) by došlo
v určitej oblasti k prekročeniu hodnoty základnej sily Fz(H1), čo by spôsobilo
havarijnú situáciu. Z toho vyplýva, že realizácia tejto technologickej operácie môže
byť uskutočnená pri celkovom zdvihu barana H2 > H1, resp. na inom lise s väčšou
menovitou silou. Na uskutočnenie operácie s priebehom technologickej sily podľa
závislosti Fo2(h) nemá zmena celkového zdvihu barana vplyv, pretože počas celej
operácie je splnená ako podmienka Fo2(h) ≤ Fz(H1), tak aj podmienka Fo2(h) ≤
Fz(H2).
F [MN]
H2 > H1
Fz(H1)
Fz(H2)

Fo1(h)

Fo2(h)

hm1
zdvih barana h
hm2

Obr. 3 Zmena priebehu základnej sily lisu

v závislosti od zmeny celkového zdvihu barana

5
 Lisy

Vyššie uvedené závislosti dáva výrobca stroja užívateľovi v sprievodnej

dokumentácii ku stroju.

Ďalšie dôležité rozmerové parametre lisov sú tieto (pozri obr. 4):

upínacia plocha stola Ls × Bs - plocha na upínanie spodnej časti nástroja alebo
stolovej dosky;

upínacia plocha barana Lb × Bb - plocha na upínanie hornej časti nástroja;

priechod P - najmenšia vzdialenosť vnútorných plôch stojanu medzi stojinami
pod vedením barana;

vyloženie V - kolmá vzdialenosť osi barana od čelnej plochy stojanu v pracov-
nom priestore;

zdvih H - vzdialenosť barana medzi horným a dolným úvratom;

predstaviteľnosť stola Es - vzdialenosť, o ktorú možno zmenšiť zovretie;

prestaviteľnosť barana Eb - vzdialenosť, o ktorú možno zmenšiť zovretie;

zovretie Hz – vzdialenosť medzi upínacími plochami stola a barana v jeho
dolnom úvrate, pri najväčšom zdvihu, prestaviteľnosť barana v hornej krajnej
polohe, prestaviteľnosť stola v dolnej krajnej polohe;

nastaviteľný zdvih barana – rozsah zmeny zdvihu H ∈ 〈Hmin; Hmax〉;

celkové obrysové rozmery stroja.

rám

Lb × Bb baran
(šmýkadlo)

HÚ
HÚ
Lb × Bb
H
H

Eb

DÚ DÚ Eb
Hz
Hz

Ls × Bs Ls × Bs
Es

Es

stôl
P
a) b) V

Obr. 4 Rozmerové parametre lisov

a) s uzavretým rámom, b) s otvoreným rámom

Rýchlostným parametrom mechanických lisov je počet zdvihov barana

za minútu pri jeho trvalom chode. Sústavu základných technických parametrov
ešte dopĺňa celkový príkon stroja a celková hmotnosť stroja vrátane základného
príslušenstva a ďalšie údaje, ktoré sú špecifické pre konkrétne typy mechanických
lisov (napríklad maximálna hrúbka spracovávaného plechu a pod.).

6
 Lisy

Rozdelenie mechanických lisov

Technologické špecifickosti tvárniacich operácií súvisia s konštrukciou

tvárniaceho stroja. Prejavuje sa to v konštrukcii použitého mechanizmu, ktorý
zabezpečuje potrebný pohyb tvárniaceho nástroja na výrobu výkovku alebo
výtvarku so zadanými rozmermi, kvalitou povrchu a ďalšími parametrami. Podľa
technologického určenia mechanické lisy rozdeľujeme na tvarovacie a kovacie
(pozri obr. 5).
Podľa počtu výkonných orgánov, ktoré sú počas pracovného cyklu pri spraco-
vávaní výtvarku v činnosti a ktorých pohyb je odvodený od pohybu základného
člena transformačného mechanizmu pohonu – napríklad kľuky, rozoznávame
mechanické lisy jednočinné, dvojčinné a trojčinné.

Obr. 5
Rozdelenie mechanických lisov podľa technologického určenia

ZÁKLADNÉ TYPY JEDNOČINNÝCH MECHANICKÝCH LISOV

Jednočinné mechanické lisy sa najčastejšie vyrábajú s výstredníkovým,

kľukovým a kolenovo-kľukovým pohonom.

Výstredníkové lisy sa stavajú pre menovité sily Fm v rozsahu od 0,25 MN

do 4 MN (v západnej literatúre sa menovitá sila zvykne udávať v tonách, čomu
zodpovedá rozsah menovitých síl výstredníkových lisov od 25 t do 400 t).
Výstredníkové lisy sa používajú na strihanie, dierovanie, ohýbanie, plytké ťahanie
a podobné operácie plošného tvárnenia. Hlavné časti výstredníkových lisov sú
vyznačené na obr. 6, konštrukcia výstredníkového lisu je podrobnejšie zobrazená
na obr. 7.

7
 Lisy

Typickou vlastnosťou výstredníkových lisov je možnosť prestaviteľnosti zdvihu

barana výstredníkovým puzdrom umiesteným na výstredníkovom čape 13. Baran
17 sa vedie po vodiacich lištách v stojane. Výškové prestavenie polohy barana
umožňuje delená ojnica 14 s guľovým čapom 15. Na väčších výstredníkových
lisoch možno prestavovať baran elektrickým pohonom. Krajné polohy pri tomto
prestavovaní sú zabezpečené koncovými spínačmi. Hmotnosť barana pri väčších
strojoch vyvažuje pneumatické alebo hydraulické vyvažovacie zariadenie. Do
barana sa môže zabudovať aj mechanický vyhadzovač. Proti preťaženiu sa lis
zabezpečuje strižnou poistkou.

brzda spojka
výstredníkový
hriadeľ
zotrvačník

ojnica

baran

elektromotor

stojan
stôl

Obr. 6
Principiálna skica výstredníkového lisu

Výstredníkový hriadeľ môže byť v lise uložený priečne alebo pozdĺžne.

Uložený je v bronzových ložiskách. Prevod z predlohy na hriadeľ je ozubenými
kolesami. Spojka a brzda sú na súčasných strojoch lamelové. Zubové, čapové
a klinové spojky sa vzhľadom na bezpečnosť obsluhy prestali používať.
Od konštrukčnej veľkosti nad 1,6 MN menovitej sily sa používajú jednokotúčové
spojky a brzdy, zaručujúce vysokú životnosť a malé opotrebenie aj pri vysokom
počte zapnutí a vypnutí. Trecie elementy sa môžu vymeniť jednoduchým
spôsobom v krátkom čase a bez väčšej demontáže. Spojka sa zapína pneumaticky
(hydraulicky) a vypína sa pomocou pružín. Brzda sa odbrzďuje pneumaticky
(hydraulicky) a zabrzďuje tlakom pružín. Hlavný prevodový mechanizmus je tak

8
 Lisy

spoľahlivo zabrzdený aj pri vypadnutí tlaku vzduchu (oleja). Pre spojku a brzdu sa
tlak vzduchu (resp. hydraulickej kvapaliny) ovláda elektromagnetickými ventilmi,
z bezpečnostných dôvodov so zdvojeným vyhotovením. Na ovládacom paneli
možno nastaviť program pohybu barana pre trvalý chod, pre jednotlivé samostatné
zdvihy a chod, pri ktorom musí byť stlačené spínacie tlačidlo, to znamená, že pri
takomto nastavení spínača sa pohybuje baran tak dlho, kým je držané spínacie
tlačidlo na riadiacom paneli. Pri nastavení programu na jednotlivé zdvihy sa baran
po vykonaní jedného dvojzdvihu v hornom úvrate samočinne zastaví aj v prípade,
keď sa spínacie tlačidlo ďalej drží. Pre ďalší chod treba potom tlačidlo opäť stlačiť.
Pri nastavení voliaceho spínača na trvalý chod sa pohybuje baran
po jednorazovom stlačení spínacieho tlačidla hore a dole a zastaví sa iba po
stlačení vypínacieho tlačidla.

Obr. 7 Konštrukcia výstredníkového lisu

1 - stojan, 2 - elektromotor, 3 - kryt zotrvačníka, 4 - potrubie na prívod vzduchu k spojke,
5 - zotrvačník, 6 - ozubený prevod medzi predlohovým hriadeľom a pohonovým hriadeľom,
7 - predlohový hriadeľ, 8 - pohonový hriadeľ, 9 - ojnica,10 - klzné ložisko ojnice,
11 - výstredníkové puzdro, 12 - ozubená spojka na nastavenie výstredníkového puzdra
voči výstredníkovému hriadeľu, 13 - výstredníkové puzdro, 14 - skrutka, 15 - guľový čap,
16 - strižná poistka, 17 - baran, 18 - upínacia doska stola, 19 - stôl, 20 — ovládanie lisu

Spúšťanie stroja môže byť ručné alebo nožné. Pri ručnom spúšťaní treba
stlačiť spínacie tlačidlo obidvoma rukami (dvojručné spúšťanie – z dôvodov
bezpečnosti).
Výstredníkové lisy sú konštruované ako tzv. jednostojinové (otvorená rámová
konštrukcia) alebo dvojstojinové. Dvojstojinové výstredníkové lisy majú uzavretú

9
 Lisy

rámovú konštrukciu a pozdĺžne uložený výstredníkový hriadeľ čo poskytuje

priaznivejšie možnosti tvárnenia z hľadiska namáhania stojanu lisu ako priečne
uloženie čelných hriadeľov pri jednostojinových lisoch. Okrem toho poznáme
výstredníkové lisy s pevným stolom a s prestaviteľným stolom. Lisy s pevným
stolom majú zo všetkých typov najväčšiu tuhosť, a preto najlepšie vyhovujú
požiadavkám na presnosť práce. Lisy s prestaviteľným stolom sú vzhľadom
na možnosť zmeny výšky pracovného priestoru medzi stolom a šmýkadlom vhodné
pre častú zmenu výroby výrobkov s rôznymi výškami. Stôl možno prestavovať
ručne závitovkovým prevodom alebo mechanizmom. Stôl môže podopierať jedna
alebo viac pohybových skrutiek, pričom stôl je vedený a upevnený v prizmatickom
vedení. Výstredníkové lisy sa vyrábajú aj ako naklápacie. Horná časť lisu spolu
so stolom sa dá naklopiť až o 30° dozadu proti dolnej časti, čím sa vytvoria
podmienky pre dobré odoberanie výliskov voľným pádom po vysunutí z nástroja.
Na obr. 8 je zobrazený naklápací výstredníkový lis LEN 40 C s menovitou
silou 400 kN, uložením výstredníkového hriadeľa vo valivých ložiskách
a s pneumatickým vyvažovaním barana. Na obr. 9 je výstredníkový lis S 250
s menovitou silou 2 500 kN vybavený hydraulickým vyvažovaním barana
a s hydraulickým ovládaním spojky a brzdy. Oba stroje majú jednostojinové
stojany.

Obr. 8 Obr. 9
Výstredníkový lis naklápací LEN 40 C Výstredníkový lis S 250
(Ing. Štefan Tomášik – TOMA, Trnava) (Šmeral Brno, a.s., ČR))

10
 Lisy

Kľukové lisy sa vyrábajú pre veľkosti menovitej sily Fm v rozsahu 0,63 MN až

10 MN (čiže 63 t až 1 000 t). Používajú sa na plošné tvárnenie (tvarovanie plechu -
strihanie, vystrihovanie, dierovanie, ohýbanie, kalibrovanie a podobné operácie
najmä v karosárňach a pre podobné výtvarky potrebné pre chladničky, práčky
atď.), ale aj na objemové tvárnenie – špeciálne konštruované tzv. kovacie lisy.
Kľukové lisy s otvoreným stojanom sa vyrábajú do menovitej sily Fm =1 MN.
Konštrukcia týchto lisov je podobná konštrukcii výstredníkových lisov. Lisy pre
väčšie menovité sily sa konštruujú s uzavretými stojanmi, ktoré majú väčšiu tuhosť
konštrukcie, čo priaznivo vplýva na životnosť nástrojov a presnosť rozmerov
hotových výrobkov. Kľukové jednobodové, dvojbodové a štvorbodové lisy môžu
mať kľukový hriadeľ uložený pozdĺžne aj priečne.
Jednobodové kľukové lisy (obr. 10a, b) najlepšie vyhovujú vysokým
požiadavkám na pracovnú presnosť. Na také práce, pri ktorých technologický
odpor výtvarku pôsobí excentricky, sú vhodné dvojbodové lisy (obr. 10c, d, e).
Štvorbodové lisy (obr. 10f, g) sú vhodné na podobné technologické operácie
(s excentrickým zaťažením) a predovšetkým na použitie viacerých nástrojov.

a) b)

c) d) e)

f) g)

Obr. 10
Konštrukčné princípy kľukových lisov

11
 Lisy

Na dvoj- a štvorbodových lisoch s priečnymi hnacími hriadeľmi (obr. 10d) sa

rušia priečne sily vo vedení barana, pretože smery otáčania dvoch kľukových
hriadeľov sú opačné (protichodné). Lisy s hore uloženým pohonom sú tuhšie ako
s dole uloženým pohonom (obr. 10e, g) a dovoľujú vmontovať väčšie pridržiavacie
zariadenia do stola. Na lisoch s dole uloženým pohonom v niektorých
konštrukciách nepodliehajú stojany silovému zaťaženiu. Vmontovať pridržiavacie
zariadenie niekedy možno aj do barana lisu.
Štvorbodové lisy sa vyrábajú aj s dole uloženým pohonom (obr. 10g). Znižuje
to hluk v dielňach, pretože pohonový mechanizmus je ako hlavný zdroj hluku
umiestený pod úrovňou prevádzkového priestoru v základoch pod dielňou.
Namáhania, ktoré vznikajú pri práci lisu, zachytávajú kľuky zaťažené ťahom a nie
tlakom a ohybom ako na lisoch s hore uloženým pohonom. Zvyšuje sa tak
konštrukčná tuhosť lisu a znižuje sa hmotnosť jeho jednotlivých častí. Vďaka nižšie
položenému ťažisku sú lisy s dole uloženým pohonom staticky a dynamicky
stabilnejšie v porovnaní s lismi s hore uloženým pohonom. Preto počas práce
takéto lisy nevykazujú kmitanie. Nedostatkom takto konštruovaných lisov ale je, že
ich montáž vyžaduje drahé základy, alebo suterény pod úrovňou výrobných hál.
Tieto lisy sa s výhodou používajú len pri skupinovom využití.

Obr. 11 Konštrukcia kľukového lisu

1 - kľukový hriadeľ, 2 - vyvažovač, 3 - brzda, 4 - zotrvačník, 5 - ovládanie lisu, 6 – stojan,
7 - baran, 8 - ojnica, 9 - pohon, 10 - spojka, 11 - lamely,
12 - prítlačný kotúč trecích Iamiel, 13 - mechanizmus brzdy

Základným rozdielom v porovnaní s lismi výstredníkovými je veľkosť zdvihu –

kým u výstredníkových lisov je zdvih maximálne do 200 mm, u kľukových lisov je
zdvih možný do 800 mm i viac. Okrem toho u väčšiny kľukových lisov je zdvih
konštantnou hodnotou. Na obr. 11 je zobrazená konštrukcia jednobodového
kľukového lisu s pozdĺžne uloženým kľukovým hriadeľom. Na obr. 12 je zobrazený
pohľad na dvojbodový kľukový lis s pozdĺžne uloženým kľukovým hriadeľom LKDK
800. Menovitá sila lisu je 8 MN, upínacia plocha stola aj barana je 3 150 × 1 600

12
 Lisy

mm, zdvih barana 800 mm a výkon 110 kW. Lis je určený na tvárniace operácie
na plechových dieloch, predovšetkým pre rozmerné výlisky, ktoré vyžadujú väčšiu
hĺbku ťahania. Stroj je tak konštruovaný, aby mohol byť dodávaný samostatne,
alebo usporiadaný do liniek. Charakteristickým znakom týchto lisov je zváraný rám.
Lis je vybavený pneumaticky ovládanou spojkou a brzdou, motorickým
prestavovaním barana s odmeriavaním polohy nastaviteľným s ohľadom
na hmotnosť nástroja, poistkou proti preťaženiu v barane a aretáciou barana.
Riadiaci systém stroja zabezpečuje aj jeho diagnostiku.

Obr. 12
Kľukový lis LKDK 800
(ŽĎAS, a.s., Žďár nad Sázavou, ČR)

Kľukové kovacie lisy sú určené na tvárnenie za tepla aj za studena

a stavajú sa ako zvislé alebo vodorovné.
Zvislé kovacie lisy sa používajú na tvarovanie za tepla. Konštruujú sa
s menovitou silou Fm 2 až 120 MN, pričom príkon elektromotora je 200 až 500 kW,
veľkosť zdvihu barana 200 až 500 mm a počet zdvihov 35 až 110 za minútu.
Na tieto lisy sú kladené vysoké požiadavky na tuhosť konštrukcie pri dostatočne
veľkom pracovnom priestore lisu. Veľký počet zdvihov barana lisu zmenšuje čas
dotyku nástroja s tvárneným materiálom, čo priaznivo vplýva na ich životnosť.
Rýchlosť barana kovacích lisov je 2 až 4-krát vyššia ako barana univerzálnych

13
 Lisy

lisov. Rýchlosť barana by bolo možné ešte zvýšiť, no pracovné podmienky a veľké
nároky na tuhosť obmedzujú tieto možnosti. Presnosť kovania závisí od tuhosti
-1
lisu, ktorá sa pohybuje od 2,5 do 15 MN.mm . Zvislé kovacie lisy sa vyrábajú ako
dvojstojinové uzavreté stroje s otvoreným pohonom a pri menších silách aj
s uzavretým pohonom. Na obr. 13 je zobrazená kinematická schéma kľukového
kovacieho lisu.
Konštrukcia kovacích lisov je masívna. Tuhosť kľukového mechanizmu sa
zabezpečuje krátkou nedelenou ojnicou, kľukovým (výstredníkovým) hriadeľom,
masívnym baranom a dvojitým vedením.

Obr. 13
Kinematická schéma zvislého kľukového kovacieho lisu
1 - elektromotor, 2 - vyvažovacie zariadenie barana, 3 - predlohový hriadeľ,
4 - pomocné vedenie barana, 5 - chobot, 6 – brzda, 7 - kľukový mechanizmus,
8 - ojnica, 9 - zariadenie na ovládanie horného vyhadzovača, 10 - horný vyhadzovač,
11 - baran, 12 - spodný vyhadzovač, 13 - ozubený prevod, 14 - spojka

Kovacie lisy majú odklinovacie zariadenie na uvoľnenie barana pri jeho

zaseknutí. K zaseknutiu dochádza vtedy, keď nie sú dodržané predpísané
technologické podmienky tvárnenia, napríklad pri poklesnutí kovacej teploty pod
predpísanú hodnotu, alebo pri stúpnutí tvárniacej sily nad menovitú silu lisu, kedy
elektromotor nepretočí pohonový kľukový hriadeľ. Zaklinovanie nastáva v momente
prechodu kľuky v pásme samosvornosti po preťažení pohonu, čo zapríčiňuje

14
 Lisy

zastavenie barana. Stojan lisu sa pritom pružne rozťahuje a súčasti kľukového

mechanizmu sa pružne ohýbajú alebo stláčajú. Aby sa dostal lis zo zaseknutia, je
nevyhnutné reverzovať otáčanie zotrvačníka a zapnúť pohon na spätný chod. Pri
veľkom zaklinovaní, keď výslednica pružných síl je značne veľká, nepodarí sa vždy
dostať baran zo zaseknutia reverzným otáčaním zotrvačníka, preto na starších
lisoch sa zaseknutie odstraňovalo rozrezaním zápustky alebo niektorých členov
pohonu. Kovacie lisy majú v súčasnosti klinový mechanizmus uľahčujúci
rozklinovanie hlavného mechanizmu. Klinovým mechanizmom sa nastavuje aj
uzavretá výška pracovného priestoru pri nastavení zápustiek.

Obr. 14
Zvislý kovací lis LZK 3150 B
(Šmeral Brno, a.s., ČR)

Na obr. 14 je zobrazený pohľad na zvislý kovací lis LZK 3150 B s menovitou

-1
silou 31,5 MN, zdvihom H = 360 mm a počtom zdvihov 65 min ; zovretie je Hz =
1 000 mm, priechod P = 1 580 mm, upínacia plocha stola 1 520 × 1 520 mm,
výkon hlavného elektromotoru je 160 kW. Stroj je určený na presné zápustkové
kovanie a kalibrovanie výkovkov za tepla, obzvlášť je vhodný na spracovanie
zložitých, objemovo i mechanicky náročných zápustkových výkovkov určených
pre automobily, traktory, letecký priemysel, poľnohospodárske stroje a pod. Stroj
má priečne uložený výstredníkový hriadeľ a vybavený je zariadením na výškové
prestavenie barana, ktoré sa dá použiť aj na uvoľnenie barana zo zaseknutia
z dolného úvratu. Stojan lisu je odliaty z ocele, ovládanie trecích lamelových spojok
a bŕzd je elektropneumatické.
Na obr. 15 je uvedený pohľad na zvislý kovací lis LZK 6500 s menovitou silou
-1
65 MN, zdvihom H = 450 mm a počtom zdvihov 40 min ; zovretie je Hz = 1 150

15
 Lisy

mm, priechod P = 1 960 mm, upínacia plocha stola 1 950 × 1 900 mm, výkon
hlavného elektromotoru je 2×200 kW. Stroj je určený na presné zápustkové
kovanie a kalibrovanie za tepla. Zvlášť je vhodný pre spracovanie veľkých sérií
rozmerovo a silovo náročných a presných výkovkov. Stroj má priečne uložený
výstredníkový hriadeľ a mechanizmus na prestavenie a uvoľnenie barana. Stojan
lisu je kotvený zo štyroch dielov, baran je skriňového tvaru a má predĺžené vodiace
plochy. Spojka s brzdou sú ovládané bezpečnostnými elektropneumatickými
ventilmi. Prevod medzi predlohami a kľukovým kolesom je šípovým ozubením,
ktoré zaručuje tichý chod stroja.

Obr. 15
Zvislý kovací lis LZK 6500
(ŽĎAS, a.s., Žďár nad Sázavou, ČR)

Vodorovné kovacie lisy sú určené na kovanie výkovkov rôzneho tvaru

z tyčového materiálu. Charakteristickým znakom týchto lisov sú zápustky, ktoré sa
roztvárajú v dvoch vzájomne kolmých rovinách. Zápustky sa otvárajú a zatvárajú
pomocou zvieracieho mechanizmu spojeného s baranom. Nepohyblivá polovica
zápustky je upevnená v stojane. Pretože najčastejšie sa kuje v uzavretej zápustke
pri ohraničenom tečení materiálu, do zápustky sa musí vkladať materiál (tyč),
ktorého objem zodpovedá objemu výkovku. Na presné nastavenie dĺžky tyče sa
používa narážka. Na vodorovných lisoch sa kujú výkovky aj v otvorenej zápustke,
ale najmä vo viacdutinových zápustkách.

16
 Lisy

Zvierací mechanizmus vodorovných kovacích lisov môže byť kľukovo-pákový

dvojklinový, kľukovo-pákovo-kolenový, alebo vačkovo-šmýkadlovo-kolenový.

Kľukovo-pákový dvojklinový zvierací mechanizmus (obr. 16) je rozmerovo

malý a používa sa na malých lisoch. Princíp činnosti tohto mechanizmu je
nasledujúci: Kľuka pohonového hriadeľa vykoná počas jedného cyklu celú otáčku,
pričom vykyvuje článok 2, ktorého výkyv sa ťahadlom 4 prenáša na baran 3. Bočný
baran 3 a upínací baran 5 vytvárajú klinový pár, ktorý pri pohybe vpred vyvodzuje
pohyb v smere zvierania zápustiek. Spätný chod upínacieho barana zabezpečuje
pravouhlý zub 6.

Obr. 16
Kľukovo-pákový dvojklinový zvierací mechanizmus
vodorovného kovacieho lisu

Stojany malých a stredných vodorovných kovacích lisov sú odlievané ako

celistvé v jednom kuse; na veľkých strojoch sú zložené z dvoch odliatkov. Čelo
stojana má hlboký zvislý výrez, umožňujúci vkladať materiál a prístup k nástroju.
Na konštrukciu vodorovných kovacích lisov sú kladené v porovnaní s univer-
zálnymi lismi zvýšené požiadavky na tuhosť a presnosť. Dosahuje sa to ich
vhodnou konštrukciou s krátkou ojnicou konštantnej dĺžky a baranom, ktorý má
dvojité vedenie spojené chobotom. Pohľad na vodorovný kovací lis LHK 1200 S je
na obr. 17.

17
 Lisy

Obr. 17
Vodorovný kovací lis LKH 1200 S
(Šmeral Brno, a.s., ČR)

Stroj má menovitú silu pechovacieho barana na konci zdvihu Fm = 12 MN,

-1
zdvih pechovacieho barana je 500 mm a menovitý počet zdvihov je 27 min .
Maximálna sila zvieracieho barana pri zovretí zápustiek je 12 MN a maximálna sila
zvieracieho barana v konečnej fáze zovretia 4,2 MN. Zdvih zvieracieho barana je
215 mm. Maximálny priemer kovanej tyče je 150 mm pri pevnosti materiálu
za studena 600 MPa. Upínacia plocha zápustiek je 825 × 650 mm.
Vodorovný kovací lis LKH 1200 S je určený na výrobu rotačných, ale aj
nepravidelných a členitých tvarov z ocele i neželezných kovov za tepla vo zvisle
delených zápustkách s dvoma alebo troma dutinami nad sebou. Uplatňujú sa
najmä v sériovej a hromadnej výrobe súčastí pre dopravné prostriedky,
poľnohospodárske stroje a krúžky valivých ložísk. Stojan lisu je masívny odliatok
z liatej ocele, vystužený dvoma pozdĺžnymi predpätými kotvami, v ktorom sú
vytvorené nastaviteľné vedenia pre barany a tiež priestor pre upevnenie bloku
pevnej časti zápustky. Pechovací baran je tiež z liatej ocele. Predĺženým vedením
tvaru chobotu je dokonale vedený pred i za kľukovým hriadeľom. Priamočiary
vratný pohyb vykonáva prostredníctvom ojnice kľukového mechanizmu. Zvieracie
ústrojenstvo zabezpečuje dokonalé zovretie spracovávaného materiálu. Pohyb
zvieracieho barana je odvodený od kolenovo-pákového mechanizmu, bočného
barana a dvojitej vačky na kľukovom hriadeli.

Kolenové lisy sú určené na razenie za studena a za tepla, kalibrovanie

a plytké ťahanie, teda pre také tvárniace operácie, pri ktorých je potrebná veľká
sila pri malom zdvihu a malej rýchlosti. Lisy musia byť dostatočne tuhé, aby sa
zabezpečila potrebná presnosť najmä pri kalibrovaní. Lisy majú dvoj- alebo
trojstupňový otvorený pohon, pričom prenos síl na kolenový mechanizmus je
obyčajne obojstrannou kľukou. Použitie kolenovo-kľukového mechanizmu dovoľuje
sprevodovať sily, ktoré sú na konci zdvihu až 5-krát vyššie ako pri kľukových lisoch
rovnakých rozmerov. Preto pri daných menovitých silách lisov sú kolenové lisy

18
 Lisy

pomerne malých rozmerov. Vyrábajú sa s menovitou silou 1 až 40 MN

pri celkovom zdvihu barana 90 až 200 mm a počtom zdvihov 16 až 50 za minútu.
Pracovný zdvih je 1 až 5 mm, výnimočne do 20 mm.
Kolenové lisy môžu byť konštruované ako stroje s hore alebo dole uloženým
pohonom. Kolenové lisy s hore uloženým pohonom (obr. 8.18) pracujú s tzv.
ťažnou ojnicou. Výkyvné ramená sú upevnené v priečniku stojana lisu. K priečniku
sa mechanizmus pridržiava pružinami, ktoré nesú celú hmotnosť mechanizmu.
Regulácia polohy sa uskutočňuje klinom 1 (s úkosom 3 až 4°) v rozsahu 6 až 20
mm v závislosti od veľkosti lisu.
Kolenové lisy môžu byť zoradené tak, že kolenový kĺb K (obr. 18a) sa
pohybuje po časti kružnice z ľavej krajnej polohy až po os pohybu šmýkadla, alebo
môže túto os prebehnúť. Tomuto prebehnutiu zodpovedá uhol výkyvu ramena 3
(obr. 18b) rovný 0,15 až 0,40 uhlovej minúty. Pri takomto nastavení potom ale na
jednu otáčku hnacej kľuky mechanizmu sa baran lisu dostane do dolného úvratu
dva krát. Prvý raz na celom zdvihu, druhý raz po nepatrnom oddialení
od dolného úvratu smerom nahor, čo sa využíva pri dvojitom kalibrovaní výliskov –
zvýši sa tým podiel trvalých deformácií výtvarku.

a) b)

Obr. 18
Kolenový lis s horným pohonom
a) kinematická schéma, b) konštrukcia stroja
1 - klin na nastavovanie koIenového mechanizmu voči stolu,
2, 3, 4 - kolenový mechanizmus, 5 - baran, 6 - pohon, 7 - zotrvačník, 8 - predlohový hriadeľ,
9 - ozubený prevod, 10 - kľukový mechanizmus, 11 – stôl, K – kolenový kĺb

Medzi jednočinné mechanické lisy zaraďujeme ešte tzv. ohranovacie lisy,

ktoré sú určené na výrobu profilov ohýbaním z plechu (obr. 19). Ohranovacie lisy
sa konštruujú aj s hydraulickým pohonom. Sú to zvislé dvojstojinové stroje
otvoreného vyhotovenia, s úzkym a dlhým baranom Stojan ohranovacích lisov je

19
 Lisy

buď odliaty z liatej ocele, alebo zváraný. Baran je poháňaný dvoma ojnicami, ktoré
sú nezávisle prestaviteľné.

Obr. 19
Princíp ohýbania profilov na ohranovacom lise
1 – ohybník, 2 – ohybnica, 3 – doska, 4 - stôl

Pohon ohranovacích lisov je podobný ako u kľukových lisov. Stroje sú

vybavené spravidla trecou spojkou a kotúčovou brzdou. Vyrábajú sa s menovitou
silou 0,25 až 5 MN pri zdvihu barana 65 až 140 mm, s dĺžkou stola 1 650 až 4 250
mm a počtom zdvihov 6 až 25 za minútu. Na zvýšenie výrobnosti je pootáčanie
nástroja a jeho nastavenie mechanizované.

DVOJČINNÉ A TROJČINNÉ MECHANICKÉ LISY

Dvojčinné a trojčinné mechanické lisy sú určené na hlboké ťahanie výťažkov

z plechu. Táto základná operácia je určujúcim faktorom ich konštrukcie. Preto
mechanizmus, ktorý pridržiava plech - pridržiavač, má byť pri ťahaní synchrónne
spojený s kľukovým hriadeľom.
Pohyb ťažného barana je odvodený od posuvného alebo vlečného kľukového
mechanizmu. Pridržiavaci baran sa môže pohybovať v rovnakom smere alebo proti
smeru ťahania. V prvom prípade sa používa kolenovo-pákový alebo vačkový
pohon zhora, v druhom prípade dolný pohon vačkami.
Podľa konštrukčného a vonkajšieho vzhľadu sú dvojčinné lisy podobné
jednočinným lisom. Hlbokoťažné lisy rozdeľujeme na kľukové dvojstojinové lisy
a kľukovo-pákové dvojstojinové lisy (pozri obr. 20). Prvá skupina zahŕňa aj lisy
s kľukovo-vačkovým pohonom pridržiavacieho barana.

20
 Lisy

DVOJČINNÉ LISY

KĽUKOVÉ KĽUKOVO-PÁKOVÉ

Obr. 20
Rozdelenie dvojčinných lisov

Pohybové pomery ťažného barana zodpovedajú v zásade pohybovým

pomerom na kľukovom lise. Vedľajší pohyb pridržiavacieho barana musí preto
zodpovedať nasledujúcim požiadavkám:

dotyk pridržiavača na plech má byť krátko pred dosadnutím hlavného
ťažného nástroja na plech,

pokojný stav pridržiavača sa musí dodržať počas celej fázy hlbokého
ťahania,

vzdialenie pridržiavača od ťažnice a rýchlejší spätný chod má nastať až
potom, čo ťažný baran prebehne dolným úvratom.

21
 Lisy

Ako príklad na vysvetlenie činnosti

dvojčinných mechanických lisov je
na obr. 21 zobrazená kinematická schéma
dvojčinného lisu s kľukovo-pákovým
mechanizmom. Stojan, pohon a hlavný
výkonný mechanizmus týchto lisov vrátane
spojky a brzdy sú v podstate rovnaké ako na
kľukových lisoch. Vedľajší pohyb – pohyb
pridržiavacieho barana 1 je odvodený od
hlavného pohonu. Na hlavnom barane 2 je
upevnený ťažník, ktorý má pohyb odvodený
od kľukového mechanizmu. Pridržiavaci
baran s pridržiavačom dáva do pohybu
rovinný osemčlenný kľukovo-pákový
mechanizmus. Tento mechanizmus má
posuvný pohyb v tom istom smere ako aj
1 hlavný baran. Rozdeľovačom pohybu a
2
zároveň hlavným článkom mechanizmu
pridržiavača je koncová kľuka OK kľukového
hriadeľa, ktorá ťahadlom KL dáva do pohybu
križiak LMM. Pohyb križiaka sa prenáša
ťahadlami MN na výkyvné dvojramenné
páky NO1C. Výkyvom dvojramenných pák sa
Obr. 21 kolená O1CD narovnávajú alebo ohýbajú a
Schéma dvojčinného lisu tak vykonávajú posuvný pohyb pridržiava-
s kľukovo-pákovým mechanizmom cieho barana. Potrebný zdvih a prestavo-
vanie pridržiavacieho barana sa zabezpe-
čuje zmenou rozmerov mechanizmu, a to
predĺžením alebo skrátením koncovej kľuky OK, ktorá je spriahnutá s hlavnou
kľukou. V danom prípade je tento uhol rovný 150°. V prípade pootočenia hlavnej
kľuky o uhol α = 95° sa baran pridržiavača zastaví v dolnom úvrate. Pracovný
zdvih ťažného barana zodpovedá uhlu α = 75 až 80°. Pridržiavanie trvá dovtedy,
kým hlavný baran nezačne opúšťať pracovný priestor.

Trojčinné ťažné lisy sú vlastne dvojčinné lisy doplnené tretím dolným

baranom, potrebným na výrobu výťažkov ťahaných v opačnom smere, ako sa
pohybuje horný ťažný baran. Používajú sa najmä v automobilovom priemysle
na zhotovenie veľmi zložitých výtvarkov. Napríklad na streche karosérie auta
s otvormi pre predné a zadné okno sa priehlbiny ťahajú v smere opačnom ako sa
ťahá samotná strecha. Tvarovanie podobných výťažkov na trojčinnom lise
do konečného tvaru výťažku na jeden zdvih má mnoho výhod: zmenšenie
prácnosti, zvýšenie kvality, zmenšenie technologických prídavkov k rozmeru
výťažku a ďalšie.
Principiálna funkčná schéma trojčinného lisu s dvoma nezávislými pohonmi je
zobrazená na obr. 22. Na rozdiel od dvojčinných lisov nie je tu pohon horného
ťažného barana kľukový, ale kľukovo-pákový. Je to preto, aby sa pre ťahové
operácie vytvorili špeciálne kinematické podmienky, ako napríklad výdrž ťažného

22
 Lisy

barana v dolnom úvrate a jeho ľahké zastavenie. Synchronizáciu pohybov

pracovných mechanizmov trojčinného lisu je potrebné nastaviť podľa cyklového
diagramu pre každý prípad zvlášť.

Obr. 22
Princíp činnosti trojčinných mechanických lisov

VRETENOVÉ LISY

Tieto stroje sú určené na dierovanie, ostrihovanie, ohýbanie a rovnanie

za studena i za tepla a súčasne aj na zápustkové kovanie za tepla. Na vyvodenie
sily, ktorou baran pôsobí na tvárnený objekt, je použitý vretenový mechanizmus –
nesamosvorná skrutka (vreteno) a matica uložená v priečnom ráme. Pohyb barana
je odvodený od vretena, na ktorom je nasadený zotrvačník, poháňaný striedavo
trecími kotúčmi. Rázové zaťaženie stroja pri práci je zachytené pružným rámom.
Činnosť vretenových lisov je založená na premene kinetickej energie
zotrvačníka a barana na pretvárnu prácu výtvarku. Na rozdiel od lisov kľukových
a výstredníkových nie je dráha barana kinematicky obmedzená, takže môžeme
tvárniť výtvarok niekoľkými opakovanými údermi. Podľa uvedených znakov možno
vretenové lisy zaradiť aj do skupiny bucharov. Pretože je ale rýchlosť barana
-1
relatívne malá (asi 0,5 až 0,6 m.s ) a maximálnu silu na barane môžeme definovať
z prípustnej pružnej deformácie rámu, zaraďujeme tieto tvárniace stroje do skupiny
lisov. Vretenové lisy rozdeľujeme na dvojkotúčové, trojkotúčové a bezkotúčové.

23
 Lisy

Schéma dvojkotúčového vretenového lisu bežnej konštrukcie je na obr. 23.

Na hnacom hriadeli s vodorovnou osou sú uložené dva kotúče 4, ktoré striedavo
poháňajú zotrvačník 5 nasadený na vretene 6. Pritlačením ľavého alebo pravého
trecieho kotúča k obvodu zotrvačníka dostáva vreteno otáčavý pohyb v jednom
alebo druhom zmysle a pohybuje sa s baranom dole alebo nahor. Pri pohybe
vretena s baranom dole sa zväčšuje neustále polomer stykovej kružnice medzi
zotrvačníkom a kotúčom, čím sa baran neustále urýchľuje, takže na tvarovaný
objekt dopadne s najväčšou rýchlosťou. Akonáhle sa baran s nástrojom priblížil
k výtvarku, oddiali sa hnací kotúč od zotrvačníka a baran vykoná prácu. Veľkosť
sily závisí na tuhosti rámu a skrutky (vretena) a na veľkosti pretvárnej práce
výkovku. Hnacia skrutka je nesamozverná, takže po vykonaní práce spojenej
s pretvorením výkovku sa vráti zvyškom kinetickej energie čiastočne naspäť.

1
5
2
6

Obr. 23
Dvojkotúčový vretenový lis
1 - závažie, 2 - narážka, 3 – ovládacia páka, 4 - hnacie kotúče, 5 – zotrvačník, 6 - vreteno

Ovládanie je usporiadané tak, že závažím 1 je pritláčaný do záberu so zotr-

vačníkom kotúč pre zdvíhanie barana. Pri spustení barana na vykonanie pracov-
ného zdvihu tlačí obsluha páku 3 nadol. Tým prekoná tiaž závažia a pritlačí do
záberu so zotrvačníkom kotúč pre klesanie barana. Pri návrate barana do hornej
polohy závažie zdvihne narážka 2 upevnená na barane prostredníctvom tyče,
takže sa kotúč pre stúpanie oddiali od zotrvačníka. V dôsledku zotrvačnosti však
baran prejde ďalej, takže vyššie opísaným spôsobom vykývne páka so závažím

24
 Lisy

ďalej, až presunie do záberu so zotrvačníkom kotúč pre klesanie. Baran začne

klesať, tým sa však závažie uvoľní a pritlačí do záberu so zotrvačníkom kotúč pre
stúpanie. Baran kmitá okolo hornej polohy. Zabrániť tomu možno brzdou, ktorá
zabrzdí zotrvačník v strednej polohe medzi oboma kotúčmi a drží ho vo zdvihnutej
polohe.
Na začiatku fázy zdvíhania barana vzniká v styku zotrvačníka s vonkajším
obvodom hnacieho kotúča značné preklzávanie, čo má za následok opotrebenie
stykovej plochy a straty na účinnosti.
Túto nevýhodu nemá trojkotúčový vretenový lis (obr. 24a). Pri spúšťaní
barana nadol (pri pracovnom zdvihu) sú pomery na lise rovnaké, ako v prípade
dvojkotúčového lisu – styk zotrvačníka je s trecím kotúčom 1. Na začiatku fázy
zdvíhania barana sa však zotrvačník dotýka trecieho kotúča 2 na malom stykovom
polomere, kde je malá obvodová rýchlosť a straty spojené s preklzávaním sú teda
malé. V priebehu zdvíhania barana sa obvodová rýchlosť zotrvačníka postupne
zväčšuje, až kým neprejde styk na trecí kotúč 3, kde sa začne postupne
zmenšovať, rovnako ako na klasickom dvojkotúčovom vretenovom lise.

1 3

2
a)

b)

c)
d)

Obr. 24
Ďalšie konštrukcie vretenových lisov

Ďalšie konštrukcie vretenových lisov sú zobrazené na obr. 24 b ,c, d. Stroj na

obr. 24b má trecie kotúče aj zotrvačník kužeľové, styk kotúčov so zotrvačníkom je
priamkový. Vreteno dostáva od trecích kotúčov cez zotrvačník otáčavý pohyb
v jednom alebo opačnom zmysle, ale nepohybuje sa nadol. Zdvih vykonáva iba
samotný baran, v ktorom je neotočne uložená matica zaberajúca s vretenom.

25
 Lisy

Na obr. 24c je zobrazený princíp bezkotúčového vretenového lisu, ktorého

zotrvačník je v príslušnom zmysle roztáčaný elektromotorom cez ozubený prevod.
Princíp činnosti bezkotúčového vretenového lisu s priamym integrovaným
pohonom zotrvačníka je zobrazený na obr. 24d. V tomto prípade je rotorové vinutie
hnacieho elektromotora navinuté priamo na zotrvačník a statorové vinutie je
uložené v ráme stroja. Uvedené riešenie je najprogresívnejšie, pretože konštrukcia
neobsahuje žiadne mechanické kinematické dvojice.
Na obr. 25 je zobrazený pohľad na vretenový lis LVE 400 uvedenej
koncepcie. Lis má priamy pohon vretena špeciálnym nízkootáčkovým elektro-
motorom s kotvou nakrátko, ktorý je riadený statickým frekvenčným meničom.
Systémom riadenia motoru je zaistené optimálne využitie energie so spotrebou
závislou na nastavených energetických parametroch a s vysokou účinnosťou.
Použitá koncepcia riadenia umožňuje presné dávkovanie tvárniacej energie
odvodenej od rýchlosti barana s brzdením spätného pohybu barana
elektromotorom, rekuperáciu energie do siete, kontrolu pracovného cyklu
a diagnostiku porúch so zápisom. Lis je vybavený pneumatickým vyvážením
a aretáciou barana. Má širokú možnosť technologického použitia na tvárnenie
za tepla i za studena. Obzvlášť je vhodný na presné zápustkové kovanie, rovnanie,
kalibrovanie a ďalšie tvárniace operácie. Menovitá sila lisu je Fm = 4 MN.

Obr. 25
Vretenový lis LVE 400 s priamym integrovaným pohonom
(ŽĎAS, a.s., Žďár nad Sázavou, ČR)

26
 Lisy

2. HYDRAULICKÉ LISY

Hydraulické lisy sú lisy, u ktorých sú sily potrebné na tvárnenie vyvodené

hydraulickým mechanizmom. Používajú sa na také technologické operácie,
u ktorých potrebujeme počas zdvihu nástroja zaistiť konštantnú tvárniacu silu,
alebo silu s takým priebehom, aký si vyžaduje tvárniaca charakteristika príslušnej
tvárniacej operácie.

Výhody hydraulických lisov v porovnaní s mechanickými lismi sú najmä:

•
3
vysoká dosiahnuteľná menovitá sila (až 10 MN),
•
-4 -1
veľký rozsah rýchlostí nástroja (10 až 3 m.s ),
• možnosť plynulej regulácie rýchlosti nástroja,
• možnosť nastavenia pracovného zdvihu nástroja v ľubovoľnom mieste
celkového zdvihu,
• možnosť dosiahnuť konštantný tlak a rýchlosť pri tvárnení,
• možnosť plynulej regulácie tlaku,
• jednoduchá a rýchla reverzácia pohybu nástroja.

Nevýhody hydraulických lisov sú predovšetkým:

• nižšia účinnosť,
• zložitejšia konštrukcia pohonu,
• pomalší chod šmýkadla s nástrojom a teda menší počet zdvihov,
• vyššia cena (cca o 20 až 30 %) pri rovnakej menovitej sile.

Konštrukcia hydraulických lisov je rozmanitá a závisí od účelu, na aký je stroj

stavaný. Základné typy hydraulických lisov podľa oblasti ich použitia sú tieto:
• kovacie lisy – určené na voľné aj zápustkové kovanie,
• ťažné lisy – určené na lisovanie plechu (ohýbanie, lemovanie, rovnanie)
a na montážne práce (zalisovanie puzdier a čapov),
• vytlačovacie lisy – určené na výrobu profilových rúrok a tyčí,
• pretlačovacie lisy – určené na výrobu nástrojov pretlačovaním za tepla
(vrtáky, výhrubníky, výstružníky, frézy) a na pretlačovanie drôtov, tyčí,
rúrok a profilov presných tvarov a veľkých dĺžok (torzné tyče) z bežných
aj ťažko tvárniteľných materiálov (horčík, wolfrám, molybdén, berýlium),
• dielenské lisy – určené na strihanie, ohýbanie, rovnanie, ťahanie,
pretláčanie, razenie, nitovanie a montážne práce,
• raziace lisy – určené na výrobu dutín vo formách a zápustkách, alebo
na razenie kovových mincí a medailí,
• paketovacie lisy – na spracovanie kovového i nekovového odpadu,
• briketovacie lisy – určené na lisovanie súčiastok z kovových práškov.

Z hľadiska celkovej koncepcie konštrukčného usporiadania pohonu barana

rozoznávame hydraulické lisy so zvislým pohonom (hydromotor uložený zhora –
obr. 26a, alebo so spodným uložením hydromotora – obr. 26b), lisy s vodorovným
pohonom (obr. 26c) a lisy s kombinovaným pohonom (obr. 26d).
Na obr. 27 je schematický náčrt hydraulického ťažného lisu s jedným
pracovným hydromotorom. Stroj má otvorenú zváranú rámovú konštrukciu

27
 Lisy

so zvislým stojanom tvaru C. Súčasťou rámu je stôl s nástavcom, ktoré sú tiež

zvarené z oceľových plechov a spolu so stojanom stiahnuté kotvami. Zhora je
do stojanu vsadený pracovný valec hydromotora s plunžerom upevnený v hornej
lisovacej traverze so štyrmi vodiacimi stĺpmi, ktoré prechádzajú otvormi v stojane
a zároveň slúžia na obmedzenie jeho zdvihu. V osi stojanu pred lisovacím valcom
a za ním sú uchytené spätné valce. Pohľad na univerzálny hydraulický lis je
zobrazený na obr. 28. Stroj je určený na plošné tvárnenie plechov a na objemové
tvárnenie za studena.

c)

d)

a) b)

Obr. 26
Základné konštrukčné usporiadania pohonov hydraulických lisov

Obr. 27 Obr. 28
Principiálna skica hydraulického Univerzálny hydraulický lis
ťažného lisu DIEFFENBACHER
(DIFFENBACHER-CZ, hydraulické lisy s.r.o.
Brno, ČR)

28
 Lisy

Principiálna skica vytlačovacieho hydraulického lisu je na obr. 29.

Obr. 29
Principiálna skica vytlačovacieho hydraulického lisu

Príklad konštrukcie hydraulického kovacieho lisu je zobrazený na obr. 30. Ide

o stroj CKW 630 s menovitou tvárniacou silou 6,3 MN a maximálnou spätnou silou
1,1 MN. Stroj je určený na všetky operácie voľného kovania ako je predĺžovanie,
pechovanie, osadzovanie a presadzovanie, dierovanie, sekanie, ohýbanie
a kovanie na tŕni. Uplatnenie nachádza predovšetkým v kováčňach s univerzálnym
výrobným programom a prevažne s kusovou alebo malosériovou výrobou. Lis je
doluťažný, dvojstĺpového prevedenia, s priamym hydraulickým pohonom. Pohyblivý
uzavretý rám lisu je posuvne uložený v strednej traverze, ktorá je uchytená
k základu. Pohyb rámu je zaisťovaný sústavou lisovacích a spätných valcov
uložených pod úrovňou podlahy medzi strednou traverzou a spodným priečnikom
pohyblivého rámu. K hornému priečniku pohyblivého rámu je uchytený držiak
s horným kovadlom, ktoré sa dá pootočiť o 90°. V úrovni podlahy je na strednej
traverze posuvne umiestnený pozdĺžny a priečny stôl s minimálne jedným
držiakom so spodným kovadlom. Riadiaci elektronický systém umožňuje
automatické kovanie na vopred nastavený rozmer.

Obr. 30
Hydraulický kovací lis CKW 630
(ŽĎAS, a.s., Žďár nad Sázavou, ČR)

29
 Lisy

Na paketovanie kovového odpadu sa používajú hydraulické paketovacie lisy.

Funkčná schéma paketovacieho lisu je zobrazená na obr. 31a. Lis pozostáva
z lisovacej skrine, predlisu, dolisu, násypky a veka. Všetky tieto mechanizmy sú
upevnené na lisovacej skrini, ktorá je zároveň stojanom lisu. Priestor skrine slúži
na zlisovanie materiálu (šrotu a odpadu) a je vyložený výmennými pancierovými
plechmi, ktoré sú opatrené drážkami. Pohľad na paketovací lis CPB 400 je
zobrazený na obr. 31b.

a) b)

Obr. 31 Paketovací hydraulický lis

a) principiálna skica,
b) stroj CPB 400 (ŽĎAS, a.s., Žďár nad Sázavou, ČR)

Konštrukcia lisu je trojstupňová. Sily stláčajú kovový odpad postupne v troch

smeroch. Pre vysúvanie paketu je lis vybavený hradidlom. Technologický sled
jednotlivých operácií je nasledujúci (pozri obr. 32):
a) zavážanie odpadu do násypky,
b) stlačenie odpadu tlačidlom násypky (I. stupeň),
c) zlisovanie odpadu predlisom (II. stupeň),
d) konečná úprava paketu dolisom (III. stupeň),
e) otvorenie hradidla a vysunutie hotového paketu.

a) b) c)

d) e)
Obr. 32
Technologický postup paketovania na paketovacom lise

30
 Lisy

Lisovacia skriňa je základnou nosnou časťou samotného lisu. Zhrňovacia

násypka zaváža odpad do lisu a zároveň je prvým lisovacím stupňom. Odpad je
posúvaný do lisovacej skrine tlačidlom, ktoré je vybavené nožmi, ktoré odstrihujú
odpad prečnievajúci cez okraj tlačidla. Predlis vertikálne stláča odpad v lisovacej
skrini a je druhým lisovacím stupňom. Dolis realizuje konečné zlisovanie odpadu
do paketu a vysunuje ho z lisovacej skrine. Hradidlo otvára výstupný otvor pre
vysúvanie hotových paketov z lisovacej skrine.
Ako zaujímavý príklad špeciálnych hydraulických lisov je na obr. 33
zobrazený pohľad na stroj CDR 500. Lis je určený na nalisovanie a zlisovanie
kolies na nápravy železničných trakčných vozidiel, predovšetkým pre elektrické
lokomotívy, so súčasným zápisom priebehu lisovacej sily v závislosti na dĺžke
nalisovania. Menovitá sila lisu je 5 MN, pracovná rýchlosť výkonného člena
-1 -1
meniteľná v rozsahu 0 až 3 mm.s , približovacia rýchlosť 25 mm.s a rýchlosť
-1
spätného chodu 95 mm.s . Zdvih výkonného člena 700 mm, maximálna hmotnosť
nápravy 1 200 kg.

Obr. 33
Hydraulický lis na železničné nápravy CDR 500
(ŽĎAS, a.s., Žďár nad Sázavou, ČR)

31