Ť A H A N I E

Ťahaním nazývame taký technologický proces, pri ktorom z rovinného polotovaru

(plechu) vytvárame priestorové (duté) te lesa jednoduchých alebo zložitých tvarov. Teleso
vyrobené ťahaním nazývame výťažok. Výťažok je možno urobiť na jednu alebo viac
operácií (záleží na rozmeroch a tvare výťažku). Pretvorenie rovinného polotovaru na duté
teleso sa realizuje v nástroji, ktorý sa nazýva ťahadlo (STN 22 6001). V praxi sa však čas-
tejšie používa výraz ťažný nástroj. Hlavné časti nástroja sú (obr.5.1): ťažník, ťažnica,
pridržiavač

Obr. 5.1 Schéma ťažného nástroja 1 - ťažní k, Obr.5.2 Schéma ťahania so stenčení m
2 - ťažnica,3 - pridržiavač, 4 - ťahaný steny 1 - ťažník, 2 - ťažnica, 3 - výťažok
plech (prístrih)

Ťahanie je značne rozšírený technologický proces, ktorým sa vyrábajú súčiastky

zložitých tvarov, dostatočne tuhé s mi n i málnou hmotnosťou. Je to proces veľmi produktívny.
Zložitú súčiastku (výlisok) je možno zhotoviť na jeden resp. viac zdvihov lisu. Ťahaním sa
vyrábajú súčiastky používané vo všetkých oblastiach nášho života. V domácnostiach sú
ťahaním vyrobené všetky kovové kuchynské nádoby, obaly chladničiek, pračiek, rúr na
pečenie a pod. V automobilovom priemysle sa ťahaním vyrábajú všetky dielce karosérie
osobných i nákladných automobilov. Ťahanie ako technologická operácia je ďalej veľmi
používaná pri výrobe lietadiel, lodí, hračiek, potravinárskom priemysle, elektrotechnike a pod.
Ťahanie je veľmi produktívny spôsob, preto sa vo vyspelých priemyselných štátoch
stále zvyšuje podiel strojov pre ťahanie (činí viac ako 40% z celkového počtu tvárniacich
strojov).
Tvárniace stroje pre ťahanie majú odlišnú konštrukciu. Ťahaný plech je pri ťahaní vo
väčšine prípadov potrebné pridržiavať, preto stroj musí mať dva šmýkadla - ťažné a pridržia-
vacie. Stroje pre ťahanie majú veľký zdvih.

5.1 Rozdelenie ťahania

Podľa STN 22 6001 sa ťahanie delí na:

¾ ťahanie obyčajné (obr. 5.1)

¾ ťahanie so stenčení steny (obr. 5.2)
¾ ťahanie spätné (obr. 5.3)
¾ žliabkovanie (obr. 5.4), zvyšovanie tuhosti predmetu vytiahnutím plytkých
prehĺbenín
¾ preťahovanie (obr. 5.5), vytváranie nábojov alebo valcových stien obvykle pre
závit
¾ rozširovanie (obr. 5.6), zväčšovanie obvodu výťažku
¾ zužovanie (obr. 5.7), zmenšovanie obvodu výťažku
¾ preťahovanie ťahadlom (obr. 5.8), zhotovenie jedno
duchých výťažkov väčších rozmerov z plechu upnutého
 pevne na protiľahlých koncoch. Pohybom ťažníka sa plech
preťahuje.

Obr. 5.3 Schéma spätného ťahania Obr. 5.4 Schéma žliabkovania

a) b)

Obr.5.5 Schéma preťahovania

a - bez stenčenia steny, b - so stenčením steny,
1 – ťažník, 2 - pridržiavač, 3 - ťažnica, 4 - preťahovaný plech

a) b)
Obr.5.6 Schéma rozširovania Obr. 5.7 Schéma zužovania
a - pevným ťažníkom, b - pružným ťažníkom
 Podľa spôsobu práce možno hlboké ťahanie
rozdeliť na-

a) hlboké ťahanie bez pridržiavača - obr.5.9 a

obr.5.10(tento spôsob sa používa pri nízkych
výťažkoch, resp.ťažnica má zvláštnu konštruk
ciu)
b) hlboké ťahanie s pridržiavačom
- na jednu operáciu (obr. 5.11a)
- na dne a viac operácií (obr.5.llb)

Obr. 5.8 Schéma preťahovania

ťahadlom 1 - ťahadlo, 2 - materiál
3 - čeľuste

a) b)

Obr.5.9 Ťahanie bez pridržiavača

a - prvý ťah, b - druhý a ďalšie ťahy
1 - ťažník, 2 - ťažnica, 3 - ťahaný plech

Obr.5.10 Profil ťažníc pre ťahanie bez pridržiavača

 a) b)

Obr. 5.11 Schéma hlbokého ťahania s pridržiavačom a - na jednu operáciu, b -

na dve a viac operácií (1 - ťažník, 2 - ťažnica, 3 - pridržiavač, 4 - ťahaný plech)

5.2 Podstata procesu ťahania

Podstata obyčajného ťahania spočíva v tom, že polotovar (plech vhodného tvaru -

pristrih) položíme na hornú plochu ťažnice, pričom pohybom ťažníka vyznačeným smerom
je plech vťahovaný do jej otvoru. Zvlneníu okrajov pristr ihu sa podľa potreby zabraňuje
pridržiavačom.
Pri ťahaní valcového výťažku sa "prstencová" časť ťahaného materiálu D-d zmení na
valec priemeru d a výšky h (obr. 5.12). Pri ťahaní sa objem kovu nemení (platí zákon
zachovania prstencovej časti polotovaru D-d.
Pri tomto spôsobe ťahania je výťažok vytváraný posuvom materiálu z príruby. Hrúbka
ťahaného materiálu sa nemení. Zmenu hrúbky steny výťažku považujeme za nedokovalosť
tohoto procesu ťahania.

Obr. 5.12 Schéma obyčajného ťahania 1 - ťažník, 2 - ťahaný plech, 3 - ťažnica, 4 - výťažok
 V mnohých prípadoch vytvorenie požadovaného tvaru je na úkor stenčenia steny
materiálu (posuv materiálu nie je možný, resp. je nedostatočný).
Pri procese ťahania dochádza k presúvaniu značného objemu kovu. Na jeho presunutie
je potrebné veľké tangenciálne tlakové napätie v materiál i. Toto napätie je spravidla väčšie ako je
pevnosť daného materiálu vo vzpere a spôsobuje zvlneníe príruby. Zvlnenie príruby nenastane
iba pri malých stupňoch deformácie a pomerne veľkej hrúbke materiálu. Zvlneniu príruby sa za-
braňuje použitím pridržiavala. Na obr. 5.13 je znázornený priebeh deformácie a tvorenia vi n pri
ťahaní valcových výťažkov.

Obr. 5.13 Schéma tvorenia vĺn pri hlbokom ťahaní

Samotný proces ťahania valcového výťažku prebieha za zložitejších podmienok aké boli
doteraz popísané. Proces ťahania značne ovplyvňuje geometria nástroja (polomer zaoblenia
ťažnej hrany ťažníka a ťažnice) mikrogeometria kontaktných plôch a technologické podmienky
(mazanie, rýchlosť, veľkosť pridržiavacieho tlaku).

Obr. 5.14 Schémy napätí a deformácií pri ťahaní

Schémy napätosti a deformácií sa pri ťahaní menia obr. 5.14. Veľkosť napätí a deformácií je rôzna v
rôznych fázach ťahania. Najväčšie napätia a deformácie sú na okraji príruby výťažku.
Najnebezpečnejším miestom je však pásmo prechodu dna výťažku do steny. V tomto
mieste dochádza k porušeniu výťažkov (pri nesprávne navrhnutom odstupňovaní ťažných
operácií, resp. nedodržaní technologických podmienok ťahania).
Schéma namáhania materiálu pri ťahaní hranatých výťažkov je uvedená na obr 5.15.

Obr. 5.15 Namáhanie materiálu pri ťahaní hranatých výťažkov

Stupeň deformácie sa pri ťahaní často vyjadruje stupňom ťahania, alebo súčiniteľom odstupňovania
ťažných operácií. Pre valcové výťažky Platí:

D d
K= resp. m= (5.1)
d D

5.3 Technologické parametre procesu ťahania

5.3.1 Určenie veľkosti a tvaru polotovaru

Pri ťahaní bez stenčenia steny výťažku sa zmena hrúbky výťažku zanedbáva a rozmer
pristrihu sa určuje z rovnosti povrchov hotovej súčiastky a polotovaru s prídavkom na zarovnanie
výšky, resp. okraja príruby výťažku.
Pri ťahaní sa stenčení m steny určuje rozmer pristrihu z rovnosti objemu hotovej
súčiastky a objemu pristrihu.
Tvar východiskového pristrihu je závislý na tvare hotového výťažku. Najjednoduchšie sa
určuje pre rotačné výťažky. Je spravidla vždy kruhový a jeho priemer sa vypočíta podľa vzťahov:

4
D= S - pre ťahanie bez príruby, resp. (5.2)
3,14

D = dp 2 + 4d .h − 3,44d .r - pre ťahanie výťažkov s prírubou (5.3)

kde D - priemer pristrihu

dP - priemer príruby hotového výťažku
S - plocha hotového výťažku
h - výška výťažku
r - polomer zaoblenia výťažku pri prechode steny do príruby a dna do steny výťažku
 V literatúre [1,9,12] sú uvedené vzťahy pre výpočet priemeru pristrihu pre rotačné
výťažky ražných tvarov. Veľkosť prídavku na zarovnanie výťažku je 2-5% materiálu.
Na určenie tvaru pristrihu pre hranaté výťažky sa používajú rôzne výpočtové a grafické
metódy a ich kombinácie.
Zásadou je, že plocha výťažku je rovná ploche pri strihu, pričom v rovných stranách
dochádza v podstate k posúvaniu materiálu cez ťažnú hranu v rohoch hranatých výťažkov
prebieha ťahanie rovnakým spôsobom ako pri ťahaní valcového výťažku.
Pri určovaní tvaru pristrihu zložitých výťažkov je postup oveľa komplikovanejší. Často sa
tvar prístrihu prispôsobuje až po vytiahnutí výťažkov z niekoľkých tvarov. Navrhovaný tvar je
často závislý na vedomostiach a skúsenostiach technológa. V súčasnosti však použitím
výpočtovej techniky a využitím numerických metód v tvárnení (hlavne metóda konečných
prvkov) možno proces ťahania modelovať a tak určiť optimálny tvar prístrihu.

5.3.2 Počet operácií pri ťahaní a ich odstupňovanie

Ťahania môžeme robiť na jednu alebo viac operácií. Z hľadiska nákladov a výrobnosti sa
snažíme, aby sa ťahanie skladalo z čo najmenšieho počtu operácií. Maximálny stupeň deformácie
má určitú hodnotu a po jej prekročení dochádza k porušeniu materiálu. Z polotovaru (prístrihu) o
určitom priemere "D" je možno na jednu ťažnú operáciu vyrobiť výťažok iba o určitom
najmenšom priemere "d". Výťažok o menšom priemere je potrebné vyrobiť postupne na viac
operácií.
Pomer priemeru výťažku k priemeru východiskového polotovaru alebo k priemeru
výťažku po predchádzajúcej operácii je súčiniteľ ťahania "m":

dn
mn = (5.4)
d n −1

Súčiniteľ ťahania závisí na druhu materiálu, pomernej hrúbke polotovaru D/so, polomerom
zaoblenia ťažnej hrany ťažnice, rýchlosti ťahania a pod. Závislosť súčiniteľa ťahania ako
technologického parametru je možné vyjadriť funkciou materiálových vlastností a
technologických podmienok ťahania.

m = f(Re, Rm, A80, r, n, d/s, rt, rp , µ) (5.5)

Preto pri navrhovaní počtu ťažných operácií musíme brať do úvahy všetky tieto faktory.
Hodnoty súčiniteľov ťahania pre rôzne typy výťažkov sú uvedené v tab. 5.1 - 5.4

Tabuľka 5.1 Hodnoty súčiniteľov ťahania a pomernej výšky výťažku h/d pre
hlbokoťažnú oceľ a mäkkú mosadz

Pomerná hrúbka prístrihu (s/D).100

2,0-1,5 1,5-1,0 1,0-0,6 0,6-0,3 0,3-0,15 0,15-0,08

m1 0,48 - 0,50 0,50 - 0,53 0,53 - 0,55 0,55 - 0,58 0,58 - 0,60 0,60 - 0,63

m2 0,73 - 0,75 0,75 - 0,76 0,76 - 0,78 0,78 - 0,79 0,79 - 0,80 0,80 - 0,82
m3 0,76 - 0,78 0,78 - 0,79 0,79 -0,80 0,80 - 0,81 0,81 - 0,82 0,82 - 0,84
m4 0,78 - 0,80 0,80 - 0,81 0,81 - 0,82 0,82 - 0,83 0,83 - 0,85 0,85 - 0,86
m5 0,80 - 0,82 0,82 - 0,84 0,84 - 0,85 0,84 - 0,85 0,86 - 0,87 0,87 - 0,88
Počet operácií Najväčšia pomerná hĺbka ťahania h/d
1 0,94-0,77 0,84 - 0,65 0,70 - 0,57 0,62 - 0,50 0,52 - 0,45 0,46 - 0,38
 2 1,88 - 1,54 1,60 - 1,32 1,36 - 1,10 1,13 - 0,94 0,96 - 0,83 0,90 - 0,70
3 3,50 - 2,70 2,8 -2,2 2,3 - 1,8 1,9 - 1,5 1,6 -1,3 1,3 - 1,1
4 5,6 - 4,3 4,3 -3,5 3.6 -2,9 2,9 -2,4 2,4 -2,0 2,0 - 1,5

5 8,9 - 6,6 6,6 -^5,1 5,2 - 4,1 4,1 -3,3 3,3 -2,7 2,7 -2,0

Tabuľka 5.2 Hodnoty súciniteľov ťahania pre prvú ťažnú operáciu pre valcové výťažky
s prírubou

Priemerný Pomerná hrúbka prístrihu (s/D).100

priemer
príruby 2 - 1,5 1,5 - 1,0 1,0 - 0,6 0,6 - 0,3 0,3 - 0,15
d
p/d
do 1,1 0,51 0,53 0,55 0,57 0,59
1.3 0,49 0,51 0,53 0,54 0,55
1,5 0,47 0,49 0,50 0,51 0,52
1,8 0,45 0,46 0,47 0,48 0,48
2,0 0,42 0,43 0,44 0,45 0,45
2,2 0,40 0,41 0,42 0,42 0,42
2,5 0,37 0,38 0,38 0,38 0,38
2,8 0,34 0,35 0,35 0,35 0,35
3,0 0,32 0,33 0,33 0,33 0,33

Tabuľka 5.3 Hodnoty súčiniteľov ťahania pri ťahaní štvorhranných výťažkov z nízkouhlíkových
oceľových plechov

Prvá ťažná operácia

Ďalšie ťažné
'B pre štvorcové výťažky pre obdĺžnikové výťažky operácie
(s/D). 100 (s/D). 100
0,1 - 0,3 - 1 1-2 0,1 - 0,3-1 1-2 0,1 - 0,3-1 1 -2
0,4 00,48
3 0,45 0,42 00,44
3 0,42 0,40 00,73
3 0,70 0,67
0,3 0,42 0,40 0,38 0,40 0,38 0,36 0,66 0,63 0,60
0,2 0,38 0,36 0,34 0,36 0,34 0,33 0,60 0,57 0,54
0,1 0,33 0,32 0,30 0,33 0,32 0,30 0,53 0,51 0,48
0,05 0,32 0,30 0,29 0,32 0,30 0,29 0,50 0,48 0,45

Tabuľka 5.4 Hodnoty súčiniteľov ťahania pri ťahaní so stenčením steny výťažku z
nízkouhlíkových oceľových plechov
Operácia 1 2 3 4

m 0,63 0, 67 0, 75 0, 80
5.3.3 Výpočet ťažnej a pridržiavacej sily

Pri výpočte ťažnej sily pre ťahanie konkrétneho výťažku vychádzame z rozboru
napätosti, deformácií, trecích pomerov a spevnenia materiálu v procese hlbokého ťahania,
vlastností materiálu a ostatných konkrétnych podmienok realizácie ťažného procesu.

Obr. 5.16 Výsledné napätie pri ťahaní valcového výťažku

Ťažnú silu pre ťahanie valcových výťažkov s uvažovaním pevnosti plechu v

nebezpečnom priereze vypočítame
F = π . ds . s0 . Rm ≥ π . ds . s0. σv

kde F - celková ťažná sila

ds - stredný priemer výťažku
s0 - hrúbka plechu
Rm - pevnosť materiálu v ťahu
σv - výsledné napätie, ktoré vzniká v materiál i v procese hlbokého ťahania (5.16).

K porušeniu materiálu nedôjde v prípade, keď σv ≥ Rm.

h
Obr. 5.17 Priebeh ťažnej sily pri prvej a ďalších operáciách

Prácu pri ťahaní možno určiť z diagramu priebehu ťažných síl. Zjednodušene ju
možno vyjadriť vzťahom
 At = Ft . h . c (5.7)

kde Ft - max. ťažná sila

h - výška výťažku
c - súčiniteľ charakterizujúci priebeh sily (0,6 až 0,8)

5.3.4 Polomery zaoblenia ťažných hrán a ťažná medzera

Polomery zaoblenia ťažných hrán ťažnice a ťažníka sú závislé od hrúbky ťahaného

materiálu, veľkosti výťažku a súčiniteli (stupni) ťahania. Polomery zaoblenia ťažných hrán
majú v priebehu procesu ťahania meniaci sa vplyv na jeho priebeh preto ich veľkosť býva
kompromisom. Doporučuje sa voliť v rozmedzi 4 - 1 0 krát hrúbka materiálu [9,11,123]. Pre
určovanie zaoblení ťažných hrán ťažníka a ťažnice platí tiež STN 22 7301
Ťažná medzera je medzerou medzi ťažníkom a ťažnicou. Jej veľkosť je závislá na hrúbke
a druhu ťahaného plechu a na požiadavkách presnosti výťažku. Pri ťahaní bez stenčení a steny
musí byť taká, aby ňou prešiel zhrubnutý (vplyvom radiálneho napätia) okraj výťažku
zhotovený z plechu požadovanej hrúbky, zväčšený o výrobnú toleranciu a aby bola hodnota
maximálnej ťažnej sily čo najnižšia.
Pri ťahaní však často hovoríme tiež o ťažnej medzere. Ťažná medzera je
jednostranná vôľa medzi ťažníkom a ťažnicou a rovná sa polovici ťažnej vôle, alebo
tiež

d 2 − d1
z= (5.8)
2

kde d2 - priemer ťažnice

d1 - priemer ťažníka

Podľa STN 22 73O1 určíme ťažnú medzeru zo vzťahu

z = 1,2 . so (5.9)
Ak je ťažná medzera veľká, dochádza k tvorbe sekundárnych vĺn v stenách výťažku
- obr. 5.18.
Pri ťahaní hranatých výťažkov býva ťažná medzera iná v pozdĺžnych úsekoch
stien a iná v rohových zaobleniach - obr. 5.19.
Ťažná medzera v pozdĺžnych rovinných stranách sa volí u prvej a ďalších
ťažných operáciách
z = (1,15 + 1,30) . so (5.10)
Ťažná medzera v rohových zaobleniach u prvej a ďalších ťažných operáciách je
rovná
z = (1 , 30 + 1 , 40) . so (5.11)
 Obr. 5.18 Deformovanie výťažku Obr. 5.19 Ťažná medzera pri
pri veľkej ťažnej vôl i ťahaní hranatých výťažkov

5.4 Nástroje pre ťahanie

Ťahadlá (ťažné nástroje) môžu byť vyrábané ako jednoduché, zlúčené,

združené a špeciálne.
Podľa druhu tvárniaceho stroja, na ktorý sú konštruované ich delíme:
- ťahadlá na jednočinné lisy
- ťahadlá na dvojčinné lisy a trojčinné lisy
- ťahadlá pre postupové lisy
- ťahadlá pre špeciálne lisy
Pri použití jednočinného lisu je potrebné vyvodiť pridr-žiavaciu silu
iným zdrojom. Ťahadlá môžu byť konštruované:
- s pružinovým pridržiavačom
- s pneumatickým pridržiavačom
- s hydraulickým pridržiavačom
Na obr.20 sú uvedené základné konštrukcie ťažných nástrojov pre
jednočinné a dvojčinné lisy.
Na obr. 21 je príklad konštrukcie dvojčinného ťažného nástroja so
spodným pružinovým pridržiavačom pre jednočinný lis. Nástroj má horný
vyhadzovač výliskov.
Príklad konštrukcie združeného vystrihovacieho a ťažného nástroja pre
dvojčinný lis je na obr. 22.
Funkčná schéma trojčinného nástroja pre trojčinný l i s je na obr.23.
Obr. 5.2O Základné konštrukcie ťažných nástrojov a - jednčinný ťažný nástroj bez pridržiavača,
b - dvojčinný ťažný nástroj s pridržiavačom, c, d, e - dvojčinné ťažné nástroje s pridržiavačom
pre väčšie priemery a väčšie výšky výťažkov, f, g - dvojčinné ťažné nástroje s pridržiavačom
pre druhu a ďalšie ťažné operácie
 Obr. 5.21 Dvojčinný ťažný nástroj s pružinovým pridržiavacom pre j ednočinný lis
1 - vyhadzovač, 2 - ťažnica, 3 - pridržiavač, 4 - ťažník, 5 - pristrih, 6 - ochranný kryt, 7 -
základová doska

Obr. 5. 22 Združený vystrihovací a ťažný nástroj 1 - ťažník, 2 - pridržiaval a strižník, 3 -

vodiaca a stieracia doska, 4 - strižnica, 5 - ťažnica, 6 - základová doska, 7 - vodiaci stĺpik, 8 -
pružný palcový stierač

Obr. 5.23Schéma trojčinného ťažného nástroja pre trojčinný lis a, b, c - polohy nástroja v
priebehu zdvihu lisu. 1 - šmýkadlo lisu, 2 - pridržiavacie šmýkadlo lisu, 3 - pridržiavac, 4 -
ťažník, 5 - pristrih, 6 - ťažnica, 7 - spodný ťažník, 8 – spodné šmýkadlo, 9 - stôl lisu
5.5 Stroje používané pri hlbokom ťahaní

Ťahanie sa robí na lisoch mechanických, hydraulických a špeciálnych. Lisy

používané na ťahanie sa rozdeľujú na:

- jednočinné
- dvojcinné
- trojčinné
- postupové
- špeciálne

Z mechanických lisov sa pre ťahanie najčastejšie používajú kľukové lisy, ktoré majú
väčší zdvih ako výstredníkove. Výstrední kove lisy sa používajú hlavne na ťahanie plytkých
súčiastok. Aj keď dosahujú požadované sily a vyhovoval by aj zdvih vystredníkového lisu,
nemôže sa pre ťahanie použiť mnoho krát preto, lebo menovitú silu dosahuje tesne pred
dolným úvra-tom lisu (20° resp. 30°).
Pre ťahanie sú potrebné lisy, ktoré dosahujú menovitú silu pri natočení kľuky o uhol
90° pred dolným úvratom šmýkadla.
Pre ťahanie sa spravidla používajú dvojčinné lisy. Tieto lisy majú dva šmýkadla:
- vnútorné - slúťi na vlastné ťahanie
- vonkajšie - pridržiava materiál a zabraňuje zvlneníu príruby.
Pohyb obidvoch šmýkadiel je viazaný tak, že najprv na ťahaný materiál dosadne
pridržiavacie šmýkadlo, ktoré vyvodí pri-držiavací tlak a potom ťažné šmýkadlo urobí
vlastný ťah. Veľké lisy s veľkým pracovným priestorom majú dve až štyri šmýkadla. Pohyb
pridržiavacieho šmýkadla je odvodený pomocou pákového mechanizmu od kTukového
mechanizmu. V mnohých prípadoch sú tieto veľké lisy konštruované tak, že pridržiavacie
šmýkadlo je hydraulické. V malých lisoch sú konštruované pneumatické pridrž i avače a
vyhadzovače.
Pre veľmi náročné práce pri lisovaní dielcov karosérii a pod. sa často používajú
trojčinné lisy. Tretie šmýkadlo je umiestnené v stole lisu a na samostatný hnací
mechanizmus. Často je nahradený hydraulickým alebo pneumatickým zariadením v stole
1isu.
Pre hlboké ťahanie sa najviac hodia hydraulické lisy. Ich veľkou prednosťou je
jednoduchá zmena veľkosti pridržiavacích síl. Zoradenie pridržiavača je jednoduché.
Pridržiavač pôsobí konštantnou pridržiavacou silou. Sila ťažného barana je na celom zdvihu
lisu rovnako veľká, nezávisí od natočenia kľuky ako pri mechanických lisoch.
Postupové lisy pre ťahanie sú také, ktoré majú veľký pracovný priestor a je na nich
možno robiť niekoľko operácií postupne. Výťažok je podávaný transferovým podávačom z
jednej operácie do druhej.
Medzi špeciálne lisy pre ťahanie možno zaradiť lisy pre hydromechanické
ťahanie.