TERIA OBRBANIA

Fyziklna podstata obrbania sa zaklad na tom,

e psobenm vonkajej energie sa naruia vzjomn
vzby astc obrbanho materilu a nastva postupn
oddeovanie tchto astc od obrbanho materilu.

Vsledkom obrbania je obrobok poadovanho

tvaru, rozmerov a akosti povrchu.
 Hlavn spsoby obrbania
Druh pouitej Druh obrbania Obrbanie Obrbanie
energie na run strojov
obrbanie
Mechanick Mechanick sekanie sstruenie, frzovanie, vtanie,
obrbanie - pilovanie vyhrubovanie, vystruovanie,
rezanm zakrabvanie brsenie, hobovanie, obranie,
preahovanie a pretlanie,
honovanie, lapovanie,
superfiniovanie, evingovanie
elektrick elektrofyziklne elektroerozvne: -elektroiskrov,
-elektroimpulzn
- elektrokontaktn
- andomechanick
Chemick chemick leptanie
letenie
Akustick ultrazvukov ultrazvukov brsenie
Sveteln laserov laserov obrbanie
initele vplvajce na obrbanie:

- geometria reznej hrany nstroja

- rezn podmienky
- stupe otupenia reznho nstroja
- poadovan drsnos obrobku
- obrobitenos materilu obrobku
- tuhos sstavy SPID
/ S stroj, P prpravok, I nstroj, D obrobok /
1. Zkladn pojmy obrbania

Obrbanie rezanm je technologick proces, pri ktorom

sa reznm nstrojom postupne odoberaj asti materilu vo
forme triesok pri vzjomnom pohybe materilu a nstroja.

Ostrie je rezn as nstroja,

ktor vnik do materilu

Rezn hrana hrana nstroja

oddeujca materil
1.1. Plochy pri obrban

1 - Obrban plocha
2 - Obroben plocha
3 - Rezn plocha
1.2 Pohyby pri jednotlivch spsoboch obrbania:

1 - hlavn rezn pohyb

2 - posuv
3 - prsuv
1. Hlavn rezn pohyb
je pohyb nstroja alebo obrobku. Me by otav,
priamoiary, zloen / m.min -1/

2. Posuv /vedaj rezn pohyb/

- je drha, ktor prejde nstroj alebo obrobok. Me by
pozdny, prieny, zloen

3. Prsuv
- je hrbka odrezvanej vrstvy materilu. Nie je zlokou
reznho pohybu.
1.3 Vsledn rezn pohyb

Odoberanie triesky spsobuje vsledn rezn pohyb.

Sklad sa z dvoch pohybov: - hlavnho reznho pohybu
- vedajieho rez. pohybu - posuvu
1.4. Rezn rchlos

Rezn rchlos je rchlos hlavnho reznho pohybu.

Pri otavom pohybe nstroja alebo obrobku rezn
rchlos vypotame zo vzorca:
-1
v = . D. n .1000

D priemer obrobku /mm/

n otky vretena stroja / min -1/
-1 -1
n= 1000.v . . D

Pri priamoiarom pohybe je rezn rchlos dan

rchlosou posuvnho stola alebo mkadla.
2. Geometria reznho nstroja

Geometria reznho nstroja sa uruje v dvoch sstavch:

- v nstrojovej sradnicovej sstave / statickej/ - pouva sa
pri kontrukcii, vrobe a kontrole
- v pracovnej technologickej sstave /kinematickej/- poas
reznho procesu

Geometriu reznho nstroja charakterizuje rad plch, hrn a uhlov.

Na sstrunckom noi rozoznvame tieto plochy a hrany:

- upnacia plocha (1)
- lon plocha (2)
- hrot (3)
- hlavn rezn hrana (4)
- vedajia rezn hrana (5)
- elo noa ( A)
- chrbt noa (A)
- vedaj chrbt noa ()
2.1 Nstrojov rezn uhly

Obrbac rezn nstroj sa sklad z:

- reznej asti - sli na rezanie materilu
- telesa sli na upnanie nstroja

Ak m nstroj sprvne reza, mus ma optimlne rezn uhly.

Vekos uhlov zvis od:

- druhu obrbanho materilu /tvrdos, pevnos/
- spsobu a druhu prce
- reznho materilu
- druhu a kontrukcie nstroja
 uhol chrbta
- uhol ostria
- uhol ela
- uhol rezu

+ + = 90

- hlavn uhol nastavenia

- uhol hrotu
- vedaj uhol nastavenia

+ + = 180
2.2 Pracovn technologick rezn uhly

Vznikaj z dvodu:
- kinematickch vplyvov /rezn rchlos a posuv men statick systm
na kinematick/
- pootoenm nstroja okolo osi x ; z
- posunutm nstroja vzhadom na os obrobku sa men vekos geometrickch
uhlov

h vkov nastavenie reznho nstroja oproti osi obrobku

Kontroln otzky

1. Ak druhy energi sa pouvaj pri obrban?

2. Vysvetlite pojem obrbanie rezanm.
3. Vysvetlite, o je vsledn rezn pohyb.
4. Vysvetlite, o je posuv.
5. Vysvetlite, o je prsuv.
6. Vysvetlite pojem rezn rchlos
7. Vymenujte asti, z ktorch sa sklad rezn nstroj.
8. Vymenujte optimlne rezn uhly / v statickej sstave/
9. Uvete priny vzniku pracovnch uhlov.
3. Rezn materily

S materily ostria nstroja pre trieskov obrbanie. Jedn sa

o materil kompaktnho nstroja, rezn dotiky alebo zrn
brsneho kota.
Reznos je vlastnos reznch materilov :
- tvrdos pri vych teplotch
- pevnos
- hevnatos
- odolnos proti oteru za tepla
Rezn materily s:
- nstrojov ocele RO
- spekan karbidy HW, HT, HC
- cermety CM
- keramick rezn materily CA
- kubick nitrid bru BN
- diamanty DP
- brusiv
3.1 Nstrojov ocele

Oznaovanie triedy: 19 xxx

3.1.1 Nelegovan uhlkov nstrojov ocele

/19 0xx, 19 1xx, 19 2xx /

S to ocele pre run nstroje s obsahom uhlka 1,0 a 1,5%.

Rezn schopnos do 220C.
Vyrbaj sa z nich pilnky, run vstrunky, ply...

3.1. 2 Nzkolegovan nstrojov ocele / 19 3xx a 19 7xx /

Podstatu tchto ocel tvoria zliatinov prvky chrm Cr, kremk Si,
vand V, volfrm W, molibdn Mo.
Obsahuj 0,6 a 1,3% uhlka. Rezn schopnos do 260C.
Vyrbaj sa z nich: zvitnky, zvitov euste, vrtky, vstrunky,
frzy, preahovacie tne...
3.1.3 Rchlorezn nstrojov ocele RO /19 8xx/

S vysoko legovan ocele /C, Cr, W, Mo, V, Co/.

Po zakalen a popusten maj vysok tvrdos, odolnos proti oteru za tepla
a studena. Rezn schopnos do 560C.
S vhodn na obrbanie materilov s vysokou pevnosou a tvrdosou,
na hrubovanie.
Z RO sa vyrbaj: vrtky, vhrubnky, vstrunky, zvitnky, frzy,
sstruncke noe

3.1.4 Nstrojov ocele na odlievanie /19 9xx/

S ako RO, ale maj vemi nzky obsah uhlka.

Legujce prvky s aj Ni, Ti, B.
3.2 Spekan karbidy tvrdokov /Hartmetalle/

S rezn materily vyrban prkovou metalurgiou z karbidov akch

kovov: karbid volfrmu, karbid tantalu.
Spojivom je kobalt.
Vlastnosti: - rezn schopnos do 1000C
- oteruvzdornos
- vek pevnos v tlaku
- schopnos tlmi vibrcie
Pouitie: - vmenn rezn dotiky sstrunckych , frzovacch nstrojov,
vrtkov.
Rezn platniky sa upevuj do driakov nstrojov a maj presn rozmery,
ktor umouj viacnsobn otoenie platniky pri otupen.
-
Rozdelenie SK :
P /farba modr/ - na obrbanie hevnatch materilov
M /lt/- na obrbanie liatin, ocel a ako obrobitench zliatin
K /erven/ - materily s drobivou trieskou siv liatina, neelezn kovy...
3.3 Cermety /Ceramic Metal/

Je spekan karbid na bze karbidu titnu /TiC/,nitrid titanu /TiN/.

Spojivom je nikel.

Vlastnosti: - vek oteruvzdornos

- tepeln odolnos
- vek pevnos reznej hrany
- chemick stlos

Pouitie: - vmenn rezn dotiky sstrunckych a frzovacch nstrojov

3.4 Keramick rezn materily

Vyrbaj sa prkovou metalurgiou, spekanm lisovanch prkov do

tvaru reznch dotiiek. Vchodiskovou surovinou je oxid hlinit Al2O3

Vlastnosti: - vek tvrdos

- rezn schopnos do 1200C
- vek oteruvzdornos
- vek pevnos v tlaku
- mal pevnos v ohybe, preto sa pouvaj pri obrban
s plynulm rezom.
Pouitie: - na obrbanie liatiny a iaruvzdornch zliatin, kalen ocele,
obrbanie vekmi reznmi rchlosami

Rezn platniky sa upevuj do driakov nstrojov a maj presn

rozmery, ktor umouj viacnsobn otoenie platniky pri otupen.
Platniky sa neostria. Po otupen sa vyradia.
3.5 Diamant

Diamant je ist uhlk najtvrd minerl.

Vlastnosti: - najtvrd rezn materil

- reznos do 900C
- vek oteruvzdornos
- krehkos
Pouitie: - pre jemn obrbanie obrobkov z mkkch a hevnatch
materilov, ako s neelezn kovy a ich zliatiny.

3.6 Nitrid bru

Po diamante najtvrd materil.

Vlastnosti: - vek tvrdo
- reznos do 2000C
- vek oteruvzdornos
Pouitie: - sstruenie tvrdch materilov, kalen ocele
3.7 Brusiv

S tvrd, hevnat krytalick ltky s ostrmi hranami, ktormi mono

brsi in mkie materily.

Druhy brusv:
- Prrodn minerly alebo horniny /pieskovec, kreme, bridlica,
prrodn diamant.../
- Syntetick karbid kremka, karbid bru, nitrid bru, syntetick diamant
Kontroln otzky
1.Vymenujte materily, z ktorch sa zhotovuj nstroje.
2.Vysvetlite, o je to reznos.
3.Vysvetlite, o s to spekan karbidy.
4.Uvete rozdelenie spekanch karbidov.
5.Uvete, prklady pouitia rchlo reznej ocele.
6.Vymenujte vlastnosti keramickch reznch materilov.
7.Uvete, kde sa pouvaj nstroje s reznou asou z diamantu.
4. Podstata tvorenia triesky

Pri vnikan reznho klinu do obrbanho materilu uritou reznou silou F v hbke h
je materil najprv silne zhutnen. Deformcia materilu nastva v oblasti O,M,N.
Plochu O,N uruje uhol 1- medzn uhol plastickej deformcie.

Po prekroen medze pevnosti sa poru sdrnos astc obrbanho materilu,

priom sa postupne oddeuje urit vrstva materilu. Oddeovan astice sa na ele
nstroja stlaia a deformuj sa na triesku.

Tri fzy vzniku a oddeovania triesky:

1. fza - po zaiatonom dotyku nstroja

vznik prunej neskr plastickej
deformcie /O,M,N/
2. fza myk astc triesky /N,O/
3. fza druhotn deforman proces ,
triesky sa staj do pirly /za N,O/
4. 1 Druhy triesok

a/ delen /drobiv/ - vznik pri

sstruen krehkch materilov,
povrch je drsn

b/ lnkovit - vznik pri sstruen

hevnatch materilov, triesky sa v
zne odstrihovania spolu iastone
zvraj

c/ plynul - vznik pri sstruen

hevnatch materilov, pri vch
rchlostiach
4.2 Tvary triesok

Plynul triesky s nevhodn,

nakoko sa namotvaj o obrobok,
stroj, mu ich pokodi,
spsobi raz.

Triesky pri obrban by mali

by kompaktn a sypk!
4.3 Tvarovanie triesky

Vhodn tvary triesok sa dosiahnu :

-vhodnou vobou reznch podmienok
-geometriou noa /napr. zporn uhol ela a sklonu , uhol nastavenia
hlavnej reznej hrany =60 a 70/
-tvarovami a lmami triesok
- vybrusovanm tvarovacch stupov a liabkov
Tvarovae triesky vybrusuj sa brsiacim kotom do nstroja.
Rozdelenie:
- stupienkov
- liabkov
Rozmery zvisia od: posuvu, hbky rezu, poadovanej drsnosti,
reznej rchlosti, geometrie nstroja.

Lmae triesky tvor ho prloka, ktor zrove dr platniku

reznho nstroja
5. Tvorenie nrastku a jeho vplyv na obrbanie

Vznik nrastku spsobuje vysok teplota triesky a noa, tlak medzi nimi a
dlh as styku.
Drobn iastoky z obrbanho materilu sa oddeuj a vplyvom trenia sa
navraj na ostrie.

Vekos, tvar a stabilita nrastku zvis od fyziklnych vlastnost obrbanho

materilu a od reznch podmienok.

Tvrdos nrastku je dvakrt a trikrt via ako tvrdos obrbanho

materilu. Je schopn reza a preber funkciu reznej hrany. Nrastok narast a
men pracovn geometriu. V uritom okamihu nastva deformcia a rozruenie.
Na jeho mieste sa tvor op nov, a to sa sstavne opakuje.
5.1 Tvorba nrastku a jeho geometria

1-4 vrstvy nrastku

h - hbka rezu
h zvenie nrastku
uhol ela
nsk zven uhol ela
 5.2 Postupn nrast nrastku a jeho rozruenie

O - obrobok
N - nstroj
n - nrastok

as rozruenho nrastku prine na obrbanej ploche a as odchdza

s trieskou. Nastva chvenie, obroben plocha m viu drsnos.

Vznik nrastku pri obrban je neiadcim javom!

5.3 Predchdzanie vzniku nrastku

Vznik nrastku pri obrban je neiadcim javom.

Navraniu zabrnime:
- pouitm vhodnej reznej rchlosti / 60 a 70m/min/
- pouitm vhodnej mazacej kvapaliny
- lapovanm reznch nstrojov

Najv vplyv na tvorenie nrastku m rezn rchlos.

Kontroln otzky
1.Vysvetlite, pojem nrastok.
2.Vysvetlite, ak vplyv m nrastok na obrbanie.
3.Popte nrast a rozruenie nrastku.
4.Popte, ako sa zabrni vzniku nrastku.
6. Silov pomery pri obrban

Rezn sila je sila, ktorou psob nstroj na obrobok, aby mohol odreza
triesku
Rezn odpor je odpor, ktor kladie materil proti vnikaniu nstroja.

Vekos reznej sily sa rovn reznmu odporu, m vak opan zmysel.

6.1 Rozloenie reznej sily do pravouhlch sradnc

Rezn sila F sa rozklad do troch zloiek:

Fx axilna sila osov sila. Psob v osi sstruenia
Fy radilna sila - psob kolmo na os obrobku
Fz tangencilna hlavn rezn sila. Psob kolmo na axilnu
a radilnu silu.
6.2 Vpoet hlavnej reznej sily

Hlavn vznam m tangencilna zloka Fz . Axilne a radilne zloky s

ovea menie, preto s zanedbaten.

Tangencilna zloka sily sa vypota zo vzorca:

Fz = kz . S / N /

kz - pecifick rezn odpor /Pa/

S plocha odoberanej triesky /mm 2/
S=t.s=a.b
t hbka rezu /mm/
t = ( D d) / 2
s posuv /mm/
a hrbka odoberanej vrstvy
b rka odoberanej vrstvy
6.3 Hlavn vplyvy na silov pomery

Na silov pomery pri obrban vplva:

- obrban materil
- posuv
- hrbka odoberanej vrstvy
- uhol chrbta, uhol ela
- hlavn a vedaj uhol nastavenia
- rezn rchlos
- opotrebenie nstroja
- tuhos sstavy SPID
Kontroln otzky
1.Vysvetlite, o je rezn sila a rezn odpor.
2.Uvete ako sa rozklad rezn sila.
3.Uvete ako sa vypota rezn sila.
4.Vysvetlite vpoet plochy odrezvanej triesky.
5.Popte vplyvy na silov pomery.
7. Vplyv teploty pri obrban

Vznikom triesky vznik urit mnostvo tepla s teplotou a 1000C.

Teplota m nepriazniv vplyv na opotrebenie nstroja, na presnos obrbania
a na akos obrobenej plochy.

7.1 Vznik tepla pri obrban

Teplo vznik v troch oblastiach:

- v oblasti plastickej deformcie Q1
- v oblasti ela nstroja Q2
/vznik trenm triesky o rezn nstroj/
- v oblasti chrbta nstroja Q3
/vznik stykom chrbta nstroja
s obrobenou plochou/
7.2 Odvod tepla pri obrban

Vzniknut teplo pri obrban prechdza:

- do triesky Qt
- do obrobku Qo
- do nstroja Qn
- do okolitho prostredia Qp
a / vzduchom Qp1
b / reznou kvapalinou Qp2

Teplota rezania nesmie prekroi kritick teplotu rezania.

Prekroenm teploty sa strca reznos nstroja, zniuje sa tvrdos reznej
hrany a narast opotrebenie.
Kontroln otzky
1.Vysvetlite, vplyvom oho vznik teplo pri obrban.
2.Uvete, ako sa stanov mnostvo tepla pri obrban.
3.Kde sa teplo pri obrban odvdza?
4.Vysvetlite kritick rchlos rezania.
8. Opotrebenie nstrojov

Prinou opotrebenia reznch nstrojov je trenie, vysok tlaky

a vysok teploty na reznej hrane, za sasnho znenia mechanickej
pevnosti nstroja, oxidcie a difzie.
Po dosiahnut uritej hodnoty opotrebenia sa mus rezn nstroj
preostri, pootoi alebo vymeni.

8.1. Podstata opotrebenia

Podstatou opotrebenia je postupn

uvoovanie drobnch iastoiek
z povrchovch vrstiev reznho nstroja.
elo nstroja sa opotrebva odchdzajcou trieskou, chrbt
reznho nstroja sa opotrebva obrobkom.
8.2 Druhy opotrebenia

opotrebenie chrbta vznik plky zmenuje sa rozmer nstroja,

nstroj odree men prdavok. Ovplyvuje
rozmerov presnos a drsnos obrbanej plochy.

opotrebenie ela - vznik liabku je spsoben mechanickm oterom

a difziou. Vznikom liabku sa oslab pevnos
reznej hrany a zvi sa nebezpeenstvo vylomenia.
 vylamovanie reznej hrany vznik pri rzovom namhan
pri preruovanom reze

krehk lom reznej hrany vznik preaenm reznej hrany

v ohybe
 plastick deformcia reznej hrany nastva plynul premiestovanie
plasticky deformovanej vrstvy
materilu reznej hrany

zaoblenie reznej hrany zvuje sa nstrojov uhol hrotu

9. Trvanlivos a ivotnos nstroja

Trvanlivos reznej hrany je asov sek , ohranien zaiatkom

prce nstroja a po otupenie.
Zvis najm od druhu obrbanho materilu a od reznch podmienok.

Otupovanie reznej hrany m tri fzy:

I. Opotrebenie prebieha rchlo z dvodu malch stykovch plch
II. Opotrebovanie je rovnomern vyhladzuj sa stykov plochy
III. Otupenie sa zvuje - nastva po prekroen kritickej rky
plky opotrebenia na chrbte, kon
lavnovm oterom.
asov priebeh opotrebenia reznej hrany:

VB rka plky opotrebenia

na chrbte reznho nstroja
VBk kritick rka plky
opotrebenia na chrbte
as prce reznho nstroja
I a III fzy otupovania
 ivotnos nstroja je as jeho prce a do jeho vyradenia.
Je to set trvanlivosti reznej hrany nstroja od jeho vyhotovenia
a do vyradenia:

= T /min/

ivotnos /min/
T trvanlivos /min/

Nstroje vyraujeme vtedy, ak sa u preostrenm ned obnovi

ich rezn schopnos, alebo ak by po preostren sa nedosiahli
potrebn rozmery.
Kontroln otzky
1.Vysvetlite podstatu opotrebenia.
2.Vymenujte druhy opotrebenia.
3.Uvete, fzy opotrebenia reznej hrany..
4.Vysvetlite pojem trvanlivos.
5.Uvete od oho zvis trvanlivos reznho nstroja.
6.Vysvetlite pojem ivotnos.
10. Obrobitenos materilu

Obrobitenos je shrn vlastnost materilu, ktor uruj, za ak as,

s akmi nkladmi a s akou presnosou meme z polotovaru zhotovi
siastku.

initele ovplyvujce obrobitenos materilu:

fyziklne vlastnosti obrbanho materilu
chemick vlastnosti
mikrotruktra
spsob vroby
tepeln spracovanie

Sinite obrobitenosti: je dan pomerom pouitej reznej rchlosti

obrbanho materilu ku reznej rchlosti etalnovho materilu.
v
kv = ____
ve v pouit rezn rchlos (m. min -1)
ve - etalnov rezn rchlos (m. min -1)
Rozdelenie materilov poda kategrii:
a. - siv a temperovan liatiny
b. - ocele a ocele na odliatky
c. - farebn kovy
d. - ahk zliatiny

Kad kategria sa rozdelila do dvadsiatich tried obrobitenosti

( 1a a 20a,1b a 20b, 1c a 20c,1d a 20d ) .
Najvie slo triedy obrobitenosti udva najlepiu obrobitenos.
Etalnov materily na obrbanie
 Materily sa do prslunch tried obrobitenosti zarauj poda hodnt
koeficientov obrobitenosti kv .
11. Tuhos technologickej sstavy

Sily, ktor vznikaj pri obrban deformuj sstavu SPID : stroj prpravok
- nstroj obrobok. Schopnos odolva tmto deformcim nazvame
tuhos.

Tuhos je meradlom odolnosti proti deformcii. Je definovan ako pomer

sily medzi zaaenm a pretvorenm v mieste zaaenia.
Tuhos v posunut je vyjadren pomerom medzi silou a posunutm, t.j.
odchlkou spsobenou silou F:
F
c = _____ ( N . mm-1 )
y
F sila, ktor spsobila odchlku y (mm)
y odchlka, ktor vznikla psobenm sily F (mm)
c tuhos v posunut ( N . mm-1 )
11. 1. Vplyv tuhosti na presnos obrbania

Nedostaton tuhos technologickej sstavy ovplyvuje presnos

rozmerov, geometrick presnos a akos povrchu obrbanho materilu.

Obrobok deformuj tak rezn, ako aj upnacie sily:

- rezn sily odtlaj obrobok a tm sa odrezva menia hbka materilu ako
zodpoved skutone nastavenmu rozmeru.
-upnacie sily deformuj mlo tuh obrobky.

1- pred upnutm, 2 po upnut, 3 po obroben diery, 4 po uvonen

11.2. Priny a odstrnenie vzniku kmitania

Nedokonal tuhos SPID sa pri obrban prejav kmitanm.

Druhy kmitania:
vlastn vyvolan rzom ( napr. zapnutie spojky)
vynten ke na sstavu psob premenliv sila
samobuden vznik medzi obrobkom a reznm nstrojom ( prejavuje sa
ako drnanie, huanie)

Pri kontrukcii treba venova vek pozornos tuhosti obrbacieho stroja

( postavenie na zklady) a voli optimlne rezn podmienky.
12. Optimlne rezn podmienky pri obrban

Optimalizova meme z dvoch hadsk:

-ekonomickho - volme tak rezn podmienky, pri ktorch obrobme
dan siastku pri minimlnych nkladoch a pri dodran
poiadaviek na kvalitu obrobku
-vkonovho - volme tak rezn podmienky, pri ktorch dosahujeme
maximlny vkon, pri dodran poiadaviek na kvalitu,
bez ohadu na hospodrnos
Kontroln otzky
1.Vysvetlite pojem obrobitenos.
2.Vymenujte zkladn initele, ktor ovplyvuj obrobitenos.
3.Vymenujte skupiny a triedy obrobitenosti.
4.Vysvetlite pojem tuhos technologickej sstavy.
5.Uvete druhy kmitania a vysvetlite.
6.Vysvetlite pojem optimlne rezn podmienky.