Zaklady Konstruovania A Tech Dokumentacia

ZÁKLA
Z ADY K
KONŠTTRUOVVANIAA
A TECHNICKÁ
Á DOKKUMENNTÁCIIA.
NÁ
ÁVODYY NA CVIČE
C NIA.
Nina
a DANIŠŠOVÁ
Šteffan HAJ
JDU
Jergguš DA
ANIŠ
2012
© Ing. Nina Danišová, PhD., Ing. Štefan Hajdu, PhD., Ing. Jerguš Daniš
Recenzenti: doc. Ing. František Lacko, CSc.

prof. Ing. Imrich Lukovics, CSc.
Jazyková korektúra: Mgr. Valéria Krahulcová
Schválila Vedecká rada Materiálovotechnologickej fakulty STU ako vysokoškolské

skriptá dňa 15. decembra 2010 pre všetky študijné programy Materiálovotechno-
logickej fakulty STU v Trnave
ISBN 978-80-8096-158-9
EAN 9788080961589
PREDHOVOR
Predkladané skriptá sú určené na oboznámenie študentov so základnou strojárskou

terminológiou, funkciou a účelom základných prvkov a súčiastok používaných v strojárstve.
Skriptá taktiež poskytujú informácie o základných pravidlách potrebných na zobrazovanie
prvkov a súčiastok. Ďalej podávajú informácie o zásadách a spôsobe vyjadrovania
technických myšlienok, ako aj o spôsobe spracovania a požiadavkách na vyhotovenie
technickej dokumentácie potrebnej na výrobu daných súčiastok, čo je možné považovať za
základné princípy inžiniersko – technickej práce.
Ďalším cieľom je pomôcť študentom prostredníctvom praktických príkladov rýchlo si
osvojiť poznatky a informácie, ktoré sa týkajú procesu konštruovania a tvorby technickej
dokumentácie.
Predkladané príklady majú byť návodom a vzorom na samostatnú prácu v rámci
predmetu „základy konštruovania a technická dokumentácia“.
ZÁKLADY KONŠTRUOVANIA A TECHNICKÁ DOKUMENTÁCIA – Návody na
cvičenia sú určené hlavne študentom prvého ročníka Materiálovotechnologickej fakulty
Slovenskej technickej univerzity v Bratislave so sídlom v Trnave a pre predmety zamerané
na konštruovanie ako „konštruovanie s podporou PC I, II, III “, „časti a mechanizmy
strojov“.
Autori touto cestou ďakujú kolegom a recenzentom za pomoc, pripomienky a
návrhy pri písaní textu a grafickej úprave týchto skrípt.
Autori
3
1. TVORBA TECHNICKÝCH VÝKRESOV
1.1 DRUHY VÝROBKOV V STROJÁRSTVE
Z hľadiska druhu a rozsahu technickej dokumentácie sú stanovené druhy výrobkov

podľa normy STN 01 3204 - Výkresy v strojárstve. Druhy výrobkov.
Výrobky je možné definovať ako predmety alebo ako súbory predmetov, ktoré vznikajú vo
výrobnom procese.
Rozdeľujú sa na:
• jednoduché, pozostávajúce len z jednej časti;
• zložené, pozostávajúce z viacerých častí.
Podľa zložitosti sú definované tieto druhy výrobkov:
súčiastka – výrobok z homogénneho materiálu bez použitia montáže, súčiastka s použitím
miestneho zvárania, spájkovaním, lepením, s aplikovaným povlakom a pod.;
montážna jednotka – výrobok zmontovaný z viacerých častí (zaskrutkovaný, zlisovaný,
zvarený, lepený a pod.) vo výrobnom podniku, napr. prevodovka, čerpadlo, atď;
komplex – viac zložených výrobkov, ktoré nie sú zmontované vo výrobnom podniku a sú
určené na vykonávanie vzájomne nadväzujúcich funkcií, napr. triediaca linka, vrtná, atď.;
súprava – viac výrobkov, ktoré neboli zmontované vo výrobnom podniku a tvoria spolu
súpravu výrobkov pre všeobecné prevádzkové účely, obyčajne pomocného charakteru, napr.
meracia súprava, súprava náradia. Druhy výrobkov sú prehľadne znázornené v schéme na obr.
1.1.
Obr. 1.1 Druhy výrobkov
4
1.2 NÁZVOSLOVIE V TECHNICKEJ DOKUMENTÁCII VÝROBKU
Technická dokumentácia – je definovaná ako súhrn podkladov spracovaných pre

realizáciu technickej myšlienky (výrobku, technického diela, zariadenia). Je nutnou súčasťou
prípravy výroby, vlastnej výroby a používania výrobku.
Z hľadiska výrazov používaných v technickej dokumentácii, vzťahujúcej sa na technické
výkresy, norma STN ISO 10 209-1 - Technická dokumentácia výrobku, Názoslovie a STN
013102 – Technické výkresy, Druhy konštrukčných dokumentov definujú tieto druhy
výkresov:
a) všeobecné výrazy:
diagram - grafické znázornenie obvykle v súradnicovom systéme, vyjadruje vzťah medzi
dvoma alebo viacerými veličinami;
rez, pohľad na rez - obraz rezu zobrazujúci navyše obrysy za rovinou rezu;
detail, (podrobnosť) - zobrazenie položky alebo časti položky (zostavy) na výkrese,
obyčajne zväčšené, aby sa podala požadovaná informácia;
schéma - výkres, na ktorom sú použité grafické symboly na určenie funkcie prvkov systému
a ich vzťahov;
položka - komponent, súčiastka, prvok alebo typický vzhľad predmetu zobrazeného na
výkrese;
nomogram - diagram, z ktorého je možné určiť bez výpočtov približné číselné hodnoty
jednej alebo viac veličín;
prierez - zobrazenie znázorňujúce iba obrysy predmetu ležiace v jednej (príp. viacerých)
rovine rezu;
náčrt - výkres zhotovený bežne voľnou rukou, obyčajne bez mierky;
pohľad - pravouhlé zobrazenie znázorňujúce viditeľnú časť predmetu a ak je potrebné aj jeho
neviditeľné časti;
technický výkres (výkres) - technická informácia podaná na informačnom nosiči,
znázornená graficky podľa dohodnutých pravidiel a obvykle v mierke;
b) druhy výkresov (bez hierarchického usporiadania):
výkres zostavy - zobrazuje vzájomné umiestnenie a tvary skupín vyššej úrovne
zostavovaných častí;
zastavovací plán - určuje stavenisko a vymedzuje polohu konštrukcií vo vzťahu k územnému
plánu alebo podobnému dokumentu;
5
výkres komponentu - znázorňuje jeden komponent a obsahuje všetky informácie
požadované na jeho definovanie;
výkres návrhu (predbežný výkres) - tvorí základ výberu konečného riešenia a diskusiu
medzi zainteresovanými účastníkmi;
výkres celkového usporiadania - znázorňuje usporiadanie objektov, zahrňujúci umiestnenie,
odkazy na položky a rozmery;
hlavná zostava - výkres zostavy, ktorý znázorňuje všetky skupiny a časti kompletného
výrobku;
inštalačný výkres - znázorňuje všeobecnú konfiguráciu položky a potrebné informácie na jej
inštaláciu. Vyjadruje vzťah s jeho priľahlými štruktúrami alebo pripojenými položkami;
výkres pripojenia - podáva informácie o montáži a spojení dvoch častí (rozmerov, krajných
polôh, prevádzkových a skúšobných požiadaviek);
súpis položiek - kompletný zoznam položiek, ktoré vytvárajú montážnu skupinu
(podskupinu) alebo detailne časti znázornené na výkrese;
dispozičný (situačný) výkres - znázorňuje polohu stavenísk, objektov, budov, priestorov,
prvkov, montážnych skupín alebo komponentov;
výkres originálu - podáva platnú informáciu alebo údaje, ktoré zaznamenávajú poslednú
zmenu;
obrysový výkres - udáva vonkajšiu obalovú plochu, celkové rozmery a hmotnosť objektu, čo
je potrebné na balenie, prepravu a inštalačné požiadavky;
výkres súčiastky - znázorňuje súčiastku (ktorú nemožno ďalej rozložiť) a obsahuje všetky
potrebné informácie požadované na jej definovanie;
výrobný výkres - je vytvorený na základe konštrukčných údajov a poskytuje všetky
informácie potrebné na výrobu a kontrolu;
tabuľkový výkres - znázorňuje časti s podobnými formami, ale s rôznymi charakteristickými
znakmi;
výkres podzostavy - výkres zostavy nižšej štrukturálnej úrovne, znázorňuje len obmedzený
počet skupín alebo častí.
1.3 FORMÁTY A ÚPRAVA TECHNICKÝCH VÝKRESOV
Pri kreslení každého výkresu treba dodržať základné (spravidla) príslušnými normami
definované pravidlá. Plocha výkresového listu má zaužívané obsahové členenie, pozri obr.
1.2. Ak nie sú potrebné na výkrese údaje pod číslami 2 a 5, je možné aj tieto plochy využiť
6
ako obrazovú plochu. Výkres (jeho originál) musí byť vyhotovený na najmenšom formáte
dovoľujúcom potrebnú zrozumiteľnosť a rozlíšiteľnosť.
Obr. 1.2 Usporiadanie plochy výkresového listu

1 – obrazová plocha, 2 – plocha na rozšírenie titulného bloku na uvedenie technických
požiadaviek, 3 – plocha na umiestnenie tabuliek, prípadne plocha na rozšírenie plochy 2, 4 –
plocha na pečiatky kontrol, 5 – plocha na uvedenie vysvetliviek a legiend k výkresu
a odkazom, prípadne na uvedenie technických požiadaviek
Medzinárodná norma ISO 5457 – Technická dokumentácia výrobku. Rozmery a úprava

výkresových listov určuje rozmery a úpravu výkresových listov.
Formát výkresu je rozmer originálu a kópií. Rozmery podľa ISO 5457 radu ISO – A sú
uvedené v tabuľke 1.1.
ROZMERY OREZANÝCH A NEOREZANÝCH LISTOV A PLOCHY

NA KRESLENIE (rozmery v mm) Tabuľka 1.1
Orezaný výkresový Neorezaný výkresový
Označenie Plocha na kreslenie
list list
A0 841x1189 821x1159 880x1230
A1 594x841 574x811 625x880
A2 420x594 400x564 450x625
A3 297x420 277x390 330x450
A4 210x297 180x277 240x330
7
Predĺžené formáty sa tvoria kombináciou rozmerov kratšej strany formátov radu
A s dlhšou stranou nasledujúcich väčších formátov radu A podľa schémy na obr. 1.3.
Označenie sa tvorí z označenia formátu, ktorému prislúcha kratšia strana a za bodkou sa
uvedie číslo z označenia formátu, ktorému prislúcha dlhšia strana, napr. A3.2.
Žiaden formát podľa ISO 5457 nepresahuje rozmery formátu A0.
Obr. 1.3 Vytváranie predĺžených formátov
Na obr. 1.4 (formát A3) a na obr. 1.5 (formát A4) je uvedená úprava výkresových listov
podľa ISO 5457 radu ISO – A.
Obr. 1.4 Úprava výkresového listu formátu A3
8
Obr. 1.5 Úprava výkresového listu formátu A4
1.4 TITULNÝ BLOK
Na každom technickom výkrese sa zapisujú organizačné, identifikačné a informačné

údaje do titulného bloku na (obr. 1.6) podľa STN ISO 7200:1997 - Technické výkresy.
Titulný blok. Titulný blok sa umiestňuje do pravého dolného rohu kresliacej plochy.
9
Jeho časti obsahujúce jednotlivé údaje o výkrese (číslo, názov, pôvod atď.) sa zoskupujú
do obdĺžnikových polí, ktoré sa môžu rozdeliť na okienka na vpisovanie údajov. Smer čítania
údajov v titulnom bloku musí byť všeobecne zhodný so smerom čítania výkresu.
Obr. 1.6 Príklad vyhotovenia titulného bloku
Titulný blok sa skladá z dvoch častí:
1. Identifikačné údaje
a – registračné alebo identifikačné číslo výkresu, vždy musí byť umiestnené v pravom
dolnom rohu identifikačného poľa. Spôsob číslovania nie je normalizovaný. Číslo výkresu sa
môže skladať len z číslic alebo môže byť kombinované z písmen a číslic;
b – názov výkresu. Napíše sa názov súčiastky alebo skupiny zariadenia;
c – meno zákonného majiteľa výkresu.
2. Doplňujúce informácie
vysvetľujúce údaje podávajú informáciu o metóde zobrazenia, sú povinné len vtedy, keď
výkres bez nich nemôže byť zrozumiteľný;
d – symbol na určenie zobrazovacej metódy použitej na výkrese (STN ISO 128);
e – hlavná mierka výkresu;
f – jednotka dĺžkovej miery, ak je iná ako milimeter,
technické údaje uvádzajú určité metódy a dohodnuté postupy na vyhotovenie výkresov
výrobkov alebo vykonávacích výkresov.
Môžu byť:
g – spôsob hodnotenia stavu povrchu (ISO 1302) ;
j – hodnoty všeobecných tolerancií (STN ISO 2768) ;
10
k – technické údaje týkajúce sa materiálu. Vypíše sa druh materiálu v stave pred spracovaním
(v akom príde zo skladu, napr. 15 230.1), uvedie sa tvar a rozmer polotovaru;
administratívne údaje, závisia od metód použitých pri evidovaní a manipulácii
s výkresom.
Môžu byť:
m – formát (rozmer) výkresového listu;
s – dátum vyhotovenia originálu výkresu;
t – symbol opravy (zmeny) umiestnený v okienku a určenom na registračné alebo
identifikačné číslo;
q – dátum a skrátený popis opravy (zmeny), ktorá bola označená symbolom opravy (zmeny)
podľa p;
r – iné administratívne údaje, napr. mená a podpisy zodpovedných osôb za správnosť
výkresu.
Horný riadok v titulnom bloku , kde sa nachádzajú kolónky :pozícia, názov, rozmer, číslo
výkresu, sa dopĺňa prípadne ešte o ďalšie položky ako hmotnosť, počet kusov a využíva sa
vtedy, ak sa robí súpis položiek vo výkresoch zostáv a podzostáv, čo rozoberá podkapitola
1.5.
1.5 ODKAZY NA ČASTI VÝROBKOV A SÚPIS POLOŽIEK
1.5.1 Odkazy na časti výrobkov
Označenie jednotlivých komponentov, ktoré vytvárajú výrobok, sa musí urobiť podľa

STN ISO 6433:19995 Technické výkresy. Odkazy na časti výrobku. Každé z týchto označení
je položkou v súpise podľa STN ISO 7573:1997 Technické výkresy. Súpisy položiek.
Odkazy na časti výrobku označujú na výkresoch montážnych jednotiek a zostáv
jednotlivé súčiastky a časti zostavy výrobku. Každá montážna jednotka, ktorá je časťou
zostavy zobrazenej na výkrese, sa označuje len jedným odkazom.
Odkazy na časti výrobku sa uvádzajú číslami, v prípade potreby sa k číslam pridajú aj
písmená veľkej abecedy . Všetky odkazy na tom istom výkrese sa píšu rovnakým typom
a výškou písma (obr. 1.7a, b, c):
výška písma znakov je dvojnásobkom výšky písma pre kótovanie;
11
vpísanie odkazov na časti výrobku do krúžkov (krúžok kreslený súvislou tenkou čiarou)
s rovnakým priemerom(obr. 1.7a):, podčiarknutím odkazu tenkou čiarou (obr. 1.7b) alebo
zápisom pred vynášaciu čiaru(obr. 1.7 c).
a) b) c)
Obr. 1.7 Odkazy na časti výrobkov
Odkazy na rovnaké časti výrobku sa uvádzajú len raz, odkazy na bezprostredne

súvisiace časti sa môžu uviesť len jednou odkazovou čiarou. Príklad vyhotovenia odkazov na
časti výrobku je na obr. 1.8.
Obr. 1.8 Príklad vyhotovenia odkazov na časti výrobku
1.5.2 Súpis položiek
Súpis položiek je úplný zoznam položiek, ktoré tvoria zostavu alebo podzostavu.
Položkou môže byť jedna súčiastka, materiály potrebné na kompletizáciu výrobku, ale aj
montážna jednotka, ktorá má vlastný výrobný výkres. Položky sú uvádzané v súpise položiek
pod svojím identifikačným alebo registračným označením zhodným s číslom odkazu
uvedeným na príslušnom výkrese.
12
Súpis položiek môže byť súčasťou príslušného výkresu – obyčajne len pri malom počte
položiek alebo sa vyhotovuje ako samostatný dokument. Norma STN ISO 7573 (01 3260)
odporúča usporiadať súpis položiek do vhodnej tabuľky nakreslenej hrubými alebo tenkými
čiarami tak, aby sa údaje mohli vpisovať do potrebných stĺpcov. Keď je súpis položiek
súčasťou výkresu, pripojí sa k titulnému bloku tak, aby sa čítal v smere správneho pohľadu na
výkres (v smere od základnej strany výkresového listu).
Keď je súpis položiek vyhotovený na výkrese, záhlavie súpisu položiek sa umiestňuje dolu
(obr. 1.9) a poradie zápisov musí byť zdola nahor.
Obr. 1.9 Príklad súpisu položiek na výkrese
V prípade, že je súpis položiek samostatným dokumentom, vyhotovuje sa na listy

normalizovaného formátu A4 a musí sa označiť tým istým identifikačným alebo registračným
číslom, aké má východiskový výkres (obr. 1.10).
Obr. 1.10 Zápis oddeleného súpisu položiek na formáte A4
13
1.6 SKLADANIE VÝKRESOV
Skladanie výkresov sa robí delením dlhších a následne kratších strán formátov A0 až A3

na veľkosť formátu A4 ako na obr.1.11. Titulný blok, resp. jeho identifikačné pole musí byť
na čelnej strane poskladaného výkresu. Skladať sa môžu len pracovné výtlačky – kópie, a to:
na voľné uloženie do súboru technickej dokumentácie;
na priame viazanie do zložky;
na viazanie pomocou pásika.
Obr. 1.11 Skladanie výkresových listov na voľné uloženie
14
1.7 MIERKY ZOBRAZENIA
Predmety na technických výkresoch sa nemôžu zobrazovať vždy v skutočnej mierke,

ich obrazy sa často zväčšujú alebo zmenšujú. Mierka závisí od zložitosti a hustoty kresby,
účelu výkresu, požiadaviek na zreteľnosť a čitateľnosť textových a grafických informácií pri
reprografickom spracovaní. Mierka je pomer dĺžkového rozmeru prvku predmetu
zobrazeného na výkrese ku skutočnému dĺžkovému rozmeru toho istého skutočného prvku
predmetu. Odporúčané mierky zobrazenia a spôsoby ich zapisovania na technických
výkresoch stanovuje norma STN ISO 5455 - Technické výkresy. Mierky. Prehľad mierok je
uvedený v tabuľke 1.2. Mierka zobrazenia použitá na výkrese sa zapisuje do príslušnej časti
informačného poľa titulného bloku obrázku (obr.1.12). Ak sa na výkrese použije viac ako
jedna mierka, tak do titulného bloku sa zapisuje len mierka hlavného obrazu, všetky ostatné sa
zapisujú priamo pri obrazoch predmetu alebo k písmenovému označeniu pohľadu (rezu,
tvarovej podrobnosti) podľa obr. 1.12.
MIERKY PRE ZOBRAZENIE Tabuľka 1. 2

Mierky
2:1 5:1 10:1 20:1 50:1
zväčšenia
Skutočná
1:1
veľkosť
1:2 1:5 1:10
1:20 1:50 1:100
Mierky
1:200 1:500 1:1000
zmenšenia
1:2000 1:5000 1:10000
Poznámka: Úplnosť označenia mierky pozostáva zo slova MIERKA (alebo jeho ekvivalentu
v jazyku použitom na výkrese), za ním sa uvedie označenie pomeru, napr. MIERKA 5:1.
V niektorých prípadoch sa môže slovo MIERKA vynechať.
a b
c d
Obr. 1.12 Spôsoby zápisu mierok na výkrese

a – zápis v titulnom bloku, b – zápis pri obraze, c – zápis mierky pri reze A-A, pri pohľade
alebo podrobnosti B, d – zápis mierky pri zobrazení s prevýšením
15
1.8 ČIARY V TECHNICKEJ DOKUMENTÁCII, KRESLENIE,
DRUHY A HRÚBKY ČIAR
V norme STN ISO 128 – 20 sa uvádzajú základné typy čiar a všeobecné pravidlá
grafického zobrazovania na všetkých druhoch dokumentácie technického výrobku. Norma
určuje 15 základných typov čiar s dvojmiestnym číselným označením (01 – súvislá čiara,
atď.). Výpis z STN ISO 128 je uvedený v tabuľke 1.3.
DRUHY ČIAR A ICH POUŽITIE NA TECHNICKÝCH VÝKRESOCH Tabuľka 1. 3

Čiara
Opis
Číslo zobrazenie
Súvislá tenká čiara
Súvislá tenká čiara vyhotovená „od ruky“

01.1
Súvislá tenká čiara so zalomením
01.2 Súvislá hrubá čiara
02.1 Čiarkovaná tenká čiara
02.2 Čiarkovaná hrubá čiara
04.1 Tenká čiara s dlhou čiarkou a bodkou
04.2 Hrubá čiara s dlhou čiarkou a bodkou

Tenká čiara s dlhou čiarkou a dvoma
05.1
bodkami
Na strojníckych výkresoch sa používajú dve hrúbky čiar – tenké a hrubé čiary. Hrúbka
„d“ všetkých druhov čiar sa musí zvoliť v závislosti od druhu, formátu a mierky výkresu
s ohľadom na mikrokopírovanie, prípadne iné spôsoby reprodukcie výkresov. Norma určuje
nasledujúci rad hrúbok „d“ všetkých typov čiar:
d = 0,13; 0,18; 0,25; 0,35; 0,5; 0,7; 1; 1,4; 2mm
Pri kreslení je nutné zachovať nasledovné základné pravidlá:
• pomer hrúbok hrubej a tenkej čiary nemá byť menší ako 2:1,
• najmenšia medzera medzi dvoma rovnobežnými čiarami 0,7mm,
• dĺžky čiar a prvkov pri vyhotovovaní systémami CAD určuje STN ISO 128-21.
16
Základné typy čiar (hlavne čiarkované a čiary s bodkou) sa prednostne spájajú, pretínajú
a dotýkajú v čiarkach (obr. 1.13). Dĺžka čiar, veľkosť medzier pri čiarkovaných čiarach
s bodkami závisí od hrúbky použitej čiary.
Obr. 1.13 Kreslenie striedavých a prerušovaných čiar
1.9 TECHNICKÉ PÍSMO
Na zapisovanie kót, odkazov, textov, symbolov a značiek na technických výkresoch,

v súpisoch položiek a k technickým výkresom pripojenej dokumentácie sa musí používať
technické písmo podľa noriem STN EN ISO 3098-0 až 6. Technická dokumentácia výrobku.
Písmo. Dodržiavanie ustanovení uvedených noriem umožňuje vyhotovenie čitateľných
a jednotných popisov vhodných na reprodukciu.
Všeobecné požiadavky na popisovanie výkresov:
• čitateľnosť písma sa musí zabezpečiť dodržaním medzery medzi písmenami so šírkou
rovnajúcou sa dvojnásobnej hrúbke čiary písma. Na zlepšenie vzhľadu sa medzera môže
zmenšiť na hodnotu jednej hrúbky čiary písma pri kombinácii niektorých znakov,
napríklad LA, TV alebo Tr;
• vhodnosť na všeobecne používané spôsoby kopírovania (mikrografia, diazografia, telefax
atď.)
• vhodnosť pre systémy kreslenia za podpory počítačov.
Tieto normy uvádzajú parametre, vzory písma latinskej abecedy, číslic a znakov pre tieto typy
písma:
• písmo typu A (úzke), sklonené;
• písmo typu A (úzke), vertikálne;
17
• písmo typu B (stredné), sklonené;
• písmo typu B (stredné), vertikálne – má sa uprednostňovať (obr.1.18).
Základné parametre technického písma sú:
1. výška písma „h“ – vonkajšieho obrysu veľkých písmen abecedy. Pre všetky druhy
písma (latinská abeceda, grécke znaky, znaky cyliriky, písmo CAD) je určený
normalizovaný rad nominálnych hodnôt výšok veľkých písmen „h“.
h = 1,8; 2,5; 3,5; 5; 7; 10; 14 a 20mm.
2. hrúbka čiar „d“ – pomocou hrúbky čiar sa definujú pomerné rozmerové šírky znakov a
rozmery siete (mriežky) na vyhotovenie ich vzorov.
d/h = 1/14 – pre písmo typu A,
d/h = 1/10 – pre písmo typu B (stredné).
3. uhol písma – všetky typy písma ( latinská abeceda, grécke znaky, znaky cyliriky )
môžu byť vertikálne (kolmé) alebo sklonené (šikmé) s uhlom sklonu 75º.
Rozmery vertikálneho písma typu B sú uvedené v tabuľke 1.4 a na obr. 1.15 a obr. 1.16.
Hodnoty šírky znakov písma typu B sú v tabuľke 1.5 . Základné tvary písma sú nakreslené na
obr. 1.17 a obr. 1.18.
Obr. 1.14 Základné rozmery písma
Obr. 1.15 Rozstupy medzi základnými čiarami
18
ROZMERY VERTIKÁLNEHO PÍSMA TYPU B Tabuľka 1.4
Parameter písma Násobok Rozmery
Výška písma h (10/10)h 2,5 3,5 5 7 10 14 20
Výška písma malej abecedy c1 (7/10)h 1,75 2,5 2,5 5 7 10 14
Dolný preťah písmen malej c2 (3/10)h 0,75 1,05 1,5 2,1 3 4,2 6
abecedy
Horný preťah písmen malej c3 (3/10)h 0,75 1,05 1,5 2,1 3 4,2 6
abecedy
Výška plochy pre diakritické znaky f (4/10)h 1 1,4 2 2,8 4 5,6 8
Medzera medzi znakmi a (2/10)h 0,5 0,7 1 1,4 2 2,8 4
Rozstup medzi základnými čiarami b1 (19/10)h 4,75 6,65 9,5 13,3 19 26,6 38
min.1)
Rozstup medzi základnými čiarami b2 (15/10)h 3,75 5,25 7,5 10,5 15 21 30
min.2)
Rozstup medzi základnými čiarami b3 (13/10)h 3,25 4,55 6,5 9,1 13 18,2 26
min.3)
Medzera medzi slovami e (6/10)h 1,5 2,1 3 4,2 6 8,4 12
Hrúbka čiary d (1/10)h 0,25 0,35 0,5 0,7 1 1,4 2
1. Riadky písma s písmenami veľkej a malej abecedy s diakritickými znakmi.

2. Riadky písma s písmenami veľkej a malej abecedy bez diakritických znakov.
3. Riadky písma len s písmenami veľkej abecedy bez diakritických znakov.
Šírky jednotlivých znakov technického písma sú uvedené v tabuľke :

g1 – šírka písmen veľkej latinskej abecedy
g2 – šírka písmen malej latinskej abecedy
g3 – šírka arabských číslic
g4 – šírka písmen veľkej gréckej abecedy
g5 – šírka písmen malej gréckej abecedy
ŠÍRKY ZNAKOV PÍSMA TYPU B Tabuľka 1.5
Šírka Pomerná šírka znaku

znakov
1d 2d 3d 4d 5d 6d 7d 9d
A,M,Q,V,
g1 l J C,E,F,L B,D,G,H,K,N,O,P,R,S,T, W
X,Y
U,Z
c,f, a,b,d,e,g,h,k,n,o,p,q,s,
g2 i l j m,w
r,t u,v,x,y,z
g3 1 0,2,3,5,6,7,8,9 4
Α,Δ,Μ,Ψ,
g4 l Β,Ζ,Η,Θ,Ν,Ξ,Ο,Π,Ρ,Σ,Τ, Φ
Ω
,π,σ,φ,
g5 ι δ,ε,ζ,θ,ο,ρ α,β,γ,η,κ,λ,μ,ν,ξ,τ,υ,χ
,ψ
19
Na popisovanie technickej dokumentácie sa uprednostňuje písmo latinskej abecedy typu
B (stredné vertikálne), ktorého základné tvary sú zobrazené na obr. 1.17. Ak pri vypracovaní
technickej dokumentácie je nutné vyjadriť veličiny pomocou písmen gréckej abecedy,
používame prednostne tvary typu B (stredné vertikálne) zobrazené na obr. 1.18.
Obr. 1.17 Základné tvary písmen latinskej abecedy typu B – vertikálne
Písmo podľa STN EN ISO 3098-0 až 6 je určené pre:

písanie voľnou rukou (pomocou podloženej mriežky);
šablóny a ručné písacie potreby;
suché prenosy odtlačkov;
numericky usporiadané systémy písania;
20
numericky riadené kresliace prístroje – CAD (platia pre ne pravidlá podľa STN EN ISO
3098 – 5).
Pre tvorbu písma pri používaní CAD systémov sú uvedené pokyny v norme ISO 3098 – 5
Technická dokumentácia výrobku. Písmo. Časť 5: CAD písmo pre latinskú abecedu, číslice
a značky.
Obr. 1.18 Základné tvary gréckej abecedy typu B – vertikálne
21
Na obr. 1.20 je príklad vypracovaného programu – technické písmo, ktorý majú študenti
zadaný na predmete Základy konštruovania a technická dokumentácia. Všetky vypracované
programy budú študenti ukladať do obálky formátu A4 s čelnou stranou podľa obr. 1.19.
Čelná strana na obr. 1.19 zodpovedá rozmerom výkresu formátu A4 t.j 210x297.
Obr. 1.19 Čelná strana obálky na uloženie vypracovaných programov
22
Obr. 1.20 Vypracovaný program – technické písmo
23
2. ZOBRAZOVANIE NA TECHNICKÝCH VÝKRESOCH
2.1 PREHĽAD SPÔSOBOV ZOBRAZOVANIA
V širokej oblasti technických aktivít sa používajú na zobrazovanie predmetov rôzne

metódy premietania podľa ISO 5456. Všetky tieto metódy majú svoje prednosti aj nevýhody.
Najčastejšie používanou metódou v technickom kreslení je pravouhlé ortografické zobrazenie.
Metódy premietania sa definujú na základe:
druhu premietacích lúčov, ktoré môžu byť rovnobežné alebo zbiehavé;
polohy priemetne vzhľadom na premietajúce lúče, ktorá môže byť kolmá alebo šikmá;
polohy predmetu (jeho charakteristického tvaru), ktorá môže byť vzhľadom na
priemetňu rovnobežná/kolmá alebo šikmá.
Prehľad metód premietania sa uvádza v tabuľke 2.1.
METÓDY PREMIETANIA Tabuľka 2. 1
Poloha Poloha hlavných
Polohy stredu priemetne charakteristík Počet Metóda
Druh obrazu
premietania vzhľadom na predmetu vzhľadom priemetní premietania
premiet. lúče na priemetňu
nekonečná rovnobežné/kolmé jedna alebo pravouhlé

pravouhlá dvojrozmerný
(rovnobežné šikmé viac (ISO 5456-2)
premietajúce rovnobežné/pravouhlé axonometrické

šikmá jedna trojrozmerný
lúče) šikmé (ISO 5456 3)
konečná
(zbiehavé stredové
šikmá šikmé jedna trojrozmerný
premietajúce (ISO 5456 3)
lúče)
2.2 PRAVOUHLÉ ORTOGRAFICKÉ ZOBRAZENIA
Najpoužívanejšia metóda zobrazovania predmetov vo všetkých oblastiach technického

kreslenia je spôsob vyhotovenia kolmého zobrazenia podľa pravidiel daných normou STN
ISO 5456-2 Technické výkresy. Metódy premietania. Kolmé (ortografické)zobrazovanie.
Kolmé zobrazenie sa dosiahne pomocou rovnobežných pravouhlých priemetov v smere
pohľadu pozorovateľa, ktorý hľadí kolmo na priemetňu. Na úplné zobrazenie predmetu sa
môže použiť šesť pohľadov (obr. 2.1), inak sa počet pohľadov volí tak, aby bolo zobrazenie
predmetu úplné a jednoznačné. Označovanie pohľadov podľa smeru je v tabuľke 2.2.
24
Obr. 2.1 Smery pohľadov
OZNAČOVANIE POHĽADOV PODĽA SMERU Tabuľka 2. 2

Smer pozorovania
Označenie pohľadu
Pohľad v smere Pohľad
a spredu A
b zhora B
c zľava C
d sprava D
e zdola E
f zozadu F
Pohľad spredu je hlavný pohľad, v ktorom je predmet zobrazený v najzložitejšom tvare,

vo všeobecnosti je súčiastka zobrazená vo funkčnej polohe. Súčiastky, ktoré možno použiť
v ľubovoľnej polohe kreslíme v polohe najvýhodnejšej pre výrobu a montáž. Ak sú v praxi
potrebné okrem hlavného pohľadu aj iné pohľady (rezy alebo prierezy), musia sa voliť tak,
aby sa:
počet pohľadov, rezov a prierezov obmedzil na najmenší nutný, ale dostatočný počet na
úplné zobrazenie predmetu bez nejasností;
predišlo zbytočnému opakovaniu podrobností.
25
Pohľady b, c, d, e, f sú odvodené z pohľadu spredu, sú usporiadané podľa jednej z dvoch
premietacích metód, ako je:
metóda premietania v prvom kvadrante;
metóda premietania v treťom kvadrante.
2.2.1 Metóda premietania v prvom kvadrante
Zobrazovaný predmet je umiestnený v prvom kvadrante medzi pozorovateľom

a priemetňou (obr. 2.2a). Vzájomnú polohu ďalších vytvorených pohľadov a ich polohu vo
vzťahu k pohľadu spredu určuje rozvinutie do roviny priemetne , v ktorej je zobrazený pohľad
spredu A. Usporiadanie pohľadov B až F je nakreslené na obr. 2.2b, vzniknú otáčaním ich
priemetní okolo priamok rovnobežných alebo totožných so súradnicovými osami. Metóda
zobrazenia v prvom kvadrante musí byť označená rozlišovacou značkou ako na obr. 2.3.
a b
Obr. 2.2 Metóda premietania v prvom kvadrante a usporiadanie pohľadov
Obr. 2.3 Rozlišovacia značka metódy premietania v prvom kvadrante
26
2.2.2 Metóda premietania v treťom kvadrante
Zobrazovaný predmet je umiestnený v 3. kvadrante tak , že priemetňa, do ktorej sa

premieta pohľad spredu, leží medzi pozorovateľom a predmetom (obr. 2.4a). Predmet sa
zobrazuje na každú priemetňu tak, akoby sa jeho obraz javil na priehľadnej priemetni pri
pohľade z nekonečnej vzdialenosti. Usporiadanie pohľadov B až F je nakreslené na obr. 2.4b.
Metóda zobrazenia v treťom kvadrante musí byť označená rozlišovacom značkou (obr. 2.5),
umiestnenou na určenom mieste v titulnom bloku výkresu.
a b
Obr. 2.4 Metóda premietania v prvom kvadrante a usporiadanie pohľadov
Obr. 2.5 Rozlišovacia značka metódy premietania v treťom kvadrante
Na obr. 2.6 a obr. 2.7 je možné vidieť ďalšie príklady zobrazenia súčiastok metódou
premietania v prvom kvadrante. Na zobrazenie je použitých 6 pohľadov. Ďalej je možné
vidieť axonometricky zobrazené modely súčiastok a ortogonálne zobrazenie súčiastok v
dvoch pohľadoch. Axonometricky a ortogonálne zadané súčiastky budú slúžiť na
vypracovanie požadovaných programov.
27
Obr. 2.6 Súčiastka zobrazená metódou premietania v prvom kvadrante
Obr. 2.7 Súčiastka zobrazená metódou premietania v prvom kvadrante
28
AXONOMETRICKY ZOBRAZENÉ MODELY SÚČIASTOK Tabuľka 2. 3
1 2

3 4

5 6
29
7 8

9 10

11 12
30
13 14

15 16

17 18
31
19 20

21 22

23 24
32
25 26

27 28

29 30
33
31 32

33 34

35 36
34
37 38

39 40

41 42
35
43 44

45 46

47 48
36
49 50
ORTOGONÁLNE ZOBRAZENÉ SÚČIASTKY Tabuľka 2. 28

1 2

5 4
37
5 6

7 8

9 10
38
11 12

13 14

15 16
39
17 18

19 20

21 22
40
23 24

25 26

27 28
41
29 30

31 32

33 34
42
35 36

37 38

39 40
43
41 42

43 44

45 46
44
47 48

49 50
Na obr. 2.8, obr. 2.9, obr. 2.10, obr. 2.11, obr. 2.12 a obr. 2.13 je príklad
vypracovaného programu – axonometrické a ortogonálne zobrazenie telies, ktorý študenti
vypracovávajú na predmete základy konštruovania a technická dokumentácia. Všetky
vypracované programy budú študenti ukladať do obálky formátu A4 s čelnou stranou podľa
obr. 1.19.
45
2.3 PRÍKLAD VYPRACOVANIA PROGRAMU Č. 1
Zadanie: Axonometrické a ortogonálne zobrazenie telies

I. Úloha: Axonometricky zadanú súčiastku č.1 na obr.2.8 prekreslite:
1. v šikmej kabinetnej axonometrii alebo v izometrickej axonometrii,
náčrt (do zošita),
výkres formátu A4 (narysovať) na obr.2.9,
2. metódou premietania v I. kvadrante vyhotovte úplné zobrazenie telesa – 6 pohľadov
na obr. 2.10,
výkres formátu A3 (narysovať) podľa obr. 2.10.
Obr. 2.8 Axonometricky zadaná súčiastka
Obr. 2.9 Zobrazenie súčiastky v izometrickej axonometrii
46
Obr. 2.10 Úplné zobrazenie súčiastky č.1 metódou premietania v prvom kvadrante
47
II. Úloha: Ortogonálne zadanú súčiastku č.2 v dvoch pohľadoch na obr. 2.11 nakreslite v :
3. v šikmej kabinetnej axonometrii alebo v izometrickej axonometrii,
výkres formátu A4 (narysovať) podľa obr. 2.12,
4. metódou premietania v I. kvadrante vyhotovte úplné zobrazenie telesa – 6 pohľadov
podľa obr. 2.13,
výkres formátu A3 (narysovať) na obr. 2.13.
Obr. 2.11 Ortogonálne zadaná súčiastka v dvoch pohľadoch
Obr. 2.12 Zobrazenie súčiastky v izometrickej axonometrii
48
Obr. 2.13 Úplné zobrazenie súčiastky č.2 metódou premietania v prvom kvadrante
49
2.4 ZÁKLADNÉ PRAVIDLÁ VYHOTOVOVANIA REZOV A PRIEREZOV
Norma STN ISO 128-40 určuje všeobecné zásady na vyhotovovanie rezov a prierezov
vhodné pre všetky druhy technických výkresov (strojníckych, elektrotechnických,
stavebných, v architektúre, atď.). Obrazy myslených rezov a prierezov sa kreslia, ak je nutné
zobraziť zakryté vnútorné tvarové prvky predmetov.
Rez vznikne zobrazením predmetu, ktorým sa viedla myslená rezná rovina
(obr.2.14a,b). Zobrazujú sa len tie časti, ktoré ležia v rovine rezu a za rovinou rezu. Časti
ležiace pred rovinou rezu sa nezobrazujú. Časti, ktoré vznikli prienikom roviny rezu
a predmetom, sa kreslia plnými hrubými čiarami, plochy prieniku sa graficky označujú
šrafovaním tenkými plnými čiarami navzájom rovnobežnými pod uhlom 45º k hlavným
obrysom alebo čiaram súmernosti rezov. Rovina rezu sa označí hrubými čiarami s dlhou
čiarkou a bodkou (obr. 2.15).
a b
Obr. 2.14 Vytvorenie priečneho rezu

a -vytváranie priečneho rezu modelu čapu myslenou reznou rovinou, b- model čapu
v priečnom reze
Obr. 2.15 Spôsob označenia vytvoreného rezu
50
Na obr. 2.16a,b,c je možné vidieť ďalší príklad rezu modelu čapu.
a b c
Obr. 2.16 Zobrazenie rezu modelu čapu
a - model čapu, b - model čapu v priečnom reze, c - čap v priečnom reze
Prierez vznikne zobrazením predmetu, ktorým sa vedie myslená rezná rovina. Zobrazujú sa
len tie obrysy, ktoré ležia v reznej rovine (obr. 2.17a,b,c).
a b c
Obr. 2.17 Zobrazenie prierezu modelu čapu

a – model čapu, b – model prierezu čapu, c – prierez čapu
Prierezy však nie je možné vždy aplikovať na každú súčiastku (obr.2.18a,b). Prierezy sa
používajú namiesto rezov vtedy, ak nie je nutné zobrazenie obrysov a hrán predmetu ležiacich
za reznou rovinou.
51
a b
Obr. 2.18 Zobrazenie nesprávnej aplikácie prierezu
a – nesprávne vytvorený prierez čapu, b – správna aplikácia rezu čapu
Ďalšie príklady pozdĺžnych a priečnych rezov je možné vidieť na obr. 2.19a,b,c, obr. 2.20
a obr. 2.21.
a b c
Obr. 2.19 Zobrazenie pozdĺžneho rezu

a – vytváranie pozdĺžneho rezu myslenou reznou rovinou, b - model súčiastky v pozdĺžnom
reze, c - súčiastka v pozdĺžnom reze
a b c
Obr. 2.20 Zobrazenie modelu rezanej súčiastky

a – model súčiastky, b – model súčiastky v pozdĺžnom reze, c – model súčiastky v priečnom
reze
52
Obr. 2.21 Pozdĺžny a priečny rez súčiastky
Na výkresoch zostáv montážnych jednotiek sa rôzne súčiastky odlišujú sklonom

a hustotou šrafovania (obr. 2.22). Tá istá súčiastka sa v rôznych obrazoch výkresu šrafuje
rovnako. Veľké plochy rezu je možné šrafovať len pri obrysových čiarach (obr. 2.22).
a b c
Obr. 2.22 Zobrazenie zostavy v reze
a - model zostavy, b - zostava v reze, c - šrafovanie v reze zostavy
Veľmi úzke plochy hrubé maximálne 3mm je možné vyčierniť(obr. 2.24), prípadne
vybodkovať pri použití CAD systémov. Priľahlé čiernené plochy musia byť oddelené
medzerou min.0,7mm (2.23).
a b
Obr. 2.23 Zobrazenie priľahlých úzkych plôch
a- model priľahlých úzkych plôch, b – oddelenie priľahlých úzkych plôch medzerami
53
a b c
Obr.2 .24 Zobrazenie úzkych plôch rezov

a – model ojnice, b – model ojnice v reze, c – vyčiernenie úzkych plôch v reze ojnice
Ak rezná rovina prechádza pozdĺžnou osou skrutky nitu, kolíka, hriadeľa a osí bez dutín
(2.28a,b,c), ojnice, ďalej prerušovaných častí (napr. zuby ozubených kolies, telieska valivých
ložísk) alebo pozdĺž takých tvarových prvkov ako je vystužené rebro (2.25a,b,c). a pod., sa
plocha rezu graficky neoznačuje. Tieto súčiastky a prvky sa zobrazujú pohľadmi, akoby nimi
rezná rovina neprechádzala. Matice a podložky v rezoch zostáv sa zvyčajne zobrazujú
pohľadmi.
a b c
Obr. 2.25 Zobrazenie rezu prírubou s vystuženými rebrami

a – model príruby s vystuženými rebrami, b –model príruby s vystuženými rebrami
v pozdĺžnom reze, c – príruba s vystuženými rebrami v pozdĺžnom reze
Na obr. 2.26 je zobrazené chybné označenie plochy rezu príruby s vystuženými rebrami.
V prípade, ak by prechádzalo šrafovanie aj cez vystužené rebrá ako na obr. 2.26, rez by bol
totožný s rezom príruby bez vystužených rebier (obr. 2.27).
54
Obr. 2.26 Zobrazenie chybného označenia plochy rezu príruby s vystuženými rebrami
a b c
Obr. 2.27 Zobrazenie rezu prírubou bez vystužených rebier

a - model príruby bez vystužených rebier, b – model príruby bez vystužených rebier v
pozdĺžnom reze, c – príruba bez vystužených rebier v pozdĺžnom reze
a b c
Obr. 2.28 Ukážka rezu čapového spoja

a – model zostavy čapového spoja, b- rez modelom zostavy čapového spoja, c - rez zostavou
čapového spoja
Obraz rezu je možné vytvoriť aj dvoma, prípadne viacerými rovnobežnými reznými

rovinami (obr. 2.32), troma priľahlými pretínajúcimi sa rovinami, dvoma priľahlými
pretínajúcimi rovinami (obr. 2.29), ďalej je možné podľa potreby robiť aj zložité lomené rezy
55
(obr. 2.30 a obr. 2.31). Pri zobrazení rezu predmetu sa šrafujú rezné plochy rovnakým
šrafovaním.
a b c
Obr. 2.29 Zobrazenie rezu dvoma priľahlými pretínajúcimi sa rovinami

a- model rezanej súčiastky, b – model súčiastky v reze dvoma priľahlými pretínajúcimi sa
rovinami, c – rez dvoma priľahlými pretínajúcimi sa rovinami
a b
Obr. 2.30 Zobrazenie zložitého lomeného rezu na modeli súčiastky

a- model rezanej súčiastky, b- model súčiastky zobrazený v zložitom lomenom reze
56
Obr. 2.31 Zložitý lomený rez
Obr. 2.32 Rez prechádzajúci viacerými reznými rovinami
Obrazy prierezov sa môžu kresliť aj ako vysunuté a sklopené (obr. 2.33) alebo sklopené
v obraze predmetu (obr. 2.34a,b, obr. 2.35a,b a obr. 2.36). Obrazy vysunutých prierezov sa
57
umiestňujú v blízkosti pohľadu a s obrazom pohľadu sú spojené tenkou bodkočiarkovanou
čiarou osi vysunutia. Nesymetrické plochy rezu sa vyznačia smerom pohľadu.
a b
Obr. 2.33 obrazy prierezov
a- priečny prierez , b- vysunutý a sklopený prierez
a b
Obr. 2.34 Zobrazenie otočeného vysunutého prierezu
a – otočený vysunutý prierez, b – model súčiastky
a b
Obr. 2.35 Zobrazenie prierezu sklopeného v obraze predmetu
a – model súčiastky, b – prierez sklopený v obraze predmetu
Súmerné predmety sa môžu zobraziť v polovičnom reze tak, že jedna polovica obrazu sa
nakreslí v pohľade a druhá v reze (tabuľka 2.53). Ak nie je možné tvarové prvky predmetu
zviditeľniť podľa už definovaných pravidiel na vytvorenie rezov alebo prierezov,
zobrazujeme predmet v miestnom reze (tabuľka 2.54). Ohraničenie obrazu sa robí súvislou
58
tenkou čiarou urobenou od ruky, pričom sa nesmie zhodovať s čiarou zobrazujúcou hranu.
V niektorých prípadoch je nutné nakresliť rez zakrivenou plochou predmetu.
ÚKÁŽKY MODELOV SÚČIASTOK V POLOVIČNOM REZE Tabuľka 2. 53

Model súčiastky
Model súčiastky Súčiastka v polovičnom reze
v polovičnom reze
59
UKÁŽKY SÚČIASTOK V PRIEČNOM REZE Tabuľka 2. 54
Model súčiastky Súčiastka v miestnom reze
!!!Nesprávny príklady vyhotovenia

miestneho rezu!!!
60
Na obr. 2.36 a, b, c je vidieť rez zakrivenou plochou.
a b c
Obr. 2.36 Zobrazenie rezu zakrivenou plochou
a – model súčiastky, b – rez modelom súčiastk,y c – rez zakrivenou plochou
Prieniky
Prieniky geometrických telies alebo plôch na výkresoch predmetov sa rozdeľujú podľa
významu na:
dôležité pre konštrukciu alebo výrobu, na výkresoch predmetov sa musia zobraziť
skutočné čiary prienikov . Ak sú vo viditeľnej časti, potom sa kreslia súvislou hrubou
čiarou (tabuľka 2.55) , ak sú zakryté, kreslia sa tenkou čiarkovanou čiarou,
UKÁŽKY PRIENIKOV, KTORÉ SÚ DÔLEŽITÉ PRE KONŠTRUKCIU

A VÝROBU Tabuľka 2. 55
61
nedôležité pre konštrukciu a predstavu o tvare sa zobrazujú zjednodušené (obr. 2.37a,b),
zakrivené časti prienikov sa nahrádzajú priamkami alebo sa vôbec nevykresľujú,
Obr. 2.37 Prieniky nedôležité pre konštrukciu a výrobu – zjednodušené zobrazenie
nedôležité pre konštrukciu a výrobu, ale pomáhajú vytvoriť predstavu o tvare predmetu -
krivky sa nahrádzajú kruhovými oblúkmi (obr. 2.38).
Obr. 2.38 Prieniky nedôležité pre konštrukciu a výrobu
62
3. KÓTOVANIE NA TECHNICKÝCH VÝKRESOCH
3.1 VŠEOBECNÉ ZÁSADY KÓTOVANIA
Norma STN ISO 129 Technické výkresy. Kótovanie. Všeobecné zásady, definície,
spôsoby vykonania a zvláštne označenia stanovuje všeobecné zásady kótovania pre všetky
technické oblasti (napr. strojárstvo, elektrotechniku , stavebníctvo, architektúru, atď.) aby sa
uľahčila medzinárodná výmena výkresov a zabezpečila vzájomná nadväznosť výkresov.
Kótovanie je postup označovania veľkosti a vzájomnej polohy prvkov na súčiastke.
Kóta je číselná hodnota, prípadne s grafickou značkou vo vhodnej meracej jednotke, zapísaná
nad kótovacou čiarou alebo v jej blízkosti. Graficky sa vyznačuje na technických výkresoch
čiarami, symbolmi a poznámkami.
Všeobecné zásady kótovania:
Pri kótovaní je nutné dodržať tieto základné pravidlá:
Rozmerové hodnoty, grafické značky a odkazy musia byť zapísané tak, aby ich bolo
možné čítať v prvom rade pri pohľade zo spodnej časti výkresu zľava doprava , čo je
hlavný smer čítania alebo pri pohľade z pravej časti výkresu zdola nahor.
Na výkrese sa musí uviesť každá rozmerová hodnota, grafická značka a odkaz, ktoré sú
potrebné na určenie všetkých tvarových prvkov zobrazeného predmetu, t.j. nesmie
chýbať žiadna kóta, bez ktorej by sme nevedeli určiť veľkosť alebo polohu niektorého
tvarového prvku súčiastky.
Kóty sa majú prednostne umiestňovať mimo obrazu – vonkajšie kóty. Len pri
dostatočnom mieste vo vnútri obrazu sa môžu umiestniť niektoré kóty do obrazu –
vnútorné kóty.
Každý tvarový prvok súčiastky sa môže na výkrese kótovať len raz, t.j. kóty sa
neopakujú v ďalších priemetoch súčiastky.
Všetky kóty, ktoré sa vzťahujú k určitému tvarovému prvku na súčiastke, sa majú
vyznačiť na jednom obraze súčiastky.
Kóty sa umiestňujú v tom pohľade, príp. reze, v ktorom je kótovaný prvok zobrazený
najzreteľnejšie a najúplnejšie.
Na všetky dĺžkové rozmery na výkrese sa majú použiť rovnaké meracie jednotky (pre
strojníctvo sú to mm), pričom značky jednotiek sa neuvádzajú, prípadne sú uvedené
v titulnom bloku alebo v poznámke nad titulným blokom.
Spôsob kótovania treba voliť s ohľadom na technologický postup výroby súčiastky. Kóty
rozmerov tvarových prvkov sa uvádzajú tak, aby sa dali z výkresu odčítať priamo
63
a nemuseli sa spočítavať viaceré kóty viažuce sa k jednému kroku technologického
postupu.
Prvkami kótovania sú kótovacie čiary, pomocné čiary, odkazové čiary, zakončenia
kótovacích čiar, označenie začiatku a kóty (rozmery). Všetky čiary prvkov kótovania sa
kreslia tenkými súvislými čiarami č. 01.1 podľa ISO 128.
Jednotlivé usporiadanie kót na výkrese má jednoznačne charakterizovať konštrukčný
účel, spôsob výroby a je výsledkom kombinácie rôznych konštrukčných požiadaviek.
Z hľadiska grafického usporiadania kót je možné rozlíšiť niekoľko sústav kótovania.
1. reťazové kótovanie,
2. kótovanie od spoločnej základne :
rovnobežné kótovanie,
nadstavené priebežné kótovanie,
3. kótovanie súradnicami,
4. kombinované kótovanie.
Príklady jednotlivých sústav kótovania pre nerotačnú a rotačnú súčiastku sú na obr. 3.2-
obr. 3.7. Na obr. 3.1a je model rotačnej na obr. 3.1b je model nerotačnej súčiastky.
Obr. 3.1a Rotačná súčiastka Obr. 3.1b Nerotačná súčiastka
Obr. 3.2 Reťazové kótovanie – rotačná súčiastka
64
Obr. 3.3 Reťazové kótovanie – nerotačná súčiastka
Obr. 3.4 Kótovanie od spoločnej základne - rovnobežné
65
Obr. 3.5 Kótovanie od spoločnej základne – rovnobežné (rotačná súčiastka)
Pri kótovaní súčiastok na strojárskych výkresoch sa používa súčasne viac spôsobov

kótovania. Spravidla sa používa rovnobežné kótovanie od spoločnej základne so systémom
reťazových kót. Ak je nevyhnutné, môžu sa kombinovať aj iné systémy kótovania, napr.
kótovanie od spoločnej základne s nadstaveným priebežným kótovaním (obr. 3.6 a obr. 3.7).
Obr. 3.6 Kombinované kótovanie – nerotačná súčiastka
66
Obr. 3.7 Kombinované kótovanie – rotačná súčiastka
Príklady kótovania rôznych rotačných a nerotačných súčiastok sú na obr. 3.9 – obr. 3.14.
Modely kótovaných súčiastok sú na obr. 3.8a až obr. 3.8f.
Obr. 3.8a Prizma1 Obr. 3.8b Veko Obr. 3.8c Prizma2
Obr. 3.8d Hriadeľ Obr. 3.8e L- profil Obr. 3.8f Tiahlo
Na súčiastkach je možné vidieť kótovanie niektorých konštrukčných prvkov (napr.

priemer, poloha diery, uhol), ktoré sú prednášané v rámci predmetu Základy konštruovania
a technická dokumentácia. Na kótovanie je použitý vždy jeden zo spôsobov kótovania
konštrukčných prvkov.
67
Obr. 3.9 Súčiastka č.1 - prizma1
Na súčiastke č.1 - prizma sú kótované tieto konštrukčné prvky: priemery, skosené hrany,
poloha diery.
68
Obr. 3.10 Súčiastka č.2 - veko
Na súčiastke č.2 - veko sú kótované tieto konštrukčné prvky: priemery, skosené hrany,
poloha diery.
69
Obr. 3.11 Súčiastka č.3 - tiahlo
Na súčiastke č.3 – tiahlo sú kótované konštrukčné prvky, ako sú priemery, závit, poloha diery,
šesťhran.
Obr. 3.12 Súčiastka č.4 – hriadeľ
70
Na súčiastke č.4 – hriadeľ sú kótované tieto konštrukčné prvky: priemery, drážka pre pero,
zápichy.
Obr. 3.13 Prizma 2
Na súčiastke č.5 – prizma sú kótované konštrukčné prvky, ako sú priemery a poloha diery.
71
Obr. 3.14 L- profil
Na súčiastke č. 6 - držiak sú kótované konštrukčné prvky ako priemery, poloha diery,

polomer. V ďalšej časti kapitoly je príklad vypracovaného programu – zobrazenie a kótovanie
normalizovaných strojových súčiastok, ktorý študenti vypracovávajú na predmete Základy
konštruovania a technická dokumentácia. Všetky vypracované programy budú študenti
ukladať do obálky formátu A4 s čelnou stranou podľa obr.1.19.
72
3.2 PRÍKLAD VYPRACOVANIA PROGRAMU č. 2
Zadanie: Zobrazenie a kótovanie normalizovaných strojových súčiastok

1. Zo strojníckych tabuliek vyberte podľa zadaných noriem 5 strojových súčiastok
s ľubovoľnými rozmermi (skrutka so šesťhrannou hlavou, šesťhranná matica, ložisko,
čap s hlavou – tvar B, tesné pero). Ďalej je potrebné
okótovaný náčrt aj s rozmermi vložiť do zošita,
každú z piatich súčiastok prekresliť a okótovať aj s rozmermi na výkres formátu A4,
pri zobrazovaní súčiastok voliť vhodnú mierku zväčšenia alebo zmenšenia,
predpísať tolerancie na vybrané rozmery zadaných súčiastok podľa normy.
Príklady vybraných súčiastok so zadaných noriem:
SKRUTKA M22 x 120 STN EN 4016

MATICA 24 STN EN ISO 02 1401
LOŽISKO 6017 STN 02 4630
ČAP 6 x 60 x 1,6 B STN EN 22341
PERO 18e7 x 11 x 100 STN 02 2562
Vypracovanie zadania
SKRUTKA M22 x 120 STN EN 4016

Md da ds R ls l k b s e z
22 23,6 22 0,8 61,8 120 14 56 34 37,72 2,5
Poznámky:
výrobná trieda skrutky – A,
je prípustný koniec bez zrazenia, pre dĺžky skrutiek l< 200mm,
pre vonkajší metrický závit je výbeh závitu x = max. 1,25P = 3.2 mm. Rozmer x je
potrebný pri kótovaní výbehu skrutky (obr. 3.15).
Obr. 3.15 Výbeh vonkajšieho obrábaného metrického závitu
73
Na obr. 3.16 je zobrazená vybraná okótovaná skrutka M 22 x 120 so všeobecným
označením rozmerov. Na obr. 3.17 je vybraná skrutka už zobrazená s konkrétnymi rozmermi.
Obr. 3.16 Vybraná okótovaná skrutka so všeobecným označením rozmerov
Obr. 3.17 Vybraná okótovaná skrutka s konkrétnymi rozmermi a zvolenými toleranciami
74
Na obr. 3.18 je výkres formátu A4 s vybranou okótovanou skrutkou s konkrétnymi
hodnotami a zvolenými toleranciami. Skrutka je zobrazená v mierke 1:1 v prerušovanom
pohľade vzhľadom na dĺžku 120mm.
Obr. 3.18 Výkres formátu A4 so zobrazenou skrutkou M 22 x 120
75
MATICA 24 STN EN ISO 02 1401
D m s e
24 21,5 36 39,55
Na obr. 3.19 je zobrazený všeobecne okótovaný vybraný typ matice M24. Na obr. 3.20
je daná matica už zobrazená s konkrétnymi vybranými rozmermi.
Obr. 3.19 Všeobecne okótovaný vybraný typ matice
Obr. 3.20 Vybraná okótovaná matica s konkrétnymi rozmermi
76
Na obr. 3.21 je výkres formátu A4 s vybranou okótovanou maticou s konkrétnymi
hodnotami. Matica je zobrazená vzhľadom na veľké rozmery v mierke zmenšenia 1:2.
Obr. 3.21 Výkres formátu A4 so zobrazenou maticou
77
LOŽISKO 6017 STN 02 4630
D d rs B
130 85 1,1 22
Na kompletné okótovanie ložiska je potrebné dopočítať ďalšie rozmery podľa nasledovných

vzorcov:
ds = 0,5.(D+d) Dw = 0,3.(D-d) d2 = ds – 0,6.Dw D2 = ds +0,6.Dw
ds = 0,5.(85+130) Dw = 0,3.(130-85) d2 = 107,5 – 0,6.13,5 D2 = 107,5 +0,6.13,5
ds = 107,5mm Dw = 13,5mm d2 = 99,4mm D2 = 115,6mm
Na obr. 3.22 je zobrazené vybrané ložisko 6017 so všeobecným označením rozmerov.

Na obr. 3.23 je dané ložisko už zobrazené s konkrétnymi hodnotami rozmerov.
Obr. 3.22 Vybrané okótované ložisko so všeobecným označením rozmerov
78
Obr. 3.23 Vybrané okótované ložisko s konkrétnymi hodnotami rozmerov
79
Na obr. 3.24 je zobrazený výkres formátu A4 s vybraným okótovaným ložiskom
s konkrétnymi hodnotami rozmerov. Ložisko je zobrazené vzhľadom na veľké rozmery
v mierke zmenšenia 1:2.
Obr. 3.24 Výkres formátu A4 so zobrazeným ložiskom
80
ČAP 6 x 60 x 1,6 B STN EN 22341
D dk k R e l d1
6 10 2,0 0,6 1,0 60 1,6
Poznámky:
l = 12 - 60mm volím l = 60mm.
Na obr. 3.25 je zobrazený vybraný typ čapu so všeobecným označením rozmerov. Na
obr. 3.26 je daný čap zobrazený s konkrétnymi hodnotami rozmerov a zvolenými
toleranciami.
Obr. 3.25 Vybraný okótovaný čap so všeobecným označením rozmerov
Obr. 3.26 Vybraný okótovaný čap s konkrétnymi hodnotami rozmerov a zvolenými

toleranciami
81
Na obr. 3.27 je zobrazený výkres formátu A4 s vybraným okótovaným čapom
s konkrétnymi hodnotami rozmerov. Čap je zobrazený vzhľadom na veľké rozmery v mierke
zmenšenia 1:2 a v prerušenom pohľade.
Obr. 3.27 Výkres formátu A4 so zobrazeným čapom
82
PERO 18e7 x 11 x 100 STN 02 2562
b h l R t
18 11 100 9 0,8
Na obr. 3.28 je zobrazené vybrané tesné pero so všeobecným označením rozmerov. Na

obr. 3.29 je tesné pero zobrazené s konkrétnymi hodnotami rozmerov a zvolenými
toleranciami.
Obr. 3.28 Vybrané okótované tesné pero so všeobecným označením rozmerov
Obr. 3.29 Vybrané okótované tesné pero s konkrétnymi hodnotami rozmerov a zvolenými
toleranciami
83
Na obr. 3.30 je zobrazený výkres formátu A4 s vybraným okótovaným tesným perom
s konkrétnymi hodnotami rozmerov. Tesné pero je zobrazené v mierke 1:1.
Obr. 3.30 Výkres formátu A4 so zobrazeným tesným perom
84
4. TOLEROVANIE PRESNOSTI ROZMEROV
4.1 ZÁKLADNÁ CHARATERISTIKA TOLEROVANIA
PRESNOSTI ROZMEROV
Pre sériovú a hromadnú výrobu je potrebné zabezpečiť, aby bolo možné pri montáži
strojov a zariadení zostavovať ktorúkoľvek nezávisle vyrobenú dvojicu súčiastok, ktorá má
byť vzájomne zmontovaná bez akéhokoľvek prispôsobenia.
Dvojica funkčne združených súčiastok, ktoré majú byť, resp. už sú spolu zmontované,
vytvárajú uloženie, napr. hriadeľ a diera náboja. Skutočné rozmery takýchto združených
funkčných povrchov sa musia nachádzať medzi určitými stanovenými medznými rozmermi,
ak takéto súčiastky majú mať dodržanú určitú vzájomnú polohu. Medzné rozmery musia byť
zvolené tak, aby aj pri vyrobení súčiastok s rozmermi zodpovedajúcimi medzným rozmerom
bol zabezpečený vzájomný funkčný vzťah týchto dvoch súčiastok. Povrchy súčiastok, pri
ktorých sa vyžaduje určitý vzájomný funkčný kontakt, sú plochy funkčné na rozdiel od plôch
voľných, pri ktorých nie je funkčný kontakt dôležitý.
Na obr. 4.1a,b je model jednoduchej montážnej jednotky. Skladá sa z hriadeľa,
remenice, atď. Povrch každej súčiastky tvoria už spomenuté funkčné a voľné povrchy. Tieto
povrchy súčiastok, ktoré sa stýkajú s povrchmi iných súčiastok sú funkčne (združené), ostatné
povrchy sú voľné. Voľné povrchy len obmedzujú a určujú tvar súčiastky, ale jeho dodržanie
môže byť z hľadiska funkcie významné (tuhosť, vyváženie a podobne), a preto sa spravidla
stanovujú aj ich medzné rozmery. Na obr. 4.2 je zobrazená montážna jednotka v reze a na obr.
4.3a,b,c modely súčiastok montážnej jednotky (hriadeľa, remenice a telesa). Funkčné povrchy
hriadeľa, remenice a telesa sú vyznačené na obr. 4.4 veľmi hrubou čiarou.
a b
Obr. 4.1 Model montážnej jednotky
85
Obr. 4.2 Zobrazenie montážnej jednotky
Obr. 4.3a Remenica Obr. 4.3b Hriadeľ Obr. 4.4c Teleso
86
Obr. 4.4 Funkčné a voľné povrchy súčiastok
Na dosiahnutie požadovaného uloženia, resp. určitého stupňa vzájomnej pohyblivosti, je

potrebné stanoviť medzné rozmery funkčných povrchov tak, aby sa vyžadované uloženie
dosiahlo pri vyrobení súčiastky v ktoromkoľvek rozmere z rozsahu medzných rozmerov. Toto
sa dosiahne vhodným stanovením medzných rozmerov tzv. tolerovaním rozmerov. Graficky
sa znázorňujú tolerančné zóny na diere aj hriadeli presunuté na jednu stranu, v skutočnosti sú
však symetrické (obr. 4.5).
Obr. 4.5 Medzné rozmery a tolerančné zóny valcovej diery a valcového hriadeľa
87
Medzné rozmery plôch, ktoré tvoria jedno uloženie, sa vzájomne líšia dosť málo, a preto
je výhodné vztiahnuť ich voči jednému menovitému rozmeru.
Obr. 4.6 Medzné rozmery, medzné odchýlky, tolerančné zóny valcovej diery a valcového
hriadeľa so spoločným menovitým rozmerom
Dmax – horný medzný rozmer diery, Dmin – dolný medzný rozmer diery, EI – horná odchylka diery, ES – dolná
odchylka hriadeľa, T- tolerančná zóna diery, D=d – menovitý rozmer, es – horná odchylka hriadeľa, ei – dolná
odchylka hriadeľa, t – tolerančná zóna hriadeľa, dmax - horný medzný rozmer hriadeľa, dmin – dolný medzný
rozmer hriadeľa, t- tolerančná zóna hriadeľa
Vzájomný funkčný vzťah zmontovaných súčiastok (hriadeľa a diery), ako to už bolo

spomenuté vyššie, sa nazýva uloženie. Tento vzťah je charakterizovaný skutočným rozdielom
funkčných rozmerov súčiastok pred ich spojením. Oba spájané prvky (hriadeľ a diera) majú
rovnaký menovitý rozmer.
Normalizované sú tri základné druhy uložení:
uloženie s vôľou,
uloženie s presahom,
uloženie prechodné.
Daná problematika je náplňou prednášok predmetu ZKaTD a je dôkladne vysvetlená
v skriptách ZKaTD (týka sa hlavne popisu jednotlivých obrázkov a vysvetlenie symbolov).
Na lepšie pochopenie jednotlivých typov uložení sú v ďalšej časti kapitoly podrobne
vypracované konkrétne príklady výpočtov uložení (s vôľou, s presahom, prechodné), ďalej sú
jednotlivé typy uložení znázornené graficky pomocou medzných rozmerov, medzných
odchýlok, tolerančných zón.
88
4.2 PRÍKLADY VÝPOČTOV JEDNOTLIVÝCH ULOŽENÍ
Príklad č. 1
Vypočítaj a graficky znázorni druh uloženia, ktoré vznikne medzi hriadeľom a dierou
φ 32 H 8 / h7 .
H8
φ 32
h7
φ 32 H 8 = φ 32 0+39
φ 32h7 = φ 32 0− 25
1. Výpočet medzných rozmerov hriadeľa a diery
Na obr. 4.7 je schematické znázornenie tolerančných zón hriadeľa a diery pomocou

obdĺžnikových plôch.
Diera:
Dmax = D + ES
Dmax = 32 + 0,039 = 32,039mm
Dmin = D + EI
Dmin = 32 + 0 = 32mm
d max = d + es
d max = 32 + 0 = 32mm
d min = d + ei
d min = 32 + (− 0,025) = 31,975mm
Obr. 4.7 Schematické znázornenie tolerančných zón

daného uloženia
Uloženie s vôľou
Je uloženie, ktoré v spojení hriadeľa a diery vždy zaručí medzi hriadeľom a dierou
určitú vôľu. Dolný medzný rozmer diery je v takomto prípade uloženia vždy väčší alebo
minimálne rovný hornému medznému rozmeru hriadeľa (obr. 4.8).
Obr. 4.8 Tolerančné zóny uložení s vôľou
89
Vôľa V je potom daná rozdielom rozmeru diery a hriadeľa pred ich spojením.
2. Výpočet maximálnej a minimálnej vôle
Vmax = Dmax − d min = 32,039 − 31,975 = 0,064mm

Vmin = Dmin − d max = 32 − 32 = 0mm
Tdiera = Dmax − Dmin = 32,039 − 32 = 0,039mm

Thriadeľ = d max − d min = 32 − 31,975 = 0,025mm
Na obr. 4.9 je znázornenie uloženia s konkrétnymi hodnotami maximálnej a minimálnej

vôle, na obr. 4.10 schematické znázornenie tolerančných zón daného uloženia pomocou
Obr. 4.9. Znázornenie medzných rozmerov a medzných odchýlok, tolerančných zón,

maximálnej a minimálnej vôle uloženia φ 32 H 8 / h7
Obr. 4.10 Schematické znázornenie tolerančných zón, maximálnej a minimálnej vôle uloženia
φ 32 H 8 / h7
90
Pri združovaní tolerovaných hriadeľov a dier do rôznych druhov uložení sú zavedené
z dôvodu hospodárnosti výroby dve sústavy:
a) sústava jednotnej diery
b) sústava jednotného hriadeľa.
Dané uloženie φ 32 H 8 / h7 sa nachádza v sústave jednotnej diery. V danej sústave pre
všetky druhy uloženia súčiastok rovnakého menovitého rozmeru má diera konštantné medzné
rozmery v polohe tolerančnej zóny H a menia sa podľa druhu uloženia iba medzné rozmery
hriadeľa (obr. 4.11). Dolná odchýlka diery je nulová.
Obr. 4.11 Znázornenie uložení v sústave jednotnej diery
V sústave jednotného hriadeľa pre všetky druhy uloženia súčiastok rovnakého

menovitého rozmeru má hriadeľ konštantné medzné rozmery v polohe tolerančnej zóny h
a menia sa podľa druhu uloženia iba medzné rozmery diery (obr. 4.12). Horná odchýlka
hriadeľa je nulová.
91
Obr. 4.12 Znázornenie uložení v sústave jednotného hriadeľa
Najčastejšie sa používa sústava jednotnej diery, lebo rôzne priemery hriadeľov sa dajú
vyrobiť ľahšie ako rôzne priemery dier. Sústava jednotného hriadeľa sa používa väčšinou tam,
kde sa vyskytuje dlhý hriadeľ osadený niekoľkými súčiastkami s rôznym uložením.
Príklad č. 2
φ 32 H 7 / p 6 .
H7
φ 32
p6
φ 32 H 7 = φ 32 0+ 25
φ 32 p 6 = φ 32 ++ 42
26

Diera:
Dmax = D + ES
Dmax = 32 + 0,025 = 32,025mm
Dmin = D + EI
Dmin = 32 + 0 = 32mm
92
Hriadeľ:
d max = d + es
d max = 32 + 0,042 = 32,042mm
d min = d + ei
d min = 32 + 0,026 = 32,026mm

daného uloženia
Uloženie s presahom
Je uloženie, ktoré pred vložením hriadeľa do diery vždy zaručí medzi hriadeľom
a dierou určitý presah. Je to uloženie, pri ktorom je horný medzný rozmer diery vždy menší
alebo maximálne rovný dolnému medznému rozmeru hriadeľa (obr. 4.14).
Obr. 4.14 Tolerančné zóny uložení s presahom

Presah P je potom daný rozdielom rozmeru hriadeľa a diery pred ich spojením.
2. Výpočet maximálneho a minimálneho presahu

Thriadeľ = d max − d min = 32,042 − 32,026 = 0,016mm
Pmin = d min − Dmax = 32,026 − 32,025 = 0,001mm

Pmax = d max − Dmin = 32,042 − 32 = 0,042mm
Na obr. 4.15 je znázornenie uloženia s konkrétnymi hodnotami maximálneho

a minimálneho presahu, na obr. 4.16 schematické znázornenie tolerančných zón daného
uloženia pomocou obdĺžnikových plôch.
93
Obr. 4.15 Znázornenie medzných rozmerov, medzných odchýlok, tolerančných zón,
maximálnej a minimálnej vôle uloženia φ 32 H 7 / p 6
Obr. 4.16 Schematické znázornenie tolerančných zón, maximálnej a minimálnej vôle uloženia
φ 32 H 7 / p 6
Uloženie φ 32 H 7 / p 6 sa nachádza v sústave jednotnej diery.
Príklad č. 3
φ 32 H 7 / k 6 .
H7
φ 32
k6
φ 32 H 7 = φ 32 0+ 25
φ 32k 6 = φ 32 ++182
94

Diera:
Dmax = D + ES
Dmax = 32 + 0,025 = 32,025mm
Dmin = D + EI
Dmin = 32 + 0 = 32mm
Hriadeľ:
d max = d + es
d max = 32 + 0,018 = 32,018mm
d min = d + ei
d min = 32 + 0,002 = 32,002mm
daného uloženia
Uloženie prechodné
Je uloženie, pri ktorom sa pred vložením hriadeľa do diery môže vyskytnúť buď vôľa,
alebo presah, a to podľa toho, aké sú skutočné rozmery hriadeľa a diery – ako sa ich podarilo
vyrobiť v rámci predpísaných tolerancií T a t (obr. 4.18).
Obr. 4.18 Tolerančné zóny prechodných uložení
2. výpočet maximálnej vôle a maximálneho presahu
Na obr. 4.19 je znázornenie uloženia s konkrétnymi hodnotami maximálneho presahu

a maximálnej vôle, na obr. 4.20 schematické znázornenie tolerančných zón daného uloženia
pomocou obdĺžnikových plôch.
95
Vmax = Dmax − d min = 32,025 − 32,002 = 0,023mm
Pmax = d max − Dmin = 32,018 − 32 = 0,018mm

Thriadeľ = d max − d min = 32,018 − 32,002 = 0,016mm
Obr. 4.19 Znázornenie medzných rozmerov, medzných odchýlok, tolerančných zón,

maximálnej a minimálna vôle uloženia φ 32 H 7 / k 6
Obr. 4.20 Schematické znázornenie tolerančných zón, maximálnej a minimálnej vôle

uloženia φ 32 H 7 / k 6
Uloženie φ 32 H 7 / p 6 sa nachádza v sústave jednotnej diery.

Po vypracovaní príkladov pre jednotlivé normalizované uloženia sú v ďalšej časti
kapitoly uvedené vzory spôsobov zápisu tolerovaných rozmerov pre konkrétne príklady
hriadeľov a dier v technickej dokumentácii (tab. 4.1).
96
4.3 PRÍKLADY SPÔSOBOV ZÁPISU TOLEROVANÝCH ROZMEROV
PRÍKLADY ZÁPISOV TOLEROVANÝCH ROZMEROV Tabuľka 4.1
zápis pomocou tolerančnej triedy

Hriadeľ Diera
zápis pomocou tolerančnej triedy

a medzných odchýlok
pomocou medzných rozmerov
97
pomocou medzných odchýlok
98
pomocou medzných rozmerov
obmedzenie rozmeru pripísaním údaja

max. alebo min.
99
4.4 PRÍKLADY ZÁPISU TOLEROVANÝCH ULOŽENÍ NA VÝKRE-
SOCH ZOSTÁV V TECHNICKEJ DOKUMENTÁCII
pomocou tolerančných tried (obr. 4.21a,b):
a b
Obr. 4.21 Zapisovanie tolerovaných rozmerov uložení na zostavných výkresoch pomocou

tolerančných tried
pomocou medzných odchýlok (obr. 4.22 a obr. 4.23):

Pre každý rozmer je uvedené slovne, pre ktorú súčiastku to platí.

medzných odchýlok
100
Pre každý rozmer je uvedené číslom položky pre ktorú súčiastku to platí.

medzných odchýlok
Ako už bolo uvedené vyššie rozmery, ktoré určujú funkčné povrchy, musia byť
tolerované. Ak sa predpisujú tolerancie voľných povrchov, tak je to spravidla predpisom
takzvaných všeobecných tolerancií podľa normy STN ISO 2768-1:1992 Všeobecné
tolerancie.
101
5. GEOMETRICKÉ TOLERANCIE
5.1 GEOMETRICKÉ ODCHÝLKY A TOLERANCIE
Požadovaná životnosť a správna funkcia, ako aj zabezpečenie vymeniteľnosti súčiastok

strojov je podmienená nielen kvalitou povrchu a dostatočne presnými funkčnými rozmermi,
ale aj geometrickou presnosťou tvarou prvkov a ich vzájomnej polohy. Geometrická presnosť
je vlastnosť rozmerov dosiahnuteľná tolerovaním tvaru, orientácie, polohy a hádzania. Všetky
druhy tolerancií geometrického tvaru alebo polohy sa nazývajú geometrické tolerancie
(v tabuľke 5.1.) a sú definované normou STN EN ISO 1101.
PREHĽAD TOLEROVANÝCH GEOMETRICKÝCH CHARAKTERISTÍK

A ICH ZNAČIEK Tabuľka 5. 1
Požiadavka
Tolerancie Charakteristiky Značky
základne
priamosť nie
rovinnosť nie
kruhovitosť nie
tvaru
valcovitosť nie
profil ľubovoľnej čiary nie
profil ľubovoľného povrchu nie
rovnobežnosť áno
kolmosť áno
orientácie
sklon áno
profil ľubovoľnej čiary áno
102
áno
profil ľubovoľného povrchu
umiestnenie Áno alebo nie
sústrednosť, Súosovosť áno
polohy súmernosť áno
profil ľubovoľnej čiary áno
profil ľubovoľného povrchu áno
kruhové hádzanie áno
hádzania
celkové hádzanie áno
Geometrické tolerancie určujú odchýlku prvku súčiastky od jeho tvaru, orientácie,

polohy alebo hádzania, a to od teoreticky presného tvaru, smeru, polohy alebo hádzania bez
vzťahu k rozmerom prvkov. Samotným prvkom súčiastok je aj ich povrch, napr. valec, dve
rovnobežné roviny a pod. Geometrické tolerancie sa uplatňujú nezávisle od skutočných
miestnych rozmerov jednotlivých prvkov.
Geometrické tolerancie sa predpisujú iba vtedy, ak je to opodstatnené napr. z hľadiska
funkčnosti. Na popis geometrického tvaru skutočných plôch a profilov sa v metrológii
používa pojem odchýlka, kým pojem tolerancia je všeobecne najväčšia dovolená hodnota
príslušnej odchýlky.
Podrobnejšie definície vyššie spomínaných pojmov sú nasledovné:
Odchýlka - označuje všeobecný popis geometrie skutočných plôch a profilov a jednotné
vyhodnocovanie výsledkov merania skutočných plôch, profilov a iných prvkov.
Tolerancia definuje sa všeobecne ako najväčšia dovolená hodnota uvažovanej odchýlky,
ktorá určuje charakterizovaný rozmer rovinnej alebo priestorovej tolerančnej zóny. Tolerancie
určujú charakteristický rozmer (šírku alebo priemer) rovinnej alebo priestorovej tolerančnej
103
zóny, v ktorej musia ležať všetky body skutočného posudzovaného prvku, ako sú osi, valcové
plochy, roviny súmernosti, spoločné osi dier a pod.
5.2 TOLERANČNÉ ZÓNY
Geometrické tolerancie sa zapisujú do tolerančných rámčekov rozdelených na dve alebo

viac častí.
V tolerančnom rámčeku sa zľava doprava postupne uvádza:
a) značka tolerovanej charakteristiky,
b) číselná hodnota tolerancie v mm (šírka tolerančnej zóny),
c) špecifický tvar tolerančného poľa sa predpisuje pred číselnú hodnotu tolerancie značkou :
Ø – kruhové alebo valcové tolerančné pole, SØ alebo SR – guľové tolerančné pole,
d) ak je potrebné, tak písmenom alebo písmenami sa označia základné tvarové prvky.
Tolerančný rámček sa kreslí v blízkosti tolerovaného prvku súčiastky a je s ním spojený
spojovacou čiarou vedenou z ľavej časti tolerančného rámčeka, ukončenou šipkou.
Ako už bolo vyššie uvedené, šírka tolerančnej zóny je zapísaná hodnotou tolerancie (v
mm) v druhej časti tolerančného rámčeka. Smer časti spojovacej čiary so šipkou vyjadruje
priradenie tolerančnej zóny k tolerovanému prvku.
Tolerančnou zónou môže byť (obr. 5.1 až obr. 5.5):
a) plocha kruhu,
b) plocha medzikružia,
c) plocha medzi dvoma rovnobežnými priamkami,
d) priestor valca,
e) priestor medzi dvoma súosovými valcami,
f) priestor medzi dvoma rovnobežnými rovinami,
g) guľový priestor.
Veľkosť tolerančnej zóny je daná v smere šipky odkazovej čiary, ktorá spája tolerančný
rámček s tolerovaným prvkom. Ak nie je možné toto bezprostredné spojenie, označí sa
základňa samostatne a jej označenie sa uvedie v treťom políčku tolerančného rámčeka.
Podrobné vysvetlenie funkcie základní pri geometrickom tolerovaní a spôsob ich
predpisovania sa nachádza v skriptách ZKaTD. Taktiež podrobné vysvetlenie predpisovania
geometrických tolerancií je možné nájsť v ZKaTD skriptách.
104
Všetky vyššie uvedené pravidlá pri predpisovaní geometrických tolerancií a pravidlá,
ktoré sú uvedené v skriptách ZKaTD, sú aplikované v konkrétnych príkladoch predpisovania
geometrických tolerancií, ktoré sú uvedené v tabuľkách 5.2 až v kapitole s názvom
„Príklady predpisu vybraných geometrických tolerancií“.
Obr. 5.1 Rovnobežné priamky Obr. 5.2 Sústredné kružnice
Obr. 5.3 Rovnobežné roviny Obr. 5.4 Valec
Obr. 5.5 Sústredné valce
105
5.3 PRÍKLADY PREDPISU VYBRANÝCH GEOMETRICKÝCH
TOLERANCIÍ
PRÍKLAD PREDPISU TOLERANCIE PRIAMOSTI V ROVINE Tabuľka 5.2
Model súčiastky tolerančná zóna je ohraničená dvoma

rovnobežnými priamkami, vzdialenými od
seba o hodnotu T,
každá povrchová priamka v rovine
rovnobežnej s priemetňou, v ktorej sa
označenie priamosti uvádza, musí ležať
medzi dvoma rovnobežnými priamkami,
vzdialenými od seba, napr.0,1mm.
Predpis tolerancie priamosti v rovine
PRÍKLAD PREDPISU TOLERANCIE PRIAMOSTI Tabuľka 5.3
Model súčiastky každá povrchová priamka valca musí ležať

medzi dvoma rovnobežnými rovinami,
vzdialenými od seba vo vzdialenosti 0,2mm,
Predpis
tolerancie
priamosti
106
PRÍKLAD PREDPISU ODCHÝLKY A TOLERANCIE PRIAMOSTI
V PRIESTORE Tabuľka 5.4
Model súčiastky toleranciu priamosti v priestore možno

určiť predpisom tolerančnej zóny v tvare
valca, ak sa pred hodnotu tolerancie
napíše značka Ø,
skutočná os súčiastky sa musí
nachádzať v priestore ohraničenom
tolerančným valcom s priemerom
Ø0,08mm.
Predpis tolerancie priamosti v priestore
PRÍKLAD PREDPISU TOLERANCIE ROVINNOSTI Tabuľka 5.5
Model súčiastky tolerančná zóna rovinnosti je oblasť

v priestore ohraničená dvoma
rovnobežnými rovinami, vzdialenými od
seba o hodnotu tolerancie T = 0,08
Predpis tolerancie rovinnosti
107
PRÍKLAD PREDPISU TOLERANCIE KRUHOVITOSTI Tabuľka 5.6
Model súčiastky tolerančná zóna kruhovitosti je oblasť

v rovine kolmej na os rotačnej plochy,
je ohraničená dvoma sústrednými
kružnicami, vzdialenými od seba o šírku
medzikružia rovnajúcu sa tolerancii
kruhovitosti T = 0,01.
Predpis tolerancie kruhovitosti
PRÍKLAD PREDPISU TOLERANCIE VALCOVITOSTI Tabuľka 5.7
Model súčiastky tolerančná zóna valcovitosti je oblasť

v priestore ohraničená dvoma
súosovými valcami,
valce sú od seba vzdialené o hodnotu
tolerancie valcovitosti T = 0,01,
Predpis tolerancie valcovitosti
108
PRÍKLAD PREDPISU TOLERANCIE PROFILU ĽUBOVOĽNEJ ČIARY
(BEZ TOLEROVANIA POLOHY TOLERANČNEJ ZÓNY K ZÁKLADNI) Tabuľka 5.8
Model súčiastky tolerančná zóna daného profilu je

ohraničená dvoma obalovými čiarami
množiny kružníc s priemerom T, ktorých
stredy ležia na čiare menovitého tvaru
profilu.
Predpis tolerancie profilu ľubovoľnej čiary
PRÍKLAD PREDPISU TOLERANCIE PROFILU ĽUBOVOĽNÉHO POVRCHU

(BEZ TOLEROVANIA POLOHY TOLERANČNEJ ZÓNY K ZÁKLADNI) Tabuľka 5.9
Model súčiastky tolerančná zóna profilu ľubovoľného

povrchu je oblasť v priestore, ohraničená
dvoma plochami obaľujúcimi množinu
gulí priemeru T,
ich stredy ležia na menovitom povrchu –
povrch teoreticky presného tvaru.
Predpis tolerancie profilu ľubovoľného povrchu
109
PRÍKLAD PREDPISU TOLERANCIE PROFILU ĽUBOVOĽNÉHO POVRCHU (S
TOLEROVANÍMPOLOHY TOLERANČNEJ ZÓNY K ZÁKLADNIAM) Tabuľka 5.10
Model súčiastky v obidvoch prípadoch predpisu tolerancie

profilu ľubovoľného povrchu platí, že:
menovitý povrch musí byť udaný
menovitými rozmermi (kótami
teoretických rozmerov v rámčeku).
Predpis tolerancie profilu ľubovoľného povrchu
PRÍKLAD PREDPISU TOLERANCIE ROVNOBEŽNOSTI Tabuľka 5.11
Model súčiastky tolerančná zóna je valcová,

pred hodnotu tolerancie sa uvádza Ø,
os valca tolerančnej zóny je rovnobežná
so základným prvkom –rovinou.
Predpis tolerancie rovnobežnosti
110
PRÍKLAD PREDPISU TOLERANCIE ROVNOBEŽNOSTI Tabuľka 5.12

navzájom rovnobežnými rovinami,
roviny sú od seba vzdialené o hodnotu T
a sú rovnobežné aj so základným
prvkom.
Predpis tolerancie rovnobežnosti
PRÍKLAD PREDPISU TOLERANCIE KOLMOSTI DVOCH ROVÍN Tabuľka 5.13

seba o hodnotu tolerancie T,
roviny sú kolmé súčasne k základnému
prvku a umiestnené v smere
predpísanom toleranciou.
Predpis tolerancie kolmosti dvoch rovín
111
PRÍKLAD PREDPISU TOLERANCIE KOLMOSTI OSI
A ZÁKLADNE - ROVINY Tabuľka 5.14
Model súčiastky tolerančná zóna je valcová,

pred hodnotu tolerancie sa uvádza Ø,
os valca je kolmá na základný prvok,
Predpis tolerancie kolmosti osi a základne - roviny
PRÍKLAD PREDPISU TOLERANCIE SKLONU ROVINY

K ZÁKLADNEJ ROVINE Tabuľka 5.15

seba o hodnotu tolerancie T,
roviny zvierajú so základnou rovinou
predpísaný menovitý uhol.
Predpis tolerancie sklonu roviny k základnej rovine
112
PRÍKLAD PREDPISU TOLERANCIE SÚOSOVOSTI OSÍ Tabuľka 5.16
Model súčiastky tolerančná zóna je valec,

os valca Ø60k6 musí ležať
v tolerančnom valci s priemerom
ØT = 0,08,
tolerančný valec má os totožnú so
spoločnou základňou tvorenou osami
A a B.
Predpis tolerancie súosovosti osí
PRÍKLAD PREDPISU TOLERANCIE SÚMERNOSTI ŽLIABKU Tabuľka 5.17
Model súčiastky tolerančná zóna je ohraničená

dvoma rovnobežnými rovinami
vzdialenými od seba o hodnotu
tolerancie T,
roviny sú umiestnené súmerne
k rovine súmernosti základného
prvku.
Predpis tolerancie súmernosti žliabku
113
PRÍKLAD PREDPISU TOLERANCIE KRUHOVÉHO OBVODOVÉHO HÁDZANIA
Tabuľka 5.18

sústrednými kružnicami,
kružnice majú stredy na základnej osi
a sú od seba vzdialené o hodnotu
tolerancie T,
Predpis tolerancie kruhového obvodového hádzania
PRÍKLAD PREDPISU TOLERANCIE ÚPLNÉHO OBVODOVÉHO HÁDZANIA

Tabuľka 5.19

súosovými valcami, ktorých os sa
zhoduje so základnou osou,
ich povrchy sú vzdialené o hodnotu
tolerancie T,
Predpis tolerancie úplného obvodového

hádzania
114
PRÍKLAD PREDPISU TOLERANCIE KRUHOVÉHO ČELNÉHO HÁDZANIA
Tabuľka 5.20
Model súčiastky tolerančná zóna je ohraničená na

ktoromkoľvek priemere čelnej plochy
dvoma kružnicami,
kružnice sú od seba vzdialené v osovom
smere o hodnotu tolerancie T,
kružnice ležia na valci, ktorého os je
totožná so základnou osou.
Predpis tolerancie kruhového čelného

hádzania
PRÍKLAD PREDPISU TOLERANCIE ÚPLNÉHO ČELNÉHO HÁDZANIA Tabuľka 5.21

seba o hodnotu T a kolmými k základni.
Predpis tolerancie úplného čelného hádzania
115
5.4 VŠEOBECNÉ ROZMEROVÉ A GEOMETRICKÉ TOLERANCIE
5.4.1 Všeobecné tolerancie dĺžkových a uhlových rozmerov
Rozmery súčiastok, ktoré nie je potrebné tolerovať sústavou tolerancií a uložení ISO
(tzv. voľné povrchy), sa charakterizujú určitou dovolenou nepresnosťou, stanovenou
všeobecnými toleranciami. Sú to tzv. nepredpísané medzné odchýlky dĺžkových a uhlových
rozmerov pre výrobky vyrobené trieskovým obrábaním a z plechu podľa STN ISO 2768-1
Všeobecné tolerancie. Nepredpísané medzné odchýlky dĺžkových a uhlových rozmerov.
Podľa nej sa predpisujú štyri triedy presnosti:
jemná (f),
stredná (m),
hrubá (c),
veľmi hrubá (v).
Jednotlivé medzné odchýlky pre dĺžkové a uhlové rozmery v štyroch triedach presnosti
sú uvedené v tabuľkách, ktoré udáva norma STN ISO 2768. Keď konštruktér predpíše, aby sa
pre voľné povrchy súčiastky použili všeobecné medzné odchýlky rozmerov podľa STN ISO
2768-1, zapíše sa odkaz na normu spoločným zápisom v titulnom bloku alebo v jeho
blízkosti. Ak sú pre niektoré rozmery prípustné aj iné medzné odchýlky, ako stanovuje norma,
požadované odchýlky sa predpíšu za príslušným menovitým rozmerom.
5.4.2 Všeobecné geometrické tolerancie

Geometrické tolerancie, ktoré nie sú predpísané na výkrese a je potrebné ich určiť na
výkresoch, sa môžu stanoviť podľa normy STN ISO 2768 – 2 Všeobecné tolerancie.
Nepredpísané geometrické tolerancie. Hodnoty všeobecných tolerancií odpovedajú triedam
obvyklej dielenskej presnosti a zapisujú sa všeobecným predpisom v titulnom bloku výkresu
alebo v jeho blízkosti. Všeobecné geometrické tolerancie platia pre všetky geometrické
odchýlky okrem valcovitosti, profilu ľubovoľného obrysu a povrchu, sklonu, súosovosti,
umiestnenia a celkového hádzania. Predpisovanie všeobecných geometrických odchýlok
podľa normy sa používa hlavne pre výrobky zhotovené trieskovým obrábaním v troch
triedach presnosti: presná (H), stredná (K), hrubá (L) a sú uvedené v tabuľkách v spomínanej
norme.
Ak prvok súčiastky vyžaduje inú hodnotu tolerancie, ako predpisuje norma pre
všeobecné geometrické tolerancie, musí sa táto hodnota predpísať osobitne.
116
6. ŠTRUKTÚRA POVRCHU SÚČIASTOK
(DRSNOSŤ POVRCHU SÚČIASTOK)
Životnosť a správna funkcia súčiastok veľmi často závisí od kvality povrchu súčiastok
a predovšetkým funkčných povrchov súčiastok, ktoré sú vo vzájomnom kontakte s inými
povrchmi.
Kvalita povrchu vyjadruje komplexný súhrn vlastností povrchu a celkový stav povrchu po
obrobení a úprave povrchu (nanesení povlaku a pod.). V technickej dokumentácii sa
predpisuje dvoma základnými údajmi: charakterizovaním drsnosti povrchu a úpravy povrchu.
Rôzne spôsoby opracovania a technológií zanechávajú na povrchu súčiastky výstupky
a priehlbiny nazývané vo všeobecnosti nerovnosti povrchu.
Drsnosť povrchu je súhrn nerovností s relatívne malými vzdialenosťami, ktoré vznikli
použitou metódou výroby:
na obrobenom povrchu – stopy rezného nástroja, elektroiskrového výboja,
na neobrobenom povrchu – odtlačky formy, kovadiel, zápustiek, valcov a pod.
Vzhľadom na skutočnosť, že v súčasnosti na špecifikovanie charakteru povrchu nepostačujú
len charakteristiky drsnosti, pridružujú sa sem aj charakteristiky vlnitosti a primárneho
profilu. Na tento účel boli vypracované normy na geometrickú špecifikáciu výrobkov (GPS),
ovplyvňujúce hodnotenie a predpisovanie charakteru povrchu. Ide o normu STN EN ISO
4287 Geometrické špecifikácie výrobkov (GPS). Charakter povrchu: Profilová metóda -
Termíny, Definície a parametre charakteru povrchu.
6.1 SMERNICE PRE VOĽBU DRSNOSTI
Norma STN ISO 468 Drsnosť povrchu. Parametre, ich hodnoty a všeobecné pravidlá
určuje číselné hodnoty parametrov Ra, Rz, l a iných. V tabuľke 6.1 sú uvedené číselné
hodnoty strednej aritmetickej odchýlky posudzovaného profilu drsnosti Ra, ktoré sa
najčastejšie používajú na špecifikovanie požadovanej kvality povrchu súčiastok, navrhnutých
na technických výkresoch. Hodnoty drsnosti povrchu súčiastok sa zapisujú na výkresoch
z hľadiska:
zabezpečenia správnej funkcie súčiastky,
zabezpečenia ekonomiky výroby,
zabezpečenia vhodnej technológie.
117
Volí sa najväčšia, ale funkčne vyhovujúca drsnosť. Neodôvodnene vysoká kvalita
povrchu zvyšuje výrobné náklady, a tým i cenu výrobku. Na zabezpečenie požadovanej
presnosti rozmerov a geometrického tvaru súčiastok sa vyžaduje zosúladenie hodnôt
parametrov drsnosti s toleranciami rozmerov. Rady hodnôt strednej aritmetickej odchýlky
profilu Ra a hodnoty najväčšej výšky profilu Rz na zabezpečenie charakteristických funkcií
súčiastok zmontovaných do skupín sú uvedené v tabuľke 6.1 a 6.2.
HODNOTY STREDNEJ ARITMETICKEJ ODCHÝLKY PROFILU Ra Tabuľka 6.1

0,008
0,010
0,012 0,125 1,25 12,5 125

0,016 0,160 1,60 16 160
0,020 0,20 2,0 20 200
0,025 0,25 2,5 25 250
0,032 0,32 3,2 32 320
0,040 0,40 4,0 40 400
0,050 0,50 5,0 50
0,063 0,63 6,3 63
0,080 0,80 8,0 80
0,100 1,00 10,0 100
POZNÁMKA: Hrubo vytlačené hodnoty strednej aritmetickej odchýlky Ra a najväčšej výšky

profilu Rz sú prednostné.
HODNOTY NAJVÄČŠEJ VÝŠKY PROFILU Rz Tabuľka 6.2

0,125 1,25 12,5 125 1250
0,160 1,60 16 160 1600
0,20 2,0 20 200
0,025 0,25 2,5 25 250
0,032 0,32 3,2 32 320
0,040 0,40 4,0 40 400
0,050 0,50 5,0 50 500
0,063 0,63 6,3 63 630
0,080 0,80 8,0 80 800
0,100 1,00 10,0 100 1000
118
PRÍKLADY PREDPISU DRSNOSTI POVRCHU Tabuľka 6.3
Ra Príklad použitia
Funkčné plochy s čo najmenším opotrebením, klzné plochy vretien a hriadeľov na presné

0,1
uloženia, oporné čelá presných axiálnych ložísk, lapované otvory pre piesty a posúvače.
Klzné plochy šmýkadiel a ložiskových púzdier a panví, vedenia obrábacích strojov, čelné
klzné plochy, plochy upínacích kuželov tŕňov a nástrojov, plochy na uloženia valivých
0,2
ložísk s možným axiálnym posuvom, voľné povrchy leštené pre zvýšenie únavovej
pevnosti.
Klzné plochy s malými hodnotami klznej rýchlosti a tlaku, vodiace plochy obrábacích
strojov, dotykové plochy vačiek, kladiek, klzných kameňov a pod., niektoré plochy pri
0,4
žliabkových spojoch, dotykové plochy pohyblivých súčiastok s tesneniami, plochy na
ďalšiu povrchovú úpravu (chrómovaním, niklovaním, nitridovaním a pod.).
Klzné plochy s malou hodnotou klznej rýchlosti, boky zubov ozubených kolies, žliabky
remeníc na klinové a ozubené remene, povrch otvorov v nábojoch ozubených kolies,
0,8
remeníc spojok, úložné plochy na valivé ložiská, stykové plochy nerozoberateľných
spojení.
Vodiace plochy len s občasným vzájomným relatívnym pohybom, otvory v nábojoch
ozubených kolies, remeníc, spojok, kladiek a pod., povrchy otvorov na nalisované
1,6 spojenia, žliabky remeníc na klinové remene, boky zubov reťazových kolies pre malé
obvodové rýchlosti, otvory pre licované skrutky, vonkajšie vyčnievajúce (nezakryté)
povrchy rýchlo sa otáčajúcich súčiastok.
Klzné plochy s veľmi malou klznou rýchlosťou a bez nárokov na presnosť uloženia ,
3,2 žliabky lanových kladiek, dotykové plochy bez vzájomného pohybu, tesniace plochy pre
mäkké tesnenia, plochy, ktoré majú mať pekný vzhľad.
Hrubované dotykové plochy bez vzájomného pohybu napr. dosadacie plochy pätiek
6,3 až 25 strojov, prírub, povrchy presných skrutiek, matíc, diera na skrutky, čelné voľné povrchy
hriadeľov.
6.2 OZNAČOVANIE STAVU POVRCHU
Norma STN EN ISO 1302 Geometrické špecifikácie výrobkov (GPS).Označovanie

charakteru povrchu v technickej dokumentácii výrobku (01 3144) určuje pravidlá na
označovanie charakteru povrchu pomocou grafických značiek a textových označení.
Používa sa na označenie požiadaviek na povrch:
profilových parametrov (ISO 4287) vzťahujúcich sa na R – profil (parametre drsnosti),
W – profil (parametre vlnitosti), P – profil (štruktúrne parametre),
motívových parametrov (ISO 12085) vzťahujúcich sa na motív drsnosti, motív
vlnitosti,
parametrov, vzťahujúcich sa na krivku materiálového podielu (ISO 13562-2 a ISO
13562-3).
Požiadavky na charakter povrchu sa označujú v technickej dokumentácii variantami
grafických značiek (tabuľka č.6.4) a prípadným doplnením o požiadavky určujúce charakter
povrchu.
119
GRAFICKÉ A TEXTOVÉ ZNAČKY NA OZNAČENIE CHARAKTERU
POVRCHU Tabuľka 6.4
Grafické značky
Druh Grafické označenie
a základná
b
rozšírená
požiadavka, že sa
požiadavka odberu nedovoľuje odber materiálu
materiálu
c úplná
musí sa odoberať neodoberá sa žiaden

dovoľuje sa materiál
ľubovoľný výrobný materiál
postup
Textové značky
označenie APA MRR NMR
Ak sa požaduje odber materiálu (napr. obrábaním) pridáva sa uzatvárajúca úsečka

podľa tabuľky 6.4b. Ak sa odber materiálu nepovoľuje pridáva sa k základne grafickej
značke krúžok podľa tabuľky 6.4b. Rozšírená grafická značka sa nemá používať bez
doplnkovej informácie.
Úplná grafická značka udáva ďalšie požiadavky na určenie charakteru povrchu.
K dlhšiemu ramenu grafickej značky sa pridáva priamka tak, ako sa uvádza v tabuľke 6.4c.
V písaných textoch (správy, zmluvy) sa používa textové označenie:
APA (any process allowed) – dovoľuje sa ľubovoľný výrobný postup,
MRR (material removal required) – požaduje sa odber materiálu,
NMR (no materiál removed) – neodoberá sa žiaden materiál.
120
Tabuľku 6.4 dopĺňa grafická značka „ všetky povrchy okolo obrysu obrobku“, ktorá sa
použije v prípade, ak sa požaduje rovnaký charakter povrchu na všetkých spojite uzavretých
povrchoch obrobku. Vtedy sa pridáva k úplnej grafickej značke krúžok podľa obr. 6.1a,b.
a b
Obr. 6.1 Charakter povrchu požadovaný na všetkých šiestich povrchoch, ktoré predstavuje
obrys obrobku
a- konkrétny predpis charakteru povrchu na súčiastke, b- zobrazenie obrysu súčiastky
POZNÁMKA: Obrys na obrázku predstavuje šesť povrchov uvedených na 3D – zobrazení obrobku

(predný a zadný povrch nie je zahrnutý).
6.3 PRÍKLADY PREDPISOVANIA PARAMETROV CHARAKTERU

POVRCHU
Pri predpisovaní parametrov charakteru povrchu sa uvádza označenie parametra a jeho

číselnej hodnoty, obsahuje štyri základné informácie na vyjadrenie požiadaviek:
druh profilu povrchu (R, W, P),
charakteristika profilu,
násobok základnej dĺžky tvoriaci vyhodnocovanú dĺžku.
Príklady predpisovania parametrov charakteru povrchu sú na obr. 6.2 až obr. 6.9.
Predpis - „16% pravidlo“ (obr. 6.2a,b)
Ak sa predpokladajú normálne tolerančné medze drsnosti použije sa tzv. 16 % pravidlo“

(normálne pravidlo pre všetky údaje požiadaviek charakteru povrchu).
a b
Obr. 6.2 Označenie parametra ak sa použije 16% pravidlo

a- označenie na výkrese, b- označenie v texte
121
Predpis - „pravidlo max.“ (obr. 6.3a,b)
Ak sa predpokladajú maximálne prípustné hodnoty drsnosti, použije sa tzv. pravidlo max.

(k označeniu parametra sa pridá slovo „max“):
a b
Obr. 6.3 Označenie parametra ak sa použije max. pravidlo

Predpis - dvojstranná špecifikácia parametra povrchu (obr.6.4a,b a obr.6.5a,b)
Dvojstranná tolerancia s označením hornej (U) a dolnej medze (L):
a b
obr.6.4 Dvojstranná špecifikácia parametra povrchu

Dvojstranná tolerancia pri tom istom parametri:
a b
Obr. 6.5 Dvojstranná špecifikácia parametra povrchu pri tom istom parametri
122
Predpis – údaj o povlaku a požiadavka na drsnosť (obr. 6.6a,b)
a b
Obr. 6.7 Údaj o povlaku a požiadavka na drsnosť

Predpis – spôsob obrábania a požiadavka na drsnosť (obr. 6.7a,b)
Výrobný postup pre príslušný povrch sa môže uviesť doplňujúcim textom pridaním
k úplnej značke drsnosti.
a b
Obr. 6.7 Údaj o spôsobe obrábania a požiadavka na drsnosť

Predpis – údaj smeru nerovností povrchu (obr. 6.8)
tvar a orientácia povrchovej vrstvy (tabuľka 6.5), ktorá vznikla ako stopa po nástrojoch,
sa môže udávať v úplnej grafickej značke,
Obr. 6.8 Údaj smeru nerovností povrchu
123
Predpis – prídavok na opracovanie (obr. 6.9)
Prídavok na obrábanie sa všeobecne uvádza len v prípadoch, keď sa na výkrese zobrazuje

viac stavov výrobného postupu (výkresy odliatkov, výkovkov so zobrazením tvaru po
obrobení).
Obr. 6.9 Údaje požiadaviek na charakter povrchu s požiadavkou prídavku na obrobenie

(3mm) na všetkých povrchoch
ZNAČKY SMERU NEROVNOSTÍ POVRCHOVEJ VRSTVY Tabuľka 6.5

Grafická značka Interpretácia a príklad
Rovnobežný s rovinou premietania pohľadu, v ktorom

je značka použitá.
Kolmý na rovinu premietania pohľadu, v ktorom je značka

použitá.
124
X Prekrížený v dvoch šikmých smeroch pri pohľade zhora
na plochu s touto značkou.
M
Ľubovoľne orientovaný.
C Približne kruhový vzhľadom na stred povrchu

určený touto značkou.
R Približne radiálne vo vzťahu k stredu povrchu

určeného touto značkou.
P Stopa je zvláštna, nemá smer ani vyvýšenie, tzv.

bodové.
125
6.4 PRÍKLADY POLOHY A UMIESTNENIA GRAFICKEJ ZNAČKY
DRSNOSTI POVRCHU
Základné pravidlá pri umiestnení grafických značiek drsnosti povrchu:
značka charakteru povrchu sa má pre príslušnú plochu uvádzať len jedenkrát, v tom
pohľade, kde sa udáva rozmer povrchu,
značku je potrebné orientovať tak, aby sa značka čítala zdola alebo z pravej strany
výkresu (aby sa dodržala táto zásada, je potrebné použiť odkazovú čiaru), obr. 6.10,
značka, resp. odkazová čiara sa má dotýkať povrchu obrobku z vonkajšej strany
materiálu, t.j. z tej strany, z ktorej by sa dotýkal nástroj pri jej obrábaní (obr. 6.10 a obr.
6.11a,b),
grafickú značku je možné umiestniť aj na kótovaciu čiaru v bezprostrednej blízkosti
udaného rozmeru alebo pri údaji geometrickej tolerancie (obr. 6.15a,b),
grafickú značku je možné umiestniť aj na predlžovaciu čiaru kótovacej čiary. Údaj sa
vzťahuje na plochu (povrch), z ktorého predlžovacia čiara vychádza(obr. 6.12),
charakter povrchu pre súmerné valcové plochy a rovnako aj pre plochy hranolov sa môže
udať len raz, ak je nakreslená os a pre všetky povrchy hranola je rovnaká požiadavka na
charakter povrchu (obr. 6.14),
ak sú požadované na jednotlivých povrchoch hranola rôzne charaktery povrchu, údaje sa
uvádzajú osobitne na každom povrchu (obr. 6.14).
Obr. 6.10 Príklady umiestnenia grafickej značky drsnosti povrchu
126
a b
Obr. 6.11 Alternatívne použitie odkazovej čiary so zástavkou

a – ukončenie bodkou na ploche, b – ukončenie šipkou na hrane
Obr. 6.12 Požiadavka na charakter povrchu - na predlžovacej čiare
Obr. 6.13 Požiadavka na charakter povrchu pri hodnote rozmeru
127
Obr. 6.14 Požiadavky na charakter povrchu – pre povrchy valcov a hranolov
a b
Obr. 6.15 Požiadavka na charakter povrchu – pri údaji geometrickej tolerancie
a, b- nad rámček geometrickej tolerancie
Údaje o požiadavkách na charakter povrchu sa na výkresoch môžu uvádzať zjednodušene:

požiadavka na rovnaký charakter povrchu väčšiny povrchov – predpisuje sa na
výkrese bezprostredne pri titulnom bloku. Udáva sa hlavnou značkou a za ňou nasleduje
v zátvorke základná grafická značka bez ďalších údajov (obr. 6.16a) alebo sa v zátvorke
uvádzajú údaje odlišných požiadaviek na charakter povrchu (obr. 6.16b) prípadne
v pravom hornom rohu výkresu,
spoločná požiadavka na viac povrchov – pri veľkom počte povrchov obrobku
s viacnásobným opakovaním zložitých údajov. Zjednodušený odkaz sa uvedie na
povrchu s tým, že v blízkosti odkazu alebo titulného bloku sa vysvetlí jeho význam,
ak je potrebné určiť charakter povrchu pred spracovaním a po spracovaní, treba to
objasniť v poznámke alebo zápisom podľa obr. 6.17.
128
a
Obr. 6.16 Zjednodušené predpisovanie údajov o požiadavkách na charakter povrchu

a- rovnaký charakter väčšiny povrchov, b- v zátvorke odlišný charakter väčšiny povrchov
129
Obr. 6.17 Požiadavky na charakter povrchu pred spracovaním a po spracovaní (s povlakom)
Dosiahnuteľná hodnota drsnosti povrchu je závislá predovšetkým od spôsobu

opracovania a použitej technológie obrábania povrchu . Rozsah dosiahnuteľnej drsnosti
taktiež závisí od použitej technológie opracovania.
V ďalšej časti kapitoly je vypracovaný príklad programu č.3 z predmetu Základy
konštruovania a technická dokumentácia. Je to zadanie s názvom Výrobné výkresy zadaných
súčiastok.
6.5 PRÍKLAD VYPRACOVANÉHO PROGRAMU č. 3
Zadanie: Výrobné výkresy zadaných súčiastok

Úloha 1: Zmeraj zadanú rotačnú súčiastku pomocou posuvného meradla a pri vypracovaní
zadania postupuj podľa nasledovných bodov:
náčrt súčiastky do zošita (potrebný počet pohľadov),
zvoliť vhodnú mierku súčiastky a narysovať na rys príslušného formátu,
okótovať súčiastku (všetky tvarové a konštrukčné prvky len raz),
predpísať geometrické tolerancie,
tolerované rozmery,
drsnosť,
strediace otvory,
zápichy.
Do titulného bloku vypísať všetky položky, t.j.:
130
materiál,
polotovar,
mierka,
všeobecné tolerancie, atď.
Úloha 2: Zmeraj zadanú nerotačnú súčiastku pomocou posuvného meradla a pri vypracovaní
zadania postupuj podľa nasledovných bodov:
náčrt súčiastky do zošita (potrebný počet pohľadov),
zvoliť vhodnú mierku súčiastky a narysovať na rys príslušného formátu,
okótovať súčiastku (všetky tvarové a konštrukčné prvky len raz),
predpísať geometrické tolerancie,
tolerované rozmery,
drsnosť,
zápichy.
Do titulného bloku vypísať všetky položky, t.j.:
materiál,
polotovar,
mierka,
všeobecné tolerancie, atď.
Hore uvedená postupnosť bodov a jednotlivé počty predpisovaných charakteristík na
vypracovanie zadania majú len všeobecný charakter. Každý vyučujúci body vypracovania
určí podľa svojich požiadaviek a na cvičeniach podrobne vysvetlí.
V ďalšej časti na obr. 6.18 až obr. 6.32 sú vypracované výrobné výkresy súčiastok, na
ktorých je aplikovaná vypísaná postupnosť bodov zadania č.3 v rôznych alternatívach. Na
tvorbu výrobných výkresov boli použité súčiastky (obr. 3.8a,b,c,d,e) z kapitoly č.3. Z dôvodu
lepšej prehľadnosti výkresov boli pri vypracovaných výkresoch robené aj detaily súčiastok
a titulných blokov. Dané vypracované výkresy poslúžia študentom ako názorná pomôcka
a príklad pri vypracovávaní konkrétneho zadania č.3 v rámci predmetu ZKTD.
131
Obr. 6.18 Veko
Obr. 6.19 Detail vypísaného titulného bloku pre súčiastku veko
132
Obr. 6.20 Výrobný výkres súčiastky veko
133
Obr. 6.21 Prizma 1
Obr. 6.22 Detail vypísaného titulného bloku k súčiastke prizma1
134
Obr. 6.23 Výrobný výkres k súčiastke s názvom prizma1
135
Obr. 6.24 Prizma2
Obr. 6.25 Detail vypísaného titulného bloku k súčiastke prizma2
136
Obr. 6.26 Výrobný výkres súčiastky prizma2
137
Obr. 6.27 L - profil
Obr. 6.28 Detail vypísaného titulné bloku k súčiastke L- profil
138
Obr. 6.29 Výrobný výkres súčiastky L- profil
139
Obr. 6.30 Hriadeľ
Obr. 6.31 Detail titulného bloku k súčiastke s názvom hriadeľ
140
Obr. 6.32 Výrobný výkres súčiastky hriadeľ
141
7. TECHNICKÉ MATERIÁLY
7.1 ROZDELENIE TECHNICKÝCH MATERIÁLOV
V národnom hospodárstve, ale predovšetkým v poľnohospodárstve a strojárstve, sa

využíva veľké množstvo materiálov rôzneho pôvodu a spracovania, ako aj rozličných
vlastností. Materiály využívané v akejkoľvek aplikácii v technike sa označujú pod spoločným
názvom technické materiály.
Rozdeľujú sa predovšetkým podľa fyzikálnych a mechanických vlastností, ale tiež
podľa spôsobu spracovania a vhodnosti použitia na rôzne technické účely do dvoch
základných skupín (obr. 7.1).
Obr. 7. 1 Rozdelenie technických materiálov
Charakteristické technické materiály majú najdôležitejšie vlastnosti uvádzané v materiálových

listoch noriem, kde je možné ich nájsť:
chemické zloženie určujúce fyzikálne vlastnosti (korózievzdornosť, žiaruvzdornosť,
žiarupevnosť, atď.),
fyzikálne vlastnosti (hustota, tepelná resp. elektrická vodivosť, tepelná rozťažnosť,
magnetické alebo optické vlastnosti (pružnosť, pevnosť pri namáhaní, medza únavy,
tvrdosť, húževnatosť a i.),
technologické vlastnosti (obrobiteľnosť, zvariteľnosť, ťažnosť a pod.),
možnosti a vhodnosť správneho použitia.
142
Pri voľbe samotného materiálu a vhodného východiskového polotovaru vyrobeného
z toho materiálu je potrebné brať ohľad na funkciu a spôsob výroby príslušného
konštrukčného prvku (súčiastky) a zohľadniť aj prevádzkové podmienky, namáhanie
konštrukčného prvku a pracovné prostredie, v ktorom bude súčiastka použitá.
7.2 PREDPISOVANIE NORMALIZOVANÝCH HUTNÍCKYCH POLOTOVAROV
Strojové súčiastky sa obyčajne vyrábajú z určitého polovýrobku, ktorý musí mať také
rozmery, aby z neho bolo možné príslušnú súčiastku vyrobiť. To znamená, že rozmery
polovýrobku musia byť v porovnaní s rozmermi súčiastky zväčšené o prídavky na
opracovanie. Ak takýmto polovýrobkom je hutnícky výrobok, platia pre jeho predpisovanie
určité pravidlá, napr. predpísanie v rubrikách titulného bloku. Bežné hutnícke výrobky sú
uvedené v tabuľke 7.1. Predpisovanie a označovanie hutníckych výrobkov upravuje norma
STN ISO 5261 – 1 A STN ISO 013142 - 2.
PREHĽAD BEŽNÝCH HUTNÍCKYCH VÝROBKOV Tabuľka 7. 1

TYČE KRUHOVÉ, OBDĹŽNIKOVÉ, TVAROVÉ, NAPR.
TYČ
VALCOVANÉ PROFILY
PÁS PÁSY, ŠIROKÁ OCEĽ
PLECH PLECHY TENKÉ, HRUBÉ, DIEROVANÉ A POD.
RÚRA RÚRY KRUHOVÉ, OVÁLNE, OBDĹŽNIKOVÉ A POD.
DRÔT DRÔTY KRUHOVÉ, ŠTVORCOVÉ, OBDĹŽNIKOVÉ A POD.
FÓLIA FÓLIA
KOĽAJNICA KOĽAJNICE ŽELEZNIČNÉ, ŽERIAVOVÉ POD.
PROFIL TENKOSTENNÉ PROFILY U, C, Z, K A POD.
Podľa vyššie uvedených noriem STN ISO 5261 – 1 a STN ISO 013142 – 2 je možné potom
označovať polotovary tromi rôznymi spôsobmi:
1. bežné úplné označenie hutníckeho výrobku,
2. skrátené (grafické) obrazové označenie,
3. skrátené písomné označenie.
143
Bežné úplné označenie hutníckeho výrobku – polotovaru so stálym tvarom priečneho rezu
alebo hutníckych výrobkov s konštantnou a stálou hrúbkou obsahuje nasledovné bloky (obr.
7.2):
a) Názov – slovné vyjadrenie polotovaru.
b) Typ – označenie, ktoré obsahuje písmenový alebo alfanumerický kód určujúci tvar
priečneho rezu polotvaru.
c) Veľkosť – obsahuje charakteristický rozmer alebo reťazec rozmerov profilu alebo hrúbky
polotovaru. Postupnosť je oddeľovaná „x“ variabilná dĺžka „ – “.
d) Materiál a technické podmienky (technické dodacie predpisy v zmysle normy).
Obr. 7. 2 Bežné úplné označenie hutníckeho výrobku
Ide o tyč s kruhovým prierezom Ø 35 a dĺžky 1000 mm. Rozmer dĺžky je oddelený od
rozmerov prierezu pomlčkou. Tyč je vyrobená podľa rozmerovej normy STN 42 5510.12
z materiálu 11 373.0 a dodaná podľa technických dodacích predpisov určených normou STN
42 0138.50. V tabuľke 7.2 až 7.7 je možné vidieť označenie hutníckych výrobkov tromi
možnými vyššie uvedenými spôsobmi. V tabuľke 7.8 až 7.10 je detailné zapisovanie
niektorých najčastejšie používaných hutníckych polotovarov.
Ostatné bloky v rozsahu plného označenia (rozmerová norma, materiál, norma
technických dodacích predpisov) sa uvádzajú len v nevyhnutých prípadoch.
OZNAČENIE HUTNÍCKEHO VÝROBKU – KRUHOVÁ TYČ Tabuľka 7.2
Bežné úplné označovanie
TYČ KR 35 - 1000 STN 42 5510.12 - 11 373.0 - STN 42 0138.50
Skrátené písomné označovanie Skrátené grafické (obrazové) označovanie
KR 35 - 1000 Ø 35 - 1000
144
OZNAČENIE HUTNÍCKEHO VÝROBKU – RÚRKA KRUHOVÁ Tabuľka 7.3
OZNAČENIE HUTNÍCKEHO VÝROBKU – RÚRKA

Bežné úplné KRUHOVÁ
označovanie Tabuľka 7.3
RÚRA TR KR 40x4 - 2000 STN 42 5715.01 - 11 353.0 - STN 42 0250.11
TR KR 40x4 - 2000 Ø TR 40x4 - 2000
OZNAČENIE HUTNÍCKEHO VÝROBKU – PÁS PLOCHÝ Tabuľka 7.4
PÁS PLO 36x12 - 900 STN 42 6522.12 - 11 373.0 - 42 STN 0134.50
PLO 36x12 - 900 36x12 -900
OZNAČENIE HUTNÍCKEHO VÝROBKU – TYČ OBDĹŽNIKOVÁ Tabuľka 7.5
TYČ OBD 20x12 - 1000 STN 42 6526.12 - 11 600.0 - STN 42 0134.50
OBD 20x12 - 1000 20x12 - 1000
145
OZNAČENIE HUTNÍCKEHO VÝROBKU – PLECH Tabuľka 7.6
PLECH P 3 - 500x900 STN 42 5310.1112 - 061.1 - STN 42 0209.61
P 3 - 500x900 P 3 - 500x900
OZNAČENIE HUTNÍCKEHO VÝROBKU – TYČ ŠESŤHRANNÁ Tabuľka 7.7
TYČ 6HR 17 - 1000 STN 426530.12 - 11 373.0 - STN 42 0134.50
6HR 17 - 1000 17 - 1000
OZNAČOVANIE A ZAPISOVANIE HUTNÍCKYCH POLOTOVAROV - TYČE

Tabuľka 7.8
TYČE
Model Písmenné Obrazové
Prierez Význam
polotovaru označenie označenie
kruhový KR d Ød
146
štvorcový 4HR a a
obdĺžnikový OBD axb axb
šesťhranný 6HR a a
pás, pruh PLO axb axb
L
nerovnoramenný
L axb L axbxc
147
L
rovnoramenný
L axbxs L axs
T Ta Ta
I I Ih
OZNAČOVANIE A ZAPISOVANIE HUTNÍCKYCH POLOTOVAROV

– PLECHY, PROFILY Tabuľka 7.9
PLECHY
Prierez Význam
plech Ps Ps
148
PROFILY
Prierez Význam
U PR U hxaxs [ PR hxaxs
štvorcový PR 4HR a PR axs
obdĺžnikový PR OBD axb PR axbxs
L
nerovnoramenný
PR L axb L axbxs
L
rovnoramenný
PR L axbxs L axbxs
149
OZNAČOVANIE A ZAPISOVANIE HUTNÍCKYCH POLOTOVAROV – RÚRKY
Tabuľka 7. 10
RÚRKY
Prierez Význam
kruhová TR KR dxs Ø TR dxs
štvorcová TR 4HR a
TR axs
obdĺžniková TR OBD axb TR axbxs
150
8. SPOJOVACIE SÚČIASTKY – ROZOBERATEĽNÉ SPOJE
Správna funkcia strojov a zariadení je podmienená okrem iného vhodným spojením

jednotlivých jeho častí. Spojenie možno v technickej praxi zabezpečiť:
použitím prídavného materiálu – zabezpečí sa spojenie pomocou materiálu s rovnakou
pevnosťou ako spájané materiály (zváraný spoj) alebo materiálom s nižšou pevnosťou
ako spájané materiály (spájkované alebo lepené spoje),
spoje s tvarovým stykom – zaťaženie sa prenáša spravidla tlakom medzi stykovými
plochami,
spoje so silovým stykom – zabezpečí sa dokonalé spojenie a prenos zaťaženia, obyčajne
trecie sily pôsobiace v stykových plochách.
Takto vytvorené spoje môžu byť spojenia:
a) rozoberateľné – také, ktoré sa dajú ľahko bez poškodenia samotných spojovacích častí
a spojovacích súčiastok rozobrať a znovu spojiť,
b) nerozoberateľné – také, ktoré nemožno demontovať (uvoľniť, oddeliť) bez porušenia
spájaných alebo spojovacích častí, bez možnosti ich opätovného použitia.
Na vytváranie rozoberateľných spojov sa v technickej praxi používajú rôzne systémy
a súčiastky vzhľadom na to, čo sa od spoja vyžaduje. Do tejto skupiny patria napr. skrutkové
spoje, čapy, spojovacie kolíky, kliny, perá, atď.
8.1 ZÁVITY A ICH ZOBRAZENIE

Závit podľa normy ISO 5408 Valcové závity – Názoslovie alebo tiež podľa STN 01
4001 Závity. Terminológia. je definovaný ako povrch plochy vytvorenej rovinnou lomenou
čiarou tvoriacou profil, navinutou v skrutkovici na povrch valca (kužeľa). Každý bod závitu
tvorí takú skrutkovicu, že pomer medzi osovým posunutím bodu a príslušným uhlovým
natočením je konštantný. Všetky tieto skrutkovice majú spoločnú os a rovnaké stúpanie.
Závit je tvarový prvok, ktorý tvorí funkčnú časť skrutiek a matíc, zabezpečuje
rozoberateľnosť skrutkových spojov, pri skrutkových mechanizmoch umožňuje meniť
rotačný pohyb na priamočiary.
Skrutkovica je dráha (čiara) na rotačnej ploche vytvorená bodom pohybujúcim sa tak, že
pomer medzi osovým posunutím a príslušným uhlovým natočením je stály.
Profil závitu je lomená alebo súvislá čiara v rovine prechádzajúcej osou valca alebo kužeľa.
Tvar a rozmery základného profilu závitu sú odvodené z rozmerov základného trojuholníka
(obr. 8.1).
151
Rozostup závitu P je vzdialenosť dvoch rovnoľahlých bokov susedných závitov meraná
v smere osi závitu.
Stúpanie závitu Ph je vzdialenosť dvoch rovnoľahlých bokov jedného závitu meraná v smere
osi závitu.
pri jednochodových závitoch Ph = P,
pri viacchodových závitoch Ph = n x P, kde n je počet chodov závitu,
α – uhol profilu, ktorý zvierajú protiľahlé boky závitu,
H – výška základného trojuholníka,
H1 – nosná výška závitu.
Obr. 8.1 Základný profil závitu
Základné prvky závitov a označenie ich priemerov je na obr. 8.2a a obr. 8.2b priemery
závitov sa označujú podľa STN 01 4001.
d – veľký priemer závitu, D(D4) – veľký priemer závitu,

d1(d3) – malý priemer závitu, D1 – malý priemer závitu,
d2 – stredný priemer závitu, D2 – stredný priemer závitu
a b
Obr.8.2 Základné prvky závitu
a– vonkajší závit, b– vnútorný závit
152
8.2 ROZDELENIE A OZNAČOVANIE ZÁVITOV
Podľa rotačnej plochy:

valcové závity,
kužeľové závity.
Podľa umiestnenia plochy , na ktorej je závit vytvorený:
vonkajší závit – je vytvorený na vonkajšom povrchu valcovej (kužeľovej) plochy
(skrutky),
vnútorný závit – je vytvorený na vnútornom povrchu valcovej (kužeľovej) plochy
(matice).
Podľa počtu závitových plôch:
jednochodové – závit je vytvorený jedným profilom (obr. 8.3a),
viacchodové – závit je vytvorený dvoma alebo viacerými profilmi (obr. 8.3b a
obr. 8.4),
a b
Obr. 8.3 Modely jednochodového a dvojchodového závitu
a- jednochodový závit, b- dvojchodový závit
Obr. 8.4 Model trojchodového závitu

Podľa zmyslu vinutia závitu:
pravý závit – profil závitu sa pri pohľade pozdĺž osi pri otáčaní v smere pohybu
hodinových ručičiek vzďaľuje od pozorovateľa (obr. 8.5a). Zmysel vinutia sa pre pravý
závit zvyčajne neoznačuje. Ak je na jednej súčiastke súčasne pravý aj ľavý závit, pripíše
sa k označeniu pravého závitu skratka RH,
153
ľavý závit – profil závitu sa vzďaľuje pri otáčaní proti smeru pohybu hodinových
ručičiek (obr. 8.5b). K základnému označeniu závitu sa pre všetky typy profilov s ľavým
závitom pripíše skratka LH.
a b
Obr. 8.5 Model ľavého a pravého závitu
a- ľavý závit, b- pravý závit
Podľa významu a použitia:

závity spojovacích skrutiek,
závity na spájanie rúrok,
závity pohybových skrutiek,
závity na špeciálne ciele.
Rozdelenie závitov podľa profilu je možné vidieť v tabuľke 8.1.
ROZDELENIE ZÁVITOV PODĽA PROFILU – METRICKÝ ZÁVIT Tabuľka 8.1

Metrický závit - M (STN 01 4008)
základným profilom je rovnostranný

trojuholník s uhlom profilu α = 60º
Príklad označenia:
M 16 – metrický závit pravý s priemerom 16mm
(metrický závit má tzv.hrubý - základný
rozostup)
M 12 x 0,75 LH – 6g – metrický závit ľavý Skrutka

s veľkým priemerom 12mm a jemným stúpaním
0,75mm s toleranciou 6g
154
ROZDELENIE ZÁVITOV PODĽA PROFILU – WHITWORTHOV ZÁVIT Tabuľka 8.2
Whitworthov závit – W (STN 01 4030)
základným profilom je rovnostranný

trojuholník s uhlom profilu α = 55º so
zaoblenými chrbtami a dnami.
W ¾ ´´- (číselná hodnota v palcoch).
W¼″, W⅜″, W½″, W¾″, W1″, W1¼″, W1½″,
W2″ Skrutka
ROZDELENIE ZÁVITOV PODĽA PROFILU – RÚRKOVÝ ZÁVIT VALCOVÝ,

KUŽEĽOVÝ Tabuľka 8.3
Rúrkový závit valcový – G (STN 01 4033)
základný profil je zhodný

s Whitwortovým závitom, nemá tesniaci
účinok, má menší rozostup.
G2¼A
G 2 ¼ - (rozmer zodpovedajúci svetlosti rúrky
DN sa udáva v palcoch)
A – trieda presnosti
Skrutka
Rúrkový závit kužeľový – R (vonkajší)
Rc (vnútorný)
(STN 01 4033)
závit pre kužeľové konce rúrok,

má tesniaci účinok medzi bokmi
závitov.
R 3/8; Rc 3/8 - (rozmer zodpovedajúci približne
svetlosti rúrky DN udávaného v palcoch),
155
ROZDELENIE ZÁVITOV PODĽA PROFILU – LICHOBEŽNÍKOVÝ ZÁVIT
ROVNORAMENNÝ Tabuľka 8.4
Lichobežníkový závit rovnoramenný – Tr
(jednochodový STN 01 4050, viacchodový STN
01 4051)
základným profilom je rovnoramenný

lichobežník s uhlom profilu α = 30º
Tr 34 x 6 ( lichobežníkový závit jednochodový
s menovitým priemerom 34 mm a stúpaním
6 mm), Skrutka
Tr 34 x 12(P6) ( lichobežníkový závit
viacchodový závit s menovitým priemerom
34 mm, so stúpaním Ph = 12 mm a rozostupom
skrutkovíc P = 6mm);
Lichobežníkový závit nerovnoramenný – S

(STN 01 4052)
základným profilom je nerovnoramenný

lichobežník s uhlom profilu α = 33º a bokom
závitu ß = 30º a = 3º,
S 50 x12 (lichobežníkový závit nerovnoramenný

s menovitým priemerom 50 mm a rozostupom
P = 12 mm).
ROZDELENIE ZÁVITOV PODĽA PROFILU – OBLÝ ZÁVIT Tabuľka 8.5

Oblý závit – Rd (STN 01 4037)
základným profilom je trojuholník

s uhlom profilu α = 30º a so
zaoblenými chrbtami a dnami.
Rd 40 (jednochodový oblý závit s menovitým
Skrutka
priemerom 40 mm),
Rd 40 x 8,466 (P4,233) ( viacchodový oblý

závit s menovitým priemerom 40 mm);
so stúpaním Ph=8,466 hodnota stúpania
(píše sa za priemerom),
P=4,233 - hodnota rozstupu (píše sa do
zátvorky).
156
8.3 PRÍKLADY KRESLENIA ZÁVITOV
Závity sa zobrazujú podľa zásad uvedených v norme STN EN 6410 – 1: 1998 –
Technické výkresy. Závity a závitové časti. Pri pozdĺžnom zobrazení vonkajšieho závitu v
pohľade i v reze sa kreslí veľký priemer závitu (tvorený závitovými chrbtami) hrubou
súvislou čiarou. Malý priemer vonkajšieho závitu (tvorený závitovými dnami) sa kreslí
tenkou súvislou čiarou. Na lepšie pochopenie kreslenia závitov (pojmov – chrbát a dno
závitu) je na obr. 8.6a, obr. 8.6b zobrazený vonkajší závit a na porovnanie taktiež model
vonkajšieho závitu. V pohľade i v reze kolmom na pozdĺžnu os sa veľký priemer vonkajšieho
závitu kreslí ako kružnica hrubou súvislou čiarou. Malý priemer závitu sa zobrazuje časťou
kružnice nakreslenou tenkou súvislou čiarou presahujúcou 3/4 obvodu. Ak je to možné,
vynechaná časť kružnice má byť v pravom hornom kvadrante (obr. 8.6a).
a b
Obr. 8.6 Kreslenie vonkajšieho závitu
a- zobrazenie vonkajšieho závitu, b- model vonkajšieho závitu
Pri pozdĺžnom zobrazení vnútorného závitu v reze sa kreslí malý priemer závitu
(tvorený závitovými chrbtami) súvislou hrubou čiarou. Veľký priemer vnútorného závitu,
ktorý je tvorený závitovými dnami, sa kreslí tenkou súvislou čiarou. Pre lepšie pochopenie
kreslenia závitov (pojmov – chrbát a dno závitu) je na obr. 8.7a, obr. 8.7b zobrazený
vnútorný závit a na porovnanie taktiež model vnútorného závitu. V pohľade a v reze kolmom
na pozdĺžnu os sa malý priemer závitu kreslí ako kružnica hrubou súvislou čiarou. Veľký
priemer závitu sa zobrazuje časťou kružnice, ktorá je nakreslená tenkou súvislou čiarou
presahujúcou 3/4 obvodu. Ak je to možné, vynechaná časť kružnice má byť v pravom hornom
157
kvadrante (obr. 8.7a). Ďalšie pravidlá pri kreslení závitov sú aplikované na konkrétnych
príkladoch kreslenia závitov na obr. 8.8 až obr. 8.10.
a b
Obr. 8.7 Kreslenie vnútorného závitu
a- zobrazenie vnútorného závitu, b- model vnútorného závitu
Obr. 8.8 Pozdĺžne zobrazenie vonkajšieho závitu
a b c d
Obr. 8.9 Kreslenie zakrytého a viditeľného vnútorného závitu

a,b- zakrytý závit, c,d- viditeľný závit
158
Ak sa zobrazuje rez zostavy súčiastok spojených závitmi, kreslí sa vždy súčiastka
s vonkajším závitom tak, že zakrýva časti súčiastky s vnútorným závitom (obr. 8.10).
Obr. 8.10 Zobrazenie spojenia závitových častí
8.4 PRÍKLADY KÓTOVANIE ZÁVITOV
Príklady kótovania vonkajších a vnútorných závitov sú na obr. 8.11 až obr. 8.14.
a b
Obr. 8.11 Kreslenie vonkajších závitov

a- zobrazenie závitu s výbehom, b- zobrazenie závitu s plným profilom bez výbehu
159
a b c
Obr. 8.12 Kótovanie vnútorných závitov
a b c
Obr. 8.13 Kótovanie vnútorných závitov
160
Norma STN EN 6410 – 3 : 1998 – Technické výkresy. Závity skrutiek a závitové časti.
Časť 3: Zjednodušené zobrazenie povoľuje zjednodušené zobrazenie, pri ktorom sa
nezobrazujú skosenia hrán matíc a hláv skrutiek, výbehy závitov, tvar koncov skrutiek
a žliabky (obr. 8.14a,b).
a b
Obr. 8.14 Zjednodušené zobrazenie a kótovanie vnútorných závitov
8.5 SKRUTKY
Skrutky sú strojové súčiastky s vonkajším závitom, používajú sa na vytváranie
rozoberateľných spojov alebo na prenos a premenu pohybu, napr. otáčavého na posuvný.
Podľa toho sa rozdeľujú na:
spojovacie (vo väčšine prípadov sú normalizované),
pohybové.
Z hľadiska presnosti vyhotovenia sa skrutky rozdeľujú na:
presné,
hrubé.
161
Normalizované skrutky majú okrem závitorezných skrutiek metrické závity a vyrábajú sa
s hlavami rôznych tvarov:
skrutka so šesťhrannou hlavou,
licovaná skrutka,
skrutka s valcovou hlavou so zárezom,
skrutka s valcovou hlavou s vnútorným šesťhrannom,
skrutka so zápustnou hlavou,
skrutka s polguľovou hlavou,
závrtná skrutka (nemá hlavu, závit má narezaný na obidvoch koncoch drieku).
Spomínané hlavy skrutiek je možné vidieť v tabuľke 8.2.
Špeciálne skrutky:
základové skutky,
rozperné skrutky,
upínacie a nastavovacie skrutky,
závesné skrutky,
skrutky s okom,
skrutky s plochou guľovou hlavou a so štvorhranom, atď.
Spôsob zobrazovania normalizovaných skrutiek je predpísaný normou STN 01 3214 –
Výkresy v strojárstve. Zobrazovanie skrutiek a matíc.
Základné pravidlá zobrazovania normalizovaných skrutiek
Na zostavných výkresoch pri pozdĺžnom reze sa kreslia skrutky vždy v pohľade (a to aj

vtedy, ak sú spájané materiály nakreslené v reze).
Ak nezáleží na úplnosti zobrazenia skrutkového spoja, je možné v priemete kolmom na os
skrutky vynechať zobrazenie matice a podložky a nakresliť skrutku v reze.
Šesťhranné hlavy skrutiek sa na výkrese zobrazujú v priečelnej polohe (viditeľné sú tri
plochy šesťhranu),
Štvorhranné hlavy skrutiek sa zobrazujú v nárožnej polohe (viditeľné sú dve plochy
štvorhranu). V inej polohe sa zobrazujú vtedy, ak je nedostatok miesta, a ak je táto poloha
funkčná alebo je treba zobraziť poistné skrutky.
Šesťhranné hlavy skrutiek sa na výkresoch zostáv zobrazujú podrobne, kde sú základné
rozmery odvodené od priemeru opísanej kružnice šesťhranu alebo zjednodušene, kde
základné rozmery sú odvodené od veľkého priemeru závitu d.
162
Príklad označenia skrutky podľa STN EN ISO 4014:
SKRUTKA M12 x 60 ISO 4014 – 8.8

Popis označenia:
skrutka so šesťhrannou hlavou so závitom M12, dĺžkou l = 60mm, pevnostnej triedy 8.8,
bez úpravy povrchu.
Príklad označenia skrutky podľa STN 02 1111
SKRUTKA M12 x 60 STN 02 1111 – 8.8

Popis označenia:
licovaná skrutka so závitom M12 a dĺžkou l = 60mm, z ocele triedy pevnosti 8.8, bez
úpravy povrchu.
8.6 MATICE
Sú súčiastky s vnútorným závitom a v spojení so skrutkami príp. ďalšími súčiastkami
(podložkami, závlačkami) vytvárajú skrutkový spoj. Normalizované matice majú metrické
závity.
Z hľadiska presnosti vyhotovenia sa matice rozdeľujú na:
presné,
hrubé.
Vonkajší povrch normalizovaných matíc má rôzny tvar. Býva upravený tak, aby bolo možné
maticu uťahovať pomocou kľúča alebo rukou.
Matice uťahované pomocou kľúča alebo špeciálneho nástroja:
šesťhranná matica (obr. 8.15a),
korunová matica (obr. 8.15a, c),
uzavretá matica (obr. 8.15d),
kruhová so zárezmi (na obvode alebo na čele) pre upínacie a sťahovacie puzdra typu KM
(obr. 8.15e),
kruhová s otvormi po obvode (obr. 8.15f),
štvorhranná matica,
valcová matica s drážkou, atď.
163
a b c
d e f
Obr. 8.15 Modely normalizovaných matíc

a- šesťhranná matica, b,c- korunová matica, d- uzavretá matica, e- kruhová so zárezmi pre
upínacie a sťahovacie púzdra typu KM, f- kruhová s otvormi po obvode
Matice vhodné na uťahovanie rukou:

ryhovaná matica,
krídlová matica (obr. 8.16a),
závesná matica (obr. 8.16b).
a b
Obr. 8.16 Matice na uťahovanie rukou

a- krídlová matica, b- závesná matica
164
Spôsob zobrazovania normalizovaných matíc predpisuje norma STN 01 3214 – Výkresy
v strojárstve. Zobrazovanie skrutiek a matíc. Teda na kreslenie matíc platia rovnaké pravidlá
zobrazovania ako bolo opísané pri skrutkách.
Príklad označenia matice podľa normy STN EN ISO 24032
MATICA M20x1,5 ISO 24032 – 05

Popis označenia:
šesťhranná matica s jemným stúpaním závitu M16x1,5 – stúpanie závitu z ocele
pevnostnej triedy 5, zinkovaná.
Príklad označenia matice podľa normy normy STN 02 1411
MATICA M30x2 STN 02 1411.25

Popis označenia:
korunová matica s jemným stúpaním závitu M30x2, materiál triedy pevnosti 5,
zinkovaná,
8.7 PODLOŽKY
Podložky sú strojové súčiastky, ktoré tvoria jednu z častí skrutkového spoja.
Najčastejšie sa vkladajú medzi maticu a spájanú súčiastku. V niektorých prípadoch môžu byť
tiež umiestnené pod hlavou skrutky.
V skrutkovom spoji plnia niekoľko dôležitých funkcií:
zmenšenie merného tlaku pôsobiaceho na povrch spájanej súčiastky:
o podložky pre skrutky so šesťhrannou hlavou a šesťhranné matice (obr. 8.17b),
o hrubé podložky (obr. 8.17a),
o podložky pre drevené konštrukcie,
o podložky pod nity a iné,
vyrovnanie sklonu dosadacej plochy spájaných súčiastok (napr. valcovaných profilov I,
U, T a pod.) a matice alebo hlavy skrutky:
o podložky pre tyče I, U, IE, UE (obr. 8.17c,d),
o podložka s polguľovou dosadacou plochou a iné,
poistenie skrutkového spoja proti nežiaducemu uvoľneniu:
o pružné podložky (so štvorcovým prierezom, s obdĺžnikovým prierezom) (obr. 8.18b),
165
o pružné podložky prehnuté,
o pružné podložky vyduté (obr. 8.18a),
o poistné podložky s jazýčkom (obr.8.18c),
o poistné podložky s nosom,
o ozubené podložky,
o vejárové podložky s vonkajším ozubením,
o vejárové podložky s vnútorným ozubením,
o poistné podložky MB k maticiam KM (obr. 8.18d) a iné.
a b c d
Obr. 8.17 Podložky
a- hrubá podložka, b- podložka pre skrutky so šesťhrannou hlavou a šesťhranné matice,
c,d- podložky pre tyče I, U, IE, UE
a b c d
Obr. 8.18 Podložky
a- pružná podložka vydutá, b- pružná podložka, c- poistná podložka s nosom, d- poistná
podložka MB k matici KM
Podložky spolu s ďalšími súčiastkami môžu byť použité napr. aj na poistenie čapov proti
axiálnemu posunutiu.
Príklad označenia podložiek podľa normy STN 02 1702:
PODLOŽKA 10,5 STN 02 1702.13
166
Popis označenia
jedná sa o podložku pre skrutky so šesťhrannou hlavou a pre šesťhranné matice
s priemerom d1 = 8,4mm,
materiál podložky je oceľ, s povrchovou úpravou chrómovaním, realizácia A .
8.8 ZÁVLAČKY
Závlačky sú normalizované súčiastky, ktoré poisťujú matice, skrutky a čapy proti

uvoľneniu, nežiaducemu posunutiu a strate (obr. 8.19). Vyrábajú sa z drôtu polkruhového
prierezu. Na zostavných výkresoch sa závlačky kreslia v priečnom reze a materiál sa šrafuje
jedným smerom.
Obr. 8.19 Závlačka

Príklad označenia závlačky
ZÁVLAČKA 3,2 x 40 ISO 1234 St

Popis označenia podľa normy STN EN ISO 1234 St:
oceľová závlačka s menovitým priemerom do = 3,2mm, dĺžka závlačky l = 40mm,
bez úpravy povrchu.
8.9 SKRUTKOVÉ SPOJE
Skrutkové spoje patria do skupiny rozoberateľných spojov. Podľa účelu a funkčného

vyhotovenia ich možno vytvoriť vhodnou kombináciou strojových súčiastok uvedených
v predchádzajúcich kapitolách. Prehľad vybraných skrutkových spojov je možné vidieť
v tabuľke 8.2.
167
PREHĽAD VYBRANÝCH SKRUTKOVÝCH SPOJOV Tabuľka 8.1
Spoj skrutkou so šesťhrannou hlavou

a korunovou maticou (spoj je poistený proti
uvoľneniu závlačkou)
Spoj zaskrutkovanou skrutkou so

šesťhrannou hlavou
168
Spoj zaskrutkovanou skrutkou s valcovou
hlavou
Spoj zaskrutkovanou skrutkou so

zapustenou hlavou
Spoj zaskrutkovanou skrutkou s valcovou

hlavou s vnútorným šesťhranom
169
Spoj závrtnou skrutkou, šesťhrannou
maticou a pružnou podložkou
8.10 ČAPY
Čapy patria medzi normalizované strojové súčiastky. Používajú sa na rozoberateľné
kĺbové spojenia. Umožňujú otáčania spájaných súčiastok okolo osi čapu. Prenášajú len sily
pôsobiace kolmo na pozdĺžnu os čapu.
Základné pravidlá zobrazovania normalizovaných čapov:
na zostavných výkresoch sú normalizované čapy zobrazujú v pozdĺžnom pohľade,

pri zobrazení do roviny kolmej na pozdĺžnu os sa kreslia v pohľade alebo v reze.
Druhy normalizovaných čapov:
čap bez hlavy,
čap bez hlavy s dierami pre závlačky,
čap so žliabkami pre poistné krúžky,
čap s hlavou,
čap s hlavou a dierou pre závlačku.
a b c d e
Obr. 8.20 Normalizované čapy
a- čap bez hlavy, b- čap bez hlavy s dierami pre závlačky, c- čap so žliabkami pre poistné
krúžky, d- čap s hlavou, e- čap s hlavou a dierou pre závlačku
170
Príklad kĺbového rozoberateľného spojenia piestu s ojnicou prostredníctvom čapu bez
hlavy je vidieť na obr. 8.21.
Obr. 8.21 Kĺbové spojenie piestu s ojnicou
Príklad označenia čapu podľa normy STN EN 22341
ČAP 20x100x6,3 B ISO 22341 - St

čap s hlavou tvaru B, s priemerom d = 20mm, dĺžkou l = 100mm a priemerom diery pre
závlačku d1 = 6,3mm.
8.11 POISTNÉ KRÚŽKY
Poistné krúžky sú normalizované strojové súčiastky, ktorých funkciou je zabrániť

osovému posunutiu. Poisťujú čapy v kĺbových spojeniach, súčiastky uložené na hriadeli (obr.
8.24a,b) alebo v náboji (obr. 8.25a,b) napr. valivé ložiská.
Poistné krúžky sa podľa použitia rozdeľujú na:
vonkajšie – poistné krúžky pre hriadele – strmeňové,
poistné krúžky pre diery.
Podľa prierezu sa poistné krúžky rozdeľujú na:
poistné krúžky s kruhovým prierezom z drôtu pre hriadele, poistné krúžky z drôtu pre
diery (obr. 8.22a,b),
poistné krúžky s obdĺžnikovým prierezom (poistné krúžky pre hriadele, poistné krúžky
pre diery, strmeňové poistné krúžky) obr. 8.22c,d,e.
171
a b c
d e
Obr. 8.22 Modely poistných krúžkov
a- poistný krúžok z drôtu pre hriadeľ, b- poistný krúžok z drôtu pre dieru, c- strmeňový
poistný krúžok, d- poistný krúžok pre hriadeľ, e- poistný krúžok pre dieru
Poistné krúžky sa vkladajú do vopred pripravených normalizovaných žliabkov na

hriadeli alebo v diere (obr. 8.23a,b). Ich rozmery a umiestnenie vzhľadom na koniec hriadeľa
alebo diery sú dané normou. Na ľahké vloženie a vybratie majú poistné krúžky konce
s dierami zahnuté alebo vhodne tvarované.
a b
Obr. 8.23 Normalizované žliabky pre poistné krúžky

a- žliabok pre vnútorný krúžok, b- žliabok pre vonkajší krúžok
172
a b
Obr. 8.24 Poistenie valivého ložiska na hriadeli proti osovému posunutiu
a b
Obr. 8.25 Poistenie valivého ložiska v náboji proti osovému posunutiu
Príklad označenia čapu podľa normy STN 02 2930
POISTNÝ KRÚŽOK 40 STN 02 2930

Popis označenia:
Poistný krúžok pre hriadeľ priemeru d = 40mm.
8.12 KOLÍKY
Kolíky (obr. 8.26) sú normalizované strojové súčiastky, ktoré plnia v spojoch

nasledovné funkcie:
zabezpečujú presnú polohu dvoch alebo viacerých súčiastok (obr. 8.27a,b),
poisťujú súčiastky proti vzájomnému pohybu,
prenášajú krútiaci moment,
používajú sa ako poistné elementy na poistenie zariadení proti preťaženiu.
173
Rozdelenie kolíkov podľa tvaru:
valcové (valcové kolíky, pružné kolíky, kolíky s koncami na roznitovanie),
kužeľové (kužeľové kolíky, kužeľové kolíky s vonkajším závitom, kužeľové kolíky
s vnútorným závitom, kužeľové kolíky s hlavou),
ryhované kolíky (s ryhovaním po celej dĺžke a so zrazením, kužeľové s ryhovaním do
polovice,
ryhované klince (s polguľovou hlavou, so zapustenou hlavou).
a b c
d e f
Obr. 8.26 Modely kolíkov
a- pružný kolík, b- ryhovaný kolík, c- kolík s vnútorným závitom, d- kužeľový kolík, e-
ryhovaný klinec s polguľovou hlavou, f- kužeľový kolík s vonkajším závitom
a b
Obr. 8.27 Príklad zabezpečenia správnej polohy dvoch súčiastok prostredníctvom

kužeľového kolíka, a- model zostavy, b- rez modelom zostavy
174
Príklad označenia čapu podľa normy STN EN ISO 2338
KOLÍK 8x60 B ISO 2338 – St

Popis označenia:
valcový kolík tvaru B s priemerom d = 8mm a dĺžkou l = 60mm z ocele 11 140.0.
8.13 KLINY
Kliny sú strojové súčiastky, ktoré zabezpečujú prenos krútiaceho momentu a otáčavého
pohybu medzi hriadeľom a nábojom. Klinové spoje patria medzi rozoberateľné spoje.
Podľa polohy osi vzhľadom na os spájaného hriadeľa a náboja sa rozdeľujú na:
pozdĺžne kliny,
priečne kliny.
Pozdĺžne kliny patria medzi normalizované strojové súčiastky s úkosom 1:100, ktorý
zaručuje samovzpernosť. Kliny sa vsádzajú medzi hriadele a náboje. Okrem prenosu
krútiaceho momentu vzniknutým trením pozdĺžne kliny zároveň znemožňujú posunutie
spájaných súčiastok v axiálnom smere (obr. 8.29).
Nevýhodou je, že spôsobujú excentrickú polohu hriadeľa v náboji, čím vzniká medzi osami
hriadeľa a náboja nesúosovosť a zväčšuje sa obvodové hádzanie.
Rozdelenie pozdĺžnych klinov (obr.8.28):

trecie (vyduté) kliny – plocha klinu, ktorá dosadá na hriadeľ, je zaoblená podľa priemeru
hriadeľa,
ploché kliny (s nosom alebo bez nosa) – v mieste dosadnutia klinu na hriadeľ je na
hriadeli vytvorená rovinná plôška,
žliabkové kliny (s nosom, bez nosa, vsadené).
a b c
Obr. 8.28 Modely normalizovaných pozdĺžnych klinov
a- vsadený klin, b- žliabkový klin bez nosa, c- žliabkový klin s nosom
175
Obr. 8.29. Príklad vsadenia žliabkového klina s nosom medzi hriadeľ a náboj
KLIN 10 x 8 x 45 STN 02 2512

Popis označenia:
žliabkový klin so šírkou b =10mm , výškou h =8mm a celkovou dĺžkou l =45mm
Na zostavných výkresoch sa kreslia kliny v pozdĺžnom pohľade alebo v priečnom reze.
Priečne kliny na rozdiel od pozdĺžnych nie sú normalizované.

Rozdelenie priečnych klinov:
spojovacie – prenášajú sily pôsobiace kolmo na ich pozdĺžnu os,
nastavovacie – na nastavenie vzájomnej polohy súčiastok.
8.14 PERÁ A ŽLIABKOVANÉ HRIADELE A NÁBOJE

Perá sú normalizované strojové súčiastky, ktoré vytvárajú rozoberateľné spoje hriadeľa
s nábojom. Vkladajú sa do žliabka vytvoreného v hriadeli a v náboji (obr. 8.31). Používajú sa
na prenos krútiaceho momentu (obr. 8.32). Samotné neprenášajú axiálne sily, preto je nutné
spoj poistiť proti axiálnemu posunutiu. Na zostavných výkresoch sa perá kreslia v pozdĺžnom
pohľade alebo v priečnom reze.
Tvary normalizovaných spojovacích pier:
tesné pero (obr. 8.30a),
výmenné pero (obr. 8.30b),
woodruffovo (obr. 8.40c).
176
a b c
Obr. 8.30 Modely normalizovaných spojovacích pier
a- tesné pero, b- výmenné pero, c- woodruffovo (kotúčové) pero
Obr. 8.31 Vloženie tesného pera do žliabku hriadeľa a poistného krúžku do žliabku
a b
Obr. 8.32 Spojenie hriadeľa s nábojom prostredníctvom tesného pera
a- model zostavy, b- rez modelom zostavy
177
PERO 12e7 x 10 x 80 STN 02 2562

Popis označenia:
tesné pero šírky b = 12mm , výšky h = 10mm, dĺžky l =80mm , s medznými odchýlkami
šírky e7.
Okrem jedného žliabku pre pero môže byť v hriadeľoch alebo nábojoch vytvorených aj
väčší počet žliabkov. Potom ide už o samostatnú skupinu hriadeľov a nábojov , ktoré sa
nazývajú žliabkované hriadele a náboje (obr.8.33).
Druhy žliabkovania:
rovnoboké – boky žliabkov sú rovinné, rozmery sú určené normou STN 01 4942 –
Žliabkované spojenia rovnoboké. Rozmery.
evolventné – boky žliabkov majú tvar evolventy, rozmery sú určené normou STN 01
4950 až 55 – Evolventné žliabkovanie.
jemné – pre priemer hriadeľa do 60mm sú boky žliabkov rovinné, pre väčšie priemery sú
evolventné, rozmery sú určené normou STN 01 4933 – Jemné žliabkovanie.
Použitie žliabkovaných spojov:

žliabkovaný spoj je schopný prenášať veľké krútiace momenty pri vysokých otáčkach
a tiež striedavé a rázové zaťaženie,
používa sa aj na uloženie súčiastok , ktoré sa majú posúvať po hriadeli pri pôsobení
zaťaženia (napr. ozubené kolesá v prevodovke).
Žliabkované hriadele a náboje sa zobrazujú podľa normy STN ISO 6413 – Technické výkresy.
Zobrazenie žliabkovania a jemného žliabkovania. Táto norma opisuje podrobné
a zjednodušené zobrazenie.
178
a b c
Obr. 8.33 Model spoja žliabkovaného hriadeľa a náboja

a- spoj hriadeľa a náboja, b- žliabkovaný hriadeľ, c- žliabkovaný náboj
Otázka voľby spoja v technickej praxi nie je jednoduchá a vyžaduje si určité skúsenosti.
Voľba druhu spoja závisí od požiadaviek na pevnosť, tesnosť, poddajnosť, montáž
a demontáž, pohyblivosť, spoľahlivosť proti uvoľneniu, ekonomiku, výrobné možnosti, atď.
179
ZÁVER
Ako už bolo uvedené, rozsah skrípt neumožňoval vyčerpávajúco rozpracovať

problematiku konštruovania.
V budúcnosti je nutné venovať neustálu pozornosť tejto problematike, hlavne
nasledovným skutočnostiam: vývoj svetových a európskych noriem a ich postupné
uplatňovanie v národných normách, od čoho závisia ich následné inovácie a zmeny.
Aj keď sa autori snažili aplikovať a uplatniť zmeny a inovácie v súčasnosti platných
normách, je potrebné počítať s tým, že môže prísť v priebehu vydania a hlavne počas
používania k postupným zmenám.
Spomínaný vývoj a inovácie v problematike konštruovania je potrebné neustále
sledovať a publikáciu dopĺňať o najnovšie poznatky.
Autori sa domnievajú, že predložené skriptá budú dobrou pomôckou pre študentov v
predmetoch, ktoré sa zaoberajú konštruovaním.
180
ZOZNAM BIBLIOGRAFICKÝCH ODKAZOV
[1] BAJLA, J., VESELOVSKÝ, J. Strojárske tabuľky. Výber noriem. Bratislava: Slovenský
ústav technickej normalizácie, 2004.
[2] BAJLA, J. Tvorba technickej dokumentácie. Nitra: SPU, 2010.
[3] BOLEK, A., KOCHMAN, J. a kol. Části strojů, 2. svazek. Praha: SNTL, 1990.
[4] ČILLÍK, L. a kol. Úvod do konštruovania. Žilina: VŠDS, 1996.
[5] ČILLÍK, L., ŽARNAY, M. Metodika konštruovania. ŽILINA: EDIS, 2001.
[6] DRASTÍK, F. Technické kreslení podle mezinárodních norem I. MONTANEX, 1994.
[7] HOMIŠIN, J. a kol. Základy strojného inžinierstva. Edícia vedeckej a odbornej
literatúry – Strojnícka fakulta TU v Košiciach. Košice: VIENALA, 2001.
[8] KRÁL, Š. a kol. Časti a mechanizmy strojov. I. diel. Bratislava: Vydavateľstvo
STU, 1998.
[9] KRÁL, Š., LACKO, F., ORAVCOVÁ, J., RIEČIČIAROVÁ, E., TOMANÍČEK, S.
Základy konštruovania a technická dokumentácia. Bratislava: Vydavateľstvo STU,
2007.
[10] KRÁL, Š. a kol. Časti a mechanizmy strojov. II. diel. Bratislava: Vydavateľstvo STU,
2002.
[11] LACKO, F., ORAVCOVÁ, J., RIEČIČIAROVÁ, E. Základy konštruovania a technická
dokumentácia. Trnava: AlumniPres, 2010.
[12] LEINVEBER, J., ŘASA, J., VÁVRA, P. Strojnícke tabulky. Praha: Albra, 2006.
[13] LEINVEBER, J., ŠVERCL, J. Technické kreslení, technická dokumentace. Praha:
Albra, 2003.
[14] MEDVECKÝ, Š. a kol. Základy konštruovania. Žilina: VŠDS v Žiline, 1999.
[15] MEDVECKÝ, Š. Konštruovanie 1. Žilina: EDIS, 2007.
[16] MALÍK, L., MEDVEDCKÝ, Š. a kol. Časti a mechanizmy strojov. Žilina: EDIS, 2004.
[17] FABIÁN, M., SPIŠÁK, E. Navrhovaní a výroba s pomocí CA technológií. Brno: Edice
vědecké a odborné litertury, 2009.
[18] RUSNÁK, J., ULÍKOVÁ, M. Základy strojárstva. Bratislava: ALFA, 1990.
[19] SVOBODA, P., KOVÁŘÍK, R., BRASNDEJS, J. Základy konstruování. Brno: PC-DIR,
1996.
[20] ŠVEJDA, K., KOCHMAN, J., POSPÍŠIL, F. Technické kreslení. Praha: SNTL/ALFA,
1970.
[21] VESELOVSKÝ, J. Technická dokumentácia v CAD. Bratislava: Vydavateľstvo STU,
2000.
[22] Medzinárodné normy ISO a národné normy STN citované v jednotlivých kapitolách.
181
OBSAH
PREDHOVOR ...................................................................................................................... 3
1. TVORBA TECHNICKÝCH VÝKRESOV.................................................................... 4
1.1 DRUHY VÝROBKOV V STROJÁRSTVE ................................................................ 4
1.2 NÁZOSLOVIE V TECHNICKEJ DOKUMENTÁCII VÝROBKU ........................ 5
1.3 FORMÁTY A ÚPRAVA TECHNICKÝCH VÝKRESOV ....................................... 6
1.4 TITULNÝ BLOK .......................................................................................................... 9
1.5 ODKAZY NA ČASTI VÝROBKOV A SÚPIS POLOŽIEK .................................... 11
1.5.1 Odkazy na časti výrobkov ………………………………………………………....... 11
1.5.2 Súpis položiek ……………………………………………………………................... 12
1.6 SKLADANIE VÝKRESOV ........................................................................................... 14
1.7 MIERKY ZOBRAZENIA ............................................................................................ 15
1.8 ČIARY V TECHNICKEJ DOKUMENTÁCII, KRESLENIE, DRUHY A HRÚBKY
ČIAR.................................................................................................................................16
1.9 TECHNICKÉ PÍSMO .................................................................................................... 17
2. ZOBRAZOVANIE NA TECHNICKÝCH VÝKRESOCH .......................................... 24
2.1 PREHĽAD SPÔSOBOV ZOBRAZOVANIA.............................................................. 24
2.2 PRAVOUHLÉ ORTOGRAFICKÉ ZOBRAZENIA.................................................. 24
2.2.1 METÓDA PREMIETANIA V PRVOM KVADRANTE ………………………... 26
2.2.2 METÓDA PREMIETANIA V TREŤOM KVADRANTE .................................... 27
2.3 PRÍKLAD VYPRACOVANIA PROGRAMU č.1……………………………......... 46
2.4 ZÁKLADNÉ PRAVIDLÁ VYHOTOVOVANIA REZOV A PRIEREZOV............ 50
3. KÓTOVANIE NA TECHNICKÝCH VÝKRESOCH.................................................. 63
3.1 VŠEOBECNÉ ZÁSADY KÓTOVANIA……………………………………….......... 63
3.2 PRÍKLAD VYPRACOVANIA PROGRAMU č.2……………………….................. 73
4. TOLEROVANIE PRESNOSTI ROZMEROV……………......................................... 85
4.1ZÁKLADNÁ CHARATERISTIKA TOLEROVANIA PRESNOSTI
ROZMEROV……………............................................................................................... 85
4.2 PRÍKLADY VÝPOČTOV JEDNOTLIVÝCH ULOŽENÍ ……………………..... 89
4.3 PRÍKLADY SPÔSOBOV ZÁPISU TOLEROVANÝCH ROZMEROV…............ 97
4.4 PRÍKLADY ZÁPISU TOLEROVANÝCH ULOŽENÍ V TECHNICKEJ
DOKUMENTÁCII……………………………………….......................................... 100
182
5. GEOMETRICKÉ TOLERANCIE…………………………........................................ 102
5.1 GEOMETRICKÉ ODCHÝLKY A TOLERANCIE……………………………...... 102
5.2 TOLERANČNÉ ZÓNY…………………………………............................................ 104
5.3 PRÍKLADY PREDPISU VYBRANÝCH GEOMETRICKÝCH TOLERANCIÍ. 106
5.4 VŠEOBECNÉ ROZMEROVÉ A GEOMETRICKÉ
TOLERANCIE………………............................................................................................ 116
5.4.1 Všeobecné tolerancie dĺžkových a uhlových rozmerov………………….............. 116
5.4.2 Všeobecné geometrické tolerancie………………………………………................ 117
6. ŠTRUKTÚRA POVRCHU SÚČIASTOK
(DRSNOSŤ POVRCHU SÚČIASTOK)…………………………….......................... 117
6.1 SMERNICE PRE VOĽBU DRSNOSTI ……………………………….................. 119
6.2 OZNAČOVANIE STAVU POVRCHU…………………………………………..... 119
6.3 PRÍKLADY PREDPISOVANIA PARAMETROV CHARAKTERU
POVRCHU.................................................................................................................. 121
6.4 PRÍKLADY POLOHY A UMIESTNENIA GRAFICKEJ ZNAČKY DRSNOSTI
POVRCHU…………................................................................................................... 126
6.5 PRÍKLAD VYPRACOVANÉHO PROGRAMU č.3…........................................... 130
7. TECHNICKÉ MATERIÁLY…………………………............................................... 142
7.1 ROZDELENIE TECHNICKÝCH MATERIÁLOV…………………………........ 142
7.2 PREDPISOVANIE NORMALIZOVANÝCH HUTNÍCKYCH
POLOTOVAROV…...................................................................................................... 143
8. SPOJOVACIE SÚČIASTKY – ROZOBERATEĽNÉ
SPOJE……..................................................................................................................... 151
8.1 ZÁVITY A ICH ZOBRAZENIE……………………….......................................... 151
8.2 ROZDELENIE A OZNAČOVANIE ZÁVITOV ................................................... 153
8.3 PRÍKLADY KRESLENIA ZÁVITOV....................................................................... 157
8.4 PRÍKLADY KÓTOVANIE ZÁVITOV ..................................................................... 159
8.5 SKRUTKY ................................................................................................................... 161
8.6 MATICE ....................................................................................................................... 163
8.7 PODLOŽKY................................................................................................................. 165
8.8 ZÁVLAČKY................................................................................................................. 167
8.9 SKRUTKOVÉ SPOJE................................................................................................ 167
8.10 ČAPY............................................................................................................................ 170
8.11 POISTNÉ KRÚŽKY................................................................................................... 171
183
8.12 KOLÍKY...................................................................................................................... 173
8.13 KLINY ....................................................................................................................... 175
8.14 PERÁ A ŽLIABKOVANÉ HRIADELE A NÁBOJE .......................................... 176
ZÁVER .............................................................................................................................. 180
ZOZNAM BIBLIOGRAFICKÝCH ODKAZOV ......................................................... 181
184
EDÍCIA VYSOKOŠKOLSKÝCH SKRÍPT
Autori: Ing. Nina Danišová, PhD., Ing. Štefan Hajdu, PhD.,

Ing. Jerguš Daniš
Názov: Základy konštruovania a technická dokumentácia.
Návody na cvičenia.
Fundamentals of Engineering Design
and Technical Documentation – Guid for Practices
Miesto vydania: Trnava
Vydavateľ: AlumniPress
Rok vydania: 2012
Vydanie: prvé
Rozsah : 184 strán
Edičné číslo: 1/AP/2012
ISBN 978-80-8096-158-9
EAN 9788080961589
zverejnené na https://is.stuba.sk
185

Zaklady Konstruovania A Tech Dokumentacia

Uploaded by

Document Information

Original Title

Copyright

Available Formats

Share this document

Share or Embed Document

Sharing Options

Did you find this document useful?

Is this content inappropriate?

Copyright:

Available Formats

Zaklady Konstruovania A Tech Dokumentacia

Uploaded by

Copyright:

Available Formats

ZÁKLA

Recenzenti: doc. Ing. František Lacko, CSc.

Jazyková korektúra: Mgr. Valéria Krahulcová

Schválila Vedecká rada Materiálovotechnologickej fakulty STU ako vysokoškolské

Predkladané skriptá sú určené na oboznámenie študentov so základnou strojárskou

Z hľadiska druhu a rozsahu technickej dokumentácie sú stanovené druhy výrobkov

Obr. 1.1 Druhy výrobkov

Technická dokumentácia – je definovaná ako súhrn podkladov spracovaných pre

1.3 FORMÁTY A ÚPRAVA TECHNICKÝCH VÝKRESOV

Obr. 1.2 Usporiadanie plochy výkresového listu

Medzinárodná norma ISO 5457 – Technická dokumentácia výrobku. Rozmery a úprava

ROZMERY OREZANÝCH A NEOREZANÝCH LISTOV A PLOCHY

A1 594x841 574x811 625x880

A2 420x594 400x564 450x625

A3 297x420 277x390 330x450

A4 210x297 180x277 240x330

Obr. 1.3 Vytváranie predĺžených formátov

Obr. 1.4 Úprava výkresového listu formátu A3

1.4 TITULNÝ BLOK

Na každom technickom výkrese sa zapisujú organizačné, identifikačné a informačné

Obr. 1.6 Príklad vyhotovenia titulného bloku

Titulný blok sa skladá z dvoch častí:

1.5 ODKAZY NA ČASTI VÝROBKOV A SÚPIS POLOŽIEK

1.5.1 Odkazy na časti výrobkov

Označenie jednotlivých komponentov, ktoré vytvárajú výrobok, sa musí urobiť podľa

Odkazy na rovnaké časti výrobku sa uvádzajú len raz, odkazy na bezprostredne

Obr. 1.8 Príklad vyhotovenia odkazov na časti výrobku

1.5.2 Súpis položiek

Obr. 1.9 Príklad súpisu položiek na výkrese

V prípade, že je súpis položiek samostatným dokumentom, vyhotovuje sa na listy

Obr. 1.10 Zápis oddeleného súpisu položiek na formáte A4

Skladanie výkresov sa robí delením dlhších a následne kratších strán formátov A0 až A3

Obr. 1.11 Skladanie výkresových listov na voľné uloženie

Predmety na technických výkresoch sa nemôžu zobrazovať vždy v skutočnej mierke,

MIERKY PRE ZOBRAZENIE Tabuľka 1. 2

Obr. 1.12 Spôsoby zápisu mierok na výkrese

DRUHY ČIAR A ICH POUŽITIE NA TECHNICKÝCH VÝKRESOCH Tabuľka 1. 3

Súvislá tenká čiara

Súvislá tenká čiara vyhotovená „od ruky“

Súvislá tenká čiara so zalomením

01.2 Súvislá hrubá čiara

02.1 Čiarkovaná tenká čiara

02.2 Čiarkovaná hrubá čiara

04.1 Tenká čiara s dlhou čiarkou a bodkou

04.2 Hrubá čiara s dlhou čiarkou a bodkou

Obr. 1.13 Kreslenie striedavých a prerušovaných čiar

1.9 TECHNICKÉ PÍSMO

Na zapisovanie kót, odkazov, textov, symbolov a značiek na technických výkresoch,

Základné parametre technického písma sú:

Obr. 1.14 Základné rozmery písma

Obr. 1.15 Rozstupy medzi základnými čiarami

Parameter písma Násobok Rozmery

Výška písma h (10/10)h 2,5 3,5 5 7 10 14 20

Výška písma malej abecedy c1 (7/10)h 1,75 2,5 2,5 5 7 10 14

Medzera medzi znakmi a (2/10)h 0,5 0,7 1 1,4 2 2,8 4

Medzera medzi slovami e (6/10)h 1,5 2,1 3 4,2 6 8,4 12

Hrúbka čiary d (1/10)h 0,25 0,35 0,5 0,7 1 1,4 2

1. Riadky písma s písmenami veľkej a malej abecedy s diakritickými znakmi.

Šírky jednotlivých znakov technického písma sú uvedené v tabuľke :

ŠÍRKY ZNAKOV PÍSMA TYPU B Tabuľka 1.5

Šírka Pomerná šírka znaku

Obr. 1.17 Základné tvary písmen latinskej abecedy typu B – vertikálne

Písmo podľa STN EN ISO 3098-0 až 6 je určené pre: