1.

2 Domové plynovody
Základné pojmy:
Domovým plynovodom sa nazýva časť rozvodu plynu, pomocou ktorej sa
rozvádza plyn privedený plynovodnou prípojkou. Domový plynovod rozvádza plyn k
spotrebičom s pretlakom do 5 kPa.
Domový plynovod začína hlavným uzáverom plynu a končí uzávermi pred
jednotlivými spotrebičmi. Do domového plynovodu nepatria plynomery a plynové
spotrebiče.
Domový rozvod je časť domového plynovodu, ktorá začína hlavným
uzáverom plynu a končí pred uzáverom plynomeru.
Spotrebný rozvod je časť domového plynovodu, ktorá začína pred uzáverom
plynomeru a končí pred uzávermi plynových spotrebičov.
Vonkajší plynovod je časť domového plynovodu, ktorá začína za HUP
a končí pri vonkajšej obvodovej stene budovy.
Vnútorný plynovod je časť domového plynovodu, ktorá začína pri vonkajšej
obvodovej stene budovy a končí uzávermi pred spotrebičmi.[9]

Časti domového plynovodu:

 ležatý rozvod,
 stúpacie vedenie,
 odbočka k plynomeru,
 rozvody k spotrebičom.

Ležatý rozvod je časť domového plynovodu, ktorá zahŕňa úsek potrubia od

hlavného uzáveru po pripojenie stúpacieho potrubia. Ak sú na tom istom podlaží
umiestnené plynomery, ležatý rozvod siaha po odbočky k plynomerom. Vedie sa v
najnižšom podlaží voľne, viditeľne, s odstupom od stropov a stien 10mm. Na
uchytenie potrubia sa používa zavesenie pomocou strmeňov, alebo uloženie pomocou
konzol.Výhodné je vedenie po chodbách budovy. Môže prechádzať aj garážami,
kotolňami, práčovňami, ak je v týchto častiach zváraný a odsúhlasený plynárenským
podnikom
Vo viacpodlažných budovách je možné vedenie potrubia v technickom
podlaží (musí byť zváraný, má len nevyhnutné armatúry, je bez regulátorov, je
zabezpečené odvetranie priestoru a pod.). Plynovodné potrubie môžeme viesť aj v
podlahách v priestoroch laboratórií, v kuchyniach a v samostatnom betónovom
kanáliku (nie však v obytných budovách).
Potrubie musí byť uložené v chráničke, ak prechádza cez zvislé konštrukcie
(základy alebo steny budovy). Spád potrubia ležatého rozvodu je minimálne 0,2 %k
prípojke. Ak ležatý rozvod nie je možné spádovať k prípojke, musí sa umiestniť na
najnižšie miesto spádovaných úsekov plynovodu odvodňovač.
Súčasťou ležatého rozvodu je:
 hlavný uzáver plynu,
 odvodňovač,
 domový regulátor tlaku plynu,
 uzávery.

Stúpacie vedenie (stúpačky) je stúpajúca časť domového plynovodu. Slúži pre

rozvod plynu v budove s viacerými podlažiami. Prechádza najmenej jedným
nadzemným podlažím. Na ležatý rozvod sa pripája navarením. Ak ležatý rozvod nemá
predpísaný spád, odvodnenie sa zabezpečí predĺženým potrubím zvislého rozvodu,
ktorý sa ukončí zátkou. Na pripojenie stúpačky sa môže použiť aj kríž. Voľný koniec
kríža sa opatrí zátkou a použije sa na čistenie. Druhý koniec sa použije na pripojenie
odvodňovača. Na začiatku stúpačiek sa musia osadiť uzávery, ak nie sú osadené na
ležatom rozvode.
Zmena smeru stúpacieho vedenia sa odporúča vykonať pomocou 45 ͦ oblúkov,
aby sa znížilo riziko upchatia potrubia. Stúpacie potrubie nesmie byť v obytných
miestnostiach. Možno ich viesť cez neobytné vetrané miestnosti ako aj v
inštalačných šachtách bytových jadier, ak je šachta v úrovni stropu ohňovzdorne
prehradená alebo tvorí samostatný požiarny úsek. Z montážnych dôvodov sa
neodporúča viesť potrubie v kútoch. V jednotlivých podlažiach sa na stúpačky
pripojujú odbočky. Použijú sa na to T tvarovky alebo kríže.

Odbočka k plynomeru je časť domového plynovodu, ktorá siaha od

stúpačky po uzáver pred plynomerom. Pred každým plynomerom musí byť uzáver,
aby sa plynomer mohol demontovať. Odbočka sa kladie v spáde minimálne 0,2%
smerom od plynomeru.
Rozvod k spotrebičom je časť domového plynovodu, ktorá zahŕňa potrubie
od plynomeru k uzáveru pred spotrebičom. Potrubie sa má viesť viditeľne pred stenou
v spáde 0,2%. Nesmie prechádzať inými miestnosťami. Montáž plynového spotrebiča
sa môže urobiť napevno pomocou rúrky, alebo pružne pomocou hadice.[3]

Plynovodné potrubie domového plynovodu nesmie byť vedené:

 pod pevne zabudovanými zariaďovacími predmetmi (vaňa, nádrže),
 vo výťahových a vetracích šachtách a zhádzkach na odpady,
 v chránených únikových cestách,
 v miestach s teplotou nad 35°C,
 cez povaly a v podlahách obytných budov,
 cez komínové prieduchy.

Obr. 6 Schéma plynového zariadenia vo viacpodlažnej budove

1- distribučný plynovod, 2 – hlavný uzáver plynu, 3 – plynovodná prípojka, 4 –
stúpacie vedenie, 5 – plynomer, 6 – uzáver pred plynomerom
Zdroj: Plynové zariadenia v budovách (v otázkach a odpovediach), Sitár P.,
Novodomský M., Bratislava, 2008,
Konštrukčný materiál pre domové plynovody:
Inštalačný materiál rozvodov musí vyhovovať požiadavkám normy.  Všetky
rovné potrubia, rúrky a tvarovky musia mať hladký povrch bez nerovností.

Pre rozvody plynu v budovách je možné použiť len materiály, ktoré

zodpovedajú:
 danému druhu plynu,
 prevádzkovému pretlaku a maximálnemu skúšobnému pretlaku,
 účelu použitia,
 požiadavkám výrobcu,
 podmienkam požiarnej odolnosti.

Pri použití technických materiálov na vonkajšie rozvody plynu sa zohľadňuje

aj správanie materiálov na účinky poveternostných podmienok (ak budú dlhodobo
vystavené, alebo uložené v extrémnych poveternostných podmienkach). A či tieto
účinky majú vplyv na spoľahlivosť a výkon vonkajších rozvodov domového
plynovodu. Životnosť budovy je približne 50 rokov. Doba životnosti rozvodov plynu,
vrátane pripojenia spotrebiča a spojov na plynovode sa navrhuje tiež na takéto
obdobie. Materiál a montáž rozvodov domového plynu musí zaručiť tesnosť za
bežných prevádzkových podmienok.[2]

Druhy materiálov:
 oceľové rúry so zaručenou zvariteľnosťou,
 medené rúry,
 plastové rúry a viacvrstvové rúry na vyhotovenie vonkajšieho plynovodu,
 paralelne zvlnené ohybné rúry.

Pre časti domových plynovodov sa najčastejšie používajú oceľové bezšvové

rúry so zaručenou zvariteľnosťou. Spájajú sa zváraním plameňom alebo
elektrickým oblúkom.[4]
 Závitové rúrky sa spájajú pomocou fitingov. Používajú sa len do svetlosti DN
50. Prírubové rúrky sa používajú na pripojenie armatúr, plynomerov a plynových
spotrebičov. Nevýhodou oceľových rúrok je, že sa musia chrániť proti korózii. Rúrky
ukladané do zeme sú vybavené izoláciou. Rúrky vedené voľne alebo pod omietkou sú
vybavené náterom alebo izoláciou.
Výhodou medených rúrok je, že majú menší priemer a pôsobia esteticky.
Dajú sa zvárať, spájkovať a lisovať.
Rúrky z plastov sa nepoužívajú na vnútorné rozvody domového plynovodu.
Potrubie z plastických hmôt musí byť ukončené pred objektom, maximálne
v obvodovom múre objektu. Používa sa výhradne lineárny polyetylén PE 80 a PE
100. Výhodou je ich nízka hmotnosť, odolnosť voči korózii a pri použití navíjaných
rúrok aj menší počet spojov, čo znižuje možnosti úniku plynu.
Viacvrstvové rúrky majú nosnú časť z hliníkovej fólie. Vonkajšia a vnútorná
strana rúrky je z plastového materiálu typu PEX. Ich výhodou je jednoduchá montáž
pomocou lisovaných spojov, odolnosť voči korózii. Rúrový materiál je vyrábaný vo
zvitkoch. Systémy viacvrstvových rúrok sa môžu použiť aj na vnútorné plynovody.
Paralelne zvlnené ohybné rúrky systému CATS sú vyrobené z nerezovej
ocele. Na koncoch sú vybavené prevlečenými maticami. Paralelne zvlnenie umožňuje
ich ľahké ohýbanie a prispôsobenie sa. To umožňuje montáž plynového rozvodu aj
bez použitia kolien.
Pri použití iných vhodných materiálov na rozvod plynu v budovách nesmie
prísť k ohrozeniu života, zdravia majetku a životného prostredia. Pri týchto
materiáloch sa musia dodržiavať pokyny od výrobcu a musia spĺňať požiadavky
preukazovania zhody. Môžu sa použiť len vtedy, ak majú rovnaké alebo lepšie
vlastnosti. [5]
 Obr. 7 Materiály rúrok pre plynovody
1 - viacvrstvová rúra PEX - Al - PEX, 2 - oceľová rúra, 3 - paralélne zvlnená ohybná
rúra, 4-– pozinkovaná rúra, 5 - nerezová rúra, 6 - oceľová rúra s PE izoláciou, 7 -
medená rúra, 8 - rúra PE 80, 9 - rúra PE 100
Zdroj: Plynové zariadenia v budovách (v otázkach a odpovediach), Sitár P.,
Novodomský M., Bratislava, 2008,

Spájanie jednotlivých častí domového plynovodu.

Pri montáži domových plynovodov sú najčastejšími operáciami spájanie rúrok
a pripájanie tvaroviek, armatúr a ďalších častí plynovodu.
Druhy spojov:
 nerozoberateľné spoje sa používajú vtedy, keď sa nepredpokladá neskoršie
rozoberanie,
 rozoberateľné spoje sa použijú vtedy, keď sa má spoj v neskoršom období
znova uvoľniť, napr. pri údržbe alebo opravách.

Plynovody sa najčastejšie zvárajú.

Oceľové potrubia sa zvárajú:
 plameňom,
 elektrickým oblúkom (pri väčších hrúbkach steny potrubia).

Potrubia z plastov sa zvárajú:

 metódou natupo,
  polyfúznym zváraním,
 elektrotvarovkami.

Z medi sa zvárajú len rúrky väčších priemerov, kde nie sú k dispozícii tvarovky pre
kapilárne spájkovanie.
Na zváranie medi sa používajú dve metódy:
 zváranie plameňom,
 zváranie v ochrannej atmosfére /MIG, TIG/.

Zváračské práce môžu vykonávať len pracovníci, ktorí majú platné

oprávnenie zvárať. Pre rozvody plynu na spájanie medených rúrok sa používa
výhradne tvrdé spájkovanie.
Závitové spoje je možné použiť max. do svetlosti DN 50 a pre montáž
armatúr. Pre montáž domových plynovodov sa používajú  tvarovky
v normalizovanom prevedení. Na spájanie závitových rúrok sa používajú tvarovky
z temperovanej liatiny a z ocele. Ako tesniace prostriedky sa používajú napr. konopné
vlákna namočené vo fermeži alebo v ľanovom oleji, tesniaca teflónová páska,
teflónové nite a iné tesniace materiály ktoré zodpovedajú norme. Pre spájanie rúrok
s tvarovkami sa používa rúrkový závit.
Prírubové spoje sa používajú v odôvodnených prípadoch pre pripájanie
armatúr alebo z prevádzkových dôvodov na pripájanie plynomerov, regulátorov alebo
spotrebičov. Tesnenia musia zodpovedať typu použitej príruby a musia byť z
materiálu, ktorý je odolný proti prepravovanému plynu a musia umožniť rozobratie
spoja. Tesnenia nesmú obsahovať azbest.
Lisovanými spojmi sa spájajú medené a plastové rúrky. Tesniaci účinok sa
dosahuje s použitím vhodného tesniaceho materiálu a zalisovaním spoja. Tesniace
krúžky pre rozvod plynu majú žltú farbu.

Uzatváracie armatúry na domovom plynovode

Z armatúr majú z hľadiska bezpečnosti v domovom plynovode najväčší
význam uzatváracie armatúry. V plynárenstve sa požadujú armatúry tesné
s presnou polohou uzavretia a otvorenia. Pretože tesnosť uzáveru nemožno
kontrolovať zrakom. Musia byť vyrobené z materiálov odolných voči korózii.
Korózia materiálu môže vznikať pôsobením vlhkého plynu alebo vonkajšieho
prostredia. Odnímateľné ovládacie prvky uzáverov, pokiaľ sú stále k dispozícii,
nemusia byť na uzáveroch nasadené natrvalo. Uzávery sa montujú tak, aby bolo
možné podľa potreby uzavrieť celý plynovod, prípadne jeho časť.
Na plynovodnom potrubí vo vnútri budovy sa používajú prednostne guľové
kohúty. Ovládajú sa pomocou páky. Otvára sa potočením vnútorného telesa o 90°. Sú
vyrábané v rôznych veľkostiach a pre rôzne tlaky. Ich výhodou je, že aj po dlhšej
dobe nepoužívania zostávajú ovládateľné.
Pri starších inštaláciách sa používali častejšie kužeľové kohúty. Kužeľový
kohút sa ovláda pomocou kľúča nasadeného na štvorhran kužeľa, prípadne pomocou
rukoväte. Otvára sa alebo uzatvára potočením vnútorného kužeľa o 90º. V súčasnosti
je povolené používať aj kužeľové kohúty, avšak ich použitie ako hlavný uzáver plynu
technická legislatíva zakazuje.
Kužeľové kohúty s prípojkou na hadicu s vonkajším alebo vnútorným
závitom možno použiť len v laboratóriách na pripojenie plynových kahancov. Pred
týmto kohútom musí byť nainštalovaný ďalší kohút. Ich použitie v bytoch je
zakázané. Posúvače so stúpajúcim vretenom pre montáž nad zemou a nestúpajúcim
vretenom ovládané zemnou súpravou sa používali na domových plynovodoch väčších
dimenzií. V súčasnosti sa už nepoužívajú. Všetky uzávery musia byť prístupné pri
údržbe a opravách alebo pri výmene. Vždy musia byť k dispozícii ich ovládacie prvky
(kľúče, ovládacie páky).
Hlavný uzáver plynu (HUP) oddeľuje plynovodnú prípojku od odberného
plynového zariadenia. Je majetkom vlastníka odberného plynového zariadenia. Musí
ho mať každý domový plynovod pre prípad požiaru alebo údržby v obytných
budovách.
Umiestňuje sa prednostne na vonkajšom múre budovy vo výklenku, prístavku
alebo v skrinke, ktoré musia byť vhodným spôsobom zaistené proti neoprávnenej
manipulácii (napr. uzatváracie zariadenie s trojhranným kľúčom).[9]
Pri oplotených objektoch v oplotení príslušnej budovy (v skrinke, výklenku,
prístavku a pod.). Môže byť vo vnútri budovy v priamo vetrateľnom a riadne
označenom priestore . Ak je umiestnený pod úrovňou terénu (v zemi), musí byť jeho
poloha označená orientačnou tabuľkou, alebo sa poklop natrie žltou farbou. Nesmie sa
umiestňovať v obytných miestnostiach, v kúpeľniach a sociálnych zariadeniach, v
garážach, v práčovniach, kotolniach, v skladoch potravín a v šachtách, v chránených
únikových cestách, v nepriamo vetraných, nevetraných alebo neprístupných
priestoroch. [3]
Ostatné uzávery musia byť prístupné a viditeľné, nesmú sa osadzovať v šachtách.
Umiestňujú sa:
 ak je na pozemku viac objektov, napájaných spoločnou prípojkou, pred každý
objekt,
 pred regulátorom (ak nie je umiestnený spoločne s hlavný uzáverom plynu)
prípadne za regulátorom,
 pred vstupom do priestoru, kde hrozí výbuch alebo požiar (kotolne,
laboratóriá,...),
 pri delení dlhého ležatého úseku,
 na začiatku stúpajúceho vedenia,
 pred plynomerom,
 pred každým plynovým spotrebičom.

Obr. 8 Guľový kohút

Zdroj: http://www.tms.sk/?page=5&category__id=157

Pružné spoje (hadice)

Hadice, okrem mechanických vlastností a tesnosti, musia byť odolné proti
pôsobeniu plynu a musia mať aj tepelnú odolnosť. Musia byť odolné proti vplyvom
prostredia a musia byť schválené pre dané použitie. [5]

Používajú sa pre:
 pružný spoj plynovodu (prípojka, vonkajšia časť plynovodu) v nebezpečných
miestach, na územiach s banskou činnosťou a pod.,
 pripojenie plynomerov,
 pripojenie plynových spotrebičov.
Pripojenie hadicou so zásuvkou a zástrčkou spĺňa bezpečnostnú aj protipožiarnu
spoľahlivosť. Výhodou je , že spotrebič sa dá veľmi rýchlo odpojiť od plynovodného
potrubia.

Obr. 9 Bezpečnostná plynová hadica so zástrčkou a zásuvkou

Zdroj: http://www.seidl.cz/cz/technicky-zpravodaj/technicky-zpravodaj-
35/bezpecnost-plynovych-zarizeni-v-pripade-pozaru-24.html

Montáž domového plynovodu

Pre stavbu domových rozvodov plynu splatia príslušné ustanovenia STN
a TPP platné pre odberné plynové zariadenia a spotrebiče na plynné palivá v
budovách.
Stavebné a montážne práce pri zhotovovaní domových plynovodov môžu
vykonávať len montážne organizácie, ktoré majú na túto činnosť oprávnenie a
pracovníci, ktorí spĺňajú podmienky odbornej spôsobilosti.
Pred alebo pri montáži potrubia sa musí dbať na ochranu rúrok pred
mechanickým poškodením a deformáciou. Počas výstavby rozvodu plynu sa musia
zabezpečiť opatrenia proti vniknutiu cudzích látok (napr. drobné častice, nečistoty,
voda) do vnútra potrubia. Ak sa nežiaduce látky dostali do potrubia, potom sa musí
dôsledne vyčistiť. Rúrka, ktorá má deformácie, povrchové narušenia alebo menší
polomer ohybu ako je dovolený, sa musí vymeniť. Rozvod plynu nesmie prenášať
nadmerné zaťaženie na meradlá a na iné časti. Každé nové pripojenie nesmie
poškodiť existujúce potrubie. Počet spojov potrubí musí byť minimálny. Nachádzajú
sa v miestach spájania rúrok, pri pripojeniach tvaroviek, armatúr, spotrebičov a
pripájaní na rozvod plynu z iného potrubného systému.
Po určení miesta napojenia objektu na uličný plynovod sa musí u dodávateľa
plynu dohodnúť miesto osadenia regulačného zariadenia a plynomeru.

Vonkajší plynovod sa prednostne vedie pod úrovňou terénu. Kovový

plynovod sa môže viesť aj na povrchu po obvodovej stene objektu alebo pod
omietkou. Plynovod uložený v zemi sa chráni proti korózii izoláciou. Vonkajší
plynovod musí byť chránený pred koróziou a pred nepriaznivými vplyvmi okolia.

Najmenšia svetlá vzdialenosť podzemného plynovodu od základov budov:

 1 m pre plynovody do 5 kPa vrátane,
 2 m pre plynovody od 5 kPa do 400 kPa.

Plynovod sa neodporúča viesť miestami, kde by mohlo nastať jeho

mechanické narušenie a poškodenie (napr. vplyvom pohybujúcich sa mechanizmov).
V prípade, že nie je možné takéto miesto obísť, musí sa plynovod chrániť pred
neprípustným zaťažením napr. chráničkou alebo krytom. Plynovod sa musí upevniť
tak, aby sa pri bežnom ovládaní armatúr neprenášali nadmerné zaťaženia na
plynovod. Na všetkých uzatváracích armatúrach musia byť jednoznačne určené
polohy uzatvorenia a otvorenia. Z dôvodu presného určenia trasy rozvodu plynu sa
musí aktualizovať jeho dokumentácia.[9]

Obr. 10 Uloženie nízkotlakového potrubia v chráničke pod zatepľovacím

systémom
Zdroj:http://www.tzbportal.sk/kurenie-voda-plyn/ntl-rozvody-plynu-projektovanie-
realizacia.html
Vonkajší plynovod pod úrovňou terénu.

Vonkajší plynovod pod úrovňou terénu sa ukladá sa do výkopu alebo do

podzemného kanála. Výkop ryhy sa robí ručne alebo pomocou stavebných
mechanizmov. Najmenšie dovolené krytie plynovodu je 0,6 m. Hĺbka uloženia
plynovodu vo výkope je od 0,8 m do 1,2 m.
Dno výkopu sa musí upraviť vyrovnať, zbaviť kameňov a iných ostrých častí,
ktoré by mohli poškodiť povrch rúrky. Pred uložením plynovodného potrubia do
výkopu sa musí urobiť zhutnený podsyp dna výkopu. Podsypová vrstva potrubia je
najmenej 0,15 m. Na podsyp sa uloží po celej dĺžke potrubie. Obsypanie sa vykoná
najmenej 0,2 m po stranách a 0,2 m nad povrchom plynovodu so zhutnením. Používa
prednostne piesok alebo preosiata zemina. Nesmú sa použiť materiály, ktoré majú
ostré hrany, veľkú zrnitosť alebo také, ktoré by pôsobili na potrubie agresívne. Pred
ukladaním plynovodu do zeme sa musí uskutočniť vizuálna kontrola vonkajšieho
povrchu rúrky. Výstražná fólia žltej farby musí byť uložená vo vzdialenosti 0,4 m nad
povrchom potrubia. Minimálna šírka výstražnej fólie je 20 cm. Šírka fólie presahuje
šírku uloženého potrubia najmenej o 50 mm na oboch stranách potrubia. Vzdialenosť
výstražnej fólie sa môže znížiť v miestach s menším krytím nad povrchom potrubia
na 0,2 m. Vzdialenosť výstražnej fólie je najmenej 0,2 m od povrchu terénu.

Obr.11 Zakrytie plynovodu pieskom a výstražnou fóliou

Zdroj:http://www.jaksipostavitdum.cz/etapy-stavby/02-etapa-zaklady-
domu/zhotoveni-plynovodniho-systemu/
 Spoje na potrubí uloženom pod úrovňou terénu sa používajú len
v nevyhnutnom prípade. Takýto spoj musí byť prístupný. Umiestňuje do podzemnej
skrinky alebo šachty, ktorá je vybavená čuchačkou. za účelom overenia tesnosti spoja.
Na spojenie potrubia z plastu s plynovodom z iného materiálu (napr. plast/oceľ,
plast/Cu) sa používajú prechodové spoje.[3]

Vonkajší plynovod nad úrovňou terénu

Montuje sa výhradne z kovových materiálov. Vonkajší rozvod plynu sa môže
viesť po vnútornej strane oplotenia, po vonkajších murovaných stavebných
konštrukciách objektov alebo pod ich omietkou. Plynovod musí byť chránený pred
mechanickým poškodením, nepriaznivými poveternostnými vplyvmi a slnečným
žiarením.
Ak je rozvod plynu vedený po povrchu vonkajšej steny budovy, musí sa
rešpektovať architektonický vzhľad. Pri tomto spôsobe vedenia plynovodu nesmie
hroziť nebezpečenstvo preniknutia plynu cez stenu alebo otvory do vnútra objektu
dodržaním bezpečnej vzdialenosti od dverí a okien.

Pri uložení plynovodu v chráničke sa musí zabezpečiť, aby:

 plynovod neslúžil ako nosná konštrukcia ,
 spoje boli zvárané a ich počet bol minimálny,
 bola umožnená dilatácia potrubia,
 plynovod bol uložený symetricky,
 plynovod bol chránený proti korózií,
 plynovod bol chránený proti blesku a statickej elektrine,
 bolo umožnené vykonávanie kontrol plynovodu.

Plynovod vedený pod omietkou sa ukladá do chráničky, tak aby bolo možné z
jedného konca vykonávať kontrolu tesnosti daného úseku. Odporúča sa druhý koniec
chráničky utesniť. Ochranná rúrka musí byť z plynotesného materiálu odolného voči
korózii. Na vedenie plynovodu sa prednostne navrhne tá stena, na ktorej sa
nenachádzajú okná ani iné otvory do budovy(obr. 10).
Vedenie vonkajšieho plynovodu pod omietkou obvodovej steny objektu musí byť
spĺňať nasledujúce požiadavky:
 murivo a omietka nesmú obsahovať agresívne zložky pôsobiace na plynovod.
  plynovod sa nesmie zabetónovať do konštrukcie,
 otvory v tehlách a tvárniciach, ktoré majú veľkú poréznosť alebo tvoria
dutiny, musia byť pred uložením plynovodu vyplnené napr. maltou,
 úsek plynovodu pod omietkou musí byť bez rozoberateľných spojov, podľa
možnosti s čo najmenším počtom nerozoberateľných spojov.
Po ukončení montáže sa poloha plynovodu zameria a schematický zakreslí do
dokumentácie rozvodu plynu resp. sa vyhotoví aj fotodokumentácia.[9]

Prechod rozvodu plynu do budovy

Prechod plynovodu do budovy môže byť v podzemnom alebo nadzemnom
vyhotovení. Nesmie sa pritom narušiť statika budovy.
Prechod sa a vykoná pomocou chráničky. Chránička musí byť napevno
zabudovaná do steny budovy a musí na každom konci presahovať najmenej 10 mm za
stenou budovy. Chránička musí byť chránená proti korózii, resp. vyhotovená z
materiálov odolných proti korózii. Vhodným tesniacim materiálom sa musí zabrániť
možnosti prenikaniu plynu a vlhkosti okolo potrubia do budovy. (obr. 12)
V prípade, že plynovod prechádza do iného požiarneho úseku, prechod sa
musí protipožiarne utesniť (protipožiarnym tmelom, protipožiarnou manžetou a pod.).
Plynovod sa nesmie dotýkať  chráničky. Musí byť uložený centricky. Plynovod
prechádzajúci chráničkou nesmie mať žiadny spoj. Potrubie vo vzdialenosti 1 m od
vonkajšej steny budovy sa musí viesť v kolmom smere k stene budovy. Ak je
plynovod vedený v zemi v miestach s nebezpečenstvom poškodenia, na vnútornej
strane sa opatrí poistkou proti vytrhnutiu.[9]

Obr. 12 Prechod plynu múrom budovy

1 – múr, 2 – utesnenie, 3 – chránička, 4, 6 – presah chráničky, 5 – priestor bez spojov,
7 – plynovodné potrubie
Zdroj:https://publi.cz/books/176/03.html

Vnútorný plynovod
Vnútorný rozvod plynu sa vedie vetranými a vetrateľnými priestormi. Podľa
možností čo najkratším smerom vo vertikálnej alebo horizontálnej polohe. Nie však
uhlopriečne. Vnútorný plynovod musí mať čo najmenší počet rozoberateľných
spojov. Plynovod možno viesť voľne po povrchu steny, pod omietkou, v inštalačnom
podlaží, šachtách a kanáloch určených na tento účel. Upevňuje sa tak, aby sa
neprehýbal alebo nedeformoval.

Plynovod je možno viesť v inštalačnom podlaží, šachtách alebo kanáloch, ktoré

sú na tento účel určené pri splnení nasledujúcich podmienok:
 vetrateľnosť uvedeného priestoru v celom úseku,
 prístupnosť plynovodu pre kontrolu a údržbu,
 plynovod je vedený voľne pri povrchu stien.

Plynovod vedený pri povrchu sa uchytí pomocou kovových alebo plastových

objímok alebo spôn. Vnútorná časť úchytiek má mať na vnútornej strane jemnú
vystielku (napr. z gumy). Prípadný pohyb alebo posun potrubia tým nespôsobí
porušenie vonkajšieho povrchu rúrky.
 Obr. 13 Spôsoby upevnenia potrubia
Zdroj:https://publi.cz/books/170/03.html

Plynovod, ktorý prechádza stenou, oddeľujúcou dva priestory sa musí vybaviť

protipožiarnou armatúrou.
Vzdialenosť povrchu potrubia vnútorného plynovodu od povrchu ostatných
potrubí, pri súbehu a križovaní plynovodu s ostatnými potrubiami, musí byť
minimálne 20 mm. Pri tepelných vedeniach sa vzdialenosť zväčšuje.
Plynovod nesmú ovplyvňovať a poškodzovať látky z iných potrubí (napr. kvapkajúca
voda, kondenzát a pod.).
Plynovod nesmie byť vystavený namáhaniam, chveniam a pod. a nesmie sa
pripevňovať k iným potrubiam. Vzdialenosť plynovodu od stien je minimálne 20 mm
a od podláh najmenej 10 mm. Táto vzdialenosť musí umožniť vykonanie údržby
(napr. manipuláciu s armatúrami, kontrolu tesnosti a pod.).

Plynovod je zakázané viesť:

  výťahovými šachtami, vetracími šachtami, šachtami na zhadzovanie odpadkov
alebo inými neprístupnými a nevetrateľnými šachtami s pôdorysnou plochou
menšou ako
1 m2,
 povalami, okrem prípadov, pri ktorých je plynovod vedený do bytových
priestorov, prípadne iných účelových priestorov (ateliérov, kotolní a pod.)
vybudovaných na povalách,
 komínovými prieduchmi, komínovým murivom, komínovým telesom,
 miestami, na ktorých by bol plynovod vystavený mechanickému poškodeniu,
ohňu a pod.,
 chránenými únikovými cestami,
 v schodiskových stupňoch.[9]

Plynovod sa neodporúča viesť:

 cez garáže a práčovne,
 miestami, kde by bol plynovod vystavený zvýšeným chemickým účinkom
alebo korózii.
V garážach musí byť chránený proti mechanickému poškodeniu vozidlom.[9]

Vnútorný plynovod v konštrukciách

V prípade umiestnenia rozvodu plynu do konštrukcie (v stenách a v
podlahách) je nevyhnutné zohľadniť jej statiku. Rozvod plynu musí mať minimálny
počet spojov. Ak je nevyhnutné umiestniť v stene armatúry alebo vykonať spájanie
rúrok prípadne iné spoje, potom tieto spoje musia byť prístupné pre vykonanie
kontroly stavu a úniku plynu (napr. umiestnené v plastovej izolačnej krabici).
Rozvod plynu umiestnený v stene nesmie byť zabetónovaný a stavebný
materiál steny a omietky nesmie obsahovať látky, ktoré pôsobia agresívne na povrch
rúrky. Ak potrubie vedie cez stenu, ktorá obsahuje duté priestory musí byť takýto
úsek uložený do chráničky (napr. plastovej rúrky) tak, aby aspoň jeden koniec bol
vyvedený do vetraného priestoru. Tam je možné vykonať kontrolu na únik plynu.
Plynovod sa potom zakryje maltou tak, aby chránička bola pokrytá vrstvou malty o
minimálnej hrúbke 1 cm.
Na miestach, kde to pripojenie spotrebičov vyžaduje (napr. laboratória,
učebne, veľkokuchyne, dielne a pod.), sa môže plynovod viesť v podlahe.
 Musia byť splnené nasledujúce podmienky:
 plynovod je vedený čo najkratším smerom,
 plynovod je uložený symetricky v kovovej ochrannej rúrke alebo v chráničke,
ktorá je umiestnená v označenom kanáliku s možnosťou vykonávania kontroly
na únik plynu. Podľa potreby je ochranné zariadenie protikorózne chránené
alebo odolné voči prostrediu, v ktorom bude umiestnené. Odporúča sa kanálik
zakryť demontovateľným krytom alebo farebne odlišnými dlaždicami,
 na plynovode v kanáliku nesmú byť žiadne rozoberateľné spoje ani armatúry a
počet nerozoberateľných spojov je minimálny,
 v kanáliku nesmie byť položené žiadne ďalšie rozvodné vedenie, káble a pod.

Po ukončení montážnych prác na rozvode plynu sa vyhotoví presná schéma

jeho trasy, prípadne fotodokumentácia, ktorá sa stáva súčasťou technickej
dokumentácie plynového odberného zariadenia.
Rozvod plynu môže byť vedený dutými priestormi len v prípadoch, ak je
uložený v chráničke. Odporúča sa použiť chráničku z plastového materiálu. Vo vnútri
chráničky z kovového materiálu musia byť použité plastové rozperky pre vystredenie
plynovodu. V prípade, že rozvod plynu v dutom priestore obsahuje spoj, chránička sa
utesní na jednom konci a druhý je vyvedený do priestoru, kde je možné vykonať
kontrolu úniku plynu. Ak je rozvod plynu vedený v inštalačnom podlaží,
v podhľadoch alebo za obkladom stien, nesmie obsahovať armatúry, rozoberateľné
spoje. Musí byť prístupný pre vykonanie kontroly tesnosti. Pri montáži rozvodu
priestormi, kde by mohlo nastať poškodenie potrubia sa použijú ochranné rúrky. V
prípade, že daný priestor je nevetraný, musí sa príslušný úsek plynovodu uložiť do
chráničky tak, aby bola vyústená aspoň 1 cm do vetrateľného alebo vetraného
priestoru.[11]
Plynovod pri prestupe vnútornými stenami, stropmi alebo podlahou sa uloží do
chráničky tak, aby prechádzal najkratším možným smerom. Ochranná rúrka presahuje
po oboch stranách minimálne 10 mm a priestor medzi ochrannou rúrkou
a plynovodom sa utesní.
1.4 Návrh svetlosti domového plynovodu podľa výpočtových vzťahov alebo
tabuliek STN
K horákom spotrebičov sa musí priviesť také množstvo plynu, aby tlak pred
spotrebičom bol v tolerancii udávanej výrobcom spotrebiča. Pri návrhu svetlosti
potrubia (DN) domového plynovodu zohľadňujeme aj možnosť pripojenia ďalších
spotrebičov v budúcnosti.
Veľkosť svetlosti (vnútorného priemeru) potrubia bude ovplyvňovať všetko
to, čo ovplyvňuje tlakovú stratu v potrubí.

Na určenie svetlosti potrubia je potrebné poznať nasledujúce veličiny:

a) celkovú tlakovú stratu v domovom plynovode (Δpc),

b) redukovaný odber plynu (Qr),

c) ekvivalentnú dĺžku potrubia (Le) ,

d) relatívnu hustotu plynu (d).

Svetlosť potrubia sa vypočíta podľa vzorca

2
19,4.Qr .Le .d
D5 .10
pc

kde D je vnútorný priemer potrubia (mm),

Qr redukovaná spotreba plynu v (m3.h-1),

Le ekvivalentná dĺžka plynovodu vrátane ekvivalentných prirážok (m),

d relatívna hustota plynu,

Δpc celková tlaková strata (Pa).

Menovitá svetosť (DN) sa určí ako najbližšia vyššia hodnota k vypočítanému

D podľa použitého materiálu.
Redukovaný odber plynu sa vypočíta podľa vzorca:

Qr=k1.q1+ k2.q2 + k3.q3 + k4.q4 + k5.q5 (m3.h-1)

Kde q1 je súčet odberových množstiev plynu všetkých spotrebičov na tepelnú

prípravu
pokrmov (plynové sporáky, variče, plynové rúry, ražne, varné
jednotky, atď.)
q2 súčet odberových množstiev plynu všetkých spotrebičov na prípravu teplej

úžitkovej vody prietokovými ohrievačmi

q3 súčet odberových množstiev plynu spotrebičov na lokálne vykurovanie a

všetkých zásobníkových ohrievačov TÚV

q4 súčet odberových množstiev plynu všetkých plynových kotlov do príkonu

30kW na vykurovanie centrálnym alebo etážovým systémom a

kombinovaných
kotlov na vykurovanie a prípravu TÚV
q5 súčet odberových množstiev plynu všetkých ostatných spotrebičov

používaných
na technologické účely (napr. v dielňach, prevádzkach a pod.) a kotlov
nad
30 kW.
k1 až k5 sú koeficienty súčasnosti odberu

Ich hodnota je závislá od počtu spotrebičov a predpokladaného času ich

používania a od druhu a spôsobu ich používania. Bežné plynové spotrebiče pripojené
na domový rozvod obyčajne nie sú v prevádzke súčasne.
Pre plyny ľahšie ako vzduch je potrebné počítať pri výpočte vnútorného priemeru
plynovodu aj so vztlakom. Svetlosť zvislého plynovodu sa volí tak, aby jeho tlaková
strata v danej zvislej časti bola vyrovnaná prirodzeným vztlakom plynu,
vypočítaným podľa vzorca:
 pv = 11,827 . H . (1 - d) (Pa)

kde: pv je prirodzený vztlak (Pa)

H je rozdiel výšok úseku (m)

d je relatívna hustota plynu
Pozn.: Orientačne zemný plyn má hodnotu vztlaku na 1 m výšky pv = 5 Pa

Ekvivalentná dĺžka potrubia Le je skutočná dĺžka daného úseku plynovodu,

s príslušným počtom a druhom inštalovaných tvaroviek a armatúr. Na tvarovky
a armatúry je možné použiť pri výpočte ekvivalentné prirážky uvedené v obr. č. 17.
Pri vybudovaných plynovodoch často nie sú presné záznamy tvaroviek.
Ekvivalentné prirážky pre tvarovky a armatúry na týchto plynovodoch sa môžu
vyjadriť 50% prirážkou k dĺžke potrubia.
Spotrebičový rozvod nesmie mať menšiu svetlosť ako pripojovacie miesto
spotrebiča. Pre voľbu svetlosti platia údaje od výrobcu spotrebiča. [14]
 Obr. 17 Ekvivalentné prirážky pre tvarovky a armatúry v (m)
Zdroj: Zdroj:Plynové zariadenia v budovách (v otázkach a odpovediach), Sitár P.,
Novodomský M., Bratislava, 2008
Výpočet podľa uvedeného vzorca je doplnený praktickými diagramami alebo
parametre sa dajú vyhľadať v tabuľkách. V tab. 1 sú uvedené straty tlaku v potrubí v
závislosti na pretekajúcom množstve.

Tab. 1: Strata tlaku v potrubí v závislosti na pretekajúcom množstve

Dn
Strata tlaku v Pa na 1 m potrubia
(mm)
  20 10 8 5 4 3 2 1 0,667 0,5 0,4 0,33 0,25 0,2
Pretekajúce množstvo zemného plynu v m3.h-1
10 1,31 0,93 0,83 0,66 0,57                  
12 2,07 1,46 1,31 1,03 0,92 0,8                
15 3,61 2,55 2,28 1,81 1,62 1,4 1,14              
 20 7,42 5,24 4,69 3,71 3,32 2,87 2,34 1,66 1,34 1,17 1,05 0,95 0,83 0,74
25 12,95 9,16 8,19 6,48 5,79 5,02 4,1 2,9 2,37 2,05 1,83 1,66 1,45 1,3
32 24 17 15,2 12 10,7 9,3 7,59 5,37 4,38 3,8 3,4 3,03 2,68 2,4
40 42 29,7 26,5 21 18,8 16,2 13,3 9,38 7,66 6,63 5,39 5,39 4,69 4,19
50 73,3 51,8 46,3 36,6 32,8 28,4 23,2 16,4 13,4 11,6 10,4 9,41 8,19 7,33
60 116 81,7 73,1 57,8 51,7 44,8 36,6 25,8 21,1 18,3 16,3 14,8 12,9 11,6
70 170 120 107 85,5 76 65,8 53,7 38 31 26,9 24 21,8 19 17
80 237 168 150 119 106 91,9 75 53,1 43,3 37,5 33,6 30,5 26,5 23,7
100 415 293 262 207 185 161 131 92,7 75,6 65,5 58,6 53,6 46,3 41,5
Zdroj: Plynárenská príručka 150 let plynárenství v Čechách a na Morave. Praha: GAS
s.r.o,1997.1197s

1.5 Skúšanie, poruchy a údržba domových plynovodov

Skúšanie nových zmontovaných plynovodov alebo už existujúcich

plynovodov, na ktorých sa realizovali zásahy, sa vykoná skúškami. Plynovod sa
nesmie uviesť do prevádzky bez úspešných skúšok.

Skúšky sa rozdeľujú na:

 skúšky pevnosti,
 skúšky tesnosti,
 skúšky prevádzkyschopnosti plynovodu.

Skúšky pevnosti a tesnosti sa musia uskutočniť:

 na novom zmontovanom plynovode,
 ak sa realizovali zásahy na plynovode, pri ktorých nastalo porušenie tesnosti,
 ak bol plynovod neznámy čas mimo prevádzky alebo sa neuviedol do
prevádzky do šiestich mesiacov po vykonaní tlakovej skúšky,
 na rekonštruovaný alebo predlžovaný plynovod presiahne dĺžku 3 m.

Ako prvá sa vykonáva skúška pevnosti. Pred samotnou skúškou sa musí

overiť, či bol plynovod vyčistený (napr. prefúknutím), či nie je niektorá časť upchaná
a či sú vývody na koncoch skúšaných úsekov uzavreté. Porovná sa, či je vyhotovenie
plynovodu v súlade s projektovou dokumentáciou.
Skúšky sa robia na nenatretom alebo nezaizolovanom plynovode. Časti
plynovodu, ktoré nie sú konštruované na skúšobný tlak, sa musia pred skúškou
odpojiť ( plynomery, regulátory atď.). Skúšky sa vykonávajú vzduchom, inertným
plynom (napr. dusíkom) alebo distribuovaným plynom. Skúšanie plynmi, ako je
kyslík alebo acetylén je zakázané. Skúška pevnosti sa musí vykonať tlakom väčším
alebo rovným 2,5 násobku najvyššieho prevádzkového tlaku. Najvyšší prevádzkový
tlak plynovodu definuje projektová dokumentácia. Pred skúškou pevnosti sa za
účelom ustálenia tlaku a vyrovnania teplôt nechá skúšaný plynovod stabilizovať pod
tlakom 15 minút.
Pri tlakovej skúške musia byť všetky spoje plynovodu prístupné. Poklepom na
potrubie v blízkosti spojov sa kontroluje montáž spojov.[9]

Obr. 18 Schéma skúšky pevnosti

1 - skúšaný plynovod, 2 - zátka, viečko a pod., 3 -kontrolné meradlo tlaku, 4 -
natlakovacie zariadenie
Zdroj:TPG 704 01, Odběrná plynová zařízení a spotřebiče na plynná paliva
v budovách , 1999, Gas s.r.o., Praha
Po úspešnej skúške pevnosti sa vykoná skúška tesnosti skúšobným tlakom,
ktorý sa rovná najmenej hodnote prevádzkového tlaku a najviac však 15 kPa. Skúška
tesnosti trvá rovnakú dobu ako skúška pevnosti.

Doba trvania skúšky tesnosti:

a) 15 minút pre plynovody s vnútorným geometrickým objemom do 50 litrov,
b) 30 minút pre plynovody s vnútorným geometrickým objemom nad 50 litrov.

Počas skúšky sa sleduje tlak média pomocou manometra (napr. U-

manometer). Plynovod sa považuje za tesný, ak počas trvania skúšky nebol zistený
pokles tlaku skúšobného média. V opačnom prípade sa musí netesnosť identifikovať,
odstrániť a skúška zopakovať.
 Obr. 19 Schéma skúšky tesnosti
1- skúšaný plynovod, 2 - uzávery, 3 - kontrolné meradlo tlaku, 4 - natlakovacie
zariadenie
Zdroj: TPG 704 01, Odběrná plynová zařízení a spotřebiče na plynná paliva
v budovách , 1999, Gas s.r.o., Praha

Ak sa skúška pevnosti a tesnosti vykonávajú súčasne, použijú sa tie isté

hodnoty tlaku, avšak čas na vyrovnanie tlaku a teploty pred skúškou tesnosti už nie je
potrebný.Vyrovnanie tlaku a teploty bolo dosiahnuté už pred skúškou pevnosti. [9]
O úspešných skúškach sa vyhotoví zápis o priebehu a výsledku tlakovej
skúšky. Potrubie sa potom môže opatriť ochranným náterom, izoláciou, prípadne
zásypom.
Na každom rozvode plynu zabezpečí montážna organizácia pred uvedením
zariadenia do prevádzky odbornú prehliadku a odbornú skúšku a o jej výsledku
vyhotoví správu. Táto správa sa stáva súčasťou plynového zariadenia. Pred
napustením plynu a odvzdušnením plynovodu sa zistí, či nebola porušená tesnosť na
rozvode plynu. Podľa potreby sa vykoná kontrola správneho pripojenia spotrebičov a
či sú tesne uzatvorené všetky vývody na plynovode. Odvzdušňovanie sa uskutočňuje
na konci úseku plynovodu (napr. na uzávere pred spotrebičom). Priestor, do ktorého
sa odvzdušňuje musí byť vetraný a nesmie sa v ňom zhromažďovať vypúšťaný plyn.
Počas odvzdušňovania sa nesmie v tomto priestore ani v jeho blízkom okolí používať
otvorený oheň, zapínať elektrické svetlo alebo iné elektrické zariadenia (vrátane
mobilného telefónu). Odvzdušňovanie sa kontroluje meraním koncentrácie plynu vo
vystupujúcej zmesi odberaním vzorky plynu do balóna, nádoby s penovou kvapalinou
alebo prístrojom (analyzátorom). Kontrolovať odvzdušnenie zapálením vytekajúceho
plynu z odvzdušňovaného úseku plynovodu je prísne zakázané. [1]
 Po ukončení odvzdušnenia a napustení plynu do plynovodu sa vypúšťacie
otvory tesne uzatvoria.
Skúška prevádzkyschopnosti plynovodu sa vykoná pri prevádzkovom tlaku
distribuovaným plynom. Plynovod je možné uvádzať do prevádzky i po častiach, ak
sa môže rozdeliť na samostatné uzatvárateľné úseky. Po napustení plynu sa skúškou
prevádzkyschopnosti plynovodu prekontroluje tesnosť tých spojov, ktoré neboli
podrobené skúške tesnosti, a to najmä:
 medzi úsekom nového a existujúceho plynovodu,
 u plynových spotrebičov.

Overovaním kontroly tesnosti plynovodov sa zaisťuje ich bezpečnosť a

prevádzková spoľahlivosť.

Kontrolu tesnosti možno vykonať:

 penotvornými prostriedkami,
 detektormi určenými na tento spôsob použitia,
 tlakovou skúškou,
 prístrojmi na meranie, resp. registráciu objemu plynu uniknutého
netesnosťami.

Prevádzka, údržba a opravy

Dodávateľ zemného plynu zodpovedá za plynárenské zariadenie po hlavný
uzáver plynu. Za odberné plynové zariadenie zodpovedá odberateľ zemného
plynu (vlastník nehnuteľnosti). Je povinný ho udržiavať v dobrom technickom
stave. Montážna organizácia musí preukázateľne oboznámiť užívateľa odberného
plynového zariadenia s pokynmi pre prevádzku, kontrolu a revíziu zariadenia.
V bytových domoch za spoločný rozvod plynu zodpovedá spoločenstvo
vlastníkov bytov alebo správca domu v zmysle platných predpisov. Za plynový
rozvod za plynomerom (v bytoch) vrátane spotrebičov zodpovedajú vlastníci bytov.
Povinnosť vykonávať odborné prehliadky a skúšky odberného plynového
zariadenia pre domácnosti (fyzické osoby) zo zákona priamo nevyplýva, napriek tomu
sa odberateľom odporúča zabezpečiť kontrolu plynových rozvodov raz za tri roky.
V bytových domoch musí správca alebo spoločenstvo vlastníkov zabezpečovať
raz za
3 roky odbornú prehliadku a raz za 6 rokov odbornú skúšku plynových rozvodov. Ak
je v dome kotolňa, aj za ňu zodpovedá správca alebo spoločenstvo vlastníkov. Raz za
rok, pred alebo po vykurovacej sezóne, je vhodné skontrolovať plynový kotol a
plynový ohrievač vody. Raz za rok treba urobiť kontrolu stavu plynového kotla a
vykurovacieho systému, preverenie funkcie regulačných a bezpečnostných prístrojov
a armatúr. Taktíež aj kontrolu prívodu spaľovacieho vzduchu. Prekontrolujú sa aj
zariadenia na odvod spalín - treba zabezpečovať napríklad pravidelné čistenie a
odborné preskúšanie komínov. Raz za dva roky treba skontrolovať plynový sporák a
rúru na pečenie.
Opravy, rekonštrukcie a montáže rozvodov plynu môžu vykonávať len
odborne spôsobilé osoby v zmysle všeobecne platných predpisov. Práce súvisiace s
údržbou plynovodu, uzáverov a bezpečnostných zariadení sa musia zabezpečiť tak,
aby únik plynu bol minimálny a nespôsobil vznik požiaru resp. výbuchu.[15]

Kontrolné otázky a úlohy:

1. Čo sa zaraďuje medzi odberné plynové zariadenia?
2. Aké podmienky musia byť splnené pre zavedenie plynu do doposiaľ
neplynofikovanom objekte?
3. Vypíšte Žiadosť o pripojenie odberného plynového zariadenia budúceho odberateľa
plynu kategória „domácnosť“.
4. Čo je plynovodná prípojka, charakterizujte druhy plynovodných prípojok?
5. Aké zariadenia môžu byť súčasťou plynovodnej prípojky?
6. Z akých častí sa skladá domový plynovod?
7. Čo je súčasťou ležatého rozvodu?
8. Z akých materiálov môžu byť rozvody domového plynovodu?
9. Ktoré druhy spojov sa používajú prednostne pri montáži domového plynovodu?
10. Kde sa môžu použiť pružné spoje?
11. Navrhnite prechod rozvodu plynu do budovy.
12
13. Ktoré veličiny potrebujeme poznať pri výpočte svetlosti potrubia domového
plynovodu?
14. Ako sa vypočíta redukovaný odber plynu?
15. Aké skúšky sa robia na zmontovanom domovom plynovode?