Mechanika, Termo A Hydro

Mechanika, termodynamika a hydromechanika
Nvody na cvi cenia

(Vybran kapitoly)
Vladimr Kuti, Justn Murn
ii
Obsah
vod vii
I Mechanika 1
1 Posuvn a ot cav cinok silovch sstav 3
1.1 Zkladn pojmy . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 3
1.2 Rieen prklady . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 3
1.3 Nerieen prklady . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 7
2 Ekvivalentn transformcia silovch sstav 9
2.1 Zkladn pojmy . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 9
2.2 Rieen prklady . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 11
2.3 Nerieen prklady . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 12
3 Vzby a vzbov reakcie 13
3.1 Zkladn pojmy . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 13
3.2 Rieen prklady . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 14
3.3 Nerieen prklady . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 18
4 Prtov sstavy 21
4.1 Predpoklady rieenia . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 21
4.2 Statick ur citost rovinnch prtovch sstav . . . . . . . . . . . . . . . . . . 21
4.3 Metdy rieenia . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 22
4.4 Rieen prklady . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 22
4.5 Nerieen prklady . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 27
5

Tah - tlak 29
5.1 Pomern pred
lenie . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 29
5.2 Vntorn naptie a dimenzovanie . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 29
5.3 Rieen prklady . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 30
5.4 Nerieen prklady . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 33
6

Tah - tlak, staticky neur cit lohy 35
6.1 Postup pri rieen staticky neur citch lohch . . . . . . . . . . . . . . . . . . 35
6.2 Rieen prklady . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 35
6.3 Nerieen prklady . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 38
7 Krtenie kruhovch a medzikruhovch prierezov 41
7.1 Zkladn vztahy a dimenzovanie . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 41
7.2 Rieen prklady . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 42
iii
7.3 Nerieen prklady . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 47
8 Rovinn ohyb priamych nosnkov 49
8.1 Ohybov moment a prie cna sila . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 49
8.2 Normlov a mykov naptia . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 49
8.3 Deformcia priamych nosnkov . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 51
8.4 Rieen prklady . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 52
8.5 Nerieen prklady . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 57
II Termodynamika 59
9 Stavov rovnica idelneho plynu a zmesi idelnych plynov 61
9.1 Stavov veli ciny plynu . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 61
9.1.1 Zkladn stavov veli ciny . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 61
9.1.2 Energetick veli ciny . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 61
9.1.3 Odvoden veli ciny . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 62
9.2 Procesov veli ciny . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 62
9.3 Stavov rovnica idelneho plynu . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 62
9.4 Zmesi plynov . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 63
9.5 Rieen prklady . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 64
9.6 Nerieen prklady . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 66
10 Prv veta termodynamick a zkladn zmeny stavu 67
10.1 Matematick vyjadrenie prvej vety termodynamickej . . . . . . . . . . . . . . 67
10.2 Zkladn zmeny stavu . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 68
10.3 Rieen prklady . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 69
10.4 Nerieen prklady . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 72
11 Termodynamika pr 73
11.1 Zkladn pojmy . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 73
11.2 Rieen prklady . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 73
11.3 Nerieen prklady . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 77
12 Clausius - Rankinov obeh 79
12.1 Zkladn pojmy . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 79
12.2 Rieen prklady . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 79
12.3 Nerieen prklady . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 85
III Hydromechanika 87
13 Hydrostatick tlak, jeho meranie a vpo cet 89
13.1 Zkladn pojmy . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 89
13.2 Rieen prklady . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 90
13.3 Nerieen prklady . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 92
14 Rovnica kontinuity - dimenzovanie potrub, Bernoulliho rovnica, hydraulick straty 93
14.1 Zkladn pojmy . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 93
14.2 Rieen prklady . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 95
14.3 Nerieen prklady . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 97
iv
IV Tabulky a diagramy 99
v
vi
vod
Tieto skripta obsahuj rieen i nerieen prklady z vybranch oblasti mechaniky a termo-
mechaniky s drazom na silnoprdov elektrotechniku a elektroenergetiku. Nadvzuj priamo
na internetov u cebnicu Mechanika a termomechanika (kmech.elf.stuba.sk), kde s spracovan
teoretick vchodisk tchto oblasti ininierskej cinnosti. S ur cen tudentom bakalrskeho
tdia na FEI STU v odbore Elektroenergetika a silnoprdov ininierstvo, a Elektrotechnika.
V casti Mechanika je uveden rieenie loh statiky hmotnho bodu a telesa vystujce do
statickej analzy prtovch sstav. Na tto problematiku nadvzuje rieenie loh prunosti a
pevnosti pri zkladnch spsoboch namhania, ako je tah-tlak, krtenie kruhovch a medzi-
kruhovch prierezov, a ohybu nosnkov.
V casti Termodynamika s uveden rieenia zkladnch loh energetickej termodynamiky
zameranej na premenu tepla na mechanick prcu v elektrr nach. Je tu rieen tepeln bilancia
obehu klasickej i jadrovej elektrrne s drazom na pravy zvyujce ich tepeln cinnost.
V casti hydrostatika s uveden prklady zameran na meranie tlaku v kvapalinch, na di-
menzovanie hydraulickch potrub ako aj hydrodynamickch pomerov v nich. Tie s uveden
prklady na vpo cet hydraulickch strt, cerpacej prce a vkonu cerpadiel v energetickch
systmoch a zariadeniach.
vii
viii
Cast I
Mechanika
1
Kapitola 1
Posuvn a ot cav cinok silovch sstav
1.1 Zkladn pojmy
Teleso - je objekt, ktor podlieha nmu skmaniu z hladiska psobenia okolitho prostre-
dia na n.
Sila - pod pojmomsila rozumieme psobenie okolitho prostredia na teleso. Toto psobe-
nie me byt priame - priamy kontakt medzi telesami alebo nepriame - psobenie pola
na teleso (magnetickho, gravita cnho, ...). Sila ako vektorov veli cina v trojrozmernom
priestore je denovan
F = F
x
+ F
y
+ F
z
= F
x
i+F
y
j+F
z
k (1.1)
Absoltna hodnota sily (velkost sily) je denovan vztahom
|F| =
_
F
2
x
+ F
2
y
+ F
2
z
[N] (1.2)
Moment sily - vyjadruje schopnost sily spsobovat ot canie telesa vzhladom na zadan
bod. Je denovan nasledovne
M = r F =
i j k
r
x
r
y
r
z
F
x
F
y
F
z
[Nm] (1.3)
kde r denuje polohu psobiska F vzhladom na zadan bod.
Posuvn cinok silovej sstavy - pod tmto pojmom rozumieme vslednicu vetkch sl,
ktor psobia na dan teleso alebo sstavu telies. Posuvn cinok silovej sstavy je
rovnak vzhladom na vetky body telesa alebo sstavy telies.
Ot cav cinok silovej sstavy - pod tmto pojmomrozumieme vsledn moment silovej
sstavy vzhladom na zadan bod. K rznym bodomm dan silov sstava obecne rzne
ot cav cinky.
1.2 Rieen prklady
Prklad 1 Ur cite posuvn a ot cav cinok sily F k bodu 0 a uhol medzi r a F pomocou
skalrneho s cinu. Dan je:. r =3i+2j+0k [m], F =3i+4j+0k [N].
3
x
y
z
r
F
0
a
Obrzok 1.1: Prklad 1 - zadanie
Rieenie:
Posuvn cinok.
Je dan absoltnou hodnotou sily denovanou vztahom 1.2
|F| =
3
2
+ 4
2
+ 0
2
= 5 N
Ot cav cinok.
Moment je denovan vztahom 1.3 a teda
M =
i j k
3 2 0
3 4 0
= 6k Nm
Absoltna hodnota (velkost) momentu je 6 Nm.
Uhol medzi r a F.
Pre skalrny s cin vektorov r a F plat:
r F=r
x
F
x
+ r
y
F
y
+ r
z
F
z
r F=|r| |F| cos
a teda
cos =
r
x
F
x
+ r
y
F
y
+ r
z
F
z
|r| |F|
=
17
5
13
= arccos
17
5
13
= 19, 44
Prklad 2 Ur cite posuvn a ot cav cinok silovej sstavy na stoiar podla obrzka 1.2 k bodu
A.
Rieenie:
4
F
2
F
1
F
3
F
4
A
R
1
R
2
a
b
c
Posuvn cinok k bodu A.
Na rozdiel od predchdzajceho prkladu, v dalch prkladoch budeme uvaovat skalrne
zloky sl a momentov. Kede vetky sily psobia iba v smere osi y, iba v tomto smere
m zmysel uvaovat o posuvnom cinku tejto silovej sstavy:
smer y
V =
4
i=1
F
i
+
2
i=1
R
i
Ot cav cinok k bodu A.
M
A
= F
1
a/2 F
2
a/2 + F
3
b/2 F
4
b/2 R
1
c/2 + R
2
c/2
Prklad 3 Ur cite posuvn a ot cav cinok silovej sstavy nosnej kontrukcie osvetlovacej
rampy podla obrzka 1.3 k bodu A.
Rieenie:
Posuvn cinok k bodu A.
Kede vetky sily leia v jednej rovine, ide o rovinn silov sstavu. Jej posuvn cinok
vyjadrme v dvoch smeroch:
- smer x
H = F
4
+ F
3
sin
- smer y
V = F
2
F
3
cos F
1
Vsledn posuvn cinok
R =
H
2
+ V
2
5
L
L
L
L/2
L
/
2
a
F
1
F
4
F
2
F
3
A
M
A
= F
2
l/2 F
1
(2l + l cos ) F
4
l sin F
3
cos (l + l/2 cos )
F
3
sin (l/2 sin )
Prklad 4 Ur cite posuvn a ot cav cinok silovej sstavy psobiacej na nosnk podla obrzka
1.4 k bodom A a B.
L/3
F
1
F
2
F
3
L/3 L/3
a
a
b
R
A
R
B
M
1
M
2
A B
Rieenie:
Posuvn cinok k bodu A a B:
- smer x
H
A
= H
B
= F
3
F
2
cos
- smer y
V
A
= V
B
= R
A
+ R
B
F
1
F
2
sin
M
A
= M
1
+ M
2
F
1
L/3 F
2
2L/3 sin F
3
b + R
B
L
Ot cav cinok k bodu B.
M
B
= M
1
+ M
2
+ F
1
2L/3 + F
2
L/3 sin L/3 F
3
b R
A
L
6
1.3 Nerieen prklady
Prklad 5 Ur cite posuvn a ot cav cinok silovej sstavy zobrazenej na obrzku 1.5 k bodom
A, B a C.
L
L
L
L/2
a
F
1
F
4
F
2
F
3
A
2L
B C
A, B, C, D a E. Sila F = 1500 N, uhol = 45

, d
lka L
1
= 2 m a L
2
= 3 m.
F
2F
L
L
a
L
L
1 1
2
2
A
F/2
2F 3F
B
C
D
E
A, B, C, a D. Sila F = 1000 N a d
lka L = 2 m.
7
F
3F
4 x L
L
F
2F
F
5F
7F
A
B C
D
Prklad 8 Ur cite posuvn a ot cav cinok silovej sstavy zobrazenej na obrzku 1.8 k bodu
A. Sila F
1
= 1000 N, F
2
= 1500 N, F
3
= 2000 N, F
4
= 800 N, R
1
= 2500 N a R
2
= 3000
N. Uhol = 45

, = 30

a = 60

. D
lka L
1
= 1 m, L
2
= 5 m, L
3
= 4 m, L
4
= 10 m a
L
5
= 6 m.
F
2
F
1
F
3
F
4
A
R
1
R
2
A
b
g
L
1
L
2
L
3
L
5
L
4
8
Kapitola 2
Ekvivalentn transformcia silovch
sstav
2.1 Zkladn pojmy
Pri ur covan posuvnho a ot cavho cinku silovej sstavy na teleso je mon takto silov ss-
tavu nahradit novou silovou sstavou resp. jej vslednicou, ktor bude mat vsledn posuvn
aj ot cav cinok rovnak ako pvodn sstava. Takto sstavy potom nazvame ekvivalentn.
Diskrtne sily.
F
1
F
2
F
3
x
1
x
2
x
3
a
x
R
R
Obrzok 2.1: Ekvivalentn silov sstava pri diskrtnom zataen
Pvodn sstava Nov sstava
Posuvn cinok: V
a
=
3
i=1
F
i
V
a
= R = R =
3
i=1
F
i
Ot cav cinok: M
a
=
3
i=1
F
i
x
i
M
a
= Rx
R
= x
R
=
3
i=1
F
i
x
i
R
=
3
i=1
F
i
x
i
3
i=1
F
i
Spojite rozloen sily.
9
x
1
x
2
a
x
R
R
x dx
q(x)
q(x)dx
Obrzok 2.2: Ekvivalentn silov sstava pri spojitom zataen
Pvodn sstava Nov sstava
Posuvn cinok: V
a
=
x
2
_
x
1
q(x)dx V
a
= R = R =
x
2
_
x
1
q(x)dx
Ot cav cinok: M
a
=
x
2
_
x
1
q(x)xdx M
a
= Rx
R
= x
R
=
x
2
_
x
1
q(x)xdx
R
=
x
2
_
x
1
q(x)xdx
x
2
_
x
1
q(x)dx
Pre kontantn a linerne premenliv spojit zataenie dostaneme vztahy:
L
x
R
R
q(x) konst = .
q
R = qL
x
R
=
L
2
L
x
R
R
q(x)
q
R =
1
2
qL
x
R
=
2
3
L
10
2.2 Rieen prklady
Prklad 9 Ur cite posuvn a ot cav cinok silovej sstavy nosnej kontrukcie osvetlovacej
rampy k bodu A - obrzok 2.3.
L
L
L
L/2
a
F
1
F
3
F
2
A
q
q(x)
Rieenie:
Nhrada spojitho zataenia diskrtnou ekvivalentnou silovou sstavou, R = 1/2qL,
x
R
= 2/3L (obr. 2.4).
L
L
L
L/2
a
F
1
F
3
F
2
A
R
x
R
Obrzok 2.4: Prklad 9 - nhrada spojitho zataenia
Posuvn cinok:
- smer x
H
A
= F
3
+ Rsin
- smer y
V
A
= F
1
F
2
Rcos
Vsledn cinok
F =
_
H
2
A
+ V
2
A
11
M
A
= F
1
(2L + Lcos ) F
2
L/2 F
3
Lsin Rcos (L + x
R
cos )
Rx
R
sin sin
2.3 Nerieen prklady
Prklad 10 Ur cite posuvn a ot cav cinok silovej sstavy kontrukcie k bodom A, B a C -
obrzok 2.5. Sila F
1
= 500 N, F
2
= 1000 N a spojit zataenie q = 750N/m. D
lka L = 1 m.
L
L
L
F
1
F
2
A
2L
B C
q
Prklad 11 Ur cite posuvn a ot cav cinok silovej sstavy kontrukcie k bodom A a B -
obrzok 2.6. Sila F = 1500 N, spojit zataenie m trojuholnkov priebeh pri com hodnota
q
i
= 750N/m a d
lka L = 1 m.
F
2L
L
3F
q
i
L
A
B
12
Kapitola 3
Vzby a vzbov reakcie
3.1 Zkladn pojmy
Vzby - je to ur cit obmedzenie pohybu danej sstavy resp. telesa - odoberaj mu ur cit po cet
stup nov volnosti. Samotn obmedzenie v skuto cnosti je realizovan psobenm inho telesa
alebo inej sstavy na skman objekt, pri com toto psobenie sa zjednoduuje - zavdza sa
pojem vzba (alebo kinematick dvojica).
Rm
Rota v zba n
Rm
Votknutie
Posuvn kb
Rm
Skuto n v zba Mechanick model Vzbov reakcie
Obrzok 3.1: Vzby a vzbov reakcie
Vzbov reakcie - s sekundrne (reak cn) sily vo vzbch, vyvolan zataujcimi primrnymi
(ak cnmi) silami psobiacimi na upevnen teleso.
Stupe n volnosti - charakterizuje monost pohybu telesa alebo sstavy. V priestore m
teleso 6 stup nov volnosti - 3 transla cn stupne (v smere x, y a z) a 3 rota cn stupne (okolo osi
x, y a z). V rovine m teleso 3 stupne volnosti - 2 transla cn (v smere x a y) a jeden rota cn
(okolo osi z) stupe n volnosti.
Vzby rozdelujeme do dvoch hlavnch skupn:
13
vntorn - viau sa na objekty, ktor spolu s nimi vytvraj sstavu
vonkajie - viau objekt na rm - nepohybliv teleso
Dalej meme vzby rozdelit podla toho, ak stupne volnosti odoberaj. Naj castejie sa
vyskytujce typy vzieb v rovine s zobrazen na obrzku 3.1.
V statike skman objekt nevykonva iadny pohyb - ani transla cn ani rota cn, t.j. posu-
vn aj ot cav cinok celej silovej sstavy (ak cn + reak cn sily) mus byt nulov - kapitola
1.
Pri ur covan reakci vo vzbch sa postupuje nasledovne:
1. skman objekt uvolnme, t.j. odstrnime vzby a nahradme ich vzbovmi reakciami
2. predpokladme ur cit orientciu vzbovch sl - zakreslme ju do obrzka
3. pre staticky ur cit lohy napeme statick podmienky, ktorch vyrieenm dostvame
hladan reakcie. Ak ich hodnota nm vyjde so znamienkom plus, potom psobia tak,
ako sme ich do obrzka zakreslili. Zporn reakcie psobia v skuto cnosti v opa cnom
zmysle.
3.2 Rieen prklady
Prklad 12 Ur cite reakcie v uloen ramena stoiara - prtovej kontrukcie podla obrzka 3.2.
F
1
F
2
F
3
a b b
c
Rieenie:
Nahradenie vzieb vzbovmi silami so zvolenou orientciou - obrzok 3.3.
Napsanie statickch podmienok rovnovhy a vpo cet reakci.
Mme rovinn lohu - sstava m 3 stupne volnosti. Vzbami sme odobrali tri stupne
volnosti a kede nejde o iadny nestabiln prpad uloenia vzieb, loha je staticky
14
F
1
F
2
F
3
A
B
x
B
y
a
Obrzok 3.3: Prklad 12 - reakcie
ur cit a zo statickch podmienok rovnovhy dokeme vypo ctat hladan reakcie.
H = 0 : A B
x
= 0
V = 0 : B
y
F
1
F
2
F
3
= 0
M
a
= 0 : F
1
(a + 2b) + F
2
2b + F
3
b + B
x
c = 0
Rieenm tohto systmu dostvame hladan reakcie
A = B
x
B
x
=
F
1
(a + 2b) + F
2
2b + F
3
b
c
B
y
=
3
i=1
F
i
Prklad 13 Ur cite reakcie vo vzbch elektrickho stoiara podla obrzka 3.4.
15
F
2
F
1
F
3
F
4
A
x
B A
y
p
Obrzok 3.5: Prklad 13 - reakcie
F
2
F
1
F
3
F
4
a
b
c
Rieenie:
Nahradenie vzieb vzbovmi silami so zvolenou orientciou - obrzok 3.5.
16
H = 0 : A
x
= 0
V = 0 : A
y
+ B
4
i=1
F
i
= 0
M
p
= 0 : F
1
a c
2
F
2
a + c
2
+ F
3
b c
2
F
4
b c
2
+ Bc = 0
A
x
= 0
A
y
=
4
i=1
F
i
B
B =
1
c
_
F
1
a c
2
F
2
a + c
2
+ F
3
b c
2
F
4
b c
2
_
Prklad 14 Ur cite reakcie vo vzbch hriadela to citho stroja so spojitm zataenm podla
obrzka 3.6.
F M
q
1
q
2
l/2 l/2 l/2
l/2 l/2 l/3
Rieenie:
Nahradenie vzieb vzbovmi silami so zvolenou orientciou a nhrada spojitho zatae-
nia diskrtnymi silami - obrzok 3.7.
Q
1
= q
1
l/2 x
q1
= l/4
Q
2
= 1/2q
2
l/3 x
q2
= 2/9l
F M
q
1
q
2
B
x
B
y A
Q
1
Q
2
x
q1
x
q2
b
Obrzok 3.7: Prklad 14 - nhrada spojitho zataenia a reakcie
17
F
2
F
1
F
3
F
4
A
b
g
L
1
L
2
L
3
L
5
L
4
H = 0 : B
x
= 0
V = 0 : A + B
y
Q
1
Q
2
F = 0
M
b
= 0 : A
7
3
l + F
17
6
l + Q
1
19
12
l + Q
2
1
9
l M = 0
A =
3
7
_
F
17
6
+ Q
1
19
12
+ Q
2
1
9

M
l
_
B
x
= 0
B
y
= Q
1
+ Q
2
+ F A
3.3 Nerieen prklady
Prklad 15 Ur cite reakcie vo vzbch elektrickho stoiara podla obrzka 3.8. Sila F
1
= 1000
N, F
2
= 1500 N, F
3
= 2000 N a F
4
= 800 N. Uhol = 45

, = 30

a = 60

. D
lka
L
1
= 1 m, L
2
= 5 m, L
3
= 4 m, L
4
= 10 m a L
5
= 6 m.
Prklad 16 Ur cite reakcie vo vzbch - obrzok 3.9. Sila F = 1600 N, d
lka L = 1 m a uhol
= 30

.
18
F
L
a
L
2F
Prklad 17 Ur cite reakcie vo vzbch podla obrzka 3.10. Sila F = 500 N, spojit zataenie
je kontantn q = 250 N/m a d
lka L = 2 m.
q
L
L/2 L/4
F
19
20
Kapitola 4
Prtov sstavy
4.1 Predpoklady rieenia
Prvky pokladme za jednorozmern teles.
Spojenie prtov povaujeme za k
lbov bez trenia (je to mon aj pri zvranom, skrutkovom

a nitovanom spojen, ak nie s prty velmi krtke).
Osi jednotlivch prvkov sa musia pretnat v jednom bode - sty cnku.
Zataenie je len v sty cnch bodoch - sty cnkov zataenie, pri mimosty cnkovom za-
taen sa mus vykonat jeho transformcia do sty cnch bodov.
Z predchdzajcich predpokladov teda vyplva, e prty prenaj len osov zataenia
(tah alebo tlak).
4.2 Statick ur citost rovinnch prtovch sstav
Vntorn statick ur citost.
Vntorn statick ur citost zvis od tvaru prtovej sstavy..
i
vn
= 3p 2 (4k
4
+ 3k
3
+ 2k
2
+ k
1
)
< 3 - staticky neur cit sstava (preur cen)
= 3 - staticky ur cit sstava
> 3 - staticky neur cit sstava (podur cen)
1
1 1
2
2
2
3
3
n+1
k
1
k
2 k
n
Obrzok 4.1: Typy sty cnkov
kde p je po cet prtov, k
n
je po cet sty cnkov n-tho typu.
Vonkajia statick ur citost.
Vonkajia statick ur citost zvis od vonkajieho uloenia.
21
i
vo
= 3 r
< 0 - staticky neur cit sstava
kde r prestavuje po cet stup nov volnosti odobratch vonkajmi vzbami.
Celkov statick ur citost.
Dva celkov pohlad na statick ur citost prtovch sstav.
i = r + p 2s
< 0 - staticky neur cit sstava
kde r je po cet stup nov volnosti odobrat vonkajmi vzbami, p je po cet prtov a s je
po cet sty cnkov (vrtane tch, ktor s upevnen na vzby).
Ak je sstava z vntornho a aj vonkajieho hladiska staticky ur cit, potom je aj celkovo
staticky ur cit. Na to, aby sstava nebola mechanizmom a aby sme ju dokzali rieit metdami
statiky, je potrebn, aby bola vntorne, vonkajie a teda aj celkovo staticky ur cit.
Na rieenie staticky neur citch (preur cench) sstav treba pouit metdy prunosti a pevnosti.
4.3 Metdy rieenia
Medzi najpouvanejie analytick metdy patria sty cnkov a priese cn metda.
Sty cnkov metda.
Podstatou postupnej sty cnkovej metdy je postupn uvol novanie sty cnkov, pri com jed-
notliv prty, ktor psobia na sty cnk sa nahrdzaj osovmi silami v prtoch. Kede
sty cnk m v rovine dva stupne volnosti, musme napsat dve statick podmienky rovnovhy
sty cnka, pri com pri vbere sty cnka postupujeme tak, aby statick podmienky rovnovhy
obsahovali iba dve neznme. V jednotlivch prtoch predpokladme tahov naptia, t.j.
sily orientujeme von zo sty cnka.
Priese cn metda.
Touto metdou sa daj ur cit sily v prtoch, ktor sa nestretaj v jednom bode. Myslen
rez vedieme cez cel prtovu sstavu, maximlne vak cez tri prty, pri com do tchto
troch prtov vlome vslednice vntornch sl. Na jednu z dvoch odrezanch cast
kontrukcie kladieme tri podmienky rovnovhy (loha je rovinn), ktor s linerne nezvisl
- naj castejie tri momentov podmienky. Vhodn je pracovat s tou castou kontrukcie,
ktor obsahuje menej vonkajch sl (vrtane reakci) alebo je geometricky jednoduchia.
4.4 Rieen prklady
Prklad 18 Ur cite vzbov reakcie a sily v prtoch prtovky podla obrzku 4.2, ked s dan:
F
1
= 2 kN, F
2
= 5 kN, L
1
= 0, 8 m, L
2
= 1 m a = 40
. lohu riete sty cnkovou metdou.

Rieenie:
1. Ur cenie statickej ur citosti sstavy.
Vntorn statick ur citost:
i
vn
= 3 7 2 (3 1 + 2 2 + 2) = 3 z vntornho hladiska je sstava staticky
ur cit.
22
F
F
1
2
3
4
5
6
7
a b
c
d
e
L
L
a
L
L
1
2
1 1
2
2
Obrzok 4.2: Prkladu 18 - zadanie
Vonkajia statick ur citost:
i
vo
= 3 3 = 0 z vonkajieho hladiska je sstava staticky ur cit.
Celkov statick ur citost:
i = 3 + 7 2 5 = 0 z celkovho hladiska je sstava staticky ur cit.
Sstavu meme rieit metdami statiky, lebo je z vntornho aj z vonkajieho
hladiska staticky ur cit.
2. Ur cenie vzbovch reakci.
Vzbov reakcie vo vzbch a a b ur cme metdou uvolnenia telesa t.j. odstrnime
vzby, nahradme ich vzbovmi reakciami a napeme statick podmienky rovnovhy.
Na systm prtov sa pri ur covan reakci pozerme ako na jedno teleso - obrzok 4.3.
F
1
F
2
1
2
3
4
5
6
7
a b
c
d
e
A
x
A
y
B
Obrzok 4.3: Prklad 18 - vzbov reakcie
Statick podmienky rovnovhy:
23
H = 0 : A
x
F
1
F
2
sin = 0
V = 0 : A
y
+ B F
2
cos = 0
M
a
= 0 : B2L
1
+ F
1
L
2
F
2
L
1
= 0
Rieenm tohto systmu dostaneme pre hladan reakcie
A
x
= F
1
+ F
2
sin = 5, 2 kN
B =
1
2
F
2
1
2
F
1
L
2
L
1
= 1, 25 kN
A
y
= F
2
cos B = 2, 58 kN
3. Ur cenie sl v jednotlivch prtoch postupnou sty cnkovou metdou.
Sty cnk a:
a
A
x
A
y
S
1
S
2
b
H = 0 : A
x
+ S
2
+ S
1
cos = 0
V = 0 : A
y
+ S
1
sin = 0
pri com
=arctg
2L
2
L
1
= 68, 20
S
1
= 2, 78 kN
S
2
= 4, 17 kN
Sty cnk b:
b
B
S
7
S
6
b

H = 0 : S
6
S
7
cos = 0
V = 0 : B + S
7
sin = 0

S
6
= 0, 50 kN
S
7
= 1, 35 kN
Sty cnk e:
e
S
7
S
5
b b
S
4
H = 0 : S
7
cos S
4
cos = 0
V = 0 : S
7
sin S
4
sin S
5
= 0

S
4
= 1, 35 kN
S
5
= 2, 51 kN
Sty cnk d:
d
S
3
S
4
b b
S
1
F
1
V = 0 : S
4
sin S
1
sin S
3
sin = 0 S
3
= 1, 43 kN
24
V prtoch 3, 5 a 6 je tah, v prtoch 1, 2, 4 a 7 je tlak. Najviac namhan je prt 2.
Ako je vidno, na ur cenie sl vo vetkch prtoch sme nemuseli napsat statick pod-
mienky rovnovhy pre vetky sty cnky. Obe rovnice pre sty cnk c a rovnica pre horizon-
tlny smer pre sty cnk d mu byt bran ako kontroln rovnice sprvnosti vypo ctanch
sl v prtoch.
Prklad 19 Ur cite vzby a osov sily v prtoch 6, 7 a 8 ramena stoiara priese cnou metdou -
obrzok 4.4.
F
F
1
2
3
4
5
6
7
a
b
c
d
e
4 x l
l
F
F
F
8
9
10
11
12
13
14
15
f
g
h
i
Rieenie:
1. Ur cenie statickej ur citosti sstavy.
Vntorn statick ur citost:
i
vn
= 3 15 2 (3 5 + 2 2 + 2) = 3 z vntornho hladiska je sstava staticky
ur cit.
Vonkajia statick ur citost:
i
vo
= 3 3 = 0 z vonkajieho hladiska je sstava staticky ur cit.
Celkov statick ur citost:
i = 3 + 15 2 9 = 0 z celkovho hladiska je sstava staticky ur cit.
Sstavu meme rieit, lebo je celkovo staticky ur cit.
2. Ur cenie vzbovch reakci.
Pri ur covan vzbovch reakci postupujeme rovnakm spsobom ako v predchdzaj-
com prklade t.j. vzby odstrnime a nahradme ich vzbovmi reakciami - obrzok
4.5.
25
F
F
1
2
3
4
5
6
7
a
b
c
d
e
F
F
F
8
9
10
11
12
13
14
15
f
g
h
i
B
A
x
A
y
Myslen rez
Obrzok 4.5: Prklad 19 - vzbov reakcie a myslen rez
H = 0 : A
x
+ B = 0
V = 0 : A
y
5F = 0
M
a
= 0 : B l
4
i=1
F (l (5 i)) = 0
Rieenm tohto systmu dostvame
B =
4
i=1
F (5 i) = 10F
A
x
= B = 10F
A
y
= 5F
3. Ur cenie sl v prtoch 6, 7 a 8 priese cnou metdou.
Rez cez prty 6, 7 a 8 je znzornen na obrzku 4.5.
Vzhladom na geometriu a aj vonkajie zataenie sme si vybrali na napsanie troch sta-
tickch podmienok rovnovhy prav cast kontrukcie. Na ur cenie momentov budeme
potrebovat tieto parametre, ktor s zakreslen v obrzku 4.6.
uhol : =arctg
1
4
uhol : =arctg
3
4
rameno sily S
6
k bodu d: r
6
=
3
4
l
26
6
7
d
F
F
8
B
A
x
A
y
F
F
6
7
e
F
8
i
S
6
S
7
S
8
S
8
S
7
S
6
a
r
6
r
8
r
7
b
Obrzok 4.6: Prklad 19 - rozdelen sstava so silami v prtoch 6, 7 a 8
rameno sily S
7
k bodu i: r
7
= 2l sin
rameno sily S
8
k bodu e: r
8
= 2l sin
M
d
= 0 : Fl(3 + 2 + 1) S
6
r
6
= 0 S
6
= 8F
M
i
= 0 : Fl(1 + 2) S
7
r
7
= 0 S
7
=
3
2 sin
F
M
e
= 0 : Fl(2 + 1) + S
8
r
8
= 0 S
8
=
3
2 sin
F
4.5 Nerieen prklady
Prklad 20 Ur cite vzbov reakcie a sily v prtoch prtovej sstavy podla obrzka 4.7, ked je
dan: F = 5 kN, = 45
a L = 3 m.
27
F
1
2
3
4
5
a
b
c d
L
a
L
Prklad 21 Ur cite postupnou sty cnkovou metdou sily vo vetkch prtoch prtovej sstavy
podla obrzka 4.4 - prklad 19.
Prklad 22 Ur cite postupnou sty cnkovou metdou sily vo vetkch prtoch prtovej sstavy
podla obrzka 4.8. Sila F = 800 N, uhol = 45

, d
lka L = 1 m.
2F
1
2
3
4 5
a
b
c
d
L
a
3 /2 L
6
7
e
L
L
L/2
F
28
Kapitola 5
Tah - tlak
5.1 Pomern pred
lenie
Pomern pred
lenie je denovan nasledovne

(x) =
dx
dx
(5.1)
odkial pre celkov pred
lenie dostvame
L =
_
(L)
dx =
_
(L)
(x)dx (5.2)
Z Hookovho zkona pre pomern pred
lenie dostvame
(x) =
(x)
E(x)
=
N(x)
S(x)E(x)
(5.3)
kde N(x) je vntorn osov sila, S(x) je prierez prta a E(x) je modul prunosti v tahu.
A teda celkov pred
lenie
L =
_
(L)
N(x)
S(x)E(x)
dx (5.4)
Pre kontantn prierez a nemeniace sa materilov vlastnosti po d
lke meme psat

L =
1
SE
_
(L)
N(x)dx (5.5)
Ako je vidno z predchdzajceho vztahu, na ur cenie celkovho pred
lenia je potrebn poz-

nat vntorn osov sily N(x). Na ur cenie tchto vntornch osovch sl pouijeme metdu
rezu vo vhodne zvolench sekoch. Je potrebn ur cit tolko sekov, kolko razy sa skokovo
men zataenie.
5.2 Vntorn naptie a dimenzovanie
Pri ur covan vntornho naptia sa vychdza z osovch sl
(x) =
N(x)
S(x)
(5.6)
29
Ak je lohou ur cit priebeh vntornch napt, treba opt pouit metdu rezu. Tu ale treba
volit rez nie len tam, kde sa men skokom vonkajie zataenie ale aj tam, kde sa men skokom
prierez.
Pri dimenzovan sa vychdza z nerovnosti
max

D
(5.7)
kde
D
je dovolen naptie a jeho velkost zle na pouitom type materilu a
max
je
absoltna hodnota maximlneho naptia v prte.
5.3 Rieen prklady
Prklad 23 Izoltor na obrzku 5.1 je zataen tahovou silou F = 5000 N psobenie vodi ca.
Vplyv vlastnej tiae uvaujte raz ako diskrtnu silu s psobiskom v taisku a druh raz ako
spojite rozloen silu, pri com mern hmotnost materilu izoltora je = 2300 kg/m
3
. D
lka
izoltora je L = 1 m. Prierez izoltora je S = 0, 03 m
2
. Modul prunosti v tahu E =
1 10
5
MPa. Vypo ctajte reakcie v uloen, celkov pred
lenie izoltora a nakreslite priebeh

vntornch sl.
F
L
Rieenie:
1. Tia ako diskrtna sila psobiaca v taisku.
Vpo cet reakci.
Celkov tia izoltora G umiestnime do taiska izoltora, ktorho poloha je v ge-
ometrickom strede izoltora. Vzby nahradme vzbovmi reakciami a napeme
statick podmienky rovnovhy.
Kede v smere osi x nepsob iadna vonkajia sila, mus byt aj reakcia v tomto
smere nulov, t.j. A
x
= 0. Statick podmienky sa potom zredukuj na jedin
rovnicu v smere y:
V = 0 : A
y
GF = 0
30
A
y
= G + F = S L g + F = 5676, 9N
Vpo cet celkovho pred
lenia.
Pomern pred
lenie pre prt kontantnho prierezu je denovan rovnicou (5.5). Na

jeho ur cenie musme ale poznat priebeh vntornch sl N(x). Kede uvaujeme
v tomto prpade s tiaou ako diskrtnou silou, tak po cet potrebnch sekov, kde sa
skokom men vonkajie zataenie s dva.
Prv sek, x
1
0, L/2):
F
x
1
N(x )
1
0
V = 0 : N(x
1
) F = 0 N(x
1
) = F
Druh sek, x
2
L/2, L:
F
G
N(x )
2
0
x
2
V = 0 : N(x
2
) F G = 0
N(x
2
) = F + G
Celkov pred
lenie L
L =
1
SE
L/2
_
0
N(x
1
)dx
1
+
L
_
L/2
N(x
2
)dx
2
=
=
1
2
FL
SE
+
1
2
(F + G)L
SE
= 1, 78 10
6
m
Priebeh vntornch sl.
Spojenm predchdzajcich dvoch sekov dostvame celkov priebeh vntornej os-
ovej sily po celej d
lke nosnka. Tento priebeh je znzornen na obrzku 5.2.

31
F
L
N
max
G
Obrzok 5.2: Prklad 23 - priebeh vntornch osovch sl
Pri ur covan priebehu vntornch sl sa me vychdzat aj z toho, e ide o linernu
lohu a teda tu plat princp superpozcie cinkov. To znamen, e na vsledn
zataenie od oboch sl F a G sa meme pozerat ako na dve nezvisl zataenia,
ktorch cinky mono superponovat - obrzok 5.3.
G
F F
N
max
G
Obrzok 5.3: Prklad 23 - princp superpozcie cinkov sl
2. Tia ako spojite rozloen sila.
Vpo cet celkovho pred
lenia.
Aj tu musme najskr ur cit vntorn osov sily. Kede pri spojte rozloenej hmot-
nosti u okrem F nepsob v poli prta in diskrtna sila, cel priebeh vntornch
sl sa pope iba jednm sekom.
- sek x 0, L:
32
F
x
N(x)
0
q(x) q(x)
V = 0 : N(x) F q(x) = 0
pri com
q(x) = S x g
teda
N(x) = F + S x g
Celkov pred
lenie L
L =
1
SE
L
_
0
N(x)dx =
1
SE
_
FL + Sg
L
2
2
_
=
= 1, 78 10
6
m
Priebeh vntornch sl.
F
L
N
max
q(x)
Obrzok 5.4: Prklad 23 - priebeh vntornch osovch sl pri spojite rozloenej tiai
5.4 Nerieen prklady
Prklad 24 Vypo ctajte reakciu v uloen, celkov pred
lenie a nakreslite priebeh vntornch

osovch sl a napt prta podla obrzka 5.5.
33
F
L
F
L/2
S
2S
Prklad 25 Ako sa zmen priebeh napt z prkladu 24, ked budem uvaovat aj vplyv vlastnej
tiae, pri com tia uvaujeme ako spojite rozloen zataenie. Parametre s: sila F = 1500
N, d
lka L = 0, 8 m, prierezov plocha S = 0, 03 m

2
a hustota = 7850 kg/m
3
. Tiaov
zrchlenie uvaujte 9, 81 m/s
2
.
Prklad 26 Nakreslite priebeh vntornch osovch sl a napt kruhovej ty ce podla obrzku
5.6, pri com uvaujte aj s vplyvom vlastnej tiae ako spojite rozloenho zataenia. Pomer
D/d = 2.
F
L
Otvor
priemeru d
D
L/2
34
Kapitola 6
Tah - tlak, staticky neur cit lohy

6.1 Postup pri rieen staticky neur citch lohch
Pri lohch, kde sme odobrali viac stup nov volnosti telesu alebo sstave telies ako bolo potrebn,
nedokeme zo statickch podmienok rovnovhy vypo ctat hladan vzbov reakcie. Preto
musme k statickm podmienkam rovnovhy napsat daliu dopl nujcu podmienku - tzv. de-
forma cn podmienku.
Veobecn postup pri rieen staticky neur citch sstav:
1. odstrnime prebyto cn vzbu tak, aby sme dostali zkladn systm staticky ur cit. ci-
nok vzby nahradme zatial neznmou reakciou
2. napeme deforma cn podmienku tak, aby deformcia telesa pvodnho a uvolnenho
bola rovnak.
6.2 Rieen prklady
Prklad 27 Ur cite polohu rampy - obrzok 6.1 tak, aby naptie bolo po ty ci rovnomerne ro-
zloen a nadimenzujte priemer d, ked poznte
D
.Tia rampy je G.
G
l
a
b
k b
rampa
Rieenie:
Vzhladom na symetriu lohy sta c rieit len jednu ty c.
35
Odstrnenie prebyto cnej vzby, jej nahradenie neznmou silou F a napsanie statickch
podmienok rovnovhy.
G/2
F
G/2
F
Uvolnenie
R
A
x
1
x
2
Obrzok 6.2: Prklad 27 - uvolnenie vzieb
V = 0 : F G/2 + R
A
= 0
Deforma cn podmienka.
Ako deforma cn podmienka sa nmnka posunutie v psobisku neznmej sily F (vzbovej
reakcie)
u
F
= 0 = l
Celkov pred
lenie pri kontantnom priereze je denovan vztahom (5.5). Na jeho ur ce-

nie potrebujeme mat vyjadren vntorn sily N(x
1
) a N(x
2
) pre seky x
1
0, b) a
x
2
b, l).
N(x
1
) = F
N(x
2
) = F + G/2
Potom pre posunutie psobiska sily F plat
u
F
= 0 =
1
SE
_
(L)
N(x)dx =
1
SE
(Fb Fa + G/2a) =
=
1
SE
(Fl + G/2a)
A teda pre F dostvame
F =
1
2
a
l
G
Zo statickej podmienky rovnovhy dostvame
R
A
= G/2 F =
1
2
G
_
1
a
l
_
=
1
2
b
l
G
36
Ur cenie polohy rampy.
Kede rampa m byt umiestnen tak, aby naptie bolo kontantn, musme najskr ur cit
naptia v oboch sekoch st
lpu.
(x
1
) =
N(x
1
)
S
=
1
2
a
l
G
S
(x
2
) =
N(x
2
)
S
=
1
2
b
l
G
S
Aby bolo naptie rovnomerne rozdelen po d
lke st
lpa, mus platit (x

1
) = (x
2
) a teda
a = b = l/2. To zrove n denuje potrebn polohu rampy na st
lpe.
Prklad 28 Ur cite priebeh napt po d
lke st
lpa - obrzok 6.3.

l
l/3
l/3
l/3
F
1
F
2
S E ,
Rieenie:
Pretransformovanie na staticky ur cit lohu.
Deforma cn podmienka
l = u
F
= 0 =
Fl
SE

2
3
F
2
l
SE
+
1
3
F
1
l
SE
F =
1
3
F
1
2
3
F
2
Vpo cet napt.
x
1
0, l/3)
(x
1
) =
N(x
1
)
SE
=
F
SE
=
1
3
F
1
SE
+
2
3
F
2
SE
x
2
l/3, 2l/3)
(x
2
) =
N(x
2
)
SE
=
F
SE

F
2
SE
=
1
3
F
1
SE
+
2
3
F
2
SE

F
2
SE
=
1
3
F
1
SE

1
3
F
2
SE
x
3
2l/3, l
(x
3
) =
N(x
3
)
SE
=
F
SE

F
2
SE
+
F
1
SE
=
1
3
F
1
SE
+
2
3
F
2
SE

F
2
SE
+
F
1
SE
=
=
2
3
F
1
SE

1
3
F
2
SE
37
F
1
F
2
F
x
1
x
2
x
3
Obrzok 6.4: Prklad 28 - odstrnenie prebyto cnej vzby
Priebeh napt.
Priebeh napt pre prpad F
2
= 2F
1
je znzornen na obrzku 6.5.
F
1
F
2
F SE
1
/
- / F SE
1
Obrzok 6.5: Prklad 28 - priebeh vntornch napt
6.3 Nerieen prklady
Prklad 29 Ur cite posunutie bodu C, nakreslite priebehy vntornch osovch sl a napt hria-
dela zataenho a uchytenho podla obrzka 29.
38
L
2F
L/2
S
2S
C
F
L/4
Prklad 29 - zadanie
Prklad 30 Ur cite reakcie v uloen a nakreslite priebeh vntornch osovch sl a napt pre
ty c znzornen na obrzku 6.6. Uvaujte vplyv vlastnej tiae ako spojite rozloen zataenie,
pri com hustota materilu je znma.
3L
F
L
S
2S
Prklad 31 Ak by sme uvaovali v prklade 30, e cel tia ty ce psob v jeho taisku, malo by
to vplyv na reakcie vo vzbch? Ako sa zmen priebeh vntornch osovch sl a napt?
39
40
Kapitola 7
Krtenie kruhovch a medzikruhovch
prierezov
7.1 Zkladn vztahy a dimenzovanie
Pri namhan krtenm vznikaj mykov naptia, pri com kruhov prierezy zostvaj rovinn a
ich priemer sa nemen. Samotn mykov naptia maj po kruhovom priereze linerny priebeh
- obrzok 7.1. V taisku prierezu je nulov a potom linerne narast s velkostou polomeru
. Najv cie mykov naptie je na vonkajom polomere. Vo vetkch bodoch prslunho
polomeru je rovnako velk.
v
M
k
d
r
v
max
Obrzok 7.1: Rozloenie naptia po priereze
() =
M
k
(x)
J
p
(x)
(7.1)
M
k
(x) je vntorn krtiaci moment v reze x, ktor sa me po d
lke hriadela menit.

J
p
(x) je odporov moment v krten, J
p
= d
4
/32 - pre kontantn kruhov prierez.
je polomer krunice bodu, kde ur cujeme naptie.
Pri kontrole pevnosti a pri dimenzovan sa treba zamerat na maximlne naptie
max
, ktor
je na vonkajom obvode prierezu. Pevnostn podmienka krtenia m tvar:
max
=
M
k
W
k

D
(7.2)
W
k
je prierezov modul v krten. W
k
= J
p
/
max
= 2J
p
/d = d
3
/16
.
= 0, 2d
3
[m
3
].
D
je
dovolen naptie v myku.
41
Pre celkov uhol skrtenia plat vztah
=
_
(L)
M
k
(x)
GJ
p
(x)
dx (7.3)
G je modul prunosti v myku.
Pre medzikruhov prierez, ktor je charakterizovan vonkajm priemerom D a malm
priemerom d, platia pre odporov moment zotrva cnosti a prierezov modul v krten nasle-
dovn vztahy
J
p
=
D
4
32
_
1
_
d
D
_
4
_
(7.4)
W
k
=
D
3
16
_
1
_
d
D
_
4
_
(7.5)
Pre in typy prierezov mono tieto charakteristiky njst v tabulk a prru ckch.
7.2 Rieen prklady
Prklad 32 Navrhnite priemer D medzikruhovho prierezu hriadela elektromotora, ktor je
zataen podla obrzka 7.2. Hodnota M
1
= 1000 Nm, pomer d/D = 0, 8 a dovolen naptie
D
= 170 MPa.
L L L
M
1 2M
1
d
D
Rieenie:
1. Ur cenie maximlneho krtiaceho momentu M
kmax
.
Na ur cenie maximlneho krtiaceho momentu M
kmax
pouijeme metdu myslenho rezu.
Cel oblast vzhladom na nespojitost zataenia musme rozdelit na tri seky.
Prv sek x
1
0, L):
42
0
x
1
M ( )
k
x
1
M
x1
= 0 : M
k
(x
1
) = 0
Druh sek x
2
L, 2L):
2M
1
M ( )
k
x
2
x
2
0
M
x2
= 0 : M
k
(x
2
) 2M
1
= 0
M
k
(x
2
) = 2M
1
Tret sek x
3
2L, 3L:
M
1 2M
1
M ( )
k
x
3
x
3
0
M
x3
= 0 : M
k
(x
3
) M
1
2M
1
= 0
M
k
(x
3
) = 3M
1
Priebeh vntornho krtiaceho momentu.
Spojenmpredchdzajcich troch sekov dostvame celkov priebeh krtiaceho momentu
po celej d
lke nosnka. Tento priebeh je znzornen na obrzku 7.3.

Ako je vidno z obrzku 7.3, maximlny krtiaci moment je v tretomseku a jeho velkost
je M
kmax
= 3M
1
= 3000 Nm.
2. Navrhnutie prierezu.
Pri nvrhu prierezu vychdzame zo vztahu 7.2, pri com za W
k
dosadme vztah 7.5. Po-
tom pre priemer D plat
D
3
_
16
_
1
_
d
D
_
4
_
M
kmax
D
43
L L L
M
1 2M
1
M
k
(x)
x
M
kmax
Obrzok 7.3: Prklad 32 - priebeh vntornch momentov
Medzi dovolenm mykovm naptm
D
normlovm naptm
D
plat vztah odvoden
z pevnostnch hypotz
D
=
3
D
.
= 0, 6
D
Dosadenm zadanch parametrov lohy mme
D
3
16
_
1 (0, 8)
4
_
3000
170 10
6
= 0, 0641 m
Priemer D musme zvolit v c ako 64, 1 mm, aby maximlne naptie, ktor je v mi-
este maximlneho krtiaceho momentu neprekro cilo dovolen mykov naptie. Potom d =
0, 8D = 51, 3 mm.
Prklad 33 Navrhnite priemer hriadela to civho stroja, ktor je zataen podla obrzka 7.4.
Nakreslite priebehy vntornch krtiacich momentov. Parametre M
1
, d/D a
D
s tak ist ako
v prklade 32.
L L L
M
1 2M
1
d
D
x 0
44
Rieenie:
loha je jedenkrt staticky neur cit. Neznmy krtiaci moment v jednej z vzieb ur cme z
deforma cnej podmienky: celkov uhol skrtenia prierezu vo vzbe je rovn nule.
1. Deforma cn podmienka.
Kede sa jedn o staticky neur cit lohu, nedokeme ur cit priebehy vntornch kr-
tiacich momentov po celej d
lke hriadela bez dodato cnej podmienky. Touto podmienkou

je tzv. deforma cn podmienka. Jednu z vzieb odstrnime a nahradme ju vzbovou reak-
ciou, ktorej velkost sce nepoznme, ale vieme, e mus byt tak velk, aby celkov
uhol skrtenia medzi oboma krajnmi prierezmi A a B bol nulov - obrzok 7.5.
L L L
M
1 2M
1
x 0
M
A
A B
Obrzok 7.5: Prklad 33 - odstrnenie prebyto cnej vzby
Teda deforma cn podmienka je
AB
= 0 =
_
(L
AB
)
M
k
(x)
GJ
p
(x)
dx
Na ur cenie vzbovho momentu M
A
musme ur cit priebehy M
k
(x) v troch sekoch.
Prv sek x
1
0, L):
M
x1
= 0 : M
k
(x
1
) M
A
= 0 M
k
(x
1
) = M
A
Druh sek x
2
L, 2L):
M
x2
= 0 : M
k
(x
2
) M
A
M
1
= 0 M
k
(x
2
) = M
A
+ M
1
Tret sek x
3
2L, 3L:
M
x3
= 0 : M
k
(x
3
) M
A
M
1
2M
1
= 0 M
k
(x
3
) = M
A
+ 3M
1
Po dosaden dostvame deforma cn podmienku
AB
= 0 =
L
_
0
M
k
(x
1
)
GJ
p
dx
1
+
2L
_
L
M
k
(x
2
)
GJ
p
dx
2
+
3L
_
2L
M
k
(x
3
)
GJ
p
dx
3
= 0 = M
A
L + (M
A
+ M
1
)L + (M
A
+ 3M
1
)L
Vzbov moment M
A
=
4
3
M
1
.
45
L L L
M
1 2M
1
x 0
M
kmax
Obrzok 7.6: Prklad 33 - priebeh vntornch krtiacich momentov
2. Ur cenie maximlneho krtiaceho momentu.
Priebehy jednotlivch M
k
(x)sme ur cili v predchdzajcomkroku, take nmsta c dosadit
vypo ctan hodnotu za M
A
.
M
k
(x
1
) =
4
3
M
1
M
k
(x
2
) =
1
3
M
1
M
k
(x
3
) =
5
3
M
1
= M
k max
Priebeh vntornch krtiacich momentov je znzornen na obrzku 7.6.
3. Navrhnutie prierezu.
Pre prierez mus platit rovnak podmienka ako v predchdzajcom prklade
D
3
_
16
_
1
_
d
D
_
4
_
M
kmax
D
D
3
16
_
1 (0, 8)
4
_
5
3
1000
170 10
6
= 0, 0527 m
Priemer D musme zvolit v c ako 52, 7 mm, aby maximlne naptie, ktor je v mieste
maximlneho krtiaceho momentu neprekro cilo dovolen mykov naptie.
Z porovnania so staticky ur citou lohou vidiet, e staticky neur cit uloenie vystuuje dan
mechanick sstavu.
46
7.3 Nerieen prklady
Prklad 34 Navrhnite priemer d hriadela na obrzku 7.7 tak, aby mykov naptie neprekro cilo
D
. Pomer D/d = 2. Nakreslite priebeh vntornho krtiaceho momentu. Velkost momentu
M je dan.
L
L/2
L/4
M 2M
d
D
Prklad 35 Ako sa zmen hodnota hladanho priemeru d ako aj priebeh vntornho krtiaceho
momentu z prkladu 34, ak by vonkaj moment 2M psobil v tom istom smere ako moment M?
Prklad 36 Nakreslite priebeh vntornho krtiaceho momentu a ur cite priemer d tak, aby
mykov naptie neprekro cilo dovolen hodnotu
D
. Pomer d/D =
0, 7. Zataenie hriadela
je zobrazen na obrzku 7.8. Velkost momentu M je dan.
3L
L L
M 2M
D
d
47
48
Kapitola 8
Rovinn ohyb priamych nosnkov
8.1 Ohybov moment a prie cna sila
Podobne ako pri cistom tahu alebo krute, aj pri ohybe sa pri dimenzovan alebo kontrole vy-
chdza z najviac namhanho prierezu - t.j. musme poznat priebehy vntornch silovch
veli cn. Pri namhan ohybom s to vntorn ohybov moment M(x) a vntorn prie cna sila
T(x). Ur cujeme ich metdou myslenho rezu, t.j. v mieste rezu peme statick podmienky
rovnovhy pre ohybov moment a prie cnu silu. Plat znamienkov dohoda:
ohybov moment v lubovolnomreze povaujeme za kladn, ak horn vlkna s namhan
tlakom a spodn tahom, v opa cnom prpade budeme hovorit o zpornom ohybovom mo-
mente
prie cnu silu povaujeme za kladn, ak m orientciu zhodn s obrzkom 8.1.
M(x)
M(x)
T(x)
T(x)
Obrzok 8.1: Kladn momenty a prie cne sily - znamienkova konvencia
8.2 Normlov a mykov naptia
Od ohybovho momentu M(x) je nosnk namhan normlovm naptm (x, y) a od prie cnej
sily T(x) je namhan mykovm naptm (x, y).
49
Pre tahov naptie plat vztah
(x, y) =
M(x)
J
z
(x)
y (8.1)
J
z
(x) je moment zotrva cnosti prierezu okolo osi z.
y je vka od osi z, v ktorej ur cujeme naptia.
Priebeh normlovch napt po priereze kruhovho nosnka je znzornen na obrzku 8.2.
s(x y) ,
y
d
z
+s
max
(x)
-s
max
(x)
M(x)
Obrzok 8.2: Priebeh normlovch napt
Kede ns spravidla v danom reze x zaujmaj maximlne naptia, ktor sa nachdzaj na
najv com polomere - y = d/2 (obrzok 8.2), meme psat
max
(x) =
M(x)
J
z
(x)
d
2
=
M(x)
W
o
(x)
(8.2)
W
o
(x) sa nazva prierezov modul v ohybe.
Pri dimenzovan alebo kontrole sa mus njst maximlna hodnota
max
(x) po d
lke nosnka,
pri com mus platit
(
max
(x))
MAX
=
_
M(x)
W
o
(x)
_
MAX

D
(8.3)
Pri kruhovom priereze priebeh mykovch napt po priereze je popsan vztahom
(x, y) =
4T(x)
3(d/2)
2
_
1
_
y
d/2
_
2
_
(8.4)
a je znzornen na obrzku 8.3.
v(x y) ,
y
d
z
v
max
Obrzok 8.3: Priebeh mykovch napt
50
Maximlne mykov naptia kruhovho prierezu s na nulovej osi (y = 0), pri com
max
(x) =
4
3
T(x)
S
(8.5)
Kde S je prierezov plocha.
Vplyv mykovch napt pri rovinnom ohybe nosnka mono spravidla zanedbat a takto
nosnky s dimenzovan len z normlovch napt od ohybu. Pri lomench a zakrivench
nosnkoch ako i rmoch treba brat do vahy aj normlov naptia od osovch sl.
8.3 Deformcia priamych nosnkov
Pri deformcii priamych nosnkov ns v zsade zaujmaj dve veci:
1. Celkov deformcia - t.j. cel priehybov ciara nosnka.
x
w(x)
M M
Obrzok 8.4: Deformcia nosnkov - priehybov ciara
w
(x) =
M(x)
EJ
z
(x)
(8.6)
Priehybov ciara je denovan vztahom 8.6 - t.j. diferencilnou rovnicou druhho rdu
s potrebnmi okrajovmi podmienkami.
2. Deformcia iba v niektorom pecickom bode.
Tu sa pouva tzv. Castiglianova metda, ktor ur cuje v konkrtnom bode bud priehyb
alebo uhol nato cenia prierezu. V ur covanom mieste mus pritom psobit vonkajia sila
(skuto cn alebo ktvna) pri ur covan priehybu a vonkaj ohybov moment (skuto cn
alebo ktvny) pri ur covan uhla nato cenia prierezu.
F
M
u
F
f
M
Obrzok 8.5: Deformcia nosnkov - Castiglianova metda
51
Priehyb resp. uhol nato cenia sa pri tejto metde po ctaj podla nasledujcich vztahov
(I. Castiglianova veta)
u
F
=
A
F
(8.7)
M
=
A
M
(8.8)
pri comAje energia naptosti od ohybovho momentu (vplyv prie cnych sl sa zanedbva)
a jej diferencil m tvar
dA =
M
2
(x)
2EJ
z
(x)
dx (8.9)
Po dosaden rovnice (8.9) do (8.7) resp. (8.8) dostvame vrazy pre prizmatick nosnk
(nosnk kontantnho prierezu)
u
F
=
1
EJ
z
_
(l)
M(x)
M(x)
F
dx (8.10)
M
=
1
EJ
z
_
(l)
M(x)
M(x)
M
dx (8.11)
8.4 Rieen prklady
Prklad 37 Navrhnite kruhov prierez nosnka, ktor je zobrazen na obrzku 8.6, pri com
vplyv mykovch napt zanedbajte. Nakreslite priebeh vntornch prie cnych sl aj momentov.
Zadan parametre s M
o
= 10
3
Nm, F = 10
3
N, L = 2 m a
D
= 100 MPa.
L/2 L/4
F
M
o
L/4
Rieenie:
1. Vpo cet reakci.
Na obrzku 8.7 s znzornen vzbov reakcie, ktormi sme nahradili vzby.
Statick podmienky rovnovhy
H = 0 : A
x
= 0
V = 0 : A
y
+ B
y
F = 0
M
A
= 0 : B
y
L M
o
FL/4 = 0
52
F
M
o
A
B
A
y
A
x
B
y
x
1
x
2
x
3
0
0
0
Obrzok 8.7: Prklad 37 - vzbov reakcie
A
x
= 0
A
y
=
3
4
F
M
o
L
= 250 N
B
y
=
1
4
F +
M
o
L
= 750 N
2. Priebeh vntornch sl a ohybovch momentov.
Vntorn silov veli ciny ur cme metdou myslenho rezu. Na popis tchto veli cn musme
urobit tri myslen rezy - obrzok 8.7.
Prv sek x
1
0, L/4):
A
A
y
A
x
x
1
0
T(x )
1
N(x )
1
M(x )
1
H = 0 : N(x
1
) = 0
V = 0 : T(x
1
) A
y
= 0
M
x
1
= 0 : M(x
1
) A
y
x
1
= 0
vntorn veli ciny
N(x
1
) = 0
T(x
1
) = A
y
= 250 N
M(x
1
) = A
y
x
1
= 250x
1
Nm
Druh sek x
2
L/4, L/2):
F
A
A
y
A
x
x
2
0
T(x )
2
N(x )
2
M(x )
2
H = 0 : N(x
2
) = 0
V = 0 : T(x
2
) A
y
+ F = 0
M
x
2
= 0 : M(x
2
) A
y
x
2
+ F(x
2
L/4) = 0
vntorn veli ciny
N(x
2
) = 0
T(x
2
) = A
y
F = 750 N
M(x
2
) = A
y
x
2
F(x
2
L/4) = 500 750x
2
Nm
Tret sek x
3
0, L/2 - tento sek m po ciatok v uzle B:
53
B
B
y
x
3 0
T(x )
3
N(x )
3
M(x )
3
H = 0 : N(x
3
) = 0
V = 0 : T(x
3
) + B
y
= 0
M
x
3
= 0 : M(x
3
) B
y
x
3
= 0
vntorn veli ciny
N(x
3
) = 0
T(x
3
) = B
y
= 750 N
M(x
3
) = B
y
x
3
= 750x
3
Nm
Spojenm predchdzajcich troch sekov dostvame celkov priebeh vntornch veli cn,
ktor je znzornen na obrzku 8.8.
F
M
o
T(x)
M(x)
M
MAX
Obrzok 8.8: Prklad 37 - priebehy vntornch veli cn
3. Dimenzovanie.
Maximlny ohybov moment je M
MAX
= 750 Nm. Pre prierezov modul v ohybe W
o
mus platit
W
o

M
MAX
D
=
750 Nm
100 MPa
= 7, 5 10
6
m
3
Pre kruhov prierez potom dostvame
D
3
_
32W
o
= 42, 4 mm
Prklad 38 Ur cite priehybov ciaru nosnka podla obrzka 8.9. Kvadratick prierezov mo-
ment je J
z
.
Rieenie:
Ur cenie priebehu vntornch momentov M(x).
Na ur cenie priebehu M(x) nemusme vypo ctavat obe reakcie, ale sta c nm jedna -
obrzok 8.10.
54
q
l
q
A
y
A
x
=0
b
x
Obrzok 8.10: Prklad 38 - reakcia A
M
bi
= 0 : ql
l
2
A
y
l = 0 A
y
=
1
2
ql
Pre vntorn moment M(x) meme psat
M(x) = A
y
x qx
x
2
=
1
2
qlx
1
2
qx
2
Vpo cet priehybovej ciary.
Priehybov ciara je denovan vztahom (8.6) a spolu s okrajovmi podmienkami dost-
vame
w
(x) =
M(x)
EJ
z
(x)
=
1
2
1
EJ
z
q
_
lx x
2
_
x = 0 w(0) = 0
x = l w(l) = 0
Prvou integrciou dostvame
w
(x) = (x) =
1
2
1
EJ
z
q
__
lxdx
_
x
2
dx
_
+ c
1
=
=
1
2
1
EJ
z
q
_
1
2
lx
2
1
3
x
3
_
+ c
1
Druhou integrciou dostvame
w(x) =
1
2
1
EJ
z
q
__
1
2
lx
2
dx
_
1
3
x
3
dx
_
+ c
1
x + c
2
=
=
1
2
1
EJ
z
q
_
1
6
lx
3
1
12
x
4
_
+ c
1
x + c
2
55
kde c
1
a c
2
s integra cn kontanty a ur cme ich pomocou okrajovch podmienok.
x = 0 w(0) = 0 = c
2
c
2
= 0
x = l w(l) = 0 =
1
24
1
EJ
z
ql
4
+ c
1
l c
1
=
1
24
1
EJ
z
ql
3
A teda cel priehybov ciara je popsan funkciou
w(x) =
1
2
1
EJ
z
q
_
1
6
lx
3
1
12
x
4
1
12
l
3
x
_
Maximlny priehyb w
max
= w(x = l/2) =
5
24
1
16
ql
4
EJ
z
.
Prklad 39 Ur cite priehyb hriadela elektrickho to citho stroja vo vzdialenosti l od vzby a
podla obrzku 8.11 Kvadratick prierezov moment je J
z
.
3l
a
F
l
Obrzok 8.11: Prklad 39- zadanie
Rieenie:
Vloenie ktvnej sily

F = 0 do miesta, kde chceme ur cit priehyb, vpo cet reakci a
priebehu M(x).
l
F F
l
x
1
x
2
x
3 A
y
A
x
=0
B
H = 0 : A
x
= 0
V = 0 : A
y
+ B F

F = 0 B = F +

F A
y
=
1
3
_
F + 2

F
_
M
a
= 0 : A
y
3l F2l

Fl = 0 A
y
=
1
3
_
2F +

F
_
56
Momenty pre jednotliv seky x
1
0, l), x
2
l, 2l) a x
3
0, l:
M(x
1
) = A
y
x
1
=
1
3
_
2F +

F
_
x
1
M(x
2
) = A
y
x
2
F(x
2
l) = Fl +
1
3
(F +

F)x
2
M(x
3
) = Bx
3
=
1
3
_
F + 2

F
_
x
3
Ur cenie priehybu vo vzdialenosti l od vzby a.podla Castigliana - vztah 8.10
u
F
=
1
EJ
z
l
_
0
M(x
1
)
M(x
1
)

F
dx
1
+
2l
_
l
M(x
2
)
M(x
2
)

F
dx
2
+
l
_
0
M(x
3
)
M(x
3
)

F
dx
3
=
=
1
EJ
z
l
_
0
1
3
_
2F +

F
_
x
1
1
3
x
1
dx
1
+
2l
_
l
_
Fl +
1
3
(F +

F)x
2
_
1
3
x
2
dx
2
+
+
l
_
0
1
3
_
F + 2

F
_
x
3
2
3
x
3
dx
3
Pred integrciou polome

F = 0
u
F
=
1
EJ
z
l
_
0
2
9
Fx
2
1
dx
1
+
2l
_
l
1
3
Flx
2
dx
2
2l
_
l
1
9
Fx
2
2
dx
2
+
l
_
0
2
9
Fx
2
3
dx
3
=
=
1
EJ
z
_
2
27
Fl
3
+
2
3
Fl
3
8
27
Fl
3
+
2
27
Fl
3
_
=
=
14
27
1
EJ
z
Fl
3
8.5 Nerieen prklady
Prklad 40 Nakreslite priebeh vntornch sl a momentov pre nosnk na obrzku 8.12. Podla
I. Castiglianovej vety ur cite priehyb v mieste psobenia sily F.
L
F
Prklad 41 Nakreslite priebeh vntornch sl a momentov pre nosnk na obrzku 8.13.
57
q
L
L/2
Prklad 42 Navrhnite medzikruhov prierez nosnka zobrazenho na obrzku 8.12, ak sila F =
2000 N, d
lka L = 1 m, D/d = 2 a
D
= 120 MPa.
Prklad 43 Navrhnite kruhov prierez nosnka, ktor je zobrazen na obrzku 8.14, pri com
Zadan parametre s q = 500 N/m, q
i
= 200 N/m, L = 0, 5 m a
D
= 100 MPa.
q
L
L/2
L/4
q
i
L/3
Prklad 44 Navrhnite tvorcov prierez nosnka, ktor je zobrazen na obrzku 8.15, pri com
Zadan parametre s q = 500 N/m, L = 0, 5 m a
D
= 100 MPa.
q
L L/3 L/3
58
Cast II
Termodynamika
59
Kapitola 9
Stavov rovnica idelneho plynu a zmesi
idelnych plynov
9.1 Stavov veli ciny plynu
Stavov veli ciny rozdelujeme na:
zkladn
energetick
odvoden
9.1.1 Zkladn stavov veli ciny
Medzi zkladn stavov veli ciny patria:
pecick objem v
v =
V
m
[m
3
/kg] (9.1)
tlak p
p =
F
S
[N/m
2
] (9.2)
teplota t [
C], T [
K]
veli ciny ur cujce zloenie systmu
9.1.2 Energetick veli ciny
Ur cuj energetick stav systmu. Medzi tieto veli ciny patria:
vntorn energia U, u
entalpia I, i
exergia E
x
, e
x
anergia B, b
voln energia F, f
voln entalpia G, g
61
9.1.3 Odvoden veli ciny
Medzi odvoden veli ciny zahr name veli ciny, ktor zskavame z predolch skupn a ur cuj
pecick vlastnosti systmov. Patria sem: pecick tepeln kapacita, teplotov s cinitel
objemovej roztanosti, viskozita, tepeln vodivost, atd..
9.2 Procesov veli ciny
Svojou absoltnou hodnotou ur cuj mnostvo energie prenesenej zo systmu do okolia alebo
medzi rozli cnmi systmami vo forme prce. Tto prca me byt makroskopick - nazvame
ju prca, alebo mikroskopick - nazvame ju teplo.
Prca A [J], a [J/kg] - je spojen s mechanickou deformciou. Ak systm men svoj objem
a tm kon prcu na okol, hovorme o objemovej prci. Prca je kladn, ak systm dodva
energiu okoliu, a zporn, ak z okolia energia prechdza do systmu.
Teplo Q [J], q [J/kg] - tu je prca vykonvan neusporiadanm pohybom jednotlivch
molekl systmu. Teplo je kladn, ak energia prechdza z okolia do systmu, a zporn, ked
unik zo systmu do okolia.
Absoltna hodnota procesnch veli cn zvis od spsobu uskuto cnenia prslunho procesu.
9.3 Stavov rovnica idelneho plynu
Stavov rovnica vyjadruje vzjomn zvislost zkladnch veli cn. Vzhladom na kompliko-
vanost sprvania sa relnych plynov sa zavdza nov pojem - idelny plyn.
Idelny plyn je tak plyn, ktor presne vyhovuje zkonom Boyle-Mariotteovmu a Gay-
Lussacovmu a stavovej rovnici z nich odvodenej.
Boyle-Mariotteov zkon vyjadruje zvislost tlaku a objemu pri kontantnej teplote
pv = kont.; pri T = kont. (9.3)
Zkon Gay-Lussacov vyjadruje zvislost objemu a teploty pri kontantnom tlaku
v
T
= kont.; pri p = kont. (9.4)
Vsledn stavov rovnicu idelneho plynu meme potom psat v tvare
pV = nR
M
T (9.5)
kde n je ltkov mnostvo (po cet mlov) plynu a R
M
je univerzlna plynov kontanta
R
M
= 8314, 32 [Jkmol
1
K
1
] (9.6)
Pre ltkov mnostvo plat vztah
n =
m
M
[kmol] (9.7)
kde mje hmotnost plynu a M je mlov hmotnost (hmotnost jednho mlu resp. kilomlu
plynu). Jeden ml obsahuje vdy rovnak po cet castc (molekl) 6, 02 10
23
.
Vyuitm predchdzajcich vztahov dostvame pre stavov rovnicu vraz
pV = mRT (9.8)
kde R je plynov kontanta a je zvisl od plynu
R =
R
M
M
(9.9)
62
9.4 Zmesi plynov
Pre zmes idelnych plynov, chemicky vzjomne nereagujcich, platia dve vety:
Kad plyn sa sprva v zmesi tak, akoby bol v celom objeme sm a riadi sa svojou
stavovou rovnicou, z ktorej mono ur cit jeho parcilny tlak odpovedajci teplote a ob-
jemu zmesi.
Zmes plynov chemicky vzjomne nereagujcich m vlastnosti plynu, t.j. riadi sa zklad-
nmi zkonmi a mono pre nu pouit stavov rovnicu.
Okrem tchto dvoch viet plat aj Daltonov zkon: celkov tlak zmesi plynov sa rovn s ctu
parcilnych tlakov jednotlivch zloiek v zmesi.
p =
n
i=1
p
i
(9.10)
Pre zmes plynu potom stavov rovnicu (9.8) meme psat
pV =
n
i=1
p
i
V =
n
i=1
V
i
p =
n
i=1
m
i
R
i
T = mRT (9.11)
kde p
i
s parcilne tlaky, V
i
s parcilne objemy, m
i
je hmotnost i-tej zloky a R
i
je plynov
kontanta i-tej zloky zmesi.
Zavdzaj sa nasledovn pojmy:
hmotnostn koncentrcia i-tej zloky zmesi
x
mi
=
m
i
m
(9.12)
objemov koncentrcia i-tej zloky zmesi
x
V i
=
V
i
V
(9.13)
molrna koncentrcia i-tej zloky zmesi
x
ni
=
n
i
n
=
pV
i
/R
M
T
pV/R
M
T
=
p
i
V/R
M
T
pV/R
M
T
=
p
i
p
=
V
i
V
= x
V i
(9.14)
stredn mlov hmotnost zmesi
M =
m
n
=
m
i
n
i
(9.15)
plynov kontanta zmesi
R =
R
M
M
(9.16)
63
9.5 Rieen prklady
Prklad 45 V tlakovej ndobe objemu V = 4m
3
s 3 kmol kyslka. Ndoba sa nachdza v
miestnosti s teplotou 25
C. Ak tlak bude ukazovat manometer umiestnen na ndobe a ak je

hmotnost kyslka v ndobe? Barometrick tlak je 100kPa, M
O
2
= 32kg/kmol.
Rieenie:
Pouijeme stavov rovnicu (9.5) na ur cenie absoltneho tlaku v ndobe
p =
nR
M
T
V
=
3 8314, 32 298
4
= 1, 858 10
6
Pa = 1, 858 MPa
Manometer bude ukazovat hodnotu pretlaku
p
pretlak
= p p
bar
= 1, 858 0, 100 = 1, 758 MPa
Hmotnost kyslka v ndobe ur cme podla (9.7)
m = nM
O
2
= 3 32 = 96 kg
Prklad 46 Zmes 5 kg O
2
a 7 kg N
2
m tlak p = 0, 3 MPa a teplotu t = 27

C. Treba ur cit:
1. hmotnostn a mlov koncentrcie zloiek
2. mlov hmotnost zmesi
3. plynov kontantu zmesi
4. celkov objem zmesi
5. parcilne tlaky a objemy
Rieenie:
Z tabuliek sme od ctali mlov hmotnosti jednotlivch zloiek zmesi:
kyslk: M
O
2
= 32 kg/kmol
dusk: M
N
2
= 28, 016 kg/kmol
1. Hmotnostn a mlov koncentrcie zloiek.
x
mO
2
=
m
O
2
m
=
5
5 + 7
=
5
12
= 0, 42
x
mN
2
=
m
N
2
m
=
7
12
= 0, 58
x
nO
2
=
n
O
2
n
=
m
O
2
M
O
2
m
O
2
M
O
2
+
m
N
2
M
N
2
=
5
32
5
32
+
7
28, 016
= 0, 38
x
nN
2
= 1 x
nO
2
= 1 0, 38 = 0, 62
2. Mlov hmotnost zmesi.
M =
m
n
=
m
O
2
+ m
N
2
m
O
2
M
O
2
+
m
N
2
M
N
2
=
12
5
32
+
7
28, 016
= 29, 55 kg/kmol
64
3. Plynov kontanta zmesi.
R =
R
M
M
=
8314
29, 55
= 281, 35 J/kgK
4. Celkov objem zmesi.
pV = mRT V =
mRT
p
=
12 281, 35 (273, 15 + 27)
0, 3 10
6
= 3, 38 m
3
5. Parcilne tlaky a objemy.
p
O
2
= x
nO
2
p = 0, 38 0, 3 = 0, 114 MPa
p
N
2
= x
nN
2
p = 0, 62 0, 3 = 0, 186 MPa
V
O
2
= x
nO
2
V = 0, 38 3, 38 = 1, 28 m
3
V
N
2
= x
nN
2
V = 0, 62 3, 38 = 2, 10 m
3
Prklad 47 Zmes spaln z 1 kg hnedho uhlia tvor objem: V
CO
2
= 0, 6 m
3
, V
N
2
= 2, 6 m
3
,
V
paraH
2
O
= 0, 8 m
3
pri tlaku 0, 1 MPa a teplote 400

C. Treba ur cit:
1. mlov koncentrcie
2. hmotnostn koncentrcie
3. mlov hmotnost spaln
4. hmotnost spaln
5. jednotliv parcilne tlaky
Mlov hmotnosti jednotlivch zloiek: M
CO
2
= 44, 01 kg/kmol, M
N
2
= 28, 016 kg/kmol,
M
paraH
2
O
= 18, 016 kg/kmol.
Rieenie:
1. Mlov koncentrcie.
x
nCO
2
= x
V CO
2
=
V
CO
2
V
CO
2
+ V
N
2
+ V
paraH
2
O
=
0, 6
0, 6 + 2, 6 + 0, 8
= 0, 15
x
nN
2
=
V
N
2
V
= 0, 65
x
nparaH
2
O
=
V
paraH
2
O
V
= 0, 2
2. Hmotnostn koncentrcie.
x
mCO
2
=
m
CO
2
m
CO
2
+ m
N
2
+ m
paraH
2
O
=
n
CO
2
M
CO
2
n
CO
2
M
CO
2
+ n
N
2
M
N
2
+ n
paraH
2
O
M
paraH
2
O
n
n
=
=
x
nCO
2
M
CO
2
x
nCO
2
M
CO
2
+ x
nCO
2
M
N
2
+ x
paraH
2
O
M
paraH
2
O
=
=
0, 15 44, 01
0, 15 44, 01 + 0, 65 28, 016 + 0, 2 18, 016
=
= 0, 23
x
mN
2
= 0, 64
x
paraH
2
O
= 0, 13
65
3. Mlov hmotnost spaln.
M = x
nCO
2
M
CO
2
+ x
nCO
2
M
N
2
+ x
paraH
2
O
M
paraH
2
O
= 28, 41 kg/kmol
4. Hmotnost spaln.
m =
pV
RT
=
pV M
R
M
T
=
0, 1 10
6
4 28, 41
8314 673, 15
= 2, 03 kg
5. Jednotliv parcilne tlaky.
p
CO
2
= px
nCO
2
= 0, 015 MPa
p
N
2
= px
nN
2
= 0, 065 MPa
p
paraH
2
O
= px
nparaH
2
O
= 0, 02 MPa
9.6 Nerieen prklady
Prklad 48 V ndobe s objemom 270 litrov je pri ur citej teplote a tlaku 0, 02 kmol kyslka.
Vypo ctajte jeho mern a molrny objem za tchto podmienok.
Prklad 49 Hmotnostn pomer CO
2
a O
2
v zmesi je 1 : 2. Tlak zmesi je 0, 2 MPa a teplota 20
C. Vypo ctajte hmotnostn podiely zloiek, plynov kontantu zmesi.

Prklad 50 Vzduch je zmesou duska a kyslka s objemovm zloenm 79% N
2
a 21% O
2
.Ur cite
hmotnostn podiely N
2
a O
2
, plynov kontantu a mlov hmotnost vzduchu.
66
Kapitola 10
Prv veta termodynamick a zkladn
zmeny stavu
Prv veta termodynamick vyjadruje zkon zachovania energie pri termodynamickch proce-
soch. Mayer tto vetu denoval nasledovne: Teplo mono menit na prcu a naopak a tieto
premeny prebiehaj podla ur citch kvantitatvnych vztahov.
10.1 Matematick vyjadrenie prvej vety termodynamickej
Pri stacionrnych dejoch je energia systmu denovan vntornou energiou U, resp. u. Zmenu
vntornej energie spsobuje jednak vykonan prca A, resp. a systmom, a odveden teplo zo
systmu Q, resp. q (podla dohody z predchdzajcej kapitoly je teplo zporn, ked unik
zo systmu). Tto vetu meme matematicky zapsat nasledovne
du = dq da (10.1)
Vntorn energia je pri idelnych plynoch funkciou iba teploty
du = c
v
dT (10.2)
dU = mc
v
dT (10.3)
kde c
v
je pecick tepeln kapacita pri kontantnom objeme.
Objemov prca vykonan plynom pri zmene jeho objemu je ur cen vztahom
da = pdv (10.4)
dA = mpdv = pdV (10.5)
Vztah (10.1) mono prepsat na tvar
dq = du + da = c
v
dT + pdv (10.6)
dQ = dU + dA = mc
v
dT + pdV (10.7)
Pre otvoren systmy sa spravidla pouva vyjadrenie prvej vety termodynamickej pomocou
entalpie I, resp.i, ktor vyjadruje energiu otvorenho systmu (vntorn energia plus energia
prdu) a je vyjadren vztahom
di = d(u + pv) = d(c
v
dT + RT) = c
p
dT (10.8)
67
kde c
p
je pecick tepeln kapacita pri kontantnom tlaku. Potom prv veta termodynam-
ick m tvar
dq = di + da
t
= c
p
dT vdp (10.9)
dQ = dI + dA
t
= mc
p
dT V dp (10.10)
kde a
t
resp. A
t
je technick prca
a
t
= vdp (10.11)
10.2 Zkladn zmeny stavu
Izochorick proces.
Pri tejto zmene je objem kontantn, v =kont., dv = 0 objemov prca sa nekon.
Rovnica procesu:
p
2
p
1
=
T
2
T
1
(10.12)
Prv zkon termodynamiky:
dq = du (10.13)
q = u
2
u
1
= c
v
(T
2
T
1
) (10.14)
Izobarick proces.
Pri tejto zmene je tlak kontantn, p =kont., dp = 0 technick prca sa nekon.
Rovnica procesu:
v
2
v
1
=
T
2
T
1
(10.15)
dq = di (10.16)
q = i
2
i
1
= c
p
(T
2
T
1
) (10.17)
Izotermick proces.
Pri tejto zmene je teplota kontantn, T =kont., dT = 0 vntorn energia ani entalpia
sa nemenia.
Rovnica procesu:
p
1
v
1
= p
2
v
2
(10.18)
dq = pdv = vdp (10.19)
q = a
t
= a =
_
pdv = RT
_
dv
v
= RT ln
v
2
v
1
= RT ln
p
1
p
2
= p
1
v
1
ln
v
2
v
1
(10.20)
Adiabatick proces.
Tento proces prebieha v tepelne izolovanch systmoch, t.j. teplo sa do systmu neprivdza
ani neodvdza.
68
Rovnica procesu:
pv
= kont. (10.21)
Tento vztah me byt napsan nasledovne
p
2
p
1
=
_
v
1
v
2
_
(10.22)
0 = da + du (10.23)
Odkial pre objemov prcu meme psat
a = u
1
u
2
= c
v
(T
1
T
2
) =
R
1
(T
1
T
2
) =
R
1
(p
1
v
1
p
2
v
2
) = (10.24)
=
RT
1
1
_
1
_
v
1
v
2
_
1
_
=
RT
1
1
_
1
_
p
2
p
1
_1
_
Pre technick prcu meme psat
a
t
=
p
2
_
p
1
vdp =
p
2
_
p
1
v
1
p
1/
1
dp
p
1/
= v
1
p
1
1
_
1
_
p
2
p
1
_1
_
= a (10.25)
Polytropick proces.
Je to najobecnej proces, ktor prebieha v neizolovanch termodynamickch systmoch.
Rovnica procesu:
pv
n
= kont. (10.26)
n je polytropick exponent.
Teplo vymenen medzi systmom a okolm sa vypo cta podla vztahu
q = c
v
n
1 n
(T
2
T
1
) = c(T
2
T
1
) (10.27)
kde c je polytropick pecick tepeln kapacita.
Objemov prca sa ur c podla vztahu (10.24), kde sa zamen za n.
10.3 Rieen prklady
Prklad 51 V uzavretom priestore je 0, 6 m
3
vzduchu s tlakom 0, 5 MPa a teplotou 20

C. Ak
bude teplota a tlak vzduchu, ak odoberieme teplo 100 kJ. c
v
= 0, 714 kJ/kgK, R = 288 J/kgK.
Rieenie:
Kede sa jedn o dej izochorick (dV = 0), objemov prca konan vzduchom je nulov
A = 0. Potom z prvho zkona termodynamiky vyplva, e vntorn energia systmu sa zmen
prve o odobrat teplo
Q = U = mc
v
(T
2
T
1
)
69
Hmotnost vzduchu sa ur c zo stavovej rovnice idelneho plynu - vztah (9.8) pre po ciato cn
stav vzduchu
p
1
V = mRT
1
m =
p
1
V
RT
1
=
0, 5 10
6
0, 6
288 293, 15
= 3, 55 kg
Potom pre teplotu T
2
meme psat
T
2
= T
1
+
Q
mc
v
= 293, 15
100 10
3
3, 55 714
= 253, 69

K = 19, 45

C
Pre vpo cet tlaku pouijeme vztah (10.12)
p
2
= p
1
T
2
T
1
= 0, 5
253, 69
293, 15
= 0, 43 MPa
Prklad 52 O kolko sa posunie piest vo valci, ak 1kg vzduchu, ktor je uzavret vo valci pod
tlakom 0, 5 MPa, dodme teplo 100 kJ. Ohrev je pri kontantnom tlaku, priemer valca je 500
mm, po ciato cn teplota je 20

C, c
p
=1, 01 kJ/kgK, R=288 J/kgK.
Rieenie:
Kede je dej uskuto c novan pri kontantnom tlaku (izobarick proces), technick prca je
rovn nule. Potom prv vetu termodynamick meme psat v upravenom tvare (10.10)
Q = I = mc
p
T
odkial dostvame, e rozdiel teplt pred dejom a po vykonan deja bude
T =
mc
p
Q
=
1 1, 01 10
3
100 10
3
= 99

C = 99

K
Samotn posunutie piestu ur cme z rozdielu objemov pred dejom a po deji.
Objem pred dejom.
Teplota T
1
:
T
1
= 273, 15 + 20 = 293, 15

K
Objem V
1
:
V
1
=
mRT
1
p
=
1 288 293, 15
0, 5 10
6
= 0, 168 m
3
Objem po deji.
Teplota T
2
:
T
2
= T
1
+T = 293, 15 + 99 = 392, 15

K
Objem V
2
:
V
2
=
mRT
2
p
=
1 288 392, 15
0, 5 10
6
= 0, 225 m
3
Samotn posunutie piesta.
V = V
2
V
1
=
d
2
4
L L =
(V
2
V
1
) 4
d
2
L =
0, 057 4
0, 5
2
= 0, 294 m
70
Prklad 53 Vypo ctajte prkon motora odstredivho cerpadla parnho kotla, ktor zvyuje v
140 t/h vody tlak z 0, 3 MPa na 7 MPa. cinnost cerpadla je 75%.
Rieenie:
Vodu povaujeme za kvzi nestla citeln a preto tu meme pouit vztahy pre izochorick
dej.
Vkon cerpadla sa ur c pomocou technickej prce
P
c
= ma
t
kde m je prietokov mnostvo.
m = 140 t/h =
140 10
3
3600
= 38, 89 kg/s
Pre technick prcu a
t
plat vztah (10.11)
a
t
=
p
2
_
p
1
vdp = v (p
1
p
2
) =
1
(p
1
p
2
) =
1
1000
_
0, 3 10
6
7 10
6
_
= 6700 J/kg
Opa cn znamienko hovor o tom, e prcu treba do systmu dodat.
Potom vkon cerpadla je
P
c
= 38, 89 (6700) = 260563 W
Prkon motora je oproti vkonu cerpadla znen o straty
P
t,m
=
P
c
c
=
260563
0, 75
= 347417 W = 347, 4 kW
Prklad 54 Turbokompresor nasva 129, 74 m
3
/h vzduchu pri tlaku 0, 096 MPa a teplote 20

C,
ktor izotermicky stl ca na tlak 0, 34 MPa. Vypo ctajte hmotnost vzduchu dodvanho do siete
za hodinu, objem po stla cen za hodinu a vkon pohonnho motora, ak cinnost kompresora je
65%. R
vzduch
= 288 J/kgK.
Rieenie:
Hmotnost stla cenho vzduchu za hodinu.
Pri vpo cte hmotnosti stla cenho vzduchu sa vychdza zo stavovej rovnice idelneho
plynu.
p
1
V
1
= mRT
1
m =
p
1
V
1
RT
1
=
0, 096 10
6
129, 74/3600
288 293, 15
= 0, 0409 kg/s = 147, 52 kg/h
Objem po stla cen za hodinu.
Pre izotermick dej plat vztah (10.18)
p
1
V
1
= p
2
V
2

V
2
=

V
1
p
1
p
2
= 129, 74
0, 096
0, 34
= 36, 63 m
3
/h
71
Vkon pohonnho motora.
Na vpo cet vkonu kompresora pouijeme vztah (10.19)
P
k
=

A
t
= p
1
V
1
ln
p
2
p
1
= 0, 096 10
6
129, 74/3600 ln
0, 34
0, 096
= 4375 W
Odkial pre vkon pohonnho motora dostvame
P
m
=
P
k
=
4375
0, 65
= 6731 W
Prklad 55 Zadanie je to ist ako v prklade 54, ale dej je adiabatick = 1, 4.
Rieenie:
Hmotnost stla cenho vzduchu za hodinu - vypo cta sa tak isto ako v prklade 54.
p
1
V
1
= mRT
1
m = 147, 52 kg/h
Objem po stla cen za hodinu.
Pre adiabatick dej plat vztah (10.21)
p
1
V
1
= p
1
V
2

V
2
=

V
1
_
p
1
p
2
_1
= 129, 74
_
0, 096
0, 34
_ 1
1,4
= 52, 58 m
3
/h
Vkon pohonnho motora.
Na vpo cet vkonu kompresora pouijeme vztah (10.25)
P
k
=

A
t
=

V
1
p
1
1
_
1
_
p
2
p
1
_1
_
=
= 129, 74/3600 0, 096 10
6
1, 4
1, 4 1
_
1
_
0, 34
0, 096
_0,4
1,4
_
= 5270 W
Odkial pre vkon pohonnho motora dostvame
P
m
=
P
k
=
5270
0, 65
= 8107, 7 W
10.4 Nerieen prklady
Prklad 56 Ak mnostvo tepla sa dodalo 6, 2 kg vzduchu v uzavretom valci, ak jeho teplota
stpla z 10 na 52

C a vykonal pritom pohybom piesta vonkajiu prcu 185 kJ? (c
v
= 0, 71
kJ/kgK)
Prklad 57 Ak je teplota 0, 42 kg vodka, ktor bol skomprimovan v uzavretom valci prcou
400 kJ, pri com sa chladenm odobralo teplo 150 kJ? Teplota vodka pred kompresiou bola 20
C, c
v
= 10, 11 kJ/kgK.
Prklad 58 Vo valci s priemerom 400 mm je 80 litrov vzduchu pri tlaku 0, 3 MPa a teplote 15
C. Akou silou treba psobit na piest uzatvrajci valec, aby sa piest nepohol, ak privedieme
vzduchu teplo 83 kJ? (c
v
= 0, 71 kJ/kgK)
72
Kapitola 11
Termodynamika pr
11.1 Zkladn pojmy
Stavy kvapaliny zohriatej na bod varu pre rozli cn tlaky nazvame lavou (dolnou) medznou
krivkou (x = 0) alebo krivkou stej kvapaliny.
Sta para je para, ktor je pri teplote varu v termodynamickej rovnovhe so stou kvapali-
nou. Spojnicu bodov stej pary pre rzne tlaky nazvame pravou (hornou) medznou krivkou
(x = 1) alebo krivkou stej pary.
Mokr para je rovnovna zmes stej kvapaliny a stej pary - je to oblast medzi medznmi
krivkami.
Prehriata para sa zska ohrevom stej pary.
T
s
Krivka s teplotou
bodu varu (doln
medzn krivka)
Krivka stej
pary (horn
medzn krivka)
Mokr
para
x
=
0
x
=
1
Prehriata
para
Kvapalina
Kritick
bod
T=kont.
p=kont.
Ohrev, resp.
ochladzovanie
Obrzok 11.1: T s diagram pary s medznmi krivkami
11.2 Rieen prklady
Prklad 59 Treba ur cit, na ak tlak treba zokrtit vstupn parametre pary m = 0, 694 kg/s,
tlak p
1
= 10 MPa a teplotu t
1
= 500

C, ak vkon turbny m byt 500 kW a vstupn tlak z
turbny m byt p
3
= 0, 1 MPa - obrzok 11.2. Predpokladajte izoentropick zmenu a lohu
riete pomocou i s diagramu.
73
m p t
1
, ,
1
p t
2
,
2
krtenie - izoentalpick
zmena
Turbna - adiabatick
(izoentropick) zmena
P
t
p
3
1 2
3
Rieenie:
Pracovn bod 1 je v i s diagrame jednozna cne ur cen teplotou t
1
a tlakom p
1
- obrzok
11.3.
1
2
3
i
s
p
1
= MPa 10
t
1
= C 500
p
3
= , MPa 0 1
i
1
=i
2
i
3
t
2
p
2
Di
23
Obrzok 11.3: Prklad 59 - ur cenie pracovnch bodov v i s diagrame
krtenie turbny je izoentalpick dej (di = 0), ktorm sa zniuj parametre pary - tlak p a
teplota t, pri com sa zniuje vkon turbny.
Pre vkon turbny plat vztah
P
t
= ma
t
= m(i
2
i
3
) = mi
23
i
23
=
P
t
m
Take pre n vkon P
t
= 500 kW a hmotnostn prietok m = 0, 694 kg/s dostvame
entalpick spd
i
23
=
500
0, 694
= 720, 46 kJ/kg
Kede krtenie je dej izoentalpick, plat
i
1
= i
2
74
Z i s diagramu pre parametre bodu 1 - tlak p
1
= 10 MPa a teplotu t
1
= 500

C od ctame
entalpiu: i
1
= i
2
= 3380 kJ/kg a ur cme entalpiu v bode 3
i
3
= i
2
i
23
= 3420 720, 46 = 2699, 53 kJ/kg 2700 kJ/kg
Pracovn bod 3 je u teraz jednozna cne ur cen tlakom na vstupe z turbny p
3
a entalpiou
na vstupe i
3
.
Kede turbna pracuje adiabaticky, dej medzi bodmi 2 a 3 je izoentropick a krtenie,
ktor sa nachdza medzi pracovnmi bodmi 1 a 2 je izoentalpick dej, potom pracovn bod
2 dostaneme v i s diagrame ako priese cnk horizontlnej ciary - izoentalpa - z bodu 1 a ver-
tiklnej ciary - izoentropa - z bodu 3. Od ctan hodnoty bodu 2, na ktor sa maj zokrtit
vstupn parametre pary, s teplota t
2
= 455

C a tlak p
2
= 1, 75 MPa.
Prklad 60 Do reduk cnej stanice vstupuje m
p
= 5 t/h pary o tlaku 1 MPa a teplote 200

C. Na
vstupe z reduk cnej stanice (za chladi com) m byt tlak 0, 3 MPa a teplota 150

C. Vypo ctajte
potrebn mnostvo vstrekovanej vody m
v
, ak jej teplota je t
v
= 100

C, c
v
= 4, 2 kJ/kgK.
Pouite i s diagram, v ktorom zakreslite proces 1-2 (krtenie) a 2-3 (izobarick chladenie).
m p t
p 1
, ,
1
p t
2
,
2
krtenie -
izoentalpick zmena
Redukn stanica
Chladi
m
v
=?
p t
3
,
3
1 2 3
Rieenie:
Reduk cn stanica sli na znenie tlaku a teploty pary. Tlak pary sa zni krtenm (di = 0)
a teplota pary sa zni izobarickmvstreknutmvody, ktor sa premen na paru. Vstreknut voda
v chladi ci sa premen na paru s rovnakmi parametrami ako m para na vstupe z reduk cnej
stanice.
Pri ur covan potrebnho mnostva vody, ktor ma byt vstreknut do chladi ca budeme vy-
chdzat z energetickej bilancie, t.j., e entalpia na vstupe sa rovn s ctu vstupujcich entalpi
do chladi ca
m
3
i
3
= m
p
i
2
+ m
v
i
v
kde m
3
je mnostvo pary na vstupe a je rovn m
3
= m
p
+ m
v
.
Entalpia pary na vstupe do chladi ca i
2
sa rovn entalpii na vstupe do reduk cnej stanice
i
1
, ktor ur cme pomocou i s diagramu zo znmych hodnt p
1
a t
1
, od ctan hodnota je
i
2
= i
1
= 2840 kJ/kg.
Obdobne ur cme aj entalpiu i
3
na vstupe z chladi ca i
3
= 2770 kJ/kg - obrzok 11.5.
Entalpia vstrekovanej vody sa ur c pomocou vztahu i
v
= c
v
t
v
= 4, 2 100 = 420 kJ/kg.
Potom pre hladan mnostvo vstrekovanej vody dostvame
m
v
= m
p
i
1
i
3
i
3
i
v
= 5000
2840 2770
2770 420
= 148, 94 kg/h
75
1
2
3
i
s
p
1
= MPa 1 t
1
=2 C 00
p
3
= , MPa 0 3
i
1
=i
2
i
3
t
3
=2 C 00
Prklad 61 Do prehrieva ca pary prdi m = 10 kg/s mokrej pary tlaku p
1
= 1 MPa a suchosti
x = 0, 9. V prehrieva ci sa para prehreje na t
2
= 300

C. Prehrievanie prebieha pri kontant-
nom tlaku. Vypo ctajte potrebn tepeln vkon P
Q
, ktor je potrebn. Vyuite i s diagram.
p=kont.
m
p
1
x
t
2
P
Q
=?
Rieenie:
Kede tlak je pri procese kontantn, pre tepeln vkon dostvame jednoduch vztah
P
Q
=
I = m(i
2
i
1
)
Z i s diagramu pre vstupn parametre - tlak p
1
a suchost x od ctame entalpiu i
1
= 2580
kJ/kg - obrzok 11.7. Entalpiu na konci deja od ctame z i s diagramu tak, e vychdzame z
pracovnho bodu 1 a pokra cujeme po krivke kontantnho tlaku (izobare) a sa pretne s izoter-
mou s teplotou t
2
= 300

C. Ich priese cnk je hladan pracovn bod 2 a jeho entalpia je
i
2
= 3050 kJ/kg. Potom hladan tepeln vkon m hodnotu
P
Q
= 10 (3050 2580) = 4700 kW = 4, 7 MW
76
1
2
i
s
p
1
= MPa 1
t
2
=3 C 00 i
2
i
1
x=0,9
x=1
Prklad 62 Pri izotermickom stl can 1 kg prehriatej pary, ktor m po ciato cn parametre
p
1
= 0, 3 MPa a t
1
= 300

C, odvdza sa 420 kJ tepla. Ak je tlak na konci stla cenia, o kolko
sa zmenila vntorn energia pary a prca potrebn na stla cenie pary? lohu riete pomocou
i s diagramu.
Prklad 63 V parnej turbne vkonu 25 MW prebieha nevratn adiabatick expanzia pary.
Vstupn parametre pary do turbny s p
1
= 5 MPa, t
1
= 400

C a na vstupe bol namer-
an tlak p
2
= 5 kPa a suchost x
2
= 0, 85. Zmenu kinetickej a potencilnej energie prdu
pary neuvaujte. Ur cite pecick prcu turbny skuto cn aj teoretick, hmotnostn tok pary
turbnou a termodynamick cinnost parnej turbny.
Prklad 64 Vypo ctajte, ako sa zmen mern technick prca, ktor vykon vodn para v
parnej turbne, ked sa pri ciasto cnom zataen bude izolovane krtit z pvodnho stavu 10
MPa, 550

C na tlak 2 MPa. Termodynamick cinnost expanzie uvaujte v obidvoch pr-
padoch 80 %, tlak v kondenztore (na vstupe z turbny) je 5 MPa.
77
78
Kapitola 12
Clausius - Rankinov obeh
12.1 Zkladn pojmy
Clausius - Rankinov parn obeh je porovnvac obeh pre parn elektrrensk obehy s tmito
zkladnmi zariadeniami: parn kotol, prehrieva c, parn turbna, kondenztor, kondenztne
cerpadlo, napja cka a predhrieva c teplej vody (ekonomizr) - obrzok 65.
12.2 Rieen prklady
Prklad 65 V elektrrni treba naintalovat kondenza cn turbnu, ktor je zapojen do zklad-
nho Rankinovho obehu. Poadovan vkon turbny je 100 MW, vstupn parametre pary s:
8 MPa a 500

C, tlak v kondenztore 4 kPa, vntorn termodynamick cinnost
tdi
= 0, 78.
Vypo ctajte pomocou i s diagramu:
1. prietok pary turbnou
2. mnostvo paliva, ktor treba split v kotli na vrobu mnostva pary vypo ctanho v bode
1, ak vhrevnost paliva je q
pal
= 15000 kJ/kg a cinnost kotla je 84 %
3. mnostvo chladiacej vody pre kondenzciu, ak oteplenie vody v kondenztore je 10

K(c
H
2
O
=
4, 2 kJ/kgK)
4. tepeln cinnost obehu (termick).
Rieenie:
1. Prietok pary turbnou.
Pre vkon turbny plat vztah
P
t
= m
p
a
t
kde m
p
je prietokov mnostvo pary a a
t
je technick prce 1 kg pary.
Kede dej medzi bodmi 1 a 2 je adiabatick expanzia, t.j. pre idelny dej izoentropick,
potom meme tento vztah prepsat nasledovne
P
t
= m
p
(i
1
i
2
) m
p
=
P
t
(i
1
i
2
)
Entalpia i
1
sa ur c z i s diagramu na zklade parametrov v pracovnom bode 1: p
1
= 8
MPa, t
1
= 500

C i
1
= 3400 kJ/kg - obrzok 12.2
79
Turbna
adiabatick zmena
P
t
1 1
2, 2
3 4
P
G
1a
4a
Kotol
Kondenztne
erpadlo
Kondenztor
Ekonomizr
Prehrieva
Q
2
{
Q
1
Obrzok 12.1: Prklad 65 - Clausius-Rankinov obeh
Entalpia i
2
sa ur c z podmienky izontropickho deja z bodu 1 do bodu 2, pri com v bode
2 je tlak rovn tlaku v kondenztore p
2
= 4 kPa, lebo kondenzcia je dej izobarick aj
izotermick, i
2
= 2020 kJ/kg.
Potom idelne mnostvo pary, potrebn na dosiahnutie poadovanho vkonu je
m
p
=
100 10
3
(3400 2020)
= 72, 46 kg/s = 260, 86 t/h
V skuto cnosti expanzia v turbne neprebieha z bodu 1 do bodu 2 ale do bodu 2
- je to
skuto cn nevratn neizoentropick dej, pri com pre vntorn termodynamick cinnost
turbny plat vztah
tdi
=
A
t,skut
A
t,vrat
=
i
1
i
2
i
1
i
2
i
2
= i
1
[
tdi
(i
1
i
2
)]
i
2
= 3400 [0, 78 (3400 2020)] = 2323, 6 kJ/kg
Potom skuto cn prietok pary mus byt
m
p,skut
=
P
t
i
1
i
2
=
100 10
3
(3400 2323, 6)
= 92, 90 kg/s = 334, 44 t/h
2. Mnostvo paliva pre kotol.
Dodvka tepla do kotla sa uskuto c nuje za kontantnho tlaku, teda technick prca je
nulov. Potom meme psat
Q
1
=
I
41
= m
p
(i
1
i
4
)
teda vetko dodan teplo sa spotrebuje na zmenu entalpie medzi pracovnmi bodmi 4 a
1.
Pre tepeln vkon kotla plat
P
Q
1
=

Q
1
= m
pal
q
pal
kotol
80
1
2
i
s
p
1
= MPa 8
t
1
= C 500
p
2
= kPa 4
i
1
t t t
4 2 2
= = t
3
=
i
2
2
i
2
=30C
Obrzok 12.2: Prklad 65 - vyuitie i s diagramu pri ur covan pracovnch bodov 1, 2 a 2
kde m
pal
je hladan mnostvo paliva, q
pal
je vhrevnost paliva a
kotol
je cinnost kotla.
Pre zmenu entalpie medzi bodmi 4 a 1 meme psat
I
41
= m
p,skut
(i
1
i
4
)
Hladan mnostvo paliva dostaneme nasledovne
m
pal
= m
p,skut
(i
1
i
4
)
q
pal
kotol
Entalpia i
4
: v bode 4 sa nachdza kvapalina s teplotou t
4
a tepelnou kapacitou c
H
2
O
= 4, 2
kJ/kgK, pre entalpiu kvapaliny v bode 4 plat i
4
= c
H
2
O
t
4
. Kede teplota kvapaliny sa
v cerpadle nemen, plat t
4
t
3
. Teplota t
3
je teplota kvapaliny na konci kondenzcie,
ktor ale prebieha pri kontantnej teplote, teda t
4
= t
3
= t
2
= t
2
. Z i s diagramu
dostvame t
4
= 30
C, a teda i
4
= 4, 2 30 = 126 kJ/kg (kede v bode 3 je takisto
kvapalina s rovnakmi parametrami, plat i
3
= i
4
).
Entalpia i
1
: i
1
= 3400 kJ/kg - vid. bod 1
m
pal
= 92, 90
(3400 126)
15 10
3
0, 84
= 24, 14 kg/s = 86, 9 t/h
3. Mnostvo chladiacej vody pre kondenzciu.
Kondenzcia prebieha pri kontantnom tlaku, take plat vztah
Q
2
=
I
2
3
Kede sa teplo

Q
2
odober, bude so znamienkom.
m
p,skut
(i
3
i
2
) = m
chladH
2
O
c
H
2
O
t
chladH
2
O

m
chladH
2
O
= m
p,skut
(i
2
i
3
)
c
H
2
O
t
chladH
2
O
= 92, 90
(2323, 6 126)
4, 2 10
= 4860, 88 kg/s (l/s)
81
4. Tepeln cinnost obehu.
t
= 1
q
2
q
1
= 1
(i
2
i
3
)
(i
1
i
4
)
= 1
(2323, 6 126)
(3400 126)
= 0, 33
Prklad 66 Jadrov elektrre n vkonu 440 MW (za genertorom) pracuje podla Clausius -
Rankinovho obehu s medziprehrevom pary. Vstupn parametre pary: p
1
= 4, 36 MPa a
t
1
= 255

C. Tlak v kondenztore je 7 kPa. Vntorn termodynamick cinnost turbny je:
vysokotlak stupe n
V T
= 0, 81 a nzkotlak stupe n
NT
= 0, 85. Mechanick cinnost a
cinnost genertora je
m

g
= 0, 97. Medziprehrev prebieha pri tlaku 0, 44 MPa, para sa
prehrieva na 210

C. Vypo ctajte:
1. spotrebu pary m
p
2. tepeln vkon sekundrneho obehu
3. tepeln cinnost obehu.
P
t
4, 4
3
Kondenztne
erpadlo
Kondenztor Q
2
Jadrov
reaktor
Ge
Genertor
VT
NT
5 6
1
2 2 ,
Vmennk
tepla
G
Q
1
Obrzok 12.3: Prklad 66 - Rankinov obeh s medziprehrevom pary
Rieenie:
1. Spotreba pary.
Pri vpo cte potrebnho mnostva pary potrebujeme poznat vkon za turbnou, t.j. pred
genertorom P
tG
- bod G. Tento vkon ur cme pomocou vztahu
g
=
P
t
P
tG
P
tG
=
P
t
g
kde P
tG
je vkon pred genertorom - bod G.
82
1
2
i
s
p
1
= , MPa 4 36
t
1
= C 255
p
3
=0, MPa 44 =p
2
i
1
t t
6 5
= = C 38
i
2
2
i
2
3
i
3
t
3
= C 210
4
i
4
i
4

p
5
= kPa 7 =p
4
4
Obrzok 12.4: Prklad 66 - vyuitie i s diagramu pri ur covan jednotlivch pracovnch bodov
Pre vkon v bode G obecne plat (jedn sa o adiabatick expanzie na turbnach)
P
tG
= m
p
a
t,skut
a teda pre hladan mnostvo pary plat
m
p
=
P
tG
a
t,skut
Kede sa jedn o dvojstup nov systm, celkov technick prca jednho kg pary kon
technick prcu, ktor je dan s ctom technickch prc vysokotlakho stup na turbny
(VT) a nzkotlakho stup na turbny (NT)
a
t,skut
= a
tV T,skut
+ a
tNT,skut
Medzi skuto cnou technickou prcou (nevratnou, neizoentropickou) a idelnou technickou
prcou (vratnou, izoentropickou) VT stup na turbny a NT stup na turbny platia vztahy
V T
=
a
tV T,skut
a
tV T,vrat
NT
=
a
tNT,skut
a
tNT,vrat
a
tV T,vrat
ur cme pomocou vztahu
a
tV T,vrat
= (i
1
i
2
)
kde i
1
a i
2
ur cme z i s diagramu. Z hodnt p
1
= 4, 36 MPa a t
1
= 255

C ur cme i
1
:
i
1
= 2800 kJ/kg. Pracovn bod 2 ur cme ako priese cnk izoentropy z bodu 1 a izobarou s
hodnotou p
3
= p
2
= 0, 44 MPa (vo vmennku tepla prebieha izobarick dej): i
2
= 2400
kJ/kg - obrzok 12.4.
a
tNT,vrat
ur cme pomocou vztahu
a
tNT,vrat
= (i
3
i
4
)
83
kde i
3
a i
4
opt ur cme z i s diagramu. Pre pracovn bod poznme teplotu prehriatia
pary t
3
= 210

C a tlak p
3
= 0, 44 MPa: i
3
= 2880 kJ/kg. Pracovn bod 4 ur cme ako
priese cnk izoentropy z bodu 3 a izobary s hodnotou p
5
= p
4
= 7 kPa (kondenzcia je
dej izobarick a zrove n izotermick): i
4
= 2240 kJ/kg.
Dosadenm za jednotliv vztahy prslun vrazy dostvame pre spotrebu pary
m
p
=
P
t
g
(
V T
a
tV T,vrat
+
NT
a
tNT,vrat
)
=
P
t
g
[
V T
(i
1
i
2
) +
NT
(i
3
i
4
)]
=
=
440 10
3
0, 97 [0, 81 (2800 2400) + 0, 85 (2880 2240)]
= 522, 59 kg/s = 1881, 32 t/h
2. Tepeln vkon sekundrneho obehu.
Pre tepeln vkon plat vztah
P
Q1
=

Q
1
= m
p
(q
pV T
+ q
pNT
)
Pre dodan teplo jednmu kg pary VT stup na turbny dostvame
q
pV T
= i
1
i
6
Hodnota entalpie v bode 6 za cerpadlom sa rovn hodnote entalpie pred cerpadlo v bode
i
5
, kde sa nachdza voda s teplotou, ktor od ctame z i s diagramu na zklade znmeho
tlaku p
5
= 7 kPa. Od ctan hodnota teploty je t
6
= t
5
= 38

C. Potom entalpia vody s
takouto teplotou je
i
6
= c
H
2
O
t
6
= 4, 2 38 = 159, 6 kJ/kg
Pre dodan teplo jednmu kg pary NT stup na turbny dostvame
q
pNT
= i
3
i
2
Skuto cn entalpiu v bode 2
ur cme pomocou vntornej termodynamickej cinnosti VT

stup na turbny
V T
=
a
tV T,skut
a
tV T,vrat
=
(i
1
i
2
)
(i
1
i
2
)
i
2
= i
1
V T
(i
1
i
2
)
i
2
= 2800 0, 81 (2800 2400) = 2476 kJ/kg
Dosadenmza jednotliv vztahy prslun vrazy dostvame pre tepeln vkon sekundrneho
obehu
P
Q1
=

Q
1
= 522, 59 [(2800 159, 6) + (2880 2476)] 10
3
= 1590 MW
3. Tepeln cinnost obehu.
Tepeln cinnost obehu je denovan
t
=
P
t
P
Q1
=
440
1590
= 0, 276
84
Prklad 67 Parn Rankinov obeh pracuje medzi tlakmi 10 MPa a 4 kPa, vstupn teplota je 500
C. Vypo ctajte tepeln cinnost obehu a porovnajte ju s cinnostou Carnotovho obehu, ktor
pracuje medzi rovnakmi teplotami. Expanzie s adiabatick vratn.
Prklad 68 Ako sa men tepeln cinnost Rankinovho obehu od meniacej sa teploty vstupnej
pary 300, 400, 500 a 600

C pri rovnakom tlaku 3 MPa? Tlak v kondenztore je 0, 01 MPa a
expanzie s adiabatick vratn.
Prklad 69 V turbne kondenza cnej jadrovej elektrrne expanduje sta para z tlaku 4 MPa na
tlak 20 kPa s vntornou termodynamickou cinnostou 0, 82. Treba ur cit:
1. mnostvo pary, ak turbna m mat vkon 440 MW
2. tepeln vkon parogenertora a prieto cn mnostvo vody parogenertorom (primrnej),
ak vstupn teplota vody do PG je 300

C a vstupn voda z PG je 270

C. Mern teplo
vody v rozsahu 270 - 300

C je 5, 2 kJ/kgK a v rozsahu teplt 20 - 100

C je 4, 2 kJ/kgK
3. tepeln cinnost obehu.
85
86
Cast III
Hydromechanika
87
Kapitola 13
Hydrostatick tlak, jeho meranie a vpo cet
13.1 Zkladn pojmy
S cinitel teplotnej roztanosti
t
je denovan nasledovne
t
=
1
V
0
dV
dt
[K
1
] (13.1)
kde V
0
je po ciato cn objem a t je teplota. Potom pre objem V meme psat
V = V
0
+V = V
0
+
t
V
0
(t t
0
) (13.2)
S cinitel objemovej stla citelnosti
p
je denovan nasledovne
p
=
1
V
0
dV
dp
[Pa
1
] (13.3)
kde p je tlak. Pre objem V meme psat
V = V
0
V = V
0
p
V
0
(p p
0
) (13.4)
t
[K
1
]
p
[Pa
1
]
H
2
O 2, 8 10
4
4, 85 10
10
olej 1 10
3
4, 58 10
10
Tlak.
Meria sa tlakomermi. Mu byt kvapalinov, trubicov, membrnov,... Meraj rozdiel
medzi tlakom meranho mdia (absoltnym tlakom) a tlakom okolitho prostredia (at-
mosferickm tlakom). Ak meran tlak je v c ako atmosferick tlak, prstroj ukazuje
pretlak a prstroje na meranie pretlaku sa nazvaj manometre. Ak meran tlak je ni
ako atmosferick, prstroj ukazuje podtlak a prstroje na meranie podtlaku sa nazvaj
vkuometre.
- Pretlak - ak tlak plynu je v c ako atmosferick (p
abs
> p
bar
), je udan vrazom
p
abs
= p
bar
+ p
pretlak
= p
bar
+ qh (13.5)
kde p
abs
je absoltny tlak, ktor sa rovn s ctu tlakov barometrickho p
bar
a pretlaku
p
pretlak
, je hustota meracej ltky, h je vertiklna vzdialenost uvaovanho miesta od
hladiny, na ktor psob barometrick tlak p
bar
- obrzok 13.2.
- Podtlak - ak tlak plynu je men ako atmosferick (p
abs
< p
bar
), je udan vrazom
p
abs
= p
bar
p
vak
(13.6)
kde p
vak
je daj vkuometra.
89
13.2 Rieen prklady
Prklad 70 Ak velk mus byt expanzn ndr kruhovho prierezu - obrzok 13.1, aby pojala
prebyto cn vodu pri zmene teploty o t = 60

C. V systme je V
0
= 6 m
3
vody, d = 0, 5 m.
H
V
0
d
DH
Rieenie:
Pre celkov objem expanznej ndre plat vztah (13.2)
V = V
0
+
t
V
0
t =
d
2
4
H H =
4
d
2
(V
0
+
t
V
0
t)
Celkov vka expanznej ndre H mus byt
H =
4
0, 5
2
_
6 + 2, 8 10
4
6 60
_
= 31, 07 m
pri com
H =
4
d
2
t
V
0
t =
4
0, 5
2
2, 8 10
4
6 60 = 0, 51 m
Zv cenie objemu je
=
V
V
0
100% =
H
H H
100% =
0, 51
31, 07 0, 51
100% = 1, 67 %
Prklad 71 Ak prrastok tlaku by vznikol v systme z predolej lohy (prklad 70), ak by bol
navrhnut bez expanznej ndoby.
Rieenie:
Tu musme uvaovat prpad, kedy by sme nami vypo ctan objem z predolho prkladu
museli stla cit na objem 6 m
3
, t.j. V = 6 m
3
a objem V
0
odpoved vke H. Tento prpad
popisuje vztah (13.4)
V =
p
V
0
p p =
V
p
V
0
=
H
p
H
=
0, 51
4, 85 10
10
31, 07
= 33, 84 MPa
90
r
h
p
Manometer
Prklad 72 Ur cite tlak plynu v potrub, ak h = 200 mm, = 13600 kg/m
3
(Hg) - obrzok 13.2.
Rieenie:
Tlak v potrub (pretlak oproti okoliu) sa ur c podla vztahu (13.5)
p = gh = 13600 9, 81 0, 2 = 26, 68 kPa
Ak by sme uvaovali s barometrickm tlakomp
bar
= 100 kPa, potom v potrub je absoltny
tlak
p
abs
= p
bar
+ p = 100 + 26, 68 = 126, 68 kPa
Prklad 73 Vo valcovej ndobe s priemerom d = 300 mm je voda a olej - obrzok 13.3. Vy-
po ctajte objem vody a oleja s hustotami: olej
o
= 900 kg/m
3
a voda
v
= 1000 kg/m
3
ak
h = 1, 8 m a h
1
= 1, 65 m.
H O
2
Olej
h
h
1
h
o
h
v
Rieenie:
Na dno valcovej ndoby psob tlak od vody aj oleja
p = (
o
h
o
+
v
h
v
) g
91
Tento tlak sa ale zrove n mus rovnat tlaku vodnho st
lpca v trubici
p =
v
h
1
g
Spojenm tchto dvoch rovnc a vyuitm vrazu h = h
o
+ h
v
dostvame
v
h
1
=
o
(h h
v
) +
v
h
v
h
v
=

v
h
1
o
h
o
=
1000 1, 65 900 1, 8
1000 900
= 0, 3 m
Objem vody
V
v
=
d
2
4
h
v
=
0, 3
2
4
0, 3 = 21, 2 10
3
m
3
Objem oleja
V
o
=
d
2
4
(h h
v
) =
0, 3
2
4
1, 5 = 106 10
3
m
3
Prklad 74 Ak podtlak meria vkuometer, ak d
lka liehovho st
lpca - obrzok 13.4 je l = 245

mm a uhol sklonu trubice je = 30

? Hustota liehu je = 800 kg/m
3
.
l
a
Lieh
podtlak
Prklad 75 Ak vysok mus byt expanzn ndr strednho krenia kruhovho prierezu, aby
pojala prebyto cn vodu pri zohriat celho systmu z 10

C na 90

C pri com po ciato cn objem
vody v systme je 2 m
3
.
Prklad 76 Vypo ctajte, ako sa zvi tlak v systme strednho krenia z prkladu 75, ak bude
uzavret bez expanznej ndoby.
92
Kapitola 14
Rovnica kontinuity - dimenzovanie
potrub, Bernoulliho rovnica, hydraulick
straty
14.1 Zkladn pojmy
Rovnica kontinuity - vyjadruje zkon zachovania hmoty pri prden tekutiny, teda plat
veobecne aj pre plyny.
w
2
S
1
r
1
r
2
S
2
w
1
Obrzok 14.1: Rovnica kontinuity
Hmotnostn prietok v priereze 1
Q
m1
= S
1
w
1
1
[kg/s] (14.1)
Hmotnostn prietok v priereze 2
Q
m2
= S
2
w
2
2
[kg/s] (14.2)
Rovnica kontinuity kontatuje, e hmotnostn prietoky v oboch prierezoch musia byt
rovnak
S
1
w
1
1
= S
2
w
2
2
(14.3)
Pri kvapalinch sa spravidla hustota nemen a potom rovnica (14.3) m tvar
S
1
w
1
= S
2
w
2
(14.4)
Tto rovnica vyjadruje rovnost objemovch prietokov.
93
Bernoulliho rovnica - vyjadruje zkon zachovania energie pri prden kvapaliny a je to
najdleitejia rovnica hydrodynamiky. Pre idelny stav meme pre celkov mern en-
ergiu psat
e = gz +
p
+
w
2
2
= kontanta [J/kg] (14.5)
kde gz predstavuje tiaov zloku energie (potencilnu), p/ - tlakov zloku energie a
w
2
/2 - kinetick zloku energie.
Casto sa Bernoulliho rovnica vyjadruje v tlakoch

gz + p +
w
2
2
= kontanta [N/m
2
] (14.6)
alebo vo vkach
z +
p
g
+
w
2
2g
= kontanta [m] (14.7)
Hydraulick straty - ako u bolo spomenut, Bernoulliho rovnica (14.5) plat pre idelny
stav. Vskuto cnosti pri prden vznikaj straty, ktor s spsoben hydraulickmi odpormi.
Taktie ich meme psat v tvare energetickom, tlakovom alebo vkovom. Naj castejie
sa pu v tvare vkovom.
Hydraulick straty h
s
rozdelujeme na:
miestne h
m
: miestne straty s spsoben napr. vtokom, vtokom, kolenom, nhlou
zmenou prierezu, vo veobecnosti vetkmi miestnymi odpormi, zaradenmi v potrub
h
m
=
w
2
2g
[m] (14.8)
kde je s cinitel miestnej straty, ktor sa ur cuje experimentlne.
d
lkov h
d
: s spsoben vzjomnmtrenmjednotlivch vrstiev kvapaliny v potrub
priemeru d a d
lky l
h
d
=
l
d
w
2
2g
[m] (14.9)
kde je s cinitel strt trenm a jeho velkost zvis od typu prdenia.
Ak je prdenie laminrne
=
64
Re
(14.10)
Ak je prdenie turbulentn a steny potrubia s hladk
=
0, 3164
4
Re
(14.11)
Pre drsn potrubia vystupuje vo vztahu pre aj relatvna drsnost.
Re predstavuje Reynoldsovo cslo, pre ktor pre kruhov potrubie priemeru d a kine-
matickej viskozity kvapaliny , ktor prdi rchlostou w, plat vztah
Re =
wd
(14.12)
Na posdenie typu prdenia sa vyuva kritick Reynoldsovo cslo Re
krit
= 2320
Re < Re
krit
prdenie je laminrne
Re > Re
krit
laminrne prdenie prechdza v turbulentn (zmiean prdenie)
Re Re
krit
Re je rdovo 10
4
- prdenie je ur cite turbulentn
94
14.2 Rieen prklady
Prklad 77 Vypo ctajte priemery sacieho (d
1
) a vtla cnho (d
2
) kruhovho potrubia cerpadla,
ak poznme: m = 72 t/h, w
1
= 1 m/s, w
2
= 2 m/s a = 10
3
kg/m
3
.
Rieenie:
Pre hmotnostn prietok mus platit vztah (14.1)
Q
m
= S
1
w
1
S
1
=
Q
m
w
1
=
72 10
3
3600 1 10
3
= 0, 02 m
2
A priemer d
1
d
1
=
_
4S
1
=
_
4 0, 02
= 0, 159 m
Pre prierez S
2
plat
S
1
w
1
= S
2
w
2
d
2
1
w
1
= d
2
2
w
2
d
2
= d
1
_
w
1
w
2
= 0, 159
_
1
2
= 0, 112 m
Prklad 78 Vypo ctajte vtokov rchlost z potrubia w
2
a m podla obrzka 14.2. Dan s:
H = 20 m, priemer potrubia d = 40 mm, d
lka potrubia l = 40 m, = 0, 9 10
6
m
2
/s
(kinematick viskozita), = 10
3
kg/m
3
, miestne straty:
1
= 0, 5,
2
= 5,
3
= 0, 1.
x
1
x
2
x
3
x
3
x
2
1
2
H
Rieenie:
Pre body 1 a 2 podla obrzka 14.2 mus platit Bernoulliho rovnica, ku ktorej ale treba
pripsat hydraulick straty (e
s
) v systm
e
1
= e
2
+ e
s
[J/kg]
Tto rovnicu meme prepsat na bilanciu vok
z
1
+
p
1
g
+
w
2
1
2g
= z
2
+
p
2
g
+
w
2
2
2g
+ h
s
[m]
Ak si zvolme nulov (referen cn) hladinu na rovni bodu 2 (z
2
= 0), a uvedomme si, e
tlak v bode 1 aj 2 je tlak okolia a rchlost kvapaliny v bode 1 je nulov pri com hladina je na
kontantnej rovni, potom meme psat
H =
w
2
2
2g
+ h
s
95
Pre hydraulick straty meme psat podla (14.9) a (14.8)
h
s
= h
d
+ h
m
=
l
d
w
2
2
2g
+
1
w
2
2
2g
+ 2
2
w
2
2
2g
+ 2
3
w
2
2
2g
Kede vtokov rchlost w
2
nepoznme a s cinitel strt trenm je podla vztahov
(14.10) resp. (14.11) zvisl na Reynoldsovom csle, ktor je podla vztahu (14.12) funkciou
neznmej rchlosti w
2
, musme v prvom priblen s cinitel odhadnt. N typ je = 0, 02.
Pre hladan vtokov rchlost w
2
dostvame z Bernoulliho rovnice
w
2
=
_
2gH
1 +
l
d
+
1
+ 2
2
+ 2
3
=
_
2 9, 81 20
1 + 0, 02
40
0, 04
+ 0, 5 + 10 + 0, 2
= 3, 51 m/s
Pre tto vtokov rchlost je podla vztahu (14.12) Reynoldsovo cslo Re = 156369, a teda
na vpo cet pouijeme vztah pre turbulentn prdenie (14.11), kde dostvame = 0, 0159.
Optovnm vpo ctom vtokovej rchlosti w
2
dostvame w
2
= 3, 769 m/s, comu odpoved
Reynoldsovo cslo Re = 167548, co predstavuje s cinitel strt trenm = 0, 0156. Zhoda
medzi pouitm vo vpo cte (0.0159) vtokovej rchlosti w
2
a odpovedajcim (0.0156)
danej vtokovej rchlosti w
2
je dobr, dan vsledky budeme povaovat za kone cn - vtokov
rchlost z potrubia je w
2
= 3, 769 m/s.
Ak by sme neuvaovali hydraulick straty (h
s
= 0), dostali by sme vraz w
2
=
2gH =
2 9, 81 20 = 19, 8 m/s. Vidme, e hydraulick straty spsobuj velk pokles rchlosti a

nememe ich zanedbat.
Prklad 79 Vypo ctajte potrebn tlak cerpadla podla obrzka 14.3, ak poznme: d = 40 mm,
l = 30 m, H = 15 m, w
1
= 2 m/s, p
2
= 0, 3 MPa (absoltny tlak), = 0, 8 10
6
m
2
/s,
= 10
3
kg/m
3
,
1
= 5,
2
= 1,
3
= 0, 1,
4
= 5,
5
= 0, 5.
x
5
x
4
x
3
x
1
x
2
2
1
H
p
2
z
1
=0
Rieenie:
Opt budeme vychdzat z Bernoulliho rovnice, ktor vyjadrme v tlakov (14.6), pri com
nulov hladina sradnice z bude v bode 1. V bode 2 je rchlost prdenia nulov.
p
1
+
w
2
1
2
= p
2
+ gH + gh
s
[Pa]
96
Pri hydraulickch stratch treba ur cit . Kede rchlost prdenia v potrub poznme,
dokeme ur cit presne na zklade Reynoldsovho csla (14.12)
Re =
w
1
d
=
2 0, 04
0, 8 10
6
= 1 10
5
jedn sa o turbulentn prdenie
Potom pre pouijeme vztah (14.11)
=
0, 3164
4
Re
=
0, 3164
4
1 10
5
= 0, 0177
Pre hydraulick vkov straty meme psat
h
s
=
w
2
1
2g
_
l
d
+
5
i=1
i
_
=
4
2 9, 81
_
0, 0177
30
0, 04
+ 11, 6
_
= 5, 071 m
Potom pre tlak cerpadla dostvame
p
1
= p
2
+ g (H + h
s
)
w
2
1
2
= 0, 3 10
6
+ 10
3
9, 81 (15 + 5, 071) 10
3
4
2
= 0, 495 MPa
Prklad 80 Z ndoby naplnenej vodou prdi potrubms priemeromd = 80 mm, pri commanome-
ter ukazuje tlak p
1
= 48 kPa. Pri uzavretom ventile V je daj manometra p
2
= 52 kPa. Vypo c-
tajte vku hladiny H v ndri a prietok vody pri otvorenom ventile - obrzok 14.4.
H
V
0
Manometer
V
Prklad 81 Z hornej ndre te cie idelna kvapalina bez strt potrubm s priemerom d = 100
mm. Rozdiel hladn v ndriach je h = 1, 8 m. Ak je prietok?
Prklad 82 Horizontlnym ropovodom s priemerom d = 600 mm a d
lky l = 3 km treba
dopravit denne (za 24 hodn) 26 000 ton ropy. Vypo ctajte tlak cerpadla potrebn na prekonanie
trenia, ak viskozita ropy je = 10
4
m
2
/s.
Prklad 83 Priame potrubie m spd h = 20 m a d
lku l = 300 m. Vypo ctajte maximlny

priemer potrubia, ak pri prden ropy s viskozitou = 74 10
6
m
2
/s m byt prdenie ete
laminrne.
Prklad 84 Vypo ctajte vkon motora, ktor s cinnostou = 0, 65 poh na cerpadlo na do-
pravu

V = 12 litrov za sekundu vody potrubm s priemerom d = 85 mm do vky h = 15 m.
Potrubie je dlh l = 70 m a s cet s cinitelov miestnych odporov je
i
= 17.
97
98
Cast IV
Tabulky a diagramy
99
101

Mechanika, Termo A Hydro

Uploaded by

Document Information

Original Title

Copyright

Available Formats

Share this document

Share or Embed Document

Sharing Options

Did you find this document useful?

Is this content inappropriate?

Copyright:

Available Formats

Mechanika, Termo A Hydro

Uploaded by

Copyright:

Available Formats

Mechanika, termodynamika a hydromechanika

Nvody na cvi cenia

lbov bez trenia (je to mon aj pri zvranom, skrutkovom

. lohu riete sty cnkovou metdou.

lenie je denovan nasledovne

lke meme psat

lenia je potrebn poz-

lenie izoltora a nakreslite priebeh

lenie pre prt kontantnho prierezu je denovan rovnicou (5.5). Na

lke nosnka. Tento priebeh je znzornen na obrzku 5.2.

lenie a nakreslite priebeh vntornch

lka L = 0, 8 m, prierezov plocha S = 0, 03 m

Tah - tlak, staticky neur cit lohy

lenie pri kontantnom priereze je denovan vztahom (5.5). Na jeho ur ce-

lpa, mus platit (x

lpa - obrzok 6.3.

lke hriadela menit.

lke nosnka. Tento priebeh je znzornen na obrzku 7.3.

lke hriadela bez dodato cnej podmienky. Touto podmienkou

Pred integrciou polome

C. Ak tlak bude ukazovat manometer umiestnen na ndobe a ak je

C. Vypo ctajte hmotnostn podiely zloiek, plynov kontantu zmesi.

ur cme pomocou vntornej termodynamickej cinnosti VT

lpca - obrzok 13.4 je l = 245

Casto sa Bernoulliho rovnica vyjadruje v tlakoch

2 9, 81 20 = 19, 8 m/s. Vidme, e hydraulick straty spsobuj velk pokles rchlosti a

lku l = 300 m. Vypo ctajte maximlny

You might also like