1.

Dotyčnica a normála ku grafu funkcie

Derivácia funkcie f v čísle x0 udáva smernicu dotyčnice ku grafu funkcie y  f ( x ) v bode

P   x 0 , f ( x 0 )  . Rovnica dotyčnice ku grafu funkcie f v bode P   x 0 , f ( x 0 ) je:
y  f  x0   f  x0    x  x0 

Ak f ( x0 )  0 rovnica normály (t.j. priamky kolmej k dotyčnici) ku grafu funkcie y  f ( x )

v bode P je:
1
y  f ( x0 )   ( x  x0 ) .
f ( x0 )
Príklad 1.1. Nájdime rovnicu dotyčnice ku grafu funkcie y  x  ln  x  v bode A =   .
Riešenie. Najprv nájdeme y-ovú súradnicu bodu A :
yA  f (1)  0 .
Smernica dotyčnice f ( 1 ) , f ( x )  1  ln  x  , k t  1 . Po dosadení do rovnice dotyčnice
dostaneme:
y  0  1( x  1 ) ,
odkiaľ t: x  y  1  0 .

Cvičenia 1.
Napíšte rovnicu dotyčnice a normály ku grafu funkcie f v bode A , ak
1. f : y  x , A   4 ,?
 x  4 y  4  0 , 4 x  y  18  0
Nájdite rovnicu dotyčnice ku grafu funkcie f rovnobežnú s priamkou p, ak
2. f : y  x 3  3x  , p : 6x  y  0
 6 x  y  10  0 , 6 x  y  2  0

2. Geometrický význam diferenciálu funkcie :

Nech je funkcia f v čísle x 0 diferencovateľná. To znamená, že graf tejto funkcie má

v bode P   x 0 , f ( x 0 ) dotyčnicu, ktorej rovnica je y  f ( x0 )  f ( x0 )( x  x0 ) ,
kde pravá strana je diferenciál funkcie f , t.j. y  f ( x 0 )  df ( x 0 ) .
Diferenciál funkcie možno použiť pri približnom výpočte hodnôt funkcií, ak použijeme
vetu 4.7.5. uvedenú v učebnici ORSZÁGHOVÁ, D. a kol.: Matematika I. Nitra: VES SPU,
2002, s. 179, ISBN 80-7137-985-9.

Príklad 2.1. Pomocou diferenciálu vypočítajme približne ln 25,02 ak

ln 25 
 3, 2189 .
Riešenie : Použijeme diferenciál funkcie f ( x )  ln x v čísle x 0  25 , ak x  0,02 , t.j.
1
df ( 25)   0,02  0,0008 .
25
ln 25,02 
 ln 25  df (25) , teda
ln 25,02  3,2189  0,0008 ,
 t.j. ln 25,02 
 3,2197
Cvičenia 2.
Nájdite prírastok funkcie  f a diferenciál funkcie df v čísle x 0 pre prírastok argumentu  x , ak funkcie f
je :
1. f : y  arccotg x , x0  1 ,  x  0 ,2
  f  0,09 , df  0,1
Pomocou diferenciálu vypočítajte približne :
2. log 1001  3,00043

3. Derivácie a diferenciály vyšších rádov

Nech funkcia f má deriváciu f´ na množine M. Ak funkcia f´ má v každom čísle nejakej

množiny M 1 deriváciu, potom túto deriváciu nazývame druhou deriváciou funkcie f na
množine M 1 , alebo deriváciou druhého rádu a označujeme f  ( x ) . Teda na množine M 1
definujeme f ( x )   f ( x )  , x  M 1 .
Analogicky ako sme zaviedli druhú deriváciu, môžeme zaviesť tretiu, štvrtú až n-tú deriváciu
funkcie f .
Definícia je uvedená v učebnici ORSZÁGHOVÁ, D. a kol.: Matematika I. Nitra: VES SPU,
2002, s. 180, ISBN 80-7137-985-9.

Príklad 3.1. Vypočítajme druhú deriváciu pre funkciu f ( x )  x 2  sin x .

Riešenie : Najprv musíme vypočítať prvú deriváciu :
f ( x )  ( x 2 )  sin x  x 2  (sin x )  2 x  sin x  x 2  cos x  2 x( 2 sin x  x  cos x )
pre každé x   ,  .
Deriváciou tejto funkcie dostaneme druhú deriváciu, t.j.
 

f ( x )  2 x  sin x  x 2  cos x  2 sin x  2 x  cos x  2 x  cos x  x 2  sin x 
 4 x  cos x  sin x   2  x 2 
pre každé x   ,  .

Definícia. Diferenciálom n - tého rádu funkcie f v čísle x 0 pre prírastok argumentu

x  x  x0 nazývame výraz d n f ( x 0 )  f ( n ) ( x 0 ) ( x  x 0 ) n .

Príklad 3.2. Vypočítajme diferenciál tretieho rádu d 3 f funkcie f ( x )  x 3 v čísle x 0  1 , ak

x  0,2 .
Riešenie. Vypočítame: f ( x )  3x 2 , f ( x)  6 x , f ( x )  6 . Potom pre n = 3 dostaneme
d 3 f (1)  6  0,2 3  6  0,008  0,048 .
Cvičenia 3.
Vypočítajte f  funkcie f , ak
 x2 
1. f : y  x ln( x  1)  y   
 ( x  1) 2 
Vypočítajte
2. f  ( x ) , ak f : y  (1  x ) 6  f ( x)  120(1  x)  3

Vypočítajte diferenciály vyšších rádov danej funkcie f v bode x 0 pre prírastok  x , ak

3. f : y  1  x 2 , x  0,1 , d 2 f (0)  ? d 2
f ( 0)  0,01 
4. L’ Hospitalovo pravidlo
f ( x)
Používa sa pri výpočte limít funkcií typu lim , ak lim f ( x)  0 aj lim g ( x)  0 ,
x a g ( x) xa xa

alebo lim f ( x)   a lim g ( x )   , respektíve pri výpočte limít funkcií, ktoré sa dajú
xa xa

upraviť na tieto typy limít. Na ich výpočet nemôžeme použiť vetu o limite podielu, pretože
0 
podiely , nie sú definované v R. Ide o limity takzvaných neurčitých výrazov.
0 

Veta. L´Hospitalovo pravidlo

Nech funkcie f a g spĺňajú nasledujúce podmienky :
1) lim f ( x )  0 , lim g ( x )  0 ,
xa x a
alebo
lim f ( x )   , lim g ( x )  
x a xa

f ( x )
2) existuje lim (vlastná alebo nevlastná) .
x a g ( x)
f ( x) f ( x) f ( x )
Potom existuje aj lim a platí lim  lim .
x a g ( x ) xa g ( x ) x a g ( x )

e2x
Príklad 4.1. Vypočítajme lim .
x  3x  1
Riešenie. Položme f ( x )  e 2 x , g ( x )  3 x  1 . Potom je
lim f ( x )   , lim g ( x )  
x  x 

lim e 2 x
x 
   lim 2 e 2 x   , lim ( 3 x  1 )  lim 3  3
x  x  x 

, teda platí

e2x  e2x 2e 2 x
lim
3x  1
 lim

 lim
3
 .
 3x  1
x  x  x 

Ďalšie typy limít, ktoré možno za istých predpokladov upraviť na tvar limít typu
0 
alebo  , ktoré vieme vypočítať podľa vety L´Hospitalovo pravidlo a sú
0
uvedené v učebnici ORSZÁGHOVÁ, D. a kol.: Matematika I. Nitra: VES SPU, 2002, s. 185
- 187, ISBN
80-7137-985-9.

Príklad 4.2. Vypočítajme xlim (ln x  tg x )

0
Riešenie. Uvedený súčin možno zapísať v tvare
ln x
ln x  tgx  a platí
cotg x
1
ln x (ln x ) x
lim ln x  tg x  lim  lim  lim 
x 0 x 0 cotg x x 0 ( cotg x ) x 0 1

sin 2 x
sin 2 x (sin 2 x ) 2 sin x cos x
  lim   lim   lim 0
x 0 x x  0 ( x ) x  0 1
 1
Príklad 4.3. Vypočítajme lim x . x
x 
1 1 ln x
Riešenie. . ln x
x e x
e x x

Na základe vety o limite zloženej funkcie stačí nájsť limitu exponenta, pre ktorú je splnená
prvá podmienka L´Hospitalovho pravidla.
1
Potom lim ln x (ln x ) 
 lim  lim x  0 , a podľa vlastností limít spojitých funkcií platí
x  x x  ( x )  x  1

1 1 
lim  ln x 
lim x  e
x x x 
 e  1 .
x 

 1 1 
Príklad 4.4. Vypočítajme lim   .
x 0  2 x sin x 
Riešenie.
 1

1  sin x  2 x  sin x  2 x    lim cos x  2
lim   lim  lim

 
x 0 2 x
 sin x  x 0 2 x  sin x x 0
 2 x  sin x  x 0 2 sin x  2 x  cos x
Pozn. Vo všetkých uvedených typoch limít uvažujeme v prípade symbolu  aj symbol - .

Cvičenia 4.
V nasledujúcich úlohách vypočítajte dané limity
1 1  1
1. lim   x  2
x 0  x e  1  
x  sin x
2. lim  0
x0 1  cos x
lim (1  sin x ) tg x
3. x
  0
2
1
1
4. lim x 1 x e
x 1  
tg x  sin x
5. lim  3
x 0 x  sin x

5. Taylorova veta

Taylorova veta je uvedená v učebnici ORSZÁGHOVÁ, D. a kol.: Matematika I. Nitra: VES

SPU, 2002, s. , ISBN 80-7137-985-9.

f ( a )
f ( x)  f (a)  (x  a
1!
f ( n 1) ( c ) n 1
 ( x  a)
( n  1)!
Tento vzťah sa nazýva Taylorov vzorec a stručne ho môžeme zapísať v tvare
f ( x )  Tn ( x)  Rn ( x) ,
 f ( n1) (c)
kde Tn ( x ) je spojitý Taylorov polynóm funkcie f v čísle a a Rn ( x )  ( x  a ) n 1
( n  1)!
je zvyšok po n-tom člene Taylorovho polynómu v Lagrangeovom tvare.
Taylorov vzorec má využitie v mnohých častiach matematiky. Môžeme ho použiť na
výpočet funkčných hodnôt, k odhadu chyby približných vzorcov aj k výpočtu limít.
Príklad 5.1. Nech f ( x)  e x , a  0 . Aproximujme túto funkciu Taylorovým polynómom n-
tého stupňa Tn ( x ) .
Riešenie. Vypočítame derivácie až do n-tého rádu
f ( x)  e x f (0)  1
f ( x )  (e )   e
x x
f (0)  1
.......... .......... .......... .......... ..........
f (n)
( x)  e x f (n)
(0)  1
x x2 xn
Potom n-tý Taylorov polynóm pre funkciu y  e x je Tn ( x )  1    .
1! 2! n!
Cvičenie 5.
Napíšte Taylorov polynóm Tn ( x ) v čísle a , ak funkcia f je definovaná :
1. f : y  3
x 2 , a  1, n  3
 2 1 4 3
T3 ( x )  1  3 ( x  1)  9 ( x  1)  81 ( x  1) 
2

 
1  1 1 1 1 1 
2. f : y  , a  2 , n  4 T4 ( x )   ( x  2)  ( x  2) 2  ( x  2) 3  ( x  2) 4 
x  2 4 8 16 32 
Napíšte Taylorov polynóm n-tého stupňa v čísle a  0 funkcie f, ak
 1 2 1 3 1 4 n x
n 1

3. f : y  ln( x  1) T
 n ( x )  x  x  x  x    ( 1) 
 2 3 4 n  1

6. Monotónnosť funkcie

Zisťovanie monotónnosti funkcie podľa definície (ORSZÁGHOVÁ, D. a kol.:

Matematika I. Nitra: VES SPU, 2002, s. 110, ISBN 80-7137-985-9) je obyčajne zdĺhavé a
náročné. Jednoduchšie sa rieši pomocou derivácie (ORSZÁGHOVÁ, D. a kol.: Matematika
I. Nitra: VES SPU, 2002, s. 189, ISBN 80-7137-985-9).

Veta. Ak f ( x )  0 na intervale ( a, b) , potom funkcia f rastie na intervale ( a, b) , ak

f ( x )  0 na intervale ( a, b) , potom funkcia f klesá na intervale ( a, b) .

Príklad 6.1. Určme intervaly, na ktorých je funkcia f ( x )  x 3  3x  2 rastúca a klesajúca.

Riešenie. Vypočítajme f ( x )  3x 2  3 . Ak 3x 2  3  0 - funkcia je podľa vety rastúca, a ak
3x 2  3  0, funkcia je klesajúca. Pretože 3x  3  3( x  1) ( x  1) , dostaneme, že čísla, v
2

ktorých f  mení znamienko sú korene rovnice 3( x 2  1) = 0. Sú to čísla -1 a 1. Tieto

rozdelia definičný obor D( f )  ( , ) na tri intervaly , na ktorých určíme znamienko
f ( x ):
(-,-1) (-1,1) (1,)
+ - +

Teda daná funkcia je rastúca na intervaloch ( , 1) a (1, ) a

klesajúca na intervale (1, 1) .
7. Lokálne extrémy funkcie

V aplikáciach matematiky je často potrebné nájsť najväčšiu alebo najmenšiu hodnotu

funkcie a určiť tie čísla z jej definičného oboru, v ktorých tieto hodnoty nadobúda. Ak ide o
najväčšiu a najmenšiu hodnotu funkcie na celom jej definičnom obore - hovoríme o
globálnych extrémoch, ak ide o najväčšiu, resp. najmenšiu hodnotu v okolí nejakého čísla,
hovoríme o lokálnych extrémoch, ktorých definícia je ORSZÁGHOVÁ, D. a kol.:
Matematika I. Nitra: VES SPU, 2002, s. 191, ISBN 80-7137-985-9.
Lokálne maximá a minimá majú spoločný názov lokálne extrémy.

Veta - nutná podmienka existencie lokálneho extrému. Ak má funkcia f v čísle x0 lokálny

extrém a má v tomto čísle deriváciu f ( x 0 ) , tak f ( x 0 )  0 .
Hodnoty argumentu xi , pre ktoré sa derivácia funkcie f rovná nule sa nazývajú stacionárnymi
bodmi.

Veta - postačujúca podmienka I existencie ostrého lokálneho extrému. Ak

f ( x 0 )  0 , f ( x0 )  0  f ( x 0 )  0 , potom funkcia f má v čísle x0 ostré lokálne minimum ostré
lokálne maximum.

Veta - postačujúca podmienka II. existencie ostrého lokálneho extrému

(ORSZÁGHOVÁ, D. a kol.: Matematika I. Nitra: VES SPU, 2002, s. 193, ISBN 80-7137-
985-9).

1
Príklad 7.1. Nájdime lokálne extrémy funkcie f ( x )  x 3  x 2  x .
3
Riešenie. Definičný obor tejto funkcie je množina všetkých reálnych čísel R.
f ( x )  x  2 x  1 . Položme
2
f  ( x )  0 , t. j. ( x  1) 2  0 , teda jediný stacionárny bod je
x 0  1 . Vypočítame f ( x )  2 x  2 , a pretože f (1)  0 , vypočítame f ( x )  2 , a teda
f (1)  2  0 , ale pretože rád najnižšej derivácie , pre ktorú je hodnota derivácie v
stacionárnom bode od nuly rôzna, je "3" , t.j. nepárne číslo, podľa uvedenej vety táto funkcia
nemá lokálne extrémy.

8. Konvexnosť a konkávnosť funkcie, inflexný bod

Z druhej derivácie funkcie môžeme nájsť intervaly, na ktorých je funkcia konvexná alebo
konkávna.
Definícia je uvedená v učebnici ORSZÁGHOVÁ, D. a kol.: Matematika I. Nitra: VES SPU,
2002, s. 194, ISBN 80-7137-985-9.

Veta. Nech funkcia f je spojitá na intervale  a , b  a v každom vnútornom čísle intervalu

 a , b  má druhú deriváciu. Ak pre každé x (a , b) platí f  ( x )  0  f ( x )  0 , potom
funkcia f je na intervale  a , b  konvexná (konkávna).

Definícia inflexného bodu funkcie je uvedená ORSZÁGHOVÁ, D. a kol.: Matematika I.

Nitra: VES SPU, 2002, s. 195, ISBN 80-7137-985-9.
Nutná a postačujúca podmienka existencie inflexného bodu je uvedená ORSZÁGHOVÁ,
D. a kol.: Matematika I. Nitra: VES SPU, 2002, s. 195, ISBN 80-7137-985-9.

Príklad 8.1. Určme intervaly, na ktorých je funkcia f ( x )  3x 5  5 x 4  4 konvexná,

konkávna a nájdime jej inflexné body.
Riešenie. Definičným oborom danej funkcie je množina R. Vypočítajme f ( x) a f ( x) :
f ( x)  15x 4  20 x 3 , f ( x)  60 x 3  60 x 2 , t.j. f ( x )  60 x 2 ( x  1) . Funkcia je konvexná
na intervale (1, ) - pretože pre všetky x  (1,) je f ( x )  0 a konkávna na intervale
( , 1) . Inflexné body určíme pomocou nutnej podmienky inflexného bodu tak, že riešime
rovnicu f ( x )  0 , t.j. 60 x 2 ( x  1)  0 , z ktorej dostaneme x1  0 , x 2  1 . Či sú to inflexné
body, rozhodneme na základe postačujúcej podmienky inflexného bodu. Teda sa
presvedčíme, či f ( x1 )  0 a f ( x 2 )  0 . Vypočítame f  ( x )  180 x 2  120 x . Pretože
f ( x1 )  f (0)  0 , číslo x1  0 nie je inflexným bodom, a keďže f ( x 2 )  f (1)  60  0 ,
tak x 2  1 je inflexným bodom funkcie a f (1)  2 .

9. Priebeh funkcie

Pri určovaní priebehu danej funkcie najčastejšie zisťujeme vlastnosti uvedené

ORSZÁGHOVÁ, D. a kol.: Matematika I. Nitra: VES SPU, 2002, s. 179, ISBN 80-7137-
985-9.
x2 1
Príklad 9.1. Zistime priebeh funkcie f ( x)  .
x
Riešenie.
x2  1
1. Definičný obor tejto funkcie je D( f )  ( , 0)  (0, ) , pretože výraz nemá
x
zmysel pre x = 0. Bodom nespojitosti je teda číslo 0. Nulovú hodnotu táto funkcia
nenadobúda, pretože x 2  1  0 .
x 2 1
2. Daná funkcia má pre každé x z definičného oboru deriváciu f ( x)  . Pre
x2
x 2  1  0 je f ( x )  0 , a teda na intervaloch ( , 1) , (1,  ) je
táto funkcia rastúca. Pre x 2  1  0 je f ( x )  0 , čo znamená, že na
x2  1
intervaloch (1,0) a (0,1) je funkcia klesajúca. Rovnica f ( x )  0 , t. j.  0 má
x2
dva korene x1  1 , x 2  1 , a to sú stacionárne body. Aby sme zistili, či má daná funkcia v
2
týchto číslach lokálne extrémy, zistíme f ( 1) a f (1) . Pretože f ( x )  , je
x3
f ( 1)  2  0 , čo znamená, že funkcia má v čísle x1  1 ostré lokálne maximum a to
f ( 1)  2 . Analogicky f (1)  2  0 , čiže v čísle x 2  1 funkcia nadobúda ostré lokálne
minimum, a to f (1)  2 .
3. Druhá derivácia sa nerovná nule v žiadnom čísle, preto funkcia nemá inflexné body. Na
intervale (0, ) je f ( x )  0 , teda funkcia je na tomto intervale konvexná. Na intervale
( , 0) je f ( x )  0 , a teda daná funkcia je na ňom konkávna.
x2  1 x2  1
4. Funkcia je nespojitá v čísle 0, a pretože platí lim   a lim   , priamka x =
x0 x x0 x
0 (os y) je asymptotou bez smernice.
Asymptotou so smernicou je priamka y = x , pretože
f ( x) x2 1 1
k  lim  lim 2  1 , q  lim  f ( x )  kx   lim  0 . Podobne
x  x x  x x  x  x
f ( x) x 1
2
1
k  lim  lim 2
 1 , q  lim  f ( x )  kx  lim  0 . Pri zostrojovaní grafu funkcie
x  x x  x x  x  x
( x) 2  1 x2  1
vezmeme do úvahy, že táto funkcia je nepárna, pretože f (  x )     f ( x) .
x x
Obrázok 6

Cvičenia 9.
Zistite priebeh nasledujúcich funkcií a načrtnite ich grafy :
f : y  x 4  2x 2
D ( f )  R , je párna , x1   2 , x 2  0 , x 3  2 - nulové body , na ( , 1) , (0, 1)
je klesajúca na
( 1, 0) , (1,  ) je rastúca, x 4  1, a x5  1 sú lokálne minimá ,
 3  3 
f ( 1)  f (1)  1 , v x 2  0 je lokálne maximum , f (0)  0 . Na  ,   , ,  je konvexná,
 3   3 
 3 3
na   ,  je konkávna , x 6   3 a x 7  3 sú inflexné body,
 3 3  3 3
asymptoty nemá

10. Ekonomické aplikácie derivácie funkcie

Derivácia funkcie sa často používa v marginálnej analýze, ktorá sa zaoberá určovaním

ekonomickej výhodnosti zvyšovania objemu prebiehajúcej činnosti. Oprávnené sú len také
akcie, ktoré vedú k zlepšeniu postavenia príslušného ekonomického subjektu, v porovnaní
s jeho predchádzajúcim stavom.
V marginálnej analýze sa často používa vzťah
f ( x0  1 )  f ( x0 )  f ( x0 ) .

Príklad 10.1. Firma vyrábajúca dva druhy výrobkov P1 , P2 má pri produkcii výrobku P1
celkové náklady vyjadrené nákladovou funkciou C1 ( x)  200  3 x  0,01x 2 a pri produkcii
výrobku P2 celkové náklady C 2 ( x)  100  5 x  0,015 x 2 . Úroveň produkcie je rovnaká pre
obidva výrobky x  100 . Rozhodnime, či je výhodnejšie vzhľadom na celkové náklady
zvyšovať produkciu výrobku P1 alebo P2 .
Riešenie. Vypočítame približnú hodnotu prírastkov celkových nákladov C1 ( x ) a C 2 ( x ) .
Z toho, že C 1 ( x )  3  0 ,02 x , C 2 ( x )  5  0 ,03 x , vyplýva C 1 ( 100 )  1, C 2 ( 100 )  2 , teda
C1 ( x )  1, C 2 ( x )   2 . Tieto výsledky ukazujú, že celkové náklady na produkciu
výrobku P2 budú rásť rýchlejšie ako celkové náklady na produkciu výrobku P1 . Teda
výhodnejšie je vzhľadom na celkové náklady zvyšovať produkciu výrobku P1 .

Marginálnou veličinou MV vzhľadom na premenlivý objem činnosti x sa nazýva prírastok

celkovej veličiny TV  f (x) pripadajúci na jednotkový prírastok objemu činnosti x, t.j.
f ( x)
MV  .
x
Ak je funkcia f (x) diferencovateľná, definuje sa marginálna veličina pomocou derivácie,
t.j. MV  f (x) .
Ak celková veličina TV predstavuje celkové náklady (celkový príjem a celkový zisk), tak
odpovedajúce marginálne veličiny MV budú marginálne náklady (marginálne príjmy
a marginálny zisk).

Príklad 10.2. Firma realizuje na trhu minerálnu vodu pri funkcii celkových nákladov
C ( x)  200  3 x  0,01x 2 a celkových príjmov R ( x)  4 x  0,001x 2 . Určme funkciu
celkového zisku P. Vypočítajme marginálne náklady, príjmy, zisk a interpretujme ich pre
produkciu x  140 hektolitrov.
Riešenie. Celkový zisk P je rozdiel celkových príjmov a celkových nákladov, t.j.
P ( x )  R ( x )  C ( x ) , čiže po dosadení a úprave dostaneme, že P ( x )  0,009 x 2  x  200 .
Potom marginálne náklady MC, marginálne príjmy MR a marginálny zisk MP sa podľa (58)
vypočítajú pomocou derivácie príslušnej funkcie, t.j.
MC( x )  3  0 ,02 x , MR( x )  4  0 ,002 x , MP( x )  1  0 ,018 x .
Pre x  140 hektolitrov dostaneme, že
MC (140)  0,2 MR(140)  3,72 ,
, MP(140)  3,52 .
Pretože prvé derivácie všetkých funkcií sú v čísle x  140 kladné, všetky marginálne funkcie
sú v okolí čísla x  140 rastúce, a z toho vyplýva, že ak sa produkcia firmy zvýši (zníži)
z úrovne 140 hl o 1 hl, tak náklady sa zvýšia (znížia) približne o 0,2 peňažných jednotiek,
príjem sa zvýši (zníži) približne o 3,72 peňažných jednotiek a zisk sa zvýši (zníži) približne o
3,52 peňažných jednotiek.

Elasticita funkcie
Nech funkcia f má v každom čísle x 0  (0, ) deriváciu f ( x 0 ) a nech f ( x0 )  0 , potom
platí f ( x0  x)  f ( x 0 )  f ( x0 )x .
x0  x0  x
Položme x  a dostaneme vzťah f  x0    f ( x0 )  f ( x 0 )  0 , ktorý vyjadruje
100  100  100
x
o koľko sa zmení funkčná hodnota funkcie f, ak argument funkcie vzrastie z x 0 na x0  0
100
100
, t.j. o 1 . Ak ho vynásobíme hodnotou f ( x ) , dostaneme
0

 x 
f  x0  0   f ( x0 )
 100  f ( x 0 ) .
 100   x0
f ( x0) f ( x0 )
Označme pravú stranu
f ( x0 )
E  f ( x0 )   x0 .
f ( x0 )
Číslo E  f ( x0 )  nazývame elasticitou funkcie v čísle x 0 a funkcia E  f (x)  sa nazýva
elasticita funkcie f.
Vzhľadom k tomu, že elasticita funkcie f je definovaná na intervale (0,  ) a funkcia f
nadobúda na tomto intervale podľa predpokladu len kladné hodnoty, bude znamienko
elasticity funkcie f závisieť len od znamienka f (x ) . Platí, že
E  f ( x)   0  E  f ( x)   0 pre x  (0, ) práve vtedy, ak funkcia f je na intervale ( 0,  )
rastúca (klesajúca).
Ak E  f ( x0 )   0 , tak zvýšením (znížením) hodnoty argumentu x z x 0 o 1 , vzrastie
(klesne) hodnota funkcie f o E  f ( x 0 )   . Ak E  f ( x0 )   0 , tak zvýšením (znížením)
hodnoty argumentu x z x 0 o 1 , klesne (vzrastie) hodnota funkcie f o E  f ( x 0 )   .
P o z n á m k a 10.1. Elasticita funkcie f je pomer marginálnej veličiny ku priemernej
f ( x)
veličine, pretože platí E  f ( x)   f ( x) : .
x

P o z n á m k a 10.2. Nech q  d ( p ) , kde p je cena výrobku na trhu a q je dopyt po tomto
 d ( p 0 )
výrobku v určitom období. Pre elasticitu dopytu sa používa vzťah E  d ( p 0 )    p0 .
d ( p0 )
Je to z toho dôvodu, že funkcia dopytu d je klesajúca funkcia (s rastúcou cenou dopyt klesá),
a preto d ( p0 )  0 , ale to znamená, že pre elasticitu dopytu by sme dostali zápornú hodnotu.
Pretože interpretácia elasticity dopytu je ľahšie použiteľná v kladnom vyjadrení, používa sa
v tvare vyjadrenom v poznámke 11.2.

Príklad 10.3. Týždenný dopyt po určitej komodite je vyjadrený funkciou dopytu

d ( p )  200  p 2 . Vypočítajme elasticitu dopytu pre p  5 a interpretujme tento výsledok.
Riešenie. Vypočítajme deriváciu d ( p )  2 p , odkiaľ d (5)  10 , a pretože d (5)  175
 d (5) 50
, dostaneme E  d (5)   5  5 
 0,2858  .
d (5) 175
To znamená, že ak sa cena príslušnej komodity zvýši (zníži) z danej úrovne o 1  , tak dopyt
po tejto komodite sa zníži (zvýši) približne o 0,2858  .