TECHNICKÁ UNIVERZITA V KOŠICIACH

STROJNÍCKA FAKULTA KATEDRA VÝROBNEJ TECHNIKY A ROBOTIKY

Študijný materiál bol vypracovaný v rámci riešenia grantového projektu KEGA 3/3064/05
Príprava a realizácia multimediálnych výučbových a študijných materiálov pre odbor Výrobná technika s využitím
technológií a prostriedkov virtuálnej reality

BUCHARY
Študijný materiál
Buchary
Buchary sú tvárniace stroje, v ktorých sa materiál pretvára na úkor kinetickej energie, nahromadenej v pohybujúcich
sa častiach stroja. Pracovné časti bucharov, ktoré nesú kovadlá alebo zápustky, poháňa stlačený vzduch, para, plyn,
kvapalina, pružina, alebo iný mechanizmus, resp. médium. Práca tlaku pary, vzduchu, plynu alebo kvapaliny sa
premieňa na kinetickú energiu rozbehom pohyblivých častí na určitú rýchlosť. Deformácia materiálu začína pri
najvyššej rýchlosti padajúceho barana s kovadlom a na konci pretvorenia sa uvažuje nulová rýchlosť. Charakter
zmeny rýchlosti od najväčšej hodnoty do nuly závisí od kinematickej väzby stroja. Najväčšia rýchlosť pohybujúcich
sa častí bucharov je až 10 m.s-1 a pri vysokorýchlostných bucharoch až 20 m.s-1. Čas pripadajúci na deformáciu na
jeden úder je niekoľko tisícin sekundy.
Buchary sú teda rázové stroje, u ktorých nástroj dynamicky pôsobí na kovaný materiál. Kinetická energia úderu je
na bucharoch s pevnou šabotou
Ek = 0,5 m1 . v12 (1)
a na protibežných bucharoch
Ek = 0,5 m1 . v12 + 0,5 m2 . v22 , (2)
kde m1, m2 sú hmotnosti pohyblivých častí,
v1, v2 - rýchlosti pohyblivých častí v momente úderu.
Na deformáciu kovaného materiálu počas úderu sa nevyužije užitočne všetka kinetická energia. Ráz sa skladá z
dvoch fáz. Prvá fáza je zaťažujúca, pri ktorej kovadlá alebo zápustky sa približujú k sebe a pružne aj plasticky
deformujú kovaný materiál. Na konci tejto fázy je deformácia kovaného materiálu najväčšia. Kinetická energia
absorbovaná v pohybujúcich sa častiach sa mení na energiu plastickej deformácie Ed a energiu pružnej deformácie
Ep kovaného materiálu a pohybujúcich sa častí a čiastočne zostane vo forme kinetickej energie sústavy Es. Energia
plastickej deformácie sa mení na užitočnú prácu. Energia pružnej deformácie na konci prvej fázy úderu a energia
pohyblivých častí vytvára podmienky pre druhú - odľahčujúcu fázu úderu. V priebehu tejto fázy sa energie Ep a Es
premieňajú na energiu odrazu Eo. Veľkosť energie odrazu závisí od podmienok rázu a pružných vlastností kovaného
materiálu. Čím je menšia energia Es, ktorá zostala na konci prvej fázy úderu, tým je tvrdší úder, a tým sú rýchlejšie
prekované výkov-ky, najmä s tenkými rebrami a stenami. Účinnosť úderu závisí aj od vzájomného pomeru
hmotností pohybujúcich sa častí a šaboty. Preto buchary na voľné kovanie by mali mať pomer m2/m1 = 10 až 15 a
na zápustkové kovanie m2/m1 = 20 až 25.
Podľa technológie, pre ktorú sú buchary určené, ich rozdeľujeme na buchary pre voľné kovanie, buchary pre
zápustkové kovanie a buchary pre plošné kovanie.
Podľa nositeľa energie sa buchary rozdeľujú na päť základných skupín.
Do prvej skupiny patria parovzdušné buchary, ktoré poháňa para alebo stlačený vzduch. Para sa privádza k bucharu
potrubím od parných kotlov paroenergetických zariadení a stlačený vzduch z kompresorov kompresorovej stanice.
Para alebo stlačený vzduch sú nositeľmi energie. Energia pary alebo stlačeného vzduchu sa premieňa v stroji na
kinetickú energiu zdvihu pohyblivých
2
Buchary
častí buchara a v styku s kovaným materiálom sa mení na užitočnú prácu. Hnací mechanizmus parovzdušného
buchara tvorí piest a piestnica. Pracovným mechanizmom je baran s kovadlom alebo zápustkou. Piest, piestnica a
baran s kovadlom alebo zápustkou tvoria pohyblivé časti buchara.
Druhú skupinu bucharov tvoria pneumatické buchary. Pneumatické buchary poháňa stlačený vzduch od kompresora,
ktorý je súčasťou stroja. Kompresor poháňa elektromotor. V tejto skupine bucharov vzduch odoberaný z atmosféry
tvorí pružné prostredie medzi piestom kompresora a pracovným piestom a je pracovným médiom. Pri pohybe piesta
kompresora prebieha zmena tlaku vzduchu vo valcoch, čo spôsobuje zdvih pracovného barana. Horné kovadlo alebo
zápustka sa upevňujú priamo na piestnicu.
Tretiu skupinu bucharov tvoria mechanické buchary, ktoré poháňa elektromotor pomocou mechanického prevodu,
skladajúceho sa z trecích, ohybných a pružných spojení. K bucharom s trecími prenosovými mechanizmami patria
doskové padacie buchary, k bucharom s ohybnými prenosovými článkami buchary s reťazou, k bucharom s pružnou
väzbou pružinové buchary.
Vo štvrtej skupine sú hydraulické buchary. Nositeľom energie v nich je kvapalina, a to minerálny alebo syntetický
olej, emulzia, voda. Kvapalina pod tlakom pôsobí na pracovný piest a tlaková energia kvapaliny sa premieňa na
kinetickú energiu barana.
V piatej skupine sú plynové vysokorýchlostné buchary. Nositeľom energie v týchto bucharoch je plyn, najčastejšie
dusík. Počas pohybu barana energia plynu sa premieňa na kinetickú energiu. K piatej skupine patria aj buchary
pracujúce na princípe spaľovacích motorov. Nositeľom energie je plynová zmes.
Všetky buchary podľa spôsobu práce rozdeľujeme na dve skupiny, a to na buchary jednočinné a dvojčinné. Na
jednočinných bucharoch pohyb jednotlivých častí smerom dole vyvodzuje hmotnosť padajúcich častí. Energia rázu
pohyblivých častí sa využíva na pretvorenie výkovku. Pohyblivé časti do hornej polohy sa dvíhajú parou,
vzduchom, kvapalinou, plynom alebo elektromotorom. Medzi jednočinné buchary patria niektoré parovzdušné,
hydraulické a časť mechanických bucharov.
Na dvojčinných bucharoch pohyb barana dole sa vyvodzuje nielen hmotnosťou pohyblivých častí, ale aj energiou
pary, vzduchu, plynu, kvapaliny, elektrickej energie alebo pružiny. Preto energia rázu pohyblivých častí
dvojčinných bucharov je väčšia ako energia jednočinných bucharov s rovnakou hmotnosťou a zdvihom pohyblivých
častí. K dvojčinným bucharom patrí časť parovzdušných, pneumatických, mechanických, hydraulických bucharov a
všetky plynové vysoko-rýchlostné buchary.
Ďalšie podskupiny bucharov sa tvoria podľa typu šaboty. Buchary môžu mať nepohyblivú šabotu, odpruženú šabotu
a pohyblivú šabotu.
V bucharoch s nepohyblivou šabotou sa energia rázu čiastočne prenáša na základ a okolie. Vznikajú tak nepríjemné
otrasy na pracovisku. Buchary s odpruženou šabotou majú medzi šabotou a základom buchara pružnú izoláciu, ktorá
tlmí otrasy. Na bucharoch s pohyblivou šabotou je šabota vyhotovená ako druhý baran. Pri práci sa barany pohybujú
proti sebe a nadobudnú určitú kinetickú
3
Buchary
energiu. Keď je hybnosť šaboty a pohybujúcich sa častí rovnaká, vtedy sa ráz neprenáša na základ.
Podľa konštrukcie stojana buchary môžu byť jednostojinové a dvojstojinové. Konštrukcia stojanov bucharov sa
prispôsobuje zdroju kinetickej energie a technológii, pre ktorú sú buchary určené. Rozmery bucharov podmieňujú
rozmery kovaných výrobkov veľkosťou hmotnosti pohyblivých častí buchara a ich kinetickou energiou.
Aj napriek prenikaniu lisov do kováční buchary sú stále najpoužívanejšími tvárniacimi strojmi na voľné a
zápustkové kovanie. Vhodnosť použitia bucharov na kovanie je zrejmá z porovnania práce buchara a lisu. Na obr.
1a je zobrazený priebeh síl pri kovaní na lise a na obr. 1b priebeh síl pri kovaní na buchare.

Obr. 1
Priebeh síl pri kovaní na hydraulickom lise (a) a buchare (b)
Pri kovaní na lise horná časť zápustky z1 sa premiesti z polohy I do polohy II a vykoná dráhu h1 bez spotreby
energie na tvárnenie. Keď sa dotkne materiálu určeného na kovanie v polohe II, stúpne sila na nástroji na hodnotu
Fi. Pri ďalšom stlačení sa prekonáva pretvárny odpor a sila podľa krivky F = f(h). Stlačením
4
Buchary
na dráhe h2 do polohy III stúpa sila pomaly. Pri ďalšom stlačení stúpa pretvárny odpor a tým prudko stúpa aj sila.
Na konci zdvihu prebieha dolisovanie a pritom sú potrebné veľké sily. Výška stlačenia h3 medzi polohou III a IV je
v porovnaní s celkovým zdvihom malá.
Ako vyplýva z obr. 1 pri kovaní na buchare sú sily 1,8 až 3-násobne vyššie ako sily pri kovaní na lise. Práca na
buchare sa nevykoná stlačením naraz ako na lise, ale prerušovane, pretože rázová práca buchara obyčajne nestačí na
tvárnenie výkovku jedným úderom. Pri jednom údere dosiahne sa rázová práca A a po prvom údere dosiahne sa
stlačenie len o výšku h1', po druhom h2' atď. a až po poslednom údere dosiahneme požadované celkové stlačenie h'.
Plochy A sú pre jednotlivé údery buchara približne rovnaké. Pri poslednom údere sa dosiahne požadovaná najväčšia
sila F2b. Stlačenie výkovku je pri poslednom údere malé. Pre konkrétny buchar možno z veľkosti posledného
stlačenia usudzovať o veľkosti sily, čiže namáhaní zápustky stroja.
Pri centrickom pôsobení tvárniacich síl sú stojany bucharov na rozdiel od lisov veľmi málo zaťažené Užitočné
zaťaženie bucharov pri ráze neohraničuje žiadna menovitá sila ako pri práci na lise a závisí iba od deformačného
odporu výkovku.
Teoreticky možno na buchare vyrábať výkovky ľubovoľných rozmerov, ktoré sa zmestia do pracovného priestoru.
Pri kovaní na buchare je čas styku nástroja s materiálom pri jednom údere menší ako na lise. Čas dotyku pri kovaní
na buchare je 20 až 30-krát menší ako pri kovaní na rýchlobežnom lise. Celkový čas na kovanie je až 3-krát väčší na
buchare ako pri kovaní na lise.
Ďalšou špecifickosťou kovania na buchare je, že materiál výkovku lepšie zateká do dutiny zápustky pri kovaní na
buchare ako na lise. Preto výkovky zložitejších tvarov sa v súčasnosti vyrábajú len na bucharoch. V porovnaní s
kľukovými lismi sú buchary univerzálnejšie a dajú sa na nich vykonávať aj pomocné operácie.
Z porovnania s kľukovými kovacími lismi vyplýva, že pri menšom vyťažení lisov ako 40% vo výrobe s malými
sériami je výhodnejšie používať buchary. Použitie lisov je vhodné na tvárnenie za tepla v strednej a veľkosériovej
výrobe pri kovaní výkovkov malých až stredných hmotností.
1. PAROVZDUŠNÉ BUCHARY
U parovzdušných bucharov je nositeľom energie para alebo horúci vzduch. Stav pary alebo vzduchu ako pracovného
média charakterizuje tlak, teplota a špecifický objem. Tlak pary má byť 0,7 až 0,9 MPa a tlak vzduchu 0,6 až 0,8
MPa. Teplota prehriatia pary nemá byť vyššia ako 300 °C a vzduchu 250 °C.
V bucharoch sa používa suchá nasýtená, mokrá a prehriata para. Možnosť práce buchara s použitím len suchej
nasýtenej pary sa vylučuje. Taký stav pary sa môže dosiahnuť len v jednotlivých momentoch práce buchara.
Obyčajne sa používa mokrá para.
Parovzdušné buchary môžu pracovať aj s horúcim vzduchom dodávaným z kompresorovej stanice. Keď porovnáme
prácu pri použití pary a vzduchu, potom 1 kg suchej nasýtenej pary vykoná prácu podstatne prevyšujúcu prácu 1 kg
horú-
5
Buchary
ceho vzduchu. To sa vysvetľuje tým, že špecifický objem suchej nasýtenej pary v jeho východiskovom stave je
väčší, ako špecifický objem horúceho vzduchu.
Parovzdušné buchary sa vyrábajú jednočinné aj dvojčinné. Používajú sa na voľné aj zápustkové kovanie. Podľa
konštrukcie stojana môžu byť jedno-stojinové aj dvojstojinové.
Jednostojinové dvojčinné parovzdušné buchary (obr. 2) sa používajú pre všetky druhy prác voľného kovania, ktoré
potrebujú viac jednotlivých úderov. Môžu sa na nich kovať výkovky s východiskovými rozmermi 80 až 380 mm
výšky alebo priemeru. Hmotnosť barana týchto bucharov je až do 2 000 kg.
Obr. 2 Parovzdušný jednostojinový dvojčinný buchar
6
Buchary
Pri kovaní v zápustkách sa uprednostňuje dvojstojinový buchar, ktorý má vedenie barana presnejšie a tuhšie, pretože
zasahuje až do manipulačného kovacieho priestoru. Dvojstojinové dvojčinné parovzdušné buchary sú
najrozšírenejšie parovzdušné buchary. Používajú sa na voľné a zápustkové kovanie - predovšetkým vo
viacdutinových zápustkách. Ich menovitá energia je 100 až 250 kJ, hmotnosť barana dosahuje až 2 500 kg. Tieto
buchary pre voľné a zápustkové kovanie sa líšia najmä v konštrukcii stojana a uložení šaboty (pozri obr. 3). Buchary
pre voľné kovanie majú väčší pracovný a manipulačný priestor ako buchary pre zápustkové kovanie a majú
odpruženú šabotu. Buchary pre zá-pustkové kovanie majú menší pracovný priestor a nepohyblivú šabotu. Na obr.4a
je zobrazená konštrukcia bucharu na voľné kovanie a na obr. 4b konštrukcia mostového bucharu, určeného na
kovanie výkovkov veľkých rozmerov.

Obr. 3
Po rovnanie konštrukcií dvojstojinových dvojčinných parovzdušných bucharov a) pre voľné kovanie, b) pre
zápustkové kovanie

Obr. 4
Konštrukcie dvojstojinových dvojčinných parovzdušných bucharov
7
Buchary

Dvojstojinové jednočinné parovzdušné buchary (obr. 5) sú známe aj pod názvom vzduchové padacie buchary. Sú to
jednočinné buchary, u ktorých sa stlačený vzduch používa iba na zdvíhanie barana do jeho hornej východiskovej
polohy. Zdvihový mechanizmus je tvorený tenkou piestnou tyčou s piestom. Tieto stroje sa konštruujú s úderovou
prácou do 50 kJ pri hmotnosti barana až 4 000 kg. Pretože na týchto bucharoch možno úderový efekt dosiahnuť iba
potenciálnou energiou, môže mať piestna tyč zdvíhacieho mechanizmu menší priemer.
Obr. 5
Parovzdušný buchar dvojstojinový jednočinný
2. PNEUMATICKÉ BUCHARY
Pneumatické alebo aj kompresorové buchary majú vlastný kompresor a teda nezávisia od centrálneho rozvodu
vzduchu. Používajú sa najmä na voľné kovanie a utíkanie za tepla. Spotreba energie týchto bucharov je asi o 20 %
nižšia ako u rovnako silných dvojčinných parovzdušných bucharov. Kondenzát sa pri týchto bucharoch nevyskytuje,
pretože pracujú s uzavretým cyklom suchého vzduchu. Pneumatické buchary sa svojimi vlastnosťami, ako napríklad
pohotovosť, citlivosť regulovania energie úderu, dobrá účinnosť a pod. vyrovnávajú ostatným bucharom.
Pneumatické buchary sa rozdeľujú na stroje jednočinné a dvojčinné. Najpoužívanejšie pneumatické buchary sú
dvojčinné. Kompresor v týchto bucharoch tvorí s pracovným valcom buchara konštrukčne jeden celok.
Princíp pneumatického buchara je zobrazený na obr. 6. Pri otáčaní kľukového hriadeľa 1 sa pomocou ojnice 2
pohybuje piest kompresora 3. Pohyb barana 4, ktorého súčasťou je aj pracovný piest a piestnica sa kopíruje podľa
pohybu piesta kompresora 3 s určitým fázovým oneskorením. Pracovný piest, ktorý je časťou barana, sa uvádza do
činnosti tlakom vzduchu v hornom alebo dolnom priestore pracovného valca. Jednému dvojzdvihu piesta
kompresora zodpovedá jeden dvojzdvih barana. Počet úderov barana sa rovná počtu otáčok kľuky, pričom nezávisí
od energie úderu, ani od veľkosti zdvihu.
K rozvodu buchara patria dva otočné valcové posúvače, ktoré sú spojené pákou. Ovládanie stroja musí zaručovať
chod naprázdno, držanie barana v hornom úvrate, kovanie a tlačenie výkovku na nákovu.
Pri behu naprázdno sú obidva posúvače spojené na obidvoch stranách valca s atmosférickým vzduchom. Baran leží
na dolnom kovadle alebo na zápustke. Spotreba energie je malá.
8
Buchary
Držanie barana v hornom úvrate zabezpečuje spojenie dolných strán valcov, pričom baran sa kmitavým pohybom
drží v hornej polohe.
Pri kovaní obidve strany valca kompresora sú spojené s oboma stranami valca barana. Baran pracuje v rytme s
otáčkami kľukového hriadeľa. Tieto zdvihy možno regulovať od nízkych do stredných a silných úderov tým, že
dolný tlak vzduchu sa podľa potreby škrtí.
Tlačenie barana dole nastáva vtedy, keď dolný objem kompresorového valca je spojený s horným objemom
pracovného valca. Baran je tlačený na kovaný kus. Takýto stav je potrebný pri ohýbaní, vyrovnávaní a podobných
operáciách.

Obr. 6 Pneumatický dvojčinný buchar a) principiálna skica, b) konštrukcia

3. MECHANICKÉ BUCHARY
Mechanické buchary tvoria skupinu bucharov, ktoré sú poháňané elektromotorom a energiu z elektromotora na
baran bucharu prenášajú mechanické prenosové - transformačné mechanizmy. Medzi mechanické buchary
zaraďujeme buchary pružinové, trecie doskové a reťazové.
Pružinové buchary (obr. 7) majú baran poháňaný kľukovým mechanizmom. Medzi kľukovým mechanizmom a
baranom je pružný člen, najčastejšie listové pružiny. Iba staršie vyhotovenia bucharov mali oblúkové pružiny. Ak by
bol v konštrukcii bucharu namiesto pružiny použitý tuhý člen, musela by mať ojnica kľukového mechanizmu určitú
dĺžku. Na pružinovom buchare je ale táto dĺžka ojnice o niečo menšia, preto pri dvíhaní barana do horného úvratu
dôjde k pružnému deformovaniu pružiny, čím sa v nej akumuluje určitá potenciálna energia. Táto potenciálna
energia pružiny sa potom pri pracovnom zdvihu barana nadol v dôsledku zákona o zachovaní energie premieňa na
kinetickú energiu, ktorá sa pripočíta ku kinetickej energii padajúcich hmôt, a preto tieto buchary nemajú
9
Buchary
barany veľkej hmotnosti. Bežne sa vyrábajú stroje s hmotnosťou barana od 15 do 110 kg. V podstate ide teda o
jeden z príkladov pohonov s akumulátorom energie, ktorým je tu pružina.
Buchar je konštrukčne jednoduchý a jeho obsluha ako aj údržba je ľahká a lacná. Stojan je vyhotovený tak, že
obsluha môže pracovať z troch strán.
Pružinové buchary sa používajú najmä v malých kováčňach. Veľký počet zdvihov za minútu umožňuje na malých
bucharoch vykovať výkovok na jeden ohrev. Úderová práca pružinových bucharov závisí od dotykovej rýchlosti
barana, ktorá je zase závislá od počtu zdvihov barana, čiže od počtu otáčok kľuky kľukového mechanizmu buchara a
od vlastností listovej pružiny. Listová pružina môže byť zaťažená len určitým počtom otáčok kľuky, aby sa
nepoškodila, a tým je ohraničený aj počet zdvihov barana pružinového buchara.

Obr. 7 Pružinový buchar

Doskové padacie buchary (obr. 8) sú v podstate jednočinné stroje, ktoré využívajú na zdvíhanie barana do hornej
polohy trenie medzi doskou upevnenou na barane a kladkami zdvíhacieho mechanizmu. V tejto polohe má baran a
ostatné padajúce hmoty určitú potenciálnu energiu, ktorá sa po spustení barana nadol premieňa na kinetickú energiu
padajúcich hmôt, ktorá sa využije na užitočnú prácu kovania.
Doska je uložená medzi dvoma alebo štyrmi kladkami. Vždy polovica z kladiek sú kladky hnacie a zvyšné sú
prítlačné. Pri otáčaní hnacích kladiek elektromotorom a po pritlačení dosky prítlačnými kladkami na hnacie kladky
vzniknú medzi kladkami a doskou trecie sily, ktoré zdvíhajú dosku, a tým aj baran do hornej pracovnej polohy.
Obvodová rýchlosť trecích kladiek je pritom v rozsahu 1,5 až 2,5 m.s-1. Po odsunutí prítlačných kladiek baran s
doskou padá a vykonáva pracovný zdvih. Tieto buchary sa vyrábajú s hmotnosťou barana 500
10
Buchary
až 2 500 kg. Zdvih barana je regulovateľný dorazom od 0 do 1 500 mm. Počet zdvihov buchara závisí od veľkosti
zdvihu a býva v rozsahu od 35 do 70 za minútu.
Zdvíhací mechanizmus má jednu až tri dosky z impregnovaného červeného smreku, jaseňa, duba, alebo zo
syntetických drevovláknitých dosiek, ktoré sú uložené vedľa seba. Hospodárnosť týchto bucharov sa posudzuje
práve podľa spotreby dosiek a najviac na ňu vplýva opotrebenie na zrýchľovacom a spomaľovacom úseku. Okrem
toho sa doska vplyvom zrýchlenia pri údere namáha, čo znižuje jej životnosť.
Doskové padacie buchary sú ovládané elektro-hydraulicky alebo elektropneumaticky. Na vyfukovanie zápustkových
dutín sa používa stlačený vzduch, preto je výhodné aj riadenie použiť elektropneumatické.
Všeobecne používané excentrické uloženie valcov má niekoľko nedostatkov. Obidve dotykové plochy medzi
doskou a valcami neležia v jednej rovine, čo spôsobuje ohybový moment pri zatláčaní. Práve tento úkaz je na
zrýchľovacom úseku, následkom čoho sa doska rýchlejšie opotrebúva. Chybou tohto systému je aj to, že obidva
zdvíhacie valce musia byť prestaviteľné a otáčanie excentra je len z jednej strany, čo sa tiež nepriaznivo prejavuje na
životnosti dosky.
Reťazové padacie buchary (obr. 9) odstraňujú niektoré nevýhody doskových bucharov. Účinnosť reťazových
bucharov je až 55 %. Použitie reťazových padacích bucharov je výhodné najmä pri kovaní vo viacdutinových
zápustkách. Reťaz je pružne spojená s baranom a životnosť tohto zdvíhacieho mechanizmu je relatívne veľká.
Možný počet úderov pri plnom zdvihu je asi 45 až 55 za minútu, pri kratších zdvihoch 80 až 100 za minútu.
Maximálna úderová práca je 10 kJ

Obr. 8 Doskový padací buchar

11
Buchary
a rozsah ich použitia je väčší ako pri doskových bucharoch. Dopadová rýchlosť barana, s ktorou sa dá počítať na
týchto strojoch je maximálne 5 m.s-1.
Obr. 9
Reťazový padací buchar
4. PROTIBEŽNÉ BUCHARY
Protibežné buchary podľa konštrukcie a vzájomnej väzby proti sebe sa pohybujúcich úderných častí rozdeľujeme na
stroje so zviazaným pohonom a stroje s nezávislým pohonom. Protibežné buchary môžu mať úderné časti s
rovnakou alebo nerovnakou hmotnosťou. V praxi je hmotnosť dolného barana niekedy o 10 až 20 % väčšia, ako
hmotnosť horného barana. Pretože rýchlosť obidvoch baranov je rovnaká, po stretnutí oboch baranov pri tvárnení
nastáva zdvih obidvoch baranov s tvárneným materiálom smerom hore. To sa využíva pri bucharoch s mechanickou
pásnicovou väzbou na odľahčenie pásov počas úderu bucharu. Konštrukčné usporiadanie protibežných bucharov
môže byť vertikálne alebo horizontálne. Jeden z baranov je ovládaný podobne ako u bucharov so šabotou a to parou,
vzduchom, hydraulicky alebo mechanicky. Pohyb druhého barana s prvým je zviazaný mechanicky alebo
hydraulicky.
K protibežným bucharom so zviazaným pohonom patria buchary s pákovou väzbou, s pásnicovou väzbou a s
hydraulickou väzbou (obr. 10).
Protibežné buchary s mechanickou pákovou väzbou sa používajú málo. Sú to ľahké buchary s pracovným zdvihom
do 600 mm. V dôsledku pružných síl
12
Buchary
po údere sa barany odrazia od seba. Tvrdá kinematická páková väzba zabraňuje odrazu, preto sa vkladajú do tejto
väzby pružné články v podobe tanierových pružín. V praxi sú tieto pružiny ich najslabším článkom. Pákový systém
väzby nedovoľuje použiť barany s rôznou hmotnosťou.

a) b) c)
Obr. 10
Princípy činnosti protibežných bucharov a) s pákovou väzbou, b) s pásnicovou väzbou, c) s hydraulickou väzbou
Protibežné buchary s mechanickou pásnicovou väzbou sú najrozšírenejšie, pretože sa viac osvedčili ako buchary s
pákovou väzbou. Vyrábajú sa s menovitou energiou do 500 kJ. Spodný baran má hmotnosť väčšiu ako horný baran.
Pri práci bucharu sa preto po údere obidva barany s nástrojom posunú smerom nahor a tým je odľahčená pásnicová
väzba baranov. Pohon je najčastejšie parovzdušný. Ovládanie a riadenie buchara je podobné ako pri parovzdušných
bucharoch so šabotou.
Pásnice, ktorými sú zviazané barany, sú z oceľových pásov valcovaných za studena hrúbky 0,5 až 0,6 mm. Materiál
pásov má pevnosť 1 300 až 1 600 MPa. Počet pásov v každej pásnici je podľa veľkosti bucharu od 20 do 40 kusov.
Šírka pásov 100 až 300 mm. Životnosť pásnic je 3 až 4 mesiace prevádzky. Na buchare možno kovať dovtedy, kým
1/3 pásov nie je poškodená. Pásy sa poškodzujú najmä pri upevňovacích otvoroch. Aby sa všetky pásy pri práci na
buchare rovnomerne namáhali, musia sa otvory na pásoch vŕtať pri ich rovnakom napnutí. Pred vŕtaním sa pásy
napínajú v špeciálnom prípravku. Pásy sú upevnené k hornému a dolnému tlmiču pätkou. V tlmiči sa na tlmenie
rázu používajú gumové kotúče, medzi ktoré sú vložené kotúče oceľové.
13
Buchary
Protibežné buchary s hydraulickou väzbou sa používajú na kovanie veľkých výkovkov s energiou úderu až 1 300 kJ.
Pracujú na princípe spojených nádob.
Protibežné buchary s nezávislým pohonom sú určené na zápustkové kovanie. Každý z obidvoch baranov sa dostáva
do pohybu nezávislým pohonom. Sú to v podstate dva parovzdušné buchary, ktorých riadenie je spriahnuté.
Protibežné bezšabotové buchary sú vhodné na kovanie v jednodutinovej zápustke, pretože pri kovaní je obsluha
stroja nepohodlná a je nebezpečné držať výkovok alebo polovýrobok v kliešťach. Pre niektoré operácie kovania
(napríklad vyťahovanie) sú preto bezšabotové buchary nevhodné. Tieto nevýhody odstraňuje protibežný buchar so
šabotou (obr. 11), pri ktorom celá jej hmotnosť m1 sa zúčastňuje na protiúdere. Protiúder vzniká pôsobením
reaktívnej sily F2 = F1 od nositeľa energie vo valci 2. Tlmenie pri spätnom pohybe je tlakom vzduchu alebo
kvapaliny vo valci tlmiča 1. Buchar sa pri práci pohybuje vo vedení 3.

Všetky vyššie uvedené protibežné buchary boli riešené ako vertikálne. Horizontálne protibežné buchary (známe pod
názvom impaktory), sa používajú na kovanie v zápustkách, aj na voľné kovanie. Princíp týchto bucharov je
zobrazený na obr. 12. Dva barany, ľavý a pravý, sa pohybujú v horizontálnej rovine proti sebe. Pracovným médiom
je para alebo stlačený vzduch, dodávaný do pracovných valcov súčasne. Rozdeľovanie je samostatné pre každý
valec pomocou posúvačových rozdeľovačov. Rovina rázu je v strede medzi baranmi.
14
Buchary
V tejto polohe je umiestnený polovýrobok určený na kovanie. Polovýrobok sa spravidla upevňuje pomocou
špeciálnych čeľustí, ktoré sú súčasťou manipulačného zariadenia. Impaktory sa používajú najmä na dokončovacie
kovanie. Vyrábajú sa s energiou úderu až 550 kJ.
Na kovanie ťažko tvárniteľných materiálov s vysokým deformačným odporom, vysokouhlíkových a legovaných
vysokopevných ocelí, žiarupevných, antikoróznych ocelí a na kovanie molybdénu, chrómu a wolfrámu sa používajú
vysoko-rýchlostné buchary. Nástroj na tvárnený objekt dopadá vysokou rýchlosťou. Dopadová rýchlosť nástroja
ovplyvňuje deformačnú rýchlosť tvárneného materiálu a so zvyšovaním deformačnej rýchlosti tvárnenia rastie aj
pretvárny odpor tvárneného materiálu. Je to jav, ktorý z energetického hľadiska záporne ovplyvňuje tvárniaci
proces. Rýchlym pretvorením tvárneného materiálu vzniká tiež tzv. tepelný efekt. Časť energie dodanej bucharom
počas tvárniaceho procesu sa mení na teplo. Teplo z tvárneného materiálu nie je dostatočne rýchlo odvádzané do
okolia, a tak sa zvyšuje teplota materiálu. Tepelný efekt pri určitých rýchlostiach tvárnenia vyvažuje negatívny
vplyv pretvárneho odporu, ktorý stúpa so zvyšujúcimi sa rýchlosťami tvárnenia. Optimum tvárniacej rýchlosti, pri
ktorej prevláda kladný vplyv tepelného efektu nad záporným vplyvom zvyšujúceho sa pretvárneho odporu je 10 až
30 m.s-1. Pri nižších rýchlostiach sa ešte tepelný efekt výrazne neprejaví. Pri vyšších rýchlostiach prevláda
negatívny účinok pretvárneho odporu.
Podľa nositeľa energie vysokorýchlostné buchary možno rozdeliť do troch skupín. Prvú skupinu tvoria
vysokorýchlostné buchary pracujúce so stlačeným dusíkom. Pri týchto bucharoch sa používa uzavretý systém
pracovného média.
Druhú skupinu tvoria vysokorýchlostné buchary, v ktorých nositeľom energie je stlačený vzduch. Buchary pracujú s
otvoreným systémom pracovného média.
Tretiu skupinu vysokorýchlostných bucharov tvoria buchary pracujúce na princípe výbušného motora.

Obr. 12
Horizontálny protibežný buchar
15
Buchary
5. HYDRAULICKÉ BUCHARY
Nositeľom energie hydraulických bucharov je kvapalina. Ako pracovná kvapalina sa najčastejšie používa emulzia a
minerálny olej. Hydraulické buchary môžu byť konštruované tiež ako jednočinné alebo dvojčinné.
Jednočinné hydraulické buchary (obr. 13) sú určené na kovanie v jednoduchých i viacdutinových zápustkách.
Vyrábajú sa so zdvihom v rozsahu od 600 do 1 350 mm a s hmotnosťou barana od 500 do 3700 kg, pričom energia
rázu môže byť od 8 do 50 kJ.

Obr. 13
Jednočinný hydraulický buchar
Jednočinný hydraulický buchar pracuje podobne ako jednočinný padací mechanický buchar. Hydraulickým
pohonom sa zdvíha baran do hornej východiskovej polohy. Zdvih z hornej do dolnej pracovnej polohy barana a
pohybujúcich sa s ním častí sa deje vplyvom ich hmotnosti. Pracovný tlak kvapaliny je 16 až 32 MPa. Hydraulické
buchary majú najvyššiu účinnosť spomedzi všetkých bucharov (až 75 %). Počet úderov je 40 až 60 za minútu.
Hydraulické dvojčinné buchary sa vyrábajú s energiou úderu od 15 do 60 kJ a s počtom zdvihov až 80 za minútu.
Maximálny zdvih barana je 850 mm. Pohon týchto bucharov je hydrogenerátorovo-akumulátorový.
16