Nvrh postupu tepelnho spracovania nstrojovej ocele pred elektroerozvnym obrbanm Procedure of Heat Treatment Tool Steel before

Electroerosion Cutting Operation

uboslav Straka Abstrakt
Prspevok sa zaober tepelnou pravou materilu urenho pre vrobu strinch nstrojov progresvnou elektroerozvnou metdou obrbania. Hlavnm cieom prspevku je detailne popsa postup tepelnho spracovania oceovch blokov z nstrojovej ocele EN ISO 9676 X210Cr12 (STN 19 436) vrtane procesov prebiehajcich vo vntri zkladnho materilu. Navrhnut postup bol realizovan na experimentlnom oceovom bloku v konkrtnych podmienkach firmy, ktor sa zaober vrobou strinch nstrojov. Vsledky experimentu boli verifikovan z hadiska dosiahnutej vslednej kvality tvrdosti zkladnho materilu po martenzitickom kalen a dvojfzovom popan vo vkuovej peci metdou Rockwell. Prspevok tie uvdza mon priny vzniku nedostatkov kvality polovrobku vrtane vzniku porch tepelnho spracovania a odporan, ktor maj zamedzi vznik nepodarkov. Kov slov: elektroerozvne obrbanie, kalenie, popanie, tepeln spracovanie, tvrdos povrchu strinch nstrojov a dodra vysok presnos kontry rezu. [1] Zrove tto metda nekladie iadne obmedzenia z hadiska pevnosti materilov, pretoe k beru materilu dochdza elektrickm vbojom nie mechanickm psobenm reznho nstroja, ako je to u konvennch spsobov obrbania. Aby mohli by splnen vetky kvalitatvne poiadavky, ktor s kladen na strin nstroje, je nevyhnutn pred samotnm reznm procesom vykona tepeln pravu polovrobku. Nevhodn, respektve nekvalitn tepeln spracovanie m vrazn dopad nielen na vsledn kvalitu a presnos strinho nstroja, ale predovetkm na jeho ivotnos. [2], [3].

2 Experimentlny postup tepelnho spracovania vzorky

Pri vrobe strinch nstrojov je potrebn najprv pripravi zkladn blok, ktorho rozmery predstavuj vonkajie rozmery strinho nstroja. Ten mono vyhotovi klasickmi metdami obrbania, naprklad frzovanm, brsenm a pod. [4], [6]. V dsledku hrubho opracovania zkladnho polotovaru zrove vznik v oceovom bloku vntorn naptie. Toto naptie je nevyhnutn odstrni medzioperanm hanm hlavne po vekch beroch pri trieskovom opracovan, ale predovetkm pri nesymetrickch tvaroch polovrobku. U nstrojov, akmi s strin nstroje, ktor s v prevdzke extrmne namhan, je potrebn polotovar z dvodu ich vyej ivotnosti taktie kali na vysok tvrdos. Po kalen vak dochdza k pomerne vysokm vntornm pnutiam, ktor s spsoben vplyvom rznej intenzity ochladzovania na povrchu a v jadre bloku. Tie je potom nevyhnutn odstrni popanm. V opanom prpade by mohlo djs poas elektroerozvneho reznho procesu k neiaducim geometrickm deformcim, v krajanom prpadne a ku krehkmu lomu vplyvom psobenia extrmnych vntornch napt. [5]

Abstract
The contribution deals with heat treatments of the material used for manufacturing cutting tool with progressive electroerosive machining method. The main aim of the contribution is to describe in detail the procedure of heat treatment of tool-steel blocks made from steel EN ISO 9676 X210Cr12 (STN 19 436) including processes taking place inside basic material. Proposed procedure was realized on experimental steel block in particular conditions of company that produces shearing tools. Results of the experiment were verified from the view point of achieved resultant hardness quality of basic material after martensitic hardening and 2-phase tempering in vacuum furnace, applying Rockwell method. The paper also presents heat treating defects with recommendations. Keywords: Electroerosion Machining, Hardening, Tempering, Heat Treating, Hardness of Surface

1 vod
Z dvodu priaznivch mechanickch vlastnost patr nstrojov oce EN ISO 9676 X210Cr12 (STN 19 436) medzi najastejie materily, pouvan pri vrobe strinch nstrojov. Ide o chrmov oce s vysokou odolnosou proti opotrebeniu oterom a zrove odolvajcu rozmerovm zmenm aj pri zvench teplotch. Kee dan materil m vysok pevnos, mono oakva aj zven nroky na rezn podmienky. Efektvnou a zrove v praxi najviac pouvanou metdou pre vrobu tchto nstrojov sa preto jav elektroerozvne obrbanie, ktor zaruuje vysok kvalitu a presnos obrbania. V niektorch prpadoch je prakticky jedinou metdou, ktorou mono vyrobi komplikovan vntorn tvary

3 hanie vzorky na odstrnenie vntornch napt

Vzorka, ktor pri experimente predstavoval oceov blok s rozmermi 250 x 250 mm a hrbkou 100 mm, bola vloen do vkuovej pece s teplotou 260 C. Po vyrovnan teplt na povrchu a v jadre bloku, bola zvyovan teplota v peci na 650 C s asom nbehu na teplotu hania 80 min. Nasledovala vdr 2 hodiny. Potom blok chladol v peci do teploty 400 C, nsledne na teplotu okolia vone na vzduchu poda obr. 1. Kvli zamedzeniu oduhlienia povrchu vzorky bolo hanie vykonvan vo vkuovej peci. Ako nhradu vkuovej pece mono poui hanie v ochrannej atmosfre.

71

700 600

500 400 300 200 100 0 0 100 200 300 400 500 600

mono predpoklada, e vsledn tvrdos po kalen sa bude pohybova v rozmedz 63 64 HRC. [8] V zujme dosiahnutia optimlnej truktry ocele a tm aj optimlnych mechanickch vlastnost bolo potrebn blok ochladzova najvyou monou rchlosou s prihliadnutm na jeho tvar a mon deformcie, repektujc pritom diagram anizotermickho rozpadu austenitu (ARA). Pre zabezpeenie uvedench poiadaviek bolo ako kaliace mdium zvolen olej. Nasledujci obrzok znzoruje tri mon priebehy ochladzovania pri kalen ocele EN ISO 9676 X210 CR12 pre splnenie poiadavky vslednej martenzitickej truktry:

Teplota hania (C)

as hania (min)

Obr. 1 asov priebeh hania oceovho bloku Fig. 1 Time behaviour of steel block annealing

4 Kalenie vzorky na zvenie tvrdosti zkladnho materilu

Ohrev oceovho bloku na kaliacu teplotu bol vykonan po jeho vloen do vychladenej vkuovej pece rchlosou 220 C.h-1 a na teplotu 850 C s asovou vdrou do vyrovnania teplt v celom priereze. Z teploty poslednho predohrevu bol vykonan rchly ohrev na kaliacu teplotu 1020 C. Po dosiahnut kaliacej teploty na povrchu nasledovala vdr pribline 70 min z dvodu vyrovnania teplt na povrchu a v jadre oceovho bloku. Bezprostredne po vyrovnan teplt na povrchu a v jadre bloku nasledovalo rchle ochladzovanie skr, ne by teplota na povrchu klesla pod 960 C. Kaliacim mdiom bol olej s teplotou 80 100 C, o hlavne u blokov vekch hrbok je jedinou monosou, ako dosiahnu dostaton rchlos ochladzovania. Kalenie prdom vzduchu v tomto prpade neprichdzalo do vahy, pretoe u prierezov vch ako 200 x 120 mm, resp. priemeroch vch ako 160 s maximlnym pretlakom chladiaceho vzduchu 1 MPa by dolo k vyluovaniu karbidov po hraniciach zn a tvorbe bainitu, prpadne perlitu a tm k poklesu jeho mechanickch vlastnost.

Obr. 2 Zvislos vslednej tvrdosti oceovho bloku z materilu EN ISO 9676 X210Cr12 na teplote kalenia Fig. 2 Dependence of steel hardness EN ISO 9676 X210Cr12 on hardening point Z uvedenej grafickej zvislosti mono pozorova, e najvyiu tvrdos po kalen ocele EN ISO 9676 X210Cr12 mono dosiahnu pri teplote kalenia pribline 960 C. Kee pri experimente bola pouit teplota kalenia 1020 C

Obr. 3 Vplyv kaliacej rchlosti na zmenu truktry ocele EN ISO 9676 X210Cr12 zaznamenan v diagrame ARA Fig. 3 Influence of hardening rate on change of structure steel EN ISO 9676 X210Cr12 described in CCT diagram iara I v diagrame ARA znzoruje kontinulny priebeh kalenia. Prechod cez teploty Ms a Mf je prudk, o m za nsledok vznik enormnch pnut vo vntri materilu. iara II znzoruje priebeh lomenho kalenia, pri ktorom sa najprv pouije prudk ochladenie a na teplotu tesne nad Ms, potom sa intenzita ochladzovania zni, o vedie k poklesu vntornho naptia. iara III znzoruje priebeh takzvanho termlneho kalenia, pri ktorom je prv fza ochladzovania toton s predchdzajcimi spsobmi. Po dosiahnut teploty kalenho materilu tesne nad Ms je po urit dobu udriavan kontantn teplota, pri ktorej djde k vyrovnaniu teplt na povrchu a v jadre kalenho materilu. Dka vdre vak nesmie u danho materilu EN ISO 9676 X210Cr12 prekroi 30 min. V opanom prpade by dolo k premene austenitu na bainit. Vznam poslednho postupu kalenia je citen hlavne u nronch vrobkov, akmi s formy, strin nstroje a podobne. Na zklade uvedench skutonost bola zvolen dostatone vysok intenzita ochladzovania hlavne v prvej fze kalenia, aby vznikla tvrd martenzitick truktra. V opanom prpade by dolo k tvorbe bainitu, ktor m za nsledok znenie mechanickch vlastnost. Z uvedench monost sa ako najefektvnej javil III spsob kalenia, z dvodu znenia rizika tvorby praskln pri kalen. Pri teplote povrchu oceovho bloku zhruba 450400 C bola na dobu 30 min. znen intenzita ochladzovania z dvodu vyrovnania teplt medzi povrchom a jadrom, ktorch rozdiel by pri kalen nemal by v ako 95 C.

72

5 Poptanie vzorky na odstrnenie vntornch napt po kalen

Bezprostredne pred erodovanm je potrebn kovov blok ete tepelne spracova popanm, aby sa znila krehkos, ktor bola spsoben martenzitickm kalenm. Popanie je zaloen na iastonej premene truktry materilu, ktorej neiaducim sprievodnm javom je znenie tvrdosti zkladnho materilu. Minimlny pokles tvrdosti zkladnho materilu nastva pri popacej teplote do 180 C, kedy sa tetragonlny martenzit men na kubick. Pouitm teplt v rozmedz 180 C a 300 C dochdza k vraznmu zneniu krehkosti materilu vplyvom rozpadu zvykovho austenitu na bainit. Pri teplotch nad 300 C dochdza k extrmnemu poklesu krehkosti sprevdzan vraznm poklesom tvrdosti zkladnho materilu vplyvom plnho rozpadu martenzitu na jemn feritick truktru s globulrnym cementitom. Z hadiska optimlneho pomeru poklesu tvrdosti a krehkosti zkladnho materilu sa javilo vhodn vykona popanie pri teplote 220 C. Pre experimentlny oceov blok bolo pouit dvojfzov popanie pri rovnakej teplote 220 C, priom tto teplota zrove zohadovala nameran tvrdos po kalen a prvom popan. Rovnako ako pri kalen aj pri popan je nevyhnutn povrch chrni pred oduhlienm a oxidciou vo vkuovej peci alebo pouitm ochrannej atmosfry.

Kontroln bod . 1 Kontroln bod . 2 Kontroln bod . 3

Kontroln bod . 5 Kontroln bod . 4

Kontroln bod . 6

Obr. 5 Experimentlne meranie tvrdosti po kalen a popan oceovho bloku z materilu EN ISO 9676 X210Cr12 Fig. 5 Experimental measuring of steel hardness after hardening and tempering material EN ISO 9676 X210Cr12 Nasledujca tabuka uvdza experimentlne nameran hodnoty tvrdosti zkladnho materilu vzoriek vyhotovench z nstrojovej ocele EN ISO 9676 X210Cr12 po martenzitickom kalen a dvojfzovom popan. Tab. 1 Nameran hodnoty tvrdosti vzoriek po kalen Table 1 Values of hardness measurement of steel sample after hardening

Tab. 2 Nameran hodnoty tvrdosti vzoriek po popan Table 2 Values of hardness measurement of steel sample after tempering

Obr. 4 Grafick zvislos vslednej tvrdosti HRC zkladnho materilu kovovho bloku od popacej teploty ocele X210Cr12 Fig. 4 Dependence of HRC hardness of basic material on tempering point steel X210Cr12 Z uvedenej grafickej zvislosti mono pozorova, e najvyiu tvrdos zkladnho materilu oceovho bloku z ocele EN ISO 9676 X210Cr12 mono dosiahnu popanm, ak bol kalen pri teplote 1060 C. Pri experimente bola pouit o nieo niia kaliaca teplota, (cca 1020 C) preto mono predpoklada, e vsledn tvrdos po poptan bude zhruba 58 HRC. Tvrdos zkladnho materilu po popan na odstrnenie vntornch napt po kalen poklesne pribline o 5 HRC. [9]

6 Experimentlne overenie vsledku tepelnho spracovania

Skka tvrdosti kovovho bloku po kalen pri teplote 1020 C a dvojfzovom popan pri teplote 220 C bola vykonan metdou Rockwell. Na nasledujcom obrzku je s znzornen body kontroly tvrdosti na experimentlnej vzorke.

Komplexn priebeh zmien tvrdosti zkladnho materilu experimentlnych vzoriek poas vetkch fz tepelnho spracovania je zaznamenan v grafe na obr. 6. Z uvedenej grafickej zvislosti mono pozorova nrast tvrdosti po martenzitickom kladen pri teplote 1020 C o 39,7 HRC. Z dvodu odstrnenia vntornch napt bolo pouit dvojfzov popanie pri teplote 220 C, ktor vrazne znilo vntorn naptie po kalen, avak spsobilo mierny pokles tvrdosti zkladnho materilu. V prvej fze popania bol pokles tvrdosti zkladnho materilu o 3,4 HRC, v druhej fze pokles o 2,8 HRC.

73

70

Tvrdos zkladnho materilu HRC

60 50 40 30 20 10 0 trieskov obrbanie hanie martenzitick prv kalenie popanie druh popanie

Ing. uboslav Straka, PhD. Katedra prevdzky vrobnch procesov Fakulta vrobnch technolgi TU v Koiciach trova 31, 080 01 Preov, Slovensk republika, Tel. 051/7723504, Fax: 051/7733453 e-mail: luboslav.straka@tuke.sk

Literatra
[1] FABIAN, Stanislav - STRAKA, uboslav: Kvantifikace funknch zvislost parametr kvality na technologickch parametrech pi elektroerozvnm ezan kov. Strojrensk technologie. asopis pro vdu, vzkum a vrobu. vol. 11, no. 2 (2006), p. 21-24. [2] FABIAN, Stanislav - STRAKA, uboslav: Prevdzka vrobnch systmov. Edcia vedeckej a odbornej literatry - FVT TU v Koiciach so sdlom v Preove, Preov, 2008, s. 252. [3] STRAKA, uboslav: Operation reliability in application examples, Edcia vedeckej a odbornej literatry FVT TU Koice, 2008, 90 p. [4] FABIAN, Stanislav - STRAKA, uboslav: K problematike kvality vrobkov v procese delenia ocel technolgiou EDM. Strojrstvo IX. 12/2005, s. 65. [5] FABIAN, Stanislav - STRAKA, uboslav: Zvislos kvality povrchu rezu na rchlosti posuvu v procese EDM delenia. Strojrstvo. ro. 10, . 2 (2006), s. 68. [6] ONDIRKOV, Jela: Verification of surface quality workpiece of grinding wheels SG on the ecology by grinding. In: Ecology of Borderland-EB 03. vol. 22 (2003), pp. 474-477. [7] RAJURKAR, K.P.: Monitoring and control Systems for Die-sinking and Wire EDM Processes. EDM Technology. Vol III, 1995, s. 9-16. [8] STRAKA, uboslav et all.: The modeling and simulation of quality in process EDM cutting with wire electrode, In: 5th international DAAAM baltic conference "industrial engineering - adding innovation capacity of labour force and entrepreneurs" 20-22 april 2006, Tallinn, Estonia. [9] STRAKA, uboslav - ORN, Ivan: The Influence of the Technological Parameters of the WEDM Process on the Surface Roughness, Science report, Modern Metrology in Quality Management Systems, Kielce, University of Technology, 2006, p. 257-265. [10]VASILKO, Karol BOKUAVA, Givi: Obroben povrchy. Nitra, TUT. 2000, 183. [11]VASILKO, Karol et al.: Top trendy v obrban, 3. as - technolgia obrbania. ilina, MEDIA/ST, 2006. [12]TN ISO 6507 measurement hardness.

Fzy tepelnho spracovania

Obr. 6 Priebeh tvrdosti v jednotlivch fzach tepelnho spracovania oceovho bloku z nstrojovej ocele EN ISO 9676 X210Cr12 Fig. 6 Hardness course in the phases of heating treatment of tool steel EN ISO 9676 X210Cr12

7 Zvery a diskusia k vsledkom experimentu

V prspevku s prezentovan vsledky nvrhu tepelnho spracovania nstrojovej ocele EN ISO 9676 X210Cr12, urenej pre vrobu strinch nstrojov elektroerozvnym obrbanm. Vber uvedenho materilu pre experiment sa opieral predovetkm o jeho mechanick vlastnosti a taktie o praktick sksenosti nstrojrov, ktor tento materil asto pouvaj pri vrobe strinch nstrojov. Prspevok podrobne popisuje jednotliv fzy tepelnho spracovania experimentlneho oceovho bloku hanm, kalenm a popanm. Navrhnut postup vychdzal zo pecifk technolgie pre vrobu strinch nstrojov elektroerozvnym obrbanm, ktor vyaduje kvalitn tepeln spracovanie polovrobkov [10], [11]. V prvej fze tepelnho spracovania vzorky, bolo zvolen hanie z dvodu odstrnenia napt, ktor spsobilo trieskov obrbanie. Pretoe strin nstroje vyaduj vysok tvrdos zkladnho materilu v celom priereze javilo sa ako najvhodnejie poui martenzitick kalenie pri teplote 1020 C. Aby bola zabezpeen poadovan tvrdos zkladnho materilu, t. j. aby dolo k premene austenitu na martenzit, bolo potrebn pri kalen zabezpei zrove dostatone intenzvne ochladzovanie materilu. Istm rizikom pri tomto intenzvnom a zrove nekontrolovanom ochladzovan je teplotn dilatcia, ktor generuje extrmne vysok vntorn pnutie v zkladnom materili. To me spsobi poruenie celistvosti materilu. Preto bolo potrebn njs optimlnu rchlos ochladzovania, t. j. tak, ktor by sa blila k hornej kritickej martenzitickej teplote. Dodra tto rchlos ochladzovania je v praxi vemi nron, ba v niektorch prpadoch prakticky nemon. Preto bola pri kalen zvolen o nieo vyia ne kritick rchlos ochladzovania poda diagramu ARA. Poslednou fzou tepelnho spracovania oceovho bloku bolo dvojfzov popanie pri teplote 220 C. Vplyvom tohto tepelnho spracovania sa vrazne znilo vntorn naptie, ktor vzniklo pri intenzvnom ochladzovan zkladnho materilu, zrove poklesla krehkos. Negatvnym sprievodnm javom bol pokles tvrdosti zkladnho materilu zo 63 HRC na 57,5 HRC. Experimenty boli realizovan priamo vo firme zaoberajcej sa vrobou strinch nstrojov. Vsledky experimentu boli konfrontovan so veobecnmi poznatkami z oblasti tepelnho spracovania nstrojovch ocel.

74