Opisn charakteristiky Opisn charakteristika predstavuje slo vypotan poda prslunho vzorca zo tatistickho sboru.

Cieom opisnch charakteristk je charakterizova sbor. Opisn charakteristiky sa delia na tri skupiny: a) Miery polohy b) Miery variability c) Miery tvaru a) Miery polohy (Stredn hodnoty) Aritmetick priemer (Mean) Najznmejou strednou hodnotou je aritmetick priemer, ktor sa vypota ako set vetkch hodnt vydelen ich potom:

Geometrick priemer (Geometric Mean) Geometrick priemer je vhodnejou mierou polohy ako aritmetick priemer pre pomerov premenn (pecilny typ intervalovej premennej s bodom absoltnej nuly, pod ktor hodnota premennej neme klesn - napr. hmotnos, vka, vek) s pozitvnou ikmosou (napr. rozdelenie prjmov obyvatestva). Geometrick priemer sa asto pouva v ekonmii a biolgii, ke je premenn skr sinom ako stom mnohch malch efektov (logaritmus premennej m bliie k symetrickmu normlnemu rozdeleniu ako samotn premenn). Vypota sa ako n-t odmocnina sinu vetkch hodnt:

Harmonick priemer (Harmonic Mean) Harmonick priemer sa pouva na vpoet priemernej rchlosti ak s vzdialenosti kontantn a as premenliv. Priemern rchlos auta, ktor prelo vzdialenos 50 km rchlosou 90 km/h a alch 50 km rchlosou 130 km/h sa rovn podielu celkovej drhy a asu: 100/(50/90+50/130)=106,4 o je ekvivalentn harmonickmu priemeru dvoch rchlost: 2/(1/90+1/130)=106,4. V prpade rznych vzdialenost a rovnakch asov sa vak mus poui aritmetick priemer. Priemern rchlos auta, ktor ilo 2 hodiny rchlosou 90 km/h a alie 2 hodiny 130 km/h sa rovn: (90+130)/2=110 km/h. Do vpotu harmonickho priemeru mono zahrn iba nenulov hodnoty:

Medin (Median) Medin predstavuje stredn hodnotu sboru, ktor je zoraden od najmenej po najviu hodnotu. V prpade prneho potu hodnt je medin aritmetick priemer hodnt na miestach n/2 a n/2+1. Medin, na rozdiel od priemeru, nie je ovplyvnen extrmnymi hodnotami. Medin predstavuje najpouvanej kvantil. Kvantil sboru je hodnota k-tej asti, ak je sbor rozdelen na n rovnakch ast (hodnoty s zoraden od najmenej po najviu). Okrem medinu sa asto pouvaj kvartily (delia sbor na 4 asti) a percentily (delia sbor na 100 ast). Medin je druh kvartil, resp. 50. percentil. Modus (Mode) Modus predstavuje najastejie sa vyskytujcu hodnotu premennej. Rozdelenie, ktor m iba jeden vrchol, teda jedno loklne maximum, ktor je zrove globlne, sa nazva unimodlne. tatistick programy registruj jeden alebo iadny modus. b) Miery variability Varian rozptie (Range) Najjednoduchou mierou variability je varian rozptie, ktor sa vypota ako rozdiel medzi najvou a najmenou hodnotou sboru:

Medzikvartilov rozptie (Interquartile Range) Predstavuje rozdiel medzi tretm a prvm kvartilom (75. a 25. percentilom), o reprezentuje oblas strednch 50 percent hodnt premennej. Tto miera variability nie je ovplyvnen extrmnymi hodnotami premennej. Rozptyl (Variance) Najpouvanejou mierou variability je rozptyl, ktor sa rovn priemernmu tvorcu odchlky hodnoty od priemeru. m je rozptyl v, tm sa daje viac odchyuj od priemeru. Rozptyl sa vypota poda vzorca:

tandardn odchlka (Standard Deviation) Dsledkom nutnho umocovania je vypotan hodnota rozptylu v tvorcoch pvodnch jednotiek. Aby sa odstrnil neblah vplyv umocovania, rozptyl sa odmocn, m sa vypota tandardn odchlka:

tandardn odchlka sa d interpretova dvoma spsobmi. Po prv je to priemern rozdiel medzi hodnotami a priemerom pri ignorovan znamienok. Po druh je to priemern rozdiel medzi kadmi dvoma hodnotami pri ignorovan znamienok. Varian koeficient (Coefficient of Variation) Varian koeficient predstavuje relatvnu mieru variability. Pouva sa na porovnvanie variability medzi sbormi dt s odlinmi priemermi. Varian koeficient vky vzorky ud bude rovnak bez ohadu na to, i vku budeme vyjadrova v centimetroch alebo metroch. Vypota sa ako podiel tandardnej odchlky a priemeru.

Koeficient disperzie (Coefficient of Dispersion) Koeficient disperzie predstavuje relatvnu mieru variability, ktor je iba mlo ovplyvnen extrmnymi hodnotami.

c) Miery tvaru ikmos (Skewness) ikmos meria smer a stupe asymetrie rozdelenia premennej a vypota sa:

Kladn hodnota (pravostrann ikmos) znamen, e priemer je v ako medin, teda vina hodnt je menia ako priemer. Zporn hodnota (avostrann ikmos) znamen, e medin je v ako priemer a teda vina hodnt je via ako priemer. ikmos rovn 0 znamen symetrick rozdelenie, teda priemer a medin sa rovnaj. Na obr. 1 a obr. 3 s znzornen trojuholnkov rozdelenia poetnost s rovnakm priemerom (10), rozptylom (2) aj picatosou (2,4), liace sa iba ikmosou. Na horizontlnej osi (x) histogramov s hodnoty premennej a na vertiklnej osi (y) relatvne poetnosti (percent) hodnt premennej v prslunch intervaloch na osi x.

Obr. 1 Symetrick rozdelenie

Obr. 2 Rozdelenie s pozitvnou ikmosou (0,55)

Obr. 3 Rozdelenie s negatvnou ikmosou (0,55) picatos (Kurtosis) picatos meria hustotu chvostov rozdelenia premennej, teda charakterizuje vskyt extrmne vysokch a extrmne nzkych hodnt. picatos sa vypota poda vzahu:

picatos rozdelenia sa porovnva so picatosou normlneho rozdelenia, ktorho picatos sa rovn 3. Unimodlne rozdelenia, ktorch picatos je via, maj hustejie chvosty (vskyt extrmnych hodnt je astej) ako normlne rozdelenie. Takto rozdelenia maj vy vrchol. Unimodlne rozdelenia, ktorch picatos je menia ako 3, maj niie chvosty, teda vskyt extrmnych hodnt je menej ast ako u normlneho rozdelenia. Takto rozdelenia s plochejie. Na obr. 4 a obr. 7 s uveden tyri symetrick rozdelenia s rovnakm priemerom (0) a rovnakm rozptylom (5/3), ktor sa lia iba picatosou.

Obr. 4 Normlne rozdelenie so picatosou 3

Obr. 5 Studentovo rozdelenie (s piatimi stupami vonosti) so picatosou 9

Obr. 6 Trojuholnkov rozdelenie so picatosou 2,4

Obr. 7 Rovnomern rozdelenie so picatosou 1,8