You are on page 1of 74

Veličiny a jednotky

doc. Ing. Martin Halaj, PhD.

Strojnícka fakulta Slovenskej technickej univerzity v Bratislave, Ústav automatizácie, merania a aplikovanej informatiky
Veličiny a jednotky vo všeobecnosti
Základné definície

Veličina (VIM 1.1) (1/3) POZNÁMKA 1.


Všeobecný pojem „veličina” sa dá rozdeliť na
Vlastnosť javu, telesa alebo
niekoľko úrovní osobitných pojmov, ako to
látky, pričom táto vlastnosť má ukazuje nasledujúca tabuľka.
veľkosť, ktorá sa dá vyjadriť Ľavá strana tabuľky uvádza osobitné pojmy
ako číslo a referencia súvisiace s „veličinou”. Sú to všeobecné pojmy
pre jednotlivé veličiny v pravom stĺpci.

Polomer, r Polomer kružnice A, rA alebo r(A)


Dĺžka, l
Vlnová dĺžka, λ Vlnová dĺžka žiarenia sodíka D, λD alebo λ (D; Na)
Kinetická energia, T Kinetická energia častice i v danom systéme, Ti
Energia, E
Teplo, Q Odparovacie teplo vzorky i vody, Qi

Druh veličiny (napríklad dĺžka) – hľadisko spoločné vzájomne porovnateľným veličinám

2/74
Veličiny a jednotky vo všeobecnosti
Základné definície

Veličina (VIM 1.1) (2/3) POZNÁMKA 2.


Referenciou môže byť meracia jednotka, merací
Vlastnosť javu, telesa alebo
postup, referenčný materiál alebo ich
látky, pričom táto vlastnosť má kombinácia.
veľkosť, ktorá sa dá vyjadriť
ako číslo a referencia POZNÁMKA 3.
Značky veličín sa uvádzajú v normách radu
ISO/IEC 80000 Veličiny a jednotky. Značky veličín
sa píšu kurzívou. Daná značka môže označovať
rôzne veličiny.

POZNÁMKA 4.
Preferovaným formátom IUPAC-IFCC na
označovanie veličín v laboratórnej medicíne je
„systém – zložka; druh veličiny“.
PRÍKLAD -„Plazma (krvná) – ión sodíka;
koncentrácia látkového množstva rovnajúca sa
143 mmol/l pre danú osobu v danom čase“.
3/74
Veličiny a jednotky vo všeobecnosti
Základné definície

Veličina (VIM 1.1) (3/3) POZNÁMKA 5.


Veličina definovaná na tomto mieste je skalár. Za
Vlastnosť javu, telesa alebo
veličinu sa však považuje aj vektor a tenzor,
látky, pričom táto vlastnosť má ktorých zložky sú veličinami.
veľkosť, ktorá sa dá vyjadriť
ako číslo a referencia POZNÁMKA 6.
Pojem „veličina” sa môže všeobecne rozdeliť
napr. na „fyzikálnu veličinu”, „chemickú veličinu”
a „biologickú veličinu”, alebo na základnú
veličinu a odvodenú veličinu.

4/74
Veličiny a jednotky vo všeobecnosti
Základné definície

Základná veličina (VIM 1.4) POZNÁMKA 1.


Podsúbor uvedený v tejto definícii sa nazýva
Veličina v konvenčne zvolenom
„súbor základných veličín”.
podsúbore danej sústavy PRÍKLAD - Súbor základných veličín v
veličín, kde sa žiadna veličina Medzinárodnej sústave veličín (ISQ) tvorí dĺžka,
podsúboru nemôže vyjadriť hmotnosť, čas, elektrický prúd, termodynamická
pomocou iných veličín teplota, látkové množstvo a svietivosť.

POZNÁMKA 2.
Základné veličiny sa uvádzajú ako vzájomne
nezávislé, pretože základná veličina sa nemôže
vyjadriť ako súčin mocnín iných základných
veličín.

POZNÁMKA 3.
„Počet entít” sa môže považovať za základnú
veličinu v akejkoľvek sústave veličín.

5/74
Veličiny a jednotky vo všeobecnosti
Základné definície

Odvodená veličina (VIM 1.5) PRÍKLAD


V sústave veličín, ktorá má základné veličiny
Veličina, v sústave veličín,
dĺžka a hmotnosť, je hustota odvodenou
definovaná pomocou veličinou, definovanou ako podiel hmotnosti a
základných veličín tejto sústavy objemu (tretej mocniny dĺžky).

6/74
Veličiny a jednotky vo všeobecnosti
Základné definície

Rozmer veličiny (VIM 1.7) PRÍKLAD


Rozmer veličiny sila je dim F = LMT−2
Vyjadrenie závislosti veličiny od
základných veličín sústavy POZNÁMKA
veličín ako súčinu mocnín V danej sústave veličín majú veličiny rovnakého
faktorov zodpovedajúcich druhu rovnaký rozmer; veličiny s rôznymi
základným veličinám s rozmermi sú vždy rôznych druhov a veličiny,
vynechaním všetkých číselných ktoré majú rovnaký rozmer, nie sú nevyhnutne
faktorov rovnakého druhu.

Rozmer veličiny Q sa označuje ako Základná veličina Značka rozmeru


dim Q = LαMβTγIδΘεNζJη Dĺžka L
Hmotnosť M
kde exponenty α, β, γ, δ, ε, ζ, η Čas T
sa nazývajú rozmerové exponenty Elektrický prúd I
a sú kladné, záporné alebo nula. Termodynamická teplota Θ
Látkové množstvo N
Svietivosť J
7/74
Veličiny a jednotky vo všeobecnosti
Základné definície

Meracia jednotka (VIM 1.9) (1/2) POZNÁMKA 1.


Jednotka Meracie jednotky sa označujú konvenčne
priradenými názvami a značkami.
Reálna skalárna veličina,
definovaná a prijatá POZNÁMKA 2.
konvenciou, s ktorou sa môže Meracie jednotky veličín rovnakého rozmeru
porovnávať akákoľvek iná veličiny sa smú označiť rovnakým názvom a
veličina rovnakého druhu na značkou, aj keď tieto veličiny nie sú rovnakého
vyjadrenie podielu týchto druhu. Napríklad joule na kelvin a J/K sú
dvoch veličín ako čísla názvami a značkami meracej jednotky tepelnej
kapacity aj meracej jednotky entrópie, ktoré sa
všeobecne nepovažujú za veličiny rovnakého
druhu. Avšak niekedy sa zvláštne názvy jednotiek
obmedzujú iba na používanie s veličinami
určitého druhu. Napríklad meracia jednotka
„sekunda na mínus prvú" (1/s) sa nazýva hertz
(Hz), ak sa používa pre frekvencie a becquerel
(Bq), ak sa používa pre aktivity rádionuklidov.
8/74
Veličiny a jednotky vo všeobecnosti
Základné definície

Meracia jednotka (VIM 1.9) (2/2) POZNÁMKA 3.


Jednotka Meracie jednotky veličín s rozmerom jedna sú
čísla. V niektorých prípadoch tieto meracie
Reálna skalárna veličina, jednotky dostávajú osobitný názov, , napr.
definovaná a prijatá radián, steradián a decibel, alebo sa vyjadrujú
konvenciou, s ktorou sa môže podielmi ako milimol na mol rovný 10−3 a
porovnávať akákoľvek iná mikrogram na kilogram rovný 10−9.
veličina rovnakého druhu na
vyjadrenie podielu týchto POZNÁMKA 4.
dvoch veličín ako čísla Pre danú veličinu sa skrátený termín „jednotka”
často používa v kombinácii s názvom veličiny,
napr. „hmotnostná jednotka” alebo „jednotka
hmotnosti”.

9/74
Veličiny a jednotky vo všeobecnosti
Základné definície

Základná jednotka (VIM 1.10) POZNÁMKA 1.


V každej koherentnej sústave jednotiek existuje
Meracia jednotka, ktorá je
pre každú základnú veličinu iba jedna základná
prijatá konvenciou pre jednotka.
základnú veličinu
POZNÁMKA 2.
Základná jednotka smie tiež slúžiť pre odvodenú
jednotku rovnakého rozmeru veličiny.
PRÍKLAD
Ak sa dažďové zrážky definujú ako plošný objem
(objem na plochu), majú v SI meter ako
koherentnú odvodenú jednotku.

POZNÁMKA 3.
Pre počet entít sa môže číslo jedna, značka 1,
považovať za základnú jednotku v akejkoľvek
sústave jednotiek.

10/74
Veličiny a jednotky vo všeobecnosti
Základné definície

Odvodená jednotka (VIM 1.11) PRÍKLADY


Meter za sekundu, značka m/s, a centimeter za
meracia jednotka pre
sekundu, značka cm/s, sú v SI odvodené
odvodenú veličinu jednotky rýchlosti. Kilometer za hodinu, značka
km/h, je meracia jednotka rýchlosti mimo SI
ale akceptuje sa na použitie s SI. Uzol, rovný
jednej námornej míli za hodinu, je meracia
jednotka rýchlosti mimo SI.

11/74
Veličiny a jednotky vo všeobecnosti
Základné definície

Koherentná odvodená POZNÁMKA 1.


jednotka (VIM 1.12) (1/2) Mocnina základnej jednotky je základná
jednotka umocnená na exponent.
Odvodená jednotka, ktorá je
pre danú sústavu veličín a pre POZNÁMKA 2.
zvolený súbor základných Koherencia sa dá určiť iba vzhľadom na
jednotiek súčinom mocnín konkrétnu sústavu veličín a daný súbor
základných jednotiek s základných jednotiek.
koeficientom úmernosti
výlučne jedna PRÍKLADY
Ak sú meter a sekunda základné jednotky, meter
za sekundu je koherentná odvodená jednotka
rýchlosti, keď rýchlosť je definovaná rovnicou
medzi veličinami v = dr/dt. Kilometer za hodinu
a uzol (uvedené ako príklady odvodených
jednotiek), nie sú v takej sústave veličín
koherentnými odvodenými jednotkami.

12/74
Veličiny a jednotky vo všeobecnosti
Základné definície

Koherentná odvodená POZNÁMKA 3.


jednotka (VIM 1.12) (2/2) Odvodená jednotka môže byť koherentná
vzhľadom k jednej sústave veličín, ale nie k
Odvodená jednotka, ktorá je iným.
pre danú sústavu veličín a pre PRÍKLAD
zvolený súbor základných Centimeter za sekundu je koherentná odvodená
jednotiek súčinom mocnín jednotka rýchlosti v sústave jednotiek CGS, ale
základných jednotiek s nie je koherentná odvodená jednotka v SI.
koeficientom úmernosti
výlučne jedna POZNÁMKA 4.
Koherentná odvodená jednotka pre všetky
odvodené veličiny s rozmerom jedna je v danej
sústave jednotiek číslo jedna, značka 1. Názov a
značka meracej jednotky jedna sa všeobecne
neuvádzajú.

13/74
Veličiny a jednotky vo všeobecnosti
Základné definície

Sústava jednotiek (VIM 1.13) PRÍKLAD


Súbor koherentných jednotiek SI a vzťahy medzi
Súbor základných jednotiek a
nimi.
odvodených jednotiek, spolu s
ich násobkami a dielmi, POZNÁMKA 1.
definovaný v súlade s danými Sústava jednotiek môže byť koherentná iba
pravidlami pre danú sústavu vzhľadom k sústave veličín a prijatým základným
veličín jednotkám.
Koherentná sústava jednotiek
POZNÁMKA 2.
(VIM 1.14)
Pre koherentnú sústavu jednotiek majú rovnice
Sústava jednotiek, založená na medzi číselnými hodnotami rovnaký tvar,
danej sústave veličín, v ktorej vrátane číselných faktorov, ako zodpovedajúce
meracia jednotka pre každú rovnice medzi veličinami.
odvodenú veličinu je
koherentnou odvodenou
jednotkou

14/74
Veličiny a jednotky vo všeobecnosti
Základné definície

Medzinárodná sústava POZNÁMKA 1.


jednotiek SI (VIM 1.16) SI je založená na siedmich základných veličinách
ISQ a názvoch a značkách zodpovedajúcich
Sústava jednotiek založená na základných jednotiek v tabuľke.
Medzinárodnej sústave veličín,
ich názvoch a značkách, POZNÁMKA 2.
vrátane radov predpôn a ich Základné jednotky a koherentné odvodené
názvov a značiek, spoločne s jednotky SI tvoria koherentný súbor, označený
pravidlami na ich použitie, ako „súbor koherentných jednotiek SI”.
prijatá Generálnou Základná veličina Základná jednotka
konferenciou pre váhy a miery Názov Názov Značka
(CGPM) Dĺžka meter m
Hmotnosť kilogram kg
Čas sekunda s
Elektrický prúd ampér A
Termodynamická teplota kelvin K
Látkové množstvo mól mol
Svietivosť kandela cd
15/74
Veličiny a jednotky vo všeobecnosti
Základné definície

Hodnota veličiny (VIM 1.19) PRÍKLADY


Hodnota 1. Dĺžka tyče: 5,34 m alebo 534 cm
2. Hmotnosť telesa: 0,152 kg alebo 152 g
Číslica a referencia spoločne
3. Zakrivenie oblúka: 112 m-1
vyjadrujúce veľkosť veličiny
4. Celziova teplota vody: -5 C
POZNÁMKY 5. Elektrická impedancia
V súlade s druhom referencie je daného prvku obvodu: (7 + 3j) 
hodnota veličiny buď 6. Index lomu skla: 1,32
a) súčin čísla a meracej jednotky
7. Tvrdosť vzorky podľa
(pozri 1, 2, 3, 4, 5, 8 a 9);
Rockwella C: 43,5 HRC
meracia jednotka jedna sa
pre veličiny s rozmerom jedna 8. Hmotnostný zlomok
všeobecne neuvádza (pozri 6 Cd v danej vzorke Cu: 3 µg/kg alebo 310−9
a 8), alebo 9. Molalita Pb2+ vody: 1,76 µmol/kg
b) číslo a odkaz na postup 10. Koncentrácia látkového množstva lutropinu
merania (pozri 7), alebo v danej vzorke plazmy (medzinárodný štandard
c) číslo a referenčný materiál WHO 80/552): 5,0 IU/l (medzinárod.
(pozri 10). jednotiek na liter)
16/74
Veličiny a jednotky vo všeobecnosti
Základné definície

Rovnica medzi veličinami Rovnica medzi jednotkami Rovnica medzi číselnými


(VIM 1.22) (VIM 1.23) hodnotami (VIM 1.25)
Matematický vzťah medzi Matematický vzťah medzi Matematický vzťah medzi
veličinami v danej sústave základnými jednotkami, číselnými hodnotami veličiny,
veličín nezávislý od meracích koherentnými odvodenými založený na danej rovnici
jednotiek jednotkami alebo inými medzi veličinami a špecifikova-
meracími jednotkami ných meracích jednotkách
Rovnica Rovnica Rovnica
Q1 = z Q2 Q3 [Q1] = [Q2] [Q3] {Q1} = z {Q2} {Q3}
kde Q1, Q2 a Q3 označujú kde [Q1], [Q2] a [Q3] označujú kde {Q1}, {Q2} a {Q3} označujú
rôzne veličiny a kde z je číselný meracie jednotky veličín Q1, číselné hodnoty veličín Q1, Q2
faktor. Q2 a Q3, za predpokladu, že a Q3, za predpokladu, že sú
tieto meracie jednotky patria vyjadrené v základných
do koherentnej sústavy jednotkách alebo
jednotiek. v koherentných odvodených
jednotkách alebo v obidvoch.
17/74
Systém jednotiek SI
Úvod

1) Medzinárodný systém jednotiek SI vznikol v roku 1960 na základe


rozhodnutia 11. Všeobecnej konferencie o váhach a mierach (CGPM).
2) Pozostáva zo sústavy základných a odvodených jednotiek.
3) Definícia jednotiek SI sa zakladá na sústave siedmych definičných konštánt.
Od pevne stanovenej hodnoty týchto konštánt sa dajú odvodiť všetky
jednotky SI. Tieto konkrétne konštanty predstavujú najlepšiu voľbu, ktorá
na jednej strane berie do úvahy predchádzajúce definície jednotiek SI, na
druhej strane najlepšie odrážajú pokrok vo vede a technike.
4) Predstavuje celosvetovú odporúčanú sústavu jednotiek.
5) Systém jednotiek SI sa oficiálne používa na celom svete okrem USA, Libérie
a Mjanmarska. Čiastočne sa používa v Kanade, Veľkej Británii a niektorých
karibských ostrovoch.

18/74
Systém jednotiek SI
Načo je to všetko dobré?

Epické zlyhania (1/3)


Korean Air Cargo, let 6316 (v roku 1999)
Let zo Šanghaja do Soulu
Pri odlete zo Šanghaja dostala posádka príkaz stúpať na „1500“, pričom riadiaca
veža myslela výšku v metroch a posádka v stopách. Pri následnom manévri sa
lietadlo zrútilo, keďže bolo príliš nízko. Osem ľudí zahynulo.

19/74
Systém jednotiek SI
Načo je to všetko dobré?

Epické zlyhania (2/3)


Air Canada, let 143 (v roku 1983)
Let z Montrealu do Edmontonu
Pri odlete z Montrealu počítačový
systém úplne nového Boeingu 767
pracoval s hmotnosťou paliva v
kilogramoch, zatiaľ čo pozemná
obsluha pracovala v librách (1 libra
je približne 0,45 kg). Posádka dostala
informáciu, že pozemná obsluha
natankovala „23 000“, čo zadala do
počítača. V skutočnosti malo lietadlo
iba približne polovicu paliva, ktoré
tak došlo počas letu. Lietadlo šťastne
pristálo po kĺzavom lete v Gimli. Po
oprave slúžilo naďalej v Air Canada.
20/74
Systém jednotiek SI
Načo je to všetko dobré?

Epické zlyhania (3/3)


Mars Climate Orbiter
Výrobca Lockheed Martin, prevádzkovateľ NASA
Sonda vzlietla v roku 1998, k Marsu dorazila v
septembri 1999 . Tam zapla svoj motor, čím sa
dostala do zákrytu za planétu Mars. So sondou sa
potom už nepodarilo nadviazať spojenie.
Vyšetrovanie zistilo, že výrobca sondy
naprogramoval hlavný motor tak, že pracoval s
anglickými mierami (jeho ťah sa udával v librách),
kým NASA so sondou komunikovala v metrických
mierach (ťah sa udával v Newtonoch).
Kvôli tomu sa sonda namiesto plánovaných 140 až
150 km dostala do vzdialenosti iba 57 km od
povrchu planéty. Atmosféra ju ale spálila už niekde
medzi 80 až 90 km od povrchu.
21/74
Systém jednotiek SI – definícia základných jednotiek
Všeobecne

V roku 2018 celosvetová Všeobecná konferencia o váhach a mierach (CGPM)


prijala významné rozhodnutie, zavádzajúce definíciu všetkých základných
jednotiek sústavy SI pomocou dobre definovaných konštánt.
Od 20. mája 2019 platia nové definície základných jednotiek sústavy SI.

Veličina Jednotka Definičná konštanta Symbol Číselná hodnota Jednotka


Čas Sekunda Hyperjemná prechodová ∆νCs 9 192 631 770 Hz
frekvencia cézia
Dĺžka Meter Rýchlosť svetla vo vákuu c 299 792 458 ms−1
Hmotnosť Kilogram Planckova konštanta H 6,626 070 15 × 10−34 Js
Prúd Ampér Elementárny náboj e 1.602 176 634 × 10−19 C
Teplota Kelvin Boltzmannova konštanta k 1.380 649 × 10−23 JK−1
Látkové Mól Avogadrova konštanta NA 6.022 140 76 × 1023 mol−1
množstvo
Svietivosť Kandela Svetelná účinnosť Kcd 683 lmW−1

22/74
Systém jednotiek SI – definícia základných jednotiek
Jednotka dĺžky - meter

20. mája 2019


NEW
Meter Meter
Meter je dĺžka dráhy, ktorú prejde Meter, značka m, je jednotkou
svetlo vo vákuu za 1/299 792 458 dĺžky. Je definovaná číselnou
sekundy hodnotou rýchlosti svetla vo vákuu
c, ktorá je 299 792 458 m/s, kde
sekunda je definovaná ako ΔvCs.

OLD

23/74
Systém jednotiek SI – definícia základných jednotiek
Jednotka dĺžky - meter

NEW
Praktická realizácia jednotky meter (1/3)
Podľa definície jednotky meter je základnou rovnicou vzťah
𝑙 = 𝑐 ∙ Δ𝑡
kde c je pevná hodnota pre rýchlosť svetla vo vákuu a Δt je doba letu svetla
pozdĺž geometrickej dráhy s dĺžkou l.
Realizácia jednotky dĺžky na primárnej úrovni je teda spojená s meraním doby
letu svetla, pričom sa používa jedna z dvoch metód:
1) priame meranie doby letu svetla - poskytuje výborné výsledky pre veľké
vzdialenosti (napr. lunárny rozsah),
2) nepriame meranie doby letu svetla – pri meraniach v typických rozsahoch
makrorozmerov ponúka lepšie výsledky (kvôli problémom spojeným
s meraním veľmi krátkeho časového intervalu).

24/74
Systém jednotiek SI – definícia základných jednotiek
Jednotka dĺžky - meter

NEW
Praktická realizácia jednotky meter (2/3)
1) Priame meranie doby letu svetla využitím diskrétnych svetelných impulzov.
Meria sa rozdiel doby letu svetla od meracieho a referenčného odrážača.

25/74
Systém jednotiek SI – definícia základných jednotiek
Jednotka dĺžky - meter

NEW
Praktická realizácia jednotky meter (3/3)
2) Nepriame meranie doby letu svetla pomocou interferencie spojitých
svetelných lúčov. Meria sa podiel intenzít žiarenia meracej a referenčnej vlny.

26/74
Systém jednotiek SI – definícia základných jednotiek
Jednotka hmotnosti - kilogram

20. mája 2019


NEW
Kilogram Kilogram
Kilogram je hmotnosť, ktorá sa Kilogram, značka kg, je jednotkou
rovná hmotnosti medzinárodného hmotnosti. Je definovaná číselnou
prototypu kilogramu uloženého v hodnotou Planckovej konštanty h,
Medzinárodnom úrade pre váhy a ktorá je 6,626 070 15 × 10-34 Js, čo
miery sa rovná kgm2s-1, kde meter a
sekunda sú definované ako c a ΔvCs.

OLD

27/74
Systém jednotiek SI – definícia základných jednotiek
Jednotka hmotnosti - kilogram

NEW
Kibbleho (wattove) váhy (1/4)
V prvej (statickej) fáze sa porovnáva tiaž telesa s magnetickou silou pôsobiacou
na prúdom napájanú cievku:

𝑚𝑔 = 𝐼 න 𝐵 × d𝑙

kde m je hmotnosť telesa, g je gravitačné zrýchlenie, I je prúd tečúci cievkou,


B je intenzita okolitého magnetického poľa, l je efektívna dĺžka cievky.
Určenie integrálu B×dl je obťažné a vnáša do merania vysokú neistotu.
Preto sa v druhej (dynamickej) fáze vypne prúd v cievke, čím sa začne
pohybovať nahor konštantou rýchlosťou v a indukuje sa v nej napätie U

𝑈 = 𝑣 න 𝐵 × d𝑙

To znamená, že sa dá porovnať elektrický a mechanický výkon 𝑈𝐼 = 𝑚𝑔𝑣


Elektrické veličiny sa dajú vyjadriť pomocou Josepshonovho a kvantového
Hallovho javu. V tomto vyjadrení sa vyskytuje aj Planckova konštanta
28/74
Systém jednotiek SI – definícia základných jednotiek
Jednotka hmotnosti - kilogram

NEW
Kibbleho (wattove) váhy (2/4)
Statický režim
Cievka sa napája z
nastaviteľného prúdového
zdroja tak, aby sa zvislo
nepohybovala.
Ustálená poloha cievky sa
zisťuje laserovým
interferometrom.
Prúd tečúci v cievke sa
na odpore meria
voltmetrom a porovnáva s
Josephsonovym napäťovým
etalónom.

29/74
Systém jednotiek SI – definícia základných jednotiek
Jednotka hmotnosti - kilogram

NEW
Kibbleho (wattove) váhy (3/4)
Dynamický režim
Cievka sa prestane napájať,
čím sa závažie konštantnou
rýchlosťou pohne nadol a
cievka nahor.
Rýchlosť cievky sa počíta z
polohy získanej laserovým
interferometrom.
Napätie indukované
v cievke pohybom v
magnetickom poli sa meria
voltmetrom a porovnáva s
Josephsonovym napäťovým
etalónom
30/74
Systém jednotiek SI – definícia základných jednotiek
Jednotka hmotnosti - kilogram

NEW
Kibbleho (wattove) váhy (4/4)
Praktická realizácia
Pomocou Kibbleho váh sa dá určiť
neznáma hodnota Planckovej konštanty
z merania artefaktu so známou
hmotnosťou, alebo neznáma hmotnosť
artefaktu pomocou známej hodnoty
Planckovej konštanty.
Na obrázku sú Kibbleho váhy označené
ako NIST-4, uložené v NIST (USA).
Umožnili stanovenie Planckovej
konštanty s neistotou 13×10-9, čo bolo
dostatočne kvalitné meranie nato, aby
umožnilo redefiníciu jednotky hmotnosti

31/74
Systém jednotiek SI – definícia základných jednotiek
Jednotka hmotnosti - kilogram

NEW
Projekt Avogadro (1/3)
Projekt Avogadro definuje a vymedzuje kilogram ako
guľu s priemerom 93,6 mm, zloženú z atómov
kremíka. Kremík bol vybraný preto, že už existuje
komerčná infraštruktúra so zavedenými postupmi na
vytváranie ultračistého monokryštalického kremíka
bez defektov.
Na praktickú realizáciu kilogramu bola vyrobený
tyčový monokryštálový ingot. Jeho izotopové zloženie
bolo zmerané hmotnostným spektrometrom, čo
umožnilo stanovenie jeho priemernej relatívnej
atómovej hmotnosti. Ingot bol nakrájaný, brúsený a
vyleštený na viacero gulí.

32/74
Systém jednotiek SI – definícia základných jednotiek
Jednotka hmotnosti - kilogram

NEW
Projekt Avogadro (2/3)
Merania počas výroby:
a) veľkosť vybranej gule sa merala pomocou optickej interferometrie
s neistotou zistenia polomeru asi 0,3 nm, čo je asi jedna atómová vrstva,
b) vzdialenosť medzi atómami v mriežke jeho kryštalickej štruktúry ( 192
pm) sa merala pomocou skenovacieho röntgenového interferometra. To
umožnilo určiť vzdialenosť medzi atómami s neistotou iba 3×10-9.
So známou veľkosťou gule, jej priemernou atómovou hmotnosťou a známou
vzdialenosťou medzi atómami sa dal požadovaný priemer gule vypočítať s
dostatočnou nízkou neistotou, aby sa dalo dokončiť jej leštenie na cieľovú
hmotnosť jedného kilogramu.
Nedá sa dokázať dlhodobá stabilita kremíkovej gule, pretože najkvalitnejšie
merania hmotnosti sa vykonávajú pomocou dvojramenných váh, podobných
váham BIPM FB-2 s ohybným pruhom. Váhy môžu porovnávať iba hmotnosť
kremíkovej gule s hmotnosťou referenčného závažia.
33/74
Systém jednotiek SI – definícia základných jednotiek
Jednotka hmotnosti - kilogram

NEW
Projekt Avogadro (3/3)
Praktická realizácia
Na svete existuje viacero prototypov
gule na definovanie hmotnosti
kilogramu. Jednou z nich je guľa
z monokryštálu kremíka pre projekt
Avogadro, ktorá vznikla v austrálskom
centre pre presnú optiku (ACPO). Gule
vytvorené v ACPO patria medzi umelo
vytvorené objekty s najväčšou
guľatosťou na Zemi. Keby sa takáto guľa
s priemerom 93,6 mm, ktorá má
dovolenú chybu zaoblenosti 35 nm,
zväčšila na veľkosť Zeme, jej najvyššie
body by dosiahli výšku iba 2,4 metrov
nad morom.
34/74
Systém jednotiek SI – definícia základných jednotiek
Jednotka času - sekunda

20. mája 2019


NEW
Sekunda Sekunda
Sekunda je čas, ktorý sa rovná 9 192 Sekunda, značka s, je jednotkou
631 770 periódam žiarenia, ktoré času. Je definovaná číselnou
zodpovedá prechodu medzi dvoma hodnotou frekvencie žiarenia cézia
hladinami veľmi jemnej štruktúry ΔvCs; frekvencia žiarenia,
základného stavu atómu cézia 133 zodpovedajúceho prechodu medzi
dvoma hladinami veľmi jemnej
štruktúry základného stavu atómu
cézia 133 je 9192631770 Hz, čo sa
rovná s-1
V blízkej budúcnosti sa očakáva optická
OLD definícia sekundy pomocou stroncia
alebo yterbia a realizácia jednotky
pomocou optických hodín
35/74
Systém jednotiek SI – definícia základných jednotiek
Jednotka času - sekunda

Praktická realizácia jednotky sekunda (1/2) NEW


1. Atómové hodiny
Definícia jednotky sa týka idealizovanej situácie, keď sa vzťahuje na atómy
bez akejkoľvek poruchy, v pokoji a bez elektrického a magnetického poľa.
To sa dá dosiahnuť v praxi len s určitou neistotou.
1.1. Primárne etalóny frekvencie
V roku 2017 najlepšie z primárnych etalónov realizovali sekundu s
relatívnou štandardnou neistotou takmer 10-16.
1.2. Sekundárne etalóny sekundy
Zoznam frekvencií odporúčaných pre sekundárnu realizáciu sekundy
je k dispozícii na stránke BIPM, neistoty sú v rozsahu 10-14 až 10-16
1.3. Ostatné etalóny frekvencie
Primárne etalóny frekvencie sa dajú použiť na kalibráciu frekvencie
iných etalónov frekvencie, používaných ako hodiny v národných
laboratóriách. Relatívna neistota ich frekvencií je rádovo 5×10−13

36/74
Systém jednotiek SI – definícia základných jednotiek
Jednotka času - sekunda

Praktická realizácia jednotky sekunda (2/2) NEW


2. Porovnania hodín
Indikácie hodín v metrologických ústavoch spolupracujúcich s BIPM, vo
vzťahu k referenčnej hodnote, musia byť dobre známe. Používajú sa na to
používajú globálne navigačné satelitné systémy (GNSS).
3. Časové stupnice
Viacero hodín pracujúcich nezávisle od seba a ich údaje sa niekedy
kombinujú, aby sa vytvorila trvalá časová stupnica:
a) Medzinárodný atómový čas (angl. International Atomic Time, TAI) je
súvislá časová stupnica vytvorená BIPM na základe najlepších realizácií
sekundy SI
b) Koordinovaný univerzálny čas (angl. Coordinated Universal Time, UTC) je
časová stupnica, ktorú vytvára BIPM s rovnakou frekvenciou ako TAI, ale
líši sa od TAI iba celočíselným počtom sekúnd.
Priestupná sekunda sa aplikuje nepravidelne, aby sa dosiahla
synchronizácia so spomaľujúcou sa rotáciou Zeme. Je to občiansky čas.
37/74
Systém jednotiek SI – definícia základných jednotiek
Jednotka elektrického prúdu - ampér

20. mája 2019


NEW
Ampér Ampér
Ampér je stály elektrický prúd, ktorý Ampér, značka A, je jednotkou
pri prietoku dvoma priamymi elektrického prúdu. Je definovaný
rovnobežnými a nekonečne dlhými číselnou hodnotou
vodičmi zanedbateľného kruhového elementárneho náboja e, ktorá je
prierezu umiestnenými vo vákuu vo 1,602176634×10-19 C, čo sa rovná
vzájomnej vzdialenosti 1 m vyvolá As, kde sekunda je definovaná
medzi nimi silu 2×10-7 newtonu na ako ΔvCs
jeden meter dĺžky vodičov

OLD

38/74
Systém jednotiek SI – definícia základných jednotiek
Jednotka elektrického prúdu - ampér

Praktická realizácia jednotky ampér NEW

Realizácia jednotky vo všeobecnosti znamená stanovenie hodnoty a


súvisiacej neistoty množstva toho istého druhu ako jednotka, ktoré je v
súlade s definíciou jednotky. V praxi sa ampér A môže realizovať:
a) pomocou Ohmovho zákona, pomocou rovnice medzi jednotkami
A = V / Ω a pomocou praktických realizácií odvodených
jednotiek SI volt V a ohm Ω na základe Josephsonovho javu a
kvantového Hallovho javu, alebo
b) použitím prenosu jediného elektrónu (angl. single electron
transport, SET) alebo podobného zariadenia, vzťahu medzi
jednotkami A = C/s, hodnoty e uvedenej v definícii ampéra a
praktickej realizácie základnej jednotky SI sekunda s; alebo
c) pomocou vzťahu I = C· dU/dt, vzťahu medzi jednotkami A =
F·V/s a praktických realizácií odvodených jednotiek SI volt V a
farad F a základnej jednotky SI sekunda s.
39/74
Systém jednotiek SI – definícia základných jednotiek
Jednotka teploty - kelvin

20. mája 2019


NEW
Kelvin Kelvin
Kelvin je 1/273,16 časť Kelvin, značka K, je jednotkou
termodynamickej teploty trojného termodynamickej teploty. Je
bodu vody, pričom táto definícia sa definovaný číselnou hodnotou
vzťahuje na vodu, ktorá má Boltzmannovej konštanty k, ktorej
izotopické zloženie vymedzené hodnota je 1,380649×10-23 JK-1,
týmito pomermi látkového čo sa rovná kgm2s-2K-1, kde
množstva: 0,00015576 molu 2H na kilogram, meter a sekunda sú
mol 1H; 0,0003799 molu 17O na mol definované ako h, c a ΔvCs
16O a 0,0020052 molu 18O na mol 16O

OLD

40/74
Systém jednotiek SI – definícia základných jednotiek
Jednotka teploty - kelvin

Praktická realizácia jednotky kelvin (1/4) NEW


1. Primárna akustická plynová termometria (angl. Acoustic Gas
Thermometry - AGT)
Využíva vzťah medzi rýchlosťou zvuku u v ideálnom plyne v limite nulovej
frekvencie a termodynamickou teplotou plynu T
kT
u2 =
m
kde
k je Boltzmannova konštanta,
m je priemerná molekulová hmotnosť plynu,
 je pomer tepelnej kapacity plynu pri konštantnom tlaku k jeho
tepelnej kapacite pri konštantnom objeme. Pre ideálne monoatomické
plyny  = 5/3.
Patrí sem absolútna aj relatívna primárna akustická plynová termometria.

41/74
Systém jednotiek SI – definícia základných jednotiek
Jednotka teploty - kelvin

Praktická realizácia jednotky kelvin (2/4) NEW


2. Spektrálna rádiometrická termometria (angl. Spectral Radiometric
Thermometry - SRT) sa používa v rozsahu nad 1235 K
Základnou rovnicou je Planckov zákon, ktorý uvádza spektrálnu žiarivosť,
Lb, ideálneho čierneho telesa ako funkciu teploty T
 2 hc 2  1
Lb , =  5 
  
 hc 
  −1
 kT 
e
kde
k je Boltzmannova konštanta,
h je Planckova konštanta,
c je rýchlosť svetla vo vákuu,
 je vlnová dĺžka vo vákuu. Spektrálna žiara je energia emitovaná na
jednotku plochy na jednotku pevného uhla na jednotku vlnovej dĺžky a
často sa vyjadruje pomocou jednotiek Wm–2sr–1nm–1.
Patrí sem absolútna aj relatívna primárna rádiometrická termometria
42/74
Systém jednotiek SI – definícia základných jednotiek
Jednotka teploty - kelvin

Praktická realizácia jednotky kelvin (3/4) NEW


3. Polarizačný plynový teplomer (angl. Polarizing Gas Thermometry - PGT)
Je založený na meraní hustoty plynu in-situ pomocou jeho
elektromagnetických vlastností. Využíva základné pracovné rovnice,
opisujúce správanie plynu v elektrickom poli pomocou relatívnej
dielektrickej konštanty (permitivity) r. V prípade ideálneho plynu je vzťah
medzi r a tlakom plynu p:
 r − 1 A p
=
 r + 2 RT
kde
A je molárna elektrická polarizovateľnosť,
R je univerzálna plynová konštanta.
Patrí sem:
a) Plynový teplomer s dielektrickou konštantou
b) Plynový teplomer s indexom lomu
43/74
Systém jednotiek SI – definícia základných jednotiek
Jednotka teploty - kelvin

Praktická realizácia jednotky kelvin (4/4) NEW


4. Primárny teplomer s Johnsonovým šumom (angl. Johnson Noise
Thermometry - JNT)
Je založený na tepelnom vybudení nosičov náboja vo vnútri elektrického
vodiča, ktoré teoreticky opisuje teorém fluktuácie a rozptylu.
Výkonová spektrálna hustota SV(f, T) šumového napätia V naprieč
komplexnou elektrickou impedanciou Z(f) je daná ako
1 1 
SV ( f , T ) = 4hf Re(Z( f )) + hf 
2 
kde  e kT 
f je frekvencia,
T je termodynamická teplota,
h je Planckova konštanta,
k je Boltzmannova konštanta,
Re označuje reálnu časť.
Patria sem absolútne aj relatívne nízkoteplotné teplomery nad 1 K.
44/74
Systém jednotiek SI – definícia základných jednotiek
Jednotka látkového množstva - mól

20. mája 2019


NEW
Mól Mól
Mól je látkové množstvo sústavy, Mól, značka mol, je jednotkou
ktorá obsahuje práve toľko látkového množstva. Jeden mól
elementárnych entít, koľko je pozostáva z presne 6,02214076×1023
atómov v 0,012 kilogramu uhlíka 12; elementárnych častíc. Táto hodnota
pri používaní základnej jednotky mól je číselná hodnota Avogadrovej
sa špecifikujú elementárne entity, konštanty NA, vyjadrená
ktorými môžu byť atómy, molekuly, v jednotkách mol-1 a nazýva sa
ióny, elektróny, iné častice alebo Avogadrovo číslo.
špecifikované skupiny týchto častíc Látkové množstvo, značka n,
vyjadruje množstvo elementárnych
OLD častíc. Elementárnou časticou môže
byť atóm, molekula, ión, elektrón,
alebo iná častica alebo skupina častíc.
45/74
Systém jednotiek SI – definícia základných jednotiek
Jednotka látkového množstva - mól

Praktická realizácia jednotky mól (1/2) NEW

Veličiny použité na charakterizáciu vzorky čistej chemickej látky X sú:


n množstvo látky vo vzorke X,
N počet elementárnych entít látky X vo vzorke,
m hmotnosť N elementárnych prvkov,
Ar(X) relatívna atómová alebo molekulárna hmotnosť X (v závislosti od
toho, či X je prvok alebo zlúčenina). Je to podiel pokojovej hmotnosti
atómu nejakého prvku a atómovej hmotnostnej konštanty,
Mu molárna hmotnostná konštanta.
Tieto veličiny sú vo vzájomnom vzťahu na základe dvoch všeobecne
používaných vzťahov:
n = m/(Ar(X)Mu)
n = N/NA

46/74
Systém jednotiek SI – definícia základných jednotiek
Jednotka látkového množstva - mól

Praktická realizácia jednotky mól (2/2) NEW

1) Gravimetricky – zmeria sa hmotnosť vzorky, pomocou predchádzajúcich


vzťahov sa určí množstvo látky vo vzorke. Dá sa dosiahnuť relatívna
štandardná neistota určenia látkového množstva približne 1×10-6
2) Pomocou stavovej rovnice plynu
𝑛
𝑝𝑉 = 𝑛𝑅𝑇 1 + 𝐵 𝑇 + ⋯.
𝑉
kde
p je tlak plynu
V je objem plynu
n množstvo látky vo vzorke čistého plynu
R je molárna plynová konštanta, R = NAk, kde k je Boltzmannova
konštanta s pevnou hodnotou
3 Elektrolýza – počet entít N, ktoré reagovali na elektróde, je úmerný náboju
Q na nej. Využíva sa aj známa Faradayova konštanta
47/74
Systém jednotiek SI – definícia základných jednotiek
Jednotka svietivosti - kandela

20. mája 2019


NEW
Kandela Kandela
Kandela je svietivosť zdroja, ktorý Kandela, značka cd, je jednotkou
v danom smere vysiela intenzity svetla v danom smere od
monochromatické žiarenie s zdroja. Je definovaná číselnou
frekvenciou 540×1012 hertzov a hodnotou svietivosti
ktorého žiarivosť v tomto smere je monochromatického žiarenia s
1/683 wattu na steradián frekvenciou 540×1012 Hz, Kcd, čo
predstavuje 683 lmW-1, čo sa
rovná cdsrW-1 alebo cdsrkg-1m-
2s-3, kde kilogram, meter a sekunda

sú definované ako h, c a ΔvCs.


OLD V blízkej budúcnosti sa očakáva
kvantová definícia kandely (počítanie
fotonov namiesto merania výkonu)
48/74
Systém jednotiek SI – definícia základných jednotiek
Jednotka svietivosti - kandela

Praktická realizácia jednotky kandela NEW

Kandela (cd) sa najčastejšie realizuje pomocou etalónovej žiarovky, ktorej


fyzikálna konštrukcia je optimalizovaná na použitie v definovanom smere, aby
poskytovala svetelný zdroj (vlákno), ktorý je malý vo vzťahu k vzdialenosti
medzi zdrojom a vymedzujúcim otvorom aktívnej oblasti detektora, takže ju
možno považovať za bodový zdroj v tomto určenom smere. Používa sa
stabilná monochromatická referenčná žiarovka vyžarujúca na vlnovej dĺžke λa,
ktorá zodpovedá frekvencii špecifikovanej v definícii kandely.
Toto usporiadanie umožňuje výpočet intenzity žiarenia Ie(λa) pri danej vlnovej
dĺžke λa. Svietivosť zdroja sa potom získa pomocou vzťahu
Iv = KcdV(λa)Ie(λa)
Takáto realizácia však nebýva veľmi užitočná pri meraniach na praktických
širokopásmových zdrojoch.

49/74
Systém jednotiek SI – definícia základných jednotiek
Čo všetko sa mení – plusy a mínusy

Základné prínosy revidovanej sústavy jednotiek SI (1/2)


1) Odpadnú problémy s artefaktmi vyrobenými človekom.
2) Základné jednotky môže realizovať ktokoľvek a kdekoľvek (napríklad vo
vesmíre).
3) Odvozené jednotky sa dajú (aspoň teoreticky) realizovať bez základných
jednotiek (napríklad tlak).
4) Naplno sa dá využiť pokrok v kvantovej metrológii.
5) Po mnohých rokoch výskumu a viacerých nezdaroch je zaistená kontinuita
jednotiek.
6) Jednotky sa budú môcť realizovať pomocou zásadne odlišných
experimentov (napríklad kilogram pomocou výkonových váh alebo
kremíkovej gule), čo umožní medzilaboratórne porovnanie s veľmi nízkou
vzájomnou koreláciou resp. úplne bez nej.

50/74
Systém jednotiek SI – definícia základných jednotiek
Čo všetko sa mení – plusy a mínusy

Základné prínosy revidovanej sústavy jednotiek SI (2/2)


7) Jednotka bude definovaná v celom svojom „rozsahu“, keď napríklad teraz
sa teplota definuje len vo významných bodoch a interpoluje sa, podobne
aj hmotnosť.
8) Definície neobsahujú konkrétny
technický predpis na realizáciu
jednotky (doteraz napríklad
teplota, hmotnosť, prúd), takže
neistota realizácie jednotky sa
s pokrokom technológie bude
môcť voľne zvyšovať.
Samozrejme sa predpokladá, že
sa naďalej budú vydávať
odporúčané návody na
technickú realizáciu.

51/74
Systém jednotiek SI – definícia základných jednotiek
Čo všetko sa mení – plusy a mínusy

Súvisiace výzvy
1) Experimentálna realizácia vyžaduje značné investície a podrobné
vedomosti
2) Dočasné zhoršenie špičkových kalibrácií hmotnosti (prejaví sa napríklad
v prípade závaží E1)
3) Problémy s transferom závaží medzi vákuom a atmosférou pri použití
Wattových váh.
4) Nové definície nie sú intuitívne a vyžadujú prinajmenšom základné
vedomosti z fyziky.

52/74
Zákonná úprava používania meracích jednotiek v SR
Zákon o metrológii a vyhláška ÚNMS SR o zákonných meracích jednotkách

Zákon č. 157 z 15. mája 2018 o metrológii a o zmene a doplnení niektorých


zákonov upravuje
1) definíciu zákonných meracích jednotiek
2) používanie zákonných a iných meracích jednotiek
3) povinnosti metrologickej kontroly a sankcie za porušenie zákona
Vyhláška Úradu pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo Slovenskej
republiky č. 173 zo 4. júna2018 o zákonných meracích jednotkách obsahuje
1) definíciu základných jednotiek
2) odvodené jednotky a spôsob ich tvorby
3) tvorbu násobkov a dielov jednotiek
4) zoznamy iných povolených jednotiek popri sústave SI

53/74
Zákonná úprava používania meracích jednotiek v SR
Zákon o metrológii – ustanovenia týkajúce sa meracích jednotiek (1/4)

§ 7 Zákonné meracie jednotky


Zákonnou meracou jednotkou podľa tohto zákona je
a) základná jednotka sústavy meracích jednotiek (ďalej len „základná
jednotka“):
1. meter ako meracia jednotka dĺžky, ktorej symbolom je m,
2. kilogram ako meracia jednotka hmotnosti, ktorej symbolom je kg,
3. sekunda ako meracia jednotka času, ktorej symbolom je s,
4. ampér ako meracia jednotka elektrického prúdu, ktorej symbolom je A,
5. kelvin ako meracia jednotka termodynamickej teploty so symbolom K,
6. mól ako meracia jednotka látkového množstva, ktorej symbolom je mol,
7. kandela ako meracia jednotka svietivosti, ktorej symbolom je cd,
b) odvodená jednotka od základnej jednotky,
c) násobok zákl. jednotky a násobok odvodenej jednotky od zákl. jednotky,
d) iná povolená jednotka, ako je uvedená v písmenách a) až c) a
e) zložená jednotka.
54/74
Zákonná úprava používania meracích jednotiek v SR
Zákon o metrológii – ustanovenia týkajúce sa meracích jednotiek (2/4)

§ 15 Používanie zákonnej meracej jednotky a inej meracej jednotky (1/2)


1) Orgán verejnej moci, podnikateľ alebo iná osoba je povinná používať
zákonnú meraciu jednotku a jej symbol podľa tohto zákona.
2) V odôvodnených prípadoch môže úrad na základe písomnej žiadosti
rozhodnutím povoliť v určenej oblasti dočasné používanie aj inej meracej
jednotky ako zákonnej meracej jednotky.
3) Používanie zákonnej meracej jednotky ako aj inej meracej jednotky podľa
odseku 2 sa vzťahuje na
a) používané meradlo,
b) vykonávané meranie, hodnoty materializovanej miery, indikovanie
hodnoty meradlom a zaznamenanie výsledku merania alebo
c) označenie hodnoty veličiny vyjadrenej v meracej jednotke.

55/74
Zákonná úprava používania meracích jednotiek v SR
Zákon o metrológii – ustanovenia týkajúce sa meracích jednotiek (3/4)

§ 15 Používanie zákonnej meracej jednotky a inej meracej jednotky (2/2)


4) V medzinárodnom styku je možné použiť aj inú meraciu jednotku ako
zákonnú meraciu jednotku, ak táto zodpovedá medzinárodným
obchodným zvyklostiam.
5) Na označenie výrobku je možné použiť aj doplnkový údaj v inej meracej
jednotke ako v zákonnej meracej jednotke. Doplnkový údaj nemôže byť
väčší ako údaj uvedený v zákonnej meracej jednotke.
6) V oblasti leteckej dopravy, námornej dopravy a železničnej dopravy je
možné použiť aj inú meraciu jednotku ako zákonnú meraciu jednotku, ak
táto iná meracia jednotka je určená na základe medzinárodnej zmluvy,
ktorou je Slovenská republika viazaná.

56/74
Zákonná úprava používania meracích jednotiek v SR
Zákon o metrológii – ustanovenia týkajúce sa meracích jednotiek (4/4)

§ 52 Metrologický dozor
1) Inšpektorát kontroluje u dozorovanej osoby dodržiavanie
a) používania zákonnej meracej jednotky a inej meracej jednotky a ich
symbolov,
...

§ 55 Sankcie
1) Inšpektorát uloží pokutu od 200 eur do 10 000 eur tomu, kto poruší
ustanovenia tohto zákona tým, že
a) pri svojej činnosti na území Slovenskej republiky nepoužíva zákonné
meracie jednotky, iné meracie jednotky a ich symboly podľa § 15,
...

3) Inšpektor môže uložiť blokovú pokutu do 300 eur tomu, kto


a) pri svojej činnosti na území Slovenskej republiky nepoužíva zákonné
meracie jednotky, meracie jednotky a ich symboly podľa § 15,
57/74
Zákonná úprava používania meracích jednotiek v SR
Vyhláška ÚNMS SR - Odvodené jednotky s osobitným názvom a značkou (1/2)

Odvodené jednotky, pri ktorých sa môže používať osobitný názov a značka.


Príloha č. 1 k vyhláške ÚNMS SR č. 173/2018 Z.z. (1/2)

58/74
Zákonná úprava používania meracích jednotiek v SR
Vyhláška ÚNMS SR - Odvodené jednotky s osobitným názvom a značkou (2/2)

Odvodené jednotky, pri ktorých sa môže používať osobitný názov a značka.


Príloha č. 1 k vyhláške ÚNMS SR č. 173/2018 Z.z. (2/2)

59/74
Zákonná úprava používania meracích jednotiek v SR
Vyhláška ÚNMS SR - Násobky jednotiek

Násobky jednotiek sústavy meracích jednotiek. Príloha č. 2 k vyhláške


ÚNMS SR č. 173/2018 Z.z.
Násobok Predpona Symbol predp. Násobok Predpona Symbol predp.
1024 yotta Y 10-24 yokto y
1021 zetta Z 10-21 zepto z
1018 exa E 10-18 atto a
1015 peta P 10-15 femto f
1012 tera T 10-12 piko p
109 giga G 10-9 nano n
106 mega M 10-6 mikro μ
103 kilo k 10-3 mili m
102 hekto h 10-2 centi c
101 deka da 10-1 deci d

60/74
Zákonná úprava používania meracích jednotiek v SR
Vyhláška ÚNMS SR - Násobky jednotiek

Poznámka z SI Brochure – násobky digitálnych jednotiek


Predpony SI sa vzťahujú výlučne na mocniny čísla 10. Tieto predpony sa
nemajú používať na vytváranie násobkov čísla 2 (napríklad jeden kilobit
predstavuje 1000 bitov a nie 1024 bitov).
Názvy a značky predpôn, ktoré sa majú používať s mocninami čísla 2 sú tieto:
kibi Ki 210
mebi Mi 220
gibi Gi 230
tebi Ti 240
pebi Pi 250
exbi Ei 260
zebi Zi 270
yobi Yi 280

61/74
Zákonná úprava používania meracích jednotiek v SR
Vyhláška ÚNMS SR - Dekadické násobky jednotiek s osobitnými názvami

Dekadický násobok jednotky sústavy meracích jednotiek s osobitným


názvom. Príloha č. 3 k vyhláške ÚNMS SR č. 173/2018 Z.z.

Veličina Jednotka
Názov Symbol Hodnota v jednotkách sústavy SI
Objem liter l alebo L 1 L = 1 l = 1 dm3 = 10-3 m3
Hmotnosť tona t 1 t = 1 Mg = 103 kg
Tlak bar bar 1 bar = 0,1 MPa = 105 Pa

62/74
Zákonná úprava používania meracích jednotiek v SR
Vyhláška ÚNMS SR - Povolené jednotky, ktoré nie sú dekadickými násobkami

Iná povolená jednotka definovaná na základe jednotky sústavy meracích


jednotiek, ktorá nie je dekadickým násobkom jednotky sústavy meracích
jednotiek. Príloha č. 4 k vyhláške ÚNMS SR č. 173/2018 Z.z.

Veličina Jednotka
Názov Symbol Hodnota v jednotkách sústavy SI
Čas minúta min 1 min = 60 s
hodina h 1 h = 60 min = 3600 s
deň d 1 d = 24 h = 86400 s
Rovinný uhol otáčka nie je 1 otáčka = 360° = 2π rad
stupeň  1 =(π/180) rad
uhlová minúta ’ 1‘ = (1/60) = (π/10800) rad
uhlová sekunda " 1" = (1/60)‘ = (π/648000) rad
gon alebo grad gon 1 gon = (π/200) rad

63/74
Zákonná úprava používania meracích jednotiek v SR
Vyhláška ÚNMS SR - Povolené jednotky, ktoré sa získali experimentálne

Iná povolená jednotka, ktorej hodnota sa získala experimentálne. Príloha


č. 5 k vyhláške ÚNMS SR č. 173/2018 Z.z.
Veličina Jednotka
Názov Symbol Definícia
Hmotnosť unifikovaná u Unifikovaná atómová hmotnostná
atómová hmot- jednotka sa rovná 1/12 hmotnosti
nostná jednotka atómu nuklidu 12C
Energia elektrónvolt eV Elektrónvolt je kinetická energia
získaná elektrónom pri prechode
potenciálovým rozdielom 1 voltu
vo vákuu

64/74
Zákonná úprava používania meracích jednotiek v SR
Vyhláška ÚNMS SR - Povolené jednotky v špeciálnych oblastiach

Iné povolené jednotky, ktoré sa môžu používať iba v špeciálnej oblasti.


Príloha č. 6 k vyhláške ÚNMS SR č. 173/2018 Z.z.

65/74
Zákonná úprava používania meracích jednotiek v SR
Porovnanie akceptovaných jednotiek vo vyhláške ÚNMS SR a v Brožúre SI

Veličina Názov jednotky Symbol Tabuľka 8 z


čas minúta min Brožúry SI:
hodina h Jednotky mimo
deň d sústavy SI,
dĺžka astronom. jednotka au ktorých použitie
rovinný a fázový uhol stupeň o s jednotkami SI
minúta ′ sa akceptuje
sekunda ″
plošný obsah hektár ha Tento zoznam je
objem liter l, L podstatne
hmotnosť tona t kratší ako
dalton Da zoznam
energia elektrónvolt eV jednotiek
logaritmické pomerové velič. neper Np uvedených vo
bel B vyhláške ÚNMS
decibel dB SR č. 173/2018
66/74
Medzinárodné zásady písania značiek veličín a jednotiek
Všeobecne

Typ písma, akým sa značka napíše, definuje to, čo značka znamená. Vo


všeobecnosti sa značky zvyčajne píšu kolmým písmom alebo kurzívou,
niekedy polotučnou kurzívou. Nasledujúce hlavné pravidlá sú prevzaté z:
1) STN EN ISO 80000-1: 2009 Veličiny a jednotky. Časť 1: Všeobecne
2) The International System of Units (tzv. SI Brochure). BIPM. 9. vydanie,
2019. [online]Dostupná z https://www.bipm.org/en/publications/si-
brochure/
Tieto dva dokumenty upravujú spôsob, akým sa píšu
a) veličiny a premenné
b) jednotky
c) opisné výrazy
d) dolný a horný index
e) kombinovanie značiek.

67/74
Medzinárodné zásady písania značiek veličín a jednotiek
Značky pre veličiny a premenné

Značky pre veličiny a premenné sa píšu kurzívou. Značky sa píšu kurzívou, ak


Poznámka: Tieto pravidlá platia aj pre grécke písmená

predstavujú:
1. veličiny – napr. t pre čas, s pre dráhu, m pre hmotnosť, atď.,
2. značky premenných v matematických výrazoch - napr. x2 = y2 + z2,
3. funkcie vo všeobecnosti – napr. f(x), g(y) atď.,
4. značky parametrov, ktoré sa v danom kontexte môžu považovať za
konštantné – napr. a a b v rovnici z = ax + by,
5. poradové čísla v matematických výrazoch – napr. séria čísiel i = 1, 2, ..., n,
6. konštanty fyzikálnych veličín – napr. e pre elementárny náboj, R pre
plynovú konštantu, c pre rýchlosť svetla.
Určitú úpravu písania značiek kurzívou predstavujú značky písané polotučnou
kurzívou, ktoré sa vo všeobecnosti používajú na označenie vektorov a matíc:
1. vektory sa píšu polotučnou kurzívou – napr. a, A atď.,
2. tenzory sa píšu polotučnou kurzívou a bezpätkovým písmom – napr. T,
3. matice sa píšu polotučnou kurzívou – napr. A.
68/74
Medzinárodné zásady písania značiek veličín a jednotiek
Značky pre jednotky

Značky pre jednotky sa píšu kolmým písmom.


Značky jednotiek a predpony SI sa píšu kolmým písmom - napr. m pre meter,
ml pre mililiter, mg pre mikrogram, atď.
Poznámky:
1) Značky pre jednotky sa píšu malými písmenami okrem prípadov, keď sú
odvodené od vlastných mien, vtedy začínajú veľkým písmenom.
Výnimkou je l a L pre liter
2) Názvy jednotiek sa považujú za bežné podstatné mená. Ich názvy
začínajú malým písmenom, to platí aj v prípadoch, keď značka začína
veľkým písmenom, napríklad jednotka kelvin, značka K, jednotka
pascal, značka Pa, jednotka stupeň Celzia, značka C
3) Keď sa názov odvodenej jednotky skladá z názvov jednotlivých jednotiek,
na oddelenie názvov jednotlivých jednotiek sa používa medzera alebo
spojovník.

69/74
Medzinárodné zásady písania značiek veličín a jednotiek
Značky pre opisné výrazy

Značky pre opisné výrazy sa píšu kolmým písmom. Značky sa píšu kolmým
písmom, ak predstavujú:
1. čisto opisné výrazy - napr. chemické prvky – He, Ne, Li atď.,
2. matematické konštanty, ktoré sa nikdy nemenia - napr. p,
3. explicitne definované funkcie – napr. sin, cos, exp atď.,
4. dobre definované operátory – napr. G(x) alebo div atď.

70/74
Medzinárodné zásady písania značiek veličín a jednotiek
Písanie indexov

Dolný a horný index sa píše:


1. kurzívou, ak:
a) predstavuje veličinu – napr. cp (p predstavuje značku tlaku), qm (m
ako značka hmotnosti),
b) predstavuje premennú, napríklad x v Ex alebo index ako i v qi, ktorý
predstavuje číslo. Index, ktorý predstavuje číslo, sa tiež nazýva
poradové číslo,
2. kolmým písmom, ak má opisný charakter – napr. cp (p ako skratka pre
parciálny), qm (m ako skratka pre molekulárny).

71/74
Medzinárodné zásady písania značiek veličín a jednotiek
Kombinovanie značiek

Kombinovanie značiek. Súčin veličín sa píše jedným z nasledujúcich spôsobov:


ab, a b, ab, ab
Bodka sa píše v polovici výšky písmena. Ak tlačové prostriedky neumožňujú
takéto písanie, povoľuje sa písanie bodky na linajke.
V prípade podielov sa značky veličín píšu jedným z nasledujúcich spôsobov:

a
, a/b, ab-1, ab-1, ab-1
b
Ak sa zložená jednotka skladá z dvoch alebo viacerých jednotiek, používa sa
bodka v polovici výšky písmena, napríklad Nm. Zložená jednotka vytvorená
ako podiel dvoch jednotiek sa píše takto:

m
, m/s, ms-1
s
72/74
Medzinárodné zásady písania značiek veličín a jednotiek
Písanie v obrázkoch a tabuľkách

So značkami jednotiek sa zaobchádza ako p / kPa v2 / (m/s)2


s matematickými entitami. Pri vyjadrovaní 48,73 94766
hodnoty veličiny ako súčinu číselnej 72,87 94771
hodnoty a jednotky sa na číselnú hodnotu 135,42 94784
aj jednotku vzťahujú pravidlá algebry.

Napríklad rovnica
p = 48,73 kPa
sa rovnako dobre dá
napísať ako
p/kPa = 48,73

73/74
Ďakujem za pozornosť
doc. Ing. Martin Halaj, PhD.
Ústav automatizácie, merania a aplikovanej informatiky
Strojnícka fakulta STU v Bratislave
martin.halaj@stuba.sk, martin.halaj66@gmail.com

74/74

You might also like