SLOVENSKÁ TECHNICKÁ UNIVERZITA V BRATISLAVE

STROJNÍCKA FAKULTA

Konštruovanie I

Zadanie 1

Autodesk Inventor 2023

Príručka technika
Vzorce na výpočet tolerancie
(Tolerance Calculation Formulas)

Vladyslav Huriev
2. ročník / Krúžok č. 6B
Akademický rok 2023/2024
 - Vzorce na výpočet tolerancie

- Základné vzorce pre uzavreté rozmerové reťazce je možné získať z nasledujúcej

ilustrácie.

a = 32 ± 1.5 mm, b = 8 ± 1 mm

- Prvky s pozitívnymi a negatívnymi znakmi

Ak sa prvok s kladným znamienkom zväčší, zväčší sa aj prvok dokončujúci obvod. Ak sa prvok so
záporným znamienkom zväčší, prvok uzatvárajúci obvod sa zníži (ak zostávajúce prvky obvodu
zostanú konštantné).
- Uzatvárací prvok:
c=a−b (1)
- Horná medzná hodnota uzatváracieho prvku:
c max =a max−b min (2)
- Spodná medzná hodnota uzatváracieho prvku:
c min =a min−bmin (3)
- Tolerancia uzatváracieho prvku (výsledok odčítania výrazu 3 od výrazu 2)
c max −c m ∈¿=a max
−amin −(bmin −bmax )¿ (4)
- Ako výsledok:
T c =T a+ T b (5)
Pozn.: Tolerancia uzatváracieho prvku sa rovná súčtu tolerancií všetkých prvkov uzavretého
rozmerového reťazca
- Vo všeobecnosti sa tolerancie v reťazci lineárnych rozmerov riadia nasledujúcim výrazom.
n
T ∆= ∑ T i (6)
i =1

- Podobne možno výrazy 2 a 3 prepísať do zovšeobecneného tvaru

m n
A ∆ max=∑ ⃗
A imax −∑ Á jmin (7)
i=1 j=1
m n
A ∆ ma n=∑ ⃗
Ai min −∑ Á jm ax (8)
i=1 j=1
- Horná medzná hodnota uzatváracieho prvku je výsledkom odčítania súčtu dolných
medzných veľkostí prvkov so záporným znamienkom od súčtu horných medzných veľkostí
prvkov s kladným znamienkom.
Dolná limitná hodnota uzatváracieho prvku je výsledkom odčítania súčtu horných limitných
veľkostí prvkov so záporným znamienkom od súčtu dolných limitných veľkostí prvkov s
kladným znamienkom.
Menovitá veľkosť uzatváracieho prvku sa určuje podľa výrazu 1, ako v nasledujúcom
zápise:
m n
A ∆= ∑ ⃗
Ai −∑ Á j (9)
i=1 j=1
- Horná medzná odchýlka uzatváracieho prvku
ES ∆= A ∆ max− A ∆ (10)
- Spodná medzná odchýlka uzatváracieho prvku.
E I ∆= A ∆ min −A ∆ (11)

- Výpočet tolerancií v aplikácie Autodesk Inventor

- Analýza prekrytia jednorozmernej tolerancie
 - Jednorozmerná analýza sa zvyčajne vykonáva v tabuľke, s ktorou môže byť ťažké
pracovať, pretože vyžaduje:

1) súčasne zohľadňovať všetky požiadavky na produkt;

2) aplikovať jednotné rozmery a tolerancie na každú časť, ktorá sa
viacnásobne prekrýva;
3) presne vypočítať výsledok uplatnenia geometrických tolerancií;
4) automaticky brať do úvahy výsledok použitia medzier okolo spojovacích
prvkov a kolíkov, čo vedie k posunom montáže a rozdielom v umiestnení
jednej časti voči druhej;
5) presne vypočítať štatistické výsledky.

- Pochopenie analýzy prekrývania tolerancií

Nasledujúce informácie vysvetľujú, prečo je dôležitá analýza tolerancie, rozdiely medzi
problémami analýzy 1D, 2D a 3D a rôzne typy analýzy tolerancie.
Keď navrhujete diel v systéme CAD, je to dokonalé znázornenie dielu. V skutočnosti, keď vyrábate
časť, existujú malé rozdiely v každej časti. Účelom návrhu tolerancie je zvážiť prípustnú odchýlku
v každej časti, aby sa určilo, či sú pri montáži častí splnené technické požiadavky.
Ak chcete určiť povolenú toleranciu, musíte zvážiť nahromadenie alebo nahromadenie variácií
jednotlivých rozmerov. Rozmerové variácie v častiach sa kombinujú a vytvárajú variácie v kritickej
vzdialenosti, zvyčajne medzi dvoma rôznymi časťami v zostave. Pre každú kritickú vzdialenosť
musíte určiť, čo predstavuje prijateľný rozsah hodnôt, v rámci ktorých systém stále funguje podľa
potreby.
Tolerančná stackup analýza poskytuje spôsob, ako pochopiť vzťah medzi rozmerovými variáciami a
funkčnými požiadavkami.
Analýza tolerancie aplikácie Inventor dokáže vyriešiť 1-rozmerné (1D) problémy s ukladaním, nie
však problémy s 2D alebo 3D ukladaním.
V 1D probléme je citlivosť celkovej vzdialenosti pre každý prispievajúci rozmer zvyčajne 1,0 alebo
-1,0 pre štandardné rozmery. Citlivosť na rozmery, napríklad priemer alebo šírku, môže byť 0,5
alebo -0,5.
Zoskupenie 2D tolerancií je také, v ktorom možno analyzovanú vzdialenosť a všetky rozmery, ktoré
prispievajú k zmene tejto vzdialenosti, znázorniť v jednej rovine. Zoskupenie 3D tolerancií môže
mať prispievajúce rozmery v akomkoľvek smere. Oba zvyčajne zahŕňajú zložité trigonometrické
výpočty na určenie citlivosti merania na každý rozmer v zostave.
- Typy tolerančnej analýzy
Analýza tolerancie aplikácie Inventor podporuje metódy analýzy najhoršieho prípadu, všeobecné
štatistické metódy a metódy analýzy koreňového súčtu štvorcov (RSS). RSS je špeciálny prípad
metódy štatistickej analýzy a je popísaný za sekciou Štatistika.
Analýza tolerancie v najhoršom prípade je tradičným typom výpočtu nahromadenia tolerancií.
Jednotlivé premenné sú všetky umiestnené buď na maximálnych alebo minimálnych hraniciach,
aby bola vzdialenosť zásobníka čo najväčšia alebo najmenšia.
maximálna tolerancia 1 +maximálna tolerancia 2
↔ ↔
alebo = ← tolerancia prekrytia →
minimálna tolerancia1 +minimálna tolerancia2
↔ ↔

Metóda najhoršieho prípadu nezohľadňuje rozdelenie jednotlivých premenných. Namiesto toho

predpokladá, že všetky diely boli vyrobené na extrémnej hranici prijateľnosti, keď sú zmontované.
Táto metóda predpovedá absolútnu hornú a dolnú hranicu vzdialenosti, ktorú možno dosiahnuť.
Navrhovanie podľa požiadaviek na toleranciu najhoršieho prípadu znamená, že všetky diely
vyrobené v rámci svojich extrémnych limitov sa zmontujú a fungujú správne. Hlavnou nevýhodou
metódy najhoršieho prípadu je, že často vyžaduje prísne tolerancie jednotlivých komponentov.
Najhorší prípad môže mať za následok drahé výrobné a kontrolné procesy a vysokú mieru šrotu.
Priradenie tolerancie, ktorá spĺňa metódy analýzy najhoršieho prípadu, sa často používa pre kritické
mechanické rozhrania a rozhrania na výmenu náhradných dielov. Keď tolerovanie v najhoršom
prípade nie je zmluvnou požiadavkou, správne aplikované štatistické tolerovanie môže zabezpečiť
prijateľné výsledky montáže so zvýšenými toleranciami komponentov a nižšími výrobnými
nákladmi.
Metóda štatistickej analýzy využíva princípy štatistiky na uvoľnenie tolerancií komponentov bez
obetovania kvality. Predpokladá sa, že každá prispievajúca dimenzia má štatistické rozdelenie. Tieto
distribúcie sa kombinujú na predpovedanie distribúcie vzdialenosti zostavy. Štatistická analýza
predpovedá rozdelenie vzdialenosti nahromadenia namiesto extrémnych limitov, ktoré určuje
metóda najhoršieho prípadu. Štatistická analýza poskytuje zvýšenú flexibilitu dizajnu na akúkoľvek
úroveň kvality, nielen na 100 percent. Štatistická analýza sa líši od metódy RSS, pretože
nepredpokladá, že úroveň kvality zostavy musí byť rovnaká ako úroveň kvality dielu.
- Smerodajná odchýlka vypočítaná pre normálne rozdelenie každej dimenzie sa
vypočíta z nasledujúceho vzorca pre Cp:
U TL−LTL
C p=
Ϭσ
 kde:

UTL=horná hranica tolerancie

LTL=spodná hranica tolerancie
Ϭ =distribučná štandardná odchýlka

- Výsledkom riešenia štandardnej odchýlky je:

UTL−LTL
σ=
Ϭ Cp
Najbežnejší predpoklad Cp=1,0 vychádza z predpokladu výrobného procesu, ktorý umiestňuje
definované tolerancie na +/- 3 štandardné odchýlky od stredu tolerančnej zóny, pričom sa
predpokladá, že je to stred, takže pravdepodobnosť, že súčiastka vyhovuje požadované tolerancie sú
99,7 %. Pre všetky štatistické analýzy Tolerančná analýza predpokladá, že cieľom výroby je stredný
bod tolerančného rozsahu, preto sa predpokladá, že priemer je stredný bod tolerančného rozsahu.
Analýza súčtu štvorcov alebo RSS využíva princípy všeobecnej metódy štatistickej analýzy
opísanej v predchádzajúcej časti, ale s niektorými zjednodušujúcimi predpokladmi umožňujúcimi
výpočty s toleranciami namiesto štandardných odchýlok. Jedným z primárnych predpokladov je, že
pomery každej z tolerancií k ich priradeným štandardným odchýlkam rozmerov a výsledku
stohovania sú rovnaké. Pre analýzu RSS predpokladá analýza tolerancie Cp 1,0 pre všetky dimenzie
a výsledné limity nahromadenia.