Fyzikálna

chémia
Riešené príklady I

PLYNOVÉ ZÁKONY IDEÁLNY PLYN

TERMODYNAMICKÁ TEPLOTA
PRVÁ VETA TERMODYNAMICKÁ
VNÚTORNÁ ENERGIA TEPLO PRÁCA
ADIABATICKÝ DEJ TEPELNÁ KAPACITA
TERMOCHÉMIA ENTALPIA
HESSOV ZÁKON KIRCHHOFFOV ZÁKON
 Úvod

Súbor obsahuje riešenia príkladov z chemickej termodynamiky, prevažne zo zbierky

Cvičenia z fyzikálnej chémie [1], ale obsahuje aj iné príklady [2], [3] a [4]. Okrem riešení
obsahuje iba málo teoretických poznatkov v miere nevyhnutnej pre úspešné zvládnutie danej
problematiky, nie je náhradou pôvodných učebných textov, iba ich doplnením.

Ako u podobných zbierok riešených príkladov, aj pri práci s týmto súborom

je najvhodnejšie najprv riešiť jednotlivé zadania príkladov a úloh a tieto riešenia používať
iba na kontrolu, resp. v prípade potreby ako učebnú pomôcku, a to zvlášť z dôvodu,
že riešenia sú moje vlastné.

Niektoré príklady prinášajú riešenia po jednotlivých krokoch iba pre väčšiu názornosť,
zdatnejší študenti ich môžu riešiť časovo úspornejšie.
Autor
 w2w

© TwoW Publishing 2014

petexmiles@gmail.com
Obsah
Zákony ideálnych plynov 7
Ideálny plyn
Zákon Boyle – Mariottov
Zákon Gay – Lussacov
Zákon Charlesov
Stavová rovnica ideálneho plynu
Daltonov zákon
Amagatov zákon

Úlohy 11

Termodynamika 28
Vnútorná energia
Entalpia
Tepelná kapacita
Prvá veta termodynamická
Izochorický proces
Izobarický proces
Izotermický proces
Adiabatický proces

Úlohy
Aplikácia prvej vety termodynamickej na jednoduché sústavy 36
Tepelná kapacita 53

Termochémia 67
Prvý zákon termochémie
Druhý zákon termochémie – Hessov zákon
Závislosť reakčného tepla od teploty – Kirchhoffov zákon

Úlohy 70
Všeobecné údaje a základné konštanty
Násobok
Veličina Symbol Hodnota desiatich Jednotky
Faradayova konštanta F=NAe 9,64853 104 C mol-1
Plynová konštanta R=NAk 8,31451 J K-1mol-1

Matematické vzťahy

π = 3,14159265359
e = 2,71828182846
ln x = (ln 10) log x = (2,302 585...) log x 1
a −m =
am
ln a am
= ln a − ln b = a m−n
ln b an
ln (a ⋅ b ) = ln a + ln b a m ⋅ a n = a m+ n
čísla m, n sú celé čísla, a je reálne číslo

Integračné vzorce Derivačné vzorce

x n +1 [c]′ = 0 kde c je konštanta
∫ = + konštanta
n
x d x
n +1
1
∫ x d x = ln x + konštanta [x ]′ = n ⋅ x
n n −1

∫ d x = x + konštanta [ln x]′ = 1

x

Vlastnosti určitého integrálu Matematické operácie

[f (x )± g (x )]′ = f ′(x )± g ′(x )
b b

∫ cf (x )dx = c ∫ f (x )dx
a a

[c ⋅ f (x )]′ = c ⋅ f ′(x )
b b b

∫ [f (x )+ g (x )]dx = ∫ f (x )dx + ∫ g (x )dx

a a a

[f (x )⋅ g (x )]′ = f ′(x )⋅ g (x )+ f (x )⋅ g ′(x )

b b b

∫ [f (x )− g (x )]dx = ∫ f (x )dx − ∫ g (x )dx

a a a

Násobky
z a f p n μ m c d Da k M G T
zepto atto femto piko nano mikro mili centi deci deka kilo mega giga terra
10-21 10-18 10-15 10-12 10-9 10-6 10-3 10-2 10-1 101 103 106 109 1012
Vzorové príklady

∫( )
4
4
 x3 x2 2 3   64 2   1 1 2  109
a) x − x + x dx =  −
2
+ x  =  − 8 + ⋅ 8 −  − +  =
1 3 2 3 1  3 3  3 2 3 6
500
500
 T −2   1  1 1 
b) ∫
−3 −5
T dT =   = − ⋅ −  = 1,05 ⋅ 10
 (− 2 ) 200  2   500 
2
200 200 2

 2 ⋅ 10 3 
[ ]
c) 500
= 6 ⋅ (500 − 300 )+ 2 ⋅ 10 3 ⋅ ln
500
∫300 
 +  dT = 6 ⋅ T + 2 ⋅ 10 3 ⋅ ln T = 2 221,65
500
6 300
T  300
700 700
dT =50 ⋅ ∫ dT =50 ⋅ [ln T ]298 = 50 ⋅ ln
50 1 700
d) ∫ = 42,699
700

298
T 298
T 298
500
500
 T −2   8 ⋅ 10 6   1 1 
e) ∫ 8 ⋅ 10 T dT = 8 ⋅ 10 ⋅ −  ⋅ 
−3
6 6
= −  = 29,043
298  (− 2) 298  2   500
2
298 2 
800
 T −1 
∫ (4 − 4 ⋅ 10 )
800
−3 −2 T2
f) T + 8 ⋅ 10 T 5
dT = 4 ⋅ T − 4 ⋅ 10 −3 + 8 ⋅ 10 5 ⋅  =
300  2 (− 1) 300
4 ⋅ 10 −3
= 4 ⋅ (800 − 300)− ( )  1
800 2 − 300 2 − 8 ⋅ 10 5  −
1 
 = 2 566,66
2  800 300 

∫ (7 + 5 ⋅ 10 )
1000
−3
g) T − 7 ⋅ 10 5 T − 2 dT =
300

môžeme písať aj priamo

5 ⋅ 10 −3
= 7 ⋅ (1000 − 300 )+ ( )
 1
1000 2 − 300 2 + 7 ⋅ 10 5  −
1 
 = 5 541,66
2  1000 300 

∫ (2,1 + 3 ⋅ 10 )
700
−3
h) T + 4,7 ⋅ 10 5 T − 2 dT =
298

3 ⋅ 10 −3
= 2,1 ⋅ (700 − 298)+ ( )  1
700 2 − 298 2 − 4,7 ⋅ 10 5  −
1 
 = 2 351,7
2  700 298 

Vypočítajte
400
∫100
T − 2 ⋅ dT
Výsledok 7,5.10-3
400
∫300
7 ⋅ T ⋅ dT
Výsledok 245 000
700 50
∫298 T
dT
Výsledok 42,699

6
1 Plynové zákony

Opakovanie
Plynové zákony sa vzťahujú na ideálne plyny. Za ideálny plyn sa považuje súbor hmotných
častíc (voľných atómov alebo molekúl), ktoré sú v neustálom pohybe. Medzi molekulami
ideálneho plynu nepôsobia nijaké príťažlivé sily a ich objem vzhľadom k celkovému objemu
plynu je zanedbateľný.
Reálne plyny sa približujú k tomuto limitnému stavu tým viac, čím sú zriedenejšie,
t.j. čím sú vzdialenosti medzi molekulami väčšie a čím je ich teplota vyššia.

Stav plynu charakterizujú tri stavové veličiny – teplota, tlak a objem.1

Tlak plynu – spôsobujú ho nárazy molekúl na steny nádoby, hlavná jednotky je Pa – pascal.
1 pascal je tlak, ktorý vyvoláva sila 1 newtonu rovnomerne rozložená na rovinnú plochu
obsahu 1 m2, kolmú ku smeru sily [N m-2]

Teplota plynu – vyjadruje tepelný stav plynu a je priamo úmerná pohybovej

(kinetickej) energii. Jednotkou teploty je stupeň Celzia, 1˚C = 1 K (kelvin), vyjadruje
sa v termodynamickej stupnici, označuje sa T, pričom medzi nimi platí vzťah
T = 273,15 + t

Objem plynu V je určený veľkosťou nádoby, v ktorej sa plyn nachádza a objem ktorej jeho
molekuly rovnomerne vypĺňajú.
Hlavná jednotka m3, 1 m3 = 1 liter = 1 000 dm3

Avogadrov zákon
"Rovnaké objemy rôznych plynov za rovnakej teploty a tlaku obsahujú rovnaký počet
molekúl."
Dôsledok: 1 mól akéhokoľvek plynu má pri rovnakých vonkajších podmienkach vždy
rovnaký objem.
Za normálnych podmienok (t = 0 ˚C, p = 101 325 Pa) zaberá 1 mol akéhokoľvek plynu
tzv. mólový objem
Vm = 22,413 dm 3 mol −1
Okrem uvedeného zákona platia ďalšie zákony len pre plyny.

Ak niektorá zo stavových veličín (V, T, p) zostáva nezmenená, menia sa iba dve veličiny,
ktorých vzájomnú závislosť vyjadrujú zákony.

1Viac na: http://web.tuke.sk/hf-kch/data/studijny_material/uvod_do_ch.pdf

7
Zákon Boyle – Mariottov
„Súčin tlaku a objemu plynu pri stálej teplote je stály.“
pV = konst. kde T = konst.
Dej prebieha za konštantnej teploty a nazýva sa izotermický. Grafickým znázornením
tejto závislosti je rovnoosá hyperbola a táto príslušná krivka sa nazýva izoterma.
Ak sa stav sústavy obsahujúcej 1 mól plynu mení zo stavu 1, definovanou tlakom p1
a objemom V1, do stavu 2, v ktorom je stav sústavy definovaný tlakom p2 a objemom V2,
možno zmenu stavu sústavy opísať takto
alebo p1V1 = p 2V2
Ak zavedieme absolútnu Kelvinovu stupnicu teplôt, dostaneme
p 0V0 = pV

Zákon Gay – Lussacov

Ak je zo stavových veličín konštantný tlak, taký dej sa nazýva izobarický, pre ktorý platí,
že objem plynu sa zväčšuje s teplotou.
"Objem plynu za konštantného tlaku je priamo úmerný teplote."
Grafickým znázornením tohto zákona je priamka — izobara.
V V1 T1
= konst. =
T V T2
tiež 2

V plynových zákonoch je výhodnejšie vyjadrovať sa pomocou absolútnej Kelvinovej stupnice

teplôt, (termodynamickej teploty) teda:
T
V = V0
T0 kde p = konst.

Zákon Charlesov
Vyjadruje vzťah medzi tlakom a teplotou plynu za stáleho objemu.
"Tlak plynu za konštantného objemu je priamoúmerný teplote". Takýto dej sa nazýva
izochorický a grafickým vyjadrením tohto zákona je priamka — izochora.
p V1 T1
= konst. =
T tiež V 2 T2

Ak zavedieme absolútnu Kelvinovu stupnicu teplôt, dostaneme:

T
p = p0
T0 kde V = konst.

Spojený zákon Boyle — Mariottov a Gay — Lussacov

Ak prejde určité množstvo plynu zo stavu charakterizovaného stavovými veličinami T 0, V0
a p0 do stavu určeného veličinami T1, V1 a p1, potom pre túto zmenu platí vzťah:
V V V
p 0 0 = p1 1 = p 2 2
T0 T1 T2

8
Veličiny p0, V0, T0 sú všetky konštantné, a preto ich zahrňujeme do jednej konštanty R,
ktorú nazývame univerzálna plynová konštanta.
V
R = p0 0
T0
Číselná hodnota konštanty R závisí na jednotkách, v ktorých vyjadrujeme tlak a objem plynu.
R = 8,31432 J mol-1 K-1.

Stavová rovnica ideálneho plynu

Stavová rovnica pre ideálny plyn udáva vzťah medzi objemom, teplotou a tlakom plynu
a je vyjadrená rovnicou:
pV = RT pre 1 mol plynu
pV = nRT m
pV = RT
pre n molov M
kde
n je látkové množstvo mol
p tlak v Pa Pa = N m-2
V objem m 3 1 m3 = 1 000 dm3 = 1 l
m hmotnosť v g 1 g = 1.10-3 kg
M mólová hmotnosť v g mol-1
R univerzálna plynová konštanta R = 8,314 J K-1 mol-1
T termodynamická teplota K T = 273,15 + t

Počet jednotiek – látkové množstvo plynu n sa rovná pomeru hmotnosti plynu (m) vyjadrenej
v gramoch a jeho molekulovej hmotnosti (M)
m
n=
M

Zmesi ideálnych plynov

Tlak plynu na steny nádoby, v ktorej je plyn uzatvorený, spôsobujú nárazy jeho molekúl.
Preto je pri stálej teplote tlak plynu priamoúmerný počtu prítomných molekúl v jednej
objemovej jednotke plynu. Keď nádoba obsahuje zmes niekoľkých plynov, pôsobí každý
z nich takým tlakom, ako keby bol v nádobe sám. Tá časť spoločného tlaku zmesí plynov,
ktorá pripadá na daný plyn, nazýva sa parciálny tlak plynu.

Pre zmes ideálnych plynov platí Daltonov a Amagatov zákon.

Daltonov zákon
"Výsledný tlak zmesi plynov je rovný súčtu parciálnych tlakov zložiek zmesi plynu."
Parciálny tlak je taký tlak, aký by v danom objeme spôsobila i-tá zložka zmesi, ak by bola
v danom priestore sama.

Keď poznáme parciálne tlaky jednotlivých plynov, z ktorých sa plynná zmes skladá, môžeme
ľahko vypočítať celkový tlak zmesi. Aj opačne, z objemového zloženia a celkového tlaku
zmesi, môžeme vypočítať parciálne tlaky plynov v zmesi obsiahnutých

9
 Pcelk = p1 + p 2 + p3 + ..... + p n
alebo
Pcelk = ∑ pi RT
p i = ni ⋅
V
pi = xi ⋅ Pcelk
kde
pi je parciálny tlak
Pcelk celkový tlak plynu
xi molový zlomok plynu v zmesi
n V mol % obj. %
xi = i = i = =
Σ ni Σ Vi 100 % 100 %

Amagatov zákon
celkový objem zmesi sa rovná súčtu parciálnych objemov. Keď poznáme objemové
alebo mólové zloženie plynov, potom všetky fyzikálne konštanty zmesi (molekulová
hmotnosť, špecifická hmotnosť, špecifický objem atď.) sú aditívne.
n
Vcelk = ∑ Vi
i =1

Vi = xi ⋅ Vcelk
kde
Vi je parciálny objem
Vcelk celkový objem plynu
xi molový zlomok plynu v zmesi
n V p mol % obj. %
xi = i = i = i = =
Σ ni V p 100 % 100 %

Stavová rovnica reálneho plynu

(Jedna z foriem) podľa van der Waalsa
 n2a 
 p + 2 (V − nb ) = RT
 V 
kde
a – konštanta charakteristická pre daný plyn [m6 Pa mol-2]
b – konštanta charakteristická pre daný plyn [m3 mol-1]
a, b sa udáva v tabuľkách.

10
 1 Úlohy

Príklad 1-1. ■
Pri teplote 20 ˚C má určité množstvo ideálneho plynu objem 200 m3. Vypočítajte objem
plynu, ak sa jeho teplota zvýši na 30 ˚C a tlak zostane konštantný.
Výsledok: V = 206,8 m3
t1 = 20 °C T1 = 273 + t = 273 + 20 = 293 K
t 2 = 30 °C T2 = 273 + t = 273 + 30 = 303 K
V1 = 200 m 3 V2 = ?
p = konšt.
Riešenie
p1V1 p 2V2 p1 = p 2 = konšt.
=
T1 T2
V1 V2 V1 ⋅ T2
= V2 =
T1 T2 T1
200 ⋅ 303
V2 = = 206,8259 m 3
293
Výsledok objem tohto plynu po zvýšení teploty je V2 = 206,8 m3.

Príklad 1-2. ■
Uzavretá nádoba o objeme 0,3 m3 je naplnená oxidom uhličitým. Vypočítajte hmotnosť
a látkové množstvo oxidu uhličitého, ktorý je v nádobe pri teplote 273 ˚C a tlaku 101 325 Pa.
Mólová hmotnosť CO2 je 44 g mol-1.
Výsledok: mCO2 = 294,36 g
V = 0,3 m 3 p = 101325 Pa
t = 273 °C T = 273 + t = 273 + 273 = 546 K
M (CO2 ) = 44 g mol −1 mCO2 , nCO2 = ?
Riešenie
pV = nRT m
n=
M
pV m = n⋅M
n=
RT
101 325 ⋅ 0,3
nCO2 = = 6,6963 mol
8,314 ⋅ 546
mCO2 = nCO2 ⋅ M (CO2 ) = 6,6963 ⋅ 44 = 294,637 g
alebo v jednom kroku dosadením za látkové množstvo n
pV ⋅ M 101 325 ⋅ 0,3 ⋅ 44
mCO2 = = = 294,637 g
RT 8,314 ⋅ 546
Výsledok hmotnosť oxidu uhličitého je mCO2 = 294,637 g a jeho látkové množstvo
je nCO2 = 6,696 mol.

11
Príklad 1-3. ■
Vypočítajte, aký objem zaberá 10 g dusíka pri teplote 20 ˚C a tlaku 50,66 kPa za predpokladu
ideálneho správania sa plynu. Molová hmotnosť dusíka 28 g mol-1.
Výsledok: V = 17,1 dm3
m N 2 = 10 g M ( N 2 ) = 28 g mol −1

t = 20 °C T = 273 + t = 273 + 20 = 293 K

p = 50,66 kPa = 55 660 Pa V =?
Riešenie
pV = nRT m
n=
M
nRT m RT
V = V = ⋅
p M p
10 ⋅ 8,314 ⋅ 293
V = = 0,017173 m 3 = 17,17 dm 3
28 ⋅ 50,66 ⋅ 10 3
Výsledok Dusík zaberá objem 17,17 dm3 za daných podmienok.

Príklad 1-4. ■
V nádrži s objemom 50 dm3
je 140 g dusíka a 20 g vodíka pri teplote 20 ˚C. Vypočítajte
parciálne tlaky dusíka a vodíka v plynnej zmesi, ak celkový tlak je 7,308.105 Pa.
Výsledok: pH2 = 4,872.105 Pa; pN2 = 2,436.105 Pa
V = 50 dm 3 = 50 ⋅ 10 −3 m 3 1000 cm 3 = 1 dm 3 = 1.10 −3 m 3
m N 2 = 140 g M ( N 2 ) = 28 g mol −1
m H 2 = 20 g M ( H 2 ) = 2 g mol −1
t = 20 °C T = 273 + t T1 = 293 K
p celkový = 7,308 ⋅ 10 5 Pa p N2 , p H2 = ?

Riešenie
p celkový = p N 2 + p H 2
a) Prvý spôsob
pV = nRT m
n=
M
pV m RT
n= p= ⋅
RT M V
mN2 140
nN2 = = = 5 mol N 2
M (N 2 ) 28
mH 2 20
nH 2 = = = 10 mol H 2
M (H 2 ) 2
n = n N 2 + n H 2 = 5 + 10 = 15 mol

12
alebo látkové množstvo n vypočítame
7,308 ⋅ 10 5 ⋅ 50 ⋅ 10 −3
n= = 14,9999 =* 15 mol
8,314 ⋅ 293
n N 2 RT 5 ⋅ 8,314 ⋅ 293
p N2 = = −3
= 243 600,2 Pa = 2,436 ⋅ 10 5 Pa
V 50 ⋅ 10
n H 2 RT 10 ⋅ 8,314 ⋅ 293
pH2 = = −3
= 487 200,4 Pa = 4,872 ⋅ 10 5 Pa
V 50 ⋅ 10
p celkový = p N 2 + p H 2 = (2,436 + 4,872)⋅ 10 5 = 7,308 ⋅ 10 5 Pa
b) Druhý spôsob
n nN2 5 1
xi = i x N2 = = =
Σ ni Σ ni 15 3
nH 2 10 2
xH2 = = =
Σ ni 15 3
pi pi = xi ⋅ p celkový
xi =
p celkový
p N 2 = x N 2 ⋅ p celkový 1
p N2 = ⋅ 7,308 ⋅ 10 5 = 243 600 Pa = 2,436 ⋅ 10 5 Pa
3
p H 2 = x H 2 ⋅ p celkový 2
pH2 = ⋅ 7,308 ⋅ 10 5 = 487 200 Pa = 4,872 ⋅ 10 5 Pa
3
p celkový = p N 2 + p H 2 = (2,436 + 4,872)⋅ 10 5 = 7,308 ⋅ 10 5 Pa
Výsledok Parciálny tlak dusíka je pN2 = 2,436.105 Pa a vodíka pH2 = 4,872.105 Pa.

Príklad 1-5. ■
Zmes plynov, ktorá je pod vonkajším tlakom 9,15.104 Pa, má nasledujúce zloženie:
40 % obj. metánu, 50 % obj. vodíka a 10 % obj. dusíka. Vypočítajte parciálne tlaky
jednotlivých plynných zložiek.
Výsledok: pCH4 = 36 600 Pa, pH2 = 45 750 Pa, pN2 = 9 150 Pa
CH 4 = 40 % obj. H 2 = 50 % obj. N 2 = 10 % obj.
p celkový = 9,15 ⋅ 10 4 Pa
Riešenie

% obj. pi pi = xi ⋅ p celkový
xi = xi =
100 % p celkový
% obj.
pi = ⋅ p celkový
100 %
40 % obj.
pCH 4 = ⋅ 9,15 ⋅ 10 4 = 36 600 Pa
100 %

13
 50 % obj.
pH2 = ⋅ 9,15 ⋅ 10 4 = 45 750 Pa
100 %
10 % obj.
p N2 = ⋅ 9,15 ⋅ 10 4 = 9 150 Pa
100 %
Výsledok parciálny tlak metánu je pCH4 = 36 600 Pa, vodíka pH2 = 45 750 Pa a dusíka
pN2 = 9 150 Pa.

Príklad 1-6. ■
V nádobe s objemom 2 m3 je 1,5 kg dusíka a 2 kg kyslíka. Vypočítajte celkový tlak plynnej
zmesi, keď teplota plynu je 27 ˚C.
Výsledok: p = 1,44752.105 Pa
V = 2 m3
m N 2 = 1,5 kg = 1 500 g mO2 = 2 kg = 2 000 g
t = 27 °C T = 273 + t = 273 + 27 = 300 K
p celkový = ?
M (O2 ) = 32 g mol −1 M (N 2 ) = 28 g mol −1
Riešenie
p celkový = ∑ pi = p N 2 + pO2
pV = nRT m
n=
M
nRT m RT
p= p= ⋅
V M V
mO2 RT mN2 RT RT  mO2 mN2 
p celkový = pO2 + p N 2 = ⋅ + ⋅ = ⋅  + 

M (O2 ) V M (N 2 ) V V  M (O 2 ) M (N )
2 

8,314 ⋅ 300  2 000 1 500 

p celkový = ⋅ +  = 144 752 Pa = 1,44752 ⋅ 10 Pa
5

2  32 28 
Výsledok celkový tlak plynnej zmesi je pcelkový = 1,44752.105 Pa.

Príklad 1-7. ■
Zmes plynov uzavretá v nádobe s konštantným objemom obsahuje kyslík a oxid siričitý.
Vypočítajte zloženie plynnej zmesi v % obj. ak parciálne tlaky zložiek sú p O2 = 206 kPa
a pSO2 = 193 kPa.
Riešenie
p celkový = pO2 + p SO2 = 206 + 193 = 399 kPa = 399 ⋅ 10 3 Pa
%obj. = 100 ⋅ xi % obj. O2 = 100 ⋅ xO2
% obj. SO2 = 100 ⋅ x SO2
pi ni V p mol % obj. %
xi = xi = = i = i = =
p celkový Σ ni V p 100 % 100 %

14
 pO2 206
xO2 = xO2 = = 0,51629
p celkový 399
p SO2 193
x SO2 = x SO2 = = 0,483709
p celkový 399
% obj. O2 = 100 ⋅ xO2 = 100 ⋅ 0,51629 = 51,63 % obj. O2
% obj. SO2 = 100 ⋅ x SO2 = 100 ⋅ 0,483709 = 48,37 % obj. SO2
Výsledok zloženie plynnej zmesi je 51,63 obj. % O2 a 48,37 obj. % SO2.

Príklad 1-8. ■
Pri stálom objeme má ideálny plyn tlak 700 Pa a teplotu -10 ˚C. Vypočítajte tlak tohto plynu,
ak sa jeho teplota zvýši na 100 ˚C.
Výsledok: p = 992,77 Pa
t1 = −10 °C T = 273 + t T1 = 263 K
t 2 = 100 °C T2 = 373 K
p1 = 700 Pa p2 = ?
Riešenie
p1V1 p 2V2 V1 = V2 = konšt.
=
T1 T2
p1 p 2 p1T2
= p2 =
T1 T2 T1
700 ⋅ 373
p2 = = 992,7756 Pa
263
Výsledok tlak tohto plynu po zvýšení teploty je p2 = 992,77 Pa.

Príklad 1-9. ■
Objem plynu pri 25 ˚C a tlaku 9,8.104
Pa je 5 m3. Aký bude objem toho istého množstva
plynu pri teplote 47 ˚C a tlaku 1,1.105 Pa.
Výsledok: p = 992,77 Pa
t1 = 25 °C T = 273 + t T1 = 298 K
t 2 = 47 °C T2 = 320 K
p1 = 9,8 ⋅ 10 4 Pa p 2 = 1,1 ⋅ 10 5 Pa
V1 = 5 m 3 V2 = ?
Riešenie
p1V1 p 2V2 p1V1 T2
= V2 = ⋅
T1 T2 T1 p 2
9,8 ⋅ 10 4 ⋅ 5 ⋅ 320
V2 = = 4,783 m 3
298 ⋅ 1,1 ⋅ 10 5
Výsledok objem plynu pri teplote 47 ˚C bude V2 = 4,783 m3.

15
Príklad 1-10. ■
Nádoba o objeme 1000 cm3 obsahuje oxid uhličitý a oxid uhoľnatý. Hmotnosť každej
uvedenej zložky je 1,00 g. Vypočítajte parciálne tlaky oboch plynných zložiek a celkový tlak
zmesi pri teplote 25 ˚C. M(CO) = 28 g mol-1, M(CO2) = 44 g mol-1.
Výsledok: pCO = 88 484,7 Pa; pCO2 = 56 308,4 Pa; P = 144 793,1 Pa
V = 1000 cm 3
1000 cm 3 = 1 dm 3 = 1.10 −3 m 3
mCO = 1 g M (CO) = 28 g mol −1
mCO 2 = 1 g M (CO2 ) = 44 g mol −1
t = 25°C T = 273 + t = 273 + 25 = 298 K
pCO2 , pCO , p celkový = ?
Riešenie
pV = nRT m
n=
M
nRT m RT
p= p= ⋅
V M V
mRT 1 ⋅ 8,314 ⋅ 298
pCO2 = = = 56 308,45 Pa
MV 44 ⋅ 10 −3
mRT 1 ⋅ 8,314 ⋅ 298
pCO = = = 88 484,71 Pa
MV 28 ⋅ 10 −3
p celkový = pCO2 + pCO = 56 308,45 + 88 484,71 = 144 793,16 Pa
Výsledok Parciálne tlaky oboch plynných zložiek sú:
pCO2 = 56 308,45 Pa, pCO = 88 484,71 Pa a celkový tlak zmesi je pcelkový = 144 793,16 Pa.

Príklad 1-11. ■
Plyn o objeme 100 dm3
stlačíme pri konštantnej teplote 20 ˚C z tlaku 101 kPa na tlak 505 kPa.
Vypočítajte objem plynu po stlačení.
Výsledok: V = 20 dm3
t = 20°C T = 273 + t = 273 + 20 = 293 K
p1 = 101 kPa = 101000 Pa V1 = 100 dm 3 = 100.10 −3 m 3 = 0,1 m 3
p 2 = 505 kPa = 505 000 Pa V2 = ?
Riešenie
p1V1 p 2V2 T1 = T2
=
T1 T2
p1V1 = p 2V2 p1V1
V2 =
p2
101 ⋅ 10 3 ⋅ 0,1
V2 = = 0,02 m 3 = 20 dm 3
505 ⋅ 10 3
Výsledok objem plynu po stlačení je V2 = 20 dm3.

16
Príklad 1-12. ■
Určité množstvo ideálneho plynu má teplotu 100 K. Vypočítajte, pri akej teplote dosiahne
plyn dvojnásobný objem, ak je tlak konštantný.
Výsledok: T = 200 K
V1 = V V2 = 2 ⋅ V
T1 = 100 K T2 = ?
p = konštantný
Riešenie
p1V1 p 2V2 p1 = p 2 = konšt.
=
T1 T2
V1 V2 V2T1
= T2 =
T1 T2 V1
2 ⋅ V ⋅ 100
T2 = = 200 K
V
Výsledok plyn dosiahne dvojnásobný objem pri teplote T2 = 200 K.

Príklad 1-13. ■
Vypočítajte hmotnosť plynného oxidu uhoľnatého, ktorý pri teplote 0 ˚C a tlaku 0,202650
MPa má objem 33,6 dm3. M(CO) = 28 g mol-1.
Výsledok: mCO = 83,99 g
t = 0°C T = 273 + t = 273 + 0 = 273 K
T = 273 K
p = 0,202650 MPa = 202 650 Pa mega = 106
V = 33,6 dm 3 = 33,6 ⋅ 10 −3 m 3
M (CO) = 28 g mol −1
m=?
Riešenie
pV = nRT m
n=
M
m pV ⋅ M
pV = RT m=
M RT
pV ⋅ M 202 650 ⋅ 33,6 ⋅ 10 −3 ⋅ 28
m= = = 83,998 g
RT 8,314 ⋅ 273
Výsledok hmotnosť plynného oxidu uhoľnatého je m = 83,998 g.

17
Príklad 1-14. ■
V nádobe je dusík o hmotnosti 3,36 g a kyslík o hmotnosti 5,12 g. Celkový tlak tejto plynnej
zmesi je 250 kPa. Vypočítajte parciálne tlaky oboch zložiek.
- pre N2 m = 3,36 g M(N2) = 28 g mol-1
- pre O2 m = 5,12 g M(O2) = 32 g mol-1
Výsledok: pN2 = 107,14 kPa; pO2 = 142,86 kPa
p celkový = 250 kPa = 250 000 Pa pO2 , p N 2 = ?
Riešenie
nepoznáme látkové množstvo n dusíka ani kyslíka, takže počítame
mN2 3,36 mO2 5,12
nN 2 = = = 0,12 mol nO 2 = = = 0,16 mol
M N2 28 M O2 32
p celkový = p N 2 + pO2 pO2 = p celkový − p N 2
pV = nRT p1V1 pV p1 p 2
= 2 2 =
n1 RT1 n2 RT2 n1 n2
pO2 p N2 p N2 p celkový − p N 2 ⋅ nO2
= =
nO2 nN2 nN2 nO2
/
nO2 + p N2
⋅ p N 2 = p celkový − p N 2
nN2
/
nO2  nO 
⋅ p N 2 + p N 2 = p celkový p N 2 ⋅  2 + 1 = p celkový
nN2  nN 
 2 
p celkový 250 ⋅ 10 3
p N2 = = = 107 142,85 Pa
 nO2   0,16 
 + 1  + 1
 nN   0,12 
 2 
pO2 = p celkový − p N 2 = 250 000 − 107 142,85 = 142 857,15 Pa
Výsledok parciálne tlaky dusíka a kyslíka sú: pN2 = 107 142,85 Pa, pO2 = 142 857,15 Pa.

Príklad 1-15. ■
V nádrži, ktorej objem zaberá 50 dm3, je 140 g dusíka a 20 g vodíka pri teplote 25 ˚C,
vypočítajte
Výsledok: a) P = 743 271,6
b) pN2 = 247 732,4 Pa; pH2 = 495 539,2 Pa
c) 33,33 % obj. N2; 66,67 % obj. H2
a) celkový tlak tejto plynnej zmesi
V = 50 dm 3 = 50 ⋅ 10 −3 m 3
- pre N2 m = 140 g M(N2) = 28 g mol-1
- pre H2 m = 20 g M(H2) = 2 g mol-1

t = 25 °C T = 273 + 25 = 298 K T = 298 K

p celkový = ?

18
Riešenie
pV = nRT m
n=
M
nRT m RT
p= p= ⋅
V M V
b) parciálne tlaky dusíka a vodíka
m N 2 RT 140 ⋅ 8,314 ⋅ 298
p N2 = = = 247 757,2 Pa
M N2V 28 ⋅ 50 ⋅ 10 −3
m H 2 RT 20 ⋅ 8,314 ⋅ 298
pH2 = = = 495 514,4 Pa
M H2V 2 ⋅ 50 ⋅ 10 −3
p celkový = p N 2 + p H 2 = 247 757,2 + 495 514,4 = 743 271,6 Pa
Výsledok celkový tlak plynnej zmesi je pcelkový = 743 271,6 Pa, parciálne tlaky plynov
sú pN2 = 247 757,2 Pa, pH2 = 495 514,4 Pa.

c) zloženie zmesi v objemových percentách

pi pi
xi = obj. % = ⋅ 100 %
p celkový p celkový
p N2 247 757,2
obj.% N 2 = ⋅ 100% = ⋅ 100% = 33,33 obj.%
p celkový 743 271,6
pH2 495 514,4
obj.% H 2 = ⋅ 100% = ⋅ 100% = 66,67 obj.%
p celkový 743 271,6
Výsledok Plynnú zmes tvorí 33,33 obj. % N2 a 66,67 obj. % H2.

Príklad 1-16. ■
Vypočítajte akú má hustotu vodík / g dm-3 / pri teplote 0 ˚C a pri tlaku 98 066 Pa. Mólová
hmotnosť vodíka je približne 2 g mol-1.
Výsledok: a) ρH2 = 86,4.10-3 g dm-3
t = 0 °C T = 273 K
p = 98 066 Pa M ( H 2 ) = 2 g mol −1
ρ =?

Riešenie
m m n⋅M
n= ρ= =
M V V
nepoznáme objem V
pV = nRT nRT 1 ⋅ 8,314 ⋅ 273
V = = = 0,02314 m 3 = 23,1448 dm 3
p 98 066
n⋅M 1⋅ 2
ρ= = = 86,41 ⋅ 10 −3 g dm −3
V 23,14
Výsledok vodík má pri 0 ˚C hustotu ρ = 86,41.10-3 g dm-3.

19
Príklad 1-17. ■
Aký tlak je potrebný na stlačenie 5 litrov vodíka na 1/5 pôvodného objemu, ak je v pôvodnom
stave teplota 10 ˚C, tlak 98 658 Pa a po stlačení je teplota 25 ˚C.
Výsledok: p = 519 436,1 Pa
t1 = 10 °C T = 273 + t T1 = 283 K
t1 = 25 °C T2 = 298 K
V1 = 5 l = 5 dm 3 = 5 ⋅10 −3 m 3 1 5
V2 = V1 = dm 3 = 1 dm 3 = 1 ⋅ 10 −3 m 3
5 5
p1 = 98 658 Pa p2 = ?
Riešenie
pV = nRT p1V1 p 2V2
=
T1 T2
p1V1 T2 98 658 ⋅ 5 ⋅ 10 −3 ⋅ 298
p2 = ⋅ = = 519 436,11 Pa
T1 V2 283 ⋅ 1 ⋅ 10 −3
Výsledok na stlačenie plynu je potrebný tlak p2 = 519 436,11 Pa.

Príklad 1-18. ■
Hustota acetónových pár je 1 860 g m-3 pri teplote 87 ˚C a tlaku 95 990 Pa. Vypočítajte
mólovú hmotnosť acetónu.
Výsledok: M = 57,99 g mol-1
−3
ρ = 1 860 g m
t = 87 °C T = 273 + 87 = 360 K
T = 360 K
p = 95 990 Pa
M (acetón) = ?
Riešenie
pV = nRT m
n=
M
m m = ρ ⋅V
ρ=
V
Dosadíme za látkové množstvo n
m
pV = nRT = RT
M
Odtiaľ pre mólovú hmotnosť acetónu M platí
mRT
M =
pV
Dosadíme za hmotnosť m
ρVRT ρRT
M = =
pV p

20
Potom pre M dostávame
ρRT 1860 ⋅ 8,314 ⋅ 360
M = = = 57,99619 g mol −1
p 95 990
Výsledok mólová hmotnosť acetónu je M = 57,9961 g mo-1.

Príklad 1-19. ■
Objem plynu pri teplote 25 ˚C a tlaku 9,8.104 Pa je 5 m3. Určte objem toho istého množstva
plynu pri teplote 57 ˚C a tlaku 1,1.105 Pa.
Výsledok: 4,93 m3
t1 = 25 °C T = 273 + t T1 = 298 K
t 2 = 57 °C T2 = 330 K
p1 = 9,8 ⋅ 10 4 Pa p 2 = 1,1 ⋅ 10 5 Pa
V1 = 5 m 3 V2 = ?
Riešenie
p1V1 p 2V2 p1V1 T2
= V2 = ⋅
T1 T2 T1 p 2
9,8 ⋅ 10 4 ⋅ 5 330
V2 = ⋅ = 4,93288 m 3
298 1,1 ⋅ 10 5

Výsledok ten istý plyn pri teplote 57 ˚C bude mať objem V2 = 4,93 m3.

Príklad 1-20. ■
Dymové plyny majú na začiatku komína teplotu 1 200 ˚C, a na konci teplotu 250 ˚C.
Vypočítajte, koľkokrát sa zmenší objem plynov, ak sa ich tlak nezmení. Predpokladajte
ideálne chovanie plynov.
Výsledok: 2,81 - krát
t1 = 1 200 °C T1 = 1 200 °C + 273,15 = 1 473,15 °C
t 2 = 250 °C T2 = 250 °C + 273,15 = 523,15 °C
V1 = x ⋅ V2 p = konšt.
x=?
Riešenie
p1V1 p 2V2 p = konšt. V1 V2
= =
T1 T2 T1 T2
x ⋅ V2 V2 V2 T1 T1
= x= ⋅ =
T1 T2 odtiaľ pre x T2 V2 T2
1473,15
x= = 2,8159
523,15
Výsledok: Objem plynov v komíne sa zmenší 2,8 – krát.

21
Príklad 1-21. ■
V nádobe s objemom V = 2 m3 je plynná zmes N2 a NO. Vypočítajte hmotnosť NO,
keď hmotnosť plynnej zmesi je m = 14 kg, teplota T = 300 K a tlak p = 0,6 MPa.
Výsledok: mB = 7,865 kg
V =2m 3

T = 300 K
p = 0,6 MPa = 0,6 ⋅ 10 6 Pa
m NO = ? M NO = 14,007 + 15,999 = 30,006 g mol −1
m zmesi = 14 kg = 14 ⋅ 10 3 g M N 2 = 2 ⋅ 14,007 = 28,014 g mol −1
Riešenie
pV = nRT pV
n=
RT
m m = n⋅M
n=
M
m zmesi = m N 2 + m NO n zmesi = n N 2 + n NO n N 2 = n zmesi − n NO
m zmesi = (n zmesi − n NO )⋅ M ( N 2 ) + n NO ⋅ M ( NO)
m zmesi = n zmesi ⋅ M ( N 2 ) − n NO ⋅ M ( N 2 ) + n NO ⋅ M ( NO)
m zmesi = n zmesi ⋅ M ( N 2 ) − n NO ⋅ (M ( N 2 ) − M ( NO) )
n NO ⋅ (M ( N 2 ) − M ( NO) ) = n zmesi ⋅ M ( N 2 ) − m zmesi
n zmesi ⋅ M ( N 2 ) − m zmesi m
n NO = n=
(M ( N 2 ) − M ( NO) ) M
m NO n ⋅ M ( N 2 ) − m zmesi /⋅ M ( NO)
= zmesi
M ( NO) (M ( N 2 ) − M ( NO) )
n zmesi ⋅ M ( N 2 ) − m zmesi
m NO = ⋅ M ( NO)
(M ( N 2 ) − M ( NO) )
n zmesi ⋅ M ( N 2 ) ⋅ M ( NO) − m zmesi ⋅ M ( NO)
m NO =
(M ( N 2 ) − M ( NO) )
dosadíme za n vzťah pre výpočet látkového množstva
pV = nRT pV
n=
RT
pV
⋅ M ( N 2 ) ⋅ M ( NO) − m zmesi ⋅ M ( NO)
m NO = RT
(M ( N 2 ) − M ( NO) )
 pV  1
m NO =  ⋅ M ( N 2 ) ⋅ M ( NO) − m zmesi ⋅ M ( NO)  ⋅
 RT  (M ( N 2 ) − M ( NO) )

Dosadíme číselné hodnoty do odvodeného vzťahu

22
  0,6 ⋅ 10 6 ⋅ 2  1
m NO =  ⋅ 28,014 ⋅ 30,006 − 14 ⋅ 10 3 ⋅ 30,006  ⋅ = 7 863,1847 g
 8,314 ⋅ 300  (28,014 − 30,006)
m NO = 7 863,1847 g = 7,863 kg

Výsledok hmotnosť NO je m NO = 7,863 kg .

Príklad 1-22. ■
V nádobe s objemom 2 m3 je 1,4 kg N2 a 2 kg O2. Nájdite celkový tlak plynnej zmesi,
keď teplota plynu je 27 ˚C.
Výsledok: pzmesi = 140 kPa
V =2m 3

t = 27 °C t T = 273,15 + t T = 300,15 K
m N 2 = 1,4 kg = 1,4 ⋅ 10 g 3
M N 2 = 2 ⋅ 14,007 = 28,014 g mol −1
mO2 = 2 kg = 2 ⋅ 10 3 g M O2 = 2 ⋅ 15,999 = 31,998 g mol −1
p celkový = ?
Riešenie
p celkový = p1 + p 2 + .... + p n −1 + p n p celkový = pO2 + p N 2
pV = nRT nRT
p=
V
m mRT
n= p=
M MV
mO2 RT mN2 RT RT  mO2 mN2 
p celkový = ⋅
+ ⋅ = ⋅  + 

M (O2 ) V M (N 2 ) V V  M (O2 ) M ( N 2 ) 
8,314 ⋅ 300  2 ⋅ 10 3 1,4 ⋅ 10 3 
p celkový = ⋅  +  = 140 272,4599 Pa = 140,272 kPa
2  31,998 28,014 
p celkový = 140 kPa
Výsledok celkový tlak zmesi je pcelk = 140 kPa.

Príklad 1-23. ■
Suchý atmosférický vzduch má zloženie v hmotnostných zlomkoch 0,321 O2, 0,756 N2
a 0,013 Ar. Zlomky ostatných zložiek vzduchu sú zanedbateľne malé, vypočítajte:
Výsledok: a) M(vzduchu) = 28,9.10-3 kg mol-1;
b) pO2 = 20,9 kPa, pN2 = 78,1 kPa, pAr = 900 Pa
a) Mólovú hmotnosť vzduchu
M O2 = 2 ⋅ 15,999 = 31,998 g mol −1
O2 xO2 = 0,231
M N 2 = 2 ⋅ 14,007 = 28,014 g mol −1
N2 xN2 = 0,756
Ar xAr = 0,013 Ar M Ar = 39,948 g mol −1
M zmesi = ?

23
Riešenie
Mólovú hmotnosť vzduchu nájdeme z rovnice
M zmesi = M A ⋅ x A + M B ⋅ x B + M C ⋅ xC
Kde xA je mólový zlomok O2, MA – jeho mólová hmotnosť, xB – mólový zlomok N2, MB –
mólová hmotnosť N2, xC – mólový zlomok Ar, MC – mólová hmotnosť Ar.
Pretože zloženie vzduchu je uvedené v hmotnostných zlomkoch, prepočítame hmotnostné
zlomky na mólové. Za základ vezmeme 100 kg vzduchu, v ktorom je mA = 23,1 kg O2,
mB = 75,6 kg N2 a mC = 1,3 kg Ar. Hmotnostný zlomok O2 je definovaný ako
mA
wa =
m A + m B + mC
a mólový zlomok O2
mA
MA nA
xa = =
mA m m n A + n B + nC
+ B + C
M A MB MC
kde nA je látkové množstvo O2, nB – látkové množstvo N2 a nC – látkové množstvo Ar.
Po číselnom vyjadrení
23,1
xA = 32 ⋅ 10 −3 =
721,875
= 0,20897
23,1 75,6 1,3 721,875 + 2700 + 32,542
+ +
32 ⋅ 10 −3 28 ⋅ 10 −3 39,948 ⋅ 10 −3
75,6
xB = 28 ⋅ 10 −3 = 0,7816
23,1 75,6 1,3
+ +
32 ⋅ 10 −3 28 ⋅ 10 −3 39,948 ⋅ 10 −3
1,3
39,948 ⋅ 10 −3
xC = = 9,4204 ⋅ 10 −3
23,1 75,6 1,3
+ +
32 ⋅ 10 −3 28 ⋅ 10 −3 39,948 ⋅ 10 −3
Mólový zlomok Ar môžeme vypočítať aj ako
xC = 1 − (x A + x B ) xC = 1 − (0,20897 + 0,7816) = 9,43 ⋅ 10 −3
Mólová hmotnosť vzduchu je
M zmesi = M A ⋅ x A + M B ⋅ x B + M C ⋅ xC
M zmesi = 32 ⋅ 0,20897 + 28 ⋅ 0,7816 + 40 ⋅ 9,43 ⋅ 10 −3 = 28,949 g mol −1 = 28,949 kg mol −1
Výsledok mólová hmotnosť vzduchu je Mvzduchu = 28,949 kg mol-1.

b) Parciálne tlaky jednotlivých zložiek, keď atmosféricky tlak je 100 kPa

p celkový = 100 kPa pi = ?
Riešenie
pi pi = xi ⋅ p celkový
xi =
p celkový

24
 pO2 pO2 = xO2 ⋅ p celkový
xO2 =
p celkový
pO2 = 0,20897 ⋅ 100 ⋅ 10 3 = 20,897 kPa
p N 2 = 0,7816 ⋅ 100 ⋅ 10 3 = 78,16 kPa
p Ar = 9,42 ⋅ 10 −3 ⋅ 100 ⋅ 10 3 = 942 Pa
p celkový = p1 + p 2 + .... + p n −1 + p n p celkový = pO2 + p N 2
p celkový = 20,897 + 78,16 + 9,42 ⋅ 10 −3 = 100 kPa
Výsledok parciálne tlaky kyslíka dusíka a argónu sú pO2 = 20,897 kPa, pN2 = 78,16 kPa
a pAr = 942 Pa.

Príklad 1-24. ■
Vypočítajte mólovú hmotnosť kyslíkovo-dusíkovej zmesi, ktorá sa skladá z 0,16 kg O2
a 0,12 kg N2.
Výsledok: M(zmesi) = 30,16.10-3 kg mol-1
m N 2 = 0,12 kg = 0,12 ⋅ 10 g = 120 g
3
M N 2 = 2 ⋅ 14,007 = 28,014 g mol −1
mO2 = 0,16 kg = 0,16 ⋅ 10 3 g = 160 g M O2 = 2 ⋅ 15,999 = 31,998 g mol −1
M zmesi = ?
Riešenie
Vypočítame látkové množstvo kyslíka a dusíka
m mO2 160
n= nO2 = nO2 = = 5 mol
M MO 32
2

mN2 120
nN2 = nN2 = = 4,2857 mol
M N2 28

(m + mN2 ) mO2 + m N 2
nO2 + n N 2 = M zmesi =
O2

M zmesi nO2 + n N 2
160 + 120
M zmesi = = 30,1538 g mol −1
5 + 4,2857
Výsledok mólová hmotnosť kyslíkovo-dusíkatej zmesi je Mzmesi = 30,154 g mol-1.

Príklad 1-25. ■
V nádobe je 0,01 kg CO a 0,015 kg N2. Vypočítajte hustotu plynnej zmesi pri teplote 27 ˚C
a tlaku 150 kPa.
Výsledok: ρ = 1,6835 kg mol-1
mCO = 0,01 kg = 0,01 ⋅ 10 g = 10 g CO
3
M CO = 12 + 16 = 28 g mol −1
m N 2 = 0,015 kg = 0,015 ⋅ 10 3 g = 15 g N2 M N 2 = 2 ⋅ 14,007 = 28,014 g mol −1
t = 27 °C t T = 273,15 + t T = 300,15 K
p celkový = 150 kPa = 150 ⋅ 10 3 Pa ρ zmesi = ?

25
Riešenie
m m
ρ= n=
V M
pV = nRT nRT
V =
p
n = nCO + n N 2 mCO mN2
n= +
M CO M N 2
10 15 25
n= + = = 0,892857 mol
Dosadíme 28 28 28
nRT 0,8928 ⋅ 8,314 ⋅ 300
V = V = = 0,0148 m 3
p 150 ⋅ 10 3

mCO + m N 2 10 + 15
ρ= = = 1 689,189 g m −3 = 1,689 kg m −3
V 0,148
Alebo odvodíme vzťah pre výpočet hustoty a nakoniec dosadíme číselné hodnoty
m m
ρ= n=
V M
pV = nRT nRT
V =
p
n = nCO + n N 2 mCO mN2
n= +
M CO M N 2

m mp m p mCO + m N 2 ⋅ p 1( )
mCO + m N 2 ( ) p
ρ= = = ⋅ = ⋅ = ⋅
nRT nRT n RT RT n  mCO mN2  RT
 + 
p  M CO M N 
 2 

(m + mN2 ) p (0,01 + 0,015)⋅ 10 3 150 ⋅ 10 3

ρ= ⋅ = ⋅ = 1 683,065 g mol −1
CO

 mCO mN2  RT  0,01 ⋅ 10 3

0,015 ⋅ 10  8,314 ⋅ 300,15
3
 +   + 
 M CO M N   28 28 
 2 

Výsledok hustota plynnej zmesi je ρ = 1,689 kg m-3.

Príklad 1-26. ■
Dve banky sú spojené rúrkou s kohútom v strede. V prvej banke s objemom 0,001 m3 je dusík
pri tlaku 160 kPa a v druhej banke s objemom 0,004 m3 kyslík pri tlaku 60 kPa. Otvorením
kohúta sa plyny v bankách zmiešajú. Za predpokladu, že plyny sa správajú stavovo ideálne,
vypočítajte
Výsledok: a) p = 80 kPa; b) pN2 = 32 kPa; pO2 = 48 kPa;
c) xN2 = 0,4; xO2 = 0,6

26
 a) Celkový tlak zmesi
V1 = 0,001 m 3 N 2 p1 = 160 kPa = 160 ⋅ 10 3 Pa
V1 = 0,004 m 3 O2 p 2 = 16 kPa = 16 ⋅ 10 3 Pa
p celkový = ?
Riešenie
pV = nRT pV p celkový = p1 + p 2
n=
RT
n = n1 + n2 pV pV pV T sa nemení
= 1 1+ 2 2
RT RT RT
pV = p1V1 = p 2V2

Tlak vypočítame dosadením do vzťahu

p V + p 2V2 160 ⋅ 0,001 + 60 ⋅ 0,004
p= 1 1 = = 80 kPa
V (0,001 + 0,004) ,
kde sme kPa nepremieňali a výsledok sme dostali v kPa
Výsledok celkový tlak zmesi bude pcelkový = 80 kPa.

b) Parciálny tlak každého z plynov

Riešenie
pV = p1V1 = p 2V2
p1V1 160 kPa ⋅ 0,001 m 3
p= = = 32 kPa
V 0,005 m 3
p 2V2 60 kPa ⋅ 0,004 m 3
p= = = 48 kPa
V 0,005 m 3
Výsledok parciálne tlaky kyslíka a dusíka sú nasledovné pN2 = 32 kPa a pO2 = 48 kPa.

c) Mólový zlomok dusíka a kyslíka

Riešenie
n V mol % obj. %
xi = i = i = =
Σ ni Σ Vi 100 % 100 %
pi pO2 48
xi = xO2 = xO2 = = 0,6
p celkový p celkový 80
p N2 32
x N2 = x N2 = = 0,4
p celkový 80
Výsledok mólový zlomok dusíka je xN2 = 0,4 a kyslíka xO2 = 0,6.

27
2 Termodynamika

Termodynamika je prírodovedecká disciplína, ktorá pojednáva o vzájomných premenách

rôznych druhov energie, o smere fyzikálnych a chemických dejov a o rovnováhe. Je
založená na niekoľkých princípoch vyslovených axiomaticky, ktorých správnosť potvrdzuje
mnohoročná skúsenosť ľudstva. Nemožno ich dokázať čisto teoreticky pomocou iných
fyzikálnych zákonov.

Chemická termodynamika aplikuje zákony obecnej termodynamiky na fyzikálno-chemické

deje, zatiaľ čo technická termodynamika sa zaoberá procesmi prebiehajúcimi v tepelných
strojoch.

Predmetom termodynamického štúdia sú sústavy, t.j. časti vymedzeného priestoru a v nich

prítomné látky. Termodynamickú sústavu ohraničujú skutočné alebo myslené steny,
ktoré majú alebo im pripisujeme určité vlastnosti. Oblasť mimo sústavy sa nazýva okolie.

Ak nie je možná látková výmena sústavy s okolím, ide o uzavretú sústavu, v ktorej je
možná iba výmena energie. Otvorená sústava vymieňa s okolím látky i energiu. Ak sústava
neuskutočňuje látkovú, ani energetickú výmenu s okolím, ide o izolovanú sústavu.

Pri tepelnej interakcii sústava vymieňa látku s okolím vo forme tepla, teda teplo je tranzitná
forma energie. Aj práca je tranzitná forma energie. Najjednoduchšou prácou je práca
objemová (mechanická). Uzavretá sústava, ktorá vymieňa energiu s okolím vo forme tepla
a ktorá vykonáva len objemovú prácu, je jednoduchá.

Prehľad termodynamických sústav a ich vlastností:

Sústava Výmena látky Výmena tepla Výmena práce

Otvorená + + +
Uzavretá 0 + +
Izolovaná 0 0 0
Tepelne izolovaná 0 0 +

Z hľadiska zloženia sústavy rozlišujeme sústavy homogénne a heterogénne.

Stav sústavy je určený súhrnom jej vlastností a je charakterizovaný tzv. stavovými
veličinami, ktoré závisia len od stavu sústavy a nezávisia od spôsobu, akým sa sústava
do daného stavu dostala (napr. teplota, tlak, objem, látkové množstvo). Zmena stavovej
veličiny indikuje zmenu stavu sústavy.

Vlastnosti sústav delíme na:

§ extenzitné2 – (napr. hmotnosť, objem, celková energia) sú také, ktoré majú aditívny
charakter (t.j. založený na pridávaní, sčítaní). Hodnota extenzitných veličín závisí
od množstva látky;

§ intenzitné – (napr. tlak, teplota, hustota, koncentrácia, mólový objem) nemajú

aditívny charakter a sú nezávislé od látkového množstva. Rozdiely intenzitných
veličín vnútri sústavy môžu byť príčinou termodynamických dejov.

2 V literatúre sa môžeme stretnúť aj s označením extenzívne a intenzívne vlastnosti

28
Ak sa zmení stav sústavy, t.j. ak prechádza z jedného stavu do druhého, hovoríme, že
v nej prebieha termodynamický dej (proces). Každý termodynamický dej sa uskutočňuje
do takého stavu, v ktorom zostávajú všetky termodynamické vlastnosti konštantné. Takýto
stav sústavy označujeme ako termodynamickú rovnováhu. Termodynamická rovnováha
je teda stav sústavy, v ktorom je pôsobenie sústavy na okolie a okolia na sústavu, rovnako
ako vzájomné pôsobenie jednotlivých častí vyrovnané, takže v sústave sa neuskutočňuje
žiadny termodynamický dej.

Proces je vratný (reverzibilný), keď v dôsledku jeho priebehu nenastávajú trvalé zmeny
ani v sústave, ani v okolí. Vratný proces prebieha tak, že všetky stavy, ktorými sústava
pri takomto deji prechádza, sú stavy rovnovážne, t.j. sústava je v každom okamihu
v rovnováhe so silami, ktoré na ňu pôsobia. Vratné deje nemožno v skutočnosti nikdy
realizovať, pretože by ich bolo treba nechať prebiehať nekonečne pomaly.
Ak pri deji v jednom smere a po ňom v smere opačnom v sústave alebo okolí nastali trvalé
zmeny, nazývame ho - nevratný (ireverzibilný) dej. Všetky deje, ktoré prebiehajú v prírode,
sú teda nevratné.

Vnútorná energia
Vnútorná energia U predstavuje celkový obsah energie danej sústavy. Daná je súčtom
všetkých energií vnútri sústavy. Skladá sa z kinetických energií všetkých pohybov
jednotlivých častíc sústavy (molekúl, atómov, atómových jadier, elektrónov), ich vzájomných
potenciálnych energií a pod.).

Pri zmene sústavy sa uskutočňuje aj zmena vnútornej energie. Táto sa môže zväčšiť prijatím
energie z okolia, alebo zmenšiť vydaním energie do okolia. Vnútorná energia sústavy
je stavová veličina, t.j. prechodu sústavy z daného stavu východiskového do daného stavu
koncového zodpovedá vždy rovnaká zmena vnútornej energie ΔU, ktorá nezávisí od spôsobu,
akým prešla z východiskového do koncového stavu.

Ak označíme vnútornú energiu východiskového stavu U1 a vnútornú energiu koncového stavu

U2, potom
∆U = U 2 − U 1
Pretože absolútnu hodnotu vnútornej energie nemôžeme odmerať, uvažujeme vždy len zmenu
vnútornej energie ΔU.
Vnútorná energia je extenzitná veličina, preto sa vzťahuje na jednotku látkového množstva –
mol. Hodnotu vnútornej energie udávame v jouloch, teda J mol-1.

Entalpia
Prevažná väčšina chemických reakcií prebieha v otvorených nádobách za konštantného
(atmosférického) tlaku. V takýchto prípadoch sa tepelné zafarbenie chemickej reakcie
charakterizuje stavovou veličinou, ktorá sa nazýva entalpia.

Entalpia je definovaná súčtom vnútornej energie U a objemovej (vonkajšej mechanickej)

energie
H = U + p ⋅V

29
Je to stavová veličina. Prvý zákon termodynamiky možno pomocou entalpie vyjadriť
rovnicou
dH = q + V dp

Patrí medzi termodynamické veličiny, ktorých absolútnu hodnotu nemožno určiť. Dá sa určiť
iba zmena entalpie ΔH pri prechode systému z určitého začiatočného stavu (1) do daného
konečného stavu (2):
∆H = H 2 − H 1 = q p
Pre celkový diferenciál entalpie platí
dH = dU + d (pV )
Pri p = konšt. platí
dH = dU + p(dV )
alebo pre celkovú zmenu
∆H = ∆U + p∆V
Pretože ΔU a ΔV nezávisí od spôsobu, ktorým prebieha dej, nezávisí od neho ani ΔH.
Entalpia je extenzívna stavová veličina. Ak sa však vzťahuje na jednotkové množstvo,
potom je intenzitná

Tepelná kapacita
Tepelná kapacita charakterizuje schopnosť látky prijímať teplo a predstavuje množstvo tepla,
ktoré treba dodať zvonku určitému množstvu látky, aby sa teplota sústavy zvýšila o 1 ˚C, resp.
o 1 K.

Pretože teplo, ktoré si sústava vymieňa s okolím závisí od spôsobu priebehu deja, treba
pri určení molovej tepelnej kapacity uviesť podmienky daného deja. Prevažná časť dejov
sa uskutočňuje pri konštantnom tlaku alebo konštantnom objeme. Ak prebieha zohrievanie
pri konštantnom objeme, dostávame
 ∂U 
CV =  
 ∂T V
kde CV je molová tepelná kapacita pri konštantnom objeme nazývaná aj izochorická tepelná
kapacita. Pri zahrievaní pri konštantnom tlaku
 ∂H 
Cp =  
 ∂T  p
kde Cp je molová tepelná kapacita pri konštantnom tlaku, nazývaná aj izobarická tepelná
kapacita.
Cp je väčšia ako CV, pretože pri stálom tlaku sa teplo spotrebuje nielen na zvýšenie vnútornej
energie, ale aj na vykonanie objemovej práce. Rozdiel
C p − CV = R
sa označuje ako Mayerov vzťah. Podľa neho sa pre ideálny plyn rozdiel medzi molovou
tepelnou kapacitou pri konštantnom tlaku a molovou tepelnou kapacitou pri konštantnom
objeme rovná univerzálnej plynovej konštante R = 8,314 J K-1 mol-1. Pri reálnych plynoch
je tento rozdiel väčší.

Hodnota molovej tepelnej kapacity jednoatómového ideálneho plynu pri konštantnom tlaku
sa vypočíta podľa kinetickej teórie plynov

30
 5
Cp = R
2
teda 20,785 J K-1 mol-1, pre CV potom dostávame
3
CV = R
2
teda 12,471 J K-1 mol-1.

Molová tepelná kapacita závisí od teploty. Teplotná závislosť sa uplatňuje pri väčších
teplotných intervaloch a vyjadruje sa empirickými rovnicami tvaru
C = a + bT + cT 2 + dT 3 + ...
v ktorom sa obyčajne stačí obmedziť na prvé dva až tri členy, t.j. sa redukuje na tvar:
C = a + bT + cT −2 + dT 3
V praxi sa často používa aj rovnica tvaru
C = a + bT + cT −2
Koeficienty a exponenty pri T v rovnici môžu byť reálne kladné alebo záporné čísla,
tiež sa môžu rovnať nule. Vypočítavajú sa na základe experimentálnych meraní. Hodnoty
koeficientov a, b, c pre látky a teplotné intervaly je možné nájsť v termodynamických
tabuľkách.

Stredná tepelná kapacita C je pri zahriatí telesa z teploty T1 na teplotu T2 daná vzťahom
q q
C = =
T2 − T1 ∆T
Výpočet množstva tepla, potrebného na ohrev alebo ochladenie sústavy pri konštantnom
tlaku, obsahujúcej n molov látky sa získa integráciou rovnice, udávajúcej závislosť
izobarickej molovej tepelnej kapacity od teploty a jej vynásobením látkovým množstvom
látky tvoriacej sústavu:

( )
T2 T2

q = n ∫ C p dT = n ∫ a + bT + cT 2 dT
T1 T1

Strednú tepelnú kapacitu možno vypočítať pre zvolený teplotný interval z pravej tepelnej
kapacity
T2
1
T2 − T1 T∫1
Cp = C p dT

kde T1 je počiatočná teplota a T2 konečná teplota.

Prvá veta termodynamická

Prvá veta termodynamická alebo tiež prvý zákon termodynamiky, možno formulovať
ako zákon kvantitatívnej ekvivalencie rôznych foriem energie. Je to predovšetkým (ale
nielen) zákon zachovania energie. Overovacie pokusy robil J. P. Joule a H. von Helmholtz.
Jeho formulácia býva rôzna, najvhodnejšia pre tieto fyzikálno-chemické účely je Joulova
formulácia: Súčet všetkých druhov energie v určitej izolovanej sústave zostáva rovnaký počas
všetkých procesov, ktoré vnútri sústave prebiehajú.

Vnútorná energia sústavy sa môže meniť dôsledkom toho, že sústava vymieňa s okolím teplo,
alebo vykonáva prácu, príp. že sústave prácu dodávame. Prácu alebo teplo dodané sústave

31
označujeme kladne; prácu vykonanú sústavou a vydané teplo označujeme záporne. Prírastok
vnútornej energie sa potom rovná energii, ktorú prijíma sústava od okolia, najčastejšie
vo forme tepla q a práce w, takže možno písať:
∆U = q + w

V diferenciálnej forme má rovnica tvar

dU = dq + dw
kde U je vnútorná energia, q je teplo a w je objemová práca.

Oba uvedené vzťahy predstavujú matematickú formuláciu I. zákona termodynamiky.

Na rozdiel od vnútornej energie, ktorá je stavovou funkciou, teplo q a práca w
nie sú stavovými funkciami. Kým zmena vnútornej energie závisí len od východiskového
a koncového stavu, dU má charakter úplného diferenciálu, teplo a práca závisia od spôsobu,
ktorým sa dej uskutočnil, sú to procesové veličiny a ich diferenciál nie je úplný.

Práca - ak sústava prekonáva vonkajšiu silu pozdĺž dráhy, koná prácu. V termodynamike
sa zvyknú rozlišovať rôzne druhy prác podľa povahy síl, ktoré sú prekonávané. Mechanická
práca, ktorá prichádza do úvahy u ideálneho plynu je označovaná ako práca objemová.
Vyplýva z jeho objemových zmien pokiaľ sú spojené s prekonávaním tlaku (ďalej rozlišujeme
prácu elektrickú, povrchovú, priestorovú).

Jednotkou práce je Joule (J). Je to práca, ktorú vykoná sila jedného newtona pôsobiaca
po dráhe jedného metra:
1 Joule = N . m = kg . m2 . s-2

V termodynamike má objemová práca špeciálne postavenie. Pri expanzii plyn vykonáva prácu
a vnútorná energia sústavy sa znižuje, naopak pri kompresii musíme vynaložiť prácu, sústava
teda prácu prijíma a vnútorná energia sústavy sa zvyšuje. Pre objemovú prácu platí
dw = − p dV
Celkovú prácu pri zmene z objemu V1 na V2 dostaneme integráciou
V2

w = − ∫ p dV
V1

Keď V2 > V1, ide o objemovú expanziu, pri ktorej sústava prekonáva odpor okolia, energiu
odovzdáva okoliu (w<0) a do rovnice za tlak dosadzujeme tlak, ktorým okolie pôsobí
na sústavu. Pri kompresii (V2 < V1) okolie prekonáva odpor sústavy, sústava prijíma energiu
od okolia (w>0) a za tlak p v rovnici dosadzujeme tlak, ktorým sa sústava bráni zmene svojho
stavu. Práca je prekonávanie odporu, jej diferenciál nie je exaktný. Preto pri integrovaní
rovnice treba vedieť, ako sa v priebehu procesu mení tlak s objemom.

Pri výpočte množstva práce, ktorú sústava vykonáva alebo spotrebuje, a tepla, ktoré sústava
prijme alebo uvoľní, je nevyhnutné poznať, akým spôsobom sa zmena sústavy uskutočňuje.
To sa dá vyjadriť matematickým opisom spôsobu zmeny stavu sústavy zo začiatočného
stavu na konečný stav. Aby sa tento opis zjednodušil, výpočty robíme tak, že jednu nezávisle
premennú si zvolíme za konštantu. Napr. izochorický proces opisuje zmenu sústavy
pri konštantnom objeme, izobarický proces pri konštantnom tlaku, izotermický proces
pri konštantnej teplote a adiabatický proces opisuje zmenu stavu sústavy tepelne izolovanej
od okolia a pod. ďalšie premenné sa potom menia podľa stavovej rovnice plynov a teplo
a práca súvisia so zmenou vnútornej energie sústavy podľa prvej vety termodynamickej.

32
Izochorický proces
Izochorický proces je taký, pri ktorom sa mení tlak a teplota, pričom objem v sústave
je konštantný. Závislosť zmeny teploty a tlaku pri izochorickom procese možno opísať
vzťahom
P1 P2
=
T1 T2
Pri konštantnom objeme sústava nevykonáva nijakú expanznú prácu a
V2

w = − ∫ p dV
V1

pretože V1 = V2 = konšt. platí

∆U = qV
čo znamená, že všetko teplo prijaté sústavou sa spotrebuje na zvýšenie jej vnútornej energie.
Ak by sa teplo zo sústavy odvádzalo, hodnota qV bude mať záporné znamienko a vnútorná
energia sústavy sa zníži ΔU < 0.

Teplo pri izochorickom procese má vlastnosti stavovej funkcie a dá sa vypočítať, ak poznáme

závislosť izochorickej tepelnej kapacity od teploty
T2
(dV = 0; p → 0)
q = ∆U = n ∫ C v dT
T1

Kde n je látkové množstvo látky v sústave, T1 – východisková teplota a T2 konečná teplota.

Izobarický proces
Pri izobarickom procese je tlak v sústave konštantný a mení sa objem a teplota. Ak sústava
prijme teplo z okolia, objem a teplota sústavy sa zmení, závislosť zmeny objemu a teploty
počas izobarického procesu vyjadruje vzťah
V1 V2
=
T1 T2
Prvú vetu termodynamickú možno vyjadriť rovnicou
∆U = q + w
Pri izobarickom procese sústava expanduje a vykonáva prácu
w = − p(T2 − T1 )
a pre qp platí
q p = ∆H (dp = 0)
to znamená, že teplo privedené do sústavy alebo z nej odvedené, sa pri konštantnom tlaku
rovná zvýšeniu alebo zníženiu jej entalpie.

Objemová práca i teplo majú pri tomto procese vlastnosti stavových funkcií a zmenu entalpie
sústavy môžeme vypočítať podľa vzťahu
T2
(dp = 0)
∆H = n ∫ C p dT
T1

33
Izotermický proces
Izotermický proces prebieha pri konštantnej teplote, mení sa tlak a objem. Pre závislosť
medzi tlakom a objemom platí
p1V1 = p 2V2
Pri izotermickom procese jednoduchá sústava vymieňa energiu s okolím konaním objemovej
práce i vo forme tepla
V2
(dT = 0)
q = ∆U − w = ∆U + ∫ p dV
V1

Pre ideálny plyn, ktorého vnútorná energia závisí len od teploty, platí
q = −w (dT = 0; ideálny plyn)
pretože pri konštantnej teplote je ΔU = 0. To znamená, že izotermické procesy prebiehajú
pri konštantnej vnútornej energii sústavy.

Z prvej vety termodynamickej úpravou vzťahu pre výpočet q

V2

q = ∆U − w = ∆U + ∫ p dV
V1

a integrovaním medzi začiatočným stavom sústavy definovaným nezávisle premennými

stavovými veličinami p1 a V1 a konečným stavom sústavy definovaným nezávisle
premennými stavovými veličinami p2 a V2 dostávame
V p
q = nRT ln 2 = nRT ln 1
V1 p2

Zmenu entalpie pri izotermickom procese možno vypočítať podľa rovnice

p2
(dT = 0)
∆H = q + ∫ V dp
p1

Adiabatický proces
Pri adiabatickom procese nenastáva výmena tepla medzi sústavou a okolím a q = 0. V sústave
sa súčasne mení teplota, objem a tlak. Jednoduchá sústava pri tomto deji mení svoju vnútornú
energiu len v dôsledku konania objemovej práce
dU = dw (q = 0)
n CV dT = − p dV
Objemová práca pri adiabatickom procese má vlastnosti stavovej funkcie a rovná sa zmene
vnútornej energie sústavy
∆U = w (q = 0)
To znamená, že jej hodnota závisí len od východiskového a konečného stavu sústavy.
Pre zmenu vnútornej energie ΔU tiež platí
T2
(q = 0; p → 0)
∆U = n ∫ CV dT
T1

34
Keď sústavu tvorí ideálny plyn, pre vratný adiabatický dej platia rovnice
pV κ = konšt.
TV (κ −1) = konšt.
Tp (1−κ )/ κ = konšt. (q = 0, ideálny plyn)
kde κ (kappa) je Poissonova konštanta
κ = C p / CV
Objemovú prácu ideálneho plynu pri adiabatickom deji možno vyjadriť rovnicami
nR(T2 − T1 )
w=
(κ − 1)
(p 2V2 − p1V1 ) (q = 0, ideálny plyn)
w=
(κ − 1)

PLYNOVÉ ZÁKONY IDEÁLNY PLYN

IZOTERMICKÝ DEJ PRÁCA TEPLO
IZOBARICKÝ DEJ TLAK IZOCHORA OBJEM
TERMODYNMICKÁ TEPLOTA PRVÁ VETA
TERMODYNAMICKÁ VNÚTORNÁ
ENERGIA ENTALPIA ADIABATICKÝ DEJ
HESSOV ZÁKON TERMOCHÉMIA
KIRCHHOFFOV ZÁKON

35
 2 Úlohy

Aplikácia prvej vety termodynamickej na jednoduché sústavy

Príklad 2.1-1. ∆
Sústava prijala od svojho okolia q = 4 500 J tepla a súčasne vykonala prácu w = - 2 000 J.
Vypočítajte zmenu vnútornej energie tejto sústavy.
Výsledok ΔU = 2 500 J
q = 4 500 J
w = - 2 000 J
ΔU = ?
Riešenie
Vnútorná energia sústavy sa môže meniť dôsledkom toho, že sústava vymieňa s okolím teplo,
alebo vykonáva prácu, príp. že sústave prácu dodávame. Prácu alebo teplo dodané sústave
označujeme kladne; prácu vykonanú sústavou a vydané teplo označujeme záporne.

Prírastok vnútornej energie sa potom rovná energii, ktorú prijíma sústava od okolia,
najčastejšie vo forme tepla q a práce w, takže možno písať:
∆U = q + w
Dosadíme
∆U = 4 500 − 2 000 = 2 500 J
Výsledok zmena vnútornej energie sústavy ΔU = 2 500 J.

Príklad 2.1-2. ∆
Sústavu obsahujúcu 20 molov ideálneho plynu vratne a izotermicky komprimujeme
pri teplote 400 K z východiskového tlaku 1000 Pa na tlak 2000 Pa. Vypočítajte energiu,
ktorú okolie pri tomto procese odovzdáva sústave.3
n = 20 mol vratná izotermická kompresia
T = 400 K

p1 = 1 000 Pa p 2 = 2 000 Pa
q=?
Riešenie
Pri mechanickej interakcii sústavy s okolím mení sa jej objem a medzi sústavou a okolím
sa vymieňa energia tak, že sa koná objemová práca w
V2
(dT = 0, rev)
w = − ∫ p ⋅ dV
V1

Pretože ide o vratnú kompresiu ideálneho plynu, závislosť tlaku od objemu môžeme vyjadriť
stavovou rovnicou ideálneho plynu
pV = nRT nRT
p=
V

3 Ján Mikuláš Lisý, Ladislav Valko: Príklady a úlohy z fyzikálnej chémie, Alfa Bratislava 1979

36
 V2 V2
nRT 1
w = −∫ ⋅ dV = −nRT ∫ dV
V1
V V1
V
V2 (dT = 0, rev, ideálny plyn)
w = −nRT ln
V1
Východiskový V1 aj konečný objem V2 v uvedenej rovnici vyjadríme pomocou stavovej
rovnice ideálneho plynu (teplota východiskového aj konečného stavu je tá istá)
p
w = −nRT ln 1
p2
a po dosadení do tohto vzťahu dostávame
1000
w = −20 ⋅ 8,314 ⋅ 400 ⋅ ln = 46 102,605 J = 4,61 ⋅ 10 4 J
2000
Hodnota w je kladná, pretože sústava túto energiu od okolia prijala. Vnútorná energia
ideálneho plynu závisí len od teploty a platí
q = −w
q = − 4,61 ⋅ 10 4 J
Výsledok energia, ktorú pri izotermickej kompresii plynu okolie odovzdáva sústave
je q = -4,61.104 J.

Príklad 2.1-3. ∆
Ideálny plyn pri vratnej izotermickej kompresii z objemu 10.10-3 m3 na objem 1.10-3 m3
pri teplote 300 K odovzdal okoliu 1.104 J energie vo forme tepla. Vypočítajte, aké látkové
množstvo plynu bolo komprimované.
Výsledok: n = 1,741 mol
V1 = 10 ⋅ 10 −3 m 3 vratná izotermická kompresia
−3
V2 = 1 ⋅ 10 m 3

T = 300 K
q = −1⋅ 10 4 J odovzdal okoliu
Vnútorná energia ideálneho plynu závisí len od teploty a podľa
q = −w (dT = 0, ideálny plyn)
w = 1⋅ 10 4 J
n=?
Riešenie
Podľa
V2
(dT = 0, rev)
w = − ∫ p ⋅ dV
V1

pV = nRT nRT
p=
V
V2 V2
nRT 1
w = −∫ ⋅ dV = −nRT ∫ dV
V1
V V1
V

37
 V2
w = −nRT ln
V1
w 1 ⋅ 10 4
n=− =− = 1,7412 mol
V 1 ⋅ 10 −3
nRT ln 2 8,314 ⋅ 300 ⋅ ln
V1 10 ⋅ 10 −3
Výsledok komprimovaných bolo n = 1,74 molov plynu.

Príklad 2.1-4. ∆
Jeden mól ideálneho plynu pri reverzibilnej izotermickej expanzii zväčší svoj objem
desaťkrát. Vykoná pri tom prácu w = −7 140 J . Východiskový tlak je 101 325 Pa .
Vypočítajte, aká je teplota plynu a jeho východiskový objem.
Výsledok: T = 372,9 K; V = 30,6 dm3
w = −7 140 J vratná (reverzibilná) izotermická expanzia
n = 1 mol
p1 = 101 325 Pa
V2 = 10 ⋅ V1
V1 , T = ?
Riešenie
Izotermický dej → T = konštantná
Pre sústavu, ktorá sa skladá z ideálneho plynu pri izotermickom procese, platí
q = −w (dT = 0, ideálny plyn)
Teda sústava pri tomto procese konaním práce odovzdá okoliu energiu, ktorej absolútna
hodnota sa rovná energii prijatej od okolia vo forme tepla. Do vzťahu
V2
(dT = 0, rev)
w = − ∫ p ⋅ dV
V1

za tlak p dosadzujeme vonkajší tlak, pri ktorom je sústava. Je to tlak, ktorým okolie pôsobí
na sústavu, teda odpor, ktorý sústava prekonáva pri expanzii, v prípade ideálneho plynu
pre ktorý platí
p = nTR / V
Dosadením do vzťahu pre výpočet w dostávame
V2 V2 V2
nTR 1 V
w = − ∫ p ⋅ dV = − ∫ ⋅ dV = − nTR ∫ ⋅ dV = − nTR ln 2
V1 V1
V V1
V V1
Pre energiu odovzdanú okoliu pri expanznej práci platí
V w
w = −nRT ln 2 T =−
V1 V
nR ln 2
V1
V2 10 ⋅ V1
ln = ln = ln 10
V1 V1

T =−
(− 7 140) = 372,9688 K
1 ⋅ 8,314 ⋅ ln 10

38
Východiskový objem dopočítame podľa stavovej rovnice ideálneho plynu
pV = nRT nRT
V=
p
nRT 1 ⋅ 8,314 ⋅ 372,96
V1 = = = 0,0306 m 3 = 30,6 ⋅ 10 −3 m 3
p1 101 325
Výsledok teplota plynu je T = 372,96 K a východiskový objem V1 = 30,6.10-3 m3.

Príklad 2.1-5. ∆
20 dm3 vodíka, ktorý je pri 27 ˚C a tlaku 5 066,25 kPa v oceľovej fľaši expanduje izotermicky
a vratne na objem 100 dm3.
V1 = 20 dm 3 = 0,02 m 3 vratná izotermická expanzia
V2 = 100 dm 3 = 0,1 m 3
t = 27 °C T = 273 + t
T = 300 K
Vypočítajte:

a) Tlak vodíka po expanzii

Riešenie
Podľa Boyle-Mariottovho zákona pre izotermický dej platí vzťah
p1V1 = p 2V2 pV
p2 = 1 1
V2
5 066,25 ⋅ 0,02
p2 = = 1 013,25 kPa
0,1

b) Akú prácu vykoná plyn pri expanzii

Najprv vypočítame počet molov
pV = nRT pV
n=
RT
p1V1 5 066,25 ⋅ 10 3 ⋅ 0,02
n= = = 40,624 mol
RT 8,314 ⋅ 300
Prácu vratného izotermického deja vypočítame zo vzťahu
V 0,1
w = −nRT ln 2 = −40,624 ⋅ 8,314 ⋅ 300 ⋅ ln = −163 075,299 J
V1 0,02
w = −163,075 kJ

c) Koľko tepla bolo potrebné dodať

Pre sústavu, ktorá sa skladá z ideálneho plynu pri izotermickom procese platí
q = −w (dT = 0, ideálny plyn)
q = 163,075 kJ
Výsledok tlak vodíka po expanzii je p2 = 1 013,25 kPa, práca plynu má hodnotu w = -163,075
kJ a teplo dodané sústave je q = 163,075 kJ.

39
Príklad 2.1-6. ∆
Vypočítajte prácu, teplo a zmenu vnútornej energie izotermickej expanzie 5 molov neónu
z objemu 2 m3 na objem 20 m3 , pri teplote 350 K.
Výsledok: w = -33 501,4 J; q = 33 501,4 J; ΔU = 0
V1 = 2 m 3
V2 = 20 m 3
vratná izotermická expanzia
T = 350 K n = 5 mol

Vypočítajte q, w, ∆U
Východiskový tlak vypočítame podľa stavovej rovnice ideálneho plynu
pV = nRT nRT
p=
V
nRT 5 ⋅ 8,314 ⋅ 350
p1 = = = 7 274,75 Pa
V1 2
a objemovú prácu podľa vzťahu
V 20
w = −nRT ln 2 = −5 ⋅ 8,314 ⋅ 350 ⋅ ln = −33 501,46 J
V1 2
w = −33 501,46 J
Vnútorná energia sa pri izotermickom procese nemení
∆U = 0 (dT = 0, ideálny plyn)
Podľa prvého zákona termodynamiky
q = −w
q = −(− 33 501,46) = 33 501,46 J
Výsledok práca pri izotermickej expanzii stavovo ideálneho neónu je w = -33 501,46 J,
energia q = 33 501,46 J a vnútorná energia ΔU = 0.

Príklad 2.1-7. ∆
Závislosť izobarickej mólovej tepelnej kapacity oxidu uhličitého od teploty udáva rovnica
Cp = 44,2 + 9,05.10-3T – 8,55.105T-2 / J K-1mol-1 /
Desať molov CO2 vratne
a) izobaricky
b) izochoricky
ohrejeme z teploty 300 K na teplotu 400 K. Vypočítajte prácu, teplo, zmenu entalpie a zmenu
vnútornej energie.
Výsledok: b) w = 0; qV = ΔU = 31 928,5 J; ΔH = 40 242,5 J
q, w, ∆U, ∆H = ?
n = 10 mol CO2
T1 = 300 K T2 = 400 K
C P = 44,2 + 9,05 ⋅ 10 −3 T − 8,55 ⋅ 10 5 T −2 JK −1 mol −1
Riešenie
a) izobaricky
Pri izobarickom ohriatí pre objemovú prácu platí
w = − p(V2 − V1 ) (dp = 0; p → 0)

40
Konečný a východiskový objem v tejto rovnici vyjadríme pomocou stavovej rovnice
ideálneho plynu
w = − p(nRT2 / p 2 − nRT1 / p1 ) = −nR(T2 − T1 )
Pretože pri izobarickom procese p1 = p2 = p. Teda objemová práca v tomto prípade závisí
len od východiskovej T1 a konečnej T2, má vlastnosti stavovej funkcie a pre jej hodnotu
vychádza
w = −10 ⋅ 8,314 ⋅ (400 − 300) = −8,314.10 3 J
Hodnotu q a ΔH vypočítame podľa vzťahu
T2

∆H = q p = n ⋅ ∫ C P⋅ dT
T1

∫ (44,2 + 9,05 ⋅ 10 )
400
−3
∆H = 10 ⋅ T − 8,55 ⋅ 10 5 T − 2 dT
300
400
 9,05 ⋅ 10 −3 T 2 8,55 ⋅ 10 5 T −1 
∆H = 10 ⋅ 44,2 ⋅ T + −
 2 (− 1)  300
 9,05 ⋅ 10 −3 1 
∆H = 10 ⋅ 44,2 ⋅ (400 − 300 )+ ( )  1
⋅ 400 2 − 300 2 + 8,55 ⋅ 10 5 ⋅  − 
 2  400 300 
∆H = 10 ⋅ [4420 + 316,75 − 712,5]= 10 ⋅ 4024,25 = 40 242,5 J
Podľa definície entalpie pre ΔU platí
∆U = ∆H − ∆(pV )
a tiež platí
p 2V2 − p1V1 = nR(T2 − T1 )
nR(T2 − T1 ) = 10 ⋅ 8,314 ⋅ (400 − 300) = 8,314 ⋅ 10 3 J
a pre zmenu vnútornej energie podľa vzťahu
∆U = ∆H − ∆(pV ) dostávame ∆U = 40 242,5 − 8,314 ⋅ 10 3 = 31 928,5 J
Výsledok zmena entalpie je ΔH = qp = 40 242,5 J a zmena vnútornej energie
ΔU = 31 928,5 J, w = -8 314 J.

b) izochoricky
Pri izochorickom procese jednoduchá sústava nekoná objemovú prácu.
dq = ∆U
qv = ∆U (dV = 0)
w=0
Teplo má vlastnosti stavovej funkcie a dá sa vypočítať, ak poznáme závislosť izochorickej
tepelnej kapacity od teploty
T2

qV = ∆U = n ⋅ ∫ CV ⋅ dT
T1

kde n je látkové množstvo látky v sústave, T1 je východisková a T2 konečná teplota.

Vzťah medzi CP a CV pre stavovo ideálny plyn vyjadruje rovnica
C p − CV = R

41
 CV = CP − R
Dosadíme
T2

qV = ∆U = n ⋅ ∫ (C P − R )⋅ dT
T1

∫ (44,2 + 9,05 ⋅10 )

400
−3
qV = 10 ⋅ T − 8,55 ⋅10 5 T − 2 − R dT
300

∫ (44,2 + 9,05 ⋅ 10 )
400
−3
qV = 10 ⋅ T − 8,55 ⋅ 10 5 T − 2 − 8,314 dT
300

upravíme, odčítame číselnú hodnotu R od CP

∫ (35,886 + 9,05 ⋅ 10 )
400
−3
qV = 10 ⋅ T − 8,55 ⋅ 10 5 T − 2 dT
300
400
 9,05 ⋅ 10 −3 T 2 8,55 ⋅ 10 5 T −1 
qV = 10 ⋅ 35,886 ⋅ T + − 
 2 (−1)  300
 1 
(
qV = 10 ⋅ 35,886 ⋅ (400 − 300)+ 4,525 ⋅ 10 −3 400 2 − 300 2 + 8,55 ⋅ 10 5  )
 1
− 
  400 300 
[
qV = 10 ⋅ 35,886 ⋅ 100 + 4,525 ⋅ 10 −3 ⋅ 70000 + 8,55 ⋅ 10 5 ⋅ (− 8,333)⋅ 10 −4 ]
qV = 10 ⋅ [3588,6 + 316,75 − 712,5]= 10 ⋅ 3192,85 = 31928,5 J
qV = ∆U = 31928,5 J

Zmena vnútornej energie pri izobarickom ohriatí je tá istá, ako pri izobarickom ohriatí,
pretože vnútorná energia stavovo ideálneho plynu závisí len od teploty. Aj zmena entalpie
je tá istá ako pri izobarickom ohriatí:
∆H = ∆U + nR(T2 − T1 )
∆H = 31 928,5 + 10 ⋅ 8,14 ⋅ (400 − 300 ) = 40 242,5 J
pretože objemová energia stavovo ideálneho plynu závisí tiež len od teploty.
Výsledok zmena entalpie je ΔH = 40 242,5 J a zmena vnútornej energie
ΔU = qV = 31 928,5 J, w = 0.

Príklad 2.1-8. ∆
Závislosť izobarickej mólovej tepelnej kapacity stavovo ideálneho oxidu uhličitého od teploty
−3 −7 2 −1 −1
udáva rovnica C P = 26,00 + 43,5 ⋅ 10 T − 148,3 ⋅ 10 T JK mol .
10 molov stavovo ideálneho oxidu uhličitého vratne ohrejeme z teploty 200 K na 300 K
a) izobraricky
b) izochoricky
Vypočítajte w, q, ∆U a ∆H.
Riešenie
n = 10 mol CO2
T1 = 200 K
T2 = 300 K

42
 a) Izobaricky
Pri izobarickom ohriatí platí pre objemovú prácu
w = − p(V2 − V1 ) (dp = 0)
Konečný a východiskový objem v tejto rovnici vyjadríme pomocou stavovej rovnice
ideálneho plynu
 nRT2 nRT1 
w = − p −  = −nR(T2 − T1 )
 2p p1 

Pretože pri izobarickom procese p1 = p2 = p. Teda objemová práca v tomto prípade

závisí len od východiskovej T1 a konečnej teploty T2 a má vlastnosti stavovej funkcie
a pre jej hodnotu vychádza
w = −10 ⋅ 8,314 ⋅ (300 − 200) = −8,314 ⋅ 10 −3 J
Hodnoty q a ∆H vypočítame podľa
T2
(dp = 0)
∆H = q = n ⋅ ∫ C P ⋅ dT
T1

∫ (26,00 + 43,5 ⋅ 10 )
300
−3
∆H = 10 ⋅ T − 148,3 ⋅ 10 −7 T 2 ⋅ dT
200
300
 −3 T
2
−7 T 
3
∆H = 10 ⋅ 26,00 ⋅ T + 43,5 ⋅ 10 − 148,3 ⋅ 10 
 2 3  200
 43,5 ⋅ 10 −3 148,3 ⋅ 10 −7 
∆H = 10 ⋅ 26,00 ⋅ (300 − 200)+ (
⋅ 300 2 − 200 2 − ) ( )
⋅ 300 3 − 200 3 
 2 3 
∆H = 10 ⋅ (2 600 + 1087,5 − 93,923) = 35935,766 J = 35,936 ⋅ 10 3 J
∆H = 35,936 ⋅ 10 3 J
Podľa definície entalpie pre ∆U platí
∆U = ∆H − ∆(pV )
a taktiež platí
p 2V2 − p1V1 = nR(T2 − T1 )
= 10 ⋅ 8,314 ⋅ (300 − 200) = 8,314 ⋅ 10 3 J
a podľa vzťahu
∆U = ∆H − ∆(pV )
pre zmenu vnútornej energie vychádza
∆U = 35,936 ⋅ 10 3 − 8,314 ⋅ 10 3 = 27,622 ⋅ 10 3 J
Výsledok w = -8,314.10-3 J, ∆U = 27,622.103 J a ∆H = qp = 35,936.103 J.

b) Izochoricky
Pri izochorickom ohriatí je w = 0. Pretože uvažovaný plyn je stavovo ideálny,
podľa Cp – CV = R, pre CV dostaneme CV = Cp - T
CV = 26,00 + 43,5 ⋅ 10 −3 T − 148,3 ⋅ 10 −7 T 2 − 8,314
CV = 17,686 + 43,5 ⋅ 10 −3 T − 148,3 ⋅ 10 −7 T 2

43
a ∆U vypočítame
T2
(dV = 0, p → 0)
qV = ∆U = n ⋅ ∫ CV ⋅ dT
T1

kde n je látkové množstvo látky v sústave, T1 – východisková teplota a T2 konečná teplota.

( )
T2

qV = ∆U = 10 ⋅ ∫ 17,686 + 43,5 ⋅ 10 −3 T − 148,3 ⋅ 10 −7 T 2 ⋅ dT

T1

300
 −3 T
2
−7 T 
3
∆U = 10 ⋅ 17,686 ⋅ T + 43,5 ⋅ 10 − 148,3 ⋅ 10 
 2 3  200
 43,5 ⋅ 10 −3 148,3 ⋅ 10 −7 
∆U = 10 ⋅ 17,686 ⋅ (300 − 200)+ (
⋅ 300 2 − 200 2 − ) (
⋅ 300 3 − 200 3  )
 2 3 
∆U = 10 ⋅ (1 768,6 + 1087,5 − 93,923) = 10 ⋅ 2 762,1766 J = 27,622 ⋅ 10 3 J
∆U = 27,622 ⋅ 10 3 J

Zmena vnútornej energie pri izochorickom ohriatí je tá istá ako pri izobarickom ohriatí,
aj zmena entalpie je tá istá ako pri izobarickom ohriatí
∆H = ∆U + nR(T2 − T1 )
∆H = 27,622 ⋅ 10 3 + 10 ⋅ 8,314 ⋅ (300 − 200)
∆H = 35,936 ⋅ 10 3 J
pretože objemová energia stavovo ideálneho plynu závisí tiež len od teploty.
Výsledok w = 0, qV = ∆U = 27,622.103 J a ∆H = 35,936.103 J.

Príklad 2.1-9. ∆
Jeden dm3 plynu je v nádobe pri teplote 27 ˚C a tlaku 101 325 Pa. Hodnota pomeru mólových
tepelných kapacít pri konštantnom objeme pre tento plyn je 1,4. Pri reverzibilnej adiabatickej
kompresii plynu na objem 0,1 dm3, vypočítajte:
Výsledok: a) n = 0,0406 mol;
b) T2 = 753,8 K; p2 = 2,545.106 Pa; с) ΔU = 382,9 J

a) Látkové množstvo plynu

V1 = 1 dm 3 = 1 ⋅ 10 −3 m 3 V2 = 0,1 dm 3 = 0,1 ⋅ 10 −3 m 3
p1 = 101 325 Pa p2 = ?
t1 = 27 °C T = 273 + t T1 = 300 K
T2 = ? K
CP
= 1,4 = κ
CV reverzibilná adiabatická kompresia
Riešenie
Látkové množstvo vypočítame podľa stavovej rovnice ideálneho plynu
pV = nRT pV
n=
z toho RT

44
 p1V1 101 325 ⋅ 1 ⋅ 10 −3
n= n= = 0,406242 = 40,624 ⋅ 10 −3 mol
RT1 8,314 ⋅ 300
n = 40,624 ⋅ 10 −3 mol

b) Konečnú teplotu a konečný tlak plynu

Pre vratný adiabatický dej platí
κ
pV κ = konšt. p1V1κ = p 2V2κ pVκ V 
p 2 = 1 κ1 = p1  1 
V2  V2 
1, 4
 1 ⋅ 10 −3 
p 2 = 101 325 ⋅  
−3 
= 2 545 168,927 Pa
 0,1 ⋅ 10 
p 2 = 2 545,168 ⋅ 10 3 Pa
Konečnú teplotu vypočítame
pV = nRT pV p 2V2
T= T2 =
z toho nR nR
2 545,168 ⋅103 ⋅ 0,1 ⋅ 10−3
T2 = = 753,57 K
40,624 ⋅ 10− 3 ⋅ 8,314
T2 = 753,57 K

c) Zmenu vnútornej energie

Pre adiabatický dej platí
dU = dw = − p dV (q = 0, p → 0)
∆U = w
Objemová práca pri adiabatickom deji sa dá vyjadriť rovnicou:
w = nR(T2 − T1 )/ (κ − 1)
w = 4, ,624 ⋅ 10 −3 ⋅ 8,314 ⋅ (753,57 − 300)/ (1,4 − 1)
w = 382,982 J
∆U = w = 382,982 J
Výsledok látkové množstvo plynu je n = 40,624.10-3 mol, konečný objem p2 = 2 545,168.103
Pa a konečná teplota T2 = 753,57 K. Zmena vnútornej energie je ΔU = 382,982 J.

Príklad 2.1-10. ∆
V nádobe o objeme 10 litrov je jednoatómový plyn pri teplote 300 K a tlaku 101 325 Pa.
Hodnota pomeru mólovej tepelnej kapacity pri konštantnom tlaku a konštantnom objeme
pre tento plyn je 1,66 a hodnota CV =3/2 R.
Výsledok: a) T = 1 371 K; b) w = 5 442,7 J
a) Vypočítajte, aká bude teplota plynu po adiabatickom stlačení na objem 1 liter;
V1 = 10 litrov = 10 dm 3 = 10 ⋅ 10 −3 m 3 T1 = 300 K
V2 = 1 liter = 1 dm 3 = 1 ⋅ 10 −3 m 3 T2 = ?
p1 = 101 325 Pa.
CV = 3 2 R C p CV = 1,66 = κ

45
Riešenie
Zo stavovej rovnice ideálneho plynu vyjadríme n počet molov
pV = nRT pV
n=
RT
p1 ⋅ V1 101 325 ⋅ 10 ⋅ 10 −3
n= = = 0,40624 mol
RT1 8,314 ⋅ 300
Konečný tlak pri vratnom adiabatickom deji vypočítame podľa rovnice
p1V1κ = p 2V2κ
κ 1, 66
Vκ V   10 ⋅ 10 −3 
p 2 = p1 1κ = p1  1  = 101 325 ⋅  −3 
 = 4 631,446.10 3 Pa
V2  V2   1 ⋅ 10 
p 2 = 4 631,446 ⋅ 10 3 Pa
Konečnú teplotu vypočítame zo stavovej rovnice, zo známeho konečného tlaku p2 a známeho
počtu molov n
pV = nRT pV
T=
nR
p 2V2 4 631 ⋅ 10 3 ⋅ 1 ⋅ 10 −3
T2 = = = 1 371,27 K
nR 0,4062 ⋅ 8,314
Výsledok konečná teplota plynu po adiabatickom stlačení bude T2 = 1 371,27 K.

b) Vypočítajte, aká práca je spojená s touto zmenou;

práca spojená s touto zmenou sa dá vypočítať pomocou vzťahu pre výpočet objemovej práce
pri adiabatickom procese zo známych hodnôt počiatočnej T1 a konečnej teploty T2
w = nR(T2 − T1 )/ (κ − 1)
w = 0,406 ⋅ 8,314 ⋅ (1 371 − 300)/ ((5 / 3)− 1) = 5 422,715 J
Výsledok s touto zmenou je spojená práca w = 5 422,715 J.

Príklad 2.1-11. ∆
Desať molov stavovo ideálneho plynu (CV = 5R/2) expanduje z východiskového tlaku p1
= 5.104 Pa a východiskového objemu V1 = 1 m3 na tlak p2 = 2.104 adiabaticky a vratne.
Vypočítajte konečný objem, konečnú teplotu, w, ΔU a ΔH.
Výsledok: V2 = 1,924 m3; T2 = 462,8 K;
ΔH = - 40,31 kJ; ΔU = w = - 28,79 kJ
n = 10 mol vratná adiabatická expanzia
V1 = 1 m 3
CV = 5R 2
p1 = 5 ⋅ 10 4 Pa p 2 = 2 ⋅ 10 4 Pa
Riešenie
Sústava reverzibilne (vratne) adiabaticky expanduje. Podľa definície pre Poissonovu
konštantu κ ideálneho plynu dostávame:
Cp
κ=
CV
CV = 3R 2 C P − CV = R

46
 C P = R + CV
2 5
R+ R
Cp R + CV 2 = 7 = 1,4
κ= = = 2
CV CV 5 5
R
2 (ideálny plyn)
Konečný objem V2
Pri vratnej adiabatickej expanzii ideálneho plynu platí
pV κ = konšt.
Hodnotu konštanty vypočítame pomocou známych hodnôt p1 a V1
pV 7 5 = 5 ⋅ 10 4 ⋅ 17 5 = 5 ⋅ 10 4
Pre konečný objem potom vychádza
konšt.
V2κ =
p2
5 ⋅ 10 4
V2κ = = 2,5
2 ⋅ 10 4
V2κ = 2,5 /⋅ ln
ln V2κ = ln 2,5
κ ⋅ ln V2 = ln 2,5
ln 2,5 7
ln V2 = κ=
κ dosaď za κ 5
ln V2 = 0,65449 /⋅ e
V2 = e 0, 65449
V2 = 1,924 m 3

Konečnú teplotu T2 vypočítame zo stavovej rovnice ideálneho plynu pre látkové množstvo
plynu n molov
pV = nRT pV
T=
z toho nR
p 2V2 2 ⋅ 10 4 ⋅ 1,924
T2 = = = 462,833 K
nR 10 ⋅ 8,314
p1V1 5 ⋅ 10 4 ⋅ 1
T1 = = = 601,3952 K
nR 10 ⋅ 8,314

Vykonanú prácu môžeme vypočítať podľa rovnice

nR(T2 − T1 ) 10 ⋅ 8,314(462,8 − 601,39)
w= w= = −28 799,0725 J
(κ − 1) (7 5 − 1)
w = −28,79 kJ
Pri adiabatickom procese sa zmena vnútornej energie rovná práci
∆U = w = −28,799 kJ

47
Pre zmenu entalpie podľa jej definície platí
∆H = ∆U + (p 2V2 − p1V1 )
( )
∆H = −28,79 ⋅ 10 3 + 2 ⋅ 10 4 ⋅ 1,924 − 5 ⋅ 10 4 ⋅ 1 = −40 310 J
∆H = −40 310 J = −40,31 kJ
Výsledok konečný objem je V2 = 1,924 m3, konečná teplota T2 = 601,39 K, zmena vnútornej
energie ΔU = w = -28,79 kJ a zmena entalpie je ΔH = - 40,31 kJ.

Príklad 2.1-12. ∆
Sústavu tvorí 20 molov stavovo ideálneho plynu CV = 3R/2, ktorý zaberá objem 1 m3 pri tlaku
5.104 Pa. Plyn reverzibilne adiabaticky expanduje na tlak 6.103 Pa.
Výsledok: a) V2 = 3,568 m3; b) T1 = 300,69 K; T2 = 128,74 K
c) ΔH = - 71 479,7 J; ΔU = - 42 887,7 J; d) w = - 42 887,7 J
n = 20 mol vratná adiabatická expanzia
V1 = 1 m 3
CV = 3R 2
p1 = 5 ⋅ 10 4 Pa p 2 = 6 ⋅ 10 3 Pa
Vypočítajte:

a) konečný objem V2
Riešenie
Sústava reverzibilne (vratne) adiabaticky expanduje. Podľa definície pre Poissonovu
konštantu κ ideálneho plynu dostávame:
Cp
κ=
CV
CV = 3R 2 C P − CV = R
C P = R + CV
2 3 5
R+ R R
R + CV
Cp 2 = 2 =5
κ= = = 2
CV CV 3 3 3
R R
2 2
Konečný objem pri adiabatickom procese vypočítame podľa vzťahu
p1V1κ = p 2V2κ
p1 κ 5 ⋅ 10 4 κ 50
V2κ = ⋅ V1 = (1) = ⋅ 1 = 8,333
p2 6 ⋅ 10 3 6
V2κ = 8,333 /⋅ ln
ln V2κ = ln 8,333
κ ⋅ ln V2 = ln 8,333
ln 8,333 5
ln V2 = κ=
κ dosaď za κ 3
ln V2 = 1,272155 /⋅ e
V2 = e1, 272155

48
 V2 = 3,5685 m 3
Výsledok konečný objem je V2 = 3,5685 m3.

b) východiskovú a konečnú teplotu T1 a T2 vypočítame zo stavovej rovnice ideálneho

plynu pre látkové množstvo plynu n molov
pV = nRT pV
T=
z toho nR
p1V1 5 ⋅ 10 4 ⋅ 1
T1 = = = 300,697 K
nR 20 ⋅ 8,314
p 2V2 6 ⋅ 10 3 ⋅ 3,568
T2 = = = 128,746 K
nR 20 ⋅ 8,314
Výsledok počiatočná teplota je T1 = 300,697 K a hodnota konečnej teploty je T2 = 128,746 K;

c) zmenu entalpie a zmenu vnútornej energie sústavy

najprv vypočítame w
nR(T2 − T1 ) 20 ⋅ 8,314(128,74 − 300,69)
w= w= = −42 887,769 J
(κ − 1) (5 3 − 1)
Pri adiabatickom procese sa objemová práce rovná zmene vnútornej energie sústavy
∆U = w = −42 887,769 J
Pre zmenu entalpie podľa jej definície platí
∆H = ∆U + (p 2V2 − p1V1 )
( )
∆H = −42 887,7 + 6 ⋅ 10 3 ⋅ 3,568 − 5 ⋅ 10 4 ⋅ 1 = −71 479,769 J
∆H = −71 479,769 J
Výsledok zmena entalpie je ΔH = -71 479,769 J a zmena vnútornej energie
ΔU = - 42 887,769 J.

d) Prácu, ktorú sústava vykonala

sme vypočítali už v predchádzajúcom kroku ΔU = w = - 42 887,769 J
Výsledok pre prácu vykonanú sústavou platí w = - 42 887,769 J.

Príklad 2.1-13. ∆
Päť molov dusíka je pri teplote 200 ˚C a tlaku 1.106 Pa. Sústava vratne adiabaticky expanduje
na určitý objem tak, že jej teplota je 25 ˚C. Predpokladajte, že dusík sa správa stavovo
ideálne. Závislosť jeho molovej izobarickej tepelnej kapacity od teploty vyjadruje rovnica:
Cp = 27,3 + 5,23.10-3.T - 4,2.10-9.T2 J K-1 mol-1
Vypočítajte ΔU, ΔH, konečný objem a konečný tlak.
Výsledok: ΔH = - 25,65 kJ; ΔU = - 18,38 kJ,
V2 = 63,04 dm3, p2 = 196,6 kPa
n = 5 mol
t1 = 200 ˚C T = 273 + t T = 473 K
t2 = 25 ˚C T = 298 K
p1 = 1.106 Pa V2, p2, ΔU, ΔH = ?

49
Riešenie
Pre adiabatický dej platí
dU = dw = - pdV (q = 0; p → 0)
podľa definície entalpie
ΔH = dU + pd V + V dp
Úpravou rovnice dostávame
dH = V dp
pretože pre ideálny plyn platí
dH = nCp dT
nRT
V =
p
Platí tiež
dp
nC p dT = nRT
p
 Cp 
  dT = R d ln p
 T 
Integrovaním dostaneme
T2
 Cp  p2
∫T  T dT = R ln p1
1

Závislosť Cp od teploty je daná rovnicou uvedenou v zadaní príkladu. T1 = 473 K, T2 = 298

a p1 = 1.106 Pa. Teda konečný tlak môžeme vypočítať podľa vzťahu
T2
 27,3 −9  p2
∫T  T + 5,23 ⋅ 10 − 4,2 ⋅ 10 T dT = 8,314 ⋅ ln 1 ⋅ 10 6
−3

Z vlastností určitého integrálu vyplýva:

ak zameníme hranice určitého integrálu, zmení sa jeho znamienko
b a

∫ f (x ) dx = −∫ f (x ) dx
a b

Dostávame
473
 27,3
473
−9   4,2 ⋅ 10 −9 2 
− ∫ −3 −3
+ 5,23 ⋅ 10 − 4,2 ⋅ 10 T dT = − 27,3 ln T + 5,23 ⋅ 10 T − T 
298     298
T 2
 4,2 ⋅ 10 −9 
 473 
= − 27,3 ln  + 5,23 ⋅ 10 (473 − 298)−
−3
( )
473 2 − 298 2  = −13,527618
  298  2 
Z pôvodného vzťahu vyplýva
p
− 13,527618 = 8,314 ⋅ ln 2 6
1 ⋅ 10
− 13,527618
= ln p 2 − ln 1 ⋅ 10 6
8,314
− 13,527618
ln p 2 = + ln 1 ⋅ 10 6
8,314

50
 ln p 2 = 12,18842
p 2 = e12,18842
p 2 = 196 500,74 Pa

Pre konečný objem vychádza

nRT2 5 ⋅ 8,314 ⋅ 298
V2 = = = 0,063042 m 3 = 63,04 dm 3
p2 196 500
Zmena entalpie podľa
dH = nCp dT
T2 T1

∆H = n ∫ C p dT = −n ∫ C p dT
T1 T2

( )
T1

∆H = −n ∫ 27,3 + 5,23 ⋅ 10 -3 ⋅ T − 4,2 ⋅ 10 -9 ⋅ T 2 dT

T2

473
 5,23 ⋅ 10 -3 2 4,2 ⋅ 10 -9 3 
∆H = −5 ⋅ 27,3 ⋅ T + ⋅T − ⋅T 
 2 3  298
 5,23 ⋅ 10 -3 4,2 ⋅ 10 -9 
∆H = −5 ⋅ 27,3 ⋅ (473 − 298)+ (
⋅ 473 2 − 298 2 − ) ( )
⋅ 4733 − 298 3 
 2 3 
 5,23 ⋅ 10 -3 4,2 ⋅ 10 -9 
∆H = −5 ⋅ 27,3 ⋅ (473 − 298)+ (
⋅ 473 − 298 −
2 2
) (
⋅ 4733 − 298 3  )
 2 3 
∆H = −25 651,088 J = −25,65 kJ
Zmenu vnútornej energie ΔU vypočítame na základe známej hodnoty ΔH
dU = dH – d (pV) = dH – nR dT
ΔU = ΔH – nR(T2 – T1) = - 25 650 – 5.8,314.(298-473) = - 18 376,3388 J
ΔU = -18, 38 kJ
Výsledok Pri adiabatickej expanzii dusíka má sústava konečný objem V2 = 63,04 dm3 ,
konečný tlak p2 = 196,6 kPa, zmena vnútornej energie ΔU = - 18,38 kJ, zmena entalpie
ΔH = - 25,65 kJ.

Príklad 2.1-14. ∆
Sústava obsahuje 100 g dusíka pri teplote 0 ˚C a tlaku 101 325 Pa. Ak sa do sústavy privedie
teplo 5 863 J, sústava vykoná objemovú prácu 2 300 J. Určte:
a) Začiatočný stav sústavy (p1, V1, T1)
b) Konečný stav sústavy (p2, V2, T2)
c) Zmenu entalpie a vnútornej energie sústavy
Výsledok: p1 = 101 325 Pa, V1 = 0,079 m3, T1 = 273 K;
p2 = 101 325 Pa, V2 = 0,102 m3, T2 = 352 K
Cp = 20,79 J K-1 mol-1, ΔH = q = 5 863 J, ΔU = 3 563 J,
p1 = 101 325 Pa
t1 = 0 °C T = t + 273 T1 = 273 K
q = 5 863 J w = −2 300 J

51
m N 2 = 100 g
M(N2) = 28 g mol-1
Riešenie
Látkové množstvo plynu vypočítame pomocou vzťahu
m 100
n= n= = 3,5714 mol
M 28
a) Začiatočný stav sústavy (p1, V1, T1)
Východiskový objem vypočítame pomocou stavovej rovnice pre n mólov zo známych hodnôt
p1 a T1
pV = nRT nRT1
V1 =
z toho p1
3,57 ⋅ 8,314 ⋅ 273
V1 = = 0,079969 m 3 = 79,969 dm 3
101 325
V1 = 80 dm 3
b) Konečný stav sústavy (p2, V2, T2)
Pri izobarickom deji pre w platí
w = − p(V2 − V1 )
Objemy vyjadrené pomocou stavovej rovnice pre ideálny plyn
pV = nRT nRT
V =
z toho p
dosadíme do výrazu a dostávame
 nRT2 nRT1 
w = − p −  = −nR(T2 − T1 )
 p2 p1 
Pretože pri izobarickom deji p1 = p2 = p. Objemová práca závisí len od východiskovej
a konečnej teploty, odtiaľ vyjadríme T2
w w
− = T2 − T1 T2 = T1 −
nR nR
− 2 300
T2 = 273 − = 350,49 K
3,57 ⋅ 8,314
Pre objemovú prácu platí
w = − p(V2 − V1 )
Odtiaľ pre konečný objem V2 dostávame
w − 2 300
V2 = V1 − V2 = 79,9 ⋅ 10 −3 − = 0,10259 m 3
p 101 325
V2 = 102,59 dm 3
c) Zmenu entalpie a vnútornej energie sústavy
∆U = q + w
∆U = 5 863 + (− 2 300) = 3 563 J
∆H = q p
∆H = 5 863 J

52
Výsledok: počiatočný stav sústavy je daný p1 = 101 325 Pa, V1 = 0,079 m3, T1 = 273 K;
pre konečný stav sústavy platí p2 = 101 325 Pa, V2 = 0,102 m3, T2 = 352 K, zmena entalpie
ΔH = q = 5 863 J, a zmena vnútornej energie má hodnotu ΔU = 3 563 J.

Tepelná kapacita
Príklad 2.2-1 ∆∆
Vypočítajte množstvo tepla, ktoré je potrebné na ohriatie 300 g sulfidu horečnatého z teploty
25 ˚C na teplotu 900 ˚C. Potrebné termodynamické údaje vyhľadajte v tabuľkách.
Výsledok: q = 229 216,06 J
t1 = 25 °C T = 273 + t T1 = 298 K
t 2 = 900 °C T2 = 1 173 K
m = 300 g MgS
V tabuľkách nájdeme príslušné hodnoty
M ( Mg ) = 24,312 g mol −1
M ( S ) = 32,064 g mol −1 M ( MgS ) = 56,376 g mol −1
a = 43,16
b = 8,25 ⋅ 10 −3
C P = a + b ⋅ 10 −3 T C P = 43,16 + 8,25 ⋅ 10 −3 T JK −1 mol −1

Riešenie
Výpočet množstva tepla, potrebného na ohrev alebo ochladenie sústavy, sa získa integráciou
rovnice udávajúcej závislosť tepelnej kapacity od teploty:

( )
T2 T2

q = n ∫ C p ⋅ dT = n ∫ a + bT + cT 2 dT
T1 T1

kde n je látkové množstvo sústavy a dá sa vyjadriť vzťahom

m
n=
M
Potom pre výpočet tepla dostávame
T
m 2
M T∫1
q= C p ⋅ dT

( )
1173
300
q= ⋅ ∫ 43,16 + 8,25 ⋅ 10 −3 T ⋅ dT
56,376 2981
1173
300  8,25 ⋅ 10 −3 T 2  300  8,25 ⋅ 10 −3 2 
q= ⋅ 43,16 ⋅ T +
56,376 
 = ⋅  43,16 ⋅ (T2 − T1 ) + (
T2 − T12  )
2  298 56,376  2 
300  8,25 ⋅ 10 −3 
q= ⋅ 43,16 ⋅ (1173 − 298)+
56,376 
(
1173 2 − 298 2  )
2 
q = 229 216,6 J
Výsledok množstvo tepla potrebného na ohriatie 300 g MgS je = 229 216,6 J.

53
Príklad 2.2-2. ∆∆
Vypočítajte spotrebu tepla, potrebného na ohrev 1 kg medi z teploty 25˚C na teplotu 1 000˚C.
Potrebné termodynamické údaje vyhľadajte v tabuľkách, resp. v prílohe zbierky úloh.
Výsledok: q = 423 637,5 J
t1 = 25 °C T = 273 + t T1 = 298 K
t 2 = 1 000 °C T2 = 1 273 K
m = 1 kg Cu = 1 000 g
M (Cu ) = 63,546 g mol −1 m
n=
M
Riešenie
a = 22,67
b = 6,29 ⋅ 10 −3 10 3 ⋅ b = 6,29
C P = a + b ⋅ 10 −3 T C P = 22,67 + 6,29 ⋅ 10 −3 T JK −1 mol −1
Množstvo tepla potrebného na ohrev 1 kg medi vypočítame zo vzťahu
T2
m
q = n ∫ C p ⋅ dT n=
M
T1

kde dosadíme za n látkové množstvo

( )
1273
1 000
q= ⋅ ∫ 22,67 + 6,29 ⋅ 10 −3 T dT
63,546 298
1273
 T2
q = 15,7366 ⋅ 22,67 ⋅ T + 6,29 ⋅ 10 −3 
 2  298
 6,29 ⋅ 10 −3 
q = 15,7366 ⋅ 22,67 ⋅ (1 273 − 298)+ (
⋅ 1 273 2 − 298 2 )
 2 
q = 15,7366 ⋅ [22 130,25 + 4 817,2751]= 423 637,5357 J
Výsledok Na ohrev 1 kg medi sa spotrebuje 423,638 kJ tepla.

Príklad 2.2-3 ∆∆
Vypočítajte množstvo tepla, ktoré je potrebné dodať, aby sme ohriali 1 kg striebra z teploty
300 K na 1 000 K. Závislosť izobarickej mólovej tepelnej kapacity striebra od teploty
odčítajte z prílohy. M(Ag) = 107,9 g mol-1.
Výsledok: q = 171 389 J
m = 1 kg Ag = 1 000 g Ag M ( Ag ) = 107,9 g mol −1

T1 = 300 K T2 = 1 000 K
C P = 20,36 + 8,55 ⋅ 10 −3 T + 1,51 ⋅ 10 5 T −2 JK −1 mol −1

54
Riešenie
T2
m
q = n ∫ C p ⋅ dT n=
M
T1

( )
1000
1 000
q= ⋅ ∫ 20,36 + 8,55 ⋅ 10 −3 T + 1,51 ⋅ 10 5 T − 2 dT
107,9 300
1000
 T2 T −1 
q = 9,2678 ⋅ 20,36 ⋅ T + 8,55 ⋅ 10 −3 + 1,51 ⋅ 10 5
 2 (− 1) 300
 8,55 ⋅ 10 −3 1 
q = 9,2678 ⋅ 20,36 ⋅ (1000 − 300)+ (
⋅ 1000 2 − 300 2 − 1,51 ⋅ 10 5 ⋅  )
 1
− 
 2  1000 300 
q = 9,2678 ⋅ [14252 + 3890,25 + 352,3333]= 171 404,8471 J
Výsledok Na ohrev 1 kg striebra sa spotrebuje q = 171 404,9 J tepla.

Príklad 2.2-4 ∆∆
Vypočítajte množstvo tepla potrebného na ohrev 1 mólu oxidu železitého z teploty
298 K na teplotu 800 K. Potrebné termodynamické údaje nájdite v tabuľkách.
Výsledok: q = 67 753,3 J
−3 −2 −1
Pre Fe2O3(α) C P = 98,42 + 77,93 ⋅ 10 T − 14,87 ⋅ 10 ⋅ T 5
JK mol −1
298 K ; 950 K
v teplotnom intervale
T1 = 298 K T2 = 800 K
n = 1 mol Fe2 O3
Riešenie
T2

q = n ∫ C p ⋅ dT
T1

∫ (98,42 + 77,93 ⋅ 10 )
800
−3
q = 1⋅ T − 14,87 ⋅ 10 5 ⋅ T − 2 dT
298

77,93 ⋅ 10 −3
q = 98,42 ⋅ (800 − 298) + ( )
 1
⋅ 800 2 − 298 2 − 14,87 ⋅ 10 5 ⋅  −
1 

2  800 298 
q = 49 406,84 + 21 477,35214 + (− 3 131,82886)
q = 67 753,0 J
Výsledok Na ohrev 1 mólu oxidu železitého sa spotrebuje q = 67 753,0 tepla.

Príklad 2.2-5 ∆∆
Vypočítajte množstvo tepla, ktoré je potrebné na ohrev 5 kg sulfidu antimonitého z teploty
300 K na 700 K. Závislosť izobarickej mólovej tepelnej kapacity od teploty pre Sb2S3 udáva
−3 −1 −1
rovnica C P = 101,98 + 60,63 ⋅ 10 T J K mol
Výsledok: q = 778 910,6 J
m = 5 kg Sb2 S 3 = 5 000 g Sb2 S 3 M ( Sb2 S 3 ) = 339,692 g mol −1

T1 = 300 K T2 = 700 K

55
C P = 101,98 + 60,63 ⋅ 10 −3 T J K −1 mol −1

Riešenie
T2
m 5 000
q = n ∫ C p ⋅ dT n= n= = 14,7192 mol Sb2 S 3
M 339,692
T1

( )
700
5 000
q= ⋅ ∫ 101,98 + 60,63 ⋅ 10 −3 T dT
339,692 300
700
 T2
q = 14,7192 ⋅ 101,98 ⋅ T + 60,63 ⋅ 10 −3 
 2  300
 60,63 ⋅ 10 −3 
q = 14,7192 ⋅ 101,98 ⋅ (700 − 300)+ (
⋅ 700 2 − 300 2  )
 2 
q = 14,7192 ⋅ [40792 + 12126]= 778 910,6256 J
Výsledok Na ohrev 5 kg striebra sa spotrebuje q = 778 910,62 J tepla.

Príklad 2.2-6 ∆∆
Vypočítajte množstvo tepla, ktoré je potrebné na ohrev medeného ingotu s hmotnosťou 50 kg
z teploty 25 ˚C na 800 ˚C. Mólová hmotnosť Cu = 63,5 g mol-1. Mólovú izobarickú tepelnú
kapacitu pre meď vyhľadajte v tabuľkách.
Výsledok: q = 16,4.106 J
−3 −1 −1
Pre Cu C P = 22,67 + 6,29 ⋅ 10 T J K mol
298 K ; 950 K
v teplotnom intervale
t1 = 25 °C T = 273 + t T1 = 298 K
t 2 = 800 °C T2 = 1 073 K
m = 50 kg Cu = 50 000 g = 50 ⋅ 10 3 g
M (Cu ) = 63,546 g mol −1
Riešenie
T2 T
m m 2
q = n ∫ C p ⋅ dT n=
M T∫1
q= ⋅ C p ⋅ dT
M
T1

50 ⋅ 10 3
( )
1073
q= ⋅ ∫ 22,67 + 6,29 ⋅ 10 −3 T dT
63,546 298
 6,29 ⋅ 10 −3 
q = 786,8315 ⋅ 22,67 ⋅ (1073 − 298) + (
⋅ 1073 2 − 298 2  )
 2 
q = 786,8315 ⋅ [17 569,25 + 3 341,6411]= 16 453 349,64 J = 16,453 ⋅ 10 6 J
q = 16,453 ⋅ 10 6 J
Výsledok Na ohrev 50 kg medeného ingotu je potrebné množstvo tepla q = 16,453.106 J.

56
Príklad 2.2-7 ∆∆
Vypočítajte množstvo tepla, potrebné na ohriatie 100 g oxidu hlinitého z teploty 25 ˚C
na teplotu 500 ˚C, ak závislosť mólovej izobarickej tepelnej kapacity od teploty je daná
rovnicou
Pre Al O C P = 101,92 + 17,81 ⋅ 10 −3 T − 28,58 ⋅ 10 5 ⋅ T −2 J K −1 mol −1
2 3(s)
v intervale teplôt (298 K, 1 800 K).
Výsledok: q = 46 122 J
Mólová hmotnosť Al2O3 = 101,961 g mol-1
t1 = 25 °C T = 273 + t T1 = 298 K
t 2 = 500 °C T2 = 773 K
m = 100 g Al 2 O3
M (Cu ) = 101,961 g mol −1
Riešenie
T2 T
m m 2
q = n ∫ C p ⋅ dT n=
M T∫1
q= ⋅ C p ⋅ dT
M
T1

( )
773
100
q= ⋅ ∫ 101,92 + 17,81 ⋅ 10 −3 T − 28,58 ⋅ 10 5 T − 2 dT
101,961 298

100  17,81 ⋅ 10 −3 28,58 ⋅ 10 5  1 1 

q= ⋅ 101,92 ⋅ (773 − 298) +
101,961  2
2
(
⋅ 773 − 298 −
2
)⋅ − 
(− 1)  773 298 
q = 0,98 ⋅ [48412 + 4530,1961 − 5893,3207]= 46 143,99 J = 46,144 ⋅ 10 3 J = 46,144 kJ
q = 46,144 kJ
Výsledok Na ohrev 50 kg medeného ingotu je potrebné množstvo tepla q = 46,144 kJ.

Príklad 2.2-8 ∆∆
Nájdite hodnoty strednej izobarickej a izochorickej mólovej tepelnej kapacity dusíka
v intervale teplôt od 300 K do 400 K, ak izobarická mólová tepelná kapacita dusíka
je vyjadrená rovnicou:
C P = 27,91 + 4,27 ⋅ 10 −3 ⋅ T J K −1 mol −1 .
Výsledok: Cp = 29,404 J K-1 mol-1; CV = 21,09 J K-1 mol-1
Riešenie
2 T
1
CP = ⋅ ∫ C P ⋅ dT
T2 − T1 T1

( )
400
1
CP = ⋅ ∫ 27,91 + 4,27 ⋅ 10 −3 T ⋅ dT
400 − 300 300
400
1  4,27 ⋅ 10 −3 T 2 
CP = ⋅ 27,91 ⋅ T + 
400 − 300  2  300
1  4,27 ⋅ 10 −3 
CP = ( )
⋅ 27,91 ⋅ 400 − 300 +
100 
(
⋅ 400 2 − 300 2  =
1
)⋅ [2791 + 149,45]= 29,4045
2  100

57
C P = 29,404 JK −1 mol −1
Cp – C V = R CV = C p - R kde R = 8,314 J K-1 mol-1
C V = 29,404 − 8,314
C V = 21,09 J K −1 mol −1
Výsledok hodnota strednej izobarickej mólovej tepelnej kapacity dusíka v intervale teplôt
−1 −1
od 300 K do 400 K je C P = 29,404 JK mol a strednej izochorickej mólovej tepelnej
kapacity je CV = 21,09 J K-1 mol-1.

Príklad 2.2-9 ∆∆
Vypočítajte strednú izobarickú mólovú tepelnú kapacitu Mg v teplotnom intervale
od 300 K do 600 K, ak je daná teplotná závislosť
C P = 22,33 + 10,27 ⋅ 10 −3 T − 0,43 ⋅ 10 5 T −2 J K −1 mol −1
Výsledok: Cp = 26,713 J K-1 mol-1
T1 = 300 K T2 = 600 K
Riešenie
T
2
1
CP = ⋅ ∫ C P ⋅ dT
T2 − T1 T1

( )
2 T
1
CP = ⋅ ∫ a + b ⋅ T + c ⋅ T − 2 dT
T2 − T1 T1
dosadíme CP

( )
600
1
CP = ⋅ ∫ 22,33 + 10,27 ⋅ 10 −3 T − 0,43 ⋅ 10 5 T − 2 dT
600 − 300 300
600
1  10,27 ⋅ 10 −3 ⋅ T 2 0,43 ⋅ 10 5 ⋅ T −1 
CP = ⋅ 22,33 ⋅ T + −
300  2 (− 1)  300
1  10,27 ⋅ 10 −3 1 
CP = ⋅ 22,33 ⋅ (600 − 300)+ ( )  1
600 2 − 300 2 + 0,43 ⋅ 10 5 ⋅  − 
300  2  600 300 

⋅ [6 699 + 1 386,45 − 71,6666]= 26,7126 J K −1 mol −1

1
CP =
300
Výsledok stredná izobarická mólová tepelná kapacita Mg je 26,7126 J K-1 mol-1.

Príklad 2.2-10 ∆∆
Nájdite hodnotu strednej izobarickej mólovej tepelnej kapacity Cl2 v intervale teplôt
od 350 K do 450 K, ak izochorická mólová tepelná kapacita je vyjadrená rovnicou:
C v = 28,646 + 0,25 ⋅ 10 −3 T − 2,85 ⋅ 10 5 T −2 JK −1 mol −1
Výsledok: Cp = 35,25 J K-1 mol-1
T1 = 350 K T2 = 450 K
CP = ?

58
Riešenie
1 2 T
C p − CV = R
CP = ⋅ ∫ C P ⋅ dT
T2 − T1 T1
C V = C P − R , kde R = 8,314

( )
450
1
CP = ⋅ ∫ 28,646 + 0,25 ⋅ 10 −3 T − 2,85 ⋅ 10 5 T − 2 + R ⋅ dT
450 − 350 350

( )
450
1
CP = ⋅ ∫ 28,646 + 0,25 ⋅ 10 −3 T − 2,85 ⋅ 10 5 T − 2 + 8,314 ⋅ dT
450 − 350 350

( )
450
1
CP = ⋅ ∫ 36,96 + 0,25 ⋅ 10 −3 T − 2,85 ⋅ 10 5 T − 2 ⋅ dT
450 − 350 350
450
1  0,25 ⋅ 10 −3 T 2 2,85 ⋅ 10 5 T −1 
CP = ⋅ 36,96 ⋅ T + −
450 − 350  2 (− 1)  350
1  0,25 ⋅ 10 −3 1 
CP = ⋅ 36,96 ⋅ (450 − 350)+ ( )  1
⋅ 450 2 − 350 2 + 2,85 ⋅ 10 5 ⋅  − 
100  2  450 350 

⋅ [3696 + 10 − 180,9523]= 35,25047 J K −1 mol −1

1
CP =
100
Výsledok hodnota strednej izobarickej mólovej tepelnej kapacity Cl2 v danom teplotnom
−1 −1
intervale je C P = 35,2504 JK mol .

Príklad 2.2-11 ∆∆
Izobarická mólová tepelná kapacita tantalu pri teplote 500 K je 26,835 J K-1 mol-1
a pri teplote
500 K ;800 K
800 K je 28,08 J K-1 mol-1. V teplotnom intervale nenastáva v tantale nijaká
fázová premena.
Výsledok: a) a = 24,76; b = 4,15.10-3
b) Cp = 27,665 J K-1 mol-1

a) Za predpokladu lineárnej závislosti CP = a + b.T určte koeficienty rovnice a a b;

Riešenie
C P ,500 = 26,835 J K −1 mol −1 T1 = 500 K

C P ,800 = 28,08 J K −1 mol −1 T2 = 800 K

CP = a + b ⋅ T určte a a b Teplota Cp
[K] [JK-1mol-1]

500 26.835
800 28.08
700 27.665

59
 26,835 = a + b ⋅ 500 /⋅ (− 1)
28,080 = a + b ⋅ 800
− 26,835 = −a − b ⋅ 500
+ 28,080 = + a + b ⋅ 800
1,245 = 800 ⋅ b − 500 ⋅ b
1,245 = b ⋅ (800 − 500)
1,245 = 300 ⋅ b /⋅ 1 300
b = 4,15 ⋅ 10 −3

Dosadíme do rovnice 26,835 = a + b ⋅ 500 26,835 = a + b ⋅ 500

26,835 = a + 2,075 /− 2,075
a = 24,76
Výsledok hľadané koeficienty sú a = 24,76 a b = 4,15.10-3.

b) Vypočítajte izobarickú mólovú tepelnú kapacitu tantalu pri teplote 700 K;

Riešenie
C P = 24,76 + 4,15 ⋅ 10 −3 ⋅ T
C P ,700 = 24,76 + 4,15 ⋅ 10 −3 ⋅ 700
C P ,700 = 27,665 J K −1 mol −1
Výsledok izobarická mólová tepelná kapacita tantalu pri teplote 700 K
je Cp,700 = 27,665 J K-1 mol-1.

Lineárna závislosť Cp od teploty

28,2
y = 24,76+0,0042x
28

27,8 28,08
27,665
27,6
Cp

27,4

27,2

27

26,8 26,835
26,6
500 600 700 800
Teplota

60
Príklad 2.2-12 ∆∆
Stredná tepelná kapacita bizmutu pri tlaku 101 325 Pa
§ v intervale teplôt od 300 K do 400 K má hodnotu 26,72 J K-1mol-1;
§ a v intervale teplôt od 400 K do 500 K hodnotu 28,98 J K-1mol-1.
Vypočítajte hodnoty konštánt a, b rovnice:
C P = a + b ⋅ T J K −1 mol −1
Výsledok: a) a = 18,81; b = 22,6.10-3
Riešenie
2 T
1
CP = ⋅ ∫ C P ⋅ dT
T2 − T1 T1
T T2
 T2
2

⋅ ∫ (a + b ⋅ T ) dT
1 1
CP = CP = ⋅ a ⋅ T + b 
T2 − T1 T1 T2 − T1  2 T
1

CP =
1
T2 − T1

( 
⋅ a ⋅ (T2 − T1 )+ T22 − T12 
b
)
 2 

C P ⋅ (T2 − T1 ) = a ⋅ (T2 − T1 )+ (
b 2
2
T2 − T12 )
Dosadíme
Pre C P = 26,72 J K −1 mol −1 v teplotnom intervale od 300 K do 400 K

(
26,72 ⋅ (400 − 300) = a ⋅ (400 − 300)+ 400 2 − 300 2
b
2
)
2672 = 100 ⋅ a + 35 000 ⋅ b

Pre C P = 28,98 J K −1 mol −1 v teplotnom intervale od 400 K do 500 K

(
28,98 ⋅ (500 − 400) = a ⋅ (500 − 400)+ 500 2 − 400 2
b
2
)
2898 = 100 ⋅ a + 45 000 ⋅ b
Dostávame sústavu rovníc
2672 = 100 ⋅ a + 35 000 ⋅ b /⋅ 1 100
2898 = 100 ⋅ a + 45 000 ⋅ b /⋅ 1 100

upravíme 26,72 = a + 350 ⋅ b /⋅ (− 1)

28,98 = a + 450 ⋅ b
− 26,72 = −a − 350 ⋅ b
+ 28,080 = + a + 450 ⋅ b
2,26 = 100 ⋅ b b = 22,6 ⋅ 10 −3

Dosadíme do 26,72 = a + 350 ⋅ b

26,72 = a + 350 ⋅ 22,6 ⋅ 10 −3 a = 18,81
Výsledok hodnoty konštánt sú a = 18,81 a b = 22,6.10-3 a závislosť izobarickej molovej
tepelnej kapacity od teploty má tvar: Cp = 18,81 + 22,6.10-3.T J K-1 mol-1.

61
Príklad 2.2-13 ∆∆
V termodynamických tabuľkách sa uvádzajú prírastky izobarickej molovej entalpie tuhého
chrómu
0
H 700 − H 298
0
= 10 600 J mol −1
0
H 900 − H 298
0
= 16 341 J mol −1
298 K ; 900 K
V teplotnom intervale nenastáva v chróme nijaká fázová premena.
a) Za predpokladu lineárnej závislosti Cp = a + bT nájdite hodnoty konštánt a a b;
b) Určte rovnicu teplotnej závislosti prírastku molovej entalpie tuhého chrómu.
Výsledok: a = 22,494; b = 7,76.10-3; HT - H298 = 22,494T + 3,88.10-3.T2 - 7 046,4

Riešenie:
Podľa vzťahu
H T − H 298 = ∫
298
T
(a + bT + cT )dT = aT + b2 T
−2 2
− cT −1 + d
(a.1)
b
d = −a 298 − 298 2 + c 298 −1
kde 2
bude mať závislosť prírastku molovej entalpie chrómu od teploty bude tvar:
b
H T − H 298 = aT + T 2 + d
2
Vzťah (a.1) možno veľmi výhodne použiť pri praktických výpočtoch prírastkov molových
entalpií látok. Prírastok molovej entalpie vypočítaný pomocou vzťahu (a.1) pri akejkoľvek
teplote môžeme považovať za množstvo tepla potrebného na ohrev jednotkového látkového
množstva zo štandardnej teploty na teplotu T a niekedy ho označujeme aj ako tepelný obsah
látky.
Aby sme mohli určiť číselné hodnoty konštánt a, b a d, musíme zostaviť tri nezávislé rovnice:
b
10 600 = 700a + 700 2 + d
2
b
16 341 = 500a + 500 2 + d
2
b
d = −a 298 − 298 2
2
Dosadíme za d a dostávame:
b b
10 600 = 700a + 700 2 − 298a − 298 2
2 2

(
10 600 = a(700 − 298)+ 700 2 − 298 2
b
2
)
10 600 = 402 ⋅ a + 200 598 ⋅ b

b b
16 341 = 900a + 900 2 − 298a − 298 2
2 2

(
16 341 = a(900 − 298)+ 900 2 − 298 2
b
2
)
16 341 = 602 ⋅ a + 360 598 ⋅ b

62
Dostali sme dve rovnice:
10 600 = 402 ⋅ a + 200 598 ⋅ b
16 341 = 602 ⋅ a + 360 598 ⋅ b
Z prvej rovnice vyjadríme a
10 600 − 200 598 ⋅ b
a=
402
dosadíme do druhej rovnice
 10 600 − 200 598 ⋅ b 
16 341 = 602 ⋅   + b ⋅ 360 598
 402 
b = 7,76359 ⋅ 10 −3
Dosadíme hodnotu konštanty b do prvej rovnice
10 600 = 402 ⋅ a + 7,76 ⋅ 10 −3 ⋅ 200 598
a = 22,494128
Dopočítame konštantu d
b 7,76 ⋅ 10 −3
d = −a 298 − 298 2 = −298 ⋅ 22,494 − ⋅ 298 2 = −7 047,77152
2 2
d = −7 047,77152
Výsledok: Vyriešením sústavy rovníc sme dostali tieto výsledky
a = 22,494
b = 7,76 ⋅ 10 −3
d = −7 047,77
teda závislosť prírastku molovej entalpie chrómu od teploty bude mať tvar:
H T − H 298 = 22,494 T + 3,88 ⋅ 10 −3 T 2 − 7 047,77

Príklad 2.2-14 ∆∆
V termodynamických tabuľkách sa uvádzajú prírastky izobarickej mólovej entalpie tuhého
chrómu
0
H 600 − H 298
0
= 8 108 J mol −1
0
H 900 − H 298
0
= 17 469 J mol −1
298 K ; 900 K
V teplotnom intervale nenastáva v chróme nijaká fázová premena.
a) Vypočítajte závislosť prírastku mólovej entalpie chrómu od teploty v tvare
H T0 − H 298
0
= a ⋅T + b 2 ⋅T 2 + d
b) Za predpokladu lineárnej závislosti Cp = a + bT nájdite hodnoty konštánt a a b;
Výsledok: a) HT - H298 = 20,338T +7,248.10-3.T2 - 6 704,37
b) Cp = 20,338 + 14,496.10-3T

Riešenie:
Podľa vzťahu
H T − H 298 = ∫
T

298
(a + bT + cT )dT = aT + b2 T
−2 2
− cT −1 + d
(a.1)

63
 b
d = −a 298 − 298 2 + c 298 −1
kde 2
bude mať závislosť prírastku molovej entalpie chrómu od teploty bude tvar:
b
H T − H 298 = aT + T 2 + d
2
Aby sme mohli určiť číselné hodnoty konštánt a, b a d, musíme zostaviť tri nezávislé rovnice:
b
8 108 = 600a + 600 2 + d
2
b
17 469 = 900a + 900 2 + d
2
b
d = −a 298 − 298 2
2
Dosadíme za d a dostávame:
b b
8 108 = 600a + 600 2 − 298a − 298 2
2 2

(
8 108 = a(600 − 298)+ 600 2 − 298 2
b
2
)
8 108 = 302 ⋅ a + 135 598 ⋅ b

b b
17 469 = 900a + 900 2 − 298a − 298 2
2 2

(
17 469 = a(900 − 298)+ 900 2 − 298 2
b
2
)
17 469 = 602 ⋅ a + 360 598 ⋅ b

Úpravou sme dostali rovnice

8 108 = 302 ⋅ a + 135 598 ⋅ b
17 469 = 602 ⋅ a + 360 598 ⋅ b

Z prvej rovnice vyjadríme a

8 108 − 135 598 ⋅ b
a=
302
dosadíme do druhej rovnice
 8 108 − 135 598 ⋅ b 
17 469 = 602 ⋅   + 360 598 ⋅ b
 302 
17 469 = 90 300 ⋅ b + 16 162,30464
b = 14,47 ⋅ 10 −3
Dosadíme hodnotu konštanty b do prvej rovnice
8 108 = 302 ⋅ a + 14,47 ⋅ 10 −3 ⋅ 135 598
a = 20,35065

64
Dopočítame konštantu d
b 14,47 ⋅ 10 −3
d = −a 298 − 298 2 = −298 ⋅ 20,35 − ⋅ 298 2 = −6 706,796
2 2
d = −7 047,77152
Výsledok: Vyriešením sústavy rovníc sme dostali tieto výsledky
a = 20,35
b = 14,47 ⋅ 10 −3
d = −6 706,796
teda závislosť prírastku molovej entalpie chrómu od teploty bude mať tvar:
H T − H 298 = 20,35 T + 7,235 ⋅ 10 −3 T 2 − 6 706,796
a pre izobarickú mólovú tepelnú kapacitu platí vzťah:
Cp = 20,35 + 14,47.10-3T

V programe Microsoft Excel

Pre lineárnu závislosť v tvare
y = a + bx
upravíme rovnice
8 108 = 302 ⋅ a + 135 598 ⋅ b /vydelíme 302
17 469 = 602 ⋅ a + 360 598 ⋅ b /vydelíme 602

26,84768 = a + 449 ⋅ b
x y
29,01827 = a + 599 ⋅ b 449 26.84768
599 29.01827
Lineárna závislosť Cp od teploty

29,5

y = 20,350382+0,014471x 29,02
29

28,5

28
y

27,5

27
26,85

26,5
400 450 500 550
x 600

65
Príklad 2.2-15 ∆∆
Odvoďte tepelnú závislosť prírastku mólovej entalpie striebra Ag(s) od teploty v teplotnom
298 K ; 1 233 K
intervale , ak v tomto intervale teplôt poznáte závislosť mólovej izobarickej
tepelnej kapacity striebra
Cp(Ag s) = 20,36 + 8,55.10-3T + 1,51.105T-2 J K-1 mol-1
Výsledok: HT - H298 = 20,36.T +4,275.10-3.T2 – 1,51.105.T-1 – 5 940
Riešenie:
Na výpočet prírastku mólovej entalpie striebra použijeme vzťah

( )
T
b
H T − H 298 = ∫ a + bT + cT − 2 dT = aT + T 2 − cT −1 + d
298
2
b
d = −a 298 − 298 2 + c 298 −1
kde 2
do ktorého za konštanty a, b a c dosadíme hodnoty z funkcie Cp(Ag s)
8,55.10 −3 2
H T − H 298 = 20,36 + T − 1,51 ⋅ 10 5 T −1 + d
2
8,55
d = −20,36 ⋅ 298 − 298 2 + 1,8 ⋅ 10 5 ⋅ 298 −1
kde 2
d = −5 940,2
Výsledok Pre tepelnú závislosť prírastku mólovej entalpie Ag(s) dostávame:
H T − H 298 = 20,36 + 4,275.10 −3 T 2 − 1,51 ⋅ 10 5 T −1 − 5 940

PLYNOVÉ ZÁKONY IDEÁLNY PLYN

IZOTERMICKÝ DEJ PRÁCA TEPLO
IZOBARICKÝ DEJ TLAK IZOCHORA OBJEM
TERMODYNMICKÁ TEPLOTA PRVÁ VETA
TERMODYNAMICKÁ VNÚTORNÁ
ENERGIA ENTALPIA ADIABATICKÝ DEJ
HESSOV ZÁKON TERMOCHÉMIA
KIRCHHOFFOV ZÁKON

66
3 Termochémia

Termochémia sa zaoberá tepelnou bilanciou chemických reakcií, fázových premien

alebo zmien koncentrácií. Každú chemickú reakciu sprevádza uvoľňovanie alebo pohlcovanie
tepla, podľa toho nazývame tieto procesy exotermické alebo endotermické.
§ Exotermické reakcie majú hodnoty ΔH záporné, čo značí, že pri nich sústava
uvoľňuje teplo do okolia.
§ Endotermické reakcie sú reakcie s kladnou hodnotou ΔH, pri ktorých sa teplo
pohlcuje.

Tepelný efekt chemickej reakcie sa nazýva reakčné teplo (reakčná entalpia) a definuje
sa ako maximálne uvoľnené alebo prijaté teplo.

Podľa podmienok za akých sa chemická reakcia uskutočňuje, rozlišujeme reakčné teplo

za stáleho tlaku
q p = ∆H
a reakčné teplo za stáleho objemu
qV = ∆U

V termochémii sa hodnoty reakčných tepiel vzťahujú vždy na určité podmienky definované

tlakom a teplotou a píšu sa k príslušnej chemickej reakcii, v ktorej musí byť uvedené, v akom
skupenstve sa reaktanty a produkty nachádzajú a to symbolmi
(s) – solidus - pre tuhý skupenský stav,
(g) – gaseus – pre plynný skupenský stav,
(l) – liquidus – pre kvapalné skupenstvo,
(aq) – aquatované – látka sa nachádza v roztoku,
a pri kryštalických látkach ich modifikácia, napr. (α).
Hodnota ΔHR,298, ktorá sa píše za stechiometrickú rovnicu, sa vzťahuje na látkové množstvo
reaktantov a produktov, ako je uvedené v danej chemickej rovnici.

Najjednoduchším reakčným teplom je zlučovacie teplo. Rozumieme ním tepelný efekt

reakcie, pri ktorej vzniká jeden mol zlúčeniny priamo z prvkov za štandardných podmienok
(T = konšt. zvyčajne 298,15 K, t.j. 25 ˚C; p = 101 325 Pa; tuhé látky v najstabilnejšej
∆H 0
modifikácii) a tento tepelný efekt nazývame štandardná molová zlučovacia entalpia
. Štandardný stav vyznačujeme symbolom 0 ako horný index veličiny (malou nulou vpravo
hore), napríklad H0, G0. Štandardná (tvorná) molová zlučovacia entalpia prvkov je nulová.

Jednotlivé druhy reakčných tepiel označujeme podľa typu daného chemického deja.
Vychádzajúc z uvedeného poznáme potom reakčné teplo zlučovacie, spaľovacie, rozpúšťacie,
neutralizačné, hydratačné, atomizačné a pod.

Chemické rovnice, doplnené údajom reakčného tepla a všetkými uvedenými podmienkami

priebehu reakcie, sa nazývajú termochemické rovnice. S termochemickými rovnicami
môžeme uskutočňovať tie isté matematické úkony ako s algebraickými rovnicami.
Napríklad zápis reakcie termochemickou rovnicou
C ( s ) + O2(g ) = CO2(g ) ∆H 298
0
= −393 780 J mol −1

67
Zákony termochémie
Reakčné teplo určitej chemickej reakcie, t.j. zmena entalpie ΔH, je dané rozdielom entalpií
produktov a východiskových látok. Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že hodnoty reakčných
tepiel protismerných reakcií sú okrem znamienka rovnaké. Tento poznatok je obsahom

prvého zákona termochémie, ktorý roku 1780 vyslovili A. L. Lavoisier a P. S. Laplace:

Reakčné teplá priamej a protismernej reakcie sú pri rovnakej teplote okrem znamienka
rovnaké.

NO( g ) → 1 2 N 2(g ) + 1 2 O2(g ) ∆H 298

0
= −90,4 kJ mol −1
1 2 N 2(g ) + 1 2 O2(g ) → NO( g ) ∆H 298
0
= +90,4 kJ mol −1

Druhý zákon termochémie vyslovil roku 1840 G. H. Hess a znie:

Tepelný efekt reakcie nezávisí od spôsobu jej priebehu, ale iba od začiatočného a konečného
stavu sústavy.

To znamená, že reakčné teplo celkovej reakcie je rovnaké, ak sa uskutoční reakcia naraz

alebo cez čiastkové reakcie. Napríklad oxidáciou grafitu plynným kyslíkom vzniká plynný
oxid uhličitý
C ( s ) + O2(g ) → CO2(g ) ∆H 298
0
= −393,7 kJ mol −1
Reakcia sa však môže uskutočniť postupne v dvoch stupňoch cez oxid uhoľnatý
ako medziprodukt:
C ( s ) + 1 2 O2(g ) → CO(g ) ∆H 298
0
= −110,1 kJ mol −1
CO(g ) + 1 2 O2(g ) → CO2(g ) ∆H 298
0
= −283,6 kJ mol −1
Podľa Hessovho zákona reakčné teplo celkovej reakcie sa rovná súčtu reakčných tepiel
postupne uskutočnených reakcií, ak sa uskutočnili za rovnakých podmienok. Hessov zákon
umožňuje vypočítať reakčné teplo jednej reakcie z reakčných tepiel iných reakcií, ktoré
sú prístupnejšie meraniu.

Ak sa meranie reakčného tepla uskutočňuje v kalorimetri pri konštantnom tlaku,

potom zmeny entalpie chemickej rovnice podľa Hessovho zákona je rovná
∆H = ∑ ∆H produktov − ∑ ∆H reaktantov
Súvislosť medzi ΔH a ΔU uvádza definičná rovnica
∆H = ∆U + P ∆V

Ak sa na reakcii zúčastňuje plyn, alebo pri chemickej reakcii vzniká plynný produkt,
potom pri konštantnej teplote bude maximálne hodnota expanznej práce závisieť od zmeny
látkového množstva plynu Δn pri chemickej reakcii
∆H = ∆U + RT ∆n

kde P ∆V = RT ∆n
∆n = ∑ ∆nplyn. produktov − ∑ ∆nplyn. reaktantov

68
Závislosť reakčného tepla od teploty – Kirchhoffov zákon
Hodnota reakčnej entalpie závisí od teploty, pri ktorej sa uskutočňuje reakcia. Tabuľkové
hodnoty reakčných tepiel pre mnohé reakcie sa vzťahuj na teplotu 298,15 K (25˚C).
Keďže mnoho reakcií pri tejto teplote prebieha veľmi pomaly, resp. s malým výťažkom,
je potrebné vypočítať reakčné teplo aj pri iných teplotách.

Závislosť reakčného tepla od teploty odvodil G. R. Kirchhoff v roku 1858

 d∆H 
  = ∆C P
 dT  P
∆C P = ∑ (∆C P )produktov − ∑ (∆C P )reaktantov
kde
pri integrácii tejto rovnice v intervale teplôt T1 až T2 dostávame
T2

∆H 0
T2 = ∆H + ∫ C p dT
0
T1
T1

Izobarické mólové tepelné kapacity sú funkciou teploty, preto

∆C p = ∆a + ∆bT + ∆cT −2
Absolútnu hodnotu entalpie nepoznáme, preto v praxi pracujeme iba s relatívnymi hodnotami,
ktoré vzťahujeme na štandardné podmienky pri tlaku 101 325 Pa a teplote 298 K. Pri týchto
podmienkach možno rovnicu napísať v tvare:

∫ (∆a + ∆bT + ∆cT )dT

T
−2
∆H = ∆H
0
T
0
298 +
298

čo je vyjadrením závislosti zmeny štandardnej entalpie chemickej reakcie od teploty,

t.j. ∆H T = f (T )
0

dH 0 = ∆C p dT
Všeobecnú závislosť reakčnej entalpie od teploty dostaneme integráciou
0; T
v teplotnom intervale

( )
T
∆H T0 = ∆H 00 + ∫ ∆a + ∆bT + ∆cT − 2 dT
0

Kde ∆H
0
0 je integračná konštanta a vypočítame ju zo zmeny štandardnej entalpie reakcie
pri teplote 298 K, t.j. z hodnoty ∆H 298 reakcie a koeficientov Δa, Δb a Δc.
0

69
 3 Úlohy

Príklad 3-1. ◄
Vypočítajte množstvo tepla, ktoré odpovedá vzniku železa o hmotnosti 10 g pri redukcii
Fe2O3 uhlíkom pri teplote 25 ˚C. Určte, či sa pri reakcii teplo uvoľní alebo spotrebuje.
M(Fe) = 55,847 g mol-1
Riešenie
Fe 2 O 3(s) + 3C (s ) = 2Fe (s) + 3CO (g)
∆H 298
0
= −821 710 J mol −1
pre Fe2O3(s)
∆H 298
0
= −110 590 J mol −1
pre CO(g)
−1
pre C(s) a Fe(s) ∆H 298 = 0 J mol
0

Podľa Hessovho zákona

ΔH 0298 = Σ ΔH 0298 (produktov) − Σ ΔH 0298 (reaktantov)
∆H 298
0
(
= 2 ⋅ ∆H 298
0
)(
( Fe ) + 3 ⋅ ∆H 298 ( CO ) − 1 ⋅ ∆H 298 ( Fe2O4 ) + 3 ⋅ ∆H 298 ( C )
0 0 0
)
∆H 298
0
= [2 ⋅ 0 + 3 ⋅ (− 110590)]− [(− 821710)+ 3 ⋅ 0]= 489 940 J mol −1
∆H 298
0
= +489 940 J mol −1 Fe2 O3
Kladná hodnota svedčí o tom, že teplo sa pri reakcii spotrebuje, je to teda reakcia
endotermická.
Vypočítané množstvo tepla sa vzťahuje na množstvá látok, ktoré odpovedá chemickej reakcii,
v tomto prípade na 2 moly železa, t.j. 2.55,847 g železa.
Teplo spotrebované pri vzniku železa o hmotnosti 10 g vypočítame nasledovne (priamou
úmerou):
2.55,847 g Fe 489 940 J
10 g Fe xJ
10 ⋅ 489 940
x= = 4 386,49 J
2 ⋅ 55,847
Výsledok Pri vzniku 10 g Fe sa spotrebuje 4 386,49 J tepla.

Príklad 3-2. ◄
Vypočítajte zmenu štandardnej entalpie reakcie
Al 2 O 3(s) + 3Fe (s ) = 3FeO (s ) + 2Al (s)
pri teplote 298 K, ak sú známe štandardné mólové zlučovacie entalpie:
∆H 298
0
= −264,84 kJmol −1
pre FeO (s)
∆H 298
0
= −1 678,17 kJmol −1
pre Al2O3(s)
∆H 298
0
=0
pre Al(s) a Fe(s)
Výsledok: ΔH0298 =883,65 kJ mol-1 Al2O3
Riešenie:
Podľa Hessovho zákona
ΔH 0298 = Σ ΔH 0298 (produktov) − Σ ΔH 0298 (reaktantov)

70
Potom platí
∆H 298
0
(
= 3 ⋅ ∆H 298
0
)(
(FeO ) − 1 ⋅ ∆H 298 (Al2O3 )
0
)
∆H 298
0
= [3 ⋅ (− 264,84)]− [(− 1 678,17 )]= 883,65 kJ mol −1 = 883 650 J mol −1 Al 2 O3
Výsledok zmena štandardnej entalpie je ΔH0298 =883 650 J mol-1 Al2O3.

Príklad 3-3. ◄
Vypočítajte zmenu štandardnej entalpie podľa reakcie:
Al 2 (SO 4 ) 3(s ) = Al 2 O 3(s ) + 3SO 3(g)
pri teplote 298 K.
Určte, či je reakcia exotermická alebo endotermická.
Výsledok: ΔH0298 = 577 500 J mol-1 Al2O3; endotermická reakcia

Pri teplote 298 K, ak sú známe štandardné mólové zlučovacie entalpie:

∆H 298
0
= −1 678 170 J mol −1
pre Al O
2 3(s)
∆H 298
0
= −3 443 400 J mol −1
pre Al2(SO4)3(s)
∆H 298
0
= −395 910 J mol −1
pre SO3(s)
Riešenie:
Podľa Hessovho zákona
ΔH 0298 = Σ ΔH 0298 (produktov) − Σ ΔH 0298 (reaktantov)
Potom platí
∆H 298
0
(
= 1 ⋅ ∆H 298
0
)(
(Al2O3 ) + 3 ⋅ ∆H 298( SO3 ) − 1 ⋅ ∆H 298 (Al2 ( SO4 )3 )
0 0
)
∆H 298
0
= [(− 1 678 170)+ 3 ⋅ (− 395 910)]− [(− 3 443 400)]= 577 500 Jmol −1 Al 2 O3
ΔH0500 > reakcia je endotermická
Výsledok Zmena štandardnej entalpie je ΔH0298 = 577 500 J mol-1 a reakcie je endotermická.

Príklad 3-4. ◄
Vypočítajte aké teplo sa uvoľní pri redukcii 1 gramu oxidu chrómového vodíkom pri teplote
298 K podľa reakcie
CrO 3(s ) + 3H 2(g ) = Cr(s ) + 3H 2 O (l)
Potrebné termodynamické údaje nájdite v tabuľkách.
Výsledok: h0298 = - 2,793 kJ g-1
Riešenie
m = 1 g CrO3 M(Cr) = 51,996 g mol-1
M (CrO3 ) = 100 g mol −1 M(O) = 15,999 g mol-1

Pri teplote 298 K sú štandardné mólové zlučovacie entalpie:

∆H 298
0
=0
pre Cr(s), pre H2(g) ΔH0298 prvkov sú nulové
−1
∆H 298 = −286 030 J mol
0
pre H O
2 (l)
∆H 298
0
= −578 760 J mol −1
pre CrO3(s)

71
Podľa Hessovho zákona
ΔH 0298 = Σ ΔH 0298 (produktov) − Σ ΔH 0298 (reaktantov)
Potom platí
∆H 298
0
(
= 1 ⋅ ∆H 298
0
)(
(Cr ) + 3 ⋅ ∆H 298( H 2O ) − 1 ⋅ ∆H 298 (CrO3 ) + 3 ⋅ ∆H 298( H 2 )
0 0 0
)
∆H 298
0
= [0 + 3 ⋅ (− 286 030)]− [(− 578 760)+ 0]= −279 330 Jmol −1 CrO3
ΔH0298 < reakcia je exotermická

Z reakcie:
1 mol CrO3 ∆Η0
1 mol .100 g mol-1 -279 330 J
1 g CrO3 x
1⋅ (− 279 330 )
x= = −27 933 J
100
Výsledok pri redukcii 1 g
oxidu chrómového sa uvoľní h0 = - 2,7933 kJ g-1 tepla.

Príklad 3-5. ◄
Vypočítajte množstvo tepla potrebného pre výrobu 50 kg hliníka reakciou
Al 2 O 3(s ) + 3C (s ) = 2Al (s ) + 3CO (g)
Ak poznáte
∆H 298
0
=0
pre Al (s)
∆H 298
0
= −110,6 kJ mol −1
pre CO(g)
∆H 298
0
= −1 675,6 kJ mol −1
pre Al2O3(s)
∆H 298
0
=0
pre C(s)
Výsledok: ΔH0298 = 1 245 181,6 kJ
Riešenie
Podľa Hessovho zákona
ΔH 0298 = Σ ΔH 0298 (produktov) − Σ ΔH 0298 (reaktantov)
∆H 298
0
(
= 2 ⋅ ∆H 298
0
)(
( Al ) + 3 ⋅ ∆H 298 ( CO ) − ∆H 298 ( Al2O3 ) + 3 ⋅ ∆H 298 ( C )
0 0 0
)
∆H 298
0
= [0 + 3 ⋅ (− 110,6)]− [(− 1675,6)+ 0]= 1 343,8 kJ mol −1
ΔH 0298 = 1 343,8 kJ mol −1
M(Al) = 26,98 g mol-1
−1
tomu odpovedá ΔH 298 = 1 343,8 kJ mol
0
Reakciou vzniknú 2 moly Al
2.26,98 g Al 1 343,8 kJ
50.103 g Al x kJ
50 ⋅ 10 ⋅ 1343,8
3
x= = 1 245181,6 kJ
2 ⋅ 26,98
Výsledok: Pri výrobe 50 kg hliníka je potrebné 1 245 181,6 kJ tepla.

72
Príklad 3-6. ◄
V súvislosti s výrobou zinku vypočítajte zmeny štandardných entalpií pri teplote 298 K týchto
reakcií
a) ZnO (s ) + C (s,grafit) = Zn (s ) + CO (g)
b) ZnO (s ) + CO (g) = Zn (s ) + CO 2(g)
a určte, či v procese výroby zinku sa teplo uvoľňuje alebo spotrebuje.
Potrebné termodynamické údaje nájdite v tabuľkách.
Výsledok: a) ΔH0298 = 240 200 J mol-1 Zn; endotermický proces
b) ΔH0298 = 67 629 J mol-1 Zn; endotermický proces

Pri teplote 298 K sú štandardné mólové zlučovacie entalpie:

∆H 298
0
= −350 790 Jmol −1
pre ZnO (s)
∆H 298
0
=0
pre Zn(s) a C(s,grafit)
∆H 298
0
= −110 590 Jmol −1
pre CO(g)
∆H 298
0
= −393 751 Jmol −1
pre CO2(g)

Riešenie:
Podľa Hessovho zákona
ΔH 0298 = Σ ΔH 0298 (produktov) − Σ ΔH 0298 (reaktantov)
a) Potom platí
∆H 298
0
(
= 1 ⋅ ∆H 298
0
)(
( CO ) − 1 ⋅ ∆H 298 (ZnO )
0
)
∆H 298
0
= [(− 110 590)]− [(− 350 790)]= 240 200 Jmol −1 Zn
∆H 500
0
> 0 reakcia je endotermická.
Výsledok ΔH0298 =240 200 J mol-1 Zn, reakcia je endotermická.
b) Pre druhú reakciu platí
∆H 298
0 0
(
= 1 ⋅ ∆H 298 )(
( CO2 ) − 1 ⋅ ∆H 298 (ZnO ) + 1 ⋅ ∆H 298 ( CO )
0 0
)
∆H 298
0
= [(− 393 751)]− [(− 350 790)+ (− 110 590)]= 67 629 Jmol −1 Zn

Keďže ∆H 500 > 0 reakcia je endotermická.

0

Výsledok ΔH0298 = 67 629 J mol-1 Zn, reakcia je endotermická.

Príklad 3-7. ◄
4Ag (s ) + O 2(g ) = 2Ag 2 O (s)
Pre chemickú reakciu
vypočítajte:
a) zmenu štandardnej entalpie pri teplote 400 K;
ak je dané:
∆H 298
0
=0 C p = 20,36 + 8,55 ⋅ 10 −3 T + 1,51 ⋅ 10 5 T −2 JK −1 mol −1
pre Ag(s)
∆H 298
0
=0 C p = 30,00 + 4,19 ⋅ 10 −3 T − 1,68 ⋅ 10 5 T −2 JK −1 mol −1
pre O2(g)
∆H 298
0
= −30 560 Jmol −1 C p = 59,41 + 40,85 ⋅ 10 −3 T − 4,19 ⋅ 10 5 T −2 JK −1 mol −1
pre Ag2O(s)

73
 Výsledok: a) ΔH0400 = - 59 915,6 J mol-1
b) ΔH0T = -69 517,45 + 7,38.T+21,655.10-3.T2 + 12,74.105.T-1

Riešenie:
Podľa Hessovho zákona
ΔH 0298 = Σ ΔH 0298 (produktov) − Σ ΔH 0298 (reaktantov)
∆H 298
0
(
= 2 ⋅ ∆H 298
0
)(
( Ag 2O ) − 4 ⋅ ∆H 298 (Ag ) + 1 ⋅ ∆H 298 ( O2 )
0 0
)
∆H 298
0
= (2 ⋅ (− 30 560 ))− (4 ⋅ 0 + 1 ⋅ 0 ) = −61 120 Jmol −1
∆H 298
0
= −61 120 Jmol −1
Použijeme Kirchhoffov zákon:
400
= ΔH + ∫ ∆C ⋅ dT
0 0
ΔH 400 298 p
298

∆C p = ∆ a + ∆ bT + ∆ cT −2
( )( )
∆a = 2 ⋅ a Ag 2O − 4 ⋅ a Ag + aO2 = (2 ⋅ 59,41)− (4 ⋅ 20,36 + 30) = 7,38
∆b = (2 ⋅ b )− (4 ⋅ b
Ag 2O Ag + bO2 )= [(2 ⋅ 40,85)− (4 ⋅ 8,55 + 4,19)]⋅10 = 43,31 ⋅10 −3 −3

∆c = (2 ⋅ c )− (4 ⋅ c
Ag 2O Ag + cO2 )= [(2 ⋅ (− 4,19))− (4 ⋅1,51 + (− 1,68))]⋅10 = −12,74 ⋅10 5 5

∆C p = 7,38 + 43,31 ⋅ 10 −3 T − 12,74 ⋅ 10 5 T −2

∫ (7,38 + 43,31 ⋅ 10 )
400
−3
ΔH 0
400 = - 61 120 + T − 12,74 ⋅ 10 5 T − 2 dT
298
400
 −3 T
2
5 T
−1

∆H 0
= −61 120 + 7,38 ⋅ T + 43,31 ⋅ 10 ⋅ − 12,74 ⋅ 10 ⋅
400
 2 (− 1) 298
 43,31 ⋅ 10 −3 1 
∆H 400
0
= −61 120 + 7,38 ⋅ (400 − 298)+ (  1
⋅ 400 2 − 298 2 + 12,74 ⋅ 10 5 ⋅  − )
 2  400 298 
∆H 400
0
= −61 120 + 752,76 + 1541,749 − 1 090,1678 = −59 915,659 Jmol −1
ΔH 0400 = − 59 915,66 Jmol −1
Výsledok zmena štandardnej entalpie pri teplote 400 K je ΔH0400 = - 59 915,6 J mol-1.

b) rovnicu závislosti zmeny štandardnej entalpie od teploty, ktorá platí v intervale teplôt
298; 500 K
,
Riešenie
T
ΔH = ΔH0
T
0
298 + ∫ ∆C p ⋅ dT
298

∫ (7,38 + 43,31 ⋅ 10 )
T
−3
ΔH 0T = - 61 120 + T − 12,74 ⋅ 10 5 T − 2 dT
298

74
 T
 T2 T −1 
∆H = −61 120 + 7,38 ⋅ T + 43,31 ⋅ 10 −3 ⋅
0
− 12,74 ⋅ 10 5 ⋅
T
 2 (− 1) 298
 43,31 ⋅ 10 −3 1 
∆H T0 = −61 120 + 7,38 ⋅ (T − 298)+ ( )
1
⋅ T 2 − 298 2 + 12,74 ⋅ 10 5 ⋅  − 
 2  T 298 
∆H T0 = −61 120 + 7,38 T − 2 199,24 + 21,655 ⋅ 10 −3 T 2 − 1 923,051 + 12,74 ⋅ 10 5 T −1 − 4 275,167
∆H T0 = −69 517,45 + 7,38 T + 21,655 ⋅ 10 −3 T 2 + 12,74 ⋅ 10 5 T −1
Výsledok: Rovnica závislosti štandardnej entalpie reakcie od teploty má tvar
ΔH0T = -69 517,45 + 7,38.T+21,655.10-3.T2 + 12,74.105.T-1

Príklad 3-8. ◄
Uhličitan vápenatý sa termicky rozkladá podľa rovnice
CaCO 3(s ) = CaO (s ) + CO 2(g )
Vypočítajte
a) Zmenu štandardnej entalpie reakcie pri teplote 298 K a tlaku 101 325 Pa, ak je dané:
∆H 298
0
= −634 600 Jmol −1
pre CaO (s)
∆H 298
0
= −393 751 Jmol −1
pre CO2(g)
∆H 298
0
= −1 207 934 Jmol −1
pre CaCO3(s)
a izobarické mólové tepelné kapacity sú
C p = 49,69 + 4,53 ⋅ 10 −3 T − 6,96 ⋅ 10 5 T −2 J K −1 mol −1 298 K ; 1 177 K
pre CaO(s)
C p = 44,2 + 9,05 ⋅ 10 −3 T − 8,55 ⋅ 10 5 T −2 J K −1 mol −1 298 K ; 2 500 K
pre CO2(g)
C p = 104,67 + 21,96 ⋅ 10 −3 T − 25,98 ⋅ 10 5 T −2 J K −1 mol −1 298 K ; 1 200 K
pre CaCO3(s)
Výsledok: a) ΔH0298 = 197 582 J mol-1 CO2;
b) ΔH01000 = 170 662,2 J mol-1 CO2;
c) ΔH T = 186 679,9 - 10,78.T - 4,19.10-3.T2 – 10,47.105.T-1
0

Riešenie
Podľa Hessovho zákona
ΔH 0298 = Σ ΔH 0298 (produktov) − Σ ΔH 0298 (reaktantov)
∆H 298
0
(
= ∆H 298
0
)
( CaO ) + ∆H 298 ( CO2 ) − ∆H 298 (CaCO3 )
0 0

∆H 298
0
= [(− 634 600 )+ (− 393 751)]− (− 1 207 934 ) = 179 583 Jmol −1
∆H 298
0
= 179 583 Jmol −1 CO2
Výsledok zmena štandardnej entalpie reakcie pri 298 K je ΔH0298 = 197 583 J mol-1 CO2.

b) Zmenu štandardnej entalpie reakcie pri teplote 1 000 K a tlaku 101 325 Pa
Najprv vypočítame ∆CP
∆C p = ∆ a + ∆ bT + ∆ cT −2
( )
∆a = aCaO + aCO2 − aCaCO3 = (49,69 + 44,2 )− 104,67 = −10,78
∆b = (b CaO + bCO2 )− bCaCO3 = [(4,53 + 9,05)− 21,96]⋅ 10 −3 = −8,38 ⋅ 10 −3

75
 ( )
∆c = cCaO + cCO2 − cCaCO3 = [(− 6,96)+ (− 8,55)− (− 25,98)]⋅ 10 5 = 10,47 ⋅ 10 5
∆C p = −10,78 − 8,38 ⋅ 10 −3 T + 10,47 ⋅ 10 5 T −2

Použijeme Kirchhoffov zákon

1000
= ΔH 0298 + ∫ ∆C ⋅ dT
0
ΔH1000 p
298

∫ (− 10,78 − 8,38 ⋅ 10 )
1000
−3
ΔH 0
1000 =179 583 + T + 10,47 ⋅ 10 5 T − 2 ⋅ dT
298

 8,38 ⋅ 10 −3  1 1 
= 179 583 + (− 10,78)⋅ (1 000 − 298)− (
⋅ 1 000 2 − 298 2 − 10,47 ⋅ 10 5 ⋅  − )
 2  1 000 298 
∆H 1000
0
= 179 583 + [(− 7 567,56 )− 3 817,91124 + 2 466,422819]= 170 663,9516 Jmol −1 CO2
0
ΔH1000 =170 663,95 Jmol −1 CO2
Výsledok zmena štandardnej entalpie reakcie pri teplote 1 000 K a tlaku
101 325 Pa je ΔH01000 = 170 663,95 J mol-1 CO2.

c) Odvoďte závislosť štandardnej entalpie od teploty

Riešenie:
rovnicu závislosti zmeny štandardnej entalpie od teploty vypočítame:
T
ΔH = ΔH
0
T
0
298 + ∫ ∆C p ⋅ dT
298

∫ (− 10,78 − 8,38 ⋅ 10 )
T
−3
ΔH 0T =179 583 + T + 10,47 ⋅ 10 5 T − 2 dT
298

 8,38 ⋅ 10 −3 1 
∆H T0 = 179 583 + (− 10,78)⋅ (T − 298)− ( 1
⋅ T 2 − 298 2 − 10,47 ⋅ 10 5 ⋅  −  )
 2  T 298 
(− 10,78)⋅ T + 3 212,44 − 4,1957,55 ⋅ 10 −3 ⋅ T 2 +
∆H = 179 583 + 
0
T −1 
+ 372,08876 − 10,47 ⋅ 10 ⋅ T + 3 513,4228 
5

∆H T0 = 186 680,9 − 10,78 ⋅ T − 4,19 ⋅ 10 −3 ⋅ T 2 − 10,47 ⋅ 10 5 ⋅ T −1

Výsledok Rovnica vyjadrujúca závislosť štandardnej entalpie od teploty má tvar
∆H T0 = 186 680,9 − 10,78 ⋅ T − 4,19 ⋅ 10 −3 ⋅ T 2 − 10,47 ⋅ 10 5 ⋅ T −1

Príklad 3-9. ◄
Vypočítajte množstvo tepla potrebné na redukciu 1 mólu Sb2O3 prebiehajúcu podľa rovnice
Sb 2 O 3(s ) + 3C (s ) = 2Sb (s ) + 3CO (s )
pri teplote 900 K, ak je dané
∆H 298
0
= −110,59 kJ mol −1
pre CO (g)
C p = 28,45 + 4,11 ⋅ 10 −3 T − 0,461,51 ⋅ 10 5 T −2 JK −1mol −1 298 K ; 2 500 K

76
 ∆H 298
0
=0
pre Sb(s)
C p = 23,09 + 7,29 ⋅ 10 −3 T JK −1mol −1 298 K ; 903 K
∆H 298
0
=0
pre C(s)
C p = 17,18 + 4,27 ⋅ 10 −3 T − 8,79 ⋅ 10 5 T −2 JK −1mol −1 298 K ; 2 300 K
∆H 298
0
= −708,9 kJ mol −1
pre Sb2O3(s)
C p = 80,03 + 71,65 ⋅ 10 −3 T JK −1 mol −1 298 K ; 930 K
Výsledok: ΔH0900 = 361 962,7 J mol-1 Sb2O3;

Riešenie:
Podľa Hessovho zákona
ΔH 0298 = Σ ΔH 0298 (produktov) − Σ ΔH 0298 (reaktantov)
∆H 298
0
(
= 2 ⋅ ∆H 298
0
)(
( Sb ) + 3 ⋅ ∆H 298 ( CO ) − ∆H 298 (Sb2O3 ) + 3 ⋅ ∆H 298 ( C )
0 0 0
)
∆H 298
0
= [2 ⋅ 0 + 3 ⋅ (− 110,59 )]− [(− 708,9 )+ 3 ⋅ 0]= (− 110,59 )+ 708,9
∆H 298
0
= 377,13 kJ mol −1 = 377 130 J mol −1

Použijeme Kirchhoffov zákon:

900
= ΔH + ∫ ∆C ⋅ dT
0 0
ΔH 900 298 p
298

Najprv vypočítame ∆CP

∆C p = ∆ a + ∆ bT + ∆ cT −2
( )
∆a = (2 ⋅ a Sb + 3 ⋅ aCO )− 1 ⋅ a Sb2O3 + 3 ⋅ aC = (2 ⋅ 23,09 + 3 ⋅ 28,45)− (80,03 + 3 ⋅ 17,18) = −0,04
( )
∆b = (2 ⋅ bSb + 3 ⋅ bCO )− 1 ⋅ bSb2O3 + 3 ⋅ bC = [(2 ⋅ 7,29 + 3 ⋅ 4,11)− (71,65 + 3 ⋅ 4,27 )]⋅ 10 −3 = −57,55 ⋅ 10 −3
( )
∆c = (2 ⋅ c Sb + 3 ⋅ cCO )− 1 ⋅ c Sb2O3 + 3 ⋅ cC = [(2 ⋅ 0 + 3 ⋅ (− 0,46))− (0 + 3 ⋅ (− 8,79))]⋅ 10 5 = 24,99 ⋅ 10 5
∆C p = −0,04 − 57,55 ⋅ 10 −3 T + 24,99 ⋅ 10 5 T −2
a dosadíme

∫ (− 0,04 − 57,55 ⋅ 10 )
900
−3
0
ΔH 900 = 377 130 + T + 24,99 ⋅ 10 5 T − 2 dT
298
900
 57,55 ⋅ 10 −3 2 24,99 ⋅ 10 5 ⋅ T −1 
∆H 0
= 377 130 + (− 0,04 )⋅ T − ⋅T + 
900
 2 (− 1)  298
 57,55 ⋅ 10 −3 1 
∆H 900
0
= 377 130 + (− 0,04 )⋅ (900 − 298)− (  1
⋅ 900 2 − 298 2 − 24,99 ⋅ 10 5 ⋅  − )

 2  900 298 
∆H 900
0
= 377 130 + [(− 24,08)− 20 752,4149 + 5 609,2393]= 361 962,7445 Jmol −1
0
ΔH 900 = 361 962,74 J mol −1 Sb2 O3
Výsledok teplo potrebné na redukciu 1 molu Sb2O3 je ΔH0900 = 361 962,74 J mol-1.

77
Príklad 3-10. ◄
Pre rovnicu uvedenú v predchádzajúcom príklade odvoďte závislosť zmeny štandardnej
298 K ;903 K
entalpie od teploty platnej v teplotnom intervale
Výsledok: ΔH0T = 388 083,15 – 0,04.T – 28,775.10-3.T2 – 24,99.105.T-1

Riešenie:
rovnicu závislosti zmeny štandardnej entalpie od teploty vypočítame:
T
ΔH 0T = ΔH 0298 + ∫ ∆C p ⋅ dT
298

∫ (− 0,04 − 57,55 ⋅ 10 )
T
−3
ΔH 0T = 377 130 + T + 24,99 ⋅ 10 5 T − 2 dT
298
T
 T2 T −1 
∆H = 377 130 + (− 0,04 )⋅ T − 57,55 ⋅ 10 −3 ⋅
0
+ 24,99 ⋅ 10 5 ⋅
T
 2 (− 1) 298
 57,55 ⋅ 10 −3 1 
= 377 130 + (− 0,04 )⋅ (T − 298)− ( ) 1
⋅ T 2 − 298 2 − 24,99 ⋅ 10 5 ⋅  −  =
 2  T 298 
[
= 377 130 + (− 0,04 )T + 11,92 − 28,775 ⋅ 10 −3 T 2 + 2 555,3351 − 24,99 ⋅ 10 5 T −1 + 8 385,906 = ]
∆H T0 = 388 083,1611 − 0,04 ⋅ T − 28,775 ⋅ 10 −3 T 2 − 24,99 ⋅ 10 5 T −1
Výsledok rovnica závislosti štandardnej entalpie od teploty má tvar:
ΔH0T = 388 083,1611 – 0,04.T – 28,775.10-3.T2 – 24,99.105.T-1

Príklad 3-11. ◄
Vypočítajte zmenu štandardnej entalpie reakcie
CoSO 4(s ) = CoO (s ) + SO 3(g )
a) Pri teplote 298 K a tlaku 101 325 Pa,
Potrebné termodynamické údaje nájdite v tabuľkách.
Výsledok: a) ΔH0298 = 252 500 J mol-1 SO3;
b) ΔH01000 = 232 779,7 J mol-1 SO3;
c) reakcia je endotermická

Pri teplote 298 K sú štandardné mólové zlučovacie entalpie:

∆H 298
0
= −887 430 Jmol −1
pre CoSO 4(s)
∆H 298
0
= −239 020 Jmol −1
pre CoO(s)
∆H 298
0
= −395 910 Jmol −1
pre SO3(g)

Riešenie:
Podľa Hessovho zákona
ΔH 0298 = Σ ΔH 0298 (produktov) − Σ ΔH 0298 (reaktantov)
∆H 298
0
(
= ∆H 298
0 0
)
( SO3 ) + ∆H 298 ( CoO ) − ∆H 298 ( CoSO4 ) = [(− 395 910 )+ (− 239 020 )]− (− 887 430 )
0

−1
ΔH 0
298 = 252 500 Jmol O2

78
Výsledok hodnota štandardnej entalpie reakcie pri teplote 298 K a tlaku 101 325 Pa
je ΔH0298 = 252 500 J mol-1 SO3.

b) Pri teplote 1 000 K a tlaku 101 325 Pa

Izobarické mólové tepelné kapacity sú:

C p = 48,35 + 8,55 ⋅ 10 −3 T + 1,68 ⋅ 10 5 T −2 JK −1 mol −1 298 K ; 1 800 K
pre CoO(s)
C p = 57,4 + 26,9 ⋅ 10 −3 T − 13,07 ⋅ 10 5 T −2 JK −1 mol −1 298 K ; 1 200 K
pre SO3(g)
C p = 126,08 + 41,52 ⋅ 10 −3 T JK −1 mol −1 298 K ; 1 000 K
pre CoSO4(s)

∆C p = ∆ a + ∆ bT + ∆ cT −2
( )
∆a = aCoO + a SO3 − aCoSO4 = (48,35 + 57,4)− 126,8 = −20,33
∆b = (b CoO + bSO3 )− b
CoSO4 = [(8,55 + 26,9)− 41,52]⋅ 10 −3 = −6,07 ⋅ 10 −3
∆c = (c CoO + c SO3 )− c
CoSO4 = [1,68 + (− 13,07 )]⋅ 10 5 = −11,39 ⋅ 10 5
∆C p = −20,33 − 6,07 ⋅ 10 −3 T − 11,39 ⋅ 10 5 T −2

Použijeme Kirchhoffov zákon:

T
ΔH = ΔH + ∫ ∆C ⋅ dT
0 0
T 298 p
298

1000
= ΔH 0298 + ∫ ∆C ⋅ dT
0
ΔH1000 p
298

∫ (− 20,33 − 6,07 ⋅ 10 )
1000
−3
0
ΔH1000 = 252 500 + T − 11,39 ⋅ 10 5 dT
298
1000
 T2 T −1 
0
= 252 500 + (− 20,33)⋅ T − 6,07 ⋅ 10 −3 ⋅ − 11,39 ⋅ 10 5 ⋅
(− 1) 298
ΔH 1000
 2
 6,07 ⋅ 10 −3 11,39 ⋅ 10 5  1 1 
= 252 500 + (− 20,33)⋅ (1 000 − 298)− ⋅ 1 000 − 298 −
2 2

(−
( )
⋅  − ) 
 2 1  1 000 298 
∆H 1000 = 252 500 + [− 14 271,66 − 2 765,47986 − 2 683,147651]= 232 779,7125 J mol
0 −1

∆H 1000
0
= 232 779,71 J mol −1 SO3
Výsledok štandardná entalpia pri teplote 1 000 K pre túto chemickú reakciu a tlak 101 325 Pa
je ΔH01000 = 232 779,71 J mol-1 SO3.

c) Určte, či je reakcia pri teplote 1 000 K exotermická alebo endotermická.

Výsledok ΔH01000 > 0, preto reakcia je endotermická.

79
Príklad 3-12. ◄
Pre reakciu
6FeO (s ) + O 2(g) = 2Fe 3 O 4(s,α )
a) Odvoďte rovnicu závislosti zmeny štandardnej entalpie od teploty, ktorá platí
298; 900 K
v intervale teplôt ;
Potrebné termodynamické údaje vyhľadajte v tabuľkách, resp. v príslušnej prílohe danej
zbierky úloh.
Výsledok: a) ΔH0T = -610 572,5 – 157,86.T + 179,495.10-3.T2 – 11,22.105.T-1
b) ΔH0500 = - 646 872,7 J mol-1 O2;
c) reakcia je exotermická; ΔH0500 < 0

pri teplote 298 K sú štandardné mólové zlučovacie entalpie:

∆H 298
0
= −1 117 240 Jmol −1
pre Fe O
3 4(s,α)
∆H 298
0
= −264 840 Jmol −1
pre FeO(s)
∆H 298
0
=0
pre O2(g)

Riešenie:
Podľa Hessovho zákona
ΔH 0298 = Σ ΔH 0298 (produktov) − Σ ΔH 0298 (reaktantov)
∆H 298
0
(
= 2 ⋅ ∆H 298
0
)( 0 0
)
( Fe3O4 ) − 6 ⋅ ∆H 298 (FeO ) + 1 ⋅ ∆H 298 ( O2 ) = (2 ⋅ (− 1 117 240 ))− (6 ⋅ (− 264 840 )+ 1 ⋅ 0 )

ΔH 0298 = −645 440 Jmol −1 O2

Izobarické mólové tepelné kapacity sú:

C p = 30,00 + 4,19 ⋅ 10 −3 T − 1,68 ⋅ 10 5 T −2 JK −1 mol −1
pre O2(g)
C p = 91,68 + 201,96 ⋅ 10 −3 T JK −1 mol −1
pre Fe3O4(s)
C p = 51,87 + 6,79 ⋅ 10 −3 T − 1,59 ⋅ 10 5 T −2 JK −1 mol −1
pre FeO(s)

∆C p = ∆ a + ∆ bT + ∆ cT −2
( )( )
∆a = 2 ⋅ a Fe3O4 − 6 ⋅ a FeO + aO2 = (2 ⋅ 91,68)− (6 ⋅ 51,87 + 30) = −157,86
∆b = (2 ⋅ b Fe3O4 )− (6 ⋅ b FeO + bO2 )= [(2 ⋅ 201,96)− (6 ⋅ 6,79 + 4,19)]⋅10 −3
= 358,99 ⋅ 10 −3
∆c = (2 ⋅ c Fe3O4 )− (6 ⋅ c FeO + cO2 )= [(2 ⋅ 0)− (6 ⋅ (− 1,59)+ (− 1,68))]⋅10 5
= +11,22 ⋅ 10 5
∆C p = −157,86 + 358,99 ⋅ 10 −3 T + 11,22 ⋅ 10 5 T −2

Použijeme Kirchhoffov zákon:

T
ΔH 0T = ΔH 0298 + ∫ ∆C
298
p ⋅ dT

∫ (− 157,86 + 358,99 ⋅ 10 )
T
−3
ΔH 0T = - 645 440 + T + 11,22 ⋅ 10 5 T − 2 dT
298

80
 T
 T2 T −1 
∆H = −645 440 + (− 157,86 )⋅ T + 358,99 ⋅ 10 −3 ⋅
0
+ 11,22 ⋅ 10 5 ⋅
T
 2 (− 1) 298
 358,99 ⋅ 10 −3 1 
= −645 440 + (− 157,86 )⋅ (T − 298)+ ( ) 1
⋅ T 2 − 298 2 − 11,22 ⋅ 10 5 ⋅  − 
 2  T 298 
∆H T0 = −610 572,493 − 157,86 T + 179,495 ⋅ 10 −3 T 2 − 11,22 ⋅ 10 5 T −1

Výsledok rovnica závislosti zmeny štandardnej entalpie ∆H od teploty T má tvar

0

ΔH0T = -610 572,493 – 157,86.T + 179,495.10-3.T2 – 11,22.105.T-1

b) Vypočítajte zmenu štandardnej entalpie reakcie pri teplote 500 K;

zmenu štandardnej entalpie reakcie pri teplote 500 K vypočítame pomocou rovnice závislosti
štandardnej entalpie od teploty už len dosadením za T:
T = 500 K
∆H 500
0
= −610 572,493 − 157,86 ⋅ 500 + 179,495 ⋅ 10 −3 ⋅ 500 2 − 11,22 ⋅ 10 5 ⋅ 500 −1
∆H 500
0
= −610 572,493 − 78 930 + 44 873,75 − 2 244 = −646 872,75 Jmol −1 O2
Výsledok zmena štandardnej entalpie reakcie je ΔH0500 = -646 872,75 J mol-1 O2.

c) Určte, či je reakcia exotermická alebo endotermická pri teplote 500 K a svoju odpoveď
odôvodnite.
∆H 500
0
〈0 reakcia je exotermická
Výsledok zmena štandardnej entalpie reakcie je ΔH0500 < 0, reakcia je exotermická.

Príklad 3-13. ◄
Vypočítajte zmenu štandardnej entalpie reakcie
Al 2 O 3(s) + 3CO (g ) = 2Al (l ) + 3CO 2(g)
Pri teplote 1 300 K a štandardnom tlaku, ak je dané:

∆H 298
0
=0
pre Al(s)
C p = 20,7 + 12,4 ⋅ 10 −3 T J K −1 mol −1 298 K ; 933 K
∆H top = 10 684 J mol −1 Ttop = 933,0 K
pre Al(l)
C p = 29,33 J K −1 mol −1 933 K ; 2 400 K
∆H 298
0
= −393 751 J mol −1
pre CO2(g)
C p = 44,2 + 9,05 ⋅ 10 −3 T − 8,55 ⋅ 10 5 T −2 J K −1 mol −1 298 K ; 2 500 K
∆H 298
0
= −1 678 170 J mol −1
pre Al2O3(s)
C p = 101,92 + 17,81 ⋅ 10 −3 T − 28,58 ⋅ 10 5 T −2 J K −1 mol −1 298 K ; 1 800 K
∆H 298
0
= −110 590 J mol −1
pre CO(g)
C p = 28,45 + 4,11 ⋅ 10 −3 T − 0,46 ⋅ 10 5 T −2 J K −1 mol −1 298 K ; 2 500 K
Výsledok: ΔH01300 = 851 555,9 J mol-1 Al2O3

81
Riešenie
Podľa Hessovho zákona
ΔH 0298 = Σ ΔH 0298 (produktov) − Σ ΔH 0298 (reaktantov)
∆H 298
0
(
= 2 ⋅ ∆H 298
0
)(
( Al ) + 3∆H 298 ( CO2 ) − ∆H 298 (Al2O3 ) + 3 ⋅ ∆H 298 ( CO )
0 0 0
)
∆H 298
0
= [2 ⋅ 0 + 3 ⋅ (− 393 751)]− [(− 1 678 170 )+ 3 ⋅ (− 110 590 )]
∆H 298
0
= 828 687 J mol −1 CO2
Keďže nastáva topenie Al, pri teplote 933 K uvažujeme v dvoch teplotných intervaloch
- 298 K ; 933 K
v intervale , kde platí rovnica
Al 2 O 3(s) + 3CO (g ) = 2Al (s ) + 3CO 2(g)
(1)
- 933 K ;1 300 K
v intervale
Al 2 O 3(s) + 3CO (g ) = 2Al (l ) + 3CO 2(g)
(2)
∆H top
Pri výpočte štandardnej entalpie reakcie musíme zahrnúť do výpočtu
933 1300
= ΔH 0298 + ∫ ∆C p (1) ⋅ dT + 2 ⋅ ΔH top + ∫ ∆C ⋅ dT
0
ΔH1300 p (2 )
298 933

kde ΔCp(1) a ΔCp(2) sú rozdiely izobarických mólových tepelných kapacít reakcií (1) a (2).
Vypočítame ΔCp(1)
∆C p (1) = ∆ a + ∆ bT + ∆ cT −2
( )(
∆a = 2 ⋅ a Al (s ) + 3 ⋅ aCO2 − a Al2O3 + 3 ⋅ aCO )
∆a = (2 ⋅ 20,70 + 3 ⋅ 44,2 )− (101,92 + 3 ⋅ 28,45) = −13,27
[( )( )]
∆b = 2 ⋅ b Al (s ) + 3 ⋅ bCO2 − b Al2O3 + 3 ⋅ bCO ⋅ 10 −3
∆b = [(2 ⋅ 12,4 + 3 ⋅ 9,05)− (17,81 + 3 ⋅ 4,11)]⋅ 10 −3 = 21,81 ⋅ 10 −3
[( )( )]
∆c = 2 ⋅ c Al (s ) + 3 ⋅ cCO2 − c Al2O3 + 3 ⋅ cCO ⋅ 10 −3
∆c = [(2 ⋅ 0 + 3 ⋅ (− 8,55))− ((− 28,58)+ 3 ⋅ (− 0,46 ))]⋅ 10 5 = 4,31 ⋅ 10 5
∆C p (1) = −13,27 + 21,81 ⋅ 10−3T + 4,31 ⋅ 105 T −2

Vypočítame ΔCp(2)
∆C p (2 ) = ∆ a + ∆ bT + ∆ cT −2
( )(
∆a = 2 ⋅ a Al (l ) + 3 ⋅ aCO2 − a Al2O3 + 3 ⋅ aCO )
∆a = (2 ⋅ 29,33 + 3 ⋅ 44,2 )− (101,92 + 3 ⋅ 28,45) = 3,99
[( )(
∆b = 2 ⋅ b Al (l ) + 3 ⋅ bCO2 − b Al2O3 + 3 ⋅ bCO ⋅ 10 −3)]
∆b = [(2 ⋅ 0 + 3 ⋅ 9,05)− (17,81 + 3 ⋅ 4,11)]⋅ 10 −3 = −2,99 ⋅ 10 −3
[( )( )]
∆c = 2 ⋅ c Al (l ) + 3 ⋅ cCO2 − c Al2O3 + 3 ⋅ cCO ⋅ 10 −3
∆c = [(2 ⋅ 0 + 3 ⋅ (− 8,55))− ((− 28,58)+ 3 ⋅ (− 0,46))]⋅ 10 5 = 4,31 ⋅ 10 5

82
 ∆C p (2 ) = 3,99 − 2,99 ⋅ 10 −3 T + 4,31 ⋅ 10 5 T −2

933
ΔH T0 (1) = ∫ ∆C p (1) ⋅ dT
298

∫ (− 13,27 + 21,81 ⋅ 10 )
933
−3
ΔH T0 (1) = T + 4,31 ⋅ 10 5 T − 2 ⋅ dT
298

21,81 ⋅ 10 −3
ΔH T0 (1) = −13,27 ⋅ (933 − 298)+ ( )  1
⋅ 933 2 − 298 2 − 4,31 ⋅ 10 5 ⋅  −
1 

2  933 298 
ΔH T0 (1) = −8 426,45 + 8 524,27 + 984,35 = 1 082,17 J mol −1
ΔH T0 (1) = 1 082,17 J mol −1

933
ΔH 0
T (2 ) = ∫ ∆C p (2 ) ⋅ dT
298

∫ (3,99 − 2,99 ⋅ 10 )
1300
−3
ΔH T0 (2 ) = T + 4,31 ⋅ 10 5 T − 2 ⋅ dT
933

2,99 ⋅ 10 −3  1 1 
ΔH T0 (2 ) = 3,99 ⋅ (1 300 − 298)− ( )
⋅ 1 300 2 − 298 2 − 4,31 ⋅ 10 5 ⋅  − 
2  1 300 298 
ΔH T0 (2 ) = 1 464,33 − 1 225,1689 + 130,41 = 369,57 J mol −1
ΔH T0 (2 ) = 369,57 J mol −1

933 1300
= ΔH 0298 + ∫ ∆C p (1) ⋅ dT + 2 ⋅ ΔH top + ∫ ∆C ⋅ dT
0
ΔH1300 p (2 )
298 933

ΔH 0
1300 = 828 687 + 1 082,17 + 2 ⋅ 10 684 + 369,57
0
ΔH1300 = 851 506,74 J mol −1 CO2
Výsledok zmena štandardnej entalpie je ΔH01300 = 851 506,74 J mol-1 CO2.

Príklad 3-14. ◄
Vypočítajte množstvo tepla, ktoré je potrebné na výrobu 50 kg hliníka reakciou:
Al 2 O 3(s) + 3C (s ) = 2Al (s ) + 3CO (g)
a) pri teplote 298 K a tlaku 101 325 Pa
b) pri teplote 900 K a tlaku 101 325 Pa
Potrebné termodynamické údaje vyhľadajte v prílohe.
Výsledok: a) 1 247 498,33 kJ; b) 1 245 916,12 kJ

Riešenie
m = 50 kg Al = 50.103 g Al
M(Al) = 26,982 g mol-1

83
 a) Pri teplote 298 K a tlaku 101 325 Pa
Pri teplote 298 K sú štandardné mólové zlučovacie entalpie:
∆H 298
0
=0
pre Al (s)
∆H 298
0
= −110 590 Jmol −1
pre CO(g)
∆H 298
0
=0
pre C(s,grafit)
∆H 298
0
= −1 678 170 Jmol −1
pre Al2O3(s)

Podľa Hessovho zákona

ΔH 0298 = Σ ΔH 0298 (produktov) − Σ ΔH 0298 (reaktantov)

potom platí
∆H 298
0
(
= 2 ⋅ ∆H 298
0
)(
( Al ) + 3∆H 298 ( CO ) − ∆H 298 (Al2O3 ) + 3 ⋅ ∆H 298 ( C )
0 0 0
)
∆H 298
0
= [2 ⋅ 0 + 3 ⋅ (−110590)]− [(− 1678170 )+ 3 ⋅ 0]
ΔH 0298 = 1 346 400 Jmol −1 Al 2 O3
Z reakcie:
2 moly Al ∆Η0
2 moly . 26,982 g mol-1 1346,4 kJ
50.103 g Al x
50 ⋅ 10 3 ⋅ 1346,4 ⋅ 10 3
x= = 1 247 498,332 kJ
(2 ⋅ 26,982)
Výsledok na výrobu 50 kg Al za daných podmienok je potrebných 1 247 498,332 kJ tepla.

b) Pri teplote 900 K a tlaku 101 325 Pa

Izobarické mólové tepelné kapacity sú:
C p = 20,70 + 12,4 ⋅ 10 −3 T JK −1 mol −1
pre Al(s)
C p = 28,45 + 4,11 ⋅ 10 −3 T − 0,46 ⋅ 10 5 T −2 JK −1 mol −1
pre CO(g)
C p = 101,92 + 17,81 ⋅ 10 −3 T − 28,58 ⋅ 10 5 T −2 JK −1 mol −1
pre Al2O3(s)
C p = 17,18 + 4,27 ⋅ 10 −3 T − 8,79 ⋅ 10 5 T −2 JK −1 mol −1
pre C(s grafit)

Použijeme Kirchhoffov zákon:

T
ΔH 0T = ΔH 0298 + ∫ ∆C
298
p ⋅ dT

Najprv vypočítame
∆C p = ∆ a + ∆ bT + ∆ cT −2
( )
∆a = (2 ⋅ a Al + 3 ⋅ aCO )− a Al2O3 + 3 ⋅ aC = (2 ⋅ 20,70 + 3 ⋅ 28,45)− (101,92 + 3 ⋅ 17,18) = −26,71
[
∆b = (2 ⋅ b Al + 3 ⋅ bCO )− (b Al2O3 + 3 ⋅ bC )]⋅10 −3

84
 ∆b = [(2 ⋅ 12,4 + 3 ⋅ 4,11)− (17,81 + 3 ⋅ 4,27 )]⋅ 10 −3 = −26,71 ⋅ 10 −3
[ ( )]
∆c = (2 ⋅ c Al + 3 ⋅ cCO )− c Al2O3 + 3 ⋅ cC ⋅ 10 −3
∆c = [(2 ⋅ 0 + 3 ⋅ (− 0,46 ))− ((− 28,58)+ 3 ⋅ (− 8,79 ))]⋅ 10 5 = 53,57 ⋅ 10 5
∆C p = −26,71 + 6,51 ⋅ 10 −3 T + 53,57 ⋅ 10 5 T −2

−1
Keďže ΔH 298 = 1 346 400 Jmol
0
Al 2 O3 dosadíme:

∫ (− 26,71 + 6,51 ⋅ 10 )
900
−3
ΔH 0
900 =1 346 400 + T + 53,57 ⋅ 10 5 T − 2 dT
298
900
 2 −1

0
= 1346400 + (− 26,71)⋅ T + 6,51 ⋅ 10 ⋅
−3 T 5 T
+ 53,57 ⋅ 10 ⋅
(− 1) 298
ΔH 900
 2
 6,51 ⋅ 10 −3 1 
0
ΔH 900 = 1346400 + (− 26,71)⋅ (900 − 298)+ (
⋅ 900 2 − 298 2 − 53,57 ⋅ 10 5 ⋅ )
 1
− 
 2  900 298 
0
ΔH 900 = 1346400 + [− 16079,42 + 2347,49298 + 12024,28784]
∆H 900
0
= 1 344 692,361 J mol −1 Al

Z reakcie:
2 moly Al ∆Η0
2 moly . 26,982 g mol-1 1346,692 kJ
50.103 g Al x
50 ⋅ 10 3 g ⋅ 1344,692 J
x= = 1 245 916,13 kJ
(2 ⋅ 26,982)g
Výsledok na výrobu Al za daných podmienok je potrebných 1 245 916,13 kJ tepla.

Príklad 3-15. ◄
Pre Boudouardovu reakciu
CO 2(g) + C (s,grafit ) = 2CO (g )
a) Odvoďte rovnicu závislosti zmeny štandardnej entalpie od teploty, ktorá platí
298 K ;1 000 K
v teplotnom intervale , ak je dané:
−1
∆H 298 = −393 751 Jmol
0
pre CO 2(g)
∆H 298
0
= −110 590 J mol −1
pre CO(g)
∆H 298
0
=0
pre C(s, grafit)

C p = 44,20 + 9,05 ⋅ 10 −3 T − 8,55 ⋅ 10 5 T −2 JK −1 mol −1 298 K ; 2 500 K

pre CO2(g)
C p = 28,45 + 4,11 ⋅ 10 −3 T − 0,46 ⋅ 10 5 T −2 JK −1 mol −1 298 K ; 2 500 K
pre CO(g)
C p = 17,18 + 4,27 ⋅ 10 −3 T − 8,79 ⋅ 10 5 T −2 JK −1 mol −1 298 K ; 2 300 K
pre C(s, grafit)

85
 Výsledok: a) ΔH0T = 179 642,5 – 4,48.T – 2,55.10-3.T2 – 16,42.105.T-1 J mol-1 CO2;
b) ΔH01000 = 2170 970,5 J mol-1 CO2;
c) reakcia je endotermická; ΔH01000 > 0
Riešenie:
Podľa Hessovho zákona
ΔH 0298 = Σ ΔH 0298 (produktov) − Σ ΔH 0298 (reaktantov)
∆H 298
0
(
= 2 ⋅ ∆H 298
0
)(
( CO ) − ∆H 298 ( CO2 ) + ∆H 298 ( C )
0 0
)
ΔH 0
298 = [2 ⋅ (− 110 590)]− [(− 393 751)+ 0]= 172 571 Jmol −1
ΔH 0298 = 172 571 Jmol −1 CO2

∆C p = ∆ a + ∆ bT + ∆ cT −2
( )
∆a = (2 ⋅ aCO )− aCO2 + aC = (2 ⋅ 28,45 + )− (44,20 + 17,18) = −4,48
∆b = (2 ⋅ bCO )− (b CO2 + bC )= [(2 ⋅ 4,11 + )− (9,05 + 4,27)]⋅10 = −5,1 ⋅10
−3 −3

∆c = (2 ⋅ cCO )− (cCO2 + cC )= [(2 ⋅ (− 0,46))− ((− 8,55)+ (− 8,79))]⋅10 = 16,42 ⋅10 5 5

∆C p = −4,48 − 5,1 ⋅ 10 −3 T + 16,42 ⋅ 10 5 T −2

Použijeme Kirchhoffov zákon:

T
ΔH 0T = ΔH 0298 + ∫ ∆C
298
p ⋅ dT

∫ (− 4,48 − 5,1 ⋅ 10 )
T
−3
ΔH 0T =172 571 + T + 16,42 ⋅ 10 5 T − 2 dT
298
T
 T 2 16,42 ⋅ 10 5 ⋅ T −1 
∆H = 172 571 + (− 4,48)⋅ T − 5,1 ⋅ 10 −3 ⋅
0
+ 
T
 2 (− 1)  298
 5,1 ⋅ 10 −3 1 
∆H T0 = 172 571 + (− 4,48)⋅ (T − 298)− ( 1
⋅ T 2 − 298 2 − 16,42 ⋅ 10 5 ⋅  −) 
 2  T 298 
(− 4,48)⋅ T + 1 335,04 − 2,55 ⋅ 10 −3 T 2 + 226,4502 −
∆H = 172 571 + 
0
T −1 
− 16,42 ⋅ 10 ⋅ T + 5 510,0671 
5

∆H T0 = 179 642,5573 − 4,48 T − 2,55 ⋅ 10 −3 T 2 − 16,42 ⋅ 10 5 T −1 J mol −1 CO2

Výsledok rovnica závislosti zmeny štandardnej entalpie ∆H od teploty T má tvar

0

∆H T0 = 179 642,5573 − 4,48 T − 2,55 ⋅ 10 −3 T 2 − 16,42 ⋅ 10 5 T −1 J mol −1 CO2

Výsledok by mal byť a) ΔH0T = 179 642,5 – 4,48.T – 2,55.10-3.T2 – 16,42.105.T-1 J mol-1
CO2;

b) Vypočítajte zmenu štandardnej entalpie reakcie pri teplote 1 000 K

Riešenie:
Dosadíme T = 1 000 K do rovnice závislosti štandardnej entalpie reakcie od teploty,
ktorú sme odvodili v predchádzajúcom kroku

86
∆H 1000
0
= 179 642,557 − 4,48 ⋅ 1 000 − 2,55 ⋅ 10 −3 ⋅ 1 000 2 − 16,42 ⋅ 10 5 ⋅ 1 000 −1
∆H 1000
0
= 170 970,5573 J mol −1 CO2
−1
Štandardná entalpia pri teplote 1 000 K je ∆H 1000 = 170 970,557 J mol
0
CO2 .
c) Určte, či je reakcia exotermická alebo endotermická pri teplote 1 000 K,
ΔH01000 > 0 reakcia je endotermická
Výsledok zmena štandardnej entalpie reakcie je ΔH01000 = 170 970,55 J mol-1 CO2, reakcia
je endotermická.

Príklad 3-16. ◄
Vypočítajte zmenu štandardnej entalpie redukcie oxidu kobaltnatého uhlíkom pri teplote
1000 K, ak redukcia prebieha podľa reakcie
CoO(s ) + C ( s ) = Co(s ) + CO(g )
Potrebné termodynamické údaje nájdite v tabuľkách, resp. v prílohe zbierky.
Výsledok: ΔH01000 = 121 411,61 J mol-1 Co;

∆H 298
0
= −110 590 Jmol −1
pre CO(g)
∆H 298
0
=0
pre Co(s) a C(s)
∆H 298
0
= −239 020 Jmol −1
pre CoO(s)

Izobarické mólové tepelné kapacity sú:

C p = 28,45 + 4,11 ⋅ 10 −3 T − 0,46 ⋅ 10 5 T −2 JK −1 mol −1 298 K ; 2 500 K
pre CO(g)
C p = 21,45 + 13,95 ⋅ 10 −3 T JK −1 mol −1 298 K ; 1 768 K
pre Co(s)
C p = 17,18 + 4,27 ⋅ 10 −3 T − 8,79 ⋅ 10 5 T −2 JK −1 mol −1 298 K ; 2 300 K
pre C(s)
C p = 48,35 + 8,55 ⋅ 10 −3 T + 1,68 ⋅ 10 5 T −2 JK −1 mol −1 298 K ; 1 800 K
pre CoO(s)

Riešenie:
Podľa Hessovho zákona
ΔH 0298 = Σ ΔH 0298 (produktov) − Σ ΔH 0298 (reaktantov)
∆H 298
0
(
= ∆H 298
0
)(
( CO ) + ∆H 298 ( Co ) − ∆H 298 ( CoO ) + ∆H 298 ( C )
0 0 0
)
ΔH 0298 = [(− 110 590)+ 0]− [(− 239 020)+ 0]= 128 430 Jmol −1
ΔH 0298 = 128 430 Jmol −1

∆C p = ∆ a + ∆ bT + ∆ cT −2
∆a = (aCo + aCO )− (aCoO + aC ) = (21,45 + 28,45)− (48,35 + 17,18) = −15,63
∆b = (bCo + bCO )− (bCoO + bC ) = [(13,95 + 4,11)− (8,55 + 4,27 )]⋅ 10 −3 = 5,24 ⋅ 10 −3
∆c = (cCo + cCO )− (cCoO + cC ) = [(0 + (− 0,46))− (1,68 + (− 8,79))]⋅ 10 5 = 6,65 ⋅ 10 5
∆C p = −15,63 + 5,24 ⋅ 10 −3 T + 6,65 ⋅ 10 5 T −2

87
Použijeme Kirchhoffov zákon:
T
ΔH 0T = ΔH 0298 + ∫ ∆C
298
p ⋅ dT

= (− 128 430)+ ∫ (− 15,63 + 5,24 ⋅ 10 −3 T + 6,65 ⋅ 10 5 T − 2 )dT

1000
0
ΔH 1000
298
1000
 T2 T −1 
0
= (− 128 430 )+ − 15,63 ⋅ T + 5,24 ⋅ 10 −3 ⋅ + 6,65 ⋅ 10 5 ⋅
(− 1) 298
ΔH 1000
 2
 5,24 ⋅ 10 −3  1 1 
= (− 128 430 )+ − 15,63 ⋅ (1 000 − 298)+ ( )
⋅ 1 000 2 − 298 2 − 6,65 ⋅ 10 5 ⋅  − 
 2  1 000 298 
0
ΔH 1000 = −128 430 − 10 972,26 + 2 387,3352 + 1 566,5436 = −121 411,61 Jmol −1
0
ΔH1000 =121 411,61 Jmol −1 CO
Výsledok zmena štandardnej entalpie redukcie je ΔH01000 = 121 411,61 J mol-1 Co.

Príklad 3-17. ◄
Pre reakciu
Al 2 O 3(s ) + 3 C (s, grafit) = 2Al (s ) + 3 CO (g )
odvoďte rovnicu závislosti zmeny štandardnej entalpie od teploty, ktorá platí v teplotnom
298; 933 K
intervale .
Potrebné termodynamické údaje nájdite v prílohe zbierky úloh, resp. v tabuľkách.
Výsledok: ΔH0T = 1 372 047,04 – 26,71.T + 3,255.10-3.T2 – 53,57.105.T-1

∆H 298
0
= −110 590 Jmol −1
pre CO(g)
∆H 298
0
= −1 678 170 Jmol −1
pre Al2O3(s)
∆H 298
0
=0
pre Al(s) a C(s)

Izobarické mólové tepelné kapacity sú:

C p = 20,70 + 12,4 ⋅ 10 −3 T JK −1 mol −1
pre Al(s)
C p = 28,45 + 4,11 ⋅ 10 −3 T − 0,46 ⋅ 10 5 T −2 JK −1 mol −1
pre CO(g)
C p = 101,92 + 17,81 ⋅ 10 −3 T − 28,58 ⋅ 10 5 T −2 JK −1 mol −1
pre Al2O3(s)
C p = 17,18 + 4,27 ⋅ 10 −3 T − 8,79 ⋅ 10 5 T −2 JK −1 mol −1
pre C(s)

Riešenie:
Podľa Hessovho zákona
ΔH 0298 = Σ ΔH 0298 (produktov) − Σ ΔH 0298 (reaktantov)
∆H 298
0
(
= 2 ⋅ ∆H 298
0
)(
( Al ) + 3 ⋅ ∆H 298 ( CO ) − 1 ⋅ ∆H 298 ( Al2O3 ) + 3 ⋅ ∆H 298 ( C ) =
0 0 0
)
∆H 298
0
= [2 ⋅ 0 + 3 ⋅ (− 110 590)]− [1 ⋅ (− 1 678 170)+ 3 ⋅ 0]= 1 346 400 Jmol −1

88
 ΔH 0298 = 1 346 400 Jmol −1
∆C p = ∆ a + ∆ bT + ∆ cT −2
( )
∆a = (2a Al + 3aCO )− a Al2O3 + 3aC = (2 ⋅ 20,70 + 3 ⋅ 28,45)− (101,92 + 3 ⋅ 17,18) = −26,71
∆b = (2b + 3b )− (b
Al CO Al2O3 + 3bC )= [(2 ⋅12,4 + 3 ⋅ 4,11)− (17,81 + 3 ⋅ 4,27)]⋅10 −3
= 6,51 ⋅ 10 −3
∆c = (2c + 3c )+ (c
Al4 CO Al2O3 )
− 3cC = [(2 ⋅ 0 + 3 ⋅ (− 0,46))− ((− 28,58)+ 3 ⋅ (− 8,79))]⋅ 10 5 = 53,57 ⋅ 10 5
∆C p = −26,71 + 6,51 ⋅ 10 −3 T + 53,57 ⋅ 10 5 T −2

Použijeme Kirchhoffov zákon:

T
ΔH 0T = ΔH 0298 + ∫ ∆C
298
p ⋅ dT

∫ (− 26,71 + 6,51 ⋅ 10 )
T
−3
ΔH 0T =1 346 400 + T + 53,57 ⋅ 10 5 T − 2 dT
298
T
 T2 T −1 
ΔH = 1 346 400 + (− 26,71)⋅ T + 6,51 ⋅ 10 −3 ⋅
0
+ 53,57 ⋅ 10 5 ⋅
T
 2 (− 1) 298
 6,51 ⋅ 10 −3 1 
= 1 346 400 + (− 26,71)⋅ (T − 298)+ ( 1
⋅ T 2 − 298 2 − 53,57 ⋅ 10 5 ⋅  −)  =
 2  T 298 
= 1 346 400 − 26,71 T + 7 959,58 + 3,255 ⋅ 10 −3 T 2 − 289,05702 − 53,57 ⋅ 10 5 T −1 + 17 976,51007 =
∆H T0 = 1 372 047,033 − 26,71 T + 3,255 ⋅ 10 −3 T 2 − 53,57 ⋅ 10 5 T −1
Výsledok rovnica závislosti štandardnej entalpie od teploty tejto chemickej reakcie platnej
v uvedenom teplotnom intervale má tvar
ΔH0T = 1 372 047,033 – 26,71.T + 3,255.10-3.T2 – 53,57.105.T-1

Príklad 3-18. ◄
Vypočítajte štandardnú entalpiu reakcie
ZnO (s) + CO (g ) = Zn (g ) + CO 2(g )
a) Pri teplote 1 400 K, ak štandardná entalpia reakcie pri 298 K je rovná 67 629 J mol-1.
b) Určte, či je reakcia endotermická alebo exotermická
Výsledok: a) ΔH1 400 = 183 244 J mol-1; b) endotermická

∆H 298
0
= 67 629 Jmol −1
Údaje z tabuliek pre prírastok entalpie reaktantov a produktov chemickej reakcie:
298 K ; 1 600 K
pre ZnO(s)
H T − H 298 = 49,06 ⋅ T + 2,555 ⋅ 10 −3 ⋅ T 2 + 9,13 ⋅ 10 5 ⋅ T −1 − 17 910 J mol −1
298 K ; 2 500 K
pre CO(g)
H T − H 298 = 28,45 ⋅ T + 2,055 ⋅ 10 −3 ⋅ T 2 + 0,46 ⋅ 10 5 ⋅ T −1 − 8 814 J mol −1

89
 1 180 K ; 1 600 K
pre Zn(g)
H T − H 298 = 20,82 ⋅ T + 123 060 J mol −1
298 K ; 2 500 K
pre CO2(g)
H T − H 298 = 44,2 ⋅ T + 4,525 ⋅ 10 −3 ⋅ T 2 + 8,55 ⋅ 10 5 ⋅ T −1 − 16 442 J mol −1
Riešenie
Z Hessovho zákona vyplýva:
∆H T0 − ∆H 298
0
(
= H T − H 298
0
Zn (g )
) (
+ H T − H 298
0
)CO2 (g )
(
− H T − H 298
0
)
ZnO (s )
(
− H T − H 298
0
)
CO (g )

∆H − ∆H
0
T
0
298 = (20,82 + 44,2 − 49,06 − 28,45)⋅ T + (4,525 − 2,555 − 2,055)⋅ 10 ⋅ T + −3 2

+ (8,55 − 9,13 − 0,46 )⋅105 ⋅ T −1 + [123 060 + (− 16 442 )− (− 17 910 )− (− 8 814 )]

∆H T0 − ∆H 298
0
= −12,49 ⋅ T − 0,085 ⋅ 10 −3 ⋅ T 2 − 1,04 ⋅ 10 5 ⋅ T −1 + 133 342 J mol −1
−1 T = 1 400 K
Po dosadení ∆H 298 = 67 629 Jmol a teploty vypočítame ∆H 1400
0 0

∆H 1400
0
= −12,49 ⋅ 1 400 − 0,085 ⋅ 10 −3 ⋅ 1 400 2 − 1,04 ⋅ 10 5 ⋅ 1 400 −1 + 133 342 + 67 629 J mol −1
∆H 1400
0
= 183 244,1143 J mol −1
∆H 1400
0
〉 0 reakcia je endotermická.
Výsledok zmena štandardnej entalpie reakcie je ΔH1400 = 183 244,1 J mol-1, reakcia
je endotermická .

Príklad 3-19. ◄
Pre reakciu
3C (s ) + 4Al (s ) = Al 4 C 3(s )
a) Vypočítajte rovnicu závislosti zmeny entalpie reakcie od teploty, ktorá platí
298 K ; 900 K
v teplotnom intervale , ak je dané
−1
∆H 298 = −215 790 Jmol
0
pre Al C4 3(s)
∆H 298
0
=0
pre Al(s) a C(s)

Izobarické mólové tepelné kapacity sú:

C p = 154,9 + 28,77 ⋅ 10 −3 T − 41,98 ⋅ 10 5 T −2 JK −1 mol −1 298 K ; 1 800 K
pre Al4C3(s)
C p = 17,18 + 4,27 ⋅ 10 −3 T − 8,79 ⋅ 10 5 T −2 JK −1 mol −1 298 K ; 2 300 K
pre C(s)
C p = 20,70 + 12,4 ⋅ 10 −3 T JK −1 mol −1 298 K ; 933 K
pre Al(s)
Výsledok: a) ΔH0T = - 225 661 + 20,56.T – 16,82.10-3.T2 + 15,61.105.T-1
b) ΔH0600 = - 216 778,9 J mo-1 c) exotermická
Riešenie
Podľa Hessovho zákona
ΔH 0298 = Σ ΔH 0298 (produktov) − Σ ΔH 0298 (reaktantov)
∆H 298
0
(
= ∆H 298
0
)(
( Al4C3 ) − 3 ⋅ ∆H 298 ( C ) + 4 ⋅ ∆H 298 ( Al )
0 0
)
∆H 298
0
= (− 215 790)− 0 = −215 790 Jmol −1

90
ΔH 0298 = −215 790 Jmol −1

∆C p = ∆ a + ∆ bT + ∆ cT −2
∆a = a Al4C3 − (3aC + 4a Al ) = 154,9 − (3 ⋅ 17,18 + 4 ⋅ 20,70) = 20,56
∆b = b Al4C3 − (3bC + 4b Al ) = [28,77 − (3 ⋅ 4,27 + 4 ⋅ 12,4 )]⋅ 10 −3 = −33,64 ⋅ 10 −3
∆c = c Al4C3 − (3cC + 4c Al ) = [(− 41,98)− (3 ⋅ (− 8,79)+ 0)]⋅ 10 5 = −15,61 ⋅ 10 5
∆C p = 20,56 − 33,64 ⋅ 10 −3 T − 15,61 ⋅ 10 5 T −2

Použijeme Kirchhoffov zákon:

T
ΔH 0T = ΔH 0298 + ∫ ∆C
298
p ⋅ dT

∫ (20,56 − 33,64 ⋅ 10 )
T
ΔH 0T = (− 215 790)+ −3
T − 15,61 ⋅ 10 5 T − 2 dT
298
T
 33,64 ⋅ 10 −3 2 15,61 ⋅ 10 5 ⋅ T −1 
ΔH = (− 215 790 )+ 20,56 ⋅ T −
0
⋅T − 
T
 2 (− 1)  298
 1 
( 1
)
ΔH 0T = (− 215 790 )+ 20,56 ⋅ (T − 298)− 16,82 ⋅ 10 −3 ⋅ T 2 − 298 2 + 15,61 ⋅ 10 5 ⋅  − 
  T 298 
[ ]
ΔH 0T = (− 215 790 )+ 20,56 ⋅ T − 6 126,88 − 16,82 ⋅ 10 −3 T 2 + 1 493,68 + 15,61 ⋅ 10 5 T −1 − 5 238,25
−3 −1
∆H = −225 661,45 + 20,56 T − 16,82 ⋅ 10 T + 15,61 ⋅ 10 T
0
T
2 5

Výsledok rovnica závislosti zmeny štandardnej entalpie od teploty uvedenej reakcie má tvar
ΔH0T = - 225 661,45 + 20,56.T – 16,82.10-3.T2 + 15,61.105.T-1 J mol-1

b) Vypočítajte zmenu štandardnej entalpie pri teplote 600 K

Riešenie
Dosadíme do odvodenej závislosti T = 600 K
∆H 600
0
= −225 661,45 + 20,56 ⋅ 600 − 16,82 ⋅ 10 −3 ⋅ 600 2 + 15,61 ⋅ 10 5 ⋅ 600 −1
∆H 600
0
= −216 778,9833 J mol −1
Výsledok zmena štandardnej entalpie reakcie pri teplote 600 K
je ΔH0600 = - 216 778,9833 J mol-1.

c) Určte, či je reakcia endotermická alebo exotermická pri teplote 600 K

∆H 600
0
〈 0 reakcia je exotermická.
Výsledok reakcia je exotermická.

91
Príklad 3-20. ◄
Odvoďte závislosť zmeny štandardnej entalpie od teploty platnú v intervale teplôt
298 K ; 600 K
pre reakciu
Pb(s ) + 1 2 O2(g ) = PbO(s )

pre Pb(s) a O2(g) ∆H 298 = 0

0

∆H 298
0
= −219 800 Jmol −1
pre PbO (s)
Izobarické mólové tepelné kapacity sú:
C p = 37,92 + 26,82 ⋅ 10 −3 JK −1 mol −1 298 K ; 1 1630 K
pre PbO(s)
C p = 23,59 + 9,76 ⋅ 10 −3 T JK −1 mol −1 298 K ; 600 K
pre Pb(s)
C p = 30,00 + 4,19 ⋅ 10 −3 T − 1,68 ⋅ 10 5 T −2 JK −1 mol −1 298 K ; 3 000 K
pre O2(g)
Výsledok: ΔH0T = - 219 982,9 – 0,67.T + 7,4825.10-3.T2 – 0,84.105.T-1

Riešenie
Podľa Hessovho zákona
ΔH 0298 = Σ ΔH 0298 (produktov) − Σ ΔH 0298 (reaktantov)
∆H 298
0
(
= ∆H 298
0
)(
( PbO ) − ∆H 298 ( Pb ) + 1 2 ⋅ ∆H 298 ( O2 )
0 0
)
∆H 298
0
= (− 219 800)− 0 = −219 800 J mol −1
ΔH 0298 = −219 800 J mol −1

∆C p = ∆ a + ∆ bT + ∆ cT −2
( )
∆a = a PbO − a Pb + 1 2 ⋅ aO2 = 37,92 − (23,59 + 1 2 ⋅ 30,00) = −0,67
∆b = bPbO − (b Pb + 1 2 ⋅ bO2 )= [26,82 − (9,76 + 1 2 ⋅ 4,19)]⋅10 = 14,965 ⋅10 −3 −3

∆c = c PbO − (c + 1 2 ⋅ c )= [0 − (1 2 ⋅ (− 1,68))]⋅ 10 = 0,84 ⋅ 10

Pb O2
5 5

∆C p = −0,67 + 14,965 ⋅ 10 −3 T + 0,84 ⋅ 10 5 T −2

Použijeme Kirchhoffov zákon:

T
ΔH 0T = ΔH 0298 + ∫ ∆C
298
p ⋅ dT

∫ (− 0,67 + 14,965 ⋅ 10 )
T
ΔH 0T = (− 219 800)+ −3
T + 0,84 ⋅ 10 5 T − 2 dT
298

 14,965 ⋅ 10 −3 1 
ΔH 0T = (− 219 800 )+ (− 0,67 )⋅ (T − 298)+ ( 1
⋅ T 2 − 298 2 − 0,84 ⋅ 10 5 ⋅  −  )
 2  T 298 
[
ΔH 0T = (− 219 800 )+ − 0,67 ⋅ T + 199,66 + 7,4825 ⋅ 10 −3 T 2 − 664,4759 − 0,84 ⋅ 10 5 T −1 + 281,8792 ]
Výsledok rovnica závislosti zmeny štandardnej entalpie od teploty ∆H0T = f(T) má tvar:
ΔH 0T = −219 982 − 0,67 T + 7,4825 ⋅ 10 −3 T 2 − 0,84 ⋅ 10 5 T −1

92
Príklad 3-21. ◄
Vypočítajte reakčnú entalpiu pre reakciu
PbSO4(s ) + CaO(s ) = PbO(s ) + CaSO4 ( s )
b) pri štandardných podmienkach
c) pri štandardnom tlaku a teplote 1 400 K
d) napíšte rovnicu Δ H0T = f (T)
ak poznáte:
∆H 298
0
= −219,4 kJmol −1
pre PbO (s)
∆H 298
0
= −1 437,75 kJmol −1
pre CaSO4(s)
∆H 298
0
= −923,2 kJmol −1
pre PbSO4(s)
∆H 298
0
= −635,1 kJmol −1
pre CaO(s)
Výsledok: a) Δ H0298 = -98 850 J, b) Δ H01400 = -104 946,71 J
c) Δ H0T = -109 711,37 +26,88 T -17,245.10-3T2 +16,06.105T-1

Izobarické mólové tepelné kapacity sú:

C p = 44,38 + 16,75 ⋅ 10 −3 T JK −1 mol −1
pre PbO(s)
C p = 70,25 + 98,81 ⋅ 10 −3 T JK −1 mol −1
pre CaSO4(s)
C p = 45,89 + 129,79 ⋅ 10 −3 T + 17,58 ⋅ 10 5 T −2 JK −1 mol −1
pre PbSO4(s)
C p = 41,86 + 20,26 ⋅ 10 −3 T − 4,52 ⋅ 10 5 T −2 JK −1 mol −1
pre CaO(s)

Riešenie
a) pri štandardných podmienkach
Podľa Hessovho zákona
ΔH 0298 = Σ ΔH 0298 (produktov) − Σ ΔH 0298 (reaktantov)
∆H 298
0
(
= ∆H 298
0
)(
( PbO ) + ∆H 298 ( CaSO4 ) − ∆H 298 ( PbSO4 ) + ∆H 298 ( CaO )
0 0 0
)
∆H 298
0
= [(− 219,4)+ (1437,75)]− [(− 923,2)+ (− 635,1)]= −98,85 kJmol −1
ΔH 0298 = −98 850 Jmol −1

b) napíšte rovnicu Δ H0T = f (T)

∆C p = ∆ a + ∆ bT + ∆ cT −2
∆a = a PbO + aCaSO4 − a PbSO4 − aCaO = 70,25 + 44,38 − 45,89 − 41,86 = 26,88
∆b = bPbO + bCaSO4 − bPbSO4 − bCaO = [98,81 + 16,75 − 129,79 − 20,26]⋅ 10 −3 = −34,49 ⋅ 10 −3
∆c = c PbO + cCaSO4 − c PbSO4 − cCaO = [(− 17,58)− (− 4,52)]⋅ 10 5 = −13,06 ⋅ 10 5

∆C p = 26,88 − 34,49 ⋅ 10 −3 T − 13,06 ⋅ 10 5 T −2

93
Môžeme najprv určiť závislosť štandardnej entalpie od teploty a jej hodnotu pri 1 400 K zistiť
dosadením hodnoty T do tejto rovnice závislosti.

Použijeme Kirchhoffov zákon:

T
ΔH = ΔH + ∫ ∆C ⋅ dT
0 0
T 298 p
298

∫ (26,88 − 34,49 ⋅ 10 )
T
ΔH = (− 98 850)+
0
T
−3
T − 13,06 ⋅ 10 5 T − 2 dT
298

 34,49 ⋅ 10 −3 1 
ΔH 0T = (− 98 850 )+ 26,88 ⋅ (T − 298)− ( )1
⋅ T 2 − 298 2 + 13,06 ⋅ 10 5 ⋅  − 
 2  T 298 
[
ΔH 0T = (− 98 850 )+ 26,88 ⋅ T − 8010,24 − 17,245 ⋅ 10 −3 T 2 + 1531,425 + 13,06 ⋅ 10 5 T −1 − 4382,55 ]
rovnica závislosti štandardnej entalpie od teploty má tvar:
ΔH 0T = −109 711,365 + 26,88 ⋅ T − 17,245 ⋅ 10 −3 T 2 + 13,06 ⋅ 10 5 T −1

c) pri štandardnom tlaku a teplote 1 400 K

Dosadením T = 1 400 K do tejto závislosti dostaneme hodnotu štandardnej entalpie reakcie
pri teplote 1 400 K
0
ΔH 1400 = −109 711,365 + 26,88 ⋅ 1 400 − 17,245 ⋅ 10 −3 ⋅ 1 400 2 + 13,06 ⋅ 10 5 ⋅ 1 400 −1
0
ΔH 1400 = −104 946,7083 J mol −1
Výsledok: a) zmena štandardnej entalpie je Δ H0298 = -98 850 J, b) zmena štandardnej
entalpie pri 1 400 K je Δ H01400 = -104 946,71 J a c) rovnica závislosti ΔH =f(T) má tvar:
Δ H0T = -109 711,37 +26,88 T -17,245.10-3T2 +16,06.105T-1

Príklad 3-22. ◄
Vypočítajte reakčné teplo pre reakciu
PbS (s ) + 2 PbO(s ) = 3Pb(s ) + SO2 ( g )
a) pri teplote 298 K a tlaku 101,325 kPa
b) pri teplote 600 K a tlaku 101,325 kPa
c) napíšte obecnú závislosť reakčného tepla od teploty Δ H0T = f (T)
ak sú známe:
∆H 298
0
=0
pre Pb (s)
∆H 298
0
= −297,1 kJmol −1
pre SO2(g)
∆H 298
0
= −94,2 kJmol −1
pre PbS(s)
∆H 298
0
= −219,4 kJmol −1
pre PbO(s)
Výsledok: a) Δ H0298 = 235,9 kJ, b) Δ H0600 = 227,918 kJ
c) Δ H0T = 238 126-14,86 T -7,55.10-3T2 + 8,56.105T-1

94
Izobarické mólové tepelné kapacity sú:
C p = 23,61 + 9,63 ⋅ 10 −3 T JK −1 mol −1
pre Pb(s)
C p = 47,7 + 5,92 ⋅ 10 −3 T − 8,56 ⋅ 10 5 T −2 JK −1 mol −1
pre SO2(s)
C p = 44,63 + 16,41 ⋅ 10 −3 T JK −1 mol −1
pre PbS (s)
C p = 44,38 + 16,75 ⋅ 10 −3 T JK −1 mol −1
pre PbO(s)

a) pri teplote 298 K a tlaku 101,325 kPa

Podľa Hessovho zákona
ΔH 0298 = Σ ΔH 0298 (produktov) − Σ ΔH 0298 (reaktantov)
∆H 298
0
(
= 3 ⋅ ∆H 298
0
)(
( Pb ) + ∆H 298 ( SO2 ) − ∆H 298 ( PbS ) + 2 ⋅ ∆H 298 ( PbO )
0 0 0
)
∆H 298
0
= [3 ⋅ 0 + (− 297,1)]− [(− 94,2 )+ 2 ⋅ (− 219,4)]= 235,9 kJmol −1
ΔH 0298 = 235 900 Jmol −1
c) napíšte rovnicu Δ H0T = f (T)
∆C p = ∆ a + ∆ bT + ∆ cT −2
∆a = 3 ⋅ a Pb + a SO2 − a PbS − 2 ⋅ a PbO = 3 ⋅ 23,61 + 47,7 − 44,63 − 2 ⋅ 44,38 = −14,86
∆b = 3 ⋅ bPb + bSO2 − bPbS − 2 ⋅ bPbO = [3 ⋅ 9,63 + 5,92 − 16,41 − 2 ⋅ 16,75]⋅ 10 −3 = −15,1 ⋅ 10 −3
∆c = 3 ⋅ c Pb + c SO2 − c PbS − 2 ⋅ c PbO = [3 ⋅ 0 − 8,56]⋅ 10 5 = −8,56 ⋅ 10 5

∆C p = −14,86 − 15,1 ⋅ 10 −3 T − 8,56 ⋅ 10 5 T −2

Môžeme najprv určiť závislosť štandardnej entalpie od teploty a jej hodnotu pri 1 400 K zistiť
dosadením hodnoty T do tejto rovnice závislosti
Použijeme Kirchhoffov zákon:
T
ΔH = ΔH + ∫ ∆C ⋅ dT
0 0
T 298 p
298

∫ (− 14,86 − 15,1 ⋅ 10 )
T
−3
ΔH 0T = 235 900 + T − 8,56 ⋅ 10 5 T − 2 dT
298

 15,1 ⋅ 10 −3 1 
ΔH 0T = 235 900 + (− 14,86 )⋅ (T − 298)− ( 1
⋅ T 2 − 298 2 − 8,56 ⋅ 10 5 ⋅  −) 
 2  T 298 
[
ΔH 0T = 235 900 + (− 14,86 )⋅ T + 4428,28 − 7,55 ⋅ 10 −3 T 2 + 670,4702 + 8,56 ⋅ 10 5 T −1 − 2872,4832 ]
rovnica závislosti štandardnej entalpie od teploty má tvar:
ΔH 0T = 238 126,267 − 14,86 ⋅ T − 7,55 ⋅ 10 −3 T 2 + 8,56 ⋅ 10 5 T −1

c) pri štandardnom tlaku a teplote 1 400 K

Dosadením T = 600 K do tejto závislosti dostaneme hodnotu štandardnej entalpie reakcie
pri teplote 600 K
ΔH 0600 = 238 126,267 − 14,86 ⋅ 600 − 7,55 ⋅ 10 −3 ⋅ 600 2 + 8,56 ⋅ 10 5 ⋅ 600 −1

95
ΔH 0600 = 227 918,9336 J mol −1
Výsledok: a) reakčné teplo reakcie pri teplote 298 K a štandardnom tlaku je Δ H0298 = 235,9
kJ, pri teplote 600 K je b) Δ H0600 = 227,918 kJ a rovnica závislosti ΔH = f(T) má tvar:
c) Δ H0T = 238 126-14,86 T -7,55.10-3T2 + 8,56.105T-1

Príklad 3-23. ◄
Vo vysokej peci prebiehajú redukčné reakcie
3Fe2 O3(s ) + CO (g ) = 2 Fe3 O 4(s ) + CO 2(g ) (∆H ) = −53 170 J
0
298 r

Fe3 O4(s ) + CO (g ) = 3FeO (s ) + CO 2(g ) (∆H ) = 41 030 J

0
298 r

FeO(s ) + CO (g ) = Fe(s ) + CO 2(g ) (∆H ) = −18 420 J

0
298 r

Vypočítajte ΔH0298 reakčné sumárnej reakcie

Fe2 O3(s ) + 3CO (g ) = 2 Fe(s ) + 3CO 2(g )
Výsledok: ΔH0298 = - 27,21 kJ

Riešenie
Termochemické rovnice upravíme tak, aby ich súčet tvoril uvedenú sumárnu rovnicu
3Fe2 O3(s ) + CO (g ) = 2 Fe3 O 4(s ) + CO 2(g ) ∆H 298
0
r
= −53 170 J ( )
Fe3 O4(s ) + CO (g ) = 3FeO (s ) + CO 2(g ) /⋅ 2 (∆H ) = 41 030 J
0
298 r

FeO(s ) + CO (g ) = Fe(s ) + CO 2(g ) /⋅ 6 (∆H ) = −18 420 J

0
298 r

3Fe2 O3(s ) + CO (g ) = 2 Fe3 O 4(s ) + CO 2(g ) (∆H ) = −53 170 J

0
298 r

2 Fe3 O4(s ) + 2 CO (g ) = 6 FeO (s ) + 2CO 2(g ) 2 ⋅ (∆H ) = 2 ⋅ 41 030 J

0
298 r

6 FeO(s ) + 6 CO (g ) = 6 Fe(s ) + 6CO 2(g ) 6 ⋅ (∆H ) = 6 ⋅ (− 18 420) J

0
298 r

3Fe2 O3(s ) + 9CO (g ) = 6 Fe(s ) + 9CO 2(g )

(
Σ ∆H 298
0
) = (− 53 170)+ 2 ⋅ 41 030 + 6 ⋅ (− 18 420) = −81 630 J
r

dostávame
3Fe2 O3(s ) + 9CO (g ) = 6 Fe(s ) + 9CO 2(g ) (∆H ) = −81 630 J
0
298 r

upravíme
3Fe2 O3(s ) + 9CO (g ) = 6 Fe(s ) + 9CO 2(g ) /⋅ 1
3
(∆H ) = −81 630 J
0
298 r

Fe2 O3(s ) + 3CO (g ) = 2 Fe(s ) + 3CO 2(g )

3
( ) = 13 ⋅ (− 81 630) J
1 ⋅ ∆H 298
0
r

(∆H ) = −27 210 J

0
298 r

Výsledok reakčná entalpia výslednej reakcie je ΔH0298 = - 27 210 J.

96
Príloha A
Izobarické mólové tepelné kapacity a prírastky entalpie prvkov a zlúčenín


(
−2 −1 −1
) b 2
C p = a + bT + cT J K mol ; H T − H 298 = aT + 2 T ( ) 
− cT −1 + d J mol −1 

Látka a 103 b 10-5 c d Rozsah (K)
Ag(s) 20,36 8,55 1,51 -5 940 298 - 1 234
Ag(l) 30,59 - - -1 377 1 234 – 1 600
Ag2O(s) 59,41 40,85 -4,19 -20 924 298 - 500
Al(s) 20,70 12,4 - -6 719 298 - 933
Al(l) 29,33 - - 1 311 933 – 2 400
Al2O3(s) 101,92 17,81 -28,58 -40 754 298 – 1 800
Al2(SO4)3(s) 366,83 62,68 -111,79 -149 612 298 – 1 100
As(s) 23,21 5,53 - -7 162 298 - 883

C(s)grafit 17,18 4,27 -8,79 -8 263 298 – 2 300

C(s)diamant 9,06 12,82 -5,46 -5 101 298 – 1 373
CO(g) 28,45 4,11 -0,46 -8 814 298 – 2 500
CO2(g) 44,20 9,05 -8,55 -16 442 298 – 2 500
CaO(s) 49,69 4,53 -6,96 -17 344 298 – 1 177
CaS(s) 45,25 7,75 - -13 828 298 – 2 000
CaCO3(s) 104,67 21,96 -25,98 -40 884 298 – 1 2000
CaSO4(s) 70,31 98,88 - -25 342 298 – 1 400
Co(s) 21,45 13,95 - -7 011 298 – 1 768
Co(l) 35,20 - - 5 969 1 768 – 1 873
CoO(s) 48,35 8,55 1,68 -14 224 298 – 1 800
CoSO4(s) 126,08 41,52 - -39 415 298 – 1 000
Cr(s) 24,47 9,89 -3,69 -8 969 298 – 2 130
CrO3(s) 82,67 21,70 -17,51 -31 475 298 - 471
CrO3(l) 125,70 - - -31 385 471 - 551
Cr2O3(s) 108,94 16,76 - -33 208 298 – 2 263
Cu(s) 22,67 6,29 - -7 034 298 – 1 356
Cu2O(s) 62,43 23,88 - -19 664 298 – 1 200
CuO(s) 38,84 20,11 - -12 467 298 – 1 250

Fe(α) 34,74 1,84 -3,35 -11 558 298 – 2 000

Fe(β) 43,54 - - -18 391 1 033 - 1 179
Fe(γ) 20,30 12,56 - 1 159 1 179 – 1 674
Fe(δ) 43,12 - - -18 982 1 674 – 1 089
Fe(l) 41,87 - - -1 230 1 809 – 2 973
FeO(s) 51,87 6,79 -1,59 -16 292 298 – 1 200
Fe3O4(α) 91,68 201,96 - -36 288 298 - 900
Fe3O4(β) 201,12 - - 900 1 800
Fe2O3(α) 91,68 201,96 - -36 288 298 - 900
Fe2O3(β) 150,84 - - -50 178 950 – 1 050

97
 tabuľka A

( −2 −1
)
−1 b 2 −1
( −1 
C p = a + bT + cT J K mol ; H T − H 298 = aT + 2 T − cT + d J mol  )
Látka a 103 b 10-5 c d Rozsah (K)
H2(g) 27,32 3,27 0,50 -8 118 298 – 3 000
H2O(l) 75,55 - - -22 513 298 – 373
H2O(g) 30,04 10,73 0,34 -182 373 – 2 500
HCl(g) 26,56 4,61 1,09 -7 753 298 – 2 000
H2S(g) 32,72 12,40 -1,93 -10 948 298 – 2 000

I(g) 20,42 0,40 0,28 -6 008 298 – 2 000

I2(g) 37,46 0,57 -0,63 -11 399 298 – 2 000

Mg(s) 22,33 10,27 -0,43 -7 254 298 – 923

Mg(s) 32,68 - - -3 245 923 – 1 150
MgO(s) 49,06 3,14 -11,73 -18 695 298 – 3 098
MnO(s) 46,55 8,13 -3,69 -15 471 298 – 1 800
MnO2(s) 69,55 10,22 -16,26 -26 636 298 - 780
Mn2O3(s) 103,62 35,11 -13,53 -36 679 298 – 1 350

N2(g) 27,91 4,27 - -8 506 298 – 2 500

NH3(g) 37,37 18,69 -6,49 -14 143 298 – 2 400
NO(g) 29,46 3,58 -0,59 -9 148 298 – 2 500
Na(s) 20,95 22,46 - -7 240 298 - 371
Na(l) 31,43 - - -6 945 371 – 500
Na2O(s) 65,78 22,63 - -20 607 298 – 593
NiO(s) 47,35 9,01 - -14 510 298 – 1 273

O2(g) 30,00 4,19 -1,68 -9 689 298 – 3 000

P2O5(s) 75,00 162,57 -15,63 -34 813 298 - 700

Pb(s) 23,59 9,76 - -7 463 298 – 600
Pb(l) 32,47 -3,10 - -5 353 600 – 1 200
PbO(l) červený 45,88 15,71 -4,19 -15 775 298 – 1 000
PbO(s) žltý 37,92 26,82 - -12 491 298 – 1 163
PbO(l) 7,75 -0,74 - 53 038 1 163 – 1 745
PbO2(s) 55,56 31,17 - -17 940 298 – 1 000
Pb3O4(s) 137,43 32,68 - -42 405 298 – 1 000
PbSO4(s) 74,04 101,40 - -26 566 298 – 1 139

S(s) rombická 14,08 26,82 - -5 386 298 - 368

S(s) monoklinická 18,35 18,44 - -5 989 368 - 392
S(l) 22,63 23,05 - -6 346 392 – 718
S2(g) 36,54 0,67 -3,77 -12 183 298 – 3 000
SO(g) 32,26 3,52 -2,72 -10 682 298 – 2 000
SO2(g) 43,49 10,64 -5,95 -15 429 298 – 1 800

98
 tabuľka A

( −2 −1
)
−1 b 2
C p = a + bT + cT J K mol ; H T − H 298 = aT + 2 T ( ) 
− cT −1 + d J mol −1 

Látka a 103 b 10-5 c d Rozsah (K)
SO3(g) 57,40 26,90 -13,07 -22 685 298 – 1 200
Sb(s) 23,09 7,29 - -7 204 298 - 903
Sb(l) 31,43 - - 8 204 903 – 1 300
Sb2(g) 37,44 - -0,92 -11 465 298 – 2 000
Sb2O3(s) 80,03 71,65 - -27 030 298 - 930
SbO2(s) 47,35 33,94 - -15 617 298 – 1 198
Sb2O5(s) 45,88 241,22 - -24 382 298 - 500
Si(s) 23,97 2,47 -4,15 -8 645 298 – 1 700
Si(l) 25,64 - - 31 969 1 700 – 1 800
SiO2(α) kremeň 43,95 1,01 -6,03 -15 165 298 – 847
SiO2(β) kremeň 59,00 10,06 - -29 715 847 – 1 079
SiC(s) 37,25 12,19 -11,90 -15 635 298 – 1 629
Sn(s) 21,62 18,18 - -7 250 298 – 505
Sn(l) 34,74 -9,22 - -3 182 505 – 810
SnO(s) 40,01 14,67 - -12 577 298 -1 273
SnO(g) 35,28 1,34 -3,52 -29 753 298 – 2 000
SnO2(s) 74,00 10,06 -21,62 -29 753 298 – 1 500
SnCl4(l) 165,51 - - -49 321 298 – 400
SnCl4(g) 107,14 0,84 -7,84 -34 595 298 – 1 000
SrO2(s) 51,70 4,69 -7,58 -18 158 298 – 1 270
SrCl2(s) 64,19 39,39 - -20 877 298 – 1 002
SrCO3(s) 89,75 35,87 -14,25 -33 120 298 – 1 197

Ta(s) 24,76 4,15 - -7 562 298 – 1 173

Ta2O5(s) 155,03 27,49 -24,80 -55 741 298 – 1 800
TiO(α) 44,29 15,08 -7,79 -16 482 298 – 1 264
TiO(β) 49,65 12,57 - -17 203 1 264 – 1 800
TiO2(s) rutil 75,29 1,17 -18,23 -28 605 298 – 1 800
TiO2(s) anatas 74,71 2,10 -17,72 -28 303 298 – 1 300
TiC(s) 49,57 3,35 -15,00 -19 954 298 – 1 800

Zn(s) 22,42 10,06 - -7 127 298 – 693

Zn(l) 31,43 - - -4 280 693 – 1 180
Zn(g) 20,82 - - 123 060 1 180 – 1 600
ZnO(s) 49,06 5,11 -9,13 -17 910 298 – 1 600
ZnS(s) 50,95 5,20 -5,70 -17 326 298 – 1 200
ZnS(l) 38,05 - -1,97 -11 999 298 – 1 500
ZnSO4(s) 91,76 76,26 - -30 730 298 - ?
Zr(α) 22,00 11,65 - -7 073 298 – 1 135
Zr(β) 23,25 4,65 - -216 1 135 – 2 130
ZrO2(α) 69,72 7,54 -14,08 -25 836 298 – 1 448
ZrO2(β) 74,58 - - -18 052 1 448 – 1 850

99
 Štandardné mólové zlučovacie entalpie a štandardné
mólové entropie prvkov a zlúčenín

∆H0298 S0 ∆H0298 S0
Látka Látka
[J.mol-1] [J.K-1.mol-1] [J.mol-1] [J.K-1.mol-1]
Ag(s) 0 42,70 MnO2(s) -520 320 53,16
Ag2O(s) -30 560 121,81 Mn2O3(s) -957 340 110,51
Al(s) 0 28,34 Mn3O4(s) -1 387 240 154,04
Al2O3(s) -1 678 170 51,07
Al2(SO4)3(s) -3 443 400 239,31 N2(g) 0 191,59
NH3(g) -45 960 192,77
C(s,grafit) 0 5,74 N2O(g) -82 090 219,97
CO(g) -110 590 197,66 NO(g) -90 330 210,77
CO2(g) -393 751 213,78 Na(s) 0 51,28
Ca(s) 0 41,65 Na2O(s) -415 250 75,10
CaCO3(s) -1 207 934 88,74 Ni(s) 0 29,89
CaO(s) -634 600 39,77 NiO(s) -240 700 38,09
Co(s) 0 30,06 NiS(s) -94 190 52,97
CoO(s) -239 020 52,95
CoSO4(s) -887 430 113,44 O2(g) 0 205,20
Cr(s) 0 23,65
CrO3(s) -578 760 72,00 Pb(s) 0 64,93
Cu(s) 0 33,15 PbO(s) -219 800 69,50
Cu2O(s) -167 440 93,14 PbO2(s) -274 600 71,83
CuO(s) -155 300 42,70 PbS(s) -98 370 91,38
Cu2S(s) -79 530 120,98 PbSO4(s) -920 500 148,60

Fe(s) 0 27,15 S(s) 0 31,90

FeO(s) -264 840 58,81 SO(g) 5 020 221,94
Fe2O3(s) -821 710 87,49 SO2(g) -296 950 248,23
Fe3O4(s) -1 117 240 151,53 SO3(g) -395 910 256,81
FeSO4(s) -929 290 121,02 Sb(s) 0 45,54
Fe(SO4)3(s) -2 584 230 307,67 Sb2O3(s) -708 900 141,07
SbO2(s) -453 970 63,63
H2(g) 0 130,65 Sn(s) 0 51,24
H2O(l) -286 030 69,98 SnO(s) -286 320 56,51
H2S(g) -20 510 205,74 SnO2(s) -581 020 52,33
HCl(g) -92 360 186,88
Ti(s) 0 30,64
Mg(g) 0 32,69 TiO2(s) -945 200 50,36
MgO(s) -601 530 29,96 TiO(s) -542 920 34,74
MgS(s) -351 620 50,36 TiC(s) -183 770 24,28
MgSO4(s) -1 285 520 91,67
MgCO3(s) -1 112 220 65,89 Zn 0 41,65
Mn(s) 0 32,02 ZnO(s) -350 790 43,66
MnO(s) -385 110 59,86 Zr(s) 0 39,01

100
Príloha B
Niektoré publikácie uvádzajú schémy riešenia daných integrálov, uvádzame ich odvodenie,
možno niekomu vyhovuje viac ich používanie
T2

∆H = n ⋅ ∫ C P⋅ dT
T1

C p = ∆ a + ∆ bT + ∆ cT −2

( )
T2

∆H = n ⋅ ∫ ∆ a + ∆ bT + ∆ cT − 2 dT
T1

∫ (44,2 + 9,05 ⋅ 10 )
400
−3
∆H = 10 ⋅ T − 8,55 ⋅ 10 5 T − 2 dT
300

∆b 2 1 1
∫ (∆a + ∆bT + ∆cT )dT = ∆a(T ( )
T2
−2
2 − T1 )+ T2 − T12 − ∆c − 
T1
2  T2 T1 
T2 T2

∫ ∆a dT = ∆a ∫ dT = ∆a[T ] = ∆a(T2 − T1 )
T2
T1
T1 T1

T2
T 2  ∆b 2
( )
T2 T2

∫T (∆b ⋅ T )dT = ∆bT∫ T dT = ∆b  2  = 2 T2 − T1

2

1 1 T1

T2
 T −1  1 1
∫ (∆c ⋅ T )
T2 T2
−2
dT = ∆c ∫ T dT = ∆c  −2
 = −∆c − 
T1 T1  (−1)  T1  T2 T1 

∆b 2 1 1
∫ (∆a + ∆bT + ∆cT )dT = ∆a (T ( )
T2
−2
2 − T1 )+ T2 − T12 − ∆c  − 
T1
2  T2 T1 

alebo
T2
∆C p
ΔS = n ∫ ⋅ dT
T1
T

C p = ∆ a + ∆ bT + ∆ cT −2

∆S = n ⋅ ∫
T2
(∆ a + ∆ bT + ∆ cT )dT −2

T1
T

27,32 + 3,27 ⋅ 10 −3 T + 0,5 ⋅ 10 5 T −2

1773
ΔS = 5 ⋅ ∫298 T
⋅ dT

∆C P  ∆ a + ∆ bT + ∆ cT −2   ∆a ∆bT ∆cT −2   ∆a ∆c 
T2 2 T 2 T T 2

∫T T ⋅ d = ∫T  T
dT = ∫ 
 T1  T
+
T
+
T
dT = ∫ 
 T1 
T
+ ∆b + 3 dT
T 
1 1

101
 ∆a
T2
(ln T2 − ln T1 ) = ln T2
2

∫T T ⋅ dT = ∆aT∫ T dT = ∆a[ln T ]T12 = ∆a(ln T2 − ln T1 )

1 T
T1
1 1

T2 T2

∫ ∆b ⋅ dT = ∆b ∫ dT = ∆b[T ]T12 = ∆b(T2 − T1 )

T

T1 T1

∆c  T −2  T2 ∆c  1 1 
T2 T2

∫T T 3 ∫T 
 T 2 T 2 
−3
⋅ dT = ∆c T dT = ∆c   = − −
−
T
 ( 2)  2  2 1 
1
1 1

∆C P ∆c  1 1 
T2

∫ ⋅ dT = ∆a(ln T2 − ln T1 )+ ∆b(T2 − T1 )−  2 − 2 
T1
T 2  T2 T1 

102
Zoznam použitej literatúry

[1] Ľudmila Komorová, Emília Sminčáková: Cvičenia z fyzikálnej chémie, TUKE – HF

Košice 1994, Elfa http://web.tuke.sk/hf-kch/data/studijny_material/c_z_fch.pdf

[2] Emília Sminčáková: Príklady a úlohy z fyzikálnej chémie pre študentov HF Košice:
TU HF, 2001. ISBN 80-7099-696-X

[3] Žofia Rybárová, Júlia Slivová: Príklady a návody na cvičenia z fyzikálnej chémie
pre hutníkov, Alfa – Bratislava 1983 Vysoká škola technická v Košiciach, Hutnícka fakulta

[4] Ján Mikuláš Lisý, Ladislav Valko: Príklady a úlohy z fyzikálnej chémie, Alfa
Bratislava, 1979

[5] P. W. Atkins: Fyzikálna chémia, Oxford/STU Bratislava, 1999. ISBN 80-227-1238-8

[6] Oldřich Fischer: Fyzikální chemie, SPN Praha 1983

[7] Ľudmila Komorová, Ivan Imriš: Termodynamika v hutníctve, Alfa Bratislava 1991,
ISBN 80-05-01077-X

[8] Žofia Rybárová: Fyzikálna chémia I (Chemická termodynamika), Alfa Bratislava,

1981.

[9] Žofia Rybárová, Ľudmila Komorová: Fyzikálna chémia (Chemická termodynamika

a kinetika), Alfa Bratislava, 1990. ISBN 80-05-00478-8

[10] M. Mamczák, F. Vasilco, A. Hudák: Riešené príklady a úlohy z fyzikálnej chémie,

UPJŠ Košice - Prírodovedecká fakulta, 1989, ISBN 80-7097-013-8

[11] Jozef Ďurišin, Emília Veselovská: Anorganická chémia, príklady a úlohy. TUKE
Košice 1998. ISBN 80-7099-394-4

[12] Jozef Ďurišin, Alena Fedoročková, Dana Ivánová, Jana Kavuličová, Gabriel Súčik:
Chémia I, Príklady a úlohy, TUKE Košice 2004, ISBN 80–8073–179–9
http://web.tuke.sk/hf-kch/data/studijny_material/uvod_do_ch.pdf

[13] Juraj Krätsmár-Šmogrovič a kol.: Všeobecná a anorganická chémia, Osveta 1994.

ISBN 80-217-0532-9

[14] Ján Gažo, J. Kohout a kol.: Všeobecná a anorganická chémia, Alfa Bratislava 1981

[15] Antonín Hlaváček, Petr Dolanský: Sbírka řešených příkladů z vyšší matematiky, SPN
Praha 1965

[16] Ján Kováčik a kolektív: Riešenie príkladov z matematiky, IURA EDITION, 2001
ISBN 80-88715-95-4

103