0.

Základné informácie o predmete

Literatúra:
1. Gutten a kol.: Meranie a meracie systémy I.: prístroje a systémy, 2012
2. Gutten, Korenčiak: Meranie a meracie systémy II.: laboratórne metódy
3. http//vzdelavanie.uniza.sk - moodle

Krátky obsah:
•Chyby a neistota merania
•Analógové a číslicové prístroje
•Pomocné meracie prevodníky
•Osciloskopy a príslušenstvo
•Číslicové meracie systémy
•Metódy merania – odpory, indukčnosť, kapacita, výkony, osciloskopické
merania

1
1
 1. Chyby a neistota merania

Meranie je súhrn činností s cieľom určiť hodnotu meranej veličiny.

Táto hodnota by sa mala uvádzať spolu s toleranciou, v ktorej leží pravá
hodnota meranej veličiny, prípadne toľkými číslami, koľkými odpovedá
platným miestam výsledku merania.
To je dôležité najmä v súčasnosti, kde sa pre spracovanie výsledkov
používajú počítače pracujúce s číslami s veľkým počtom miest.

Žiadnym meraním nezískame správnu hodnotu meranej veličiny, pretože

každé meranie je zaťažené chybou. Chyba charakterizuje presnosť
merania.
Účelom štúdia chýb je zistenie celkovej chyby, jej jednotlivých zložiek
a zdrojov chýb merania. Analýza chýb je základnou podmienkou
zvyšovania presnosti merania.

Výsledok merania je neúplný, pokiaľ neobsahuje možný rozsah chýb.

2
2
 1. Chyby a neistota merania

Klasifikácia chýb merania

Chyby delíme podľa toho, ako sa prejavujú pri opakovaných meraniach, na
chyby systematické a chyby náhodné.

Systematická chyba
Systematická chyba je zložka chyby merania, ktorá pri opakovaných
meraniach tej istej veličiny zostáva stála, alebo sa predvídaným spôsobom
mení. V prípade, že je možné túto chybu zistiť pomocou presnejšieho
merania, alebo že je známa príčina jej vzniku, je možné túto zložku chyby
zmenšiť korekciou.

Príklady systematických chýb:

 chyby metódy (spôsobené zámerným zjednodušením vzťahu pre výpočet
meranej veličiny, napr. zanedbaním vplyvu spotreby meracích prístrojov);
 chyby nuly – offset (údaj prístroja, ktorý je v činnosti pri nulovej hodnote
meranej veličiny; ide o aditívnu chybu, ktorá sa pričíta alebo odčíta
k výsledkom všetkých meraní);
 chyby zosilnenia (chyba spôsobená napr. nesprávnou hodnotou odporu vo
vstupnom deliči alebo v predradnom rezistore voltmetra). 3
3
 1. Chyby a neistota merania

Pred meraním
Navýšená hodnota k ...
Meranie výsledku merania!

Pred meraním si skontrolujte správne nastavenú

nulovú hodnotu meracieho prístroja!

4
4
 1. Chyby a neistota merania

Náhodná chyba
Náhodná chyba je zložka chyby merania, ktorá sa pri opakovaných
meraniach tej istej veličiny nepredvídateľne mení. Náhodnú chybu nie je
možné odstrániť korekciou.
Jediný spôsob spracovania týchto chýb je zvýšiť počet meraní (aspoň na 20)
a výsledky spracovať štatistickými metódami.
Tak je možné získať strednú hodnotu opakovaných meraní a ich rozptyl.
Rozptyl sa väčšinou charakterizuje smerodajnou odchýlkou.

Príklady príčin náhodných chýb:

 šumy;
 neznáme zmeny podmienok meraní
(nemeraná a nekorigovaná teplota, vlhkosť,
rušivé elektromagnetické pole apod.);
 zaokrúhľovanie výsledku merania,
 chyba pri odčítaní.

5
5
 1. Chyby a neistota merania

Pri vyhodnocovaní merania sa neurčuje chyba jednotlivého merania, ale

interval, v ktorom leží skutočná hodnota meranej veličiny.
V strede tohto intervalu leží výberový priemer meranej veličiny po korekcii
systematickej chyby.
Takéto rozptýlenie hodnôt priradených k meranej veličine je charakterizo-
vané pojmom neistota merania.

Neistota merania (absolútna hodnota najväčšej možnej chyby merania alebo

tolerancia merania, angl. uncertainty of measurement) udáva interval,
v ktorom leží skutočná hodnota meranej veličiny.

Je určená chybami meracích prístrojov, toleranciou meracích dekád

a etalónov, náhodnými chybami a vonkajšími rušivými vplyvmi.

6
6
 1. Chyby a neistota merania

Chyby analógových m. prístrojov

• sú zaručované výrobcom pri udaných referenčných podmienkach.

Referenčné podmienky môžu zahrňovať napr. teplotu okolia, vonkajšie

magnetické pole, frekvenciu, činiteľ skreslenia apod.

Základné pojmy:
1. Absolútna chyba prístroja  p je rozdiel medzi nameranou hodnotou XM , ktorú
udáva kontrolovaný prístroj a skutočnou hodnotou XS
 p  X M  X S a vyjadruje sa v hodnotách meranej veličiny.

2. Relatívna chyba prístroja p je pomer medzi absolútnou chybou prístroja

p a nameranou XM, príp. skutočnou hodnotou XS
p
p   100 % a vyjadruje sa v percentách.
XM
7
7
 1. Chyby a neistota merania

Ak sa relatívna chyba vzťahuje k najväčšej hodnote meracieho

rozsahu M, hovoríme o triede presnosti meracieho prístroja.

Trieda presnosti TP určuje presnosť samotného prístroja.

Čísla triedy presnosti sú zo zvoleného radu
0,05 – 0,1 – 0,2 – 0,5 – 1 – 1,5 – 2,5 – 5

Prístroj, ktorý patrí do určitej triedy presnosti nesmie

mať v žiadnom prípade väčšiu chybu než je chyba daná
triedou presnosti.

3. Absolútna dovolená chyba prístroja | u| je často dôležitá pre praktické

vyhodnotenie kvality meracieho prístroja. Táto chyba musí platiť
v ktoromkoľvek mieste stupnice.
TP  M
Absolútnu dovolenú chybu určíme podľa vzťahu u 
100

Maximálne možnú relatívnu chybu z údaju u M

prístroja |u| určíme podľa vzťahu u   100 %   TP %
XM XM

8
8
kde M je merací rozsah a XM je meraná veličina
 1. Chyby a neistota merania

Príklad výpočtu u analógových meracích prístrojov

Prednáška alebo učebnica

9
9
 1. Chyby a neistota merania

Chyby číslicových m. prístrojov

•Presnosť merania zaručovaná výrobcom sa u číslicových prístrojov

merajúcich úroveň signálu neurčuje z triedy presnosti ako u analógových
meracích prístrojov.
•Základná chyba je chyba pri referenčných podmienkach. Nedodržaním
týchto podmienok vznikajú prídavné chyby. Príkladom je zmena chyby nuly
voltmetra pri zmene teploty o 1 °C.

Základná chyba číslicových prístrojov sa vyjadruje obvykle

dvoma zložkami chyby.

Výrobca číslicových prístrojov ich môže

udávať dvomi spôsobmi:

Napr. ± 0,1% ± 0,2% alebo ± 0,1% ± 8dg

10
10
 1. Chyby a neistota merania

1.spôsob:
Chybou v percentách meranej hodnoty 1 a chybou v percentách rozsahu
2 .
Potom najväčšia možná absolútna chyba z údaju číslicového meracieho
prístroja sa vypočíta zo vzťahu Obrázok: absolútne
1 2 chyby v závislosti
u   XM  M   u1   u2 od meranej veličiny
100 100
Prednáška alebo
učebnica (str.13)

Celková najväčšia možná relatívna chyba z údaju číslicového meracieho

prístroja sa vypočíta zo vzťahu
Obrázok: relatívne
M chyby v závislosti
 u  1  2    1   2M od meranej veličiny
XM
Prednáška alebo
učebnica (str.13)
kde M je merací rozsah a XM je meraná veličina

2.spôsob:
Chybou v percentách meranej hodnoty 1 a počtom kvantovacích krokov
zvoleného rozsahu N („chyba v digitoch“).
kde N je chyba udaná v počte jednotiek posledného miesta číslicového
zobrazovača prístroja na zvolenom rozsahu. 11
11
 1. Chyby a neistota merania

Príklad výpočtu číslicových meracích prístrojov

Prednáška alebo učebnica

12
12
 1. Chyby a neistota merania

Chyby nepriamych meraní

Teória + Príklad výpočtu

Prednáška alebo učebnica (str.14)

13
13
 1. Chyby a neistota merania

Neistota merania

Teória + Príklad výpočtu

Prednáška alebo učebnica (str.15)

14
14