Diskrétne a číslicové spracovanie signálov

Základné pojmy:

Signál – určitá forma prenosu informácií

Informácia – množina údajov, môžu mať rôzny charakter, prenáša sa na základe fyzikálnej
veličiny - je sprostredkovateľom informácií.

Fyzikálna veličina – všetko, čo môžeme vyjadriť číslom, dá sa vyjadriť kvantitatívne.

Veličina sa stáva fyzikálnou vtedy, ak existuje spôsob, akým ju objektívne zmerať, spôsob,
ako objektívne zistiť jeho hodnotu, nezávisle od pozorovateľa.

Kategorizácia signálov – najzákladnejšie rozdelenie:

- Spojité (v čase, v hodnote)

- Diskrétne (v čase, v hodnote)

Signál spojitý v čase je taký, pri ktorom je hodnota fyzikálnej veličiny, ktorá je nositeľom
informácie, je definovaná v každom časovom okamihu.

Signál diskrétny v čase je taký, pri ktorom je hodnota fyzikálnej veličiny, ktorá je nositeľom
informácii, je definovaná len v určitých diskrétnych časových okamihoch.

Signál diskrétny v hodnote vyberie z celého množstva údajov len určitý počet.

Spracovanie signálov

Taká úprava signálu, ktorej cieľom je získať taký jeho tvar, ktorý možno interpretovať, teda
získať zrozumiteľnú informáciu.

Delenie signálov

1. Podľa fyzikálnej veličiny, ktorá je nositeľom informácií:

- Akustické (tlak vzduchu)
- Mechanické (železničné návestidlo)
- Chemické
- Biologické
- Elektromagnetické
2. Podľa charakteru v časovej oblasti
- Deterministické (hodnota fyzikálnej veličiny, ktorá je nositeľom info, určená
jednoznačne, v každom časovom okamihu, s pravdepodobnosťou 100%. Sú veľmi
dobre spracovateľné, dajú sa modelovať, dajú sa vyjadriť pomocou nejakej
matematickej funkcie analyticky)
- Stochastické (náhodné signály, hodnota fyzikálnej veličiny, ktorá je nositeľom info,
nie je v každom časovom okamihu jednoznačne určená, je určená
s pravdepodobnosťou menej ako 100%. Musí sa tu pracovať so štatistickými údajmi,
napr. stredná hodnota signálu, stredná kvadratická hodnota apod.)
 3. Kauzálny (príčinný, taký, pri ktorom sa hodnota fyzikálnej veličiny, ktorá je
nositeľom informácie, rovná nule pred okamihom, v ktorom tú informáciu začínam
spracovávať)
4. Nekauzálny (nevyhovuje podmienke kauzality, teoreticky môže signál nadobúdať
nenulové hodnoty pozdĺž celej časovej osi)

Deterministický spojitý signál – možno ho modelovať nejakou matematickou funkciou.

Lineárny signál – veličina sa mení podľa funkcie, ktorú možno napísať f=at+b, kde t je čas

Exponenciálny signál – možné modelovať exponenciálnou funkciou, ktorej analytické

vyjadrenie je f(t)= Ae –bt

Logaritmický signál – f(t) = Llog (t)

Periodický signál – stále sa opakujúci.

Perióda (T) - čas, po uplynutí ktorého sa charakter závislosti času opakuje.

Frekvencia (f) – počet opakovaní za jednotku času

F=1/T (perióda)

Kruhová frekvencia (omega) – súvisí s periódou, možno ju určiť ako omega = 2píf = 2píf/T

Okamžitá hodnota signálu – hodnota fyzikálnej veličiny v danom časovom okamihu.

Amplitúda signálu (A) - maximálna hodnota fyzikálnej veličiny

Základné parametre periodických signálov

Charakteristiky signálov

Stredná hodnota signálu v určitom časovom intervale (t1, t2), je určená 1/(t2-t1)x integrál ftdt

Fluktuácia signálu v určitej hodnote delta1 = fe=f

Diskrétny signál - vzorky signálov (5,4,3,2,1) f=?, n=5

Harmonický signál- je taký, ktorý je možné matematicky popísať pomocou harmonických

funkcií (sínus,cosínus) fyzikálna veličina, ktorá je nositeľom informácie A.sin (omegat+fí)

Periodický signál – stále sa opakujúci

Okamžitá hodnota – hodnota v ľubovoľnom časovom okamihu

Amplitúda – maximálne výchylka

Omega – kruhová frekvencia signálu 2pí.frekvencia

t-čas
fí – fázový posun (posunutie sínusovky pozdĺž časovej osi)

komplexný tvar harmonického signálu

komplexná jednotka je odmocnina z mínus 1

Všetky komplexné funkcie majú dve zložky:

- Reálnu
- Imaginárnu

Komplexné čísla a funkcie sú matematické symboly, nič konkrétne.

Harmonický signál

Platí: ej.n cos(a)+sin(a)

Harmonický signál sa zapisuje v komplexnom tvare.

Algebraický tvar – hneď viem odčítať reálnu aj imaginárnu zložku.

Jednotková funkcia – distribúcia

u - 1 (t >0)

-0 (t<0)

Diracova funkcia delta – derivácia jednotkového skoku

Spracovanie spojitých signálov

1. Furiérová spektrová analýza signálu

2. Furiérova transformácia signálu

Furiérova spektrová analýza – vychádza zo skutočnosti, že pre signál platí princíp

superpozície, signál môžeme spočítavať, odčítavať ako bežné čísla. Za istých predpokladov
vyložene matematického charakteru je možné ľubovoľnú (neharmonickú) periodickú funkciu
vyjadriť ako superpozíciu harmonických funkcií (sínus alebo cosínus). Ľubovoľnú periodickú
funkciu je možné rozvinúť do furiérovho radu.

F=periodická T

F(t)= a0 /2+ suma hore nekonečno, dole n=1

Furiérova transformácia – ak spracováva signály, využíva elektronické prvky (rezistor R,

cievka L, kondenzátor C). Napätie na vstupe sa môže ľubovoľne meniť.

1. Kirhofov zákon sa týka uzlov

2. Kirhofov zákon sa týka slučiek

Pokles napätia na rezistore UR, na cievke UL, na kondenzátore UC.

ur+ul+uc=u(t)

kuriérová transformácia transformuje operáciu derivácie na operáciu súčin.

Impedancia obvodu je komplexná funkcia, ktorá charakterizuje odozvu napäťového systému.

Diskrétna furiérova transformácia -