Mria MITOV Iveta MARKECHOV Hana STPALOV Zuzana ERVEANSK Lujza HAMPLOV Janette KOTIANOV Lilla KREMROV

Matematika I s podporou programov WinPlot a Maxima

2009

Doc. RNDr. Mria Mitov, PhD., RNDr. Iveta Markechov, CSc., Mgr. Hana Stpalov, Mgr. Zuzana erveansk, PaedDr. Lujza Hamplov, PaedDr. Janette Kotianov, PhD., PaedDr. Lilla Kremrov, PhD. Recenzenti: Jazykov korektra: Doc. RNDr. Oleg Palumbny, CSc. Doc. RNDr. Dana Orsghov, CSc. Mgr. Valria Krahulcov

Schvlila Vedeck rada Materilovotechnologickej fakulty STU ako vysokokolsk skript da 10. februra 2009 pre vetky tudijn programy Materilovotechnologickej fakulty STU v Trnave. ISBN 978-80-8096-090-2 EAN 9788080960902

Obsah
VOD 1. POLYNMY A ALGEBRICK ROVNICE 2. 3. 4. 5. 6. 7. 8. 9. MATICE VEKTOR V PRIESTORE LINERNE TVARY V PRIESTORE SRADNICOV SYSTMY V ROVINE A V PRIESTORE FUNKCIE JEDNEJ PREMENNEJ SELN POSTUPNOSTI LIMITA FUNKCIE SPOJITOS FUNKCIE 4 6 16 27 31 41 50 66 72 85 94

10. DERIVCIA FUNKCIE

11. DIFERENCIL FUNKCIE, DERIVCIE VYCH RDOV, L'HOSPITALOVO PRAVIDLO 106 12. PRIEBEH FUNKCIE 13. NEURIT INTEGRL 14. NTEGROVANIE RACIONLNYCH FUNKCI 15. INTEGROVANIE TRIGONOMETRICKCH FUNKCI 111 126 132 144

16. KUEOSEKY, CYKLOIDY, SKRUTKOVICE A IN TECHNICK KRIVKY 152 17. PLOCHY ROTAN, SKRUTKOV, PRIAMKOV, TRANSLAN 18. PLOCHY DRUHHO STUPA PRLOHA ZOZNAM BIBLIOGRAFICKCH ODKAZOV 157 163 172 173

vod
lovek, ktor zska vedomosti a nepouva ich, je ako lovek, ktor orie napriek tomu, e ni nebude sia.

tudijn materil "Matematika I s podporou programov WinPlot a Maxima" je uren vetkm tudentom, ktor maj zujem naui sa vyuva vone riten matematick softvr pri rieen loh. Cieom publikcie je na vybranch prkladoch ukza, kde a akm spsobom mono softvr efektvne poui. tudenti technickej univerzity v rmci povinnho zkladnho kurzu matematiky nadobudn zkladn poznatky a schopnosti, avak poda naich sksenost zskan vedomosti asto nevedia poui. Preto povaujeme za uiton, aby sa nauili pracova s programami, ktor im mu pomc pri hadan rieen matematickch problmov v alom tdiu a aj v praxi. Program WinPlot umouje zobrazova grafy funkci, kriviek a plch. Program Maxima mono vyuva pri rieen loh z algebry, matematickej analzy i z alch oblast. tudijn materil je rozdelen do 18 kapitol, obsahom ktorch s: polynmy a algebrick rovnice, matice, vektor v priestore, skalrny, vektorov a zmiean sin vektorov, sradnicov systmy v rovine a v priestore, linerne tvary v priestore, relna funkcia relnej premennej, seln postupnos a jej limita, limita a spojitos funkcie, derivcie, neurit integrl, cykloidy, skrutkovice a in technick krivky, parametrick rovnice technickch plch, veobecn rovnice plch druhho stupa.

Sasou publikcie s vybran syntaktick pravidl zadvania matematickch vrazov v programoch Maxima a WinPlot.

Kad kapitola obsahuje rieen lohy, lohy uren na samostatn rieenie a vsled-ky tchto loh. Text je doplnen obrzkami, ktor umouj tudujcemu rchlo sa zoriento-va v ponuke programovch aplikci. Zverom chceme pripomen, e predpokladom efektvneho vyuvania matematick-ho softvru s primeran vedomosti z matematiky a predkladan publikcia dopa tdium predmetu Matematika I prostrednctvom prednok a cvien. akujeme recenzentom doc. RNDr. Dane Orszghovej, CSc. a doc. RNDr. Olegovi Palumbnymu, CSc. za pozorn pretanie textu a cenn pripomienky.

Autorky

1.

POLYNMY A ALGEBRICK ROVNICE

Rieen lohy
Prklad 1. Njdite sla a, b tak, aby polynm x4 2x3 + x2 + ax + b bol deliten dvojlenom x2 1. Rieenie: Od bikvadratickho polynmu P4(x) = x4 2x3 + x2 + ax + b sa poaduje, aby bol deliten kvadratickm polynmom x2 1. Teda m plati P4(x) = (x2 1)P2(x). Neznmy mnoholen 2. stupa P2(x) zskame jednoduchm delenm P4(x) : (x2 1) (x4 2x3 + x2 + ax + b) : (x2 1) = x2 2x + 2 x4 + x2 3 0 2x + 2x2 2x3 2x 0 + 2x2 + (a 2)x 2x2 +2 0 + (a 2)x + 2 + b Linerny vraz (a 2)x + 2 + b polome rovn nule. A to bude splnen, ak koeficient a 2 pri linernom lene a sasne absoltny len 2 + b bud nulov: a 2 = 0 => a = 2, 2 + b = 0 => b = 2. Hadan hodnoty sel a, b s a = 2, b = 2. Prklad 2. Njdite vetky korene algebrickej rovnice 2x5 + x4 + 6x3 + 3x2 8x 4 = 0. Rieenie: Bez ohadu na rove informano-komunikanch technolgi a programovch produktov pre potreby matematiky je samozrejmosou ovlda run (t. j. bez pomoci potaa) postupy na rieenie loh matematickej analzy, linernej algebry a alch oblast matematiky, ktor s sasou zkladnho kurzu matematiky na technickej univerzite. Jednm z osvedench algoritmov na njdenie koreov polynmu (resp. algebrickej rovnice) je Hornerova schma. Pri rieen tejto i nasledujcich rieench loh budeme predpoklada zpis polynmu s relnymi koeficientmi Pn(x) stupa n, n 1, v tvare1 Pn(x) = a0xn + a1xn 1 + ... + an 1x + an, a0, a1, ..., an R, a0 0. Racionlne korene algebrickej rovnice budeme hada pomocou Hornerovej schmy ([3], [5], [7]). Koeficient pri najvyej mocnine premennej x (t. j. pri x5) je a0 = 2, pri najniej mocnine (t. j. absoltny len) je a5 = 4. Racionlne korene hadme v tvare = p/q, kde p del a5 = 4 (zapisujeme tie p|a5) a q je deliteom a0 = 2 (zpis: q|a0). Potom monosti pre p, q a s nasledovn: p: 1, 2, 4, q: 1, 2, = p/q: 1, 2, 4, 1/2.
V niektorch uebniciach je mon stretn sa s alternatvnym zpisom polynmu Pn(x), a to: Pn(x) = anxn + + an 1xn 1 + ... + a1x + a0, an 0.
1

Do prvho riadka tabuky zapeme vetky koeficienty a0, a1, ..., a5 polynmu 5. stupa na avej strane danej algebrickej rovnice. (Ak by bol niektor koeficient nulov, zapeme samozrejme aj ten.) Druh riadok nechme zatia von s vnimkou avho stpca, do ktorho zapeme hodnotu prvho testovanho sla ; nech je to napr. 1. Pre tto hodnotu premennej x chceme uri hodnotu polynmu P5(1).
2 1 6 3 8 4 1

Do tretieho riadka zapeme pod koeficient a0 = 2 op slo 2; potom pod a1 = 1 zapeme v 2. riadku slo a0 = 1.2 = 2 a v 3. riadku b1 = a1 + a0 = 1 + 2 = 3, at. Hodnoty v Hornerovej schme sa teda potaj postupne po riadkoch, zava doprava, cik-cakovm spsobom, resp. systmom severovchod juh severovchod juh ...; v smere SV nsobme slo z 3. riadka testovanou hodnotou (vsledok sinu zapeme do 2. riadka), v smere J spotavame hodnoty v 1. a 2. riadku (vsledok stu zapeme do 3. riadka). 2 1 2
x1

1 2 3 +
x1

6 3 9 +
x1

3 9 +
x1

8 12 4 +
x1

4 4 +

12

0 => P5(1) = 0

Nula na konci 3. riadka znamen, e slo = 1 je koreom, a teda plat P5(1) = 0, a tie P5(x) = (x 1)P4(x) = (x 1)(2x4 + 3x3 + 9x2 + 12x + 4), kde koeficienty bikvadratickho polynmu P4(x) = (2x4 + 3x3 + 9x2 + 12x + 4) pochdzaj z 3. riadka tabuky. astm pouvanm Hornerovej schmy itate pravdepodobne druh riadok s pomocnmi medzivpotami zapisova nebude a zredukuje 2. a 3. riadok do jednho: 1 2 2 1 3 6 3 8 4 9 12 4 0 => 1 je kore

slo = 1 otestujeme znova, aby sme zistili nsobnos tohto korea. 2 1 2 1 2 1 6 3 8 4 3 9 12 4 0 => 1 je kore 5 14 26 30 => 1 nie je viacnsobn, ale len jednoduch kore.

Otestujeme al mon kore, napr. = 1. tvrt riadok tabuky vytvrame pomocou koeficientov v 2. riadku, lebo ten sa kon nulou, t. j. v tomto riadku sme naposledy identifikovali kore. 2 1 6 3 8 4 1 2 3 9 12 4 0 => 1 je kore 1 2 5 14 26 30 => 1 nie je viacnsobn, ale len jednoduch kore 1 2 1 8 4 0 => 1 je kore V alom zistme nsobnos korea = 1 a postupne otestujeme aj alie mon hodnoty sla . 7

1 1 1 1 2 2 4 4 1/2 1/2

2 1 6 3 8 4 2 3 9 12 4 0 2 5 14 26 30 2 1 8 4 0 2 1 9 5 2 5 18 40 2 3 14 24 2 9 44 180 2 7 36 140 2 2 9 17/2 2 0 8 0

=> 1 je kore => 1 nie je viacnsobn, ale len jednoduch kore => 1 je kore => 1 je len jednoduch kore => 2 nie je kore => 2 nie je kore => 4 nie je kore => 4 nie je kore => 17/2 nie je kore => 1/2 je kore

Polynm P5(x) meme zapsa pomocou sinu polynmov prvho a druhho stupa (s relnymi koeficientmi), t. j. pomocou sinu linernych a kvadratickch polynmov: P5(x) = (x 1)(x + 1)(x + 1/2)P2(x) = (x 1)(x + 1)(x + 1/2)(2x2 + 8). Koeficienty kvadratickho polynmu P2(x) s z poslednho riadka tabuky: P2(x) = (2x2 + 0.x + 8). Jeho koremi je pr komplexne zdruench sel 2i, t. j. rieenia rovnice 2x2 + 8 = 0. Korene algebrickej rovnice s: 1, 1, 1/2, 2i, 2i. Pri potaovom rieen loh o polynmoch a algebrickch rovniciach viac program Maxima budeme najastejie pouva prkazy factor, solve a plot2d. Prkaz factor poskytne rozklad mnoholena s relnymi koeficientmi na sin polynmov 1. a 2. stupa s relnymi koeficientmi; nedva vetky korene explicitne. Preto je praktick doplni pouitie prkazu factor prkazom solve. Ten v output-riadku vype sce vetky (teda racionlne, iracionlne, aj komplexn) korene polynmu/algebrickej rovnice, no neposkytuje informciu o nsobnosti koreov. Toto iastone nepreka, lebo o nsobnosti koreov informuje prkaz fac tor. O pouit prkazu plot2d trochu neskr. Do input-riadka (v dolnej asti obrazovky, obr. 1.1) zapeme polynm z avej strany danej algebrickej rovnice. Aplikciou prkazu factor (prkaz zapisujeme priamo do prkazovho input-riadka alebo vyuijeme tlaidlo Factor na dolnej lite, v prvom riadku, treom stpci obr. 1.1) dostaneme zpis polynmu pomocou sinu linernych a kvadratickch mnoholenov:

iastone alternatvny postup pomocou prkazu solve (obr. 1.2) (vyuitm tlaidla Solve v dolnej asti obrazovky (obr. 1.2) alebo zapsanm prkazu solve do prkazovho riadka s dodranm poadovanej syntaxe a truktry prkazu) umon zska vetky korene algebrickej rovnice, avak bez uvedenia ich nsobnosti ako u bolo spomenut vyie. (V tejto lohe vetky korene boli jednoduch, viacnsobnos sa nevyskytla v iadnom.)

Obr. 1.1 vodn obrazovka programu Maxima. V prkazovom riadku (Input) v dolnej asti obrazovky je zapsan polynm z avej strany danej algebrickej rovnice

Obr. 1.2 Pouitie prkazu solve 9

Korene poznme vetky, aj ich nsobnos. Mono sa nm teraz iada aj vidie, i naozaj graf funkcie f(x) = n polynm ( f(x) = 2x5 + x4 + 6x3 + 3x2 8x 4) pretna os x v bodoch, ktor s (v dvojrozmernej pravouhlej sradnicovej sstave (O; x, y)) obrazmi relnych koreov ( 1, , 1) polynmu. Na to posli napr. prkaz plot2d v programe Maxima (alebo postup na zobrazenie grafu funkcie jednej premennej, danej explicitne, v programe WinPlot a pod.). Do dialgovho okna Plot2D zapeme polynm z avej strany danej algebrickej rovnice a primeran hranice premennej x (obr. 1.3a). (Na pouitie prkazu plot2d existuj minimlne tri spsoby: a) tlaidlo s ponukou Plotting na hornej lite, poloka Plot 2d ..., b) tlaidlo s polokou Plot 2D ... na lite v dolnej asti obrazovky, v prvom riadku, iestom stpci, c) manulny zpis vetkch vstupnch dajov do prkazovho riadka (v dolnej asti asti obrazovky).

Obr. 1.3a Kreslenie grafu algebrickej funkcie v rovine Relne korene 1, 1, s zobrazen aj niie (obr. 1.3b) na zvenom detaile predchdzajceho obrzka ako prv (x-ov) sradnice priesenkov grafu funkcie so sradnicovou osou x.
y x

Obr. 1.3b Priesenky grafu s osou x Ako to u niekedy bva, odpove na otzku (grafick reprezentcia koreov polynmu) generuje alie otzky: Ako sa na grafe prejav viacnsobnos nejakho korea/koreov? Ak je vzah grafu funkcie a komplexne zdruench koreov?2, 3
2

Komplexn sla maj svoje nezastupiten miesto napr. pri rieen elektrickch obvodov (vi literatra k predmetu Elektrotechnika).

10

Prklad 3. Riete algebrick rovnicu x6 3x2 + 2 = 0. Rieenie: Postupujeme poda nvodu z predchdzajcej lohy. a6 = 2 => p: 1, 2, a0 = 1 => q: 1, = p/q: 1, 2. Polynm 6. stupa P6(x) na avej strane algebrickej rovnice zapeme pomocou vetkch, teda i nulovch koeficientov: P6(x) = x6 3x2 + 2 = 1.x6 + 0.x5 + 0.x4 + 0.x3 3.x2 + 0.x + 2. Hornerova schma aj s riadkami, ktor obsahuj medzivpoty: 1 1 1 1 1 1 1 1 1 1 1 0 0 0 1 1 1 1 1 1 1 2 3 2 3 4 1 3 6 3 6 10 1 1 2 1 2 2 1 0 2 0 2 0 3 0 2 1 22 2 2 0 4 2 2 0 10 12 2 0

=> 1 je kore => 1 je dvojnsobn kore => 1 nie je trojnsobn kore => 1 je kore => 1 je dvojnsobn kore

Hornerova schma bez pomocnch medzivpotov: 1 1 1 1 1 1 1 1 1 1 1 0 1 2 3 1 0 0 0 3 0 2 1 1 2 2 0 => 1 je kore 3 4 2 0 => 1 je dvojnsobn kore 6 10 12 => 1 nie je trojnsobn kore 2 2 0 => 1 je kore 2 0 => 1 je dvojnsobn kore

P6(x) = (x 1)2(x + 1)2(1.x2 + 0.x + 2) = (x 1)2(x + 1)2(x2 + 2). Korene kvadratickho polynmu P2(x) = (x2 + 2) s 2 i a korene algebrickej rovnice: 1 = 2 = 1, 3 = 4 = 1, 5, 6 = 2 i. Polynm P6(x) zapsan pomocou sinu koreovch initeov: P6(x) = (x 1)(x 1)(x + 1)(x + 1)(x 2 i)(x + 2 i), a tie pomocou sinu polynmov prvho a druhho stupa (s relnymi koeficientmi): P6(x) = (x 1)(x 1)(x + 1)(x + 1)(x2 + 2) = (x 1)2(x + 1)2(x2 + 2).

Obr. 1.4a Potaov rieenie Prkladu 3 v programe Maxima

V rovine komplexnch sel bol objaven jeden z najkrajch matematickch objektov. Nazva sa Mandelbrotova mnoina. Viac o nej, o alch fraktloch, a tie o terii deterministickho chaosu vi [6], prpadne na www.youtube.com (kov slov, napr. Mandelbrot set).
3

11

Obr 1.4b Priesenky grafu algebrickej funkcie s osou

Obr 1.4c Zven detail asti grafu z obr.1.4b Prklad 4. Riete algebrick rovnicu x6 + 2x5 2x4 6x3 x2 + 4x + 2 = 0. Rieenie: a6 = 2 => p: 1, 2, a0 = 1 => q: 1, = p/q: 1, 2. Hornerova schma: 1 2 2 6 1 4 2 1 1 3 1 5 6 2 0 => 1 je kore 1 1 4 5 0 6 8 => 1 nie je viacnsobn kore 1 1 2 1 4 2 0 => 1 je kore 1 1 1 2 2 0 => 1 je dvojnsobn kore 1 1 0 2 0 => 1 je trojnsobn kore 3 2 P6(x) = (x 1)(x + 1) (1.x + 0.x 2) = (x 1)(x + 1)3(x2 2). Korene kvadratickho polynmu P2(x) = (x2 2) s 2 a korene algebrickej rovnice: 1 = 1, 2 = 3 = 4 = 1, 5, 6 = 2 ; vetky korene s relne. Polynm P6(x) zapsan pomocou sinu koreovch initeov: P6(x) = (x 1)(x + 1)(x + 1)(x + 1)(x 2 )(x + 2 ) = (x 1) (x + 1)3(x 2 )(x + 2 ); vetky koreov initele maj relne koeficienty a s prvho stupa (t. j. linerne).

12

Obr. 1.5 Potaov rieenie prkladu 4 v programe Maxima Prklad 5. Vypotajte hodnotu polynmu P6(x) z predchdzajceho prkladu 4 v slach x = 3 a x = 2: a) pomocou kalkulaky, b) na zklade Hornerovej schmy, c) vyuitm programu Maxima. Rieenie: a) P6(3) = 36 + 2.35 2.34 6.33 32 + 4.3 + 2 = 896, P6( 2) = ( 2)6 + 2.( 2)5 2.( 2)4 6.( 2)3 ( 2)2 + 4.( 2) + 2 = 6. b) 1 3 1 2 1 2 5 0 2 13 2 6 33 2 1 98 3 4 298 2 2 896 => P6(3) = 896 6 => P6( 2) = 6

c) Program Maxima ponka monos vysli hodnotu vrazu s jednou premennou pre jej konkrtnu hodnotu, napr. v menu Simplify (na hornej lite) pomocou poloky Substitute. Dialgov okno si iada doplni nzov premennej x, alej jej konkrtnu hodnotu 3, resp. 2, v ktorej chceme vraz vysli, a nakoniec vraz ako tak, v tomto prpade polynm iesteho stupa (z prkladu 4) x6 + 2x5 2x4 6x3 x2 + 4x + 2 (obr. 1.6).

Obr. 1.6 Pouitie prkazu substitute

13

lohy
1. Njdite korene kvadratickch polynmov: a) x2, b) x2 1, c) x2 + 1, d) x2 2, e) x2 + 2, f) x2 4, g) x2 + 4, h) x2 + 16, ch) x2 + 3x + 2, i) x2 3x 2, j) 4x2 + 2x + 1. 2. Napte rovnicu s relnymi koeficientmi, ktorej korene s: a) 2, 1 i, b) 3 + i, 1 2i. 3. Njdite podiel polynmov P(x)/Q(x), ak: a) P(x) = x3 x2 + x + 3, Q(x) = x + 1, b) P(x) = x4 + x3 2x2 + 17x 5, Q(x) = x2 + 3x 1. 4. Njdite relne sla a, b tak, aby polynm: a) 4x4 + 16x3 + 10x2 + 16x + a bol deliten dvojlenom x i, b) 6x5 + 11x4 + 5x3 + 5x2 + ax + b bol deliten dvojlenom x2 + 1, c) x3 + 8x2 + 5x + a bol deliten polynmom x2 + 3x + b. 5. Riete dan rovnicu, ak: a) slo 2 je koreom rovnice x3 + 2x2 3x 10 = 0, b) slo 2 + i je koreom rovnice x4 + 3x3 + 2x2 x + 5 = 0, c) slo i je dvojnsobnm koreom rovnice x6 + x5 + 3x4 + 2x3 + 3x2 + x + 1 = 0. 6. Ako treba zvoli v rovnici x3 + 2x2 ax + 6 = 0 slo a tak, aby slo 2 bolo jej koreom? Riete tto rovnicu. 7. Njdite najskr racionlne korene rovnice a potom ju riete: a) x3 x 6 = 0, b) 14x3 15x2 + 6x 1 = 0, c) 4x4 11x2 + 9x 2 = 0, d) 6x4 11x3 x2 4 = 0, e) x5 2x4 4x3 + 4x2 5x + 6 = 0. 8. Zistite nsobnos korea x1 danej algebraickej rovnice, ak: a) x1 = 2 a x5 7x4 + 16x3 8x2 16x + 16 = 0, b) x1 = 2 a x5 + 5x4 + 7x3 + 2x2 + 4x + 8 = 0. 9. Njdite viacnsobn korene rovnice a riete ju. Napte mnoholen z pravej strany algebrickej rovnice v tvare sinu polynmov 1. a 2. stupa s relnymi koeficientmi: a) 3x3 + 2x2 x = 0, b) x3 + x2 + x = 0, c) x3 + x2 8x 12 = 0, d) x4 + 2x3 3x2 4x + 4 = 0, e) x5 6x4 + 13x3 14x2 + 12x 8 = 0, f) x6 x5 + 3x4 5x3 10x2 6x = 0. 10. Njdite rozklad polynmu P na sin koreovch initeov: a) x3 + 6x2 + 11x + 6 = 0, b) x4 3x3 + x2 + 3x 2 = 0, c) 9x4 4 = 0, d) 4x4 6x2 + 2 = 0.

Rieenia
1. a) 0 dvojnsobn kore, b) 1, c) i, d) 2 , e) 2 i, f) 2, g) 2i, h) 4i, ch) 2, 1, i) (3 + 17 )/2, (3 17 )/2, j) ( 1 + i 3 )/4, ( 1 i 3 )/4. 2. a) a0(x3 4x2 + 6x 4), b) a0(x4 8x3 + 27x2 50x + 50). 3. a) x2 2x + 3, b) x2 2x + 5. 4. a) a = 6, b) a = 1, b = 6, c) a = 50, b = 10. 5. a) 2 + i, 2 i, b) 2 i, 1 i 3 / 2 , c) i, i, i,

14

) ( ) d) 2, 2 / 3, (1 i 7 ) / 4 , e) 1, 2, 3, i, i. 8. a) 4, b) 3. 9. a) 1/3, 1, 0, b) 0, ( 1 + i
( 1 i 3 )/2 c) 2, 2, 3, d) 1, 1, 2, 2, e) 2, 2, 2, i, i. f) 0, 1, 1, 3, i 2 .
10. a) (x + 1)(x + 2)(x + 3), b) (x 1)2(x + 1)(x 2), c) 9 x x x + i 2 / 3 , d) 4(x 1)(x + 1) x 1 / 2 x + 1 / 2 .

i, 1 i 3 / 2 . 6. a = 11. 7. a) 2, 1 i 2 , b) 1 / 2, 2 i 3 / 7 , c) 1, 2, 1/2, 1/2,

3 )/2,

)(

2/3 x + 2/3 x i 2/3 x

)(

)(

15

2.

MATICE

Rieen lohy
0, 2 1, Prklad 1. Pouitm programu Maxima njdite set matc A a B, ak A = 2, 3, 1 , 0 , 2 , 1 . Vsledok porovnajte s vsledkom vpotu. B= 1, 1, 1 Rieenie: Na zadvanie matc pouijeme v menu Algebra poloku Enter matrix (obr. 2.1).

Obr. 2.1 K zadvaniu matc

Najprv zadme maticu A, a to potom riadkov a stpcov (obr. 2.2a). Nsledne zadme jednotliv prvky matice A (obr. 2.2b).

Obr. 2.2ab Zadvanie matice

Program Maxima vype zadan maticu.

Matici priradme oznaenie A tak, e do prkazovho riadka napeme A: a za tm zapeme maticu z vstupnho riadka %o1 (napr. pomocou dvojhmatov CTRL + C, CTRL + V).

16

Vyie opsanm spsobom vytvorme maticu B.

Do prkazovho riadka napeme A+B a program Maxima vypota vsledn maticu.

Vsledok porovnme s vsledkom vpotu pomocou defincie, poda ktorej stom matc A = (aij ) , B = (bij ) typu m x n nazvame maticu C = (cij ) typu m x n s prvkami cij = aij + bij , i = 1, 2, ..., m, j = 1, 2, ..., n. Naprklad c21 dostaneme tak, e prvok druhho riadka a prvho stpca matice A stame s prvkom druhho riadka a prvho stpca matice B: c21 = 2 + ( 1) = 0, 2 0, 2, 1 1, 2, 3 1, = = 1. Take A + B = . 2, 3, 1 + 1, 1 1, 1, 2, 2
1, 2 Prklad 2. Vypotajte maticu B = ( 1,5)A, ak A = 1, 1 . Vsledok porovnajte 1, 0 s vsledkom v programe Maxima.

Rieenie: Defincia nsobenia matice slom hovor, e sinom relneho sla k a matice A = (aij ) typu m x n nazvame maticu C = (cij ) typu m x n s prvkami cij = kaij , i = 1, 2, ..., m,

j = 1, 2, ..., n. Naprklad b32 dostaneme tak, e prvok tretieho riadka a druhho stpca matice A vynsobme slom ( 1,5): b32 = 0 . ( 1,5) = 0. 3 1, 2 1,5, 1 = 1,5, 1,5 . Take B = ( 1,5)A = ( 1,5) 1, 1, 0 0 1,5, Vsledok porovnme s vsledkom v programe Maxima, v ktorom maticu A vytvorme inm spsobom, ak bol opsan v prklade 1. Pouijeme prkaz matrix. Do prkazovho riadka napeme A:matrix([1,2],[1,1],[1,0]), kde prvky v hranatch ztvorkch predstavuj riadky v matici A, zachovajc pritom ich poradie.

Nsledne do prkazovho riadka napeme (1.5)*A a program Maxima vypota vsledn maticu. 17

 5, 7 3, 4 . Pouitm programu Maxima dokte, 1, 2 e pre nsobenie matc vo veobecnosti neplat komutatvny zkon: AB = BA. Rieenie: V programe Maxima vytvorme obe matice a vypotame siny A.B a B.A, ktor porovnme.4

3, 2, 4 , B = Prklad 3. Nech A = 2, 5, 8

Vsledky porovnme s vsledkami vpotu pomocou defincie sinu matc: Nech A = (aij ) je matica typu m x n a B = (bij ) matica typu n x p. Sinom matc A a B (v tomto porad) je matica C = (cij ) typu m x p s prvkami cij =

a
k =1

ik kj

b , i = 1, 2,..., m,

j = 1, 2,..., p. Naprklad c12 dostaneme tak, e prvky prvho riadka matice A vynsobme prslunmi prvkami druhho stpca matice B a tieto siny stame: c12 = 3 . 7 + 2 . 4 + ( 4) . 2 = 21. 5, 7 5, 21 3, 2, 4 3 , 4 Take AB = = , 2, 5, 8 1, 2 17, 22

1, 45, 36 5, 7 3, 2, 4 = 17 , 14 , 44 BA = 3, 4 . 8 1, 12, 12 1, 2 2, 5, Vidme, e matice AB a BA s rzne.

4

V programe Maxima sa sin matc AB zadva ako A.B (nezadva sa ako A*B).

18

 0, 1, 2 Prklad 4. Vypotajte 3E 2BT, kde E je jednotkov matica 3. stupa, B = 1, 1, 0 . 1, 0, 3 Vsledok porovnajte s vsledkom v programe Maxima. Rieenie: Najprv zadefinujeme jednotkov maticu stupa n a transponovan maticu. tvorcov matica, v ktorej aij = 0 pre kad i j, i, j = 1, 2,..., n, sa nazva diagonlna matica (t.j. prvky mimo hlavnej diagonly sa rovnaj nule). Diagonlna matica, v ktorej aii = 1, i = 1, 2,..., n, sa nazva jednotkov matica stupa n (t.j. vetky prvky hlavnej diagonly s rovn slu 1) a oznauje sa symbolom E. Nech matica A = (aij ) je matica typu m x n. Matica AT = aij typu n x m s prvkami aij = a ji , i = 1, 2,..., n, j = 1, 2,..., m je transponovanou maticou k matici A.5 2, 2 1, 0, 0 0, 1, 1 3, 0, 0 0, 1, 0 = 0, 3, 0 + 2, 2, 0 Take 3E 2B = 3 0, 1, 0 + ( 2) 1, 0, 0, 1 2, 0, 3 0, 6 0, 0, 3 4, 2 3, 2, 0 . = 2, 1, 4, 0, 3
T

Vsledok porovnme s vsledkom v programe Maxima. Ako prv vytvorme maticu E, priom v menu Algebra pouijeme poloku Enter matrix, kde po zadan potu riadkov a stpcov vyberieme typ diagonal (obr. 2.3).

Obr. 2.3 Zadvanie diagonlnej matice

Na hlavnej diagonle bud jednotky (obr. 2.4).

Obr. 2.4 Zadvanie jednotkovej matice

5

Maticu AT dostaneme z A zmenou riadkov za stpce, zachovajc pritom ich poradie.

19

Program Maxima vype jednotkov maticu stupa 3.

Tejto matici priradme oznaenie E.

Nsledne vytvorme maticu B a k nej transponovan maticu. Ked program Maxima vype maticu B, klikneme na u a v menu Algebra pouijeme poloku Transpose matrix (obr. 2.5).

Obr. 2.5 Zadvanie transponovanej matice

Program Maxima vype transponovan maticu k matici B.

20

Kede tto transponovan maticu obsahuje vraz, ktor potrebujeme vypota, priradme jej nejak oznaenie, napr. T.

Nsledne do prkazovho riadku napeme 3*E2*T a program Maxima vype hodnotu vslednej matice.

1, 1, 3

Prklad 5. Pouitm programu Maxima vypotajte determinant 4, 3,

0, 0 . Vsledok 7, 0

porovnajte s vsledkom vpotu.

1, 1, 3 Rieenie: Najprv v programe Maxima vytvorme maticu 4, 0, 0 . 3, 7, 0

Po kliknut na maticu vo vstupnom riadku %o1 pouijeme v menu Algebra poloku Determinant (obr. 2.6).

Obr. 2.6 Zadvanie determinantu matice

21

Program Maxima vype hodnotu determinantu zadanej matice.

Vsledok porovnme s vsledkom vpotu (pouijeme tri rovnocenn alternatvy): Vpoet determinantu matice tretieho stupa pomocou Sarrusovho pravidla: + a11 , a12 , a13 + a21 , a22 , a23 a11 , a12 , a13 + a31 , a32 , a33 = | A | = a 21 , a 22 , a 23 = a11 , a12 , a13 a31 , a32 , a33 a21 , a22 , a23 = a11 a22 a33 + a21 a32 a13 + a31 a12 a23 a13 a22 a31 a23 a32 a11 a33 a12 a21. 1, 1, 3 Take 4, 0, 0 = 1 . 0 . 0 + 4 . 7 . 3 + 3 . ( 1) . 0 3 . 0 . 3 0 . 7 . 1 0 . ( 1) . 4 = 84. 3, 7, 0
Vpoet poda vzorca pre rozvoj determinantu | A | poda k-teho stpca matice A: Pre k = 1, 2, 3 plat | A | = ( 1)1 + k a1k | A1k | + ( 1)2 + k a2k | A2k | + ( 1)3 + k a3k | A3k |. 1, 1, 3 4, 0 1, 1 1, 1 Take 4, 0, 0 = ( 1)4 . 3 + ( 1)5 . 0 + ( 1)6 . 0 = 3, 7 3, 7 4, 0 3, 7, 0 = 3 (4 . 7 3 . 0) = 3 . 4 . 7 = 84. Pouili sme rozvoj poda 3. stpca, v ktorom je najviac nl, m sa zjednoduil vpoet. Vpoet poda vzorca pre rozvoj determinantu | A | poda i-teho riadka matice A: Pre k = 1, 2, 3 plat | A | = ( 1)i + 1 ai1 | Ai1 | + ( 1)i + 2 ai2 | Ai2 | + ( 1)i + 3 ai3 | Ai3 |. 1, 1, 3 1, 3 1, 3 1, 1 Take 4, 0, 0 = ( 1)3 . 4 + ( 1)4 . 0 + ( 1)5 . 0 = 7, 0 3, 0 3, 7 3, 7, 0 = 4 [( 1) . 0 3 . 7] = 3 . 4 . 7 = 84. Pouili sme rozvoj poda 2. riadka, v ktorom je najviac nl, m sa zjednoduil vpoet. 1, 1, 1, 1 1, 1, 1, 1 Prklad 6. Vypotajte determinant . Vsledok porovnajte s vsledkom 2, 2, 2, 2 1, 1, 1, 1 v programe Maxima.
Rieenie: Riadky (stpce) matice vynsobme vhodnmi slami a pripotame ich k inm riadkom (stpcom) tak, aby sme v niektorom riadku (stpci) dostali o najviac nl. Determinant potom rozvinieme poda prvkov tohto riadku (stpca).

22

1, 1, 1, 1 /.( 1) 1, 1, 1, 1 + Take 2, 2, 2, 2 1, 1, 1, 1 = ( 2) . (4 + 4) = 16.

1, 1, 1, 1 1, 1, 1 0, 2, 0, 0 = = ( 1)2 + 2 . ( 2) 2, 2, 2 = 2, 2, 2, 2 0, 0, 2 0, 0, 0, 2

Vsledok porovnme s vsledkom v programe Maxima. Postupujeme podobne ako v prklade 5.

Prklad 7. Riete systm rovnc pouitm programu Maxima: x y + 2z = 2 2x + y z = 1 .

x + y 2z = 0
Rieenie: Pouijeme v menu Equations poloku Solve linear system (obr. 2.7).

Obr. 2.7 K zadvaniu systmu rovnc

Zadme poet rovnc systmu (2.8a). Nsledne napeme samotn rovnice a zoznam premennch (obr. 2.8b).

23

Obr. 2.8ab Zadvanie systmu rovnc

Program Maxima vype rieenie zadanej sstavy rovnc.

Vsledok porovnme s vsledkom vpotu pomocou Cramerovho pravidla, ktor znie: Ak je matica A systmu n linernych rovnc s n neznmymi regulrna, t. j. | A| 0, tak tento D D D systm m prve jedno rieenie, a to 1 , 2 ,..., n , kde D = A a pre k = 1, 2,..., n je D D D Dk determinant matice, ktor vznikne z matice A zmenou k-teho stpca stpcom absoltnych lenov systmu. 1, 1, 2 2, 1, 2 1, 2, 2 Take D = A = 2, 1, 1 = 2 , D1 = 1, 1, 1 = 2 , D2 = 2, 1, 1 = 2 ,
1, 1,
D3 = 2, 1,

1,

0,

1,

1,

0, 2

1, 2

1, 1,

1 = 0. 0

D 2 2 0 D D , , Systm m jedin rieenie (x1 , x 2 , x3 ) = 1 , 2 , 3 = = (1, 1, 0 ) . D D 2 2 2 D

lohy
1. Zistite, i pre matice A a B plat A = B, ak: 1, 2 1, 1, 2, 1 , a) A = B = , b) A = 2 , 1 5, 2, 1, 2 1, 2 0, 2 x + 3, 4 2. Pre ak relne sla x, y plat 8, 12
3, 2 1, 3, 2 3, 1 , B = 5, 3, 1 . 1, 3, 2 0, 0 10 x + 1, 2 y + 3 ? = 8, 4 x + 11

3, 2, 1 3. Vypotajte 3B 4A, ak A = 0, 1, 7 ,B=

1, 2, 3 4, 3, 0 .

24

 3, 5, 0 3, 1, 2, 3 4. Njdite transponovan maticu k matici a) 4, 2, 1, 4 , b) 0, 1, 2 . 3, 0, 2 4, 2 3, 4 , 5. Njdite A + B, ak A = B = 5, 3 7, 11 . 1, 0, 1 1, 1, 3 . 2, 0, 2 1 3, 2 2, 1 7. Njdite sin matc: a) 0, 2 , b) (1, 1, 3) 2 , 1, 4 1 1, 3 1 1 0, 3 2, 1, 1, 2 2, c) 2, 1 , 3, 3 1, 0, 1 1, 3 2, 2 , d) 1, 0 0, 2, 1 1, 2, 1, 2 5, 1 3, 2, 1 1, 1, 2, 1, 3 1, 3, 1, 0 1, e) 1, 2, 1 2, . 1, 1 , f) 2, 1, 0, 1 1, 3, 1, 2 3, 2, 3 0, 1, 0 1, 2, 3, 4 1, 2, 0, 1 1, 3, 0 0, 1 1, 2, 2, 1, 2 8. Njdite D = AB + C, ak A = 0, 2, , 3, 1 , B = 0, 0, 1 1, 1, 2, 1 2, 1, 1 5, 2 4, C = 0, 2, 2 . 3, 1, 2 1, 1, 2 6. Njdite maticu 2AT + 5B, ak A = 2, 3, 5 , B = 4, 0, 6

9. Njdite 4AT + 5BE CA, kde E je jednotkov matica 3. stupa a 1, 2, 1 1, 1, 1, 2, 0, 1 A = 1, 0, 2 , B = 2, 1, 0 , C = 1, 1, 1 . 3, 1, 2 0, 2, 1, 3 1, 2

25

10. Vypotajte determinant:

1, 1, 3, 2 3, 7, a) , b) 2, 1, 3 , c) 6, 0, 1 , d) 7, 6 4, 0, 3, 3, 2 2, 1, 4 2, 1, 3, 1, 1, 4, 4, 5, 6 0, 1, 1, 1 1, 2, 1, 2, 5, 4, 6 1, 0, 1, 1 f) , h) 1, 1, 3, , g) 5, 5, 8, 7 1, 1, 0, 1 1, 1, 1, 3, 3, 2, 5 1, 1, 1, 0 1, 1, 1, 11. Pomocou Cramerovho pravidla riete systm rovnc: x1 x 2 + x3 = 1

1, 4, 5 1, 2, 3

3, 0, 0, 3, 1, 1, 1, 2, 1,

0 0 , e) 0 5 1 1 1. 1 3

1, 1, 1, 1 1, 1, 1, 1 , 2, 2, 2, 2 1, 1, 1, 1

2 x1 + 3 x3 = 0

x1 + 2 x 2 = 1 12. Riete systm rovnc: 2 x1 2 x 2 2 x3 x 4 = 0 2 x1 3x 2 3x3 2 x 4 = 1 3x1 4 x 2 3x3 2 x 4 = 2 x1 3x 2 4 x3 2 x 4 = 3 .

Rieenia
1. a) A

3, b) 5, 0,

3, 4 5 15, 14, 1 1 1, 2 B, b) A B. 2. x = , y = . 3. 12, 13, 28 . 4. a) 2, 1 , 4 2 3, 4 0, 3 3, 4, 13 7, 2 6, 1 1, 0 . 5. 3 , 11 , 15 6. . 7. a) . 12, 8 2, 7 , b) (4) , 2, 2 6, 10, 22 6, 7, 8, 10,

1 7, 2, 1, 8 10, 13 c) d) e) , , 5 , 0 , 1 , f) 2, 3 20, 17 7, 2, 1

5, 1, 11 3, 4, 10 . 8. 0, 3, 4 3, 3, 17

7, 11, 7 1, 4 . 2, 6, 2, 5

4, 14, 13 9. 17, 6, 1 . 10. a) 32, b) 28, c) 27, d) 420, e) 16, f) 90, g) 3, h) 36. 6, 6, 8 11. ( 3, 2, 2). 12. (0, 3, 2, 2).

26

3.

VEKTOR V PRIESTORE

Rieen lohy
Prklad 1. Rovnobenosten ABCDEFGH je uren vektormi a = B A, b = D A, c = E A (obr. 3.1). Zostrojte vektor a/2 + b/2 + c.

Obr. 3.1 Rovnobenosten ABCDEFGH Rieenie: Najskr nartneme vektory a/2, b/2 a ich set a/2 + b/2 (obr. 3.2). Potom k vektoru a/2 + b/2 pripotame vektor c (obr. 3.3).

Obr. 3.2 Vektor a/2 + b/2

Obr. 3.3 Vektor a/2 + b/2 + c

Prklad 2. Zistite, pre ak slo s vektory a, b navzjom kolm, ak a = 3i 2j + 4k, b = i + 3j + 2k. Rieenie: Vyuijeme vetu o kolmosti vektorov: a b a . b = 0. a . b = 0, a1b1 + a 2 b2 + a3b3 = 0 , 3 + ( 2).3 + 4. .2 = 0,

27

6 . 11

Prklad 3. Pre vektory a, b plat, e a = 2, b = 5 a (a, b) = b) (a + b ) , c) a b .

2

. Njdite a) a b,

Rieenie: a) Z defincie skalrneho sinu vyplva, e a b = |a| |b| cos, kde = (a, b).

= 5 3. 6 2 b) Tak ako pri relnych slach, aj pri vektoroch plat (a + b ) = (a + b ) (a + b ) . Pre skalrny sin ubovonch dvoch vektorov plat a b = b a (komutatvny zkon), (a b ) = (a ) b (asociatvny zkon), kde je slo. Pre skalrny sin ubovonch troch vektorov plat (a + b ) c = a c + b c (distributvny zkon). Z tchto vlastnost plynie

Z toho dostaneme a b = 2 5 cos

(a + b )2

= (a + b ) (a + b ) = a (a + b ) + b (a + b ) = a a + a b + b a + b b =

= a a + a b + a b + b b = a a + 2a b + b b = 2 2 cos 0 + 2 5 3 + 5 5 cos 0 = = 29 + 10 3 . c) Vektorovm sinom vektorov a, b nazvame vektor v (v = a x b), pre ktor plat: |v| = |a| |b| sin, kde = (a, b). Z toho plynie a b = 2 5 sin

= 5.

Prklad 4. Vypotajte obsah trojuholnka ABC, ak A = (0, 3, 1), B = ( 2, 4, 3), C = ( 4, 4, 2). Rieenie: Vekos vektorovho sinu nekolinernych vektorov a, b sa rovn obsahu rovnobenka zostrojenho nad vektormi a, b umiestnenmi v tom istom bode. Teda obsah 1 trojuholnka ABC je P = a b . 2 Nech a = B A = ( 2, 7, 2), b = C A = ( 4, 1, 3). Potom ich vektorov sin je vektor a 2 a3 a3 a1 a1 a 2 7 2 2 2 2 7 v=axb= b b , b b , b b = 1 3 , 3 4 , 4 1 = (19, 14, 30). 3 1 1 2 2 3 Obsah trojuholnka ABC je 1 1457 1 2 2 19 2 + ( 14 ) + ( 30) = P = ab = . 2 2 2 Prklad 5. Vypotajte objem tvorstena urenho vektormi a, b, c so spolonm zaiatonm bodom, kde a = 2i + j + 3k, b = 4i 2j k, c = 3i + 5j + 2k. Rieenie: Absoltna hodnota zmieanho sinu nekomplanrnych vektorov a, b, c uruje objem rovnobenostena zostrojenho nad vektormi a, b, c umiestnenmi v tom istom bode.

28

[a b c] = (a x b) . c =

a 2 a3 b2 b3

. c1 +

a3 a1 b3 b1

. c2 +

a1 a 2 b1 b2

a1 a 2 a 3

. c3 = b1 b2 b3
c1 c 2 c3

Teda objem tvorstena je V = Z toho vyplva:

1 |[a b c]|. 6

1 3 3 2 2 1 + 5. + 2. = ( 3).( 1 + 6) + 5.(12 2) + 2.(4 2 1 1 4 4 2 4) = 15 + 50 + 0 = 35. 1 V = 35 . 6 Objem tvorstena je 35/6. (a x b) . c = ( 3).

lohy
1. Rovnobenosten ABCDEFGH je uren vektormi a = B A, b = D A, c = E A. Zostrojte vektory: a) a + b + c, b) a + b + c/2, c) a + b c. 2. Zistite, i plat a = b, ak a) a = (3, 6, 9), b = (3, 6, 10), b) a = (3/2, 6/3, 2/3), b = (6/4, 18/9, 8/12). 3. Pre ak sla x, y a z plat rovnos: (3, 3 y, 5) = (7x 4, 5, z/3 + 10)? 4. Njdite vektor x tak, aby platilo a + x = b, ak a = (3, 2, 1), b = (3, 4, 5). 5. Vypotajte a + 2(b 3 c) 3(c 5 a), ak a = (2, 0, 1), b = (3, 2, 1), c = (0, 0, 1). 6. Pre vektory a, b plat, e a = 5, b = 4 a (a, b) = /3. Njdite skalrne siny a b, b 2 ,

a 2 , (a b ) , (2a 3b)(2b a). 7. Dan s vektory: a) a = (7, 2, 1), b = ( 4, 3, 1),

2
2 2

b) a = (3, 4, 1), b = (6, 2, 7).

2 2

Vypotajte ab, a , b , cos (a, b), (a + b ) , (a b ) . 8. S vektory navzjom kolm? a) a = (3, 2, 1), b = ( 1, 2, 4), b) a = (3, 1, 2), b = (2, 4, 1), c) a = (0, 1, 2), b = (2, 1, 7). 9. Zistite, pre ak sla s vektory a, b navzjom kolm, ak a = 2i 5j + 3k, b = i +2j + k. 10. Vektory a, b s uren dvojicami bodov (O, A), (O, B). Njdite uhol vektorov a, b, ak A = (3, 0, 4), B = (2, 2, 1), priom O je zaiatok pravouhlho sradnicovho systmu. 11. Njdite vntorn uhly trojuholnka, ktorho vrcholy s: A = (2, 4, 9), B = ( 1, 4, 5), C = (6, 4, 6). 12. Zistite, i tvoruholnk s vrcholmi A = (5, 2, 6), B = (6, 4, 4), C = (4, 3, 2), D = (3, 1, 4) je tvorec. 13. Psobenm sily F = ( 1, 2, 3) sa bod posunul po drhe danej vektorom s = ( 3, 2, 1). Vypotajte prcu sily F a uhol medzi silou F a drhou s, ak OJ 1 znzoruje silu vekosti 1 kN a dku 1 m. 14. Vypotajte a x b , ak pre vektory a, b plat: a = 2, b = 3 a (a, b) = /2. 15. Ak vektor a = 3i + 4j + k, b = 2j + k, vypotajte a x b.

29

16. Njdite vektorov sin a x b, ak a = B A, b = D C, priom A = (2, 2, 1), B = (2, 1, 0), C = ( 1, 2, 2), D = (2, 1, 3). 17. Vypotajte obsah: a) rovnobenka ABCD, ak A = (0, 4, 7), B = (2, 2, 2), D = (6, 1, 5), b) trojuholnka ABC, ak A = (3, 1, 4), B = (0, 2, 1), C = (5, 0, 8). 18. Dokte, e vektory a = i + 3j + 2k, b = 4i 6j + 2k, c = 3i + 12j + 11k s komplanrne. 19. Njdite objem rovnobenostena urenho trojicou vektorov a, b, c , ak plat a = 2, b = 4, c = 8 a vektory a, b, c zvieraj navzjom uhol 60.

Rieenia
1. a) b)

c)

2. a) a b, b) a = b. 3. x = 1, y = -2, z = -15. 4. x = (0, 2, 6). 5. (38, 4, 9). 6. ab = 10, b 2 =

= 16, a 2 = 25, (a b ) = 21, (2a 3b)(2b a) = -76. 7. a) ab = -35,

2

a2 =

54 ,

b2 =

26 , cos (a, b) = 35 / 1404 , (a + b ) = 10, (a b ) = 150, b) ab = 33,

2 2

a2 =

26 ,

89 , cos (a, b) = 33 / 2314 , (a + b ) = 181, (a b ) = 49. 8. a) nie, b) no, c) nie. 9. 2. 10. (a, b) ~ = 48 o11 23 . 11. / 2 , / 4 , / 4 . 12. no. 13. 4 kNm, (F, = 73o 2354 . 14. 6. 15. 9. 16. (0, 3, 3). 17. a) 833 , b) 38 / 2 . 18. Vektory a, b, c s s) ~
b2 =
2 2

komplanrne, lebo ich zmiean sin je rovn nule. 19. 48.

30

4.

LINERNE TVARY V PRIESTORE

Rieen lohy
Prklad 1. Njdite rovnicu roviny, ktor prechdza troma rznymi bodmi M1 = (4, 0, 3), M2 = (4, 1, 5), M3 = (1, 2, 3). V programe WinPlot zobrazte dan body a as roviny, ktor je nimi uren. Rieenie: Existuje prve jedna rovina , ktor obsahuje tieto body. Nech bod M je ubovon bod, M = (x, y, z). Bod M patr rovine vektory M 1M = (x x1, y y1, z z1),
M 1M 2 = (x2 x1, y2 y1, z2 z1), M 1M 3 = (x3 x1, y3 y1, z3 z1) s komplanrne. To vak plat prve vtedy, ke y z 3 x4 x x1 y y1 z z1 0 2 = 0. 1 x2 x1 y2 y1 z 2 z1 = 0. Z toho vyplva x3 x1 y3 y1 z3 z1

Poda Sarrusovho pravidla (x 4)( 6) + ( 3)y2 + 3(z 3) 4(x 4) = 0. Po prave dostaneme hadan rovnicu roviny : 10x +6y 3z 31 = 0. Na vpoet determinantu a nsledn pravu vrazu meme poui program Maxima, menu Algebra, pomocou ktorho vlome prvky matice (poloka Enter matrix) a vypotame jej determinant (poloka Determinant). Na zver vraz upravme prostrednctvom voby Simplify (obr. 4.1).

Obr. 4.1 Zadvanie determinantu

31

In spsob rieenia: Rovinu prechdzajcu tromi bodmi mono vyjadri aj parametricky pomocou sradnc bodu a dvoch linerne nezvislch6 vektorov s1, s2 patriacich rovine, ktor s uren danmi bodmi. Nech A je bod roviny, potom veobecne pre kad bod X = (x, y, z) tejto roviny plat X = A + u. s1 + v. s2, priom u, v R. Ak zvolme naprklad A=M1, s1 = M 1 M 2 = (0, 1, 2), s2 = M 1 M 3 = ( 3, 2, 6) a vektorov rovnicu rozpeme po sradniciach, zskame parametrick rovnice roviny: x = 4 + u .0 +v .( 3) y = 0 + u .1 + v .2 z = 3 + u .2 + v.( 6), u, v R. Njden parametrick vyjadrenie uruje t ist rovinu ako veobecn rovnica 10x +6y 3z 31 = 0, o mono ukza tak, e ho prepeme na veobecn vyjadrenie. Vieme, e normlov vektor (a, b, c) roviny je kolm sasne na obidva vektory roviny s1= M 1 M 2 =(0, 1, 2), s2 = M 1 M 3 = ( 3, 2, 6) => koeficienty a, b, c vo veobecnom vyjadren roviny ax + by + cz + d = 0 vypotame pomocou vektorovho sinu j i k 1 (a, b, c) = s1 s2 = 0 2 = 10i 6j + 3k = ( 10, 6, 3). 2 6 3 Hadan veobecn rovnica roviny m zatia tvar 10x 6y + 3z + d = 0. Vyjadrenie nie je pln, ete treba uri hodnotu d. Bod M1 = (4, 0, 3) patr rovine, preto po dosaden jeho sradnc do rovnice roviny 10.4 6.0 + 3.3 + d = 0, z oho d =31. Veobecn rovnice 10x + 6y 3z 31 = 0 a 10x 6y + 3z + 31 = 0 sa lia len nsobkom, a teda predstavuj t ist rovinu. V programe WinPlot zobrazme teraz dan body a as roviny, ktor je nimi uren. Pouijeme obidve vyjadrenia, aby sme ukzali, e ide o t ist rovinu. Budeme zobrazova v trojrozmernom priestore, zvolme teda z hlavnho menu Okno poloku 3-rozmern, v novom okne vyberieme z menu Rovnica poloku Bod a zadme postupne v kartezinskej sstave sradnice vetkch troch bodov (obr. 4.2).

Obr. 4.2 Zadvanie bodu

Tzv. tvoriacich vektorov.

32

Rovnicu zobrazovanej roviny vlome pomocou vyjadrenia explicitne, zadme zpis veobecnej rovnice z = 1/3*(10x + 6y 31) a zvolme vhodn intervaly pre hodnoty x a y (obr. 4.3).

Obr. 4.3 Zadvanie roviny veobecnou rovnicou

pkami na klvesnici vpravo, vavo, hore, dolu mono otoi sradnicov sstavu tak, aby sme videli, e body leia v zobrazovanej rovine (obr. 4.4 a, b).

M1

Obr. 4.4.ab Dva pohady na zobrazen as roviny a jej body

M2

M3

33

V alom kroku znzornme t ist rovinu parametricky (obr. 4.5).

Obr. 4.5 Zadvanie roviny parametrickmi rovnicami

Parametrick vyjadrenie roviny7 je: x = 4 3t y = u + 2t z = 3 + 2u 6 t , u, t napr. 0, 5 (obr. 4.6)

Obr. 4.6 Zobrazenie asti roviny

Informcie o vetkch zobrazovanch objektoch aj monosti pravy ich parametrov njdeme prostrednctvom poloky Inventr v menu Rovnica. Po stlaen graf sa skryje alebo objav oznaen objekt, s vyuitm oho meme postupne porovna polohu bodov vzhadom na rovinu dan rznym spsobom. Z porovnania obrzkov je zrejm, e pri obidvoch spsoboch zadania roviny body leia v danej rovine (obr. 4.6).
7

Vimnite si, e namiesto parametrov u a v, ktor s v pvodnom vyjadren, pouvame parametre u a t, ktor program WinPlot poaduje.

34

Prklad 2. Napte parametrick rovnice priamky m, ktor prechdza bodom D, D = (1, 1,4) a je rovnoben s priamkou n: 4x 3y + 3z 12 = 0, y = 0. Overte rieenie zobrazenm oboch priamok v programe WinPlot. Rieenie: Parametrick rovnice priamky v priestore, ktor hadme, s vyjadren vektorovou rovnicou X = A + t. s , priom t R je parameter, A=(x, y, z) je bod, ktorm priamka prechdza, a s je jej smerov vektor. Priamka m prechdza bodom D a m smer uren smerovm vektorom sn danej priamky n. Pretoe priamky m a n s rovnoben, ich smerov vektory sm a sn s zhodn. Smerov vektor priamky n sce priamo nepoznme (v lohe je priamka n zadan ako priesenica dvoch rovn 4x 3y + 3z 12 = 0, y = 0), vieme ho vak uri nasledujcim spsobom. Zo veobecnch rovnc priamky n: 4x 3y + 3z 12 = 0, y = 0 najprv zistme sradnice normlovch vektorov obidvoch rovn, t. j. n1 = (4, 3, 3) a n2 = (0, 1, 0). Hadan smerov vektor sn priamky n, ktor je kolm na obidva normlov vektory, njdeme ich vektorovm sinom i j k sn = sm = n1 n2 = 4 - 3 3 = 3i + 0 j + 4k = ( 3, 0 , 4). 0 1 0

Parametrick vyjadrenie priamky m potom bude x(t) = 1 + ( 3)t y( t ) = 1 z(t) = 4 + 4t , kde t R. V programe WinPlot zobrazme priamku m ako krivku v priestore pomocou jej parametrickch rovnc (obr. 4.7).

Obr. 4.7 Zadvanie priamky parametrickmi rovnicami

Priamku n mono zobrazi ako priesenicu dvoch rovn, z ktorch kad zadme pomocou normlovho vektora a ubovonho bodu, ktorm rovina prechdza, cez poloku Rovina (obr. 4.8).

35

Obr. 4.8 Zobrazenie priamky ako priesenice dvoch rovn

Priamka n sa d priamo znzorni aj pomocou parametrickho vyjadrenia, ktor vznikne pravou veobecnch rovnc priamky n. Priamka n le v rovine xz, t. j. y = 0. Ak zvolme x = t ako parameter a vyjadrme z druhej veobecnej rovnice sradnicu z, zskame parametrick rovnice priamky n : x(t) = t, y(t) = 0, z(t) = (12 4t)/3 , kde t R. Obr. 4.9 ukazuje, e obidve vyjadrenia uruj t ist priamku n a priamky m a n s rovnoben.

m
n

Obr. 4.9 Zobrazenie rovnobench priamok

36

Prklad 3. Zistite, i s roviny a navzjom kolm, ak : x = 3 3v, y = 2u, z = 1 + 3v, u, v R, : x z 2 = 0. Znzornite vzjomn polohu tchto rovn v programe WinPlot. Rieenie: Keby boli obidve roviny dan veobecnmi rovnicami, sta zisti, i sa skalrny sin normlovch vektorov rovn rovn nule. Kee rovina je dan parametricky, najprv zistme jej normlov vektor pomocou vektorovho sinu vektorov s1 = (0, 2, 0), s2 = ( 3, 0, 3) zskanch z danho parametrickho vyjadrenia:

n = s1 s2 = 0

2 0 = 6i + 0 j + 6k = (6, 0, 6). 3

-3 0

Normlov vektor roviny je n = (1, 0, 1). Roviny s navzjom kolm prve vtedy, ke n n = 0 (6, 0, 6).(1, 0, 1) = 0 . V programe WinPlot prv rovinu zadme parametricky (pozor na oznaenie parametrov u, t) a druh cez poloku Rovina pomocou jej normlovho vektora (1, 0, 1) a niektorho z bodov, ktorm prechdza, napr. (2, 0, 0) (obr. 4.10).

Obr. 4.10 Zobrazenie ast navzjom kolmch rovn

37

lohy
1. Zostrojte rovinu, ktorej rovnica je: a) 4x + 3y + 2z 12 = 0, b) 4x + 2y 8 = 0, c) 3z 4 = 0, d) 2x z = 0. 2. Njdite rovnicu roviny, ktor prechdza bodmi M = (4, 0, 1), N = (2, 2, 2) a je rovnoben s osou: a) x, b) y, c) z. 3. Njdite rovnicu roviny, ktor prechdza bodom V = (4, 3, 1) a je rovnoben s rovinou: a) xy, b) yz, c) xz. 4. Napte rovnicu roviny, ktor prechdza bodom A a je kolm na priamku uren vektorom n, ak: a) A = (0, 0, 0), n = (3, 8, 4), b) A = (5, 1, 0), n = ( 1, 1, 2). 5. Njdite seky a priesenky roviny so sradnicovmi osami, ak rovnica roviny je 2x y + 3z 6 = 0. 6. Njdite rovnicu roviny, ktor prechdza bodom A = ( 3, 1, 1) a vytna na sradnicovch osiach seky q = 2, r = 10. 7. Njdite sekov rovnicu a parametrick rovnice roviny: a) x 2y + 2z + 21 = 0, d) 12x 5y + 13 = 0, b) 3x 2y + 6z 14 = 0, e) 2x 7 = 0, c) 3x + 4y + 5z 15 = 0, f) z + 1 = 0. 8. Napte rovnicu roviny, ktor je uren tromi bodmi: a) A = (4, 0, 3), B = (4, 1, 5), C = (1, 2, 3), b) A = (6, 3, 3), B = (7, 3, 0), C = (5, 2, 3). 9. Zistite, ktor z dvoch rovn s kolm a ktor s rovnoben: a) 2x + 3y 7z = 0, 4x + 6y 14z 12 = 0, c) x 2z + 10 = 0, 2x 4z + 11 = 0, b) x 3y + z + 10 = 0, 2x 7y 23z + 4 = 0, d) y + 3z 7 = 0, 3y z +5 = 0. 10. Napte parametrick a knonick rovnice priamky danej bodom A = ( 1, 3, 4) a vektorom a = ( 2, 3, 1). 11. Napte knonick a parametrick rovnice priamky, ktor prechdza bodmi M, N, ak: a) M = (0, 0, 2), N = (2, 3, 4), b) M = (2, 1, 3), N = (0, 2, 6). 12. Napte rovnicu priamky, ktor prechdza bodom P = (3, 1, 2) a je kolm na rovinu x 2y + 2z + 1 = 0. 13. Njdite priesenky priamky p so sradnicovmi rovinami, ak rovnice priamky s: a)3x + 2y + z 10 = 0, b) x = 3 2t, y = 11 7t, z = 3 + t, t R. x + 5y + 2z 6 = 0, 14. Njdite priesenk priamky

x+2 y2 z+2 s rovinou x + y z + 2 = 0. = = 1 2 2

15. Njdite kolm priemet bodu A na rovinu, ak: a) A = (1, 2, 1) a rovnica roviny je 3x + 2y 4z 5 = 0, b) A = (0, 3, 2) a rovnica roviny je x + y + 3z + 2 = 0.

38

Rieenia
1. a) Na obrzku je znzornen as roviny, P = (3, 0, 0), Q = (0, 4, 0), R = (0, 0, 6).
z R

P x

Q y

b) Na obrzku je znzornen as roviny, P = (2, 0, 0), Q = (0, 4, 0).

c) Na obrzku je znzornen as roviny, R = (0, 0, 4/3).

d) Na obrzku je znzornen as roviny, A = (1, 0, 2).

z A x

39

2. a) y 2z + 2 = 0, b) x + 2z 6 = 0, c) x + y 4 = 0. 3. a) z = 1, b) x = 4, c) y = 3. 4. a) 3x + 8y 4z = 0, b) x y 2z 6 = 0. 5. p = 3, q = 6, r = 2; P = (3, 0, 0),

Q = (0, 6, 0), R = (0, 0, 2). 6. 2x 5y + z + 10 = 0. 7. a)

x y z + + = 1; 21 21 21 2 2

x = 2u 2v 21, y = u, z = v, u, v R, b)

2 14 x y z + + = 1 ; x = u 2v + , y = u , z = v, 14 7 7 3 3 3 3

u, v R, c)

x y z 4 5 + + = 1 ; x = u v + 5, y = u, z = v, u, v R, d) sekov rovnica 3 3 5 15 3 4 5 13 u , y = u, z = v, u, v R, e) sekov rovnica neexistuje; 12 12

neexistuje; x = x=

7 , y = u, z = v, u, v R, f) sekov rovnica neexistuje; x = u, y = v, z = 1, u, v R. 2

8. a) 10x + 6y 3z 31 = 0, b) 3x + 3y + z 12 = 0. 9. a) rovnoben, b) kolm, c) rovnoben, d) kolm. 10. x = 1 2t, y = 3 + 3t, z = 4 + t, t R; 11. a)

x +1 y 3 z 4 = = . 2 3 1

x y z+2 x 2 y 1 z + 3 = = = ; x = 2t, y = 3t, z = 2 2t, t R, b) = ; x = 2 2t, 2 2 3 2 1 3

y = 1 + t, z = 3 3t, t R. 12. x = 3 + t, y = 1 2t, z = 2 + 2t, t R.

13. a) Pxy = (38/13, 8/13, 0), Pxz = (14/5, 0, 8/5), Pyz = (0, 14, 38), b) Pxy = ( 3, 10, 0),

Pxz = ( 1/7, 0, 10/7), Pyz = (0, 1/2, 3/2). 14. P = ( 6, 6, 10).

15. a) P = (59/29, 38/29, 11/29), b) P = ( 1, 2, 1).

40

5.

SRADNICOV SYSTMY V ROVINE A V PRIESTORE

Rieen lohy
Prklad 1. V polrnom sradnicovom systme (P, , ) zobrazte body E = (4, /3), F = (2, 3/2). Rieenie: V polrnom sradnicovom systme kadmu bodu E P priradme jednoznane usporiadan dvojicu relnych sel (, ), kde: je modul, = PE , (0, ), t.j. je polomer krunice (so stredom v zaiatku sradnicovho systmu P), na ktorej le bod E, je polrny uhol, 0, 2). Dan bod E le na krunici so stredom v zaiatku sradnicovho systmu P a s polomerom = 4, polrny uhol = /3. Bod F le na krunici s polomerom = 2, polrny uhol =3/2. Na obr. 5.1 a 5.2a je znzornen postup zobrazovania bodov v polrnom sradnicovom systme v programe WinPlot. Na obr. 5.2b s v navzjom pridruench sradnicovch systmoch (kartezinskom (O, x, y) a polrnom (P, , )) zobrazen body E, F.

Obr. 5.1 Vber poloky na zobrazenie bodu v polrnej sradnicovej sstave v programe WinPlot

41

E = (4, /3)

P=O F = (2, 3/2)

o=x

Obr. 5.2a Zadanie polrnych sradnc

Obr.5.2b Zobrazenie bodov E, F

Prklad 2. V pravouhlom sradnicovom systme (O, x, y, z) njdite sradnice stredu gule s polomerom r = 3, ktor sa dotka vetkch troch sradnicovch rovn a vetky jej body spaj podmienky: x 0, y 0, z 0 . Rieenie: Ak sa m gua dotka roviny xy, z-ov sradnica jej stredu mus by 3, ak sa m dotka roviny xz, y-ov sradnica stredu mus by 3, ak roviny yz, x-ov sradnica stredu je 3 (obr. 5.3). Take S = (3, 3, 3).

Obr. 5.3 Zobrazenie gule v pravouhlom sradnicovom systme

Prklad 3. Njdite rovnicu krunice v polrnom sradnicovom systme, ak v pravouhlom sradnicovom systme jej rovnica je: ( x r )2 + y 2 = r 2 . Rieenie: x 2 2 xr + r 2 + y 2 r 2 = 0,

x 2 2 xr + y 2 = 0, x 2 + y 2 = 2rx. Dosadme za x, y: x = . cos , y = . sin . Upravujeme:

42

 2 cos 2 + 2 sin 2 = 2r . cos , 2 (cos 2 + sin 2 ) = 2r . cos .

Obr. 5.4 Zobrazenie danej krunice

Kee cos 2 + sin 2 = 1 , potom rovnica krunice v polrnom sradnicovom systme je

= 2r cos ,

. , 2 2

Prklad 4. V cylindrickom sradnicovom systme (P, , , z) zobrazte body A = (2, /2, 4), B = (1, , 2). Rieenie: V cylindrickom sradnicovom systme (P, , , z) kadmu bodu A p priradme jednoznane usporiadan trojicu relnych sel (, , z) takto: A = (, ) v polrnom sradnicovom systme zvolenom v rovine , kde A je kolm priemet bodu A do roviny , z je slo, ktor je na selnej osi p znzornen kolmm priemetom A0 bodu A do tejto osi. Najskr zobrazme v polrnom sradnicovom systme (zvolenom v rovine xy = ) bod A = (2, /2), je to kolm priemet bodu A do roviny . Potom pridme z-ov sradnicu. Rovnako zobrazme bod B. Na obr. 5.5 a, b s znzornen navzjom pridruen sradnicov systmy: kartezinsky (O, x, y, z) a cylindrick (P, , , z).
p=z p=z

A0

A = (2, /2, 4)
B0

B = (1, , 2) z= 2

z=4

=2
o=x

P=O

= /2

A
o=x

=1

P=O

B B

Obr. 5.5ab Zobrazenie bodov v cylindrickej sradnicovej sstave

43

Prklad 5. Vo sfrickom sradnicovom systme (P, r, , ) zobrazte body C = (2, /2, /4), D = (3, , /4), H = (4, 0, /3). Rieenie: Nech p je priamka, ktor obsahuje orientovan polpriamku p2. V sfrickom sradnicovom systme (P, r, , ) kadmu bodu C p priradme jednoznane usporiadan trojicu sel (r, , ): r = PC , r (0, ), t.j. r je polomer guovej plochy (so stredom v zaiatku sradnicovho systmu), na ktorej le bod C, je polrny uhol medzi polpriamkou o a PC, kde C je kolm priemet bodu C do roviny , 0, 2), je uhol medzi polpriamkami p2 a PC, (0, ). Dan bod C le na guovej ploche s polomerom r = 2, na poludnku odpovedajcemu hodnote = /2 a na rovnobeke prislchajcej hodnote = /4. Rovnako zobrazme bod D. Na obr. 5.6 a, b, c s znzornen navzjom pridruen sradnicov systmy: kartezinsky (O, x, y, z) a sfrick (P, r, , ).
p2 = z p2 = z

= /4

= /4

D = (3, , /4)
D P=O

C = (2, /2, /4) r= 2

o=x P=O

r=3
C y o=x

= /2

=
y

p2 = z

= /3

H = (4, 0, /3) r=4

H
o=x

P=O

=0

Obr. 5.6abc Zobrazenie bodov v sfrickej sradnicovej sstave

44

lohy
Sradnicov systmy v rovine 1. Vo zvolenom pravouhlom sradnicovom systme znzornite body A = (2, 1), B = (3, 5), C = (0, 5), D = (3, 3). 2. Vo zvolenom polrnom sradnicovom systme znzornite body A = (3, /2), B = (0, 0), C = (4, 5/4), D = (6, /6), E = (7, 0) a F = (2/3, ). 3. Vo zvolenom pravouhlom sradnicovom systme urte sradnice bodov C a D tvorca ABCD, ak plat: a) A = (2, 1), B = (5, 1), b) A = (1, 1), B = (4, 4) a druh sradnica bodu C je via ako druh sradnica bodu B. 4. Njdite pravouhl sradnice bodu A, ak: a) A = (4, /6), b) A = (2, 7/4), c) A = (5, 0) v pridruenom polrnom sradnicovom systme (t.j. P = O, polrna os sa zhoduje s kladnou asou osi x). 5. Njdite rovnicu krunice v polrnej sradnicovej sstave (P, , ), ak v pravouhlej 2 sradnicovej sstave (O, x, y) jej rovnica je: (x 4) + y 2 = 16 . Sradnicov systmy v priestore 6. Vo zvolenom pravouhlom sradnicovom systme v priestore zobrazte body: A = (2, 1, 5), B = ( 3, 3, 1), C = (2, 1, 4), D = (0, 6, 2), E = ( 2, 3, 0), F = ( 2, 3, 7). 7. Dan s body: A = (3, 5, 6), B = ( 1, 3, 2), C = (2, 5, 0) a D = (0, 0, -3). Njdite sradnice ich kolmch priemetov do roviny xy, xz, yz, na os x, y, z. 8. Kde leia body, pre sradnice ktorch plat: a) x = 0, b) y = 0, c) z = 0, d) x = 0, y = 0, e) y = 0, z = 0, f) z = 0, x = 0. 9. Kocka so stranou a m jeden vrchol v zaiatku pravouhlho sradnicovho systmu, tri steny v sradnicovch rovinch a sradnice vrcholov s nezporn. Njdite sradnice vrcholov danej kocky. 10. Njdite sradnice stredu gule o polomere r = 4, ktor sa dotka vetkch troch sradnicovch rovn a vetky jej body spaj podmienky: a) x 0, y 0, z 0, b) x 0, y 0, z 0, c) x 0, y 0, z 0. 11. Vo zvolenom pravouhlom sradnicovom systme njdite analytick vyjadrenie: a) sradnicovch rovn, b) sradnicovch os, c) rovn rovnobench so sradnicovmi rovinami, ktor prechdzaj bodom A = ( 2,3,5), d) priamok rovnobench so sradnicovmi osami, ktor prechdzaj bodom A = ( 2,3,5), e) priamky, ktor je osou prvho a siedmeho oktantu. 12. Znzornite mnoiny vetkch bodov v priestore, pre sradnice ktorch v pravouhlom sradnicovom systme plat: a) x = 0, b) y = 0, c) z = 0, d) x = 3, e) y = 2, f) z = 5, g) x = 1, y = 3, h) x 1, y = 3, i) x = 1, y = 3, z > 2, j) x = 1, y = 3, 3 z 5, k) 2 x 5, 1 y 3, 2 z 6, l) 0 x 3, 0 y 5, m) x = y = z. 13. Vo zvolenom cylindrickom sradnicovom systme znzornite body: A = (2, , 1), B = (0, 0, 2), C = (2, 0, 2), D = (3, /2, 0), E = (3, /4, 1), F = (1, /2, 3). 14. Njdite cylindrick sradnice vrcholov kocky, ktor m dku hrany a, ak jej dve hrany s na polrnej osi a na osi z. 15. V danom cylindrickom sradnicovom systme njdite analytick vyjadrenie: a) roviny , b) polrnej osi, c) osi z,

45

d) roviny, ktor prechdza polrnou osou a osou z, e) rotanej valcovej plochy, ktor m os v osi z a polomer r = 6, f) povrchu rotanho valca, ktor m os v osi z a zkladu v rovine , priom polomer valca r = 4 a vka v = 10. 16. Vo sfrickom sradnicovom systme znzornite body: A = (1, 0, 0), B = (2, , /2), C = (3, /2, /4), D = (1, /2,0), E = (3, 3/2, /4), F = (4, /2, /6). 17. V danom sfrickom sradnicovom systme njdite analytick vyjadrenie tchto tvarov: a) roviny , b) polrnej osi, c) guovej plochy so stredom O a polomerom r = 3, d) gule so stredom O a polomerom r = 3.

Rieenia
1. 2.

3. a) C = (5, 4), D = (2, 4), b) C = (1, 7), D = ( 2, 4). 4. a) A = (4cos/6, 4sin/6) = (2 3 , 2), b) A = ( 2 , 2 ), c) A = (5, 0). 5. = 8 cos , 6.

. , 2 2

46

7. (Kolm priemety do sradnicovch rovn xy, xz, yz s oznaen indexmi 1, 2, 3 a kolm priemety na sradnicov osi s oznaen indexom prslunej osi.) A1 = (3, 5, 0), A2 = (3, 0, 6), A3 = (0, 5, 6), Ax = (3, 0, 0), Ay = (0, 5, 0), Az = (0, 0, 6), B1 = (1, 3, 0), B2 = (1, 0, 2), B3 = (0, 3, 2), Bx = (1, 0, 0), By = (0, 3, 0), Bz = (0, 0, 2),C1 = (2, 5, 0), C2 = (2, 0, 0), C3 = (0, 5, 0), Cx = (2, 0, 0), Cy = (0, 5, 0), Cz = (0, 0, 0), D1 = (0, 0, 0), D2 = (0, 0, 3), D3 = (0, 0, 3), Dx = (0, 0, 0), Dy = (0, 0, 0), Dz = (0, 0, 3). 8. Body leia: a) v sradnicovej rovine yz, b) v sradnicovej rovine xz, c) v sradnicovej rovine xy, d) na sradnicovej osi z, e) na sradnicovej osi x, f) na sradnicovej osi y. 9. A = (a, 0, 0), B = (a, a, 0), C = (0, a, 0), D = (0, 0, 0), E = (a, 0, a), F = (a, a, a), G = (0, a, a), H = (0, 0, a). 10. a) S = (4, 4, 4), b) S = (4, 4, 4), c) S = (4, 4, 4). 11. (Za kadm rieenm s v ztvorke uveden ete jedny z monch parametrickch rovnc danho tvaru) a) sradnicov rovina xy: z = 0, (x = u, y = v, z = 0, u, v R), xz: y = 0, (x = u, y = 0, z = v, u, v R), yz: x = 0, (x = 0, y = u, z = v, u, v R), b) sradnicov os x: y = 0 z = 0, (x = t, y = 0, z = 0, t R), sradnicov os y: x = 0 z = 0, (x = 0, y = t, z = 0, t R), sradnicov os z: x = 0 y = 0, (x = 0, y = 0, z = t, t R), c) rovina prechdzajca bodom A = (2, 3, 5) a rovnoben s rovinou xy: z = 5, (x = u, y = v, z = 5, u, v R), xz: y = 3, (x = u, y = 3, z = v, u, v R), yz: x = 2, (x = 2, y = u, z = v, u, v R), d) priamka prechdzajca bodom A = (2, 3, 5) a rovnoben s osou x: y = 3 z = 5, (x = t, y = 3, z = 5, t R), s osou y: x = 2 z = 5, (x = 2, y = t, z = 5, t R), s osou z: x = 2 y = 3, (x = 2, y = 3, z = t, t R), e) x = y = z, (x = t, y = t, z = t, t R). 12.

a) b) c)

d) e) f)

g)

h)

47

i)

j)

k)

l) 13. Body v cylindrickej sradnicovej sstave

m)

48

14. Rieenie 1: A = (a, 0, 0), B = ( 2 a, /4, 0), C = (a, /2, 0), D = (0, 0, 0), E = (a, 0, a), F = ( 2 a, /4, a), G = (a, /2, a), H = (0, 0, a). Rieenie 2: A = ( 2 a, 7/4, 0), B = (a, 0, 0), C = (0, 0, 0), D = (a, 3/2, 0), E = ( 2 a, 7/4, a), F = (a, 0, a), G = (0, 0, a), H = (a, 3/2, 0). 15. a) z = 0, b) = 0 z = 0, c) = 0, d) = 0 = , e) = 6, f) doln podstava: 4 z = 0, horn podstava: 4 z = 10, pl: = 4 0 z 10. 16. Body vo sfrickej sradnicovej sstave

17. a) = /2, b) = 0 = /2, c) r = 3, d) r 3.

49

6.

FUNKCIE JEDNEJ PREMENNEJ

Strun prehad zkladnch elementrnych funkci, ktor budeme najastejie pouva. Polynomick funkcie ( y = a n x n + a n 1 x n 1 + ... + a1 x + a 0 , n N , a n ,....a 0 R ) y = ax + b , a < 0
y

y = ax + b , a = 0
y

y = ax + b , a > 0
y

y= x
y

b
x

y = ax 2 + bx + c , a > 0
y

y = ax 2 + bx + c , a < 0
y b _ c4a
2

b a -_ 2

c b2 c- _ 4a x

c -

_ b a
2

y = x , n N n je neprne
n

Mocninov funkcie y = x , n N y = x n , n N n je prne n je neprne

n

y = x n , n N n je prne
y

y=x

y y=x

y=x

y
y=x
2

x x

x
x

y= r+x
y

y= rx
y

50

y=

ax + b , cx + d ad bc
y a d _ S[- _ , ] c c

c 0,

Racionlna lomen funkcia k k y = ,k > 0 y = ,k < 0 x x

y

y = a , a >1
x

Exponencilne a logaritmick funkcie y = log a x , a > 1 y = ax, 0 < a <1

y 2 1

y = log a x , 0 < a < 1

y

y 2 1

y 1 2 3 4

y = sin x
y 2

Goniometrick funkcie y = cos x y = tgx

3y 2

2

y = cot gx
y 1
x
2

y 1

1 2

1
-1
2

_ 3
2

-1

-1 -2

-1 -2

y = arcsin x
y
2

Cyklometrick funkcie y = arccos x y = arctgx

3 2 1
-2 -1 -1

y = arc cot gx
y 3
x

1
2

y 2
2

1 1
2

-1 -1

1
2

2
2

1 x -2 -1 1 2

-1

-2

Rieen lohy

ubovon relne slo; f (a + 1) ; f (2 x ) ; 2 f ( x ) ; f x 2 ; ( f ( x )) . Rieenie: Defininm oborom funkcie f je interval ( , ) . Plat

2

Prklad 1. Dan je funkcia f ( x ) = 2 x 2 3 . Vypotajte f (0 ) ; f (1) ; f (a ) , kde a je

( )

51

f (0) = 2 02 3 = 3 f (1) = 2 12 3 = 1
2 2

2 f (x ) = 2 2 x 2 3 = 4 x 2 6 ;

f (2 x ) = 2 (2 x ) 3 = 8 x 2 3 ;

f (a + 1) = 2 (a + 1) 3 = 2a 2 + 4a 1 , kde a je ubovon relne slo;

( f (x ))2 = (2 x 2 3)2 = 4 x 4 12 x 2 + 9 .
x 1 2 1 x + ln(2 x + 1) + arcsin . + 3arctg 4 3 1 x Rieenie: Funkciu f (x ) vieme vyjadri ako set tyroch funkci: Urte definin obor funkcie f ( x ) =
f (x ) =

f x2 = 2 x

( )

( )

2 2

3 = 2x4 3 ;

Prklad 2.

2 1 x x 1 + ln(2 x + 1) + arcsin + 3arctg 1 4 2 4 3 4 3 x 1 3 14 24 3 14243 1 2 f (x)

f1 ( x )
2

f3 (x )

f4 (x )

2 m tvar zlomku, ktorho itate je kontanta a menovate je 1 x prna odmocnina. Vzhadom na odmocninu mus by vraz 1 x nezporn (t.j. 1 x 0 ), ale pretoe sa dan vraz pod odmocninou nachdza sasne v menovateli, neme sa rovna D( f1 ) = ( ,1) nule. Teda mus plati 1 x > 0 . Funkcia f 2 ( x ) = ln(2 x + 1) je logaritmickou funkciou, ktor je definovan iba pre Funkcia f1 ( x ) = kladn hodnoty, t.j. mus plati 2 x + 1 > 0 . Cyklometrick funkcia f 3 (x ) = arcsin ktor plat 1 x 1,1 x 3,5 . 4
1 D( f 2 ) = , 2

1 x je definovan iba pre tie hodnoty, pre 4

D ( f 3 ) = 3,5

Argumentom cyklometrickej funkcie f 4 ( x ) = 3arctg slo, teda x 1 ( , ) x R . 3

x 1 me by ubovon relne 3

D( f 4 ) = ( , )

Funkcia f ( x ) bude definovan pre tie relne sla x, ktor sasne patria do defininch oborov funkci f1 (x ) , f 2 ( x ) , f 3 ( x ) , f 4 ( x ) , o zapeme nasledovne: 1 1 D( f ) = D( f1 ) D( f 2 ) D( f 3 ) D( f 4 ) = ( ,1) , 3,5 ( , ) = ,1 2 2

52

Prklad 3.

Znzornite grafy funkci a) f ( x ) = 4 x + 5 , b) f ( x ) =

5x + 2 , c) f ( x ) = 4 x 2 + 8 x + 12 . x3

Rieenie: a) Graf funkcie urenej rovnicou f ( x ) = ax + b je priamka. Kee priamka je

jednoznane uren dvoma bodmi, sta, ak si zvolme dve ubovon hodnoty x z defininho oboru D ( f ) funkcie. K nim vieme z predpisu funkcie y = ax + b vypota yov sradnicu. Nami zvolen dva body zobrazme do sradnicovho systmu a tmito dvoma bodmi prelome priamku. Tto priamka bude grafom vyetrovanej funkcie.8 Pri zobrazovan grafu funkcie pomocou programu WinPlot postupujeme nasledovne: Po spusten samotnho programu si volme 2-rozmern okno. V ponuke Rovnica si vyberieme z explicitne, parametricky, implicitne a polrne danej funkcie ponuku explicitne dan funkcia y = f ( x ) . (obr.6.1)

Obr. 6.1 Voba 2-rozmernho poa a vber explicitne danej funkcie v poloke Rovnica
Predpis nami vyetrovanej funkcie f ( x ) = 4 x + 5 zadvame do dialgovho okna, ktor sa nsledne objav. (obr.6.2)

Obr. 6.2 Dialgov okno, do ktorho zadvame explicitne dan funkciu Kad aliu zmenu (opravu, zmenu nastavenia, koeficientov...) realizujeme v dialgovom okne Inventr, ktor njdeme v ponuke Rovnica (CTRL+I). (obr.6.3)
8

Graf linernej funkcie y = ax + b prechdza sradnicovmi osami v bodoch

b a [0,b] . , 0 a

53

Obr. 6.3 Dialgov okno Inventr umouje zadan funkciu upravi

Pri zadvan funkci pouvame ztvorkov notciu. Naprklad musme zada sin(x) miesto sinx. Zkladn aritmetick opercie s realizovan znakmi "+" ; "" ; "*" ; "/", znak hviezdika "*" je mon pri nsoben vynecha (pozor, nepouvame pix namiesto pi*x). Umocovanie je realizovan opertorom "^". Syntax viny elementrnych funkci, ale aj niekokch netandardnch funkci a in uiton informcie je mon njs v poloke Bibliotka funkci v ponuke Rovnica. (obr.6.4)

Obr. 6.4 Poloka Bibliotka funkci ponka syntax viny pouvanch funkci

Zobrazenie grafu funkcie f ( x ) = 4 x + 5 pomocou programu WinPlot bude nasledovn (obr.6.5): 54

Obr. 6.5 Graf funkcie f ( x ) = 4 x + 5

b) Grafom ubovonej funkcie, ktor je uren rovnicou f ( x ) = rovnoosov hyperbola. Ak poznme graf funkcie f ( x ) =

ax + b , kde c 0 , je cx + d

1 , vhodnmi transformciami x (posunutm grafu o vektor (3,5) a zmenou rozmerov grafu vzhadom na os y 17-krt) vieme 5x + 2 17 nakresli aj graf vyetrovanej funkcie f ( x ) = . =5+ x3 x3 Pouitm programu WinPlot (obr.6.6):

Obr. 6.6 Graf funkcie f (x ) = (5 x + 2 ) / (x 3)

c) Grafom funkcie urenej rovnicou f ( x ) = ax 2 + bx + c , kde a 0 , je parabola. Ak poznme graf funkcie f ( x ) = x 2 , vhodnmi transformciami (t.j. posunutm grafu o vektor ( 1,8) a tie

55

zmenou rozmerov grafu vzhadom na os y 4-krt)9 vieme nakresli aj graf vyetrovanej 2 funkcie f ( x ) = 4 x 2 + 8 x + 12 = 4 x 2 + 2 x + 3 = 4 x 2 + 2 x + 1 1 + 3 = 4 ( x + 1) + 2 = = 4( x + 1) + 8 . V programe WinPlot(obr.6.7):
2

) (

) (

Obr. 6.7 Graf funkcie f ( x ) = 4 x 2 + 8 x + 12

Prklad 4. Zistite, ktor z uvedench funkci je prna alebo neprna: a) f ( x ) = x 2 + 1 , b) f ( x ) = x 2 2 x + 1 . Rieenie:

Vyjadrime f ( x ) : f ( x ) = ( x ) + 1 = x 2 + 1 . Vsledn vraz sa rovn hodnote f ( x ) . Teda uveden funkcia je prna.

2

a) Defininm oborom funkcie f ( x ) = x 2 + 1 je mnoina vetkch relnych sel.

Sta pota f ( x ) : f ( x ) = ( x ) 2 ( x ) + 1 = x 2 + 2 x + 1 . Vsledn vraz sa nerovn ani hodnote f ( x ) , ani hodnote f (x ) . Teda uveden funkcia nie je ani prna, ani neprna.
2
9

b) Defininm oborom funkcie f ( x ) = x 2 2 x + 1 je mnoina vetkch relnych sel.

Viac o trasformcich vi [6].

56

inverzn fukciu f 1 ( x ) a nakreslite jej graf.

Prklad 5. Zistite, i dan funkcia f ( x ) = log 5 ( x 2) je jednojednoznan10, njdite k nej Rieenie: Definin obor D ( f ) : x 2 > 0 D( f ) = (2 , ) . Obor hodnt H ( f ) = R . Nech x1, x2 D( f ) a plat x1 < x2 . Potom x1 2 < x2 2 log 5 ( x1 2) < log 5 (x2 2) , t.j.

meme tvrdi, e dan funkcia f ( x ) je rastca (rdzomonotnna)v celom defininom obore. Kad rdzomonotnna funkcia je aj prost (jednojednoznan). Preto m zmysel hada k nej inverzn funkciu f 1 ( x ) : x = log 5 ( y 2) y 2 = 5 x . Odtia f 1 ( x ) : y = 5 x + 2 , D f 1 = R , H f 1 = (2, ) . Graf funkcie f 1 ( x ) je symetrick s grafom funkcie f ( x ) vzhadom na priamku y = x (obr.6.8).

ukzali sme, e pre vetky x1 < x2 z intervalu (2 , ) plat f ( x1 ) < f ( x2 ) . V zmysle defincie

( )

( )

Obr. 6.8 Graf funkci f ( x ) = log 5 ( x 2) , f

(x ) = 5 x + 2

lohy
1. Njdite definin obor funkcie: a) f ( x ) = x 1 + 6 x + x 2 2 x 8 ;
10

f) f ( x ) = log

x 2 5x + 6 + x e x ; 2 x + 4x + 6

Jednojednoznan funkcie nazvame tie prost.

57

b) f ( x ) = x 2 15 x + 26 + c) f ( x ) = x 2 x 2 +

1 ; 1+ x2 1

g) f ( x ) = arcsin(2 x 3) arctg

d) f ( x ) = ln x 3 2 + ln( x 7 ) ; e) f ( x ) =
2 1 + e x + 2 x 1 3 e x e x ; ln(1 x )

3 + 2x x2

x ; 5 3x x+2 + arc cot g h) f ( x ) = arcsin ; x+5 2 t t i) f (t ) = 3 arccos arcsin ; t 5 10

j) f (a ) = a 4 + 6a 3 2a 2 a + 1 + 3 ln 1 + a 2 .

2. Zistite, i je funkcia f ( x ) prna alebo neprna. 1 a) f ( x ) = c) f ( x ) = x 2 + 3 x ; ; 2x b) f ( x ) = x 3 x ; d) f ( x ) = x + x ;

2x ; x +1 f) f ( x ) = 1 + x .
e) f ( x ) =
1

3. Presvedte sa, e funkcia f ( x) je jednojednoznan a njdite k nej inverzn funkciu f Nakreslite grafy oboch funkci. 2 a) f ( x ) = 2 x + 1 ; c) f ( x ) = log (2 3x ), x , ; 3 x +1 b) f ( x ) = 10 , x ( , ) ; d) f ( x ) = 1 + ln( x + 2), x ( 2, ) . 4. Presvedte sa, e funkcia f ( x) je rdzomonotnna a njdite k nej inverzn funkciu f Nakreslite grafy oboch funkci. 1 a) f ( x ) = 2 sin (3 x ), x , ; c) f ( x ) = cot g (3x ), x 0, ; 2 3 6 6 x 1 1 b) f ( x ) = 1 + cos(3x 1), x , + ; d) f ( x ) = 1 tg , x ( , ) . 3 3 3 2 5. Ak poznte graf funkcie y = f ( x ) , ako zostrojte graf funkcie: a) y = f ( x ) ; d) y = f ( x ) + c ; b) y = f ( x ) ; e) y = af ( x ) ; c) y = f ( x + c ) ; f) y = f (kx ) ; priom a, c, k s relne sla, k 0 . 6. Nartnite grafy uvedench funkci na ich defininom obore: linerne funkcie: a) y = 0 ; b) y = x ; c) y = x ; d) y =
1 x ; e) y = 2 x ; f) y = x + 2 ; g) y = 2 x + 3 ; 2

(x ) .

(x ) .

mocninov (kvadratick) funkcie: 2 a) y = x 2 ; b) y = x 2 ; c) y = 2 x 2 ; d) y = x 2 + 1 ; e) y = ( x + 1) ; f) y = x 2 + 4 x + 3 ; mocninov (kubick) funkcie: 3 3 a) y = x 3 ; b) y = x 3 ; c) y = 2 x 3 ; d) y = ( x + 3) ; e) y = x 3 + 3 ; f) y = ( x + 3) 1 ; mocninov funkcie s celoselnm exponentom: a) y = x 4 ; b) y = x 5 ; c) y = x 2 ; d) y = x 3 ; e) y = x 4 ; f) y = x 5 ;

58

 mocninov funkcie s racionlnym exponentom a iracionlne funkcie:

1

a) y = x 2 ; b) y = x ; c) y = x + 2 ; d) y = x + 2 ; e) y = 2 x ; f) y = 2 x 2 ; racionlne funkcie: 1 x+2 x+2 1 1 a) y = ; b) y = 1 ; c) y = ; d) y = ; e) y = ; 1 x x x +1 x+3 x funkcie s absoltnou hodnotou: a) y = x ; b) y = x + 1 ; c) y = x + 1 ; d) y = x ; e) y = 2 x ; f) y = 2 x ; g) y = x + 1 2 ; h) y = x + 1 2 ; exponencilne funkcie:

1 a) y = 3x ; b) y = 3 x +1 ; c) y = 3x + 1 ; d) y = 32 x ; e) y = 3 x ; f) y = 3x ; g) y = ; 3 exponencilne funkcie so zkladom e (tzv. kov funkcie):

a) y = e ; b) y = e ; c) y = 2e ; d) y = e + 1 ; e) y = e ; f) y = e ; g) y = e ; h) y = 3e x ; 1 i) y = e x ; j) y = 2e x + 1 ; k) y = 1 3e x ; 3 logaritmick funkcie: a) y = log x ; b) y = log 3 x ; c) y = log 1 x ; d) y = ln x ; e) y = ln x ; f) y = ln( x 1) ;
x x x x

( x +1)

2x

x 2

g) y = ln x 1 ; h) y = ln x ; i) y = ln x ; j) y = ln x 1 ; goniometrick funkcie: a) y = sin x ; b) y = sin x ; c) y = sin( x ) ; d) y = sin x + 1 ; e) y = 2 sin x ; f) y = sin(2 x ) ; x g) y = sin ; h) y = cos x ; i) y = cos( x ) ; j) y = cos x + ; k) y = cos x ; l) y = tgx ; 2 2 m) y = cot g x ; cyklometrick funkcie: a) y = arcsin x ; b) y = arccos x ; c) y = arctgx ; d) y = arc cot g x . Vsledok overte pomocou programu WinPlot.

Rieenia
h)

1. a) 4 , 6 , b) ( , 2 13, ) , c) 2 ,3) , d) 8, ) , e) (0 ,1) , f) ( , 2 ) (3, ) , g) 1, 2 ,

5 5 , , i) (5,10 , j) R . 2. a) neprna, b) neprna, c) prna, d) ani prna, ani neprna, 4 2 e) ani prna, ani neprna, f) vzhadom na D( f ) nem zmysel uvaova o tom, i je funkcia prna, alebo neprna.

59

3.
y 6 5 4 3 2 1 -2 -1 -1 y = (x^2-1)/2 y=x y = sqrt(2x+1) x 1 2 3 4 5 6 7 8
2

6y y = 10^(x+1) 5 4 y=x 3 2 1 -3 -2 -1 -1 -2

x 1 2 3 4 5 6 7 y = -1+log(x)

a) f

(x ) = x

1 , x 0, ) 2
3y 2 1

b) f

(x ) = 1 + log x ,
6y 5 4 3 2 1

x (0 , )

y = log (2-3x)

y = e^(x-1)-2 y=x y = 1+ln (x+2) x 1 2 3 4 5 6 7

-7 -6 -5 -4 -3 -2 -1 -1 y = (2-10^x)/3 -2 -3 -4 -5

x 1 2

-3 -2 -1 -1 -2

c) f 4.

(x ) = 1 (2 10 x ), x ( , )
3

d) f

(x ) = e x 1 2, x ( , )

6y y=x 5 4 3 y = 2sin (3x) 2 y = (arcsin(x/2))/3 1 x -3 -2 -1 1 2 3 4 5 6 7 -1 -2

6y y=x 5 4 3 y = 1+cos(3x-1) 2 y=(1+arccos(x-1))/3 1 -2 -1 -1 -2

x 1 2 3 4 5 6 7 8

a) f

(x ) = 1 arcsin x , x
3 2

2 ,2

b) f

(x ) = 1 [1 + arccos(x 1)], x
3

0,2

y 6 y=x 5 4 3 y = (cot(3x))/2 2 1 y = (arccot(2x))/3 -2 -1 -1 1 2 3 4 5 6 7

y=2arctan(1-x)
x

y 4 3 y = 1-tan(x/2) 2 1 1 2 3 4

-5 -4 -3 -2 -1 -1 -2 y=x -3

c) f

(x ) = 1 arc cot g (2 x ), x ( , )
3 60

d) f

(x ) = 2arctg (1 x ), x ( , )

5. a) V pecilnych prpadoch, t.j. ak je funkcia prna , graf funkcie f ( x ) je smern s grafom funkcie f (x ) poda y-ovej osi, ak je funkcia neprna, potom graf funkcie f ( x ) bude stredovo smern s grafom funkcie f (x ) vzhadom na zaiatok sradnicovej sstavy. b)Graf funkcie f ( x ) je osovo smern s grafom funkcie f (x ) poda x-ovej osi. c) Graf funkcie f ( x + c ) dostaneme posunutm grafu funkcie f (x ) v smere osi x, t.j. graf funkcie f ( x ) posunieme o vektor ( c , 0 ) . d) Graf funkcie f ( x ) + c dostaneme posunutm grafu funkcie f (x ) v smere osi y, t.j. graf funkcie f (x ) posunieme o vektor (0 , c ) . e) Graf funkcie af ( x ) dostaneme zmenou rozmerov grafu funkcie f ( x ) vzhadom na os y a-krt. f) Graf funkcie f (kx ) dostaneme zmenou rozmerov grafu funkcie f ( x ) vzhadom na os x 1 -krt. k 6. Linerne funkcie
3y y = x 2 1 -3 -2 -1 -1 -2 -3 1 y=x y=0 2 3 x
-3 -2 -1 3y 2 1 1 2 3 -1 y = (1/2)x -2 -3 y = 2x y=x x

y = 2x+3 y = 2x

3 2 1

y = x+2 y=x x 4

-4 -3 -2 -1

-1 -2 -3

a), b), c) Kvadratick funkcie

3 2 1 -5 -4 -3 -2 -1 -1 y = -2x^2 -2 -3 -4 -5 y y = x^2 x 1 2 3 4 5
y = (x+1)^2

d), e)
7y 6 5 4 3 2 1 y = x^2+1 y = x^2

f), g)
5y 4 3 2 1 -6 -5 -4 -3 -2 -1 -1 y = x^2+4x+3 -2 -3

y = x^2 x 1 2 3 4

y = -x^2

-5 -4 -3 -2 -1 -1 2

x 1 2 3 4 5

a), b), c)

d), e)
4y 3 2 1

f)
4y 3 2 1

Mocninov (kubick) funkcie

4 3 2 1 -4 -3 -2 -1 -1 -2 -3 -4 -5 y y = x^3 x 1 2 3 4 5 6 y = - x^3 y = - 2x^3

y = (x+3)^3

y = x^3 x 1 2 3 4

y = (x+3)^3-1

y = x^3 x 1 2 3 4

-6 -5 -4 -3 -2 -1 -1 -2 -3 y = x^3+3 -4

-6 -5 -4 -3 -2 -1 -1 -2 -3 -4

a), b), c)

d), e)

f)

61

Mocninov funkcie s celoselnm exponentom

y = x^4 7y 6 5 4 3 2 1

4 3 2 1
y = x^2 x 1 2 3 4 5

y = x^5

y = x^3 x 1 2 3 4 5

5 -4 -3 -2 -1 -1

a
4y 3 2 1 y = x^3 x 1 2 3 4 5

-2 -1 -1 -2 -3 -4

y = x^(-2) 7 y 6 5 4 3 2 1 -4 -3 -2 -1 -1

y = x^2 x 1 2 3 4 5

b
7y 6 5 4 3 2 1

c
4 y y = 1/(x^5) 3 2 y = 1/x 1

y = x^(-3)

y = 1/x^4

y = 1/(x^3)

5 -4 -3 -2 -1 -1 -2 -3 -4

4 -3 -2 -1 -1

-5 -4 -3 -2 -1 -1 y = 1/x^2 -2 x -3 1 2 3 4 5 -4

x 1 2 3 4 5

d
4y 3 2 1 1 -1 -2 -3 -4 7y 6 5 4 3 2 1 -2 -1 -1

f
7y 6 5 4 y = (2-xx)^(1/2) y = (2-x)^(1/2) 3 y = x^(1/2) 2 1 x -5 -4 -3 -2 -1 1 2 3 4 -1

Mocninov funkcie s racionlnym exponentom a iracionlne funkcie

y = x^(1/2) x 1 2 3 4 5 6 7 y = -x^(1/2) y = x^(1/2)+2 y = (x+2)^(1/2) y = x^(1/2) x 1 2 3 4 5 6 7

a), b)

c), d)
4y 3 y = 1/x 2 y = (x+2)/(x+3) 1 x x 1 2 3 4 5 -4 -3 -2 -1 1 2 3 4 5 -1 -2 -3 -4

e), f)
4y 3 2 y = 1/x 1

Racionlne funkcie
y = 1-1/x 4y 3 y = 1/x 2 1

y = (x+2)/(1-x)

-5 -4 -3 -2 -1 -1 -2 y = 1/(x+1) -3 -4

-5 -4 -3 -2 -1 -1 -2 -3 -4

x 1 2 3 4

a), b), c)

62

Funkcie s absoltnou hodnotou

y = abs(x)+1

7y 7y y=abs(2x)=2abs(x) 6 6 y = abs(x+1) 5 5 4 4 3 3 y = abs(x) 2 2 y = abs(-x) 1 y = abs(x) 1 x x 4 -3 -2 -1 1 2 3 4 5 -5 -4 -3 -2 -1 1 2 3 4 -1 -1

x -3 -2 -1 1 2 3 4 5 -1 y = abs(x+1)-2 -2 -3 y = -abs(x+1)-2 -4 -5

3 2 1

y = abs(x) y

a), b), c)

d), e), f)
y

g), h)
y

Exponencilne funkcie
4 y = 3^(x+1) 3 2 y = 3^x+1 1 -5 -4 -3 -2 -1 -1 -2 -3 -4 y y = 3^x x 1 2 3 4 5 4 y = 3^(x) 3 2 y = 3^(2x) 1 -2 -3 -4 -5 y = 3^x
y = (1/3)^x 4 3 2 1 y = 3^x

-5 -4 -3 -2 -1 -1 1 2 3 4 5

-4 -3 -2 -1 -1 -2 -3 -4

x 1 2 3 4 5 y = 3^x

a), b), c)

d), e)
y y = e^x x 1 2 3 4 5

f), g)
y = e^x y =e^(x/2) x 1 2 3 4 5

Exponencilne funkcie so zkladom e

y = 2e^x 4 3 2 1 y y = e^x

-5 -4 -3 -2 -1 -1 -2 -3 -4

x 1 2 3 4 5 y = -e^x

4 y =e^(x+1) 3 2 y = e^x+1 1 -5 -4 -3 -2 -1 -1 -2 -3 -4

4 y = e^(2x) 3 2 1 -5 -4 -3 -2 -1 -1 -2 -3 -4

a), b), c)
4 3 2 1 y y = e^x y = 1/3e^x x 1 2 3 4 5

d), e)
4 3 2 1 y y = e^x

f), g)

y = 3e^x

y = 2e^x+1

-5 -4 -3 -2 -1 -1 -2 -3 -4

-5 -4 -3 -2 -1 -1 -2 -3 y = 1-3e^x -4

x 1 2 3 4 5

h), i), j)

k), l)

63

Logaritmick funkcie
4 3 2 1 y y =10^x y =x
4 3 2 1 -1 -1 -2 -3 -4 y y = log(x)/log(3) y = log(x) x 1 2 3 4 5 6 7 8 9 y =log(x)/log(1/3)
4 3 2 y =e^x 1 y y =x x 1 2 3 4 5

x -5 -4 -3 -2 -1 1 2 3 4 5 -1 -2 y =log(x) -3 -4

-5 -4 -3 -2 -1 -1 y =-ln(x) -2 -3 y =ln(x) -4

a)
4 3 2 1 -1 -1 -2 -3 -4 y y = ln(x) x 1 2 3 4 5 6 7 8 9 y =ln(x-1) y = ln(x)-1

4 3 2 1 -4 -3 -2 -1 -1 y = ln(|x|) -2 -3 -4 -5

b), c) y
y = |ln(x)|

d), e)
y 4 3 y = |ln(x)-1| 2 1

x x e 1 2 3 4 5 6 -1-1 1 2 3 4 5 6 7 8 9 y = ln(x) -2 y = ln(x) -3 -4

f), g)

h), i)

j)
4y 3 y = sin(x) +1 2 1 -4 -3 -2 -1 -1 y = sin(x) -2 -3 -4

Goniometrick funkcie y 4 3 2 y = sin(x) 1

x -2 -1 1 2 3 4 5 6 7 -1 y = -sin(x) = -sin(x) -2 -3 -4

x 1 2 3 4 5 y = 2sin(x)

a), b), c) 4y
3 2 1

d), e)
4y 3 2 y = cos(-x) 1

y = sin(x)

y = sin(2x) x 1 2 3 4 5

-4 -3 -2 -1 -1 y = sin(x/2) -2 -3 -4

x -4 -3 -2 -1 1 2 3 4 5 -1 y = cos(x+pi/2) y = cos(x) -2 -3 -4

f), g)

h), i), j)

64

4y 3 2 y = abs(cos(x)) 1 -4 -3 -2 -1 -1 -2 -3 -4

x 1 2 3 4 5 6 y = cos(x)

4y 3 2 1 -3 -2 -1 -1 -2 -3 -4

y = tan(x) y = 1/tan(x) x 1 2 3 4 5 6 7

k)

l), m)
y 3 2
2

Cyklometrick funkcie
2
2

y y = arcsin(x) y = sin(x) 1 2 x 3

1 -1 2 -1 y=x -2
2

y = arccos(x) y=x x

1 -1 -1

1 2
2

y = cos(x)

a)
3y 2 2 1 -2 -1 -1 -2 y=x -3
2

b)
y = tan(x)
4y y =cot(x) 3 y=x

y = arctan(x) 2 1 3 4

x
-2 -1

2 2 1 1 -1 -2

y = arccot(x) 2 3 4 x

c)

d)

65

7.

SELN POSTUPNOSTI

Rieen lohy
2n 2 + 3n + 1 Prklad 1. Vypotajte lim 2 . n 5n + 4n + 2 Rieenie:

2n 2 + 3n + 1 Dan postupnos 2 je podielom dvoch divergentnch postupnost, preto vetu 5n + 4n + 2 n =1 lim a n a o limite podielu postupnost: lim n = n , ak lim bn 0 a bn 0 pren N , nememe n n b lim bn n
n

bezprostredne poui. Predpokladajme vak, e tto postupnos vieme upravi na podiel takch postupnost, e itate i menovate bud konvergentn postupnosti a limita menovatea bude rzna od nuly t.j. v takomto prpade u vetu o limite podielu postupnost budeme mc poui. itatea i menovatea delme hodnotou n 2 , pretoe 2 je najvyia hodnota exponentu pre n v menovateli. 3 1 1 2n 2 3n 1 2+ + 2 + 2 + 2 2 2 2 2 2n + 3n + 1 2n + 3n + 1 n n n = n = lim lim 2 = lim 2 = lim n 2 n n 5n + 4 n + 2 n 5n + 4 n + 2 n n 4 2 1 5n 4n 2 5+ + 2 2 + 2 + 2 2 n n n n n n alej pouijeme vetu o limite stu postupnost: lim (a n + bn ) = lim a n + lim bn pre konvergentn postupnosti {a } a {b } 3 1 lim 2 + lim + lim 2 n n n n n 2+0+0 2 = = = . 4 2 5+0+0 5 lim 5 + lim + lim 2 n n n n n
n n =1 n n =1
n n n

Pri vpote sme vyuili, e lim c = c , kde c R a lim

n n n

1 = 0 , lim c a n = c lim a n , a taktie n n n n n limitu o sine postupnost lim a n bn = lim a n lim bn pre konvergentn postupnosti {a n }n =1 a

. Limitu itatea sme potali tmto spsobom: 3 1 1 1 1 1 1 lim 2 = 2; lim = 3 lim = 3 0 = 0; lim 2 = lim = lim lim = 0 0 = 0 n n n n n n n n n n n n n n Vpoet limity menovatea bol nasledovn: 4 1 2 1 1 1 1 lim 5 = 5; lim = 4 lim = 4 0 = 0; lim 2 = 2 lim = 2 lim lim = 2 0 0 = 0 . n n n n n n n n n n n n n n Pretoe vetky limity, ktor sa pri vpote vyskytli, existuj, itate i menovate s konvergentn postupnosti a limita menovatea je rzna od nuly, n vpoet je sprvny. Dan postupnos je konvergentn a jej limita je
2 . 5

{b }

n n =1

66

Vpoet pouitm programu Maxima: Na zadvanie pouijeme poloku Find limit v menu Calculus (obr.7.1).

Obr .7.1 K zadvaniu limity postupnosti

Do dialgovho okna zadme n-t len postupnosti, ktorej limitu chceme vypota, ozname premenn n idcu do nekonena, priom znak meme vybra zo pecilnych hodnt v ponuke Special ako Infinity (obr.7.2).

Obr. 7.2 Zadvanie limity postupnosti do dialgovho okna

Druhou alternatvou ako meme postupova, je zada limitu postupnosti pri dslednom dodran syntaxe priamo do vstupnho riadka, ktor sa nachdza v dolnej asti obrazovky a potvrdi to klvesom ENTER (obr.7.3).

Obr. 7.3 Zadvanie limity postupnosti priamym vpsanm do vstupnho riadka programu Maxima
Program Maxima hodnotu nami danej limity vypota:

67

Prklad 2. Vypotajte lim n 2 5n + 1 n .

n

Rieenie: Pre n 5, n N plat: n 2 5n + 1 > 0 .

Postupnos n 2 5n + 1 n n =1 nie je rozdielom dvoch konvergentnch postupnost. Vetu o limite rozdielu dvoch postupnost lim (a n bn ) = lim a n lim bn nememe bezprostredne poui, pretoe {a } a {b } nie s konvergentn postupnosti. Z tohto dvodu postupnos najskr vhodne upravme11, t.j. zapeme ju ako podiel postupnost a nsledne, ak je to mon, zapeme v tvare podielu konvergentnch postupnost, kde limita menovatea bude rzna od nuly. alej postupujeme rovnakm spsobom ako v predchdzajcom prklade.
n n =1 n n =1 n n n

= n 2 5n + 1 + n n n 2 5n + 1 + n 1 1 1 5+ 5+ 5n + 1 5n + 1 n n = lim = lim n = lim = lim = 2 2 2 2 n n n n 1 n 5n + 1 n 5n + 1 + n n 5n + 1 + n n 5n + 1 n + +1 n n n n2 1 1 5+ 5+ 5 5 n n = lim = lim = = 2 n n 1+1 2 5 1 n 5n 1 1 + 2 +1 2 + 2 +1 2 n n n n n

n n

lim n 2 5n + 1 n = lim n 2 5n + 1 n

n 2 5n + 1 + n

= lim

n 2 5n + 1 n 2

Vpoet pouitm programu Maxima (obr.7.4):

Obr. 7.4 Zadvanie limity postupnosti priamym vpsanm do vstupnho riadka programu Maxima
Program Maxima limitu danej postupnosti vypota:

Prklad 3.Vypotajte lim n 2 n + 3 n .

n

Rieenie: Pre n N plat: 3n 2n + 3n 3n + 3n = 2 3n

3 n 2 n + 3n n 2 3
11

Vyuijeme vzah (a b )(a + b ) = a b .

2 2

68

rovnak limitu a sasne skoro pre vetky leny postupnosti {bn }n =1 plat a n bn c n , potom

Poda vety o limite troch postupnost, ak s postupnosti {a n }n =1 , {c n }n =1 konvergentn a maj

meme tvrdi, e aj postupnos {bn }n =1 je konvergentn a jej limita m rovnak hodnotu.

n n

Pouitm tejto vety, kee lim 3 = 3 a lim 3 n 2 = 3 1 = 3 , vieme rozhodn, e aj limita nami vyetrovanej postupnosti lim n 2 n + 3 n = 3 .
n

Pri vpote sme pouili lim c = 1 pre c > 0 .

n n

Vpoet pouitm programu Maxima (obr.7.5):

Obr. 7.5 Zadvanie limity postupnosti priamym vpsanm do vstupnho riadka programu Maxima
Program Maxima limitu danej postupnosti vypota:

2n + 1 Prklad 4. Vypotajte lim n 2n 2 Rieenie:

5n 3

.
an

5 n 3 2n + 1 Limitu postupnosti sa poksime upravi na tvar 2 n 2 n =1

1 , pretoe 1 + a n

1 lim 1+ lim a n = , ak vraz = e pre n n an slo n. N postup bude nasledovn: 2n + 1 lim n 2n 2

5 n 3

an

1 je definovan pre kad prirodzen 1 + a n

5 n 3

an

2n 2 + 2 + 1 = lim n 2n 2
5 n 3

5 n 3

2n 2 2 + 1 = lim + n 2n 2 2n 2
3 (5 n 3 )

3 = lim1 + n 2n 2

5 n 3

1 = lim1 + n 2n 2 3

2n2 2n2 3 1 = lim 1 + n 2n 2 3

1 2n 2 2n 2 V naom prpade an = a lim = , preto lim 1 + n n 2n 2 3 3 3

2n2 3

=e.

69

Limitu exponentu sme vypotali nasledovnm spsobom: 1 9 15 15n 9 n 15n 9 3 (5n 3) 3 n = 15 . (5n 3) = lim = lim = lim = lim lim n 2n 2 n n 2n 2 n 2n 2 2 1 n 2 2n 2 2 n n

2n + 1 Potom lim n 2n 2

5n 3

= e n 2 n 2

lim

(5 n 3 )

=e2 .

15

Vpoet pouitm programu Maxima (obr.7.6):

Obr. 7.6 Zadvanie limity postupnosti priamym vpsanm do vstupnho riadka programu Maxima

Program Maxima limitu danej postupnosti vypota:

4n 2 4 n + 3 Prklad 5. Vypotajte lim . n 2n 1 Rieenie: V danej postupnosti je najvy exponent pre n v itateli v ako v menovateli, na zklade oho meme predpoklada, e limita postupnosti bude nevlastn. Pri vpote teda pouijeme vetu, poda ktorej plat, ak lim a n = 0 a pre n N : an 0 a sasne n0 N , e
n

n > n0 je an > 0 , potom 1 lim = n a n

1 2n 1 2 1 2 2 2 2 2n 1 2n 1 00 0 n n n n n lim 2 = lim 2 = lim 2 = lim = = =0 n 4n 4n + 3 n 4n 4n + 3 n 4n n 1 4 3 40+0 4 4n 3 4 + 2 2 + 2 2 2 n n n n n n 2n 1 Pre n N plat: 2 0. 4n 4n + 3 2 2 1 2 1 2 Sasne pre n N plat: 2n 1 > 0 a 4n 4n + 3 = 4 n + = 4 n + 2 > 0 . 2 4 2 2n 1 Teda aj >0. 2 4n 4n + 3 4n 2 4n + 3 Na zklade toho meme tvrdi, e lim =. n 2n 1

70

Vpoet pouitm programu Maxima (obr.7.7):

Obr. 7.7 Zadvanie limity priamym vpsanm do vstupnho riadka programu Maxima

Program Maxima limitu danej postupnosti vypota:

lohy
1. Vypotajte limitu postupnosti:
5n 2 4n + 7 4 n2 + 7 4n 2 + n 3 + 1 7n + 5 a) 3 + , b) , d) , c) , e) 2 . 2 3n n =1 4 2n n =1 n + n +1 17n + n 6 n =1 n =1 n =1 n +1 Vypotajte, vsledok overte v programe Maxima. 6n + 2 3n + 4 3n 3n 4 2. a) lim , b) lim 4 , c) lim log a . n n n n 1 5 3 6n + 5 2 3. a) lim n 5n , b) lim n n 7 , c) lim n 3 . n n n n

1 4. a) lim1 + n n + 5

n+5

1 1 1 n ; b) lim1 + ; c) lim1 + ; d) lim1 2 n n n 2n n n

2n2 +7 n2

n 2 1

3n 2 e) lim n 1 + 3n
n

5 n 3

5. a) lim n n + 3 ; b) lim n 2 6n + 3 n ; c) lim n d) lim n + 1 n ; e) lim 3n 9n

2
n n
4 2

n2 + 3 ; f) lim n n 2 1

) ( ( n + 2 n )); 10n + 1 ); f) lim ( n + 5n + 2 n + 3n 7 ).

n

n 4 5n 1 n2 2n + 1 2 6. a) lim (n 2n + 3) ; b) lim 2 ; c) lim (n n ) ; d) lim ; e) lim ; n n n n 3n + 1 n n n n 1

f) lim ( 1) n .
n n

Rieenia
1. a) 3 , b)

7 5 1 , c) , d) 1 , e) 4 . 2. a) , b) 16 , c) log a 2 , c), d). 3. a) 1 , b) 1 , c) 1 . 4. a) e , 2 17 5 1 1 5 b) e , c) 1 , d) , e) e 5 , f) e 8 . 5. a) 0 , b) 3 , c) , d) 0 , e) , f) 1 . 6. a) , b) , c) , e 2 3 d) , e) , f) neexistuje .

71

8.

LIMITA FUNKCIE

Zkladn vety o limitch (1) Funkcia f me ma v bode a najviac jednu limitu (t. j. limita alebo neexistuje, alebo je prve jedna). (2) Nech lim f1 ( x ) = b1 , lim f 2 ( x ) = b2 , a, b1 , b2 R . Potom lim[ f1 ( x ) f 2 ( x )] = b1 b2 . (3) Nech lim f1 ( x ) = b1 , lim f 2 ( x ) = b2 , a, b1 , b2 R . Potom lim[ f1 ( x ). f 2 ( x )] = b1 . b2 .
x a x a x a x a x a x a

lim (4) Nech lim f1 ( x ) = b1 , lim f 2 ( x ) = b2 , a, b1 , b2 R, b2 0 . Potom lim f1 (x ) = x a f1 (x ) = b1 . x a xa

xa

f 2 (x )

lim f 2 ( x )
xa

b2

(5) Nech lim f ( x ) = b, a, b, c R . Potom lim c. f (x ) = c.b

x a

Vety na vpoet nevlastnej limity funkcie ( lim f ( x ) = , resp. lim f ( x ) = ) (6) Ak f1 je v uritom okol bodu a ohranien a lim f 2 (x ) = ,
x a xa

x a

tak lim[ f1 ( x ) + f 2 (x )] = a lim f1 (x ) = 0 . x a

xa

x a

(7) Ak lim f1 ( x ) = b > 0, lim f 2 ( x ) = 0 a pre kad x a z niektorho okolia bodu a plat

f 2 (x )

f1 (x ) f1 (x ) = ). (pre f 2 (x ) < 0 lim = x a f (x ) x a f (x ) 2 2 (8) Ak lim f1 ( x ) = a existuje tak slo p>0, e pre kad x a z niektorho okolia bodu a
f 2 ( x ) > 0, tak lim
x a

x a

xa

je f 2 ( x ) > p, tak lim[ f1 ( x ). f 2 ( x )] = .

x a

Vety (6) - (8) platia aj na vpoet limity funkcie v nevlastnch bodoch a - (t. j. lim f ( x ), lim f ( x ) ).
Jednostrann limity (limita funkcie zava lim f (x ) , limita funkcie sprava lim f ( x ) ) sa +
xa x a
x x

potaj s vyuitm rovnakch viet ako obojstrann limity uveden vyie, navye
(9) lim f ( x ) existuje vtedy a len vtedy, ke existuj jednostrann limity zava lim f ( x )
x a xa x a

f ( x ) a plat lim f (x ) = lim f ( x ) . Potom plat lim f ( x ) = lim f (x ) = lim f (x ) . a sprava lim + + +
x a xa x a x a xa

(10) Nech g(x) je ubovon relna funkcia a f(x) kladn relna funkcia a bod a nech je hromadnm bodom prieniku defininch oborov funkci f a g. Ak existuj konen limity lim f ( x) = A R + a lim g ( x) = B R , potom existuje lim f ( x) g ( x ) =AB.
x a x a x a

(11) Veta o limite zloenej funkcie: Nech f a g s relne funkcie. Nech lim g (x ) = b , lim f (u ) = B . Nech existuje tak okolie U(a)

bodu a, e pre vetky x U (a ), x a a limitu a plat lim f(g(x))= B.

x a

x a

plat g ( x ) b . Potom zloen funkcia m v bode

u b

72

Rieen lohy
x2 + x 2 v bode x= 1. Rieenie 2x3 + x 2 x 2 porovnajte s vsledkom vpotu limity funkcie v programe Maxima.
Prklad 1. Vypotajte limitu funkcie f ( x ) = Rieenie: lohou je vypota limitu podielu dvoch funkci v bode x = 1, t. j. x2 + x 2 lim . V prvom kroku overme, i s splnen predpoklady vety (4) o limite x 1 2 x 3 + x 2 x 2 podielu dvoch funkci: x2 + x 2 funkcia f ( x ) = 3 je v bode x = 1 definovan, limita funkcie v itateli aj 2x + x2 x 2 v menovateli je vlastn a zrove limita menovatea je rzna od 0. Pouitm vety (4) a nsledne pomocou viet (2), (3), (5) upravme limitu do tvaru lim x 2 + lim x lim 2 lim x2 + x 2 ( x 2 + x 2) x 1 x 1 x 1 x 1 = a vypotame lim = x 1 2 x 3 + x 2 x 2 lim (2 x 3 + x 2 x 2 ) 2 lim x 3 + lim x 2 lim x lim 2
x 1 x 1 x 1 x 1 x 1

1 1 2 2 = = 1. 2.( 1) + 1 + 1 2 2 Poznmka k inmu (efektvnejiemu) spsobu rieenia, ktor svis so spojitosou funkcie: Uveden postup mono nahradi priamym dosadenm bodu x= 1 do vrazu pod limitou, pretoe f (x ) je v danom bode spojit a limita sa teda rovn funknej hodnote f ( 1) .

Vypotajme teraz limitu tejto funkcie v danom bode v programe Maxima. Zpis funkcie, limitu ktorej chceme vypota, je mon dvoma spsobmi: njdeme poloku Find limit v menu Calculus. Po jej vbere sa zobraz nov okno, do ktorho zapeme funkciu a bod, v ktorom chceme vypota limitu (obr. 8. 1.). Po stlaen OK program vypota limitu funkcie v zadanom bode a na obrazovke sa objav vpis zadanch vstupnch parametrov (% i1) a vsledok vpotu (% o1).

Obr. 8.1 Zpis vstupnch dajov na vpoet limity funkcie pomocou poloky Find limit

pomocou prkazovho riadku v dolnej asti obrazovky (obr. 8.2), kde vstupuje veobecne zpis prkazu tvaru limit( funkcia, premenn, bod).

73

Obr. 8. 2 Zpis vstupnch dajov do prkazovho riadka

Po potvrden zpisu v prkazovom riadku stlaenm Enter prebehne vpoet a zobraz sa vpis vstupnch a vstupnch dajov uvedench vyie. Pri porovnan vsledku nho vpotu a vpotu v programe Maxima vidme, e hodnota limity je rovnak. x2 4 Prklad 2. Vypotajte lim 2 . Porovnajte rieenie s vsledkom vpotu x2 x 3 x + 2 v programe Maxima.
Rieenie: Hadme limitu podielu dvoch funkci. Vetu o limite podielu dvoch funkci nemono priamo poui, lebo limita menovatea sa rovn 0. Preto najprv upravme funkciu pod limitou tak, aby sme odstrnili vraz, ktor nuluje menovatea a potom limitu vypotame na zklade viet (4) a (2). (x + 2) 2 + 2 (x 2)(x + 2) = lim (x + 2) = lim x2 4 x 2 = lim = = 4. lim 2 x2 x 3 x + 2 x 2 ( x 1) x 2 ( x 2 )( x 1) 2 1 lim( x 1)
x 2

Vpoet limity funkcie v programe Maxima:

x2 4 . Porovnajte vsledok vpotu s vpotom limity Prklad 3. Vypotajte lim 2 x 1 x 3 x + 2 funkcie v programe Maxima a zobrazte graf funkcie.

Rieenie: Hadme limitu rovnakej funkcie ako v predolej lohe, ale v inom bode. Vetu o limite podielu dvoch funkc nemono poui, lebo limita funkcie v menovateli sa v bode x=1 rovn 0. Vidme, e ani po prave vrazu pod limitou sa nepodar odstrni limitu 0 z menovatea . (x 2)(x + 2) = lim (x + 2) = lim 3 x2 4 3 = lim = lim 1 + lim 1+ lim 2 x 1 x 3 x + 2 x 1 ( x 2 )( x 1) x 1 ( x 1) x 1 ( x 1) x 1 ( x 1) x1

Funkcia

3 je racionlna lomen funkcia nedefinovan v bode 1. Poda vety (9), ktor x 1 3 hovor o existencii limity, bude existova lim len v tom prpade, ak bud existova x 1 x 1 3 3 jednostrann limity sprava a zava lim a lim a bud sa rovna. + x 1 x 1 x 1 x 1

74

Na zklade vety (7) na vpoet nevlastnej limity lim +

x 1

3 3 = a lim = . Preto x 1 x 1 x 1

lim
x 1

3 neexistuje, a teda neexistuje ani pvodn hadan limita. x 1

Vpoet limity funkcie v programe Maxima:

Obr. 8.3 Vpoet jednostrannej limity funkcie

Symbol und znamen undefined, t. j. funkcia nem v danom bode limitu. Presvedme sa o tom vpotom jednostrannch limt (vstupy %i3 a %i4 alebo cez poloku Find limit obr.8.3). Limity zava a sprava s nevlastn a rzne, teda limita neexistuje. Vimnime si ete svislos nho rieenia s grafom funkcie. Vberom poloky Plotting z hlavnho menu, vobou zobrazovania v rovine Plot2d a po zpise vyjadrenia funkcie a ohranienia intervalu pre premenn x (obr. 8.4) program nakresl graf zadanej funkcie.

Obr. 8.4 Vstupn daje pri zobrazovan grafu funkcie

Grafom funkcie f ( x ) = a x=1 (obr. 8.5).

x2 4 s dve vetvy hyperboly s asymptotami v priamkach y =1 x 2 3x + 2

75

y=1

x=1

Obr. 8.5 Graf funkcie f ( x ) =

x2 4 x 2 3x + 2

2 1 Prklad 4. Vypotajte lim 2 4 . Rieenie porovnajte s vsledkom vpotu x 1 x 1 x 1 limity funkcie v programe Maxima.
Rieenie: Funkcia, ktorej limitu potame, nie je definovan pre x=1. Pretoe menovatele v obidvoch lenoch by boli po dosaden x=1 nulov, limita je typu tzv. neurit vraz. Vraz pod limitou upravme na spolonho menovatea a vypotame: x2 + 1 2 1 2 1 1 = lim = . 4 = lim lim 2 2 2 2 1 x 1 x x 1 2 x 1 x 1 x +1 x +1 x 1

)(

Vpoet limity funkcie v programe Maxima:

Prklad 5. Vypotajte lim

x 2

6+ x 2 a rieenie porovnajte s vsledkom vpotu limity x+2

funkcie v programe Maxima.

Rieenie: Funkcia nie je v bode x = 2 definovan. Limita je typu 0 . Mon s dva
0

spsoby rieenia, rozrenm vrazu pod limitou alebo pomocou LHospitalovho pravidla. Najprv uvedieme vpoet prvm spsobom, i ke je zdhavej. Potrebujeme odstrni vraz x + 2 z menovatea, teda zska vraz x + 2 v itateli a nsledne ho skrti. Z tohto dvodu rozrime vraz pod limitou jednotkou vo vhodnom tvare:

76

6+ x +2 1 6+ x 2 6+ x 2 6 + x 22 . . = lim = lim = lim x 2 x 2 x+2 x+2 x+2 6+ x +2 6 + x + 2 x2 1 6+ x4 = lim = lim =1 . x 2 x 2 x+2 6+ x +2 6+ x +2 4 Druh spsob rieenia pouitm LHospitalovho pravidla je uveden len na porovnanie efektvnosti metd, do naej vzbroje bude patri a neskr, po zvldnut derivci. 1 LH 6+ x 2 1 = lim 2 6 + x = lim =1 . lim x 2 x 2 x 2 x+2 1 2 6+ x 4
Vpoet limity funkcie v programe Maxima (pozor na sprvnu syntax zpisu funkcie!):

Prklad 6. Vypotajte lim x x 2 + 1 x a vsledok porovnajte s hodnotou limity funkcie

x

vypotanou pomocou programu Maxima.

Rieenie: Limita je typu . Upravme ju rozrenm jednotkou vo vhodnom tvare:
lim x x 2 + 1 x = lim x x 2 + 1 x
x x

)(( x x

2 2

) = lim x (x + 1 x ) = ( x + 1 + x) + 1 + x)
+1 + x
2 2 x 2

+1 + x najvyou mocninou v menovateli: 1 x. 1 x = lim = lim x x 1 x2 +1 x2 + 1 + x . + 1 2 x x

x 2

lim

(x

. Zskali sme limitu typu . Predelme itatea i menovatea zlomku

1 1 lim 1 + 2 + 1 x x

=1 .
2

Vpoet limity v programe Maxima (symbol vstupuje do vpotu ako inf - obr. 8.6):

Obr. 8. 6 Zpis limity funkcie v nevlastnom bode

77

Prklad 7. Vypotajte lim

x

x + 2 3x + 4 5 x 2x + 1

. Rieenie porovnajte s vsledkom vpotu

limity funkcie v programe Maxima.

Rieenie: Limita je typu . Predelme itatea i menovatea zlomku najvyou mocninou

v menovateli a vypotame jednotliv limity: x + 2 3x + 4 5 x . lim

x

2 x + 1.
1+ 2

1 x

1 x = lim
x

x + 2 3x + 4 5 x x = lim x 2x + 1 x

1+ 2

3x + 4 5 x x2 = 1 2+ x

= lim
x

3 5x +4 4 x x = 1 2+ x

3 5x 1 + 2 lim + 4 lim 4 x x x x 1 2 + lim x x

1+ 2 0 + 4 0 2+0

= 1

Vpoet limity v programe Maxima (op pozor na sprvnu syntax zpisu funkcie):

Prklad 8. Vypotajte lim

cos 2 x , vsledok overte vpotom limity a zobrazenm grafu x x funkcie v programe Maxima.

Rieenie: Funkcia je tvoren podielom dvoch funkci, kde v itateli je funkcia ohranien, funkcia cos 2 x = 0. v menovateli m nevlastn limitu. S splnen predpoklady vety (6), preto lim x x Vpoet limity v programe Maxima:

Graf funkcie (obr. 8.7 ) zobrazme prostrednctvom poloky Plotting a vberom zobrazenia v rovine Plot2d, interval pre premenn x zvolme dostatone irok, napr. 200 x 200 .

78

cos 2 x x Vimnite si, ako sa postupne smerom k okrajom intervalu zmenuje amplitda rozkmitu hodnt funkcie.

Obr. 8. 7 Graf funkcie f ( x ) =

Prklad 9. Vypotajte lim

x 0

1 cos x . Porovnajte vsledok vpotu s vpotom limity x2

v programe Maxima.
Rieenie: Funkcia nie je definovan v bode x = 0. Kee limita je typu 0 , mon s
0

op dva spsoby rieenia, pravou vrazu pod limitou alebo pomocou LHospitalovho pravidla.
x x x 2 sin 2 sin 2 sin 2 1 cos x 2 = lim 2 = 2 lim 2 = 1 lim lim = lim 2 2 2 0 x 0 x x 0 x 0 4 x x 4 x 2 x 0 x2 4 4
2

x sin 2 =subst. x 2

1 sin t sin x x lim = t = = 1 1 2 = 1 . Pri vpote sme pouili vzah lim = 1. x 0 2 t 0 t x 2 2 2 Vpoet limity v programe Maxima:

79

 x +1 Prklad 10. Vypotajte lim . Porovnajte vsledok vpotu s vpotom limity x x 1 v programe Maxima. x +1 Rieenie: Chceme uri lim t. j. limitu funkcie umocnenej na funkciu x x 1 x +1 lim f ( x) g ( x ) . Vraz v ztvorke m pre x limitu 1, teda lim je typu 1 , x x a x 1
x x

1 t. j. tzv. kov limita, priom vieme, e lim1 + = e . Pri vpote meme x x postupova dvoma spsobmi:
2 2 = lim 1 + 1. Limitu upravme na tvar lim 1 + x x x 1 x 1 2 = lim 1 + x x 1
x 1 x x 1

1+

2 = x 1

2 . lim 1 + . Po substitciix-1=tna zklade vety o limite zloenej x x 1 t

x

2 a 2 funkcie prv limita bude lim 1 + = e2, lebo lim 1 + = e a . Druh lim 1 + =1. x t x x t x 1

x +1 2 2 Teda lim = e .1= e . x x 1

2 2 x +1 = lim 1 + = lim 1 + 2. Limitu upravme na tvar lim x x x x 1 x 1 x 1
x

x 1 .

x x 1

x 1 2 x 1 a pouijeme vetu (10) . Kee jej predpoklady s splnen, = lim 1 + x x 1 x 1 2 2 lim 1 + =e x x 1 x

a lim
x

x x +1 2 = 1 , potom lim =e x x 1 x 1

( )

e2 .

x +1 Vpoet lim x x 1

v programe Maxima:

80

Prklad 11. Vypotajte lim (1 + 3 x ) x . Porovnajte vsledok vpotu s vpotom limity

x 0

v programe Maxima.
Rieenie: lohou je vypota limitu funkcie umocnenej na funkciu. Vraz v ztvorke m pre
1

x0 limitu 1, teda lim (1 + 3 x ) x je typu 1 , t. j. tzv. kov limita. Aplikciou vzahu lim(1 + x )
x 0 x 0 1/ x

= e dostvame po prave a substitcii (na zklade vety

3
3
1 3 ( lim 1 + t )t = e . t 0 3

o limite zloenej funkcie)

1 1 = =3x=t= 3x lim (1 + 3 x ) = lim (1 + 3x ) = lim 3x ( ) 1 3 x + ( ) + lim 1 3 x x 0 x0 x 0 x 0 Vpoet limity v programe Maxima:
3 3x

1 x

Prklad 12. Vypotajte lim

sin x a porovnajte s vsledkom vpotu v programe Maxima. x 0 x 3

0

Rieenie: Funkcia nie je v bode 0 definovan. Limita je typu 0 , ned sa poui veta

o limite podielu dvoch funkci. Budeme postupova tak, e vraz pod limitou rozlome: sin x 1 sin x sin x 1 sin x 1 lim 3 = lim . 2 = lim . lim 2 , kde lim =1 a lim 2 = (dsledok vety 7). x 0 x x 0 x 0 x 0 x 0 x x x x x 0 x x sin x Potom poda vety (8) lim 3 = (je nevlastn). x 0 x Vpoet limity v programe Maxima:

Prklad 13. Vypotajte lim

x

x2 + 2x + 1 a porovnajte s vsledkom vpotu v programe 5x

Maxima.
Rieenie: Limity funkci v nevlastnom bode s v itateli aj v menovateli nevlastn, pritom stupe polynmu v itateli je v ako v menovateli. Ak predelme itatea aj menovatea najvyou mocninou a upravme, meme sa pri vpote oprie o vetu (8). 2 1 1 + + 2 2 2 1 x + 2x + 1 x x = lim x lim = lim 1 + + 2 = . x x x 5 5 x x 5x x Vpoet limity v programe Maxima:

81

Na zver uvedieme niektor limity funkci vo vznanch bodoch: lim c = c, a, c R

xa

lim cos x neexistuje

x

lim a x = , a > 1
x x

lim x k = a k , pre prpustn a R

x a

lim sin x neexistuje

x

lim a x = 0, a > 1

lim
x

1 = 0, n N xn 1 = 0, n N xn 1 = 0, x x

lim

1 neexistuje x 0 x sin x lim = 0, x x lim cos

lim1 + x lim1 + x

1 =e, x a a =e , x
x

pre n=1: lim lim

1 neexistuje, x 0 x lebo lim+

x 0

lim lim
x 0

sin x = 1, x 0 x tg x x = 1,

Nech lim f ( x ) = , potom

x

1 1 = a lim = , x 0 x x

1 lim 1+ =e. x f (x ) Nech lim f ( x ) = 0 , potom

x 0

f (x )

1 lim 2 = x 0 x

lim(1 + f ( x ))
x 0

1/ f ( x )

=e.

lim tg x neexistuje,
x

lim arctg x =
x

lebo lim+ tg x = ,
x

lim arctg x = , x 2

lim tg x = ,

Poznmka:

Vimnite si svislos medzi grafom funkcie a hodnotou limity tejto funkcie v danom bode, napr. lim arctg x =
x

2
-2 -1

y 2
2

y= arctg x
x 1 2

-1

Pre x meme z grafu funkcie vidie, e funkn hodnoty sa pribliuj k hodnote / 2 .

-2

82

lohy
1. Vypotajte limitu funkcie x3 4x 2 + 5x 2 a) lim x 1 x 5 3x + 2 d) lim
x

x3 4 x 2 + 5x 2 b) lim x x 5 3x + 2

x2 4 c) lim 2 x x 3 x + 2

g) lim
x

3x 4 + 6 x 2 4 x 4 + x3 + 1

x2 x

x 2 + x 1 e) lim x 2 x 2 x + 1 3 cos x cos x h) lim x 0 x2

k) lim
x 0

f) lim
x 0

2+ x 2 x sin 2 x x
sin x cos x 1 tg x
x +3

i) lim
x 0

j) lim
x 0

sin x x2 tgx sin x sin 3 x

x

tg 5 x tg 6 x
2 x +6

l)

lim
x 4

m) lim
x 0

x2 + 2x + 2 p) lim 2 x x +3
s) lim 2 x.(2 + sin 2x )
x

x +3 n) lim x x + 2 q) lim 2 x.sin 2x

x

2x + 4 o) lim x 2x + 5
x 0

r) lim (1 + sin x ) x

2. Vypotajte jednostrann limity funkcie 1 a) lim+ arctg c) x 1 1+ x

3x b) lim x2 2 x

1 pre x < 0 1+ x f ( x ) = 3 pre x = 0 3 x pre x (0,2 ) 1 pre x 2

v bode 2

Rieenia loh
f) 2 , g) 0, typ-, h) 1, i) 2, 8 4 1 sin x 1 sin x 1 , j) neexistuje, lebo lim lim , k) 5 , l) - 1 , m) 1 , n) e2 , o) + x0 x x x 0 x x 6 2 e 2 1. a) 0, b) 0, c) 1, d) 3, e) 1 , p) e2, q) 0, nvod: limitu mono prepsa na tvar lim 2 x.sin 2x = lim

sin 2x . x x 2x V tomto prpade mme uri limitu podielu dvoch funkci. V menovateli je exponencilna funkcia so zkladom 2, je rastca, pre x m limitu . Hodnoty funkcie sin 2x v itateli s ohranien v intervale 1,1 . S splnen predpoklady vety (6), teda lim 2 x.sin 2x =0.
x

r) e5, s) , nvod: pri vpote pouijeme vetu (8). Exponencilna funkcia so zkladom 2 je rastca, pre x m limitu . Vraz v ztvorke je vdy kladn vzhadom na ohranienie funkcie 2 + sin 2x . Teda lim 2 x.(2 + sin 2x ) =.
x

83

1 3 x = 6 , lim 1 = 1 . Nvod: funkcia je definovan = t ), b) , c) lim x 2 x 2+ 1+ x 2 na jednotlivch intervaloch rznymi predpismi. Pretoe hadme jednostrann limity v bode x =2, sstredme sa len na okolie tohto bodu. Pri limite zava berieme do vahy av okolie 3 x = 6 . Pri limite bodu 2 okrem bodu 2, na ktorom je definovan funkcia f ( x ) =3x => lim
2. a)

(cez subst.

sprava si vmame prav okolie bodu 2, na ktorom f ( x ) =1

x2

x 2

=> lim 1 = 1. +
x 2

lim 3 x = 6

f(x)=3x f(x)=1 x

x2

lim 1=1 +

84

9.

SPOJITOS FUNKCIE

Rieen lohy
Prklad 1. Graficky znzornite rzne druhy bodov nespojitosti funkcie. Rieenie: Pri rieen lohy budeme vychdza z defincie spojitosti funkcie v bode: Hovorme, e funkcia f je v bode a spojit, ak lim f ( x ) = f (a ) .
x a

Podobne hovorme, e funkcia f je v bode a spojit sprava (resp. zava), f ( x ) = f (a ) , (resp. lim f ( x ) = f (a ) ). ak lim +
x a x a

Z vety o existencii obojstrannej limity potom vyplva, e funkcia je spojit v bode a prve vtedy, ke je v om spojit sprava i zava. Ak podmienka spojitosti v nejakom bode nie je splnen, tento bod nazvame bod nespojitosti funkcie. Ak prpady nespojitosti mu nasta: a) existuje aj limita funkcie v bode a, aj funkn hodnota, ale sa nerovnaj:
f(x)
xa +

lim f ( x ) = lim f ( x ) = lim f ( x ) f (a )

x a xa

b) limita funkcie v bode a existuje, ale funkcia v bode a nie je definovan:

f(x)
xa +

lim f ( x ) = lim f ( x ) = lim f (x ) , ale f(a)

xa xa

neexistuje

85

c) funkcia v bode a nem limitu, ani v tomto bode nie je definovan: lim f ( x ) lim f ( x ) limita v bode a neexistuje ,
xa

f(x)

f (a ) neexistuje

xa +

d) funkcia v bode a je sce definovan, ale limita neexistuje:

f(x)
xa +

lim f (x ) = f (a ) lim f ( x ),
xa

f (a ) existuje, funkcia

je v bode a spojit sprava

0 a x

V prvch dvoch prpadoch, ke existuje limita funkcie v danom bode, m funkcia v tomto bode odstrniten nespojitos. Vtedy hovorme o bodoch nespojitosti prvho druhu. V alch dvoch prpadoch hovorme o bodoch nespojitosti druhho druhu.
2 Prklad 2. Zistite, kde je funkcia y = x 1 spojit a zobrazte jej graf v programe Maxima.

x 1

Rieenie: Funkcia y =

x 1 je definovan na intervale ( ,1) (1, ) . Spojitos budeme x 1

2

zisova na zklade vety o spojitosti elementrnych funkci a poda vety o spojitosti podielu x 2 1 je spojit funkcia na mnoine, dvoch spojitch funkci. Z tchto viet vyplva, e y = x 1 kde je definovan, t. j. pre vetky x 1 (na celom svojom defininom obore). Funkn hodnoty meme vypota a graf zobrazi pomocou zjednoduenia x 2 1 = ( x 1)( x + 1) = x + 1 , priom x 1. Program Maxima zobrazuje v rovine pomocou y= x 1 x 1 funkcie Plot 2D v poloke Plotting v hlavnom menu (obr. 9.1).

Obr. 9.1 Zpis funkcie pri zobrazen grafu

86

Grafom zadanej funkcie je priamka preruen v bode x=1, ktor je jedinm bodom nespojitosti tejto funkcie (obr. 9.2). Pretoe v bode x=1 m funkcia limitu, m v tomto bode odstrniten nespojitos (stailo by doplni pvodn definciu funkcie o funkciu y = 2 pre x = 1 ).

bod nespojitosti funkcie

Obr. 9.2 Graf funkcie y =

x 2 1 x 1

x2 9 pre x 3 Prklad 3. Zistite, i je funkcia y = x + 3 spojit na mnoine R. pre x = 3 6 x2 9 je spojit na R\ { 3}. Pre x = 3 je dodefinovan funknou Rieenie: Funkcia y = x+3 hodnotou y = 6 . Z hadiska spojitosti v bode x = 3 ns zaujma, i je splnen podmienka
x2 9 = 6 . Po jednoduchej x 3 x + 3 x a prave vrazu pod limitou je zrejm, e podmienka plat, teda funkcia je spojit v bode x = 3 . Na zklade tvrdenia, e funkcia je spojit na neprzdnej mnoine M D( f ) , ak je spojit v kadom bode tejto mnoiny, meme poveda, e dan funkcia je teda spojit pre vetky x R (t. j. spojit na R). Vpoet limity v programe Maxima: spojitosti (t.j. lim f ( x ) = f (a ) ), teda treba overi rovnos lim

2 x 2 Prklad 4. Zistite, kde je funkcia y = 3 v programe WinPlot.

pre x 0 pre x < 0

spojit a zobrazte jej graf

87

Rieenie: Funkcia je definovan osobitne na intervale 0, ) a ( , 0 ) . Prv funkcia y =

2 x 2 je na 0, ) spojit sprava, lebo lim 2 x 2 = f (0 ) = 2 . Druh funkcia y = 3 je + 3 f (0) = 2 , teda v bode 0 spojit vo vetkch bodoch intervalu, kde je definovan, ale lim
x 0
x 0

nie je spojit zava. Zaujma ns spojitos v bode x = 0 . Funkcia je spojit v bode a prve vtedy, ke je v om spojit sprava i zava. Tto podmienka nie je splnen, z oho vyplva, e zadan funkcia je spojit na ( ,0 ) (0, ) . Pri zobrazovan grafu v programe WinPlot zvolme poloku 1. explicitne v menu Rovnica a vlome postupne obidve vyjadrenia funkcie na jednotlivch intervaloch (obr. 9.3).

Obr. 9.3 Vstupn daje na zobrazenie jednej asti grafu

Grafom funkcie y = 2 x
3
2

pre x 0 je nespojit krivka (obr. 9.4). pre x < 0

2 x 2 Obr. 9.4 Graf funkcie y = 3

pre x 0 pre x < 0

88

 ax Prklad 5. Njdite slo a tak, aby funkcia f ( x ) = x 2 a graf funkcie.

pre x < 1 pre x 1

bola spojit a zobrazte

Rieenie: Pri rieen budeme vychdza z podmienky spojitosti funkcie v bode 1:

x 1

lim ax = lim 2 +
x 1

x 1 = f (1) = 2 x 1 a a lim ax = a

=>

a = 2

1 => a 2 = 2a 1 => a 2 2a + 1 = 0 => a

=> (a 1) = 0 => rieenm rovnice je hodnota a = 1.

2

Zobrazme teraz v programe WinPlot podobnm spsobom ako v predchdzajcom prklade x pre x < 1 graf funkcie f (x ) = . 2 x pre x 1

f(x)=2-x f(x)=x

x Obr. 9.5 Graf funkcie f ( x) =

2 x

pre x < 1 pre x 1

89

 1 pre x < 0 1+ x Prklad 6. Njdite body nespojitosti funkcie f ( x ) = 3 pre x = 0 . 3 x pre x (0,2) 1 pre x 2

V programe WinPlot zobrazte graf funkcie a overte rieenie.

Rieenie: Funkcia je definovan na jednotlivch intervaloch rznymi predpismi. Jednm 1 v om nie je definovan. z bodov nespojitosti je urite bod x = 1, lebo funkcia f (x ) = 1+ x alie funkcie v predpise s spojit na svojom defininom obore. Otzka je, i v hraninch deliacich bodoch intervalov je funkcia spojit. To zistme postupne overenm podmienky spojitosti funkcie v bode x = 0 a v bode x = 2. 1 x = 0: lim = lim+ 3x = f (0) = 3 ; x 0 1 + x x0 1 0 3 => podmienka neplat => bod x = 0 je bodom nespojitosti 3 x = lim 1 = f (2) = 1 ; x = 2: lim +
x2 x2

6 1=> podmienka neplat => bod x = 2 je bodom nespojitosti

Obr. 9.6 Graf funkcie v programe WinPlot

Z grafu funkcie, ktor nie je tvoren svislou krivkou, vidme, e bodmi nespojitosti funkcie s body x = 1, x = 0, x = 2.

90

 x Prklad 7. Zistite, na akej mnoine je funkcia y = x x x graf. Rieenie overte v programe Maxima.

pre x < 0 pre x 0

spojit a zobrazte jej

Rieenie: Funkcia je definovan na dvoch intervaloch. Zjednodume funkciu

x x x

odstrnenm absoltnej hodnoty. Kee na intervale ( , 0 ) x = x , prejde upravovan vraz na tvar

x x 1 a funkcia y = 1/2 je spojit na tomto intervale. Druh = = x x 2x 2

funkcia y = x je tie spojit pre x 0 . Avak podmienka spojitosti v bode x = 0 1 lim lim x = f (0) = 0 nie je splnen => bod 0 je bodom nespojitosti, zadan funkcia je x 0 2 x 0 + preto spojit na ( ,0 ) (0, ) , v bode x = 0 je spojit sprava. Na overenie rieenia x vypotame v programe Maxima jednostrann limitu v bode 0 zava lim x 0 x x

a zobrazme graf funkcie (obr.9.7):

x Obr. 9.7 Zobrazenie grafu funkcie y = x x x

91

pre x < 0 pre x 0

v programe Maxima

Prklad 8. Dokte, e rovnica x5 4x3 + 2x2 + 7x 8 = 0

m v intervale 1,3 ; 1,4

aspo jeden relny kore. Overte vpotom v programe Maxima.

Rieenie: Pri rieen lohy sa oprieme o tvrdenie tkajce sa funkci spojitch na uzavretom intervale, a to hovor, e ak funkn hodnoty v krajnch bodoch intervalu maj rzne znamienka, existuje aspo jeden bod c (a, b ) tak, e f (c ) = 0 . Polynomick funkcia na avej strane rovnice je spojit, je teda spojit aj na intervale 1,3 ; 1,4 , zrove f(1,3). f(1,4) < 0, o om sa presvedme vpotom napr. v programe

Maxima pomocou funkcie Substitute z menu Simplify (obr. 9.8). Potom plat aj tvrdenie, e na intervale sa nachdza aspo jeden relny kore rovnice.

Obr. 9.8 Vpoet funknej hodnoty v bode x = 1,3 resp. x = 1,4

Bod c je jedno z relnych rieen naej rovnice na zadanom intervale. Keby sme chceli pozna hodnotu c, vypotame ju numericky. V programe Maxima zvolme z menu Equations poloku Solve numerically. Njden rieenie vidme na obrzku (obr. 9.9).

Obr. 9.9 Numerick rieenie rovnice

Na grafe polynomickej funkcie (obr. 9.10) si meme vimn jedno hadan rieenie v zadanom intervale.

92

Obr. 9.10 Graf polynomickej funkcie s vyznaenm koreom

lohy
1. Zistite, kde je funkcia y = 2. 3.

4. 5.

x 2 + 4x 7 spojit. x 3 + 5x 2 + 6 x sin x Dan je funkcia f ( x) = . Zvote f(0) tak, aby funkcia bola spojit v sle 0. x 4 1+ x 1 Dan je funkcia f ( x) = . Zvote f(0) tak, aby funkcia bola spojit v sle 0. x Limitu vystupujcu v podmienke spojitosti vypotajte aj v programe Maxima. e ax pre x < 0 Njdite slo a tak, aby funkcia f ( x ) = bola spojit a zobrazte graf a x pre x 0 funkcie v programe WinPlot. Ukte, e rovnica ln x 3 + x = 0 m v intervale 1, e aspo jedno rieenie.

Rieenia loh
1. Body nespojitosti s nulov body menovatea; funkcia je spojit na ( ,3) ( 3,2) 4 sin x 1+ x 1 1 ( 2,0 ) (0, ) . 2. lim = f (0) = 1. 3. lim f ( x) = = f (0 ) = . x 0 0 x x x 4 ax (a x) = f (0) = a ; a=1. 5. Nvod: pouite vetu z rieenho prkladu 8, e = lim 4. lim +

t. j. (ln 1 3 + 1)(1 3 + e ) < 0 .

x 0

x 0

93

10. DERIVCIA FUNKCIE

Vzorce pouvan pri derivovan funkci:

[ f (x ) g (x )] = f (x ) g (x ) [c. f (x )] = c. f (x ) [ f (x ).g (x )] = f (x ).g (x ) + f (x ).g (x ) f (x ) f ( x ).g ( x ) f ( x ).g ( x ) g (x ) = g 2 (x ) [ f [g (x )]] = f [g (x )].g (x ) [c] = 0

[x ] = n.x [e ] = e [a ] = a . ln a
n n 1 x x x x

[ln x] = 1
x

[log a x]

[sin x] = cos x [cos x] = sin x [tg x] = 12

cos x

1 x. ln a

[cotg x] =
[arcsin x] =

1 sin 2 x 1
1 x2 1

[arccos x] =

1 x2 [arctg x] = 1 2 1+ x [arccotg x] = 1 2 1+ x

94

Rieen lohy
Prklad 1. Vypotajte derivciu funkcie: y =

2 + 3 x 4 . Vsledok porovnajte x3

s vsledkom derivovania v programe Maxima. Rieenie: Pouijeme pravidlo o derivovan stu/rozdielu dvoch funkci f a g: 2 [ f (x ) g (x )] = f (x ) g (x ) , teda y = 3 + 3 x [4] . Vrazy v prvch dvoch x ztvorkch prepeme tak, aby sme mohli poui derivan vzorec [c. f ( x )] = c. f ( x ) . Vraz v poslednej ztvorke predstavuje kontantu c, priom [c ] = 0 . Take dostvame 1 1 3 3 2 2 y = 2x + 3x 0 = 2 x + 3 x . Nsledne pouijeme derivan vzorec 1 1 3 6 3 1 x n = n.x n1 , teda y = 2( 3)x 4 + 3. x 2 = 6 x 4 + x 2 = 4 + . 2 2 x 2 x

[ ]

[ ]

[ ]

Vsledok porovnme s vsledkom derivovania v programe Maxima. Na zadvanie derivci pouijeme poloku Differentiate v menu Calculus (obr. 10.1).

Obr. 10.1 K zadvaniu derivcie funkcie

Zadme derivovan funkciu, derivan premenn a stupe derivcie (obr. 10.2).

Obr. 10.2 Zadvanie derivcie funkcie

95

Program Maxima vypota hodnotu prvej derivcie danej funkcie.

Prklad 2. Vypotajte derivciu funkcie: y = sin x.3 x . Vsledok porovnajte s vsledkom derivovania v programe Maxima. Rieenie: Pouijeme pravidlo o derivovan sinu dvoch funkci f a g: [ f (x ).g (x )] = f (x ).g (x ) + f (x ).g (x ) , teda y = sin x.3 x = [sin x] .3 x + sin x. 3 x . Nsledne pouijeme derivan vzorce [sin x ] = cos x , a x = a x . ln a , teda y = cos x.3 x + sin x.3 x . ln 3 = 3 x (cos x + sin x. ln 3) .

[ ]

[ ]

Vsledok porovnme s vsledkom derivovania v programe Maxima12, v ktorom derivciu funkcie vytvorme inm spsobom, ak bol opsan v prklade 1. Pouijeme prkaz diff. Do prkazovho riadka napeme diff(sin(x)*3^x,x,1), kde v ztvorke uvedieme derivovan funkciu, derivan premenn a stupe derivcie.13

Prklad 3. Vypotajte derivciu funkcie f (t ) =

ln t pouitm programu Maxima. Vsledok cos t

porovnajte s vsledkom vpotu. Rieenie: V programe Maxima vypotame derivciu zadanej funkcie, kde premennou je t.

Vsledok porovnme s vsledkom vpotu, priom pouijeme pravidlo o derivovan podielu f (x ) f ( x ).g ( x ) f ( x ).g (x ) 1 a derivan vzorce [ln x ] = , = dvoch funkci f a g: 2 x g (x ) g (x ) 1 . cos t ln t.( sin t ) [ ] [ ] t t t t t ln ln . cos ln . cos t [cos x] = sin x , teda f (t ) = = = = cos 2 t cos 2 t cos t cos t ln t. sin t 1 ln t. sin t = t2 + = + . 2 t. cos t cos t cos t cos 2 t
Prklad 4. Vypotajte derivciu funkcie: y = e sin x . arcsin x . Vsledok porovnajte s vsledkom derivovania v programe Maxima. Rieenie: Pouijeme pravidlo o derivovan sinu dvoch funkci, teda

12 13

Prirodzen logaritmus sa v programe Maxima oznauje log, in logaritmy nie s k dispozcii. Ak ide o prv derivciu, tak slo 1 meme, ale nemusme psa.

96

 y = e sin x . arcsin x = e sin x . arcsin x + e sin x .[arcsin x ] . Kee e sin x je zloen funkcia, pouijeme pravidlo o derivovan zloenej funkcie f ( g ) : [ f [g ( x )]] = f [g ( x )].g ( x ) . Teda y = e sin x .[sin x ] . arcsin x + e sin x .[arcsin x ] . Nsledne pouijeme derivan vzorce [sin x] = cos x , [arcsin x] = 1 2 , teda y = e sin x . cos x. arcsin x + e sin x . 1 2 . 1 x 1 x

] [ ]

Vsledok porovnme s vsledkom derivovania v programe Maxima.14

Prklad 5. Njdite derivciu danej funkcie: u =

av 2 + 1 , kde a je slo. Vsledok porovnajte v 1

s vsledkom derivovania v programe Maxima.

Rieenie: Pouijeme pravidlo o derivovan podielu dvoch funkci f a g, teda av 2 + 1 .(v 1) av 2 + 1 .[v 1] 2av(v 1) av 2 + 1 .1 2av 2 2av av 2 1 = = = u = v 2 2v + 1 v 2 2v + 1 (v 1)2

av 2 2av 1 = 2 . v 2v + 1

Vsledok porovnme s vsledkom derivovania v programe Maxima.

Tento vraz zjednodume pouitm poloky Simplify expression v menu Simplify (obr. 10.3).

Obr. 10.3 Zjednoduenie vrazu

14

Funkcia arcsin sa v programe Maxima oznauje asin. Kontanty (napr. Eulerovo slo e) uvdza program Maxima znakom %, t. j. %e.

97

Prklad 6. Vypotajte derivciu funkcie: y = x x pouitm programu Maxima. Vsledok porovnajte s vsledkom vpotu. Rieenie:

Vsledok porovnme s vsledkom vpotu, a to dvoma spsobmi: f (x ) f ( x ) = f ( x )[ln f (x )] 1. Pouijeme pravidlo o logaritmickom derivovan: [ln f ( x )] = f (x ) x Teda ln f (x ) = ln x = x ln x , [ln f (x )] = (x ln x ) = 1.ln x + x. 1 = ln x + 1 , x x f ( x ) = f ( x )( . ln x + 1) = x (ln x + 1) . 2. Pouijeme logaritmick derivovanie. g (x) g (x) Z vlastnost funkcie logaritmus plat: Ak f(x) > 0, y = f ( x ) = e ln f ( x ) = e g ( x ).ln f ( x ) . f ( x ) g (x ) . ( ) ( ) ( ) g x f x + g x Potom y = e g ( x ). ln f ( x ) = e g ( x ). ln f ( x ) .[g (x ). ln f ( x )] = f ( x ) . . ln . f (x ) 1 x Teda y = x x = e x. ln x = e x. ln x .[x. ln x ] = x x . [x ] . ln x + x.[ln x ] = x .1. ln x + x. = x x = x .(ln x + 1) .

[ ] [

Prklad 7. Njdite derivciu funkcie y = 2 x 3 + x 3 x 4 3x 2 + 5 . Vypotajte hodnotu derivcie danej funkcie v bode 3. Vsledky porovnajte s vsledkami derivovania v programe Maxima. Rieenie: Njs derivciu mono dvoma spsobmi: 1. Dan vraz najprv roznsobme a a potom zderivujeme. y = 2 x 7 6 x 5 + 10 x 3 + x 5 3x 3 + 5 x 3x 4 + 9 x 2 15 = 2 x 7 5 x 5 3x 4 + 7 x 3 + 9 x 2 + 5 x 15 y = 14 x 6 25 x 4 12 x 3 + 21x 2 + 18 x + 5 .

)(

2. Dan vraz derivujeme ako sin dvoch funkci. y = 2 x 3 + x 3 x 4 3x 2 + 5 + 2 x 3 + x 3 x 4 3x 2 + 5 =

= 6 x 2 + 1 x 4 3x 2 + 5 + 2 x 3 + x 3 4 x 3 6 x = = 6 x 6 18 x 4 + 30 x 2 + x 4 3 x 2 + 5 + 8 x 6 12 x 4 + 4 x 4 6 x 2 12 x 3 + 18 x = = 14 x 6 25 x 4 12 x 3 + 21x 2 + 18 x + 5 .

)(

)(

) (

) (

)(

)(

Vypota hodnotu derivcie danej funkcie v bode 3 je mon tie dvoma spsobmi: 1. Do zderivovanho vrazu dosadme za x slo 3: f (3) = 14.36 25.3 4 12.33 + 21.3 2 + 18.3 + 5 = 8105 .

98

2. Pouijeme Hornerovu schmu (vi. 1. tma): 14 0 25 12 21 18 14 42 101 291 894 2700 3

5 8105

Vsledky porovnme s vsledkami derivovania v programe Maxima. Vypotame derivciu danej funkcie, priom pouijeme aj prkaz ratsimp na zjednoduovanie vrazov.

Nsledne vpotame hodnotu derivcie danej funkcie v bode 3. Po kliknut na zderivovan vraz pouijeme v menu Simplify poloku Substitute (obr. 10.4a). Do prvho riadka uvedieme vraz, ktor chceme nahradi, a do druhho vraz, ktorm ho chceme nahradi (obr. 10.4b).

Obr. 10.4ab Substitcia vrazov

Program Maxima vype hodnotu derivcie danej funkcie v bode 3.

Prklad 8. Vypotajte derivciu funkcie f ( x ) = x 2 2 x + 12 pouitm programu Maxima. Vsledok porovnajte s vsledkom vpotu. Rieenie: V programe Maxima vypotame derivciu danej funkcie.15

15

Druh odmocnina sa v programe Maxima oznauje sqrt.

99

Vsledok porovnme s vsledkom vpotu: 1 1 2x 2 f ( x ) = x 2 2 x + 12 2 x 2 2 x + 12 = . 2 2 x 2 2 x + 12

) [

Prklad 9. Pouitm programu Maxima vypotajte derivciu funkcie sin x + cos x + b 2 . Vsledok porovnajte s vsledkom f ( x ) = ln cos x 3 + 2 e 2 x . arctg x + x 4 vpotu. Rieenie: V programe Maxima vypotame derivciu danej funkcie.16

y2 + y3 + y4 , kde Vsledok porovnme s vsledkom vpotu: f ( x ) = y1 = ln cos x 3 + 2 y1

)] = cos(x1 + 2).( sin (x

3

+ 2 .3 x 2 =

))

3x 2 . sin x 3 + 2 , cos x 3 + 2

= e 2 x . arctg x = e 2 x . arctg x + e 2 x .[arctg x ] = e 2 x .[2 x ] . arctg x + e 2 x . y2 = 2e 2 x arctg x + e2x , 1+ x2

] [ ]

1 = 1+ x2

sin x + cos x sin x + cos x ] .4 x (sin x + cos x ). 4 x [ = y3 = = 2 4x 4x = =

(cos x sin x ).4

(sin x + cos x ).4 . ln 4

x

( )
=

[ ]

(cos x sin x ) (sin x + cos x ). ln 4

4x

(4 )

4 x [(cos x sin x ) (sin x + cos x ). ln 4]

x 2

(4 )

x 2

2 y = 0. 4 = b

[ ]

Prklad 10. Njdite rovnicu dotynice a normly ku grafu funkcie y = f (x) v bode A, ak y = e x cos(2 x ) , A = (0, ?). iastkov vsledky porovnajte s vsledkami derivovania v programe Maxima. Zobrazte v programe Winplot graf funkcie, normlu, dotynicu a dotykov bod. Rieenie: Pouijeme nasledovn definciu: Derivcia funkcie f ( x0 ) v sle x0 je smernica = f ( x0 ) dotynice ku grafu funkcie y = f (x ) v bode A = ( x0 , f ( x0 )) . Nech y0 = f ( x0 ) , y0

16

Funkcia arctg sa v programe Maxima oznauje atan.

100

rovnica dotynice v bode A je y y0 = f (x0 )( . x x0 ) a rovnica normly v bode A je 1 y y0 = .( x x0 ) . f ( x0 ) 1 Teda y0 = e 0 . cos(2.0 ) = 0 .1 = 1 A = (0, 1). e Rovnica dotynice v bode A : y 1 = f ( x0 )( . x 0) . Najprv njdeme f ( x ) = e x ( 1)cos(2 x ) + e x ( sin (2 x ))2 = e x cos(2 x ) 2e x sin (2 x ) = e x (cos(2 x ) + 2 sin (2 x )) . Z toho pre x = x0 = 0 je f ( x0 ) = e 0 (cos(2.0 ) + 2 sin (2.0)) = 1(1 + 0) = 1 . Teda rovnica dotynice je y 1 = 1( x 0 ) x + y 1 = 0 . 1 (x 0) y 1 = 1(x 0) 0 = x y + 1 . ( 1) V programe Maxima njdeme y-ov sradnicu bodu A. Pouijeme in spsob, ak bol opsan v prklade 7. Vyuijeme prkaz subst. Do prkazovho riadka napeme subst(vyraz1, vyraz2, vyraz3), kde vyraz1, t.j. 0, bude dosaden za vyraz2, t.j. x, do vrazu vyraz3, t.j. e x cos(2 x ) . Rovnica normly je y 1 = Nsledne vypotame derivciu.

Njdeme hodnotu derivcie danej funkcie v bode 0.

V programe Winplot pouijeme v menu Rovnos poloku 1. explicitne na zobrazenie grafu funkcie, normly a dotynice ku grafu funkcie (obr. 10.5ab).

Obr. 10.5ab Zobrazenie funkcie

101

Na zobrazenie dotykovho bodu pouijeme v menu Rovnos poloku Bod a podpoloku Kartezinsky (obr. 10.6ab).

Obr. 10.6ab Zobrazenie bodu

Program WinPlot zobraz graf funkcie, normlu, dotynicu a dotykov bod (obr. 10.7).

y = x+1 A = (0,1) y = exp(-x)*cos(2*x) y = -x+1 x

Obr. 10.7 Graf funkcie

lohy
1. Dan je funkcia y = f (x). Njdite f (x), f (0), f ( 2), ak 1 a) y = 2 , b) y = x x x . x 2. Vypotajte y (a), ak y = ax 3 + a 2 x 2 + a 3 x .

x 4. Njdite derivciu danej funkcie: y = ( x 3 2x + 1) ( x 4 5 x 2 + 10). Vypotajte hodnotu derivcie danej funkcie v bode 2.

3. Njdite derivciu danej funkcie: y =

5x 2
5 2

+ 30. 15 x +

6 . x

102

5. Njdite derivciu danej funkcie: a) y = (x 1) (x 2) 2 ( x 3) 3 , i) y = sin [sin (sin x)], 1 x4 b) y = 3 , j) y = 4 3 x ,

t 1 , t +1 d) y = (3x + )17,
c) f(t) =

k) f(x) = x.10 x , l) y = e x ,
100
5

1 e) f(v) = v+ v
f) y = cos (5x + ), g) y =

m) y = e ax .cos (bx),
x

sin x + cos x , 2 sin (2 x )

n) y = e ln x , o) f(t) = log t + 2t 2 , p) y = log 2 2 x.

h) f(s) = cotg s , 6. Njdite derivciu danej funkcie: a) y = ln cos e x + ,

g) f(v) = tg 2v 3 + 3v , h) f(x) = x 5 +

3u 1 b) f(u) = arccos , 4 c) y = arcsin (sin x),

d) y = 9 x 3 x , e) y = x e , f) f(u) =
x

sin x

i) y = 4e 5 x .sin (3x ) ,

2 3u , 32u + 4u

3 1 t j) f(t) = ln cos 1 + t , cos x 2 sin x k) y = , e4x l) y = 2 tg 3 x. arccos x .

7. Njdite derivciu danej funkcie: x3 x x 2 +1 2 3 x 1 2 3 6 3 4 ( ) ( ) ( ) . + arctg y= 3 2 . e + 4 ln sin x + 2 x + 4 x + 2 5 ln (x 2 ) 8. Njdite rovnicu dotynice a normly ku grafu funkcie y = f (x) v bode A, ak y = x , A = (5, ?). Zobrazte v programe WinPlot graf funkcie, normlu, dotynicu a dotykov bod. 9. Zistite, v ktorom bode je dotynica ku grafu funkcie y = f (x) rovnoben s osou ox ,

ak y = x 3 3 x . 10. Njdite rovnicu dotynice a normly k parabole y = x 2 2 x + 3 , ak dotynica je rovnoben s priamkou 3x y + 5 = 0 . Zobrazte v programe WinPlot graf funkcie, normlu, dotynicu a dotykov bod. 11. Njdite rovnicu dotynice a normly k parabole y = x 2 2 x + 3 , ak dotynica je kolm na priamku x + y 1 = 0 . Zobrazte v programe WinPlot graf funkcie, normlu, dotynicu a dotykov bod.

103

Rieenia
1. a)

1 2 7 , neexistuje, , b) 8 , neexistuje, neexistuje. 2. 6 a 3 . 3. 8. 5 x 3 + 3 4 x 8. x

2
15 14

4. 7 x 6 35 x 4 + 4 x 3 + 60 x 2 10x 20. 5. a) 2(x 2)(x 3) 2 (3 x 2 11x + 9), b)

99

x 4x 3
3

2
3

x4

sin 3 x cos 3 x 1 v 1 2 16 v + . , d) 51(3 x + ) , e) 50 , f) 5sin(5 x + ), g) , sin 2 (2 x ) (t + 1)2 v v v 1 h) , i) cos [sin (sin x)] . cos (sin x) . cos x, j) 3 . 4 3 x . ln 4, 2 2 s sin s x ln x 1 x 4 x5 ax ln x k) 10 (1 x ln10 ) , l) 5 x e , m) e (a cos(bx ) b sin (bx )) , n) e . 2 , ln x x x 2 log 2 x 1 + 4t 3 e tg e + cos x , p) o) . 6. a) , c) , , b) 2 x 2 x ln 2 cos x t + 2t ln 10 3u + 2u + 5 2 e +
c)

x 1 3.2 3u . ln 2 2 3u 2.3 2u . ln 3 + 4 d) 27 x 3 x (1 + ln x ) , e) e x x e ln x + , f) 2u , 2 x 3 + 4u 32u + 4u

( (

g)

2 tg 2v 3 + 3v . cos 2 2v 3 + 3v

6v + 3
2

, h) (x 5 + )
3 tg 1 t 1+ t

sin x

5 x 4 sin x 5 , + + cos . ln x x x5 +

i) 4e 5 x (5 sin (3x ) + 3 cos(3x )) , j)

1 t 2 .(1 + t ) 1+ t 2 3 3 ln 2. .2 3 x 1 6x 2 3 x 1 6 tg x. arccos x 2 tg x l) 7. + . ln 3 x 2 2 x 2 2 ln 4 x 2 2 cos 2 x 1 x2 2 3 3 x3 x 1 3x 2 e x + 4 2 3 6 4 6 x cos x + + arctg . e ln sin x + 2 x . + 12 x 5 3 + 6 5 4 sin x x 5 1 + 25

, k)

7 sin x 6 cos x , e4x

( (

) ( ) ( ) )

+ (4 x 3 + 2 )

x 2 +1

12 x 2 (x 2 + 1) 3 . 8. x 2 5 y + 5 = 0 , 2 5 x + y 11 5 = 0 . ( ) 2 x ln 4 x 2 + + 4x3 + 2

y = (x+5)/(2*sqrt(5)) y = sqrt(x) A = (5,sqrt(5))

y = -2*sqrt(5)*x+11*sqrt(5) x
9. A = (1, 2), B = ( 1, 2). 10. 12 x 4 y 13 = 0 , 4 x + 12 y 61 = 0 .

104

y y = 3*x-13/4 A = (5/2,17/4) y = -x/3+61/12 y = x^2-2*x+3

x
11. 4 x 4 y + 3 = 0 , 4 x + 4 y 15 = 0 .

y y = x+3/4 y = x^2-2*x+3 A = (3/2,9/4) y = -x+15/4 x

105

11. DIFERENCIL FUNKCIE, DERIVCIE VYCH RDOV, L'HOSPITALOVO PRAVIDLO

Rieen lohy
Prklad 1. Vypotajte druh derivciu funkcie y = x.e x . Rieenie: Ak chceme vypota druh derivciu uvedenej funkcie, musme najskr vypota jej prv derivciu. (Pouijeme pravidlo o derivovan sinu dvoch funkci a pravidlo o derivovan zloenej funkcie.): 2 2 2 y = e x + xe x ( 2 x ) = e x (1 2 x 2 ) .
2

Pretoe druh derivcia je derivciou prvej derivcie tejto funkcie, dostvame: 2 2 2 2 y = [ y] = e x (1 2 x 2 ) = e x ( 2 x )(1 2 x 2 ) + e x ( 4 x ) = e x ( 2 x + 4 x 3 4 x ) =
= e x 4 x3 6 x .
2

Prklad 2. Vypotajte druh derivciu funkcie y = x(ln x 1) pouitm programu Maxima. Rieenie: Na zadvanie derivci pouijeme poloku Differentiate v menu Calculus (obr. 11.1). Zadme derivovan funkciu1, derivan premenn a stupe derivcie.

Obr. 11.1 Zadvanie derivcie funkcie

Prirodzen logaritmus sa v programe Maxima oznauje log, in logaritmy nie s k dispozcii.

106

Program Maxima vypota hodnotu druhej derivcie danej funkcie.

Uvedieme aj druh mon spsob. Pouijeme dvakrt prkaz diff. Do prkazovho riadka napeme diff(diff(x*(log(x)-1),x),x), kde v ztvorke uvedieme derivovan funkciu a dvakrt derivan premenn.

Sprvnos vsledku overme vpotom. 1 y = [x(ln x 1)] = x(ln x 1) + x(ln x 1) = ln x 1 + x = ln x x 1 y = [ y] = [ln x ] = . x

1+ x . 1 x Rieenie: Ak funkcia f m v sle x derivciu f ( x ) , potom plat df ( x ) = f ( x )dx . Teda: 1 1+ x 1 1+ x 2 1+ x 1 1 x 2 1 df ( x ) = dx = dx = dx . dx = 2 2 1 x 1 x 2 1 + x (1 x ) (1 x ) 1 x 2 1 x

Prklad 3. Vypotajte diferencil funkcie f v bode x pre prrastok dx, ak f ( x ) =

a + x 2a . xa a + 2 x 3a Rieenie: Na vpoet limity pouijeme prv L'Hospitalovo pravidlo: Nech a) lim f (x ) = 0 , b) lim g ( x ) = 0 ,
Prklad 4. Vypotajte lim

f ( x ) b) existuje lim (vlastn alebo nevlastn). x a g ( x ) f (x ) f (x ) f ( x ) a plat: lim = lim . Potom existuje aj lim xa g (x ) xa g (x ) x a g ( x ) Je zrejm, e podmienky prvho L'Hospitalovho pravidla s splnen, preto: 1 1 3a 3 a + x 2a = lim 2 a + x = 2 2a = = . lim xa 1 1 a + 2 x 3a x a 2 2 a 2 2 2 2 a + 2x 3a
1 1 Prklad 5. Vypotajte lim x pouitm programu Maxima. x 0 x e 1 Rieenie: Na vpoet limity pouijeme poloku Find limit v menu Calculus. Zadme funkciu, premenn a bod, v ktorom chceme vypota limitu (obr. 11.2).

xa

xa

107

Obr. 11.2 Zpis vstupnch dajov na vpoet limity funkcie

Program Maxima vypota limitu danej funkcie v bode 0.

Sprvnos vsledku overme vpotom. Mme vypota limitu rozdielu funkci f ( x ) g ( x ) . Uveden limita je typu . Dan limitu vypotame tak, e vraz f ( x ) g (x ) upravme nasledovne: 1 ex 1 x 1 = lim lim x x 0 x e 1 x 0 x e x 1 Podmienky prvho L'Hospitalovho pravidla s splnen, preto: ex 1 x ex 1 = lim lim x 0 x (e x 1) x 0 e x 1 + xe x 0 Tto limita je typu . Podmienky prvho L'Hospitalovho pravidla s splnen, preto ho 0 znovu pouijeme: ex 1 ex 1 lim x lim = = . x x x x x 0 e 1 + xe x 0 e + e + xe 2

(arcsin x. cotg x ) . Prklad 6. Vypotajte lim +

Rieenie: Mme vypota limitu sinu funkci f ( x ).g ( x ) , kde lim arcsin x = 0 +
x 0

a lim cotg x = (limita typu 0. ). Dan limitu vypotame tak, e vraz f ( x ).g ( x ) +
x 0

x 0

upravme na podiel dvoch funkci, ktor spaj predpoklady niektorho z L'Hospitalovch pravidiel. Teda: arcsin x arcsin x ( lim arcsin x. cotg x ) = lim = lim + + + 1 x 0 x 0 x 0 tgx cotgx

108

Podmienky prvho L'Hospitalovho pravidla s splnen, preto: 1 arcsin x 1 x 2 = 1. lim = lim 1 x 0 + x 0 + tgx cos 2 x Sprvnos vsledku meme ete overi v programe Maxima.

Prklad 7. Vypotajte lim x . Rieenie: Mme vypota limitu mocniny funkci f ( x )

x g (x )

1 x

, kde lim x = ,
x

1 g (x ) = 0 (uveden limita je typu 0 ). Dan limitu vypotame tak, e vraz f ( x ) x x upravme nasledovne (vyuijeme definciu logaritmov): lim
1 x
1

x =e =e =e Na zklade viet o limitch sta njs limitu exponenta, na vpoet ktorho pouijeme druh L'Hospitalovo pravidlo: Nech a) lim g ( x ) = ,
ln x x

1 ln x x

ln x x

f ( x ) (vlastn alebo nevlastn). x a g ( x ) f (x ) f (x ) f ( x ) Potom existuje aj lim a plat: lim = lim . xa g (x ) xa g (x ) x a g ( x ) b) existuje lim Podmienky druhho L'Hospitalovho pravidla s splnen, preto: 1 ln x lim = lim x = 0 x x x 1 Teda:
1

xa

lim x x = lim e
x x

ln x x

= e0 = 1 .

Sprvnos vsledku meme ete overi v programe Maxima.

109

lohy
1. Vypotajte: a) druh derivciu funkcie y = tg (2 x ) , b) druh derivciu funkcie x 6 y= , c) tretiu derivciu funkcie y = (1 + x ) . 2 1+ x c) f (s ) = 4s + s .
2 3

2. Vypotajte: diferencil funkcie f, ak a) f ( x ) = x sin (2 x ) , b) f (t ) = ln t + 1 + t 2 ,

3. Vypotajte: a) lim
x 0

x sin x e3 x e2 x 2 x 1 lim , b) , c) . lim x 0 sin 2 (3 x ) x x 4 + 2 x3 3x x3

1 1 1 1 2 , b) lim 4. Vypotajte: a) lim . + + x 1 2 ln x x 0 2 x x 1 sin x

(tg x ln x ) . 5. Vypotajte: a) lim+ x ln x , b) lim +

x 0 x 0

6. Vypotajte: a) lim x
x 1

1 1 x

, b) lim (sin x )
x

tg x

, c) lim(cos(2 x )) x
x 0

1
2

(sin x ) , b) lim+ x sin x . 7. Vypotajte: a) lim +

x

2 , d) lim arctg x . x

(cotg x ) 8. Vypotajte: a) lim ln (1 / x ) , b) lim + +

x x 0 x 0

x 0

x 0

sin x

Rieenia
1. a) 8

sin (2 x ) , b) cos3 (2 x ) 1
2

(1 + x )

3x

2 5

, c) 120(1 + x ) . 2. a) df ( x ) = [sin (2 x ) + 2 x cos(2 x )]dx ,

3

1 2 1 1 dt , c) df (s ) = 8s + 3 2 ds . 3. a) 6 , b) 9 , c) . 4. a) 2 , b) . 5. a) 1+ t 3 s 2 1 1 0, b) 0. 6. a) , b) 0, c) 2 , d) e . 7. a) 1, b) 1. 8. a) 1, b) 0. e e

b) df (t ) =

110

12. PRIEBEH FUNKCIE

Rieen lohy
V lohch 1 a 3 zistite priebeh funkcie f a zostrojte jej graf. x 2 3x Prklad 1. y = . x +1 Rieenie: Na urenie priebehu funkcie je potrebn absolvova postup, ktor v rznych uebniciach me ma rzny poet krokov, prp. podkrokov. Toto nie je podstatn. Dleit je zuitkova silu diferencilneho kalkulu na zskanie maxima informci o tvare grafu funkcie (a potom graf funkcie nartn rukou alebo da ho vykresli potau; potaov vsledok treba skontrolova). Priebeh funkcie zistme pomocou urenia tchto prvkov: 1. definin obor funkcie, prp. aj obor hodnt, 2. prnos/neprnos, prp. periodicita funkcie, 3. spojitos/nespojitos funkcie, body nespojitosti funkcie, ich klasifikcia, jednostrann limity funkcie v bodoch nespojitosti a intervaly spojitosti, 4. nulov body funkcie (t. j. body, v ktorch m funkcia hodnotu nula), 5. intervaly monotnnosti (rastu a klesania), 6. loklne a globlne extrmy (maxim a minim), 7. intervaly konvexnosti a konkvnosti, 8. inflexn body, 9. asymptoty grafu, 10. definin obor derivcie funkcie, prp. spojitos/nespojitos derivcie funkcie, 11. graf funkcie.
1. Obor defincie D(f) je mnoina relnych sel R. bez sla 1, t. j. ( , 1) ( 1, ). 2. Prnos/neprnos, prp. periodicita. f( x) = (( x)2 3( x))/( x + 1), t. j. funkcia nie je ani prna, ani neprna. Nie je periodick. 3. Spojitos/nespojitos. Z bodu 1 vyplva, e funkcia je nespojit v sle x = 1. Pre limity funkcie f v tomto sle plat x 2 3x x 2 3x lim = , lim+ = . x 1 x 1 x +1 x +1

alej plat lim

x

x 2 3x = . x +1

lim

x 2 3x = . x +1

Vpoet limt pomocou programu Maxima meme realizova napr. vyuitm menu Calculus na hornej lite, poloka Find limit (obr. 12.1). 4. Nulov body funkcie njdeme rieenm rovnice x2 3x = 0. Po jednoduchej prave x2 3x = x(x 3) mme korene: 0, 3. Graf funkcie pretna sradnicov os x v dvoch bodoch, ktor s obrazmi zskanch relnych sel 0 a 3. Prienik grafu s osou y vypotame dosadenm hodnoty 0 za x do funkcie; f(0) = 0. 5. Monotnnos. Na vyetrenie monotnnosti funkcie njdeme nulov body jej prvej derivcie, tzv. stacionrne body. Funkcia f m prv derivciu f (x) = (x2 + 2x 3)/(x + 1)2.

111

Obr. 12.1 Vpoet limt

Prv derivcia f sa rovn nule, ke (x + 3)(x 1) = 0, t. j. ke x1 = 3, x2 = 1 a nie je definovan v sle x = 1. Na obr. 12.2 je prv derivcia funkcie v programe Maxima (horn lita, menu Calculus, poloka Differentiate...); tie prava vsledku na jeden zlomok (doln lita, poloka Symplify) a faktorizcia itatea i menovatea (poloka Factor).

Obr. 12.2 Vpoet prvej derivcie a jej prava

Stacionrne body x1 = 3, x2 = 1 a bod nespojitosti x = 1 rozdeuj obor defincie na tyri intervaly ( , 3) ( 3, 1) ( 1, 1) (1, ). Preskmame monotnnos funkcie na uvedench intervaloch vyslenm f (x) pre ubovon hodnotu x = xc zvntra prslunho intervalu. Vyslenie me spravi aj Maxima (pozor na sprvnu syntax pri zpise vrazov).

Obr. 12.3 Vyslenie prvej derivcie pri testovan jej znamienka

112

xc znamienko f ' ( x c ) monotnnos f(x)

( , 3) 4 +

( 3, 1) 2

( 1, 1) 0

(1, ) 2 +

Funkcia f je rastca na intervaloch ( , 3), (1, ) a klesajca na intervaloch ( 3, 1), ( 1, 1). 6. Extrmy. Z doterajch zisten vyplva, e v stacionrnom bode x1 = 3 m funkcia loklne maximum a v bode x2 = 1 loklne minimum. Informciu o kvalite stacionrnych bodov mono tie zska pomocou druhej derivcie funkcie f. Vypotame f (x) a vyslime f ( 3), f (1). Plat f (x) = 8/(x + 1)3, f ( 3) < 0, f (1) > 0, teda sa len potvrdzuje doterajie poznanie. Vypotame funkn hodnoty v stacionrnych bodoch: f ( 3) = 9, f (1) = 1. Vyuijeme ich pri nrtku grafu funkcie (obr. 12.4). 7. Konvexnos/konkvnos. Njdeme korene rovnice f (x) = 0; vraz 8/(x + 1)3 je na defininom obore funkcie f vdy od nuly rzny. Plat: f (x) > 0 pre x + 1 > 0, t. j. pre x > 1 a f (x) < 0 pre x + 1 < 0, t. j. pre x < 1. xc znamienko f (xc) konvexnos/konkvnos f(x) Funkcia m na intervale ( , 1) zporn druh derivciu, f (x) < 0, to znamen, e je na tomto intervale konkvna (vypukl nahor). Na intervale ( 1, ) m funkcia kladn druh derivciu, f (x) > 0, t. j. je konvexn (vypukl nadol) pre kad x z tohto intervalu. 8. Inflexn body. Nulov body druh derivcia f (x) = 8/(x + 1)3 nem; znamen to, e funkcia na celom svojom D(f) nem inflexn body. 9. Asymptoty. Asymptotou bez smernice grafu funkcie f je x = 1. Pre sla k a q v rovnici asymptoty so smernicou y = kx + q plat: x 2 3x f ( x) x 2 3x x 1 + = lim k = lim = lim 2 = 1, x x x x x x +x 2 x 3x q = lim ( f ( x) kx) = lim x = 4 . x x x +1 Asymptota so smernicou m teda analytick vyjadrenie y = x 4. 10. Definin obor, spojitos/nespojitos derivcie funkcie. Prv i druh derivcia funkcie nie s spojit v sle x = 1. 11. Graf. Zhrme vetko, o sme doteraz zistili o tvare grafu funkcie, do niie uvedenho nrtku, ktor predstavuje priblin tvar grafu funkcie (obr. 12.4). ( , 1) 2 ( 1, ) 0 +

113

Obr. 12.4 Nrt grafu funkcie y =

x 2 3x x +1

A na zver na porovnanie s nrtom uvdzame vsledok zskan v programe Maxima (obr. 12.5).

Obr. 12.5 Graf funkcie zskan v programe Maxima

114

Prklad 2. y = arcsin

1 x . 1+ x

Rieenie: 1. Obor defincie urme na zklade obmedzenia, ktor vyplva z vlastnost cyklometrickej 1 x funkcie arkussnus: 1 1 , a tie z poiadavky nenulovosti menovatea zlomku: 1+ x 1 + x 0 . Rieenie avej nerovnosti: ( 1, ), rieenie pravej nerovnosti: ( , 1) 1, ), menovate: x 1 . Prienikom uvedench mnon je interval 0, ). 1 ( x ) 2. Prnos/neprnos, prp. periodicita. f ( x ) = arcsin ; 1 + ( x ) f ( x ) f ( x ), f ( x ) f ( x ) , teda funkcia nie je prna, ani neprna. Nie je periodick. 3. Spojitos/nespojitos. Na celom defininom obore D(f) = 0, ) je funkcia spojit. 1 x 1 x 4. Nulov body funkcie. arcsin =0 = 0 1 x = 0 , t. j. x = 1. Graf funkcie 1+ x 1+ x pretna os x v bode (1, 0). 5. Monotnnos. Vyetrme intervaly monotnnosti. Na derivciu danej funkcie vyuijeme 1 vzorec na derivciu funkcie arkussnus: y = arcsin x y ' = , ( x < 1) a pravidlo na 2 1 x derivovanie zloenej funkcie: F(x) = [f((x))] = f ((x)) (x).

1+ x (1)(1 + x) (1 x) 1 x = = 2 2 2 (1 + x )2 (1 + x ) (1 x ) 1 x 1+ x 1 1+ x 2 2 1 = = = ; D(f ) = D(f) {0}. (1 + x ) 4 x (1 + x ) x (1 + x ) (1 + x )2 (1 x )2 1 Njdeme stacionrne body. Avak korene rovnice y= 0, t. j. = 0 neexistuj. Pre (1 + x ) x vetky hodnoty premennej x z defininho oboru D(f ) derivcie funkcie je zlomok na avej strane vdy zporn; x (0, ) : y ' < 0 . Funkcia je na celom intervale (0, ) rdzo klesajca. 6. Extrmy. Funkcia nem na intervale (0, ) stacionrne body, nem teda na tomto intervale iadne loklne extrmy. V bode x = 0 derivcia funkcie neexistuje. Funkcia tu ale definovan je f(0) = arcsin((1 0)/(1 + 0)) = arcsin1 = /2.V bode x = 0 nadobda funkcia ostr loklne a zrove globlne maximum s funknou hodnotou /2. 1 1 3x + 1 7. Konvexnos/konkvnos. y ' ' = . x (0, ) : y ' ' > 0. = 2 (1 + x ) x 2 x x (1 + x ) Funkcia je na celej mnoine R+ rdzo konvexn. 8. Inflexn body. Neexistuj iadne, kee druh derivcia funkcie nulov body nem. 9. Asymptoty bez smernice graf funkcie nem, pretoe dan funkcia je spojit na celom svojom D(f). Asymptoty so smernicou y = kx + q: 1 x arcsin f (x ) 1 + x = 0, q = lim( f ( x ) kx ) = lim f (x ) = arcsin(1) = . = lim k = lim x x x x x x 2 Graf funkcie m jednu asymptotu so smernicou y = /2.
'

1 x y ' = arcsin = 1+ x

'

'

115

10. Definin obor, spojitos/nespojitos derivcie funkcie vi as 5 tohto prkladu (monotnnos). 11. Graf funkcie (obr. 12. 6ab) vytvoren programom Maxima je v zhode s postupne zskavanmi informciami o priebehu funkcie .

Obr. 12.6a Okno Plot2D so zpisom funkcie

Obr. 12.6b Graf funkcie

Prklad 3. y = sin x +

Rieenie: 1. Obor defincie je cel mnoina relnych sel R. 2. Prnos/neprnos, prp. periodicita. f( x) = sin( x) x/ = sinx x/ = (sinx + x/) = f(x), t. j. funkcia je neprna, o je zrejm z neprnost oboch aditvnych funkci (sinx a x). Periodick nie je. 3. Spojitos/nespojitos. Funkcia je spojit na celej mnoine R. 4. Nulov body. f(x) = 0 vtedy a len vtedy, ak sinx = x/. Na vyrieenie tejto tlej transcendentnej rovnice17 je praktick grafick metda (obr. 12.7a). Funkcie y1 = sinx a y2 = x/ maj priesenk v zaiatku sradnicovej sstavy, a tak koreom je x = 0 (obr. 12.7b).

Iteranm rieenm transcendentnej rovnice sinx = x/ mono zaksi nevedn svet terie deterministickho chaosu a fraktlov. Viac napr. v [6].

17

116

Obr. 12.7a Okno Plot2D so zpisom oboch funkci

Obr. 12.7b Grafy obidvoch funkci

5. Monotnnos. f (x) = cosx + 1/. Nulov body prvej derivcie funkcie, tzv. stacionrne body s korene rovnice cosx + 1/ = 0, resp. cosx = 1/ (obr. 12.8a). Njdenie koreov op prleitos pre program Maxima (obr. 12.8b).

Obr. 12.8a Okno Plot2D so zpisom oboch funkci

117

Obr. 12.8b Grafy obidvoch funkci

A zase program Maxima na urenie priblinch hodnt x-ovch sradnc priesenkov grafov oboch funkci (y1 = cosx a y2 = 1/), o je vlastne rieenie rovnice cosx + 1/ = 0:

x0

Vypotan hodnotu pre x-ov sradnicu jednho (vi niie uveden obrzok 12.9 s mierkou zmenenou v smere osi x v prospech lepej itatenosti obrzka) z nekonenho mnostva priesenkov pouijeme s ohadom na periodicitu funkcie cosx na priblin urenie alch koreov rovnice cosx + 1/ = 0. Nech x0 = 1.895; potom x1 = 2 x0 = 2 1.895, x2 = 2 + x0 = 2 + 1.895. Zskan poznatky meme teda zoveobecni a napsa vetky (pribline uren) nulov body prvej derivcie funkcie: x2k 1 = 2k x0, x2k = 2k + x0, kde k je cel slo (k Z). Stacionrne body rozdelia relnu os na nekonen poet intervalov (2k x0, 2k + x0), (2k + x0, 2(k + 1) x0).

118

x3

x2 x1

x0

x1

x2

x3

x4

Obr. 12.9 Grafy obidvoch funkci

Potom cosx + 1/ > 0 (t. j. f (x) > 0) pre vetky x z intervalov (2k x0, 2k + x0) k Z; funkcia je teda na tchto intervaloch rastca. Pre vetky x z intervalov (2k + x0, 2(k + 1) x0) plat: cosx + 1/ < 0 (t. j. f (x) < 0), a teda na tchto intervaloch je funkcia klesajca.

2 x2

x1

0 x0

x0 2 x0

x1

2 x2

x3 4

2 + x0 x0

2 + x0 4 x0

6. Extrmy. Z doterajieho skmania plynie, e funkcia m v stacionrnych bodoch x0, x02, x04, ..., x02k, ... loklne maxim a v x01, x03, ..., x0(2k + 1), ... loklne minim. Toto zistenie doplnme alternatvnym postupom pomocou druhej derivcie. f (x) = sinx. Zobrazme sasne funkcie y1 = cosx a y2 = 1/, y3 = sinx, a tie stacionrne body (obr. 12.10ab).

Obr. 12.10a Zpis troch funkci

x3

x2

x1

x0

x1

x2

x4

Obr. 12.10b Grafy vetkch troch funkci V stacionrnych bodoch x0, x02, x04, ..., x02k, ... nadobda f (x) (= sinx) zporn hodnoty, f (x02k) < 0. Funkcia (zo zadania lohy) m v tchto bodoch ostr loklne maxim. Uveme

119

funkn hodnoty pre niekoko z nich; f ( x 2 ) = (sin x + x / ) x = x 2 = f ( x0 ) = (sin x + x / ) x = x0 = f ( x 2 ) = (sin x + x / ) x = x2 = f ( x 4 ) = (sin x + x / ) x = x4 = Numerick vpoty via Maxima:

Funkn hodnoty maxm maj vzostupn tendenciu. V stacionrnych bodoch x01, x03, ..., x0(2k + 1), ... nadobda f (x) kladn hodnoty, f (x0(2k + 1)) > 0. Funkcia m v tchto bodoch ostr loklne minim. f ( x 1 ) = (sin x + x / ) x = x1 = f ( x1 ) = (sin x + x / ) x = x1 = f ( x3 ) = (sin x + x / ) x = x3 =

Aj funkn hodnoty minm maj vzostupn tendenciu. 120

7. Konvexnos/konkvnos. f (x) = sinx. Nulov body druhej derivcie (korene rovnice sinx = 0) s xl = l, kde l je cel slo (l Z); ony rozdelia relnu os na intervaly (l, (l + 1)). (Tieto body mu by inflexnmi bodmi.) Z vlastnost funkcie y = sinx vyplva, e f (x) > 0 pre x ((2k 1), 2k), t. j. na tchto intervaloch je funkcia konvexn, a f (x) < 0 pre x (2k, (2k + 1)), t. j. na tchto intervaloch je funkcia konkvna.

3 2 0

8. Inflexn body. Nulov body druhej derivcie xl = l, l Z, s vzhadom na zistenie v bode 8 inflexnmi bodmi danej funkcie. 9. Asymptoty bez smernice graf funkcie nem, kee dan funkcia je vade spojit. Preskmme situciu ohadom asymptot so smernicou y = kx + q. f ( x) sin x 1 = lim + neexistuje, a teda graf funkcie nem ani asymptoty k = lim x x x x so smernicou. 10. Definin obor, spojitos/nespojitos derivcie funkcie. Derivcia funkcie f (x) = = cosx + 1/ je na celej mnoine R definovan a spojit. 11. Graf. Prostriedkami diferencilneho potu (a tie pouitm programu Maxima) zskali x sme spektrum informci o tvare grafu vchodiskovej funkcie y = sin x + . Avak dan

funkcia predstavuje jednu z prleitostnch situci, ke tvar grafu (obr. 12.11ab) vieme odhadn i vytui zo znalosti vlastnost iastkovch aditvnych funkci, ktormi s snusoida y1 = sinx a priamka s kladnou smernicou y2 = x/: snusoida, ktorej extrmy osciluj pozd stpajcej priamky. Maxima:

Obr. 12.11a Zpis funkcie v slade so syntaxou programu Maxima

Obr. 12.11b Grafy funkcie zo zadania lohy

121

lohy
Riete najprv metdami diferencilneho potu, potom pomocou programu Maxima, prp. WinPlot (grafy funkci). 1. Vyetrite intervaly monotnnosti funkci. a) f(x) = x3 x, g) f(x) = x2 e x, b) f(x) = x5 15x3 + 3, h) f(x) = e x / x, 2 c) f(x) = x/(1 + x ), i) f(x) = ln 1 + x 2 , d) f(x) = |x + 1| + |x 1|, j) f(x) =2x2 ln x. e) f(x) = 4/x + 1/(1 x), f) f(x) = x + x/(x2 1),
2. Njdite vetky loklne extrmy funkci. a) y = x2(x 6), b) y = x3 12x 6, c) y = 4x3 18x2 + 27x 7, d) y = 4x3 3x2 36x 5, e) y = x4 2x2 + 3, f) y = x 1/ x, g) y = x + 2x/(1 + x2), h) y = 10/(4x3 9x2 + 6x), ch) y = x2 e x, i) y = e x sin x, j) y = x e 1/x, k) y = | x | e| x 1|, x l) y = , ln x m) y = x ln (1 + x), n) y = ln (1 + x 4x2), x 2 + 4x + 2 o) y = ln , x+2 p) y = log2 x 3 log x + 2, r) y = arctg x (1/2) ln (1 + x2).

3. Njdite (globlne) maximum a minimum funkci na danom intervale. a) y = x2 6x + 10, 1, 5, b) y = x5 5x4 + 5 x3 + 1, 2, 1, c) y = x2 ln x, 1, e. 4. Njdite vetky intervaly najvej dky, na ktorch dan funkcie s konvexn/konkvne a njdite vetky ich inflexn body. a) y = 5x2 + 20x + 7, x3 2 ch) y = , b) y = x(1 x) , x 2 + 27 4 3 2 c) y = x + 2x 12x 5x +2, i) y = x ln x, d) y = 3x5 5x4 + 4, j) y = 1 ln (x2 9), e) y = 2 | x2 2|, k) y = xx, 1 l) y = x cos x, f) y = x + 2 , x m) y = x arctg x, x n) y = arctg (1/x). g) y = , 2 1+ x 2x h) y = x + , 1 x 2 5. Napte rovnice asymptot grafu danej funkcie. x a) y = , x 1 1 b) y = , 1 x 2 3 c) y = 3x + , x2

1 1 1 + + , x + 1 x x 1 x3 + 2 e) y = 2 , x 4
d) y =

122

2x , 2 x 1 g) y = e 1/x,

f) y = x +

h) y = xe

1/ x2

6. slo 28 rozlote na dva stance tak, aby ich sin bol najv. 7. Kartn tvaru obdnika m rozmery 60 cm 28 cm. V rohoch sa nastrihn tvorce a zvyok sa zahne do otvorenej katule. Ak vek mus by strana nastrihnutch tvorcov, aby objem katule bol najv? 8. Okno, ktor m tvar rovinnho obrazca pozostvajceho z obdnika a polkruhu nad jednou jeho stranou, m obvod a. Ak musia by rozmery obdnika, aby okno malo najv plon obsah? 9. Zistite priebeh funkcie f a zostrojte jej graf. a) y =

x 2 +1 2x x4 , b) y = 2 , d) y = | 16 x2| . + x , c) y = x (1 + x) 3 x 1

Rieenia
1. a) ( , 1/ 3 ), (1/ 3 , ) rastie, ( 1/ 3 , 1/ 3 ) kles, b) ( , 3), (3, ) rastie, ( 3, 3) kles, c) ( , 1), (1, ) kles, ( 1, 1) rastie, d) ( , 1) kles, ( 1, 1) nekles a nerastie, (1, ) rastie, e) ( , 0), (0, 2/3), (2, ) kles, (2/3, 1), (1, 2) rastie, f) ( , 3 ), ( 3 , ) rastie, ( 3 , 1), ( 1, 1), (1, 3 ) kles, g) ( , 0), (2, ) kles, (0, 2) rastie, h) ( , 0), (0, 1) kles, (1, ) rastie, i) ( , 0) kles, (0, ) rastie, j) (0, 1/2) kles, (1/2, ) rastie. 2. a) v sle 0 m ostr loklne maximum, a to f(0) = 0; v sle 4 m ostr loklne minimum, a to f(4) = 32, b) v sle 2 m ostr loklne minimum, a to f(2) = 10; v sle 2 m ostr loklne maximum, a to f( 2) = 10, c) extrmy neexistuj, d) v sle 2 m ostr loklne minimum, a to f(2) = 57; v sle 3/2 m ostr loklne maximum, a to f( 3/2) = 15/4, e) v sle x = 0 m ostr loklne maximum, a to f(0) = 3, f) extrmy neexistuj, g) extrmy neexistuj, h) v sle x = 1 je ostr loklne maximum f(1) = 10; v sle x = 1/2 je ostr loklne minimum f(1/2) = 8, ch) v sle x = 0 m ostr loklne minimum f(0) = 0; v sle x = 2 m ostr loklne maximum f(2) = 4e 2, i) v slach /4 + 2k m ostr loklne maximum f(/4 ++ 2k) = e (/4 + 2k). 2 /2; v slach 5/4 + 2k m ostr loklne min. f(5/4 + 2k) = e (5/4 + 2k). . 2 /2, kde k je cel slo, j) v sle x = 1 m ostr loklne maximum f(1) = e, k) v sle x = 0 m ostr loklne minimum f(0) = 0; v sle x = 1 m ostr loklne maximum f(1) =1, l) v sle x = e m ostr loklne minimum f(e) = e, m) v sle x = 0 m ostr loklne minimum f(0) = 0, n) v sle x = 1/8 m ostr loklne maximum f(1/8) = ln(17/16), o) extrmy neexistuj, p) v sle x = 10 10 m ostr loklne minimum f(10 10 ) = 1/4, r) v sle x = 1/8 m ostr loklne maximum f(1) = /4 (ln 2)/2. 3. a) v sle x = 1 m maximum f( 1) = 17; v sle x = = 3 m minimum f(3) = 1, b) v sle x = 2 m minimum f( 2) = 151; v sle x = 1 m

maximum f(1) = 2, c) v sle x = e m maximum f(e) = e2; v sle x = 1 m minimum f(1) = 0. 4. a) ( , ) konvexn, b) ( , 2/3) konkvna, (2/3, ) konvexn, x1 = 2/3 inflexn bod, c) ( , 2), (1, ) konvexn, ( 2, 1) konkvna, x1 = 2, x2 = 1 inflexn body, d) (1, ) konvexn, ( , 1) konkvna, x1 = 1 inflexn bod, e) ( 2 , 2 ) konvexn, (, 2 ), ( 2 , ) konkvna, f) ( , 0), (0, ) konvexn, g) ( 3 , 0), ( 3 , ) konvexn, ( , 3 ), (0, 3 ) konkvna, x1 = 3 , x2 = 0, x3 = 3 inflexn body, h) (0, 1), (1, ) konvexn, ( , 1), ( 1, 0) konkvna, x1 = 0 inflexn bod, ch) ( , 9), (0, 9) konvexn, 123

( 9, 0) , (9, ) konkvna, x1 = 9, x2 = 0, x3 = 9 inflexn bo-dy, i) (0, ) konvexn, j) ( , 3), (3, ) konvexn, k) (0, ) konvexn, l) ( /2 + 2k, /2 + 2k) konvexn, (/2 + +2k, 3/2 + 2k) konkvna, x = (2k + 1)/2 inflexn body, k je cel slo, m) ( , ) konvexn, n) ( , 0) konkvna, (0, ) konvexn. 5. a) x = 1, y = 1, b) x = = 1, x = 1, y = 0, c) x = 2, y = 3x, d) x = 0, x = 1, x = 1, y = 0, e) x = 2, x = 2, y = x, f) x = = 1, x = 1, y = x, g) x = 0, y = 1, h) x = 0, y = x. 6. 14, 14. 7. 6. 8. x = 2a/(4 + ), y = a/(4 + ). 9. a) Obor defincie je ( , 0) (0, ). Je neprna. V sle 0 je nespojit. Nulov body nem. Na ( , 1), (1, ) je rastca, na ( 1, 1) klesajca. Na (0, ) je konvexn, na ( , 0) je konkvna. V sle 1 m ostr loklne minimum, v sle 1 m ostr loklne maximum. Inflexn body nem. Jej asymptoty s x = 0, y = x.

b) Obor defincie je ( , 1) ( 1, 1) (1, ). Je neprna. V slach 1, 1 je

nespojit. Na ( ,

2 + 5 ), ( 2 + 5 ,

) je rastca, na ( 2 + 5 , 2 + 5 ) { 1, 1} je klesajca. Na ( , 1), (0, 1) je konkvna a na ( 1, 0), (1, ) je konvexn. V sle 2 + 5 m ostr loklne minimum a v sle 2 + 5 m ostr loklne maximum. V sle 0 m inflexn bod. Jej asymptoty s x = 1, x = 1, y = x.
c) Obor defincie je ( , 1) ( 1, ). Nie je ani prna, ani neprna. V sle 1 je nespojit. Nulov bod m v sle 0. Na ( , 4), (0, ) je rastca, na ( 4, 0) je klesajca. V sle 0 m ostr loklne minimum, v sle 4 ostr loklne maximum. Inflexn body neexistuj. Asymptoty s y = x 3, x = 1.

124

d) Obor defincie je ( , ). Je prna. Je spojit. V slach 4, 4 m nulov body. Na ( , 4), (0, 4) je klesajca, na ( 4, 0), (4, ) je rastca. Na ( 4, 4) je konkvna a na ( , 4), (4, ) je konvexn. Inflexn body nem.V slach 4, 4 m ostr loklne minim a v sle 0 ostr loklne maximum. Asymptoty neexistuj.

125

13. NEURIT INTEGRL

Zkladn vzorce integrovania: x n +1 x dx = + C , n 1 n +1 1 x dx = ln x + C
n x a dx =

cos x.dx = sin x + C cos sin

1
2

arcsin x + C dx = arccos x + C 1 x2 1 1
2

dx = tg x + C

1+ x

arctg x + C dx = arccotg x + C

ax +C ln a

1
2

dx = cot gx + C

1 1 x dx = . arctg + C 2 a a +a = 1 1+ x ln +C 2 1 x
= ln x + x 2 + a + C

dx = e x + C

f ( x) dx = ln f ( x) + C f ( x)
f ( x) dx = 2 f ( x) + C f ( x)

1 x

dx

sin x.dx = cos x + C

Rieen lohy

dx x +a

Prklad 1. Vyuitm programu Maxima vypotajte sin 2 x dx . Rieenie: Na vpoet vyuijeme z hlavnej ponuky poloku Calculus a z nej vyberieme prkaz Integrate (obr. 13.1). Otvor sa dialgov okno, v ktorom zapeme funkciu a urme integran premenn (obr.13.2).

Obr. 13.1 Vber prkazu Integrate

126

Obr. 13.2 Zadanie integrovanej funkcie a jej premennej v dialgovom okne

Po stlaen OK sa na pracovnej ploche zobraz loha a vsledok integrovania.

Vsledok zjednodume a pripeme kontantu, teda: x 1 2 sin xdx = 2 4 sin 2 x + C O sprvnosti vsledku sa presvedme derivovanm: 1 1 1 1 x 1 2 2 2 2 sin 2 x + C = (cos 2 x ) 2 = (1 cos 2 x ) = (cos x + sin x cos x + sin x ) 2 2 2 4 2 4
= sin 2 x

x Rieenie: lohu meme vpsa aj priamo do prkazovho riadku, ale je potrebn sprvne poui ztvorky a za iarkou uvies integran premenn (obr.13.3).

Prklad 2. Vyuitm programu Maxima vypotajte

(ln x )4 dx .

Obr.13.3 Integrovanie vyuitm prkazovho riadka

Po potvrden sa na pracovnej ploche zobraz loha a vsledok integrovania.

127

Vsledok prepeme do pouvanho matematickho zpisu a pridme kontantu, take: (ln x )4 dx = (ln x )5 + C x 5 (ln x )5 5(ln x )4 1 (ln x )4 O sprvnosti vsledku sa presvedme derivovanm: = 5 +C = x x 5 t t 2 + 2 Prklad 3. Vypotajte 10 + 1 + t 2 dt. Rieenie: t t t t 2 + 2 t2 +1+1 t2 +1 1 1 1 + 10 dt = 10 dt + dt = 10 dt + dt + 2 dt = 2 2 2 t +1 t +1 1+ t t +1

ln 10 1 Vypotan vsledok porovnme s vpotom v programe Maxima.

(10 ) =

1 t

+ 1.dt + arctg(t ) + C =

10 t + t + arctg(t ) + C ln 10

Je zrejm, e oba vsledky s rovnak.

Prklad 4. Vypotajte

x ln xdx .
2

Rieenie: Najskr integrl zadme do programu Maxima:

s2 2 s2 s2 ln s ln s + +C 2 2 4 Riei integrl budeme metdou per partes. Ak polome: u = s, v = ln 2 s , potom Vraz upravme a pripeme integran kontantu. s2 2 ln s , v = , a teda: 2 s u=
2 s ln sds =

s2 2 s 2 2 ln s s2 ln s ds = ln 2 s s ln sds . 2 2 s 2

128

Na vpoet poslednho integrlu op pouijeme metdu per partes. Ak polome s2 1 u1 = ln s, v1 = s , potom u1 = , v1 = a dostaneme: 2 s 1 s2 2 s2 s2 2 s2 s2 2 ln ln ln ln ln s sds = s s + sds = s s + +C 2 2 2 2 2 4
Prklad 5. Vypotajte

4 9x

dx

1 1+ x = ln . Integrl upravme 2 1 x 1 do poadovanho tvaru vynsobenm itatea aj menovatea slom . Dostaneme: 4

Rieenie: Pri rieen vyuijeme vzorec:

1 x

dx

dx

(4 9 x ) 1 4
2

1 4

dx =

1 1 dx dx dx = 2 . Tento integrl vypotame pomocou 4 4 1 9 x2 3 1 x 4 2

3 3 2 x = t. Potom dt = dx , dx = dt . Po substitcii: 2 2 3 3 1+ x 1 1 2 dt 1 1 1+ t 1 dx 2 + C = 1 ln 2 + 3x + C = = ln + C = ln 2 2 4 4 3 1 t 6 2 1 t 12 1 3 x 12 2 3x 3 1 x 2 2 Po zadan lohy do programu Maxima dostaneme vsledok, ktor po prave pomocou pravidiel na potanie s logaritmami a doplnen absoltnej hodnoty je rovnak ako vsledok nho rieenia. substitunej metdy. Polome

Prklad 6. Vypotajte arcsin p dp . Rieenie: Integrl budeme riei pouitm metdy per partes a nsledne substitunej metdy. 1 Ak polome u = arcsin p, v = 1 , potom u = , v = p a potom 1 p2 p arcsin pdp = p arcsin p 1 p 2 dp . V alom vpote pouijeme substitciu. Polome 1 1 p 2 = t . Potom 2 pdp = dt , dp = dt . Po substitcii 2p

129

1 2 1 p 2 + C = p arcsin p + 1 p 2 + C 2 t Pri zadvan lohy do programu Maxima je potrebn pamta na syntax zpisu, t. j. funkciu arcsin(p) zadvame ako asin(p).

arcsin pdp = p arcsin p + 2

dt = p arcsin p +

lohy
3 1 1. x dx x 3 2. 5 cos x 3 x 5 + dx 1 + x2
3. e x a x dx 4. 5. 6. 11.

4x 1 + 42 x dx
2 + 4 x +5

12. e x 13.

( x + 2)dx

(1 + x

ln (arctg x ) dx 2 ) arctg x

tg

xdx

14. cotg(2 x + 1)dx 15. sin 3 x cos xdx

(tg x + cotg x )dx

(3x 11) dx
9

Metda Per partes 16. x ln xdx

17. 18.

7.

x(a + bx ) dx, b 0, n N
n

x ln( x x x
2

+ 3)dx

8. Substitun metda dx 9x2 + 4 9.

e x dx

1 dx 4 x + 12 2 x + 5dx

19.

ln x dx

10.

20. ln x dx

130

Rieenia
2 5 x6 exax x 2 x + C 2. 5 sin x 3 + 3 arctg x + C 3. + C 4. tg x x + C 5 6 1 + ln a (3x 11)10 + C 7. 1 (a + bx ) n+ 2 a (a + bx )n+1 sin x +C 5. ln + C 6. cos x 30 n +1 b2 n+2 9 1 3x 4 1 1 x2 8. arctg + C 9. arctg + C 10. 8 (2 x + 5) + C 11. arctg 4 x + C 6 2 9 ln 4 2 2 2 2 1 ( x 2 + 4 x +5) 1 2 1 12. e + C 13. ln arctg x + C 14. ln sin( 2 x + 1) + C 15. sin 4 x + C 2 2 4 1 2 1 2 16. x (2 ln x 1) + C 17. ( x + 3) (ln x 2 + 3 1) + C 18. e x ( x 2 + 2 x + 2) + C 4 2 1 1 19. x 3 ln x + C 20. x(ln x 1) + C 3 3
1.

131

14. INTEGROVANIE RACIONLNYCH FUNKCI

Vzorce pouvan pri integrovan racionlnych funkci: a 0 n +1 a1 n a n 1 2 n n 1 ( ) x a x a x a x a dx + + + + = + x + + x + an x + c ... ... n n 0 1 1 n +1 n 2

(1)

x dx = ln x + c (x ) x
2

(2) +c (3) (4) (5) (6) (7) (8)

dx =

(1 n )(x )n1

1 1 x dx = arctg + c 2 +a a a x 1 2 2 x 2 + a 2 dx = 2 ln(x + a ) + c 1 1 xa dx = ln +c 2 a 2a x+a x 1 2 2 x 2 a 2 dx = 2 ln x a + c x 1 (x 2 + a 2 )n dx = 2(1 n)(x 2 + a 2 )n1 + c

Rieen lohy
Prklad 1. Vypotajte neurit integrl Rieenie 1: Funkcia

P( x ) 4x 1 = 2 , z ktorej mme vypota neurit integrl, je rdzo Q( x ) x + x 6 racionlna t.j. stupe polynmu P(x) je ni ako stupe polynmu Q(x). Dan racionlnu funkciu rozlome na set parcilnych zlomkov. Parcilne zlomky s racionlne funkcie typu A Mx + N , kde je n-nsobn relny kore polynmu Q(x) a polynm alebo n m (x ) x 2 + px + q

4x 1 dx . + x6

x + px + q nem relne korene. Kvadratick polynm v menovateli naej funkcie m relne 4x 1 4x 1 . Pri hadan rozkladu zadanej = korene: x1 = 2, x 2 = 3 , ie: 2 x + x 6 ( x 2)( x + 3) funkcie na set parcilnych zlomkov budeme teda vychdza z rovnosti18:
2

4x 1 A B = + (x 2)(x + 3) (x 2) (x + 3) Po vynsoben rovnice vrazom (x 2 )( x + 3) dostvame rovnos:

4 x 1 = A( x + 3) + B( x 2 )
18

Metda, ktorou budeme hada neznme sla (A, B) v rozklade, sa nazva metda neuritch koeficientov.

132

Odtia po pravch:

4 x 1 = ( A + B )x + 3 A 2 B Z vety o rovnosti dvoch polynmov vyplva, e dan rovnos plat, ak s koeficienty pri rovnakch mocninch v polynmoch na oboch stranch rovnice rovnak. Z toho vyplva: A+ B = 4 3 A 2 B = 1

Vyrieenm tejto jednoduchej sstavy rovnc dostvame A =

7 13 , B= a meme 5 5

pokraova vo vpote danho integrlu. 13 7 4x 1 4x 1 7 1 13 1 5 5 dx = dx + dx = x 2 + x 6 dx = (x 2)(x + 3) dx = x 2 + x + 3 5 x2 5 x3 7 13 (na vpoet obidvoch integrlov pouijeme vzorec (2)) = ln x 2 + ln x + 3 + c 5 5
Rieenie 2: Dan integrl meme vypota aj bez rozkladu na parcilne zlomky len pomocou predchdzajcich vedomost z integrovania. Kee menovate danej racionlnej funkcie je polynm druhho a itate prvho stupa, po jednoduchch pravch linernej funkcie v itateli meme poui znmy integran vzorec:

Derivcia funkcie v menovateli je: (x 2 + x 6 ) = 2 x + 1 . V itateli teraz vyrobme tak ist vraz: 4 x 1 = 2(2 x + 1) 3 . Pvodn integrl napeme v ekvivalentnom tvare 4x 1 2(2 x + 1) 3 x 2 + x 6 dx = x 2 + x 6 dx a nsledne ho rozdelme na dva integrly:

f (x ) dx = ln f (x ) + c

f ( x )

(9)

2(2 x + 1) 3 2x + 1 1 dx = 2 I 1 3I 2 . dx = 2 2 dx 2 dx 3 2 2 + x6 x + x6 x + x6 x + x6

I 1 = ln x 2 + x 6 + c1 ...pouili sme vzorec (9).

Integrl I 2 meme pota rznymi spsobmi: a) Kee polynm v menovateli m relne korene, jeho doplnenm na pln tvorec a zvolenm vhodnej substitcie meme integrl upravi do tvaru, v ktorom je pouiten vzorec (6).

1 dx = + x6

1 1 1 1 x +2 x+ 6 2 2 2
2 2 2

dx =

1 1 1 x+ 6 2 4
2

dx =

1 1 25 x+ 2 4
2

dx =

133

5 1 t x+ =t 1 1 1 2 +c ~= = = dx = dt = (pouijeme vzorec (6)) = ln 2 2 2 2 5 5 1 5 5 t+ 2 dx = dt t2 x + 2 2 2 2 2

1 5 1 2 2 + c = 1 ln x 2 + c = ln 2 2 1 5 5 x+3 5 x+ + 2 2 x+

b) Polynm v menovateli rozlome na sin koreovch initeov. Po uritch pravch v itateli a nslednom rozdelen integrlu na dve asti budeme mc poui vzorec (2).
1 (( x 2 ) (x + 3)) 1 1 1 ( x 2) ( x + 3) 5 x 2 + x 6 dx = (x 2)(x + 3) dx = (x 2)(x + 3) dx = 5 (x 2)(x + 3) dx = (x 2) dx (x + 3) dx 1 1 1 1 = = = (pouijeme dx dx (x 2)(x + 3) 5 (x + 3) (x 2) 5 ( x 2)(x + 3) 1 1 1 x2 vzorec (2)) = ln x + 3 + ln x 2 + c 2 = ln + c2 5 5 5 x+3

Dopotajme teraz pvodn integrl:

4x 1 1 x2 3 x2 dx = 2 I 1 3I 2 = 2 ln x 2 + x 6 + c1 3 ln + c 2 = 2 ln x 2 + x 6 ln +c 5 x+3 5 x+3 + x6

Na prv pohad sa zd, e nm vyiel in vsledok ako v rieen .1. Ak vak vyuijeme svoje vedomosti o logaritmoch, po niekokch tandardnch pravch meme potvrdi rovnos oboch vsledkov. 3 3 x2 + c = 2 ln ( x 2)( x + 3) (ln x 2 ln x + 3 ) + c = 2 ln x 2 + 2 ln x 2 + x 6 ln 5 5 x+3 3 10 3 10 3 3 + 2 ln x + 3 ln x 2 + ln x + 3 + c = ln x 2 ln x 2 + ln x + 3 + ln x + 3 + c = 5 5 5 5 5 5 13 7 = ln x 2 + ln x + 3 + c 5 5 Nakoniec meme ete porovna vsledok nho integrovania s integrovanm v programe Maxima.

134

3x + 2 dx . + 4x + 8 Rieenie: Funkcia, z ktorej mme vypota neurit integrl, je rdzo racionlna, a kee korene kvadratickho polynmu v menovateli s komplexn sla (diskriminant je zporn), dan funkcia predstavuje priamo jeden typ parcilneho zlomku. To znamen, e postup pouit v rieen .1 z predchdzajcej lohy nememe v tejto lohe aplikova. Najskr si teda pre dan racionlnu funkciu vyrobme v itateli derivciu funkcie v menovateli a nsledne integrl rozdelme na dva integrly. (Obdobne sme postupovali aj v rieen .2 predchdzajcej lohy.) 3 (2 x + 4) 4 1 3 3x + 2 3 2x + 4 2 dx = x 2 + 4 x + 8 x 2 + 4 x + 8 dx = 2 x 2 + 4 x + 8 dx 4 x 2 + 4 x + 8 dx = 2 I 1 4I 2
Prklad 2. Vypotajte neurit integrl

I 1 = ln x 2 + 4 x + 8 + c1 ... pouili sme vzorec (9).

Pri vpote integrlu I 2 doplnme kvadratick polynm v menovateli na pln tvorec a po jednoduchej substitcii budeme mc poui vzorec (4). x+2=t 1 1 1 1 x 2 + 4 x + 8 dx = x 2 + 2.2 x + 2 2 2 2 + 8 dx = (x + 2)2 + 4 dx = dx = dt = t 2 + 2 2 dt = 1 t ~ 1 x+2 = (pouijeme vzorec (4)) = arctg + c = arctg + c2 2 2 2 2 Teraz dopotame zadan integrl:
x+2 3x + 2 3 3 1 dx = I 1 4 I 2 = ln x 2 + 4 x + 8 + c1 4 arctg + c2 = + 4x + 8 2 2 2 2 x+2 3 = ln x 2 + 4 x + 8 2arctg +c 2 2

Pri vpote takhoto typu integrlov meme postupova aj opane t.j. najskr doplnme kvadratick polynm v menovateli na pln tvorec, spravme jednoduch substitciu, nsledne rozdelme integrl na dva integrly a potom pouijeme vzorce (5) a (4).19

x + 2 = t, x = t 2 3x + 2 3x + 2 3x + 2 dx = 2 dx = dx = = 2 2 2 + 4x + 8 x + 2 .2 x + 2 2 + 8 dx = dt (x + 2) + 4

3t 4 1 t 3 dt =3 2 dt 4 2 dt = (pouijeme vzorce (5) a (4)) = ln t 2 + 2 2 2 2 2 2 t +2 t +2 t +2 2 + 1 t ~ 3 1 x 2 3 x+2 2 4 arctg + c = ln ( x + 2 ) + 2 2 4 arctg + c = ln x 2 + 4 x + 8 2arctg +c 2 2 2 2 2 2 2 = Nakoniec meme ete porovna vsledok nho integrovania s integrovanm v programe Maxima.

19

Takto sme mohli postupova aj v prklade .1 s tm rozdielom, e opsan pravy by ns priviedli k pouitiu vzorcov (6) a (7).

135

Prklad 3. Vypotajte neurit integrl

(x 1)x

dx .

Rieenie: Funkcia, z ktorej mme vypota neurit integrl, je rdzo racionlna a zrove polynm v menovateli je v tvare sinu koreovch initeov. Teraz musme dan racionlnu funkciu rozloi na set parcilnych zlomkov. Kee jeden z relnych koreov polynmu v menovateli je jednoduch (x1 = 0) a al dvojnsobn (x2,3 = 1), budeme vychdza z rovnosti: 1 A B C = + + 2 2 (x 1)x x 1 x x

Po vynsoben rovnice vrazom (x 1)x 2 dostvame rovnos: 1 = Ax 2 + B( x 1)x + C ( x 1) Po pravch: 1 = ( A + B )x 2 + (C B )x C

Pre lepiu nzornos prepeme posledn rovnicu do tvaru: 0 x 2 + 0 x + 1 = ( A + B )x 2 + (C B )x C Odtia je u zrejm, e:

A+ B = 0 CB=0 C =1

Vyrieenm tejto jednoduchej sstavy rovnc dostvame A = 1, B = 1, C = 1 . Teraz meme pristpi k vpotu zadanho integrlu.
1 1 1 1 1 1 dx = + + 2 dx = dx dx 2 dx = x 1 x x x 1 x x (na prv dva integrly pouijeme vzorec (2), na tret integrl vzorec (3)) 1 1 x 1 = ln x 1 ln x + c = + ln +c ( 1)x x x

(x 1)x

Nakoniec meme ete porovna vsledok nho integrovania s integrovanm v programe Maxima.

136

5 x 3 + 9 x 2 22 x 8 dx . x3 4x Rieenie: Funkcia, z ktorej mme vypota neurit integrl, nie je rdzo racionlna, musme ju teda delenm upravi na set polynmu a rdzo racionlnej funkcie.
Prklad 4. Vypotajte neurit integrl

( 5 x 3 + 9 x 2 22 x 8 ) : ( x 3 4 x ) = 5, zvyok 9 x 2 2 x 8 Dan funkciu teda meme zapsa v tvare: 5 + rdzo racionlnu funkciu 9x 2 2x 8 . alej potrebujeme rozloi x3 4x

9x 2 2x 8 na set parcilnych zlomkov. K tomu je nutn x3 4x zapsa polynm x 3 4 x v tvare sinu polynmov najniieho stupa s relnymi koeficientmi. x 3 4 x = x x 2 4 = x( x + 2)( x 2)

Vetky tri korene s relne a jednoduch (x1 = 0, x2 = 2, x3 = 2), teda pri rozklade na set parcilnych zlomkov budeme vychdza zo vzahu: B C 9x 2 2x 8 A = + + 3 x x+2 x2 x 4x Po pravch: Odtia: 9 x 2 2 x 8 = ( A + B + C )x 2 + ( 2 B + 2C )x 4 A
A+ B+C = 9 2 B + 2C = 2 4 A = 8

Vyrieenm tejto jednoduchej sstavy rovnc dostvame A = 2, B = 4, C = 3 . 2 4 3 + a meme pota jej Dan racionlnu funkciu sme upravili na tvar 5 + + x x+2 x2 neurit integrl s vyuitm vzorcov (1) a (2).
5 x 3 + 9 x 2 22 x 8 2 4 3 1 1 + dx = 5 + + dx + dx = 5dx + 2 dx + 4 3 x x + 2 x 2 x x+2 x 4x 1 + 3 dx = 5 x + 2 ln x + 4 ln x + 2 + 3 ln x 2 + c x2 Nakoniec meme ete porovna vsledok nho integrovania s integrovanm v programe Maxima.

dx . 2 + 1) Rieenie: Funkcia, z ktorej mme vypota neurit integrl, je rdzo racionlna. Polynm v menovateli je 6. stupa. M jeden dvojnsobn relny kore (x1,2 = 1) a dvojicu
2 2

Prklad 5. Vypotajte neurit integrl

(x + 1) (x

137

dvojnsobnch komplexne zdruench koreov (x3,4 = i, x3,4 = i). Rozlome ju na set parcilnych zlomkov, priom budeme vychdza z rovnosti:

(x + 1)2 (x 2 + 1)
Odtia:
2

A B Cx + D Ex + F + + 2 + 2 2 x + 1 ( x + 1) x +1 x2 +1

1 = A( x + 1)(x 2 + 1) + B (x 2 + 1) + (Cx + D )( x + 1) (x 2 + 1) + (Ex + F )( x + 1)

2 2

Po pravch: 1 = ( A + C )x 5 + ( A + B + 2C + D )x 4 + (2 A + 2C + 2 D + E )x 3 + (2 A + 2 B + 2C + 2 D + 2 E + F )x 2 + + ( A + C + 2 D + E + 2 F )x + ( A + B + D + F ) Porovnanm koeficientov pri rovnakch mocninch dostvame sstavu iestich rovnc:
A+C = 0 A + B + 2C + D = 0 2 A + 2C + 2 D + E = 0 2 A + 2 B + 2C + 2 D + 2 E + F = 0 A + C + 2D + E + 2F = 0 A+ B + D + F =1

Jej rieenm je: A =

1 1 1 1 1 , B = , C = , D = , E = , F = 0. 2 4 2 4 2

Teraz meme pristpi k vpotu zadanho integrlu. 1 1 1 1 1 x+ x 1 2 + 4 + 2 4+ 2 dx = 1 dx + 2 2 2 (x + 1)2 (x 2 + 1)2 dx = 2 2 x +1 x +1 x + 1 ( x + 1) ( ) + 1 x 1 x 1 1 1 1 1 1 1 1 x + dx 2 2 dx dx = I 1 + I 2 I 3 I 4 2 2 2 2 4 2 2 4 ( x + 1) 2 x +1 2 (x + 1) 1 I1 = I2 = 1 dx = ln x + 1 + c1 x +1 .....pouili sme vzorec (2)

(x + 1)
x

dx =

1 + c ..... pouili sme vzorec (3) (x + 1) 2

1 1 x x 1 1 1 1 22 dx = 2 I 3 = 2 2 dx = 2 dx 2 dx = ln x 2 + 1 arctgx + c3 2 x +1 2 2 x +1 x +1 x +1 x +1 ..... pouili sme vzorce (5) a (4)

138

I4 =

(x

x
2

+ 1)

dx =

2(x + 1)
2

+ c4

..... pouili sme vzorec (8).

Hadan integrl je potom: 11 1 1 1 1 1 1 1 1 + c2 ln (x 2 + 1) arctgx + c3 I 1 + I 2 I 3 I 4 = (ln x + 1 + c1 ) + 2 4 2 2 2 4 ( x + 1) 2 22 1 1 1 1 1 1 ( x + 1) + c4 + arctgx + C = + + ln 2 2 2 2 2(x + 1) 4( x + 1) 4(x + 1) 4 x +1 4

2

Nakoniec meme ete porovna vsledok nho integrovania s integrovanm v programe Maxima.

2 x 4 15 x 3 + 29 x 2 + 79 x + 49 x 5 6 x 4 8x 3 + 42 x 2 + 55x + 300 dx. Na jednotliv vpoty v postupe rieenia vyuite program Maxima.
Prklad 6. Vypotajte neurit integrl Rieenie: Najskr musme rozloi polynm v menovateli na sin polynmov najniieho stupa s relnymi koeficientmi. Vyuijeme na to prkaz factor (obr. 14.1).

Do prkazovho riadka zadme polynm a potom z menu vyberieme poloku factor.

Obr. 14.1 Rozklad polynmu na sin polynmov najniieho stupa s relnymi koeficientmi pomocou prkazu factor
N pvodn integrl teda meme prepsa v tvare:

(x + 3)(x 5) (x
2

2 x 4 15 x 3 + 29 x 2 + 79 x + 49
2

+ x + 4)

dx .

139

alej potrebujeme rozloi zadan racionlnu funkciu na set parcilnych zlomkov. Vychdzame pritom z rovnosti: 2 x 4 15 x 3 + 29 x 2 + 79 x + 49

(x + 3)(x 5)

(x

+ x + 4)

A B C Dx + E + + + 2 2 (x + 3) (x 5) (x 5) (x + x + 4)

Odtia: 2 x 4 15 x 3 + 29 x 2 + 79 x + 49 = A(x 5) (x 2 + x + 4 ) + B( x + 3)( x 5)(x 2 + x + 4) +

2

+ C ( x + 3) x 2 + x + 4 + +(Dx + E )(x + 3)( x 5)

Na pravu vrazu na pravej strane rovnosti vyuijeme v programe Maxima prkaz ratsimp (obr. 14.2).

Do zadvacieho riadka napeme dan vraz a potom vyberieme poloku simplify(r)

Obr. 14.2 prava vrazu pomocou prkazu ratsimp

Pvodn rovnicu teda meme zapsa v tvare: 2 x 4 15 x 3 + 29 x 2 + 79 x + 49 = A(x 4 9 x 3 + 19 x 2 15 x + 100) + B(x 4 x 3 13 x 2 23x 60 ) +

( + E (x

+ C x 3 + 4 x 2 + 7 x + 12 + D x 4 7 x 3 5 x 2 + 75 x +
3

7x

) 5 x + 75)

alej zostavme sstavu rovnc na njdenie hodnt koeficientov A, B, C, D a E.

A+ B+ D = 2 9 A B + C 7 D + E = 15 19 A 13B + 4C 5 D 7 E = 29 15 A 23B + 7C + 75 D 5 E = 79 100 A 60 B + 12C + 75 E = 49

140

Na rieenie tejto sstavy rovnc pouijeme v programe Maxima poloku Solve linear system, ktor sa nachdza v menu Equations (obr. 14.3).

Obr. 14.3 Vber poloky Solve linear system

Program si nsledne iada informciu o pote rovnc systmu (obr. 14.4). alej treba zada samotn rovnice a vypsa zoznam premennch (obr. 14.5).

Obr. 14.4 Zadanie potu rovnc

Obr. 14.5 Zadanie rovnc a premennch

Program Maxima nm potom vype rieenie zadanej sstavy rovnc.

Rozklad zadanej racionlnej funkcie na set parcilnych zlomkov m tvar: 2 x 4 15 x 3 + 29 x 2 + 79 x + 49 1 2 x 1 = + + 2 5 4 3 2 2 x 6 x 8 x + 42 x + 55 x + 300 x + 3 ( x 5) x +x+4

141

Ak chceme postupova rchlejie, meme v programe Maxima vyui poloku Partial fractions z menu Calculus (obr.14.6a,b).

Obr. 14.6a Vber poloky Partial fractions

Obr. 14.6b Zadanie vrazu a premennej

Pomocou prkazu partfrac dostaneme teda priamo rozklad danej racionlnej funkcie na parcilne zlomky.

Pvodn integrl teda vypotame ako set integrlov: 2 x 4 15 x 3 + 29 x 2 + 79 x + 49 1 2 x 1 x 5 6 x 4 8x 3 + 42 x 2 + 55 x + 300 dx = x + 3 dx + (x 5)2 dx + x 2 + x + 4 dx = I1 + I 2 + I 3

I 1 = ln x + 3 + c1

.....pouili sme vzorec (2) .....pouili sme vzorec (3) ......vi rieenie lohy 2

I2 = I3 =

2x + 1 3 1 arctg ln x 2 + x + 4 + c3 2 15 15

2 + c2 x5

Odtia:

2x + 1 3 2 1 + c 2 + ln x 2 + x + 4 + c3 = arctg x5 2 15 15 2x + 1 3 1 2 = + ln x + 3 + ln x 2 + x + 4 arctg +C x5 2 15 15 I = I 1 + I 2 + I 3 = ln x + 3 + c1

142

Nakoniec meme ete porovna vsledok nho integrovania s integrovanm v programe Maxima.

lohy
Vypotajte neurit integrly: 14 1 x 4 4 x 3 3x 2 5 x 6 1. a) 2 dm , c) dx , dx , b) x 2 4x 5 x x 12 2m 2 + 5m 12 11x 12 dx . d) 2 3x 11x + 6 3 x x4 4x5 4x 4 + 2x3 + 7 dx . 2. a) 2 da , b) dx , c) 2 dx , d) 2 2 a 4a + 5 2x 2x + 1 x + 3x + 3 x 6 x + 13 x 2 + 2x + 6 3x 4 + 7 x 3 4 x + 1 3 x 2 + 30 x 120 dx , b) 3 dx. 3. a) dx , c) (x 1)(x 2)(x 4) x( x + 1)( x + 2 ) x 5 x 2 4 x + 20 z 1 3x 3 14 x 2 + 27 x 16 b) dz , (x 2 4 x + 2)(x 2 2 x ) dx , c) (z + 1)(z + 2)2 1 1 5. a) 3 dx , b) 5 dx . x +1 x x2
4. a)

5 x 3 17 x 2 + 18 x 5

(x 1)3 (x 2)

dx.

Rieenia
x4 1 m 3/ 2 x3 19 1 + c , b) ln + c , c) + 2 x + ln x 5 ln x + 1 + c , 3 6 6 x+3 11 m+4 4 2 2 x d) 3 ln x 3 + ln x + c . 2. a) 3 arctg(a - 2 ) + c , b) + 7 arctg(2 x 1) + c , 2 3 3 1 1 1 2x + 3 x 3 c) ln x 2 + 3x + 3 3 arctg + c , d) ln x 2 6 x + 13 arctg +c. 2 2 2 3 2
1. a) 2 ln
4 5 4

3. a)

(x 2) (x 5) + c , c) ln (x 1) (x 4) + c 3 2 1 x( x + 2 ) x 2 x + ln + c , b) ln 2 2 2 ( x + 1) (x + 2)6 (x 2)7
5

4. a) 2 ln

z+2 3 3 2 + c , b) 2 ln x + ln x 2 +c, 2 z +1 z + 2 x2 2( x 2)
2

(x + 1) + 1 arctg 2 x 1 + c , 1 1 c) + 2 ln x 1 + 3 ln x 2 + c . 5. a) ln 2 2 6 x x +1 2( x 1) 3 3
b)

(x 1) + 1 arctg 2 x + 1 + c . 1 1 + ln 2 x 6 x + x +1 3 3
2

143

15. INTEGROVANIE TRIGONOMETRICKCH FUNKCI

Rieen lohy
sin 3 x dx . Prklad 1. Vypotajte neurit integrl 2 + cos x Rieenie: Funkciu, ktor mme integrova, upravme pomocou znmeho trigonometrickho vzorca sin 2 x + cos 2 x = 1 do tvaru f (cos x )sin x . Potom meme vhodne poui substitciu cos x = t a pvodn integrl upravi na integrl racionlnej funkcie.
cos x = t ( ( sin 3 x sin 2 x. sin x 1 cos 2 x )sin x 1 cos 2 x )sin x = = = dx dx dx dx = 2 + cos x 2 + cos x 2 + cos x 2 + cos x sin xdx = dt = = 1 t 2 3 3 t2 4+3 t2 4 t2 4 dt + dt = dt = dt = + dt == 2+t t+2 t+2 t+2 t +2 t +2 t+2

(t + 2)(t 2) dt + 3

t + 2 dt = 2 t

1 2t + 3 ln t + 2 + c = cos 2 x + 2 cos x + 3 ln cos x + 2 + C 2

Nae rieenie ete porovnme s vsledkom integrovania v programe Maxima.

Prklad 2. Vypotajte neurit integrl

cos 3 d . sin 4

Rieenie: Obdobne ako v predchdzajcom prklade vyuitm vzorca sin 2 + cos 2 = 1 upravme integrovan funkciu do tvaru f (sin )cos , v ktorom potom pouijeme substitciu sin = t , m pvodn integrl upravme na integrl racionlnej funkcie.

(1 - sin 2 ). cos d = sin = t cos 3 cos 2 . cos 1 t 2 d = d = = dt = sin 4 sin 4 sin 4 cos d = dt t 4
1 1 3 1 1 1 t2 4 2 t 4 dt t 4 dt = t dt t dt = 3 t + t + c = 3 sin 3 + sin + C Nae rieenie ete porovnme s vsledkom integrovania v programe Maxima20.

20

V programe Maxima sa ned poui ako premenn, take sme pouili tandardn x.

144

Prklad 3. Vypotajte neurit integrl

1 + tg x dx .
1 dt . 1+ t2

1 tg x

Rieenie: V tejto lohe pouijeme substitciu t g x = t , ie x = arctg t a dx =

Z pvodnho integrlu znova dostaneme integrl racionlnej funkcie. tg x = t 1 t 1 tg x 1 t 1 dt = dt 2 2 1 + tg x dx = dx = 1 dt = t + 1 ( ) t t t + 1 1 + 1 + 1+ t 2

Racionlnu funkciu v poslednom integrli rozlome na parcilne zlomky. 1 t A Bt + C = + 2 (1 + t )(1 + t ) 1 + t 1 + t 2

A+C =1 B + C = 1 A+ B = 0

1 t = A(1 + t 2 ) + (Bt + C )(1 + t ) 1 t = ( A + C ) + (B + C ) t + ( A + B ) t 2

A = 1; B = 1; C = 0

(1 + t )(1 + t ) dt = 1 + t dt + 1 + t
2

1 t

1 1 dt = ln 1 + t ln 1 + t 2 + c1 = ln 1 + tg x ln 1 + tg 2 x + c 2 2

Nae rieenie ete porovnme s vsledkom integrovania v programe Maxima.

Na precvienie algebraickch prav a prce s logaritmami aj trigonometrickmi funkciami sksime zjednodui vsledok nho integrovania:
1 1 + tg x + c = ln ln 1 + tg x ln 1 + tg 2 x + c = ln 2 1 + tg 2 x

(1 + tg x )

1 + tg 2 x

+ c = ln

1 + 2 tg x + tg 2 x +c = 1 + tg 2 x

cos 2 x sin x sin 2 x cos 2 x + 2 sin x cos x + sin 2 x + 2 + 2 2 cos 2 x = ln cos x 2 cos x 2 cos x + c = ln +c = cos x sin x cos 2 x + sin 2 x + cos 2 x cos 2 x cos 2 x = ln

(sin x + cos x )

+ c = ln sin x + cos x + c

Prklad 4. Vypotajte neurit integrl cotg 2 x dx . Rieenie: lohu budeme riei pomocou substitcie cotg x = t , odkia je potom x = arccotg t 1 a dx = dt , m sa znova dostvame k hadaniu integrlu racionlnej funkcie. 1+ t 2

145

cotg x = t 1+ t 2 1 1 t2 cotg dt = dt + dt = dt x dx = = = 1 2 2 2 1 1 1 t t t + + + dx = dt 1+ t 2 = t arccotg t + c = cotg x arccotg (cotg x ) + C = cotg x x + C

2

Nae rieenie ete porovnme s vsledkom integrovania v programe Maxima.

Prklad 5. Vypotajte neurit integrl sin 4 x dx . Rieenie 1: Pri integrovan funkci typu sin n x a cos n x , kde n je prne slo, sa asto pouva metda per partes: u ( x )v( x )dx = u ( x )v ( x ) u( x )v ( x )dx . Dan integrl

sin

x dx si teda prepeme do tvaru sinu dvoch funkci sin 3 x sin x dx a budeme ho

u = sin 3 x u = 3 sin 2 x. cos x = sin 3 x . cos x + v = sin x v = cos x

pota pomocou uvedenej metdy.

4 3 sin x dx = sin x . sin x dx =

+ 3 sin 2 x. cos 2 x dx = sin 3 x . cos x + 3 sin 2 x . 1 sin 2 x dx = sin 3 x . cos x + + 3 sin 2 x dx 3 sin 4 x dx

V poslednom kroku nho vpotu sme znova dostali integrl z pvodnej funkcie sin 4 x. Dajme teda do rovnosti prv a posledn vzah vpotu.

sin x dx = sin x . cos x + 3 sin x dx 3 sin 4 sin x dx = sin x . cos x + 3 sin x dx

4 3 2 4 3 2

x dx

sin

1 3 x dx = sin 3 x . cos x + sin 2 x dx 4 4

Teraz potrebujeme ete vypota sin 2 x dx . Znova meme poui metdu per partes.

sin

x dx = sin x.sin x dx =

u = sin x u = cos x = sin x. cos x + cos 2 x dx = v = sin x v = cos x

= sin x. cos x + (1 sin 2 x )dx = sin x. cos x + x sin 2 x dx Rovnako ako v predchdzajcom vpote dme do rovnosti prv a posledn vzah a vyjadrme sin 2 x dx .

146

 sin x dx = sin x. cos x + x sin 2 sin x dx = sin x. cos x + x

2 2

x dx

1 1 x dx = sin x. cos x + x 2 2 Vrme sa k vpotu pvodnho integrlu.

sin

1 3 1 3 1 1 x dx = sin 3 x . cos x + sin 2 x dx = sin 3 x . cos x + sin x . cos x + x + c = 4 4 4 4 2 2 1 3 3 = sin 3 x . cos x sin x. cos x + x + c 4 8 8

sin

Rieenie 2: In spsob vpotu integrlov funkci typu sin n x a cos n x , kde n je prne slo, je zaloen na vyuit znmeho vzahu cos(2 x ) = cos 2 x sin 2 x . Jeho jednoduchou pravou dostaneme: cos(2 x ) = cos 2 x sin 2 x = 1 sin 2 x sin 2 x = 1 2 sin 2 x , resp. cos(2 x ) = cos 2 x sin 2 x = cos 2 x (1 cos 2 x ) = 1 + 2 cos 2 x

Odtia potom vyjadrme: 1 sin 2 x = (1 cos(2 x )) (1) 2 1 cos 2 x = (1 + cos(2 x )) , (2) 2 m odstrnime neiaducu prnu mocninu funkcie sin x ( cos x ) a meme pota zadan integrl len s pomocou jednoduchch substitci. 1 (1 cos(2 x )) dx = sin x dx = sin x dx = (pouijeme vzorec (1)) = 2 1 1 2 1 1 1 1 = (1 2 cos(2 x ) + cos 2 (2 x ))dx = dx cos(2 x )dx + cos 2 (2 x )dx = I 1 I 2 + I 3 4 4 4 4 4 2 4
4 2 2

I 1 = dx =x + c1 2x = t 1 1 ~ = 1 sin (2 x ) + c I 2 = cos(2 x )dx = 2dx = dt = cos t dt = sin t + c 2 2 2 2 2 1 dx = dt 2 Pri vpote integrlu I 3 = cos 2 (2 x )dx pouijeme vzorec (2). Kee argument funkcie v tomto integrli je 2x, vzorec ete pred pouitm musme upravi na adekvtny tvar:

147

cos 2 (2 x ) =

1 (1 + cos(2.2 x )) = 1 (1 + cos(4 x )) 2 2 1 (1 + cos(4 x )) dx = 1 dx + 1 cos(4 x )dx = 1 x + 1 sin (4 x ) + c3 2 2 2 2 8

( 2a)

I 3 = cos 2 (2 x )dx =

Vrme sa k vpotu pvodnho integrlu.

sin

1 1 1 1 11 1 11 I 1 I 2 + I 3 = x sin (2 x ) + x + sin (4 x ) + c = 4 2 4 4 22 8 42 3 1 1 x sin (2 x ) + sin (4 x ) + c 8 4 32

4

x dx =

Aby sme si overili, e vsledky z rieenia 1 a 2 s ekvivalentn, pouijeme program Maxima. 1 3 3 Do prkazovho riadka napeme vsledok z rieenia 1: sin 3 x . cos x sin x. cos x + x 4 8 8 a vyberieme poloku Reduce (tr), ktor sli na zjednoduovanie vrazov obsahujcich trigonometrick funkcie. Program nm nsledne vype vraz, v ktorom s mocniny trigonometrickch funkci nahraden prslunm viacnsobnm argumentom (obr. 15.1).

Obr. 15.1 Zjednoduenie vrazu s trigonometrickmi funkciami

Vidme, e 1. aj 2. zlomok zjednoduenho vrazu obsahuj funkciu sin (2 x ) . Dme teda vraz ete raz zjednodui, tentokrt pomocou niektorej z poloiek Simplify. Upravovan vraz nemusme znovu zadva, sta naho klikn myou (vraz sa podfarb) a nsledne vybra prslun poloku na dolnej lite (obr. 15.2).

Obr. 15.2 Zjednoduenie vrazu pomocou Simplify

148

Program vype zadan vraz v tvare jednho zlomku.

Odtia je u zrejm, e ide o funkciu ekvivalentn s vsledkom z rieenia 2: 3 1 1 x sin (2 x ) + sin (4 x ) . 8 4 32

Prklad 6: Vypotajte neurit integrl

1 sin x dx .

x =t, 2 ktorou upravme pvodn integrl na integrl racionlnej funkcie. K tomu potrebujeme vyjadri sin x a dx vzhadom na substitun premenn t.
Rieenie: Pri vpote tohto integrlu vyuijeme tzv. univerzlnu substitciu 21 tg

2 sin ( x / 2) cos( x / 2) sin ( x / 2 ) 2 2 sin x 2 sin ( x / 2 ) cos( x / 2 ) cos (x / 2) cos( x / 2 ) = = = sin x = = 2 2 2 2 1 sin ( x / 2 ) + cos ( x / 2 ) sin ( x / 2) + cos ( x / 2) sin ( x / 2 ) 2 +1 cos( x / 2 ) cos 2 (x / 2 ) x 2 tg 2 = 2t = 2 1+ t2 x tg + 1 2 tg x 2 dt = t x = 2 arctg t dx = 2 1+ t2

Teraz meme pota dan integrl.

2t 2 1 1 1+ t = 1 sin x dx = 2 1 2t dx = dt 2 1+ t 2 1+ t sin x = = 2

2 2 dt = dt = 2 2 1 + t 1 + t 2t 2 1+ t 2 1+ t

1 1 1 dt = 2 +c = 2 +C 2 x 1 t (1 t ) 1 tg 2 Nae rieenie ete porovnme s vsledkom integrovania v programe Maxima.

21

Touto substitciou sa daj pota vetky integrly typu R (sin x, cos x )dx . asto vak vedie k racionlnym funkcim, ktorch menovate je prli vysokho stupa. Take, ak je to mon, had sa in, jednoduchia cesta (vi predchdzajce prklady).

149

Aby sme dokzali, e n vsledok je ekvivalentn s vsledkom z programu Maxima, sta sin x x ukza platnos tejto rovnosti: = tg . cos x + 1 2
x x x x x x sin 2 2 sin cos 2 sin cos sin sin x 2 = 2 2 2 2 = 2 = tg x = = x x x x x cos x + 1 2 x 2 x sin 2 + sin 2 + cos 2 2 cos 2 cos cos 2 + 1 cos 2 2 2 2 2 2 2

Prklad 7. Vyuitm programu Maxima vypotajte neurit integrl

5 3 cos x dx .

Rieenie 1: Pri vpote danho integrlu op vyuijeme univerzlnu substitciu tg

x =t, 2 ktorou upravme pvodn integrl na integrl racionlnej funkcie. K tomu potrebujeme 2 1 t 2 dt . a dx = vyjadri cos x a dx vzhadom na substitun premenn t cos x = 2 1+ t 1+ t2 (Odvodenie tchto vzahov je obdobn ako v predchdzajcom prklade.) 1 t 2 cos x = 2 1 1 2 1 + t 1 2 = dt = dt = dt 2 2 2 5 3 cos x dx = 1 t 1 + t 2 + 8t 1 + 4t 2 2 dx = dt 53 1+ t 2 1+ t 2 Teraz pouijeme Maximu na vpoet integrlu racionlnej funkcie 1 . 1 + 4t 2

x K vsledku ete pripotame kontantu a sptne dosadme za t = tg . 2 x 1 1 1 2 tg 2 +c 5 3 cos x dx = 2 arctg(2t ) + c = 2 arctg

Rieenie 2:

Program Maxima vyuime priamo na vpoet danho integrlu

5 3 cos x dx .

150

K vsledku ete pripotame kontantu:

+c. 5 3 cos x dx = 2 arctg cos x + 1

2 sin x

Vsledky v rieen .1 a .2 s ekvivalentn, o sme dokzali v predchdzajcom prklade sin x x platnosou rovnosti: = tg . cos x + 1 2

lohy
Vypotajte neurit integrly, vhodne vyuite aj program Maxima. sin 3 x cos x dx , d) 1. a) 2 dx , b) sin 3 t. cos 2 t dt , c) sin x + 6 sin x + 5 cos x 3 cos x 1 2 2. a) dx , b) tg 3 x dx , c) (tg y + cotg y ) dy 1 + tg x 1 1 1 3. a) dx , c) dx dx , b) 2 sin x 4 3 sin x sin x cos x
4. a) sin 2 x dx , b) cos 2 d , c) sin 2 x cos x dx 5. a)
2

cos

x dx .

cos x 1 dx , b) 3 + 5 sin x + 3 cos x dx , c) 1 sin x cos x dx

cos x

1 + sin x + cos x

Rieenia
1 sin x + 1 1 1 3 3 ln + c , b) cos 3 t + cos 5 t + c , c) 3 + cos x 3 cos 2 x + c , 4 sin x + 5 3 5 cos x 5 2 1 1 1 1 d) sin x sin 3 x + sin 5 x + c . 2. a) (x + ln sin x + cos x ) + c , b) tg 2 x ln tg 2 x + 1 + c , 2 3 5 2 2 x 1 c) 2 y tg y cotg y + c . 3. a) arctg((tg x ) 2) + c , b) ln tg x + c , c) ln tg + c . 2 2 1 1 1 1 1 1 x 4. a) x sin 2 x + c , b) + sin 2 + c , c) x sin 4 x + c . 5. a) x + cotg + c , 2 4 2 4 8 32 2 1 x x x b) ln 5 tg + 3 + c , c) x + 2 ln 1 tg tg + c . 2 2 5 2
1. a)

151

16. KUEOSEKY, CYKLOIDY, SKRUTKOVICE A IN TECHNICK KRIVKY

Rieen lohy
Prklad 1: V (O, x, y, z) je dan elipsa e, e yz, stred elipsy S O. Sradnice stredu a dky oboch poloos vhodne zvote a napte stredov rovnicu a parametrick rovnice elipsy. Elipsu nartnite v sradnicovej sstave (O, x, y, z). Nezabudnite na dotynicov rovnobenk. Rieenie: Zvolme sradnice stredu S = (0, 3, 2), dku hlavnej poloosi a = 3, dku vedajej poloosi b = 2. Kee e yz, x-ov sradnica je nulov. Parametrick rovnice elipsy s: x = 0, y = 3 cos t + 3,

z = 2 sin t + 2, t 0, 2 . Stredov rovnica elipsy:

( y 3)2 + (z 2)2
32 22

= 1.

Najskr nartneme dotynicov rovnobenk (obr.16.1a). Potom do rovnobenka vpeme elipsu (obr.16.1b).

Obr. 16.1ab Nrt elipsy v rovine yz

Prklad 2: Napte parametrick rovnice predenej ortocykloidy pre tri vetvy. Polomer krunice a zvote 1,5. Ortocykloidu nartnite a zobrazte v programe WinPlot. Rieenie: Ortocykloida je trajektria, ktor vytvor bod pevne spojen s krunicou pri jej kotan po priamke. Parametrick rovnice ortocykloidy s: x = a(t sin t ),

y = a (1 cos t ), t R. Polomer krunice a = 1,5 a vekos kontaty meme zvoli, ale tak, aby > 1, kee ortocykloida m by poda zadania preden. Zvolme = 1,3 . Pre jednu vetvu parameter 152

t 0,2 . Pre tri vetvy parameter t 0,3.2 , prp. in interval so rkou 6. Potom

parametrick rovnice predenej ortocykloidy pre tri vetvy s: x = 1,5(t 1,3 sin t ) . y = 1,5(1 1,3 cos t ), t 0,6
y

Obr. 16.2 Preden ortocykloida

Prklad 3: S dan 2 krunice: pevn (nepohybliv) kp a pohybliv kh. Zvote ich polomery b polomer pevnej krunice, a polomer pohyblivej krunice tak, aby vznikla: a) prost epicykloida so 4 vetvami, nartnite/zobrazte, b) prost hypocykloida s 3 vetvami, nartnite/zobrazte. Rieenie:

a) Pre polomery a, b mus plati

(in monosti a = 2, b = 8; a = 0.5, b = 2 a pod.) vi. obr. 16.3. b b) Pre polomery a, b mus plati = 3 , sta teda zvoli ich hodnoty, napr. a = 1, b = 3 a vi. obr. 16.4.

b = 4 , sta teda zvoli ich hodnoty, napr. a = 1, b = 4 a

Obr. 16.3 Prost epicykloida

Obr. 16.4 Prost hypocykloida

Prklad 4: Napte parametrick rovnice valcovej (cylindrickej) skrutkovice, ak polomer r valcovej plochy, os o valcovej plochy a vka zvitu vz s dan nasledovne: r = 3, o = x, vz = 2. Nartnite/zobrazte jeden zvit valcovej skrutkovice a as prslunej valcovej plochy. Rieenie: Parametrick rovnice valcovej skrutkovice, ak polomer valcovej plochy je r a os o valcovej plochy je toton s osou x, s:

153

x = ct , y = r cos t , z = r sin t , t R, kde c je parameter skrutkovho pohybu (redukovan vka zvitu), c = vz . 2

Po dosaden r = 3, c =
x=t y = 3 cos t z = 3 sin t , t R

2 = 1 parametrick rovnice cylindrickej skrutkovice s: 2

Obr. 16.5 Cylindrick skrutkovica

Prklad 5: Napte parametrick rovnice kueovej (knickej) skrutkovice, ak polomer r podstavy kuea, os o kueovej plochy a redukovan vka zvitu c s dan nasledovne: r = 3, o = y, c = 6. Nartnite/zobrazte jeden zvit kueovej skrutkovice a as prslunej kueovej plochy. Rieenie: Pri zobrazovan skrutkovc je praktick zobrazi najprv plochu, na ktorej je prslun skrutkovica navinut. Parametrick rovnice kueovej skrutkovice, ak polomer kueovej plochy je r, redukovan vka zvitu je c a os kueovej plochy je os y, s:
x = rt cos t y = ct z = rt sin t , t R.

x = 3t cos t Po dosaden: y = 6t z = 3t sin t , t R.

Obr. 16.6 Knick skrutkovica

154

lohy
Kueoseky v rovine 1. Njdite stredov rovnicu a parametrick rovnice: a) krunice, ke je dan stred S a polomer r. S = ( 1, 2), r = 2, b) elipsy so stredom v zaiatku sradnicovej sstavy, ak e = 4, b = 3. 2. Njdite vrcholov rovnicu paraboly, ak je dan ohnisko F = (3, 1) a vrchol V = (3, 3). 3. Napte stredov rovnicu hyperboly, ak e = 10, a = 6 a jej stred je v zaiatku sradnicovej sstavy. Kueoseky v priestore 4. Napte stredov rovnicu a parametrick rovnice krunice k: {S = (m, n, p), r}, ktor le v rovine: a) xy, b) xz, c) yz. 5. V (O; x, y, z) je dan elipsa e, e xz, stred elipsy S O. Sradnice stredu a dky oboch poloos vhodne zvote a napte stredov rovnicu a parametrick rovnice elipsy. Cykloidy 6. Nartnite/zobrazte na PC tri vetvy: a) prostej, b) skrtenej ortocykloidy. 7. Nartnite/zobrazte na PC: a) epicykloidu: a = 2, b = 6, = 1, b) hypocykloidu: a = 2, b = 8, >1, c) pericykloidu: a = 6, b = 2, 0 < < 1. Skrutkovice 8. Dan je bod A = (3, 0, 0) a vka zvitu vz = 1,2. Napte parametrick rovnice pre 1 zvit valcovej (cylindrickej) skrutkovice sA bodu A (osou skrutkovho pohybu je os z). 9. Napte parametrick rovnice kueovej (knickej) skrutkovice pre a = 1, c = 1,2. 10. Napte parametrick rovnice guovej(sfrickej) skrutkovice pre a = 4, k = 0,1.

Zadan krivky nartnite a nrt si overte pomocou programu WinPlot.

Rieenia
1. a) (x + 1) + ( y 2) = 4 ; x = 2 cos t 1, y = 2 sin t + 2, t R , b)
2 2

x2 y2 + = 1; 5 2 32

x = 5 cos t , y = 3 sin t , t R . 2. (x 3) = 8( y 3) . 3.
2

4. a) (x m ) + ( y n )
2
2

+ ( z p ) = r 2 y = 0 ; x = r cos t + m, y = 0, z = r sin t + p, t R , c) ( y n ) + ( z p ) = r 2 x = 0 ; x = 0, y = r cos t + n, z = r sin t + p, t R . 5. Zvolili sme S = (3,0,2 ), a = 5, b = 4 :

2 2

x2 y2 = 1. 62 82 2 = r 2 z = 0 ; x = r cos t + m, y = r sin t + n, z = 0, t R , b) ( x m ) +

(x 3)2 + (z + 2)2
52 42
6.

= 1 y = 0; x = 5 cos t + 3, y = 0, z = 4 sin t 2, t R .

a) prost ortocykloida

b) skrten ortocykloida

155

7.

a) prost epicykloida b) preden hypocykloida c) skrten pericykloida 8. x = 3 cos t , y = 3 sin t , z = 0,6t , t 0,2 . 9. x = t cos t , y = t sin t , z = 1,2t , t R. 10. x = 4 cos(0,1t ) cos t , y = 4 cos(0,1t )sin t , z = 4 sin (0,1t ), t 10

,10

156

17. PLOCHY ROTAN, SKRUTKOV, PRIAMKOV, TRANSLAN

Rieen lohy
Prklad 1. Napte parametrick rovnice plochy, ktor vznikne rotciou seky AB okolo osi z, ak A = (5, 0, 0), B = (1, 0, 5). Plochu zobrazte v programe WinPlot. Rieenie: Parametrick rovnice rotanej plochy s: x(u, v) = x(u)cosv y(u)sinv, y(u, v) = x(u)sinv + y(u)cosv, z(u, v) = z(u), u U, v 0, 2). Do rovnc za x(u), y(u), z(u) dosadme prav strany parametrickch rovnc rotujcej seky AB - smerov vektor seky AB je (1 5, 0 0, 5 0) = ( 4, 0, 5), - parametrick rovnice seky AB s: x(u) = 5 + ( 4)u = 5 4u, y(u) = 0 + 0u = 0, z(u) = 0 + 5u = 5u, u 0, 1. Vsledn parametrick rovnice danej rotanej plochy s: x(u, v) = (5 4u)cosv 0sinv = (5 4u)cosv, y(u, v) = (5 4u)sinv + 0cosv = (5 4u)sinv, z(u, v) = 5u, u 0, 1, v 0, 2). Plochu zobrazme vo veobecnej axonometrii v programe WinPlot (obr. 17.1).

Obr. 17.1 Rotan plocha

Prklad 2. Napte parametrick rovnice plochy, ktor vznikne skrutkovanm (okolo osi z) polkrunice k: x(u) = 3cosu + 5, y(u) = 0, z(u) = 3sinu, u , 2 s danmi parametrickmi rovnicami, kde parameter skrutkovho pohybu c = 2. Plochu zobrazte v programe WinPlot. Rieenie: Parametrick rovnice skrutkovej plochy s: x(u, v) = x(u)cosv y(u)sinv, y(u, v) = x(u)sinv + y(u)cosv, z(u, v) = z(u) + cv, u U, v R.

157

Dosadme do rovnc: - za x(u), y(u), z(u) prav strany parametrickch rovnc polkrunice k, za c hodnotu 2. Parametrick rovnice danej skrutkovej plochy s: x(u, v) = (3cosu + 5)cosv 0sinv = (3cosu + 5)cosv, y(u, v) = (3cosu + 5)sinv + 0cosv = (3cosu + 5)sinv, z(u, v) = 3sinu + 2v, u , 2, v R. Plochu zobrazme vo veobecnej axonometrii pre v 0, 2 v programe WinPlot (obr. 17.2).

Obr. 17.2 Skrutkov plocha

Prklad 3. Napte parametrick rovnice priamkovej valcovej plochy, ak urujca iara je parabola leiaca v rovine xz s parametrickmi rovnicami x(u) = u, y(u) = 0, z(u) = u2; u 3, 3, priom tvoriace priamky s rovnoben s osou y. Plochu zobrazte v programe WinPlot. Rieenie: Parametrick rovnice priamkovej valcovej plochy s: x(u, v) = x(u) + av, y(u, v) = y(u) + bv, z(u, v) = z(u) + cv, u U, v R. Do tchto rovnc dosadme: - za x(u), y(u), z(u) prav strany parametrickch rovnc urujcej iary (danej paraboly), - za a, b, c sradnice smerovho vektora tvoriacich priamok. Poznmka: Pri priamkovej valcovej ploche s vetky tvoriace priamky navzjom rovnoben, a teda maj rovnak smerov vektor. Tvoriace priamky s rovnoben s osou y, teda sradnice smerovho vektora vetkch tvoriacich priamok mu ma napr. hodnotu (0, 1, 0), ie a = 0, b = 1, c = 0. Poznmka: Kad priamka m nekonene vea smerovch vektorov. Naprklad vektory (0, 10, 0), (0, 5, 0) at. uruj takisto smer osi y. Zvykneme vak vybera najjednoduch vektor, a to je jednotkov vektor (0, 1, 0). Parametrick rovnice danej priamkovej valcovej plochy s: x(u, v) = u + 0v = u, y(u, v) = 0 + 1v = v, z(u, v) = u2 + 0v = u2, u 3, 3, v R.

Plochu zobrazme vo veobecnej axonometrii pre v 0, 6 v programe WinPlot (obr. 17.3). 158

Obr. 17.3 Priamkov valcov plocha

Prklad 4. Napte parametrick rovnice priamkovej kueovej plochy, ak urujca iara je elipsa leiaca v rovine yz s parametrickmi rovnicami x(u) = 0, y(u) = 5cosu + 5, z(u) = 3sinu + 3; u 0, 2, priom vrchol V m sradnice (10, 0, 0). Plochu zobrazte v programe WinPlot. Rieenie: Parametrick rovnice priamkovej kueovej plochy s: x(u, v) = x(u) + v(m x(u)), y(u, v) = y(u) + v(n y(u)), z(u, v) = z(u) + v(p z(u)), u U, v R. Do rovnc dosadme: - za x(u), y(u), z(u) prav strany parametrickch rovnc urujcej iary (danej elipsy), - za m, n, p sradnice vrcholu kueovej plochy V (m = 0, n = 0, p = 0). Parametrick rovnice danej priamkovej kueovej plochy s: x(u, v) = 0 + v(10 0) = 10v, y(u, v) = 5cosu +5 + v(0 (5cosu + 5)) = (5cosu + 5)(1 v), z(u, v) = 3sinu + 3 + v(0 (3sinu + 3)) = (3sinu + 3)(1 v), u 0, 2, v R. Plochu zobrazme vo veobecnej axonometrii pre v 0, 1 v programe WinPlot (obr. 17.4).

Obr. 17.4 Priamkov kueov plocha

159

lohy
1. Napte parametrick rovnice pre nasledovn rotan plochy: a) rotan valcov plochu s rotanou osou v osi z, b) rotan kueov plochu s vrcholom v zaiatku sradnicovej sstavy, c) guov plochu, d) anuloid, e) rotan elipsoid (preden), f) rotan jednodielny hyperboloid, g) rotan paraboloid (otvoren smerom hore). Plochy zobrazte v programe WinPlot. 2. Napte parametrick rovnice pre nasledovn skrutkov plochy: a) priamkov skrutkov plochu, b) cyklick skrutkov plochu. Plochy zobrazte v programe WinPlot. 3. Napte parametrick rovnice pre nasledovn priamkov plochy: a) valcov plochu s urujcou iarou k: x = u, y = 0, z = sinu, u 2, 4; tvoriace priamky nech s rovnoben s osou y, b) valcov plochu s urujcou iarou k: x = u, y = 4cosu, z = 0, u 0, 4; smer tvoriacich priamok nech je uren vektorom s = (0, 0, 1), c) kueov plochu s urujcou iarou k: x = u, y = 0, z = sinu, u 2, 4 a s vrcholom v bode V = (0, 12, 6), d) kueov plochu s urujcou krunicou k: x = 4cosu, y = 0, z = 4sinu + 4, u 0, 2) a s vrcholom v bode V = (0, 8, 0). Plochy zobrazte v programe WinPlot. 4. Napte parametrick rovnice pre nasledovn translan plochy: a) hyperbolick paraboloid ako translan plochu, b) rotan valec ako translan plochu. Plochy zobrazte v programe WinPlot.

Rieenia22
1. a) x(u, v) = 3cosv, y(u, v) = 3sinv, z(u, v) = u, u 0, 4, v 0, 2), b) x(u, v) = 4ucosv, y(u, v) = 4usinv, z(u, v) = 5u, u 0, 1, v 0, 2), c) x(u, v) = 2cosucosv, y(u, v) = 2cosusinv, z(u, v) = 2sinu, u /2, /2, v 0, 2), d) x(u, v) = (cosu + 3)cosv, y(u, v) = (cosu + 3)sinv, z(u, v) = sinu, u 0, 2), v 0, 2), e) x(u, v) = 2cosucosv, y(u, v) = 2cosusinv, z(u, v) = 3sinu, u /2, /2, v 0, 2), f) x(u, v) = 2ucosv 3sinv, y(u, v) = 2usinv + 3cosv, z(u, v) = 3u, u 2, 2, v 0, 2), g) x(u, v) = ucosv, y(u, v) = usinv, z(u, v) = 2u2, u 3, 3, v 0, ). 2. a) x(u, v) = 6(1 u)cosv 2usinv, y(u, v) = 6(1 u)sinv + 2ucosv, z(u, v) = 4u + 2v, u 0, 1, v 0, 2), b) x(u, v) = (cosu + 3)cosv, y(u, v) = (cosu + 3)sinv, z(u, v) = sinu + 1,5v, u 0, 2), v 0, 2. 3. a) x(u, v) = u, y(u, v) = v, z(u, v) = sinu, u 2, 4 , v 0, 6, b) x(u, v) = u, y(u, v) = 4cosu, z(u, v) = v, u 0, 4 , v 0, 6, c) x(u, v) = u uv, y(u, v) = 12v, z(u, v) = sinu + ( 6 sinu)v, u 2, 4 , v 0, 1, d) x(u, v) = 4cosu 4vcosu, y(u, v) = 8v, z(u, v) = 4sinu + 4 4vsinu 4v, u 0, 2), v u2 v2 + , u 6, 6, v 6, 6, b) x(u, v) = 0, 1. 4. a) x(u, v) = u, y(u, v) = v, z(u, v) = 6 6 5cosv, y(u, v) = 5sinv, z(u, v) = u, u 3, 3, v 0, 2).
22

Intervaly pre parametre u, v s zvolen vhodne pre zobrazenie v programe WinPlot.

160

1a)

1b)

1c)

1d)

1e)

1f)

1g)

2a)

2b)

161

3a)

3b)

3c)

3d)

4a)

4b)

162

18. PLOCHY DRUHHO STUPA

Rieen lohy
Prklad 1. Analyticky vyjadrite a zobrazte23, 24 pomocou programu WinPlot guov plochu so stredom v bode S = (0, 4, 0) a polomerom r = 3. Rieenie: Veobecn zpis stredovej rovnice guovej plochy so stredom v bode S = (m, n, p) a polomerom r: z 2 2 2 2 (x m) + (y n) + (z p) = r .

Rovnica aktulnej guovej plochy so stredom v bode S = (0, 4, 0) a s polomerom r = 3: x2 + (y 4)2 + z2 = 9.

x y

Na zobrazenie plochy (obr. 12.1) pomocou PC s Obr. 12.1 Guov plocha najvhodnejie parametrick rovnice (pozri predchdzajcu kapitolu). Paramet-rick rovnice guovej plochy, vytvorenej v programe WinPlot, s: x(u, v) = 3cosucosv, y(u, v) = 3cosusinv + 4, z(u, v) = 3sinu, u /2, /2, v 0, 2).
Prklad 2. Analyticky vyjadrite a zobrazte pomocou programu WinPlot rotan valcov plochu s polomerom r = 2 a s osou rotcie o: x = 3, z = 0, y R. Rieenie: Veobecn zpis stredovej rovnice rotanej valcovej plochy s polomerom r = a, osou o, o z, priom os prechdza bodom S = (m, n, 0):

xm yn + = 1, z R, a 0. a a
V naom prpade rotan valcov plocha m polomer r = 2 a os rotcie o: x = 3, z = 0, y R.. Urujce krunice leia v rovinch rovnobench s rovinou xz a rotan os o nie je toton s osou y, ale je s ou rovnoben a prechdza bodom (3, 0, 0) na osi x. Hadan analytick vyjadrenie:

5 x y

Obr. 12.2 Rotan valcov plocha

x 3 z + = 1, y R. 2 2
Parametrick rovnice rotanej valcovej plochy (obr. 12.2), vytvorenej v programe WinPlot: x(u, v) = 2cosu + 3, y(u, v) = v, z(u, v) = 2sinu, u 0, 2), v 0, 4.
23 24

O zobrazovan plch via PC pozri viac v uebnici [6]. O nrtkoch plch pozri viac v [10], [11].

163

Prklad 3. Analyticky vyjadrite a zobrazte pomocou programu WinPlot rotan kueov plochu s rotanou osou o = z a urujcou priamkou z = 3x/2 + 3, y = 0. Rieenie: Ak vrchol rotanej kueovej plochy s rotanou osou o v smere osi z a tvoriacou priamkou z = c(x m)/a + p, y = n je v bode V = (m, n, p), pre analytick vyjadrenie plochy mme
xm yn z p = 0, a, c 0. + a a c
2 2 2

V tejto lohe kueov plocha m urujcu priamku z = 3x/2 + 3, y = 0, t. j. vrchol V = (0, 0, 3). Riadiace krunice leia v rovinch rovnobench s rovinou xy. Pre krunicu v rovine xy plat a = r = 2, vzdialenos tejto krunice od vrcholu V je c = 3 a analytick vyjadrenie danej rotanej kueovej plochy bude
x y z 3 + = 0. 2 2 3
2 2 2

3 2 2 y

Parametrick rovnice rotanej kueovej plochy (obr. Obr. 12.3 Rotan kueov plocha. 12.3) vytvorenej v programe WinPlot: x(u, v) = ucosv, y(u, v) = usinv, z(u, v) = 3u/2 + 3, u 2, 2, v 0, 2).
Prklad 4. Analyticky vyjadrite a zobrazte pomocou programu WinPlot rotan elipsoid s rotanou osou o = z, a = b = 5, c = 3, S 0. Rieenie: Stredov rovnica trojosovho elipsoidu so stredom v bode S = (m, n, p), priom a, b, c s dky poloos hlavnch rezovch elps, m tvar

x m y n z p + = 1, a, b, c 0. + a b c
2 2 2

V lohe je dan rotan ellipsoid s osou rotcie o = z. Potom rovnica elipsoidu bude
x y z + + = 1. 5 5 3
2 2 2

5 x
Obr. 12.4 Rotan elipsoid

5 y

Parametrick rovnice rotanho elipsoidu (obr. 12.4) vytvorenho v programe WinPlot: x(u, v) = 5cosucosv, y(u, v) = 5cosusinv, z(u, v) = 3sinu, u /2, /2, v 0, 2).

164

Prklad 5. Analyticky vyjadrite a zobrazte pomocou programu WinPlot rotan jednodielny hyperboloid s rotanou osou o = z, a = b = 2, c = 3, S 0. Rieenie: Stredov rovnica trojosovho jednodielneho hyperboloidu so stredom v bode S = (m, n, p), priom a, b, c s dky poloos hlavnch rezovch kueoseiek (a, b v prpade elipsy, ktor le v rovine rovnobenej s xy; a, c resp. b, c s dky poloos hyperbol v xz resp. yz, odpovedajco), je:

x m y n z p = 1, a, b, c 0. + a b c
2 2 2

Pre jednodielny rotan hyperboloid, dan v tejto lohe, plat:

x y z + = 1. 2 2 3
2 2 2

2 x

2 y

Parametrick rovnice rotanho hyperboloidu (obr. 12.5) vytvorenho v programe WinPlot: x(u, v) = (2/cosu)cosv, y(u, v) = (2/cosu)sinv, z(u, v) = 3tgu, u 0, /2) U (3/2, 2, v 0, 2)25.
Prklad 6. Analyticky vyjadrite a zobrazte pomocou programu WinPlot rotan paraboloid s rotanou osou o = y a urujcou parabolou y = x2 + 3.
Obr. 12.5 Jednodielny rotan hyperboloid

Rieenie: Vrcholov rovnica rotanho paraboloidu s rotanou osou o, ktor je rovnoben so sradnicovou osou z, vrcholom v bode V = (m, n, k) a parametrom p hlavnej rezovej paraboly26, m tvar z

( x m) 2 ( y n) 2 + 2( z k ) = 0, p > 0. p p
Potom rovnica danho paraboloidu s ohadom na jeho rotan os v osi y, vrchol V = (0, 3, 0) a parameter paraboly p = 1/2 je x2 z2 + 2 ( y 3) = 0. 1/ 2 1/ 2

3 y

Obr. 12.6 Rotan paraboloid

Parametrick rovnice rotanho paraboloidu (obr. 12.6) vytvorenho v programe WinPlot: x(u, v) = ucosv, y(u, v) = u2 + 3, z(u, v) = usinv, u 0, 2, v 0, 2).

S ohadom na definin obor funkci zaangaovanch v parametrickch rovniciach danej plochy sa hyperboloid mus zloi z dvoch ast: jedna je v polpriestore z > 0, druh as je s prvou smern poda roviny xy. 26 V ubovonej osovej rovine.

25

165

lohy
1. Analyticky vyjadrite dan plochy: a) guov plocha so stredom v bode S = (3, 0, 0) a s polomerom r = 2, b) rotan valcov plocha s polomerom r = 1 a s rotanou osou o: o x, o xy, y = 4, c) eliptick valcov plocha s urujcou elipsou e v rovine xz, e = {S O, a = 4,b = 2, hlavn os elipsy m smer osi x} a smer tvoriacich priamok je zhodn so smerom osi y, d) rotan kueov plocha s urujcou priamkou z = 2x + 3 a s vrcholom V = (0, 0, 3), e) kueov plocha s urujcou krunicou k: x = 4cosu, y = 0, z = 4sinu + 4, u 0, 2) a s vrcholom v bode V = (0, 8, 0), f) rotan elipsoid, o = z, a = 2, c = 5, S O, g) rotan hyperboloid jednodielny, o = z, a = 2, c = 5, S O, h) rotan hyperboloid dvojdielny, o = z, a = 2, c = 5, S O, ch) rotan paraboloid s urujcou parabolou x = y2 + 3; rotan os o = x. 2. Slovne popte analyticky vyjadren plochy. Tretia sradnica, ak nie je uveden inak, je z mnoiny relnych sel. Plochy nartnite a zobrazte na PC27. a) (x 5)2 + (y 3)2 + z2 = 9, b) x 2 + y2 = 4,

z 7 x c) + = 1, 5 3 d) 2z = x2, e) z2 = x 2 + y2, 2 2 y4 z 2 f) x + = 0, 3 2 z x g) + y 2 + = 1 , 3 2
2 2

y 5 x + 2 2 h) z = 1, + 4 3 x + 2 y 5 z ch) = 1 , + 4 3 5 i) z = x 2 + y2 + 1, j) z = 2 x 2 y2, k) z = (x/2)2 + y2, l) z = (x 2)2 + (y 5)2, m) x = y2 + (z 3) 2.

2 2 2

Rieenia
x z 1. a) (x 3) + y + z = 4, b) (y 4) + z = 4, x R, c) + = 1, y R , 4 2 2 2 2 2 y x y z d) (z 3)2 = 4(x2 + y2), e) x2 + z2 = 16 1 , f) + + = 1 , 8 2 2 5
2 2 2 2 2
2 2

x y z g) + = 1 , h) 2 2 5

x y z 2 2 + = 1 , ch) y + z + 3 = x. 2 2 5

27

Parametrick rovnice danch plch mete zska (jednoduchou) adaptciou parametrickch rovnc plch v rieench lohch.

166

2. a) guov plocha so stredom v bode S = (5, 3, 0) a polomerom r = 3,

b) rotan valcov plocha s polomerom r = 2 a s osou rotcie o = z,

c) valcov plocha eliptick; os o: o y, o yz, z = 7; urujca elipsa e xz, hlavn os m v smere osi z,

167

d) parabolick valcov plocha; urujca parabola p xz,

e) rotan kueov plocha, o = z, V 0,

f) eliptick kueov plocha, o z, V = (0, 4, 0),

168

g) trojosov elipsoid, S 0, a = 2, b = 1, c = 3,

h) eliptick hyperboloid jednodielny, S = ( 2, 5, 0), a = 4, b = 3, c = 1,

ch) eliptick hyperboloid dvojdielny, S = ( 2, 5, 0), a = 4, b = 3, c = 5,

169

i) rotan paraboloid, o = z, V = (0, 0, 1), otvoren v smere z+ (t. j. nahor),

j) rotan paraboloid, o = z, V = (0, 0, 2), otvoren v smere z- (t. j. nadol),

k) eliptick paraboloid, o = z, V 0, otvoren v smere z+,

170

l) rotan paraboloid, V = (2, 5, 0), o z, otvoren v smere z+,

m) rotan paraboloid, V = (0, 0, 3), o x, otvoren v smere x+.

171

Prloha
Niektor syntaktick pravidl zadvania matematickch vrazov v programoch Maxima a WinPlot.

e i

Vraz %pi %e %i inf minf 3*x-%pi*x

Maxima pi e

WinPlot

3 x x

(2 x
x5 x
3 3

3x + 5) : ( x + 1)

(2*x*x-3*x+5)/(x+1) x^5 x^(1/2) alebo sqrt(x) x^(1/3) x^(2/3) abs(x) sin(x) (cos(2*x))^2 tan(%pi/3) cot(x) asin(x) acos(x) atan(x) acot(x) log(x)

x
x2

PInf NInf 3x-pi*x (2xx-3x+5)/(x+1) alebo (2*x*x-3*x+5)/(x+1) x^5 alebo power(5,x) x^(1/2) alebo sqr(x) alebo sqrt(x) x^(1/3) alebo root(3,x) x^(2/3) abs(x) sin(x) (cos(2x))^2 alebo (cos(2*x))^2 tan(pi/3) cot(x) arcsin(x) arccos(x) arctan(x) alebo atn(x) arccot(x) ln(x) log(x) log(2,x) alebo lg(2,x) exp(x) alebo e^x 3^(2x+5) alebo 3^(2*x+5)

x
sin x cos 2 2 x

3 cotg x arcsin x arccos x arctg x arccotg x ln x log x log 2 x

tg

ex 32 x + 5 sin matc A, B

exp(x) alebo %e^x 3^(2*x+5) A.B (Nie A*B!)

172

Zoznam bibliografickch odkazov

[1] [2] [3] [4] [5] [6] [7] [8] [9] IVAN, J. Matematika 1. Bratislava: Alfa, 1986. ELIA, J., HORVTH, J., KAJAN, J. Zbierka loh z vyej matematiky 2. Bratislava: STU, 1995. HALABRN, M. a kol. Matematika I. Bratislava: STU, 2000. URL: http://is.stuba.sk BUA, J. Maxima. Koice: FEI TU, 2006. URL: http://people.tuke.sk/jan.busa/kega/maxima/maxima.pdf REKTORYS, K. a kol.: Pehled uit matematiky. Praha: SNTL, 1981. ZMOK a kol. Zklady potaovej grafiky geometrick problematika. STU Bratislava, 1999. URL: http://is.stuba.sk GALANOV, J. a kol. Linerna algebra. Bratislava: STU, 1994. VOICK, Z. Matematika v kocke pre stredn koly. Havlkv Brod: ART AREA, 2001. ISBN 80-88879-67-1 URL: http://math.exeter.edu/rparris/winplot.html

[10] MITOV, M. a kol. Analytick geometria v prkladoch. Trnava: AlumniPress, 2007. URL: http://is.stuba.sk [11] STEIN, S. K. Calculus and Analytic Geometry. McGraw-Hill, Inc., 1973.

173

EDCIA VYSOKOKOLSKCH SKRPT

Doc. RNDr. Mria Mitov, PhD., RNDr. Iveta Markechov, CSc., Mgr. Hana Stpalov, Mgr. Zuzana erveansk, PaedDr. Lujza Hamplov, PaedDr. Janette Kotianov, PhD., PaedDr. Lilla Kremrov Nzov: Matematika I s podporou programov WinPlot a Maxima Mathematics I supported by WinPlot and Maxima Programs Miesto vydania: Trnava Vydavate: AlumniPress Rok vydania: 2009 Vydanie: prv Rozsah : 173 strn Edin slo: 5/AP/2009 ISBN 978-80-8096-090-2 EAN 9788080960902 zverejnen na https://is.stuba.sk

Autori: