Kvadratické funkcie, rovnice, 1

nerovnice 2. ročník

Kvadratická funkcia
Kvadratickou funkciu sa nazýva každá funkcia na množine reálnych
čísel R daná rovnicou y = ax2 + bx + c, kde a je reálne číslo rôzne od
nuly, b, c sú ľubovoľné reálne čísla.

Jednotlivé členy a koeficienty nazývame:

ax2 ... kvadratický člen, a ... koeficient kvadratického člena
bx ... lineárny člen, b ... koeficient lineárneho člena
c ... absolútny člen

Grafom kvadratickej funkcie je parabola.

Príklad:
Zostrojte graf kvadratickej funkcie f: y = x2.

Riešenie:
Zostavíme tabuľku pre vybrané hodnoty x:

x -4 -3 -2 -1 0 1 2 3 4
f(x) 16 9 4 1 0 1 4 9 16

Zostavíme graf tejto funkcie:

Kvadratické funkcie, rovnice, 2
nerovnice 2. ročník

Z grafu vidíme, že definičným oborom funkcie je množina reálnych

čísel. Oborom hodnôt je interval 0; ∞ ) .
Funkcia je párna.
Je klesajúca na intervale (− ∞; 0 a rastúca na intervale 0; ∞ ) .
Funkcia je zdola ohraničená, nie je zhora ohraničená.
V bode x = 0 má ostré minimum. Tento bod sa nazýva vrchol
paraboly.

Ako vplývajú hodnoty a, b, c na priebeh grafu funkcie?

Začneme s hodnotou a. Majme kvadratickú funkciu typu f: y = ax, kde
a je reálne číslo rôzne od nuly.

Zostrojme grafy funkcií:

f1: y = x2; f2: y =- x2; f3: y = 2 x2; f4 : y = -2x2;

f5: y =3 x2; f6: y = -3x2; f7: y = 1 x2; f8: y = − 1 x2;
2 2
1 2 1 2
f 9: y = x; f10: y = x
3 4

Zostavíme tabuľku pre vybrané hodnoty x:

x -4 -3 -2 -1 0 1 2 3 4
f1(x) 16 9 4 1 0 1 4 9 16
f2(x) -16 -9 -4 -1 0 -1 -4 -9 -16
f3(x) 32 18 8 2 0 2 8 18 32
f4(x) -32 -18 -8 -2 0 -2 -8 -18 -32
f5(x) 48 27 12 3 0 3 12 27 48
f6(x) -48 -27 -12 -3 0 -3 -12 -27 -48
f7(x) 8 4,5 2 0,5 0 0,5 2 4,5 8
f8(x) -8 -4,5 -2 -0,5 0 -0,5 -2 -4,5 -8
f9(x) 16 3 4 1 0 1 4 3 16
3 3 3 3 3 3
f10(x) 4 9 1 1 0 1 1 9 4
4 4 4 4

Vykreslíme grafy jednotlivých funkcií:

Kvadratické funkcie, rovnice, 3
nerovnice 2. ročník

Z grafov funkcií vidíme:

Vrchol všetkých parabol je v bode [0, 0].

Ak a > 0, tak graf funkcie má tvar „doliny“.

Ak a < 0, tak graf funkcie má tvar „kopca“.

Ďalej vidíme, že
• pre kladné hodnoty a čím je hodnota a väčšia, tým sa ramená
paraboly viac blížia k osi y;
• pre záporné hodnoty a čím je hodnota a menšia, tým sa ramená
paraboly viac blížia k osi y.
Kvadratické funkcie, rovnice, 4
nerovnice 2. ročník

Sledujme priebeh funkcií tvaru f: y = x2 + e, teda napr. funkcií:

f1: y = x2+ 1; f2: y = x2+ 2; f3: y = x2-3; f4: y = x2-0,5.

Sami si zostavte tabuľku hodnôt pre vybrané x, my už priamo

vykreslíme grafy jednotlivých funkcií:

Vidíme, že vrcholy parabol sa „pohybujú“ po osi y, majú x-ovú

súradnicu nula, y-ová súradnica je závislá od hodnoty e, teda vrchol
paraboly má súradnice [0, e].
Kvadratické funkcie, rovnice, 5
nerovnice 2. ročník

Sledujme priebeh funkcií tvaru f: y = (x + f)2, teda napr. funkcií

f1: y = (x + 1)2; f2: y = (x + 2)2; f3: y = (x – 1)2; f4: y = (x – 3)2.

Sami si zostavte tabuľku hodnôt pre vybrané x, my už priamo

vykreslíme grafy jednotlivých funkcií:

Z grafov vidíme, že vrcholy parabol sa „pohybujú“ po osi x, majú y-

ovú súradnicu nula, x-ová súradnica je závislá od hodnoty f, teda
vrchol paraboly má súradnice [-f, 0].
Kvadratické funkcie, rovnice, 6
nerovnice 2. ročník

Ako bude vyzerať graf funkcie tvaru f: y = (x + f)2 + e, teda napr.

f: y = (x + 2)2 + 1?

Z predchádzajúcich skúseností vieme, že graf bude „dolina“, lebo

koeficient kvadratického člena je kladný. Vykreslíme graf funkcie:

Vrchol funkcie f: y = (x + 2)2 + 1 má súradnice V[-2; 1].

Všeobecne môžeme zapísať, že vrchol funkcie v tvare f: y =(x + f)2+e

má súradnice V[-f; e].

Budeme však potrebovať zobraziť graf kvadratickej funkcie v tvare

f: y = ax2 + bx + c. Túto funkciu budeme musieť upraviť podobný ako
v predchádzajúcej časti. Vyskúšame úpravy na konkrétnych
príkladoch:
Kvadratické funkcie, rovnice, 7
nerovnice 2. ročník

Príklad:
Určte súradnice vrcholu funkcie f: y = x2 - 2x + 3.

Riešenie:
Predpis funkcie f: y = x2 - 2x + 3 budeme upravovať týmto spôsobom:
( x2 - 2x) + 3 ... výraz v zátvorke upravíme na štvorec
a2 – 2ab + b2 = (a – b)2
( x2 - 2x + 1) - 1 + 3 ... v skutočnosti sme „nič“ nepridali
( x2 - 2x + 1) + 2 ... upravíme
2 2
( x - 1) + 2

Teda platí f: y = x2 - 2x + 3 = ( x2 - 1)2 + 2

Z tohto predpisu vieme, že vrchol má súradnice V[1; 2].

O správnosti sa presvedčíme zostrojením grafu funkcie f:

Príklad:
Určte súradnice vrcholu funkcie f: y =-0,5 x2 + x + 2.

Riešenie:
Z predpisu vidíme, že graf funkcie bude mať tvar „kopca“, pretože
koeficient kvadratického člena je záporný. Musíme upraviť:
-0,5 x2 + x + 2 = -0,5(x2 - 2x – 4)
-0,5[(x2 – 2x) - 4]
Kvadratické funkcie, rovnice, 8
nerovnice 2. ročník

-0,5[(x2 – 2x +1) -1 - 4]
-0,5[(x2 – 2x + 1) - 5]
-0,5[(x – 1)2 - 5] … roznásobíme
-0,5 (x - 1)2 + 2,5

Teda platí f: y = y =-0,5 x2 + x + 2 = -0,5 (x - 1)2 + 2,5

Z tohto predpisu vieme, že vrchol má súradnice V[1; 2,5].

O správnosti sa presvedčíme zostrojením grafu funkcie f:

Kvadratické funkcie, rovnice, 9
nerovnice 2. ročník

Kvadratická rovnica

Rovnica ax2 + bx + c = 0
Pričom a, b, c sú reálne čísla, a ≠ 0 , x je neznáma, sa nazýva
kvadratická rovnica. Rovnici v takomto tvare často hovoríme
kvadratická rovnica v anulovanom tvare, pretože na pravej stne je
nula.
V kvadratickej rovnici nikdy nesmie chýbať kvadratický člen, teda
nikdy nesmie obsahovať člen 0x2 !!!

Jednotlivé členy a koeficienty nazývame:

ax2 ... kvadratický člen, a ... koeficient kvadratického člena
bx ... lineárny člen, b ... koeficient lineárneho člena
c ... absolútny člen

Príklad:
Určte, či nasledujúce rovnice s neznámou x sú kvadratické rovnice,
určte ich jednotlivé členy a koeficienty:

a) 2x2 + 4x + 7 = 0 d) (x – 1)(4x + 3) = 0
b) 7x2 = 5x + 1 e) -3x2 + 5 = 0
c) 0x2 – 5x + 2 = 0 f) 4x2 – 9x = 0

Riešenie:
a) Rovnica je kvadratická, kvadratický člen je 2x2 , koeficient
kvadratického člena je 2, lineárny člen je 4x, koeficient
lineárneho člena je 4, absolútny člen je 7.
b) Rovnicu upravíme na anulovaný tvar: 7x2 - 5x – 1 = 0. Rovnica
je kvadratická, kvadratický člen je 7x2 , koeficient kvadratického
člena je 7, lineárny člen je -5x, koeficient lineárneho člena je -5,
absolútny člen je -1.
c) Rovnica nie je kvadratická, pretože koeficient kvadratického
člena 0x2 je 0, čo podľa definície kvadratickej rovnice nesmie
byť.
d) Rovnicu roznásobíme:
(x – 1)(4x + 3) = 0 ⇒ 4x2 + 3x – 4x – 3 = 0 ⇒ 4x2 – x – 3 = 0
Kvadratické funkcie, rovnice, 10
nerovnice 2. ročník

Rovnica je kvadratická, kvadratický člen je 4x2, koeficient

kvadratického člena je 4, lineárny člen je –x, koeficient
lineárneho člena je -1, absolútny člen je -3.
e) Rovnica je kvadratická, neobsahuje lineárny člen. Kvadratický
člen je -3x2, koeficient kvadratického člena je -3, absolútny člen
je 5.
f) Rovnica je kvadratická, neobsahuje absolútny člen. Kvadratický
člen je 4x2 , koeficient kvadratického člena je 4, lineárny člen je
– 9x, koeficient lineárneho člena je -9.

Grafické riešenie kvadratických rovníc

Viem už zostrojiť graf kvadratickej funkcie. Tieto grafy využijeme aj
pri riešení kvadratických rovníc. Z grafov kvadratických funkcií
určíme približné riešenie rovníc, teda hodnoty premennej x, pre ktoré
príslušné funkcie nadobúdajú hodnotu nula. Tieto čísla x sú koreňmi
rovníc.

Príklad:
Riešte graficky kvadratické rovnice:

a) x2 – 5x + 6 = 0 c) 9x2 + 6x + 1 = 0
b) x2 + x + 1 = 0 d) 0,1 x2 – 2,3x + 2 = 0

Riešenie:
a) Zostrojíme graf kvadratickej funkcie f:y = x2 – 5x + 6.
Zostavíme tabuľku pre vybrané hodnoty x:

x -4 -3 -2 -1 0 1 2 3 4
f(x) 42 30 20 12 6 2 0 0 2
Kvadratické funkcie, rovnice, 11
nerovnice 2. ročník

Zostrojíme graf:

Z tabuľky i z grafu je vidieť, že funkcia f nadobúda hodnotu nula pre

čísla x1 = 2 a x2 = 3. Preto K = {2; 3}.
b) Zostrojíme graf kvadratickej funkcie g:y = x2 + x + 1.
Zostavíme tabuľku pre vybrané hodnoty x:
x -4 -3 -2 -1 0 1 2 3 4
g(x) 13 7 3 1 1 3 7 13 21
Zostrojíme graf:

Z grafu vidíme, že funkcia g nenadobúda hodnotu nula pre

nijaké x. Preto K = Ø.
Kvadratické funkcie, rovnice, 12
nerovnice 2. ročník

c) Zostrojíme graf kvadratickej funkcie h:y = 9x2 + 6x + 1.

Zostavíme tabuľku pre vybrané hodnoty x:
x -2 -1 0 1 2 -0,5 -0,3
h(x) 25 4 1 16 49 0,25 0,01
Zostrojíme graf:

Z grafu vidíme, že funkcia h nadobúda hodnotu nula pre číslo x

1  1
väčšie ako -0,3, konkrétne pre x = − . Preto K = −  .
3  3
O správnosti riešenia sa presvedčte dosadením hodnoty do
kvadratickej rovnice.
d) Zostrojíme graf kvadratickej funkcie i:y = 0,1x2 – 2,3x + 2.
Zostavíme tabuľku pre vybrané hodnoty x:
x -1 0 1 2 20 25
i(x) 4,4 2 -0,2 -2,2 -4 7
Zostrojíme graf:
Kvadratické funkcie, rovnice, 13
nerovnice 2. ročník

Z grafu vidíme, že funkcia i nadobúda hodnotu nula pre číslo x

z intervalu (0; 1) a pre číslo z intervalu (20; 25) Presné riešenie
nám zatiaľ robí problémy.

Ako vidíme, grafické riešenie kvadratických rovníc je pomerne

náročné a nakoniec nám dáva len približné výsledky. Preto budeme
hľadať iné možnosti riešenia kvadratických rovníc. Najprv si
uvedieme rôzne typy kvadratických rovníc.
Typy kvadratických rovníc
Kvadratické rovnice nemusia mať všetky tri členy (teda kvadratický,
lineárny a absolútny), v každom prípade musí obsahovať kvadratický
člen.
Kvadratickú rovnicu, ktorá má tvar ax2 + bx = 0, nazývame
kvadratická rovnica bez absolútneho člena.
Kvadratickú rovnicu, ktorá má tvar ax2 + c = 0, nazývame
rýdzokvadratická rovnica.

Riešenie kvadratickej rovnice bez absolútneho člena

Kvadratickú rovnicu tvaru ax2 + bx = 0 môžeme riešiť nasledujúcim
spôsobom:
Rovnicu upravíme na súčinový tvar
ax2 + bx = 0 ⇒ x(ax + b) = 0
Súčin dvoch čísel je rovný nule práve vtedy, keď aspoň jeden
z činiteľov je rovný nule. V našom prípade musí platiť:
x = 0 ∨ ax + b = 0
Jeden koreň rovnice x1 = 0, druhý koreň dostávame po úprave
b  b
x2 = − . Preto K = 0,−  .
a  a
Kvadratické funkcie, rovnice, 14
nerovnice 2. ročník

Príklad:
Riešte kvadratické rovnice:
a) 4x2 – 2x = 0 b) 3x2 + 25x = 0

Riešenie:
a) Rovnicu 4x2 – 2x = 0 upravíme na súčinový tvar 2x(2x – 1) = 0.
Rovnica má riešenie práve vtedy, keď 2x = 0 alebo (2x – 1) = 0.
Potom x1 = 0 a x2 = 0,5. Zapíšeme: K = {0;0,5}.
b) Rovnicu 3x2 + 25x = 0 upravíme na súčinový tvar
x(3x + 25) = 0. Rovnica má riešenie práve vtedy, keď x = 0
25
alebo 3x + 25 = 0. Potom x1 = 0 a x2 = − . Zapíšeme:
3
 25 
K = 0;−  .
 3
Riešenie rýdzokvadratickej rovnice
Kvadratickú rovnicu tvaru ax2 + c = 0 môžeme riešiť nasledujúcim
spôsobom (ukážeme na konkrétnych príkladoch):

Príklad:
Riešte kvadratické rovnice:
a) 4x2 – 1 = 0 b) x2 + 16 = 0

Riešenie:
a) 1. spôsob:
Rovnicu 4x2 – 1 = 0 môžeme upraviť na súčinový tvar
(2x – 1) (2x + 1) = 0 ... využili sme vzorec a2 – b2 = (a–b)(a+b)
Vieme, že rovnica má riešenie, ak (2x – 1)=0 alebo (2x + 1)=0.
1 1  1 1
Preto 1x = x
a 2 = − . Zapíšeme: K = − ; 
2 2  2 2
Kvadratické funkcie, rovnice, 15
nerovnice 2. ročník

2. spôsob:
Rovnicu 4x2 – 1 = 0 upravíme na tvar
1 1
x2 = . Hľadáme čísla, ktorých druhá mocnina je rovná . Je
4 4
1 1
to číslo x1 = ale aj x2 = − .
2 2
Je výhodnejšie používať prvý spôsob, pretože často na druhú
možnosť (so záporným znamienkom) zabúdame.
b) Rovnicu x2 + 16 = 0 nemôžeme upraviť na súčinový tvar. Preto
použijeme druhý spôsob. Dostávame:
x2 = -16. Hľadáme čísla, ktorých druhá mocnina je -16. Také
čísla však neexistujú, a tak kvadratická rovnica nemá riešenie.
O výsledku sa môžeme presvedčiť z grafu funkcie f: y = x2 + 16:

Z obrázka vidíme, že graf nepretína x-ovú os, preto funkcia pre

žiadne x nenadobúda hodnotu nula.

Tieto postupy riešení sú vhodné len pre vybrané typy kvadratických

funkcií. Ale ako sa riešia kvadratické rovnice so všetkými členmi?
Kvadratické funkcie, rovnice, 16
nerovnice 2. ročník

Riešenie kvadratických rovníc

Nájdeme algebraické riešenie kvadratickej rovnice ax2 + bx + c = 0.
Vykonáme postupne tieto úpravy:
ax2 + bx + c = 0 rozšírime rovnicu /.a
2
a . ax + a . bx + a . c = 0 necháme na jednej strane členy s x
2 2
a x + abx = - ac upravíme ľavú stranu na trojčlen
2 2
2 b b b
(ax) + 2.ax +   = - ac +   ľavú stanu upravíme na súčin
2 2 2
2 2
 b b
 ax +  = - ac +   upravíme pravú stranu rovnice
 2 2
2
 b b 2 − 4ac
 ax +  =
 2 4

2
 b
Zavedieme označenie D = b 2
– 4ac. Keďže  ax +  je vždy
 2
nezáporné číslo, tak aj D musí byť nezáporné číslo. V prípade, že
D<0, rovnica nemá riešenie. Teda dostávame:
2
 b
2
D  D
 ax +  = pravú stranu rovnice zapíšeme v tvare   , teda

 2 4  2 
2
 b
2
 D
 ax +  =  
 upravíme
 2   2 
2
b   D 
2

 ax +  -  =0 ľavú stranu rovnice rozložíme podľa
 2   2 
vzťahu a2 – b2 = (a – b)(a + b), teda
 b D  b D
 ax + −  ⋅  ax + + =0
 2 
2    2 2 

Musí platiť:
b D b D
ax + − =0 alebo ax + + = 0 , teda
2 2 2 2
b D b D
x=− + alebo x=− − čo môžeme
2a 2a 2a 2a
upraviť na tvar
Kvadratické funkcie, rovnice, 17
nerovnice 2. ročník

−b+ D −b − D
x= alebo x= .
2a 2a

Pre korene kvadratickej rovnice zavedieme označenie x1, x2.

Ak D < 0, tak K = Ø.
 b
Ak D = 0, tak K = − .
 2a 
− b ± D 
Ak D > 0, tak K =  , D = b 2
− 4 ac .
 2a 

Výraz D = b2 – 4ac nazývame diskriminant kvadratickej rovnice

ax2 + bx + c = 0.

Už pri grafickom riešení kvadratickej rovnice sme videli, že rovnica

môže mať dva, jeden alebo žiadny koreň. Túto skúsenosť sme aj
algebraicky overili.
Dosadením vypočítaných koreňov do rovnice numericky overíme
správnosť výsledku.

Príklad:
Riešte rovnicu 2x2 + 5x – 3 = 0.

Riešenie:
Využijeme vzorec. Najprv si z rovnice určíme a, b, c. Vidíme, že
a = 2, b = 5, c = -3.
Vypočítame hodnotu diskriminantu:
D = b2 – 4ac = 52 – 4 . 2 . (-3) = 25 + 24 = 49.
Keďže D > 0, rovnica má dva korene. Dosadíme do vzorca

− b ± D − 5 ± 49 − 5 ± 7 1
x1, 2 = = = =
2a 2⋅2 4 2
-3
Kvadratické funkcie, rovnice, 18
nerovnice 2. ročník

1 
Zapíšeme K =  ,−3 . Riešenia môžeme overiť dosadením do
2 
pôvodnej rovnice.

Príklad:
Určte celé čísla, ktoré sú riešením rovnice (x - 4)(4x - 3) + 3 = 0.

Riešenie:
Najprv rovnicu upravíme na tvar kvadratickej rovnice:
(x - 4)(4x - 3) + 3 = 0
4x2 – 3x – 16x + 12 + 3 = 0
4x2 – 19x + 15 = 0
V danej rovnici a = 4, b = -19, c = 15.
Vypočítame diskriminant:
D = b2 – 4ac = (-19)2 – 4 . 4 . 15 = 361 – 240 = 121, teda úloha má
dve riešenia.
Dosadíme do vzťahu

− b ± D 19 ± 121 19 ± 11 30 15
x1, 2 = = = = =
2a 2⋅4 8 8 4
1
Podľa zadania musíme určiť celé čísla, takže K = {1}.

Vzťahy medzi koreňmi a koeficientmi kvadratickej rovnice

Skúsime nájsť vzťahy z algebraického riešenia kvadratickej rovnice
ax2 + bx + c = 0. Vieme, že kvadratická rovnica má najviac dve
riešenia, ktorých tvar je
−b± D
x1, 2 =
2a
Určíme x1 + x2:
−b+ D −b− D 2b b
x1 + x2 = + =− =−
2a 2a 2a a
Kvadratické funkcie, rovnice, 19
nerovnice 2. ročník

Určíme x1 . x2:
x1 . x2 = = =
( )
− b + D − b − D b 2 − D b 2 − b 2 − 4ac 4ac c
⋅ = 2 =
2a 2a 4a 2 4a 2 4a a
Tieto vzťahy môžeme využiť pri riešení kvadratických rovníc.

Každú kvadratickú rovnicu ax2 + bx + c = 0 vieme zapísať v tvare

a(x – x1)(x – x2) = 0
s koreňmi x1, x2. Dvojčleny x – x1 a x – x2 nazývame koreňové
činitele.

Výraz ax2 + bx + c nazývame kvadratický trojčlen.

Príklad:
Rozložte kvadratický trojčlen x2 + x – 6 na súčin koreňových
činiteľov.

Riešenie:
Úlohu môžeme riešiť viacerými spôsobmi:
1.spôsob:
Kvadratický trojčlen zapíšeme ako kvadratickú rovnicu x2 + x – 6 = 0.
Využijeme vzťahy pre určenie koreňov: a = 1, b = 1, c = -6.
Vypočítame diskriminant:
D = b2 – 4ac = 12 – 4 . 1 . (-6) = 1 + 24 = 25, teda úloha má dve
riešenia.
Dosadíme do vzťahu

− b ± D − 1 ± 25 − 1 ± 5
x1, 2 = = = = 2
2a 2 ⋅1 2
-3
2
Kvadratický trojčlen x + x – 6 = 0 zapíšeme ako súčin koreňových
činiteľov a(x – x1)(x – x2) = (x – 2) (x + 3).
Kvadratické funkcie, rovnice, 20
nerovnice 2. ročník

2.spôsob:
Využijeme vzťahy medzi koreňmi a koeficientmi:
b
x1 + x2 = −
a
c
x1 . x2 =
a
Po dosadení dostávame:
1
x1 + x2 = − ⇒ x1 + x2 = - 1
1
−6
x1 . x2 = ⇒ x1 . x2 = - 6
1
Určíme dvojice čísel, pre ktoré platí x1 . x2 = - 6. Vyhovujú dvojice:
[1; -6], [-1; 6], [2, -3], [-2; 3].
Určíme, pre ktoré z nich zároveň platí x1 + x2 = - 1.
Pre dvojicu [1; -6] platí 1 – 6 = -5 … nevyhovuje.
Pre dvojicu [-1; 6] platí -1 + 6 = 5 … nevyhovuje.
Pre dvojicu [2; -3] platí 2 – 3 = -1 … vyhovuje.
Pre dvojicu [-2; 3] platí -2 + 3 = 1 … nevyhovuje.
Korene rovnice sú 2 a -3, teda kvadratický trojčlen x2 + x – 6 = 0
zapíšeme ako súčin koreňových činiteľov
a(x – x1)(x – x2) = (x – 2) (x + 3).

Príklad:
Rozložte kvadratický trojčlen 2x2 - 5x – 3 na súčin koreňových
činiteľov.

Riešenie:
 2 5 3
Kvadratický trojčlen najprv upravíme na tvar 2 x − x −  . Budeme
 2 2
upravovať trojčlen v zátvorke, pre ktorý a = 1, b = -2,5, c = -1,5.
Vypočítame diskriminant:
D = b2 – 4ac = (-2,5)2 – 4 . 1 . (-1,5) = 6,25 + 6 = 12,25, teda úloha
má dve riešenia.
Dosadíme do vzťahu
Kvadratické funkcie, rovnice, 21
nerovnice 2. ročník

− b ± D 2,5 ± 12,25 2,5 ± 3,5

x1, 2 = = = = 3
2a 2 ⋅1 2
-0,5

Kvadratický trojčlen 2x2 - 5x – 3 upravíme na súčin: 2(x – 3) (x + 0,5).

O správnosti sa presvedčíme opätovným roznásobením:
2(x2 + 0,5x – 3x – 1,5) = 2(x2 – 2,5x – 1,5) =2x2 – 5x – 3.

Kvadratické nerovnice
Všetky nerovnice tvaru
ax 2 + bx + c < 0
ax 2 + bx + c > 0
ax 2 + bx + c ≤ 0
ax 2 + bx + c ≥ 0
pričom a, b, c sú reálne čísla a a ≠ 0 , x neznáma, sa nazývajú
kvadratické nerovnice.

Kvadratické nerovnice riešime podobne ako kvadratické rovnice, len

pri riešení využívame graf kvadratickej funkcie.

Príklad:
Riešte nerovnicu: x2 + x – 6 > 0.

Riešenie:
Kvadratickú nerovnicu zapíšeme ako kvadratickú rovnicu
x2 + x – 6 = 0.
Korene tejto rovnice sú 2 a -3.
Zakreslíme graf kvadratickej funkcie f: y = x2 + x – 6,
Kvadratické funkcie, rovnice, 22
nerovnice 2. ročník

My potrebuje zistiť, pre ktoré x sú hodnoty funkcie kladné. Z obrázka

vidieť, že:

Teda riešením nerovnice x2 + x – 6 > 0 sú intervaly (− ∞;−3) a (2; ∞ ) .

Zapíšeme: K = (− ∞;−3) ∪ (2; ∞ ) .
Kvadratické funkcie, rovnice, 23
nerovnice 2. ročník

Príklad:
Riešte nerovnicu: x2 + x – 6 ≤ 0.

Riešenie:
Postupujeme podľa predchádzajúceho príkladu. Dostávame graf:

Z grafu vyplýva, že K = − 3;2 .