ZVT - P05 - A - Kótovanie Na Technických Výkresoch

ZÁKLADY
VÝROBNÝCH
TECHNOLÓGIÍ
PREDNÁŠKY
Zimný semester
TÝŽDEŇ 05
Téma: KÓTOVANIE NA TECHNICKÝCH VÝKRESOCH
PREŠOV 2020
2 OBSAH
OBSAH
4 KÓTOVANIE NA TECHNICKÝCH VÝKRESOCH ............................................................ 3

4.1 Základné pravidlá kótovania .............................................................................. 3
4.2 Prvky kótovania .................................................................................................. 4
4.3 Kótovanie tvarových prvkov.............................................................................. 11
4.3.1 Kótovanie uhlov ................................................................................................ 11
4.3.2 Kótovanie oblúkov ............................................................................................ 12
4.3.3 Kótovanie polomerov ........................................................................................ 12
4.3.4 Kótovanie priemerov......................................................................................... 13
4.3.5 Kótovanie dier ................................................................................................... 14
4.3.6 Kótovanie rozmerov a polohy opakujúcich sa tvarových prvkov ...................... 15
4.3.7 Kótovanie symetrických častí ........................................................................... 17
4.3.1 Zobrazovanie a kótovanie geometrických telies................................................ 18
4.3.2 zobrazovanie a Kótovanie výliskov (výstrižkov) ohýbaných z plechu ................ 19
4.3.3 Kótovanie guľových plôch ................................................................................ 22
4.3.4 Kótovanie sklonu (úkosu) ................................................................................. 22
4.3.5 Kótovanie ihlanov.............................................................................................. 25
4.3.6 Kótovanie štvorhranov ....................................................................................... 26
4.3.7 Kótovanie šesťhranov ........................................................................................ 26
4.3.8 Kótovanie zrazených hrán ................................................................................ 27
4.3.9 Označovanie hrán neurčitých tvarov ................................................................. 28
4.4 Usporiadanie kót .............................................................................................. 31
4.4.1 Reťazcové kótovanie ......................................................................................... 31
4.4.2 Kótovanie od spoločnej základne .................................................................... 31
4.4.3 Kombinované kótovanie ................................................................................... 32
4.4.4 Súradnicové kótovanie ...................................................................................... 32
4.4.5 Tabuľkové kótovanie ......................................................................................... 32
4.4.6 Kótovanie nepravidelných krivkových obrysov ............................................... 33
4.5 Funkčné a technologické kótovanie ................................................................... 34
4.5.1 Niektoré aspekty vzťahujúce sa na kótovanie pre cnc stroje ............................ 35
KÓTOVANIE NA TECHNICKÝCH VÝKRESOCH 3
4 KÓTOVANIE NA TECHNICKÝCH VÝKRESOCH

Všeobecné zásady kótovania pre všetky druhy technických výkresov stanovuje norma STN EN
ISO 129-1:2020 Technické výkresy. Kótovanie a tolerancie. Časť 1: Všeobecné zásady.
Podrobnejšie pravidlá kótovania na strojníckych výkresoch určuje norma ISO 129–2 (STN ISO
129-2: 2006) Technické výkresy. Kótovanie a tolerancie. Časť 2: Strojnícke výkresy.
4.1 ZÁKLADNÉ PRAVIDLÁ KÓTOVANIA
Na technických výkresoch sa na určenie rozmerov geometrických tvarových prvkov súčiastok,

montážnych jednotiek a komplexov a vzájomnej polohy tvarových prvkov súčiastok alebo
vzájomnej polohy súčiastok v konštrukčných uzloch, používajú normalizované grafické
prostriedky a značky s číselnými a textovými údajmi (zápismi), ktoré sa všeobecne nazývajú
kóty. Všetky rozmerové informácie sa musia jasne a úplne uviesť priamo na výkrese. Pri výrobe
sa takto uvedené rozmery a údaje o predmete musia dodržať.
Kóty uvedené na výkrese sú potrebné pre zabezpečenie funkcie výroby, kontroly a montáže
súčiastok. Kótovanie musí byť úplné, prehľadné, jednoznačné a účelné.
Pri kótovaní súčiastky má byť prednostne zohľadnené zaistenie jej funkcie - funkčné kótovanie
alebo jej výroby – technologické kótovanie (viď. kap. 4.5).
Pri kótovaní sa musí vychádzať z týchto základných pravidiel:

− Všetky kóty, grafické značky a poznámky sa musia zapísať tak, aby sa mohli čítať zo spodnej
strany výkresového listu alebo z pravej strany výkresu (hlavné smery čítania).
− Kóty sa majú umiestniť blízko kótovaného prvku a ak je to možné, von zo zobrazenia
súčiastky. Len pri dostatočnom priestore sa umiestňujú do obrazu súčiastky. Napríklad
v obraze hriadeľa je vhodné umiestniť kóty  valcových plôch hriadeľa.
− Kóty sú jedným z geometrických údajov, ktorými sa presne a jednoznačne definujú prvky
alebo súčiastky. K ďalším často nevyhnutným geometrickým údajom na jednoznačné
definovanie prvku patria geometrické tolerancie, požiadavky na charakter povrchu, údaje
na úpravu hrán a pod.
− Všetky rozmerové informácie musia byť úplné a musia sa uviesť priamo na výkrese okrem
prípadov, keď sa táto informácia uvádza v inej súvisiacej dokumentácii.
− Každý prvok alebo vzťah medzi prvkami sa smie na výkrese kótovať iba raz.
− Kóty majú byť umiestnené v tom pohľade alebo reze, ktorý zobrazuje príslušný prvok
(prvky) čo najzreteľnejšie.
− Kótujú sa iba viditeľné hrany a obrysy (na rozdiel napr. v stavebníctve). Súčiastka musí byť
zobrazená tak, aby tvarové prvky mohli byť kótované ako viditeľné.
− Ak je na výkrese spolu zoskupených viac prvkov alebo predmetov (súčiastok), treba kóty
spoločné pre každý prvok alebo predmet zoskupiť tak, aby sa uľahčilo ich čítanie.
− Rozmery sa musia uvádzať iba v rovnakých jednotkách. Ak sa v jednom dokumente
používajú rôzne jednotky, musí sa to jednoznačne označiť. Na kótovanie sa musia používať
jednotky sústavy SI (ISO 1000). Medzné odchýlky sa musia uvádzať v rovnakých jednotkách
ako menovitý rozmer.
4.2 PRVKY KÓTOVANIA
KÓTOVACIE ČIARY
Definícia kótovacej čiary: úsečka alebo oblúk kružnice medzi dvoma prvkami alebo medzi
prvkom a predlžovacou čiarou alebo dvoma predlžovacími čiarami, ktoré zobrazujú rozmer
graficky (obr. 4.1).
Kótovacie čiary sa kreslia (obr. 4.1):

− súvislou tenkou čiarou typu 01.1,
− pri kótovaní dĺžkových rozmerov rovnobežne s kótovaným prvkom,
− pri kótovaní uhlových alebo oblúkových rozmerov ako oblúk kružnice so stredom vo
vrchole uhla alebo v strede oblúka (obr. 4.15),
− pri kótovaní polomerov ako čiara vedená z geometrického stredu oblúka (obr. 4.17),
− ak je málo miesta, smie sa kótovacia čiara kresliť ako predĺžená čiara so šípkami
umiestnenými z vonkajšej strany (obr. 4.1 – rozmer 2,5 ),
kóta
2x45° predl žovacia čiara
odkazová čiara
30°
Ø 22f8
Ø 28
Ø 18
kótovacia čiara
kóta 2,5
39
31
16
predl žovacia čiara
kótovacia čiara zakon čenie za č iatok
Obr. 4.1 Prvky kótovania
Obr. 4.2 Kótovanie prerušeného obrazu prvku
− kótovacia čiara, ktorá sa vzťahuje na prerušený obraz prvku, musí sa kresliť

neprerušená (obr. 4.2),
− kótovaciu čiaru nemá pretínať žiadna iná čiara. Ak sa tomu nedá zabrániť, kreslí sa bez
prerušenia.
− kótovacia čiara sa nesmie stotožniť s obrysovou čiarou, osou a nesmie byť ich
pokračovaním,
− kótovacia čiara sa nesmie stotožniť s predlžovacou čiarou, okrem výnimky pri kótovaní
nepravidelných krivkových obrysov,
− vo vnútri šrafovanej plochy sa kótovacia čiara nekreslí rovnobežne so šrafovaním.
Obr. 4.3 Kótovanie pomocou neúplnej kótovacej čiary
Obr. 4.4 Kótovanie súmerných a rotačných predmetov pomocou neúplnej kótovacej čiary
Kótovacie čiary sa smú kresliť neúplné (obr. 4.3, obr. 4.4):

− ak sa pred kótou uvádza značka priemeru,
− ak je symetrický prvok nakreslený len časťou celého pohľadu alebo rezu,
− ak vzťažný prvok na kótovanie nie je nakreslený na výkresovom liste a nie je
nevyhnutné ho vyznačiť (obr. 4.3, rozmer R),
− pri súradnicovom kótovaní (obr. 4.60).
KONCOVÉ PRVKY
Definícia koncového prvku: Symbol na označenie koncov kótovacej alebo odkazovej čiary.
Normalizované koncové prvky na označenie koncov kótovacej čiary sú uvedené v Tabuľke 4.1.
Použitie rôznych typov šípok je rovnocenné, ale v jednom súbore technickej dokumentácie sa
má použiť len jeden z uvedených typov šípok. Šípky možno urobiť z vonkajšej strany
kótovaného dĺžkového rozmeru len vtedy, ak kótovacia čiara je príliš krátka na zakreslenie
šípok a vpísanie rozmeru (do 12 mm).
Použitie jednotlivých typov koncových prvkov závisí od osobitosti technických výkresov
v určitom technickom odbore a riadi sa príslušnými medzinárodnými normami.
Tabuľka 4.1 Koncové prvky kótovacích čiar
Typ koncového prvku Zobrazenie koncového prvku
30
Otvorená šípka 30
h
Uzavretá šípka 30
Uzavretá plná šípka 30
90
Otvorená šípka 90
0,4h
Šikmá úsečka
45
Bodka
Môže sa použiť len vtedy, keď nie je dosť miesta pre zápis
šípky. Susediace šípky musia smerovať proti bodke.
0,5xh
Začiatok kótovacej čiary

Vymedzuje začiatok pri nadstavenom priebežnom
alebo súradnicovom kótovaní. 0,8xh
Poznámka: h je výška písma kóty
PREDLŽOVACIE ČIARY
Definícia predlžovacej čiary: Čiara spájajúca kótovaný prvok a krajnými bodmi príslušnej
kótovacej čiary.
Predlžovacie (predošlý termín „pomocné“ alebo „vynášacie“) čiary sa kreslia:
− ako súvislé tenké čiary typu 01.1,
− kreslia sa kolmo na kótovaný lineárny rozmer predĺžením obrysov a hrán,
− musia sa predĺžiť za ukončenie príslušných kótovacích čiar o dĺžku rovnajúcu sa
približne 8-násobku hrúbky predlžovacej čiary,
− na výkresoch pre určité technické oblasti (napr. stavebné výkresy) je dovolené
vynechať medzeru medzi kótovaným prvkom a začiatkom predlžovacej čiary,
− predlžovacie čiary sa môžu nakresliť šikmo, ale navzájom rovnobežne (obr. 4.5).
Obr. 4.5 Kreslenie šikmých predlžovacích čiar
Obr. 4.6 Predĺženie obrysov
− Ak sa predlžujú obrysy, čiary predĺženia sa kreslia tak, že presahujú priesečník približne o 8-

násobok hrúbky čiary. Predlžovacie čiary vychádzajú z priesečníkov predlžovacích čiar (obr.
4.6). Predlžovacie čiary sa smú prerušiť, ak ich pokračovanie je jednoznačné. Pri kótovaní
uhlov sú predlžovacie čiary predĺžením ramien uhlov.
ODKAZOVÉ ČIARY
Definícia odkazovej čiary: Čiara spájajúca informáciu alebo požiadavky, alebo referenčnú čiaru
s prvkom alebo kótovacou čiarou (STN ISO 128-22: 2001).
Odkazové čiary sa kreslia:
− súvislou tenkou čiarou typu 01.1 a nemajú byť dlhšie, ako je to nevyhnutné,
− kreslia sa šikmo k prvku alebo vzhľadom na rámček (odklon musí byť >15) so sklonom
odlišným od použitého sklonu šrafovania (obr. 4.7),
− dve, alebo niekoľko odkazových čiar je možné spájať do uzlov tak, aby sa zbiehali, alebo
lomili pod ostrým uhlom (obr. 4.8, obr. 4.9).
2
1:2
13 15
t=2
10
17
40
Obr. 4.7 Spôsob kreslenia odkazových čiar

Na konci, ktorý sa dotýka príslušného prvku, môžu byť odkazové čiary zakončené:
− uzatvorenou, alebo uzatvorenou a vyplnenou šípkou s uhlom rozovretia 15, ak odkazová
čiara končí na obryse, alebo hrane (obr. 4.8).
− bodkou (d = 5 x hrúbka čiary), ak odkazová čiara končí na ploche vnútri obrysu (obr. 4.7),
− šikmými úsečkami, ak sa má označiť niekoľko rovnobežných čiar (obr. 4.9),
− bez zakončenia, ak odkazová čiara končí na inej čiare, napr. kótovacej čiare, alebo osi
symetrie (obr. 4.7 – kóta 2, obr. 4.9).
Obr. 4.8 Sklon odkazových čiar odlišný od použitého sklonu šrafovania
4x6
4 mm2
Obr. 4.9 Možnosti vyhotovenia odkazových čiar
Zástavka odkazovej čiary je súvislá tenká čiara typu 01.1 vyhotovená v jednom zo smerov čítania
údajov na výkrese a pripojená k odkazovej čiare. Zástavka sa musí nakresliť:
− s pevnou dĺžkou rovnou 20 x hrúbka odkazovej čiary,
− s dĺžkou prispôsobenou dĺžke udávaného pokynu,
− zastávku je možné vynechať v prípade, ak je odkazová čiara nakreslená v jednom zo
smerov čítania údajov na výkrese a pokyny sa píšu v tom istom smere, príp., ak sa nedá
použiť (obr. 4.10 ).
Obr. 4.10 Možnosti ukončenia odkazových čiar

Udávané pokyny sa majú písať nad, alebo pod zástavku s medzerou 2 x d, kde d je hrúbka čiary
zástavky. Výnimkou sú grafické značky pre predpisovanie charakteru povrchu a zvarov, ktoré
sa umiestňujú priamo na zástavku odkazovej čiary. Udávané pokyny sa musia umiestniť:
− prednostne nad zástavkou odkazovej čiary,
− vycentrované za odkazovou čiarou (obr. 4.10, obr. 4.11),
− pri, vo vnútri, alebo za grafickými značkami podľa platných medzinárodných noriem (napr.
obr. 4.1 – údaj 1:2 ).
a5
Obr. 4.11 Použitie grafickej značky (krúžok) s významom „dookola“.
Poznámka: Ak sa nakreslí krúžok (d = 8 x hrúbka odkazovej čiary) v spojovacom bode odkazovej

čiary a zástavky, platí príslušný pokyn pre všetky povrchy, alebo rohy dookola obrysu, alebo
profilu zobrazenej časti (obr. 4.11). Značka krúžku sa nesmie použiť, ak údaje nie sú
jednoznačné, alebo sa údaj týka všetkých povrchov, resp. hrán súčiastky.
ČÍSELNÉ HODNOTY ROZMEROV (KÓTY)
− Hodnoty rozmerov – kóty sa musia zapisovať na výkresoch dostatočne veľkým písmom,

aby sa zabezpečila úplná čitateľnosť na originále výkresu a na reprodukciách. Odporúča sa
popis vertikálnym písmom typu B podľa ISO 3098-0.
− Kóty sa musia umiestniť tak, aby ich nepretínali alebo nerozdeľovali žiadne čiary na výkrese
(obr. 4.12).
− Kóty sa umiestňujú rovnobežne s kótovacími čiarami v blízkosti ich stredu a v primeranej
vzdialenosti od kótovacej čiary. Vodorovné a zvislé kóty sa zapisujú tak, aby sa mohli čítať
zdola, alebo z pravej strany. Kóty nad šikmými čiarami a kóty uhlov sa zapisujú podľa
príkladov na obr. 4.13.
Obr. 4.12 Zápis kót na výkrese

40
18
18
18
18 18
18 18
20
18
22
18
18
18
18
29
Obr. 4.13 Zápis kót na výkrese
− Pre jednoznačné určenie použitého tvaru sa používajú písmenové a grafické značky:
 : priemer SR : polomer gule : štvorhran t : hrúbka

R : polomer S : priemer gule : šesťhran
Obr. 4.14 Usporiadanie kót na výkrese

− Na technickom výkrese je potrebné zabezpečiť prehľadnosť zobrazenia a kótovania.

Medzi obrazom (obrysmi súčiastky) a kótovaním a tiež medzi kótovacími čiarami je
potrebné vytvoriť voľnú zónu s konštantným odstupom kótovacích čiar. Vzdialenosť medzi
kótovacími čiarami nemá byť menšia, ako 2h pri kóte písanej v jednom riadku (napr. 7 mm
pre výšku písma h = 3,5 mm) - obr. 4.14.
− Kóty rozmerov, ktorých zobrazenie nezodpovedá mierke obrazu, musia sa podčiarknuť
hrubou čiarou (obr. 4.15 – rozmery 12 a 100).
12 80
7 66
4
6
15
100
Obr. 4.15 Označenie rozmerov nezodpovedajúcich mierke
Pre zlepšenie prehľadnosti je možné pri kótovaní použiť ďalšie normalizované spôsoby
umiestnenia kót:
− ak je medzi predlžovacími čiarami málo miesta na vpísanie kóty, môžeme ju zapísať nad
predĺžením kótovacej čiary za jedným z ukončení (obr. 4.12 – kóta 4; obr. 4.6 – kóta 2),
alebo na odkazovú čiaru,
− ak v prípade jednoznačnosti kótovania stačí nakresliť len časti dlhých kótovacích čiar, kóty
sa zapíšu bližšie k ich ukončeniu (obr. 4.14 – kóty 80; 66),
− ak sa tým nenaruší jednoznačnosť nadstaveného priebežného kótovania, môžu sa hodnoty
kót uviesť v blízkosti šípok (obr. 4.58).
4.3 KÓTOVANIE TVAROVÝCH PRVKOV
4.3.1 KÓTOVANIE UHLOV

Pri kótovaní uhlov sa kótovacie čiary kreslia ako kruhové oblúky so stredom vo vrchole uhla
(obr. 4.16). Číselné hodnoty uhlov sa udávajú v stupňoch (uhlových), minútach a sekundách.
a) b) c)
Obr. 4.16 Kótovanie uhlov
4.3.2 KÓTOVANIE OBLÚKOV

Oblúky kružníc sa kótujú polomerom a jedným z týchto rozmerov:
− dĺžkou tetivy (obr. 4.17a),
− dĺžkou oblúka (obr. 4.17b),
− stredovým uhlom (obr. 4.17c).
a) b) c)
Obr. 4.17 Kótovanie oblúkov
Pred číselnou hodnotou dĺžky oblúka sa musí uviesť oblúková značka, ktorej polomer je r = h
a výška ¾ h. Pri stredových uhloch oblúkov väčších ako 90°predlžovacie čiary musia smerovať
do stredov oblúkov . Ak by pri tom nebolo jednoznačné priradenie kótovanej dĺžky oblúka
k príslušnému oblúku, musí sa táto príslušnosť vyznačiť odkazovou čiarou vedenou od
kótovacej čiary k oblúku. Začiatok odkazovej čiary na kótovacej čiare sa vyznačuje bodkou
alebo prázdnym krúžkom, na oblúku sa odkazová čiara zakončuje šípkou.
Obr. 4.18 Kótovanie priliehajúcich prvkov
Obr. 4.18 dokumentuje spôsob kótovania priliehajúcich oblúkov, priamkových alebo uhlových
prvkov, ktoré nadväzujú na predlžovacie čiary.
4.3.3 KÓTOVANIE POLOMEROV

Kótovacia čiara pre kótovanie polomeru sa vedie:
− z vyznačeného stredu oblúka (obr. 4.19 a, b, c),
− smerom ku stredu oblúka, ktorý nie je vyznačený, lebo leží mimo obraz (obr. 4.19d),
− ako dvakrát lomená čiara, ktorej krajné časti (úsečky) sú vzájomne rovnobežné, tá z nich,
ktorá končí hraničiacou šípkou na oblúku, musí smerovať stredu ležiaceho väčšinou na osi,
− u malých polomerov (obyčajne menších ako 7 mm na výkrese) od neoznačeného stredu
oblúka a kótovacia čiara sa ohraničí šípkou vo vnútri oblúka (obr. 4.19 e až h) alebo zvonku
oblúka (obr. 4.19 i až l), kóta sa môže písať aj na predĺženú kótovaciu čiaru alebo na
odkazovú čiaru pripojenú na koniec kótovacej čiary (obr. 4.19 f, h, j, l) resp. na spoločnú
odkazovú čiaru (obr. 4.19 m, n),
− pri malých polomeroch, ktoré nie sú zobrazené, vedie sa kótovacia čiara podľa obr. 4.19 o,
p.
a) b) c) d)
e) f) g) h) i) j) k) l)
m) n) o) p)
Obr. 4.19 Kótovanie polomerov
4.3.4 KÓTOVANIE PRIEMEROV
a) b)
c) d) e)
f) g) h) i)
Obr. 4.20 Kótovanie priemerov
Spôsoby kótovania priemerov sú naznačené na obr. 4.20.

− Pred číselnou hodnotou kóty sa musí písať značka .
− Malé priemery (obyčajne menšie než 12 mm na výkrese) je možné kótovať aj kótami
písanými na predĺženú kótovaciu čiaru (obr. 4.20 f), resp. na odkazovú čiaru (obr. 4.20g).
− Priemery menšie než 7 mm na výkrese je možné kótovať aj skrátenou čiarou len s jednou
šípkou (obr. 4.20 h, i).
4.3.5 KÓTOVANIE DIER

− Neprechodná diera sa kótuje priemerom a hĺbkou valcovej časti (obr. 4.21). Pre
dosiahnutie prehľadnosti kótovania je vhodné uviesť kóty priemeru a hĺbky v jednom
pohľade. Ak sa musí zachovať určitá hrúbka steny od vrcholu kužeľa, kótuje sa hĺbka diery
až k vrcholu kužeľa. Vrcholový uhol kužeľového zakončenia diery od vrtáka sa nekótuje.
Uhol kužeľového zakončenia diery sa kótuje vtedy, ak je predpísaný z funkčných dôvodov
iný uhol ako má vrták. Osadené (viacstupňové) diery sa kótujú podľa obr. 4.22.
− Poloha dier na súčiastke sa určuje vždy kótovaním polohy ich osí od vhodne zvolených
základní (vzťažných prvkov), napr. plôch, osí a rovín súmernosti.
Obr. 4.21 Kótovanie rotačných otvorov
Obr. 4.22 Kótovanie viacstupňovej diery
Podľa STN 01 3133 Technické výkresy. Zjednodušené kótovanie dier, je možné kótovať diery
a otvory hladké alebo so závitom, s úpravou hrán skosením a s úpravou dier kužeľovým alebo
valcovým zahĺbením zjednodušene. Všetky údaje o geometrickom tvare diery sa uvádzajú nad
odkazovou čiarou ktorej začiatok je vždy na osi diery a nemá zakončenie.
Vzhľadom na veľkú variabilitu a veľký počet spôsobov zobrazovania a kótovania, norma je
zostavená tabuľkovým spôsobom. Na obr. 4.23 sa uvádzajú tri príklady zjednodušeného
zobrazovania a kótovania hladkých dier podľa STN 01 3133. Tento spôsob zobrazovania
a kótovania sa môže použiť vtedy, ak je zobrazenie dier na výkrese veľmi malé alebo diery sú
zobrazené zjednodušene. Nesmie sa používať na výkresoch kovových konštrukcií. Pre
jednoznačnosť, rozsah a spôsob použitia zobrazovania a kótovania podľa STN 01 3133
v súbore technických výkresov sa má dohodnúť a uviesť v technických podmienkach.
Obr. 4.23 Zjednodušené kótovanie dier
4.3.6 KÓTOVANIE ROZMEROV A POLOHY OPAKUJÚCICH SA TVAROVÝCH PRVKOV

Kótovanie rozmerov a polohy opakujúcich sa tvarových podrobností možno zjednodušiť tak,
že sa úplne zakótujú rozmery prvého prvku a pomocou značky násobenia „x“ sa uvedie nad
zástavku odkazovej čiary celkový počet prvkov.
− Kótovanie polohy prvkov vzhľadom na spoločnú základňu sa uľahčí nadstaveným
priebežným kótovaním (obr. 4.24).
− Kótovanie súčinom použijeme, ak sú opakujúce sa tvarové podrobnosti umiestnené na
rozstupovej priamke, resp. rozstupovej kružnici s rovnakým rozstupom (obr. 4.24 a 4.25).
102
117
23
58
88
8
10
12
5
60
10
10
10
20
18 4x20 (=80)
Obr. 4.24 Kótovanie rozmerov a polohy opakujúcich sa tvarových podrobností
160
10 20x7 (=140)
7
5
°
30
Obr. 4.25 Zjednodušené zobrazenie a kótovanie rozmerov a polohy opakujúcich sa prvkov

s rovnakými rozstupmi
Obr. 4.26 Zjednodušené zobrazenie a kótovanie rozmerov a polohy opakujúcich sa prvkov

s nepravidelným rozstupom
5x Ø 6 12x Ø 6
16
16
.
.
8
8
10 10
10 4x10(=40) 10 11x10(=110)
60 130
Obr. 4.27 Zjednodušené zobrazenie a kótovanie rozmerov a polohy opakujúcich sa

tvarových prvkov s rovnakým rozstupom na rozstupovej priamke
− Uhly polohy prvkov pravidelne rozmiestnených na rozstupovej kružnici sa nemusia

kótovať, keď je ich poloha jednoznačná, sú to napr. uhly 90, 45, 120, ak ich vzťažným
prvkom sú hlavné osi súmernosti rozstupovej kružnice (obr. 4.28).
8x Ø 6 8x Ø 6
.
3
Ø3 Ø 34
t=2
Obr. 4.28 Zjednodušené zobrazenie a kótovanie rozmerov a polohy otvorov rozmiestnených

pravidelne s rovnakým rozstupom na rozstupovej kružnici
Obr. 4.29 Príklady kótovania opakujúcich sa prvkov
− Kótovanie prvkov rovnakých skupín: Ak sa na zobrazení súčiastky vyskytujú dve alebo viac
skupín podobných prvkov (napr. dier) s rôznymi rozmermi, možno prvky rovnakých
rozmerov označiť rovnakými písmenami alebo číslami. Kótuje sa len jeden prvok z každej
skupiny na odkazovej čiare (obr. 4.30a) alebo sa rozmery uvedú v legende (obr. 4.30b).
a) b)
Obr. 4.30 Kótovanie prvkov rovnakých skupín
4.3.7 KÓTOVANIE SYMETRICKÝCH ČASTÍ
Obr. 4.31 Príklad kótovania pri polovičnom zobrazení súmernej súčiastky

Ak sú predmety súmerné k dvom alebo jednej rovine súmernosti, je vzhľadom na funkčné

požiadavky najvhodnejší systém kótovania, ktorého základňou je os súmernosti. Tomu sú
prispôsobené aj súčasné výrobné postupy a predpisovanie tolerancií dĺžkových a
geometrických parametrov výrobkov. Súmerné predmety môžu byť zobrazené polovičným
obrazom. Prvky umiestnené súmerne vzhľadom na os súmernosti sa môžu kótovať len raz.
4.3.1 ZOBRAZOVANIE A KÓTOVANIE GEOMETRICKÝCH TELIES
Tabuľka 4.2 Zobrazovanie a kótovanie geometrických telies
Zobrazenie hranola
50
30x20
Zobrazenie ihlanu
50
30
Zobrazenie valca
50
30
Zobrazenie kužeľa
50
30
Zobrazenie gule
S30
Zobrazenie anuloidu
5
30
4.3.2 ZOBRAZOVANIE A KÓTOVANIE VÝLISKOV (VÝSTRIŽKOV) OHÝBANÝCH Z PLECHU

Na výkresoch súčiastok ohýbaných za studena z plechu, plochých tyčí a pod. sa zároveň
s obrazom hotového výrobku uvádza tiež jeho rozvinutý tvar. Vzhľadom k tomu, že v mieste
ohybu dochádza k stlačeniu vlákien na vnútornom polomere a k predĺženiu vláken na
vonkajšom polomere, rozvinutá dĺžka sa určuje z Neutrálnej vrstvy (tzv. stredné vlákno), ktorej
dĺžka zostáva v mieste priehybu nezmenená. Neutrálna vrstva pri uhle zovretia α ≤ 90° leží
približne v jednej tretine hrúbky pri vnútornom okraji ohybu a pri vonkajšom uhle α = 90°až
150° približne v jednej polovici hrúbky. Najmenšie dovolené polomery ohybu v (mm) sú
v Tabuľke 4.3.
Tabuľka 4.3 Najmenšie dovolené polomery ohybu v (mm)

1 1,2 1,6 2 2,5 3 4 5 6 8 10
12 16 20 25 32 36 40 50 63 80 100
Poznámka: Hrubo vyznačené hodnoty sú prednostné.
Najmenšie odporúčané polomery ohybu podľa STN 22 7340 pre oceľové plechy sú v Tabuľke
4.4. Uvedené hodnoty platia pre uhly ohybu α ≤ 120°. Pre α > 120° treba voliť najbližší väčší
polomer ohybu.
Pre dosiahnutie správneho ohybu má byť dĺžka ohýbaného ramena rovná minimálne
dvojnásobnej hrúbke materiálu. Pri výpočte rozvinutých dĺžok ohýbaných súčiastok je vhodné
využiť i možnosti grafických CAD systémov.
Tabuľka 4.4 Najmenší polomer ohybu pre hrúbku plechu

Najmenší polomer ohybu pre hrúbku plechu
Pevnosť > > > > > > > > >
Ohyb >
v ťahu 1,0 1,5 2,5 3,0 4,0 5,0 6,0 7,0 10
pozdĺž 0,8
MPa 1
vlákna ≤ ≤ ≤ ≤ ≤ ≤ ≤ ≤ ≤
≤ 10
1,5 2,5 3,0 4,0 5,0 6,0 7,0 8,0 12
1 1,6 2,5 3 5 6 8 10 12 16 20
naprieč
Do 392
1 1,6 2,5 3 6 8 10 12 16 20 25
pozdĺž
1,2 2 3 4 5 8 10 12 16 20 25
Nad 392 naprieč
do 490
1,2 2 3 4 6 10 12 16 20 25 32
pozdĺž
1,6 2,5 4 5 6 8 10 12 16 20 25
Nad 490 naprieč
do 637
1,6 2,5 4 5 8 10 12 16 20 25 32
pozdĺž
VÝPOČET ROZVINUTEJ DĹŽKY

Rozvinutá dĺžka L sa stanoví podľa vzorca: 𝐿 =𝑎+𝑏+𝑙
kde l je dĺžka oblúka neutrálnej vrstvy (stredného vlákna).
Tabuľka 4.5 Výpočet dĺžky oblúka stredného vlákna
Pre uhol ohybu

α do 90°
𝑡
𝑙 = 0,01745. 𝑅 (𝑅 + ) . (180 − 𝛼)
3
Pre uhol ohybu

α = 90°
𝑙 = 1,571. 𝑅 + 0,5236. 𝑡
Pre uhol ohybu

α nad 90° do 150°
𝑡
1 = 0,01745. (𝑅 + ) . (180 − 𝛼)
2
ZOBRAZOVANIE OHÝBANÝCH SÚČIASTOK NA VÝKRESE
Konečný tvar pretvorenej súčiastky vzniká jej deformáciou pri výrobe alebo pri montáži.
− Súčiastky, pretvárané pri výrobe, treba nakresliť v konečnom stave i v rozvinutom tvare.
− Počiatočné obrysy pred tvarovaním sa vyznačia bodkočiarkovanými tenkými čiarami
s dlhou čiarou a dvomi bodkami.
− Čiary ohybu v rozvinutých pohľadoch sa musia zobraziť súvislými tenkými čiarami.
− Ak je potrebné vyznačenie smeru vlákien materiálu, pripojí sa k rozvinutému tvaru šípka
s označením smeru vlákien.
Obr. 4.32 Príklad zobrazenia a kótovania ohýbanej súčiastky

Obr. 4.33 Príklad zobrazenia a kótovania ohýbanej súčiastky
4.3.3 KÓTOVANIE GUĽOVÝCH PLÔCH

Guľová plocha sa kótuje priemerom, keď je zobrazená väčšia časť než polovica gule (obr. 4.34
a, b, c) alebo polomerom keď je zobrazená polovica alebo menšia časť než polovica gule (obr.
4.34 d, e). Pri kótovaní guľovej plochy sa pred značku  alebo R musí uviesť písmeno S (Sphere
= guľa).
a) b) c) d) e)
Obr. 4.34 Kótovanie guľových plôch
4.3.4 KÓTOVANIE SKLONU (ÚKOSU)
Obr. 4.35 Kótovanie sklonu
Sklon plochy alebo priamky, úkos kótujeme:

− udaním všetkých troch rozmerov (dve výšky a dĺžka) (obr. 4.35 a),
− dvoma rozmermi (jedna výška a dĺžka) a uhlom sklonu (obr. 4.35 b),
− udaním dvoch rozmerov (jedna výška a dĺžka) a značky sklonu (obr. 4.35 c).
Sklon plochy alebo priamky sa zapisuje pomerom 1:X. Hodnota sklonu 1:X je vyjadrená
pomerom, napr. 1:5 (prednostne). Je možné ho predpísať tiež v percentách alebo v promile,
napr. v uhlových stupňoch.
Sklon značky sklonu je orientovaný zhodne so sklonom plochy alebo priamky a kreslí sa hrubou
čiarou. Veľkosť značky je odvodená od výšky písma kót (obr. 4.36). Predpis sklonu sa zapisuje
na odkazovú čiaru (obr. 4.36a) alebo k obrysovej čiare (obr. 4.36 b, c).
Obr. 4.36 Zapisovanie značky sklonu
VÝPOČET SKLONU
Sklon 1 : X môžeme vyjadriť pomerom rozdielu výšok strán (H-h) k dĺžke plochy alebo priamky
(L) podľa obr. 4.35.
Sklon S
𝐻−ℎ
1∶𝑋= = 𝑡𝑔 𝛽
𝐿
Alebo
𝐿
1∶𝑋= 𝐻−ℎ
Obr. 4.37 Výpočet sklonu
Údaj percentuálnej hodnoty sklonu je hodnota PX = tgβ . 100%. Tiež sa môže rovnakým
spôsobom zakótovať sklon číselným údajom promile (napríklad údajom 170‰). Hodnota
promile je PMW = tgβ‰.
Na obr. 4.38 sú príklady kótovania drážky pre pozdĺžny klin v náboji a kótovanie sklonu profilu.
Obr. 4.38 Príklad kótovania sklonu

4.2.11 KÓTOVANIE KUŽEĽOV
Základné pravidlá na kótovanie a označovanie kužeľov určuje norma STN ISO 3040. Definície
geometrických parametrov kužeľov sú na obr. 4.39.
Lx D – priemer veľkej základne

d – priemer malej základne
DX – priemer kužeľa v priečnom reze zadanom
dĺžkou LX od vzťažného parametra
 – vrcholový uhol kužeľa
Dx
/2 – uhol sklonu povrchovej priamky kužeľa

D
d
.
/2 – značka kužeľovitosti

L
.
Obr. 4.39 Prehľad geometrických parametrov kužeľov
L L C
Dx

D
D
.
C
Lx
a) b) c)
L L
D
d
D
/2
d) e)
Obr. 4.40 Kombinácie troch geometrických parametrov pri kótovaní kužeľa
Na zakótovanie kužeľov sa používajú nasledujúce kombinácie troch parametrov:
− D, L,  (obr. 4.40a),
− D, L, C (obr. 4.40b), kde C je kužeľovitosť stanovená rovnicou:
− DX, LX, C (obr. 4.40c),
− D, L, /2 (obr. 4.40d), D−d 
C= = 2tg  
− D, d, L (obr. 4.40e). L 2
Na výkresoch sa zapisuje v tvare 1:X , kde X = 1/C. Tento údaj sa musí uviesť nad zástavku
odkazovej čiary za značkou kužeľovitosti na obr. 4.39. Vrchol značky kužeľovitosti musí
smerovať rovnakým smerom ako vrchol kótovaného kužeľa.
Rady normalizovaných hodnôt vrcholových uhlov kužeľov a pomerových údajov kužeľovitosti
1 : X stanovuje norma ISO 1119. Spôsob kótovania kužeľa závisí od funkcie kužeľa, od spôsobu
výroby a kontroly. Spôsob kótovania podľa obr. 4.40c je charakteristický pre lícované uloženia
puzdier, valivých ložísk, nábojov kolies a pod. Kótovanie podľa obr. 4.40e sa používa pre voľné
povrchy prevodu z menšieho priemeru d na väčší priemer D. Príklad kótovania kužeľového
čapu na výkrese hriadeľa na obr. 4.41.
Obr. 4.41 Kótovanie kužeľového čapu hriadeľa
Rozmery hromadne vyrábaných vybraných normalizovaných kužeľov (napr. upínacie kužele

nástrojov Morse alebo metrické) sa nemusia na výkrese uvádzať, ak stačí na ich jednoznačné
určenie normalizované označenie and odkazovou čiarou (obr. 4.42).
Obr. 4.42 Kótovanie kužeľa normalizovaným označením
4.3.5 KÓTOVANIE IHLANOV
Obr. 4.43 Kótovanie ihlanovitosti

VÝPOČET IHLANOVITOSTI 1 : X
T −t L
X = alebo X =
L T −t
 T −t 1
tg   = =
 2  2L 2X
4.3.6 KÓTOVANIE ŠTVORHRANOV

Kótovanie pravidelných štvorhranov sa kótuje grafickou značkou a číselným údajom
rozmeru strany štvorca. Ak sú štvorhrany zobrazené v nárožnej polohe, kde bočné plochy nie
sú rovnobežné s priemetňou, kótujú sa na odkazovej čiare - obr. 4.45a. Skosenie hrán
štvorhranu sa môže kótovať len v nárožnej polohe podľa obr. 4.45a.
33
21 6 .12 10
20h13
24
.
a) b)
Obr. 4.44 Kótovanie a) pravidelného štvorhranu b) otvoru so štvorcovým profilom
16
20h10
4
25H9
Ø 36
Ø 25
30°
7
28
a) b)
Obr. 4.45 Kótovanie a) skoseného štvorhranného konca hriadeľa, b) štvorcovej diery
pre nasadenie štvorhranu
4.3.7 KÓTOVANIE ŠESŤHRANOV

Základná poloha pravidelných šesťhranov pri kreslení súčiastok je priečelná poloha (viditeľné
sú tri plochy šesťhranu), pretože je názorná a umožňuje zobraziť a kótovať zrazenú hranu
šesťhranu - obr. 4.46. Charakteristická hodnota šesťuholníkového prierezu - otvor kľúča, t.j.
vzdialenosť dvoch protiľahlých rovnobežných hrán sa uvádza nad zástavkou odkazovej čiary.
Ak je šesťhran zobrazený v nárožnej polohe, vzdialenosť rovnobežných bočných plôch (otvor
kľúča) sa kótuje obvyklým spôsobom. Pred číselnú hodnotu sa musí uviesť grafická značka
v tvare šesťuholníka, ktorého výška je rovná výške písma h.
Obr. 4.46 Kótovanie šesťhranov www.konstruovanie1.uniza.sk
4.3.8 KÓTOVANIE ZRAZENÝCH HRÁN

Pri obrábaných plochách je výrobne najjednoduchšie skosenie hrany pod uhlom 45°. Takto
skosené (zrazené) hrany sa kótujú ako súčin výšky skosenia a uhla 45°. V prípade, že zrazená
hrana nie je zobrazená, alebo je veľmi malá, kótuje sa zjednodušene pomocou odkazovej čiary.
Veľkosť nefunkčných zrazených hrán pod uhlom 45° alebo zaoblení hrán s polomerom R sa
volí z normalizovanej rady.
2x45 °
2x45 °
Obr. 4.47 Zjednodušené kótovanie skosení hrán s uhlom skosenia 45
Skosenie hrán pod iným uhlom je nutné kótovať dvoma kótami – obr. 4.48, 4.49a.
45
8 4
70
°
60°
R2
Obr. 4.48 Kótovanie skosení a zaoblení hrán

Ø 17
90°
90°
30°
2
4
a) b)
Obr. 4.49 Kótovanie a) zrazenej hrany pod uhlom iným ako 45, b) kužeľových zahĺbení
4.3.9 OZNAČOVANIE HRÁN NEURČITÝCH TVAROV

Nie všetky hrany na výkresoch strojných súčiastok majú prepísanú úpravu pomocou kótovania
zrazených resp. zaoblených hrán. Často sú na výkresoch zobrazenia hrán ako priesečníky
obrysov ideálnych geometrických prvkov zobrazeného výrobku. Tieto priesečníky vytvárajú
vonkajšie a vnútorné rohy.
Podľa medzinárodných platných noriem, keď nie je uvedený údaj o úprave rohov na výkrese
alebo v pripojených dokumentoch, výrobok sa dodá v takom vyhotovení, aké vyhovuje
výrobcovi, bez ohľadu na stav rohov.
Z viacerých dôvodov, ako napr. funkčných pri vzájomnom osadzovaní, resp. lícovaní dvoch
súčiastok alebo ochrany zdravia pri práci, sa vyžaduje konkrétny stav, resp. tvar vonkajších
a vnútorných rohov. Pri vonkajších rohoch sa môže vyžadovať stav bez ostrín pri obrábaní,
ostrapkov pri strihaní, výronkov po kovaní, lisovaní a liatí alebo sa pripúšťajú ohraničené
hodnoty a tvary ostrín, ostrapkov a výronkov. Vymedzenie ich hraničných medzných hodnôt
a tvarov sa udáva na výkrese predpísaným označením.
Predpisovanie stavu rohov výrobkov na technických výkresoch stanovuje norma STN EN ISO
13 715:2020 „Technická dokumentácia výrobku. Hrany neurčených tvarov. Označovanie a
kótovanie.“. Požadovaný stav hrán sa výkrese nezobrazuje. Predpisuje sa značkou
umiestnenou na zástavke odkazovej čiary. Odkazová čiara je zakončená šípkou.
+0,5
1,4h
h
0,2h
0,2h
Obr. 4.50 Tvar a rozmery značky pre predpis tvaru hrán
PRÍKLADY KÓTOVANIA ROHOV S VYSVETLENÍM VÝZNAMU KÓT

Pre vonkajšie hrany možno predpísať – obr. 4.51:
– ostré hrany, pre ktoré sa predpíše maximálna hodnota ostrapku +0,05 mm, alebo
maximálna hodnota zrazenia hrán -0,05 mm,
– povolenú veľkosť skosenia (zrazenia) alebo zaoblenia vonkajšej hrany,
– povolenú veľkosť ostrapku (ostriny, výronku a pod.) na vonkajšej hrane, pričom možno
nepredpísať alebo predpísať smer ostrapku.
Význam znamienka ( + , - ) pred číselnou hodnotou je zrejmý z obr. 4.51 a 4.52 ale všeobecne
platí: ( + ) - úprava smeruje von zo súčiastky; ( - ) - úprava smeruje do súčiastky.
Obr. 4.51 Kótovanie vonkajších hrán www.konstruovanie1.uniza.sk
Pre vnútorné hrany možno predpísať – obr. 4.52:

– povolenú veľkosť skosenia alebo zaoblenia prechodu,
– povolenú veľkosť podrezania na vnútornej hrane, pričom možno nepredpísať alebo
predpísať smer ostrapku,
– ostrú vnútornú hranu, ak sa predpíše maximálna hodnota skosenia +0,05 mm alebo
maximálna hodnota podrezania -0,05 mm.
Obr. 4.52 Kótovanie vnútorných hrán www.konstruovanie1.uniza.sk
-0,5 R0,5
0,5 x 45°
-0,1 R0,1
0,1 x 45°
.
Obr. 4.53 Príklad kótovania vonkajšej hrany

V norme STN ISO 13715 sa uvádza odstupňovanie číselných hodnôt pre úpravy hrán (pre
skosenia, zaoblenia, ostrapky a podrezania): 0,1 ; 0,3 ; 0,5 ; 1 ; 2,5 mm. V prípade potreby
môžu sa doplniť vhodné hodnoty väčšie ako 2,5 mm. Pre ostré hrany sú stanovené hodnoty
0,02 a 0,05 mm.
-0,8
+0,3 +0,3 -1
Obr. 4.54 Príklad predpisu tvaru hrán na výkrese súčiastky spoločným zápisom
Obr. 4.55 Možnosti predpisu tvaru hrán na výkrese súčiastky spoločným zápisom
www.konstruovanie1.uniza.sk
Predpis na úpravu hrán možno uvádzať:

• na výkrese priamo pri jednotlivých hranách zobrazeného výrobku (obr. 4.51, obr. 4.52),
• spoločným zápisom pomocou značky umiestnenej na výkrese v blízkosti titulného bloku:
- ak sa predpisuje rovnaká úprava vonkajších a vnútorných hrán na súčiastke (obr. 4.55a),
- ak sa predpisuje iná rovnaká úprava všetkých vonkajších a iná úprava všetkých vnútorných
rohov (obr. 4.55b),
- ak má väčšina vonkajších a vnútorných rohov rovnakú úpravu a len niektoré hrany majú
inú úpravu (obr. 4,54, obr. 4.55c). Hrany s inou úpravou (ako má väčšina) sa predpíšu
priamo pri hrane na výkrese.
Poznámka: Spoločný predpis úpravy hrán podľa obr. 4.55,

nahrádza skôr používanú poznámku na výkrese, napr.:
VŠETKY HRANY ZRAZIŤ 0,5x45°
NEKÓTOVANÉ HRANY ZRAZIŤ 0,3x45°.
Obr. 4.56 Príklad predpisu stavu hrán na výkrese súčiastky

4.4 USPORIADANIE KÓT
– Pri kótovaní jednotlivých tvarových prvkov sa vytvárajú súbory kót pre príslušný prvok
v tých obrazoch predmetu, v ktorých je možné uviesť najprehľadnejšie a najviac
informácií o polohe a geometrických tvaroch prvku.
– Pri zobrazení predmetu polovičným, alebo miestnym rezom, kóty tvarových prvkov,
ktoré sú zviditeľnené rezom, sa uvádzajú na strane rezu a kóty tvarových prvkov
zobrazených v pohľade sa zoskupujú na strane pohľadu.
– Pri kótovaní súčiastok na výkrese zostavy, majú sa kóty prislúchajúce k jednotlivým
súčiastkam, ak je to možné, zoskupovať do navzájom oddelených súborov.
– Pri kótovaní dvoch, alebo niekoľkých dĺžkových rozmerov, ktoré majú rovnaký smer,
možno použiť niektoré z ďalej uvedených usporiadaní kót.
4.4.1 REŤAZCOVÉ KÓTOVANIE

Jednotlivé, bezprostredne za sebou nasledujúce rozmery sa kótujú na spoločnej kótovacej
čiare a tvoria tak reťazec jednotlivých kót (obr. 4.57a). Aby v uzavretom reťazci kót nevznikli
rozpory v súčtoch tolerancií čiastkových rozmerov a celkového rozmeru, musí byť niektorý
rozmer (napr. celkový) zapísaný ako informatívny – v zátvorke (obr. 4.57b).
(6)
20
20
14
14
7
7
16 6 16 16 6 16 4
42 (42)
a) b)
Obr. 4.57 Reťazcové kótovanie a) s otvoreným, b) s uzatvoreným rozmerovým obvodom
4.4.2 KÓTOVANIE OD SPOLOČNEJ ZÁKLADNE

Poloha jednotlivých prvkov sa určuje od jednej spoločnej základne. Tento spôsob usporiadania
kót možno urobiť dvoma spôsobmi:
• rovnobežné kótovanie – paralelné (obr.4.58a),
• nadstavené priebežné kótovanie – je zjednodušené rovnobežné kótovanie, ktoré je vhodné
tam, kde je málo miesta (obr. 4.58b).
13
9
13
4 5
4
14
26
26
14
44
44
a) b)
Obr. 4.58 Kótovanie od základne a) súborom paralelných kót, b) nadstaveným priebežným
kótovaním
4.4.3 KOMBINOVANÉ KÓTOVANIE

Ak je to nevyhnutné, možno na výkrese kótovať kombinovaným systémom reťazcových kót
a kótovať ním od spoločnej základne (obr. 4.59).
16
10 24
20 36
(60)
Obr. 4.59 Kombinované kótovanie dĺžkových rozmerov hriadeľa
4.4.4 SÚRADNICOVÉ KÓTOVANIE

Ak je to vhodné, možno polohu nepravidelne rozložených prvkov určiť pravouhlými, alebo
polárnymi súradnicami. Začiatok súradnicového systému môže byť vložený do rohu obrazu,
mimo obraz, alebo do obrazu. Hodnoty súradníc sú uvedené buď pri jednotlivých bodoch,
alebo v tabuľke (obr. 4.60). Znamienka jednotlivých hodnôt súradníc závisia od ich polohy
vzhľadom na kladný a záporný zmysel súradníc.
6 5 Poz. 1 X Y d
1 35 0 -
2 35 6 -
9 3 40 6 -
4 4 40 25 -
11
8 5 30 45 -
7 6 0 45 -
5
22 7 25 18 -
Y
.
10 8 30 30 7
2
3 9 6 38 6
1 10 12 15 5
X 11 15 30 10H7
.
Obr. 4.60 Súradnicové kótovanie s uvedením súradníc a priemerov v tabuľke
4.4.5 TABUĽKOVÉ KÓTOVANIE

Pre geometricky podobné predmety, alebo zostavy, ktoré sa líšia len hodnotami kót, je možné
nakresliť jeden spoločný výkres, na ktorom sú rozmery prvkov označené písmenami malej
latinskej abecedy. Hodnoty príslušných rozmerov sú uvedené v tabuľkách rozmerov pre
jednotlivé varianty vyhotovenia predmetu (obr. 4.61). Písmenom l musia byť označené
lineárne dĺžkové rozmery, w - šírkové kóty, d - priemery, r – polomery, t – hrúbky; iné

geometrické prvky sú označené ostatnými písmenami abecedy počnúc písmenom a. Grafické
značky (, ,  a pod.) môžu byť uvedené len v tabuľke.
l1
l3
a l2
r2 d
w
r1
Variant a d l1 l2 l3 r1 r2 w
1 8 8 60 8 40 R4 (R12) 24
2  10  10 67 12 40 R5 (R15) 30
3 8  10 53 10 30 R4 (R13) 26
Obr. 4.61 Príklad tabuľkového kótovania súčiastky so všetkými premennými rozmermi

okrem hrúbky dosky
4.4.6 KÓTOVANIE NEPRAVIDELNÝCH KRIVKOVÝCH OBRYSOV

Pri kótovaní nepravidelných krivkových obrysov, keď priebeh krivky sa musí určiť radom
rozmerov, možno kvôli prehľadnosti kótovania tieto rozmery uviesť pri kótovacích čiarach,
ktoré sú súčasne predlžovacími čiarami doplňujúceho systému (obr. 4.56).
30
20
47
40
55
10
15
5
Ø 20
Ø 14
Ø 19
Ø 10
Ø 17
Ø 13
Ø 16
Ø8
70
2
Obr. 4.62 Kótovanie nepravidelných obrysov
4.5 FUNKČNÉ A TECHNOLOGICKÉ KÓTOVANIE
Z hľadiska vyjadrenia funkčných, resp. technologických požiadaviek na použitie, výrobu,

montáž a kontrolu výrobku delíme kóty na:
F - Funkčné kóty: funkčné rozmery - kóty, ktoré sú dôležité pre funkciu častí, alebo plochy
súčiastky. Funkčné plochy sú spravidla predpisované ako tolerované.
NF - Nefunkčné kóty: nefunkčné rozmery - kóty, ktoré nie sú podstatné pre funkciu súčiastky.
AUX - Informatívne kóty: informatívne rozmery - kóty uvedené na výkrese len na informačné
účely. Nemožno ich použiť na výrobu, ani kontrolu rozmerov súčiastky. Zapisujú sa do
oblých zátvoriek.
Teoretické kóty: teoretické rozmery - kóty určujú len menovitý rozmer a uvádzajú sa
v pravouhlom rámčeku.
30°
. .
M
Ø
.
.
.
.
.
a) kótovanie dĺžkových rozmerov z technologického hľadiska
30° . NF
Ø
MF
Ø
ØF
.
.NF F F
NF
(AUX)
b) Kótovanie dĺžkových rozmerov z hľadiska funkcie súčiastky

Obr. 4.63 Porovnanie funkčného a technologického kótovania dĺžkových rozmerov súčiastky
Kótovanie musí byť nielen jednoznačné, úplné a prehľadné ale tiež účelné. Účelné kótovanie
vyžaduje, aby konštruktér poznal nielen všetky funkčné požiadavky, ale tiež konkrétny postup
výroby, montáže a kontroly.
Ak je tento postup vopred známy, kótujú sa prednostne rozmery, ktoré sú zároveň funkčné aj
výrobné a potom sa doplnia ďalšie potrebné výrobné kóty.
Ak konštruktér nemá možnosť dohody s technológom alebo vopred nevie v akých
podmienkach a akom počte sa bude vyrábať daný výrobok, musí vždy uplatniť kótovanie
funkčné. Takto kótované konštrukčné výkresy môžu byť v ktoromkoľvek podniku a pri
akejkoľvek výrobnej metóde podkladom pre vyhotovenie výkresov pracovného postupu,
odliatkov, výkovkov, modelov. V uvedených výkresoch môžu byť funkčné kóty prepočítané na
výrobné s odchýlkami stanovenými tak, aby boli splnené funkčné požiadavky a bola zachovaná
zameniteľnosť súčastí v sériovej výrobe.
Porovnanie funkčného a technologického kótovania dĺžkových rozmerov súčiastky je uvedené
na obr. 4.63:
▪ pri kótovaní s ohľadom na funkciu súčiastky je použité reťazové kótovanie (obr. 4.63a)
▪ pri kótovaní s ohľadom na technologický postup pri výrobe súčiastky je použité
rovnobežné kótovanie od spoločnej základne (obr. 4.63b).
▪ obvykle je najvhodnejšie použiť kombinované kótovanie.
POZNÁMKA: AUX = Auxiliary = pomocný, informatívny.
4.5.1 NIEKTORÉ ASPEKTY VZŤAHUJÚCE SA NA KÓTOVANIE PRE CNC STROJE

Aj pre CNC stroje musí byť kótovanie na výkrese súčiastky úplné, prehľadné, jednoznačné
a účelné. Číslicovo riadené stroje (CNC) majú však určitú svoju špecifickosť, ktorú je nutné pri
vyhotovovaní výkresovej dokumentácie rešpektovať. Jedná sa najmä o počet a štruktúru
nástrojového vybavenia. Z toho môže vyplývať napr. zhotovenie obmedzeného počtu
priemerov dier alebo tiež napr. riešenie prechodov a pod. Pri kótovaní súčiastok pre CNC stroje
najviac vyhovuje kótovanie od spoločnej základne. Pre kótovanie polohy dier a drážok je
vhodné súradnicové kótovanie. Pri predpisovaní presnosti rozmerov je nutné brať do úvahy
možnosť dosahovanej presnosti na danom stroji. Podľa možnosti je potrebné dávať prednosť
normalizovaným zápichom a žliabkom a zrazené hrany voliť po uhlom 45°. U nefunkčných
prechodov a polomerov voliť podľa možnosti jednotný polomer zaoblenia. Ďalšie
prispôsobenia kótovania voliť podľa konkrétneho stroja, na ktorom bude súčiastka vyrobená.
LITERATÚRA
[1]. Beňo, P. - Turis, J. - Václav, Š.: Technické kreslenie a základy konštruovania. 1. vyd.
Zvolen: TU, 2018. s. 297. ISBN 978-80-228-3117-8.
[2]. Bronček, J. et al.: Konštruovanie 1. Žilina: EDIS, 2015. 622 s. ISBN 978-80-554-1177-4.
[3]. Drastík, F.: Geometrické tolerance v technické dokumentaci pro strojírenství. Praha:
Verlag Dashöfer, 2016. s. 84. ISBN978-80-87963-28-9.
[4]. Haľko, J. - Šmeringaiová, A.: Technická dokumentácia I. Učebné texty pre denné štúdium.
Prešov: TU v Košiciach, 2012. 226 s. ISBN 978-80-553-0200-3.
[5]. Pavlenko, S. – Haľko, J.: Technológia zobrazovania 3D objektov a tvorby technických
výkresov. 1. vyd. Brno: MSD, 2011. 291 s. ISBN: 978-80-7392-174-3.

ZVT - P05 - A - Kótovanie Na Technických Výkresoch

Uploaded by

Document Information

Original Title

Copyright

Available Formats

Share this document

Share or Embed Document

Sharing Options

Did you find this document useful?

Is this content inappropriate?

Copyright:

Available Formats

ZVT - P05 - A - Kótovanie Na Technických Výkresoch

Uploaded by

Copyright:

Available Formats

ZÁKLADY

4 KÓTOVANIE NA TECHNICKÝCH VÝKRESOCH ............................................................ 3

4 KÓTOVANIE NA TECHNICKÝCH VÝKRESOCH

4.1 ZÁKLADNÉ PRAVIDLÁ KÓTOVANIA

Na technických výkresoch sa na určenie rozmerov geometrických tvarových prvkov súčiastok,

Pri kótovaní sa musí vychádzať z týchto základných pravidiel:

4.2 PRVKY KÓTOVANIA

Kótovacie čiary sa kreslia (obr. 4.1):

predl žovacia čiara

kótovacia čiara zakon čenie za č iatok

Obr. 4.1 Prvky kótovania

Obr. 4.2 Kótovanie prerušeného obrazu prvku

− kótovacia čiara, ktorá sa vzťahuje na prerušený obraz prvku, musí sa kresliť

Obr. 4.3 Kótovanie pomocou neúplnej kótovacej čiary

Kótovacie čiary sa smú kresliť neúplné (obr. 4.3, obr. 4.4):

Tabuľka 4.1 Koncové prvky kótovacích čiar

Typ koncového prvku Zobrazenie koncového prvku

Uzavretá plná šípka 30

Začiatok kótovacej čiary

Poznámka: h je výška písma kóty

Obr. 4.5 Kreslenie šikmých predlžovacích čiar

Obr. 4.6 Predĺženie obrysov

− Ak sa predlžujú obrysy, čiary predĺženia sa kreslia tak, že presahujú priesečník približne o 8-

Obr. 4.7 Spôsob kreslenia odkazových čiar

Obr. 4.8 Sklon odkazových čiar odlišný od použitého sklonu šrafovania

Obr. 4.9 Možnosti vyhotovenia odkazových čiar

Obr. 4.10 Možnosti ukončenia odkazových čiar

Obr. 4.11 Použitie grafickej značky (krúžok) s významom „dookola“.

Poznámka: Ak sa nakreslí krúžok (d = 8 x hrúbka odkazovej čiary) v spojovacom bode odkazovej

ČÍSELNÉ HODNOTY ROZMEROV (KÓTY)

− Hodnoty rozmerov – kóty sa musia zapisovať na výkresoch dostatočne veľkým písmom,

Obr. 4.12 Zápis kót na výkrese

Obr. 4.13 Zápis kót na výkrese

− Pre jednoznačné určenie použitého tvaru sa používajú písmenové a grafické značky:

 : priemer SR : polomer gule : štvorhran t : hrúbka

Obr. 4.14 Usporiadanie kót na výkrese

− Na technickom výkrese je potrebné zabezpečiť prehľadnosť zobrazenia a kótovania.

Obr. 4.15 Označenie rozmerov nezodpovedajúcich mierke

4.3 KÓTOVANIE TVAROVÝCH PRVKOV

4.3.1 KÓTOVANIE UHLOV

4.3.2 KÓTOVANIE OBLÚKOV

Obr. 4.18 Kótovanie priliehajúcich prvkov

4.3.3 KÓTOVANIE POLOMEROV

4.3.4 KÓTOVANIE PRIEMEROV

Spôsoby kótovania priemerov sú naznačené na obr. 4.20.

4.3.5 KÓTOVANIE DIER

Obr. 4.21 Kótovanie rotačných otvorov

Obr. 4.22 Kótovanie viacstupňovej diery

Obr. 4.23 Zjednodušené kótovanie dier

4.3.6 KÓTOVANIE ROZMEROV A POLOHY OPAKUJÚCICH SA TVAROVÝCH PRVKOV

Obr. 4.24 Kótovanie rozmerov a polohy opakujúcich sa tvarových podrobností

Obr. 4.25 Zjednodušené zobrazenie a kótovanie rozmerov a polohy opakujúcich sa prvkov

Obr. 4.26 Zjednodušené zobrazenie a kótovanie rozmerov a polohy opakujúcich sa prvkov

Obr. 4.27 Zjednodušené zobrazenie a kótovanie rozmerov a polohy opakujúcich sa

− Uhly polohy prvkov pravidelne rozmiestnených na rozstupovej kružnici sa nemusia

Obr. 4.28 Zjednodušené zobrazenie a kótovanie rozmerov a polohy otvorov rozmiestnených

Obr. 4.29 Príklady kótovania opakujúcich sa prvkov

4.3.7 KÓTOVANIE SYMETRICKÝCH ČASTÍ

Obr. 4.31 Príklad kótovania pri polovičnom zobrazení súmernej súčiastky

Ak sú predmety súmerné k dvom alebo jednej rovine súmernosti, je vzhľadom na funkčné

4.3.1 ZOBRAZOVANIE A KÓTOVANIE GEOMETRICKÝCH TELIES

Tabuľka 4.2 Zobrazovanie a kótovanie geometrických telies

4.3.2 ZOBRAZOVANIE A KÓTOVANIE VÝLISKOV (VÝSTRIŽKOV) OHÝBANÝCH Z PLECHU