OPTIKA

• Svetlo ako vlnenie.

• Frekvencia a vlnová dĺžka svetla
• Spektrum elektromagnetického žiarenia
 Svetlo ako vlnenie
Svetlo je elektromagnetické žiarenie
– frekvenciou od 3,8. 1014 Hz do 7,7. 1014 Hz.
V súvislosti so svetlom hovoríme o optických javoch. Optické javy
vnímame zrakom, ktorého snímačom je oko. Oko má
schopnosť reagovať na elektromagnetické žiarenie uvedeného
intervalu frekvencií, a tým vyvolať fyziologický vnem videnia.
Ďalej poznáme, že medzi optické javy patrí tiež infračervené a
ultrafialové žiarenie.
Svetlo ako vlnenie
 Svetlo ako vlnenie
Svetlo vzniká v svetelnom zdroji, kde prebiehajú
energetické zmeny sprevádzané vyžarovaním energie
do priestoru. Zdroj svetla je vždy hmotným objektom.
Svetlo je prejavom hmoty, má materiálnu podstatu.
Materialistický výklad optických javov potvrdzuje aj to,
že svetlo je nositeľom energie. Túto energiu svetlo
odovzdáva buď oku, kde spôsobuje fyziologický vnem
videnia, alebo prístroju - detektoru, ktorý ho môže
premieňať na iný druh energie.
 Svetlo ako vlnenie
• Detektor prijíma energiu po prechode svetla
prostredím medzi zdrojom a detektorom. Keď
prostredie výrazne neovplyvňuje prechádzajúce svetlo,
detekciou získavame predovšetkým informácie o
zdroji. Keď' je prechod prostredím sprevádzaný
čiastočným pohlcovaním svetla, jeho odrazom,
rozptylom a pod., získavame informácie aj o
vlastnostiach tohto prostredia.

• Príkladom prvej možnosti je pozorovanie Slnka,

plameňa, sviečky, žiarovky, príkladom druhej možnosti
pozorovanie Mesiaca, mozaikového okna, dúhy
 Svetlo ako vlnenie
Vysvetlenie vzniku svetla sa opiera o deje prebiehajúce v
elektrónovom obale atómu, vysvetlenie šírenia svetla a jeho
účinkov na látku vychádza z teórie elektromagnetického poľa.
Vznik a šírenie svetla možno vysvetliť takto:
• Vo svetelnom zdroji prebiehajú deje sprevádzané premenami energie.
• Pri nich vzniká elektromagnetické žiarenie, ktoré sa šíri od zdroja. Zdroj
svetla tak utvára vo svojom okolí elektromagnetické pole. Toto pole svojimi
účinkami rozkmitá nabité častice látok, ktorými prechádza, alebo na ktoré
dopadá.
Svetlo však nemá len vlnovú povahu, ale aj povahu toku častíc --
časticovú.
 Svetlo ako vlnenie
Svetlo sa šíri od zdroja vo forme svetelných vín.
Tak ako každý druh elektro­magnetického vlnenia, svetlo sa môže
šíriť nielen v látkach, ale aj vo vákuu. Šírenie vo vákuu je pre
elektromagnetické vlnenie typické. Túto vlastnosť nemá
mechanické vlnenie, ktoré sa šíri len v látkach.
Svetelná vlna sa šíri od zdroja rýchlosťou, ktorú nazývame rýchlosť
svetla. Jej hodnota je taká veľká, že sa ju až do 17. storočia
nepodarilo odmerať. Považovala sa za nekonečne veľkú. Až
rozvoj metód fyzikálnych meraní umožnil stanoviť hodnotu
rýchlosti svetla.
 Svetlo ako vlnenie
Súčasné merania rýchlosti svetla poskytujú veľmi presné výsledky,
pričom sa využívajú moderné aparatúry (napr. lasery) a
dômyselné metódy merania. Na ich základe sa zistila hodnota
rýchlosti svetla vo vákuu
c=299 792,458 km/s
(1 079 252 848,8 km/h)
Mnohými pokusmi sa zistilo, že svetlo v látkach sa šíri menšou
rýchlosťou ako vo vákuu. Okrem toho rýchlosť svetla v látkach
závisí od frekvencie (dôsledky opíšeme neskôr). Látku, ktorou sa
svetlo môže šíriť, nazývame optické prostredie.
 Svetlo ako vlnenie
Často sa používa zákon zameniteľnosti chodu lúčov: Ak sa svetlo
šíri z bodu A do bodu B po istej trajektórii, po tej istej trajektórii
by sa šírilo z bodu B do bodu A

Priamočiare šírenie Odraz lúča Lom lúča

Frekvencia a vlnová dĺžka svetla
Frekvencia je najdôležitejšou veličinou, ktorá charakterizuje
žiarenie.
Od nej závisia jeho vlastnosti a účinky.
Fyziologicko-anatomické vlastnosti oka živočíchov umožňujú
vnem videnia len pre istý interval frekvencií vlnenia.
Podstatná časť intervalu frekvencií neumožňuje jeho zrakové
vnímanie. Ako analógiu si pripomeňme interval frekvencií
mechanického vlnenia, ktoré vnímame ako zvuk.
Na opis elektromagnetického vlnenia všetkých frekvencií
používame veličiny:
frekvencia f [ s-1 ] = [Hz]
v
vlnová dÍžka λ [ m ] 
rýchlosť vlnenia v [m.s-1 ] f
Frekvencia a vlnová dĺžka svetla
Príklad :
Určte interval vlnových dĺžok svetla vo vákuu. (c=3.108 m.s-1 , fmin =
3,8.1014 Hz , fmax = 7,7.1014 Hz)
v

f

Svetlo vo vákuu má vlnové dĺžky od 400 nm do 800 nm.

Frekvencia a vlnová dĺžka svetla
Z význačných vlastností svetla ovplyvňovaných frekvenciou je
predovšetkým jeho farba.
Rozličným frekvenciám zodpovedajú rozličné farby svetla.
– Červené svetlo má teda vo vákuu vlnovú dĺžku 800 nm
– Fialové svetlo vlnovú dĺžku 400 nm.

Poznáme hodnoty rýchlosti svetla v rozličných látkach a hodnoty

frekvencie svetla. Dôležitý je poznatok, ktorý vyplýva z teórie
pokusov:
Frekvencia žiarenia sa pri prechode rozličnými látkami nemení.
Toto tvrdenie však neplatí pre vlnové dĺžky.
Spektrum elektromagnetického žiarenia
Spektrum elektromagnetického žiarenia

Infračervené žiarenie má frekvenciu asi od 1012Hz do 1014Hz,

ktorému zodpovedá vlnová dĺžka od 800 nm asi do 400nm. Má
výrazné tepelné účinky. Pre človeka je síce neviditeľné, ale
registrujeme ho ako tepelný vnem. Nepôsobí na normálnu
fotografickú emulziu. Na infračervené žiarenie sú citlivé len
špeciálne pripravené emulzie, ktoré možno použiť na
fotografovanie v noci, v hmle atď.
Infračervené žiariče sú výdatné zdroje tepla.
Spektrum elektromagnetického žiarenia

Ultrafialové žiarenie má frekvenciu rádovo od 1015 Hz do 1017 Hz,

vlnovú dĺžku od 4 nm do 400 nm.
Pôsobí na živé organizmy, má fyziologické účinky, ničí
mikroorganizmy. Ľudské telo sa bráni utváraním ochrannej
pigmentovej vrstvy v pokožke, ktorá zabraňuje prenikaniu žiarenia
pod povrchom tela.
Toto žiarenie intenzívne pohlcuje napr. obyčajné sklo.UV žiarenie
pôsobí na fotografickú emulziu a spôsobuje ionizáciu plynov.
Spektrum elektromagnetického žiarenia

Dôležitým druhom elektromagnetického vlnenia je röntgenové

žiarenie, ktoré má frekvenciu od 1017 Hz do 1020 Hz, vlnovú dĺžku
10 -11 m až 10 -8 m.
Röntgenové žiarenie má silné ionizačné účinky a pôsobí na
fotografickú emulziu. Preniká čiastočne do všetkých látok, súčasne
sa v nich pohlcuje. Rozličná prenikavosť tohto žiarenia látkami sa
využíva v röntgenovej defektoskopmi v priemysle alebo pri
röntgenovej diagnostike v lekárstve.
Spektrum elektromagnetického žiarenia

Dôležitým druhom elektromagnetického vlnenia je röntgenové

žiarenie, ktoré má frekvenciu od 1017 Hz do 1020 Hz, vlnovú dĺžku
10 -11 m až 10 -8 m.
Röntgenové žiarenie má silné ionizačné účinky a pôsobí na
fotografickú emulziu. Preniká čiastočne do všetkých látok, súčasne
sa v nich pohlcuje. Rozličná prenikavosť tohto žiarenia látkami sa
využíva v röntgenovej defektoskopmi v priemysle alebo pri
röntgenovej diagnostike v lekárstve.
Spektrum elektromagnetického žiarenia
Röntgenové žiarenie pri dlhodobom alebo intenzívnom pôsobení
môže vyvolať v ľudskom organizme nežiaduce zmeny. Preto sa na
zníženie škodlivých vplyvov žiarenia používajú ochranné vrstvy z
látok s veľkým protónovým číslom, najčastejšie z látok s obsahom
olova.
Pohlcovanie röntgenového žiarenia závisí aj od frekvencie žiarenia.
Žiarenie s vysokou frekvenciou sa nazýva tvrdé, žiarenie s nižšou
frekvenciou je mäkké.
Tvrdé žiarenie prechádza aj cez značne silné vrstvy látok a menej sa
pohlcuje. Používa sa v defektoskopii a diagnostike.
Mäkké žiarenie sa viacej pohlcuje. Používa sa v röntgenovej terapii,
kde svojimi účinkami vyvoláva v ľudskom tele potrebné a
prospešné fyziologické zmeny.
 Zákon odrazu
k

p3 p/3
a a/

Uhol dopadu sa rovná uhlu odrazu

 Zákon lomu
Snellov zákon lomu
 Zákon lomu
Snellov zákon lomu
 Zrkadlo.
zobrazovanie odrazom na rovinnom zrkadle
- pre odrazené lúče platí zákon odrazu (α ' = α )
- lúče po odraze na rovinnom zrkadle sú rozbiehavé;
- vznikne neskutočný obraz - pre obraz platí: obraz utvorený na
rovinnom zrkadle je vždy neskutočný, priamy, rovnako veľký
ako predmet a súmerný s predmetom podľa roviny zrkadla
(je stranovo prevrátený)
 Zobrazovanie.

Odrazené svetlo tvorí rozbiehavý zväzok lúčov, akoby lúče

vychádzali z jedného bodu za zrkadlom
Obraz predmetu stojaceho pred zrkadlom je :

• NESKUTOČNÝ
• ROVNAKO VEĽKÝ AKO PREDMET
• STRANOVO PREVRÁTENÝ
Paraxiálny (osový) priestor

o C V

- priestor v blízkosti optickej osi.

 Význačné smery lúčov...

o C
F V

- rovnobežné s optickou osou - do ohniska,

Význačné smery lúčov...

o C F V

- cez ohnisko - rovnobežne s optickou osou,

Význačné smery lúčov...

o C F V

- cez stred krivosti - práve v opačnom smere.

 Konštrukcia obrazu predmetu

y
o C
y F V

Vlastnosti obrazu predmetu:

- prevrátený, zmenšený, skutočný.
 Konštrukcia obrazu predmetu

y
o C F V
y /

Vlastnosti obrazu predmetu:

- prevrátený, rovnako veľký ako predmet, skutočný.
 Konštrukcia obrazu predmetu

y
o C F V

y/

Vlastnosti obrazu predmetu:

- prevrátený, zväčšený, skutočný.
 Konštrukcia obrazu predmetu

y
o C F V

v nekonečne

Vlastnosti obrazu predmetu:

- leží v nekonečne pred zrkadlom.
 Konštrukcia obrazu predmetu

y/
y
o C F V

Vlastnosti obrazu predmetu:

- neskutočný, priamy, zväčšený.
Vzdialenosti...

a
y f

o S y/ F V
a/

a - predmetová vzdialenosť
a/ - obrazová vzdialenosť
f - ohnisková vzdialenosť
Zobrazovacia rovnica guľového zrkadla

a
y f

o S y/ F V
a/
1 1 1 2
 /  
a a f r
Spojné šošovky (spojky)
Ak je index lomu šošovky n2 väčší ako index
lomu
okolitého prostredia n1, n2 > n1…
dvojvypuklá dutovypuklá schéma tenkej spojky

ploskovypuklá

- potom spojky sú uprostred najhrubšie.

Rozptylné šošovky (rozptylky)
Ak je index lomu šošovky n2 väčší ako index
lomu
okolitého prostredia n1, n2 > n1…
dvojdutá vypuklodutá schéma tenkej rozptylky

ploskodutá

- potom rozptylky sú uprostred najtenšie.

Spojné šošovky (spojky)
Základné pojmy

r1  0 r2  0

o C V2 O V1 C2
1

C1, C2 - stredy optických plôch

o - optická os šošovky
V1, V2 - vrcholy šošovky
O - stred šošovky
Rozptylné šošovky (rozptylky)
Základné pojmy

r1  0 r2  0

O
o C1 V1 V2 C2

C1, C2 - stredy optických plôch

o - optická os šošovky
V1, V2 - vrcholy šošovky
O - stred šošovky
Šošovky
Význačné smery paraxiálnych lúčov
spojka rozptylka

O O

Lúče prechádzajúce optickým stredom tenkej šošovky

- nemenia po lome svoj smer.
Šošovky
Význačné smery paraxiálnych lúčov
spojka rozptylka

A O / O
F A
/ / F

F/ - skutočné obrazové F/ - neskutočné obrazové

ohnisko spojky ohnisko rozptylky

Lúče prechádzajúce rovnobežne s optickou osou

- po lome smerujú do ohniska.
Šošovky
Význačné smery paraxiálnych lúčov
spojka rozptylka

FA O O F /

Lúče prechádzajúce ohniskom

- po lome sú rovnobežné s optickou osou.
Spojná šošovka
Geometrická konštrukcia obrazu predmetu

a r

y
C1 F O F/ y/ C2

Vlastnosti obrazu predmetu:

- obraz je skutočný, prevrátený, zmenšený.
Spojná šošovka
Geometrická konštrukcia obrazu predmetu

ar

y
C1 F O F/ y / C2

Vlastnosti obrazu predmetu:

- obraz je skutočný, prevrátený, rovnako veľký ako
predmet.
Spojná šošovka
Geometrická konštrukcia obrazu predmetu

r  a f

y
C1 F O F/ C2
y/

Vlastnosti obrazu predmetu:

- obraz je skutočný, prevrátený, zväčšený.
Spojná šošovka
Geometrická konštrukcia obrazu predmetu

a f

y
C1 F O F/ C2

Vlastnosti obrazu predmetu:

- obraz leží v nekonečne.
Spojná šošovka
Geometrická konštrukcia obrazu predmetu

a f

y/
y
C1 F O F/ C2

Vlastnosti obrazu predmetu:

- obraz je neskutočný, priamy, zväčšený.
Rozptylná šošovka
Geometrická konštrukcia obrazu predmetu

y
/
C1 F y O F/ C2

Vlastnosti obrazu predmetu:

- obraz je neskutočný, priamy, zmenšený.
Šošovka
Zobrazovacia rovnica šošoviek

y a

C1 F O F/ y / C2
f
a/
1 1 1 2
 /  
a a f r
a - predmetová vzdialenosť
a/ - obrazová vzdialenosť
f - ohnisková vzdialenosť
Optické prístroje
 refraktor - šošovkový teleskop

Šošovky
1. 2. 1. 2. rozptylky ploskodutá
r2  0spojky r1  0
ploskovypuklá
V2 C1 V1 V2 C2
C2 V1 C1
r1  0 r2  0

stredy optických plôch - C1, C2

polomery krivosti opt. op.- r1, r2
dvojvypuklá dutovypuklá dvojdutá vypuklodutá
optická os šošovky - priamka prechádz. stredmi C1, C2
vrcholy šošovky V1, V2- priesečníky optickej osi s op. pl.
hrúbka šošovky – vzdialenosť |V1V2|
optický stred šošovky O - stred úsečky V1V2 predmetové ohnisko - F, obrazové ohnisko - F’
f = |FO| - pred. ohnisk. vzdialenosť , f' = |F'O| - obr. o. v.
a = |AO|- predmetová vzdialenosť, a' = |A'O| - obrazová vzdialenosť
Optické prístroje - lupa.
lupa je každá spojná šošovka (alebo sústava šošoviek) s ohniskovou
vzdialenosťou f < d, kde d je konvenčná zraková vzdialenosť.
Keď lupu umiestnime tesne pred oko, vznikne spolu s okom
optická sústava, ktorá ma väčšiu optickú mohutnosť ako samotne
oko.
jednoduché spojky, ktoré sa používajú ako lupy, dosahujú uhlové
zväčšenie γ = 6
Optické prístroje - mikroskop .
mikroskop je centrovaná optická sústava zložená z objektívu a
okulára. Objektív aj okular tvoria spojne opticke sustavy; v
najjednoduchšom pripade su to jednoduche spojky (okular ma
vačšiu ohniskovú vzdialenosť ako objektív).

mikroskopom môžeme dosiahnuť zväčšenie asi 2 000

Mikroskop je centrovaná optická sústava zložená z:
- objektívu (je pri pozorovanom objekte),
- okulára (je pri oku).

Objektív aj okulár tvoria spojné

optické sústavy, v najjednoduch-
šom prípade sú to jednoduché
spojky.
Optické prístroje - mikroskop .
mikroskop je centrovaná optická sústava zložená z objektívu a
okulára. Objektív aj okular tvoria spojne opticke sustavy; v
najjednoduchšom pripade su to jednoduche spojky (okular ma
vačšiu ohniskovú vzdialenosť ako objektív).

mikroskopom môžeme dosiahnuť zväčšenie asi 2 000

F2/

okulár
F2

F1/

objektív

F1
pozorovaný predmet - preparát
 Obraz utvorený objektívom je:
- skutočný,
- prevrátený,
F2/
- zväčšený.
Obraz utvorený objektívom je
F2 predmetom pre okulár.

F1/ Obraz utvorený okulárom je:

- neskutočný,
- priamy,
- zväčšený.
F1
 Oko vidí neskutočný obraz.

F2/

F2

F1/

F1
Optické prístroje - ďalekohľad.
Keplerov (hvezdarsky) ďalekohľad:
o okular a objektiv tvoria spojne opticke sustavy, v
najjednoduchšom prípade su to dve spojky.
Ohnisková vzdialenosť objektívu f1 je omnoho väčšia
ako okulára f2.
Optické prístroje - ďalekohľad.
zrkadlový (Newtonov) ďalekohľad:
o objektív tvorí duté (parabolické) zrkadlo, okulár tvoria
šošovky
o zrkadlové ďalekohľady majú v porovnaní s refraktormi
veľa prednosti (na objektíve vznikajú oveľa menšie
zobrazovacie chyby a majú menšiu absorpciu)
Optické prístroje - ďalekohľad.
 Oko je optická sústava pozostávajúca z:
- očnej šošovky (dvojvypuklá spojka),
- sietnice (miesto, na ktorom sa utvára obraz).

Vlastnosti obrazu:
- skutočný, zmenšený, prevrátený.
Očná akomodácia:
- je zaostrovanie oka na predmety v rôznych
vzdialenostiach od neho.

Kruhový ciliárny sval sťahuje šošovku, čím

mení jej zakrivenie, a tým aj optickú
mohutnosť.
Očná akomodácia:
- je zaostrovanie oka na predmety v rôznych
vzdialenostiach od neho.
1 1 1 f
 / 
a a f

/
a
Priblížením predmetu - t.j. zmenšením a sa pri
nezmenenom a/ mení optická mohutnosť
šošovky j.
Akomodačná schopnosť normálneho oka

blízky bod

Blízky bod - je najbližší bod, ktorý sa zobrazí

na sietnici ostro (pri najväčšej akomodácii
oka).
Akomodačná schopnosť normálneho oka

blízky bod


ďaleký bod

Ďaleký bod - je najvzdialenejší bod, ktorý sa zobrazí na

sietnici ostro (oko je bez akomodácie).
 Akomodačná schopnosť normálneho oka

blízky bod


ďaleký bod

d = 25 cm

Konvenčná zraková vzdialenosť - vzdialenosť, z ktorej

môžeme pozorovať (čítať, písať) bez väčšej únavy.
Chyby oka:
1. Krátkozrakosť.

normálne

krátkozraké

korekcia rozptylkou

Ďaleký bod je v konečnej vzdialenosti.

Blízky bod je posunutý k oku.
Chyby oka:
1. Ďalekozrakosť.

normálne

ďalekozraké

korekcia spojkou

Blízky bod je v značnej vzdialenosti od oka (50-100 cm).

Osvetlenie obrazu na sietnici sa tvorí adaptáciou
dúhovky (kruhovej clony oka).

dúhovka pri dennom svetle dúhovka v tme

Priemer dúhovky pri dennom svetle je asi 2 mm.

Priemer dúhovky v tme je asi 6 mm.