MIKROSKOP a MIKROSKOPOVANIE

Mikroskop je optický prístroj pre zobrazenie malého sledovaného objektu vo väčšom zväčšení.

1.HISTÓRIA
Prvý mikroskop bol zostavený v Holandsku v roku 1590 Zachariášom Jansenom. Neskôr sa
touto prvou konštrukciou mikroskopu zaoberali a vylepšovali ju napr. Galileo
Galilei (1610), Anton van Leeuwenhoek – jeho práce patrili k vrcholom mikroskopického
pozorovania 17. storočia. Významným prelomom vo vývoji mikroskopie bolo dielo Roberta
Hooka, (geológ, Londýn, 1665). Vo svojom diele Micrographia popísal konštrukciu mikroskopu
s oddeleným objektívom, okulárom a osvetľovacím zariadením.

Výroba mikroskopov bola zahájená v r. 1847 firmou Carl Zeiss v Jene (Nemecko).

2.Optický (svetelný) mikroskop / µm/ mikroskopická štruktúra

Je mikroskop, ktorý sa používa v školách na laboratórnych cvičeniach.

A/Stavba

a) Mechanická časť
- statív (noha + rameno +hlavica)
- hlavica - na hlavici je umiestnený tubus s okulárom a tzv. revolverový nosič objektívov (potom je
možné meniť objektívy rôznych zväčšení)
- stolček so svorkami
- tubus okuláru - slúži pre správne vloženie okuláru
- makro- a mikro- skrutka (hrubé zaostrenie/ doostrenie )
- pod stolčekom sa môže nachádzať nosič kondenzoru - pomáha meniť kontrast pomocou rôznych
filtrov, alebo clôn, v závislosti na potrebe.

b) Optická časť – je zložená z:

- okulárov – nimi sa dívame priamo na preparát

- objektívov - zachytávajú obraz preparátu

c)Osvetľovacie zariadenie

- Irisová clonka (regulacia osvetlenia)

- osvetlenie / zrkadielko

Základ mikroskopu tvoria šošovky – objektív a okulár, ktoré môžu byť výmenné, s rôznym
zväčšením.

Výsledné zväčšenie mikroskopu dosiahneme kombináciou rôznych okulárov a objektívov. Vypočíta sa

ako súčin zväčšenia okulára a zväčšenia objektívu. Napríklad, ak si na mikroskope nastavíme objektív
so zväčšením 40x a vložíme okulár so zväčšením 10x, výsledné zväčšenie tejto kombinácie bude
40x10=400.
Svetelný mikroskop a jeho časti

B/ Pozorovanie mikroskopom – zásady

Mikroskop je najlepšie si položiť na pevný podklad; pred samotnou prácou skontrolujeme mikroskop,
či nie sú jeho mechanické časti poškodené a či sú optické časti čisté.

a) Mikroskop si vhodne umiestnime na pracovnom stole.

b) Na pravú stranu od mikroskopu si položíme poznámkový zošit alebo protokol, aby sme pri
mikroskopovaní mohli pozorovaný objekt kresliť a popisovať.
c) Zabezpečíme úplnú čistotu podložných a krycích sklíčok, optiky objektívov a okulárov.

d) Zrkadlo natočíme tak, aby bolo celé zorné pole rovnomerne osvetlené. Na stolček alebo zrkadlo
nikdy nesmie dopadať priame slnečné svetlo.

e) Nastavíme objektív s najnižším zväčšením, preparát pozoruje najkôr pri menšom zväčšení a potom
ho postupne zvyšujeme.

f) Mikroskopický preparát, uložený na stolčeku, prichytíme svorkami.

g) Pohľadom z boku kontrolujeme, aby šošovka objektívu bola čo najbližšie k preparátu, ale aby naň
nenarazila. Dvíhaním tubusu makroskrutkou obraz zaostrujeme a doostrujeme pomocou mikroskrutky.

h) Pri mikroskopovaní používame clonu (podľa potreby).

i) Celý pozorovaný objekt si najskôr prezrieme orientačne, potom sa vrátime k najvhodnejšiemu

miestu a postupne používame väčšie zväčšenie. Pozorovaný detail by mal byť v strede zorného poľa.
j) Pri výmene preparátu dvíhame tubus a znovu nastavujeme objektív s najnižším zväčšením.

3. Iné druhy mikroskopov a ich využitie:

Okrem monokulárneho (jeden okulár) a binokulárneho (dva ok.) svetelného mikroskopu existujú
i trinokulárne mikroskopy, kde dva tubusy slúžia na pozorovanie očami a tretí slúži na pripojenie
kamery alebo fotoaparátu. Ďalej poznáme napr.:

1) Elektrónový mikroskop – /nm/, submikroskopická štruktúra

- zobrazuje povrch alebo vnútornú štruktúru pomocou elektrónov.

2) Polarizačný mikroskop – používa sa hlavne v mineralógii.

3) Fluorescenčný mikroskop

Mikroskopické preparáty

1. natívne
- najjednoduchšie
- pozorovanie za živa

2. trvalé
- pozorovanie usmrtených organizmov, jeho častí
- fixovaný, zaliaty v trvalom médiu

- Farbenie preparátov – zvýraznenie štruktúr

- Tenké rezy - mikrotom