 XEROX

 Elektrostatická interakcia, Lichtenbergovy obrazce

Elektrostatická interakcia je jav, pri ktorom sa častice priťahujú alebo odpudzujú vďaka ich náboju.

Lichtenbergovy obrazce sú tvary, ktoré vznikajú pri interakcii elektricky nabitých častíc s nevodivým
materiálom. Viete, že keď sa prediera blesk na zem, tak ten výboj si hľadá najviac energeticky
výhodnú cestu na zem (nie vraj to nie je najkratšia, ale je to skoro najkratšia xd I mean ak je medzi
tými molekulami nejaká špina, tak to tam nepôjde) no a vyzerá to, akoby sa to nemalo kam
predierať, že to nie je výhodné pre výboj, aby išiel tou cestou a preto je to také rozvetvené – moja
teória xd

 Fotovodivosť a korónový výboj

Fotovodivosť sa týka schopnosti určitých materiálov absorbovať svetelnú energiu a transformovať ju

na elektrickú energiu. Materiály s fotovodivými vlastnosťami ( kremík germánium), sa používajú na
výrobu fotodiód, ktoré slúžia na detekciu svetla a premeny jeho intenzity na elektrický signál.

Korónový výboj je jav, ktorý sa vyskytuje v elektricky nabitých systémoch, ako sú napríklad elektrické
generátory alebo fotokopírovacie stroje. Pri korónovom výboji dochádza k uvoľňovaniu nábojov z
špičky do okolitých priestorov. Tento jav môže mať negatívny vplyv na prevádzku elektrických
zariadení, pretože môže spôsobiť poškodenie povrchu materiálov a ich degradáciu. Hovorí sa tomu aj
oheň sv. Eliáša
 Jednotlivé kroky k vytvoreniu xerografickej kópie

1. Nabíjanie fotovalca: Fotovalec je zložka pokrytá fotovodivou vrstvou, ktorá sa používa na

zachytenie obrazu, ktorý sa má zreprodukovať. Fotovalec sa nabije elektrickým prúdom s
opačným nábojom ako je povrch fotovalca.

2. Expozícia: Expozičná jednotka používa svetlo na osvetlenie originálu, ktorý sa má kopírovať, a

projekciu obrazu na povrch fotovalca. Svetlo prechádza cez prázdne miesta v origináli, zatiaľ
čo sa odráža od čiernych oblastí. To vytvára elektrické náboje na povrchu fotovalca, ktoré
odpovedajú obrazu originálu.

3. Vývoj: Vývojová jednotka nanáša toner na povrch fotovalca. Toner sa viaže na náboje
vytvorené počas expozície, čím vytvára vizuálny obraz.

4. Prenesenie: Mechanizmus prenesie toner z fotovalce na papier.

5. Spojení: Tonery sú potom zahriaty a roztopené, aby sa spojili s povrchom papiera.

6. Odlíšenie: Dokončená kópia sa odstráni z mechanizmu a podá sa von.
Monitory

 Kľúčové vlastnosti ľudského oka ako základ konštrukcie farebných monitorov

Ľudské oko je schopné rozlíšiť milióny farieb a má vysokú citlivosť na jas. Tieto vlastnosti boli
zohľadnené pri vývoji farebných monitorov. Hlavné veci sú 2:

Na dosiahnutie čo najpresnejšieho zobrazenia farieb na monitore sa používajú tri základné

farby: červená, zelená a modrá (RGB). Tieto farby sú kombinované v rôznych pomeroch, aby
sa vytvorila požadovaná farebná paleta.
Máme v oku cones – čapíky (čipky. Farieb je síce veľa, ale aj maliar vám povie, že mu stačia 3
farby nech spraví niečo pekné. Ďalej je dôležité vnímanie jasu. Keď niečo veľmi rýchlo bliká –
mení to frekvenciu veľmi rýchlo – oko to vidí akoby spojito a s vysokou frekvenciou si už ani
nevšímame, že niečo bliká. Periférne videnie nám ale dovoľuje si to povšimnúť.

 CTR monitor, zdroj elektrónov, maska, luminofory

CTR - (Cathode Ray Tube monitor) je typ klasického televízneho alebo počítačového
monitora, ktorý využíva elektrónové žiarenie na vytvorenie obrazu na obrazovke.

Zdrojom elektrónov v monitoroch CRT je katóda, (záporne nabitá elektróda) umiestnená na

konci trubice. Keď sa na katódu privedie vysoké napätie, uvoľní sa z nej prúd elektrónov.

Maska je tenká vrstva -leží medzi katódou a obrazovkou CRT. Maska obsahuje malé otvory,
ktoré sú usporiadané v mriežke. Každý otvor zodpovedá jednému pixelu na obrazovke.

Na obrazovke monitora CRT sú lumifory, čo sú chemické zlúčeniny, ktoré vyžarujú svetlo, keď
sú excitované elektróny. Keď elektróny dopadnú na luminofory, odrážajú sa na nich a
súčasne vyžarujú svetlo. Každý luminofor zodpovedá jednému pixelu na obrazovke. V
kombinácii s maskou vám monitor CRT umožňuje zobraziť farebný obrázok.

luminofory
  LCD monitor, tekuté kryštály, polarizácia svetla absorpciou, štruktúra a činnosť bunky LDC
monitoru

LCD (Liquid Crystal Display) monitory používajú tekuté kryštály ako prvok zobrazenia obrazu. Tieto
tekuté kryštály sú usporiadané do vrstiev a medzi nimi sa nachádza polarizačná vrstva.

Polarizačná vrstva filtruje svetlo, ktoré prechádza tekutými kryštálmi. Aby to svetlo neosvietilo 30
buniek naraz ale len jednu, tak sa to svetlo absorbuje a neodráža sa.

Bunka LCD monitora sa skladá z dvoch polarizačných vrstiev, dvoch skiel s tekutými kryštálmi a z
vrstiev tekutých kryštálov. Elektrické napätie sa aplikuje na tekuté kryštály pomocou tranzistorov,
ktorý riadi prúd idúci cez jednotlivé kryštály.

 Plazmový monitor, štruktúra a činnosť bunky

Plazmový monitor využíva k zobrazeniu obrazu množstvo mikroskopických bunkových štruktúr, ktoré
obsahujú vzduch a plyn. Každá z týchto buniek sa skladá z dvoch skiel s tenkou vrstvou kovu, ktoré
tvoria elektródy, a množstva ionizovaného plynu (napr. argón). Medzi dvoma elektródami v každej
bunke sa vytvára elektrické pole, ktoré ionizuje plyn v bunke a vytvára plazmu.

Plazmové monitory sú schopné zobrazovať vysoké rozlíšenie a majú dobré farby a kontrast. V
porovnaní s LCD monitorom majú plazmové monitory všeobecne väčšie uhlopriečky, ale sú menej
energeticky efektívne a majú tendenciu k horšiemu zobrazovaniu statických obrázkov.

 LED displeje

LED displeje (Light-Emitting Diode) sú zobrazovacie zariadenia, ktoré používajú svetelné diódy. Každá
dióda tvorí jeden bod (pixel) na displeji a umožňuje zobraziť informácie o farbách.

LED displeje môžu byť použité na rôzne účely, od menších displejov pre spotrebnú elektroniku až po
veľké obrazovky na reklamné účely a športové štadióny. Výhodou LED displejov je vysoká svietivosť,
nízka spotreba energie a dlhá životnosť.

 OLED displeje

OLED (organic light emitting diode) je elektronický displej, ktorý využíva organické materiály na
vytvorenie svetla. OLED displej sa skladá z organických vrstiev (anorganické prvky sa používajú len
ako elektródy) umiestnených medzi dvoma elektródami. Keď sa na displej aplikuje elektrické napätie,
organické materiály vyžarujú svetlo. OLED displeje majú výhodu, že dokážu dosiahnuť vynikajúci
kontrast a farebnú vernosť, a navyše sú tenké a flexibilné, čo umožňuje ich použitie v rôznych
aplikáciách, ako sú televízory, smartfóny, hodinky a podobne.
MV trúba

 Vymedzenie mikrovlnného žiarenia v elektromagnetickom spektre

Rozsah od 300 MHz do 300 GHz a vlnovou dĺžkou v rozsahu od 1 mm do 1 m. Toto žiarenie je vysoko-
energetické a môže mať rôzne využitie, napríklad v komunikáciách, radaroch, medicíne alebo
potravinárskom priemysle.

Mikrovlnné žiarenie sa používa v bezdrôtových komunikačných technológiách, ako sú mikrovlnné

rúry, mobilné telefóny, Wi-Fi, satelitná komunikácia, radar a ďalšie. V medicíne sa mikrovlnné
žiarenie používa na tepelnú terapiu a diagnostiku, ako je zobrazovanie magnetickou rezonanciou
(MRI). V potravinárskom priemysle sa používa na ohrievanie a sušenie potravín.

Dlhšie vystavenie/alebo hocijaké vystavenie vo vysokých dávkach môže byť pre človeka nebezpečné.

 Zdroj mikrovlnného žiarenia – magnetrón

Magnetrón je elektronické zariadenie, ktoré pracuje na princípe elektrodynamického javu

nazývaného cyklotrónový rezonančný efekt. Cyklotrónový rezonančný efekt (CRR) je jav, pri ktorom
je častica urýchľovaná na relativistické rýchlosti striedavým elektrickým poľom v magnetickom poli. V
magnetróne sa elektróny zrýchľujú v magnetickom poli a obiehajú cievky vysokého napätia, kde sa
vytvára vysokofrekvenčné elektromagnetické pole. Toto pole spôsobuje oscilácie elektrónov, ktoré
produkujú mikrovlnné žiarenie.

 Interakce mikrovlnného záření s látkou (vodou), mechanismus absorpce.

Mikrovlnné žiarenie má vysokú schopnosť preniknúť materiálmi, ako sú potraviny alebo biologické
tkanivá. Keď mikrovlnné žiarenie interaguje s hmotou, vyskytujú sa rôzne javy v závislosti od
vlastností materiálu a vlnovej dĺžky mikrovlnného žiarenia.

Keď mikrovlnné žiarenie zasiahne vodu, dochádza k absorpcii žiarenia v dôsledku interakcie s
molekulami vody. Molekuly vody majú dipólový moment, čo znamená, že majú rôzne náboje na
rôznych koncoch molekuly a sú schopné interagovať s elektrickým poľom mikrovlnného žiarenia. V
dôsledku toho sa molekuly vody začínajú pohybovať a zvyšuje sa ich kinetická energia, čo sa odráža
vo zvýšení teploty vody.

Tento mechanizmus absorpcie mikrovlnného žiarenia vody sa používa napríklad v mikrovlnných

rúrach, kde sa mikrovlnné žiarenie používa na rýchle zahriatie a varenie vody v potravinách.