Stredná odborná škola, Lipová 8 972 51 Handlová

Stredoškolská odborná činnosť

14 Tvorba učebných pomôcok, didaktické technológie

Optické vlastnosti objektívov

Riešiteľ: Peter Kmeť

2011 Ročník štúdia: druhý
Lehota pod Vtáčnikom Konzultant: Miroslav Kormoš
Obsah:
Úvod........................................................................................................................2
1. Optické sklo............................................................................................................3
2. Druhy šošoviek a ich vlastnosti.............................................................................4
3. Chyby šošoviek a optických sústav.......................................................................6
3.1 Otvorová (sférická) chyba..................................................................................7
3.2 Asymetrická chyba (koma).................................................................................8
3.3 Astigmatizmus....................................................................................................8
3.4 Zakrivenie poľa..................................................................................................9
3.5 Skreslenie.........................................................................................................10
3.6 Farebná chyba (chromatická)............................................................................11
3.7 Odrazy – reflexy...............................................................................................12
3.8 Absorbcia svetla (pohlcovanie).........................................................................12
4. Základné vlastnosti objektívov............................................................................13
4.1 Druhy fotografických objektívov.....................................................................13
4.2 Ohnisková vzdialenosť....................................................................................14
4.3 Relatívný otvor a clona....................................................................................19
4.4 Hĺbka ostrosti...................................................................................................20
5. Simulátor základných vlastnosí objektívu..........................................................24
5.1 Dôvod vytvorenia simulátora.............................................................................24
5.2 Využitie simulátora pri výučbe.........................................................................24
5.3 Postup pri vytvorení simulátora........................................................................24
Záver.....................................................................................................................25
Použitá literatúra.................................................................................................26
Prílohy...................................................................................................................27

2
Úvod
Dnes, keď sa digitálna fotografia stala prístupná pre širokú masu ľudí a
fotoaparáty sú vybavené mnohými pokročilými automatickými funkciami,
považujem optiku stále za základný prvok v tejto sústave, ktorý dostatočne
nenahradí žiaden elektronický systém. Nie nadarmo sa hovorí, že dobrá fotografia je
výsledkom a obrazom kvalitného objektívu a šikovných rúk, ktoré ho ovládali.
Preto som sa rozhodol uplatniť svoje vedomosti ohľadne fotografovania,
nadobudnuté počas dlhšieho obdobia, ktoré sa tomuto záujmu venujem a priblížiť
čitateľovi potrebné informácie, ktoré by mohli posunúť jeho vedomosti vpred.
Cieľom mojej práce bolo opísať vplyv optiky na výslednú fotografiu a
jednoduchým spôsobom názorne ukázať príklady, kde sa možeme stretnúť s danou
teóriou v praxi.

3
1. Optické sklo

Objektív ako taký sa skladá zo skupiny rôznych druhov šošoviek.

Šošovky, ktoré sa používajú do týchto optických sústav musia byť vyrobené v
najvyššej kvalite. Optické sklo musí byť veľmi akostné, úplne bezfarebné a dokonale
priehľadné.

Zloženie: sú to chemické látky ako kremičitan sodný, vápenný alebo draselný s

ďaľšími prísadami (bórom, olovom a inými).

Výroba: optické sklo sa vyrába rôznymi kombináciami uvedených chemických

látok. Od zloženia závisí hlavne výsledný index lomu. Materiály, z ktorých bude
výrobené sklo sa tavia pri teplote okolo 1500 °C v ohňovzdorných nádobách 12 až
16 hodín. Pri tomto procese sa sklo čistí od nežiadúcich látok. Po roztavení, vyčistení
a miešaní sa sklo nechá chladnúť 6 až 8 týždnov. Ak chceme dosiahnúť najvyššiu
kvalitu, musíme ho ešte raz zohriať do zmäknutia. Sklo sa potom vkladá do
chladiacich pecí, kde postupne chladne 4-6 týždňov. Vychladené sklo sa dôkladne
preskúša a diamantovým hrotom sa naň napíše jeho akosť a vlastnosti.

Druhy optických skiel: a) Korunové sklo b) Flintové c) Jenské

Tieto sklá sa používajú v rôznych kombináciach pre eliminovanie optických chýb.

Touto časťou som chcel v stručnosti opísať výrobu optických šošoviek a to

hlavne z toho dôvodu, aby sme si uvedomili náročnosť pri tomto technologickom
procese a jeho vplyv na výslednú hodnotu, ktorú zaplatíme za objektív. Tak isto ako
pri všetkých produktoch aj tu platí: čím vyššia kvalita, tým vyššia suma, ktorú zaň
zaplatíme.

4
2. Druhy šošoviek a ich vlastnosi

Šošovky delíme na dve základné skupiny: a) spojky b) rozptylky

Ďalej sa spojky a rozptylky delia podľa tvaru tak, ako je to zobrazené na obrázku
nižšie.

Spojky:
1 — dvojvypuklé (bikonvexné)
2 — ploskovypuklé (plankonvexné)
3 — dutovypuklé (konkávkonvexné)

Rozptylky:
4 — dvojduté (bikonkávné)
5 — ploskoduté (plankonkávné)
6 — vypukloduté
(konvexkonkávné)

Prechod svetelných lúčov cez spojku a rozptylku

Spojná šošovka spája rovnobežné lúče

v jednom bode (ohnisku).

Rozptylná šošovka svetelné lúče rozptyluje

(svetelné lúče z neskutočného ohniska ).

Ohnisková vzdialenosť šošoviek je daľšia dôležitá vlastnosť, ktorá

predstavuje vzdialenosť zobrazenej roviny od stredu šošovky. Táto hodnota

5
predstavuje polomer šošovky (v tomto bode sa obraz zaostrený na nekonečno
zobrazí úplne ostro).

Vlastnosť šošoviek, ktorá tiež ovplyvňuje výsledý obraz je priemer šošovky.

Platí tu priama úmera: čím je priemer šošovky väčší, tým viac svetelných lúčov
prepúšťa a opačne, čím je priemer menší, tým menej svetelných lúčov prepúšťa.

3. Chyby šošoviek a optických sústav

6
 Jednotlivé šošovky majú ako samostatné jednotky veľa chýb, za ktorými stoja
hlavne rozličné nepravidelnosti v lome svetla a rozklad lúčov. Vhodným
usporiadaním šošoviek s rôznym tvarom a indexom lomu vzniká optická sústava
(objektív), v ktorej sa snažíme vady odstrániť, alebo čo najviac potlačiť na
zanedbateľnú hodnotu.

Vady delíme na dve základné skupiny:

a) Do prvej skupiny patria chyby, ktoré nemajú vplyv na farbu, ale skôr na ostrosť a
vykreslenie výsledného obrazu. Tie nazývame monochromatické.
a) Chyby monochromatické
1. Otvorová chyba Spôsobená tým, že zväzok lúčov vycházajúcich z jedného bodu na
optickej osi sa nespája na priemetni* v bode, ale v ich skupine. Obraz
sa nedá presne zaostriť
2. Asymetrická chyba spôsobuje, že body ležiace ďaleko od optickej osi se nezobrazujú na
priemetni ako body, ale ako škvrny.
3. Astigmatizmus Lúče vyslané bodom, ktorý leží mimo osi, nespojí šošovka v obraz
toho bodu ale ho zobrazí ako úsečku.
4. Zakrivenie poľa obraz roviny sa nevytvorí v rovine, ale na zakryvenej ploche, čo má za
následok deformáciu reality.
5. Skreslenie priamky nepretínajúce otickú os šošovky ale sa zobrazujú ako
prehnuté čiary, čo má opäť za následok deformáciu reality.
*premietňa = plocha, na ktorú sa vykreslí daný obraz napr: film, digitálny čip a pod.

b) Do druhej skupiny sa zaraďujú tie chyby, ktoré deformujú farebné podanie, ktoré
nazývame chromatické.
b) Chyby chromatické
1. Farebná chyba polohy Farebná chyba je spôsobená rozkladom
bieleho svetla na spektrálne
farebné zložky pri dopade na plochu
2. Farebná chyba veľkosti Obrazy vytvorené jednotlivými farbami
spektra majú okrem rôznej polohy aj rôznu
veľkosť
3. Farebná variácia monochromatických chýb Keď odstránime chybu pre svetlo určitej farby,
nie je táto chyba odstránená pre celé farebné
spektrum

Pohlcovanie (absorbcia) svetla- táto chyba sa vyskytuje pri všetkých

druhoch šošoviek, pretože ani najakostnejšie optické sklo nie je dokonale priehľadné.
Neprepustí všetky lúče, ktoré ním prechádzajú.

7
 Odrazy a reflexy- lesklý povrch šošovky odráža časť svetelných lúčov
dopadajúcich na jej povrch. Tým vzniká daľšia strata svetla a iné nežiadúce chyby,
napr. pri fotografovaní proti svetlu.

3.1 Otvorová (sférická) chyba

Medzi hlavné vady šošoviek sa považuje práve otvorová (sférická) chyba. Jej
príčinou je odlišná ohnisková vzdialenosť pre rôzne vzdialené lúče od optickej osi.
Zväzok lúčov vychádzajúcich z bodu sa po prechode šošovkou alebo objektívom
(optickou sústavou) nepretína presne v jednom bode. Obraz bodu nebude ostrý, ale
sa vykreslí ako neostrá plocha.
Najlepšie je to zobrazené na nasledujúcom obrázku:

Tu môžeme vidieť, že lúče, ktoré sú vzdialenejšie od osi šošovky, sa zobrazia

v bode vzdialenejšom od šošovky (majú väčšiu ohniskovú vzdialenosť) a lúče
prechádzajúce bližšie k osi majú menšiu ohniskovú vzdialenosť.
Túto chybu vieme do istej miery odstrániť, a to hlavne zaclonením objektívu
na srednú clonu čo je približne f/8 – f/11 (clona a jej funkcia je vysvetlená v ďalších
kapitolách). Týmto spôsobom sa odstránia lúče, ktoré sú vzdialenejšie od osi a zvýši
sa ostrosť obrazu smerom ku okraju. Daľšiu možnosť pre zníženie tejto chyby
predstavuje vhodné postavenie šošovky alebo použitie asférických členov. Poslednou
možnosťou je použitie rozptylky, ktorá má priebeh sférickej chyby úplne opačný.

1) 2)

Ostrosť obrazu v strede fotografie (1) je viditeľne lepšia jako v jej rohu (2)

8
3.2 Asymetrická chyba (koma)
Pre šikmé zväzky lúčov, ktoré dopadajú na šošovku pod určitým sklonom sa
môže prejaviť asymetrická chyba tzv. koma. Pri okraji zorného poľa ich spojka však
nespojí v jednom bode. Tieto body však na rozdiel od sférickej chyby neležia na
jednej spoločnej osi, ale vedľa seba. Na priemetni namiesto obrazu bodu sa vytvoria
asymetricky usporiadané krúžky (preto názov asymetrická chyba). Názov koma je
odvodený od podobnosti kométy s chvostom.

3.3 Astigmatizmus
Svetelné lúče vyslané bodom, ktoré sú kolmé na šošovku sa po prechode
šošovkou lámu výrazne inak ako lúče šikmé na ňu. Táto optická chyba sa nazýva
astigmatizmus. Na výslednom obraze sa prejavuje tak, že bod sa na priemetni zobrazí
ako elipsa alebo priamka. Spôsobuje následnú neostrosť obrazu. Dĺžka tejto čiary
alebo elipsy sa zväčšuje smerom k okraju obrazového poľa. Astigmatizmus sa
odstraňuje vhodným usporiadaním šošoviek do optickej sústavy.
Astigmant: nazývame tak sústavu šošoviek ktorá je zbavená tejto optickej chyby.

9
3.4 Zakrivenie poľa

A B

Na obrázku vyššie môžeme vidieť že predmet (A), ktorý chceme zobraziť na

rovine (B= film, digitálny čip) sa nám nezobrazí v rovine, ale na skrivenej ploche,
ktorá je približne kruhová (C). Túto optickú chybu nazývame zakrivenie obrazového
poľa alebo vydutie poľa. Podobne ako daľšie chyby sa tiež dá čiastočne odstrániť
zaclonením objektívu spolu s vhodnou kombináciou šošoviek. V praxi sa zakrivenie
poľa prejavuje neostrosťou obrazu, ktorá stúpa smerom k okraju obrazu (ak je
zaostrené na stred) Ak však zaostríme na jeho okraj, potom sa táto chyba prejavý tak,
že stred obrazu bude neostrý a kraje ostré.

a) b)

Táto chyba sa najlepšie ukáže pri fofografovaní rovnej plochy (napr steny), kde
možeme vidieť ostrosť obrazu v strede (a) a miernu neostrosť v úplnom rohu (b)

10
3.5 Skreslenie
Skreslením označujeme deformáciu, pri ktorej sa fotografovaný objekt
geometricky líši od vytvoreného obrazu (tzv. disorzia). Skreslenie može byť
pozitívne alebo negatívne. Obe sú spôsobené zmenami pri zväčšení. Táto chyba je
najlepšie viditeľná pri snímaní štvorcovej siete. Vplyv na túto deformáciu má hlavne
poloha clony.

a)

b)

c)

a) clona sa nachádza za šošovkou, čo spôsobuje pozitívne skreslenie obrazu tzv.

poduškovité (hovorový názov kôli podobnosti obrazu s poduškou).
b) clona sa nachádza pred šošovkou, čo spôsobuje negatívne skreslenie (súdkovité).
c) clona je umiestnená uprostred, čím sa táto chyba skoro úplne eliminuje.
a) b)

c)

11
3.6 Farebná chyba (chromatická)
Biele sveto sa skladá z celého spektra farieb. Preto sa biele svetlo dopadajúce
na šošovku pri prechode nielen láme, ale aj rozkladá na spektrum (dôkazom toho je
napr. prechod lúču optickým hranolom). Na premietňu tak dopadne lúč v rozloženom
stave, pretože spojka spojí lúče rozličných vlnových dĺžok v rôznych
vzdialenostiach.
Ukážka závislostí indexu lomu na farbe svetla (1 najväčší index lomu 5 najmenší)

Odstraňovanie chromatickej chyby

Táto chyba je pri väčšine moderných objektívov už odstránená alebo do väčšej miery
1. 2. 3. 4. 5.
Infračervené
Fialové lúče Modré lúče Žlté lúče Červené lúče lúče
potlačená. Existujú rôzne spôsoby na eliminovanie, napr. použitím šošoviek
s rôznym indexom lomu.
Ukážka chromatickej chyby

3.7 Odrazy – reflexy

Lesklý povrch šošovky zapríčiňuje, že veľká časť sveteľných lúčov (do 5%)
sa pri prechode šošovkou odrazí, čo má za následok stratu sveteľnosti. Pri zoskupení

12
šošoviek do objektívu sa strata svetla može pohybovať aj okolo 20-40% čo závisí od
počtu reflexných plôch (množstva členov objektívu). Táto skutočnosť sa v praxi
prejavuje viditeľne hlavne pri fotografovaní proti svetlu, alebo prenikaním
odrazeného svetla z bočnej strany. (na eliminovanie bočného svetla sa používa
slnečná clona na konci objektívu).
Dnes sa na odstránenie reflexov používa metóda tzv. antireflexných vrstiev.
Tieto vrstvy sa nanášajú pri výrobe na optické členy, čo v skutočnosti znamená, že
hodnota odrazu svetelných lúčov pri šošovke (približne 5% ) sa zmenší na 1%. Tieto
vrstvy môžeme vidieť pri šikmom pohľade na objektív, ako fialový nádych na prvej
šošovke.

V červených krúžkoch sú zvýraznené ukážka antireflexnej vrstvy na objektíve

reflexy spôsobené silným protisvetlom

Odstránením nežiadúcich reflexov sa nielen výsledná fotografia „vyčistí“ od

škvŕn, ale sa tak dosiahne vyššej výkonnosti objektívu a celkovej lepšej brilancii
kresby.

3.8 Absorbcia svetla (pohlcovanie)

Keďže žiadne optické sklo nie je dokonale priehľadné, neprepustí všetky
svetelné lúče, ktoré ním prechadzajú. Množstvo straty týchto lúčov závisí od
samotnej hrúbky šošovky a ich počtom v objektíve. Časť svetelných lúčov (2-6%) sa
v hmote strácajú, čo má za následok zníženie výslednej svetelnosti.

4. Základné vlastnosti objektívov

13
 Základnými optickými vlastnosťami sú tri pojmy, ktoré keď poznáme, máme
informácie, ktoré nám postačujú na určenie toho, kde sa dá daný objektív využiť, do
akej skupiny patrí a podobne. Sú to tieto vlastnosti:
1. Ohnisková vzdialenosť: vzdialenosť optického stredu objektívu od roviny, na
ktorú ostro vykreslí obraz predmetu ležiaceho v nekonečne.
2. Relatívný otvor (clona): otvor, cez ktorý prechádzajú svetelné lúče na premietňu.
Tento otvor je meniteľný, na čo slúži mechanické zariadenie clona. S ňou sa dá
regulovať množstvo dopadaného svetla a tak aj hĺbka ostrosti.
3. Obrazové pole: oblasť, ktorú dokáže objektív dostatočne vykresliť (má tvar
kruhu). Keďže čip alebo obrazové políčko filmu má tvar obdĺžnika (pomer 4:3 alebo
3:2) nedokáže využiť celú plochu obrazového poľa.

4.1 Druhy fotograických objektívov

Keďže fotografovať s jednou dvojvypuklou spojkou je skoro nemožné,
pretože trpí všetkými optickými chybami, ktoré som opísal, spájame šošovky
rôzneho druhu z rozličného optického skla a s iným indexom lomu svetla do optickej
sústavy, ktorú nazývame objektív. V objektíve ako takom sa snažíme minimalizovať
veľkosť optických chýb a to za účelom dosiahnutia čo najkvalitnejšej výslednej
fotografie.
Fotografické objektívy delíme podľa konštrukcie na:
a) objektívy so šošovkovou konštrukciou
b) objektívy so zrkadlovou konštrukciou
c) špeciálne objektívy (málo využívané objektívy typu tilt shift a.i.)
Keďže v praxi sa pomerne málo vyskytujú zrkadlové objektívy, len v stručnosti
opíšem ich vlastnosti.

schéma zrkadlového objektívu

14
 Tieto objektívy majú pre svoju konštrukciu veľkú ohniskovú vzdialenosť a
preto sa zaraďujú medzi tzv. teleobjektívy. Konštrukcia umožňuje, že veľkosť
zrkadlového objektívu je oveľa menšia ako šošovkového typu. Kvôli nižšej optickej
kvalite a absencii clony sa využíva skôr ako astronomický než fotografický objektív.
Vo všeobecnosti majú nižšiu svetelnosť (od f3,5 a viac podľa ohniskovej
vzdialenosti). Známy je aj svojím špecifickým kruhovým bokeh-om (tvarom
rozostreného pozadia)
Druhý používanejší aj známejší druh objektívu je šošovkový. Existujú rôzne
druhy s odlišnými vlastnosťami, ktorým sa budem podrobnejšie venovať.

jednoduchý šošovkový objektív, ktorý sa skladá

zo šiestich členov v štyroch skupinách

4.2 Ohnisková vzdialenosť

Tak isto ako samotná šošovka aj optická sústava má svoju mohutnosť. Táto
veličina sa udáva v milimetroch (v starších záznamoch často v centimetroch), alebo
ako v očnej optike v dioptriách. Pre určenie tejto vzdialenosti v objektíve sa používa
aritmetický súčet všetkých použitých šošoviek v sústave. Ohnisko definuje zorný
uhol, ktorý objektív výkreslí na premietňu, alebo v jednoduchosti povedané, výrez zo
scény, ktorú fotografujeme.

15
 Ukážka ohniskovej vzdialenosti na fotografii

Keďže v praxi existujú rôzne veľkosti čipov a filmov, je stanovená norma,

podľa ktorej sa ohnisková vzdialenosť udáva. Pre ňu sa určil formát kinofilmového
políčka (24 x 36mm). Ak máme však digitálnu zrkadlovku s čipom formátu APS-C
(15x22mm), pomer strán je o 1,6x menší, čo znamená, že ak na fotoaparát
s veľkosťou čipu 15 x 22 nasadíme 50 mm objektív, výsledná fotografia bude mať
výrez ako 80mm objektív (50x1,6=80mm).

16
 Približné porovnanie veľkosti 24x36mm
snímača (full frame) a 15x22mm (APS-C)

Takisto existujú aj väčšie formáty (60 x 60 mm 60 x 90 mm a iné), kde pomer

strán je menší ako jedna. Napr. 0,4 - kde 50 mm objektív bude mať reálne
vykreslenie ako 20 mm. Túto skutočnosť najlepšie reprezentuje pojem zorný uhol,
ktorý je určený ohniskovou vzdialenosťou a veľkosťou čipu/filmu. Udáva sa
v stupňoch. Preto v nasledujúcich kapitolách budem používať full frame, čiže
24 x 36 mm ako základný formát, od ktorého budem počítať a uvadzať praktické
ukážky.

17
 Na trhu je množstvo objektívov s rôznymi vlasnosťami, je dobré si ich
rozdeliť do skupín podľa ohniskovej vzdialenosti a to na:
a) rybie oko (fish eye)
b) super širokouhlé objektívy
c) širokouhlé objektívy
d) základné objektívy
e) krátky teleobjektív
f) stredný teleobjektív
g) super teleobjektív

Rybie oko (fish eye)

Tento typ objektívu poskytuje uhol záberu až 180º, čo má za príčinu výrazné
negatívne (súdkovité) skreslenie. To však v tomto prípade neberieme ako chybu
objektívu, ale skôr ako výrazový prostriedok. Ich ohnisková vzdialinosť je 7,5-15
mm. Tento druh objektívu rozdeľujeme do dvoch skupín podľa vykreslenia na
premietňu:
a) b)

s kruhovým obrazom s lineárnym obrazom

18
Super širokouhlý objektív
Super širokouhlý objektív má zorný uhol približne 120º - 80º čo ho určuje na
fotografovanie krajiny, interiéru a podobne, kde potrebujeme dostať do scény čo
najširší záber, avšak bez výrazného skreslenia ako pri fish eye objektíve. Jeho
ohnisková vzdialenosť sa pohybuje okolo 14 - 24 mm. Špecifikom je aj veľka hĺbka
ostrosti a výrazná perspektíva.
Širokouhlý objektív
Tento druh je vlastnosťami podobný super širokouhlému objektívu avšak už
neposkytuje taký veľký zorný uhol (84º - 62º) a tým je aj výskyt negatívneho
skreslenia menší. Ohnisková vzdialenosť začína približne na 24 mm a končí na 35
mm.
Základný objektív (normálny)
Za základný objektív sa považuje taký, ak jeho vzdialenosť je približne tak
isto dlhá ako je uhlopriečka čipu/filmu. Napríklad: čip má veľkosť 24 x 36 mm jeho
uhlopriečka je 43 mm a preto sa považuje 50 mm objektív (zaokrúhlene) ako
základný, hlavne kôli tomu, lebo má najprirodzenejšie podanie perspektívy, ktorá je
podobná perspektíve ľudského oka. Jeho jednoduchá konštrukcia umožňuje
dosiahnutie nadpriemernej kvality pri vykreslení obrazu, ale aj pri jeho svetelnosti.
Zorný uhol je približne 46º.
Krátky teleobjektív
Pre svoju ohniskovú vzdialenosť 70 – 135 mm a zornému uhlu 34º - 18º má
pekné podanie perspektívy a malú hĺbku ostrosti. Využíva sa teda ako portrétný
objektív.
Stredný teleobjektív
Tento typ objektívu už výrazne „približuje“, čo sa v praxi využije hlavne pri
fotografovaní vzdialených predmetov bez možnosti fotografovania z bízka, napr.
šport, zvieratá alebo krajina (180 - 400mm, 8º - 18º).
Super teleobjektív
Majú veľmi veľkú konštrukciu, veľa optických členov a preto sú aj náročné
na výrobu. Využitie nájdu hlavne u profesionálov, ktorý si môžu dovoliť ich kúpu
(500 mm a viac, 8º a menej).

19
4.3 Relatívny otvor a clona
Relatívny otvor (svetelnosť objektívu) je v teóri definovaný ako množstvo
svetla, ktoré objektív prepustí na premietňu. Pojem relatívny predstavuje podiel
ohniskovej vzdialenosti a účinného otvoru objektívu. Účinný otvor nie je totožný
s priemerom, ale je to najväčší priemer rovnobežných lúčov ktoré prejdú cez
objektív.

príklad 1. - Použijem objektív s ohniskovou vzdialenosťou 50 mm (základný,

vysoko svetelný) priemer účinného otvoru je 25 mm, svetelnosť dostanem tak, že
50: 25 = 2. Táto hodnota sa udáva ako f/2 (f = focus, ohnisko) alebo 1:2.
príklad 2. - Mám objektív, ktorý má ohniskovú vzdialenosť 150 mm, ale priemer
jeho účínného otvoru je rovnaký ako v príklade 1., čiže 25mm. Ak spravím podiel
týchto čísel, zistím, že jeho svetelnosť je f/6 čo mi naznačuje že objektív už je menej
svetelný. Toto je dôvod prečo menšie clonové číslo (f/2) vyjadruje väčšiu svetelnosť
ako väčšie clonové číslo (f/6).
Pojem svetelnosť si môžeme najlepšie ukázať na tomto príklade:
Máme dve miestnosti o rozmeroch 5 x 5 metrov a 10 x 10 m. Každá má jedno okno
s rovnakým rozmerom 1 x 1 m. Stena, ktorá sa nachádza oproti oknu bude
v miestnosti s väčším rozmerom osvetlená o štvrtinu menej (dopadne na ňu o štvrtinu
menej svetla) ako miestnosť s rozmermi 5 x 5 metrov. Z toho vyplýva, že svetelnosť
klesá exponenciálne.

Clona objektívu
Je to mechanické zariadenie, ktoré sa nachádza v každom objektíve. Pomocou
nej môžeme meniť účinný otvor objektívu a tým ovplyvniť dva faktory:
a) množstvo svetla dopadajúceho na premietňu,
b) hĺbku ostrosti.
Rad clonových čísel, ktoré sa dnes používajú, sú určené tak, že každé najbližšie
vyššie clonové číslo vyžaduje dvojnásobné predĺženie expozičného času. Ten je
určený dohodou z roku 1900. Vychádza zo základného relatívneho otvoru 1:1 a
pokračuje 1,4; 2; 2,8; 4; 5,6; 8; 11; 16; 22.
Clonu si môžeme predstaviť ako kruhový otvor, ktorý tvoria lamely írisovej
clony. Tá sa nadstavuje otáčaním prstenca na objektíve alebo priamo vo fotoaparáte,
ktorý elektronicky zväčšuje a zmenšuje otvor clony.

20
Schéma a názorná ukážka funkcie írisovej clony pri clonových čislach: f/5,6;8;11

4.4 Hĺbka ostrosti

Keďže ostrosť je relatívný pojem (neexistuje hranica medzi ostrosťou a
neostrosťou) v praxi to znamená, že na výslednej fotografii može byť ostrá iba jedna
rovina (rovina zaostrenia). Ľudské oko má obmedzenú rozlišovaciu schopnosť a
preto sa nám javí ostrá nielen rovina zaostrenia, ale aj predmet pred ňou (1/3 hĺbky
ostrosti) a za ňou (2/3 hĺbky ostrosti).

21
Hĺbku ostrosti ovplyvňujú tri faktory:
a) vplyv zaostrenej vzdialenosti na hĺbku ostrosti - čím menšia je zaostrená
vzdialenosť, tým menšia je hĺbka ostrosti.

Ukážka makrofotografie, pri ktorej je zaostrené na objekt zo vzdialenosti 10 cm. Hĺbka

ostrosti predstavuje len pár milimetrov.(clona f/4, ohnisková vzdialenosť 90mm).

Fotografia s tým istým clonovým číslom a ohiskovou vzdialenosťou (f/4, 90mm),

ale ostrené na vzdialenosť 5 metrov, hĺbka ostrosti je až niekoľko metrov.

22
b) vplyv veľkoti otvoru clony na hĺbku ostrosti
Ako už bolo spomenuté, veľkosť clony sa dá meniť. To má dôsledok nielen na
množstvo svetla dopadajúceho na premietňu, ale aj na hĺbku ostrosti.
Platí pravidlo, že čím väčší je otvor clony, tým menšia je hĺbka ostrosti (a
naopak), alebo- hĺbka ostrosti je úmerná clonovému číslu (nie priamo umerná).

a)

a) použité je nižšie clonové číslo (f/2,8), preto je hĺbka ostrosti menšia (je ostrý jeden
objekt)

b)

b) použité je vyššie clonové číslo (f/16), hĺbka ostrosti je väčšia (ostré sú všetky
objekty)

23
c) Vplyv ohniskovej vzdialenosti na hĺbku ostrosti
Tu platí pravidlo: čím je ohnisková vzdialenosť menšia (pri rovnakom clonovom
čisle), tým je hĺbka ostrosti väčšia.

Všimnime si rozostrenie zadného objektu pri 24 mm, pri ktorom je

podstatne väčsia hĺbka ostrosti pri tej istej clone ako u ohniskovej vzdialenosti
135mm. Následne tu môžeme vidieť rozdiel v perspektíve medzi týmito dvoma
ukážkami (objekt v pozadí sa zo zvyšujúcou ohniskovou vzdialenosťou
„približuje“).

24
6. Simulátor základných vlastnosí objektívu

V prílohe práce je vytvorený jednoduchý program, ktorý predstavuje

simulátor základných optických vlastností. Tie môžeme pozorovať pri fotografovaní
so šošovkovým objektívom. Sú v ňom konkrétne ukážky jednotlivých vlastností ako
napríklad: ohnisková vzdialenosť, hĺbka ostrosti a perspektíva.

6.1 Dôvod vytvorenia simulátora

Po zvážení ako najzrozumiteľnejšie prezentovať danú problematiku, som sa
rozhodol spracovať ukážky do programu, ktorý by zobrazoval fotografie
v dostatočnej kvalite. Kedže aj v tejto práci sú dané pojmy prezentované
konkrétnymi fotografiami, simulátor má za úlohu už len ich zobraziť vo väčšom
množstve, lepšej kvalite a s možnosťou manuálneho prepínania medzi ukážkami.
Jeho úlohou je vytvoriť ucelený prehľad o danej problematike.

6.2 Využitie simulátora pri výučbe

Software môžeme začleniť do výučby ako názornú ukážku, ktorú
prezentujeme počas výkladu kapitoly. Zobrazovať ju môžeme na dátovom
projektore, alebo na jednotlivých počítačoch, v ktorých sa bude simulátor
nachádzať.

6.3 Postup pri vytvorení simulátora

Program bol vytvorený vo vývojovom prostredí Lazarus, ktoré využíva
programovací jazyk FreePascal, ten je implementovaný z jazyka ObjectPascal. Do
neho som vložil nafotografované ukážky a následne pomocou nich spojil do
výsledného simulátora.

25
Záver
Táto práca by mohla slúžiť ako učebná pomôcka pre vyučovací proces na
školách a záujmových krúžkoch s príslušným zameraním na fotografiu, kde je optika
a optické vlastnosti objektívov dôležitý faktor pri tvorbe kvalitných fotografií. Ako
som už v úvode spomenul, cieľom bolo spojiť fyzikálne vlastnosti s fotografickou
praxou.
Pri písaní som sa stretol s viacerými problémami, ktoré sa vyskytli hlavne pri
hľadaní materiálov či už v knihách o fotografii alebo na internete, a to hlavne z toho
dôvodu, že existuje málo podkladov, ktoré by sa pozerali na túto problematiku
z podobného hľadiska. Daľší problém vznikol pri fotografovaní podkladov do tejto
práce a to hlavne pri optických chybách objektívov. Ten spočíval v tom, že
objektívy ktoré sa v dnešnej dobe výrábajú sú už dostatočne voči nim ošetrené, to
však neoprávňuje nikoho, kto sa vážne zaujíma o fotografovanie, aby optiku a jej
vpyv na fotografiu zanedbal. Preto verím, že táto práca prinesie čitateľovi potrebné
informácie ohľadne optických vlastností objektívov.

26
Zoznam použitej literatúry
1. ABSALON, Ľ., 1961, Fotografia 1. Bratslava : SPN, 1961,
2. FEININGER, A., 1965, Škola moderní fotografie Viedeň : Orbis, 1965,
3. PIHAN, R., 2007, Mistrovství práce s DSLR Praha : IDIF, 2007,
4. KULHÁNEK, J., 1960, Čiernobiela fotografia Bratislava : PVR, 1960,
5. KISSELBACH, T., WINDISCH, H., 1973, Nová škola fotografie Mníchov
:GmbH, 1973
6. http://www.fyzika.qsh.eu/Optika/pdf/14-chyby-zobrazovania.pdf
7. http://cs.wikipedia.org/wiki/%C4%8Co%C4%8Dka_(optika)
8.http://www.fch.vutbr.cz/~zmeskal/obring/presentace_2003/03_vady_optickych_zo
brazovacich_prvku.pdf
9.http://technet.idnes.cz/zakladni-kamen-kazdeho-fotaku-jak-vznika-obraz-v-
objektivu-pan-/tec_foto.asp?c=A071025_103506_tec_foto_jlb
10. http://www.fch.vutbr.cz/~zmeskal/obring/presentace_2002/01_vady_cocek.pdf
11. http://photo.mysteria.cz/clanky/objekt6.html
12. http://www.photka.wz.cz/opchyby.html
13.http://www.ephoto.sk/fotoskola/clanky/zaciname-s-fotografovanim/hlbka-
ostrosti-a-ohniskova-vzdialenost/
14.http://www.ephoto.sk/fotoskola/clanky/zaciname-s-fotografovanim/hlbka-
ostrosti-a-clona/
15. http://www.ephoto.sk/fotoskola/clanky/vyber-fotoaparatu/objektivy-iii/
16.http://www.ephoto.sk/fotoskola/clanky/vyber-fotoaparatu/objektivy-i-
konstrukcia-zakladne-pojmy-a-vlastnosti/
17.http://www.ephoto.sk/fotoskola/clanky/vyber-fotoaparatu/objektivy-ii-parametre/
18. http://www.fotografovani.cz/art/tech_vybirame_jak/rom_lenses1.html
19. http://www.fotografovani.cz/art/tech_vybirame_jak/rom_lenses2.html

27
Príloha A CD disk „Simulátor optických vlastností objektívu“

28