T1/1

1. Základy optického zobrazovania

Optické zobrazenie je celková predstava o spôsobe chodu lúčov od ich vyžiarenia až po
dopad na sietnicu oka. (takto získavame optické obrazy bodov).
Optické zobrazenie je pojem chápaný človekom ako celkové vnímanie priestoru, predmetov
a vnemov spracovávané mozgom pozorovateľa.

Optická sústava je súhrn lámavých a odrazových plôch, rozhraní optických prostredí a clôn,
ktoré ovplyvňujú prechod svetelných lúčov pri vytváraní obrazu pozorovaného predmet.
(ďalekohľad, mikroskop, oko).

• Ak sa svetelné lúče za optickou sústavou zbiehajú vzniká reálny obraz

• Ak sa svetelné lúče za optickou sústavou rozbiehajú vzniká neskutočný (virtuálny
obraz)
Najjednoduchšia optická sústava je šošovka.
Optický prístroj sa skladá z optických prvkov, ktoré tvoria jeho optickú sústavu. Každý optický
prístroj je charakteristický presným rozmiestnením optických prvkov, čím je definovaný jeho
účel. Správne zostavený optický prístroj potom meria, spracováva, analyzuje alebo ovplyvňuje
elektromagnetické žiarenie( svetelné vlny ) čoho výsledkom je zlepšenie výsledného obrazu
pre pozorovateľa. Okrem iného sa optický prístroj skladá aj z mechanických a elektronických
prvkov.
Optické prístroje delíme na :

• Zobrazovacie
• Laboratórne
• Osvetľovacie
• Ožarovacie
• Detekčné
• Sledovacie
Zobrazovacie prístroje slúžia na vytvorenie takého obrazu predmetu, ktorý je lepšie
pozorovateľný ako samotný predmet. Zobrazovacie prístroje sa delia na subjektívne
a objektívne.
Subjektívne zobrazovacie prístroje sú napríklad okuliare, lupa, mikroskop, ďalekohľad (obraz
vzniká na sietnici).
Objektívne zobrazovacie prístroje sú napríklad prístroje na premietanie (obraz nevzniká na
sietnici )
Laboratórne prístroje sa dajú rozdeliť do týchto skupín :

• Refraktometre (slúži na meranie indexu lomu)

• Spektrálne prístroje (umožňujú oddelenie svetla o určitej vlnovej dĺžke)
• Infračervené prístroje (umožňujú veľmi presné meranie vzdialenosti )
• Polarizačne prístroje (umožňujú pozorovať materiály v polarizačnom stave)
• Fotometrické prístroje (slúžia na zisťovanie fotometrických veličín)

1.1 Svetlo
Svetlo subjektívne vnímame ako viditeľné žiarenie. Ide o elektromagnetické vlnenie, ktorého
energia je rozložená po vlnoploche. Elektromagnetické vlnenie môže mať ľubovoľnú
frekvenciu od 1 až po 10na24 Hz. Prakticky sa ale stretávame so žiarením v obore vlnových
dĺžok od 10na8 po 10na-16 nm, ktoré sa nazýva spektrum elektromagnetického žiarenia.
Viditeľné žiarenie (svetlo) pre ľudí je definované ako elektromagnetické spektrum z rozsahu
vlnových dĺžok (0,38 až 0,78). Je možné ho ďalej rozdeliť podľa vlnovej dĺžky na jednotlivé
farby. Farba je psychofyziologický vnem vyvolaný vstupom viditeľného svetla určitej vlnovej
dĺžky do oka.

1.2 Absolútne čierne teleso

Každé teleso väčšie ako absolútna nula vyžaruje do priestoru elektromagnetické žiarenie.
Absolútna nula je teplota 0K alebo -273,15 stupňov. Je to teplota pri ktorej sa zastavuje
akýkoľvek pohyb častíc. Absolútna nule ja súčasnými technológiami nedosieahnuteľná.

1.3 Huygensov princíp šírenia svetla

Dokázal, že priamočiare šírenie vlnoplochy je možné vysvetliť ako superpozíciu sekundárnych
sférických vĺn vyžiarených zo všetkých častíc vlnoplochy.
Keď pozorujeme svetelné javy, porovnateľné s vlnovou dĺžkou svetla, vystupuje do popredia
vlnový charakter svetla. Hovoríme potom o vlnovej optike.

1.4 Zdroje optického žiarenia

Zdroje svetla sú jednou z hlavných zložiek optickej sústavy. Podľa pôvodu svetla môžeme
svetelné zdroje rozdeliť na :

• Prírodné - nezapríčinil človek ( chemické reakcie, elektrické výboje...)

• Umelé – zapríčinil človek a delia sa na :
1. Koherentné zdroje (LED diódy)
2. Nekoherentné zdroje (žiarovka...)
Zdroje svetla sa dajú rozdeliť podľa šírenia vlnoplochy na : (pridať obrázok)
Luminiscenčné diódy (LED) sú zdrojom nekoherentného žiarenia.
Laser je zdrojom monochromatického koherentného svetla, ktorý vznikne umiestnením
zosilňovača svetla do optického rezonátora, naladeného na príslušnú vlnovú dĺžku.
Koherentné vlnenie je viacero vĺn s konštantným fázovým rozdielom. Koherentnosť vĺn
umožňuje ich vzájomnú interferenciu.
Podľa použitého aktivačného prostredia môžeme lasery rozdeliť na plynové, kvapalné,
polovodičové a pevnolátkové.
Podľa vlnovej dĺžky žiarenia môžeme lasery rozdeliť na infračervené, lasery viditeľného,
pásma ultrafialové lasery a röntgenové lasery.
Laserové diódy (LD) ponúkajú vyšší vyžarovací výkon, veľmi dobrú väzbu na vlákno, možnosť
modulácie na do vyšších frekvencií (GHz) a malé rozmery. Medzi nevýhody patria vyššie
požiadavky na napájanie, teplotná stabilita, poruchovosť a v neposlednom rade cena.
1.5 Emisivita
Emisivita alebo taktiež emisia žiarenia je bezrozmerná veličina objektu, ktorá vyjadruje
schopnosť povrchu vyžarovať elektromagnetické žiarenie. Hodnota emisivýt ideálneho
čierneho telesa je rovné 1, zatiaľ čo emisivita zrkadla je na úrovni 0. Z toho vyplýva, že
emisivita reálnych povrchov sa pohybuje na intervale od 0<x<1. Lesklé telesá majú veľmi
malú emisivitu na úrovni 0,1. Emisivita materiálu závisí na :

• Teplote materiálu
• Povrchovej úprave odrazovej vrstvy
• Vlnovej dĺžke emitovanej energie(pridať obrázok strana 26)

1.6 Šírenie svetla

Teória vlnovej optiky je založená na optických dejoch :

• Difrakcia
• Interferencia
• Lom na hranici dvoch prehliadaných prostredí
• Odraz
Difrakcia je jav pri ktorom sa navzájom ovplyvňujú 2 vlnové dĺžky. Prejavuje sa keď vlna
narazí na prekážku/štrbinu ktorá je porovnateľná veľkosťou s jej vlnovou dĺžkou.
Interferencia je jav kde dopadajú viaceré svetelné lúče na jeden bod(dochádza
k interferencii=skladaniu vĺn).

Zákon lomu je jav kedy sa na rozhraní dvoch hustotou odlišných prostredí láme svetelný
lúč tak, aby prešiel svoju dráhu za čo najmenší čas. Teda v optickom redšom prostredí
prejde svetlo väčšiu vzdialenosť. V opticky hustejšom prostredí prejde menšiu
vzdialenosť. Čo znamená, že keď lúč prechádza z opticky redšieho prostredia do opticky
hustejšieho prostredia lúč sa láme ku kolmici a naopak, ak lúč prechádza z opticky
hustejšieho prostredia lúč sa láme od kolmice.
Lom svetla na planparalelnej doštičke je optické prostredie medzi dvoma rovnobežnými
rovinami. Ak lúč prejde cez tieto doštičky nevychyľuje ho to zo smeru len ho to
rovnobežne posúva
Zákon úplného odrazu jav kde sa lúč odrazí pod uhlom alfa a jeho odrazoví uhol bude od
kolmice dopadu rovnaký ako alfa. Uhol odrazu nezáleží na frekvencii dopadajúceho svetla
a preto sa rôzne farby odrážajú rovnako.
Disperzia svetla je rozklad bieleho svetla na jeho spektrá(zložky)

1.7 Optická sústava oka

Zrak je zmysel, pomocou ktorého človek vníma predmety a orientuje sa v priestore. Až
96% informácii získavame pomocou oka z vonkajšieho prostredia. Zornica oka sa rozširuje
zužuje na základe intenzity osvetlenia. Konvenčná vzdialenosť zraku je 25cm. Schopnosť oka je
vytvárať obrazy blízkych (20cm) a ďalekých(nekonečno) bodov.

Sietnica je to vonkajšia blana. Najcitlivejšie miesto sietnice sa nazýva žltá škvrna.

Najmenej citlivé miesto sa nachádza v mieste, kde vstupuje do oka zrakový nerv, toto
miesto sa volá slepá škvrna. Na sietnici sa nachádzajú tyčinky, ktoré sa nachádzajú na
okraji sietnice a majú veľkú citlivosť na svetlo(skotopické videnie). Čapíky sú menej
citlivé, rozlišujú farby a nachádzajú sa bližšie k žltej škvrne.(fotopické videnie).
Parametre oka ako je napríklad zorné pole oka. Oko vidí vo vertikálnej rovine 125
stupňov a v horizontálnej rovine 150 stupňov. Oko sa dokáže adaptovať na zhoršené
osvetlenie a to ak ide z tmavého prostredia do svetlého tak potrebuje čas 50-100 sekúnd,
no ak ide zo svetlého prostredia do tmavého potrebuje na to oko až 30-40 minút.
Spektrálna citlivosť oka je citlivá v oblasti žiarenia vlnovej dĺžky od 380nm -760nm.
Prah kontrastu oka je najmenej vnímaný rozdiel jasu medzi pozadím a objektom. Ľudské
oko dokáže vnímať kontrast od úrovne 0,02.
Referenčné chyby oka tento pojem s vzťahuje na dioptrické chyby oka, ktoré spôsobujú
zhoršené videnie normálneho oka. Malú referenčnú poruchu je človek do istej miery
sám korigovať. Do tejto skupiny očných chýb ktoré sa dajú korigovať patrí krátkozrakosť,
ďalekozrakosť, astigmatizmus