T1/2

Konštrukcia a parametre denných pozorovacích

a prieskumných systémov

1. Optické systémy
Najznámejším prípadom optického zobrazenia je to, čo človeku poskytuje jeho zraková
sústava. Možnosti využitia optickej informácie sú obmedzené vlastnosťami oka. Preto
dokážeme rozšíriť optické schopnosti oka pomocou optických systémov, ktorý je schopný
prenášanú optickú informáciu požadovaným spôsobom reprodukovať, transformovať
a prenášať na ďalšie prvky kanálu.(zraková sústava človeka je koncom optického prenosového
kanála)
Zobrazovacie vlastnosti optických systémov - pod pojmom optický systém rozumieme súbor
odrazových a lámavých plôch určený na optické zobrazovanie.
Rozdelenie optických systémov :

• Ideálny optický systém (IOS)

• Reálny optický systém (ROS)

Ideálny optický systém (IOS) je taký systém, ktorý ľubovoľný bod predmetového priestoru
zobrazí bez narušenia homocentričnosti zväzku lúčov. Ideálny optický systém má tieto
vlastnosti :

• Každému jednému bodu predmetového priestoru zodpovedá jeden bod obrazového

priestoru (stigmatizmus)
• Každej jednej priamke predmetového priestoru zodpovedá jedna priamka obrazového
priestoru (ortoskopia)
• Body ležiace v rovine sa musia opäť zobraziť do roviny(planelta)
• ISO nemá aberáciu (nemá optické vady)
Zväčšenie IOS má v geometrickej rovine 2 druhy zväčšenia :
Lineárne zväčšenie :

• Zväčšenie priečne – Pomer priečnej veľkosti obrazu k priečnej veľkosti

predmetu
• Zväčšenie osové – Pomer odpovedajúcej dĺžky úseku v obrazovom priestore
k dĺžke úseku predmetovom priestore
Uhlové zväčšenie predstavuje pomer uhla vytvoreného lúčom a optickou osou v obrazovom
priestore k uhlu vytvoreným lúčom a optickou osou v predmetovom priestore.
Reálny optický systém (ROS) nezobrazuje ideálny stav a používa sa v praxi. V praxi je
potrebné získať aj obraz predmetov ležiacich ďalej od optickej osi (to znamená mimo
paraxiálny priestor) pričom vo väčšine prípadov sa pracuje s polychromatickým svetlom. Pri
reálnej optickej sústave sa stretávame s mnohými optickými vadami (aberáciami)
Aberácie delíme na 2 základné skupiny :

• Monochromatické vznikajú pri zobrazení svetlom s jednou vlnovou dĺžkou

(v ideálnom prípade)
• Chromatické vznikajú pri zobrazení polychromatickým (bielym) svetlom
Monochromatické aberácie :
Sférická aberácia (otvorová vada) je jedinou monochromatickou aberáciou vzťahujúcou sa na
zobrazenie osových bodov predmetu. Všetky ostatné aberácie majú pre predmety nulovú
hodnotu. Kaustická plocha pri sférickej aberácii ma os symetrie, ale nemá stred symetrie. Je
zapríčinená tvarovou odlišnosťou šošoviek (tvar je sférický).
Odstránenie sférickej aberácie je možne na základe kombinácii oboch typov šošoviek(spojky
a rozptylky) vo veľkej miere odstrániť. Nikdy sa ju však nepodarí odstrániť na 100%.
Koma je nesymetrická sférická aberácie. Je pozorovateľná vtedy, keď svietiaci bod ležiaci
mimo osi je zobrazovaný širokým zväzkom lúčov.
Odstránenie komy sa da za pomoci vhodnej kombinácie šošoviek. Komu je možne odstrániť
takmer úplne.
Skreslenie (distorzia) primárnou príčinou skreslenia odchýlka od paraxiálneho zväčšenia, čo
je spôsobené jednak odchýlkou uhlového zväčšenia v šošovkách a jednak sférickou
aberáciou. V praxi sa rozlišujú dva druhy distorzie :

• Súdkovitá
• Podúškovitá
Odstránenie skreslenia(distorzie) sa dá pomocou troch a viac šošoviek alebo clonou. Sústavu
šošoviek, ktorá ma korigovať skreslenie, nazývame ortoskopickou.
Astigmatizmus(nebodovosť) aj táto chyba vzniká pri zobrazovaní bodov a prejavuje sa tým,
že obraz nevzniká v jednej rovine ale v priestore. Objektív s korigovanými optickými chybami,
najmä s opraveným astigmatizmom pre pomerne veľké zorné pole sa nazýva anastygmat a
skladá sa najmenej z troch od seba oddelených sústav šošoviek.
Chromatické aberácie sa vyskytujú v praxi častejšie ako monochromatické, nakoľko väčšina
optických prístrojov využíva na svoju činnosť zobrazovanie bielym svetlom.
Tento typ aberácii sa delí na dva druhy:

• Chromatickú aberáciu polohy

• Chromatickú aberáciu zväčšenia
Chromatická aberácia polohy vzniká v dôsledku disperzie. To znamená, že lúčom s rozdielnou
vlnovou dĺžkou príslušní rozdielne ohnisko t.j. jednotlivé lúče s rozdielnou vlnovou dĺžkou
vytvárajú obrazy predmetu na odlišných miestach. Odstrániť túto aberáciu pre všetky vlnové
dĺžky nie je možne. Pre dve vlnové dĺžky má tuto chybu vykorigovať achromát(skladá sa zo
spojky a rozptylky).
Chromatickú aberáciu zväčšenia vzniká pri zobrazení mimoosových bodov predmetu. Pri
hrubej šošovke totožnosť dvoch lúčov s rôznou vlnovou dĺžkou ešte neznamená totožnosť
ohniskových vzdialeností pre tieto dva lúče. (ja by som to povedal tak, že sa rôzne vlnové
dĺžky zobrazujú rôzne ďaleko.)
Odstránenie chromatickej aberácie umiestnením apertúrnej clony do presne vypočítaného
polohy pred objektív.

2. Konštrukcia optických systémov

Optický prístroj sa skladá z optických prvkov, ktoré tvoria jeho optickú sústavu. Každý optický
prístroj je charakteristický presným rozmiestnením optických prvkov, čím je definovaný jeho
účel. Správne zostavený optický prístroj potom meria, spracováva, analyzuje alebo ovplyvňuje
elektromagnetické žiarenie( svetelné vlny ) čoho výsledkom je zlepšenie výsledného obrazu
pre pozorovateľa. Okrem iného sa optický prístroj skladá aj z mechanických a elektronických
prvkov.
Optické prístroje môžeme v princípe rozdeliť na :

• Zobrazovacie
• Laboratórne
• Osvetľovacie
• Ožarovacie
• Detekčné
• Sledovacie
• ATĎ...
História ďalekohľadov :
Hans Lippershey 2.11.2908 zafixovaná poloha šošoviek v rúrke.
Galileo Galilei 1609 konštrukcia ďalekohľadu spojka a šošovka.
Johannes Kepler 1630 konštrukcia ďalekohľadu dve spojne šošovky.

Isaac Newton 1668 použil okrem šošoviek aj sférické zrkadlo.

Laurent Casserain 1672

Prvky optických prístrojov

Šošovky sú optické prvky ohraničené dvoma lámavými plochami vzniknutými rotáciou telies.
Ich vlastnosti určujú konštrukčné parametre. Najčastejšie sa šošovky delia na spojné
a rozptylné
Optické materiály - Materiál šošoviek je najčastejšie sklo, ale na ich výrobu sa bežne
používajú aj plasty. Materiál šošoviek je charakterizovaný indexom lomu, ktorý je vždy väčší
ako 1 a indexom absorpcie, ktorý sa blíži nule.
Objektív je vstupná časť optického systému, cez ktoré dopadá odrazené svetlo od
pozorovaného objektu a vytvára obraz pozorovaného predmetu. Pri ďalekohľade sa používajú
achromatické sústavy, ktoré majú tú výhodu, že sa dajú použiť pre väčšie zorné pole.

Okulár je výstup pozorovacieho prístroja. Jeho úlohou je prispôsobiť spracovaný obraz predmetu tak,
aby výsledný obraz vznikol v ktoromkoľvek mieste akomodačného rozsahu oka pozorovateľa.

Zrkadlá – Ak sa pri optickom zobrazení uplatňuje len odraz svetla, hovoríme o zobrazení odrazom.
Najjednoduchšie je zobrazenie odrazom na leskléj rovinnej ploche, ktorú nazývame rovinné zrkadlo.

Podľa tvaru odrazovej plochy rozličujeme zobrazovacie zrkadlá na :

• Rovinne
• Duté (konkávne)
• Vypuklé (Konvexné)
Optický hranol je opticky priehľadné teleso s dvoma rovinnými stenami, ktoré lámu svetlo.
Optický hranol je používaný v optických systémoch namiesto klasických zrkadiel na úplný
obraz svetelného lúča. Svetlo pri prechode hranola mení smer šírenia lúča rozkladom alebo
úplným odrazom.
Hranoly sa v optických sústavách využívajú z nasledujúcich dôvodov :

• Zmeny smeru optickej sústavy

• Prevrátenie obrazu
• Zmena smeru zámernej u zameriavacích prístrojov
• Vyrovnanie stočenia obrazu spôsobené panoramatickými hranolmi
• Rozdelenie svetla do dvoch smerov
• Rozdelenie zorného poľa na dve alebo viac častí
Hranoly je možné nahradiť zrkadlami, no hranoly oproti zrkadlám majú tieto výhody :

• Uhly hranolov sú nemenné, zatiaľ čo vzájomné uhly zrkadiel podliehajú dejustáži,

takže aj ich uloženie býva spravidla komplikovanejšie
• V prípade, že v hranoloch nastáva totálny odraz, potom pri odraze nedochádza
k energetickým stratám svetla, zatiaľ čo u Ag zrkadiel dochádza ku stratám až vo výške
10% viditeľnej časti spektra
• Reflektancia hranolových odrazov sa časom nemení
Parametre optických prístrojov :
Dosahom na určitý cieľ sa spravidla rozumie vzdialenosť, na ktorú je pozorovaný objekt
možné zistiť, rozpoznať a identifikovať. Hodnoty jednotlivých vzdialeností sa môžu meniť
v závislosti na jase, kontraste voči pozadiu a veľkosti pozorovaného objektu a na konkrétnych
meteorologických podmienkach.
Jedným z hlavných kritérií merania výkonnosti pozorovacích systémov je pravdepodobnosť
zabezpečenia úlohy vizuálneho rozlíšenia cieľa na danú vzdialenosť.
Johnsonové kritérium :

• Detekcia je zistenie, že v záujmovej oblasti sa nachádza cieľ, a sme schopní rozlíšiť

o aký druh cieľa ide.
• Rozpoznanie je zistenie, že v záujmovej oblasti sa nachádza cieľ, a sme schopní
rozlíšiť a aký druh cieľa ide. Nie sme však schopný rozlíšiť typ cieľa.
• Identifikácia je zistenie, že v záujmovej oblasti sa nachádza cieľ a sme schopní rozlíšiť
o aký typ cieľa ide.
Zorné pole ďalekohľadu je definované uhlom 2T, ktorého vrchol sa nachádza v strede
vstupnej pupily a ktorého základňa je tvorená kružnicou vymedzujúcou časťou predmetovej
roviny, ktorú je možné ďalekohľadom prehliadnuť. Priestor takto vytvorený sa volá skutočné
zorné pole.
Okrem skutočného zorného poľa existuje u ďalekohľadu aj zdanlivé zorné pole. Jedná sa
o časť obrazovej roviny, vymedzenej kužeľom, ktorého uhol vrcholu je 2Tna3 leží v strede
okuláru, ktorého základňa je tvorená okrajom clony zorného poľa.

Zväčšenie ( priblíženie) je to najdôležitejšia veličina. Je definovaná ako prvé číslo označenia

optických vlastnosti ďalekohľadu. Napríklad pri údaji 8x40, prvé číslo udáva zväčšenie.
Výkonnosť za šera je veličina, ktorá najlepšie charakterizuje možnosti ďalekohľadu pri
znížených optických podmienkach.

Relatívna svetelnosť je mierou jasu obrazu daná štvorcovom priemeru jeho výstupnej pupily
(šošovky) okuláru. Čím väčší objektív tým jasnejší obraz.

Rozlišovacia schopnosť ďalekohľadu je možné z teórie odvodiť, že objektív ďalekohľadu je

schopný zobraziť oddelene dva body, ktorých uhlová vzdialenosť dosahuje aspoň hodnoty :

Zdravé ľudské oko má rozlišovaciu schopnosť cca 1 až 4 minúty. Ak bude ,

tak ďalekohľad síce zväčší obraz ale oko to nedokáže zaznamenať.
Paralaxa ďalekohľadu (odchýlka)
Je zreteľná u tých prístrojov, ktoré majú včlenenú do optickej sústavy planparalelnú
doštičku??? So zámernou osnovou. Paralaxa sa potom prejavuje tak, že pri priečnom pohybe
pozorovateľovho oka od jedného okraja výstupnej pupily k druhému sa obraz pozorovaného
predmetu pohybuje vzhľadom k zámerným značkám. Znamená to, že obraz predmetu leží
v inej rovine ako zámerný obrazec
.