DISPERZIA SVETLA

alebo
Čo všetko ukrýva biele svetlo

PaedDr. Jozef Beňuška

jbenuska@nextra.sk
Experiment
Biele svetlo necháme dopadať na optický hranol.

Biele svetlo sa prechodom cez rozhrania prostredí láme.

Pri lome sa rozloží na sústavu farebných pruhov.
 f  375 nm fialová
 lúče
1019 Hz
10-2 nm 400 nm indigová
10 Hz
10-1 nm 425 nm
modrá
18

10 Hz
17
X lúče 100 nm 450 nm
10 Hz
16
101 nm 475 nm
UV 102 nm 500 nm
10 Hz
15

10 Hz
14
10-4 cm
525 nm zelená
10-3 cm
10 Hz
13
INF 550 nm
10-2 cm
1012 Hz
10-1 cm
575 nm žltá
1011 Hz
mikro
600 nm
100 cm
10 Hz
10

101 cm
625 nm
1000 MHz
1m
650 nm oranžová
100 MHz
101 m 675 nm
10 MHz rádio
102 m 700 nm
1000 kHz
103 m 725 nm červená
Po lome bieleho svetla optickým hranolom vzniká
sústava farebných pruhov, čo nazývame
spektrum.
 Vznik spektra

k
p1

v1
v1  v2
v2

p1/

Svetlo sa láme preto, lebo prechádza do prostredia,

v ktorom sa šíri inou rýchlosťou.
 Vznik spektra

k
p1

v1
v1  v2
v2

Svetlo sa láme preto, lebo prechádza do prostredia,

v ktorom sa šíri inou rýchlosťou.
 Disperzia svetla
Je závislosť fázovej rýchlosti svetla v v danom prostredí
od frekvencie svetla f.
k
p1
v  f
v1 c
v1  v2 n
v2 v
c
n
f

Index lomu n daného optického prostredia závisí od

frekvencie f.
 Najviac sa láme fialové svetlo, najmenej
červené.
červené > fialové
k sin n2
p1 
sin n1
v1
v1  v2 1
v2 sinč  sin
nč
f 1
č sinf  sin
nf

Keďže uhol dopadu  je v oboch prípadoch rovnaký,

pre č > f vyplýva, že nč < nf , potom vč > vf.
Spektrálne farby sú jednoduché farby.

Žiadna spektrálna farba sa ďalším prechodom cez

optický hranol už nerozkladá.
Zložením spektrálnych farieb...

- vznikne biele svetlo.

Biele svetlo je zmesou jednoduchých spektrálnych
svetiel, teda zmesou vlnení s rôznymi frekvenciami.
fialové svetlo ff = 7,8.1014 Hz, f = 380 nm
.
.
.
červené svetlo fč = 3,8.1014 Hz, č = 780 nm

Svetlo s jednou frekvenciou je monofrekvenčné.

Farba svetla je charakterizovaná frekvenciou.
Prechodom vlnenia (aj svetla) rôznymi prostrediami
sa frekvencia svetla (teda farba) nemení.

c c
λo 
f
v
λ
v f

o
λ
n

Prechodom svetla do prostredia s indexom lomu n

sa rýchlosť a vlnová dĺžka n-krát zmenší.
Farby predmetov v prírode

Farba predmetu je daná farbou odrazeného svetla.

Biely predmet odráža všetky zložky bieleho svetla.
Čierny predmet pohlcuje všetky zložky bieleho svetla.
Riešte úlohu:

Vlnové dĺžky žltých čiar sodíkového svetla vo vzduchu

sú 01=588,997 nm, 02=589,593 nm a prislúchajúce
indexy lomu sírouhlíka n1=1,628, n2=1,626.
Určte frekvencie, vlnové dĺžky a fázové rýchlosti
v sírouhlíku.
 Test

Pri lome bieleho svetla optickým hranolom nastáva:

a) rozklad bieleho svetla na spektrálne farby,
b) zosilnenie svetla vďaka interferencii,
c) zoslabenie svetla vďaka interferencii,
d) totálna reflexia svetla.

1
 Test

Najväčšie vlnové dĺžky v spektre - 725 nm, patria:

a) fialovému svetlu,
b) modrému svetlu,
c) zelenému svetlu,
d) červenému svetlu.

2
 Test

Najmenšie vlnové dĺžky v spektre - 325 nm, patria:

a) fialovému svetlu,
b) modrému svetlu,
c) zelenému svetlu,
d) červenému svetlu.

3
 Test

Disperzia svetla je:

a) rozklad bieleho svetla na spektrálne farby,
b) závislosť fázovej rýchlosti v danom prostredí
od frekvencie svetla,
c) závislosť uhla lomu od fázovej rýchlosti svetla,
d) závislosť uhla lomu od indexu lomu svetla.

4
 Test

Spektrálne farby sú:

a) jednoduché, teda s jednou frekvenciou,
b) jednoduché, lebo pre ne platí Snellov zákon,
c) zložené, teda s viacerými frekvenciami,
d) zložené, lebo vzniknú rozkladom bieleho svetla.

5
 Test

Najväčší index lomu (teda najviac sa láme) má:

a) biele svetlo,
b) červené svetlo,
c) fialové svetlo,
d) zelené svetlo.

6
 Test

Pri prechode svetla do prostredia s indexom lomu n sa:

a) vlnová dĺžka n-krát zmenší,
b) vlnová dĺžka n-krát zväčší,
c) frekvencia vlnenia n-krát zmenší,
d) frekvencia vlnenia n-krát zväčší.