1.

Základné princípy TV vysielania

TELEVÍZIA - ako vlastne vznikla Princíp televízie spočíva v premene optického obrazu na
elektrický obrazový signál, v jeho prenose a inverznej premene,
čiže v opätovnej premene elektrického signálu na optický obraz.
Na to je potrebný zdroj obrazového signálu a prijímacie
zariadenie.

1. Televízia ako technický vynález

V čase najväčšieho rozkvetu rozhlasového priemyslu vynálezcovia už pracovali na novom
vynáleze v oblasti elektronickej komunikácie. Myšlienka obrazovej komunikácie na diaľku
sa prvýkrát objavila vo vedecko-fantastickej literatúre v osemdesiatych rokoch 19. storočia.

Paul Nipkow – elektrický teleskop

V začiatkoch televízie sa rozklad obrazu uskutočňoval mechanicky. V roku 1884 nemecký

vynálezca Paul Nipkow vyvinul technológiu rotujúcej platne na prenos obrazu pomocou
drôtu, nazvanú „elektrický teleskop“. Táto nedokonalá technológia, ktorá prevládala v
prvých rokoch televízneho výskumu, musela byť odmietnutá ako nepraktická.

Základné prvky plne elektronického televízneho systému boli k dispozícii až po roku 1927,
keď americký inžinier Philo T. Farnsworth a takmer zároveň s ním aj ruský emigrant
Vladimír Zworykin zostrojili elektrónku, ktorá slúžila na prenos i príjem obrazového signálu.
Zworykina si najal riaditeľ americkej RCA, aby pokračoval na svojom výskume a
zdokonaľovaní televíznej kamery.

Televízia (gr. tele – prenos + lat. vision - obraz) je elektronický spôsob snímania, prenosu
a šírenia audiovizuálnych sociálnych informácií na určitú vzdialenosť s relatívne
neobmedzenou možnosťou ich príjmu.

Analógová televízia je systém televízneho vysielania, ktorý kóduje a vysiela televízny

obraz a zvuk ako analógový signál. Všetky televízne systémy, ktoré predchádzali digitálnej
televízii, ako napríklad NTSC, PAL alebo SECAM, sú analógové televízne systémy.
V EÚ musí byť vysielanie analógových televíznych systémov ukončené najneskôr do
31.dec.2011.

Digitálna televízia (DTV) je telekomunikačný systém na vysielanie a príjem televízneho

vysielania prostredníctvom digitálneho signálu, na rozdiel od klasického analógového.
DTV používa digitálnu moduláciu dát, ktoré sú digitálne komprimované

Tv introduction world map

██ 1930 to 1939
██ 1940 to 1949
██ 1950 to 1959
██ 1960 to 1969
██ 1970 to 1979
██ 1980 to 1989
██ 1990 to 1999
██ No data

Na prenos signálu na
diaľku slúži TV prenosový reťazec. Jeho úlohou je rýchlosťou svetla preniesť obrazový TV
signál (video-signál) na veľkú vzdialenosť bez skreslenia. K tomu je potrebné aby jeden
obraz – snímok sme rozložili na riadky, ktoré sa skladajú z bodov. Ak snímky premietame
opakovacou rýchlosťou 25fps, potom vďaka nedokonalosti oka (zotrvačnosť) sa nám zdá,
že premietanie snímkov je plynulé. Tento princíp bol prevzatý z filmovej techniky. Video
signál v takejto forme nie je prenášateľný, teda musíme ho doplniť o synchro impulzy (SI),
ktoré určujú štart/stop riadku a štart/stop snímku.

Rok - udalosť
1884 Paul Gottlieb Nipkow podáva v Nemecku patent na svoj tzv. Nipkowov
kotúč, s otvormi usporiadanými v špirále, ktorý rozkladal obraz na
riadky zložené z jednotlivých bodov. Nipkowov kotúč sa stáva základom pre
pre mechanickú televíziu.
1900 Prvé známe použitie termínu televízie na Expo 1900 v Paríži.
1923 Charles Francis Jenkins preniesol po telefónnom vedení nepohyblivé obrázky na
vzdialenosť 200 km.
1924 John Logie Baird prenáša obraz Maltézskeho kríža
1927 J.L.Baird uskutočňuje prvé pokusy s farebnou televíziou a so
stereoskopickou televíziou.
1927 Bezdrôtový prenos obrazu na vzdialenosť 20 km na 200 m vlne.
1928 Zahájenie výroby mechanických televíznych prijímačov.
1929 Zahájenie pravidelného vysielania mechanickej televízie na vlnách
BBC.
1931 Zahájenie vysielania mechanickej 30 riadkovej televízie v Moskve.
1935 Zahájenie vysielania elektronickej televízie v Nemecku so 180 riadkami
1939 Zworkynova nová snímacia elektrónka - superikonoskop
1940 V USA sa objavuje prvý systém farebnej televízie
2. Zloženie TV signálu
http://electronics.howstuffworks.com/tv9.htm

Obrazový signál – jednoduchý signál – obsahuje iba jasovú informáciu o jednotlivých

obrazových bodoch.

Zatemnený obrazový signál – obrazový signál doplnený o zmes zatemňovacích

impulzov

Úplný obrazový signál – monochromatický obrazový signál doplnený zatemňovacími a

synchro impulzmi

Úplný farebný OS – úplný OS doplnený chrominančným signálom (rozdielové signály

farby + modulované na farbonosnú frekvenciu)

TV signál – úplný OS modulovaný na nosnú frekvenciu

Úplný TV signál – TV signál doplnený zvukovým signálom namodulovaným na zvukovú

nosnú

Úplný farebný TV signál – úplný farebný obrazový signál doplnený zvukovými a

ostatnými signálmi.
– jasový signál (huminancia); farebné signály (chrominancia); audio signály (mono,
stereo, quadro); synchronizačná zmes – zatemňovacie impulzy – definujú úroveň signálu
pre nulový jas (zatemňovacie impulzy riadku, snímky (polsnímky));;; - synchronizačné
impulzy – riadenie rozkladových generátorov – synchro impulzy riadku, snímky -
vyrovnávacie (polsnímky) a udržovacie impulzy;;;, signály meracích a skúšobných riadkov
(zatemnené riadky);, dátové signály (teletext)

Aby sme mohli v TVP poskladať pôvodný obraz, musíme z ÚTVS oddeliť synchro zmes od
video signálu, z ktorého vyrobíme riadiacie impulzy + pílovité priebehy vychyľovania,
vzároveň tieto SI nesmú byť viditeľné na obrazovke. Video signál sa prenáša VF
amplitúdovou moduláciou spolu so SI, modulácia môže byť pozitívna alebo negatívna.
Negatívna sa používa častejšie – je viac odolná voči poruchám.
3. Spektrum TV signálu

Prenosové sústavy:
SECAM IIIb (Séquentiel couleur à mémoire) – Európa
PAL (Phase Alternating Line) – Európa
NTSC (National Television System Committe) – Amerika, Japonsko

Modulácia:
AM – terestriálne a káblové vysielanie – obraz
FM – obraz (satelitné vysielanie), zvuk – terestriálne a káblové vysielanie

Zdokonalené sústavy
– PAL+ 16:9
– MAC -A, -B, -C, … (Multiplexed analogue components)
– HD MAC
– …

DVB (Digital Video Broadcasting) – Európa, Ázia, Amerika

– terestriálne – DVB-T, …
– satelitné – DVB-S, …
– káblové (cable) – DVB-C, …
– hybridné – DVB-H, …

ATSC – Advanced Television Systems Comittee – severná amerika, ázia, .

ISBD – Integrated Services Digital Broadcasting – južná amerika, brazília – ISBD-T, ..
DMB – Digital multimedia broadcasting – ázia, čína, južná kórea

Modulácia – PCM (QPCM, QHM): DTV

Rozlíšenie TV sústav:
– LDTV (low definiton TV) DTV
– SDTV (standard definiton TV) DTV
– IDTV (improved) DTV, PAL, NTSC
– EDTV (enhanced) DTV, PAL+, MAC
– HDTV (high definition) DTV, HD-MAC, MUSE

Televízna norma – jej úlohou je stanoviť všetky dôležité parametre signálu – obrazového,
aj zvukového, kt. umiestňujeme na kanál. Existujú TV normy, ktoré toto predpisujú na
medzinárodnej úrovni. Pre ČB TVP bola stanovená šírka pásma : norma DK-8MHz, BG-
7MHz.

ITU-R – International Telecommunication Union-Radiocommunication)

– definovanie časových a úrovňových pomerov

– špecifikácia 100/0/75/0 pre TV sústavu PAL
– negatív

Definuje:

– TV pásmo – ITU-R: D(VHF), K(UHF); CCIR: B(VHF), G(UHF)

– počet riadkov: 405, 525, 625, …
– počet polsnímkov: 50, 60, 100
– farbonosná obrazu: 4,43MHz (PAL); 3,576(NTSC)
– odstup nosnej obrazu a zvuku: 3,5; 4,5; 5,5; 6,5 [MHz]
– šírka kanála: 5, 6, 7, 8 [MHz]
– typ modulácií obrazu a zvuku: AM, FM
– obmedzenie postranného pásma: 0,75MHz, 1,25MHz, 2MHz
– šírka obrazového signálu: 3,5; 5,5; 6, .. [MHz]

4. Frekvenčné pásma TV kanálov

– základné pásmo
– potlačené ľavé pásmo, 90% informácie
– 2. zvuková nosná +-242kHz od 1. zvukovej nosnej
– farbonosná vzdialená 4,43MHz od nosnej obrazu (PAL)
– BB (BaseBand) pre satelitné vysielanie, šírka kanálu – 19MHz, šírka postranných
pásiem – 27MHz

Obsah dvoch po sebe idúcich riadkov sa podstatne nelíši – v TV signáli budú prevládať
spektrálne zložky blízke násobkom riadkovej frekvencie 15625Hz a polsnímkovej
frekvencii 50Hz.
TV pásma: - rozdelenie sveta na 3 oblasti
– VHF – Very high frequency // http://en.wikipedia.org/wiki/VHF
– UHF – Ultra high frequency // http://en.wikipedia.org/wiki/UHF
– káblová TV (112-463MHz)

5. Fotometria, fotometrické veličiny

Fotometria – časť optiky (geometrickej), ktorá sa zaoberá meraním veličín

charakterizujúcich svetlo.

Isaac Newton – biele svetlo prechádzajúce trojbokým hranolom sa rozloží na farebné

spektrum a ďalej sa už nedelí. Farebné svetlá nazývame monochromatické a spojito
prechádzajú od fialovej až po červenú.

Ľudské oko nevníma všetky spektrálne svetlá rovnomerne aj keby mali rovnákú energiu.
Najväčšia citlivosť oka je pri vlnovej dĺžke 555nm (žltozelená). Infračervené a ultrafialové
žiarenia sa oku javia ako tmavé (psychofyzikálna veličina)
Pomer jasov základných farieb: G (535nm) – 60%; R (610nm) – 30%; B (472nm) – 11%;

Fotometrické veličiny:

Vlastnosti žiarenia definuje niekoľko energetických veličín:

– žiarivé (celé spektrum) – rádiometrická veličina
– svetelné (iba viditeľné spektrum)
Iba niektoré z nich majú vzťah k TV fotometrii:

Svetelný tok: [1lumen]

– výkon žiarenia prenášaný žiarením, vnímaný a zhodnotený ľudským okom za 1s.
Ekvivalentom svetelného toku ako rádiometrickej veličiny je žiarivý tok [W, Ws, s]
– 1 lumen je ekvivalentom 1,464mW žiarivej elmag. energie s vlnovou dĺžkou 550nm
(540THz) a predstavuje svetelný tok vyžarovaný do priestorového uhla 1 steradián
bodovým zdrojom, ktorého svietivosť sa vo všetkých smeroch rovná 1cd.
dQv
=
dt
Svietivosť: [1cd]
– je svetelný tok vyžarovaný do jedkotkového uhla bodovým zdrojom.
– Ekvivalentom svietivosti ako rádiometrickej veličiny je žiarivosť [WSr-1; W; Sr-1]
d  v 
I v=
d  
Osvetlenie: [1lux]
– fotometrická veličina charakterizujúca účinky svetla dopadajúceho na jednotku
plochy; je to teda podiel svetelného toku a plošného obsahu plochy ožiarenej týmto
svetelným tokom; ekvivalentom je ožiarenie.
 d  v
Ev=
dS
Lux je teda osvetlenie plochy, pri ktorej na každý meter štvorcový plochy dopadá
rovnomerne rozdelený svetelný tok 1lumen.

Jas – merná svietivosť [cd/m2] alebo 1nit [nt]

– svietivosť zdroja vztiahnutá na jednotkový povrch zdroja, ekvivalentom je merná
žiarivosť
 d Iv
Lv=
 dScos 
Odvodená fotometrická veličina určená podielom rovnomerne rozdelenej svietivosti
zdanlivého povrchu svetelného zdroja a jeho veľkosti.

6. Ľudské oko a jeho vlastnosti

Zrakový vnem je založený na princípe podráždenia oka, ktoré vyvoláva určité spektrum
elektromagnetického vlnenia a ktoré je absorbované fotoreceptormi.
Vnímaná informácia o predmete pozostáva z jasovej zložky (huminancie) a farebnej zložky
(chrominancie)
Televízna technika využíva nedokonalosti ľudského oka. Očná buľva je zložená z 3 vrstiev
– vrchná – očné bielko (sclera); stredná – cievnatka; spodná – sietnica (retina)
Očné bielko vpredu prechádza do priehľadnej rohovky (cornea). Cievnatka zásobuje oko
krvou a vpredu prechádza do ciliálneho svalu, ktorý kvôli osreniu na sietnici mení tvar
šošovky. Ciliálny sval – prechádza na vnútornej strane šošovky do dúhovky a podľa
intenzity svetla mení jej priemer (princíp clony). Priestory pred a za šošovkou sú vylnené
priehľadnou tekutinou (sklovcom). Slepá škvrna – miesto bez svetlocitlivých buniek –
vyústenie očného nervu do oka. Očný nerv – asi milión nervových vlákien. Sietnica – tvoria
ju bunky citlivé na svetlo. Tyčinky – Y – skoro chýbajú okolo ústrednej jamky sietnice – žltá
škvrna, najhustejšie rozmiestnené medzi 10°-20° od ústrednej jamky. (asi 120-130
miliónov).
Čapíky – R, G, B – rozmiestnené asi 6° od osi oka (asi 4mil). Žltá škvrna – miesto s
najostrejším videním.

Skotopické a fotopické videnie

– nepomer medzi počtom a citlivosťou tyčiniek a čapíkov (tyčinky sú asi 200000x

citlivejšie)

Skotopické videnie – videnie aj za šera – tyčinky – jas<0,001cd/m2

Fotopické videnie – pri dennom svetle – čapíky – jas>90cd/m2

Tyčinky reagujú na zmeny svetla

ďaleko rýchlejšie ako čapíky –
vytváranie obrazu v mozgu aj v
miestach kde nie sú svetlocitlivé bunky
(slepá škvrna).
Vytváranie 3D obrazu pomocou 2 očí,
ktoré vidia objekt vždy z iného uhla.
Zrak nepracuje staticky, to znamená,
že oči sa stále pohybujú (asi 5obr/s).
Schopnosť čapíkov rozoznať asi 150
farebných odtieňov.
Zrakový vnem vzniká s oneskorením a
závisí od jasu. Pri 1cd/m2 je
oneskorenie približne 0,5s.
Jasové prispôsobenie oka:

– oko je schopné rozlišovať jas vo veľmi veľkom rozmedzí t.j. Od 0,0001-10000cd/m2,

ale nie súčasne.
– Prispôsobuje sa na strednú geometrickú hodnotu vnímaného jasu, čierna/max.biela
– kontrast – rozdiel jasov dvoch obrazových bodov, pri menších stredných jasoch je
menší aj kontrast a rovnaký rozdiel zrakových vnemov zodpovedá rovnakému pomeru
jasu
– v televízii sa využíva táto vlastnosť oka tak, že sa prenáša obraz s rovnakým
pomerom jasu bez rozlišovania absolútneho jasu.
– Okolité osvetlenie vplýva na pozorovaný kontrast.
– Pri nízkych úrovniach osvetlenia sa oko môže súčasne prispôsobiť v rozsahu 10:1.
V interiéroch napríklad pri sledovaní TV môže byť tento pomer 100:1 a pre exteriéry až
1000:1.

Farebné prispôsobenie oka:

– vnem farebnosti predmetov závisí od zloženia elektromagnetického spektra svetla

dopadajúceho na čapíky sietnice.
– Oko vytvára vnem farby podľa zraku ak nie sú rozmery spektra veľké
– vnem závisí od druhu osvetlenia a je ovplyvňovaný aj jasom dvoch susených
farebných plôch.
Ostrosť videnia:

– minimálny zorný uhol, pod

ktorým je ešte možné rozlíšíť dva
body s rôznym kontrastom a
priemerná ostrosť videnia je
menšia než jedna uhlová minúta.
– Vzťahuje sa prevažne na
vnem farby a pre čiernobiele
vnímanie je ostrosť minimálna.
– Pri stmievaní sa zorný
uhol zväčšije
– optimálna vzdialenosť je
4-6 násobok výšky obrazu.

Zotrvačnosť videnia:

– pre vnem plynulého

dynamického obrazu musí byť
rýchlosť projekcie minimálne
20fps.
– Na zníženie sprievodného
blikania je nutné zvýšiť ich počet
až na 70-80fps.
– 25fps – SECAM, PAL
– 30fps – NTSC
– redukcia blikania
zavedením polsnímkov
– stupeň blikania sa so
zvyšujúcim priemerným jasom, zorným uhlom, úrovňou jasu a plochou obrazovky narastá.

Farebná metaméria:

– podstata prenosu a reprodukcie farieb obrazu v televízii.

– Akékoľvek farebné svetlo je možné zložiť z rôznych farieb s presne určeným jasom,
t.j. Nahradenie originálneho spektra svetla vhodným počtom a pomerom základných farieb
– vyvolaný vnem svetla na prijímacej strane je pri rovnakých pozorovacích
podmienkach zhodný s pôvodným svetlom na vysielacej strane aj keď s iným spektrálnym
zložením.

Farebná rozlišovacia schopnosť:

– vzťahuje sa na ostrosť vnímania farieb kontrastov (pomer sýtosti farieb)

– farebné rozlíšenie nie je pre všetky farby rovnaké (je väčšie napríklad pri modrých
a oranžových detailoch, než pri zelených alebo purpurových)
– v porovnaní s kontrastom jasov je menšia
– farebné detaily v diaľke sa javia šedé

7. Kolorimetria, Grassmanove zákony

Kolorimetria:

– základné spektrálne farby – rozklad bieleho svetla na trojbokom hranole – je

definovaná svojou vlnovou dĺžkou a je vo svojom okolí dominantná.
– Sýte farby – delenie základných fariem s menším krokom vlnovej dĺžky (100%
sýtosť)

– purpurové farby – nespektrálne sýte

farby – zmiešaním základných farieb.
– Pastelové farby – menej sýte farby –
zmiešaním sýtych farieb s bielym svetlom.
– Nepestré farby – s nulovou sýtosťou:
biela, všetky stupne šedej a čierna.
Definovanie farby svetla:

– tón – dominantná vlnová dĺžka

– sýtosť – stupeň zriedenia s bielym svetlom
– jas – vychádza z energetického obsahu farebného svetla vyhodnoteného citlivosťou
oka
– pri nepestrých farbách sa zmena jasu prejavuje prechodom stupňami od čiernej cez
stupne šedej k bielej farbe
– všetky veličiny definujúce farbu sa dajú odhadnúť aj zo spektrálneho rozloženia jej
farieb

Grassmannove zákony:

Miešanie farieb: - farba je subjektívnym ľudským vnemom a opísanie reakcií mozgu na

vizuálne stimuly je veľmi ťažké.

– Nem. Prof. H. Grassmann – výzkum v oblasti miešania farieb

1. Grassmannov zákon: ľubovoľnú farbu je možné vyjadriť ako lineárnu kombináciu

troch rôznych základných farieb (color primitiver, napr. RGB, CMY), pričom ani jedna z
týchto farieb nesmie byť lineárnou kombináciou ostatných farieb.
C=Rc(R)+Gc(G)+Bc(B)
– farba C namiešaná pomocou jednotiek červenej, zelenej a modrej farby.

2. Grassmannov zákon: zákon o miešaní dvoch farieb C1 a C2; farebné zložky

výslednej farby sa získajú súčtom odpovedajúcich farebných zložiek jednotlivých farieb.
C3(C3)=C1(C1)+C2(C2)=[R1+R2](R)+[G1+G2](G)+[B1+B2](B)

3. Grassmannov zákon: zákon o miešaní dvoch farieb s rovnakým jasom. Po

zmiešaní dvoch farieb s rovnakým jasom sa vytvorí tretia s takou istou hodnotou jasu
kC3(C3)=kC1(C1)+kC2(C2)

8. Miešanie farieb

Subtraktívne – rozdielové miešanie farieb:

Ak samotný priestor nesvieti, tak je pre jeho

farbu rozhodujúce odrazové svetlo.

– pri dopade svetla na predmet sa časť

pohltí a časť odrazí
– po osvetlení povrchu bielym svetlom
spôsobujú niektoré frekvencie rezonančné
kmity elektrónov v atómov na povrchu, sú
pohltené, no vzápätí sa vyžiaria vo viditeľnej
časti spektra.
– Nevyžiadané frekvencie sa po
pohltení premenia na teplo a zvýšenú
vnútornú energiu, no už sa nevyžiaria vo
viditeľnej časti spektra.
– Od bieleho svetla sa odčítavajú
pohltené farebné zložky a výslednú farbu tvoria zvyšné zložky.
– Princíp filtrácie bieleho svetla farebnými filtrami
– pri zmiešaní alebo filtrácii bieleho svetla Y, C a M filtrom súčasne sa všetko svetlo
pohltí a na výstupe bude nulový jas (čierna farba)

Rozdielové miešanie farieb v sústave CMY pozostáva z týchto color primaries:

– modrozelená – Cyan
– purpurová – Magenta
– žltá – Yellow

– najčastejšie použitie pri tlači, kde sa pomocou 3 farieb získava aj čierna (CMYK)

Doplnkove farby

Dá sa ukázať, že biele svetlo nevzniká len kombináciou základných farieb, ale aj iných,
tzv. doplnkových farieb.

- tvoria sa zmiešaním dvoch základných farieb a výsledná farba spolu s treťou

primárnou farbou tvoria bielu farbu.

– Napr. súčasné pôsobenie červenej a zelenej farby vyhodnocuje mozog ako žltú
farbu. Keďže žltá farba stimuluje červené a zelené čapíky, tieto spolu s modrou
farbou stimulujúcou modré, a spolu vytvoria vnem bielej.
9. Teleso farieb, skutočné a neskutočné primárne farby

TELESO FARIEB

Všetky farby môžu byť znázornené trojrozmerným spôsobom, ktorý ich jednoznačne
určuje.

Lineárna povaha farebného videnia dovoľuje určovať výslednú farbu súčtom vektorov
jednotlivých farieb (predvídať výsledok miešania farieb)

Vo vektorovom vyjadrení farieb sa jednotkové vektory farieb označujú písmenami R G B a

nemusia byť na seba kolmé

Farba je potom definovaná množstvom jednotlivých jednotkových vektorov primárnych

farieb, pričom jej zmena je výsledkom zmeny množstva jednej alebo viacerých primárnych
farieb.

TELESO FARIEB znázorňuje farby troma zvolenými smermi osi, ktoré sú zvolené
ľubovoľne, ale vzájomne zvierajú rovnaké uhly.

Jednotkové vektory zodpovedajú spektrálnym farbám R – 700nm, G – 546,1nm a B –

435,8nm

Boli zvolené tak, aby pre kolorimetrické vyrovnanie porovnávacieho bieleho svetla boli
potrebné rovnaké veľkosti všetkých vektorov pre všetky úrovne jasu – biele svetlo má v
každej časti spectra energiu rovnakú a vektory šedej farby sú rovnako vzdialené od
vektorov primárnych farieb

V jednotkovej rovine modelu telesa farieb je možné zakresliť krivky čisto spektrálnych
farieb

Nutnosť kolorimetricky vyrovnať spektrálne farby s príslušnou kombináciou troch

primárnych farieb (trichromatické jednotky pre jednotkovú žiarivosť)

Musia byt vztiahnuté na priemerného pozorovateľa podľa definicíe CIE (Commision

Internationale de L’Eclairage)

Niektoré hodnoty trichromatických jednotiek sú záporné, čo znamená že v telese farieb sa

musí merať v zápornom smere a to rovnobežne k príslušnej osi

Tricromatické jednotky pre izoenergetické spectrum pre skutočné farby RGB

Izoenergetické spectrum – spectrum, v ktorom je spektrálna hustota žiarenia v závislosti

od vlnovej dĺžky v celom spektre viditeľného žiarenia konštantná.

NESKUTOČNÉ PRIMÁRNE FARBY

Pomocou primárynch farieb RGB (skutočné primárne farby) nie je možné namiešať
niektoré farby ich jednoduchým sčítanim (červená zložka nadobúda aj záporné hodnoty)

Musia sa transformovať na ine primárne farby s rýdzo kladými hodnotami

Takúto novú sústavu nazývame CIE XYZ (neskutočné primárne farby)

Je definovaná tak, že všetky viditeľné farby môžu byť určené len koeficientami s kladnými
hodnotami a hodnotu jasu, pričom primárne farby X,Y a Z su samé o sebe neviditeľne

Rovnako ako v sústave skutočných farieb, aj v tejto sústave sú volenétaké ich množstvá,
aby ich zmes vytvárala izoenergetické biele svetlo pri jednotkových násobiteľoch.

Sústava CIE XYZ je definovaná nasledujúcimi vzťahmi

X = X / ( X + Y + Z) ; Y = Y / (X + Y + Z)
Tretia zložka (Z) môže byť definovaná tiež, ale je redundantná, pretože x +y +z = 1

Transformácia 3-D farebného priestoru do 2-D farebného priestoru (chromatický diagram)

Priemet jednotkovej roviny XYZ do roviny XY sa nazýva trojuholník farieb (podkovica)

Primárne spektrálne farby RGB – podkovitá časť čiary

Nespektrálne farby – spojnica modrej a červenej fabry

Kolorimetrické meranie – možné merať iba skutočné farby RGB, ktoré sa transformujú do
farebného priestoru XYZ

Normalizované spektrálne trichromatické jednotky neskutočných farieb XYZ

Priebehy nemajú zaporné hodnoty
Krivka y je zhodná s krivkou citlivosti ľudského oka

10. Sýtosť, tón a jas farby

SÝTOSŤ A FAREBNÝ TÓN

Pri určovaní sýtosti farieb v chrominančnom diagrame treba rozlišovať:

Sýta farba (100%)

Súradnicová sýtosť (sýta farba zriedená bielym svetlom)

Kolorimetrická sýtost (skutočný vnem sýtosti farby)

SÚRADNICOVÁ SÝTOSŤ

V chrominančnom diagrame to zodpovedá pomeru vzdialenosti sýtej farby

 nachádzajúcej sa na čiare spektrálnych farieb a zriedenej farby od izoenergetického
svetla W.

Všetky priamky vedené z čiary spektrálnych farieb do izoenergetického svetla W

tvoria sústavu čiar rovnakých farebných tónov.

SÝTOSŤ A FAREBNÝ TÓN

Kolorimetrická sýtosť: Pomer zložiek Y menej sýtej farby k farbe istej vynásobený
súradnicovou sýtosťou

V CIE XYZ nie je vnímanie zmeny farebného tónu pre všetky farby rovnaké (nie je to
euklidovský priestor)

Najmenej vnímateľny rozdiel je v oblasti zelenej, najväčší v oblasti modrej

Farebný priestor musí zabezpečiť rovnaké vnímanie zmeny farby nezávisle od

umiestnenia v chrominančnom diagrame.

Existencia iných farebných priestrov – CIE YUV – PAL, CIE YIQ – NTSC, CIE YCbCr –
HDTV

NORMALIZOVANÉ SVETLÁ

Okrem izoenergetického bieleho svetla W existujú

aj iné tzv. normalizované svetlé označované
písmenami A, B, C a D, ktoré sa odlišujú svojou
teplotou

A = 2854K, B = 4870K, C = 6770K, D = 6500K

Sú súčasťou definície farebného priestoru a

označujú sa napr/ D6500 alebo D65

Základné farby R-G-B sa musia vyrovnávať na

normalizované svetlo C, ktoré nie je izoenergetické.

Pri jednotkových hodnotách R-G-B biele svetlo C) je jas takéhoto svetla rovný jednej: Y =
0,299 + 0,597 + 0,114 = 1

Pomer 3-% - 59% - 11% je dôležitý pre vytvorenie spoločného jasového signálu pri FTV

11. Farebné priestory

FAREBNÉ PRIESTORY

Spôsob opisu farieb, ktorý by ich jednoznačne definoval a slúžil by k výmene informácií o
farbe medzi ľuďmi, alebo strojmi.

CIE definovala systém výpočtu troch zložiek, ktoré určujuú matematické súradnice
farebného bodu

Každý systém (sústava) definujúci farby musí byť úzko spojený s normou CIE

Všetky normy farebných priestorov sú založené na norme CIE XYZ

Farebný priestor je systém špecifikácie, vytvárania alebo zobrazovania ľubovoľnej

farby

Rozpoznanie farby okom (tri druhy buniek s rôznou spektrálnou citlivosťou ) – farba je
definovaná pomocou troch súradnic (Tristinuli), ktoré popisujú jej polohu v použitom
farebnom priestore.

ROZDELENIE FAREBNÝCH RIESTOROV

Primárne lineárne a nelineárne priestory:

CIE XYZ, CIE YUV, CIE YU’V’, CIE L*u*v, CIE L*a*b*
Farebné priestory počítačovej grafiky a farebnej tlače:

RGB pre PC, CMY, CMY(K)

Farebné priestory definované farebným odtieňom

HSL (Hue Saturation Lightness), HSV (Hue Saturation Value), HSI (Hue Saturation
Intensity), HSB (Hue Saturation Brightness), HCI ( Hue Chroma Intensity), CIE
L*huv*cuv*. CIE L*hab*cab, TEK HVC

Farebné priestory televízie a pridružené nelineárne priestory

RGB, európsky Y’U’V’, americký Y’I’Q, Y’Cb Cr, Y’Cb Cr pre HDTV, Y’Pb Pr,
Kodak Photo YCC

CIE XYZ (1931)

Je základnou sústavou kolorimetrie

( popisaná v predch. Kapitole )

Chromatický diagram je silne nelineárny

Vektor hodnôt reprezentujúci rozdiel dvoch

farieb nie je jednotkový

Abstraktná predstava vektora rozdiellu

dvoch farieb

Každá farba je v tomto systéme definovaná

ako Yxy.

CIE YUV (1960)

Lineárna transformácia Yxy, ktorá má

zabezpečiť taký chromatický diagram, v
ktorom vektor jednotkovej veľkosti je rovnaký
pre všetky farby.

u = 2x / (6y – x + 1,5) v = 3y / (6y – x = 1,5)

Pri konverzii XYZ do Yxy zostáva Y

nezmenená

Rozdiel nerovnomernosti vnemu farby je

značne redukovaný, ale nie dostatočne

Tretia súradnica je opät redundantná.

CIE YU’V’ (1976)

Ďalší pokus o lineárnu transf. Yxy

u’ = u = 2x / (6y – x + 1,5)
v’ = 1,5v = 4,5y / (6y – x + 1,5)

Rozdiely nerovnosti vnemu farby sú síce menšie

než pri sústave CIE YUV, avšak stále
nepostačujúce

Aj v CIE YU’V’ zostáva Y nezmenené

Tretia súradnica je opät redundantná.

CIE L*u*v*A CIE L*huvcuv – I

CIE Luv – nelineárnym farebným priestorom s

vratnou spätnou konverziou

Farebná informácia je sústredená okolo bielej

farby označeného indexom n

Väčšina televíznych systémov používa biely bod

D65.

1) Nutná tranfs. Z RGB do XYT

2) Výpočet u’ a v’

3) Výpočet u’n a v’n pre referenčnú bielu farbu

Xn,Yn,Zn

4) Výpočet primárnych zložiek farebného priestoru L*u*v*

Priestor CIE L*u*v* sa používa na zistenie tzv. prahu farebného rozdielu (Just
Noticeable Difference), čo je minimálna hodnota farebného rozdielu ktorú je schopné
ľudské oko zaregistrovať. (<2,9)

L* sa pohybuje v rozmedzí od 0 do 100 pre relatívny jas Y Yn, ktorý je v rozsahu 0-1

Vnem ľudského oka je v porovnaní s karteziánskymi súradnicami lepšie vystihnuteľný v

polárnych súr. – CIE L*huv*cuv

Cuv je farebnosť (Munsellova), huv farebný odtien….

Priamo založené na CIE XYZ (1931)

Nelineárny farebný priestor s vratnou spätnou konverziou

Bol vyvinutý pre napodobnenie logaritmickej odozvy oka.

HSV/HSB

HSV (Hue Saturation Value) alebo HSB

( Hue Saturation Brightness) –
nelineárne transf. farebného priestoru
RGB

Je blízky ľudskému vnímaniu, pretože

zahchytáva tie charakteristiky farby, kt.
sú bližšie k intuitívnemu popisu farieb
človeka

Vyuzíva sa pri popise multimediálnych

dát MPEG-7

HSV definuje farbu OP tromi zložkami

Hue – farebný odtieň v rozsahu hodnôt od nula do 360 stupňov prípadne v

normalizovaných hodnotách od 0-100%, alebo od 0-1

Saturation – sýtosť v rozsahu od 0-100%, alebo 0-1

Value – jas farby od 0-100%, alebo 0-1

H <0,360>; S,V,R,G,B <0,1>

HMMD

MPEG-7 definuje vlastný farebný priestor HMMD

Hue-Max-Min-Diff)

Je podobný HSV priestoru

MAX – vyjadruje mieru zriedenia farby čiernou,

čize jej černost

MIN vyjadruje mieru zriedenia farby bielou, čize jej

belosť

DIFF vyjadruje čistotu farby, alebo jej vzdialenosť

od farby rýdzej

SUM vyjadruje jas farby

HUE rovnako ako u HSV vyjadruje farebný tón

HUE <0, 360 stupnov>; MAX<MIN,DIFF,SUM (0,1)

FAREBNÉ PRIESTORY TELEVÍZIE

Všetky televízne štandardy používajú nelineárne signály prispôsobené nelineárnej

prenosovej char. CRT ( Cathode Ray Tube) obrazovkám

Klasická televízna obrazovka má nelineárnu funkciu prevodu napútia na svetlo definovanú

výkonovou funkciou, označovanou gamma

Jej teoretická hodnota je 2,5

Pre NTSC = 2,2

Pre PAL = 2,8

Pre reálne obrazovky má hodnotu približne 2,35

Signál po úprave hodnotou gamma pozostáva z nových primárnych zložiek Y’, R’, G’ a B’

Nevykonaním gamma korekcie budú signály lineárne, čo nie je prevda, pretože signál Y’
nesúvisí priamo so signálom CIE Y.

EURÓPSKY FAREBNÝ PRIESTOR Y’U’V’

Definície prijaté EBU (Europan Broadcasting Union)

Európske televízne sústavy PAL a SECAM

Y ‘ – vnímaný jas (5MHz)

U’, V’ – bipolárne zložky farby (2,5MHz)

Symboly U a V nemožno spájať s U a V farebného

priestoru CIE YUV (1960)

Definovanie súradni R,G,B farieb a bieleho bodu

AMERICKÝ FAREBNÝ PRIESTOR Y’I’Q’

Americká televízna sústava NTSC používa zložky

Y’I’Q’

Y ‘ – vnímaný jas 4,2MHz

I’ a Q’ – zložky farby (0,5 a 1,5MHz, novšie 1MHz aj

NTSC625)

Definovanie súradnic R,G,B farieb a bieleho bodu C.

AMERICKÝ FAREBNÝ PRIESTOR AMPTE-C RGB

Súčasný farebný štandard pre NTSC

Starší štandard NTSC sa už nepoužíva v takej miere ako kedysi, pretože jeho parameter
sa v podstatnej miere nelíšia od EBU

Definovanie súradnic R,G,B farieb a nového bieleho bodu ako pre EBU – D

Transf. matice sú identickú so staršou normou NTSC.

Y’CbCr (ITU.BT-601) – SDTV

Medzinárodný štandard pre digitálne kódovanie televíznych

snímok s 525 aj 625 riadkami

Nezávisí na použitom štandarde snímania a primárnych

parametroch

Nemá definované ani súradnice farieb EGB (CIE XYZ)

Nezaoberá sa súradnicami bieleho bodu

Nezaoberá sa hodnotou gamma

Zaoberá sa len digitálnym vyjadrením R’G’B’ signálov v tvare Y’CbCr

Definovaná je iba transf. matica pre transformáciu z R’G’B’ do Y’CbCr

Y’CbCr (ITU,BT-709) – HDTV

Dočasný štandard pre štúdiovú produkciu HDTV (1998), 4.4.4, 4.2.2, 4.1.1, 4:2:0

Primárne zložky R a B prevzaté z EBU a zložka G, bola zvolená ako kompromis medzi
sústavami SMPTE-C a EBU (Y’U’V’)

Gamma = 2,2

Biely bod D

Y’PbPr (SMPTE-240M)

Novší farebný priestor pre kódovanie zložiek televíznej

sústavy NTSC

Mení sa len primárna B zložka a poloha bieleho bodu

Gamma = 2,2

Bieldy bod D
12. Mechanické snímanie obrazu a jeho vlastnosti

Mechanické a vákuové snímače

Filmová kamera je technické zariadenie, prostredníctvom ktorého je možné zachytávať

obrazy pre kinematografiu, televíziu a pod. pozostáva zo šošovky, (šosoviek) a fotocitlivej
vrstvy, kt. je schopná transformovať rôzne zmeny intenzity svetla na el. náboj alebo prúd.

V počiatkoch televízneho vysielania sa predpokladalo šírenie televízneho obrazu po

jednotlivých bodoch a to každy samotným obvodom.

Princípom zaznamenávania obrazov

filmovou kamerou je kontinuálne
zachytávanie obrazov na filmový pás,
pričom intervaly medzi nimi musia byť
kratšie ako hranica rozoznateľnosti
(ľudské oko nie je schopné rozlíšiť dva
po sebe nasledujúce obrazy, ak
nasledujú za sebou rýchlejšie ako je
interval 1/16 sekundy). Pri premietaní
týchto obrazov rovnakou rýchlosťou,
akou boli snímané (24 za sekundu),
vníma oko obrazy ako kontinuálne sa
pohybujúci obraz.

Televízny obraz s dobrou kvalitou –

obraz minimálne 100 000 obrazovými bodmi

Počet obrazových bodov – kvadratický násobok počtu riadkov, - systém do 100 riadkov je
nevhodný

Vhodný systém – viac ako 300 riadkov

Princípy snímania obrazu:

Mech sekv. Snímacie zariadenia – napr. Zrkadlové valce, šošovkové kotúče a pod.
Zalozene na Nipkowovom kotúči.

Vákuové snímacie zariadenia – Ikonoskop, Disektor, Ortikon, Vidokon

Snímacie zariadenia so snímačmi pevnej fazy – PDA, CCD, CCPT, CID, CMOS

Objavená závislosť el vodivosti selénu od veľkosti jasu – 1873

Plne elektronický TV systém -1932 RCA (Radio Corporation of America)

CRT obrazovky už v 1905; Vákuové snímacie elektrónky až v 1923

..

Mechanické snímanie obrazu:

Nízka citlivosť, malý počet snímaných riadkov (rozlíšenie); neschopné nasnímať obraz s
viac ako 200 riadkami; neprekonateľné technickeé problémy - - elektronická televízia

Nipkowov kotúč:

Prvý systém na svete schopný snímať obraz do formy vhodnej na prenos (DE) 1884;
Rotujúci disk na ktorom bolo v tvare špirály umiestnených 10 dier (apertúr)
Detailnejší obraz bolo možné dosiahnuť zvýšeným počtom snímacích apertúr., čím sa
zvýšil počet snímaných riadkov.
Svetlo prechádzajúce cez apertúry dopadalo na fotoelektrickú bunku, ktorá prevádzala
sekvencie dopadajúceho svetla na zodpovedajúcu sekvenciu elektrických hodnôt.

Inak:

Nipkowova snímacia aparatúra obsahovala rotujúci kotúč so špirálovito usporiadanými

otvormi. Tie prepúšťali svetlo odrazené od sníaného obrazu na seléový článok ktorý ho
potom podľa intenzity osvetlenia menil na rôzne veľký elektrický prúd. V prijíači bol dej
obrátený, elektrický prúd napájal žiarovku a intenzita jej svitu sa menila podľa veľkosti
prenášaného prúdu. Cez synchrónne sa otáčajúci dierkovaný kotúč, ktorý sa synchrónne
otáčal s kotúčom v snímacom zariadení, sa svetlo premietalo na matnicu, kde sa obraz
rekonštruoval postupným prenosom po riadkoch smerom od ľavého horného okraja k
pravému dolnému. Postupom sa k týmto základným princípom prenosu obrazu pridal ďalší
a to rozloženie súvislého deja do série rýchlo sa striedajúcich statických obrázkov, ktoré
vzhľadom k nedokonalosti ľudského oka sú vnímané ako súvislý dej.

Prvé obrazy neboli moc dobrej kvality, avšak vývojom

sa podarilo zväčšiť rozlíšenie až na 1 200 bodov, čo je
30 riadkov po 40 bodoch. éra televíziemohla započať.
Už v roku 1923 Charles Francis Jenkins preniesol po
telefónnom vedení nepohyblivé a o dva roky neskôr i
pohyblivé obrázky až na dvestokilometrovú
vzdialenosť. V roku 1928 bol prenesený televíny
prenos z Londýna do New Yorku John Logie Bairdom.
V tomto roku sa začali i sériovo vyrábať prvé
mechanické televízne prijímače, ktoré pracovali
v televíznej norme s 30 riadkami a 12,5 snímkami za
sekundu.

Mechanická televízia:

Prvé mechanické televízne sústavy boli zostrojené John Logie Bairdom zo Škótska v
Anglii a Charles Fracis Jenkinsom v Amerike. Televízny prijímač bol pomerne jednoduchý.
Pred divákom bola matná sklenená doska a za ňou sa otáčal kotúč s dierkami, za ktorým
bola obyčajná žiarovka. Tá svietila slabšie, alebo silnejšie podľa toho aký svetlý bod sa
mal v tom okamžiku premietnť dierkou na tienítko. Prvé obrazy sa prenášali
prostredníctvom jednoduchého elektrického kábla. Kritickou podmienkou mechanickej
televízie bolo, aby sa obidva Nipkowove kotúče otáčali synchrónne, aby bod nasnímaný
snímačom bol v takej istej polohe zobrazený na tienitku v prijímači.

Aj keď bol Nipkowov systém neustále vylepšovaný a v dokonalejšej verzii dosiahol

rozlíšenie až 180 riadkov, odborníkom bolo jasné, že mechanická televízia dosahuje svoj
vrchol a pre masové rozšírenie je potrebný dokonalejší systém. Celé zariadenie
mechanickej televízie bolo veľmi robusntné. Pri dosiahnutí 600 riadkov a rozmeru obrazu
75x75 cm, mal snímací kotúč priemer 4,6metra a musel sa otáčať už vo vákuu aby nebol
brzdený vzduchom.

Bairdov televízny snímač s ktorým 2.10.1925 bol

vytvorený prvý skutočný televízny obraz na svete

- Snímka obrazu mechanickej televízie z roku 1929

13. Ikonoskop (Superikonoskop) a jeho vlastnosti

Vákuové snímacie elektrónky

1900-1920- experimentovanie so snímacími tubami; Vladimik K Zvorykin a Pholo T

Farnsworth – prví na svete vyrobili snímaciu elektrónku generujúcu elektrický signál
snímaného obrazu

– fotocitlivý povrch – konvertuje snímaný obraz na odpovedajúce hodnoty el náboja

– spôsob ukladania obrazu – spôsob skumulácie elektrického náboja v priebehu

niekoľkých stotín sekundy medzi nasnímanými riadkami obrazu

– elektrónový lúč – tvorený v elektrónovom dele

– spôsob vytvárania el. prúdu alebo napätia – je úmerný čiastkovému el náboju

nahromadenému v bode prechodu elektrónového lúča

IKONOSKOP, SUPERIKONOSKOP

navrhol a dal si patentovať Vladimir K. Zvorykin (1923);

tenká plocha sľudy pokrytá; vnútorná strana pokrytá mozaikou malých zrniečok striebra –
fotoemisný povrch tvorený 100 000 zrniečkami; vonkajšia strana – signálová doska

obraz vytvorený na mozaike pozostáva z nábojov úmerných veľkosti množstvu

fetoelektrónov emitovaných každým zrniečkom v závislosti na osvetlení;
zrniečko s vodivou plochou umiestnenou za mozaikou vytvárajú malé kondenzátory so
spoločným uzemnením

snímacia elektrónka s rýchlym snímacím elektrónovým lúčom

snímací lúč sa generuje v elektrónovom dele s vychyľovaním po mozaike a s relatívne
pomalým vychyľovaním vybíja elementárne náboje kondenzátorov;

zmeny potenciálu na signálovej doske vytvárajú obrazový signál, ktorý sa môže externým
zosilnovačom zosilňovať

spôsobom snímania a tvorby obrazu elektrónmi tvorila základ pre vývoj modernejších
snímacích elektrónok

vylepšenie – superikonoskop s 1000lx (Vladimir K Zvorykin, 1939):

VLASTNOSTI:

bola to snímacia elektrónka, ktorá sa po svojom objavení používala len krátky čas, pretože
v porovnaní so superortikonom mala malú citlivosť .

Nízka citlivosť, scény s vysokým nasvietením – 5500lx

Množstvo náhodných tieňov a svetlých plôch

14. Disektor a jeho vlastnosti

DISEKTOR

Navrhol a dal si patentoval Philo Tayler Farnsworth (1927)

podobná fotokatóda ako pri superortikone – podľa intenzity dopadajúceho svetla emituje
množstvo elektrónov;
ostriace cievky a elektródy (urýchľovacie krúžky) urýchľujú na protiľahlú stranu

obraz je zaostrený cez apertúru na anódu, nezaostrené elektródy sa odčerpávajú anódou

videosignál – emitované elektróny znásobené v elektrónovom násobiči (11 dynód)

VLASTNOSTI:

nízka citlivosť, scény s vysokým nasvietením s viac ako 2200lx;

nevhodný pre mimoštúdiové snímanie

15. Ortikon (Superortikon) a jeho vlastnosti

ORTIKON, SUPERORTIKON

Harley Ambrose Iams a Alberts Rose, 1938

Orthogonal Icon – princíp snímania terčíka pod pravým uhlom; prvé TV vysielanie – dva
roky po jeho objave; priamy nástupca ikonoskopu;, snímacia elektrónka s pomalým
snímacím elektrónovým lúčom, ; mozaika podobná ako pri ikonoskope

urýchľovanie elektrónov nízkym napätím, - nízka rýchlosť pri dopade na mozaiku – menšie
množstvo sekundárnych elektronov
zberacia elkektróda (anóda) – odčerpávanie elektrónov odrazených od mozaiky

vytvorená zmena elektrického potenciálu – podobne ako pri ikonoskope sa kapacitne

prenáša na signálovú dosku

elektrický obrazový signál sa pred vysielaním musel zosilňovať externým zosilňovačom

VLASTNOSTI: teoreticky jednoduchší dizajn ale oveľa zložitejšia výroba;

citlivosť ortikonu bola asi 3000lx
aby bol elektronovy lúč dostatočne úzky, musel byť naviac aj magneticky ostrený
snímaný obraz s vysokým rozlíšením, so správnym rozložením stupnice šedej

SUPERORTIKON

vylepšený ortikon – 1943; zosilňovač s veľkým ziskom (násobič); tuba na snímacej strane
rozšírená o fotokatódu, terčík a spomalovaciu elektródu

snímaný obraz zaostrený na fotocitlivú vrstvu – úmerná emisia elektrónov

uvoľnené elektróny tiekli z fotocitlivého povrchu na sklenenej doske s potenciálom asi
-450V cez mriežku na terčík s 0V (tenké sklenená doštička)

tok elektrónov – sekundárna generácia emisie elektrónov v sklenenom terčíku

absorbované mriežkou.

Výsledné zmeny elektrického potenciálu sa prenášajú na opačnú stenu terčíka podobne

ako pri ortikone

odrazený spútný lúč – pri návrate prechádza cez zosilňovací systém – značne zlepšená
citlivosť superortikonu

výstupný signál generovaný zo spätného lúča a nie zo signálovej dosky

VLASTNOSTI: citlivosť superortikonu bola asi 200lx; používal sa pri verejnom šírení
televízneho vysielania

16. Vidikon a jeho vlastnosti

VIDIKON
Prvýkrát použitaá na začiatku
50-tych rokov 20st.

Prva snímacia elektrónka s

generáciou videosignálu
pomocou fotoel vodivého
povrchu a nie prostredníctvom
napr emisie elektrónov

projekcia snímaného obrazu na

fotoel vodivý terčík * tenká
vrstva zlúčeniny sulfidantimonu (Sb2S3)– vyššia vodivosť pri vyššej intenzite svetla

elektrónový lúč sníma zadnú strenu fotoel vodivej vrstvy – neutralizuje kladný náboj
každého bodu snímaného obrazu

výsledná zmena potenciálu sa kapacitne prenáša na signálovú dosku

veľkost prierezu el. Snímacieho lúča závisí veľkosť detailov – pre obraz vhodný na TV
vysielanie (200 00 a viac pixelov) – fotocitlivá plocha menšia než 1,3cm*cm

vidikony nemali nahradiť superortikony ale vyrábať kvalitné snímacie elektrónky

ekonomickejšie

vidikony sa prednostne používali asi do roku 1970, kedy sa objavili prvé CCD snímače, ale
ešte sa používajú

17. Snímače pevnej fázy, delenie a použitie

SNÍMAČE PEVNEJ FÁZY

PDA, CCD, CMOS, CCPD, CID
Súčasné princípy konverzie obrazu (optického) ne elektrický signál
snímanie obrazu vákuovými snímačmi
snímanie obrazu polovodičovými snímacími prvkami (snímacie pvky pevnej fázy – Solid
State Image Sensor (historicky mladší princip)

existuje veľké množstvo snímacích materiálov – existujú rôzne konštrukcie fotónových

snímačov (3 základné módy)

1.) snímače vo fotovodivom móde – PCMD (PhotoConductive Mode Detector).

Absorbované fotóny spôsobujú zmenu elektrickej vodivost, kt je úmerná zmenám
osvetlenia
2.) Snímače vo fotoelektrickom móde – PVMD (PhotoVoltaic Mode Detector)
Absorbované fotóny vytvárajú zmenu napätia potenciálovej bariéry vytvorenej P-N
prechodom alebo indukovaným el poľom so štruktúrou MIS (Metal-INsulator-Silicon)
3.) snimace vo fotoemisnom mode – PEMD (PhoteEmissive Mode Detector) fotóny
sú absorbované kremíkovou elektródou a len malá vybudená časť sa emituje cez
Schottkyho bariéru do polovodiča

snímače pevnej fázy okrem použitého princípu detekcie fotónov obsahujú aj zariadenia na
ich prenos/čítanie

-CCD
-spínané čítanie MOSFET CMOS
-elektronické čítanie zariadenia CID a CIM (Charge Imaging Matrix)

pre snímanie obrazov vo viditeľnej oblasti spektra sú kremíkové detektory obmedzené len
na fotoelektrický mód (PVMD) pomocou :

-fotodiódy
-MOS (Metal Oxide Semiconductor) kondenzátory

SNÍMAČE PEVNEJ FÁZY

Viditeľná časť spektra:

-dva typy detektorov (fotodiódy a MOS kondenzátory)
-dva základné princípy čítania nasnímaných hodnôt (CCD a X-Y adresácia)

Fotodiódové prvky – PDA (PhotoDiode Arrays) – štruktúra je tvorená fotodiódou s X-Y

čítaním

Nábojovo viazané prvky – CCD (Charge-Coupled Devices) – štruktúra je tvorená MOS

kondenzátorom s CCD čítaním
Nábojovo injekčné prvky – CID (Charge-Injection Devices ) - štruktúra je tvorená MOS
kondenzátorom s X-Y čítaním

Nábojovo viazané fotodiódy – CCPD (Charhge – Coupled PhotoDiodes) – štruktúra je

tvorená fotodiódou s CCD čítaním

CMOS prvky – CMOSD (Complementary Metal Oxide Semiconductor Devices) –

štruktúra je tvorená MOS kondenzátorom s X-Y čítaním so ziskom/bez zisku

Digitálna fotografia

CMOS snímače – pre nízko a stredne kvalitné snímanie

CCD, snímače Foveon X3 – pre vysokokvalitné snímanie
Astronómia

CCD snímače – rovnako môžu byť použité aj v aplikáciách termovízie

Nočné videnie

CCD snímače – niekedy využívajúce mikrokanálové doštičky – ICCD (Intensified CCD)

Priemyselné využitie

CCD, CID snímače – používajú sa v prostrediach s vysokým jasom alebo vysokou

radiáciou (navádzanie rakiet, rozpoznávanie polovodičových štruktúr a pod.)

18. CCD snímač, delenie a princíp

CCD – úvod

objav Willard Boyle a George Smith v laboratóriách firmy Bell (technológia pamätové polia)

CTD (Charge Transfer Device) – využívajú tzv- potenciálovú jamu na prenos elektrického
náboja v polovodiči

Snímače obrazovej informácie sa vo svete jednoznačne presadili snímacie prvky s

nábojovo viazanými štruktúrami označované ako CCD

– dlhá životnosť, spoľahlivosť a vysoká citlivosť

– malé rozmery, nízky príkon a hmotnosť
– vysoká stabilita vlastností z hľadiska mechanickej odolnosti proti nárazom a vibráciami
– stabilita pri vysokých a veľmi nízkych teplotách
– odolnosť proti ovplyvňovaniu vonkajším magnetickým, elektrickým poliam
– zanedbatelné geometrické skreslenie obrazu (presne rozmiestnenie bodov na čipe)
– spektrálna charakteristika posunutá do infra oblasti
– …

CCD – klasifikácia

Podľa SPEKTRA vhodných vlnových dĺžok:

 – snímače viditeľného spektra
– snímače infra spektra; ultra; rontgenového žiarenia

Podľa tvaru snímacej plochy:

– lineárny CCD snímač – fax, scanner, kopírovací stroj a pod.

– Plošný CCD snímač – digitálny fotoaparát, digitálna videokamera a pod.

Podľa spôsobu snímania:

– snímač s prekladaným snímaním – snímanie nepárnych a párnych riadkov osobitne

(dynamický obraz)
– snímač s postupným snímaním – snímanie celej snímky (statický obraz)

Podľa spôsobu prenosu:

-riadkové CCD
-celoplošné CCD

Princíp činnosti CCD prvku

premena svetelnej energie na adekvátne množstvo elektrického náboja

možnosť ukladania v pamäťových registroch
čítanie registrami – analógový videosignál s možnosťou zosilnenia
digitálna synchronizácia – plynulosť od snímania až po vytvorenie signálu plynulá

CCD prvky využívajú potenciálovú jamu, ktorá sa vytvára externým napútím pripojeným na
hradlo elektródy
 Štruktúra CCD prvku pracuje na princípe MOS
kondenzátora

Hradlové elektródy P1, P2 a P3 sa obyčajne

vyrábajú z vysoko vodivého materiálu akými sú
kov alebo polykryštalický kremík (priehľadné)

vrstva oxidu je tvorená SiO2 a prenosový kanál

samotným polovodičom (P-kanál)

19. Typy plošných CCD snímačov a ich vlastnosti

Prenos náboja v plošných CCD

FT (Frame Transfer) – so snímkovým prenosom

FFT (Full Frame Transfer) – s plne snímkovým prenosom
IT (Interline Transfer) - snímač s medziriadkovým prenosom
FIT (Frame Interline Transfer) – so snímkovo-medziriadkovým prenosom

V TV kamerách iba FT, IT a FIT

FFT je spôsobom prenosu náboja nevhodný

Plošný FT CDD snímač

Dva vertikálne posuvné registre

Fotocitlivá časť – snímanie náboja

Pamäťová časť – uchovávanie náboja
 Jeden horizontálny posuvný register
– generovanie výstupného video
signálu

Prenos nábojov snímky do pamäte

– vertikálny zatemňovací impulz;
z toho vyplýva, že vertikálny
snímací posuvný register FT CCD
snímačov slúži ako fotoelektrický
prevodník

Prenos nábojov riadka z pamäte –

horizontálny zatemňovací impulz

majú podobnú architektúru ako FFT

CCD snímače (nefotocitlivá pamäť)

výhody: rýchly prenos náboja –

zabránenie vzniku blikania v
snímanom obraze

nevyhody: rýchly prenos náboja – efekt

rozmazania; nízke rozlíšenie; vysoká cena
(nutná vysoká vrstva kremíka)

Plošný FFT CCD snímač

Podobná štruktúra ako FT CCD snímače

(bez pamäte)
externá mechanická uzávierka

Výhody: snímač s veľkým počtom

snímacích bodov (veľké aktívne plochy);
nízka snímacia rýchlosť – vedecké
aplikácie; jednoduchá architektúra,
výrobný proces a vytváranie
videosignálu

Nevyhody: technické obmedzenia –

mechanická uzávierka; nepoužívaju sa
vo videokamerách
Plosny IT CCD snimac

Snímacia časť oddelená od pamäťovej hradlami (analógové prepínače)

Vertikálne posuvné registre sa nachádzajú pozdĺž stĺpcov fotodiód
Prenos náboja zo snímačov do registrov prebieha súčasne
Registre sú prekryté hliníkom

Vyhody: odstraňujú nevýhody FT CCD

(oddelienie snímania a čítania);
snímanie vysokou rýchlosťou; významne
sa redukuje efekt rozmazávania

Nevyhody: fotóny môžu po stranách

migrovať z fotodiód do vertikálneho
registra
Plošný FIT CCD snímač

Navrhnuté kvôli odstráneniu nevýhod IT CCD snímačov; obsahujú dodatočnú pamäťovú

časť

Výhody: zlepšená odolnosť voči vertikálnemu presvetleniu – biely pásik (rýchle

prenesenie náboja)

Nevýhody: Zložitosť a vysoká cena; prevažne nízka citlivosť

20. Vlastnosti CCD snímačov

Vlastnosti – prúd za tmy

Na výstupe sa vytvára nízkoúrovňový signál aj bez dopadu svetla (Dark current); jednotka
v A/cm*cm; V/cm*cm, alebo pixel/sekunda (vedecké aplikácie)

definuje počet vygenerovaných elektrónov na jeden pixel za jednotku času;

Prúd za tmy je spôsobovaný hlavne:

tepelnou generáciou a difúziou v neutrálnej oblasti; tep. Generáciou v ochudobnenej

oblasti; tep. Generáciou na rozhraní vrstiev Si a Sio2

Dominantná generácia elektrónov – Si – SiO2 rozhranie

silne závislá od teploty – zvýšenie teploty o 5-7° zvyšuje prúd za tmy dvojnásobne

MPP (Multi Pinned Phase) mód CCD snímača – znižuje hodnotu prúdu za tmy
chladenie CCD snímača v MPP móde – veľmi efektívne (vedecké aplikácie)

Vlastnosti - šumy

Niekoľko zdrojov šumov vznikajúcich vo vnútri CCD snímača.

Statický šumový obrazec – nf – FPN (Fixed pattern noise)

– šum je spôsobený rôznou citlivosťou dvoch susedných pixelov (nehomogénnosť

apertúry tenkej vrstvy povlaku vznikajucej pri výrobe čipu)
– -pri veľkých úrovniach signálu je FPN úmerný dĺžke expozície

Výstrelový šum – Ns – SN – Shot noise

– sum je sposobeny statickymi zmenami v pocte dopadajuchch fotonov

– dosledkom SN sumu je ztv. Prud za tmy

Výstrelový šum za tmy, Nd – DSN (dark Shot Noise)

– šum úmerný druhej mocnine z množstva elektrónov generovaných za tmy

– miera jeho potlačenia spočíva v minimalizácii prúdu za tmy
Čítací šum Nr, RN (readout Noise)

– druh elektrického šumu pozostávajúci z tepelného šumu

– šum spôsobený MOSFET výstupnými zosilňovačmi
– šum čítacích obvodov
– EN šum stanovuje dolnú detekčnú hranicu CCD snímača
– je konštantný a nezavisi od veľkosti signálu (vzťahuje sa len na operácie spojené s
čítaním nábojov)
– mierne frekvenčne závislý

Ak sa technilogicky docieli dostatočne nízka hodnota prúdu a súčasne sa zníži počet

falošne detekovaných nábojov, je veľkosť šumu definovaná ako počet elektrónov
vytvorených hlavne čítacím šumom NR

FWC (full well capacity)

1.) saturácia vertikálneho posuvného registra – VFWC (Vertical FWC)

2.) saturácia horizontálneho posuvného registra – HFWC
3.) Sumáčná FWC – SFWC (Summing FWC)
4.) Saturácia výstupnej časti

V plošných CCD snímačoch je náboj každého pixelu na výstupe samostatný, úroveň

saturácie závisi len od saturácie vertikálneho posuvného registra

HFWC je oveľa vyššia ako VFWC a nastavuje rozlíšenie riadka (tzv. Line binning)

Sumačná FWC vzniká na sumačnom hradle a je vyššia ako HFWC

Vlastnosti - Dynamický rozsah

Definuje rozsah detekčných úrovní v ktorom je snímač alebo detektor schopný detekovať
signál správne

Dynamický rozsah DR (Dynamic range) CCD snímača je pomer maximálnej detekovanej a

minimálnej detekovanej úrovne DL (Detection Limit) signálu

Dynamický rozsah je aj saturačný náboj FWC podelený sumov NR -t.j.

– minimálna detekčná úroveň DL závisí od vysrelovaného šumu za tmy ND a od
čítacieho šumu NR
– dynamický rozsah závisí od pracovných podmienok (teplota a integračný čas náboja)

DR=20log(FWC/Nr) (dB)

21. Chyby CCD snímača, efekt presvetlenia

Vlastnosti – škvrny a efekty

Škvrny - „biele body“ pri snímaní tmavej scény a opačne

– tieto biele a čierne body sa tiež označujú ako defektové body alebo defekty pixelov
– biele body – spôsobené defektami mriežky v substráte (kovové nečistoty ) - gettering –
odplynovanie
– čierne body – vznikajú pri zlom odraze dopadajúcich fotónov na povrch CCD ( prach,
poškodená izolačná vrvstva)

Defekty

Bodové defekty – defekty samostatných pixelov (biele a čierne body)

Zhlukové defekty - defekty tvorené 2-9 sôvisle spojenými bielymi alebo čiernymi bodmi
často sa objavujú ako súvislé stĺpcové pásy, ale môžu sa vyskytovať aj vo forme 2D škvŕn

Stĺpcové defekty – tvorené 10 a viac súvisle spojenými bielymi alebo čiernymi bodmi
sú obyčajne oveľa väčšie ako zhlukové defekty a rovnako sa môžu vyskytovať ako veľké
2D defektné plochy; vo všeobecnosti je možné vyrobit CCD snímače bez defektov iba s
malou aktívnou oblasťou

Vlastnosti – EFEKT PRESVETLENIA

Je to chyba snímania obrazu, pri ktorej sa prekročí maximálne prípustné množstvo

dopadajúcich fotónov na pixel (pretečenie náboja do susednej potenciálovej jamy)

Potlačenie presvetlenia riadkov alebo stĺpcov – pridanie dodatočného prvku - „odtok“

(drain)

– postranný odtok – LOD (Lateral Overflow Drain)

– vertikálny odtok – VOD (vertical overflow drain)

LOD

– vedľa potenciálovej jamy je umiestnené tzv. Protipresvetlovacie hradlo, ktorým sa riadi

odčerpávanie prebytočného náboja
– po odčerpaní náboja sa elektróda hradla jednoducho uzemní a potenciálová jama pre
prebytočný náboj sa vyprázdni
– dodatočná štruktúra na snímacej ploche snímača znižuje efektívnu snímaciu plochu
pixela asi o 30%
VOD

– protipresvetlovacia štruktúra VOD je umiestnená priamo pod potenciálovou jamou a

neznižuje snímaciu plochu CCD snímača
– VOD štruktúra zabraňuje prechodu náboja do substrátu
– nadbytočné elektróny pretečú do oblasti za pixelom kde sa uzemnia
– na obrazoch nasminaných súčasnými CCD snímačmi už efekt presvetlenia nie je
pozorovateľný

Vlastnosti – Spektralna citlivost

kvantová účinnosť CCD snímača – definovaná ako počet vytvorených a úspešne čítaných
párov elektrón-diera k portu dopadajúcich fotónov

pri snímaní obrazu je vyššia účinnosť dôležitá pri nedostatočných svetelných podmienkach

účinnosť CCD snímaca ale nie je na všetkých vlnových dĺžkach rovnaká

v porovnaní s kvantovou účinnosťou ľudského oka je účinnosť CCD snímačov oveľa

vyššia

podľa konštrukčného usporiadania fotodiódovej snímacej plochy a substrátu

– snímače s osvetlením prednej strany – FSI CCD (frontside illuminated CCD)

– Snimace s osvetlenim zadnej strany – BSI CCD(backSide...)

22. PDA a CID snímače, princípy a vlastnosti

PDA

– fotodiódové snímacie prvky (Photodiode Array)

– riadkový snímač 128-1024 (4096) fotodiód
– UV-VIS spektrometre (UltraViolet and VIsible Absorption Sprectroscopy)
– fotoelektrický prúd vytváraný integračným obvodom pripojeným k fotodióde s prúdovým
výstupom; s napäťovým výstupom

CID

nábojovo injekčné prvky – už od 1970 GEC (General electric company) pri konštruovaní
polovodivového pamäťového čipu – 1972 prvá cid kamera; cid pixel – desiatky
mikrometrov

využívanie fotocitlivých vlastností kremíka s jednoduchou X-Y adresovateľnosťou

fotocitlivých kondenzátorov

aplikácie až po zvládnutí technológie

svojou štruktúrou, princípom fungovania a sposobom čítania nahromadených nábojov sa

zásadne líšia od CCD snímačov (MOS kondenzátor s X-Y čítaním)

samostatná adresácia, čítanie každého pixelu v systéme kerteziánskych súradníc (čítanie

jedného, viacerých alebo len niektorých riadkov alebo stĺpcov)

tenká priehľadná polykryštalická kremiková matica umiestnená na snímacom povrchu

tenký prúžok kovu nachádzajúci sa na vrchu riadkov polykryštalického kremíka redukuje

šum spôsobený samotným čítaním / prekážka dopadajúcemu svetlu)

Výhody:

– lepšie potlačenie šumu – predzosilňovač pripojený k riadkom alebo stĺpcom

– CID snímače s riadkovými predzosilňovačmi PPR (Preamp Per Row)
– CID snímače so stĺpcovými predzosilňovačmi PPC (Preamp Per Column)

– CID nedeštruktívne snímanie náboja: CCD – deštruktívne snímanie náboja

náboj sa neprenáša, nezaniká a môže sa ďalej čítať alebo pomocou neho adaptívne meniť
miera expozície

pri snímaní novej snímky sa musia čítacie elektrónky riadkov a stĺpcov uzemniť

CID snímače môžu dosiahnuť extrémne velké expozičné časy (snimanie statických
screenov s nízkou svietivosťou (ms – hodiny)

špeciálne vhodné pre vedecké, vesmírne a vojenské aplikácie

X-Y čítanie – tzv. Progresívne čítanie – nové funkcie

vymazanie snímky (frame reset) – možnosť zníženia vertikálneho rozmeru s vysokou

snímacou rýchlosťou
rýchle snímanie (Rapid Scan) – snímanie niekoľkých malých izolovaných častí obrazu
(sledovanie niekoľkých nezávislých objektov jedným CID snímačom)

Náhodný postup na CID snímač /Random access CID) – softvérovo riadená adresácia len
niektorých pixelov a to v akejkoľvek sekvencii (snímanie pozície hviez a navigácia podľa
nich)

pri zrušení vybíjania nábojov pri snímaní novej scény je možné vytvoriť obraz z niekoľkých
snímok – obraz s optimálnou expozíciou

PMOS štruktúra (CID) – snímanie aj pri pôsobení radiácie lepšie ako pri NMOS (CCD)

spektrálna odpoveď od 200nm do 1100nm

efektívne spracovavanie obrazov na PC – formát odvodený od binárnych čísel a podobný

veľkostiam pamäti

nízky prúd za tmy

odolné voči veľkým hodnotám osvetlenia a preto nespôsobujú efekt presvetlenia snímača
(smear alebo blooming efekt)

fotodetektory rozmiestnené na celom čipe – maximálne využívaná plocha

Nevýhody:

väčší šum ako pri CCD prvkoch (parazitné kapacity a odpormi samotných prívodov –
dôvod prečo sa CID snímače až v takej miere nepoužívajú)

23. CCPD a CMOS snímače, princípy a vlastnosti

CCPD

– nábojovo viazané fotodiódové snímače

– fotodiódy s CCD čítanim (hybridné)
– CCD čítanie – nízky šum a vysoká snímacia rýchlosť
– fotodiódy – dobré spektrálna odozva hlavne v oblasti modrých vlnových dĺžok
– väčšina 2D IT a FIT CCD používa ako snimaci prvok fotodiódy namiesto MMOC
kondenzátorov a rovnako aj niektoré PDA snímače majú rovnakú štruktúru ako CCPD
snímače

CMOS

princíp spoločný s PDA

V súčasnosti sa presadili hlavne ako snímacie prky webových kamier

CMOS snímače – snímač s pasívnym pixelom – PPS (Passive pixel sensor), štruktúra je
tvorená fotodiódou alebo MOS konzenzátorom s CMOS (complementary Metal Oxide
semiconductor) x-Y čítaním bez zisku
snímač s aktívnym pixelom – APS (Active pixel sensor), štruktúra je tvorená fotodiódou
alebo MOS kondenzátorom s CMOS X-Y čítaním so ziskom

snímač s digitálnym pixelom – DPS (digital pixel sensor), štruktúra snímača je

porovnateľná s PPS alebo APS snímačmi, ale každý pixel obsahuje A/D prevodník

Výhody:

malý príkon
vysoká snímacia rýchlosť
kompresie dát
snimanie a spracovanie priamo na čipe
schopnosť integrácie ďalšej elektroniky na čipe (napr. A/D prevodnik)

Nevýhody:

veľký šum
nízka kvalita nasnímaných obrazov (v porovnaní s CCD snímačmi)

PPS CMOS

prvé snímacie prvky používané už v 60-tych rokoch 20.st

nevýhody: - náboj sa po čítaní zosilňuje externým zosilňovačom

malý počet snímacích pixelov
velký šum vznikajúci v pozadí snímaného obrazu
dodatočné potlačenie šumu technikami ČSS – dodatočné náklady
APS CMOS

každý pixel obsahuje integrovaný zosilňovač; potlačenie problémov CID s parazitnými

kapacitami a odpormi prívodov (potlačenie šumu)

Výhody

– výroba rovnaká ako konvenčné CMOS súčiastky – lacná výroba s možnosťou

integrácie ďalších funkcií (AD prevodník, časovacia sync. Logika, detekcia hrán,
detekcia pohybu, priestorová filtrácia)
– snímanie vo veľkom rozlíšení (rádovo desiatky Mpx)

Nevýdohy

– CMOS XY čítanie zaberá veľkú časť bunky celého pixelu

– malá efektívna plocha snímača
– mikrošošovky – zaostrujú svetlo len na fotocitlivú časť snímača a nie na zosilnovač a
ostatnú elektroniku – svetlo pod špecifickými uhlami a vlnovými dĺžkami
– nie sú vhodné pre rýchle alebo vysokokvalitné optické systémy
– veľky nedostatok – rôzne zosilnenia pixelov
– použitie zatiaľ iba v hračkách alebo v nízkokvalitných zariadeniach a s najväčšou
pravdepodobnosťou sa v najbližších rokoch ani nebudú vo vysokokvalitných snímacích
zariadeniach používať

DPS CMOS

každý pixel obsahuje AD prevodník

všetky prevodníky pracujú paralelne a po prevode do digitálneho stavu sa dáta uchovávajú

v pamäti
čítanie je podobné ako pri iných typoch pamäti

Výhody:

lepšia adresácia (redukuje požiadavky na analógové obvody a tak eliminuje šumy spojené
s čítaním nábojov)

AD prevodníky a pamäte umiestnené v každom pixeli dovoľuje masívne a veľmi rýchle

paralelné čítanie nasnímaných obrazov nábojov (použitie aj v aplikáciách s pohybovou
estimáciou)
Nevýhody:

malá snímacia plocha pixelu, ktorá je zapríčinená hlavne zväčšeným počtom tranzistorov
na jeden pixel

24. Princípy snímania farebného obrazu

Princípy snímania farebného obrazu

mozaikové, trojsnímačové, trojzáberové

Úvod:

záznam/reprodukcia akejkoľvek farby – lineárna kombinácia troch základných farieb bez

ich lineárnej kombinácie

snímanie farby v 3 zákl. farbách (RGB, CMY alebo ich kombináciou) alebo v 4 farbách
(3zakl farby doplnené o bielu alebo o primárnu farbu s posunutou spektrálnou citlivosťou)

Výber optimálneho kolorimetrického priestoru

– odolnosť voči farebným artefaktom a moire efektu
– vplyv použitého vzoru farebných filtrov na nedokonalosti snímača
– jednoduchý princíp rekonštrukcie farby
– odolnosť voči optickému/elektrickému rušeniu medzi susednými pixelmi a pod.
3 principiálne možnosti:

1.) mozaikové snímanie – MS (Mosaic Sensing)

2.) trojsnímačové – TCHS (Three-Chip Sensing)
3.) trojzáberové – TSS (Three-Shot sensing)

jednosnímačové a aj trojsnímačové snímacie zariadenia realizujú snímanie jedným

záberom

dvojsnímačové systémy snímania:

– chrominancia (farba( jeden snímač (filtre pre snimanie R a B primárnych farieb) ,
chýbajuce R a B pixely sa musia interpolovať
– luminancia (jas) druhý snímač (bez filtra alebo s filtrom snímajucim G zložku)

LINEÁRNE SNÍMAČE S CFA (Color Filter Array)

špeciálny prípad snímania farebného obrazu

len vo forme snímačov pevnej fázy (PDA, CCD, CID, CCPD a CMOS)
najčastejšia aplikácia s farebnými optickými filtrami (Color filter array) – vedecké pristroje
(spektrometer)

MOZAIKOVÉ SNÍMANIE

– profesionálne snímanie v HD kvalite – trojsnímačové alebo trojzáberové snímače

– komerčné snímanie – jednosnímačové snímače – tzv. Filtre CFA (Color Filter Array) –
umiestnené bezprostredne na ploche snímača
– mozaikové + trojzáberové – jeden snímač
– mozaikové + trojsnímačové – jednozáberové snímanie (Single-Shot Sensing)
– niekoľko spôsobov rozkladu dopadajúceho svetla použitím filtrov CFA
– pásikové (Stripe) CFA – s pevným počtom susedných pixelov – lineárne snímače
– pseudonáhodné vzory – štvorcové jadro
– Bayerove CFA – s pevným počtom susedných pixelov
– pseudonáhodné vzory – malé presne ohraničené jadro, nie štvorcové; jednoznačne
definované počtom susedných pixelov ostatných farieb umiestnených okolo
centrálneho pixelu (horizontálny a vertikálny smer)
– tvar CFA vzoru definuje parametre – spektrálna odozva, úroveň presluchov medzi
kanálmi, miera straty chrominančných zložiek signálu a pod.

Výhody:
veľmi nízke výrobné náklady
malé rozmery a z nich vyplývajúca aj nižšia hmotnosť
lepšia citlivosť pri snímaní scény s nízkym osvetlením ako s trojsnímačovým snímaním

Nevýhody:
pri rekonštrukcii farby sa musí používať zložitejšia elektronika a interpolačné algoritmy;
nižšie priestorové rozlíšenie (o 35% v horizontálnom a o 20% vo vertikálnom smere);
vznik farebných mioré efektov a iných farebných artefaktov hlavne pri vzoroch Bayer;
nepresná reprodukcia farieb (hrany);

25. Jednosnímačové snímanie mozaikovými pásikovými CFA, princíp

a vlastnosti

PÁSIKOVÉ CFA

Pásikový vzor s pevným počtom susedných pixelov

– najjednoduchsí princíp rozkladu ferebného obrazu – previdelné rozloženie farebných

filtrov s pevným vzorov v riadku, stĺpci alebo diagonále
– líšia sa iba orientáciou pásikov
– v CCD snímačoch so snímkovým prenosom:
– R – 2R, 1G, 1B (horizontálny, vertikálny)
– R – 2G, 2B (diagonálny)
– potlačenie farebných artefaktov a mioré efektu – každý pixel musí mať vo svojom okolí
aj pixely zvyšných farieb
– najvhodnejšími sú vertikálne a diagonálne vzory
– najpoužívanejšie v FT CCD – vertikálny vzor
– najlepšie potlačenie defektov snímača – diagonálny vzor (tolerujú sa vertikálne a
horizontálne defetky snímača)
– CFA filtre s komplementárnymi farebnými filtrami C-Y
– iba 2 filtre (C a Y), G – preloženie C+Y
– vysokofrekvenčné zelené z G-signálu
– nutnosti použitia dodatočného počtu spracovania komplementárnych farieb

Pásikové filtre s pseudonáhodnými vzormi

– CFA vzory s veľkými jadrami R-G-B filtrov

– veľmi vhodné pri potláčaní moiré efektov (artefaktov), ktoré vznikajú ako interferencie z
opakujúcich sa CFA vzorov
– veľká nevýhoda – nie každý R pixel má rovnaký počet susedných G a B pixelov
– rôzny vnem tej istej farby pri rôznom usporiadaní okolitých pixelov (R+G, R+B)
– viditeľný vzor priestorovej chrominancie (skoro až neznesiteľný) – hlavný dôvod
nenasadenia pseudonáhodných vzorov s velkými jadrami
26. Jednosnímačové snímanie mozaikovými Bayerovými CFA, princíp
a vlastnosti

Bayerove CFA

– komerčné aplikácie – mozaikové vzory typu Bayer

– Navrhol Dr. Bryce Bayer z Eastmen Kodak (1975)
– softvérová interpolácia pixelov

Vzor Bayer s rovným počtom susedných pixelov

– symetrický / diagonálny – rovnako definované, R-4G, B-4G, G-2R,2B

– rôzna geometria – rôzne vlastnosti

– symetrický Bayer – hustejšie a symetrické rozloženie R a B – citlivejší na vertikálne a

horizontálne artefakty
– diagonálny Bayer - citlivejší na artefakty hlavných diagonál (H/V defekty snímača)
– symetrický Bayer – jadro rozmeru 2x2
– obraz v jasovej zložke neobsahuje všetky detaily (G-50%)
– obraz v chrominančných zložkách neobsahuje všetky detaily (R-25%, B-25%)
– Y sa vytvára zo 60% z G
– 2/3 dát sa nenasnímaju - nutná interpolácia – chyby
– použitie v IT CCD snímačoch
– nikdy nedosiahnu kvalitu trojsnímačového trojzáberoveého snímania
– Interpolácia chýbajúcich pixelov R-G-B farieb – DMA algorytmy (De-Mosaic Algorithm):

– Neadaptívne DMA algoritmy – NADMA (Non-Adaptive DMA) NNR (Nearest

Neighbour Replication), BI (Bilinear Interpolation), CC (Cubic Convolution), SHT
(Smooth Hue saturation), a iné
– Adaptívne DMA Algoritmy - ADMA (Adaptive DMA) – ESI /edge sensing
 interpolation), ICC (Interpolation with color correction), GI(Gradient Interpolation),
PRI(Pattern Recognition Interpolation), PMI(pattern Matching interpolation), a iné

– najjednoduchší a robustný NADMA algoritmus – bilineárna interpolácia (bilinear

interpolation)
– ADMA algoritmy – oveľa zlozitejšie, sofistikovanejšie s lepšou interpoláciou farebných
zložiek obrazu

Pseudonáhodné vzory typu Bayer:

– veľké množstvo pseudonáhodných vzorov typu Bayer

– jadrá sú menšie ako pri pásikových CFA
– G-pixely – rozmiestnené na čipe štandardne, R a B-pixelmi – pseudonáhodný vzor
– jadro s 12 pixelmi s pomerom R-G-B filtrov 1-2-1, R-4G; B-4G; G-2R,2B
– pravidelné striedanie R a B pixelov v smere hlavnej diagonály (párne,/nepárne)
– lepšie potláča diagonálny moiré efekt (nerovnomerné rozložene R a B pixelov v
diagonálach)
– jadro s 10 pixelmi s pomerom RGB fitrov 2-2-1; R-3G,1B; G-3R,1B
– okolie B je definované dvoma spôsobmi, ktoré sa pravidelne striedajú
– dva susedné B pixely – rôzne okolia – musia sa spracovávať odlišne
27. Trojsnímačové snímanie, princípy a vlastnosti

TROJSNÍMAČOVÉ SNÍMANIE

– snímanie farebného obrazu tromi nezávislými snímačmi

– konverzia dopadajúceho svetla na RGB zložky
– optický separátor – celoplošné CFA
– dichroické zrkadlá/filtre
– trojboký hranol
– jeden snímač vo funkcii troch snímačov, Foveon X3
Výhody:
– plné rozlíšenie farebného obrazu
– jednoduché softvérové spracovanie nasnímaných dát

Nevýhody:
– vysoká cena snímacieho zariadenia (potreba dichroických zrkadiel alebo trojbokého
hranola a troch snímačov)
– väčšie rozmery spôsobene konštrukčným rozložením dichroických zrkadiel alebo
hranola a snímačov
– vačšia hmotnosť (spôsobená predchádzajúcou nevýhodou)
– vyžaduje špeciálnu optiku, ktorá je naviac drahá
– obtiažna kalibrácia medzi jednotlivými kanálmi
– horšia citlivosť pri snímaní s nízkou intenzitou osvetlenia (nízka úroveň signálov)
spôsobená delením dopadajúceho svetla do troch kanálov

Snímanie celoplošnými filtrami:

– snímanie podobné ako pri snímaní s CFA filtrami s jedným snímačom

– filter každej primárnej farby pokrýva celý povrch snímača + snímač pevnej fázy
– optický sepárator – rozdeľuje dopadajúce svetlo na tri jeho identické kópie (1/3Y)
– vysoká kvalita farebného obrazu s vynikajúcou reprodukciou správnych farieb
– drahý a objemný – optický separátor a korekčnej optiky
– jednoduchá variácia CFA filtrov podľa požadovanej odozvy (char. ľudského oka)

Snímanie dichroickými zrkadlami/filtrami

– používal sa pri vákuových snimacích elektrónkach, v súčasnosti aj so snímačmi pevnej

fázy
– separácia spektra polychromatického svetla – dichroické zrkadlé/filtre DZ1 a DZ2 –
sklenené doštička potiahnutá tenkou svetlocitlivou vrstvou
– dodatočné zrkadlá Z1 a Z2 – zabezpečenie umiestnenia snímačov v jednej osi a
zmenšienie rozmerov
– vysoká kvalita nesnímaného farebného obrazu, plné rozlíšenie, verné farby
– drahé, veľké a ťažké (dichroické zrkadlé/filtre)
– populárne pri kamerách (Foveon II) a fotoaparátoch

Snímanie trojbokým hranolom

– rozklad svetla trojbokým hranolom

– vlastnosti sú podobnú ako pri predch. snímacích systémoch
– špeciálna spektrálna selektivita – medzi optický hranol a snímače sa vkladajú tzv.
korekčné filtre

28. Foveon X3, princíp a vlastnosti

FOVEON X3

– prvýkrát na svete – spoločnosť Foveon, 2002

– typ snímača s úplným snímaním farebných obrazov (princíp podobný snímaniu na
farebný celoidový film)
– jeden monolytický čip, jedna expozícia – princíp snímania je ale trojsnímačový;
využívanie prirodzených absorpčných charakteristík kremíka
– farebný obraz sa sníma troma oddelenými vrstvami fotodetektorov vnorenými v
kremíku
– v rôznych dĺžkach apsorbuje rôzne vlnové dĺžky dopadajúceho svetla – každá vrsvta
kremíka zaznamenáva inú farbu; RGB su umiestnené na sebe

– modré vlnové dĺžky – fotóny s najväčšou energiou – absorbcia v blízkosti povrchu

– zelené vlnové dĺžky – fotóny so strednou energiou – absorbcia v stredných vrstvách
kremíka
– červené vln. dĺžky – fotóny s najnižšou energiou – absobcia v spodných vrstvách
kremíka

– pre každú pozíciu pixelu sa generujú R-G-B signály v plnom rozlíšení CFA: 1pxl-
1fotodetektor Foveon X3:1pxl-3fotodetektory
– Potenciálne nahradia CFA snímače

SPEKTRÁLNA CITLIVOSŤ SNÍMAČOV FOVEON X3

foveon X3 využíva kremík ako farebný filter – väčšie vlnové dĺžky – nižší absorpčný
koeficient kremíka – vyššia penetračná hĺbka
spektrálna citlivosť je závislá na absorpčných vlastnostiach svetla v kremíku

– modrá časť spektra – 0.2 – 0.6mikrometer

– zelená – 0.6 – 2
– červená – 2-4

farebná vernosť a sumové pomery – optimalizované dodatočnými filtrami v optickej osi

snímacieho zariadenia

spektrálne charakteristiky citlivosti vrstiev snímača foveon X3 nie sú totožné so

spektrálnymi charakteristikami citlivosti čapíkov ľudského oka

potláčajú UV a IR časť spektra

úroveň vnímania detailov – vnímanie farieb s dominantnou zelenou farbou – Y
(huminancia)

Foveon X3 – 100% RGB pre všetky pixely bez farebných artefaktov

VPS – (variable Pixel Size) – vylepšenie vlastnosti kamery – snímanie digitálneho videa a
aj fotiek bez zníženia kvality snímania

– spájanie susedných pixelov do skupín – za šera

– snímač s 2300x1500pxl (3,4Mpixl) – veľkost bloku 4x4 (1blok pxl =16pxl) – obraz s
veľkosťou 575x375pxl
– variabilná konfigurácia skupín 2x2, 4x4, 1x2 a pod
– zoskupovania do superpixelov – zvýšenie pomeru S/N - snímanie pri nízkom osvetlení
a s redukciou šumu)
– zvýšená rýchlosť snímania – duálny mód (video fotky)
– Windowing – schopnosť čítať pixely individuálne – zoom
Výhody:

– vyššia ostrosť a citlivosť snímaných obrazov (FoveonX3 sníma 2x viac pixelov v G-

kanáli; 4X viac v R a B kanáloch
– zvýšená úroveň snímania farebných detailov
– zvýšená odolnosť proti nepredvídaným farebným artefaktom (bez interpolácie)
– 1.7x vyššie priestorové rozlíšenie ako mozaikové CFA filtre
– redukcia požiadaviek na dodatočný hardvér – vyššia cena kamery
– skrátenie času medzi snímaním dvoch snímok
– lepšie ovládanie rozlíšenia moýnosťou dynamicky meniť veľkosť pixelov

Nevýhody

– proprieterný snímač
– ešte celkom nezvládnutá technológia – musí sa ďalej vyvýjať

29. Trojzáberové snímanie, princíp a vlastnosti

TROJZÁBEROVÉ SNÍMANIE

– zatiaľ najlepšia snímacia technika, snímanie jedným čipom s trikrát dlhším časom
– využíva sa celá plocha snímača s postupným vytváraniím úplných RGB snímok
– založené na pohyblivych RGB filtroch (cyklické posúvanie jednotlivých filtrov pred
snímačom) alebo LCD filtroch
– nevhodný na snímanie dynamických scén vo farbe (iba ako šedé sekvencie)
– použitie iba v štúdiovej fotografii (Megavision)
30. Typy zobrazovačov a ich principiálne delenie

Zobrazovače
CRT, LCD, Plazma, DLP, LED, OLED, FED

1603 – objavený fosfor (luminofor – po dopade elektrónmi sa rozsvieti)

….....
2000+ - FED, SED, IMOD, Laser (2006)

Typy zobrazenia obrazu:

– riadkovanie elektrónového lúča po tienidle

– skladba obrazu v plošnom X-Y zobrazení

Zobrazovacie formáty:

– obrazovky 5:4, 4:3, 16:9

– filmy: 4:125:3 (bežný formát), 4:98:3 (širokouhlý film), 7:05:3 (cinemascope)

Letter box (zobrazovanie na inom formáte)

Typy zobrazovačov.

– emisné/transmisné - (LED-elektroluminiscencia, CRT-kotódoluminiscencia, PDP-

fotoluminiscencia)
– reflektívne
– transreflektívne

Delenie – 2D

CRT (Cathode Ray Tube)

LCD – AMLCD (Active Matrix Liquid Crystal)
LCOS (Liquid Crystal on silicon)
LED/OLED – AMOLED (Active Matrix Organic Light Emitting Diodes)
SED (Surface-cunduction Electron-emitter display)
LEP (Light Emitting Polymer)
FED (Field Emission Display)
PDP (plasma display panel)
DLP (Digital Light Processing )
EPD (electrophoretic display)
IMOD(Interferometric modulator display)
Laser Display

Delenie 3D/4D

3D
– stereoscopy display
– autostereoscopic display
– holographic display
– volumetric display

4D
– časová sekvencia 3D

31. CRT, konštrukčné typy, princípy a vlastnosti

CRT
1897 – Brownova trubica (katodova trubica) – CRT

– tryska (el. delo) – elektrónový systém s nepriamo žhavenými katódami – emitácia

zväzkov elektrónov (lux), k-gl-g2
– ostriaca elektróda (g3), urýchľovacia anóda (g4), vychyľovacie cievky – sústredenie
lúča na prechod cez masku na tienidlo obrazovky
– tieniaca maska – obmedzenie lúča tak aby zasiahol iba prislušné luminofory
– luminofory – povrch obrazovky – milióny drobných bodov (RGB) – prevádzajú energiu
dopadajúcich elektrónov na svetlo – vysvietenie bodu
– magnetické krúžky – čistota farieb, konvergencia

1.) elektronove delo – generuje elektrony vsetkymi smermi

2.) Ostriaca sustava – zvazok (luc) elektronov
3.) magneticke vychylovanie – zameranie luca na masku
4.) Maska – zachyti volne iony aby nedopadli na tienidlo (nie idealne vakuum)
5.) Maska – ako zrkadlo odraza svetlo luminoforov
6.) elektronovy luc odovzda energiu luminoforu, ktory sa rozsvieti
7.) cast odrazeneho luca sa odvedza prec
8.) filter – pohltenie gama ziarenia (neutrony)
9.) polarizacny a antireflexny filter

Typy CRT

– delta
– in-line
– trinitron
DELTA

– najstarší typ CRT

– delta – usporiadanie trysiek do rovnostranného trojuholníka
– kruhový tvar plôšok luminoforu – vhodné pre monitory- výborné
rozlíšenie
– Ua – 40kV, ťažké, veľké
– Zložité a už v TV nepoužívané

IN-LINE

– trysky sú umiestnené v rade (jednej rovine)

– RGB trysky – G – uprostred (najvyšší jas) – najmenšie skreslenie pri vychyľovaní; R,B
– mierne sklonené – zbiehanie a prelínanie lúčov v otvore tieniacej masky
– navzájom sa dotýkajúce sa zvysle pásy luminoforov
– šírka otvoru v maske je menšia než šírka pásu
– medzi jednotlivými pásmi sú tenké medzery – lúč nesmie neprekryť kraje luminoforu
(lepšia čistota farieb a konstrast obrazu)
– pigmentovanie červených a zelených luminoforov – luminofor ako filter cudzieho
žiarenia
– obrazovka so sférickým tvarom
– najčastejšie používané v TV prijímačoch

TRINITRON

– navrhnutá spoločnosťou Sony, (vylepšenie – Black trinitron)

– usporiadanie trysiek ako pri in-line obrazovke – vodorovne, G – v strede
– maska so súvislými medzerami v plechu hrúbky 0.1mm
– maska v pevnom ráme s horizontálnymi stabilizačnými prúžkami (proti zrúteniu)
– Menšia výška obrazovky – nižšia intenzita magnetického poľa pri vychýleni lúča
– horizontálne skreslenie odstránia horizontálne stabilizačné prúžky – nie je nútné
zakrivovať obrazovku na výšku – valcovitý tvar tienidla
– vysoká ostrosť a kontrast v rohoch (delta obrazovky – výrazné zhoršenie ostrosti)
– štrbiny masky sú prakticky nedeformovateľné – nedochádza ku skresleniu obrazu –
vysoko kvalitný obraz
– štrbinové usporiadanie masky podstatne redukuje plochu tmavých miest – zvýšenie
jasu a kontrastu obrazovky
 – menšia vodorovná
rozlišovacia schopnosť
– nýchylnosť na magnetické
pole (magnetické pole zo
stolných reproduktorov
môže spôsobiť vychýlenie
lúčov + môže natrvalo
vychýliť drôtiky tvoriace
masku)
– trinitron podľa typu tienidla
– Cylindrické –
náchylnejšia na skreslenie
obrazu – problémy s
uchytením masky v
zakrivenom priestore
– ploche
– takmer dokonalá geometria
obrazu vo všetkých
miestach obrazovky
– väčšia aktívna plocha
obrazu
– menšia deformácia masky
– menšie skreslenie
– zložitejšie ostrenie elektrónového lúča – vyššia cena

32. LCD, princíp, typy a vlastnosti

1888 – rakúsky botanik F. Rheinizer objavil princíp tekutých kryštálov

1922 – G. Freidel zistil, že molekuly tekutých kryštálov sa orientujú v smere elektrického
poľa a navrhol delenie tekutých kryštáľov – nématické (nema – grécky vlákno)
smektické, cholesterické
– 1963 – R. Williams objavil, že svetlo prechádzajúce tenkou vrstvou tekutých kryštálov
je ohýbané podľa kryštalickej štruktúry
– 1968 – Williams a G. Heilmaier vyrobili prvý experimentálny displej
– LCD – vytvorenie obrazu pomocou mikroskopických tekutých kryštálov
– vytvorenie obrazu na displeji - zdroj svetla (fluoroscenčné trubice 1-4 + prídavné
osvetlenie) + tekuté kryštály

1.) svetlocitlivý panel + optické vlákna – rovnomerný rozvod svetla po celej ploche
obrazovky
2.) polarizačný (vertikálny filter) – zabezpečuje správny smer prechádzajúceho svetla
3.) vrstva molekúl tekutých kryštálov – umiestnená medzi dvoma sklenenými
elektródami
4.) tekuté kryštály – natáčané tekuté kryštály
5.) polarizačny (horizontálny filter) – blokuje opačne polarizované svetlo
6.) reflexný povrch s farebným filtrom

DELENIA LCD PODĽA USPORIADANIA

TEKUTÝCH KRYŠTÁLOV

– nématické usporiadanie – dĺžka kryštálov je

rôzna
– sú voľné a môžu sa pohybovat vo všetkých
smeroch
– ak sú molekuly chyrálne-nématické LCD –
cholesterické usporiadanie – molekuly
vzájomne pootočené s trochu odlišným
smerom v každej vrstve materiálu – TN LCD
(twisted Nematic LCD)
– smektické usporiadanie – dĺžka všetkých
kryštálov je rovnaká a ich usporiadanie je vo
vrstvách
– chyrálne smektická fáza LCD

DELENIA LCD PODĽA POUŽITEJ MATICE

1.) displeje s pasívnou maticou (Passive

Matrix)
2.) displeje s aktívnou maticou (Active Matrix)

Pasívne displeje

– matice STN (Supertwist Nematic) a DSTN (Double Supertwist Nematic)

– mriežka vodičov – elektródy umiestnené na jednej polovici skla displeja v riadkoch a na
druhej v stĺpcoch
– zmena stavu kvapalného kryštálu – prechod el. impulzu riadkom a pri uzemnenom
stĺpci
– pri náraste počtu riadkov a stĺpcov vznikajú problémy – vyššia hustota zobrazovacích
bodov – redukovaná veľkosť elektródy- veľkosť napätia narastá
– nie príliš ostrý obraz
Aktívne displeje

– TFT displeje (Thin Film Tranzistor)

– eliminujú problémy displejov s pasívnou maticou
– obsahujú tranzistor (diódu) na každom priesečníku zobrazovacích bodov – menšia
spotreba prúdu na ovládanie svietivosti displeja
– každyý pixel je riadený samostatne – lepšia kvalita obrazu
– samostatné riadenie pixelov – ridiaci prúd sa môže zapínať/vypínať častejšie – vyššia
obnovovacia frekvencia

DELENIA LCD PODĽA TECHNOLÓGIE PODSVIETENIA

1.) reflektívne (nepodsvietené) – k osvetleniu LCD displeja je použité okolité svetlo

 (kalkulačka) a za zadným polarizačným filtrom je umiestnená reflektívna vrstva
odrážajúca svetlo
2.) transmisívne (podsvietenie) – zadný polarizačný filter je priehľadný a neodráža
okolite svetlo – musí byť podsvietený – aplikácie pri tme (MT, TV)
3.) Transreflektivne – kombinácia predchádzajúcich typov – zadný polarizačný filter je
čiastočne reflexný – podsvietenie iba v prípade nedostatočnej úrovne okolitého
svetla

PRINCÍP – BLOKOVANIE PRECHODU SVETLA

– svetlo generované fluorescenčnou trubicou (biele svetlo) prechádza cez 1. polarizačný

– vertikálny filter do oblasti tekutých kryštálov iba v správnej polarizácii
– podľa intenzity priloženého napätia na pixel sa vytvorí elektrostatické pole (FET
tranzistory na X-Y), ktoré zmení usporiadanie kryštálov a tie otáčajú rovinu
polarizovaného svetla (on/off pixel – úplný/čiastocný/žiadny prechod svetla) – Y – jas
pixelu
– 2. polarizačným-horizontálnym filtrom prejde svetlo iba s intenzitou závislou od
natočenia kryštálov
– farebný filter (CFA) umiestnený na 2. polarizačnom-horizontálnom filtri „doplní“
intenzitu (jas) svetla o farebnú informáciu
– každý pixel je riadený trojicou FET tranzistorov pre vytvorenie farby v RGB
– staršie typy LCD – twisted Nematic (TN) – uhol otočenia tekutých kryštálov 90°
– pokročilejšie displeje – SuperTwist Nematic (STN), DoubleSuperTwist Nematic (DSTN)
alebo Triple Supertwist Nematic (TSTN) 180°-270°
– vyšší stupeň natočenia kryštálov – vyšší kontrast displeja, ostrý obraz, bez „blikania“
obrazových bodov s menším pocitom únavy očí

– súčasné TFT LCD displeje – aktívna matica

– menej vernejšie farby ako CRT (splynutie farebnosti susedných pixelov) alebo PDP
– LCD lepšie zobrazí detail ako napríklad text, tenký a ľahký
– takmer nulové elektromagnetické vyžzarovanie, výborné pozorovacie uhly – 175°
– vyššie časy odozvy pri nabití a vybití štruktúry (ms) – do 8ms
– svietivosť: 600cd/m2; kontrast:10000:1 (dynamický až 500000:1), rozlíšenie
1920x1080p
33. PDP, princíp, typy a vlastnosti

PDP (plasma display panel)

– 1964 – začiatok vývoja 70-80 roky 20st -začiatok výroby monochromatických PDP,
prelom 20/21st – začiatok výroby veľkoplošných farebných PDP pre bežných
spotrebiteľov
– zobrazovací prvok – princíp elektrického výboja v plyne s nízkym tlakom (60-70kPa)
– plazma – skupenstvo zložené z voľne sa pohybujúcich iónov a elektrónov
– medzi dvoma sklenemými doskami – zmes vzácnych plynov argónu, neónu a xenónu
– po privedení el. prúdu do plynu vzniká plazma
– vplyvom vytvoreného elektrického poľa – jednotlivé nabité častice plynu sa začnú
pohybovat k svojim opačným poľom – dochádza k zrážkam medzi elektrónmi a
časticami plynu – ióny plynu sa dostávajú do excitovaného (vybudeného) stavu –
uvoľňuje sa fotón
Princíp:

– zrážka s rýchlou časticou dostáva atóm do excitovaného stavu

– prijatím energie prejde elektrón na vyššiu energetickú hladinu
– elektrón sa vracia na svoju pôvodnú dráhu a prebytočná energia sa uvoľní vo forme
fotónu (ultrafialové žiarenie)
– uvoľnené ultrafialové žiarenie dopadá na luminofor a ten sa rozžiari

Zloženie pixelov:

– symetrické luminofory – každý pixel pozostáva z RGB zložiek rovnakej veľkosti; -

veľkosť všetkých pixelov je rovnaká – výroba matice je jednoduchšia
– asymetrické luminofory – každý pixel pozostáva z RGB zložiek rôznej veľkosti; - modrý
sub-pixel má väčšiu plochu ako červený – prirodzenejšie farby; - vyššie výrobné
náklady
Vrstva oxidu horečnatého (MgO) chráni elektródy a zosilňuje generovanie sekundárnych
elektrónov
Pod MgO sa nachádzajú RGB sub-pixely – spodné a bočné steny potiahnuté luminoforom
každý RGB sub-pixel je vyplnený vzácnym plynom (Ne, Xe, Ar) alebo ich zmesou

– výborné pozorovacie uhly – 170°(ako pri LCD)

– kontrastný obraz porovnateľný s CRT, špeciálne filtre v sklenenej vrstve zvyšujú
kontrast na 500:1
– nepotrebujú prídavné podsvietenie (ako pri LCD), pretože ho sami emitujú (svetlo)
– minimálna hmotnosť a tenký displej (cca 4“)
– vysoká doba odozvy
– pri statickom obraze hrozí vypálenie obrazcov do jednotlivých obrazových bodov
– výrobný proces je oveľa jednoduchší (ako pri LCD)
– svietivosť: 1500cd/m*m, konstast 15000:1, rozlíšenie 1366x768p
– Zvýšená citlivosť na manipuláciu – pri horizontálnej polohe sa im môžu trvalo poškodiť
zobrazovacie body
– dlhá životnosť

34. OLED, princíp, typy a vlastnosti

OLED

– (Organic Light Emitting Diode) – organické svetlo – emitujúca dióda

– 80. roky 20 st – začiatok vývoja (Kodak), 1988 – prvý displej
– organická molekula polyméru – vyžaruje svetlo (pri prechode prúdu) –
elektroluminiscencia (jav: pri prechode elektrického prúdu diódou sa rozsvieti)
– nepotrebujú svetelný zdroj – R/G/B LED diódy
– rovnáka metóda vyžarovania svetla ako LED – ale organický materiál absorbuje menej
svetla než anorganický (frekvencia absorbovaného svetla leži prevažne mimo
viditeľného spektra) – vyššia účinnosť
– Konjugované polyméry (LEP)
– všetky súčasti môžu byť tvorené polymérmi (aktívne prvky, substrát, riadiáca
elektronika)
– fyzikálne a mechanické vlastnosti (nízka hmotnosť, veľká pevnosť)
– jednoduchá spracovateľnosť
– štruktúra OLED – tvorená niekolkými vrstvami tenkého organického materiálu, ktoré sú
vložené medzi priehľadnú anódu a kovovú katódu
– po privedeni napätia – rekombinácia pozitívnych a negatívnych nábojov v emisnej
vrstve – vyžarovanie svetla

Delenie OLED displejov:

Pasívne OLED: - jednoduchá štruktúra tvorená riadkami a stĺpcami (X-Y)

– pixel žiari po privedení elektrického prúdu do príslušného riadka/stĺpca (ako pri LCD)
– malé rozmery a nízka spotreba
– nízka obnovovacia frekvencia displeja

Aktívne OLED: - štruktúra displeja je doplnená o vrstvu TFT (ako pri aktívnych LCD)
tranzistory pre každý pixel zlepšujú vlasnosti OLED
vyššie rozlíšenie
vyššia obnovovacia frekvencia

Delenie OLED displejov podľa veľkosti molekuly

– veľké molekuly – LEP (Light Emitting Polymers)
– malé molekuly – SMOLED (small molecule OLED)

Vlastnosti:

– aplikovateľné hlavne pre zariadenia s malou uhlopriečkou (prenosné TV, MT)

– jednoduchšia výroba ako pri LCD displejoch
– menej odolné voči prachu, vyšším teplotám a vlhkosti (metalické elektródy ľahko
podliehajú oxidácii)
– nepotrebujú podsvieteenie (žiaria samé)
– nižšia hmostnosť a hrúbka displeja
– nižšie pozoravacie uhly – 160°
– vysoká kvalita obrazu
– menšia spotreba elektrickej energie (LCD – energeticky náročné podsvietenie) +
napájaná je len tá časť obrazovky, ktorá je v danej chvíli aktívna
– krátka životnosť displeja (20000 hodín) – BLUE LED
– vyššia svietivosť než LED, teoreticky nekonecný kontrast; vysoká vernosť farieb, veľké
pozorovacie uhly
– polymérové OLED – flexibilné displeje
– odozva – rádovo v mikrosekundách
– problematická výroba, zložitosť, zariadenia s krátkym životným cyklom (MT) –
dominantné až po 2010
– nízka účinnost
– len asi 60%-70% elektrónov sa vyžiari ako fotóny
– len asi 50% fotónov dorazí na prvrch – riešenie – mikrošošovky (mikrom) – účinnosť o
70% vyssia

OLED verzie:
PLED – polymer light-emitting diodes
LEP – light emitting polymers
PHOLED – Phosphorescent OLED
V budúcnosti potenciálny zdroj svietidiel (2025)
35. FED/SED, princípy a vlastnosti

FED/SED

– 1986 – začiatok vývoja, 10/2006 – priemyselná produkcia (Toshiba, 55“)

– FED -Field emission display – thin CRT
– SED – Surface-conduction Electron-emitter display) – Trieda FED
– tenké displeje s kvalitami CRT (rýchla odozva, vysoká účinnosť, výborný jas a kontrast)
– podstata spočíva vo vysvietení luminoforu – vysoký jas a kontrast
– určené pre TV s veľkou uhlopriečkou a HDTV
– spoločný princíp s CRT – generácia elektrónov (emitory s pocrchovou vodivosťou),
ktore vybudzujú fosforom pokrytú anódu – každý pixel samostatne
– SED – miniatúrne katódové vákuové elektrónky pre každý pixel (CRT – jedna
elektróda)

Spoločné vlastnosti:

– Tvar – plochý a tenký displej (7.3mm z toho 2.8mm katóda, 2.8mm anóda a 1.7mm –
vákuový odstup
– Technólogia zobrazovania – emisná technológia – každý pixel alebo sub-pixel
generuje vlastnú svetelnú energiu
– Štruktúra - Hermeticky uzavreté sklenené elektrónky pixelov (urýchlené elektróny
spôsobujú plazmový výboj) – odstup medzi anódou a katódou (niekoľko mm) je
konstrukčne vystužený podperami (spacers)
– Výroba – Anóda (zobrazuje sa na nej obraz) katóda-zdroj elektrónov-podpery-ostatné
časti (umiestnené za anódou) – anóda a katóda sa vyrábajú oddelene a potom sa
spájajú s ostatnými časťami
– Zobrazenie – X-Y princíp

Rozdielne vlastnosti:

– zdroj emitora elektrónov a ovládacej elektroniky

FED:

– FED emitor – CNT (Carbon NanoTubes)

– aktivačné napätie 50-100V

SED – SED emitor – postranné (laterálne) emitovacie pole, - aktivačné napätie <20V

Výhody:

– určene pre TV s veľkou uhlopriečkou a HDTV

– SED kombinujú vlastnosti CRT (vynikajúce pozorovacie uhly, vysoký jas a kontrast,
uroveň čiernej, počet zobraziteľných farieb, nízka odozva) s dizajnom LCD a PDP
(ploché a tenké)
– svietivosť: 500cd/m*m, kontrast:100 000:1, čas odozvy: 20mikrosekúnd

Nevýhody:

– podobné ako pri CRT – vypálenie luminoforu pri statických obrazoch

36. IMOD, princíp a vlastnosti

– IMOD

– interferometric modulator display

– Fy. QUALCOMM (princíp motýlich krídel)
– technológia MEMS (MicroElectroMechanical System)
– reflektívny displej založený na optickej rezonančnej dutine
– subpixel pozostáva z reflektívnej membrány schonej sa sama deformovať
– IMOD – displeje sú bistabilné (ak sa obraz nemení – nepotrebujú obnovovací impulz) –
veľmi nízka spotreba energie
37. CRT projektor, princíp a vlastnosti

CRT PROJEKTOR

– najstaršia technológia veľkoplošného zobrazovania

– 3 projekčné CRT obrazovky (každa má vlastný projekčný objektív) – každá premieta
obraz v jednej zo základných farieb RGB
– výsledný obraz je zložený na projekčnej stene
– dlhá životnosť, vysoká kvalita zobrazovaných farieb, vysoký kontrast
– nízky jas (- 300 ANSI lumen) – potreba zatemnenia priestoru premietania
– ťažké a len na statické použitie
38. DLP, princíp DMD, typy a vlastnosti

– digital light processing

– 1987 – Dr. Larry Hornbeck (Texas Instruments)
– najväčšia zobrazovacia plocha spomedzi všetkých zobrazovacích prvkov
– obraz vzniká odrazom svetla od jedného, alebo troch čipov zložených zo sústavy
mikrozrkadiel, ktoré sa vychyľujú
– obrazové body sú schopné odrážat svetlo na viac ako 90% svojej plochy – potlačenie
bodovej štruktúry charakteristickej pre LCD projektory
– vysoký kontrast
– vysoká svietivosť – použitie aj za lepších svetelných podmienok
– kvalita obrazu sa pôsobením tepla nemení
– vysoké náklady na výrobu
– náchylné na mechanickú chybu mikrozrkadla

Delenie DLP podla počtu DMD (Digital micromirror devices)

– 1 DMD čip – rotujúci farebný filter vytvára obraz z troch základných farebných zložiek
RGB
– kmitanie obrazu
– najmenšie projektory

– 3 DMD čipy – obraz každej základnej zložky RGB sa vytvára samostatne

– výsledný obraz sa skladá na optických hranoloch
– svietivosť viac ako 10 000 ANSI lumen
– najvýkonnejší projektor

DMD

– micro Electro-Mechanical (MEM) – digitálne mikrozrkadlá

– obraz sa vytvára odrážanim svetla projekčnej lampy od mikrozrkadiel
39. LCD projektor, princíp, typy a vlastnosti

LCD PROJEKTOR

– pri premietaní z menšej vzdialenosti je viditeľná bodová štruktúra

– pôsobením vysokých teplôt vo vnútri projektora sa LCD panel poškodzuje – nutnosť
chladenia
– postupné zhoršovanie obrazu – zobrazenie farieb (po tisícoch hodinách)
– vyšší kontrast, menej nákladná výroba
– nižšia svietivosť, hlučnosť

Delenie LCD projektorov podľa počtu LCD panelov

– 1 LCD panel – nižšia kvalita obrazu a zobrazovaných farieb, najlacnejší

3LCD panely – svetlo prechádza tromi polysilikónovými LCD projekčnými panelmi a
tromi farebnými filtrami RGB, výsledný obraz sa skladá prostrednictvom projekčného
objektívu, vyššia kvalita obrazu (text je čitateľnejší)
40. LCOS projektor, princíp, typy a vlastnosti

– liquid crystal on silicon

– LC umiestnené priamo na kemíkovom čipe potiahnuté hliníkovou vrstvou (odraz), H-
LCD (High temperature polysilicon LCD)
– LCD (LC medzi polarizačnými vrstvami): LCOS (LC medzi priehľadným TFT a
kremíkom, ktorý je reflexný)
– SXRD (Silicon X-tal Reflective Display), sony
– Gen II LcoS, Syntax-Brillian
– D-ILA (digital direct drive Image Light Amplifier) JVC
– reflekčná zobrazovacia technológia podobná DLP
1.) lampa vygeneruje biele svetlá + filter prepustí viditeľné svetlo (ochrana)
2.) svetlo prechádzajúce PBS (polarizing beam splitter) sa rozdelí na 3 lúče, ktoré ešte
prechádzajú cez RGB filtre
3.) takto filtrované svetlá prechádzajú cez sériu dichroických zrkadiel a zároveň
vstupujú do jedného z 3 LCOS zariadení
4.) svetlo odrazené z LCOS štruktúry prechádza cez hranol, v kt. Sa vytvára výsledný
obraz
5.) projekčná optika nakoniec zväčší obraz

Vlastnosti:

– vynikajúca reprodukcia farieb

– vysoký kontrast a rozlíšenie
– drahý, obmedzený počet výrobcov – nepresadzuje sa na trhu
– kontrast 15000:1 + (HDTV 1920x1080)
– Vysoké rozlíšenie, 8Mpxl (4x Full-HDTV 4096x2160)
– Vysoká svietivosť – SXRD – 18000 ANSI lumen, ILA – 12000 ANSI lumen, D-ILA –
1500 ANSI lumen, Cen II LcoS – 1500 ANSI lumen

41. Štúdiová ČBTV kamera, princíp a jej časti

Tv kamera

– elektronické snímacie zariadenie, ktoré generuje elektrický signál v tvare a forme

stanovenej pre televízne vysielanie
– podľa miesta používania – štúdiová kamera, kamkordér,
– typ snímacieho prvku televíznej kamery
– - vákuová snímacia elektrónka (spravidla Vidikon)
– - snímač pevnej fázy (spravidla CCD snímač)

Štúdiová kamera

– z historickeho hľadiska – TV kamery – ťažké a objemné zariadenia – výlučne

umiestnené vo vysielacom štúdiu
– logické časti TV štúdiovej kamery prepojené mnohožilovými metalickými alebo
optickými káblami alebo traxiálnym káblom
– samotná kamera – optická sústava, snímač, elektronika
– kamerová kontrolná jednotka – obvody pre spracovanie obrazového signálu,
diaľkové ovládanie kamery, súčinnosť s ostatnými kamerami umiestnenými v štúdiu
a režijným zariadením

– štandardné časti kamery:

– 1.) objektív
– optická deliaca sústava (spravidla trojsnímačové snímanie)
– snicam (vidikon, CCD)
– obvody spracovania obrazového a zvukového signálu
– riadiace a synchro obvody
– napájacie obvody
 – generátor sync impulzov – kľúčový blok štúdiovej kamery – riadi proces snímania
(zabezpečuje časovanie pre horizontálne a vertikálne vychyľovanie snímacieho
lúča)
– vytvára zatemnovacie impulzy (zhášanie snímacieho lúča počas spätného behu
hlavne pri snímacích elektrónkach, riadkové a polsnímkove zatemňovacie impulzy
so zápornou polaritou pod úrovňou čiernej

– kamera riadená generátorom sync impulzov – generovanie obrazového signálu bez

sync impulzov
– sync impulzy sa pripoja k obrazovému signálu a v riadiacom štúdiu (réžia,
vysielacie štúdio)
– objektív – výhradne transfokátor (objektív s premenlivou ohniskovou vzdialenosťou
– pohybujúce sa optické členy/šošovky v rozsahu 1:25)
– kamery s CCD – optický + digitálny zoom (s pevnou ohniskovou vzdialenosťou +
optická stabilizácia obrazu a pod.
– Nasnímané obrazové signály RGB kanálov sa až do maticových obvodov prenášajú
s plnou šírkou frekvenčného pásma (nevýhoda)
– snímač a opticka deliaca sústava určujú cenu a kvalitu televíznej kamery
– štandardné digitálne kamery – rozlíšenia 640x480pxl, 2832x2128pxl (6mpix)
– špeciálne kamery 2k-8k (8xFULL)

42. Štúdiová FTV kamera, princíp a jej časti

 – jasový signál Y – jednoduché pomerovým sčítaním primárnych RGB farieb
– chrominančné rozdielové signály R-Y, B-Y – kombinácia primárnych RGB signálov
+ gamma korekcia (amplitúda modulovaného farebného signálu=sýtosť (saturation)
a jeho fáza=farebný odtieň (hue)
– NTSC – DP filtre pre zložku I hodnotu 1.3MHz a pre Q 0.6MHZ, subnosná
farby=3.58MHz
– PAL – DP filtre pre zložku U aj V rovnaká hodnota 1.3MHz, subnosná
farby=4.43MHz

43. Kamkordér, princíp a jeho časti, digitálne formáty

– televízna kamera – samotná kamera a kamerová kontrolná jednotka tvoria jeden

celok + obvody a médium pre záznam signálu (iba digitálna kamera)

– logické časti kamkordéra: obvody snímania a číslicového spracovania signálov,

procesor a obvody riadenia systému
– po nasnímaní sa obraz farebne a gamma funkciou upravuje , vylepšuje sa kontrast
a jas, konvertuje sa do vhodného farebného priestoru, ostrí a pod.
– V obvodoch voliteľného digitálneho kódovania sa obraz pomocou DCT/IDCT
transformuje a spracováva do digitálnych formátov MPEG/MJPEG
– Analógová/digitálna forma – ukladanie priamo na záznamové médium – magnetická
páska -3.80, 6.35, 8.00 alebo 12.7; magnetický disk – HDD; optický disk – 8, 12CM
– CD/DVD; compact flash a pod.

– digitálny signál sa pre zobrazovanie na FTVP kóduje do TV sústavy NTSC, PAL

alebo SECAM
– vysokorýchlostná distribúcia videodát nad 400Mbi/s – USB2.0, IEE 1394, Ethernet
MACs a pod.
44. TV prijímač, logické časti a princíp

TV PRIJÍMAC

– logické časti FTVP

– signálové obvody (zvukové, obrazové, dátove-teletext)
– rozkladové obvody (vertikálne, horizontálne, obvody obrazovky)
– + riadiace a pomocné obvody (sieťové a demagnetizačné obvody)

45. Kanálový volič, princíp, požiadavky

Kanálový volič

– antenou prijatý signál sa zosilňuje vo VF zosilňovači v KV

– zmiešavanie f s f0 (oscilátora) na nový medzifreq. Sig. fm=f0-f so stálym freq.
Rozsahom (prevod TV kanála na stálu medzifreq.)
– ladiace napätie 3-360V (napäťová freq. Syntéza)
– zmiešavaním sa nosná freq. Obrazu a zvuku vzájomne prehodia
– f0 (D/K) je vyššia ako f
– fzm=31.5MHz, f0m=38MHz
– zásadne rozhoduje o kvalite ovrazu a zvuku

46. OMF, princíp, požiadavky

TV PRIJÍMAČ

– oddelenie VHF a UHF pásma – rôzne typy oscilátora zmiešavania, rôzne úrovne
signálu
 – potlačenie súčtovej (zrkadlovej), násobkov a pod. zložiek zmiešavania – DP filter
– odolnosti proti cudzím poliam – KV zapuzdrený a tienený

Obrazový medzifreq zosilňovac (OMF)

– niekoľkostupňové zosilnenie medzifreq signálu z KV

– podľa spracovania obrazu a zvuku v Tvp – OMF môže byť spoločný pre obidva
signály – vplyv na tvar útlmovej charakteristiky OMF
– takmer celé zosilnenie TV (obrazového) signálu (desiatky dB)
– dobre kontrastný obraz CRT obrazovky (rozkmit čierna-biela aspoň 80Vopp), pri
120Vpp na katódach obrazovky a zosilnení obrazovými zosilňovačmi 40x –
Uomf+od=3Vpp (OD – obrazový demodulátor)
– maximálny vstupný signál OMF=50mV – zahltenie OMF – regulácia zosilnenia OMF
+ riadenie zosilnenia KV
– selektivita celej signálovej časti TVP je daná tvarom prenosovej charakteristiky
OMF
– nosná Fob sa môže pouziť ako referencia pre samočinné dolaďovanie oscilátora
KV (napäťova syntéza)
– nízka fm=20-30MHz – veľké vstupné impedancie zosilňovačov + veľké zosilnenia,
ale horšia odolnosť proti interferenciám a zrkadlovým frekvenciám
– nižšie fm – častejší výskyt zrkadlových frekvencií – spolu s f0 alebo jej násobkami
nxf0 – produkcia fm – kompromis pre fm – 38.9MHz (B/G), 38MHz (D/K)
– TV signal sa v OMF zosilňuje podľa predpísanej amplitúdovej frekvenčnej
charakteristiky s odladením nežiadúcich frekvencií
– odlaďovače – zabránenie prenikaniu signálov susedných kanálov (susedná fob
susedného vyššieho kanálu, susedná fzv susedného nižšieho kanálu)

Zmiešavač zvukovej medzifrekvencie

– druhá fzm=fob-fzv – v zmiešavači zvukovej medzifrekvencie, alebo v obrazovom

demodulátore
– spracovanie zvuku – sériové (medzinosné) – spoločné spracovanie obrazu a zvuku
(2.fzm);
– paralelné - oddelenée spracovanie obrazu a zvuku (1.fzm)
– kváziparalelné – kombinované spracovanie obrazu a zvuku (2.fzn)
– zvukový MF zosilňovač zosilňuje a amplitúdovo obmedzuje fzm
– freq demodulátor – nízkofrekvenčný signál na výstupe
– stereo – dekóder – stereofónne spracovanie zvukového signálu
– NF zosilňovač – podľa požiadaviek na reprodukciu zvuku – rôzna konštrukcia

47. Medzinosné spracovanie zvuku, princíp, požiadavky

Sériové (medzinosné) spracovanie zvuku

– spoločné spracovanie signálov v OMF a OD – veľa negatív

– na výstupe (napr. Synchrónneho demodulátora) – vznik zázneja medzi fob a fzv
(rozdielová frekvencia je 2fzm=5.5MHz alebo 6.5MHz) – 2fzm obsahuje aj pôvodnú
FM moduláciu zvukového signálu
– prípadná AM modulácia záznejového signalu sa odstraňuje jeho obmedzením
 – výhoda – stála hodnota rozdielu medzi fob a fzv – nezávislé na f0 kanálového
voliča
– nemožné získať lepšie SNR>40dB – nepostačuje pre stereo reprodukciu

48. Paralelné spracovanie zvuku, princíp, požiadavky

Paralelné spracovanie zvuku

– najkvalitnejšie ale aj najdrahšie riešenie – takmer sa nepoužíva

– špeciálny zvukový filter – oddelienie 1fzm pre ďalšie spracovanie s deltaf=300Khz
– po zosilnení a obmedzení sa signál demoduluje vo VD demodulátore
– účinné potlačenie 1fzm v obrazovej ceste a vynechanie odladenia 2fzm za OD
– oddelené spracovanie – zvuk nerušený nedokonalosťami pri spracovavaní obrazu
– je nutná veľmi stabilná f0 v KV – každá chyba odhaľuje signál 1fzb od prenosovej
charakteristiky filtra – amplitúdové a fázové odchýlky

49. Kváziparalelné spracovanie zvuku, princíp, požiadavky

Kváziparalelné spracovanie zvuku

– odstraňuje hlavnú nevýhodu sériového spracovania zvuku – zvyšuje SNR>40dB

– filter s povrchovou akustickou vlnou (PAV) s 2 výstupmi
 – 1.) obrazová vetva – jeden vrchol – fob, fzv potlačená o 40dB
– 2.) zvuková vetla – dva vrcholy – fob, fzv s prenosovým pásmom medzi vrcholmi s
poklesom o 20dB
– stereofónny signál – širsí zvukový vrchol – príjem na dvoch nosných zvuku
– ďalší stupeň – 2.fzm=fob-fzv vo zvukovej vetve
– menší podiel rušivých zložiek a celkové zvýšenie SNR
– fzv a fob – spracovanie na rovnakej úrovni – menší podiel rušivých produktov pri
zmiešavaní
– menšia miera parazitnej fázovej modulácie TV signálu
– útlm 20dB medzi fob a fzv; účinne potláča modulačné zlomy obrazu nad 0.75 MHz
(nachádzajú sa iba v postrannom pásme)

50. Obrazový demodulátor, princíp, požiadavky, Rozkladové obvody,

princípy, požiadavky

OBRAZOVÝ DEMODULÁTOR

– demodulácia obrazového signálu (AM modulácia) a presun do základného pásma

– 1.) sériový diódový detektor obálky (usmerňovač) – nedokáže odstrániť skreslenie
modulácie s jedným čiastocne potlačeným pásmom pri vyšších hĺbkach modulácie
– 2.) koherentný (synchrónny) demodulátor – súčinový (multiplikatívny) zmiešavač
modulovaného a nosného signálu – odstraňuje nevýhody nekoherentného
demodulátora – v súčasnosti je spolu s OMF integrovaný do jedného obvodu
– napája niekoľko samostatných častí – zosilňovač Y zložky, dekódery R-Y a B-Y
zložiek, oddeľovač synchrónnych signálov, dekóder teletextu
– podľa amplitúdy demodulovaného obrazového signálu sa prostredníctvom AGC
(automatic gain control) riadi zisk prvých stupňov OMF (Um)+ od určitej úrovne
(oneskorenej) vstupného TV signálu aj zisk VF zosilňovača v KV (Uvf)
51. Zosilňovač jasového signálu, princíp, požiadavky

ZOSILŇOVAČ JASOVÉHO SIGNÁLU

– dva možné prípady

– 1.) TVP pre príjem ČB obrazu – spracovanie iba Y zložky
– 2.) FTVP – spracovanie Y zložky + oddelenie chrominančného signalu z
obrazového signálu

Požiadavky na jasovž kanál

– nastavenie správnej polarity obrazového (prípadne len Y) – správna reprodukcia

obrazu farebnou obrazovkou (negatívny obraz)
– zabezpečiť dostatocnú amplitúdu signálu (120Vpp – úroveň čierna-biela) – pri
úrovni demodulovaného signálu s úrovňou 2Vpp – potreba A=120/2=60
– preniest signál s frekvenčným pásmom od jednosmernej zložky až po 5.5MHz
– jednosmerná zložka – udržiavanie konštantnej úrovne čiernej (môže sa aj
obnovovať)
– VF zložky – detaily, čiary a prechody
– potlačenie zložiek nepotrebných pre jasové (čiernobiele) podanie obrazu – rôzne
odlaďovače zvukových a farbonosných signálov
– podporné obvody – zdôraznenie jasových prechodov, obmedzenie maximálneho
prúdu obrazovky a pod.
– Správne oneskorenie Y signálu do obrazového procesora
– oneskorovacie vedenie (iba pri FTVP) – oneskoruje širokopásmový jasový signál o
čas rovnajúci sa oneskoreniu spôsobené úzkopásmovými obvodmi
chrominančného kanála
– štandardne 300-400ns – 800-1000ns (prídavné operácie: zlepšenie farebných
prechodov – dodatočné oneskorenie realizuje špeciálny obvod
– úroveň výstupného signálu pre obrazový procesor – 1Vpp
– odlaďovače a oneskorovacie vedenia – nepriaznivé ovplyvnenie fázovej
charakteritiky jasového kanála
– linearizácia charakteristiky s fázovými korektormi (multištandardové prijímače –
prepínatelné) – paralelné RC členy – nižší útlm pri vyšších frekvenciách

52. Obrazový procesor, princíp, požiadavky

OBRAZOVÝ PROCESOR

– výpočet G-Y z rozdielových farebných signálov R-Y a B-Y

– vytvorenie základných signálov farieb R,G,B a jasového signálu Y
– riadenie parametrov farebného signálu: jas, kontrast, farebná sýtosť
– zatemňovanie a upínanie úrovne čiernej pri strate jednosmernej zložky
kondenzátorovými väzbami
– sučasné FTVP – integrácia do jedného IO (zosilňovač jasového signálu + obrazový
procesor + dekóder farieb)
– napájanie budiacich obvodov katód obrazovky (CRT)
– obmedzenie prúdu obrazovky (prekročenie úrovne signálu v jednom z RGB kanálov
> 120Vpp prípadne > 3Vpp pre ich budenie)
– dodatočné vstupy - elektronické prepínače Uswitch >0.9V (externé RGB)
 – OSD – (on screen display) – ladenie, jas, kontrast, sýtosť – kľúčovanie určitého
miesta na oobrazovke
– teletext – PAT (picture at teletext)
– externé RGB – PIP (picture in picture), PAP (picture at picture)

Koncové obrazové zosilňovače

– rozkmit na katódach minimálne 100Vpp s individuálnym riadením

– minimálne deltaf=0-4MHz

53. Dekodér farebných signálov (PAL), princíp, požiadavky

DEKÓDER FAREBNÝCH SIGNÁLOV

– chrominančný signál – v úplnom obrazovom signáli od 3.5-5.5MHz od fob

– oddelenie, demodulácia a úpravy – multišrandardové FTVP (PAL, SECAM IIIb,
NTSC)

Funkčné bloky (dekóder PAL)

– Chrominančný zosilňovač so samočinným riadením zosilnenia – nutné

udržiavať konštantnú úroveň výstupného napätia – signál so súčasnou AM aj PM
moduláciou (kvadratúrne modulovaný signál)
– Fázový demodulátor (demodulátor fazy) s oneskorovacím vedením (PAV) –
fázové sčítavanie fázorov prislúchajúcich signálovým napätiam fázovo
modulovaného signálu z n- a n- riadka – korekcia fázového skreslania
– priamy + oneskorený signál (oneskorenie o dobu len o niečo kratšiu ako trvanie
jedného riadku)
– Fu súčet priameho a oneskoreného signálu – signál má v každom riadku rovnakú
fázovú orientáciu (vo fázorovom diagrame umiestnený vodorovne)
– +-Dv rozdiel priameho a oneskoreného signálu – signál mení ob riadok svoju fázu p
180° (vo fázorovom diagrame má v jednom riadku fázový uhol 90° ored Fu a v
nasledujúcom riadku -90° za Fu, teda fázu 270°.
– demodulátor s oneskorujúcim vedením – rozdelenie pôvodného chrominančného
signálu (amplitúdovo aj fázovo modulovaného) do dvoch len amplitúdovo
modulovaných signálov s konštantným fázorovým rozdielom 90°)
– Fu a -+ Fv sú v každom časovom okamihu na seba kolmé a bez fázovej modulácie
– Synchrónne detektory – AM demodulácia a chrominančných signálov Fu a -+ Fv
– dva súčtové synchrónne detektory – demodulovaný (chrominančný signál s
potlačenou nosnou vlnou)
– signál s obnovenou farbonosnou frekvenciou (referenčný) s niekoľkonásobne
väčšou amplitúdou ale identickou fázou ako chrominančné signály
– pre B-Y (0°), pre R-Y (striedavo 90° a 270°)
– na výstupe R-Y a B-Y so správnou veľkosťou
– Referenčný oscilátor a jeho fázova synchronizácia – generuje referenčnú
farbonosnú frekvenciu 4.43MHz
– Prepínač v sústave PAL -zabezpečuje repolarizáciu referenčnej farbonosnej vlny
pre synchrónny detektor (R-Y)
– dvojitá polarita referenčného signálu
54. Dekodér teletextu, úrovne, Pomocné obvody TVP

Dekóder teletextu

– zobrazenie textu a grafických obrazcov na obrazovke TVP z TV signálu

– niekoľko modifikácii/úrovní (veľkosti rastra tienidla, detailnosť grafiky, postranné
obrazové informácie (logá), doplnky a nové znaky)
– 1.) úroveň: znaková slabika – 7bitov – 128znakov – vhodná pre anglickú abecedu
– 32 miest určených pre riadiace znaky (príznaky)
– 96 alfanumerických znakov
– 8 farieb pozadia a 8 farieb textov
– 1.5) úroven: CZ a SK abeceda (po 20 malých a veľkých písmen s diakritickými
znamienkami) – potrebná tabuľka znakov s viac ako 96 miestami; prenosové
postupy pre 2. úroven
– 2. úroveň: prenos teletextu v rozšírenej znakovej sade – prenos diaktitických
znakov, možnosť miešania rôznych abecied na jednej teletextovej stránke, nie je
možné prenášať obrázkove písmo, nezvyšuje grafické rozlíšenie 1. úrovne,
zavádza paralelné príznaky a farby s polovičným jasom
– 2.5 úroveň: medzistupeň medzi 2 a 3. úrovňou- niektoré zdokonalené vlastnosti 2.
úrovne (nie všetky 3 úrovne), zvyšuje grafické rozlíšenie, rozširuje dĺžku
teletextového riadku zo 45 na 56 znakov (doplňujúce znaky, nezobrazujú sa v
prijímačoch s dekodérmi 1 a 2 generácie) ; zvyšuje pošet znakov a jasových
odtieňov
– 3. úroveň umožnúje zobrazovat grafiku s veľkou rozlišovacou schopnosťou +
obrázkové písmo – veľký počet odtieňových farieb
– 4. úroveň – pomocou prenášaných kódov umožňuje vykresľovať geometrické
obrazce (body, čiary, plochy – zadané geometrickými súradnicami) – metóda
alfageometrického kódovania – TELIDON – Kanade
– 5. úroveň: alfafotografický prenos – možnosť prenášať statické obrazy s veľkou
rozlišovacou schopnosťou (grafika s nízkym rozlíšením sa postupne dopĺňa
jemnými štruktúrami)
– prenos dát obmedzený len na polsnímkový zatemňovací interval – pomalé a
detailné zobrazenie obrazu by trvalo niekoľko minut – sústava doposiaľ nenašla
praktické uplatnenie (stav k roku 1997)

ROZKLADOVÉ OBVODY HORIZONTÁLNE/VERTIKÁLNE

–druhá hlavná časť TVP

–rozkladové obvody riadkové (oddelovač, budič, koncový stupeň)
–rozdkladové obvody snímkové (oddelovač, tvarovač, budič, koncový stupeň)
–potrebná synchronizácia
–riadkový rozklad – nepriama fázová synchronizácia (porovnávanie referenčnej fázy
vzorku s fázou sync impulzov)
– snímkový rozklad – priama sync tvarovanými snímkovými impulzami
– odelenie sync impulzov z úplneho farebného signálu (FBAS) z obrazového
demodulátora
– riadkový a snímkový koncový stupeň – vychyľovacie prúdy príslušného tvarového
priebehu pre obe sústavy vychyľovacích cievok
Pomocné obvody:
– sieťová časť – obvody zabezpečujúce napájanie ostatných obvodov prijímača –
 neexistujú nijaké špecifikované odlišnosti zapojenia pre TVP od iných systémov
– súčasné zdroje – výlučne spínané (vysoká účinnosť, malá hmotnosť a rozmery,
galvanické oddelenie od siete)
– riadenie (mikroprocesor) – monolitické IO integrujúce obvody dekódera teletextu a
riadiacich obvodov
– EEPROM – uchovánie prvotných nastavení prijímača (hodnoty v registroch
procesora – jas, kontrast, sýtosť, frekvencia kanálov)
– OSD – (on-screen signal)
– korekcia geometrie obrazu – niekoľko pomocných impulzov z riadkového a
snímkového rozkladu, krúžky čistoty farieb obrazu
– vysoké napájanie (25-25kV) – z riadkového koncového stupňa (pre CRT
obrazovku)