11.

Digitálne elektronické displeje

Súčasťou moderných digitálnych systémov sú častokrát aj zobrazovacie jednotky –displeje,

ktorých úlohou je reprezentovať merané alebo spracovávané dáta v podobe alfanumerického alebo
grafického výstupu. Podľa princípu sú najpoužívanejšie LED displeje, LCD (liquid crystal display) a ELD
(electroluminiscent display).

11.1 Znakové displeje

Tieto displeje sú zvyčajne používané pre zobrazenie čísel od 0 po 9 a abecedy od A po Z vo
formáte s veľkými aj malými písmenami a tiež niekoľkých symbolov ako interpunkčné znamienka.
Displeje znázorňujúce abecednú a numerickú informáciu nazývame alfanumerické. Obr. 11.1
znázorňuje dva znakové formáty, ktoré sú v súčasnosti používané. 7-segmentový displej a matica 7x5
bodov, 7 segmentov a až g usporiadaných do tvarov čísla 8 a príslušnú znakovú sadu. Táto je
limitovaná na 10 čísiel a 9 veľkých písmen. Matica 7x5 bodov dovoľuje omnoho širšiu sadu znakov,
typicky 192, ktoré zahŕňajú čísla, veľké a malé písmená spolu s gréckymi písmenami a inými
symbolmi. Pri použití matice 7x9 bodov dosiahneme lepšiu reprezentáciu malých písmen.

Obr. 11.1 Znakové formáty digitálnych alfanumerických displejov, a) sedemsegmentový, b) maticový

 Každý znakový formát je formou segmentov alebo bodov; tieto elementy nazývame pixelmi, aby
sme zobrazili znak každý pixel musí byť samostatne zapnutý a vypnutý nezávisle na ostatných
pixeloch. Keď je pixel zapnutý je buď sám zdrojom svetla, alebo moduluje svetlo z iných zdrojov
(podsvietenia). Ako príklad predpokladajme, že chceme zobraziť čísla od 0-9 pomocou 7-
segmentového formátu. Každý z pixelov a - g môže byť zopnutý individuálne pomocou 7 bitového
paralelného binárneho kódu, kde logická jednotka prislúcha zopnutému stavu a logická 0 vypnutému
stavu (Obr. 11.2). 7 segmentový dekóder sa používa na konverziu vstupného paralelného digitálneho
signálu obyčajne v tvare BCD kódu alebo v ASCII formáte. Dekódery sú tiež používané pre prevod
vstupných dát v paralelnom BCD kóde alebo v ASCII kóde na príslušné 7x5 alebo 9x7 bodovej matice
pričom prevodová logika je zvyčajne implementovaná pomocou ROM.

Obr. 11.2 Znakové formáty digitálnych alfanumerických displejov, a) sedemsegmentový, b)

maticový

11.2 Grafické displeje

Grafické displeje sú zvyčajne používané pri zobrazení priebehov, grafov a pod. a pozostávajú
z veľkého množstva pixelov usporiadaných do riadkov (pozdĺž osi y) a stĺpcov (pozdĺž osi x). Typický
grafický displej pozostáva z 320 x 240 pixelov (76800), pričom každý pixel má plochu 0,33 mm x 0,33
mm, čím dosiahneme celkovú zobrazovaciu plochu 120 mm x 92 mm. Pre uskutočnenie kontaktu
s každým individuálnym pixelom, bolo by potrebné vytvoriť 76800 elektrických prepojení, čo by
zabralo určite omnoho väčšiu plochu ako je samotný displej. Teda je nevýhodné pristupovať ku
každému pixelu samostatne a je potrebné použiť niektorý typ multiplexingu.

Principiálne je multiplexing pixelovej matice založený na časovanom prepínaní, kedy jeden pár
vodičov slúži pre väčšie množstvo pixelov pomocou správne načasovaného pripnutia napätia. Pixely
sú usporiadané do matice s (x) stĺpcami a (y) riadkami. Každý stĺpec a riadok majú príslušné vodivé
prepojenia, čím sa vytvorí aj vodivá matica. Každý pixel so súradnicami (x,y) je pripojený na príslušné
vodiče x a y v mieste ich styku – Obr. 11.3. Napätie privedené na stĺpcový vodič bude prítomné na
všetkých pixeloch v danom stĺpci; napätie privedené na riadok bude prítomné na všetkých pixeloch
v danom riadku. Minimálne napätie pre rozsvietenie pixelu alebo jeho spriehľadnenie je Vs. Napätia
stĺpcov Vx prepínajú medzi 0 a +Vs/2; bude m prechodov počas každej opakovacej periódy T, kde m je
počet pixelov v každom stĺpci. Napätia na riadkoch Vy sú prepínané medzi 0 a –Vs/2; tiež tu bude n
prechodov počas jednej opakovacej periódy T, kde n je počet pixelov v každom riadku. Pixel na pozícii
(x,y) je „zapnutý“ počas časového intervalu, kedy je stĺpcové napätie +Vs/2 a riadkové napätie –Vs/2,
pretože +Vs/2 – (–Vs/2) = Vs.

Obr. 11.3 Matica grafického digitálneho displeja, a) zjednodušená realizácia, b) priebehy napätí
 Pre prípad z Obr. 11.3 je pixel (2,1) zapnutý počas intervalu od 0 po T/3. Pixely (1, 1), (2, 1), (1, 3)
a (2, 3) sú zapnuté počas intervalu od T/3 po 2T/3. Pixel (3, 2) je zapnutý počas intervalu 2T/3 až T.
V tomto príklade je 6 vodičov pre 9 pixelov, preto sa úspora vodičov môže zdať malá, avšak ak si
pripomenieme príklad displeja 320 x 240 pixelov, je potrebných 320 + 240 = 560 vodičových
prepojení pre adresáciu 76800 pixelov. Všetky priebehy sa opakujú s opakovacou periódou T; tú
nazývame aj obnovovacia frekvencia displeja. Ak je T dostatočne malé, ľudskému oku sa zdá, že
napriek spínaniu obrazovka nebliká.

11.3 LED displeje

Ak je polovodičová dióda zapojená v priepustnom smere, ako je na Obr. 11.4 (a), prúd if tečie
diódou a závisí exponenciálne na napätí v priepustnom smere - vzťah medzi prúdom a napätím je na
Obr. 11.4 (b).

Počas zapojenia LED v priepustnom smere (a prechodu elektrického prúdu) v nich vzniká
elektromagnetické žiarenie v určitých pásmach vlnových dĺžok. Dva bežne používané materiály pre
LED sú GaAsP, ktorý emituje červené svetlo a GaP, ktorý emituje zelené alebo žlté svetlo. V oboch
prípadoch svietivosť Iv stúpa s veľkosťou prúdu tečúceho cez diódu; pre GaAsP diódy je tento vzťah
približne lineárny (Obr. 11.4 (c)). Svetlo emitované GaAsP (červenou) LED je distribuované cez úzke
pásmo vlnových dĺžok so stredom na 655 nm. Obr. 11.4 (d) znázorňuje vzťah medzi relatívnou
svietivosťou a vlnovou dĺžkou lambda. Podobne, svetlo emitované GaP (zelenou) LED je distribuované
cez úzke spektrum vlnových dĺžok so stredom na 560 nm. Ľudské oko je na zelenú farbu podstatne
citlivejšie než na červenú a preto sa aj nízkosvietivá zelená LED môže v niektorých prípadoch zdať
jasnejšia ako vysokosvietivá červená LED. Odozvy LED diód na skokové zmeny sú veľmi rýchle, typické
sú časy zopnutia a vypnutia v okolí hodnoty 10 ns.

Pri zopnutí typická GaAsP dióda potrebuje prúd okolo 5-20 mA a napätie 2,2 V v priepustnom
smere. V prípade použitia ako pixelu displeja je na ovládanie diódy využívaná logika, dióda by mala
byť zopnutá logickou 1 a vypnutá logickou 0, avšak nájdu sa aj prípady, ktoré využívajú inverznú
logiku. Obr. 11.4 (e) znázorňuje jednoduchý obvod s predradeným odporom pre obmedzenie prúdu
pri logike používajúcej napätia 0 a 5 V. V prípade logickej 0, aj keď napätie nemusí byť presne 0 V, je
prúd cez LED zanedbateľný. Tiež je možné pre napájanie LED použiť zdroj jednosmerného prúdu 5-20
mA, pričom veľkosť prúdu sa nastavuje podľa potreby svietivosti.

Sedem segmentové LED displeje pozostávajú z ôsmich LED, 7 pre segmenty a 1 pre desatinnú
čiarku. V praxi sa používajú dve metódy zapojenia: spoločná anóda a spoločná katóda (11.4 (f)). Ak
uvážime vyššie zmienené parametre, potom spotreba jedného pixelu je 2,2*20*10-3 W, teda 44 mW;
celková maximálna spotreba sedem segmentového displeja je potom 320 mW. Táto hodnota teda nie
je malá, ale má jednoznačne vynikajúci kontrast aj na priamom slnečnom svetle.
 Obr. 11.4 LED v displeji, a) dióda v priepustnom smere, b) vzťah medzi prúdom a napätím, c)
vzťah svietivosti a prúdu, d) relatívna svietivosť, e) ochrana LED rezistorom, f) spoločná anóda vs.
spoločná katóda

11.4 LCD
Displeje s tekutými kryštálmi (LCD) svetlo neemitujú, ale využívajú svetlo z externých zdrojov.
Taktiež LCD majú výrazne nižšiu spotrebu (uW) než LED displeje (mW). Tekuté kryštály tečú pod
schearfoces ako normálne kvapaliny ale majú niektoré z vlastností tuhých látok. V nematickom
tekutom kryštály majú individuálne molekuly tvar tyčí. Ako sa orientácia molekúl mení vzniká
príslušná rotácia roviny polarizácie incidentného svetla. Aplikované elektrické pole môže zmeniť ako
orientáciu molekúl, tak aj rovinu polarizácie svetla a teda vytvoriť svetlé a tmavé oblasti.

Obr. 11.5 (a) a (b) znázorňujú konštrukciu reflektívneho monochromatického displeja pomocou
tyčinkovitého materiálu tekutého kryštálu. Materiál tekutého kryštálu je v kontakte s párom vodivých
elektród, ktoré sú priesvitné pre svetlo; ak na ne privedieme napätie, vytvorí sa medzi nimi elektrické
pole. Pod a nad elektródami sa nachádzajú sklenené tabule. Filter polarizujúci svetlo v smere x je
umiestnený nad vrchným skleneným tabuľou; to znamená že cez neho prejde iba svetlo
polarizovaného smer x. Podobne sa pod spodnou tabuľou skla nachádza filter polarizovaný do smeru
y, ktorý prepúšťa iba takto polarizované svetlo.

Obr. 11.5 LCD, a) priepustný stav, b) nepriepustný stav, c) 7-segment LCD, d) príklad vyhotovenia
alfanumerického displeja, e) grafická matica, f) bloková schéma systému zobrazovania

Obr. 11.5 (a) znázorňuje situáciu, kedy sa aplikované napätie rovná 0 V. Molekuly neďaleko
vrchnej časti tekutého kryštálu sú zarovnané v smere osi x. Ak postupuje ďalej cez tekutý kryštál,
orientácia molekúl sa postupne mení, molekuly na spodnej strane sú zarovnané v smere osi y. Svetlo,
ktoré vstúpi do kryštálu je polarizované v smere x; ako vniká hlbšie, dosiahne polarizáciu y pri
opustení tekutiny kryštálu. Svetlo je teda schopné prejsť cez y polarizovaný filter a je odrazené späť
ku pozorovateľovi pričom povrch sa javí ako bledá šedá alebo zelená.

Obr. 11.5 (b) znázorňuje situáciu, kedy aplikované napätie je nenulové. V tomto prípade
zostávajú molekuly zarovnané v smere x celým kryštálom: to znamená, že svetlo zostáva polarizované
v smere x počas svojho pohybu smerom nadol. Svetlo nemôže teda prejsť cez dolný polarizačný filter
a je absorbované; pre pozorovateľa sa táto časť displeja javí ako čierna.

Obr. 11.5 (c) znázorňuje 7 segmentový LCD, ktorý umožňuje zobraziť číslice od 0 po 9 a 9 veľkých
písmen. Typický tento displej má napájacie napätie 10 V alebo menej a celkovú spotrebu rádovo
desiatky mikroapér. Odozva tohto zariadenia, teda odozva na signál zapnúť, vypnúť je typicky 50 ms.
Displej je teda riadený pulzným signálom s efektívnou hodnotou 10 V a frekvenciou 60 Hz, teda
periódou 17 ms. Toto umožňuje, aby bol displej kontinuálne obnovovaný, pričom dosiahneme
kontrastný pomer 20:1 bez blikania. Pulzné signály umožňujú znížiť spotrebu a pomáhajú potlačiť
degradáciu elektród elektrolytickými javmi.

Ak chceme zobraziť čísla, veľké a malé písmená a iné symboly, používame častokrát
monochromatické znakové displeje LCD; v tomto prípade je každý znak zobrazený pomocou bodovej
matice 7x5. Obr. 11.5 (d) znázorňuje displej pre 16 znakov na jednom riadku. Teda formát 16x1; tieto
formáty sú typické v rozsahoch od 18x2 do 40x4. Grafické displeje pozostávajú z matice pixelov (Obr.
11.5 (e)); matica pixelov je prepínaná pomocou multiplexingu, ktorý už bol popísaný v predošlých
textoch. Formáty displejov sú rôzne, najčasrtejšie typicky v rozmedzí 122x32 po full HD rozlíšenie
1920x1280. V priemyselných digitálnych systémoch je však málo používané rozlíšenie nad 800x600
pixelov. Napr. 128x64 pixelový grafický displej má využiteľnú plochu 62,5x43,5 mm s dovolenými
uhlami pohľadu medzi -15° a +45° vo vertikálnej rovine a od -35° do +35° v horizontálnej rovine. Pre
jednoduché displeje je kontrastný pomer typicky 10-20 a doby odozvy sú na úrovni 250 ms a 300 ms.

Obr. 11.5 (e) znázorňuje typický systém pre znakový LCD. Pozostáva z mikrokontroléru, riadiacich
obvodov pixelov a LCD panelu. Vstupné paralelné digitálne signály sú v ASCII formáte; mikrokontrolér
pre každý znak prevádza vstupný ASCII kód na kód pre 7x5 bodovú maticu a posiela ho do riadiaceho
obvodu segmentu.

Základný element tekutého kryštálu môže byť použitý pre vytvorenie farebných displejov ak
pridáme maticu červenej, zelenej a modrej (filtračných prvkov) medzi vrchnú elektródu a polarizujúci
filter x. Avšak ak chceme vytvoriť veľkú plochu (veľký displej) s dostatočným jasom a kontrastným
pomerom, aby ho bolo možné čítať aj pri nízkych hodnotách okolitého osvetlenia, bolo nutné
uskutočniť tieto kroky:

a) pridanie „podsvietenia“, zdroja svetla na spodnej strane pod y polarizačným filtrom

pozorovateľ teda získava svetlo ako odrazeného z displeja z externých zdrojov, tak aj
z podsvietenia.
b) vývoj STN tekutých kryštálov pri ktorých je uhol stočenia, teda uhol rotácie roviny
polarizácie svetla väčší ako 90 C. Významná technológia TFT (tenký film polovodičových
tranzistorov) zabezpečí maticu spínačov, takže existuje riadiaci tranzistor asiociovaný
s každým individuálnym pixelom LCD. To má za následok efektívnejšie prepínanie pixelov
(multiplexing medzi pixelmi), pričom všetky pixely v danom riadku alebo v stĺpci majú to
isté napätie. Obr. 11.6 znázorňuje konštrukciu typického TFT displeja.
Typický kompaktný STN farebný displej má veľkosť obrazovky 8,2 palca, pixel formát 640x480, jas
70 cd/m2 a kontrastný pomer 50:1. Porovnateľný TFT displej má veľkosť obrazovky 8,4 palca, pixel
formát 800x600, jas 130 cd/m2 a kontrastný pomer 250:1. Väčšie TFT obrazovky pre priemyselné
použitie majú uhlopriečku 15 palcov a pixel formát 1024x768, svietivosť 250 cd/m2 a kontrastný
pomer 400:1. Obrázok 11.11b znázorňuje LCD v priemyselnom použití. V súčasnosti LCD prakticky
nahradili CRT displeje až na niekoľko špecifických aplikácií, kde je CRT obrazovka stále nevyhnutná.
Výhody LCD sú jasné: nízke napájacie napätia, nízka spotreba a možnosť vytvorenia tenkostenných
panelov.

Obr. 11.6 Farebné TFT LCD

11.5 Elektroluminiscenčné displeje
Ak privedieme napätie na fosforový materiál dochádza k emisii svetla. Tento jav je nazývané
elektroluminiscencia. Typickým elektroluminiscenčným materiálom je zlúčenia sýri a zinku (sulfit
zinočnatý) dopovaný malými množstvami kovov, ktorých výber závisí na požadovanej farbe, napr.
ambér farba s vlnovou dĺžkou 580 nanometrov je z danej látky emitovaná ak je dopovaná horčíkom
a meďou. Elektroluminiscenčné displeje pozostávajú z matice pixelov, kde každý pixel je fosforovým
prvkom, ktorý je možné zapnúť alebo vypnúť pomocou pripojeného napätia. Obr. 11.7 znázorňuje
konštrukciu EL displeja, ktorý pozostáva z niekoľkých vrstiev nanesených na sklenenom substráte.
Prvá vrstva je počet x alebo stĺpcových elektród, ktoré sú elektricky vodivé a sú pre svetlo priehľadné.
Potom nasleduje matica fosforových prvkov, ktoré sú umiestnené medzi dielektrickými vrstvami
a nakoniec sa tu nachádza počet y alebo riadkových elektród, ktoré absorbujú svetlo. Každý pixel je
umiestnený na priesečníku x a y elektródy a zapojený medzi nimi. Na displej sa pozeráme zo strany
skleneného substrátu; ak nie je na daný pixel privedené žiadne napätie, tento pixel sa javí ako čierny.
Ak na tento pixel privedieme napäťový pulz, typicky okolo 100 V a trvanie 10 ms, pixel emituje svetlo.
Jas takéhoto pixelu klesá z počiatočnej hodnoty (ihneď po pulze) z hodnoty 1000 cd/m2 s časovou
konštantou typicky 500 ms. To znamená, že displej musí byť kontinuálne obnovovaný, aby sme sa
vyhli blikaniu. Pulz je opakovaný približne každých 1000 ms, teda opakovacia frekvencia pulzov je 1
KHz; to dovoľuje dosiahnuť jas minimálne 100 cd/m2. Pretože napätie je aplikované iba na 1% času,
energia potrebná pre každý pixel je značne redukovaná; typická hodnota je 10 mikrowatt na pixel.
Interval opakovania pulzov je možné zväčšiť ak pre daný pixel pridáme pamäť.

Obr. 11.6 EL displej

 Pre vytvorenie grafických displejov s maticou pixelov sú aj v tomto prípade používané techniky
multiplexingu, ktoré už boli spomenuté v predošlých textoch. Typický displej s uhlopriečkou 3 palce
má 160x120 pixelov a plochu 62 mm x 42 mm; 8,9 palcový displej má 640x240 pixelov a aktívnu
plochu 211 mm x 79 mm. Elektronuminiscenčný displeje sú vyrábané taktiež tenkostenné ako LCD
displeje, ale majú vyššie prevádzkové napätia a vyššiu spotrebu. Majú väčšie kontrastné pomery
a pozorovacie uhly než porovnateľné LCD.