VIII.

PREPTIE A KOORDINCIA IZOLCIE

Elektrick sstava je charakterizovan menovitm naptm (efektvnym zdruenm naptm).
Najvyie naptie sstavy je najvyie efektvne zdruen naptie, ktor sa me vyskytn v sstave
za normlnych prevdzkovch podmienok v ktorejkovek dobe a v ktoromkovek mieste sstavy.
Menovit a najvyie naptia sstav vn a vvn s uveden v tab. 14.
Tab. 14. Normalizovan menovit a najvyie naptia sstav pre veobecn elektrifikciu
Menovit naptie [kV] (6) 10 22 35 110 220 400 750
Najvyie naptie [kV] 7,2 12 25 38 123 245 420 787
Poznmka. Menovit naptie v ztvorke plat pre doterajiu sstavu, ktor nem by alej rozirovan.

Preptie je naptie akhokovek druhu, ktor je vyie ako amplitda najvyieho naptia sstavy.
V zvislosti od miesta priloenia rozoznvame:
a) preptie proti zemi, ktor vzahujeme k najvyiemu fzovmu naptiu sstavy a
b) preptie medzi fzami, ktor vzahujeme k najvyiemu zdruenmu naptiu sstavy.
V zvislosti od podmienok vzniku i monho trvania rozliujeme:
1. preptia doasn,
2. preptia spnacie,
3. preptia atmosfrick.
31. DOASN PREPTIA
S to vemi slabo tlmen prechodn alebo kvazistacionrne preptia pomerne dlhho trvania,
ktor je mon poda ich kmitotu rozdeli do troch skupn. Prv skupina zahrnuje preptia s
prevdzkovm alebo takmer prevdzkovm kmitotom, ak sa vyskytuj na otvorenom konci dlhch
veden, po strate zaaenia, pri nesmernch poruchch, pri jednoplovo otvorench vodioch atd.
Druh skupina zahrnuje prpady s kmitotom vym ako 50 Hz (ultraharmonick rezonancia, ktor
me vznikn napr. pri zapnut transformtora v bloku s nezaaenm vedenm). Tretia skupina je
vyvolan subharmonickou rezonanciou (kmitoet ni ako 50 Hz) vo vedeniach so sriovou
kompenzciou.
Vznam doasnch prept sa zvyuje so stpajcim menovitm naptm. U zvl vysokch
napt s smerodajn pre vobu bleskoistiek.
Dosia je zvykom voli menovit naptie bleskoistiek rovnako vysok alebo vyie ako
oakvan maximlne doasn preptie v sieti. Nov bleskoistky sa nemusia bezpodmienene voli
poda tohto kritria, pretoe mu by prpad od prpadu napovo preaen (nie vak asto).
32. SPNACIE PREPTIA
Spnacie preptia vznikaj pri nhlych zmench parametrov sstavy, ako s plnovan, a havarijn
vypnania a zapnania vedenia, transformtorov a inch elementov siete a tak isto pri zemnm
spojenia a skratoch. Prechodn javy pri tchto procesoch maj oscilan charakter.
PREPTIA PRI ZEMNCH SPOJENIACH V TROJFZOVCH SSTAVCH
Poda uzemnenia trojfzovch sstav rozoznvame tieto prpady:
Sstava s izolovanm nulovm bodom je sstava, ktorej nulov bod nem iadne myseln spojenie
so zemou, okrem spojenia cez nvestn, meracie a ochrann prstroje s vemi vekou impedanciou.
Sstava so zhacou tlmivkou je sstava, ktorej nulov bod je spojen so zemou cez zhaciu
tlmivku.
Sstava s uzemnenm nulovm bodom je sstava, ktorej nulov bod je spojen so zemou bu
priamo, alebo cez inn alebo indukn odpor malej hodnoty. Sstavu oznaujeme ako inne
uzemnen, ke najvyie efektvne naptie zdravch fz k zemi pri zemnom spojen jednej fze
neprestpi 80 % najvyieho zdruenho naptia; v inom prpade je sstava neinne uzemnen.
Zemn spojenie (jednoplov) sa me vyskytn len v sstavch s izolovanm nulovm bodom
alebo so zhacou tlmivkou.
Pri trvalom zemnom spojen v sstavch s izolovanm nulovm bodom alebo so zhacou tlmivkou
vznikaj doasn preptia kmitotu 50Hz, ktor mu by nebezpen pre sstavy s menovitm
naptm vm ako 35kV.
Prechodn preptia oscilanho charakteru v sstave s izolovanm nulovm bodom vznikaj:
a) pri zapnut trvalho zemnho spojenia
b) pri jeho vypnut,
c) pri preruovanom zemnom spojen.
Preptia pri zemnch spojeniach sa zvuj rezonanciou a odrazmi. Preptia sa daj potlai
zhacou tlmivkou.
PREPTIA PRI VYPNAN SKRATOV
Pochody, ktor vznikaj pri vypnan skratovch i inch prdov vo vypnai a v obvode, s
podmienen obvodom (sou) i vypnaom. Ako nhle vypnac mechanizmus vypnaa dostane
impulz, zan sa jeho kontakty odaova a vytvor sa medzi nimi oblk, udrovan zdrojom prdu a
do okamihu definitvneho preruenia prdu. Predpokladajme, e prd vypname idelnym vypnaom,
ktormu urme tieto vlastnosti: pred preruenm prdu m
vypnacia drha nekonene vek vodivos (oblkov naptie je
nulov), po preruen prdu nadobudne skokom nekonene vek
odpor a prd sa preru presne v nule snusovky prdu. Ihne po
preruen prdu vznikne medzi kontaktmi vypnaa zotaven
naptie, ktor u idelneho vypnaa bude uren len vlastnosami
obvodu (siete).
Pre vklad procesu pri vypnan prdu uvaujme jednoduch
obvod poda obr. 97. Zdroj o induknosti L a kapacite C je zapojen cez vypna V do skratu. Obvodom
nech prechdza ustlen skratov prd, ktor m vypna prerui, s asovm priebehom:

(386)
kde Um je amplitda naptia zdroja u o priemyslovom kmitote. Obraz tohto prdu po Wagnerovej -
Carsonovej transformcii je:

(387)
Poda Theveninovej vety dostaneme zotaven naptie, ak zavedieme do obvodu zdroja prd
opanho znamienka, ako m prd, ktor chceme prerui. Prd, ktor chceme prerui, je dan
vrazom (386) a jeho obraz vrazom (387). Impedann funkcia obvodu zdroja zo svoriek vypnaa je:

(388)
kde:

je dan vlastnm kmitotom obvodu:

Obraz zotavenho naptia je:

(389)
Sptnou transformciou dostaneme originl zotavenho naptia:

(390)
Pre prpady z praxe, kedy je 0 , je mon 2 oproti 02 zanedba, take dostaneme:

) (391)
Pretoe vypnutie prdu nastva pri jeho priechode nulou, bude v tomto okamihu naptie zdroja v
maxime. Po vemi krtku dobu po preruen prdu je mon zloku Um cost povaova za
kontantn, take meme psa Um cost Um a pre zotaven naptie plat:

)

Obr. 97. K pojmu zotavenho
naptia

Z vsledku (391) vyplva, e po preruen prdu vo vypnai sa objav na jeho kontaktoch zotaven
naptie, ktor sa sklad zo zloky o priemyslovom kmitote, okolo ktorej kmit prechodov zloka s
kmitotom rovnm vlastnmu kmitotu obvodu zdroja. Zloka o priemyslovom kmitote sa nazva
poda normy obnoven naptie. Prechodov zloka sa v skutonosti vplyvom innho odporu, ktor
nie je v obvode na obr. 97 vyznaen, pomerne rchlo utlm.
Doteraj jednoduch vklad mal objasni princp pochodu pri vypnan prdu. V skutonosti s
pochody v sieach zloitejie; nebudeme je tu teoreticky sledova.
PREPTIA PRI VYPNAN MALCH INDUKNCH PRDOV
Vznikaj pri vypnan transformtorov naprzdno a pri vypnan reaktorov. Preptie namha
vypnaciu drhu vypnaa, ktor sa spravidla v priebehu vypnania preraz, a tak vznik tzv. optovn
zpal, ktor sa opakuje, dokia vzdialenos medzi kontaktmi vypnaa nie je tak vek, aby odolala
vzrastu zotavenho naptia.
Ak nememe zabrni vzniku preptia (vhodnm vypnaom, paralelnmi odpormi u vypnaa
alebo inak), montuj sa na svorky transformtora ventilov bleskoistky.
alie preptia vznikaj pri vypnan motorov vn s kotvou nakrtko pri rozbehu.
PREPTIE PRI VYPNAN KAPACITNCH PRDOV
Pri vypnan kondenztorovej batrie sa prd vo vypnai preru pri priechode nulou, t.j. v
okamiku, kedy naptie na kapacite m maximum. Naptie na strane zdroja prebieha po tlmenom
zakmitan alej poda snusovky zdroja, zatia o naptie na kapacite podr hodnotu, ktor malo v
okamihu vypnutia. Tm vznik medzi kontaktmi vypnaa rozdiel oboch uvedench napt a me
djs k prierazu drhy vypnaa. Pritom vznikn oscilcie, ktor s zakrtko utlmen. Jav sa me
opakova. Ochrana pred uvedenmi preptiami spova predovetkm vo vobe vhodnho vypnaa.
Obdobn zvery platia pri vypnan vedenia naprzdno.
PREPTIA PRI ZAPNAN ALEBO ZNOVU ZAPNAN NEZAAENCH VEDEN
Vetky v predolch odsekoch uveden spnacie kony a alie pochody (zapnanie transformtoru
naprzdno, reaktorov a alie) vyvolvaj preptia, ktor je mon pomerne dobre zvldnu pomocou
kontrukcie na vypnai alebo bleskoistkou a pri dimenzovan izolcie sa vinou nerepektuj. Pre
dimenzovan izolcie prichdzaj do vahy preptia pri zapnan alebo znovu zapnan nezaaench
veden. Uveme si osobitne preptie proti zemi a preptie medzi fzami.
Preptie proti zemi
Zo sksenost je potrebn pota s tmito initemi preptia:
rozvetven napjacia sie k 3
indukn zdroj naptia k > 3
(
u a a
u s s h a e a
)
Ak m by k < 2, je nutn poui zapnacie odpory u vypnaa alebo in prostriedky k obmedzeniu
preptia.
Preptie medzi fzami
Je potrebn pota s tmito initemi preptia medzi fzami K v zvislosti od k (s
pravdepodobnosou 90%):
k = 2,5 k = 2,0 k = 1,5
K 1,7.2,5 K 1,7.2,0 K 1,8 .1,5

(
u a a
u s s h a e a
)


33. ATMOSFRICK PREPTIA
Vina bleskov je zo zpornch mrakov. Prd blesku prebieha aperiodicky v tvare vlny. V
priemere je doba ela 2s. Poetnos vskytu blesku s amplitdou prdu >10kA bola u ns zisten v
84%, s amplitdou prdu >100kA v 1,8%. Pre nae kraje vyplva zo tatistiky 29,2 derov do 100 km
vonkajch veden rone.
Atmosfrick preptia na vonkajch vedeniach vznikaj pri brkach:
o nepriamymi dermi (indukovan preptia),
o priamymi dermi do fzovch vodiov,
o priamymi dermi do uzemovacch ln v rozpt,
o priamymi dermi do stoiarov.
Indukovan prepti a sa tvoria elektrostatickou a elektromagnetickou indukciou od blesku,
ktor nezasiahne priamo vedenie. ria sa rchlosou svetla ako vlny s malm tlmom. Pri vstupe do
stanice mu vyvola nebezpen preptia.
Pri pri amom dere bl esku do fzovho vodi a sa ri po veden od miesta deru na obe
strany prepov vlna, ktor namha izolciu proti zemi. Amplitda vlny dosahuje miliny voltov, t.j.
viac ako je rzov pevnos izolcie prenosu najvych menovitch napt. Vlna preptia v jednom
vodii indukuje naptia v susednch vodioch.
Pri amy der do uzemovaci eho l ana v rozpt spsobuje na lane vlny naptia postupujce
na obe strany od miesta deru, ktor elektromagnetickou vzbou indukuj naptie vo vodioch.
Naptie zaaujce izolciu je dan rozdielom napt na lane a na vodioch. Ak je toto naptie vyie
ako preskokov naptie, djde medzi uzemovacm lanom a jednm, popr. i niekokmi vodimi k
sptnmu preskoku.
Pri amy der do stoi aru spsobuje na vrchole stoiara preptie, ktorho vekos zvis od
vlnovej impedancie uzemovacch ln, vodiov, od dky rozptia, od odporu uzemnenia stoiarov, od
induknosti a vlnovej impedancie stoiaru a od strmosti prdu blesku. Op me djs k sptnmu
preskoku.
Atmosfrick preptia s smerodajn pre koordinciu izolcie a do najvyieho naptia 245kV, ale
tak isto vedenia vych napt je nutn opatri nleitou ochranou proti preptiu.
Ochranu veden pred priamymi dermi blesku tvor uzemovacie lano. Vedenie me ma jedno
alebo niekoko uzemovacch ln. Spojuj sa so zemou spravidla na kadom alebo nanajv kadom
druhom stoiari. Uzemovacie lan nielen tienia fzov vodie pred priamymi dermi blesku, ale
zniuj aj elektrostaticky indukovan preptie, lebo zvuj kapacitu vodiov proti zemi. Odpor
uzemnenia stoiaru bez pripojenho uzemovacieho lana nem prestpi v trasa vedenia 15 a na
prechodoch a v blzkosti stanc 10 (meran striedavm prdom 50Hz). Tieniaci inok
uzemovacieho lana, vyjadren pomerom potu derov do fzovch vodiov k celkovmu potu
derov do vedenia (do uzemovacieho lana, do fzovch vodiov a do stoiaru) zvis na vekosti
ochrannho uhla, t.j. uhla medzi spojnicou uzemovacieho lana a vodia a medzi zvislicou. Ochrann
uhly pre nae vedenia vn a vvn s v norme. U veden na 35kV sa pouvaj uzemovacie lan do
vzdialenosti 600 a 1000m od rozvodn (vbehov lan).
Odolnos vedenia proti atmosfrickm preptiam zvuj nevodiv konzoly (dreven, lepen
alebo lisovan z drevitch hmt); zvuj rzov preskokov naptie vedenia a zmenuj poet
porch tm, e drevo m znan schopnos potlai a uhasi nsledn oblk po prpadnom preskoku.
Vonkajie vedenia bez uzemovacch ln chrnime Torokovmi trubicami (vyfukovacmi
bleskoistkami). Pouvaj sa u ns do menovitho naptia siete 22 kV.
Preptia, ktor ved k preskokom po izoltoroch, nespsobuj v mnohch prpadoch kody, ak
nevznikne oblk, alebo ak uhasne v dostatone krtkej dobe. Toho je mon dosiahnu u
jednoplovch preskokov zhacmi transformtormi alebo tlmivkami, pre preskoky veobecne
krtkym vypnutm vedenia a optovnm zapnanm (OZ).
Elektrick vlastnosti rznych lnkov prenosovej sstavy pri rzovom namhan vlnami rovnakho
tvaru premenlivej amplitdy udva rzov charakteristika (kapitola III). M typick priebeh pre kad
lnok prenosovej sstavy (izoltory, priechodky, vinutia transformtoru, tyov iskrite, bleskoistky).
OCHRANA STANC PRED ATMOSFRICKM PREPTM
Pred priamym derom blesku sa chrnia budovy krytch rozvodn pomocou bleskozvodov.
Vonkajie rozvodne vn a vvn sa chrnia zachytvami, montovanmi na kontrukciu rozvodne.
Hlavn ochranu zariaden stanc pred vlnami postupujcimi z vedenia tvoria zvodie preptia, a to
ventilov bleskoistky. Maj obmedzi preptie na vekos, ktor neohrozuje izolciu zariadenia.
Zvodi chrni len do uritej vzdialenosti, tzv. ochrannej vzdialenosti.
Venti l ov bl eskoi stky montujeme o najbliie k svorkm transformtora, ktor je najdrahou
asou stanice; maj ploch rzov charakteristiku, ktor je vemi vhodn pre ochranu
transformtorovej izolcie. Nelinerny sriov odpor bleskoistky je schopn prepa vek rzov
prdy, priom vaka nelinernej charakteristike odporu naptie na bleskoistke rastie nepatrne s
rastcim rzovm prdom. Ke rzov naptie kles, odpor sa okamite zvuje, take nsledn prd
zo siete je obmedzen na mal hodnotu, ktor iskrite bleskoistky preru.
Zvykov napti e bl eskoi stky je naptie medzi sieovou a uzemovacou svorkou bleskoistky
pri priechode vbojovho prdu, t.j. rzovho prdu prechdzajceho bleskoistkou po zaplen.
Menovi t zvykov napti e bl eskoi stky je vrcholov hodnota zvykovho naptia pri
priechode menovitho vbojovho prdu.
Menovi t vboj ov prd (menovi t pri epustnos) je vbojov prd (charakterizovan
vrcholovou hodnotou a tvarom vlny), ktor sa pouva pre klasifikciu bleskoistky s prihliadnutm k
trvanlivosti a istiacim charakteristikm.
Zvykov naptie sa zisuje normovanou rzovou vlnou prdu 8/20. (elo vlny sa uruje z 10% a
90% vrcholovej hodnoty prdu.) Menovit vbojov prdy (vrcholov hodnota vlny) s 10kA pre
menovit naptie bleskoistky 3,6 a 336kV, 5kA pre 3,6 a 123kV, 2,5kA pre 3,6 a 37kV a 1,5kA pre 0,5 a
0,85kV.
Ochrann hl adi na bl eskoi stky je uren bu menovitm zvykovm naptm, alebo
rzovm zapaovacm naptm s vlnou 1,2/50, alebo rzovm zapaovacm naptm s vlnou, ktorej elo
stpa rovnomerne do okamihu zaplenia s predpsanou strmosou poda normy, delenm 1,15. Berie sa
najvia z tchto hodnt.
Menovi t napti e bl eskoi stky je efektvna hodnota najvyieho prpustnho naptia
priemyslovho kmitotu medzi sieovou a uzemovacou svorkou bleskoistky. Pri om bleskoistka
ete zhas nsledn prd z pripojenej siete, prechdzajci bleskoistkou pri priechode vbojovho
prdu. Pri zapojen bleskoistky medzi fzou a zemou je treba menovit naptie voli poda
uzemnen sstavy. U sstavy s neinne uzemnenm nulovm bodom a s izolovanm nulovm
bodom m by menovit naptie rovn alebo vyie ako najvyie efektvne zdruen naptie sstavy. U
sstavy inne uzemnenej m by menovit naptie bleskoistky rovn aspo 80 % najvyieho
zdruenho naptia sstavy.
Vyfukovaci e bl eskoi stky (Torokovy trubi ce) vytvoria po zaplen kus vlnu, ktorej
prudk pokles naptia me ohrozi medzizvitov izolciu vinutia transformtorov. Preto sa
neodpora montova ich priamo na svorky vekch transformtorov. Pouvaj sa pre vonkajie
vedenia, aby sa zabrnilo preskokom na izolcii vedenia, pretoe ich rzov charakteristika je k tomu
vhodn.
34. KOORDINCIA IZOLCIE
ZKLADN PRINCPY KOORDINCIE IZOLCIE
Koordincia izolcie spova vo vobe elektrickej pevnosti zariadenia s ohadom na naptia, ktor
sa mu vyskytn v sstave, pre ktor je zariadenie uren. Pritom sa prihliada k charakteristikm
zvodiov preptia tak, aby pravdepodobnos poruchy bola redukovan na ekonomicky a prevdzkovo
prpustn hladinu.
NAPOV NAMHANIE IZOLCIE
Izolciu je treba dimenzova a jej odolnos overi vhodnmi skkami pre tieto elektrick
namhania:
a) napt v normlnej prevdzke,
b) doasn preptia,
c) spnacie preptia,
d) atmosfrick preptia.
Odolnos izolcie pri namhan poda a) a b) sa preveruje dielektrickmi skkami pri priemyslovom
kmitote; pri namhan poda c) spnacou vlnou pre zariadenie s menovitm naptm 300kV a vyie,
mintovou skkou pri prevdzkovom kmitote u zariaden pod 300kV; konene pri namhan poda d)
rzovou vlnou.
KOORDINCIA IZOLCIE PRE NAPTIE ZA NORMLNYCH PREVDZKOVCH PODMIENOK A PRE DOASN
PREPTIA
Izolcia zariadenia mus trvale vydra prevdzku pri najvyom napt (efektvne hodnoty Um).
Dlhodob prevdzkov preptia medzi fzou a zemou neprestupuj poda skrenost obvykle
hodnotu 1,5. Um/ po dobu jednej sekundy. Odolnos zneistenej izolcie je treba preverova pri
napt fze proti zemi aspo Um/ za predpsanch podmienok zneistenia. Odolnos proti iastkovm
vbojom a tepelnej nestabilite m by overen pri napt proti zemi vyom ako Um/.
KOORDINCIA IZOLCIE PRE SPNACIE A ATMOSFRICK PREPTIA
Pre koordinciu je treba predvda vekos spnacch a atmosfrickch prept a obmedzujci inok
zvodiov preptia (bleskoistky alebo ochrann iskria). U bleskoistiek je pritom treba uvi, e
nemaj psobi pri doasnch preptiach. Koordincia me by realizovan bu tatistickou, alebo
konvennou (netatistickou) metdou.

Tab. 15. Doporuen izolan hladiny pre Um 300 kV (poda IEC)
Najvyie
naptie
zariadenia,
efektvna
hodnota
Zklad pre pomern
hodnoty
Menovit vdrn spnacie
naptie, vrcholov hodnota
(v ztvorke je pomern
hodnota)
Menovit vdrn rzov
naptie, vrcholov
hodnota
Pomer medzi vdrnm
rzovm a spnacm naptm
Um [kV]

[]
[kV] [kV]

300

362


420


525


765


245

296


343


429


625
750

(3,06) 850-950 1,13-1,27
850 (3,47)
(2,87)

950-1050 1,12-1,24
950 (3,20)
(2,77)
1050-1175 1,12-1,24
1050 (3,06)
(2,45)

1175-1300-1425 1,12-1,24-1,36
1175 (2,74)

1300-1425-1550 1,11-1,21-1,32
1300
1425
1550
(2,08)
(2,28)
(2,48)
1425-1550-1800
1550-1800-2100
1800-1950-2400
1,10-1,19-1,38
1,09-1,26-1,47
1,16-1,26-1,55
TATISTICK METDA
Pre presn postup je treba pozna rozloenie poetnosti spnacch a atmosfrickch prept a
rozloenie elektrickej pevnosti izolcie pre tieto preptia. Praktick aplikcia spova v tom, e zvolme
na oboch rozloeniach dva reprezentujce body, a to na rozloen elektrickej pevnosti bod, ktor sa
oznauje ako tatistick vdrn naptie a na rozloen preptia bod, ktor sa oznauje ako tatistick
preptie. tatistick vdrn naptie sa vol nad tatistickm preptm s uritou bezpenosou,
vyjadrenou tatistickm bezpenostnm initeom. Tomuto initeovi v konkrtnom prpade zodpoved
urit pravdepodobnos poruchy (ako vychdza z podrobnejch vpotov). Pravdepodobnos poruchy
mus by prijaten z hadiska spoahlivosti a ceny zariadenia.
tatistick vdrn naptie (spnacie alebo rzov) sa zska zo tatistickho spracovania vsledkov
skok. Je to ono naptie, ktor izolcia vydr s dohodnutou pravdepodobnosou (90 %). tatistick
vdrn naptie sa rovn alebo je vyie ako menovit vdrn naptie, ktor uruje izolan hladinu
zariadenia. Menovit vdrn naptie sa preveruje skkou. Rzov skka sa realizuje znmym rzom
naptia 1,2/50. Pri skke spnacm rzom sa pouije normovan spnacia vlna 250/2500.
tatistick preptie (spnacie alebo rzov) je amplitda preptia vyvolanho uritou udalosou
(zapnutm vedenia, derom blesku atd.), ktor bude prekroen s dohodnutou
pravdepodobnosou.
Tabuka 16. Prklady vpotu koordincie izolcie konvennou metdou
1. Zkl adn daj e
Prklad 1 Prklad 2
najvyie naptie zariadenia, efektvna hodnota Um [kV]
420 765
zodpovedajce naptie fze k zemi

[kV] 243 442

doasn preptie stanoven zo tdi sstavy (v ztvorke je pomern
hodnota vztiahnut na

[kV]

320 (1,32)

605 (1,37)
minimlny bezpenostn inite (zvolen)

pre spnacie preptie
1,15 1,15
pre atmosfrick preptie
1,25 1,25
2. Charakt eri st i ck hodnot y bl eskoi st ky

menovit naptie, efektvna hodnota (vol sa tesne nad doasnm
preptm) [kV]
324 612
maximlne zapaovacie naptie pre spnacie preptie*) [kV] 765 1230
a) maximlne zapaovacie naptie pre atmosfrick preptie*) [kV] 805 1400
b) maximlne zapaovacie naptie v ele vlny*)[kV] 1010 1660
c) maximlne zvykov naptie pri menovitom vbojovom prde*)
[kV]
735 1400
3. Ochrann hl adi na

pre spnacie preptia - rovn sa max. zapaovaciemu naptiu pre
spnacie preptie(v ztvorke je pomern hodnota vztiahnut na

[kV] 765 (2,23) 1230 (1,97)

pre atmosfrick preptia rovn sa najvej hodnote z troch
dajov pod 2a), 2b), 2c), priom hodnota poda 2b), sa vopred del
initeom 1,15 (v ztvorke je pomern hodnota) [kV]

()

()
4. Izol an hl adina
Spnacie preptia
minimum pre vobu vdrnho spnacieho naptia (v ztvorke je
pomern hodnota) [kV]
765 x 1,15 = 880
(2,23 x 1,15 = 2,57)
1230x1,15 = 1415
(1,97x1,15 = 2,26)
menovit vdrn spnacie naptie zvolen najbliia vyia
hodnota poda tab. 15, (v ztvorke je pomern hodnota) [kV] 950 (2,77) 1425 (2,28)
pomer menovitho vdrnho spnacieho naptia k ochrannej
hladine pre spnacie preptie 1,24 1,16
Atmosfrick preptia

minimum pre vobu vdrnho rzovho naptia (v ztvorke je
pomern hodnota) [kV]
878x1,25 = 1100
(2,56 x 1,25 = 3,20)
1440x1,25 = 1800
(2,30 x 1,25 = 2,88)
menovit vdrn rzov naptie zvolen najbliia vyia
hodnota poda tab. 15 (v ztvorke je pomern hodnota) [kV] 1175(3.42) 1800 (2,88)
pomer menovitho vdrnho rzovho naptia k ochrannej
hladine pre rzov naptie 1,33 1,25

*) okamit hodnoty
KONVENN METDA (NETATISTICK)
Pre niektor zariadenia, ktorch izolcia zostva po prieraze trvale pokoden (transformtory,
reaktory atd.), nie je vhodn aplikova tatistick metdu a je potrebn uvzova konvenn vdrn
pevnos, ktor sa over aplikciou malho potu impulzov (napr. tri pre kad skobn podmienky) o
vekosti menovitho vdrnho naptia (spnacieho alebo rzovho). Konvenn vdrn pevnos mus by
o bezpen hodnotu vyia ako konvenn maximlne preptie (spnacie alebo rzov), vyhodnoten na
zklade sksenost. Miera tejto bezpenosti op vyplva zo sksenost a neopiera sa o tatistick
vpoty.
Pre zariadenia chrnen bleskoistkou s v tab. 15 uveden doporuen hodnoty menovitho
spnacieho vdrnho naptia (izolan hladiny) a menovitho rzovho vdrnho naptia pre
uveden najvyie naptie.
PRKLADY VPOTU KOORDINCIE IZOLCIE KONVENNOU METDOU
V tab. 16 s prklady pre transformtory chrnen proti spnacm a atmosfrickm preptiam
bleskoistkou montovanou na ich svorkch.