Martin Hrubiko

Histamnov intolerancia
Znma neznma
recenzenti

MUDr. Ludk Hochmuth, Alergologick

ambulancia, II. Intern klinika, FNsP F.D.
Roosevelta, B. Bystrica.

MUDr. Eva Pekarov, Alergologick ambulancia,

II. Intern klinika, FNsP F.D. Roosevelta, B.
Bystrica.

MUDr. Peter irola, Aloris Consulting s.r.o.,

Modra.

Martin Hrubiko, 2011.

1

NA VOD: NIE VETKO O VYZER
AKO ALERGIA JE NAOZAJ ALERGIA
Poznte ud alergickch takmer na vetko
o zjedia alebo vypij? Mnoh zvs si urite po-
vedia, samozrejme, takch je vea; alebo dokon-
ca - no ve to som presne ja. Ale ja vm budem
oponova. vodzovky pri slove alergick som
nedal nhodou. Sksen lekr - alergolg vm
povie, e to nie je mon. Toti: ak by niekto na-
ozaj bol alergick takmer na vetky zkladn po-
traviny, nemohol by vbec i - rchlo byzomrel
na celkov alergick reakciu - anafylaxiu. Napriek
tomu mi bude mono niekto oponova, e on
sm m takto alergiu, alebo pozn niekoho
takho vo svojom okol. Takto udia sa sauj,
e s alergick na vetko kysl, nemu vypi
ni bublinkov, vadia im vetky potraviny s -
kami a podobne. Ale uznajte, me existova
alergia na bublinky vnpoji?
Tu asi treba vysvetli, o to je alergia. Toto
slovo sa d preloi ako precitlivenos. Pouva-
me ho vdvoch rovinch veobecnej amedicn-
skej. Hovorme naprklad, e mme alergiu na
politiku, alergiu na svokru a podobne, ale na
tomto mieste sa budeme pridriava roviny od-
bornej medicnskej. Medicna definuje alergiu
ako neprimeran reakciu imunitnho systmu
na ben ltky, na ktor nealergick organizmus
nereaguje. Tto reakciu sprostredkvaj tzv. IgE
protiltky. Poda toho voi omu si jedinec tak-
to protiltku vytvoril, reaguje na urit pecifick
podnety: na alergny roztoov vbytovom prachu,
na srs zvierat, na pe alebo spry plesn vovzdu-
, na konkrtne zloky potravy apodobne. Tvor-
ba pecifickch IgE protiltok (t.j. zameranch
voi konkrtnemu alergnu) sa d zisti pomocou
konch testov a vyetrenm ich hladiny vkrvi.
Ak sa teda u loveka s neprimeranmi re-
akciami na rzne podnety doke tvorba peci-
fickch IgE protiltok, a konkrtnu(e) protilt-
ku(y) mono spoji s konkrtnymi vyvolvami
- spami, ide oalergiu. Na druhej strane, nie
zakadm ak niekto nieo konkrtne nezna,
mus to by alergia. Ak sa tvorba pecifickch
IgE protiltok nedoke, prina je niekde inde.
Meme hovori o hypersenzitivite (precitlive-
nosti), nie vak oalergii. Po prine nealergickej
precitlivenosti sa ptra aie ako po skuto-
nej alergii, neraz ostva prina roky (alebo aj
cel ivot) nepoznan. To, e lekr vyli alergiu
vak pacienta neuspokoj, pretoe akosti mu
ostvaj. Pacienta nemus zaujma mechaniz-
mus vzniku jeho ochorenia - jeho zaujma, ako sa
problmu zbavi. Na druhej strane - pre lekra je
objasnenie podstaty ochorenia mimoriadne d-
leit, pretoe spsob lieby pri rznych mecha-
nizmoch me by podstatne odlin. Vkone-
nom dsledku je to teda dleit aj pre pacienta.
Sksenmu lekrovi pri diagnostike pre-
citlivenosti pomha klinick obraz - ie sbor
jednotlivch prejavov, ktormi postihnut jedi-
nec trp - atzv. anamnza - t.j. histria doteraj-
ch akost (terajie ochorenie, ale aj choroby
aprejavy vminulosti, vskyt vrodine a podob-
ne). Typick alergick reakcia, t.j. precitlivenos
sprostredkovan pecifickmi IgE protiltkami
ktor si jedinec vytvoril voi konkrtnej ltke
(ltkam), mva aj charakteristick klinick ob-
raz. Medzi typick prejavy alergie patr svrbenie
koe asliznice, drdenie vnose a/ alebo vhrdle
aniekedy aj vuiach, kchanie, vodov ndcha,
upchvanie nosa, drdenie na kae, niekedy
spojen aj s pocitom zench dolnch dcha-
cch ciest a spocitom dusenia, alej ervenanie
pokoky, ihavka (tvorba pupencov podobnch
pophleniu i potpaniu komrom), niekedy a
tvorba opuchov. Treba ale zdrazni, e ani jeden
z tchto prejavov nie je pre alergiu pecifick,
me sa vyskytn pri hocakom inom zdravot-
2
nom problme. Pre alergiu je charakteristick
urit sbor prejavov s typickmi svislosami
- s prostredm, dennou dobou, vykonvanou
innosou a podobne. Alergia sa takmer nikdy
neprejavuje jednm izolovanm prejavom - na-
prklad iba vyrkou, iba kaom, iba svrbenm,
iba upchatm nosom a podobne - bez inch
sprievodnch prejavov.
A teraz si mnoh z vs povedia: No dob-
re, ao mi teda je? Ve asto - ke nieo zjem
(ale vlastne niekedy ani neviem i to je z jed-
la?) - zrazu oerveniem, bol ma hlava, svrb ma
koa, niekedy dostanem po jedle ke, preenie
ma... o to me by, ak nie alergia? Na takto
poloen otzku treba jasne odpoveda: z me-
dicnskeho hadiska naozaj nie vetko o sa za
alergiu povauje, je alergia. Mnoh spomenut
problmy patria do oblasti intolerancie, t.j. pre-
citlivenosti ktor nem ako podklad imunolo-
gick mechanizmus, ale je spsoben naprklad
enzmovou poruchou (nedostatonou funkciou
alebo tvorbou konkrtneho enzmu).
Amono prve vm, alebo vaim blzkym,
znmym..., ktor maj prejavy intolerancie po-
travn, je uren tto brorka zaoberajca sa
histamnovou intoleranciou.
o je histamn?
Histamn je ltka patriaca do skupiny tzv.
biognnych amnov - degradanch produktov
metabolizmu ivoneho aj rastlinnho pvo-
du. Ide o nzkomolekulov organick zleniny
zsaditho charakteru typick obsahom atmu
duska odvoden od molekuly amoniaku; vzni-
kaj najm rozkladom aminokyseln (ktor s
jednm zo zkladnch stavebnch kameov i-
vej hmoty), obzvl histidnu tzv. dekarboxyl-
ciou, atie tzv. aminciou alebo transaminciou
aldehydov a ketnov (takisto v prrode bohato
zastpen ltky).
Histamn (chemicky 2-(4-imidazol)-etyla-
mn) objavili v priebehu prvho desaroia 20.
storoia. Najviac k jeho objavu prispel britsk
fyziolg sir Henry Dale, ktor za svoj vskum do-
stal spolu sLoewim vroku 1936 Nobelovu cenu
za medicnu. Okrem histamnu medzi biogn-
ne amny nevyhnutn pre ivot loveka patria
serotonn, katecholamny (adrenaln, noradre-
naln, dopamn) a tyramn - vetko s to ltky
uplatujce sa v rmci prenosu signlov, tzv.
meditory. Histamn sa prirodzene vyskytuje
v tele vetkch vych ivochov. Jeho inky
sprostredkvaj receptory 4 typov (oznauj
sa H 1, H2, H3, H 4). Funkcia tchto receptorov je
rozdielna vcentrlnej nervovej sstave (mozog
je od zvyku tela oddelen polopriepustnou ba-
rirou) a mimo nej, a preto aj histamn m in
inky v mozgu a in inde v tele. Histamn je
najviac znmy vaka alergickej reakcii, na kto-
rej sa podiea rozhodujcou mierou, avak hlav-
nou funkciou histamnu je as na normlnych
ochrannch aregulanch reakcich.
K ivotu nevyhnutn biognne amny si telo
vytvra samo - hovorme oltkach endognne-
ho (vntornho) pvodu, as prijmame ale aj
potravou (exognneho pvodu - zvonka). Urit
- klinicky nevznamn - obsah histamnu v po-
travinch je prirodzen, pri skladovan a zret sa
jeho obsah (natrvenm vlastnmi enzmami,
ale najm innosou mikroorganizmov) zvyu-
je. Okrem histamnu stpa mnostvo aj alch
biognnych amnov ako tyramn, putrescn aka-
davern. Podobne ako histamn mu vyvolva
bolesti hlavy, zmeny krvnho tlaku, a prznaky
potravinovej otravy - priamo, alebo zvenm
hladiny histamnu. Avak v prpade normlneho
mnostva a pri normlnej funknej aktivite v
3
reve prtomnch enzmov (monoamnooxid-
za, diamnooxidza) sa exognne amny rozkla-
daj, m sa zabrni ich nadmernmu vstrebaniu
a toxickmu inku.
Znme aj menej znme
inky histamnu na n
organizmus
Vina histamnovch prejavov zvis od
jeho psobenia na hladk svaly ktor maj na
svojom povrchu vea H 1-histamnovch recepto-
rov. inkom na hladk svaly ciev histamn sp-
sobuje ich rozrenie, o vedie k niku tekutiny
mimo ciev a poklesu krvnho tlaku. Rozrenie
drobnch konch kapilr mono vidie ako za-
ervenanie pokoky. Vnajvrchnejej vrstve po-
koky spsobuje nik tekutiny vznik ihavky,
vhlbch vrstvch vedie kopuchom. Nsledkom
niku tekutiny v nose a stimulcie liazok s
prejavy ndchy - vodov vtok, opuch sliznice,
slzenie. Rozrenie uritch ciev v oblasti cen-
trlnej nervovej sstavy spsobuje migrnov
boles hlavy a / alebo zvraty.
Hladk svaly na ktor histamn prostrednc-
tvom receptorov psob sa nachdzaj aj vre-
ve (vznikaj ke, hnaka) a v maternici (tzv.
kontrakcie mu spsobi potrat alebo pred-
asn prod). Efekt histamnu na srdcov sval
sa prejav zrchlenou innosou srdca, pocitom
benia. Stiahnutie svalov v priedukch spolu
s opuchom sliznice a zvenou tvorbou hlienu
vedie kzeniu ich priesvitu, o sa prejav ties-
ou na hrudi, pskavm dchanm, kaom (pre-
javy astmy). Histamn stimuluje (drdi) nervo-
v zakonenia, o okrem inho spsobuje siln
svrbenie. Spolu s inmi ltkami podporuje vylu-
ovanie hlienov, riadi delenie arozmnoovanie
buniek (najm tvorbu novch ciev a krviniek).
Vetky uveden inky histamnu maj dleit
fyziologick lohu, s teda normlne, ale pri ne-
primerane vekom vyplaven histamnu vznikaj
uveden chorobn prejavy.
V mozgu pln histamn funkciu hormnu
bdelosti - spolu s adrenalnom aalmi ltkami
prispieva kschopnosti poda okamit vkon. S
tm svis vplyv na znenie chuti do jedla, pre-
toe tto vstave aktivcie organizmu nie je ia-
duca. To je aj dvod, preo niektor starie anti-
histaminik (lieky potlajce inky histamnu
v organizme) prenikajce do mozgu vyvolvaj
zvenie chuti k jedlu (a v konenom dsledku
priberanie). Histamn vak pln aj vemi dleit
lohy v zabezpeen prirodzenej obranyschop-
nosti: vyplavuje sa vprpade razu i inej traumy
(napr. opercia), infekcie. Je teda vemi dlei-
tm sprostredkovateom prirodzenej zpalovej
ochrannej reakcie. Podrobne vetky inky his-
tamnu vtele ukazuje obrzok 1.
Kee ide o vemi inn ltku, n orga-
nizmus histamn skladuje v granulch v peci-
lnom type bielych krviniek, ktor sa nazvaj
mastocyty; v menom mnostve sa histamn
skladuje aj v inch bunkch, napr. v krvnch
dotikch, niektorch revnch a nervovch
bunkch. Z tchto buniek sa vplyvom rznych
fyziologickch (prirodzench) aj patologickch
(chorobnch) podnetov vyplavuje a v prpade
masvneho vyplavenia spsobuje chorobn pre-
javy. Neprimerane sa inky histamnu prejavuj
pri alergickej reakcii, ke dochdza krchlemu
rozpadu vekho mnostva mastocytov ahista-
mn sa do tela uvon vo vekom mnostve. Vex-
trmnom prpade vznik systmov (celkov)
alergick reakcia, tzv. anafylaktick ok, ktor
v prpade neposkytnutia prvej pomoci me
vies a k mrtiu. Typicky takto prudk aler-
gick reakcia vznik naprklad u precitlivench
jedincov po bodnut blanokrdlym hmyzom (osa,
4
Obr. 1. inky histamnu vorganizme

bdelos, vzruenie,
nevonos
vyburcovanie, naruenie
vracanie
zmeny zvraty dennch rytmov
krvnho
tlaku
centrlny vplyv na: teplotu tela,
bolesti
nervov prjem potravy, pohyblivos,
srdcovo hlavy
anafylaxia systm uenie, pam
cievny
systm
kostn dre
poruchy
rytmu sekrcia
rozrenie uvonenie mastocytov
prenaov signlu regulcia
ciev
krvotvorby
aktivcia
zrchlen energetickch
frekvencia srdca drh
poruchy rytmu

stimulcia
HISTAMN biele krvinky
nervov
citlivosti
tvorba
priepustnos sahovanie aldonej
svrbenie ciev tvorby tvorby hladkch kyseliny
koa svalov
hlienu estrognov

ervenanie zavac
opuch zavac maternica systm
a respiran
ihavka
systm
bolestiv nadvanie
mentrucia
svrbenie nosa, kae, zahlienenie, bolesti
kchanie, vodov vtok, zenie prieduiek, hnaka ke
pln nos dchavica

5
vela), vzcnosou ale nie s ani celkov alergic-
k reakcie po potravinch, atie po liekoch.
K vyplaveniu histamnu z granl me
djs imunologickou aj neimunologickou ces-
tou, ie s asou imunitnho systmu, alebo
bez neho. Oalergick reakciu ide vtedy, ke pod-
netom na masvne vylenie histamnu zbuniek
je reakcia alergnu so pecifickmi IgE protilt-
kami (alergick protiltky), ak vak zven
hladina vorganizme nie je nsledkom aktvneho
zapojenia sa imunitnch mechanizmov, nemal by
sa stav nazva alergiou.
IgE protiltky sa vytvraj proti konkrt-
nym bielkovinovm truktram z najrznej-
ch alergnovch zdrojov (pe, roztoe, plesne,
hmyz, potraviny). Mastocyty maj pre tieto pro-
tiltky pecifick receptory, atak s prirodzene
IgE protiltkami doslova obalen. Ak sa na takto
viazan protiltky napoj alergn (ltka, proti
ktorej sa tieto protiltky vytvorili), vznik signl
k degranulcii - masvnemu vyplaveniu histam-
nu z granl. Histamn ako vznamn meditor
mnohch fyziologickch reakcii sa samozrejme
vyplavuje aj na podklade inch podnetov - in-
kom zloiek tzv. komplementovho systmu,
cytoknov (molekuly sprostredkvajce infor-
mcie medzi bunkami) a mnohch alch telu
vlastnch ltok, ale aj zmien vkoncentrcii telo-
vch tekutn aalch fyziklnych achemickch
faktorov - fyziologicky, pri traume, infekcii apod.
Pri neimunologickej reakcii dochdza kde-
granulcii mastocytov priamym chemickm
inkom ltky na bunku (bez asti IgE protil-
tok). Okrem vntornch podnetov mu vypla-
venie histamnu z buniek spsobi mnoh von-
kajie podnety - napr. chemick ltky zpotravn
(prirodzene sa vyskytujce aj umelo dodan za
elom konzervcie, ochutenia i prifarbenia),
ale aj fyziklne faktory (UV iarenie, vlhko, tep-
lo, chlad). Ltky i faktory vedce k vyplaveniu
histamnu sa nazvaj histamnov libertory
(uvoovae). Pri masvnom vyplaven histamnu
s nsledky rovnak ako pri alergickej ceste vy-
plavenia histamnu.
Pre tak inn ltku akou je histamn m or-
ganizmus vytvoren spsoby ktormi ho rchlo
odbra - ke vetko funguje optimlne, histamn
nm teda nem ako pokodi. Prakticky vo vet-
kch bunkch sa nachdza enzm N-metyltrans-
ferza,voblikovom arevnom epiteli (povrcho-
vej bunkovej vstelke) avplacente sa nachdza
enzm diamnooxidza. Prv zenzmov rozkla-
d predovetkm histamn endognneho (vlast-
nho) pvodu, ato ete vo vntri bunky pred jeho
vyplavenm do krvnho obehu, druh zodpoved
za odbranie histamnu exognneho pvodu -
zpotravy (ktor sa bu vpotravinch prirodzene
nachdza, alebo vznik pri ich rozklade), ato pria-
mo vtenkom reve alebo vkrvnom obehu.
Na zklade vedeckch poznatkov o mno-
horakch inkoch histamnu v organizme sa
v sasnosti s histamnom spjaj nasledovn
chorobn stavy:
alergia (precitlivenos sprostredkovan
pecifickmi protiltkami IgE)
kon choroby (ihavka - urtikria, niekto-
r formy angioedmu, atopick ekzm - der-
matitda, precitlivenos na slnko - solrna
dermatitda, amnoh in)
choroby zavacieho traktu (hnaky ake
neznmeho pvodu, zven priepustnos
steny reva, syndrmom drdivho reva,
Crohnova choroba, ulcerzna kolitda)
navov syndrm a fibromyalgia (nepri-
meran nevysvetliten nava, bolesti sva-
lov, liach a zhybov spojen snavou, nieke-
dy depresiou, zkosou)
6
 reumatoidn artritda ain tzv. systmo-
v spojivov ochorenia (zpalov reuma-
tizmus)
psychiatrick diagnzy (zkostn syn-
drm, depresia, schizofrnia)
arytmia (rzne formy porch srdcovho
rytmu)
patologick gravidita, potraty
Neznamen to, e zakadm v uvedench
prpadoch zohrva histamn primrnu lohu,
kadopdne sa vak na vvoji chorobnch preja-
vov viac alebo menej vznamne podiea.
Porucha metabolizmu
histamnu histamnov
intolerancia
Histamnov intolerancia (oznaovan
skratkou HIT) je stav, kedy nsledkom nepo-
meru medzi prsunom histamnu a schopnos-
ou odbra ho vznikaj histamnov prejavy.
Tto nerovnovha me by spsoben zve-
nm obsahom histamnu v potrave, prsunom
uvoovaov histamnu vpotrave, prpadne pr-
sunom ltok blokujcich enzm, ktor histamn
rozklad (diaminooxidza). Prznaky histam-
novej intolerancie mu by spsoben aj nad-
mernm vyplavenm telu vlastnho histamnu
zgranl mastocytov.
Aktivitu enzmu diamnooxidzy (oznau-
je sa skratkou DAO) maj jednotliv udia rznu
-funknos enzmu je geneticky podmienen.
V detstve a v mladosti vak prakticky vetci
mme tento enzm v dostatonom mnostve
a dostatone aktvny. U niektorch jedincov
aktivita enzmu vekom kles - odhaduje sa, e
ide asi o1-3% populcie, priom a 80% postih-
nutch s udia strednho veku, astejie eny.
Nerovnovha medzi aktivitou DAO a mno-
stvom histamnu ktor sa nahromadilo vreve
(nsledkom znenej funkcie DAO, prirodzenho
obsahu vtej ktorej potravine, alebo nsledkom
histamnoliberanej aktivity konkrtnej potravi-
ny) vedie k zveniu hladiny histamnu v orga-
nizme ak pestrej kle symptmov histamno-
vej intolerancie.
Prejavy HIT s znme u po desaroia, av-
ak jej exaktn dkaz je mon a vsasnosti.
Problmom ostva skutonos, e obdobn kli-
nick obraz spsobuj aj in ltky ako histamn
(alie biognne amny, sulfity), atak diagnosti-
ka nie je jednoduch (pozri kapitolu diagnostika).
Prejavy histamnovej
intolerancie (HIT)
Mnoh z fyziologickch aj patologickch
(chorobnch) inkov histamnu v naom or-
ganizme sme u uvideli vkapitole o je hista-
mn? Na tomto mieste sa sstredme podrob-
nejie na prejavy intolerancie histamnu - stavu
ktor vznik nepomerom medzi prjmom alebo
vyplavovanm histamnu ajeho odbravanm.
Zven mnostvo histamnu v tele dva
predpoklad pre vemi pestr klinick obraz (ta-
buka 1). Medzi typick prejavy patr svrbenie a
zaervenanie pokoky a tvorba ihavkovch
pupencov (nazvaj sa aj koprivka, odborne ur-
tikria), ale aj nadvanie, ke v bruchu a hna-
ka po prjme potravy. Avak nsledkom inkov
7
histamnu mu vznika aj prejavy pri ktorch
sa bene na HIT ani nemysl: napr. upchat nos,
migrna, chronick nava, bolestiv mentru-
cia. Klinick prejavy HIT (tabuka 1) prichdzaj
po kontakte s podnetom pomerne rchlo - v-
inou do 1 hodiny, asto v horizonte mint, pri
oneskorench a alebo vracajcich sa prejavoch
vak nebva ahk postrehn bezprostredn
svislos s potravinovm i inm spaom.
Vina prejavov HIT je primrnych, to zna-
men, e ide o priamy inok zvenho mno-
stva histamnu na organizmus, niektor s vak
sekundrne. Organizmus toti reaguje na zve-
n hladinu histamnu zvenou tvorbou adrena-
lnu a noradrenalnu, o me ma za nsledok
paradoxn vzostup tlaku krvi (hoci histamn sm
osebe vyvolva jeho pokles), zrchlen innos
srdca a poruchy srdcovho rytmu, atie nervo-
zitu, pocit vntornho trasu a poruchy spnku.
Frekvencia akost aforma prejavov zvis
od hbky enzmovej poruchy - ktor me kol-
sa v ase - aod mnostva histamnu prijatho
stravou. Miera prejavov je teda rozdielna nie iba
medzi jednotlivmi umi trpiacimi na HIT, ale
aj u toho istho loveka. Obsah histamnu je v
mnohchpotravinch kolsav, preto t ist po-
travina raz vyvol vek problmy, raz mierne,
a inokedy dokonca iadne. Aj potraviny s rov-
nakm obsahom histamnu vyvolvaj v rz-
nych obdobiach prejavy rznej intenzity; je to
dan funknosou revnho enzmu DAO, ktor
ovplyvuje rad faktorov: napr. poitie alkoholu,
niektor lieky - (naprklad na kae, analgetk)
achemick ltky.
V gravidite je aktivita DAO 500-1000 n-
sobne zven. Ide ofyziologick ochranu plodu
pred histamnom, nsledkom je pokles hladiny
histamnu v krvnom obehu matky od druhho
trimestra gravidity. Preto mnoh eny, ktor

Prejavy histamnovej intolerancie.

Rchlo nastupujce prejavy

Koa: svrbenie, ervenanie, ihavka, opuchy
Zavac trakt: bolesti - ke, nadvanie, hnaka, vracanie sa kyslej avy zo aldka do paerku a hrdla
sta, horn dchacie cesty:
- s vrbenie a opuch pier, jazyka, Eustachovej trubice (spojka medzi uchom a hrdlom), hlasiviek
- kchanie, vodov vtok, opuch sliznice - pln nos (ndcha), zahlienenie, kae
Doln dchacie cesty: kae, dychov tiese, sipiv - pskav dchanie (astma)
Srdcovo-cievny systm:
- boles hlavy (zvisl na pohybe - polohe hlavy, migrna)
- z meny krvnho tlaku (vzostup nsledkom vyplavench katecholamnov, pri vekom mnostve histamnu pokles)
- benie srdca, poruchy srdcovho rytmu
- zvrat a strata vedomia

Chronick prejavy

chronick neprimeran nava

bolestiv mentrucia
nervozita, poruchy spnku (nespavos)
zkos, panick porucha, depresia

8
pred tehotenstvom trpeli prejavmi histamno-
vej intolerancie, pozoruj vgravidite prechodn
zlepenie HIT, ba niekedy aj alergickch pre-
javov. Pre zven tvorbu DAO placentou je aj
al dvod - ako sme uviedli, histamn spso-
buje sahovanie hladkch svalov maternice, tzv.
kontrakcie, preto mus placentov DAO inky
histamnu a do produ blokova. Nedostaton
aktivita DAO v placente sa zdruuje s rznymi
formami patologickej gravidity aprispieva kpo-
tratom i predasnm prodom.
Diagnostika histamnovej
intolerancie
Tto as zaneme pripomenutm dleitej
skutonosti: nie vetko o vyzer ako alergia
(alebo oom sa laik domnieva, e je alergia) je
naozaj alergia. Preo to pripomname? Tak isto
nie vetko o vyzer ako HIT, ou naozaj aj je.
Tie treba uvies, e alergia aHIT sa navzjom
nevyluuj, niekto me trpie oboma. Dokonca
sa ukazuje, e HIT je u niektorch foriem aler-
gie pomerne ast ame sa podiea na nevy-
rovnanom - horom klinickom priebehu alergie
(napr. hor priebeh ekzmu, astmy). U ztohto
vodu je zrejm, e diagnostika HIT patr do rk
pecialistu.
Na zklade klinickch prejavov mono na
HIT a / alebo alergiu zska podozrenie, ktor by
sa vak malo potvrdi / vyli odbornm vyet-
renm. Vyetrenie ulekra sa sklad zrovnakch
krokov ako pri hocktorej inej chorobe, resp. kli-
nickej situcii, ie pozostva z anamnzy, fy-
zickho vyetrenia a laboratrnej diagnostiky.
iaden zdiagnostickch krokov by sa nemal vy-
necha, s rovnocenn. Zuvedench troch diag-
nostickch pilierov treba nakoniec spravi shrn,
a tak sa poksi dospie k sprvnej diagnze.
Nie je to tak jednoduch, ako by sa mohlo zda
na prv pohad, a tak samodiagnostikovanie
(vrtane manipulovania s ditou pozri. alej)
bez lekrskeho vyetrenia nie je namieste. Ne-
raz aj diagnza lekra je iba pracovn adefi-
nitvny zver sa vytvra a po dlhom sledovan
aliebe pacienta. Me to trva aj roky.
Anamnza
Slovom anamnza oznaujeme rozbor pr-
znakov (symptmov) nie iba aktulneho zdra-
votnho problmu pacienta, ale aj vetkch do-
terajch zdravotnch problmov od narodenia
a po sasnos - hoci sa mu zda pacientovi
s aktulnym problmom nesvisiace. Tu plat
zsada, e v udskom tele vetko so vetkm
svis. Ide teda o rozhovor lekra s pacientom,
pri ktorom sa ptame ak m pacient akosti
- ako vyzeraj, kedy aza akch okolnost sa ob-
javuj, ako dlho u trvaj aptame sa na vetky
ostatn chorobn prejavy, resp. choroby, na kto-
r sa pacient liei ana lieky ktor uva. Ptra-
me tie po podobnch problmoch, ale aj ainch
chorobch upokrvnch prbuznch (najm rodi-
ia, srodenci, deti). Sasou anamnzy (ob-
zvl u alergolga!) je aj rozbor pacientovch
ivotnch a pracovnch podmienok, ivotnho
tlu, zvyklost, stravovacch a inch nvykov
apodobne.
Je prekvapiv, ako asto pri anamnze le-
kr naraz u pacienta na bariru nepochopenia,
niekedy a charakteru urazenia sa. Celkom jed-
noznane vak treba zdrazni, e bez dobrej
anamnzy nejestvuje sprvna diagnza a jej
rieenie. Vdnenej uponhanej dobe akoby pa-
cient nemal as sm na seba. Hnev sa u pre
akanie pred ambulanciou (pracujeme so ivmi
bytosami, nie so strojmi, presn naasovanie
v medicne naozaj nie je mon!), obauje ho
9
dlh rozhovor a zdanlivo nekonen otzky le-
kra, oakva, e sa raz-dva sprav zzran
diagnostick test aproblm sa tm hne vyrie-
i. Avak vsledky vyetren, ktor sa dali urobi
bez jasnej predstavy o od nich oakvame abez
dkladnej anamnzy, s iba bezcenn sla.
Pacient by mal by schopn vlastnmi slo-
vami opsa s m prichdza (laicky - lekr od
pacienta samozrejme neiada diagnzu, ani od-
born vrazy!). Mono vs toto trivilne konta-
tovanie prekvapuje, je vak zvltne ako asto
zkladn otzka Tak o vs ku mne privdza?
pacienta zasko. Ale ako m lekr prs na to, o
pacientovi je, ak ten nevie opsa svoj problm?
Odpove typu no priiel som na to vyetrenie
(alebo pani doktorka ma posiela) je inform-
ciou pre jasnovidca, nie pre lekra, ktor chce po-
mc... Aj vyetrujci lekr privta pomoc - i u
od pacienta, alebo od kolegu.
Idelny stav pre pecialistu je, ak pacient
prichdza od svojho praktickho lekra pripra-
ven. o tm mme na mysli? Praktick lekr by
mal pacientovi ktor ide kpecialistovi da lekr-
sku sprvu, v ktorej vyjadr s akm problmom
pacienta odosiela astrune spe vetky doteraj-
ie pacientove ochorenia azape lieky ktor pa-
cient uva. Lstoek typu Prosm ovyetrenie
nm vemi nepomha, zvl ak pacient nevie
dobre vyjadri dvod odoslania, apritom sa liei
na mnoh ochorenia aberie rzne lieky (Ak? No
predsa tak vek biele, menie ruov a ete
tak zelen tobolky... - uznajte, e to nm pri
posden, i naprklad uvan lieky nesvisia
s akosami, vemi nepome). Samozrejme,
e pecialista pacienta me vyetri aj bez le-
krskej sprvy, chcel som len vysvetli preo je
lekrska sprva tak dleit, a ak ju pacient
nem, potom je potrebn aby bol na nae otzky
pripraven. Lekr sa urite nepta zosobnej zve-
davosti. Pamtajte: lekr, ktor sa nepta, nie je
dobr lekr...
Pri podozren na HIT ptrame predovetkm
po vetkch prejavoch ktor s zhrnut vtabuke
1, aich svise so stravovacmi nvykmi, prjmom
konkrtnych potravn spotencilne vysokm ob-
sahom histamnu, alkoholu alebo liekov. Vrmci
diferencilnej diagnzy (tmto vrazom vyjadru-
jeme ptranie po alch monch princh sta-
vu, pozri alej) sa zvauje predovetkm alergic-
k ochorenie, ktor sa vmnohch prejavoch sHIT
me prekrva, prpadne m identick prznaky.
Fyzick vyetrenie
Ke lekr povie Odlote si, nasleduje tzv.
fyzick vyetrenie. Samozrejme, nie plne vdy
je nevyhnutn vyzliec kompletne celho love-
ka, ale treba poveda, e urite to nie je chybou,
skr naopak, chybou je, ak sa vznam fyzickho
vyetrenia podcen. Sasou tejto asti vyet-
renia je u pohad na pacienta - v akom stave
vstupuje do ambulancie, i je zadchan, ak m
chdzu, postoj, farbu, nladu...
Dobr lekr si pacienta pozrie od hlavy po
pty. Pri fyzickom vyetren si vmame stav
pokoky (naptie, farbu, vyrky, opuchy), d-
chanie (i je prirodzen cez nos, ktor by mal by
von, alebo cez sta, i nie je preruovan ka-
om, sprevdzan piskotmi, chripenm), zvl
vyetrujeme hlavu (oi, ui, nos, hrdlo), hrudnk
(fonendoskopom povame charakter dcha-
nia, akciu srdca), brucho (sname sa vyklopa
a vyhmata vekos peene, sleziny, sledujeme
innos riev, ptrame po prpadnom tumore),
konatiny. Pre diagnzu HIT s charakteristick
niektor prejavy na koi (ervenanie, ihavka,
opuchy), kee sa vak zvykn vyskytova iba
obmedzen as, nemusia by pri vyetren pr-
tomn. HIT me spsobi opuch sliznice, vodov
vtok, alej meme pozorova kae, piskoty na
hrudnku, zrchlen alebo nepravideln innos
srdca, zven krvn tlak.
10
 Treba zdrazni, e iaden zfyzickch pre-
javov nie je pre diagnzu HIT pecifick - dan
prejavy sa mu vyskytn pri hocktorom inom
zdravotnom problme. O to dleitejie je vy-
etrenie ulekra - len ten me posdi, i kon-
krtne prejavy mono prisdi HIT, alebo s pre-
javom inho ochorenia.
L aboratrne v yetrenie
Laboratrne vyetrenie m vdy obsahova
aj zkladn vyetrenia ako je krvn obraz, z-
kladn panel biochemickch parametrov (hladina
cukru, oblikov a peeov testy) a niektor
parametre charakterizujce prtomnos zpalu
(sedimentcia = rchlos sadania ervench
krviniek a bielkovina oznaovan CRP). Preo?
Pretoe ako sme u povedali - v udskom tele
vetko so vetkm svis. Samozrejme, ak sa
tieto vyetrenia robili vnedvnej minulosti, ne-
mus by dvod ihne ich opakova, ameme
hne pristpi kpecifickm testom - zamera-
nm na konkrtnu chorobu.
Vyetrenie zameran na zistenie aktivity
enzmu ktor rozklad histamn (diamnooxi-
dza, DAO) sa rob zbenho krvnho odberu.
V rmci diferencilnej diagnostiky, teda zve-
nia aj inch prin akost (alej), je vhodn u
pri vstupnom vyetren myslie aj na in mon
priny akost, v prvom rade na ich alergick
pvod. Za elom alergologickej diagnostiky
sa robia kon alergnov testy: na predlak-
tie sa nakvapkaj roztoky alergnov, do kadej
kvapky sa potom jemne pichne tak aby sa
preruil kon kryt, vsledok testu sa odta 15-
20 min po prepichnut kvapiek (pozitvny test
vyzer ako pophlenie i potpanie komrom).
Z krvnho odberu sa stanovuj tzv. pecifick
IgE protiltky (alergick protiltky zameran
proti konkrtnym alergnom).
Diagnostick shrn, interpretcia
v sledkov
Po obdran vsledkov laboratrnych testov
sa lekr na zklade shrnu anamnzy a vsled-
ku fyzickho alaboratrneho vyetrenia poksi
dospie kdiagnze. Nemus sa to vak na prv
raz podari! Neznamen to, e sa stanov zl
diagnza, ale jednoducho sa po prvom vyetren
nemus kjednoznanej diagnze dospie. Mno-
horakos inkov histamnu v organizme, a teda
aj pestros klinickch prejavov ktor me HIT
spsobova je dvodom, preo je pri diagnostike
nevyhnutn medziodborov spoluprca. Preto
bva potrebn popri vyie uvedenej diagnosti-
ke realizova aj alie odborn vyetrenia - napr.
dermatologick (kon), gastroenterologick (u
pecialistu na zavac systm), neurologick,
niekedy psychiatrick a in. Ak teda pacienta
poleme aj na alie vyetrenia k inm pecia-
listom, nie je to preto, e sa ho chceme zbavi...
U pri anamnze som uviedol, e lovek
nie je stroj, atak nie vdy plat, e jedna ajed-
na s dve. Vpovedn hodnota diagnostickch
testov nie je 100%-n, lekr mus myslie na
monos falone pozitvnych, aj falone nega-
tvnych vsledkov. Vsledky vyetren treba
vdy vztiahnu ku konkrtnemu loveku skon-
krtnymi klinickmi akosami. To o budeme
u jednho hodnoti ako patologick, meme
u inho povaova za ete normlne. Labora-
trna diagnostika m teda vdy iba doplujci
vznam (i ke v konkrtnom prpade me by
rozhodujci), zkladom sprvnej diagnzy je
vdy interpretcia vsledku pecialistom.
Vina vyetrovanch parametrov m
svoje fyziologick rozmedzie od - do, avak
uniekoho meme hodnoti ako normlny para-
meter ktorho hodnota je mierne pod, uinho
mierne nad normu. Navye, niektor labora-
11
trne metodiky maj urit rozmedzie hodnt,
kedy je vsledok mierne mimo normu, ale ete
nie jednoznane - hranica medzi normlnou a
patologickou hodnotou nie je ostr. Typickm
prkladom je prve meranie DAO. Vsledok sa
stanovuje vo funknch jednotkch HDU. Ak m
pacient hodnotu nad 80 HDU, hodnota je urite
normlna, a teda o HIT asi nepjde; ak je hod-
nota pod 40 HDU, je vrazne znen adiagnza
HIT je viac-menej ist. Pri hodnotch DAO medzi
40-80 HDU je diagnza HIT pravdepodobn, ne-
mme vak pln istotu.
o robi vprpade nejednoznanho vsled-
ku? Vprvom rade je vyetrenie vhodn sodstu-
pom asu opakova - a to najlepie do maximl-
ne 48 hodn od objavenia sa prejavov. Hodnota
aktivity DAO vyjadren v HDU je toti vemi z-
visl od prijatej potravy, respektve histamnu
alebo bloktorov DAO v nej. Po ditnej chybe
sa u jedinca s HIT funkn kapacita DAO rch-
lo vyerp - a vtedy mono oakva pozitvny
vsledok (v zmysle zachytenia vznamne zne-
nch hodnt). Po odznen prejavov (a ak v al-
ch doch prijmame nzko histamnov potra-
vu - pozri alej), meme namera iba mierne
znen, alebo dokonca normlne hodnoty DAO.
Okrem opakovania vyetrenia je vhodn
pristpi k eliminano-expozinmu a terape-
utickmu testu. Elimincia znamen vylenie
tch potravn, npojov apovatn, ktor obsa-
huj zven mnostvo histamnu, ved kjeho
spomalenmu metabolizmu, alebo k jeho zv-
enmu vyluovaniu (pozri. alej nzko-hista-
mnov dita, resp. tabuka 3). Ak pri takejto
dite djde kzmierneniu alebo vymiznutiu pre-
javov, potom postupne po jednom zaraujeme
jednotliv dovtedy vynechan potraviny a sle-
dujeme, i sa po konzumcii konkrtnej potra-
viny nevyskytn akosti (rovnako sa postupuje
aj vprpade podozrenia na alergiu). Diagnzu HIT
nm me potvrdi tzv. terapeutick test spr-
pravkom Daosin (diamnooxidza v kapsule, po-
zri alej) poas expozcie pacienta potravinami
bohatmi na histamn. Ak podanie Daosinu
pred konzumciou potraviny ktor tandardne
upacienta vyvolva prejavy HIT zabrni preja-
vom, alebo vedie kich vraznmu zlepeniu, je
diagnza HIT takmer ist aj vprpade, e vsle-
dok vyetrenia aktivity DAO ukzal iba mierne
znen hodnotu.
Diferencilna diagnostika
(na o e te treba myslie )
Pri kadej zvaovanej diagnze lekr rob
takzvan diferencilnu diagnostiku - okrem
diagnzy na ktor sa primrne zameral, zva-
uje a vyluuje aj in mon priny danho
klinickho obrazu. Pri konch prejavoch ako
svrbenie, ervenanie koe, ihavka a opuchy,
najm ak sa sasne vyskytuj prejavy ndchy
aastmy, treba predovetkm vyli alergick
pvod akost. Pri zavacch akostiach treba
zvi in potravinov intoleranciu (laktzov,
fruktzov, glutnov), zpalov revn ocho-
renie (Crohnova choroba a in) a tzv. syndrm
drdivho reva. Pri bolestiach hlavy migrnu
neurologickho pvodu.
Diferencilna diagnostika je vemi irok,
alekr mus pri pestrom klinickom obraze uva-
ova naozaj vo vekej rke od ndoru a po
psychick poruchu. Tak naprklad feochromo-
cytm (druh ndoru tenkho reva) sa typicky
prejavuje nhlym ervenanm pokoky, benm
srdca azvenm krvnho tlaku, ale sasne s
to prejavy ktor sa mu vyskytova aj pri HIT.
HIT sa sce me prejavi aj psychickmi probl-
mami (podrdenos, zkos, depresia), ale vy-
li trebavlastn psychiatrick ochorenie typu
depresie i zkosti.
12
 V prpade laktzovej intolerancie (loveku
chba enzm laktza tiepiaci mlieny cukor
laktzu) sa prejavy charakteristicky viau na
konzumciu mlieka a niektorch mlienych v-
robkov. Ak zavacie akosti vznikaj najm po
mlieku afermentovan mliene vrobky (jogur-
ty, syry) pacient toleruje, ide najskr olaktzov
intoleranciu. Ak postihnut netoleruje mliene
vrobky vznikajce fermentciou a mlieko to-
leruje, je vysoko pravdepodobn e pjde oin-
toleranciu histamnu. Ak akosti vznikaj po
potravinch na bze penice, rae, jamea a /
alebo ovsa, ie potravinch obsahujcich lepok
abezlepkov dita vedie kprave akost, ide
najskr o intoleranciu lepku (glutnu, gliadnu)
- treba vyli celiakiu; ak ale lovek nezna
rzne vrobky pri vrobe ktorch sa pouvaj
kvasnice, a to nezvisle na type mky, treba
myslie na HIT.
Pacient by vak nemal sditou experimen-
tova sm. Neuven dity mu vies k ne-
dostatku niektorch ivn vorganizme. Navye
vnevhodn as zvolen dita me skompliko-
va diagnostiku - po eliminanej dite mu vy-
chdza niektor typy testov falone negatvne.
Oeliminanej aexpozinej dite by mal rozhodo-
va lekr, respektve pacient by sa mal slekrom
najprv poradi.
Kde vade na ns ha
histamnov nebezpeie?
V potrave je urit obsah histamnu norml-
ny. Mnostvo histamnu je v rznych druhoch
potravn vemi rozdielne, navye aj v tom istom
druhu potraviny je obsah vemi kolsav. V er-
stvch potravinch je histamnu menej, s dkou
skladovania kvantita zvyajne narast. Mno-
stvo histamnu v potravinch stpa fermen-
tanou innosou mikroorganizmov (baktri,
kvasiniek a hb - aj uachtilch, ktor zlepuj
chuov a neraz aj vivov hodnoty potravy).
Za prahov hodnotu pri ktorej sa u ud s HIT
mu zaa objavova prejavy sa povauje ob-
sah histamnu 1 mg / kg jedla - jedl s obsahom
pod tto hranicu sa oznauj ako nzko-hista-
mnov. Hodnota nad 100-225 mg / kg sa u
povauje za toxick pre vetkch (rozmedzie
vyjadruje individulnu vnmavos - toleranciu).
Hladina histamnu me v tele stpa n-
sledkom rznych prirodzench aj (chorobnch)
procesov. V tabuke 2 uvdzame zdroje histam-
nu v organizme a mon priny zvenia jeho
hladiny. Na rozdiel od alergie, pri ktorej reakciu
spaj aj minimlne - stopov mnostv lt-
ky, pri HIT zle aj na mnostve poitej potravy.
Preto nemusia niektor vysoko-histamnov
potraviny alebo prsady pouit v minimlnom
mnostve spsobi vraznejie prznaky, anao-
pak jedl snim obsahom histamnu, ale prija-
t vo vom mnostve mu spusti vrazn
prejavy HIT.
Typickmi predstavitemi potravn, ktor
prirodzene obsahuj vyie mnostvo hista-
mnu aj v erstvom stave s rajiny, baklan
a pent. Mnoh potraviny, i ke sam neob-
sahuj vznamn mnostvo histamnu, obsa-
huj ltky ktor spsobuj zven uvonenie
histamnu z buniek (histamnov libertory
typicky napr. citrusy, surov bielok). Predsta-
viteom ltok ktor blokuj innos revnej
DAO je alkohol, okrem toho mnoh lieky (ta-
buka 4). Niektor potraviny obsahuj vea
histamnu a ete aj ovplyvuj jeho vyplavo-
vanie alebo odbravanie (napr. rajiny, pent,
erven vno). Pridanm rznych konzerva-
nch - stabilizanch ltok, farbv a zvraz-
ovaov chuti me alej narasta schop-
nos potravn spsobi zven uvoovanie
13
Tabuka 2. Zdroje histamnu amon priny vzostupu jeho hladiny v organizme

Prirodzene produkovan histamn v bunkch, najm v mastocytoch

Prirodzene sa vyskytujci histamn v potravinch vo zvenom mnostve

rajiny, baklan, pent, ryby, kuracie a vetko skladovan mso
vetky fermentovan potraviny (najm zrejce syry, deniny, kvasen kapusta, pivo, vno, sekt...)

Uvoovae histamnu v strave prrodnho pvodu

rastlinnho pvodu: anans, banny, citrusy, jahody, kiwi, orechy / orieky, papja, paradajky, strukoviny, pent, papja,
sladk drievko, koreniny, kakao - okolda, alkohol
ivoneho pvodu: ryby, krovce, bravov mso, vajcov bielok
Uvoovae histamnu v strave umelho pvodu:
aditva (farbiv, konzervan ltky, stabiliztory, zvrazovae chuti, prchute...)

Baktrie a kvasinky prispievajce k tvorbe histamnu

najm potraviny s obsahom ivotaschopnch kvasnc - napr. erstv mlo prepeen peivo, chlieb, kysnut cesto

Uvoovae histamnu v liekoch - pozri samostatn tabuku . 4

Ltky zniujce aktivitu DAO obsiahnut v strave: alkohol

Ltky zniujce aktivitu DAO obsiahnut v liekoch - pozri samostatn tabuku . 4

Alergick reakcia - uvonenie histamnu z mastocytov prostrednctvom IgE protiltok

Infekcia, trauma, ok

a / alebo spomalen odbravanie histamnu.
Zdroje a potencilne priny zvenia mnostva
histamnu vorganizme sumarizujeme vtabuke
2. Niektor alie ltky (napr. sulfity, alebo u
spomnan alie biognne amny ako putres-
cn, kadavern) spsobuj vemi podobn alebo
dokonca rovnak symptmy ako histamn. Vn-
mavos k nim je tie individulna.
ud s HIT obzvl nevhodn. Vetky vna obsa-
huj sulfity a erven vno navye ete obsahuje
tyramn. Napriek tomu sa stva, e konzumcia
uvedench npojov raz vyvol vek akosti,
inokedy menie a niekedy dokonca iadne. Je
to dan skutonosou, e obsah vetkch uve-
dench ltok (vrtane histamnu) je valkoholic-
kch npojoch vemi kolsav.

udia s prejavmi HIT neznaj viac-menej Zvltna a vemi individulna je tolerancia

vetky alkoholick npoje. Je to spsobn u
spomenutou skutonosou, e alkohol potla
schopnos DAO rozklada histamn. erven
vno, sekty a pivo s navye aj vemi bohat na
histamn, a preto patria medzi povatiny pre
ku kvasniciam. Je znme, e mnoh baktrie a
kvasinky (vrtane potravinrskych kvasnc) s
bohatm zdrojom enzmu ktor z prirodzene
sa vyskytujcej aminokyseliny histidn vytvra
histamn. Preto mnoh udia neznaj peivo,
14
chlieb i kysnut cesto (kysnut kole, paren
buchty, kysnut knedle, pizza...). Niekto tvrd,
e nezna najm biele peivo, in zas skr tma-
v. Zd sa, e nejde tak o to, i ide o peivo svet-
l i tmav, ale skr o to, i s v om kvasnice
ete ivotaschopn. Toto me by dvod preo
mnoh neznaj najm erstv peivo, ale star
- tvrd no. Kapitolou samou o sebe je pizza - tu
nejde iba o cesto, ale o jej alie ingrediencie -
rajiny, keup, syry, deniny... ktor sa vetky na
prejavoch HIT vznamne podieaj.
Medzi potravinami zniujcimi innos
DAO sa v literatre uvdza aj kakao / okolda,
ierny aj zelen aj a aj mat. V prpade kakaa
a okoldy je zrejm, e ltkou blokujcou in-
nos DAO je teobromn, preto s u pacientov s
HIT nevhodn aj energetick npoje s jeho ob-
sahom. Na vhodnos / nevhodnos pitia aju
i kvy sa vak nzory rozchdzaj. Kva sa
vinou odpora ako vhodn npoj, v experi-
mentoch sa dokonca pozorovali prirodzen an-
tihistamnov inky - kva zniuje uvoovanie
histamnu z mastocytov. V niektorch ditach
sa vak kva uvdza medzi zakzanmi npojmi
- zd sa, e niektor jedinci na u mu reagova.
o sa tka aju, treba najprv vysvetli o je
prav aj a o nie. Prav aj sa vyrba z lstkov
(prpadne pikov) krku kamlia nska. Zelen
aj sa vyrba okamitm suenm bez fermen-
tcie, ierny aj sa pred suenm nechva zvd-
n a nsledne sa fermentuje, aje oolong stoja
v procese spracovania medzi tmito ajmi (za-
vdnutie, iaston fermentcia). Biely aj (iba
z pikov) sa nechva zvdn, ale usu sa bez
fermentcie. Fermentcia aju nie je spsoben
mikroorganizmami, dochdza k nej enzmami
samej rastliny, nevznikaj teda vedajie hnilob-
n produkty. aje sa prevane uvdzaj medzi
neodporanmi npojmi, pretoe obsahuj
mal mnostvo histamnu. Na druhej strane sa
aj pri pravom aji v experimentoch opakovane
dokzalo, e vznamne obmedzuje uvoovanie
histamnu z mastocytov. Vina ud s HIT aj
toleruje bez problmov.
Bylinn a ovocn aje by sa vlastne ani ne-
mali nazva ajmi, pretoe sa nevyrbaj z pra-
vho ajovho krku kamlie nskej. Ide o ve-
mi nesrod skupinu a kad bylinn a / alebo
ovocn aj treba posdi zvl. Je zrejm, e
mnoh suen byliny a ovocie, resp. odvar z nich,
neobsahuj ani neuvouj histamn, avak ten-
to problm sa bliie neskmal. Problmom
s komerne dodvan ovocn a bylinn aje,
pretoe vo vine prpadov obsahuj farbiv
a aromatizujce ltky, ktor sa sce vinou
deklaruj ako prrodne identick, bliie zlo-
enie tchto pomocnch ltok sa vak zvyajne
neuvdza. K tmto npojom treba pristupova
s vekou opatrnosou.
o sa tka chemickch ltok, treba uvies,
e nie vdy je na vine umel chmia. Aj sama
prroda vytvra chemick ltky, ktor mu u-
om s HIT kodi. Tak naprklad niektor druhy
ovocia, (najm bobuov - najviac brusnice, u-
oriedky, ale aj jablk, marhule, broskyne, nek-
tarinky, slivky, erene, jahody, citrusy), a tie
huby, niektor koreniny (klineky, korica), med
a kyslomliene vrobky (ako vsledok fermen-
tanej innosti baktri) prirodzene obsahuj
vyie mnostvo kyseliny benzoovej, benzo-
tov a esterov kyseliny benzoovej - a tie rovnako
ako potravinov aditva - ak s prijat vo v-
om mnostve, mu spsobi uvoovanie his-
tamnu. Pri benom jeden ovocia vak zvyaj-
ne konzument nedosiahne nebezpen dvku.
In situcia me by v konzervovanch a far-
bench vrobkoch z uvedenho ovocia (demy,
kompty), ke sa obsah benzotov umelo zvi
anavye me djs kinterferencii salmi lt-
kami - najm umelmi farbikami.
15
 Samostatn zmienku si zasli vajce. Su-
rov bielko je silnm uvoovaom histamnu z
mastocytov. I ke nemuste by konzumentom
surovch vajec, treba vedie kde sa so surovm
bielkom meme stretn (a nemus ns to
hne napadn). Surov vajce sa bene pouva
na prpravu omok holandskho typu, je popri
alkohole zkladnou surovinou vajenho likru a
meme sa s nim stretn aj v niektorch kok-
teiloch. Pri nedostatone zapeenom bielkovom
snehu i pri krtko varenom vajci (na mkko)
me by ete as hmoty surov.
Vymenva vetky potraviny, povatiny,
npoje a ltky vyvolvajce prejavy HIT formou
svislho textu by bolo pomerne neprehadn,
a preto sme zvolili formu tabuky (tabuka 3;
stpec vpravo - nevhodn potraviny - bu ob-
sahuj vea histamnu, prpadne ho uvouj,
alebo oboje).
Tabuka 3. Dita jedincov s histamnovou intoleranciou
Druh jedla povolen
Mlieko obyajn mlieko, smotana
Mliene erstv syr zrazen enzmom, nie nsledkom
vrobky fermentcie
erstv smotanov syr, syr typu ricotta, cottage
Chlieb akkovek nebielen zrno, mka
Peivo obyajn chlieb, roky, emle #
vrobky z prkovho cesta s povolenmi ingre-
dienciami
doma roben alebo kpen kole vyroben s
povolenmi surovinami
obyajn neochuten raajkov cerelie
ovsen vloky
obiln zrno
burizny
obyajn krekery s povolenmi surovinami
ryov peivo
Meme prejavom HIT
predchdza?
Je mon pri tak astom airokom vskyte
histamnu v prrode, a teda aj pri kadodennej
strave prejavom intolerancie histamnu preds?
Ako sa m jedinec snedostatonosou enzmu
DAO stravova? Pravdu povediac, nie je to cel-
kom jednoduch, ale zvldnu sa to d. Aprve
na to by vm mala pomc tabuka 3, v ktorej
sumarizujeme sasn pohad na nzko-hista-
mnov ditu (2. stpec oznauje vhodn - povo-
len potraviny, v 3. stpci uvdzame nevhodn
- zakzan potraviny) .
Nevhodn, neodporame
vetky ostatn syry (zvl typu parmezn,
ementl, rokfort, camembert)
kysl / acidofiln / kefrov mlieko, inica, cmar...
jogurt (aj probiotick jogurty!)
Produkty obsahujce:
- bielen mku, umel farbiv, prchute,
konzervan ltky
- erstv kvasnice #
- syr
- kakao, okoldu, pohnku, slnenicov semeno
- koreniny ako anz, klineky, koricu
- zakzan ovocie, dem, lekvr
- margarn a alebo oleje s obsahom hydroly-
zovanho lecitnu a alebo antioxidantov BHA,
BHT
komerne vyrban kole, plnky, zkusky...
s neoverenm zloenm
komern zmesi na peenie, prky na vrobu
pudingov a pod.
16
Cestoviny Vetky obyajn cestoviny Ochuten cestoviny a rya

Zelenina Vetka ist erstv alebo mrazen zelenina avokdo, baklan (uok), tekvica (dya), pent
a zeleninov avy okrem veda uvedench kvasen kapusta (a in kvasen zelenina)
paradajky a vetky paradajkov vrobky (keup,
pretlak...)
zelenina pripraven so zakzanmi surovinami
Ovocie jablko, hruka erene, vine, rbezle, marhule, broskyne,
bann (?), kiwi (?) nektarinky
meln - lt aj erven (vodov) slivky, ringloty, mirabelky
figy brusnica, uoriedka, kukva
hrozno jahody, maliny, ostruiny
mango datle, hrozienka
rebarbora citrusy
ovocn pokrmy s povolenmi ingredienciami anans, papja, morue
ovocn prpravky / pokrmy s obsahom zakzanch
surovn

Mso vetky druhy istho a erstvo pripravenho msa ryby veobecne *

Hydina vetka (?) okrem kuraciny vetky plody mora
Ryby celkom erstv ryby * (mule, slimky, krevety, garnty, raky)
Plody vetko spracovan mso
mora (komerne, priemyselne, aj doma)
vetky zvyky (neprihriate aj prihriate)
Vajcia varen vajcia vajcia pripraven so zakzanmi surovinami
praenica, volsk oko - pripraven s povolenmi surov vajce (bielko*)
surovinami / prsadami

Strukoviny vetky okrem sje a ervenej fazule sjov bby

ist araidov maslo erven fazua
Semen vetky ist semen a orechy pohnka, slnenica
Orechy vetky pripravovan so zakzanmi surovinami,
prpadne fermentovan

Tuky ist maslo vetky oleje / tuky s obsahom farbv

Oleje ist rastlinn olej a konzervanch ltok
doma roben altov dressing s povolenmi hydrolyzovan lecitn
surovinami
margarn
bravov mas, okvarky
komerne pripravovan dressingy, omky, avy...
ist vpek z msa
so zakzanmi surovinami

Korenie vetky erstv, rchlo a hlboko zmrazen anz, klineky, muktov orieok, korica
Bylinky a suen okrem veda uvedench pliv paprika, ili korenie, horica
kar korenie a in zmesi korenia so zakzanmi
zlokami
vetky jedl s uvedenou zlokou korenie, ktor
nie je bliie pecifikovan

17
 Sladidl cukor (kritov, prkov), med
Sladkosti melasa
sirupy javorov, kukurin
ist demy / marmeldy bez prsad
(resp. s povolenmi prsadami)
ist umel sladidl
doma pripraven sladkosti s povolenmi surovi-
nami
Npoje neochuten pramenit a minerlne vody
(lepie nesten)
ist avy z povolenho ovocia a / alebo zeleniny
obyajn mlieko
kva **, zelen - ierny - biely aj **
alkohol: ist vodka, gin, biely rum
(mal mnostvo!)
Rzne prok do peiva
sda bikarbna
vnan draseln (vnny kame E336)
ist elatna
lieky, vitamny a vivov doplnky, bez farbv,
stabiliztorov a p.
# nzory na chlieb, peivo, resp. vetko z kysnutho cesta sa rozchdzaj - pre obsah kvasnc ale mu by pre mnohch nevhodn - vi. text
konzervan ltky - butylovan hydroxyanizol (BHA, butylovan hydroxytolun (BHT)
* podrobnosti pozri text; ** nzory na inky kvy a aju nie s jednotn - podrobnosti v texte
(?) - niektor zdroje uvdzaj bann a kiwi medzi uvoovami histamnu
Pri prvom pohade mnohm asi napadne
- a o vbec mem jes? Nebojte sa, ostva
toho ete dos, len si na ist pravidl hry treba
navykn. Odmenou vm bude pozitvna zme-
na zdravotnho stavu. Intolerancia histamnu
neskracuje ivot, ale ho vemi zneprjemuje.
Atak mnoh, ktor na HIT trpia anavykn si na
nzko-histamnov ditu, povedia, e sa doslo-
va druh raz narodili - tak dramaticky (v po-
zitvnom slova zmysle) sa im zmen ivot. No
povedzte sami, nechceli by ste presta trpieva
migrnou, otravnm ervenanm, svrbivmi vy-
ochuten, farben, konzervovan sirupy
komerne pripravovan polevy, glazry, plnky,
ntierky, dekorcie, cukrovinky, bonbny,
kandizovan ovocie
ochuten mlieka, kyslomliene npoje
ovocn avy, dsy a kokteily so zakzanmi
surovinami
ochuten, farben npoje - malinovky
vetky ostatn alkoholick npoje, najm pivo,
vno, cider, sekt
bylinkov aje **
kakao, kola
kakao, okolda
ochuten elatna
mlet mso, sekan, farky
olivy
sjov a in ochucujce omky vyrban fermen-
tciou (vorestrov, japonsk omka miso...)
keup
kvasnice
komerne vyrban dressingy, alamdy, kysl
uhorky a pod.
kvasn octy (vnny, balzamikov, jabln...)
lieky, vitamny a doplnky vivy s obsahom
zakzanch komponentov
rkami, opuchmi, nadvanm, hnakami i ne-
znesitenou navou alebo depresiou?
Rozhodujce je vyli zo stravy predo-
vetkm potraviny, jedl, pochutiny a npoje, po
ktorch lovek trpiaci HIT prakticky vdy pozo-
ruje akosti. Ten, kto trp pocitom, e m pre-
javy skoro po vetkom, by mal zaa dodriava
prsnu ditu. Ak po dite nastane vznamn
zlepenie, me neskr postupne, pomaly, sk-
si zaraova jednotliv zakzan potraviny
- vdy len po jednej a v malom mnostve, naj-
18
lepie spolu sDaosinom (alej) podanm pred
jedlom. Okrem toho treba, aby jedinec s HIT kon-
zumoval vdy iba erstv potraviny a vyhbal sa
potravinm bliacim sa ku koncu deklarovanej
doby pouitenosti, resp. nedajboe nekonzu-
moval potraviny po zruke. Varenie nem na
obsah histamnu vpotrave iaden vplyv, rozho-
dujca je doba skladovania - preto by sa pacienti
trpiaci HIT mali vyvarova konzumcie prihrie-
vanho jedla (hoci aj skladovanho v chladni-
ke).
Biognne amny, ateda aj histamn, sa na-
chdzaj predovetkm v ahko sa kaziacich
potravinch bohatch na bielkoviny. Obsah his-
tamnu v dlhie skladovanch potravinch dosa-
huje klinicky vznamn hodnoty ovea skr, ako
sme schopn naimi zmyslami (uchom, zrakom)
zisti, e potrava je pokazen. Jedinci s HIT by
si preto ete starostlivejie ako in mali vma
expiran dobu vrobku - a radej uprednostni
potraviny o najerstvejie. Ako sme vak u
uviedli, obsah histamnu v potrave stpa aj vo
vetkch potravinch ktor prechdzaj proce-
som uachtilho zretia (kysl kapusta, kvase-
n uhorky, kyslomliene vrobky, vyzrievajce
deniny, kyslomliene vrobky a syry, npoje
vznikajce kvasenm - najm pivo, vno, sekt, ci-
der...). V tomto prpade teda nejde o pokazen
potraviny - udia s normlnym metabolizmom
histamnu ich bez problmov toleruj -ia, tieto
lahdky si jedinec s HIT mus odpusti.
Napriek vysokmu obsahu bielkovn je ob-
sah histamnu v erstvom mse a na kuracinu
mal (vrtane viny rb), a tak konzumcia
pokrmov pripravench z erstvho msa by ne-
mala robi problmy. Z kulinrskych dvodov
sa vak mso zvykne necha odlea, rzne sa
pacuje - mnostvo histamnu v takomto mse
rchlo stpa! Mierny vzostup spsobuje aj mra-
zenie - ale ak sa erstv mso rchlo a hlboko
zmraz apo rozmrazen hne pripravuje akon-
zumuje, malo by by bezpen. Pozor ale na opa-
kovane rozmrazen a znova zmrazen vrobky
s nevhodn! Zo zsady sa vyhbame msm
a msovm vrobkom z konzervy. Inak ditne
kuracie mso je pre ud sHIT nevhodn.
Pri nzko histamnovej dite treba myslie
na malikosti. Spomenul som, e aj konzumcia
erstvch rb (prpadne rchlo a hlboko zmraze-
nch) by mala by bezpen, treba vak upozor-
ni na dleit vec. Uloven rybu mus rybr ih-
ne vypitva - t.j. odstrni z nej vntornosti.
Ak sa tieto odstrnia a s odstupom asu (hoci
aj nie prli dlhho), v revch lovku sa vemi
rchlo rozbehn bakterilne hnilobn procesy,
nsledkom ktorch sa zane vemi rchlo vytv-
ra histamn a tento z vntornost vemi rchlo
prenik do msa. Vetky ryby, morsk aj sladko-
vodn, obsahuj vysok mnostvo aminokyse-
liny histidnu, ktor sa vemi rchlo rozklad na
histamn. Toto je al dvod - ak sa rozhodnete
konzumova (inak vemi zdrav) ryby - preo
musia by absoltne erstv. Ale na histidn je
bohat aj bravov a najm hovdzie mso, a
tie niektor potraviny rastlinnho pvodu -naj-
viac morsk riasy, sja (vznamne najm tofu!),
tekvica, erucha.
Jedinec trpiaci prejavmi HIT si m vma
obsah chemickch ltok v potravinch. Medzi
najnebezpenejie (z hadiska potencilu k uvo-
ovaniu histamnu) patria tzv. azofarbiv - ty-
pickm predstaviteom je tartrazn (E102, lt
. 5) a antioxidanty butylovan hydroxyanizol
(BHA, E320) butylovan hydroxytolun (BHT,
E321), ktor sa pridvaj do tukov, alebo pokr-
mov s vysokm obsahom tukov proti oxidovaniu
tuku. Z konzervanch ltok sa treba vyhba
najm benzotom (E210-219), sulfitom (E220-
229) a sorbtom (E200-209). Aj alie farbiv
sa uvdzaj medzi monmi uvoovami his-
tamnu: amarant (E123), chinolnov lt (E104),
koenilov erven (E127), erytrozn (E127),
19
indigotin (E132), kurkumn (E100), laktoflavn
(E101), patentov modr (E131). Z ochucuj-
cich ltok sa medzi histamnovmi libertormi
uvdza glutamt (E620-625). Nitrty a nitrity
(E240-259) sa pouvaj najm pri spracovan
msa, resp. msovch vrobkov za elom kon-
zervcie, ale aj zlepenia chuovch vlastnost.
Niektor literrne zdroje ich uvdzaj aj medzi
uvoovami histamnu. Vo vom mnostve
s vak vprvom rade toxick.
Sasne vak treba poznamena, e nie
kad ko automaticky znamen umel
chemick hrozbu. E-kdom (E + prslun s-
lo) sa oznauj aj nekodn alebo uiton lt-
ky, ktor sa do potravn z tch i inch dvodov
pridvaj - ako konzervan ltky, farbiv a po-
dobne (napr. E300-305 = C-vitamn a od neho
odvoden soli, E306-309 = E-vitamn a od neho
odvoden ltky, E160a = karotny, alebo E320-
329 = kyselina mliena a jej soli).
Kee histamn sa zo stravy celkom vyl-
i ned (ide oben sas prakticky vetkho
ivho), sama dita - akokovek prsne dodria-
van - nie vdy sta na stup vetkch probl-
mov. Navye, nikto zns sa sem tam nevyhne
nejakej tej oslave, hostine a podobne. A prve
preto je tu ete farmakologick pomoc. Chba-
jci enzm diamnooxidzu (DAO) v sasnosti
u doke farmaceutick priemysel vyrobi avy
si ho vpodobe kapsul mete zakpi vlekrni
(vivov doplnok Daosin). Tesne pred jedlom
podan kapsula rozklad histamn obsiahnut
v strave, a tak minimalizuje jeho vstrebvanie
do cirkulcie. Tm brni vzniku klinickch preja-
vov histamnovej intolerancie a prina vrazn
zlepenie kvality ivota.
Pacienti sahou formou HIT mu pri pou-
van Daosinu pred jedlom konzumova ben
stravu bez vch obmedzen, alebo len svyl-
enm konkrtnych jej zloiek (napr. parmezn,
kysl kapusta, erven vno). Niekomu sta da
si tabletku iba pred vou hostinou, s vak
tak, ktor dosiahnu bezprznakov priebeh iba
pri kombincii prsnej dity spolu suvanm Da-
osinu pred kadm jedlom. U ud s najzva-
nejmi a prakticky kadodennmi prejavmi HIT
je okrem dity a Daosinu potrebn prevencia
histamnovch reakci pomocou tzv. antihista-
mink, niekomu je ete potrebn prida al liek
na bze kromoglyktu. Antihistaminik brnia
vzbe histamnu na receptory a tak brnia jeho
neprjemnm inkom, kromoglykt brni uvo-
neniu histamnu z buniek ktor histamn skladu-
j - u spomnanch mastocytov. Tieto farmak
s vprpade HIT zvyajne dostatone inn iba
vo vyej dvke (2-nsobn oproti benej dvke
pouvanej napr. pri sennej ndche) a treba ich
pouva kontinulne - pouitie poda potreby
pri akostiach nie je efektvne.
V experimentoch sa pozorovalo, e vysok
dvky vitamnu C (minimlne 1 g denne) zniu-
j tvorbu histamnu v udskom tele aurchuj
jeho odbravanie. Tie sa dokzalo, e vitamn
B6 zvyuje aktivitu DAO vreve, a tak zlep od-
bravanie histamnu vpotrave - odpora sa 1,2
mg denne. Niektor potravinrske farbiv (napr.
tartrazn), hormonlna antikoncepcia a niektor
farmak (pozri tabuku 4), alkohol a nadmern
prvod protenov s faktory, ktor blokuj in-
nos vitamnu B6, a tak nepriamo negatvne
ovplyvuj aktivitu DAO. Vpraxi sa pozorovalo,
e uvanie vitamnu B6 pomha odstraova
prejavy migrny. Avak klinick tdie, ktor by
vznam tchto pozorovan potvrdili vkadoden-
nej praxi, chbaj. Pri vitamnoch treba upozor-
ni aj na fakt, e jedna vec je sm vitamn, druh
vec je vitamnov prpravok. Mnoh multivita-
mny avivov doplnky obsahuj umel farbi-
v, stabiliztory ain prsady, ktor mu ma
pri HIT kodliv inok.
20

Histamnov
intolerancia aliek y
Ukadho pacienta sHIT treba spravi d-
sledn analzu uvanch liekov. Mnoh toti
funguj ako uvoovae histamnu, in blokuj
jeho metabolizmus (navodia doasn nefunk-
nos enzmu DAO), niektor blokuj inky
vitamnu B6 (potrebnho pre aktivitu DAO). V
tabuke 4 uvdzame skupiny liekov, ktor sa
mu uvedenmi mechanizmami u pacienta s
HIT nevhodne uplatni, a malo by sa zvi ich
vynechanie resp. nhrada za in, z pohadu HIT
bezpen liek. K takmuto kroku by sa vak
pacient nikdy nemal uchli sm, vynechanie i
nhrada lieku za in s kroky, o ktorch m roz-
hodn lekr.

Tabuka 4. Lieky uvoujce histamn alebo blokujce jeho odbravanie

Lieky uvoujce histamn (histamnov libertory)

Skupina Prpravky s innou ltkou

Analgetik morfn, petidn, koden, metamizol, protizpalov lieky (aspirn a podobn)

Antibiotik D-cykloserin, chlorochin, pentamidin

Anti-hypotonik dobutamin

Antihypertenzva verapamil, alprenolol

Antitusik koden

Cytostatik cyklofosfamid

Diuretik amilorid

Kontrastn ltky najm kontrastn ltky s obsahom jdu inkuj ako uvoovae histamnu

Loklne anestetik mesocain, procain, marcain, prilocain...

Myorelaxanci D-tubocurarin

Narkotik - anestetik barbiturty, tiopental

Lieky blokujce aktivitu enzmu DAO

Skupina Prpravky s innou ltkou

Antiarytmik verapamil

Antibiotik cefuroxim, cefotiam, kyselina klavulnov (obsahuj ju tzv. potencovan penicilny), doxycykln,
isoniazid

Analgetik metamizol

Antidepresva, amitryptilin, diazepam, inhibtory monoaminooxidzy (MAO-i), haloperidol

psychofarmak

Antiemetik metoclopramid

Antiarytmik propafenon, verapamil

21
 Antihistaminik prometazn

Antihypertenzva dihydralazin

Antimalarik chloroquin (pouva sa aj ako protizpalov liek!)

Bronchodilatanci aminophyllin, theophyllin

Diuretik furosemid

Mukolytik N-acetylcystein, ambroxol

Myorelaxanci alcuronium, pancuronium, D-tubocurarin

Zavac systm cimetidin, metoclopramid

rzne chinidn

Antiseptik (loklne) Akriflavn chlorid, framycetin

Lieky blokujce inky vitamnu B6

Skupina Prpravky s innou ltkou

Antihypertenzva hydrazilin

Antibiotik D-cykloserin, isoniazid

Hormonlna rzne prpravky s vym obsahom estrognov

antikoncepcia

Lieky potenciujce alergick (IgE sprostredkovan) uvonenie histamnu

Skupina Prpravky s innou ltkou

Analgetik - antipy- kyselina acetylsalicylov, diclofenac, flubiprofen, indometacin, ketoprofen, mefenamin, nap-
retik roxen a alie

V asti o liekoch ako jednej z monch pr-
in prejavov HIT treba zvl zmieni liebu
migrny. Ide o stle nedostatone preskman
diagnzu, a asi aj to je jedna z prin, preo bva
migrna neraz neahkm lieebnm oriekom.
Migrna patr medzi mon a vbec nie vzc-
ne prejavy HIT. Preto by sa malo na potravino-
v intoleranciu (nie iba HIT, ale aj intoleranciu
sulfitov, tyramnu) ako jednu z monch prin
migrny myslie astejie. Je paradoxom, e
vina liekov proti migrne patr do skupiny l-
tok znmych ako inhibtory monoamnooxidzy
(MAO-i). Ide teda o lieky ktor blokuj aj in-
nos DAO. Toto me by aj vysvetlenm skuto-
nosti, preo u asti ud trpiacich migrnou dj-
de po uit lieiva paradoxne k zhoreniu stavu.
Bolo by idelne, keby sa u pacientov s migrnou
stalo stanovenie metabolizmu histamnu rutin-
nm vyetrenm. loveku trpiacemu na migrnu
pozitvne testovanmu na nedostatonos DAO
by sa mala odporui nzko-histamnov dita a
uvanie Daosinu pred jedlom. Okrem u uve-
dench lieiv zo skupiny MAO-i treba pamta
aj na skutonos, e aj ben analgetik (aspirn
a cel jeho skupina) s pri HIT nevhodn - patria
medzi histamnov libertory.
22

Zverom
Histamnov intolerancia (HIT) bola dote-
raz menej znmym pojmom ako alergia. Napriek
mnohm spolonm rtm, pvod oboch je cel-
kom rozdielny. Vprpade alergie ide oprecitlive-
nos sprostredkovan imunitnm systmom,
v prpade HIT o enzmov nedostatonos. o
vak maj alergia a HIT spolon, s inky his-
tamnu na organizmus.
Hoci s alergick choroby vemi ast aod-
haduje sa, e v sasnosti postihuj a 40%
populcie, zd sa, e umnohch ud s potravi-
novou alergiou ide skr opotravinov intoleran-
ciu. Ukazuje sa, e HIT je vdospelosti astejou
prinou neznanlivosti potravn, ako alergia.
Ike ide oformu potravinovej intolerancie, HIT
nie je iba problmom zlho zavania, jej prejavy
s vemi pestr kon, srdcovo - cievne, neu-
rologick, psychick...
I ke nebola doteraz prli znma, HIT nie
je novou diagnzou. Je pravdepodobne rovnako
ako alergia star ako samo udstvo. Na rozdiel
od alergie, ktorej sa vostatnom ase venuje ve-
k pozornos, je vak tto metabolick porucha
zatia pomerne mlo znma - ato aj medzi le-
krmi. Je to dan skutonosou, e doteraz ne-
boli dostupn rutinn vyetrenia, pomocou kto-
rch by sa porucha odbravania histamnu dala
zisti a nebol ani k dispozcii prostriedok, kto-
rm by sa dal chbajci enzm diamnooxidza
(DAO) substituova (nahradi). Tto situcia
sa vak men - od roku 2010 je aj na Slovensku
kdispozcii diagnostick metda aod roku 2011
aj vivov doplnok obsahujci chbajci enzm
Daosin. Verme, e mnohm uom, ktor si
doteraz doslova nevedeli poradi, priniesla tto
brora uiton informcie a prpadn potvr-
denie HIT ansledn ditne alieebn opatrenia
im vznamne zlepia kvalitu ivota.
Ako vyplva zo strunho prehadu klinic-
kch prejavov, diagnostiky (vrtane diferencil-
nej diagnostiky),ditnych alieebnch opatren,
je to problm, ktor by mal lovek spodozrenm
na HIT riei zsadne iba vspoluprci slekrom
anie sm. Len tak mono preds chybnej diag-
nze a nesprvnym - nevhodnm opatreniam.
Literatra
Odborn literatra:
1. Bruinzeel-Koomen C, Ortolani C, Aes
K, et al. Adverse reactions to food
(Position paper). Allergy 1995; 50:
623-635.
2. Maintz L, Biebeer T, Novak M.. Die ver-
schiedene Geschichte der Histaminin-
toleranz Konsequenzen fr die Pra-
xis. Deutsche rzteblatt 2006; 103:
51-52: A34777-A3483.
3. Maintz L, Novak N. Histamine and his-
tamine intolerance. American Journal
of Clinical Nutrition 2007; 85, 5: 1185-
1196.
4. Steneberg A. Biogene Amine Er-
nhrung bei Histamin-Intoleranz.
Umwelt & Gesundheit 2007; 2: 47-56.
5. Vickerstaff Joneja JM, Carmona-Silva
C. Outcome of aHistamine-restricted
Diet Based on Chart Audit. Journal of
Nutritional & Environmental Medicine
2001; 11: 249-262.
23
Uiton internetov adresy:

6. http://www.iainfoctr.com/articles/histamine.php
7. http://www.histamine-intolerance.info/
8. http://www.foodintoleranceawareness.org/
9. http://www.allergynutrition.com/resources/FAQ/4/Histamine%20intolerance.pdf
10. http://en.wikipedia.org/wiki/Food_intolerance
11. http://www.allergyuk.org/
12. http://www.daosin.sk
13. http://www.alles-essen.at

Zoznam avysvetlenie potravinovch E-kdov:

14. http://en.wikipedia.org/wiki/E_number

24
POZNMKY

25
 asopisoch (ztoho 56 pvodnch prc). Publikuje
aj v populrne nunch asopisoch urench
O autorovi irokej verejnosti. Podieal sa na viacerch
klinickch tdich, je rieiteom grantovch
vskumnch loh v spoluprci s Prrodovedeckou
fakultou UK aSAV. Je lenom viacerch odbornch
Doc. MUDr. Martin Hrubiko, PhD., mimoriadny spolonost a redaknch rd odbornch periodk.
profesor, sa narodil 15. 12. 1958 v Bratislave Je driteom viacerch rezortnch ocenen (okrem
vrodine lekrov. Po tdiu na III. Lekrskej fakulte inch prmia za vedeck a odborn literatru
v Prahe zaal pracova vo Vskumnom stave vkategrii biologickch alekrskych vied vroku
lekrskej bioniky vBratislave na oddelen ktor sa 2003,estn len eskej spolonosti alergolgie
venovalo klinickej imunolgii, o predurilo jeho aklinickej imunolgie).
aliu profesijn kariru. Prax internistu zskal
v nemocniciach na Kramroch a v Ruinove,
kde sa popri prci internistu zaal venova aj
ambulantnej alergologickej - imunologickej
praxi, v odbore atestoval v r. 1992. Naplno sa
zaal venova klinickej imunolgii v Nrodnom
stave tuberkulzy a respiranch chorb, kde
psobil vo funkcii primra Oddelenia klinickej
imunolgie a alergolgie, v prci ambulantnho
alergolga-imunolga a primra Oddelenia
klinickej imunolgie a alergolgie v sasnosti
pokrauje vOnkologickom stave svtej Albety.
Vr. 1998 obhjil titul PhD. v odbore imunolgia,
v r. 2007 na Trnavskej univerzite obhjil
habilitan prcu na tmu Alergia, klinick
prejavy, diagnostika, ovplyvnenie kvality ivota
a lieba a stal sa docentom v odbore verejn
zdravotnctvo. V tom istom roku bol menovan
do funkcie mimoriadneho profesora na Vysokej
kole svtej Albety v Bratislave kde predna
alergolgiu arespirolgiu. Okrem klinickej prce
sa venuje pedagogickej, vedeckej a publikanej
innosti. Predna na lekrskych fakultch, na
kongresoch a sympzich v SR aj v zahrani.
Je hlavnm autorom a zostavovateom I.
slovenskej monografie a postgradulnej
uebnice Alergolgia (2003), hlavnm autorom
azostavovateom Nrodnch smernc pre liebu
astmy (2010), spoluautorom 14 uebnc a skrpt,
z toho 1 zahraninej, autorom vye 250 lnkov
v odbornch recenzovanch medicnskych
26
... a jedlo si vychutnte
NAPOMHA:
degradova histamn v tenkom reve
predchdza klinickm akostiam po konzumcii stravy
vrazne zlepi kvalitu ivota pri histamnovej intolerancii

DAO/1011/352

Uite 1 kapsulu tesne pred jedlom, zapite

tekutinou DAOsin je vivov doplnok
napomhajci trveniu potravn a npojov
bohatch na histamn. Nesli ako nhrada
rozmanitej stravy.

Vrobca: SCIOTEC Diagnostic, Technologies GmbH, Ziegelfeldstrae 3, A-3430 Tulln, Raksko. Distribtor pre SR: Aloris Consulting s.r.o., Vajanskho 56, 900 01
Modra. Podpora predaja: Teva Pharmaceuticals s.r.o., Teslova 26, 821 05 Bratislava. Kontakt: t..: +421 2 57267911 , fax: +421 2 57267919, www.teva.sk, www.daosin.sk