13.

Elektromagnetické prostredie - EMI, EMC, ESD

Obr. 13.1 Dávkové spracovanie

Nechcené elektromagnetické vlny môžu spôsobiť vážne narušenie prevádzky leteckého systému.
Elektromagnetické vlny majú ako aj elektrické tak aj magnetické komponenty. Ako je uvedené
v podmodule 12, elektrostatické náboje vytvárané v ich okolí, nazývame ako elektrické pole.
V každom bode v priestore sa intenzita elektrického poľa môže merať ako volty na meter.
Elektrostatická indukcia nastane, keď nabitý predmet vyvolá prerozdelenie nábojov v inom objekte,
ako je napríklad príklad zachytenia kúskov papiera pomocou hrebeňa, ktorý bol otrený o kožušinu
pre priťahovanie opačných nábojov.

Keď sa však elektróny pohybujú cez vodič, ktorý vytvára elektrický prúd vyskytuje sa ďalší vplyv,
ktorý je opísaný ako magnetické pole. Intenzita magnetického poľa sa meria v ampéroch na meter.
Ako je znázornené na (Obr. 14-1) magnetické pole vyžaruje v pravom uhle k elektrickému prúdu,
ktorý prechádza vodičom. Ak sa smer magnetických čiar bude pohybovať proti smeru hodinových
ručičiek tak prúd prúdi smerom k nám. Toto pravidlo sa nazýva pravidlo pravej ruky, pretože
uchopíme drôt pravou rukou kde palec je nasmerovaný v smere prúdu a prsty ovinuté okolo drôtu
v smere naznačujúcom pohyb (nazývaný tok) magnetických čiar.

Obr. 13.1 Pravidlo pravej ruky

13.1 Elektromagnetické rušenie (EMI)

Ako je znázornené na (Obr. 14-2) existujú štyri spôsoby ako sa elektromagnetické polia môžu
viazať medzi zdrojom neúmyselného generovania elektromagnetickej energie a obeťou čo má svoje
nežiaduce účinky. Tieto štyri metódy viazania EMI môžu pracovať spoločne alebo nezávisle a
poskytujú buď trvalé alebo prechodné (elektromagnetické impulzy) rušenie.

Elektromagnetické polia vo frekvenčnom rozsahu od jednosmerného do ľahko vyžarujúceho

priestoru. Napríklad keď anténa vysielača vyžaruje elektromagnetické RF vlny do prijímacej antény. K
radiačnej väzbe dochádza, keď zdroj vyžaruje elektromagnetické pole, ktoré sa šíri po otvorenom
priestore a je prijaté obeťou. K indukčnej väzbe a kapacitnej väzbe dochádza na oveľa kratších
vzdialenostiach ako pri radiačnej väzbe. K indukčnej väzbe dochádza vtedy, keď sa meniace pole
magnetického toku z jedného vodiča nachádza v tesnej blízkosti iného vodiča, ktorý vytvára
indukovaný prúd. K kapacitnému spojeniu dochádza, keď medzi dvoma susednými vodičmi existuje
premenlivé elektrické pole, ktoré indukuje zmenu napätia medzi vodičmi cez dielektrikum, napríklad
vzduch. K vodivému spojeniu dochádza, keď je spojovacia dráha medzi zdrojom a obeťou vytvorená
priamym kontaktom cez pravdepodobne drôt alebo kovové puzdro.

13.2 Vyžarovacie pole s vysokou intenzitou (HIRF)

Mimoriadne znepokojujúce pri úrady bezpečnosti v letectve je prítomnosť vyžarovacieho poľa
s vysokou intenzitou (HIGH-INTENSITY RADIATED FIELD HIRF), pričom hustota výkonu
elektromagnetického poľa je dostatočná na nepriaznivé ovplyvnenie živých organizmov alebo
zníženie výkonu zariadení. Bežným zariadením HIRF nachádzajúcim sa v palubách lietadiel je
mikrovlnná rúra. Potraviny a nápoje umiestnené v rúre sú zohrievané elektromagnetickým žiarením.
Rušenie HIRF môže byť tiež spôsobené vysokovýkonnými rádiovými a mikrovlnnými vežami vrátane
primárnych sledovacích radarov ATC. Dôkazy odhalili, že väčšina nehôd helikoptéry UH-60 Black
Hawk americkej armády v 80. rokoch bola spôsobená poruchou v elektronickom systéme riadenia
letu, ktorý bol vysoko citlivý na vyžarovacie polia s vysokou intenzitou z rádiových vysielacích veží.

Rádiové frekvencie sú vyžarované z lietadla úmyselne alebo náhodne. Komunikačné, sledovacie a

radarové vybavenie lietadla vyžaruje vysokofrekvenčné vlny od 10 MHz do desiatok GHz. Je potrebné
zabrániť vzájomnému rušeniu HIRF medzi vysielačmi jedného systému a prijímačmi iného systému. K
náhodnému žiareniu môže dôjsť aj vtedy, keď zariadenie nefunguje správne alebo ak je nesprávne
zapojená kabeláž bez správneho uzemnenia. Takéto žiarenie môže spôsobiť poškodenie dát zbernice
vyvolaním bitových chýb v digitálnom dátovom toku.
 Obr. 13.2 Štyri spôsoby elektromagnetickej interferencie

13.3 Ochrana pred bleskom

Blesk je jedným z najsilnejších elektromagnetických javov zo všetkých. Pred bleskovým výbojom
je potenciálny rozdiel medzi zemou a búrkovou oblačnosťou približne 100 miliónov voltov. Meranie
úderov blesku na lietadle označujú intenzitu elektrického poľa rádovo 50 kilovoltov na meter a
intenzitu magnetického poľa až 600 ampérov na meter. Môže dôjsť k značnému poškodeniu citlivých
elektronických zariadení v dôsledku vysokého elektromagnetického impulzu (EMP) spôsobeného
úderom blesku. Väčšina lietadiel je navrhnutá tak, aby fungovala za všetkých poveternostných
podmienok, a keďže nie je možné presmerovať let, aby sa zabránilo búrke, sú lietadlá zvyčajne
navrhnuté tak, aby umožňovali detekciu blesku aj ochranu pred bleskom. Keďže blesk vysiela
jedinečný elektromagnetický signál, je to spoľahlivý prostriedok na identifikáciu potenciálne
nebezpečného počasia pre letovú posádku, ktorému sa treba vyhnúť. Azimut bleskového výboja
môže vypočítať prijímač ADF pomocou slučkovej antény. Sila intenzity poľa ( hustota energie) úderu
blesku môže odhaliť vzdialenosť od búrky. Tieto informácie sa zvyčajne zobrazujú ako symbolika,
ktorá sa zobrazuje na stránke poveternostný radar na displeji multifunkčného displeja (Obrázok 14-
3).

Obr. 13.3 Detekcia bleskov poveternostným radarom

Na ochranu pred bleskom majú lietadlá statické knôty (obrázok 14-4) inštalované na koncovom
okraji horizontálnych a vertikálnych povrchov, aby rozptýlili elektromagnetickú energiu na povrchu
plášťa späť do atmosféry. Hliníkové lietadlo je celkom vodivé a dokáže rozptýliť vysoké prúdy
spôsobené úderom blesku. Použitie kompozitných materiálov v moderných lietadlách, ako je
napríklad lietadlo Boeing 787 Dreamliner, s trupom vyrobeným prevažne z uhlíkových vlákien, si však
vyžadovalo ďalšie konštrukčné prvky, ako napríklad vloženie určitého množstva kovu späť do trupu
kvôli ochrane pred bleskom. Uhlíkové vlákna majú 1 000-krát väčší elektrický odpor ako hliník a
epoxidová živica je 1 000 000-krát väčší elektrický odpor. Preto povrch vonkajšieho kompozitného
komponentu často pozostáva z vrstvy vodivého materiálu na ochranu pred úderom blesku, pretože
kompozitné materiály sú menej vodivé ako hliník. Používa sa veľa rôznych druhov vodivých
materiálov, od niklom potiahnutej grafitovej tkaniny cez kovové siete a hliníkový laminát až po vodivé
farby. Okrem normálnej štrukturálnej opravy musí technik tiež znovu vytvoriť elektrickú vodivosť
navrhnutú v komponente. Všetky komponenty musia byť navzájom elektricky spojené kovovým
opletením, aby sa zabezpečila vodivosť celej konštrukcie lietadla. Tieto typy opráv vo všeobecnosti
vyžadujú vykonanie skúšky vodivosti ohmmetrom, aby sa overil minimálny elektrický odpor celej
konštrukcie.

Obr. 13.4 Statické vybíjače na krídle lietadla Boeing 737

13.4 Elektromagnetická kompatibilita (EMC)

Cieľom elektromagnetickej kompatibility je eliminovať alebo znížiť škodlivé účinky neúmyselného
elektromagnetického rušenia. EMC sa dosiahlo adresovaním oboch problémov s citlivosťou
a vyžarovaním, t.j. utlmením zdrojov rušenia a posilnením potenciálnych obetí pred útokom. Pokiaľ
ide o vyžarovanie EMC sa zaoberá udržiavaním elektrických zariadení, ktoré generujú EMI, v
prevádzke v stanovených medziach pomocou filtrovania a tienenia. Pokiaľ ide o citlivosť, EMC sa
zaoberá návrhom a prevádzkou zariadení, vďaka ktorým je odolný voči malým úrovniam EMI, ktoré
nemožno úplne eliminovať. Preto sú kladené požiadavky na zariadenia a elektroinštalácie, ktoré
zahŕňajú oddelenie zväzkov vodičov a zariadení vrátane segregácie signálnych vodičov. To tiež
vyžaduje správne ošetrenie a spájanie stojanov a zapečatenie RF zariadení. Tieto kroky pomôžu
zabrániť účinkom EMI, HIRF a úderom blesku na lietadlo alebo v jeho blízkosti. EMC sa stalo čoraz
dôležitejším od zavedenia digitálnej elektroniky, ktorá pracuje s veľmi nízkym napätím (napr. CMOS
pri 3 voltoch DI v porovnaní so staršími analógovými systémami, ktoré pracujú so striedavým prúdom
11 voltov. Výsledkom je, že digitálna elektronika je oveľa citlivejšia. Navyše, rýchlejšie spracovanie a
rýchlosť prenosu dát si vyžadujú vyššie taktovacie rýchlosti niekoľko desiatok megahertzov a oveľa
kratšie doby nábehu a poklesu impulzov len pár nanosekúnd.
 Prítomnosť rýchlych impulzov na DPS a prenosoch dátovej zbernice môže viesť k presluchu
susedných obvodov. ento problém sa zhoršuje s trendom, keď sa moderné lietadlá vyrábajú väčšinou
z ľahkých kompozitných uhlíkových grafitových materiálov, ktorým chýba elektromagnetické tienenie
poskytované hliníkovými štruktúrami. Je preto zodpovednosťou leteckého technika, aby zistil povahu
a význam elektromagnetického žiarenia zo všetkých zariadení a účinky akéhokoľvek externe
generovaného rušenia na prevádzku všetkých leteckých systémov. EMI by sa malo identifikovať a
eliminovať, alebo prinajmenšom čo najviac vylúčiť hneď pri zdroji odstránením spojovacích trás
prostredníctvom správneho usporiadania zariadeni, tienenia, filtrovania a uzemnenia. v súlade s MIL-
STD-461, LRU by mali byť navrhnuté s elektronikou citlivou na EMI umiestnenou na jednej strane
krytu a tvoriť „Faradayovu klietku“, ktorá je chránená pred účinkami EMI, takže citlivé
mikroelektronické zariadenia sa môžu prevádzkovať v chránenom prostredí. Všetky signály
vstupujúce do „čistej“ oblasti EMI by sa mali filtrovať, aby sa odstránili napäťové špičky a prepätia.
Znečistené komponenty EMI, ako napríklad napájací zdroj, ktoré vyžarujú EMI a znesú pôsobenie v
tomto prostredí, by mali byť izolované na druhej strane krytu od tieneného „čistého“ oddelenia. Ak
sa LRU otvorí na účely údržby, je nevyhnutné, aby sa správne namontovala so všetkými tieniacimi a
uzemňovacími mechanizmami vloženými na svoje miesto. (Obrázok 14-5). Napokon by kabeláž mala
byť tienená a uzemnená, aby sa chránilo vedenie pred vonkajším vyžarovaným rušením z
elektronických zariadení cestujúcich, ako sú napríklad prenosné počítače a mobilné telefóny, a pred
nárazmi HIRF a bleskom. V konečnom dôsledku je zodpovednosťou vysokokvalifikovaného leteckého
technika zabezpečiť, aby bol EMI obsiahnutý vykonávaním riadnych postupov údržby na zaistenie
funkčnej integrity EMC všetkých leteckých systémov.

Obr. 13.5 Chladič sa správa ako faradayova klietka – blokuje elektromagnetickú emisiu

13.5 ESD
Statická elektrina je jednoduchá skutočnosť prírody. Neustále je okolo nás a je spôsobená trením.
Väčšina pracovných prostredí má nevodivé podlahy a nemá prostriedky na reguláciu vlhkosti. Keď
vlhkosť klesne pod 20%, na tele človeka sa hromadí statický náboj. Čím rýchlejšie človek kráča, tým
vyšší je náboj. Jednoduchá prechádzka po koberci môže vytvoriť 1 500 voltov statickej elektriny pri
relatívnej vlhkosti 65% a až 35 000 voltov statickej elektriny pri relatívnej vlhkosti 20%. Plasty
používané vo väčšine výrobkov budú produkovať náboj od 5 000 do 10 000 voltov. Keď si osoba
sadne k pracovnej stanici elektrostatické pole obklopujúce celé telo stačí na to, aby poškodilo citlivé
elektronické komponenty bez toho, aby sa ich človek dotkol. Keď sa však osoba dotkne komponentu
a dôjde k elektrostatickému výboju alebo iskre a prasknutiu, tak je komponent určite zničený
(obrázok 12-1).

Obr. 13.6 Ilustrácia ESD

13.5.1 Risk a možné poškodenia

Elektrostatický výboj (Electro-Static Discharge ESD) je definovaný v americkej vojenskej príručke
DOD-HKBK-263 ako „prenos elektrostatických nábojov medzi telesami s rôznym potenciálom
spôsobeným priamym kontaktom alebo indukovaným elektrostatickým poľom“. Inými slovami,
elektrostatický náboj na jednom telese sa môže preniesť na iné teleso indukciou z
elektromagnetického poľa alebo vedením cez fyzický kontakt. Ak sa potom nabitá elektronická
súčiastka náhle uzemní, náboj sa rozptýli na zem, ale v tomto procese sa súčiastka poškodí v dôsledku
nadmerného tepla ale v tomto procese bude komponent poškodený v dôsledku nadmerného tepla z
rozpadu dielektrického materiálu v komponente. Elektrostatická indukcia nastane, keď nabitý objekt
vyvolá prerozdelenie nábojov v inom objekte. Klasickým príkladom je vyzdvihnutie kúskov papiera
pomocou hrebeňa, ktorý bol otrený o kožušinu. Na (obrázku 12-2) je hrebeň nabitý záporne, čo
znamená, že na hrebeni je nadbytok elektrónov. Strana papiera najbližšie k hrebeňu bude nakoniec
mierne pozitívna v dôsledku príťažlivosti opačných nábojov zatiaľ čo opačná strana papiera bude
mierne negatívna z dôvodu odpudzovania rovnakých nábojov.
 Obr. 13.7 Elektrostatická indukcia

MIL-STD-1686C je americká vojenská norma pre „riadiace programy ESD na ochranu elektrických
a elektronických súčiastok, zostáv a zariadení“. Rozlišuje dve triedy citlivých na ESD: trieda I pre
citlivosť 100 až 1 000 voltov a trieda II pre citlivosť 1 001 až 4 000 voltov. Väčšina elektronických
komponentov patrí do triedy I. Napríklad bipolárne tranzistory sú citlivé na ESD medzi 380 až 7 000
voltov. CMOS Zariadenia sú citlivé medzi 250 V a 3 000 V a EPROM používané v počítačových
pamätiach sú citlivé už od 100 voltov. Problém s ESD nezmizne. V skutočnosti je problém oveľa horší.
Pretože technológia komponentov sa neustále vyvíja, aby dosahovala vyššie rýchlosti, jednoduchšiu
funkčnosť, menšie rozmery čo spôsobuje, že komponenty sa stávajú že komponenty sú ešte citlivejšie
na nižšie napätie výboja. Nasledujúca časť sa bude zaoberať špeciálnym zaobchádzaním s
komponentmi citlivými na ESD a antistatickými ochrannými zariadeniami, ktoré sa musia používať na
ochranu týchto citlivých elektronických komponentov pred nebezpečenstvom elektrostatického
výboja.

13.5.2 Antistatická ochrana

Kontrolované prostredie

Statickú elektrinu nie je možné odstrániť. Dá sa to ovládať. Preto je nevyhnutné manipulovať so

zariadeniami citlivými na ESD iba v elektrostaticky kontrolovanom prostredí. Značenie musí byť
umiestnené mimo oblastí elektrostaticky kontrolovaných aby ľudí varovalo, že pred vstupom do
kontrolovaného prostredia musia byť prijaté osobitné opatrenia. kékoľvek izolačné materiály, ako
napríklad nylon, mylar, vinyl, guma, sľuda, keramika, laminát, drevo, polystyrén a plast, uchovávajú
statickú elektrinu, a preto by sa mali uchovávať mimo pracovného priestoru. Technici by mali
vstupovať do pracovnej oblasti iba s antistatickým plášťom a vodivou obuvou. Ak namiesto vodivých
topánok nosíte antistatický pásik na päte, musí uzemňovací kábel viesť do ponožky, aby sa dostal do
kontaktu s pokožkou.
 Obr. 13.8 Varovanie

STATICKÁ BEZPEČNÁ PRACOVNÁ STANICA

Vodivé materiály vrátane personálu musia byť uzemnené. Povrch podlahy by mal byť pokrytý
vodivými farbami alebo nátermi, antistatickými povrchovými úpravami alebo antistatickými
vinylovými podlahami. Ako je znázornené na (obrázku 12-4), pracovná stanica by mala mať statickú
podlahovú rohož a stolovú dosku, ktoré majú povrchový odpor 105 až 1 012 ohmov na štvorcový
palec. Vodivá rohož poskytuje nielen povrch, ktorý je bez statického náboja na ktorom má pracovať,
ale musí tiež vlastnosť odstrániť statický náboj z vodivých predmetov umiestnených na nej.
Podlahové aj stolové podložky by mali byť spojené prostredníctvom odporu 1 mOhm pripojeného k
spoločnému uzemňovaciemu bodu. Odpor je potrebný na ochranu personálu v prípade, že sa zem
stane elektricky živou.
 Obr. 13.9 Staticky-bezpečné pracovisko

Antistatický zápästný remienok

Rovnaká požiadavka na bezpečnosť platí pre antistatický remienok na zápästie (obrázok 12-5) v
tom, že cievkový kábel musí byť zapojený alebo pripnutý do zásuvky s 1 megaohmovým odporom
pripojeným k spoločnému uzemneniu. Popruh na zápästie musí byť vždy pevne pripevnený okolo
zápästia zatiaľ čo sedíte na pracovisku tak, aby sa dobre elektricky spojil s pokožkou, aby sa rozptýlil
akýkoľvek elektrický náboj k zemi pred dotykom citlivých elektronických komponentov.
 Obr. 13.10 Antistatický náramok

Uzemnené testovacie stanice

Všetky antistatické zariadenia by sa mali otestovať pred vstupom do antistaticky kontrolovaného

prostredia. Obrázok 12-6 je obrázok typickej skúšobnej stanice uzemnenia používanej na určenie, či
antistatické zariadenia fungujú správne. Zelené kontrolné svetlo znamená, že remienok na zápästie je
správne nosený a pracuje podľa určenia. Testovaciu stanicu je možné použiť aj na testovanie obuvi,
nožných popruhov a cievkových káblov.

Obr. 13.11 Stanica testovania uzemnenia

Ionizátory
 Pretože nie je praktické zvyšovať relatívnu vlhkosť na vysokú úroveň len z dôvodu nepohodlia
obsluhy ale aj skutočnosti, že by to spôsobilo koróziu kovov. Kontrolované prostredie by malo byť
vybavené ionizátormi, aby neutralizovali všetky nabité izolátory bežne sa vyskytujúce v pracovnom
prostredí. Pretože pozitívne alebo negatívne nabité povrchy budú priťahovať ióny opačného náboja,
na neutralizáciu nabitého povrchu sa použije prúd vzduchu obsahujúci kladné aj záporné ióny.
Akonáhle je povrch neutralizovaný, zostáva tak dlho, kým je prítomný iónový prúd. Ionizátory sú k
dispozícii vo vysokotlakových, nízkoobjemových vzduchových pištoliach na periodické lokalizované
čistenie a nízkotlakových, veľkoobjemových nástenných jednotkách určených na zavesenie na
pracovnú stanicu s ionizovaným vzduchom vyfukujúcim cez oblasť, ktorá sa má chrániť proti EDS
(obrázok 12-7).

Ionizátor, ktorý je určený na pokrytie oblasti pracovnej stanice, neutralizuje aj ten najvyšší
elektrostatický náboj. Normálne je systém namontovaný 70 – 90 centimetrov nad kontrolovanou
oblasťou čo vytvára vyvážený ionizačný profil približne 90 cm široký x 120 cm, dlhý.

Obr. 13.12 Ručné a nástenné ionizátory

Dôrazne sa odporúča využiť merač elektrostatického poľa na detekciu statických nábojov v pracovnej
oblasti aby ste sa uistili, že ionizátor funguje správne pred manipuláciou s citlivými komponentmi.

Zvláštne zaobchádzanie

Všetky komponenty citlivé na ESD by sa mali prepravovať v uzavretej vodivej nádobe (napr. LRU
alebo prepravnej skrinke). Nádoba sa musí skladovať na uzemnenom stojane a keď sa presúva na
pracovnú stanicu, musí sa dotýkať uzemnenej podložky na stole. Akýkoľvek nahromadený náboj na
ľudskom tele by sa mal najprv vybiť pomocou uzemneného antistatického remienka na zápästí pred
otvorením ochranného obalu obsahujúceho komponent citlivý na ESD. Na inštaláciu komponentov
citlivých na ESD tiež vždy používajte uzemnenú spájkovačku. Všetky komponenty citlivé na ESD by
mali byť zabalené v elektrostatický tienenom vodivom obale. Tieto laminované vrecká (obrázok 12-8)
sú vyrobené z vonkajšej vrstvy priehľadnej kovovej fólie alebo materiálu z hliníkovej fólie, strednej
izolačnej vrstvy a vnútornej antistatickej vrstvy. Nakoniec je vrecko zapečatené štítkom s
upozornením, že vo vnútri je komponent citlivý na ESD.
Obr. 13.13 Laminovaný metalizovaný obal pre uloženie ESD citlivých komponentov