ZVUK A JEHO VLASTNOSTI

Zvuk – každé mechanické vlnenie hmotného prostredia, ktoré pôsobí na ľudské ucho a vyvoláva
v ňom sluchový vnem. Frekvencia tohto vlnenia je od 16 Hz do 16 000 Hz.

Akustika

1. fyzikálna – študuje fyzikálne podmienky vzniku vzduchu v zdrojoch zvuku, šírenie a pohlcovanie
zvukov v rôznych prostrediach a pod.

2. fyziologická – zaoberá sa vznikom zvuku v hlasovom orgáne človeka a vnímaním zvuku uchom

3. hudobná – skúma zvuky z hľadiska potrieb hudby

Zdroj zvuku – chvenie pružných telies. Zvuk sa šíri len pružným prostredím ľubovoľného skupenstva
(najčastejšie vzduch, ale aj voda a iné kvapaliny a pevné látky) ako pozdĺžne vlnenie. V rôznych
prostrediach má rozličnú rýchlosť. Prostredie ho zoslabuje – pohlcovanie alebo absorpcia zvuku.

Zvuky

1. periodické – hudobné zvuky, tóny

jednoduchý tón - harmonický priebeh (napr. zvuk ladičky)
zložený tón – periodický zvuk so zložitejším priebehom (zvuky hudobných nástrojov,
samohlásky reči)
2. neperiodické –hluk (praskot, buchot, spoluhlásky reči), šum

Časový priebeh zvuku

a) klarinetu,
b) ladičky,
c) prasknutia,
d) šumu.

Zvuk charakterizujeme výškou, farbou a hlasitosťou.

1. Výšku zvuku určuje jeho frekvencia.

Čím väčšiu výšku má zvuk, tým vyššia je frekvencia chvenia zdroja zvuku. Pri zvukoch
s harmonickým priebehom určuje frekvencia absolútnu výšku tónu. Ak zvuk nie je harmonický,
obsahuje zložky s rôznymi frekvenciami a jeho výšku určuje základná, t.j. najnižšia frekvencia.

Základný tón v hudobnej akustike je tón s frekvenciou 440 Hz (a1). V technickej praxi sa ako
základný tón používa tón s frekvenciou 1 kHz.
 2. Farba zvuku

Zvuky v hudobných nástrojoch vznikli superpozíciou chvení s rôznymi frekvenciami. Výsledný zvuk sa
skladá zo základného tónu, ktorý určuje výšku zvuku, a z vyšších tónov, ktoré majú podstatne menšiu
amplitúdu ako je amplitúda základného tónu. Pre daný zdroj zvuku je vplyvom vyšších harmonických
tónov výsledný zvuk charakteristický – má určitú farbu. Umožňuje to rozlíšiť dva rovnako vysoké tóny,
ktoré vydávajú rozličné zdroje zvuku.

3. Hlasitosť a intenzita zvuku.

Ucho má takú citlivosť, že môže vnímať tlakové zmeny ∆p = 10-5 Pa. Táto najnižšia hranica
predstavuje prah počuteľnosti. Veľmi hlasným zvukom zodpovedajú tlakové zmeny ∆p = 102 Pa. Keď
sa táto hranica prekročí, vzniká v uchu pocit bolesti, hovoríme o prahu bolesti. Po jeho prekročení
môže dôjsť k porušeniu sluchového orgánu – prasknutie bubienka. Sluchový orgán je najcitlivejší na
zvuky s frekvenciou 700 Hz až 6 kHz.

Zvuky objektívne hodnotíme veličinou intenzita zvuku I.

𝑃
I=𝑆

P – výkon zvukového vlnenia, S – plocha, ktorou vlnenie prechádza

jednotka intenzity zvuku je W.m-2

Pre tón s frekvenciou 1000 Hz prahu počuteľnosti zodpovedá intenzita zvuku I0 = 10-12 W.m-2 a prahu
bolesti I = 1 W.m-2. Celkový rozsah intenzít je 1012. Na vyjadrenie úrovne intenzít rôznych zvukov
utvorili osobitnú logaritmickú stupnicu, ktorej jednotkou je bel, značka B. V praxi sa používa decibel
dB. Prahu počuteľnosti zodpovedá úroveň 0 dB, prahu bolesti 120 dB.

tikot hodiniek – 20 dB, tichý rozhovor – 40 dB, normálny rozhovor – 65 dB, krik – 80 dB, symfonický
orchester – 80 dB, hluk motorových vozidiel – 90 dB, štartujúce lietadlo – 110 dB

Nadmerný hluk môže spôsobiť poruchu sluchu, pôsobí škodlivo na nervovú sústavu a nepriaznivo to
vplýva a výkon človeka. Preto je dôležité obmedziť hluk buď priamo na zdroji (tlmiče, vedenie
komunikácií mimo obývaných miest, obmedzenie chvenia strojov a pod.) alebo používanie
ochranných pomôcok (prilby, chrániče sluchu a pod.)

RÝCHLOSŤ ZVUKU

- v rôznych látkach má rozdielnu hodnotu

Pre teplotu t vzduchu v oC určíme rýchlosť zvuku: vt = (331,82 + 0,61{t} ) m.s-1.
Pri bežných teplotách je rýchlosť zvuku približne 340 m.s-1.
Vo vode pri teplote 8oC je rýchlosť zvuku 1 435 m.s-1, v oceli pri 15oC 4 980 m.s-1
Konečná rýchlosť zvuku sa prejavuje pri odraze zvukového vlnenia od rozmerných prekážok. Keď je
prekážka v dostatočnej vzdialenosti, prejaví sa odraz zvuku ako ozvena. Pri vzdialenosti 17 m vzniká
jednoslabičná ozvena, pri väčšej dvoj- a viacslabičná. Ak je prekážka bližšie, odrazený zvuk splýva
s pôvodným a vzniká dozvuk. Treba s ním rátať pri projektovaní veľkých miestností.
 Ultrazvuk

je mechanické vlnenie s frekvenciou vyššou ako 16 kHz, takže ho sluchom nevnímame. Jeho
vlnová dĺžka je veľmi malá, prostredím sa šíri priamočiaro, málo sa absorbuje v kvapalinách a pevných
látkach

použitie: meranie hĺbky morí, ultrazvuková defektoskopia (zisťovanie skrytých kazov

materiálov), čistenie súčiastok, medicína, homogenizácia heterogénnych sústav – utváranie suspenzií
a emulzií

Infrazvuk

je mechanické vlnenie s frekvenciou nižšou ako 16 Hz. Veľmi dobre sa šíri vo vode (niekoľko
hodín vopred predpovedá príchod vlnobitia). Vnímajú ho mnohé morské živočíchy. Na ľudský
organizmus pôsobí škodlivo najmä ak má frekvenciu blízku frekvencii tlkotu srdca.