Interferencia svetla

Ako dosiahnuť interferenciu svetla?

Potrebujeme dve vlnenia s rovnakou frekvenciou a stálym fázovým posunom = koherentné vlnenie
Napr: vezmem vlnenie z jedného zdroja, rozdelím ho na dve časti a jednu časť pošlem po dlhšej dráhe,
pokiaľ je rozdiel dráh dostatočne malý, stretnú sa väčšinou blízke vlnky z rovnakého lúča (len teoretická
predstava)

Dráhový rozdiel
O tom, aký výsledok získame, rozhoduje dráhový rozdiel Δ s :
 Δ s sa rovná nepárnemu počtu polvln: Δ s=¿ ⇒ spojené vlnenia sú proti sebe ⇒
navzájom sa rušia = interferenčné minimum
 Δ s sa rovná párnemu počtu polvln: Δ s=¿ ⇒ spojené vlnenia idú spolu ⇒ navzájom sa
spočítajú = interferenčné maximum
Existuje aj spôsob, ako vyrobiť rozdiel v počte vlnoviek na rovnakej dráhe:

Oba lúče sa šírili zľava doprava, horný lúč prechádza sklom => v skle sa šíri pomalšie/rýchlejšie => vlnovky horného
lúča sú v skle kratšie/dlhšie => na rovnakej dráhe ich bude viac/menej => dolný lúč získa náskok aj keď horný lúč
prejde rovnakú vzdialenosť ako dolný
O tom, či nastane interferencia a akým spôsobom rozhoduje rozdiel v počte vlnových dĺžok, ktoré prejdú obe
vlnenia =>

 Pokiaľ sa oba lúče pohybujú v rovnakom prostredí, sledujeme dráhový rozdiel oboch lúčov
 Pokiaľ sa oba lúče pohybujú aj napríklad len čiastočne v rôznom prostredí, sledujeme optickú dráhu oboch
lúčov (značí sa l a odpovedá počtu vlnoviek, ktoré svetlo urobí)

Ako určíme optickú dráhu lúčov?

Odpovedá počtu vlnoviek => je určená časom, ktorý lúč trávi pri prechode prostredím: t=¿ (dosaď zo vzťahu pre
rovnomerný pohyb z kinematiky)
c
Do vzťahu pre t dosaď v=
n

Uprav na jednoduchý zlomok a napíš, čomu je rovné t=¿

Čitateľ má rozmer dráhy a pritom zohľadňuje rôzne rýchlosti šírenia svetla v rôznych materiáĺoch (príčina scvrkávania
vlniek)
Platí l=s . n – vzťah pre optickú dráhu

Pr. 1: Urč hrúbku skla z obrázku pre červené svetlo. Index lomu skla n s=1 , 4

Dráhy vĺn sú rovnaké s v =s s=s (dráha vo vzduchu a dráha v skle sa rovnajú)

Ale optická dráha v skle je o ..................................... vlnovej dĺžky ..............................: l s=l v ................

Dosaď do vzťahu pre l s zo vzťahu pre optickú dráhu

Vyjadri s

Pre červené svetlo:

Interferencia na tenkej vrstve

Nech svetlo dopadá na tenkú vrstvu vody:

Lúč svetla dopadá na tenkú vrstvu vody (bublinu) –

pri každom dopade na rozhranie sa časť svetla odrazí
a časť prenikne dovnútra)

 Svetlo dopadá na horné rozhranie (rozhranie vzduch – voda)

 Časť svetla sa ............................... (lúč 1) a časť svetla .............................. do vody (lúč 2,3,4)
 Lúč 2,3,4 ................................ na dolné rozhranie (rozhranie voda – vzduch)
 Časť svetla sa ........................... späť do vody (lúč 3,4) a časť ................................... do vzduchu a pokračuje
ďalej (lúč 2)
 Lúč 3,4 ............................... na horné rozhranie (voda – vzduch)
 Časť svetla sa .............................. späť do vody (lúč 4) a časť ................................... do vzduchu a pokračuje
ďalej (lúč 3)
 Časť lúča 4 by sa opäť odrazila smerom nahor a tak ďalej => intenzita tohto lúča je podstatne menšia ako lúča
3,4 a teda ho už zanedbávame
Pokiaľ sa pozeráme na bublinu zhora, vidíme súčet lúčov 1 a 3 a pokiaľ sa pozeráme zdola vidíme súčet lúčov 2 a 4.
Nakresliť si to môžeme aj takto (pre kolmé lúče): vrstva o hrúbke
488 nm a dve farby spektra – zelenú ( λ=520nm) červenú ( λ=650 Pri odraze, ktorý vznikol lúč 1 sa mení jeho
n fáza. Pri ostatných odrazoch zostáva fáza
mrovnaká. Prečo?
)
.  Lúč 1 vznikol pri dopade svetla na
rozhranie vzduch – voda, teda pri
prechode svetla z prostredia opticky
redšieho/hustejšieho do prostredia
opticky redšieho/hustejšieho –
analógia odrazu na pevnom konci
a mení sa fáza vlnenia na opačnú
 Ostatné lúče vznikli pri dopade na
rozhranie voda – vzduch, teda pri
prechode svetla z opticky
redšieho/hustejšieho do prostredia
opticky redšieho/hustejšieho –
analógia odrazu na voľnom konci
a fáza vlnenia sa nemení.
Pr. 2: Rozhodni podľa obrázka akú interferenciu uvidíme pre zelené svetlo v odrazenom svetle (lúče 1 a 3)
a v prejdenom svetle (lúč 2 a 4)

Pr. 3: Rozhodni podľa obrázku, akú interferenciu uvidíme pre červené svetlo v odrazenom svetle (lúče 1 a 3)
a v prejdenom svetle (lúč 2 a 4)

Maximum v odrazenom svetle: maximum svetla v odrazenom svetle nastane v miestach, pre ktoré platí:
λ λ
2 nd + =2 k ( podmienka pre interferenčné maximum v odrazenom svetle )
2 2
Minimum v odrazenom svetle: minimum svetla v odrazenom svetle nastane v miestach, pre ktoré platí:
λ λ
2 nd + =(2 k + 1) (podmienka pre interferenčné minumum v odrazenom svetle )
2 2
V daných vzťahoch k =1 ,2 , 3 … určuje rád interferenčného maxima (minima) a λ je vlnová dĺžka svetla.
Najzaujímavejšie sú maxima a minima prvého radu, čím je rad vyšší, tým je maximum a minimum menej
pozorovateľné, pretože:

 sa znižuje koherencia sčítaných lúčov

 objavujú sa maxima alebo minima iných radov pre iné vlnové dĺžky
Pr. 4: Dosadením vzťahov z obrázka over správnosť odvodených vzťahov. Urč hodnotu čísla k . Použi d=488 nm a
n=1 ,33 .
Zelená λ=520 nm má v odrazenom svetle maximum/minimum.

Červená λ=650 nm má v odrazenom svetle maximum/minimum.

Maximum v prejdenom svetle: maximum svetla v prejdenom svetle nastane v miestach, pre ktoré platí:
λ
2 nd=2 k ( podmienka pre interferenčné maximum v prejdenom svetle)
2
Minimum v prejdenom svetle: minimum svetla v prejdenom svetle nastane v miestach, pre ktoré platí:
λ
2 nd=(2 k +1) ( podmienka pre interferenčné minumum v prejdenom svetle)
2
Pr. 5: Urč hrúbku steny mydlovej bubliny (index lomu n=1 ,33 ) ak dopadá na ňu biele svetlo. Interferenčné
14
maximum prvého rádu pozorujeme v zelenej farbe ( f z =5 ,7.10 Hz)

Pr. 6: Hrúbka olejovej škvrny je d=2, 4.10−7 m a index lomu oleja je n=1 ,5. Ktoré farby odrazeného svetla sa
interferenciou rušia?
ide o interferenčné minimum/maximum odrazom

Pr. 7: Urč vlnové dĺžky všetkých druhov viditeľného svetla, ktoré majú maximum ľubovoľného radu v odrazenom
svetle na bubline s hrúbkou d=109nm (index lomu n=1 ,35 ).