STOJATÉ VLNENIE

Ak vlnenie šíriace sa radom bodov prostredia dospeje k poslednému bodu tohto radu a tento je s okolitým
prostredím viazaný
v 
 silnejšie ako s bodmi radu, odráža sa s opačnou fázou,
 v
priame vlnenie
odrazené vlnenie
v   v
 slabšie ako s bodmi radu, odráža sa s rovnakou fázou.

Vlnenie sa na pevnom konci odráža s opačnou fázou, na voľnom konci s rovnakou fázou.

Stojaté vlnenie vzniká interferenciou priameho a odrazeného vlnenia. Jednotlivé body pri ňom kmitajú
s rôznymi amplitúdami a rovnakými fázami. Body s najväčšou amplitúdou nazývame kmitne, body
s najmenšou (nulovou) amplitúdou uzly. Na pevnom konci vzniká vždy uzol, na voľnom kmitňa.

kmitne

uzly


Vzdialenosť dvoch susedných uzlov, resp. dvoch susedných kmitní je polovica vlnovej dĺžky, teda .
2

stojaté vlnenie postupné vlnenie

y y

x x

 body kmitajú - s rôznymi amplitúdami  body kmitajú - s rovnakými amplitúdami

- s rovnakou fázou - s rôznymi fázami
 neprenáša sa ním energia  prenáša sa ním energia
Pr. 1: Na tyči dlhej 6 m upevnenej na oboch koncoch vzniklo stojaté vlnenie so šiestimi uzlami. Zistite
vlnovú dĺžku tohto vlnenia.
6m 
Riešenie: vzdialenosť medzi susednými uzlami = , teda
2
 6
   λ = 2,4 m
2 5
2

Pr. 2: Na tyči dlhej 4 m upevnenej v strede vzniklo stojaté vlnenie s piatimi uzlami. Zistite vlnovú dĺžku
tohto vlnenia.
4m 
Riešenie: vzdialenosť medzi susednými uzlami = , teda
2
 4
   λ = 1,6 m
2 5
2