1.

pecifick hmotnos tekutn

pecifick hmotnos: = m / V
pecifick objem: = V / m = 1 /
pec.objem a hmotnos sa men s tlakom a teplotou

= f (T, p) kont
2. Stlaitenos a tepeln rozanos tek.
Stla. tek. = schopnos tekutn meni svoj objem pri
zmene tlaku. Pri stlaovan zmenujeme stredn
vzdialenos molekl. Sinie stlaitenosti:
1 dv
1
[ Pa ]
v dp T

p =

p = f (T , p ) konst

V = Vo 1 + p ( p p0 )

= .c = 1,25.EK

[ C ]
v dT p

V = Vo [1 + (t to )]
3. Viskozita tekutn
sa prejavuje pri ich pohybe ako odpor proti vzjomnmu
pohybu jednotlivch astc tekutn. Vrstva tekutiny na
povrchu pohybujcej sa dosky k nej prilne a pohybuje sa
rchlosou dosky. V dsledku molekulrnych pohybov
pohybujca vrstva ovplyvuje susedn a tak sa pohyb
tek.prena na cel priestor. Na stynch plochch jednotl.
vrstiev vznik tangencilne naptie:
F
dc

dy

Kont mernosti je nazvan siniteom dynamickej

1 1
viskozity:
dc [ ] = 1POISE = 1P = g .cm .s
=
dy
Sinite kinematickej viskozity: = /
0,0631
[ ] = 1St = cm 2 .s 1 ,
o

[ ] = 1St = 0,0731 E

E-stupe Englera, St-stoker

, = f (T, p)
4.Povrchov naptie, vyparovanie kvapaln a kavitcia
Molekuly na povrchu kvap. maj prebytok potencilnej
energie voi molekulm v vntri a tto pot. energia je
mern ploche povrchu: Ep = S. Sinite mernosti je
selne rovn sile, psobiacej na jednotku dky v smere
dotynice k povrchu kvapaliny: F = l. Hodnota
povrchovho npnutia zvis od druhu kvapaliny, plynu,
teploty. Sily povrch. naptia ovplyvuj tvar kvapiek na
rozhran kvapaln s tuhm telesom / plynom a poda toho
kvap.s: zmav, nezmav. Zmena skupenstva
z kvapalnho na plynn = vyparovanie a opan dej
kondenzcia. Kvap. mu by v rovnovhe so svojimi
parami. Dochdza k tomu ak kvapalina je dlh as
v uzavretej ndobe a tento stav je charakterizovan tm,
e poet vyparovanch molekl je rovn potu molekl,
ktor sptne kondenzuj. Tlak nastench pr rastie
s teplotou. Kvap. maj schopnos pohlcova a rozpta
plyny, s ktormi s v styku. Z hadiska praxe dleit je
prpad vyparovania, kt. vznik v pohybujcej sa kvap.
v dsledku poklesu tlaku pod hodnotu tlaku nastench pr
kvapaliny = kavitcia.
5.Idelna tekutina - homognna, nestlaiten a bez
trenia (zanedbvame viskozitu)
6.Sily psobiace v kvapaline
- hmotnostn - vyvolan psobenm silovho poa na
kad asticu hmoty
- povrchov - vznik.ako vsledok vzjomnho psobenia
rznych astc tekutn a tuh. telesa
Da vzahu k skmanmu objemu:
- vonkajie-psobia na dan objem z prostredia
- vntorn -vzjomnm psobenm astic
7.Tlak v tekutine a jeho vlastnosti
Priemern tlak : p=F/S. Tlak v bode: p=dF/dS. Tlak
meme vyjadri vkou stpca tekutiny: h = p / g
Vekos tlaku v tekutine je skalrnou veliinou, ktor
charakterizuje stav tekutiny v kadom bode priestoru: p =
f(x, y, z, t). V danom bode priestoru je v kadom smere
rovnak.
8.Eulerove rovnice hydrostatiky
Aby boli astice tek. v pokoji, mus plati podmienka
rovnosti hmotnostnch a povrchovch sl v 3 na seba
kolmch smeroch: Fx = Xdxdydz . X,Y,Z- zrchlenia

Fy = Ydxdydz
Fz = Zdxdydz

x2 + y2 2
z =C
2g

p = pe +

p = p e + (g + a )h

2r 2

+ gh

-okolo vodorovnej osi: X = 0, Y = y 2 , Z = z 2 g :

r
2

gh

r0
2

11.Tlakov sila na rovinn plochu

F=p.S, p = p + gh
F= p

F = pdS

+ gh)S

. Sila

Statick moment plochy S vzhadom k osi x meme

vyjadri:
F = g sin y S

I st = ydS = Sy t

F = ght S . F = p e S + ght S
12.Tlakov sila na obecn plochu
vypotame ju zo zloiek sl v smere sradnch os:
dFx = dF cos = p e cos dS = p e dSx
Rovnako: Fy = p Sy , Fz = p Sz .
e

Fx 2 + Fy 2 + Fz 2 .

Smer tejto sily: cos = Fx / F

Tlak.sila na obecn plochu od nerovnomerne
rozloenho tlaku-Obecn plocha sa nachdza pod
vonou hladinou kvapaliny, kvap.je v absoltnom
alebo relatvnom pokoji. dFx = ghdS cos

Fx = ghtx Sx , Fy = ghty Sy , Fz = gV

13.Metdy sledovania pohybu tekutn (obr. str.55)

Kvapalinou budeme rozumiet homognne spojit
prostredie, ktorho vlastnosti sa mu s miestom
a asom meni. Lagrangeova metda sledovania
pohybu kvap.- rieenie je vemi zloit. Eulerova
metda- zaloen na popise rchlosti v priestore
zaplnenho pohybujcou sa kvapalinou. Kadm
bodom tohto priestoru spojite prechdzaj astice
kvapaliny uritou rchlosou c, ktorej priemety do
sradnc os s cx,cy,cz. cx=cx(x,y,z,t) ,
cy=cy(x,y,z,t), cz=cz(x,y,z,t). Da hodnoty loklnej
zloky zrchlenia prdenenie ustlen, neustlen
14.Prdnica, prdov trubica, prietok, priemern
rchlos
Prdnica - oblka okamitch vektorov rchlosti,
krivka v kadom bode ktorej m vektor rchlosti
v danom asovom okamihu smer dotynice. Rovnica
prdnice: dx
dy dz Prdov trubica - ak si

cx

cy

Q = cdS
S

Q=S.v

v=

1
cdS
S S

15.Rovnica kontinuity (pomocou prdovej

trubice) ( .Q ) ( .dS )
-rovnica kontinuity

=0

pre 1-rozmern neustlen prdenie.

Pre ustlen prdenie ( .Q )

=0

ie

Q1 = Q2 = Q3 = konst., S1 .v1 = S 2 .v2 = S3 .v3 = konst.

16.Bernouliho rovnica pre ustlen prdenie
idelnej tekutiny
Vyjadruje zkon zachovania energie tekutiny:

c2
= kont.
2
Set potenc. energia + tlakov energia + kinetick
energia je v ubovonom bode prdnice kontantn
17.Bernouliho rovnica pre ustlen relatvne
prdenie idelnej tekutiny (str.80)
Je rozren pre prpad relatvneho prdenia
rotujcim kanlom.
gz +

gz +

Re =

c.l

Re =

v.d

l charakteristick rozmer
Hydraulick polomer - aby bolo mon rozliova
druh prdenia aj v prierezoch nekruhovch a v
otvorench kanloch:
S,
v.Rh ,
Rh =
Re =

O obvod zmanej asti prierezu potrubia, S

prierez potrubia
19.Laminrne prdenie, laminrne prdenie v
potrub kruhovho prierezu
ustlen prdenie, nestlaiten kvapalina,
izotermick, Newtonowa kvapalina
dc
=
dr
hmotnostn sila =0
- Re<2320
Laminrny tok v potrub kruhovho prierezu:
po dosaden za

w2 u 2

= kont., = c.u
2
2

c abs. rchlos prietoku kanlom, w relatvna

rchlos prietoku kanlom
18.Druhy prdenia skutonch tekutn,
Reynoldsovo slo, hydraulick polomer

dc a integrci dostvame pre

dr

rozloenie rchlosti po kruhovom priereze

dp 2
( r0 r 2 )
4l

c = f (r ) =

- rotan paraboloid. Potom pre prietok:

.dp 2
.dp 4 ,
2

Q=
r

v=

2l

(r0 r ).r.dr =
a odtia

Q
dp
2
d0
=
S 32l

r0
8l
32..l.v
dp =
= .e z
2
d0

a z toho pre dkov straty v potrub kruhovho

prierezu
32. .l.v 64 l v 2
l v2 -

ez =

. . = . .
Re d 2
d 2

d 0 .
2

sinite dkovch str

20.Turbulent prdenie, turbulentn tok v potrub
kruhovho prierezu
Re>2320 je charakterizovan tm, e astice
kvapaliny maj asove premenn zloky rchlosti,
kolm na smer ich hlavnho pohybu.Rozdelme
pohyb na 2 asti, kt. sa svojim charakterom zsadne
lia: -- pohyb so strednmi rchlosami, -- vlastn
turbulentn pohyb. Okamit rchlos: c = c c
Pulzan rchlos c = veliina neperiodick. Pomer
strednej pulzanej zloky rchlosti a strednej
rchlosti = miera turbulencie:

Stredn tlak.

cz

predstavme v priestore, v kt. prdi tekutina, nejak

uzatvoren obvod a v jeho kadom bode vedieme
prdnicu, dostaneme prdov trubicu. Plat v nej
zkon zachovania hmotnosti, kvapalina neprdi cez
pl a m konen plochu prierezu. Elementrna
prdov trubica na malej ploche dS je c=konst (pri
malch prierezoch) . Objemov prietok: Q = dV / dt
objem za as dQ = cdS
Priem.rchlos = Q/S

dy

r 2 p r 2 ( p + dp ) + 2rl = 0

Celkov sila: F =

Ft = S

Reynoldsovo slo - obecn tvar:

F = g sin ydS

Laminrne prdenie - astice kvapaliny sa pohybuj

po plavnch drhach, vektor rchlosti nem kolm
zloky na hlavn smer prdenia. Re<2320
Turbulentn prdenie - astice pri pohybe
vykonvaj chaotick kmit.pohyb okolo osi svojho
hlavnho pohybu Re>2320,
Reynoldsovo slo: prdenie skutonch kvapaln
ovplyvuj zotrvan a trecie sily. Zotrvan:
Fs = m.a Trecia:
dc

V hladinovch (ekvipotencilnych) plochch p=konst.,

dp=0:
Xdx + Ydy + Zdz = 0
9.Rozloenie tlaku v tekutine (obr. str. 31)
hred = p / g - vka hladiny, do kt. by vystpila kvap., ak
by na u psobil iba atmosferick tlak. Tlak: absoltny vdy kladn a vyjadren od abs. tlakovej nuly;
5
relatvny - meran od atmosfer. tlaku 10 Pa a me by
zporn (podtlak) alebo kladn (pretlak)
pabs = b + prel
10.Relatvny pokoj kvapaliny, pohyby translan
a rotan Relat.pokoj: ak kvap. vzhadom k ndobe,
v ktorej sa nachdza, je v pokoji a samotn ndoba sa
pohybuje vzhadom k zemi.
Translan pohyby: zvislm smerom: X=0,Y=0,Z=-a-g
> -(g+a)dz=0 >

dp

X = x 2 , Y = y 2 , Z = g

.Q = konst., Q = konst. ,

kvapaliny v danch smeroch.

Diferencil tlaku:
1
Xdx + Ydy + Zdz = dp

dp

t =

(g + a )dz =

adx gdz =

p = p e + gh ax

na dno ndoby od hydrostatickho tlaku nezvis od

tvaru ndoby a me sa li od tiae objemu kvap. v
ndobe. Tlakov sila na rovinn plochu od
nerovnomerne rozloenho tlaku-rovinn plocha sa
nachdza pod vonou hladinou kvapaliny na kt.
psob vonkaj tlak. Tlak. sila:

Tek. so zvyovanm teploty zvuj objem.

Sine objemovej rozanosti tekutn:
t = f (T , p ) konst
1 dv o 1

Rotan pohyb: okolo zvislej osi:

p = pe +

Izotermick modul prunosti kvap: Ek = 1 / p

Adiabatick modul prunosti: EKa

vodorovnm smerom: X=-a,Y=0,Z=-g

c2
c

p = p + p

21.Bernouliho rovnica pre prdenie skutonch

2
2
tekutn
p
v
p
v

gz1 +

+ 1

= gz 2 +

+ 2

+ ez

Zohaduje straty a zmenu rchlosti po priereze.

- opravn sinite energie
e - pecifick stratov energia,
z

e z = e zl + e zm ( miestne + dkov straty )

22.Opravn sinite kinetickej energie (+ obr)
udva pomer kinetickch energi toku s
nerovnomerne rozdelenou rchlosou a toku s
3
priemernou rchlosou:
c dS
E

EV

v3 S

Laminrne prdenie =2
Turbulentn prdenie =1-1,1
23.Hydraulick odpory - dkov a miestne
Pri prden skutonej kvap. v dsledku odporov
vznikaj hydraulick straty. Tieto odpory mu by
rovnomerne rozdelen po dke zariadenia, ktormi
prdi kvapalina kont.rchlosou a vznikaj v
dsledku vzjomnho trenia astc a trenia o povrch
zariadenia. Tieto odpory = dkov. Druh skupinu
tvoria odpory, vznikajce pri nhlej zmene vekosti /
smeru rchlosti = miestne odpory. Stratov energia:

e z = e zf + e zm

Dkov - prejavuj poklesom tlaku:

l v2
d 2
1.-Laminrne prdenie:
64
=
Re
p1 p 2 S = S p

e zl =

2.-Hydraulicky hladk potrubie:

(odvodenie pri 19.ot)

0,316
4

3.-Oblas predkvadratickho odporu:

k / d - pomern drsnos

Re

k ,
d

= f (Re, )

4.-Oblas kvadratickho odporu:

k
d

= f( )

Miestne - vznikaj pri prden kvapaln vade tam, kde

dochdza k zmene vekosti / smeru rchlosti. pec. strat.
energia:
v2

e zm =

24.Hydraulick vpoet potrubia, zjednoduenie

vpotu, ekvivalentn dka potrubia
Hydraulick system tvoria potrubn system+erpadlo.
Budeme predpoklada 1-rozmern ustlen prdenie
skutonej kvapaliny so stabilizovanm rchlostnm
profilom v kruhovom prietonom priereze.
Nvrh priemeru potrubia - vychdzame z doporuench
rchlost pre prdenie tej-ktorej kvapaliny. Musme
uvaova aj ekonomick hadisk. Druhy potrub:
jednoduch,zloit, dlh,krtke,gravitan, nsosky.
Sriov potrubie- Q=Q1=Q2, e = e + e
z

z1

z2

e z1 = e z 2

Paraleln potrubie- Q=Q1+Q2,

Pri vpote potrubia zohadujeme B.R., rovnicu kontinuity

a radenie odporou.
Zjednoduenie vpotu: ak miestne odpory vyjadrme
ekvivalentnou dkou potom:
alebo

l0 v 2
d 2

Q 2 kde
2 d 5 je tzv.
L0
K=
K2
8

ez =

Q2
e z = 2 5 L0
d
8

e z = e zf + e zm =

Modul prietoku
25.Hydraulick systm (+obr. IP str.49)
= spojenie zdroja tlakovej kvap. s potrubm a ndrami.
Hlavnou lohou je nvrh erpadla: pecifick energia
2
2
erpadla
p
v
p
v

YC = ( g .eV +

) ( g.eS +

z indexom S s hodnoty sania, s V s hodnoty vytlania.

Tlaky ps a pv zskame z B.R.:

p es

= g .( z S eS ) +
pV

g.( zV eV ) +

Po dosaden

vS
+ eZS
2

z = z s + zv

vV
p
= gzV + ev + eZV
2

YC = g .z +

p ev p es

g .z +

v2 =

'+

2( gz +

)=

+ '

z1

2 g b ( z 2 2 z1 2 )
z

Q = 2 g b z dz

sp po steny), navye pe2 <0 podtlak => zvenie

p e1 + p e 2

p e1 + p a

>

=> zvenie prietoku o 20-30%

-vntorn ntrubok (obr.IP str.54) ako predol, ale je tu
v odtrh a teda v odpor
-konfzor (obr.IP str.54) zv sa vtokov rchlos
-difzor (obr. IP str.55) dosiahneme vy podtlak a teda
niekedy vtok a 2Q
29.Neustlen prdenie kvapaln, Bernouliho rovnica je charakterizovan zmenou vektora rchlosti s asom.
2
2
B.R.:
peci
p
v
p
v

gz1 +

+ 1

= gz 2 +

+2

+ e z + ea

fick zotrvan energia:

v
1 dQ
e a = 0 dl = 0
dl

t
S
dt
1
1
2

S1 .S 2

z0

S 2 g S1 + S 2

32.Hydraulick rz v potrub, priamy a nepriamy

rz
Pri vekch zrchleniach prdu kvap. v potrub vplyv
zotrvanosti m prevldajci vplyv voi ostatnm
lenom Bern.rovnice pre neustlen prdenie. Pri
vekch zrchleniach doprevdzan zmena tlaku
me by tak vek, e nadobda vplyv stlaitenos
kvapaliny a prunos stien potrubia. Nhla zmena
tlaku = hydraulick rz. Samotn zvenie tlaku
me by znan, presahujce pevnos potrubia
a preto pri rojektovan potrubnch systmov sa mus
urobi vpoet hydraul. rzu s nslednou vobou
protirzovej ochrany.Priamy: ak as uzatvorenia
uzveru T je men ako fza hydr. rzu. Nepriamy:
ak as uzatvorenia zveru T je v ako fza
hydr.rzu
33.Silov inok prdu na pretekan zariadenie
(obr IPstr.59)

m1 = .Q1 .dt = .S1 .v1 .dt

m 2 = .S 2 .v 2 .dt

Vstupujca hmotnos
vystupujca

vstupujca hybnos H = m .v =
1
1 1
vystupujca H = .S .v .dt.v
2

vsledn sila

.S1 .v1 .dt .v1

F .dt = H 2 H 1 = .Q.(v 2 v1 )dt

34.Silov inok prdu kvap. na prekku (obr. IP

str.61)

Fy = .Q1 .v1 . sin 1 ( .Q2 .v 2 . sin 2 ) = 0

Peltonova turbna - aby sa dosiahlo max vyuitia
prdu, mus by v rovnici pre Fx
cos 1 = -1 a teda 1 =180
35.Rovnica kontinuity v diferencilnom tvare
V smere osi x: m
= .dz.dy.c dt

mvstx mvystx =

t=

( .c x )
dx.dy.dz.dt
x

30.Naplovanie a vyprzdovanie ndob

Pri stanoven asu naplnenia / vyprzdovania ndob je
vplyv zotrvanosti zanedbaten, lebo zrchlenie kvap. je

m = [

dx.dy.dz.dt

vetky sradnice

b-kont. =f(geometrie prierezu vtoku, Re,

zavzdunenia)
28.Vtok kvapaln cez ntrubky
parametre vytekajceho prdu otvorom meme v
uritch medziach meni, ak k otvoru pripojme ntrubok.
Ntrubkom meme meni prietok / kinetick energiu
vytekajceho prdu.
-vonkaj ntrubok (obr.IPstr.54): =1 (prietok sa roziri

as vyrovnania hladn dostvame:

Zmena hmotnosti kvapaliny cez sradnicu x:

, po tan cez
( .c x )

otvoru b=f(z), ak b=kont. (rovnoben bon strany

z2
3
otvoru):
2

Prietok cez prepad (obr.IPstr.55) -

z tchto rovnc potom ako

vstx

27.Vtok kvapaln z vekho otvoru, prietok cez

prepad (obr. IP str.53)
Vek otvor d>0,1H, je tu nrast hydrostatickho tlaku skrz
vku otvoru dQ = dS 2 gz = 2 gz bdz , b rka

potencilnej energie

Q.dt = S 2 gz .dt

mvystx = .dz.dy.c x dt +

-rchlostn sinite, <1. Pre prietok:

Q = S 0 2 gH = S 2 gH = S 2 gH ,
= S0 / S - sinite zenia,
=. <1
- prietokov sinite

Q = b 2 g z dz =

dz = dz1 dz 2

S1 .dz1 = S 2 .dz 2 = Q.dt

Fx = .Q.v .Q1 v1 . cos 1 = .Q.v.(1 cos 1 )

2 gH = 2 gH

1+

za Q, zintegrova a vyjadri as vyprzdnenia t

31.Vyrovnvanie hladn v spojench ndobch
t as, za kt. sa hladiny vyrovnaj:

v = v1 = v2

pre vtokov rchlos odtia:

p e1 + p e 2

e2

Zanedbme trenie a potencilnu energiu (gravitcia):

+ e zs + e zv

e1

F = .Q.(v 2 v1 ) = F2 F1

26.Vtok kvapaln z malho otvoru, ntrubkou, prietok

cez prepad (obr. IP str.51)
Mal otvor d<0,1H, nrast hydrostatickho tlaku skrz
vku otvoru mono zanedba
2
2
Pre pohyb 1-2 B.R.:
pe1 pe 2
v
v

Q = S 2 g z +

pS
2

velmi mal. Rovnica pre tento prpad sa neli od

Bern.rovnice pre ustlen prdenie. Prietok:

p p , S .dz = Q.dt , dosadi

x,z,y

( .c x ) ( .c y ) ( .c z )
+
+
].dx.dy.dz.dt
x
y
z

Zmenu hmotnosti mono vyjadri aj cez zmenu

hmotnosti od asu t po t+dt dm
=
dx.dy.dz.dt
dt
t
Porovnanm dostvame rovnicu kontinuity
v diferencilnom tvare:

( .c x ) ( .c y ) ( .c z )
+
+
+
=0
x
y
z
t
pre nestlaiten kvapalinu =konst. Potom:
( .c x ) ( .c y ) ( .c z )
+
+
=0
x
y
z

36.Veobecn charakter pohybu astc kvapaliny,

zloky vslednho pohybu tekutn (obr. IP str.64)
Rovinn prdenie (X,Y): translan, rotan, linerna
deformcia, uhlov deformcia

a x = cx

c x
c
+ cy x
x
y

ay = cx

c y
x

+ cy

c y
y

AA' = (c x dt ) 2 + (c y dt ) 2
37.Vriv prdenie tekutn, vrov iara, vrov
trubica (obr. IP str.68,69)
Vriv prdenie - je charakterizovan rotciou
astc.Vrov iara = oblka okamitch vektorov
uhlovej rchlosti alebo je to krivka v kadom bode
ktorej je vektor uhlovej rchlosti dotynicou. Rovnicu
vrovej iary dostaneme z podobnosti obrazcov,
ktor dostaneme rozloenm vektora uhlovej rchlosti
a elementrnej dky do smeru sradnch os:

dx

dy

dz

AB = (c x dx + c y dy + c z dz )
B

Vzjomn svislos medzi intenzitou vru a

cirkulciou udva Stokesova metda. Dvojnsobn
intenzita vrov cez zloit nesvisl oblas rovn
rozdielu cirkulcie pozd vonkajej krivky a stu
cirkulci pozd vntornch kriviek.
39.Pohybov rovnice idelnej kvapaliny
Eulerove rovnice hydrodynamiky

X
Y
Z

c x
c
c
c
+ c y x + c z x + x Tiet
x
y
z
t
c y
c y
c y c y
p
= cx
+ cy
+ cz
+
y
x
y
z
t
c z
c z
c z c z
p
= cx
+ cy
+ cz
+
z
x
y
z
t

1 p

x
1

= cx

o rovnice platia pre kvap. aj pre plyny.

40.Pohybov rovnice relnej kvapaliny NavierStokesove rovnice
Pri prden skutonch kvap.okrem ormlovch
napt vznikaj aj tangencilne naptia.
Navier-Stokesove rovnice popisuj prdenie
skutonch tekutn: cx cy cz

da hodnoty Reynoldsovho sla:

Re =

Helmholtzova metda:

dS =
1

S14

S2

dS

c l

Prechod laminrnej medznej vrstvy v terbulentn

nastva v uritej vzdialenosti x od nbehovho bodu:

x=

Re krit
l
Re l

47.Odpor telies, odpor trenia, odpor tlaku

Akkovek obtekan teleso men smer i vekos
rchlosti obtekajcej tekutiny. Zmena vektora
rchlosti zaprinuje v tekutine zmenu jej tlaku. Tieto
zmeny tlaku s v rzdnych miestach na povrchu
telesa rzne a spsobuj odpor. Tto sila bude
zvisie od dynamickho tlaku tekutiny, viskozity
prdiacej tekutiny a od vekosti prierezu a tvaru
telesa:

F = C

c 2 .Odporov sila , kt. vznik pri

S
2

obtekan telesa skutonou tekutinou, sa sklad zo

sily, kt. vznik v medznej vrstve a zo sily tlaku, kt.
svi s vytvorenm plavu. Odpor trenia bva rdove
men ako odpor tlaku.
Sila odporu trenia:

Ft = c f

c 2 ,kde cf S
2

sinite odporu trenia a zvis od reimu prdenia

v medznej vrstve, od drsnosti povrchu obtekanho
telesa a od vzdialenosti x miesta, kde dochdza
k zvratu v medznej vrstve.
Odpor tlaku: vplyvom odtrhnutia medznej vrstvy
dochdza k deformcii tlakovho profilu na povrch
telesa. Pri tomto rozdelen tlaku, zostva v prednej
asti oblas pretlaku, km za telesom, v oblasti
sptnho prdenia sa vytvor podtlak. V dsledku
nesymetrie tlakovho profilu vznik vsledn sila
nazvan odpor tlaku:

Fp = c p

c 2 kde cp S
2

sinite odporu tlaku a zvis od tvaru telesa

48.Obtekanie aerodynamickch telies,
geometrick a aerodynamick charakteristiky
Aerodynamick s tak teles, pri kt. v zadnej asti
narast pri obtekan tlak natoko pomaly, e
nedochdza k odtrhnutiu medznej vrstvy. Skupina
aerodynamickch telies, ktorch elom je vyvodi
max vztlak pri min odpore = krdla. Hlavn
geometrick a aerodynamick charakteristiky: m / l pomern prehnutie,
lm / l - miesto max. prehnutia, t* / l - pomern
hrbka profilu. Odporov sila :
c2
Vztlakov sila:

I = dS

=0

Rovnice mu by chpan ako pec. tvar 2.

Newtonovho zkona
46.Medzn vrstva a prdenie v nej
Pri prden viskznej tek. v blzkosti povrchu telesa
vznik vrstva tekutiny, v kt. sa rchlos men od
nulovej hodnoty po hodnotu, odpovedajcu rchlosti
prdenia idelnej tekutiny. Tto vrstva = medzn
vrstva. Mimo oblasti medznej vrstvy vplyv viskozity
je zanedbaeln. S 3 zkladn typick prpady
vzniku medznej vrstvy. Pri prden v uzavretom
prireze, pri stene potrubia, na konci vstupnho
seku. Reim prdenia v medznej vrstve urujeme

Fx = S

Intenzita vrovej
trubice dI = dS

=> iaden prierez vrovej trubice neme by rovn

nule. Vrov trubice: - uzavret- tvar prstenca, - maj
koncov prierezy
38.Cirkulcia rchlosti, Stokesova veta
Cirkulcia rchlosti = skalrny sin drhy a
rchlosti teda podobne ako v mechanike prca.
Cirkulcia rchlosti po drhe l medzi bodmi A a B :

Fy = S

cy

cx