Priame videnie

Z viditeľného telesa vychádza rozbiehavý zväzok lúčov.

Pri priamom videní zväzok dopadá priamo do oka.

OPTIKA predmet
P P/
obraz

Viditeľné teleso nazývame predmet.

Oko mení rozbiehavý zväzok na zbiehavý a v priesečníku
P/ vznikne obraz predmetu P.
Oko je optická sústava medzi predmetom a obrazom.

OPTICKÉ ZOBRAZOVANIE Optická sústava

A OPTICKÉ SÚSTAVY - je sústava optických prostredí a ich rozhraní, ktorá
alebo mení smer chodu svetelných lúčov
O geometrickej optike (oko, zrkadlo, šošovka, fotoaparát, mikroskop a i.).
Optické zobrazovanie
- je postup, ktorým získavame optické obrazy bodov
(predmetov).

Obraz predmetu:
1. skutočný (reálny),
Geometrická (lúčová) optika
- je časť optiky, v ktorej sa pri popise šírenia svetla P
používa model svetelného lúča.
O časticovom alebo vlnovom charaktere svetla neuva-
žujeme. P/
Všetky telesá, z ktorých vychádza svetlo alebo ktoré
svetlo odrážajú, nazývame viditeľné telesá.
Ak lúče tvoria vplyvom optickej sústavy zbiehavý zväzok,
skutočný obraz predmetu je v ich priesečníku.
Skutočný obraz možno zachytiť na tienidlo (film, stenu).
Obraz predmetu:
1. skutočný (reálny),
Zrkadlá sú telesá s optickou plochou určenou na odraz
2. neskutočný (virtuálny).
svetla (sklená plocha natrená zozadu cínovým amalgá-
mom alebo striebrom, vyleštená kovová plocha).
P/ P Zrkadlá vytvárajú obraz predmetov na základe zákona
odrazu svetla.
Zrkadlá môžu byť:
1. rovinné,
2. guľové,
3. parabolické.
Ak lúče tvoria rozbiehavý zväzok, obraz predmetu je
v priesečníku priamok vedených v opačnom smere.
Neskutočný obraz nemožno zachytiť na tienidlo.

Zobrazenie rovinným zrkadlom

Obraz vytvorený rovinným zrkadlom je neskutočný.

P P/

ZOBRAZOVANIE ODRAZOM /
NA ROVINNEJ PLOCHE
alebo
Čo a ako vidíme v zrkadle

Lúče vychádzajúce z predmetu sa na zrkadle odrážajú

podľa zákona odrazu.
Luče po odraze sú rozbiehavé, pretínajú sa za zrkadlom.

Optická plocha Zobrazenie rovinným zrkadlom

- je plocha, na ktorej nastáva požadovaný odraz. Obraz vytvorený rovinným zrkadlom je neskutočný.

P a a/ P/

a  a/
rozptyl svetla optická plocha
a - predmetová vzdialenosť
a/ - obrazová vzdialenosť
Nerovnosti na ploche pri odraze alebo lome svetelných Obrazová vzdialenosť a/ je rovnako veľká ako predmeto-
lúčov spôsobujú rozptyl svetla. vá vzdialenosť a.
Zobrazenie rovinným zrkadlom Duté guľové zrkadlo
Obraz vytvorený rovinným zrkadlom je neskutočný. Základné pojmy

o C V
r  CV

Obraz je:
- priamy, C - stred optickej plochy
- rovnako veľký ako predmet, o - optická os zrkadla
- symetrický združený s predmetom vzhľadom na rovinu V - vrchol zrkadla
zrkadla. r - polomer krivosti zrkadla

Duté guľové zrkadlo

Základné pojmy

ZOBRAZOVANIE ODRAZOM
NA GUĽOVEJ PLOCHE
alebo o C V
Kedy sa v zrkadle vidíme prevrátení

Paraxiálny priestor
- je priestor v blízkosti optickej osi zrkadla.

Guľové zrkadlá Duté guľové zrkadlo

- sú zrkadlá, ktorých zrkadliacu plochu tvorí časť Základné pojmy
povrchu gule (guľový vrchlík).
1. Duté guľové zrkadlo
- svetlo odráža vnútorná plocha gule.
2. Vypuklé guľové zrkadlo
o C V
- svetlo odráža vonkajšia plocha gule.

Paraxiálne lúče
- sú lúče v blízkosti optickej osi zrkadla.
Duté guľové zrkadlo Duté guľové zrkadlo
Význačné smery paraxiálnych lúčov Geometrická konštrukcia obrazu predmetu
a r

y
o C F V o /
V
C y F

CF  FV
Lúče rovnobežné s optickou osou
- sa po odraze pretínajú v bode na optickej osi. Vlastnosti obrazu predmetu:
Tento bod sa nazýva ohnisko F. - obraz je prevrátený, zmenšený, skutočný.

Duté guľové zrkadlo Duté guľové zrkadlo

Význačné smery paraxiálnych lúčov Geometrická konštrukcia obrazu predmetu
ar

y
o C F V o V
C y/ F

Vlastnosti obrazu predmetu:

Lúče prechádzajúce ohniskom - obraz je prevrátený, rovnako veľký ako predmet,
- po odraze sa šíria rovnobežne s optickou osou. skutočný.

Duté guľové zrkadlo Duté guľové zrkadlo

Význačné smery paraxiálnych lúčov Geometrická konštrukcia obrazu predmetu
a r

y
o C F V o V
C F
y/

Lúče prechádzajúce stredom optickej plochy C Vlastnosti obrazu predmetu:

- po odraze sa šíria práve v opačnom smere. - obraz je prevrátený, zväčšený, skutočný.
Duté guľové zrkadlo Duté guľové zrkadlo
Geometrická konštrukcia obrazu predmetu Zobrazovacia rovnica guľového zrkadla
a f a
r 2f
y f
1 1 1 2
y
o   
o C y
/
F V a a/ f r
C F V
a/

Súčet prevrátených hodnôt predmetovej a obrazovej

Vlastnosti obrazu predmetu: vzdialenosti sa rovná prevrátenej hodnote ohniskovej
- leží v nekonečne pred zrkadlom. vzdialenosti.

Duté guľové zrkadlo Duté guľové zrkadlo

Geometrická konštrukcia obrazu predmetu Zobrazovacia rovnica guľového zrkadla
a f a
r 2f
y f
y/ 1 1 1 2
y
o   
o C y
/
F V a a/ f r
C F V
a/
Znamienková konvencia:
Vlastnosti obrazu predmetu: - a, a/, r, f pred zrkadlom majú kladnú hodnotu,
- obraz leží za zrkadlom, - a/, r, f za zrkadlom majú zápornú hodnotu.
- obraz je neskutočný, priamy a zväčšený. Pre duté guľové zrkadlo r > 0, f > 0.

Duté guľové zrkadlo Duté guľové zrkadlo

Zobrazovacia rovnica guľového zrkadla Priečne zväčšenie
- je pomer výšky obrazu y/ a predmetu y.
a
r 2f
y/ a/ a/  f f
y f Z   
1 1 1 2
   y a f a f
o C y
/
F V a a/ f r
Pre priečne zväčšenie platí:
a/
Z<0, obraz je prevrátený
Z>0, obraz je priamy
a - predmetová vzdialenosť |Z |>1, obraz je zväčšený
a/ - obrazová vzdialenosť |Z |<1, obraz je zmenšený
f - ohnisková vzdialenosť |Z |=1, obraz je rovnako veľký ako predmet
Duté guľové zrkadlo Vypuklé guľové zrkadlo
Guľová chyba zrkadla Význačné smery paraxiálnych lúčov
f 0, r 0

o C F o C F o V F C

Lúče rovnobežné s optickou osou mimo paraxiálneho

priestoru sa nepretínajú v ohnisku (obraz je neostrý). Lúče smerujúce do ohniska
Parabolické zrkadlo odstraňuje guľovú chybu. - po odraze sa šíria rovnobežne s optickou osou.

Parabolické zrkadlo Vypuklé guľové zrkadlo

Význačné smery paraxiálnych lúčov
f 0, r 0

o C F o V F C

Lúče smerujúce do stredu optickej plochy C

Parabolické zrkadlo odstraňuje guľovú chybu. - po odraze sa šíria práve v opačnom smere.

Vypuklé guľové zrkadlo Vypuklé guľové zrkadlo

Význačné smery paraxiálnych lúčov Geometrická konštrukcia obrazu predmetu
f 0, r 0

y y/
o V F C o V F C

Lúče rovnobežné s optickou osou Vlastnosti obrazu predmetu:

- po odraze sa po predĺžení v opačnom smere pretínajú - obraz leží za zrkadlom,
v bode na optickej osi. Bod je neskutočné ohnisko F. - obraz je neskutočný, priamy a zmenšený.
Využitie zrkadiel
1. Duté guľové zrkadlá:
- v osvetľovacej technike (reflektory),
Využitie zrkadiel
1. Duté guľové zrkadlá:
- v osvetľovacej technike (reflektory),
- svetlomety automobilov.
Využitie zrkadiel:
1. Duté guľové zrkadlá:
- v osvetľovacej technike (reflektory),
- svetlomety automobilov.
2. Vypuklé guľové zrkadlá:
- v neprehľadných zákrutách,
Využitie zrkadiel:
1. Duté guľové zrkadlá:
- v osvetľovacej technike (reflektory),
- svetlomety automobilov.
2. Vypuklé guľové zrkadlá:
- v neprehľadných zákrutách,
- spätné zrkadlá v aute,
Využitie zrkadiel:
1. Duté guľové zrkadlá:
- v osvetľovacej technike (reflektory),
- svetlomety automobilov.
2. Vypuklé guľové zrkadlá:
- v neprehľadných zákrutách,
- spätné zrkadlá v aute,
- v ďalekohľadoch.
Pozorne si prezrite obrázok.
Vysvetlite, čo je zobrazené na obrázkoch.
 Pozorne si prezrite obrázok. Spojné šošovky (spojky)
Ak je index lomu šošovky n2 väčší ako index lomu
okolitého prostredia n1, n2 > n1…

dvojvypuklá dutovypuklá schéma tenkej spojky

ploskovypuklá

Vysvetlite, čo je zobrazené na obrázku. - potom spojky sú uprostred najhrubšie.

Rozptylné šošovky (rozptylky)

Ak je index lomu šošovky n2 väčší ako index lomu
okolitého prostredia n1, n2 > n1…

dvojdutá vypuklodutá schéma tenkej rozptylky

ŠOŠOVKY AKO
ZOBRAZOVACIE SÚSTAVY
alebo
O spojkách a rozptylkách

ploskodutá

PaedDr. Jozef Beňuška

jbenuska@nextra.sk - potom rozptylky sú uprostred najtenšie.

Optická sústava Spojné šošovky (spojky)

- je sústava optických prostredí a ich rozhraní, ktorá Základné pojmy
mení smer chodu svetelných lúčov.
Šošovky vytvárajú obraz predmetov na základe zákona
lomu svetla. r1  0 r2  0
Šošovky
- sú priehľadné rovnorodé telesá, ktoré sú ohraničené o C V2 O V1 C2
dvoma guľovými alebo guľovou a rovinnou optickou 1

plochou.
Šošovky môžu byť: C1, C2 - stredy optických plôch
1. spojky, o - optická os šošovky
2. rozptylky. V1, V2 - vrcholy šošovky
O - stred šošovky
Rozptylné šošovky (rozptylky) Šošovky
Základné pojmy Význačné smery paraxiálnych lúčov

spojka rozptylka
r1 0 r2 0

O
o C1 V1 V2 C2 FA O O F

C1, C2 - stredy optických plôch

o - optická os šošovky
V1, V2 - vrcholy šošovky Lúče prechádzajúce ohniskom
O - stred šošovky - po lome sú rovnobežné s optickou osou.

Šošovky Spojná šošovka

Význačné smery paraxiálnych lúčov Geometrická konštrukcia obrazu predmetu

spojka rozptylka a 2 f

y
O O F O F/ y/

Lúče prechádzajúce optickým stredom tenkej šošovky Vlastnosti obrazu predmetu:

- nemenia po lome svoj smer. - obraz je skutočný, prevrátený, zmenšený.

Šošovky Spojná šošovka

Význačné smery paraxiálnych lúčov Geometrická konštrukcia obrazu predmetu

spojka rozptylka a2f

y
A O F / O F O F/ y/
F /  A/

F/ - skutočné obrazové F/ - neskutočné obrazové

ohnisko spojky ohnisko rozptylky
Vlastnosti obrazu predmetu:
Lúče prechádzajúce rovnobežne s optickou osou - obraz je skutočný, prevrátený, rovnako veľký ako
- po lome smerujú do ohniska. predmet.
Spojná šošovka Rozptylná šošovka
Geometrická konštrukcia obrazu predmetu Geometrická konštrukcia obrazu predmetu

2 f  a f

y y
F O F /
y/ F y/ O F/

Vlastnosti obrazu predmetu: Vlastnosti obrazu predmetu:

- obraz je skutočný, prevrátený, zväčšený. - obraz je neskutočný, priamy, zmenšený.

Spojná šošovka Šošovka

Geometrická konštrukcia obrazu predmetu Zobrazovacia rovnica šošoviek

a f
y a

y F O F/ y/
f
F O F/ a/
1 1 1
  
a a/ f
a - predmetová vzdialenosť
Vlastnosti obrazu predmetu: a/ - obrazová vzdialenosť
- obraz leží v nekonečne. f - ohnisková vzdialenosť

Spojná šošovka Šošovka

Geometrická konštrukcia obrazu predmetu Zobrazovacia rovnica šošoviek

a f
y a
y/
y F O F/ y/
f
F O F/ a/
1 1 1
 
a a/ f
Súčet prevrátených hodnôt predmetovej a obrazovej
Vlastnosti obrazu predmetu: vzdialenosti sa rovná prevrátenej hodnote ohniskovej
- obraz je neskutočný, priamy, zväčšený. vzdialenosti.
Ohnisková vzdialenosť tenkej šošovky Priečne zväčšenie šošoviek
- je pomer výšky obrazu y/ a predmetu y.
1  n2  1 1 
  1  
f  n1  r1 r2  y/ a/ a/  f f
Z   
n2 - index lomu šošovky y a f a f
n1 - index lomu okolitého prostredia
r1 , r2 - polomery krivosti optických plôch šošovky Pre priečne zväčšenie platí:
 n2  Z<0, obraz je prevrátený
Ak n2  n1 , potom
 n  1
 0
 1  Z>0, obraz je priamy
|Z |>1, obraz je zväčšený
Spojky 1 1 Rozptylky 1 1 |Z |<1, obraz je zmenšený
 
  0
  
  0

 1
r r2   1
r r2  |Z |=1, obraz je rovnako veľký ako predmet
f 0 f 0

Optická mohutnosť šošovky j Farebná chyba šošovky

- je daná prevrátenou hodnotou ohniskovej vzdialenosti. Index lomu svetla závisí od frekvencie, nč< nž< nf.

j
1
j  1
 m 1  1Ddioptria
f m

Spojky majú optickú mohutnosť kladnú, j > 0.

Rozptylky majú optickú mohutnosť zápornú, j < 0.
o
F/

Pri zobrazovaní bielym svetlom vzniká jeho rozklad

na spektrálne farby.

Znamienková konvencia šošoviek: Farebná chyba šošovky

a - je kladná pred šošovkou (vľavo) Index lomu svetla závisí od frekvencie, nč< nž< nf.
a - je záporná za šošovkou (vpravo)
a/- je kladná za šošovkou (vpravo)
a/- je záporná pred šošovkou (vľavo)
- pre spojku: f >0
- pre rozptylku: f < 0
- ak a/ > 0, obraz je skutočný
- ak a/ < 0, obraz je neskutočný

Centrovaná sústava šošoviek

- je sústava zložená z viacerých šošoviek, ktorých optické
osi splývajú.
 Očná akomodácia
- je zaostrovanie oka na predmety v rôznych vzdiale-
nostiach od neho.
1 1 1 f
OKO AKO OPTICKÁ SÚSTAVA  
a a/ f
alebo
O akomodácii, okuliaroch a pod.
a

a/

Priblížením predmetu, t.j. zmenšením a sa pri nezme-

nenom a/ mení optická mohutnosť šošovky j.

Oko je optická sústava pozostávajúca z: Akomodačná schopnosť normálneho oka

- očnej šošovky (dvojvypuklá spojka),
- sietnice (miesto, na ktorom sa utvára obraz).
blízky bod

Vlastnosti obrazu: Blízky bod - je najbližší bod, ktorý sa zobrazí na sietnici

- skutočný, zmenšený, prevrátený. ostro (pri najväčšej akomodácii oka).

Očná akomodácia Akomodačná schopnosť normálneho oka

- je zaostrovanie oka na predmety v rôznych vzdiale-
nostiach od neho.
blízky bod


ďaleký bod

Kruhový ciliárny sval sťahuje šošovku, čím mení jej Ďaleký bod - je najvzdialenejší bod, ktorý sa zobrazí na
zakrivenie, a tým aj optickú mohutnosť. sietnici ostro (oko je bez akomodácie).
Akomodačná schopnosť normálneho oka Osvetlenie obrazu na sietnici sa tvorí adaptáciou
dúhovky (kruhovej clony oka).

blízky bod


ďaleký bod

dúhovka pri dennom svetle dúhovka v tme

d = 25 cm

Konvenčná zraková vzdialenosť - vzdialenosť, z ktorej Priemer dúhovky pri dennom svetle je asi 2 mm.
môžeme pozorovať (čítať, písať) bez väčšej únavy. Priemer dúhovky v tme je asi 6 mm.

Chyby oka Veľkosť obrazu na sietnici závisí od zorného uhla t.

1. Krátkozrakosť

normálne

t t
krátkozraké

korekcia rozptylkou
Zorný uhol - uhol, ktorý zvierajú svetelné lúče prechádza-
júce stredom šošovky a okrajom predmetu.
Ďaleký bod je v konečnej vzdialenosti. Ak je t > 1/, oko rozlíši dva predmety (body).
Blízky bod je posunutý k oku. Ak je t < 1/, oko vníma dva predmety ako jeden.

Chyby oka
2. Ďalekozrakosť

normálne
LUPA A MIKROSKOP
alebo
ďalekozraké Od čoho závisí zväčšenie

korekcia spojkou

Blízky bod je v značnej vzdialenosti od oka (50-100 cm).

Dva body rozlíšime ako dva, keď zorný uhol t ≥ 1/. Lupa

y t

d=25 cm

y
tgt  y  d tgt  0,072 mm
d
Dva body, ktoré pozorujeme v konvenčnej zrakovej
vzdialenosti, rozlíšime ako dva, ak sú vo vzdialenosti
aspoň 0,072 mm.

Zväčšenie zorného uhla: Lupa

1. Priblížením pozorovaného predmetu k oku až do Uhlové zväčšenie lupy g
blízkeho bodu, čo je pre oko unavujúce. - je definované podielom veľkosti zorných uhlov t/ a t.
2. Pomocou vhodných optických prístrojov - lupa, y
mikroskop. tg t  y
d t/ tg t / a d
g   
y t tg t y a
tg t /  d
a

Jednoduché spojky (lupy) dosahujú najväčšie uhlové

zväčšenie g = 6.
Väčšie zväčšenie možno dosiahnuť lupou, ktorá je
zložená zo sústavy šošoviek.

Lupa Mikroskop je centrovaná optická sústava zložená z:

- je každá spojná šošovka (alebo sústava šošoviek) - objektívu (pri pozorovanom objekte),
s ohniskovou vzdialenosťou f<d. - okulára (pri oku).
y t tg t 
y
d = 25 cm d

t/ y y
tg t / 
F a a Objektív aj okulár tvoria spojné
optické sústavy, v najjednoduch-
Lupu umiestime tesne pred oko. Ak je predmet medzi šom prípade sú to jednoduché
ohniskom a lupou, oko vidí obraz pod uhlom t/>t. spojky.
F2/
okulár

F2

F1/
objektív

F1 pozorovaný predmet - preparát

Obraz utvorený objektívom je:

- skutočný,
- prevrátený,
F2/ - zväčšený.
Obraz utvorený objektívom je
predmetom pre okulár.
F2

Obraz utvorený okulárom je:

F1/
- neskutočný,
- priamy,
- zväčšený.
F1

Oko vidí neskutočný obraz.

F2/

F2

F1/

F1