Definujte ekvivalentn riadkov (resp. stpcov) pravy matice.

Ekvivalentnou riadkovou pravou matice nazvame kad z nasledujcich uprav matice Zmenu poradia riadkov resp. stpcov.Vynsobenm riadka resp. stpca nenulovm skalarom Pripotanie linernej kombincie riadkov resp. stpcov k inmu riadku resp. stpcu Definujte hodnos matice . Hodnos matice C typu mxn peme h(C) je poet nenulovch riadkov matice C upravenej na trojuholnkov resp. lichobenkov tvar. Definujte polynm. Nech n je prirodzene slo. Nech a0,a1 , . . . a0 (koeficienty polynmu) s komplexne sla. Vyraz y =Pn(x) = anxn + an-1xn-1 + ... + a1x + a0 nazvame polynm v premennej x . Ak an nerovn sa 0 tak slo n je stupe polynmu. Koeficient sa nazva absoltny len. Uvete algebrick, goniometrick a exponencilny tvar komplexnho sla. Algebricky tvar : z = a + b.i Goniometricky tvar : z = |z|(cos + i.sin) Exponencilny tvar : z = |z|ei. Definujte suprmum a maximum mnoiny, uvete vzah medzi oboma pojmami, uvete prklad mnoiny, ktor nem maximum. Suprmum Najmenie horne ohranienie S neprzdnej mnoiny M < R nazvame suprmom mnoiny M a oznaujeme S=sup M. Maximum mnoiny Nech M je podmnoina R . Ak existuje tak relne slo D (patr) M, e pre kad x (patr) M je x menie alebo rovn D, tak slo D nazvame najvm prvkom (maximom) mnoiny M a oznaujeme ho max M. A=(0,1) nem maximum, supA = 1 Definujte pojem funkcia, inverzn funkcia, funkcia f je rastca (klesajca) na intervale I , funkcia f je prost na intervale I , funkcia f je prna (neprna) na intervale I , funkcia f m maximum (minimum) na intervale I , zloen funkcia. Funkcia Defincia: Nech M je ubovon mnoina, R je mnoina vetkch relnych sel. Funkciou sa nazva kad mnoina f usporiadanch dvojc [x, y] ktor patria MxR, pre ktor plat ze : Ku kazdmu x z mnoziny M existuje prve jedno tak y z mnoziny R, ze [x, y] patria f. Mnoina M sa nazva definin obor funkcie f. Oznaujeme ju D(f) Inverzn funkcia . Nech f je prost funkcia s defininm oborom D(f) a oborom hodnt H(f). Funkciu f -1 definovan na mnoine H(f) nazvame inverznou funkciou k funkcii f, ak pre kad y0 patr H(f) plat f -1 (y0) = x0 prve vtedy, ke f (x0) = y0. Inverzn funkciu f-1 teda zapeme v tvare x = f-1(y). Pretoe zvyajne sa nezvisle premenn oznauje x a zvisle premenn y, budeme aj inverzn funkciu zapisova v tvare f-1: y = f-1(x). Funkcia f je rastca resp. klesajca na intervale I ak x1x2 patri I, x1 < x2 plat f(x1) < f(x2) f(x1) > f(x2) Funkcia f je prosta na intervale I Nech f je funkcia s defininm oborom D(f). Ak pre ubovon x1, x2 patr D(f), x1 nerovna sa x2, plat f(x1) nerovna sa f(x2), tak sa funkcia f nazva prost (jedno-jednoznan). Ku kadej prostej funkcii f existuje inverzn funkcia f -1 . Funkcia f je parn resp. neparn na intervale I Funkcia f sa nazva parn resp. nepar na ak plat: x patr D(f) => -x patr D(f) f(x) = f(-x) resp. f(-x) = -f(x) vetky x patr D(f) Funkcia f ma maximum resp. minimum na intervale IFunkcia f(x,y) m v bode Mo= (Xo,Yo) loklne maximum (minimum), ak v istom okol bodu M0 plat f (x,y)<f(Xo,Yo) (f(x,y) > f(Xo,Yo)). Spolon nzov pre loklne maximum a minimum je loklny extrm. Zloen funkcia Nech g: A B , f: B C. Potom funkciu f[g(x)]:A C nazvame zlozenou funkciou. Definujte pojem limita funkcie: limf(x) = b. Nech f :A R a,b, patr R* a nech a je hromadnm bodom mnoiny A. Ak pre kad O(b) existuje tak prstencov okolie O0(a) e f (O0(a) A ) O(b) hovorme e funkcia f : A R ma v bode a limitu b. Definujte pojem funkcia f je spojit v bode a. Nech f je definovan na okol bodu a patr A. Hovorme e funkcia f je spojit v bode a ak limf(x) = f(a) Definujte pojem funkcia f m derivciu v bode a. Hovorme e funkcia f ma v bode a patr D(f) derivciu ak je definovan v okol bode a a existuje limita. Tto limitu nazvame derivciou funkcie f v bode a a oznacujeme f (a) Definujte limitu postupnosti, definujte monotnnu postupnos, ohranien postupnos (uvete prklady). Funkciu f : N R nazvame postupnosou relnych sel a prvok an= f(n) nazvame n-ty len postupnosti. Oznaenie (an)n=1 Postupnos (an)n=1 sa nazva zhora, resp. zdola ohranien ak je mnoina{a n; n patr N} Zhora resp.- zdola ohranien. Postupnos ktor je ohranien zdola aj zhora sa nazva ohranien. Postupnos (an)n=1 sa nazva neklesajca resp. nerastca, ak an<,=, an+1 resp. an,=,> an+1 Pre kad n patr N. Postupnos (an)n=1 sa nazva rastca resp. klesajca ak an < an+1 resp. an>an+1 pre kad n patr N. Definujte neurit integrl funkcie. Mnoinu {F+C;C patr R} vetkch primitvnych funkcii k funkcii f oznaujme symbolom f(x)dx a nazvame ju neurit integrl. Peme f(x)dx=F(x)+C. 12.)Definujte nevlastn integrl a f(x)dx Urit integrl sme definovali z ohranienej funkcie f na uzavretom intervale <a,b>. Ak je interval neohranien t.j. a = - alebo b = alebo funkcia f nie je ohranien Tak defincia integrlu pomocou integrlnych stov nie je mon. Nech funkcia f je integrovaten na kadom konenom <a,b>. Potom ak existuje vlastn limita lim ab f(x)dx hovorme e integrl a f(x)dx existuje (konverguje) Ak limita lim ab f(x)dx neexistuje alebo je nevlastn hovorme e integrl a f(x)dx neexistuje (diverguje). Nech funkcia f je integrovaten na kadom konenom <a,b>. Potom ak existuje vlastn limita lim ab f(x)dx hovorme e integrl -b f(x)dx existuje (konverguje) Ak limita lim ab f(x)dx neexistuje alebo je nevlastn hovorme e integrl -b f(x)dx neexistuje (diverguje). Definujte urit integrl funkcie Riemannova defincia uritho integrlu Ak pre ubovon normlnu postupnos delen Dn a ubovon vber bodov existuje jedin lim n sipka 8 I (f,Dn)=I ktor nezvis od spsobu delenia a vberu bodov, potom slo I nazvame uritm integrlom funkcie f(x) na intervale <a,b>. Relne slo I oznaujeme I= Integral od a po b f(x) dx [slo a sa nazva dolnou hranicou, slo b hornou hranicou uritho integrlu, funkcia f integrovanou funkciou, x integranou premennou a dx je diferencil premennej x. Pojem Riemannov integrl - Funkciu f(X) , ktor m urit integrl na intervale <a,b> nazvame integrovatenou na intervale <a,b> (v zmysle Riemanna).