1. Definujte súčet číselného radu.

Uveďte podielové
(odmocninové, integrálne, porovnávacie, Leibnizove)
kritérium pre konvergenciu číselného radu.
Nech je daný číselný rad
Postupnosť
S1 = a1
S2 = a1 + a2
...
Sn =a1 + a2 + an
Sa nazýva postupnosť čiastočných súčtov radu an
Ak existuje vlastná , tak S nazývame súčtom radu
(samotný rad nazývame konvergentný)

Podielové kritérium
Nech pre členy radu platí
=λ

Potom 1. λ tak
2. λ tak
3. λ tak nevieme rozhodnúť

Odmocninové kritérium
Nech pre členy radu platí
= λ.
Potom 1. λ tak
2. λ tak
3. λ tak nevieme rozhodnúť

Integrálne kritérium
Nech je rad s kladným členom
Nech f(x) je pomocná funkcia s vlastnosťami
1.f(x) je na intervale klesajúca, spojitá
2.f(n)= an
potom ak nevlastný je Konvergentný je Konv.

Divergentné je Div.
 Leibnitzove kritérium
Ak pre rad n+1
an , an a
1. an an+1
2. =0
n

tak n+1
an je Koverg.

Porovnávacie kritérium
, sú rady s kladnými členmi
a1 + a2 +.....+an + ...
b1 + b2 +.....+bn + ...
Ak pre ;bn an tak nazývame majorantný rad k ,
je majorantný k
a) ak je Divergentná je Divergent.
b) ak je Konvergentá je Konv.

2. Absolútna a relatívna konvergencia radu

ak konverguje nejaka postupnost ciselneho radu suma(an) a zaroven
konverguje aj postupnost absolutnych hodnot tohto ciselneho radu suma(|
an|), tak postupnost dana absolutne konverguje

3 Uveďte ako vypočítame polomer konvergencie mocninového

radu. Ktoré z nasledujúcich množín môžu byť oborom
konvergencie mocninového radu ...

Polomer konvergencie

Mocninový rad λ=

alebo λ=

potom ak λ=0
λ= lebo v a vždy konverguje

λ alebo

5.Definujte Taylorov rad, rozviňte funkciu do Taylorovho radu so

stredom v 0.
Ak existuje mocninový rad so stredom v bode x0 taký, že v nejakom okolí
bodu x0 tento rad konverguje k funkcii f, hovoríme, že funkciu f môžeme
rozvinúť v okolí bodu x0 do mocninového radu so stredom v bode x0 . Nech
funkcia f má v čísle x0 derivácie všetkých radov.
Mocninový rad

(kde ) Nazývame Taylorovým radom funkcie f v čísle

Taylorov vzorec môžeme zapísať v tvare
kde čiastočný súčet Taylorovho radu .
K tomu aby Taylorov rad kovergoval je nutné a stačí aby

∫e
− x3
6. Vypočítajte dx s presnosťou 0.01.
0

ex=

= = =

chyba je menšia ako =0,0032...

7. Definujte Fourierov rad. Uveďte vorce pre koeficienty

Fourierovho radu. Uveďte postup pri rozvoji funkcie do
sínusového (resp. kosínusového) radu
Nech f(x) je perioadická (s periódou 2 )
Potom funkciu f(x) ako súčet Trigonometrického radu
f(x)= 0
+ an

pričom an =

bn = ak
pri Sinusovom rade je stále f-cia nepárna
takže f(x) 0
+ ancos +bn sin

a0= =0

an= =0

bn= vypočítame

pri Kosínusovom rade je stále f-cia párna

takže f(x) 0
+ ancos +bn sin

a0= vypočítame

an= vypočítame

bn= =0

8.Napíšte rovnicu dotykovej roviny ku grafu funkcie z = f (x , y ) v

bode A
explicitný tvar: z=f(x,y)
A[x0,y0,z0]
ρ: (A) (x-x0) + (A) (y-y0) - (z-z0) = 0

n x=x0+ t

y= y0+ t

z= z0 –t , t

implicitný tvar : F =0
A[x0,y0,z0]
ρ: (A) (x-x0) + (A) (y-y0) + (A) (z-z0) = 0

n x=x0+ t

y= y0+ (M), t

z= z0+ (M), t

∂f ( a1 , a2 ) ∂
9. Definujte (3b) a vypočítajte ( y + 2) x . (3b)
∂x ∂x
 je definovaný na O(a) ;

∂f ( a1 , a2 ) ∂
10.Definujte (3b) a vypočítajte ( y + 2) x . (3b)
∂y ∂y
je definovaný na O(a) ;

11, Uveďte (5b) Lagrangeovu vetu pre funkciu f ( x, y ) .

Nech f’x , f’y na O(a)/ (okolí bodu a)
Nech b ϵ O(a)
Nech P,Q € O(a) také, že f(b) – f(a) = f’x(P) (b1-a1) + b’y (Q)(b1-a2)

12. Definujte (3b) lokálné extrémy funkcie a uveďte (3b) nutnú

podmienku pre existenciu extrému.

Nech f(x,y) je definovaná na O(a).

Hovoríme, že funkcia f(x,y) ma lokálne maximum (minimum) v a, ak pre

všetky (x,y) z O(a) je f(x,y) ≤ f(a) (je f(x,y) ≥ f(a)).

Nech f(x,y) je definovaná na O(a).

Nech f(x,y) má v a lokálny extrém.

Potom ∂f(a)/∂x = 0
 ∂f(a)/∂y = 0.

Body spĺňajúce obidve podmienky sa nazývajú stacionárne body.

13. Definujte (3b) lokálné extrémy funkcie a uveďte (3b)

postačujúcu podmienku pre existenciu extrému

Nech f(x,y) je definovaná na O(a).

Hovoríme, že funkcia f(x,y) ma lokálne maximum (minimum) v a, ak pre

všetky (x,y) z O(a) je f(x,y) ≤ f(a) (je f(x,y) ≥ f(a)).

Nech a je stacionárny bod f(x,y).

Ak d2f(a,X) > 0; X ≠ a => v a je lokálne minimum.

Ak d2f(a,X) < 0; X ≠ a => v a je lokálne maximum.

Ak d2f(a,X) = 0; na O(a) mení znamienka, tak v okolí tohto bodu nie je

lokálny extrém.