Lokálne extrémy funkcie n−premenných

Tézy k prednáške 2

Katedra aplikovanej matematiky, SjF - ŽU Lokálne extrémy funkcie n −premenných

Lokálne extrémy funkcie n −premenných

Definícia
Nech f : D → R, D ⊂ En . Hovoríme, že
funkcia f má v bode A ∈ D lokálne minimum ak existuje
také O(A), že pre všetky x ∈ O∗ (A) platí: f (X ) ≥ f (A),
funkcia f má v bode A ∈ D lokálne maximum ak existuje
také O(A), že pre všetky x ∈ O∗ (A) platí: f (X ) ≤ f (A).
Ak f (X ) > f (A), (f (X ) < f (A)) hovoríme, že f má v bode A
ostré lokálne minimum, (ostré lokálne maximum).

Katedra aplikovanej matematiky, SjF - ŽU Lokálne extrémy funkcie n −premenných

Extrémy funkcií dvoch premenných - ukážka

Obr.: Graf funkcie dvoch premenných f (x, y ) = sin(xy ).

Obr.: Graf funkcie dvoch premenných f (x, y ) = sin(x 2 + y 2 ).

Katedra aplikovanej matematiky, SjF - ŽU Lokálne extrémy funkcie n −premenných
Nutná podmienka existencie lok. extrému

Veta
Nech funkcia f (X ) má v bode A = (a1 , a2 , ..., an ) lokálny
extrém. Nech má v tomto bode parciálne derivácie fx0i (A),
i = 1, 2, ..., n, potom fx0i (A) = 0.
Bod A v ktorom platí fx0i (A) = 0 sa nazýva stacionárny bod.

Poznámka
Stacionárny bod A je bod, v ktorom sa všetky prvé parciálne
derivácie rovnajú 0.

Poznámka
Parciálne derivácie v bode A nemusia existovat’.

Katedra aplikovanej matematiky, SjF - ŽU Lokálne extrémy funkcie n −premenných

Nutná podmienka existencie lokálneho extrému

Funkcia viac premenných môže mat’ extrém v bode A, ak

bod A je stacionárny bod,
v bode A všetky, alebo niektoré derivácie neexistujú.

Katedra aplikovanej matematiky, SjF - ŽU Lokálne extrémy funkcie n −premenných

Postačujúce podmienky existencie lokálneho extrému

Veta
Nech bod A je stacionárny bod funkcie f (X ) a nech funkcia
f (X ) je dvakrát diferencovatel’ná v bode A.
Ak d 2 f (A, X ) > 0 potom funkcia f (X ) má v bode A ostré
lokálne minimum.
Ak d 2 f (A, X ) < 0 potom funkcia f (X ) má v bode A ostré
lokálne maximum.
Ak funkcia d 2 f (A, X ) mení znamienko, t.j. ∃ body X1 , X2
také, že d 2 f (A, X1 ) . d 2 f (A, X2 ) < 0, potom f (X ) nemá
lokálny extrém v bode A.

Poznámka
Ak neplatí žiadna z uvedených možností, potom nevieme o
extréme rozhodnút’.

Katedra aplikovanej matematiky, SjF - ŽU Lokálne extrémy funkcie n −premenných

Postačujúce podmienky existencie lokálneho extrému

Definícia
Matica, ktorej prvky sú druhé parciálne derivácie funkcie f (X )
sa nazýva Hessova matica.

fx001 x1 fx001 x2 . . . fx001 xn

 
 fx002 x1 fx002 x2 . . . fx002 xn 
H(X) = 
 
.. .. .. 
 . . ... . 
fx00n x1 fx00n x2 . . . fx00n xn
Vytvoríme rohové minory:

D1 =fx001 x1 ,

fx001 x1 fx001 x2
D2 =
fx002 x1 fx002 x2

Katedra aplikovanej matematiky, SjF - ŽU Lokálne extrémy funkcie n −premenných

Sylvestrova veta

Veta
Nech bod A = (a1 , a2 ) je stacionárny bod funkcie z = f (x, y ) a
nech funkcia f (x, y ) je dvakrát diferencovatel’ná v bode A.
Platí:
Ak D1 < 0, D2 > 0, potom funkcia f (x, y ) má v bode A
ostré lokálne maximum.
Ak D1 > 0, D2 > 0, potom funkcia f (x, y ) má v bode A
ostré lokálne minimum.
Ak D2 < 0, potom funkcia f (x, y ) nemá lokálny extrém v
bode A. !!!

Katedra aplikovanej matematiky, SjF - ŽU Lokálne extrémy funkcie n −premenných

Sylvestrova veta - zovšeobecnenie

Veta
Nech bod A = (a1 , a2 , ..., an ) je stacionárny bod funkcie
f (X ) = f (x1 , x2 , ..., xn ) a nech funkcia f (X ) je dvakrát
diferencovatel’ná v bode A. Platí:
Ak D1 < 0, D2 > 0, D3 < 0, . . . , Dn ; kde
Dn > 0, n = 2k ; Dn < 0, n = 2k + 1, k ∈ N, potom funkcia
f (X ) má v bode A ostré lokálne maximum.
Ak D1 > 0, D2 > 0, D3 > 0, . . . , Dn > 0, potom funkcia
f (X ) má v bode A ostré lokálne minimum.
Ak D1 ≤ 0, D2 ≥ 0, D3 ≤ 0, . . . , Dn ; kde
Dn ≥ 0, n = 2k ; Dn ≤ 0, n = 2k + 1, k ∈ N, alebo
D1 ≥ 0, D2 ≥ 0, D3 ≥ 0, . . . , Dn ≥ 0, potom o extréme
nevieme rozhodnút’. (Týmto spôsobom).
V ostatných prípadoch funkcia f (X ) nemá lokálny extrém
v bode A.
Katedra aplikovanej matematiky, SjF - ŽU Lokálne extrémy funkcie n −premenných
Viazané extrémy funkcie dvoch premenných

Definícia
Nech funkcia z = f (x, y ) je definovaná na množine Df . Nech
M ⊂ Df , je množina všetkých bodov, ktoré vyhovujú podmienke
ϕ(x, y ) = 0. Lokálne extrémy funkcie f (x, y ) na množine M
nazývame viazané lokálne extrémy funkcie f (x, y ) pri
podmienke ϕ(x, y ) = 0. Podmienku ϕ(x, y ) = 0 nazývame
väzba.
Rozlišujeme dva prípady:
1 Väzba ϕ(x, y ) = 0 určuje jedinú funkciu y = g(x), alebo
x = h(y ). Viazaný extrém hl’adáme ako extrém funkcie
jednej premennej z = f (x, g(x)), resp. z = f (h(y ), y ).
2 Väzba ϕ(x, y ) = 0 neurčuje jednoznačne funkciu
y = g(x), ani x = h(y ).

Katedra aplikovanej matematiky, SjF - ŽU Lokálne extrémy funkcie n −premenných

Viazané extrémy funkcie dvoch premenných

Vytvoríme funkciu

L(x, y ) = f (x, y ) + λϕ(x, y ),

ktorú nazývame Lagrangeova funkcia a číslo λ sa nazýva

Lagrangeov koeficient.
Veta
Ak Lagrangeova funkcia L má v bode A ∈ M lokálny extrém,
potom má funkcia f v bode A viazaný lokálny extrém pri väzbe
ϕ(x, y ) = 0.

Katedra aplikovanej matematiky, SjF - ŽU Lokálne extrémy funkcie n −premenných

Viazané extrémy funkcie n- premenných

Pri hl’adaní viazaných lokálnych funkcie

f (X ) = f (x1 , x2 , · · · , xn ) definovanej na množine Df ak sú
splnené podmienky

ϕ1 (x1 , x2 , · · · , xn ) = 0

ϕ2 (x1 , x2 , · · · , xn ) = 0
···
ϕk (x1 , x2 , · · · , xn ) = 0
vytvoríme Lagrangeovu funkciu

L(X ) = f (X ) + λ1 ϕ1 (X ) + λ2 ϕ2 (X ) + . . . + λk ϕk (X ),

a potom použijeme predchádzajúcu vetu.

Katedra aplikovanej matematiky, SjF - ŽU Lokálne extrémy funkcie n −premenných

Funkcia určená implicitne

Definícia
Nech funkcia F (x, y ) je definovaná v istom okolí bodu
A = (a, b) a nech F (A) = 0. Hovoríme, že v okolí bodu A je
rovnicou F (x, y ) = 0 a bodom A implicitne určená funkcia
f : y = f (x), kde f je definovaná na nejakom okolí bodu O(a)
bodu A, F (x, f (x)) = 0 ∀x ∈ O(a), f (a) = b, f : O(a) → O(b).

Katedra aplikovanej matematiky, SjF - ŽU Lokálne extrémy funkcie n −premenných

Funkcia určená implicitne

Veta
Nech funkcia F (x, y ) a jej parciálne derivácie sú spojité funkcie
až po k-tý rád (k ≥ 1) v okolí bodu A = (a, b). Nech
∂F (a, b)
G ⊂ E2 , F (a, b) = 0, 6= 0, (a, b) ∈ G. Potom
∂y
∃O(a), O(b) : O(a) × O(b) ⊂ G tak, že existuje práve jedna
funkcia f : O(a) → O(b) taká, že platí
F (x, f (x)) = 0 ∀x ∈ O(a), f (a) = b. Platí:
1 Funkcia f (x) a jej derivácie až do k -tého rádu sú spojité
funkcie.
2 Pre prvú deriváciu platí

Fx0
f 0 (x) = − .
Fy0

Katedra aplikovanej matematiky, SjF - ŽU Lokálne extrémy funkcie n −premenných

Funkcia určená implicitne

Rovnica dotyčnice ku grafu funkcie určenej implicitne v bode

T = (x0 , y0 ).
t : y − y0 = f 0 (x0 )(x − x0 )
Rovnica normály ku grafu funkcie určenej implicitne v bode
T = (x0 , y0 ).

1
n: y − y0 = − (x − x0 )
f 0 (x0 )

Katedra aplikovanej matematiky, SjF - ŽU Lokálne extrémy funkcie n −premenných