Professional Documents
Culture Documents
DEFINÍCIA
Nech A, B sú dve neprázdne číselné množiny
Funkciou nazývame priradenie, kde ku každému x z množiny A existuje
najviac jeden prvok y z množiny B, tak, že f(x) = y alebo [x,y] patrí funkcii
Či je to funkcia zisťujeme priamkou rovnobežnou s osou y
Funkcia môže byť určená:
o množinou usporiadaných dvojíc
o tabuľkou
o grafom
o Predpisom
Priesečníky funkcie s osou y budú mať hodnotu [0;y]
f ∩ os y =P y [0 ; y ]
Priesečník s osou x predstavuje riešenie rovnice f(x) = 0
f ∩ os x =P x [ x ; 0 ] (priesečník grafu funkcie s osou x)
VLASTNOSTI FUNKCIE
DEFINIČNÝ OBOR FUNKCIE
Množina všetkých prvkov x z množiny A, ku ktorým existuje práve jedno y
z množiny B
Je podmnožinou množiny A alebo bude taká istá
{ ∀ x ∈ A ∃ ! y ∈ B ; f ( x ) = y }=D ( f )
D( f )⊆ A
OBOR HODNÔT FUNKCIE
Množina takých y patriacich množine B, ku ktorým existuje aspoň jedno x
z množiny A
{ ∀ y ∈ B∃ x ∈ A ; f ( x ) = y }=H ( f )
H (f ) ⊆B
MONOTÓNNOSŤ
Rastúca
Klesajúca
Nerastúca
Neklesajúca
Konštantná
OHRANIČENOSŤ
Zhora ohraničená
o funkcia je zhora ohraničená na M práve vtedy, ak existuje h∈R, že pre
každé x∈ M platí f(x) ≤h
o ∃h ∈ R , ∀ x ∈ D ( f ) :f (x )≤ h
Zdola ohraničená
o práve vtedy, ak existuje d∈ R , že pre každé x∈ M platí f(x)≥d
o ∃ d ∈ R , ∀ x ∈ D ( f ) : f ( x )≥ d
Ohraničená z obidvoch strán
o funkcia je ohraničená na množine M práve vtedy, ak je zdola
a súčasne zhora ohraničená na množine M, t. j.
o ∃ d , h ∈ R , ∀ x ∈ M :d ≤ f (x) ≤ h
EXTRÉMY
Maximum: max. v bode a, ak pre ∀ x ∈ D (f ): f ( a) ≥ f ( x )
Minimum: min v bode b. ak pre ∀ x ∈ D (f ): f (b)≤ f (x )
PÁRNOSŤ
Párna
o 1) ∀ x ∈ D ( f ) : f ( x ) =f (−x)
o 2) x ∈ D ( f ) :−x ∈ D(f )
Nepárna
o 1) ∀ x ∈ D ( f ) : f (−x )=−f ( x)
o 2) x ∈ D ( f ) :−x ∈ D ( f )
Ani P ani NP
PROSTOSŤ
∀ x1 , x 2 ∈ D ( f ) : x 1 ≠ x 2=¿ f ( x 1)≠ f ( x 2)
ak rovnobežka s osou x pretne funkciu viac ako raz, funkcia nie je prostá
PERIODICKOSŤ
funkcia, ktorá sa skladá z častí, ktoré sa opakujú
PERIÓDA – dĺžka úseku, ktorý sa opakuje
∃ p>0 : ∀ x ∈ Z
x ∈ D ( f )=¿ x +k . p ∈ D ( f )
f ( x )=f (x +k . p)
LINEÁRNA FUNKCIA
Každá určená predpisom f:y = a . x + b kde a,b ∈ R a a≠ 0
Keď „a“ je rovnaké, funkcie budú rovnobežné; a – uhol, ktorý zviera priamka
s osou x – sklon priamky
„b“ – určuje priesečníky osi y
LINEÁRNE ROVNICE
Každá rovnica tvaru a x + b = 0
EKVIVALENTNÉ ÚPRAVY
o nemenia množinu koreňov, nemusíme robiť skúšku
Odčítať alebo pričítať k obidvom stranám to isté R
Pričítať alebo odčítať neznámu od obidvoch strán
Vydeliť alebo vynásobiť obidve strany rovnice reálny číslom
rôznym od 0
Môžeme prenásobiť celú rovnicu výrazom
Výrazom s neznámou nemôžeme predeliť rovnicu, stratíme
riešenie
NEEKVIVALENTNÉ ÚPRAVY
o Môžu meniť množinu koreňov, preto je skúška nevyhnutnou súčasťou
riešenia
o umocnenie alebo odmocnenie obidvoch strán rovnice
Riešiť rovnicu – nájsť Px
Rovnica má 1 / nemá riešenie
SÚSTAVY ROVNÍC
Hľadáme spoločný bod
Sčítacia (adičná)
Dosadzovacia (substitučná)
Porovnávacia (komparačná)
Grafická